Uznesenie – Ostatné ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, September 30, 2025

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 12Co/31/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4313204139
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Pátrovičová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2025:4313204139.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Pátrovičovej a sudkýň JUDr.
Lýdie Gálisovej a JUDr. Denisy Šaligovej v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, C. XX, XXX XX D.,
zastúpený: Advokátska kancelária V4 JURISTIC group s.r.o., so sídlom Furdekova 16, 851 04 Bratislava
V, IČO: 50 192 205, proti žalovanému: Nemocnice s poliklinikami n.o. „v likvidácii,“ so sídlom Štefánikova
tr. 69, 949 01 Nitra, IČO: 45 732 205, zastúpený: AK JUDr. Henrich Dušek, s.r.o., Staré Grunty 162, 841

04 Bratislava, IČO: 36 740 951, o zaplatenie 172.660 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Levice zo dňa 19. decembra 2023 č. k. 14C/67/2013-1326, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Levice (súd prvej inštancie) rozsudkom zo dňa 19. decembra 2023 č. k.

14C/67/2013-1326 (napadnutý rozsudok) žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi náhradu za bolesť a
sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 172.660 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% zo
sumy 6.556 eur od 12.03.2011 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 8,75% zo sumy 166.104 eur
od 12.03.2012 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku, žalobcovi priznal nárok na
náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100% a štátu priznal nárok na náhradu trov konania
voči žalovanému v rozsahu 100%.

2. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 12.03.2013 domáhal, aby súd uložil žalovanému
povinnosť poskytnúť náhradu za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia v peniazoch vo výške
172.660 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% zo sumy 6.556 eur od 12.03.2011 do zaplatenia,
úrok z omeškania vo výške 8,75% zo sumy 166.104 eur od 12.03.2012 do zaplatenia na účet
právneho zástupcu žalobcu Žalobca ďalej v podanej žalobe uviedol, že dňa 16.02.2011 bol prijatý na

interné oddelenie žalovaného v prevádzke SNP 19 v Leviciach. Prijatý bol ako neodkladný príjem so
šesťdňovým údajom teplôt do 39 stupňov Celzia a nezlepšením stavu po ambulantnej antibiotickej
liečbe. 21.02.2011 došlo k postupnému zhoršeniu stavu pacienta a to vo forme zhoršenia pľúcneho
nálezu a vzniklo podozrenie na ARDS syndróm (syndróm dychovej tiesne). Žalobca bližšie popisuje
ARDS ako syndróm, ktorý je veľmi závažný. Tento stav viedol k zhoršeniu výmeny plynov so súčasným
uvoľňovaním zápalových mediátorov, čo spôsobilo u žalobcu hypoxémiu končiacu multiorgánovým

zlyhaním napriek intezívnej liečbe. Z tohto dôvodu bol pacient dňa 22.02.2011 preložený na oddelenie
anestézie a intenzívnej medicíny (ďalej iba ako OAIM), kedy už bola u žalobcu prítomná porucha
vedomia. Kvôli dychovej tiesni bol napojený na riadené dýchanie prístrojom. Dňa 11.03.2011 došlo k
náhlemu zastaveniu srdcovej činnosti s nutnosťou vonkajšej masáže srdca. Činnosť srdca sa obnovila
do 5 minút. Tá bola spomalená a krvný tlak bol nemerateľný. Stabilizácia krvného obehu sa dosiahla
po 30 minútach. Pre podozrenie z poškodenia mozgu pri resuscitácii sa vykonalo CT vyšetrenie mozgu.

Po vysadení analgosedácie sa u pacienta obnovilo spontánne dýchanie, avšak pri neurologickom
vyšetrení neurológ potvrdil poruchu vedomia, komatózny stav s ischemickým poškodením mozgu. Ide opoškodenie mozgu z nedokrvenia. Zdravotný stav pacienta bol uzatvorený a hodnotený ako koma vigile,
tzv. bdelá kóma po prekonaní ARDS syndrómu a po srdcovocievnom oživovaní s následným anoxickým
poškodením mozgu s trvalou poruchou vedomia, hybnosti a s epileptickými záchvatmi. Liečba na OAIM

bola ukončená a žalobca bol preložený na ODCH Čilistov za účelom rehabilitácie. Ďalej žalobca v
podanom návrhu uviedol, že v konaním pred ÚPDNZS po sp. zn. 62631/2011/402 bolo skonštatované,
že mi nebola poskytovaná zdravotná starostlivosť správne, čím došlo k porušeniu §4 ods. 3 zák.
576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti.
Stav žalobcu je podľa jeho slov nezvratný, trvalý a vyžaduje si 24 hodinovú nepretržitú staroslivosť. S

prihluadnutímnavzniknutúškodu,ktorúmispôsobilžalovanýpožadujemnáhradubolestnéhoasťaženie
spoločenského uplatnenia. Rovnako tak žiadam spolu s pohľadávkou aj príslušenstvo podľa platnej
právnej úpravy.

3. Žalobca spolu so svojím návrhom pripojil aj znalecký posudok znalca MUDr. Rudolfa Máčaja, z odboru
zdravotníctvo odvetvie psychiatria vypracovaný pre účely súdneho konania sp. zn. 10PS/4/2012. Závery

znaleckého posudku u posudzovaného pacienta, t. j. žalobcu boli nasledovné. U žalobcu ide o dlhodobú
kvantitatívnu poruchu vedomia, kóma vigile so spatickou obrnou horných a dolných končatín. Porucha
vznikla v dôsledku narušenia okysličenia a výživy mozgu vo februári 2011. Z tohto dôvodu nie je schopný
vzhľadom na zistený zdravotný stav zabezpečovať si svoje osobné potreby, rozhodovať o vlastných
záležitostiach, uvedomovať si následky svojho konania a ovládať svoje konanie. Žalobca trpí trvalým a

ťažkým poškodením centrálnej nervovej sústavy, v dôsledku ktorej je vylúčená aj vyššia nervová činnosť.
Z vyššie uvedených dôvodov tak nie je možné u žalobcu vykonať výsluch.

4. Na základe nariadenia súdu bolo vykonané znalecké dokazovanie znalcom z odboru zdravotníctvo
a farmácia odvetvie anesteziológia a resuscitácia MUDr. Martinom Balkom. Znalec dospel k záveru,

že v zdravotnej dokumentácii niektoré realizované postupy možno hodnotiť ako vykonané non lege
artis. Podľa znalca každý medicínsky úkon má na jednej strane svoje riziká a na strane druhej prináša
žiadúce benefity. Z tohto hľadiska preto v medicíne platí, že pri indikácii akéhokoľvek lekárskeho
úkonu musí pri porovnaní risk verzus benefit vždy prevažovať benefit. Vtedy možno hovoriť o jednej
z podmienok naplnenia princípu lege artis v medicíne. Bližšie potom znalec popísal pojmy ako aj

postup pri intubácii a tracheostómii. Uviedol, že pri štandardnej požiadavke pre zaistenie dýchacích
ciest pre umelú pľúcnu ventiláciu jednoznačne má prednosť tracheálna intubácia pred tracheostómiou.
Z tohto pohľadu považoval pre rozhodnutie otázku za úplne irelevantnú (v časti chronický nikotinizmus,
obezita,...). Z pohľadu lege artis bola teda pacientovi pri príjme správne indikovaná intubácia. Platí
všeobecný úzus, že u pacienta s perspektívou dlhodobejšej ventilácie býva prevedenie z intubácie na

tracheostómiu spravidla medzi 7. a 10. dňom umelej pľúcnej ventilácie. V súvislosti s týmto faktom
možno teda konštatovať, že nevykonanie tracheostómie u pacienta v uvedenom časovom intervale
(vykonaná bola až na 18. deň umelej pľúcnej ventilácie) je možné považovať za postup non lege
artis. V prípade žalobcu znalec jasne skonštatoval, že v dôsledku netesnosti a nefunkčnosti tesniaceho
balónika endotracheálnej kanyly sa malo zvažovať naplánovanie tracheostómie, a to najneskôr do 10.

dňa, z dôvodu potreby dlhodobejšej umelej pľúcnej ventilácie. Pri netesnosti balónika po dvoch až
štyroch neúspešných pokusoch mal nasledovať postup v súlade s protokolom pre obtiažnu intubáciu.
Teda mali byť použité alternatívne spôsoby pokusov o spriechodnenie dýchacích ciest a udržanie ich
priechodnosti spolu s efektívnou ventiláciou. Pre prípad, že nebolo možné zabezpečenie efektívnej
ventilácie a oxygenácie pancienta žiadnym z alternatívnych spôsobov, tak sa malo bezodkladne pristúpiť

zvitálnejindikáciekniektorémuzinvazívnychspôsobovspriechodneniadýchacíchciestakojenapríklad
koniopunkcia, koniotómia alebo minitracheostómia a po takomto postupe a spriechodneniu dýchacích
ciest vykonať urgentnú tracheostómiu. A to spôsobom aby nedošlo k závažnej brachykardii a asystólii.
Ohľadom hypoxie ako následku po komplikácii pri technickej poruche podľa znalca nemožno tvrdiť, že tá
boladôvodomzastaveniasrdcovejčinnosti,keďžetakétotvrdeniebyboloneprimeranýmzjednodušením

súvislostí na vzniknutú situáciu. Na tú malo vplývať viacero vzájomne sa potenciujúcich nepriaznivých
faktorov. Čo sa týka správnosti a včasnosti reintubácie znalec považoval rozhodnutie k reintubácii za
indikované správne a včas, avšak následný postup už nebol realizovaný v súlade s protokolom pre
obtiažnu intubáciu, preto ho nemožno hodnotiť ako postup lege artis. Za non lege artis možno považovať
nepristúpenie k niektorému z invazívnych spôsobov spriechodnenia dýchacích ciest.

5. Znalec MUDr. Martin Balko, ktorý žalobcu osobne vyšetroval, na pojednávaní dňa 31.01.2020 uviedol,
že urgentnú preintubáciu považuje ako neodkladné riešenie v danom čase, teda 7. deň, za správne,
pričom v tomto čase sa mal ošetrujúci personál rozhodnúť o naplánovaní tracheostómii u pacienta.Vzhľadomnakomplikáciektorénastalina7.deňhospitalizáciepacientamožnovykonanietracheostómie
považovať za správny postup resp. žiadúci s ohľadom na zdravotnú situáciu. Tracheostómia je
plánovaný výkon, ktorým sa prevádza pacient v prípade predpokladanej dlhodobej ventilácie na

bezpečnejší spôsob zaistenia dýchacích ciest vo vzťahu k možným komplikáciám dlhodobej tracheálnej
intubácie. Zo štatistík je vedecky preukázané, že po 10. dni štandardnej orotracheálna intubácie sa
významne zvyšuje počet komplikácií najčastejšie tracheoezofageálna fistula. Ten 11. deň mala byť už
tracheostómia naplánovaná ako plánovaný výkon na zamedzenie predpokladaných vzniku následných
komplikácií. Klinický priebeh poukazuje na to, že konkrétna hypoxická príhoda (obštrukcia dých. ciest)

vyvolala resuscitačnú príhodu v dôsledku nedostatočného prísunu kyslíka do životne dôležitých orgánov
vrátane mozgu. Viedlo to aj k zástave srdca. Objasnenie tohto postoja tkvie v tom, že pacient mal
multiorgánové zlyhávanie, pre ktoré bol hospitalizovaný a z uvedeného dôvodu jeho kapacitné rezervy
boli významne znížené a preto aj šanca na vznik hypoxickej príhody bola primerane tomu zvýšená,
šanca na prežitie primerane znížená. Zároveň treba však konštatovať, že správny postup by do určitej
miery prežitie pacienta vo vzťahu k vzniknutej kritickej príhode zvýšil. Objasnenie tohto postoja tkvie v

tom, že pacient mal multiorgánové zlyhávanie, pre ktoré bol hospitalizovaný a z uvedeného dôvodu jeho
kapacitné rezervy boli významne znížené a preto aj šanca na vznik hypoxickej príhody bola primerane
tomu zvýšená, šanca na prežitie primerane znížené. Zároveň treba však konštatoval, že správny postup
by do určitej miery prežitie pacienta vo vzťahu k vzniknutej kritickej príhode zvýšil.

6. Následne súd prvej inštancie nariadil znalecké dokazovanie znalkyňou z odboru zdravotníctvo a
farmácia, odvetvie anesteziológia a intenzívna medicína MUDr. Andreou Letanovskou, PhD za účelom
určenia bodového ohodnotenia bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia. Znalkyňa vo svojom
znaleckom posudku č. 5/2022 na základe vlastnej činnosti ako aj vychádzajúc zo znaleckého posudku
MUDr.MartinaBalkaobodovalaužalobcubolestnépoložkami:položkač.76pomliaždeniehrudnejsteny

ťažšieho stupňa a zlomeniny rebier počet bodov 20, položka č. 225 rozdrvenie mozgového tkaniva počet
bodov 420, spolu hodnotenie bolestného 440 bodov, položka č. 269 strata zraku počet bodov 1800,
položka č. 286b strata sluchu obojstranná počet bodov 1000, položka 307 poúrazová kvadruplégia počet
bodov 2600. Znalkyňa v zmysle zák. č. 437/2004 Z. z. primerane zvýšila hodnotu bodového ohodnotenia
na dvojnásobok a to vzhľadom na obmedzenie alebo stratu možnosti poškodeného uplatniť sa v živote

a v spoločnosti, ktorú mal vo veku, v ktorom utrpel poškodenie na zdraví. Preto výsledná hodnota za
sťaženie spoločenského uplatnenia sa zvýšila z 5400 bodov na dvojnásobok 10800 bodov. Znalkyňa
MUDr. Andrea Letanovská, PhD., na pojednávaní dňa 14.02.2023 bližšie popísala prečo a za akých
okolností priznala bodové ohodnotenie, popísala rozdiely pri rozdrvení mozgového tkaniva a poškodenie
mozgu, vyjadrila sa aj k zdvojnásobeniu bodového ohodnotenia a uviedla, že podľa vyššie citovaného

zákona je bodové hodnotenie za sťaženie spoločenského uplatnenia možné posudzujúcim lekárom
primerane zvýšiť až na dvojnásobok vzhľadom na obmedzenie alebo stratu možnosti poškodeného
uplatniť sa v živote a v spoločnosti, ktorú mal vo veku, v ktorom utrpel poškodenie na zdraví. Uviedla,
že vzhľadom na vek poškodeného, v ktorom utrpel poškodenie, na možnosti sebarealizácie, ktoré mal,
a ktoré mu boli poškodením upreté ďalej vzhľadom na nesmierne utrpenie, ktoré musel poškodený aj

jeho najbližší podstúpiť a naďalej denne podstupujú (náročné liečebné procedúry, rehabilitácia, úplná
imobilizácia, závislosť na blízkych, pretrvávajúce epileptické záchvaty), a nakoniec na extrémne dlhý
čas, ktorý uplynul od jeho choroby a poškodenia až doteraz, kedy stále nebola jeho ujma odškodnená sa
ako znalec prikláňam k rozhodnutiu zvýšiť bodové ohodnotenie za sťaženie spoločenského uplatnenia
na dvojnásobok tak, ako to umožňuje zákon.

7. Počas súdneho konania žalobca viackrát zmenil žalobu čo do výšky uplatňovanej sumy a čo
do výšky liečebných nákladov. Vzhľadom na to súd prvej inštancie uznesením zo dňa 27.09.2023
č. k. 14C/67/2013-1289 vylúčil v časti o preukázaní účelnosti vynaložených liečebných nákladov na
samostatné konanie a finálnu výšku uplatňovanej sumy ustálil na hodnote vo výške 172.660 eur.

8. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie ustálil skutkový stav tak, že žalobca bol dňa 16.02.2011
prijatý na interné oddelenie v Nemocnici s poliklinikou n.o., Nitra, miesto prevádzky Levice. Prijímali
ho ako neodkladný príjem so šesťdňovým údajom teplôt do 39 stupňov Celzia s nezlepšovaním
sa zdravotného stavu po ambulantnej liečbe antibiotikami. Dňa 21.02.2011 došlo k postupnému

zhoršovaniu zdravotného stavu žalobcu. Toto zhoršenie vyústilo až do stavu kedy indikované CT
vyšetrenie preukázalo u žalobcu obojstranný zápal pľúc a pre podozrenie zo stavu ARDS syndrómu
(syndróm dychovej tiesne), ktorý v tomto prípade viedol k zhoršeniu výmeny plynov so súčasným
uvoľňovaním zápalových mediátorov vyústilo u žalobcu k hypoxémii (znížený obsah kyslíka) končiacimaž multiorgánovým zlyhaním. V dôsledku ďalšieho zhoršenia zdravotného stavu bol žalobca dňa
22.02.2011 preložený na oddelenie OAIM. V dôsledku akútnej dychovej tiesne bol žalobca napojený
na umelú pľúcnu ventiláciu. Dňa 11.03.2011 došlo u žalobcu k náhlemu zastaveniu srdcovej činnosti s

nutnosťou vonkajšej masáže srdca. Spontánna činnosť srdca sa obnovila do piatich minút, avšak bola
spomalená a krvný tlak bol nemerateľný. Stabilizácia krvného obehu bola dosiahnutá po 30 minútach.
Z vyššie uvedeného dôvodu bolo indikované neurologickým vyšetrením CT vyšetrenie mozgu. Po
vysadení analgosedácie (ukončenie umelého spánku) sa žalobcovi obnovilo spontánne dýchanie, avšak
pri následnom neurologickom vyšetrení bola žalobcovi diagnostikovaná porucha vedomia, komatózny

stav s ischemickým poškodením mozgu, t. j. s poškodením mozgu z nedokrvenia. Diagnóza bola určená
ako komavigile, tzv. bdelá kóma.

9. Zistený skutkový stav súd prvej inštancie právne posúdil podľa § 420 ods. 1, 2, 3, § 444, § 517 ods.
1, 2, § 559 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 1, § 2 ods. 1, 2 ods. 1, 2, 3 písm. a/, b/, c/, § 3 ods. 1,
2 , 3, § 5 ods. 1, 2, 4, 5, § 6 ods. 3, § 9 ods. 1, 3, 5, 6, 7, 8, § 10 ods. 1, 4, 8 zákona č. 437/2004 Z. z.

o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia.

10. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že zdravotná starostlivosť nebola zdravotníckym zariadením
poskytnutá žalobcovi správne v celom rozsahu. Svoj názor oprel o výsledok prešetrenia ÚPDNZS,
znalecké posudky nariadené v konaní a vykonané znalcom MUDr. Martinom Balkom č. 1/2017 a

znalkyňou MUDr. Andreou Letanovskou, PhD., č. 5/2022, tiež znaleckým posudkom nariadeným v
trestnom konaní ČVS: ORP-790/1-VYS-LV-2018 vypracovaný forensic.sk ZP č. 99062/2022 a konaní o
pozbavenie spôsobilosti na právne úkony žalobcu 10Ps/4/2012 MUDr. Rudolfom Máčajom č 38/2012.
V znaleckých posudkoch nariadených súdom v predmetnom konaní znalci zhodne konštatujú postup
zdravotníckeho zariadenia za postup non lege artis a popisujú jeho priebeh podľa priloženej zdravotnej

dokumentácie presne tak ako ho opísal súd v skutkovom popise. Presnú príčinu non lege artis postupu
znalci videli v nevykonaní tracheostómie u pacienta v časovom intervale medzi siedmim až desiatym
dňom,aleažv18.deňumelejpľúcnejventilácie.Presnetentopostuppopísalznalecvposudkuč.1/2017
na strane 31 za postup non lege artis. Ďalej mal súd zato, že na siedmy deň od reintubácie pacienta sa
malo zvažovať naplánovanie tracheostómie vzhľadom na kritický stav pacienta so zjavným výhľadom

dlhodobejšej potreby umelej pľúcnej ventilácie. Súd prvej inštancie poznamenal, že už pri zistení na
11. ošetrovací deň, že balónik endotracheálnej trubice netesní s podozrením na TE fistulu mala byť aj
práve pre toto podozrenie zrealizovaná tracheostómia. Tieto dve tvrdenia ipso facto vylučujú akýkoľvek
iný postup zdravotníckeho zariadenia a rovnako tak vylučujú správnosť ich konania. Pri netesnosti
vyššie uvedeného balónika po dvoch až štyroch neúspešných pokusoch sa má podľa odborného

názoru znalca MUDr. Balka v súlade s protokolom pre obtiažnu intubáciu vykonať alternatívne spôsoby
spriechodnenia dýchacích ciest a udržanie ich priechodnosti. Podľa súdu prvej inštancie vzhľadom
na vzdelanie a erudovanosť pracovníkov zdravotníckeho zariadenia, konkrétne oddelenia OAIM, mal
byť nimi indikovaný bezodkladne po neúspešnosti spriechodnenia dýchacích ciest invazívny spôsob
spriechodnenia dýchacích ciest a to napr. koniopunkcia, koniotómia alebo minitracheostómia a v prípade

neúspešných takto vykonaných zákrokov malo dôjsť k urgentnej tracheostómii, ktorá by neviedla u
pacienta k brachykardii a asystólii. Z vyššie uvedených dôvodov je tak preukázané pochybenie zo
strany žalovaného a to aplikovanými postupmi non lege artis, ktoré viedli u žalobcu k škodlivým a
neodvrátiteľným následkom na jeho zdraví a živote.

11. S poukazom na nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 716/2016, súd prvej inštancie poukázal
na skutočnosť, že bolo práve na žalovanom, aby v konaní preukázal, že zdravotnú starostlivosť
poskytol žalobcovi správne, čo sa však nestalo. Stricto sensu, ak by oddelenie OAIM nezvolilo
psotup non lege artis, ale zvolilo by postup popísaný znalcom ako urgentná tracheostómia, tak by sa
mohli vzniknuté zdravotné komplikácie eliminovať, resp. by nemuseli vzniknúť žiadne. Čiže nevhodne

zvoleným postupom došlo k poškodeniu zdravia žalobcu. Práve ten vznikol z postupu non lege artis
tak ako to konštatoval znalec vo svojom znaleckom posudku. Ak by bol postup žalovaného lege
artis a aj tak by vzniklo u žalobcu poškodenie zdravia, čo nevylučuje ani sám znalec, tak vtedy by
bolo možné pripustiť názor právneho zástupcu žalovaného, ktorý rozporoval práve príčinnú súvislosť
medzi protiprávnym konaním žalovaného a škodlivým následkom. Práve protiprávny postup žalovaného

založil príčinnú súvislosť medzi škodou a jeho postupom, keďže zvolili postup non lege artis, ktorý je
považovaný v odbornej obci za nesprávny. Ak by aj poškodenie zdravia u žalobcu prípadne vzniklo či už
po reintubácii alebo po tracheostómii, tak stále je postup určený znalcom ako non lege artis, ktorý má
podľa pochybností znalca za následok trvalé poškodenie zdravia u žalobcu.12. V súvislosti s postupom non lege artis a vznikom škody na zdraví súd prvej inštancie vychádzal
z bodového ohodnotenia znalkyne: bolestné 440 bodov - položka č. 76 pomliaždenie hrudnej steny

ťažšieho stupňa a zlomeniny rebier počet bodov 20, položka č. 225 rozdrvenie mozgového tkaniva počet
bodov 420, sťaženie spoločenského uplatnenia 5400 bodov - položka č. 269 strata zraku počet bodov
1800, položka č. 286b strata sluchu obojstranná počet bodov 1000, položka 307 poúrazová kvadruplégia
počet bodov 2600. Znalkyňa v zmysle zák. č. 437/2004 Z. z. primerane zvýšila hodnotu bodového
ohodnotenia na dvojnásobok a to vzhľadom na obmedzenie alebo stratu možnosti poškodeného

uplatniť sa v živote a v spoločnosti, ktorú mal vo veku, v ktorom utrpel poškodenie na zdraví. Preto
výsledná hodnota za sťaženie spoločenského uplatnenia sa zvýšila na dvojnásobok 10800 bodov. Súd
prvej inštancie sa v plnom rozsahu stotožnil s bodovým ohodnotením znalkyňou, ako aj navýšením
hodnoty bodového ohodnotenia na dvojnásobok, keď mal za to, že znalkyňa jasne popísala stav
žalobcu a priradila bodové ohodnotenie k zraneniam a sťaženiu spoločenského uplatnenia. Uviedol,
že pred poskytnutím zdravotnej starostlivosti zo strany žalovaného žalobcovi, kedy žalobca porušil

svoje zákonné povinnosti, v príčinnej súvislosti s čím došlo k vážnemu poškodeniu zdravia žalobcu, bol
žalobcazdravýmladýmuž,ktorýjevsúčasnostipozbavenýspôsobilostinaprávneúkony,stratilmožnosť
uplatniť sa v živote, v spoločnosti, dennodenne je vystavený utrpeniu je zdvojnásobenie bodového
ohodnotenia podľa názoru súdu nevyhnuté, spravodlivé a zodpovedajúce životnej situácii žalobcu.
Zároveň súd prvej inštancie zavial žalovaného aj k úhrade príslušenstva, ktoré tvorí úrok z omeškania

vyčíslený žalobcom v súlade so zákonným ustanovením, odo dňa nasledujúceho po dni kedy došlo k
poškodeniu zdravia žalobcu resp. odo dňa po uplynutí 1 roku odo dňa poškodenia zdravia žalobcu.,
ktorá neprevyšuje zákonom stanovenú sadzbu podľa ustanovení§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka
a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z.

13. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 1, 2, § 251, § 252, § 255 ods. 1
Civilného sporového poriadku a v konaní úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov v rozsahu
100 %.

14. O trovách štátu rozhodol súd prvej inštancie v zmysle čl. 4 ods. 2 v spojení s § 253 ods. 1 a § 255

ods. 1 s poukazom na § 470 ods. 2 CSP a priznal štátu nárok na náhradu trov konania voči žalovanému
ako neúspešnej strane.

15. Proti uvedenému rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, žiadal napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie zmeniť a žalobu zamietnuť. Poukázal na to, že súd prvej inštancie oprel svoj názor

o znalecký posudok MUDr. Balka č. 1/2017, ktorý stanovil, že zdravotná starostlivosť nebola žalobcovi
poskytnutá v celom rozsahu správne. , avšak v konaní boli predložené tri znalecké posudky. Avšak
iba znalecký posudok MUDr. Balka posudzoval určenie otázky zdravotnej starostlivosti žalovanému zo
strany žalobcu po dobu hospitalizácie. Preto iba tento možno považovať za relevantný pri posudzovaní
zavinenia žalovaného voči žalobcovi. Ostatné znalecké posudky iba citovali posudok MUDr. Balka,

nemožno ich brať ako dôkaz, ktorý určil zavinenie žalovaného. Posudok MUDr. Balka podľa žalovaného
neurčil jednoznačne jeho zavinenie ani príčinnú súvislosť medzi zavinením a spôsobenou škodou.
Znalecuviedol,ženievšetkypostupyvliečbežalobcubolivykonanélégeartis,nevyjadrilsajednoznačne
k príčinnej súvislosti medzi zavinením a škodou, dokonca v niektorých častiach znaleckého posudku
takúto príčinnú súvislosť zavinenia žalovaného vylučuje, prípadne ju uvádza len ako špekulatívnu.

Ďalej žalovaný uviedol, že pri zaistení dýchacích ciest pre umelú pľúcnu ventiláciu mala prednosť
tracheálna intubácia pred tracheostómiou (išlo o menej invazívny výkon pri zohľadnení benefitov pre
pacienta a vzhľadom na jeho zdravotný stav) a tento postup bol lége artis. Za jediný postup non
lége artis znalec považoval neskoré prevedenie z intubácie na tracheostómiu, čo malo byť vykonané
medzi 7. až 10. dňo, pľúcnej ventilácie a nie až na 18. deň ako to vykonal žalovaný. Postup pri

prvotnej intubácii považoval za správny. K otázke či bolo po prasknutí tesniaceho balónika na intubačnej
kanyle vhodnejšie vykonať reintubáciu alebo tracheostómiu znalec uviedol, že tracheostómia mala byť
vykonaná skôr. K dôvodu zastavenia srdcovej činnosti (hypoxia v dôsledku komplikácií pri technickej
poruche) znalec uviedol, že to nie je možné, takéto tvrdenie by bolo neprimeraným zjednodušením
súvislostí (viacero nepriaznivých faktorov, najmä zdravotný stav pacienta). Žalovaný poukázal na to, že

znalec uviedol, že technická porucha a jej náprava nebola jednoznačne dôvodom zastavenia srdcovej
činnosti. Preintubácia, resp. rozhodnutie pre ňu, bolo vykonané správne a včas. Následný postup nebol
vykonaný v súlade s protokolom pre obtiažnu intubáciu. Nemožno ho preto hodnotiť ako lége artis.
Znalec uviedol, že aj postup lége artis pri obtiažnej intubácii vzhľadom k závažnosti stavu pacienta bys najväčšou pravdepodobnosťou nezabránil náhlej zástave srdca v dôsledku hypoxie a že by nedošlo
k nezvratnému poškodeniu mozgu. Ďalej žalovaný uviedol, že znalec dodal, že ak by bola tracheostómia
vykonaná 7. až 10. deň, nedošlo by k obtiažnej reintubácii na 18. deň hospitalizácie, čo však nevylučuje

iný scenár vzniku možných komplikácií. Žalovaný nevykonal všetky postupy lége artis pri spriechodnení
dýchacích ciest, avšak nedá sa to považovať za príčinnú súvislosť vzniku zástavy srdca v dôsledku
hypoxie, a treba zohľadniť zlý zdravotný stav pacienta a jeho podiel na zástave srdca. Znalec povedal,
že nie všetky postupy žalovaného boli lége artis, ale nemožno jednoznačne potvrdiť, že to bolo príčinou
zástavysrdcavdôsledkuhypoxieaževzhľadomnazdravotnýstavniejevylúčené,žebydošlokzástave

srdca aj pri dodržaní všetkých postupov lége artis. Žalovaný uviedol, že absentuje zavinenie a príčinná
súvislosť, znalec Balko sa nevyjadril k príčinnej súvislosti, mieru zavinenia ponechal na súd, znalec
vyjadril len príčinnú súvislosť medzi protiprávnym konaním žalovaného, ktoré viedlo k stavu hypoxie (v
znaleckom posudku uviedol, že nie je možné, že dôvodom zastavenia srdcovej činnosti bola hypoxia
v dôsledku komplikácií pri technickej poruche). Žalovaný poukázal na to, že súd prvej inštancie tvrdil,
že žalovaný mal preukázať, že zdravotnícka starostlivosť bola žalobcovi poskytnutá správne, že zdravie

žalobcu nebolo poškodené v príčinnej súvislosti s konaním žalovaného. Podľa jeho názoru súd prvej
inštancie nesprávne vyhodnotil toto dôkazné bremeno, keďže nesprávne interpretoval závery znalca
Balka a stanovil, že existuje príčinná súvislosť. K bodovému ohodnoteniu bolesti žalovaný uviedol,
že s ním nesúhlasí. Súd prvej inštancie vychádzal zo znaleckého posudku MUDr. Letanovskej a pri
položke 76 stanovila najvyšší počet 20 bodov. Avšak znalkyňa síce konštatovala pomliaždenie hrudnej

steny, ku ktorej môže dôjsť pri KPR, avšak nešpecifikovala konkrétny rozsah poranení. Ďalej žalovaný
namietal priradenie pod bod 225 – rozdrvenie mozgového tkanina (najvyšší počet bodov 420). Teda
porovnala nedostatočné okysličenie mozgu a výživu mozgového tkaniva s pôsobením mechanickej sily.
K bodovému ohodnoteniu sťaženia spoločenského ohodnotenia žalovaný uviedol, že namieta priradenie
pod položku 269 – strata zraku s najvyšším počtom bodov 1800 a pod položku 286b – strata sluchu

obojstranná s najvyšším počtom bodov1000, Žalovaný poukázal na to, že v diagnózach žalobcu sa
nikde nehovorí o strate sluchu ani zraku (konštatuje to aj znalec). Teda nedošlo k poškodeniu samotných
orgánov, iba k narušeniu spracovania podnetov. Znalkyňa na otázky na pojednávaní uviedla, že položka
76 je pomliaždenie hrudnej steny ťažšieho stupňa, išlo pravdepodobne o zlomeninu rebier. Zlomeniny
nie sú preukázané na RTG. Žalovaný uviedol, že znalkyňa nevedela uviesť dĺžku liečenia tohto zranenia

a uvedené zlomeniny nemala nijako preukázané zo zdravotnej dokumentácie, ide iba o jej hypotetické
teórie. Žalovaný ďalej nesúhlasil s položkou 225, ktorá sa má týkať bolesti v dôsledku poškodenia
mozgu nedostatkom okysličenia a jej prirovnania k bolesti pri poškodení mozgu rozdrvením. Žalovaný
poukázal na to, že mozog nemá receptory bolesti, takže bolesť mozgu pacient necíti a už vôbec
je nemôže cítiť v dôsledku nedostatočného okysličenia. Pri nedostatku okysličenia je ešte možnosť

obnovenia činnosti mozgu, avšak pri rozdrvení mozgu nie. K položke 269 žalovaný uviedol, že týka
výlučne poškodenia zraku a sluchu, nie mozgového tkaniva. To, že žalobca nereaguje na podnety, nie je
potvrdením toho, že by nedokázal vnímať tieto. Sama znalkyňa povedala, že je pravdepodobné, že oči
a uši žalobcu sú funkčné. Žalovaný záverom uviedol, že znalkyňa nedostatočne odôvodnila navýšenie
sťaženia spoločenského uplatnenia. Naviac tento nárok nie je nárokom príbuzných a nemá naň vplyv

ani dĺžka konania.

16. K odvolaniu sa písomne vyjadril žalobca, ktorý žiadal rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Uviedol,
že odvolanie žalovaného je zmätočné. K tvrdeniam žalovaného uviedol, že dôkaznými prostriedkami nie
je len znalecký posudok, ale aj výpoveď samotného znalca. Ako vyplýva z audiozáznamu pojednávania

dňa 31.01.2020 znalec MUDr. Balko uviedol, že jednoznačne vidí príčinnú súvislosť medzi stavom
pacienta, ktorý nastal a nevykonaním úkonov, ktoré sa mali lege artis vykonať. Tieto slová však nie
sú zaznamenané v zápisnici o pojednávaní. Znalec povedal aj to, že bolo preukázané, že jednotlivé
kroky lege non artis spôsobilý reťazec udalostí, ktorého dôsledkom v rámci preukázania príčinných
súvislostí bol preukázaný stav hypoxie následnou resuscitačnou príhodou, ktorý významnou mierou

prispel k poškodeniu pacienta. Nezaznamenanie týchto slov znalca do zápisnice o pojednávaní nič
nemení na faktickom potvrdení príčinnej súvislosti medzi konaním žalovaného a následkom na zdraví
žalobcu zo strany znalca, nakoľko práve audiozáznamy z pojednávaní slúžia aj pre prípad takejto
situácie. Čiastkový prepis tohto záznamu bol obsiahnutý v znaleckom posudku č. 99062/2022 v konaní
vo veci prečinu ublíženia na zdraví. S týmto posudkom pracoval aj súd prvej inštancie v tejto veci. Podľa

názoru žalobcu všetky dôkazy, ktoré spomína žalovaný, preukázali príčinnú súvislosť medzi konaním
žalovaného a stavom žalobcu. Začínajúc od správy Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou
pokračujúc jednotlivými lekárskymi správami a následne znaleckými posudkami, resp. výpoveďami
znalcov bolo potvrdené, že pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti žalobcovi bolo vykonaných mnohoúkonov mimo konania lege artis, resp. aj neboli vykonané úkony, ktoré v danej situácii mali byť vykonané.
Žalovaný neuniesol žiadnu prenesenú dôkaznú povinnosť, pričom naopak žalobca jasne preukázal
opodstatnenosť jeho nárokov. K námietkam žalovaného k záverom znalkyne MUDr. Letanovskej,

PhD. Žalobca uviedol, že znalkyňa jednoznačne vysvetlila jednotlivé namietané bodové hodnotenia
žalovaným priradené k jednotlivým zdravotným komplikáciám ako aj tieto komplikácie samotné. Podľa
názoru žalobcu znalkyňa si jasne obhájila zdvojnásobenie bodového ohodnotenia za SSU. Žalobca,
resp. jeho právny zástupca hodnotí závery znalkyne bez uvádzania nejakej relevantnej medicínskej
literatúry alebo vyjadrenia osoby v danej oblasti vzdelanej a teda dané hodnotenie možné prisúdiť

osobe, nekvalifikovanej v oblasti medicíny. Vo vzťahu k zdvojnásobeniu bodového ohodnotenia žalobca
je názoru, že súd správne vychádzal zo stanoviska znalkyne a uviedol, že má preukázanú nemožnosť
poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti, ktorú mal vo veku, v ktorom utrpel poškodenie na
zdraví, pričom daný stav je preukázateľne nezvratný. Záverom žalobca uviedol, že žalovaný v odvolaní
nepoužíva celkovú argumentáciu žalobcu, na základe ktorej bol presvedčený, že mu prináleží zvýšenie
bodového ohodnotenia ale iba tie časti vytrhnuté z kontextu, ktoré sú podľa jeho názoru napadnuteľné.

17. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku,
viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP), ako aj skutkovým stavom tak, ako ho zistil
súd prvej inštancie (§ 383 CSP), prejednal vec bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1, § 378 ods.
1) a dospel k záveru, že rozsudok je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. b/ a c/ CSP zrušiť a vec vrátiť

súdu prvého stupňa na ďalšie konanie z dôvodu nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov, čím došlo
k nesprávnemu procesnému postupu, ktorým bolo znemožnené stranám, aby uskutočňovali im patriace
procesného práva, v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a súd prvej inštancie
v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal dôkazy.

18. Civilný sporový poriadok v ustanovení § 220 ods. 2 stanovuje, že v odôvodnení rozsudku súd uvedie,
čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku
použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne
vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje
za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil,

prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú
rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

19. Súd prvej inštancie v zmysle § 220 ods. 2 CSP bol teda povinný rozsudok odôvodniť spôsobom
zakotveným v tomto ustanovení, čo je jedným z princípov riadneho a spravodlivého procesu

vyplývajúcich z Listiny základných práv a slobôd ako aj z článku 1 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý
predstavuje súčasť práva na spravodlivý proces. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať
vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov a právnymi závermi. Stav, kedy
rozsudok neobsahuje náležitosti uvedené v ust. § 220 ods. 2 CSP vedie v konečnom dôsledku k tomu, že
sa stáva nepreskúmateľným. Ak je rozhodnutie súdu prvého stupňa nepreskúmateľné, musí ho odvolací

súd zrušiť, pretože inak by zaťažil konanie vadou, ktorá môže mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci.

20. Nedostatok odôvodnenia písomného vyhotovenia rozhodnutia je vo svojej podstate porušením
základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú

v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj čl. 46 a nasledujúcich Ústavy
Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Judikatúra
nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola
daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci,
vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument. Aj rozhodnutie formou uznesenia (ak nejde

o rozhodnutie, ktorým sa celkom vyhovuje návrhu, ktorému nikto neodporoval alebo o uznesenie, ktoré
sa týka vedenia konania) musí obsahovať odôvodnenie, pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť
rozhodnutiejeodrazomprávaúčastníkanadostatočnéapresvedčivéodôvodneniespôsoburozhodnutia
súdu, ktoré sa vyporiada i so špecifickými námietkami účastníka. Odôvodnenie písomného vyhotovenia
rozhodnutia súdu musí obsahovať výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti

výrokurozhodnutia.Súdsavodôvodnenísvojhorozhodnutiamusívyporiadaťsovšetkýmirozhodujúcimi
skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen
poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne
závery, ktoré prijal; niet v ňom miesta pre dohady a domnienky.21.Zákonompožadovanériadneapresvedčivéodôvodneniepísomnejformyrozhodnutiasúdujenielen
formálnou požiadavkou, ktorou sa má zamedziť vydaniu obsahovo nezdôvodnených, nepresvedčivých

alebo neurčitých a nezrozumiteľných rozhodnutí, ale má byť v prvom rade prameňom poznania úvah
súdu tak v otázke zisťovania skutkového stavu veci, ako aj v právnom posúdení veci. Inak povedané,
účelom odôvodnenia rozhodnutia je predovšetkým preukázať jeho správnosť a odôvodnenie súčasne
musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí súdu, t.j. musí
byť preskúmateľné. Porušením uvedeného práva účastníka na jednej strane a povinnosti súdu na

strane druhej sa účastníkovi konania (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve
zvoleným spôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu
v rámci využitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov. Ak potom nedostatok
riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva na spravodlivé súdne konanie, táto
vada zakladá zároveň aj dôvodnosť podaného odvolania.

22. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery
a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Právne posúdenie veci je nesprávne, ak
súd posúdil vec podľa normy, ktorá na daný skutkový stav nedopadá, alebo právnu normu síce určil
správne, avšak nesprávne ju interpretoval, alebo ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.

23. V predmetnej veci sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia náhrady za bolesť a sťaženie
spoločenského uplatnenia vo výške 172.660 eur spolu s úrokom z omeškania z dôvodu poškodenia
zdravia žalovaným nevykonaním lekárskych postupov lege artis. Poukázal na to, že v konaním pred
ÚPDNZS po sp. zn. 62631/2011/402 bolo skonštatované, že mu nebola poskytovaná zdravotná
starostlivosť správne, čím došlo k porušeniu § 4 ods. 3 zák. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti,

službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti. Jeho stav je nezvratný, trvalý a vyžaduje
si 24 hodinovú nepretržitú starostlivosť.

24. Súd prvej inštancie vychádzal zo znaleckého posudku MUDr. Balka, ktorý okresm iného uviedol,
že u pacienta s perspektívou dlhodobejšej ventilácie býva prevedenie z intubácie na tracheostómiu

spravidla medzi 7. a 10. dňom umelej pľúcnej ventilácie. V súvislosti s týmto faktom možno teda
konštatovať, že nevykonanie tracheostómie u pacienta v uvedenom časovom intervale (vykonaná bola
až na 18. deň umelej pľúcnej ventilácie) je možné považovať za postup non lege artis. V prípade žalobcu
znalec jasne skonštatoval, že v dôsledku netesnosti a nefunkčnosti tesniaceho balónika endotracheálnej
kanyly sa malo zvažovať naplánovanie tracheostómie, a to najneskôr do 10. dňa, z dôvodu potreby

dlhodobejšej umelej pľúcnej ventilácie. Pri netesnosti balónika po dvoch až štyroch neúspešných
pokusoch mal nasledovať postup v súlade s protokolom pre obtiažnu intubáciu. Teda mali byť použité
alternatívne spôsoby pokusov o spriechodnenie dýchacích ciest a udržanie ich priechodnosti spolu s
efektívnou ventiláciou. Pre prípad, že nebolo možné zabezpečenie efektívnej ventilácie a oxygenácie
pancienta žiadnym z alternatívnych spôsobov, tak sa malo bezodkladne pristúpiť z vitálnej indikácie

k niektorému z invazívnych spôsobov spriechodnenia dýchacích ciest ako je napríklad koniopunkcia,
koniotómia alebo minitracheostómia a po takomto postupe a spriechodneniu dýchacích ciest vykonať
urgentnú tracheostómiu. Znalec na pojednávaní okrem iného uviedol, že klinický priebeh poukazuje na
to, že konkrétna hypoxická príhoda (obštrukcia dých. ciest) vyvolala resuscitačnú príhodu v dôsledku
nedostatočného prísunu kyslíka do životne dôležitých orgánov vrátane mozgu. Viedlo to aj k zástave

srdca. Objasnenie tohto postoja tkvie v tom, že pacient mal multiorgánové zlyhávanie, pre ktoré bol
hospitalizovaný a z uvedeného dôvodu jeho kapacitné rezervy boli významne znížené a preto aj šanca
navznikhypoxickejpríhodybolaprimeranetomuzvýšená,šancanaprežitieprimeraneznížená.Zároveň
treba však konštatovať, že správny postup by do určitej miery prežitie pacienta vo vzťahu k vzniknutej
kritickej príhode zvýšil.

25. Odvolací súd zdôrazňuje, že urobiť záver, či zdravotnícke zariadenie postupovalo alebo
nepostupovalo de lege artis medicinae, je záverom právnym, a preto spadá do kompetencie nezávislého
súdu. Znalecký posudok, resp. konštatovanie znalca, môže byť len skutkovým podkladom pre právny
záver súdu o postupe zdravotníckeho zariadenia lege artis alebo non lege artis – pretože je len jedným

z dôkazov vykonaných v konaní, ktorý podlieha hodnoteniu súdu v zmysle zásad uvedených v čl.
15 a § 191 CSP a jeho závery nemôžu byť súdom iba mechanicky preberané, pretože by to vo
svojich dôsledkoch jednak znamenalo popretie možnosti súdu hodnotiť dôkazy podľa svojho vnútorného
presvedčenia, privilegovanie znaleckého dôkazu a prenesenie zodpovednosti za skutkovú správnosťsúdneho rozhodnutia na znalca, čo je postup z ústavného hľadiska neakceptovateľný, a jednak pri
takomto postupe by sa totiž mohli medicínske spory ponechať iba dišputáciám lekárskych kapacít (spolu
so všetkými rizikami vyplývajúcimi zo stavovskej solidarity) a sudcovia by ich závery za štát iba formálne

stvrdzovali.

26. Nad rámec už uvedeného odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že v prípade, ak je určité
konanie spojené s istou mierou rizika (napr. poskytovanie zdravotníckej starostlivosti), ktoré je zároveň
konajúcou osobou predvídateľné a ovládateľné je takýto subjekt potom povinný vykonať aj všetky

tie opatrenia, ktoré sú z pohľadu rozumne uvažujúcej a primerane obozretnej a informovanej osoby
potrebné na jeho odvrátenie alebo zmiernenie. V prípade, ak sa následne takéto riziko materializuje,
potom možno zmysluplne predpokladať, že všetky opatrenia potrebné na jeho odvrátenie alebo
zmiernenie vykonané neboli. V okolnostiach danej veci to potom znamená, že ak súd dospeje k záveru
o tom, že v rozhodujúcom období úroveň medicínskeho poznania predpokladala, že u pacienta s
perspektívou dlhodobejšej ventilácie sa vykonáva prechod z intubácie na tracheostómiu, a to spravidla

medzi7.a10.dňomumelejpľúcnejventilácie,potomnevykonanietracheostómieupacientavuvedenom
časovom intervale, že ak došlo i k nefunkčnosti tesniaceho balónika endotracheálnej kanyly, taktiež
bolo potrebné zvažovať naplánovanie tracheostómie najneskôr do 10. dňa, potom je možné postup
medicínskeho zariadenia považovať za postup non lege artis. Tak je nutné prijať taký záver, že zároveň
neboli dodržané podmienky riadneho poskytovania zdravotnej starostlivosti.

27. Odvolací súd dáva do pozornosti rozhodnutie Ústavného súdu SR sp zn. II. ÚS 716/2016, v ktorom
ústavný súd uviedol, že príčinná súvislosť predstavuje základný konštrukčný prvok zodpovednostnej
skutkovej podstaty, na ktorom je vybudovaný systém súkromnoprávnej zodpovednosti za škodu, a ktorej
preukázanie v súdnom konaní je jedným z predpokladov úspešného uplatňovania zodpovednostných

nárokov žalobcu proti žalovanému. Skutočnosť, že dotknutá hmotnoprávna, ako aj procesnoprávna
úprava normatívne nevymedzuje pojem, podstatu, ako aj rozhodujúcu mieru dôkazu o existencii
príčinnej súvislosti medzi príčinou a jej následkom, tak hľadanie odpovedí na tieto otázky je primárne
úlohou aplikácie práva prejavujúcej sa v rozhodovacej činnosti orgánov verejnej moci. Určenie
príčinnej súvislosti tak nielen z tohto hľadiska predstavuje v procese dokazovania pomerne náročnú

úlohu, ktorá z pohľadu základnej procesnej konštrukcie, na ktorej je vybudovaný systém sporového
konania, zaťažuje žalobcu. Príčinnú súvislosť medzi skúmanými javmi, z ktorých jeden jav (príčina)
vyvoláva ten druhý (následok), možno z procesného hľadiska považovať za preukázanú vtedy, ak
je kauzálna väzba medzi nimi jednoznačne preukázaná, pričom iba pravdepodobnosť o jej existencii
nestačí. V tejto súvislosti poukázal na to, že z hľadiska dokazovania v súdnom konaní je určenie

miery procesnoprávneho poznania rozhodujúcich skutočností stupňom absolútnej istoty pomerne
náročnou úlohou, pretože optikou procesného práva je každý dôkaz o tvrdenej skutočnosti v zásade
len dôkazom jej pravdepodobnosti. Z povahy problémov súvisiacich so zmyslovým spoznávaním
minulých javov nie je spravidla nikdy možné stopercentne potvrdiť existenciu alebo priebeh určitého
skutkového deja, ktorý sa už odohral, a preto určitá miera neistoty bude skoro vždy v priebehu jeho

dokazovania prítomná. Z uvedeného potom a contrario vyplýva, že absolútna istota nepripúšťajúca
žiadne ani teoretické pochybnosti o inom priebehu udalostí nemôže byť v zásade ako miera dôkazu
požadovaná, ak takáto požiadavka zároveň stavia stranu zaťaženú dôkazným bremenom do objektívne
neprekonateľných dôkazných problémov. Uvedené platí o to viac, že kauzalita medzi skúmanými
javmi určitého skutkového deja predstavuje taký jeho prvok, ktorý v zásade nie je ani zmyslovo ani

bezprostredne a objektívne pozorovateľný, a preto jeho prítomnosť možno spravidla predpokladať iba na
základe určitého kvantitatívneho stupňa pravdepodobnosti, a to obvykle na základe predchádzajúcich
skúseností založených na ustálenom priebehu rozhodujúcich dejov. V tejto súvislosti je potrebné
ďalej uviesť, že problematika spoznávania minulých javov, najmä príčinnej súvislosti, sa prenáša
do procesnej roviny najmä v tom, že základným východiskom pri uvažovaní o rozložení dôkazného

bremena medzi strany sporu je pravidlo, podľa ktorého ten, kto tvrdí, ten aj dokazuje (affirmanti incumbit
probatio), čo v sporovom súdnom konaní, pokiaľ ide o otázku preukázania príčinnej súvislosti, zaťažuje
žalobcu. V skutkovo a právne zložitých sporoch je tento základný sylogizmus spravidla nepostačujúci aj
preto, že spravodlivé usporiadanie procesných vzťahov vyžaduje, aby bola zohľadnená skutočnosť, že
mnohokrát nie je v možnostiach strany, ktorá určitú skutočnosť tvrdí, tiež svoje tvrdenia dokázať. Jednou

z oblastí, kde tieto problémy vystupujú zvlášť do popredia, sú tzv. medicínskoprávne spory, ktoré sú
charakteristické svojou skutkovou zložitosťou prejavujúcou sa predovšetkým súbehom viacerých príčin
spôsobilých privodiť daný následok alebo výrazným časovým obdobím medzi príčinou a následkom, čo
významne sťažuje dôkaznú situáciu, prípadne tým, že úroveň aktuálneho stavu poznania v danom časeneumožňuje spoľahlivo objasniť tvrdený kauzálny priebeh, nedokonalosťou postupov pri poskytovaní
zdravotníckej starostlivosti alebo samotnou povahou biologických procesov
Charakteristickou črtou týchto vzťahov, ktorá v priebehu súdneho konania mnohokrát zohráva

rozhodujúcu úlohu, je aj to, že medzi úrovňou poznania zdravotníckeho zariadenia a pacientom
je výrazná informačná asymetria v neprospech pacienta. Práve informačná nerovnomernosť medzi
úrovňou poznania zdravotníckeho zariadenia na jednej strane a jeho pacientom na strane druhej
a s tým spojená odborná znalosť zdravotníckeho zariadenia a spôsobilosť vnímať udalosti spojené
s poskytovaním zdravotníckych služieb lepšie alebo o ich priebehu zistiť viac a tiež jeho spôsobilosť

preventívne alebo následne zabezpečiť o tom dôkazné prostriedky sú tými okolnosťami, ktoré ho stavajú
do výhodnejšieho procesného postavenia v prípade sporu vo vzťahu k pacientovi, ktorý takéto možnosti
spravidla nemá. V prípade, ak má za takejto situácie poškodený pacient, ako slabšia strana v priebehu
súdneho konania dokázať príčinnú súvislosť medzi určitými právne relevantnými javmi, má v priebehu
dokazovania pred sebou pomerne náročnú úlohu, ktorá hraničí v mnohých prípadoch s jej faktickou
realizovateľnosťou. Práve objektívne limity spojené s dokazovaním kauzálnej súvislosti, ako aj slabšie

postavenie poškodeného pacienta sú tými skutočnosťami, ktoré v rámci štandardného dôkazného
sylogizmu vedú v mnohých prípadoch k nespravodlivým výsledkom, pretože neadekvátna náročnosť
unesenia dôkazného bremena o príčinnej súvislosti medzi škodovou udalosťou a vznikom škody zo
strany pacienta je v prípade uplatňovania zásady „všetko alebo nič“ aj spravidla príčinou jeho neúspechu
v spore. Takéto riešenie sa javí byť nespravodlivé najmä v prípadoch, keď pre pravdivosť skutkových

tvrdení žalobcu hovorí vysoká miera ich pravdepodobnosti. Uvedené tézy je potrebné úzko vnímať
aj z pohľadu ústredných funkcií zodpovednosti sa škodu, ktorou je funkcia preventívna a reparačná.
Z pohľadu naplnenia týchto funkcií zodpovednostného práva požiadavka stopercentnej miery dôkazu
pre účely unesenia dôkazného bremena poškodenému ukladá, aby pod procesnou sankciou neúspechu
v spore tvrdil a preukázal kauzalitu s absolútnou istotou, čo je vzhľadom na už uvedené cieľ, ktorý je

nereálny a v zásade objektívne nesplniteľný. Dôsledkom takto chápanej a aplikovanej miery dôkazu
o tvrdenej kauzalite je potom situácia, ktorá bráni aj realizácii hmotného práva tým, že na jednej
strane žalovanému poskytuje neadekvátnu výhodu v súdnom konaní a na strane druhej neodôvodnene
poškodzuje žalobcu, čo je zároveň v rozpore aj s princípmi procesného práva. V medicínskoprávnych
sporoch nie je v mnohých prípadoch z už uvedených dôvodov možné jednoznačne určiť skutočnú príčinu

vzniku škodlivého následku, ale túto možno stanoviť len s určitou mierou jej pravdepodobnosti. V týchto
prípadoch je nutné vziať do úvahy aj ďalšie prvky, na ktorých je vybudovaný systém zodpovednostného
práva, a zohľadniť ich v kontexte objektívnej kauzálnej neistoty a vzájomnom nerovnocennom postavení
tak, aby výsledok zodpovedal princípom, na ktorých je zodpovednosť za ujmu/škodu postavená. V tejto
situácii ide v zásade o vyvažovanie dvoch proti sebe stojacich záujmov, a to práva poškodeného na jeho

odškodnenieanadruhejstranezáujemnatom,abypovinnosťnanáhraduškodyzaťažovalaibatoho,kto
škoduskutočnespôsobilalebojumoholsvojímkonanímodvrátiť.Neistotavovzťahukpríčinnejsúvislosti
musí byť preto spravodlivo rozdelená, pričom požiadavka spravodlivého vyváženia faktickej nerovnosti
sporových strán je v zásade naplnená v prípade, ak je v pochybnostiach rozhodnuté v prospech
toho, komu vznikla ujma. Sumarizujúc uvedené možno konštatovať, že požiadavka jednoznačného

preukázania príčinnej súvislosti bez možnosti pripustenia určitej rozumnej miery neistoty osobitne
v sporoch, ktoré majú svoj pôvod vo vzťahoch lekár (zdravotnícke zariadenie) a pacient (klient), je
v štandardnom type dôkazného sylogizmu neprimeraná, pretože narúša spravodlivú rovnováhu medzi
dotknutými stranami tým, že nereflektuje objektívne limity súvisiace s následným poznávaním minulých
javov, zvlášť príčinnej súvislosti, a proporcionálne nevyvažuje vzájomné asymetrické postavenie týchto

subjektov, v ktorom má z už uvedených dôvodov „navrch“ zdravotnícke zariadenie, keďže na žalobcu
(poškodeného) ako slabšiu stranu v ich vzájomnom vzťahu kladie neúmerné nároky, čím mu v súdnom
konaní fakticky znemožňuje dosiahnutie ich uspokojenia, v dôsledku čoho porušuje aj jeden z aspektov
práva na spravodlivé súdne konanie, ktorým je rovnosť jeho strán. Zásada rovnosti účastníkov konania
je súčasťou práva na spravodlivé konanie. Pod pojmom rovnosti účastníkov konania je potrebné

rozumieť rovnosť ich príležitostí. To znamená, že každej procesnej strane by mala byť daná primeraná
možnosť predniesť svoju záležitosť za podmienok, ktoré ju nestavajú do podstatne nevýhodnejšej
situácie, než v ktorej je jej protistrana. Podľa ESĽP sa rovnosťou zbraní rozumie požiadavka, aby
každá zo strán konania mohla obhajovať svoju vec za podmienok, ktoré ju z pohľadu konania ako
celku vzhľadom na protistranu podstatným spôsobom neznevýhodňujú. Cieľom zásady rovnosti zbraní

je dosiahnutie spravodlivej rovnováhy medzi stranami sporu. Pod takto definovanú rovnosť strán spadá
nielen realizácia ich oprávnení, ale aj otázky dôkazného bremena. V ústavnoprávnej rovine potom
platí, že súčasťou práva na spravodlivé súdne konanie je aj zásada rovnosti zbraní, čo v civilnom
súdnom konaní zahŕňa tiež rovnosť dôkazných bremien, ktoré sú na strany sporu kladené a ktorénesmú byť neprimerané, pretože v opačnom prípade nemožno konanie ako celok považovať za
spravodlivé. Obdobne aj ESĽP v rozsudku č. 34976/05 vydanom vo veci Metalco Bt. proti Maďarsku
z 1. 2. 2011 dospel k záveru, že uloženie nesplniteľného dôkazného bremena na jednu stranu civilného

sporu je porušením zásady rovnosti zbraní. Právo na rovnosť účastníkov konania teda vyžaduje,
aby dôkazné bremeno kladené na jedného účastníka konania nebolo neprimerané, čo vychádza zo
všeobecnej požiadavky na dosiahnutie spravodlivej rovnováhy medzi stranami sporu. Z uvedeného
možno urobiť záver, podľa ktorého ak je miera procesnoprávneho poznania vyžadovaná na preukázanie
príčinnej súvislosti medzi právne relevantnými javmi zo strany žalobcu ako slabšej strany sporu zjavne

neprimerane vysoká a nezohľadňujúca faktickú nerovnosť strán sporu, tak v dôsledku toho je aj dôkazné
bremeno kladené na túto stranu zjavne neprimerané, čo potom vylučuje aj akúkoľvek zmysluplnú
úvahu o možnosti jeho „unesenia“, čím dochádza k porušeniu práva na rovnosť strán ako jedného
z komponentov práva na spravodlivé súdne konanie.

28. Odvolací súd sa plne stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že v danom prípade žalobca

nepreukázal, že zdravotnícku starostlivosť poskytol správne, práve naopak, v konaní bolo preukázané,
že zdravotnícka starostlivosť nebola poskytnutá správne, postup zvolený žalovaným nebol lege artis.
Súd prvej inštancie správne a dostatočne odôvodnil tento svoj záver, preto odvolací súd v plnom rozsahu
poukazuje na odôvodnenie súdu prvej inštancie ohľadne postupu non lege artis i príčinnej súvislosti
v poškodením zdravia žalobcu.

29. V časti určenia bodového ohodnotenia bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia odvolací
súd považuje rozsudok súdu prvej inštancie za arbitrárny a nepreskúmateľný. Súd prvej inštancie iba
uviedol obsah znaleckého posudku MUDr. Letanovskej a náhradu za bolesť a sťaženie spoločenského
uplatneniaurčilbeztoho,abyposúdilpredmetnýznaleckýposudokazaoberalsajednotlivýmipoložkami.

30. V zmysle zákona č. 437/2004 Z.z. náhrada za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia
stanovená na základe počtu bodov stanoveného v lekárskom posudku predstavuje jednorázové
odškodnenie za bolesti spôsobené poškodením zdravia, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho
následkov, za nepriaznivé dôsledky pre životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho osobných

a spoločenských potrieb alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh.

31. V danom prípade súd prvej inštancie pri stanovení náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského
uplatnenia vychádzal zo znaleckého posudku MUDr. Letanovskej, ktorá stanovila odškodnenie za
položku č. 76 pomliaždenie hrudnej steny ťažšieho stupňa a zlomeniny rebier, položku č. 225

rozdrvenie mozgového tkaniva, položku č. 269 strata zraku, položku č. 286b strata sluchu obojstranná,
položku č. 307 poúrazová kvadruplégia. Znalkyňa v zmysle zák. č. 437/2004 Z. z. primerane zvýšila
hodnotu bodového ohodnotenia na dvojnásobok a to vzhľadom na obmedzenie alebo stratu možnosti
poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti, ktorú mal vo veku, v ktorom utrpel poškodenie
na zdraví. Súd prvej inštancie k tomu uviedol iba to, že sa v plnom rozsahu stotožnil s bodovým

ohodnotením znalkyňou, ako aj navýšením hodnoty bodového ohodnotenia na dvojnásobok, keď mal
za to, že znalkyňa jasne popísala stav žalobcu a priradila bodové ohodnotenie k zraneniam a sťaženiu
spoločenského uplatnenia. Uviedol, že pred poskytnutím zdravotnej starostlivosti zo strany žalovaného
žalobcovi, kedy žalobca porušil svoje zákonné povinnosti, v príčinnej súvislosti s čím došlo k vážnemu
poškodeniuzdraviažalobcu,bolžalobcazdravýmladýmuž,ktorýjevsúčasnostipozbavenýspôsobilosti

na právne úkony, stratil možnosť uplatniť sa v živote, v spoločnosti, dennodenne je vystavený utrpeniu
je zdvojnásobenie bodového ohodnotenia podľa názoru súdu nevyhnuté, spravodlivé a zodpovedajúce
životnej situácii žalobcu.

32. Z odôvodnenia súdu prvej inštancie vôbec nie je zrejmé, či vykonal kontrolu bodového

ohodnotenia porovnaním znaleckého posudku a zdravotnej dokumentácie žalobcu, či utrpel také
poškodenia aké boli v lekárskom posudku ohodnocované. A to obzvlášť k námietkam žalovaného
ohľadne položiek 255, 269 a 286b a k dvojnásobnému navýšeniu. V prípade, ak vzniknú dôvodné
pochybnosti o správnom hodnotení bolestného alebo sťaženia v lekárskom posudku, môže súd vykonať
kontrolu bodového ohodnotenia ohľadne priradených položiek nový znalecký dokazovaním. Súd prvej

inštancie sa s námietkami žalovaného vôbec nezaoberal a nezaujal k ním žiadne stanovisko. Takéto
odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie vo vzťahu k určeniu výšky náhrady za bolesť
a sťaženie spoločenského uplatnenia odvolací súd považuje za nedostatočné, a preto vyznievajúce ako
nepresvedčivé.33. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam odvolací súd dospel k záveru, že nie sú dané dôvody ani na
potvrdenie a ani na zmenu napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie. Preto odvolanie žalovaného

zhodnotil ako opodstatnené a v dôsledku toho napadnutý rozsudok podľa § 389 ods. 1 písm. b) a § 391
ods. 1 CSP zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

34. Odvolací súd zdôrazňuje svoj právny názor, že nárok žalobcu na náhradu za bolesť a sťaženie
spoločenského uplatnenia je daný a súd prvej inštancie v ďalšom konaní sa bude opätovne vecou

zaoberať iba v naznačenom smere určenia bodového ohodnotenia a jeho zvýšenia, pričom je viazaný
právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP). Svoje nové rozhodnutie odôvodní skutkovo
aj právne tak, aby zodpovedalo zákonnej požiadavke jeho presvedčivosti v zmysle ustanovenia § 220
ods. 2 CSP. Zároveň s ohľadom na celkový výsledok sporu rozhodne aj o trovách konania, vrátane trov
konania odvolacieho (§ 396 ods. 3 CSP).

35. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421
CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na

súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).