Rozsudok – Bezdôvodné obohatenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, December 17, 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7Co/47/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1619202554
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Harvancová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1619202554.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Harvancovej a členov

senátu Mgr. Adely Unčovskej a Mgr. Niny Dubovskej, v právnej veci žalobcov: 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX,
trvalý pobyt C. XXXX/XX, D., 2/ E. B., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt F. XXXX/XX, G., 3/ H. B., nar.
XX.XX.XXXX, trvalý pobyt C. XXXX/XX, D., všetci zast. JUDr. Tomáš Vaňo, advokát, so sídlom Námestie
SNP 23, 811 01 Bratislava, proti žalovanej: Real A2A s. r. o., so sídlom Hlavná 579/27, Stupava, IČO: 51
101 530, zast. I. I. J. K., advokátka, so sídlom Marianska 1644/32A, Stupava, o zaplatenie 52 079 eur
s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa 27.03.2024,
č.k. 4C/77/2019-683, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e.

II. Žalobcom 1/, 2/ a 3/ sa proti žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p
r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie výrokom I. konanie v časti o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne zo
sumy 10 553 eur od 2.10.2019 do 5.11.2019, úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 9 046,77
eur od 6.11.2019 do 31.12.2019, úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 9 046,77 eur od
6.11.2019 do 31.12.2020 a úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 5 279,35 eur od 6.11.2019

do 31.12.2021, zastavil. Výrokom II. uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcom 1/ až 3/ spoločne a
nerozdielne sumu 14 389,20 eur spolu z úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1 197,91
eur od 30.9.2021 do zaplatenia, s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2 167,26 eur od
30.9.2021 do zaplatenia, s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 528,02 eur od 16.11.2021
do zaplatenia, s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2 876,55 eur od 16.11.2021 do
zaplatenia, s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1 686,53 eur od 16.11.2021 do zaplatenia,
s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 892,93 eur od 14.10.2023 do zaplatenia a s úrokmi

z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 3 360 eur od 14.10.2023 do zaplatenia, to všetko do 3 dní
od právoplatnosti rozsudku. Výrokom III. vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol a výrokom IV. priznal
žalovanej voči žalobcom 1/ až 3/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 44,74 % s tým, že žalobcovia
1/ až 3/ sú povinní túto náhradu zaplatiť žalovanej spoločne a nerozdielne.

2. Rozhodnutie vo výroku I. právne odôvodnil ust. § 145 ods. 2 a § 146 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z.
Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a vecne tým, že žalobcovia zobrali žalobu čiastočne späť pred

prvým pojednávaním v časti úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 10 553 eur od 2.10.2019
do 5.11.2019 a následne po prvom pojednávaní v časti úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy
9 046,77 eur od 6.11.2019 do 31.12.2019, úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 9 046,77
eur od 6.11.2019 do 31.12.2020 a úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 5 279,35 eur od6.11.2019 do 31.12.2021. Keďže žalovaná s čiastočným späťvzatím žaloby súhlasila, súd konanie v tejto
časti zastavil. Rozhodnutie vo výroku II. právne odôvodnil ust. § 100 ods. 1, § 107 ods. 1 a 2, § 139 ods.
1, § 451 ods. 1 a 2, § 456, § 458 ods. 1, § 517 ods. 2, § 563 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník

(ďalej len „Občiansky zákonník“) a vecne tým, že po čiastočných späťvzatiach žaloby sa žalobcovia 1/
až 3/ v prejednávanej veci domáhali voči žalovanej zaplatenia sumy 52 079 eur spolu s príslušenstvom,
nárok ktorý žalobcovia skutkovo odôvodnili tým, že žalovaná v období od 02.08.2018 do 30.06.2023
užívala ich pozemok parcela registra „E“ parc. č. XXXX - orná pôda o výmere 4 381 m2, zapísaný na liste
vlastníctva č. XXXX, vedenom pre k. ú. B. ( ďalej len „ pozemky“), bez akéhokoľvek právneho titulu a bez

toho, aby im za to poskytla náhradu, čím žalovaná získala plnenie bez právneho dôvodu. Z výpisu z listu
vlastníctva č. XXXX pre k. ú. B. mal súd za preukázané, že žalobcovia 1/ až 3/ boli ku dňu 15.08.2018
podielovými spoluvlastníkmi predmetného pozemku, každí s podielom 1/3. V konaní nebolo sporným,
že spoluvlastnícky vzťah žalobcov k pozemku trval počas celého žalovaného obdobia (od 02.08.2018
do 30.06.2023) a trval až do dňa rozhodnutia súdu vo veci. Z geometrického plánu A. L. M., N. č. XXX/
XXXX (v pripojenom spise 7C/2/2017 na čl. 61-67), v spojení s výpisom z listu vlastníctva č. XXXXX,

vedeného pre k. ú. B. mal súd za preukázané, že časti pozemku žalobcov o celkovej výmere 1 393
m2 sú zastavané stavbami, konkrétne hospodárskymi budovami postavenými na parcelách č. XXXX/
X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX a dielňami na parcele č. XXXX/XX. Žalovaná tieto stavby nadobudla do
svojho výlučného vlastníctva na základe kúpnej zmluvy, vklad vlastníckeho práva v prospech žalovanej
bol povolený dňa 01.08.2018 pod č. V-2284/2018, pričom nebolo sporným, že ich vlastnila aj v čase

rozhodnutia vo veci. V konaní žalovaná vzniesla námietku premlčania, pri skúmaní dôvodnosti ktorej súd
vzhliadol k tomu, že žalobou doručenou súdu dňa 05.11.2019 si žalobcovia uplatnili voči žalovanej nárok
na vydanie bezdôvodného obohatenia len za obdobie od 02.08.2018 do 02.10.2019, t. j. za menej ako
dva roky spätne od podania žaloby, t.z. žaloba bola podaná v rámci dvojročnej subjektívnej a aj trojročnej
objektívnej doby. Podaním doručeným súdu dňa 26.10.2021 si žalobcovia uplatnili nárok na vydanie

bezdôvodného obohatenia aj za ďalšie obdobie od 03.10.2019 do 02.08.2021 čo predstavovalo sumu 16
587,31 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 16 587,31 eur od 06.11.2019 až do
zaplatenia. Súd mal za to, že žalobcovia mali vedomosť o tom, že ich pozemok je čiastočne zastavaný
stavbami patriacimi tretej osobe z konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia vedených na Okresnom
súde Malacky pod sp. zn. 7C/81/2011 a 7C/2/2017. O tom, že sa na ich úkor obohacuje žalovaná,

získali žalobcovia vedomosť najneskôr dňa 09.08.2019, čoho dôkazom je LV č. XXXXX, vedený pre
k. ú. B., ktorý žalobcovia priložili k žalobe a z ktorého vyplýva, že vlastníčkou predmetných stavieb
je práve žalovaná. Keďže žalobcovia následne dňa 05.11.2019 podali žalobu v tejto veci a v konaní
riadne pokračovali, mal za nepochybné, že počas celého obdobia od 03.10.2019 do 02.08.2021 mali
žalobcovia vedomosť o tom, že stavby sa stále nachádzajú na ich pozemku a patria žalovanej. Vyvodil

tak, že nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od 03.10.2019 do 25.10.2019 ( v sume
570,07 eur [(9 046,77 : 365) x 23] spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne z tejto sumy od
06.11.2019 do zaplatenia), teda viac ako dva roky spätne od uplatnenia zmeny žaloby, je premlčaný
z dôvodu uplynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej doby (trojročná objektívna premlčacia doba tu
bola zjavne dodržaná). Následne žalobcovia zmenili žalobu podaním doručeným súdu dňa 26.09.2023,

ktorým si uplatnili nárok za obdobie od 02.08.2018 do 02.08.2021 a požadovali vydať vyššiu sumu
bezdôvodného obohatenia, a taktiež si uplatnili vydanie bezdôvodného obohatenia aj za ďalšie obdobie,
atood03.08.2021do30.06.2023.Vychádzajúcztoho,žežalobcoviasanajneskôr09.08.2019dozvedeli
o tom, že ich pozemok je čiastočne zastavaný stavbami vo vlastníctve žalovanej, súd konštatoval, že
právo na vydanie bezdôvodného obohatenia v časti, ktorej sa týkalo vyššie uvedené rozšírenie žaloby,

a to za obdobie od 02.08.2018 do 25.09.2021, teda viac ako 2 roky spätne od uplatnenia zmeny žaloby,
je premlčané z dôvodu uplynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej doby a za obdobie viac ako tri roky
spätne od uplatnenia zmeny žaloby (od 02.08.2018 do 25.09.2020) aj z dôvodu uplynutia trojročnej
objektívnej premlčacej doby. Vzhliadnuc k uvedenému vyhodnotil súd námietku premlčania vznesenú
v konaní žalovanou ako dôvodnou v časti žalobcami uplatneného nároku na vydanie bezdôvodného

obohatenia celkom v sume 6 791,77 eur s príslušenstvom ( a/ za obdobie od 02.08.2018 do 31.12.2018
v sume 611,58 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 4 379 eur od 01.01.2019 do
05.11.2019 a s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 611,58 eur od 06.11.2019 do zaplatenia,
b/ za obdobie od 01.01.2019 do 31.12.2019 v sume 1 553,23 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5
% ročne zo sumy 1 553,23 eur od 01.01.2020 do zaplatenia, c/ za obdobie od 01.01.2020 do 31.12.2020

vsume1553,23eurspolusúrokmizomeškaniavovýške5%ročnezosumy1553,23eurod01.01.2021
do zaplatenia, d/ za obdobie od 01.01.2021 do 02.08.2021 v sume 935,44 eur s úrokmi z omeškania
vo výške 5 % ročne zo sumy 935,44 eur od 01.01.2022 do zaplatenia, e/ za obdobie od 03.08.2021 do
25.09.2021 v sume 1 568,22 eur [(10 600 : 365) x 54] spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročnezo sumy 1 568,22 eur od 01.01.2022 do zaplatenia), preto v tejto časti žalobu žalobcov zamietol. Pri
posudzovaní dôvodnosti zvyšku žalobcami uplatneného nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia
súd vychádzal z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28.06.2012 sp. zn. 1 Cdo 91/2010. V

prejednávanej veci bolo nepochybne preukázané, že v rozhodnom období od 02.08.2018 do 30.06.2023
boli časti pozemku žalobcov o výmere 1 393 m2 zastavané nehnuteľnými stavbami (hospodárskymi
budovamiadielňami)vovlastníctvežalovanej,pričomnebolosporné,žemedzistranamisporunedošlok
uzavretiu zmluvy oprávňujúcej žalovanú na bezodplatné užívanie pozemku žalobcov. Tvrdenia žalobcov
vo vzťahu k nezastavaným častiam pozemku ( budovy žalovanej slúžia na ukladanie sena, ktoré sa

tam zváža cez pozemky žalobcov) žalovaná poprela. Súd poukázal na závery uvedené v znaleckom
posudku znalca A. O. P., ktorý v znaleckom posudku uviedol, že v čase obhliadky dňa 11.11.2021
neboli budovy na pozemku žalobcov užívané a v rámci výsluchu doplnil, že sa na pozemku nachádzali
aj neupravené trávnaté porasty. Znalec A. N. Q., ktorý vykonal obhliadku predmetného pozemku dňa
20.04.2022, v znaleckom posudku uviedol, že časť areálu je využívaná ako predajňa stavebnín a
druhá časť (kde sa nachádza i pozemok žalobcov) je bez využitia. Rovnako znalecký ústav (ktorého

znalkyňa vykonala obhliadku areálu dňa 18.05.2023) v znaleckom posudku skonštatoval, že v čase
obhliadky nebol pozemok využívaný - čomu nasvedčuje aj fotodokumentácia, na ktorej sú schátralé
budovy žalovanej a okolo nich neupravená trávnatá plocha. Vzhliadnuc k zhorauvedenému súd uzavrel,
že žalobcovia nepreukázali, že žalovaná v rozhodnom období nezastavané časti ich pozemku fakticky
užívala. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalovaná je okrem predmetných stavieb

sčasti stojacich na pozemku žalobcov, vlastníčkou aj iných stavieb v areáli (k tomu porovnaj výpis z listu
vlastníctva č. XXXXX pre k. ú. B. a satelitnú mapu areálu v znaleckom posudku A. N. Q.). Z porovnania
výpisu z listu vlastníctva č. XXXXX pre k. ú. B. a kópie z katastrálnej mapy v znaleckom posudku
znaleckého ústavu súd ustálil, že žalovaná je vlastníčkou pozemkov parcelné číslo XXXX/XXX (nad
predmetnými stavbami) a parcelné číslo XXXX/X (pod týmito stavbami), vlastníctvo žalobcov k ďalším

pozemkom v areáli ale preukázané nebolo. Žalobcovia existenciu ďalšieho vstupu do areálu cez parcelu
č. XXXX/X v konaní nepreukázali (za riadny vstup do areálu nemožno považovať prípadný vstup cez
prevádzku stavebnín). Rovnako ani žalovaná v konaní nepreukázala svoje tvrdenie, že vstupná brána
do areálu býva pravidelne uzamknutá. Konateľ žalovanej do areálu nechodil pravidelne, keďže podľa
jeho vlastného vyjadrenia tam bol za posledné tri roky len tri alebo štyrikrát, z toho naposledy v novembri

minulého roka o 18.00 hod. (teda potme), kedy bol areál zatvorený. Uzamknutie oploteného areálu v
takýchto večerných hodinách bolo možno očakávať, nakoľko z fotodokumentácie predloženej žalobcami
bolozjavné,žesavblízkostibránynachádzauloženýstavebnýmateriálpatriacistavebninám.Fotografie
predložené v konaní žalovanou boli vyhotovené až po rozhodnom období, preto pre posúdenie otázky,
či brána bývala v tomto období pravidelne zamknutá alebo odomknutá, neboli zásadnými. Súd upriamil

pozornosť na to, že predmetný pozemok bol bez problémov prístupný v čase obhliadok vykonaných
tromi znalcami za účelom vyhotovenia znaleckých posudkov, a to postupne 11.11.2021 (zo znaleckého
posudku A. O. P. vyplýva, že aj za účasti konateľa žalovanej), ďalej 20.04.2022 (kedy obhliadku vykonal
A. N. Q.) a 18.05.2023 (okrem znalkyne znaleckého ústavu tam bol prítomný aj konateľ žalovanej a
žalobca 2/). V znaleckom posudku znaleckého ústavu sa nachádzali snímky vstupu do predmetného

areálu (zverejnené na internete) z augusta 2018, z júla 2019 a z mája 2021, z ktorých vyplýva, že
vstupná brána bola cez deň zakaždým otvorená. Z uvedených dôkazov mal súd za preukázané, že
vstupná brána do areálu bola v denných hodinách počas rozhodného obdobia pravidelne otvorená,
preto konštatoval, že pozemok žalobcov bol dostatočne dostupný. Na základe vykonaného dokazovania
súd ustálil, že žalobcom nič nebránilo v tom, aby si nezastavané časti svojho pozemku vhodne upravili

tak, aby ich mohli sami užívať, resp. prenajať tretej osobe (napr. ako odstavnú, či úložnú plochu ako
je tomu na vedľajšom pozemku). Vzhľadom na to, že žalobcovia v konaní nepreukázali, že žalovaná v
rozhodnom období od 02.08.2018 do 30.06.2023 užívala nezastavané časti ich pozemku, a ani to, že by
im akokoľvek bránila v užívaní týchto častí pozemku, uzavrel, že žalovanej v súvislosti s nezastavanými
časťami pozemku žalobcov nevzniklo bezdôvodné obohatenie, preto ustálil, že žalobcovia majú voči

žalovanej nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia len za užívanie tých častí pozemku, ktoré boli
zastavané stavbami vo vlastníctve žalovanej, t.j. len z výmery pozemku o veľkosti 1 393 m2. Na
preukázanie výšky bezdôvodného obohatenia žalobcovia v konaní predložili znalecký posudok A. R. G.
č. 257/2012 zo dňa 16.12.2012, ktorý bol vyhotovený pre potreby konania vedeného na Okresnom súde
Malacky pod sp. zn. 7C/181/2011 a v ktorom bola všeobecná hodnota nájmu za celý pozemok žalobcov

stanovená na sumu 9 046,77 eur ročne, t.j. 2,065 eur za 1 m2 ročne. Žalovaná v konaní predložila
súkromný znalecký posudok A. O. P. č. 57/2021 zo dňa 12.11.2021, ktorý určil všeobecnú hodnotu
nájmu vo výške 0,152 eur za 1 m2 pozemku ročne, t.j. za celý pozemok zaokrúhlene 670 eur ročne.
Žalobcovia následne predložili súkromný znalecký posudok A. N. Q. č. 88/2022 zo dňa 05.05.2022,ktorý stanovil všeobecnú hodnotu nájmu na 2,176 eur za 1 m2 pozemku ročne, čo za celý pozemok
po zaokrúhlení predstavovalo sumu 9 500 eur ročne. Následne súdom ustanovený znalecký ústav určil
všeobecnú hodnotu nájmu za 1 m2 pozemku za rok na 2,413 eur, čo je za celý pozemok 10 571,35 eur

ročne, zaokrúhlene 10 600 eur. Za časť pozemku o výmere 1 393 m2 zastavanú stavbami žalovanej
znalecký ústav stanovil všeobecnú hodnotu nájmu na 3 361,31 eur, zaokrúhlene 3 360 eur. Vyššie
uvedené závery znaleckého ústavu, ako aj ostatné jeho závery obsiahnuté v znaleckom posudku, súd
považoval za logické a presvedčivé, pričom upriamil pozornosť na to, že znalecký ústav sa v rámci
odôvodnenia svojho znaleckého posudku v spojení s následným výsluchom jeho znalkyne dostatočne

vysporiadal aj s odlišnými závermi znalca A. O. P. a tým aj s argumentáciou žalovanej, ktorá z tohto
jeho znaleckého posudku vychádzala. Vo vzťahu k námietkam žalovanej voči záverom znaleckého
ústavu súd poukázal na to, že znalec A. O. P., o ktorého závery žalovaná opierala svoje námietky, vo
svojom znaleckom posudku určil všeobecnú hodnotu pozemku žalobcov (od ktorej sa odvíja aj výška
všeobecnej hodnoty nájmu) na sumu 20 371,65 eur, pričom znalecký ústav ju stanovil diametrálne
odlišne, a to na sumu 227 592,95 eur. Uvedený rozdiel vychádzal z toho, že znalec P. oproti znaleckému

ústavu použil pri výpočte všeobecnej hodnoty pozemku nižšie hodnoty niektorých koeficientov (najmä
koeficientu všeobecnej situácie, koeficientu intenzity využitia, koeficientu funkčného využitia územia a
koeficientu redukujúcich faktorov). Pokiaľ znalec P. stanovil hodnotu koeficientu všeobecnej situácie len
na 0,80, vychádzajúc z toho, že ide o stavebné územie obcí do 5 000 obyvateľov, resp. priemyselné
a poľnohospodárske oblasti obcí a miest do 10 000 obyvateľov, znalecký ústav na rozdiel od neho

zohľadnil, že z hľadiska všeobecnej situácie tu ide o poľnohospodársku oblasť mesta Bratislava, t.j.
mestanad50000obyvateľov,zčohovyplývaajzvýšenýzáujemonehnuteľnosti,apretopoužilkoeficient
1,30. V súvislosti s koeficientom intenzity využitia územia znalecký ústav uviedol, že tento sa určuje
podľa skutočného využitia pozemku k rozhodnému dátumu. Keďže v čase obhliadky sa na pozemku
nachádzali nevyužívané poľnohospodárske budovy, znalecký ústav vychádzal z kategórie „nebytové

budovyalebobudovysnízkymvyužitím,poľnohospodárskebudovyaskladybezvyužitia“aurčilhodnotu
koeficientu 0,95. Zaradenie do kategórie „hospodárske dvory poľnohospodárskych podnikov“, ako to
urobil znalec P. pri súčasnom určení koeficientu 0,50, považoval znalecký ústav za nesprávne, nakoľko
nahospodárskychdvorochsaspravidlanenachádzajúbudovy.Prikoeficientefunkčnéhovyužitiaúzemia
znalecký ústav uviedol, že sa posudzuje podľa územnoplánovacej dokumentácie platnej k rozhodnému

dátumu. Znalecký ústav, opierajúc sa aj o územno-plánovaciu informáciu zaslanú mu Mestom Stupava,
dospel k záveru, že predmetný pozemok je podľa územného plánu Mesta Stupava súčasťou funkčnej
plochy F23-B-01 - Areál poľnohospodárskeho dvora, určený na transformáciu, pričom podmienky
jeho využitia sú určené regulačným listom č. 138. Na základe tohto regulačného listu má pozemok
funkčné využitie „zmiešané územie - bývanie, občianska vybavenosť, polyfunkcia, šport a rekreácia,

podnikateľské aktivity bez negatívneho dopadu na životné prostredie“, pričom konečnú skladbu stanoví
územný plán zóny. Hodnotu koeficientu preto znalecký ústav určil z kategórie „plochy obytných a
rekreačných území (obytná alebo rekreačná poloha)“ a s poukazom na atraktivitu posudzovanej lokality
a zastavovacie podmienky stanovil koeficient 1,10. Naproti tomu znalec P. vychádzal z toho, že pozemok
je súčasťou funkčnej plochy F11 - Areály poľnohospodárskej výroby a rybochovu, pričom v rámci

svojho výsluchu uviedol, že na regulačný list č. 138 vôbec neprihliadal, nakoľko z neho nemal dostatok
informácií o tom, čo sa dá na pozemku postaviť. Pozemok preto zaradil do kategórie „výrobné územia s
prevahou plôch pre poľnohospodársku výrobu (poľnohospodárska poloha), osídlenia marginalizovaných
skupín obyvateľstva“ a zvolil koeficient 0,90. Pokiaľ išlo o koeficient redukujúcich faktorov, znalec P.
stanovil jeho hodnotu na 0,30 s poukazom na to, že pozemok sa nachádza v obkolesení ďalších

pozemkov, je zaťažený budovami, bez technickej infraštruktúry, prístupová cesta síce vedie do areálu,
alekpozemkusaideceznespevnenúkomunikáciu,ktorániejeevidovanávkatastrálnejmape.Znalecký
ústav zvolil hodnotu koeficientu 0,80, čo odôvodnil tým, že je potrebné vybudovať dopravné napojenie na
pozemok z verejnej komunikácie. Skonštatoval, že v zmysle prílohy k vyhláške sa rozdielne vlastníctvo
budovy a pozemku nemôže v tomto prípade hodnotiť ako redukujúci faktor. Znalkyňa znaleckého ústavu

svojou následnou výpoveďou k redukujúcim faktorom doplnila, že každý pozemok je v obkolesení
iných pozemkov. V rámci chýbajúceho dopravného napojenia je myslené nielen samotné vybudovanie
cestnéhotelesa,aleajprípadnézriadenievecnéhobremenaspočívajúcehovpráveprechoduaprejazdu
cez cudzie pozemky. Skutočnosť, že sa v blízkosti nenachádzajú inžinierske siete, bola zohľadnená už v
koeficiente technickej infraštruktúry a nemôže byť zohľadnená dvakrát. Zdôraznila, že výška koeficientu

predstavuje odborný znalecký odhad, vlastne sa tým hodnota pozemku znížila o 20 % a mala za to,
že redukujúce faktory boli dostatočne zohľadnené. Na otázku žalovanej, či v znaleckom posudku bol
hodnotený aktuálny stav pozemku alebo jeho tzv. plánované vyššie využitie v zmysle územného plánu,
znalkyňa uviedla, že sa hodnotilo oboje. Aktuálny stav pozemku sa v zmysle vyhlášky č. 492/2004 Z.z.hodnotil v rámci koeficientu intenzity využitia a jeho plánované budúce využitie v zmysle územného
plánu v rámci koeficientu funkčného využitia pozemku. Zároveň súd doplnil, že znalecký ústav vo svojom
znaleckom posudku taktiež skonštatoval, že Zmluva č. 389663 o nájme pozemku na poľnohospodárske

účely pri prevádzkovaní podniku, na ktorú znalec P. odkazoval v znaleckom posudku, v ktorej si Mesto
Stupava dohodlo s nájomcom prenájom ornej pôdy za sumu 88,33 eur ročne (0,037 eur za 1 m2
za rok), sa týkala pozemkov, ktoré majú v zmysle územného plánu Mesta Stupava určené funkčné
využitie „areály poľnohospodárskej výroby a rybochovu“ a na rozdiel od pozemku žalobcov nie sú
určené na transformáciu. Znalecký ústav tak postupoval správne, keď uvedenú nájomnú zmluvu nevzal

do úvahy. Zároveň súd doplnil, že výška všeobecnej hodnoty ročného nájmu za pozemok žalobcov
určená súkromným znaleckým posudkom A. O. P., ktorý predložila do konania žalovaná, je celkom
odlišná od výšky stanovenej vo všetkých znaleckých posudkoch, ktoré boli doposiaľ za týmto účelom
vyhotovené, či už v tomto konaní (žalobcami predložený súkromný znalecký posudok A. N. Q. - 9
500 eur), alebo v predchádzajúcom konaní vedenom pod sp. zn. 7C/181/2011 (znalecký posudok
č. 257/2012 súdom ustanoveného znalca A. R. G. - 9 046,77 eur, žalobcami predložený znalecký

posudok č. 81/2012 A. I. K., N. - 11 300 eur). Zohľadňujúc zhorauvedené súd prvej inštancie za podklad
pre svoje rozhodnutie vzal znalecký posudok znaleckého ústavu a ako nadbytočný a nehospodárny
vyhodnotil návrh žalovanej nariadiť kontrolné znalecké dokazovanie znaleckým ústavom. Vychádzajúc
zo znaleckého posudku znaleckého ústavu súd ustálil, že obvyklá výška nájomného za 1 m2 pozemku
žalobcov v období od 02.08.2018 do 02.08.2021 bola 2,413 eur, čo pri výmere 1 393 m2 predstavoval

zaokrúhlene sumu 3 360 eur ročne. Z rovnakej výšky obvyklého nájomného súd vychádzal aj pri
určení výšky bezdôvodného obohatenia za obdobie od 03.08.2021 do 30.06.2023. Zohľadniac záver,
že nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od 03.10.2019 do 25.10.2019 a za obdobie
od 03.08.2021 do 25.09.2021 je v celom rozsahu premlčané, súd priznal žalobcom nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia z výmery pozemku o veľkosti 1 393 m2 len za obdobia od 2.8.2018 do

2.10.2019, ďalej od 26.10.2019 do 02.08.2021 a od 26.09.2021 do 30.06.2023. V rámci bezdôvodného
obohatenia žalovanej za obdobia od 02.08.2018 do 02.10.2019 a od 26.10.2019 do 02.08.2021 vzal
do úvahy, že v zmysle žaloby a prvej zmeny žaloby si žalobcovia za tieto obdobia uplatňovali vydanie
bezdôvodného obohatenia vychádzajúc zo znaleckého posudku A. G. vo výške 9 046,77 eur ročne za
celý pozemok. Následne druhou zmenou žaloby žalobcovia reagovali na znalecký posudok znaleckého

ústavu a na základe neho za tieto obdobia žiadali 10 600 eur ročne za celý pozemok. Žalovaná vo
vzťahu k tomuto rozšíreniu (navýšeniu) uplatneného nároku o sumu 1 553,23 eur ročne za celý pozemok
úspešneuplatnilanámietkupremlčania,atoajzaobdobiaod02.08.2018do02.10.2019aod26.10.2019
do 02.08.2021, preto súd žalobcom za obdobie od 02.08.2018 do 02.10.2019 a od 26.10.2019 do
02.08.2021 priznať nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vychádzajúc len zo sumy 9 046,77 eur

ročne za celý pozemok, čo pri výmere 1 393 m2 predstavuje sumu 2 876,55 eur ročne. Pri výpočte
bezdôvodného obohatenia za zvyšné obdobie od 26.09.2021 do 30.06.2023, súd vychádzal zo sumy
3 360 eur ročne (zo znaleckého posudku znaleckého ústavu). Na základe zhorauvedeného súd priznal
žalobcom titulom bezdôvodného obohatenia žalovanej za obdobie od 02.08.2018 do 31.12.2018 (152
dní) sumu 1 197,91 eur [(2 876,55 : 365) x 152], za obdobie od 01.01.2019 do 02.10.2019 (275 dní)

sumu 2 167,26 eur [(2 876,55 : 365) x 275], za obdobie od 26.10.2019 do 31.12.2019 (67 dní) sumu
528,02 eur [(2 876,55 : 365) x 67], za obdobie od 01.01.2020 do 31.12.2020 (1 rok) sumu 2 876,55 eur,
za obdobie od 01.01.2021 do 02.08.2021 (214 dní) sumu 1 686,53 eur [(2 876,55 eur : 365) x 214],
za obdobie od 26.9.2021 do 31.12.2021 (97 dní) sumu 892,93 eur [(3 360 eur : 365) x 97], za obdobie
od 01.01.2022 do 31.12.2022 (1 rok) sumu 3 360 eur a za obdobie od 01.01.2023 do 30.06.2023 (pol

roka) sumu 1 680 eur, čo spolu predstavuje sumu 14 389,20 eur. Vychádzajúc z uvedeného súd uložil
žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcom 1/ až 3/ spoločne a nerozdielne sumu 14 389,20 eur a vo zvyšnej
časti uplatnenej istiny vo výške 37 689,80 eur (52 079 eur - 14 389,20 eur) žalobu ako nedôvodnú
zamietol.Vovzťahukžalobcomuplatňovanýmúrokomzomeškaniamalsúdzato,ženakoľkožalobcovia
nepreukázali, že by žalovanú pred podaním žaloby a následne pred uplatnením zmien žaloby vyzvali na

vydanie bezdôvodného obohatenia za jednotlivé žalobcami uplatňované obdobia, za výzvu na plnenia
možno považovať žalobu a jej následné zmeny. Vo vzťahu k priznanej sume bezdôvodného obohatenia
vo výške 1 197,91 eur za obdobie od 02.08.2018 do 31.12.2018 a vo výške 2 167,26 eur za obdobie od
01.01.2019 do 02.10.2019, uviedol, že tieto sa stali v zmysle § 563 Občianskeho zákonníka splatnými až
29.09.2021, kedy bola výška úrokov z omeškania 5 % ročne. Priznané sumy bezdôvodného obohatenia

vo výške 528,02 eur za obdobie od 26.10.2019 do 31.12.2019, vo výške 2 876,55 eur za obdobie
od 01.01.2020 do 31.12.2020 a vo výške 1 686,53 eur za obdobie od 01.01.2021 do 02.08.2021
boli žalobcami uplatnené v rámci zmeny žaloby doručenej súdu dňa 26.10.2021, ktorá bola doručená
žalovanej14.11.2021(splatné15.11.2021,omeškanie16.11.2021),kedybolavýškaúrokovzomeškania5 % ročne. Súd preto žalobcom priznal v súvislosti s bezdôvodným obohatením žalovanej za obdobie
od 26.10.2019 do 31.12.2019 úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 528,02 eur od 16.11.2021
do zaplatenia, za obdobie od 01.01.2020 do 31.12.2020 úroky z omeškania vo výške 5 % ročne

zo sumy 2 876,55 eur od 16.11.2021 do zaplatenia a za obdobie od 1.1.2021 do 2.8.2021 úroky z
omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1 686,53 eur od 16.11.2021 do zaplatenia. Priznané sumy
bezdôvodného obohatenia vo výške 892,93 eur za obdobie od 26.09.2021 do 31.12.2021, vo výške
3 360 eur za obdobie od 01.01.2022 do 31.12.2022 a vo výške 1 680 eur za obdobie od 01.01.2023
do 30.06.2023 boli žalobcami uplatnené v rámci zmeny žaloby doručenej súdu dňa 26.09.2023, ktorá

bola doručená žalovanej 12.10.2023 (splatné 13.10.2023, omeškanie 14.10.2023), kedy bola výška
úrokov z omeškania 9,50 % ročne. Súd však bol viazaný petitom žaloby, preto priznal žalobcom len
úroky z omeškania vo výške 5 % ročne. Vychádzajúc z uvedeného súd žalobcom priznal v súvislosti
s bezdôvodným obohatením žalovanej za obdobie od 26.09.2021 do 31.12.2021 úroky z omeškania
vo výške 5 % ročne zo sumy 892,93 eur od 14.10.2023 do zaplatenia a za obdobie od 01.01.2022 do
31.12.2022 úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 3 360 eur od 14.10.2023 do zaplatenia.

Vo zvyšnej časti žalobcami požadovaných úrokov z omeškania súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. O
nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ust. 255 ods. 1 a 2, § 262 ods. 1
CSP, vychádzajúc z uplatnenej istiny, t.j. sumy 52 079 eur. Keďže čiastočné späťvzatia žaloby sa týkali
iba príslušenstva, a to časti uplatnených úrokov z omeškania, na rozhodnutie o nároku na náhradu trov
konania nemali žiaden vplyv. Žalobcovia mali úspech v časti sumy 14 389,20 eur ( 27,63 % z predmetu

konania), žalovaná bola úspešná v časti sumy 37 689,80 eur (72,37 % z predmetu konania), preto
súd rozhodol tak, že žalovaná má proti žalobcom nárok na náhradu trov konania v rozsahu 44,74 %
(72,37 - 27,63) s tým, že žalobcovia sú povinní jej túto náhradu zaplatiť spoločne a nerozdielne. O výške
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku II. a závislému výroku IV. podala v zákonnej lehote
odvolanie žalovaná odôvodňujúc odvolanie ust. § 365 ods. 1 písm. b), d), e),f) g) a h) CSP. Mala za to, že
z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že užíva resp. užívala dotknuté stavby. Do areálu, v ktorom sa
dotknutéstavbynachádzajúnemalapočasrozhodnéhoobdobiaumožnenýnerušenýprístup,nakoľkosa

tento areál uzamykal (najmä vo večerných hodinách), v dôsledku čoho teda stavby neužívala ani užívať
nemohla. Ona ani žalobcovia nemali prístup ku kľúčom a teda fyzicky nemohli na pozemok svojvoľne
vstupovať a užívať ho ( súhlas s právom prechodu z 21.02.2024), žalobcovia nemali zabezpečenú
možnosť neobmedzeného vstupu cez bránu do predmetného areálu. K dotknutému pozemku nie je
zabezpečený prístup, resp. prístupová cesta a je možno sa k nemu dostať len prechodom cez 6 parciel,

ktoré sú vo vlastníctve tretích osôb. Pričom žalobcovia nemali žiadnym spôsobom zabezpečené právo
prechodu cez tieto pozemky. Pre prípad, ak by odvolací súd mal za to, že za užívanie pozemkov
zakladajúce bezdôvodné obohatenie sa považuje umiestnenie stavieb vo vlastníctve žalovanej na
pozemku žalobcov, namietala hodnotu nájmu dotknutého pozemku, z ktorej súd vychádzal. Závery
Znaleckého posudku č. 40/2023 vypracovaného znaleckým ústavom – Slovenská technická univerzita

v Bratislave považovala za nesprávne nakoľko v ňom neboli zohľadnené niektoré skutočnosti, ktoré
znižujú všeobecnú hodnotu ako aj hodnotu nájmu dotknutého pozemku, oproti hodnote určenej ZP. V
analýze prípadných rizík spojených s užívaním nehnuteľnosti ( v časti II. bod 2 písm. c) ZP) nebola
zohľadnená skutočnosť, že k dotknutému pozemku nie je zabezpečený prístup z miestnej komunikácie.
K časti II bod 2 písm. b) ZP uviedla, že v nej uvedené informácie vychádzajú z Regulačného listu č.

138, ktorý je potrebné hodnotiť len ako prípadný výhľad, ktorý v súčasnosti neexistuje. Aktuálnu hodnotu
pozemku je potrebné stanoviť zásadne podľa aktuálneho stavu. Aj z Regulačného listu č. 138 vyplýva
a) Funkčné využitie F23 : Funkcia určená na vymiestnenie alebo transformáciu. Transformácia areálu,
ktorý je v súčasnosti charakterizovaný ako výlučne poľnohospodársky dvor je otázkou niekoľkých rokov.,
zmena územného plánu je v kompetencii mesta Stupava, b) na vybudovanie absentujúceho dopravného

napojenia je potrebné okrem dopravnej štúdie, kapacitné posúdenie, projekt a rôzne súhlasy, c) konečnú
skladbu funkcií určí až územný plán zóny, d) funkčná plocha musí byť riešená ako celok. S ohľadom na
uvedené znalec nesprávne určil koeficienty pri výpočte hodnoty pozemku. Koeficient intenzity využitia –
KV-, ktorý mal určiť v rozsahu 0.50-0,70. Koeficient funkčného využitia územia –Kf mal určiť v rozsahu
0,80-1,00. Koeficient redukujúcich faktorov – Kr mal určiť v inom rozptyle podľa vyhlášky 0,20-0,99.

Vyššie uvedené námietky vzniesla aj v konaní aj pri výsluchu znalkyne A. I. S., N., pričom poukázala
na časť výpovede znalkyne na pojednávaní dňa 13.10.2023. Nakoľko jej pochybnosti neboli výsluchom
znalkyne odstránené navrhla kontrolné znalecké dokazovanie, aby toto navrhol súd alebo sama predloží
znalecký posudok. Súd takto navrhnutý dôkaz nevykonal ani neodôvodnil dostatočne prečo dôkaznevykonal, pričom znaleckému posudku dal vyššiu váhu. Poukázala na znalecký posudok A. O. P.
č. 57/2021, v ktorom je stanovená cena nájmu pozemku vo výške 0,152 eur /m2 a Dodatok č. 4 k
Nájomnej zmluve č. 993/2003/1306 a Dodatok č. 3 k Nájomnej zmluve č. 933/2003/1306, podľa ktorých

mesto Stupava prenajíma poľnohospodársku pôdu za sumu 30eur/ha/rok, t.j. 0,003 eur/m2/rok. Preto
ZP stanovená cena nájomného v sume 2,413 eur/m2 je absolútne neprimeraná. Súd prvej inštancie sa
s vyššie uvedenými dodatkami nevysporiadal a napriek dôvodným pochybnostiam nevykonal znalecké
dokazovanie. Mal za to, že závery ZP A. P. neboli relevantným spôsobom vyvrátené. Vzhľadom na
uvedené žiadala zopakovať a doplniť dokazovanie v súlade s ust. § 384 ods. 1 a 2 CSP, kontrolným

znaleckým posudkom. Ak súd takýto dôkaz nezabezpečí, predloží ho. Na základe uvedeného žiadala,
abyodvolacísúdnapadnutýrozsudoksúduprvejinštanciezmenilažalobuzamietolresp.abynapadnuté
rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

4. Žalobcovia sa k odvolaniu žalovanej nevyjadrili.

5. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 a 378
ods. 1 CSP), predmetom odvolacieho prieskumu bol výrok II. (prisudzujúci výrok) a závislý výrok IV. o
trovách konania. Výrok I. a výrok III. ako odvolaním nenapadnuté nadobudli právoplatnosť. O odvolaní
odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP), keďže sa nejednalo
o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie. Nariadenie pojednávania

nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem, ktorého existencia nebola v danom prípade daná. Podľa
judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (F. H. v. Portugalsko z 20. apríla 2002) v prípadoch, kde
skutkové okolnosti nie sú sporné a právne otázky sa nevyznačujú osobitnou zložitosťou, neuskutočnenie
ústneho pojednávania nespôsobuje ujmu požiadavkám čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach (najmä
ak pojednávanie na prvom stupni bolo verejné a vyšší súd prejednáva právne otázky).

6. Odvolací súd ako prvoradé konštatuje, že v postupe súdu prvej inštancie nezistil žiadne vady týkajúce
sa procesných podmienok ( § 380 ods. 2 CSP).

7. V súvislosti s podaným opravným prostriedkom odvolateľkou zdôrazňuje, že rozsah prieskumu

vykonanéhovrámciodvolaciehokonaniajezásadnedanýodvolaním(§379a§380CSP),podľaktorého
je odvolací súd viazaný návrhom odvolateľa, ktorý zahrňuje v sebe jednak kvalitatívnu ako i kvantitatívnu
stránku a sám odvolateľ si spravidla určuje rozsah, v akom má byť napadnuté rozhodnutie odvolacím
súdom preskúmané a dôvody, z ktorých má byť preskúmané. Na základe uvedeného odvolací súd
preskúmaval rozhodnutie súdu prvej inštancie len v rozsahu dôvodov odvolateľky uvedených v odvolaní.

8. Vo vzťahu k námietkam odvolateľky, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie nedostatočne odôvodnil,
odvolací súd poukazuje na to, že na rokovaní občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu, ktoré sa
uskutočnilo 3. decembra 2015, bolo prijaté zjednocujúce stanovisko, ktoré je publikované v Zbierke
stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 2/2016, a právna veta

ktorého znie: „Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm.
b/ Občianskeho súdneho poriadku. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje
zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá
prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku.“ Odvolací súd má
za to, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia nedáva žiadny podklad pre to, aby sa na daný prípad

uplatnila druhá veta tohto stanoviska, ktorá predstavuje krajnú výnimku z prvej vety a týka sa výlučne
len celkom ojedinelých prípadov, ktoré majú znaky relevantné aj podľa judikatúry Európskeho súdu
pre ľudské práva. O taký prípad ide v praxi napríklad vtedy, keď rozhodnutie súdu neobsahuje vôbec
žiadne odôvodnenie, alebo keď sa vyskytli „vady najzákladnejšej dôležitosti pre súdny systém” (pozri
Sutyazhnik proti Rusku, rozsudok z roku 2009), prípadne ak došlo k vade tak zásadnej, že mala za

následok „justičný omyl“ (Ryabykh proti Rusku, rozsudok z roku 2003). Podľa názoru odvolacieho súdu
konanie pred súdom prvej inštancie vadou zmätočnosti postihnuté nebolo.

9. V preskúmavanej veci má odvolací súd za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá
požiadavkám kladeným na odôvodnenie súdneho rozhodnutia v zmysle § 220 CSP, pretože súd prvej

inštancie v odôvodnení rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal
priebeh konania a stanoviská strán sporu k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovanie
precízne zhodnotil, keď dôsledne uviedol, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z
ktorých jednotlivých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. Súd prvejinštancie zo skutkových zistení vyvodil správne právne závery a správne na vec aplikoval ust. § 100 ods.
1, § 107 ods. 1 a 2, § 139 ods. 1, § 451 ods. 1 a 2, § 456, § 458 ods. 1, § 517 ods. 2, § 563 Občianskeho
zákonníka, z ktorých vyvodil svoje právne závery a s ohľadom na vykonané dokazovanie podrobne,

dôkladne, zrozumiteľne odôvodnil svoje rozhodnutie.

10. Vo vzťahu k odvolateľkou uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP,
odvolací súd uvádza. Za skutkové zistenia, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, sa rozumie
taký výsledok hodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ustanovenia

§ 191 ods. 1 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a
to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo
vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli strany. Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné
vytknúť súdu prvej inštancie v prípade, ak by zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov
alebo prednesov strán nevyplynuli, alebo inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol
rozhodné skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli v konaní najavo, prípadne

preto,žeprihodnotenídôkazov,prípadnepoznatkov,ktorévyplynulizprednesovstránalebovyšlinajavo
inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti alebo vierohodnosti je logický rozpor, alebo ak
hodnotenie dôkazov odporuje hore uvedenému zákonnému ustanoveniu. Odvolacím dôvodom podľa
ustanovenia § 365 ods. písm. f) Civilného sporového poriadku je možné teda napadnúť výsledok činnosti
súdu pri hodnotení dôkazov, nesprávnosť ktorého možno usudzovať len zo spôsobu, ako k nemu súd

dospel. Ak nie je možné súdu v tomto smere vytknúť žiadne pochybenie, nie je možné ani polemizovať
s jeho skutkovými závermi.

11. V podanom odvolaní odvolateľka uplatnila aj odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP (že
napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.) Právnym

posúdenímječinnosťsúdu,priktorejzoskutkovýchzistenívyvodzujeprávnezáveryaaplikujekonkrétnu
právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii
práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil
správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval
alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

12. K námietke odvolateľky, že v konaní nebolo preukázané, že užíva resp. užívala dotknuté stavby,
odvolací súd uvádza. V súdnej praxi boli riešené viaceré prípady vydania bezdôvodného obohatenia
titulom užívania cudzej nehnuteľnosti (pozemku) bez nájomnej zmluvy, či iného titulu oprávňujúceho
užívať cudziu vec. Majetkovým vyjadrením prospechu získaného užívaním cudzej veci je peňažná

suma, ktorá zodpovedá sumám vynakladaným obvykle v danom mieste a čase na užívanie veci i s
prihliadnutím na druh právneho dôvodu (zmluvného typu alebo vecného práva k cudzej veci), ktorým
sa spravidla zakladá právo užívania vzhľadom na jeho rozsah a spôsob; najčastejšie ide o nájomnú
zmluvu, kedy s a výška náhrady porovnáva s obvyklou hladinou nájomného, ktoré by bol nájomca
povinný plniť za normálnych okolností, ak by vec užíval na základe platnej nájomnej zmluvy. Ak sa

vychádza zo zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie získané plnením bez právneho dôvodu, je
treba z hľadiska pasívnej legitimácie posúdiť, kto bezdôvodné obohatenie získal. V podstate ide o
zodpovedanie otázky, kto užíva cudziu nehnuteľnosť (pozemok) bez nájomnej zmluvy, či iného titulu
oprávňujúceho užívať cudziu vec a v čom toto užívanie spočíva. Rozhodujúcim je teda výklad slova
„užívanie“, t.j. v čom spočíva užívanie pozemku, keď je na ňom postavená stavba vo vlastníctve osoby

odlišnej od vlastníka pozemku. Podľa názoru odvolacieho súdu je potrebné pod týmto pojmom rozumieť
umiestnenie samotnej stavby na cudzí pozemok. Jej samotné umiestnenie totiž bráni vlastníkovi
pozemku, tento užívať riadnym spôsobom. K obohateniu vlastníka stavby potom dochádza už zo
samotného titulu vlastníckeho práva, ktoré zakladá jeho oprávnenie užívať stavbu. Je potom výlučne
vecou jeho rozhodnutia, či bude stavbu užívať sám, alebo ju bezplatne alebo odplatne prenechá inému.

Povinnosť poskytovať náhradu vlastníkovi pozemku, na ktorom stojí stavba, stíha vlastníka stavby bez
ohľadu na to, akým spôsobom realizuje svoje vlastnícke právo. Z rovnakých dôvodov nie je podstatné
ani to, či príp. komu prináša užívanie stavby zisk. Poskytnuté plnenie je plnením bez právneho dôvodu a
bezdôvodne sa teda obohatil ten, kto je vlastníkom stavby na cudzom pozemku, a nie napr. jej nájomca.
Je potrebné si uvedomiť, že pod „užívaním cudzieho pozemku“ je potrebné v tomto prípade chápať jeho

zastavanie cudzou stavbou (nie užívanie samotnej stavby). Pozemok žalobcov bol teda (bez právneho
dôvodu) užívaný tým, že na ňom má žalovaná umiestnenú svoju stavbu a nie tým, ako a kým bola
táto stavba užívaná. V takomto prípade sa bezdôvodne obohacuje skutočný vlastník stavby na cudzom
pozemku, kedy k jeho obohateniu dochádza už zo samotného titulu vlastníckeho práva, ktoré zakladájeho oprávnenie užívať stavbu. Uvedené je odpoveďou aj na odvolateľkou položenú otázku, že jej počas
rozhodného obdobia nebol umožnený nerušený prístup do areálu, nakoľko sa tento areál uzamykal
(najmä vo večerných hodinách), v dôsledku čoho teda stavby neužívala ani užívať nemohla.

13. Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp.zn. 8Cdo/186/2018 zo dňa 17.06.2019 vyslovil: „Povinnosť
poskytovať náhradu vlastníkovi pozemku, na ktorom stojí stavba, stíha vlastníka stavby bez ohľadu na
to, akým spôsobom realizuje svoje vlastnícke právo. Z rovnakých dôvodov nie je podstatné ani to, či príp.
komu prináša užívanie stavby zisk. Poskytnuté plnenie je plnením bez právneho dôvodu a bezdôvodne

sa teda obohatil ten, kto je vlastníkom stavby na cudzom pozemku, a nie napr. jej nájomca. Je potrebné
si uvedomiť, že pod „užívaním cudzieho pozemku“ je potrebné v tomto prípade chápať jeho zastavanie
cudzou stavbou (nie užívanie samotnej stavby)“.

14. Pokiaľ odvolateľka namietala závery Znaleckého posudku č. 40/2023 vypracovaného znaleckým
ústavom – Slovenská technická univerzita, z ktorého súd prvej inštancie pri určovaní výšky

bezdôvodného obohatenia vychádzal, odvolací súd upriamuje pozornosť na to, že dôkazy a tvrdenia
strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva zákon. Záver,
ktorý si sudca urobí o vykonaných dôkazoch z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie, je
vecou jeho vnútorného presvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu. V prípade hodnotenia
znaleckého posudku súd nehodnotí jeho odbornú správnosť, ale hodnotí presvedčivosť posudku, čo

do jeho úplnosti vo vzťahu k zadaniu, logické odôvodnenie znaleckého nálezu a jeho súlad s ostatnými
vykonanými dôkazmi. Obsah spisu odvolaciemu súdu nedáva podklad pre záver o nepoužiteľnosti
znaleckého posudku vypracovaného znaleckým ústavom, resp. neudržateľnosti záverov súdu prvej
inštancie, ktorý vo vzťahu k vykonanému dokazovaniu vychádzal práve z posudku vypracovaného
znaleckým ústavom. Pokiaľ sa odvolateľka podaným odvolaním dožadovala ňou navrhnutého spôsobu

hodnotenia vykonaných dôkazov (opakovane apelujúc na súkromný znalecký posudok vypracovaný
znalcom A. P.), odvolací súd pripomína, že uvedené z práva na spravodlivý proces nevyplýva.

15. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia precízne odôvodnil, prečo pri určení výšky
bezdôvodného obohatenia vychádzal práve zo Znaleckého posudku č. 40/2023 vypracovaného

znaleckým ústavom – Slovenská technická univerzita, a akým spôsobom určil výšku bezdôvodného
obohatenia tak, aby to zodpovedalo v konaní preukázanému skutkovému stavu a zároveň bolo k
množstvu a odlišnosti predložených dôkazov čo najspravodlivejšie. Vzhliadol k tomu, že znalecký ústav
pri vyhotovovaní znaleckého posudku mal k dispozícii a) znalecký posudok č. 57/2021 A. O. P., b)
znalecký posudok č. 81/2012 A. I. K., N., c) znalecký posudok č. 88/2022 A. N. Q., d) geometrický plán č.

132/2017zodňa21.11.2017,e)znaleckýposudokč.257/2012A.R.G.,f)územnoplánovaciuinformáciu,
list č. 13998/12/2023/VAV zo dňa 16.05.2023 a iné podklady, čím zohľadnil otázku úplnosti a zároveň i
mieru presvedčivosti znaleckého posudku. Znalecký ústav v znaleckom posudku vyhodnotil aj Zmluvu
č. XXXXXX o nájme pozemku na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku, prevzatú zo
Znaleckého posudku č. 57/2021 vyhotoveného A. O. P., v ktorom si Mesto Stupava dohodlo s nájomcom

prenájom ornej pôdy za sumu 88,33 eur ročne (0,037 eur za 1 m2 za rok) a zdôraznil, že táto zmluva
sa týkala pozemkov, ktoré majú v zmysle územného plánu Mesta Stupava určené funkčné využitie
„areály poľnohospodárskej výroby a rybochovu“ a na rozdiel od pozemku žalobcov nie sú určené na
transformáciu.

16. Pokiaľ ide o námietky odvolateľky vo vzťahu ku koeficientom použitým znaleckým ústavom pri
výpočte hodnoty pozemkov (Kr, Kf, Kv), jedná sa o námietky totožné ako uplatnila aj v konaní
pred súdom prvej inštancie, s ktorými sa súd prvej inštancie podrobne vysporiadal už v odôvodnení
napadnutého rozhodnutia, s odôvodnením ktorým sa odvolací súd plne stotožňuje a nepovažuje za
potrebné doslovne opakovať už uvedené. Nad rámec nevyhnutného odvolací súd zdôrazňuje, že z

obsahu znaleckého posudku vypracovaného znaleckým ústavom vyplýva, že jeho závery zohľadňujú
aj riziká spojené s užívaním nehnuteľnosti, a to že je pozemok z verejnej komunikácie na Malackej ul.
prístupný po čiastočne spevnenej ceste a čiastočne nespevnej ceste v rámci areálových komunikácii ako
i nespornú skutočnosť, že je potrebné vybudovať dopravné napojenie. S tým, že potreba vybudovania
dopravného napojenia na pozemok z verejnej komunikácie bola zohľadnená v koeficiente redukujúcich

faktorov. Intenzitu využitia pozemku znalecký ústav stanovoval podľa skutočného využitia pozemkov
k rozhodnému dátumu ( 02.08.2018-02.08.2021), a to na úrovni 0,95, aplikujúc bod 3 vyhlášky č.
213//2017 Z.z. ( nebytové budovy alebo nebytové budovy s nízkym využitím, poľnohospodárske budovy
a sklady bez využitia). Koeficient funkčného využitia znalecký ústav stanovil na úrovni 1,10, ktorá úroveňzodpovedá i plochám obytných a rekreačných území (obytná alebo rekreačná poloha), ako i výrobným
územiam s prevahou plôch pre priemyselnú výrobu a sklady (priemyselná poloha), plochy určené pre
verejné dopravné a technické vybavenie a len mierne v rozsahu 0,10 prevyšuje odvolateľkou uvádzaný

rozsah stanovený v bode 5 vyhlášky. Možno tak súhlasiť s konštatáciou súdu prvej inštancie, že
najobjektívnejším znaleckým posudkom sa javil posudok vypracovaný znaleckým ústavom, t.z. znalcom
vybratým náhodným výberom za účasti oboch strán, ktorému podklady predkladali obe strany, tento
znalec bol oboznámený s obsahom spisu a zároveň aj vykonal miestnu obhliadku a podrobne odôvodnil
spôsob stanovenia všeobecnej hodnoty nájmu, so zohľadnením polohy a využitia nehnuteľnosti ako i

prípadných rizík spojených s využitím nehnuteľnosti.

17. Odvolací súd podporne poukazuje na rozhodnutie NS SR zo dňa 30. júna 2009 sp. zn.
4Cdo/104/2008, v ktorom dovolací súd konštatoval, že plnením bez právneho dôvodu je užívanie cudzej
veci bez zmluvy o nájme či iného titulu oprávňujúceho užívať cudziu vec. Pretože taký užívateľ nie je
schopný spotrebované plnenie v podobe výkonu práva užívania cudzej veci vrátiť, je povinný nahradiť

bezdôvodné obohatenie peňažnou formou. Majetkovým vyjadrením prospechu získaného plnením bez
právneho dôvodu je peňažná čiastka, ktorá zodpovedá čiastkam vynakladaným obvykle v danom mieste
a čase na užívanie obdobného predmetu nájmu, a ktorú by nájomca za obvyklých okolností bol povinný
platiť podľa nájomnej zmluvy.

18. V uznesení z 13. novembra 2009 sp. zn. 5Cdo/8/2009 najvyšší súd uviedol vo vzťahu k tomu,
že pozemok vo výlučnom vlastníctve žalobkyne bol po určitý čas užívaný žalovanou bez akéhokoľvek
právneho titulu a bez toho, že by jej za to bola platená náhrada, že o plnenie bez právneho dôvodu ide
tiež v prípade užívania pozemkov bez nájomnej či inej zmluvy alebo iného titulu. Užívateľ cudzej veci bez
právneho dôvodu je povinný vydať bezdôvodné obohatenie peňažnou formou, rozsah ktorého, ak nie

je stanovený predpisom, je vyjadrený peňažnou čiastkou, ktorú by obvykle bolo nevyhnutné vynaložiť v
danom mieste a čase za porovnateľné užívanie (prenajatie) veci. Prihliadne sa pritom na účel a spôsob
užívania a na druh právneho dôvodu, ktorým sa spravidla právo užívania veci vzhľadom na jeho rozsah
a spôsob zakladá; najčastejšie ide o nájomnú zmluvu, kedy sa výška náhrady určuje podľa obvyklej
hladiny nájomného, ktoré by nájomca v danom mieste a čase platil, ak by vec užíval na základe platnej

nájomnej zmluvy. Obvyklé nájomné je nájomným tržným.

19. Ďalej odvolateľka namietala, že zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie
prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené (§
365 ods. 1 písm. g) CSP), naplnenie citovaného odvolacieho dôvodu odvolateľka bližšie neozrejmila

ani neuviedla, aké ďalšie procesné prostriedky nemohla v konaní pred súdom prvej inštancie použiť.
Ak odvolateľka mienila naplnenie uvedeného odvolacieho dôvodu odôvodňovať tým, že nemohla v
konaní pred súdom prvej inštancie predložiť ďalší znalecký posudok, ako reakciu na znalecký posudok
vypracovaný znaleckým ústavom, uvedené námietky nie sú dôvodné. Ust. §366 CSP umožňuje v
odvolacom konaní použiť prostriedky procesného útoku alebo procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené

v konaní pred súdom prvej inštancie len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú
vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k
vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny
nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Pričom dôkazné bremeno týkajúce sa skutočností
leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé

dôsledky, ide teda o toho účastníka, ktorý existenciu takýchto skutočností tvrdí. Z obsahu spisu vyplýva,
že znalecký posudok vypracovaný znaleckým ústavom bol žalovanej doručený dňa 04.08.2023, pričom
už vo vyjadrení zo dňa 13.11.2023 uviedla, že ak súd nenariadi vo veci kontrolné znalecké dokazovanie,
znalecký posudok zabezpečí sama. Napriek opakovaným námietkam (podanie zo dňa 24.08.2023,
podanie zo dňa 07.01.2024 a podaní zo dňa 27.02.2024) žalovaná v konaní súkromný znalecký posudok

nepredložila, i napriek tomu, že súd prvej inštancie už na pojednávaní dňa 19.01.2024 uviedol, že
nepovažuje za účelné a hospodárne nariadiť vo veci kontrolné znalecké dokazovanie. Predkladanie a
navrhovanie dôkazov je právom a zároveň procesnou povinnosťou strán sporu, nakoľko Civilný sporový
poriadok strane konania priznáva právo vykonanie určitého dôkazu navrhnúť. Ak mala žalovaná za
to, že správnosti jej tvrdení by mohol podporiť súkromný znalecký posudok ( ust. § 209 CSP), mala

takýto dôkaz v konaní predložiť a súd by rozhodol, či takto navrhnutý dôkaz vykoná (porov. § 185 ods.
1 CSP). Preto postup súdu prvej inštancie, ktorý pri rozhodovaní vo veci zohľadnil všetky predložené
dôkazy, nie je možné posúdiť ako vadu konania, spočívajúcu v nedostatočne zistenom skutkovom stave
majúcu za následok nesprávne rozhodnutie súdu. Odvolateľka nepreukázala, že ňou uvádzaný novýprostriedok procesného útoku/procesnej obrany, ktorý uvádza „až teraz“, nemohla v konaní pred súdom
prvej inštancie použiť bez svojej viny, čo je predpokladom k tomu, aby na takto uvedenú novotu mohol
odvolací súd prihliadnuť. Vychádzajúc z uvedeného tak súd prvej inštancie pri rozhodovaní vo veci

prihliadal len na to, čo vyšlo za konania najavo a odvolací súd je takto zisteným skutkovým stavom
viazaný.

20. Vo vzťahu k námietke odvolateľky, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy ( § 365
ods. 1 písm. e) CSP), t.j. kontrolné znalecké dokazovanie, odvolací súd uvádza. Uvedené predstavuje

prejav zákonnej právomoci súdu korigovať návrhy strán na vykonanie dokazovania sledujúc tak
rýchly a hospodárny priebeh konania a súčasne zabezpečiť, aby sa zisťovanie skutkového stavu
dokazovaním držalo v mantineloch predmetu konania a aby sa neuberalo smerom, ktorý z pohľadu
podstaty prejednávanej veci nie je relevantný. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie nevykonať
kontrolné znalecké dokazovanie dôsledne odôvodnil na pojednávaní dňa 19.01.2024 ako i v odôvodnení
napadnutého rozhodnutia ( bod 57). Ak sa súd rozhodne, že určité dôkazy nevykoná (napríklad preto,

že sú podľa jeho názoru pre vec nevýznamné alebo nadbytočné), nemôže to byť považované za postup
znemožňujúci procesnej strane uskutočňovať jej procesné oprávnenia v zmysle § 420 písm. f/ CSP (3
Cdo 26/2017).

21. Ďalšie odvolacie argumenty odvolateľky odvolací súd pre rozhodnutie vo veci považoval už za pre

konanie nepodstatné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. Podľa konštantnej judikatúry súd
nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec
podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby
zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak
nemusídaťodpoveďnakaždújednunámietkuúčastníkakonania.Jevšaknevyhnutné,abysúdreagoval

na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (rozhodnutia ÚS SR sp. zn. II. ÚS 251/04,
III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne). Preto na ostatnú odvolaciu argumentáciu odvolateľky už
nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie a privodiť úspech odvolaniu, odvolací súd nepovažoval za potrebné
reagovať špecifickou odpoveďou.

22. Na základe všetkého zhora uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej
časti (vo výroku II. a závislom výroku IV. ) podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.

23. Odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov odvolacieho konania podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v
spojení s ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobcom 1/ až 3/, ktorí mali v odvolacom konaní

plní úspech, nepriznal proti žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko im žiadne
trovy v odvolacom konaní nevznikli a ich náhradu nepožadovali.

24. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).