Rozsudok – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, November 25, 2025

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 12Co/9/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4423201258
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Pátrovičová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2025:4423201258.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Pátrovičovej a sudcov

JUDr. Marty Polyákovej a JUDr. Denisy Šaligovej v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C.
XXX/X, D., proti žalovanej: A. E. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX, XXX XX F. A. C., zastúpená:
Advokátska kancelária JUDr. Vlasta Suchanová, s.r.o. so sídlom Podzámska 32, 940 01 Nové Zámky,
v mene ktorej koná JUDr. Vlasta Suchanová, advokátka a konateľka, o určenie vlastníckeho práva k
nehnuteľnostiam, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 13. mája 2024
č. k. 9C/35/2023-157 v spojení s opravným uznesením zo dňa 07.01.2025 č. k. 9C/35/2023-218, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanej voči žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Nové Zámky (súd prvej inštancie) rozsudkom zo dňa 13. mája 2024 č. k. 9C/35/2023-157
(napadnutý rozsudok) zamietol žalobu žalobcu a žalovanej priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100 %.

2. Žalobca sa podanou žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 29.03.2023 domáhal určenia, že je
podielovýmspoluvlastníkomnehnuteľnostinachádzajúcejsavkat.územíD.,zapísanejnaLVč.XXXako

parc.č.37/15-zastavanáplochaanádvorieovýmere309m2,parc.č.37/45-záhradaovýmere359m2,
rodinný dom súp. č. XXX, postavený na pozemku parc. č. 37/15, a to v 1/2-ine. V žalobe uviedol, že dňa
24.01.2005Darovacouzmluvoudarovalžalovanejspoluvlastníckypodiel1/2kpredmetnejnehnuteľnosti
a v zmluve sa okrem iného dohodli zmluvné strany na vzniku záväzku, zriadení bezodplatného vecného
bremena v prospech neho, ktoré spočívalo v práve doživotného bývania a užívania celej darovanej
nehnuteľnosti. Druhú polovicu podielu žalobca daroval svojmu synovi, A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom
D., C. X. Ďalej žalobca uviedol, že býval so svojou priateľkou v 3-izbovom byte v Nových Zámkoch

dočasne a potom, ako mu priateľka zomrela dňa XX.XX.XXXX, tak sa rozhodol koncom apríla 2020
vrátiť bývať späť do nehnuteľnosti, kde mal zriadené právo doživotného bývania a užívania. Keď si
začal z Nových Zámkov prenášať svoje osobné veci, žalovaná mu oznámila, že si ich môže zložiť iba
v pivnici domu a okrem toho uviedol, že žalovaná mu mala oznámiť, že má odísť do chudobinca, že
v dome nebude môcť bývať i napriek tomu, že má podľa písomnej dohody zo dňa 24.01.2005 právo
v dome doživotne bývať. Do predmetného rodinného domu v D. sa nasťahoval dňa 01.05.2020 bez
súhlasu a proti vôli žalovanej. V júni 2020 začal svojpomocne prerábať izbu na prvom poschodí, aby v

nej mohol bývať s tým, že začal v dome prespávať najskôr bez vody, bez práva na používanie WC a so
stravovaním sa v Motoreste vo Veľkom Kýre. Žalovaná mu oznámila, že po schodoch rodinného domu
nemôže chodiť, tak si začal pripravovať výťah, ktorý si chcel vybudovať na vonkajšej stene domu, aby
mimo vchodu do domu mohol vchádzať a vychádzať do svojej izby na poschodí. Žalovaná mu nedalakľúče od domu a do domu mu povolila dočasne chodiť len cez pivnicu. Žalovaná chovala psov, ktorých
podľa tvrdenia žalobcu huckala proti nemu a ktorí boli na neho agresívni a pohrýzli ho. Okrem toho ich
žalovaná nechala venčiť vo vedľajšej izbe na prvom poschodí, vedľa ktorej žalobca býval. Z tejto izby

od leta 2020 začal unikať veľký zápach, fekálie a týmto ho chcela žalovaná vyštvať z domu. Žalobca
uviedol, že žalovaná na Vianoce 2020 odišla k svojej matke a do domu potom chodievala sa len vyspať
a osprchovať. Tvrdil, že keď žalovaná prišla do domu, neustále vyvolávala konflikty a hádzala po ňom
veci, čo mala po ruke a v máji 2021 po ňom mala hodiť svietnik. Schválnosti žalovanej dospeli do takého
stavu, že život pre neho v dome sa stal neznesiteľným, prežíval v ňom ukrutné útrapy, a preto ju touto

žalobou vyzval na vrátenie daru, a to spoluvlastníckeho podielu v uvedenej nehnuteľnosti. Jej konanie
považoval za správanie, ktoré je v hrubom rozpore s dobrými mravmi, a preto si uplatňoval touto žalobou
právo darcu na vrátenie daru.

3. Žalovaná sa k žalobe vyjadrila písomne, navrhla žalobu ako nedôvodnú zamietnuť s tým, že si
uplatňuje v prípade úspechu nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi. Tvrdenia žalobcu v bode

3. žaloby namietala, poprela v celom rozsahu a k ostatným bodom žaloby uviedla, že nehnuteľnosť, ku
ktorej sa žalobca domáha určenia vlastníckeho práva, bola pôvodne v BSM žalobcu a jeho manželky,
s ktorou sa žalobca rozviedol a v tom čase bývalý manžel žalovanej, syn žalobcu, bol maloletý a bol
zverený do výchovy a opatery žalobcu, svojho otca na čas po rozvode. Žalobca titulom BSM svoju
bývalú manželku finančne odškodnil a vyporiadal z titulu BSM s tým, že žalobca sa spolu so svojím

synom presťahovali k rodičom žalobcu v Komjaticiach, kde žil žalobca aj so svojím synom dlhú dobu
a predmetný dom bol neobývaný. Žalovaná uzatvorila manželstvo so synom žalobcu v roku 1991,
z ktorého sa im narodil syn G. v roku 1993 a žalobca ponúkol synovi a neveste - žalovanej, aby v
predmetnej nehnuteľnosti bývali, lebo nemali vyriešenú svoju bytovú otázku a nehnuteľnosť bola dlhú
dobu neobývaná, prázdna. Žalovaná s manželom a so synom ako rodina bývali iba v dolnej časti

nehnuteľnosti, ktorú si čiastočne zrekonštruovali a horné poschodie ostalo neobývané. V roku 2005
sa žalobca rozhodol, že nehnuteľnosť daruje synovi a neveste do podielového spoluvlastníctva, čo sa
aj stalo. Žalovaná uviedla, že o nehnuteľnosť sa od roku 1993 spolu s bývalým manželom riadne
starali, zveľaďovali ju, ale väčšie úpravy ani rekonštrukciu nevykonali. Žalobca v roku 1995 si našiel
známosť a s touto ženou začal žiť v domácnosti v H. E. na adrese H. XX. V tomto období žalobca

navštevoval žalovanú a svojho syna a vnuka raz za mesiac, aj to väčšinou iba tak, že sa rozprával so
svojím synom v dielni. Do roku 2000 nehnuteľnosť žalobca neužíval. Potom, ako zomrela žalobcova
priateľka v roku 2020, žalobca začal prenášať svoje osobné veci z Nových Zámkov, ale aj iné veci ako
potraviny, konzervy a pod. bez vysvetlenia do domu v Komjaticiach. Neskôr bývalý manžel žalovanej jej
oznámil pri odchode do práce, aby vypratala veci z izby na prvom poschodí, lebo svokor sa rozhodol tam

mať svoju izbu. Na názor žalovanej sa nikto nepýtal a bývalý manžel žalovanej ako dôvod sťahovania
žalobcu do Komjatíc uviedol, že „ide sa v byte v Nových Zámkoch zblázniť od nudy“ a finančne mu
to nevychádza. Byt, v ktorom žalobca žil so svojou družkou A. G., vlastnícky patril dcére jeho družky,
ktorá žalobcu vyzvala, aby sa do konca apríla 2020 z bytu vysťahoval. Žalovaná bola v domnení, že
doživotné právo bývania v dome žalobcu zaniklo z dôvodov, že toto nevyužíva minimálne od roku 1995

a že má vysporiadané inak vlastnícke vzťahy so svojou družkou, ale akceptovala situáciu, ktorá vznikla
s tým, že pokiaľ nemá kde bývať, samozrejme je potrebné sa o žalobcu postarať. Žalovaná nesúhlasila
s tvrdením žalobcu, že pokiaľ si začal prenášať svoje osobné veci z Nových Zámkov, že mu ona mala
oznámiť, že si ich nemôže zložiť, iba do pivnice a nie na prízemie rodinného domu. Tiež namietala
a popierala, že by oznámila žalobcovi, že má odísť do „chudobinca“ a že by ona uviedla žalobcovi,

že v dome nebude môcť bývať a že by svojmu bývalému manželovi dala ultimátum, že si má vybrať
buď tolerovanie bývania žalobcu alebo manželstvo žalovanej s ním. Žalovaná tieto tvrdenia žalobcu
uvedené v bode 3. v celom rozsahu poprela, mala za to, že sa nezakladajú na pravde, lebo jej prístup
ako človeka, ktorý vyznáva určité morálne hodnoty, kresťanské, lebo je učiteľkou na cirkevnej základnej
škole, sa vôbec nezlučujú s postojom, ktorý sa žalobca snaží súdu prezentovať. Uviedla, že vie, čo

je morálne, mravné a ľudské, a to najmä povinnosť starať sa o staršieho človeka, ktorý je v núdzi, a
preto správanie, ktoré opísal žalobca v žalobe voči žalovanej považovala za neprijateľné a nepravdivé.
Nesúhlasila s tvrdením žalobcu, keď uviedol, že dňa 01.05.2020 sa bez jej súhlasu a proti jej vôli
nasťahoval do nehnuteľnosti, lebo žalobca v apríli 2020 začal spolu s bývalým manželom žalovanej
prerábku domu a žalobca sa dňa 01.05.2020 do nehnuteľnosti nasťahoval a toto nasťahovanie nebolo

proti vôli žalovanej, bolo len bez toho, aby sa všetci o tejto veci spolu porozprávali, žalovaná, bývalý
manžel a žalobca, lebo žalovaná bola otvorená akémukoľvek dialógu, ktorý však ani žalobca ani jej
bývalý manžel s ňou neviedli a nič s ňou neprediskutovali ohľadom bývania žalobcu v dome. Žalobca
uviedol, že v júni 2020 začal prerábať izbu na 1-poschodí rodinného domu, čo žalovaná namietala vcelom rozsahu, lebo s týmito prácami začal žalobca so svojím synom už začiatkom apríla 2020, keď
vyrúbali otvor v podlahe komory na zavedenie rúry, spravili prívod a ohrev vody, namontovali radiátor,
WC, sprchový kút a kuchynský kút, elektrina bola zavedená. Žalovaná s bývalým manželom osobne

vynášalanaposchodiedoizbyžalobcujednolôžkovúposteľaokremtohosižalobcazobralskrineastolík
z pôvodnej obývačky domu, na zem sa položil starý gumolin, a preto nesúhlasila s tým, že by žalobca mal
investovať do prerábky svojej izby na poschodí 5.000,- eur. Žalovaná poukázala na to, že vždy, keď sa
prerábalo niečo na poschodí, tak vždy o 12.00 hod. bol pripravený obed. Keď exmanžel ohlásil žalobcu,
aby sa šiel naobedovať, on vždy oznámil, že nič nechce. Toto sa opakovalo viackrát a keďže žalobca

odmietal uvarené teplé jedlo žalovanej, resp. akékoľvek jedlo s tým, že on sa vie o seba postarať, tak
mu žalovaná viac neponúkala jedlo. V apríli 2020 žalovaná uviedla, že bola doma, lebo bolo dištančné
vyučovanie v dôsledku opatrení Covid 19 a psíkov mala neustále u seba, ktorí museli byť neustále
zatvorení so žalovanou v izbe, lebo žalovaná bola neustále v napätí, kedy otvorí žalobca dvere a bez
upozornenia vojde. Žalovaná vedela o tom, že žalobca má určité zdravotné problémy s cukrovkou, ale
nikdy nevidela, že by žalobca si dával pozor na svoj zdravotný stav, dokonca viackrát videla, ako požíva

alkoholické nápoje a počas prerábky izby potajomky nosil exmanželovi alkohol. Žalovaná zastávala ten
názor, že 01.05.2020 sa žalobca nasťahoval do izby na prvom poschodí, ktorú si do tej doby prerobil,
mal ju funkčnú na používanie. Čo sa týka kľúčov od vchodových dverí domu, žalovaná uviedla svojmu
bývalému manželovi, aby urobil tak, ako uzná za vhodné v súvislosti s jeho otázkou, či má dať kľúče
otcovi od vchodových dverí alebo či mu stačia od dielne. Žalovaná uviedla, že žalobca neprijal spolu

so svojím synom žiadny návrh o tom, že by žalobcovi umožnili bývanie na prízemí domu, akýkoľvek
rozhovor na danú tému žalobca odmietal a odmietal to aj bývalý manžel žalovanej, preto žalovaná sa
vyjadrila, že musela v danej situácii hľadať riešenie, aby mohli spolu existovať v jednej nehnuteľnosti. Čo
sa týka námietky, ktorú žalobca uviedol v bode 5 žaloby, že žalovaná chovala psov, ktorých mala huckať
proti žalobcovi a ktorí boli na žalobcu agresívni a dokonca ho pohrýzli, s týmto tvrdením nesúhlasila,

poprela ho, lebo v tomto období bola neustále doma, psíkov mala stále pri sebe, zatvorených v izbe,
v ktorých sa aj ona nachádzala. Z izby ich nepúšťala von, len keď ich brala venčiť a psíci nemali so
žalobcom vytvorený žiadny vzťah a vzhľadom k prejavom žalobcu, ktorý bol voči nim agresívny, sa
žalovanábála,akobudúreagovať.Uviedla,ževždyvenčilapsovvtedy,keďžalobcaodišieldosvojejizby
a akékoľvek tvrdenia o zápachu a fekáliách v izbe, kde sa mali psy zdržiavať, považovala za nepravdivé

a nesúhlasila ani s tvrdením žalobcu, že ich venčila na poschodí vo vedľajšej izbe, kde býval žalobca.
Uviedla, že práve žalobca bol ten, kto vyvolával konflikty, keď večer o 21.00 hod. začal tĺcť s kladivom
na poschodí a upravovať prah u dverí a okrem toho, bez akéhokoľvek opýtania sa žalovanej ostrihal
tuje a rôzne kríky na dvore, ktoré si zasadila žalovaná a tiež jej pokosil kvety a okrasné rastliny. V zime,
keď bolo potrebné kúriť, žalobca bez akéhokoľvek opýtania, v izbe, kde sa zdržiavala žalovaná nastavil

termostatickú hlavicu na nulu. Okrem toho tvrdil svojmu synovi, že žalovaná má frajerov a má poslať
žalovanú preč a pri tom používal vulgárne slová. Poukázala na to, že postupom času zo strany žalobcu
pribudlo neustále vysedávanie s bývalým manželom žalovanej v dielni pri pive a alkohole. Žalobca začal
chodiť po schodoch do svojej izby opitý, steny boli zašpinené ako sa o ne opieral. Takéto spolužitie,
ktoré vyvolával žalobca, keď vyvolával rozpory medzi žalovanou a jej manželom, vyústilo do situácie,

kedy si žalovaná prestala so svojím manželom rozumieť a neskôr došlo aj k podaniu návrhu na rozvod
manželstva zo strany žalovanej. V žiadnom prípade žalovaná nesúhlasila s tvrdením žalobcu, že musel
vychádzať z izby so strachom a palicou na svoju ochranu, že by ho psy žalovanej napadli, ale pokiaľ
vychádzal z izby s palicou, robil tak preto, aby psov žalovanej vyprovokoval a ublížil im. V júni 2020 sa
žalovaná vrátila do školy po dištančnom vyučovaní a vtedy každé ráno svojich psíkov odviezla svojej

matke do obce Lipová a poobede, keď sa vracala z práce, tak sa zastavila pre psíkov a doniesla ich
do Komjatíc. Neskôr po slovných útokoch žalobcu, že v dome nemajú psy čo robiť, žalovaná psíkov
nechala na stálo u svojej matky v Lipovej. Čo sa týka ďalších námietok zo strany žalobcu v tom smere,
že žalovaná neustále vyvolávala konflikty, hádzala po žalobcovi veci, čo mala po ruke a že v máji 2021
mala po ňom hodiť svietnik, poprela v celom rozsahu s odôvodnením, že v dome sa pohybovala tak,

aby čo najmenej prišla do konfliktu so žalobcom, ktorý s ňou nechcel komunikovať a práve správanie sa
žalobcu bolo plné schválností a provokácií a práve žalovaná bola tá, čo vždy musela nájsť určitú mieru
správania, aby nezasiahol aj do osobnej integrity žalovanej. Poprela, že by po žalobcovi hodila svietnik
v máji 2021 s tým, že v tomto období už žalovaná v nehnuteľnosti nežila a nebývala. V celom rozsahu
namietala žalovaná, že by sa hrubo správala okrem žalobcu aj k bývalému manželovi s tým, že situácia,

ktorá nastala medzi ňou a jej bývalým manželom, ktorá nemá perspektívnu v zotrvaní manželstva je
iná vec, avšak mala žalovaná za to, že žalobca určite v dome nemohol prežívať žiadne urputné útrapy,
ale práve jeho správanie spôsobilo nie dobrú situáciu v rodine žalovanej. Žalovaná uviedla, že žalobca
bol ten, ktorý sa správal voči žalovanej vulgárne, agresívne, sledoval ju, vyvolával konfliktné situácie,znehodnotil nehnuteľnosť, záhradu, dvor zaplnil rôznymi starými vecami, odpadom. Za tým účelom
doložila do súdneho spisu fotografie z obdobia, keď s manželom žila v spoločnej domácnosti, o ktorú
sa obaja riadne starali, teda pred 01.04.2020, ako bola záhrada udržiavaná a následne ako po tomto

období, keď sa tam žalobca nasťahoval, zaplnil dvor odpadom a ako zničil okrasnú záhradu. Žalovaná
poukázala na to, že žalobca odmietal akúkoľvek pomoc, ktorú mu žalovaná chcela poskytnúť, keď mu
chcela navariť, starať sa o neho, žalobca s ňou odmietal komunikovať, diskutovať, nájsť nejaké riešenie
v súvislosti s chorobou žalobcu, napriek ktorej žalobca požíval alkoholické nápoje, ku ktorým prizval aj
bývalého manžela žalobkyne. Táto situácia dospela do takého štádia, že manželstvo žalovanej a syna

žalobcuboloprávoplatnerozvedenéOkresnýmsúdomNovéZámkyrozsudkomsp.zn.16Pc/33/2022-37
zo dňa 18.07.2022, ktorý rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 01.08.2022. Napokon žalovaná mala
za to, že vo vzťahu k skutkovým okolnostiam a skutkovému stavu, ktorý popisuje žalobca a pre ktorý
žiada od žalovanej vrátenie daru v celom rozsahu, ona namietala a považovala ho za nepravdivý. Pokiaľ
sa žalovaná mala k žalobcovi správať spôsobom, ktorý on opisuje v žalobe, tak žalovaná uviedla, že
nevie, z akého dôvodu nepodal žalobu na vrátenie daru v čase, keď žila v spoločnej domácnosti so

svojím manželom, pričom pokiaľ sa žalobca domáha vrátenia daru z dôvodov, ktoré opisuje a takýto
skutkový stav by mal trvať aj v čase podania žaloby, tak toto namietala v celom rozsahu, lebo žalovaná v
predmetnej nehnuteľnosti nežije od 26.04.2021, kedy si bola naposledy pre osobné veci a od tej doby v
nehnuteľnosti bola iba 29.01.2023, a to pri ohliadke nehnuteľnosti, ktorú vykonával znalec Ing. Miroslav
Tokár za účelom vypracovania znaleckého posudku pre účely uzatvorenia dohody so synom žalobcu

o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva. K výpovedi svedka, jej bývalého manžela A. B.
uviedla, že čo sa týka jeho vyjadrenia, ako manželia sa dennodenne hádali, mala za to, že počas Covidu
sa jej bývalý manžel nezdržiaval doma, chodil do práce a ona vyučovala dištančne z domu a vyhýbala
sa akýmkoľvek konfliktným situáciám. Počas prerábania izby pre žalobcu a dištančného vyučovania, čo
sa týka psov, títo boli neustále zatvorení v izbe so žalovanou a žalovaná neprichádzala do kontaktu so

žalobcom takmer vôbec. Žalobca sa celé dni, keď už mal hotovú izbu zdržiaval v dielni alebo na dvore.
Venčiť psov chodila ona, keď žalobca sa nezdržiaval na dvore. Mala za to, že žalobca si hádky vymýšľal,
aby postupne štval svedka proti žalovanej. Pokiaľ sa riešili určité situácie, uviedla, že sa riešili asi trikrát
zajejprítomnosti,žalobcuasvedka,kdeonavyjadrilasvojnázorkpohybupsovpodome,keďjejžalobca
začal zasahovať do vysadenej záhrady a keď sa žalobca o žalovanej neadekvátne vyjadroval. Svedok

ani nevie, kedy sa žalovaná odsťahovala, vo svojej výpovedi sa stráca v čase, lebo počas Veľkonočných
sviatkov roku 2021 volal synovi do Bratislavy a pýtal sa, či nevie, kde sa mama nachádza a čo s ňou je.
Žalovaná pritom sviatky trávila u svojej matky na Lipovej, lebo už nevládala žiť v jednej domácnosti so
žalobcom a svedkom. V tomto smere považovala za absolútne nepravdivé tvrdenia, či už žalobcu alebo
svedka o tom, dokedy žalovaná v dome bývala, v akom období s tým, že vôbec nevedeli zadefinovať

časové úseky, lebo uviedli úplne iné dátumy. Situáciu so svietnikom a so sekerou, ktorú svedok opísal,
považovala žalovaná za vymyslenú, lebo keby sa tak stalo, normála reakcia človeka by bola, že ide
v ten deň prípadne na druhý deň na políciu a urobí potrebné úkony. Najprv svedok uviedol vo svojej
výpovedi, že videl, ako žalovaná žalobcu udierala svietnikom a následne rýchlo svoju výpoveď opravil v
tom smere, že počul určitý krik, na ktorý prišiel a nevidel konkrétny konflikt. Žalovaná namietala výpoveď

svedka v tej časti, že by psíci boli agresívni vo vzťahu k žalobcovi a že by prišlo k určitému kontaktu voči
nemu. Uviedla, že išlo o situáciu, kedy žalobca nepredvídane vošiel bez upozornenia do domu a zvieratá
reagovali, lebo boli už zvyknuté, že žalobca je voči nim agresívny. K výpovedi svedka I. J. žalovaná
uviedla, že tohto pozná dlhšiu dobu s tým, že svedok svojvoľne chodil do ich dvora v čase, keď býval
u svojich rodičov, lebo chodieval často za bývalým manželom žalovanej do dielne a garáže a hocikedy,

keď vstúpil do nehnuteľnosti a do dvora, nikdy neuviedol, že by boli na neho psíci agresívni a okrem toho
svedok nikdy nebol prítomný pri žiadnej situácii, ktorú opisuje žalobca, že by sa žalovaná mala hrubo
správať k žalobcovi a že by tým hrubo porušovala dobré mravy. Jeho výpoveď hodnotila žalovaná za
nepravdivú, skôr s cieľom žalovanej aktuálne privodiť nepriaznivé dôsledky.

4. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že darovacou zmluvou zo dňa 24.01.2005 žalobca
ako darujúci obdaroval svojho syna A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. a jeho manželku A. E. B., K. L.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom D., C. XXX/X nehnuteľnosťou nachádzajúcou sa v kat. území D., zapísanej na
OkresnomúradeNovéZámky,katastrálnomodborenaLVč.XXXakoparcelač.37/15,zastavanéplochy
a nádvoria o výmere 309 m2, parc. č. 37/45, záhrady o výmere 359 m2, dom súp. č. XXX na parcele

č. 37/15, každého v podiele 1/2, teda rovným dielom s tým, že obdarovaný predmetné nehnuteľnosti s
vďakou prijímajú od darujúceho do svojho vlastníctva. Zároveň v zmysle bodu IV. v zmysle ustanovenia
§ 151n Občianskeho zákonníka sa darujúci a obdarovaní dohodli na zriadení vecného bremena v
prospech A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D., C. XXX/X, spočívajúce v práve doživotného bývaniaa užívania nehnuteľností podrobne uvedených v bode III. Darovacej zmluvy v celosti. Z výpisu z LV
č. XXX kat. územia D., obec D., okres Nové Zámky, zo dňa 27.03.2023 súd zistil, že syn žalobcu -
A. B., nar. XX.XX.XXXX je podielovým spoluvlastníkom k predmetným nehnuteľnostiam v podiele 1/2

k celku a žalovaná A. E. B., K. L., nar. XX.XX.XXXX je podielovou spoluvlastníčkou k predmetným
nehnuteľnostiam v podiele 1/2 k celku a v časti C: Ťarchy je zapísané zriadenie vecného bremena,
spočívajúce v práve doživotného užívania a bývania v nehnuteľnosti v prospech B. A. (27.09.1945). Z
čiernobielych fotografií, ktoré sa nachádzajú v spise súd zistil, v akom stave sa nachádzala nehnuteľnosť
v D., čo sa týka dvora, keď sa do nehnuteľnosti nasťahoval žalobca s tým, že na dvore nehnuteľnosti sú

rôzne hnuteľné veci a je neporiadok. Tieto hnuteľné veci vyzerajú ako odpad, sú to rôzne pneumatiky,
rôzne zvyšky z áut a na ďalších fotografiách vidieť zariadenie nehnuteľnosti predtým, ako sa nasťahoval
do domu žalobca, z vnútornej časti domu, kde je vidieť poriadok, zariadenú nehnuteľnosť a záhradu v
stave bez neporiadku, vysadenú trávnikom, rôznymi kríkmi a kvetmi.

5. Z listu, ktorý písala žalovaná dňa 06.10.2021 svojmu v tom čase manželovi, súd zistil, že mu

uviedla dôvod, prečo sa rozhodla opustiť spoločnú domácnosť a prerušiť aj keď formálne ich manželské
spolunažívanie. Poukázala na to, že ich komunikácia ako manželov je žiadna s tým, že jej rozhodnutie
odísť zo spoločnej domácnosti nebolo jednoduché, avšak pravdepodobne jej manžel mal uznať a
pochopiť, že dôvod, pre ktorý žalovaná učinila tento krok bol práve žalobca a spôsob, akým žalobca
so svojím synom postavili žalovanú pred hotovú vec. Žalovaná už aj v tomto liste poukázala na to,

že si je vedomá skutočnosti, že žalobca má zriadené vecné bremeno v predmetnej nehnuteľnosti
spočívajúce v práve doživotného užívania a bývania v nehnuteľnosti, avšak spôsobom, akým sa do
nehnuteľnosti po viacerých rokoch vrátil a začal ju užívať, žalovanú veľmi urazilo a ponížilo a najviac
asi to, že manžel žalovanej sa jej nikdy v tomto smere nezastal. Celé to začalo strihaním okrasných
drevín, skosením okrasných kvetov, používaním chemických prípravkov, a to všetko bez akéhokoľvek

spýtania sa žalovanej, čím vznikla žalovanej škoda, keďže kvety a stromy nakúpila ona, aj sa o ne
starala roky a vytvárala prostredie okolo domu v takom smere, aby to bolo oázou pokoja a oddychu.
Poukázala na to, že jej vzťah k živým zvieratám bol každému zrejmý už dlhšiu dobu, keď sa o nich riadne
a pravidelne starala, pričom žalobca ich začal biť, týrať a v dôsledku tohto konania ich musela žalovaná
z nehnuteľnosti odsťahovať. Zdôraznila svojmu manželovi, že všetky tieto veci by bola ochotná prepáčiť

žalobcovi a nájsť spoločnú reč, ale skutočnosť, že žalobca vulgárne nadával žalovanej aj pred svojím
synom, žalovanú veľmi ranilo a zvlášť to, že jej manžel sa jej týmto nikdy nezastal. Poukázala na to, že
žalobca rozširoval o nej nepravdivé informácie, ktoré sa žalovanej veľmi dotkli a urazili ju a obzvlášť to,
že manžel žalovanej sa nepostavil na jej stranu ako manželky, lebo mu to bolo jedno, ako sa žalobca
správa k nej, k žalovanej v ich nehnuteľnosti. Žalovaná uviedla, že požívanie alkoholických nápojov zo

strany žalobcu bolo tiež negatívom, ku ktorému jej bývalý manžel nezaujal žiadne stanovisko. To boli
dôvody, pre ktoré žalovaná ku dňu 01.05.2021 spoločnú domácnosť opustila, keďže už ďalšie urážky,
ponižovanie, dehonestáciu jej práce nedokázala ďalej znášať, čo na ňu nepriaznivo pôsobilo.

6. Žalovaná si dala vyhotoviť znalecký posudok, ktorý určil všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti vo výške

120.000 eur, pretože má záujem o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva podľa § 142
odsek 1 OZ a odpredať svoj spoluvlastnícky podiel za náhradu, a to v sume 60.000 eur.

7. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 630 Občianskeho zákonníka, § 137 písm. C/ Civilného
sporového poriadku a dospel k záveru, že žalobca nepreukázal v konaní naliehavý právny záujem

na požadovanom určení, lebo nepreukázal skutočnosti, ktoré vyžaduje naplnenie skutkovej podstaty
ustanovenia§630OZ,atovráteniedaru.Dospelkzáveru,žežalobcavkonanínepreukázal,žežalovaná
ako obdarovaná sa k nemu správa nevhodným spôsobom, dokonca, že hrubo porušuje dobré mravy
svojím správaním voči darcovi. Nepreukázal značnú intenzitu ani sústavnosť takéhoto porušovania
dobrých mravov zo strany žalovanej a nepreukázal ani vonkajšie prejavy vo forme fyzického násilia,

hrubej urážky, neposkytnutia potrebnej pomoci a podobne. Zo strany žalobcu išlo o určité tvrdenia, ktoré
si on vyložil takým spôsobom, že zo strany žalovanej ide o hrubé porušenie dobrých mravov, pričom
pri svojej výpovedi pred súdom na otázku právnej zástupkyne žalovanej sám uviedol, že dôvodom
podania predmetnej žaloby bola skutočnosť, že žalovaná odišla bývať z nehnuteľnosti v roku 2021
a následne tam prišla za účasti znalca, ktorý vykonával obhliadku nehnuteľnosti za účelom zistenia

všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti z dôvodu, že po právoplatnom rozvode manželstva žalovanej a syna
žalobcu,žalovanáprostredníctvomprávnejzástupkynepozvalasynažalobcudvomapozvánkamizodňa
05.05.2023 a 17.02.2023 na prejednanie veci a možnosti uzatvorenia dohody o vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva, kde žalovaná navrhla odpredať svoj spoluvlastnícky podiel za náhradu, a to v sume60.000,- eur synovi žalobcu, teda jej bývalému manželovi, keďže Znalecký posudok pod č. 02/2023
vypracovaný znalcom Ing. Miroslavom Tokárom dňa 29.01.2023 určil všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti
vo výške 120.000,- eur, teda dôvodom podania žaloby zo strany žalobcu nebolo negatívne resp.

nevhodné správanie sa žalovanej obdarovanej voči darcovi, ale práve otázka zrušenia a vyporiadania
podielového spoluvlastníctva syna žalobcu a žalovanej.

8. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobca v konaní nepreukázal, že by sa žalovaná dopustila takého
konania a takých situácií, ako ich žalobca opísal v žalobe, pretože tieto skutočnosti žalobca nepreukázal

ani výpoveďami svedkov, ktorých navrhol v konaní vypočuť a ktorých súd aj vypočul. Z výpovede
svedka, syna žalobcu - bývalého manžela žalovanej, súdu jednoznačne bolo preukázané, že išlo o
príbuzenský pomer priamo k žalobcovi, pretože svedok je synom žalobcu a napriek tejto okolnosti chcel
vo veci vypovedať, ktorý svojou výpoveďou preukázal, že od tej doby, ako sa jeho otec, teda žalobca,
nasťahovaldodomu,nastaliproblémytýkajúcesavzájomnéhospolužitia,aletietoproblémy,ktoréopísal
svedok, súd vyhodnotil, že sa týkali bežného žitia a výmeny názorov medzi žalovanou a žalobcom, ale

žiadnym spôsobom nie o také správanie, ktoré by výslovne evokovalo a potvrdzovalo hrubé porušenie
dobrých mravov zo strany žalovanej tak, ako to má na mysli ustanovenie § 630 OZ. Skutočnosť, že
psy pani žalovanej, kde vykonávali svoju potrebu, nie sú dôvodmi na vrátenie daru a nepreukázali sa
ani okolnosti, ktoré žalobca v žalobe opísal, že by žalovaná svojím správaním mala tieto psy viesť k
agresivite a k napádaniu voči žalobcovi. Nepotvrdili a nepreukázali sa skutočnosti ohľadom napadnutia

žalovanej svietnikom žalobcu, pretože svedok vo svojej výpovedi najprv uviedol, že bol svedkom toho,
že žalovaná hodila svietnik po žalobcovi a v ďalšej časti svojej výpovede už uviedol, že vybehol z pivnice,
keď počul hádku medzi žalobcom a žalovanou a svietnik bol na zemi, ale osobne svojimi očami on
nevidel, ako hodila žalovaná svietnik po žalobcovi. Zároveň uviedol, že toto všetko sa odohralo zhruba
v máji 2020. Potvrdil súdu, že žalobca sa so žalovanou ústne často hádali, prípadne si nadávali. Svedok

nepotvrdil správne skutočnosť, kedy žalovaná opustila nehnuteľnosť v Komjaticiach, keď uviedol, že sa
odsťahovala koncom júna 2020, pričom žalovaná viackrát vo svojich vyjadreniach ako aj v samotnej
výpovedi potvrdila, že zo spoločnej domácnosti, a teda z domu v Komjaticiach odišla 26.04.2021.
Potvrdili sa skutočnosti, ktoré žalovaná uviedla vo svojej výpovedi a písomných vyjadreniach, že svedok
jej oznámil, že príde k nim bývať otec - žalobca, lebo mu zomrela družka a nemá kde bývať a že

žalovaná nastolila viaceré možnosti bývania pre žalobcu a svedok uviedol, že povedal žalovanej, čo
sa bude v dome prerábať. Svedok potvrdil súdu, čo sa týka psov, že žalovaná ich mala zavretých v
izbe, kde sa ona zdržiavala. Do kontaktu so žalobcom sa psy dostali tak, že dvere na tej izbe, kde
s nimi bola žalovaná, nie vždy boli zatvorené. Svedok potvrdil súdu, že medzi žalobcom a žalovanou
boli časté hádky pre bežné veci, chod domácnosti a podobne. Čo sa týka napádania psov žalovanej

žalobcu, svedok potvrdil, že pamätá si, že v jednom prípade pohrýzli psy žalobcu, a preto potom
žalobca nosil so sebou palicu. Tieto skutočnosti žalovaná nepoprela. Svedok nesprávne zadefinoval aj
spoločné bývanie so žalovanou v čase, keď boli manželmi, keď uviedol vo svojej výpovedi, že všetci
spoločne bývali v spoločnej domácnosti vrátane ich syna od 01.05.2020 do júna 2020, keď žalovaná
jednoznačne uviedla viackrát, že poslednýkrát, kedy vstúpila do domu a šla si pre svoje osobné veci bol

deň 26.04.2021. Svedok nepoprel požívanie alkoholických nápojov, ako zo strany žalobcu, tak aj jeho
samého. Jednoznačne je možné konštatovať, že z výpovedi svedka A. B., nar. XX.XX.XXXX nevyplývajú
skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zo strany žalovanej v rámci jej správania hrubé porušenie dobrých
mravov voči žalobcovi, ale z tejto výpovede jednoznačne vyplývajú nezhody medzi stranami sporu, keď
išlo o hádky a výmeny názorov medzi stranami sporu, keď strany sporu s určitými vecami nesúhlasili,

išlo o bežné hádky, ale nie o hrubé porušenie dobrých mravov a už vôbec nie takej intenzity, ktoré by
naplňovali skutkovú podstatu § 630 OZ.

9. Ani výpoveď svedka I. J., nar. XX.XX.XXXX nepotvrdila súdu skutočnosti, že by sa žalovaná ako
obdarovaná správala voči žalobcovi nevhodne, resp. by hrubo porušovala dobré mravy a akýmkoľvek

spôsobom by bránila žalobcovi v užívaní nehnuteľnosti, pretože tento svedok bol v minulosti susedom
strán sporu. V súčasnosti však už svedok nebýva v susedstve strán sporu. Tento svedok potvrdil súdu
iba také skutočnosti, že žalobca v čase, keď sa chystal prísť bývať opäť do Komjatíc, chcel umiestniť
výťah vedľa domu s odôvodnením, že sa nevie dostať do domu riadnym vchodom a musí si robiť vlastný
vchod a že do domu sa nevie dostať len kvôli psom, ktorí sú na neho agresívni. Potvrdil súdu, že sa

mu žalobca sťažoval ohľadom psov, najmä v tom smere, že po celom dome boli exkrementy, najmä na
schodisku, lebo voľakedy, keď tam nebýval pán žalobca, hore na poschodí, tak tam boli psy umiestnené.
Svedok potvrdil súdu, že v jednom prípade videl osobne exkrementy psov v izbe na poschodí, pričom
izba bola prázdna, nič v nej nebolo. Okrem toho uviedol, že do vnútra nehnuteľnosti chodil málokedy akeď išiel pozrieť žalobcu, väčšinou bývali spolu v garáži. Svedok nevedel súdu uviesť, aký mal žalobca
vzťah so žalovanou, keď tam bývala. Nebol svedkom žiadneho konfliktu medzi stranami sporu. Ani
svedok M. L. nepotvrdil súdu skutočnosti, ktoré žalobca v žalobe opisoval a dôvody, pre ktoré žiada

vrátenie daru od žalovanej. Potvrdil súdu iba skutočnosti, že potom, ako sa žalobca nasťahoval do
nehnuteľnosti v Komjaticiach, vzťahy medzi stranami sporu boli napäté a svedok všetko, čo uviedol pred
súdom vie iba z toho, čo mu povedal brat. Svedok nevedel súdu konkrétne uviesť, ako sa prejavovalo
napätie medzi stranami sporu, pretože všetko vedel iba od svojho brata. Pred obdobím apríl-máj 2021
nechodieval navštevovať svoju sestru, poprípade, keď prišiel do nehnuteľnosti, tak prišiel iba za švagrom

a väčšinou sa zdržiavali iba v garáži. Okrem toho potvrdil súdu, že sa hnevá na svoju sestru, žalovanú,
a nekomunikuje s ňou viac rokov, k čomu žalovaná potvrdila, že je to 30 rokov, čo spolu nekomunikujú.
Svedkyňa N. L., nar. XX.XX.XXXX, matka žalovanej napriek príbuzenskému pomeru k žalovanej vo veci
chcela vypovedať. Uviedla, že pozná okolnosti, pre ktoré sa musel do domu v D. presťahovať z Nových
Zámkov žalobca. Podľa jej vedomostí, keď žalobca prišiel do D. a žalovanej bolo oznámené, že tam
príde bývať, bolo jej povedané, že bude bývať na poschodí, aby sa mu vypratala jedna izba, ktorú si

bude žalobca prerábať, svedkyňa ale mala také vedomosti, že žalovaná s vtedajším manželom v tom
čase mu ponúkli, aby býval dole, v dolnej časti domu a že s dcéra s manželom budú bývať v hornej
časti, ale žalobca chcel bývať hore. Potvrdila súdu, že keď sa nasťahoval do domu žalobca, nastali
problémy, lebo po tomto období sa žalovaná viac zdržiavala u svedkyni na F. ako v D.. Čo sa týka psov,
ktorí boli kupovaní pre vnuka, ale keďže ten sa odsťahoval do O., tak psy zostali u žalovanej a tá ich

stále nosila k svedkyni do F., keď išla do práce a keď sa vracala z práce, tak prišla po nich a brala
ich do Komjatíc. Čo sa týka žalobcu a jeho syna, uviedla, že bližšie nepoznala žalobcu ani jeho syna,
pretože nemala o to záujem, lebo vedela, že ide o rodinu alkoholikov. Podľa názoru svedkyne, dôvodu
rozvratu manželstva jej dcéry a zaťa bola skutočnosť, že sa nevedeli dohodnúť na tom, ako to bude
s ich manželstvom, keď tam prišiel bývať žalobca. Keď svedkyňa zistila zo správania svojej dcéry, že

jej manžel v tom čase sa priklonil na stranu svojho otca, žalovaná to veľmi zle znášala aj po stránke
zdravotnej aj po stránke citovej, tak to chcela čím skôr skončiť. Svedkyňa nepotvrdila súdu, že by jej
dcéra voči hocikomu používala akékoľvek vulgarizmy a čo sa týka psíkov, išlo o dvoch maltézakov,
psov malého vzrastu, ktorí sa správali úplne normálne, pretože to boli izboví psíci, žiadny problém s
nimi nebol. O napadnutí žalobcu psom vedela svedkyňa z rozprávania svojej dcéry, keď žalobca nosil

hrubú palicu a keď hovoril psom: „bojíte sa ma, bojíte sa ma“ a v ruke mal hrubú palicu, tak svedkyňa
uviedla, že to je normálna reakcia psa, že ho napadne alebo začne štekať. Čo sa týka venčenia psov,
svedkyňa potvrdila to, čo uviedla aj žalovaná, že mali psy jednu izbu na poschodí, ktorá bola prázdna a
kde mali prestreté noviny a ráno pred tým, ako išla žalovaná do práce, vonku psíkov vyvenčila a keď sa
vrátila domov z práce, tak zas psy boli pustení von, aby sa vyvenčili, ale počas toho, keď neboli doma

žalovaná a jej manžel, tak psíci mohli vykonávať potrebu v hornej izbe na poschodí. Svedkyňa potvrdila,
že mala vedomosti o tom, že žalovaná vysadila do záhrady popri dome kvety, kríky, tuje, ktoré potom
ako sa žalobca nasťahoval, zničil postrekmi, strihaním a pod. Osobne vedela, ako to má dcéra upravené
v D., lebo ju navštevovala do tej doby, kým sa žalobca nenasťahoval do nehnuteľnosti. Svedkyňa A.
O., nar. XX.XX.XXXX, ktorá je kmotrou svedkyne N. L., potvrdila súdu to, čo uviedla svedkyňa pani N.

L., lebo všetko vedela z jej rozprávania. Žalovanú pozná dlhšiu dobu, keďže je susedou svedkyne pani
L.. Svedkyňa A. G., ktorá je dcérou nebohej pani G., s ktorou žalobca žil v druhovskom pomere v H.
E., súd zistil, že svedkyňa potvrdila súdu, že čo sa týka vzťahu strán sporu, potom ako sa tam pán
žalobca nasťahoval do nehnuteľnosti, nevedela povedať nič zlé na žalovanú, pretože nikdy sa jej matka
nesťažovala ani pán žalobca na žalovanú, až potom, keď matka svedkyne zomrela, tak žalobca sa jej

zvykol posťažovať a plakať s tým, že uviedol, že si nerozumie so žalovanou a že pri jednej príležitosti,
keď sa stretla svedkyňa so žalobcom, tak jej povedal, že jeho syn si musí vybrať buď on alebo jeho
manželka. Čo sa týka bytu v H. E., kde žalobca býval s matkou svedkyne, svedkyňa uviedla, že navrhla
žalobcovi, že môže v tom byte bývať, lebo ona byt nepotrebovala a žalobca kľudne mohol bývať v tom
byte, ale sám žalobca sa vyjadril, že môže ísť bývať naspäť do D. a že nechce sám v predmetom byte

bývať. Odôvodňoval to tým, že je to pre neho veľa platiť za služby v súvislosti s užívaním bytu. Okrem
toho sa žalobca sťažoval svedkyni na psíkov, že psy na neho štekajú a cikajú po schodoch a že sa necíti
dobre v tom dome a že si chce vybudovať výťah, čo mu svedkyňa povedala, aby nerobil. Svedkyňa
potvrdila súdu, že nikdy nebola vo vnútri nehnuteľnosti, v ktorej bývali strany sporu a nevie, kedy sa
žalovaná odsťahovala z nehnuteľnosti. Čo sa týka výpovede svedkyne pred súdom, svedkyňa uviedla,

že jej zavolal pán žalobca telefonicky a poprosil ju, aby prišla vypovedať v tejto veci a okrem toho jej
oznámil, že jeho syn sa rozviedol s pani žalovanou, že si nerozumeli. Žalobca poprosil svedkyňu, aby
sa svedkyňa vyjadrila k jeho vzťahu k žalovanej.10. Na základe výpovedí svedkov, čo predstavovalo v konaní podstatu dôkazov a dokazovania mal
súd za to, že sa nepotvrdili žiadne skutočnosti tvrdené žalobcom v žalobe, o konfliktných situáciách, o
napadnutí žalovanou žalobcu, udretím svietnika, naopak, potvrdilo sa, že žalovaná plne rešpektovala

zriadené vecné bremeno žalobcu na základe listu vlastníctva, ktoré spočívalo v práve doživotného
užívania a bývania v nehnuteľnosti žalobcom. Žalobca v konaní nepreukázal žiadnym dôkazom, že
by sa žalovaná dopustila akéhokoľvek závadného konania voči nemu ako darcovi alebo jeho synovi,
naopak, preukázal iba to, že v danom prípade išlo z jeho strany o všeobecné konštatovanie naplnenia
§ 630 OZ, teda o bežné hádky v domácnosti medzi členmi rodiny, pričom podstatné je, že takéto

porušenie, teda hrubé porušenie dobrých mravov, ktoré by malo vykazovať znaky značnej intenzity
alebo sústavnosti, sa zo strany žalovanej nepreukázali a nikdy takéto ani nenastali a ani nepretrvávali.
S poukazom aj na to, že žalovaná v predmetnej nehnuteľnosti nebýva a nezdržuje sa od 26.04.2021.
Z celého dokazovania ako výpovedí strán sporu, svedkov a listinných dôkazov vyplýva a je možné
pripustiť, že medzi stranami sporu dochádzalo k častej výmene názorov, a to najmä z dôvodu, že
so žalovanou neboli prediskutované veci, o ktorých mala mať vedomosť, napríklad, že žalobca sa do

nehnuteľnosti má prisťahovať a ako sa bude riešiť jeho bývanie, pretože zo strany bývalého manžela
bola postavená pred hotovú vec, kedy jej bývalý manžel oznámil, že do nehnuteľnosti sa vráti otec, bude
tu bývať a treba mu uvoľniť izbu na poschodí, ktorú bude prerábať. Názor žalovanej nebol vypočutý
ani stranou žalobcu ani jej bývalým manželom, pričom bývanie žalobcu sa mohlo doriešiť aj iným
spôsobom. Išlo o nezhody, ktoré vyplývali z toho, že žalobca sa vrátil späť do nehnuteľnosti a on mal

iné predstavy o bývaní a spôsobe žitia v nehnuteľnosti, vrátane užívania priľahlého dvora a záhrady,
pričom žalovaná si záhradu vybudovala podľa svojich predstáv, o ktorú sa starala a udržiavala ju, na
druhej strane žalobca sa s tým nestotožnil, o čom svedčia čiernobiele fotografie, ktoré preukazujú,
ako vyzerala nehnuteľnosť predtým, keď sa do nej nasťahoval žalobca a potom, keď sa nasťahoval
žalobca a tieto fotky predstavujú diametrálny rozdiel. Ďalej sa nepotvrdili skutočnosti ohľadom psov pani

žalovanej, iba v jednom prípade, keď došlo k napadnutiu žalobcu, ale aj to len z dôvodu, že psy boli
k tomu vyprovokované a je to riadny obranný mechanizmus psa, keď vidí človeka s palicou v ruke,
tak sa automaticky bráni, a preto iba v jednom prípade došlo k pohryznutiu žalobcu do nohy. V iných
prípadoch nie. Žalovaná uznala, že počas toho, ako žalobca býval v predmetnej nehnuteľnosti a keď
tam bývala aj ona, medzi nimi došlo k častým konfliktným situáciám, a preto ona tieto situácie riešila

tak, že od leta 2020 sa minimálne zdržiavala v nehnuteľnosti, hoci stále si plnila svoje povinnosti vo
vzťahu starania sa o nehnuteľnosť, avšak celá táto situácia vyvrcholila v apríli 2021, kedy z nehnuteľnosti
natrvalo sa odsťahovala, pretože situáciu, ktorá tam stále pretrvávala, čo sa týka konfliktov medzi ňou a
žalobcom a medzi ňou a bývalým manželom, bola už takej intenzity, že to zle vplývalo na jej zdravotný
stav. Následne pre správanie žalobcu došlo aj k tomu, že žalovaná podala návrh na rozvod manželstva.

Žalobca v konaní preukázal len všeobecné konštatovanie neplnenia ustanovenia § 630 OZ, pričom
nepreukázal, že akékoľvek porušenie zo strany žalovanej by bolo niekedy nastalo. Čo sa týka hrubého
porušenia dobrých mravov a už vôbec nepreukázal znaky tohto porušovania, ktoré by mali pretrvávať
sústavne. Žalobca v konaní nepreukázal žiadne negatívne správanie žalovanej, ktoré by bolo možné
hodnotiť ako hrubé porušenie dobrých mravov obdarovanej voči darcovi a už vôbec nie o sústavné

porušovanie dobrých mravov, ktoré by sa vyznačovalo značnou intenzitou, takisto sa nepreukázalo
fyzické násilie zo strany žalovanej a ani hrubé urážky. Z celého dokazovania jednoznačne vyplýva iba
to, že si strany sporu navzájom nerozumeli, pretrvávali medzi nimi hádky a nedorozumenia, ktoré v
žiadnom prípade nie je možné kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov značnej intenzity a
sústavnosti. V podstate je možné konštatovať, že žalobca začal s prácami na rekonštrukcii izby v hornej

časti domu v apríli 2020 a od 01.05.2020 už natrvalo býval a užíval svoju zrekonštruovanú izbu na
poschodí a žalovaná naposledy bola v nehnuteľnosti 26.04.2021, kedy sa z nej odsťahovala natrvalo
s úmyslom viac sa do nej nevrátiť a žalobca podal žalobu na tunajší súd dňa29.03.2023. Tiež bolo v
konaní preukázané, že od leta 2020 s v nehnuteľnosti zdržiavala len minimálne. Vôbec nie je možné v
konaní skonštatovať skutočnosti, ktoré tvrdil právny zástupca žalobcu, že žalovaná odmietla rešpektovať

žalobcove bezodplatné právo doživotného bývania v darovanej nehnuteľnosti. Keby sa tak stalo, tak
by žalobca v predmetnej nehnuteľnosti nebýval. Žiadne dôkazy žalobca v tomto smere produkovať
nevedel a nepreukázal takéto skutočnosti. Naopak, v konaní sa preukázalo požívanie alkoholických
nápojov zo strany žalobcu, potvrdené jeho synom, ktorý tiež potvrdil, že aj on požíva alkoholické
nápoje. Tieto skutočnosti sa potvrdili aj v konaní rozvod manželstva žalovanej a jej bývalého manžela.

Všeobecne platí, že pod vplyvom požitia alkoholických nápojov je človek agresívnejší, a preto môže
dôjsť k častej výmene názorov, a to je jedno, či je to vo vzťahu rodinnom alebo bez vzťahu rodinného,
čiže bežne medzi ľuďmi, ale v danom prípade to bolo medzi stranami sporu a tieto hádky väčšinou
pre požitie alkoholických nápojov mohol alebo nemusel vyvolávať žalobca, pretože jednoznačne sapotvrdiliibaslovnéhádky,výmenynázorovnajednotlivévecitýkajúcesadomu,alevžiadnomprípadesa
nepreukázala taká intenzita hrubého porušenia dobrých mravov a sústavnosť takéhoto porušenia, ktoré
by malo viesť k naplneniu skutkovej podstaty § 630 OZ a pokiaľ tieto skutočnosti v konaní preukázané

neboli, nie je možné hovoriť o tom, že žalobca splnil najdôležitejšiu podmienku úspešnosti žaloby, a to
naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Vzhľadom k uvedenému súd prvej inštancie žalobu
ako absolútne nedôvodnú zamietol.

11. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 255 CSP a priznal ich žalovanej v rozsahu 100 % voči

žalobcovi, lebo bola v konaní plne úspešná, podľa § 262 odsek 1 CSP a o výške náhrady trov konania
rozhodne súd samostatným uznesením podľa ustanovenia § 262 odsek 2 CSP.

12. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, žiadal rozsudok súdu prvej
inštancie zmeniť a žalobe vyhovieť, alebo rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie. Namietal nedostatočné odôvodnenie rozsudku v zmysle § 220 ods. 2

CSP. Podľa jeho názoru súd prvej inštancie vôbec neuviedol, ktoré skutkové tvrdenia považoval za
preukázané a ktoré nie, neuviedol z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, neuviedol ako vec
právneposúdilarozhodolvrozporesustálenourozhodovacoupraxou,ktorúvtejtovecitaktiežignoroval.
Súd prvej inštancie podľa jeho názoru rozhodol úplne svojvoľne, keď celý skutkový stav vyhodnotil
tendenčne v prospech žalovanej, pričom vôbec neuviedol, na základe vyhodnotenia ktorých dôkazov

k svojim záverom dospel. Uviedol, že obsahom spisu sú výpovede strán sporu ako aj svedkov B., J. a L.,
z ktorých vyplývajú úplne opačné skutkové závery, než k akým dospel súd prvej inštancie. Podľa jeho
názoru z výpovede svedka J. sa preukázalo, že žalovaná sa mu opakovane vyhrážala a huckala proti
nemu psy, ktoré boli voči nemu vulgárne, pohrýzli ho do krvi, musel sa voči ním následne brániť paličkou.
Toto nemožno považovať za bežnú výmenu názorov v domácnosti. Taktiež sa preukázalo, že žalovaná

nechávala svojich psov vykonávať malú a veľkú potrebu na schodisku a na chodbe priamo pred jeho
izbou, v dôsledku čoho sa šíril neznesiteľný zápach v dome. Z výpovede svedka B. sa preukázalo, že sa
žalovaná k nemu správala vulgárne, bránila mu v riadnom užívaní spoločných priestorov, musel chodiť
vykonávať malú potrebu na lúku a veľkú potrebu do motorestu vo Veľkom Kýre. Žalovaná dala svedkovi
ultimátum, aby si vybrala, či zostane bývať s ňou ako manželkou alebo s ním ako jeho otcom. Podľa

žalobcu sa teda preukázalo, že žalovaná nesúhlasila s jeho nasťahovaním do darovanej nehnuteľnosti,
že huckala proti nemu psy, ktoré na ňu zaútočili, že nechala psy vykonávať potrebu pre jeho izbou, že
sa u vyhrážala, že bola k nemu vulgárna, že dala jeho synovi ultimátum, aby si vybral s kým chce žiť
v nehnuteľnosti. Žalovaná nepredložila žiadne dôkazy, ktoré by tieto skutočnosti vyvrátila. Jej tvrdenia
o tom, že on a jeho syn nadmieru požívali alkoholické nápoje, pod vplyvom ktorých boli agresívni,

ničím nepreukázala. Ďalej žalobca uviedol, že súd prvej inštancie prihliadal na neskoro predložené
dôkazy, ku ktorým nedal možnosť vyjadriť sa, čím porušil jeho právo na spravodlivý súdny proces.
Po vykonaní dokazovania súd prvej inštancie vôbec nevyslovil svoj predbežný právny názor, napriek
tomu, že oň na pojednávaní žiadala a tiež nevyhovel jeho žiadosti o poskytnutie desať dňovej lehoty
na doplnenie návrhov na vykonanie dokazovania. Po zaslaní záverečných rečí žalovaná zaslala do

konania nové dôkazy, ktoré mu pred pojednávaním dňa 13.05.2024 neboli doručené. Jedným z dôkazov
bol aj znalecký posudok č. 02/2023 vypracovaný znalcom Ing. Miroslavom Tokárom dňa 29.01.2023.
Posudok mu bol doručený až na pojednávaní dňa 13.05.2024, na ktorom však nedostal žiadny priestor
sa s ním oboznámiť a relevantne sa k nemu vyjadriť. Súd mu listinné dôkazy na pojednávaní doručil
s vyjadrením, že aj tak nesúvisia s predmetom konania. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku však je

zrejmé, že súd prvej inštancie na dôkazy predložené žalovanou po zaslaní záverečných rečí prihliadal,
čo vyplýva z bodu 17. rozsudku. Ďalej žalobca namietal nesprávne právne posúdenie nerešpektovania
práva doživotného bývania a správania sa v hrubom rozpore s dobrými mravmi zo strany žalovanej.
Poukázal na to, že žalovaná v návrhu na rozvod manželstva uviedla, že po pohrebe jeho družky, jej
bolo jej vtedy ešte manželom oznámené, čo má v dome vypratať, čo má odložiť, že žalobca bude u nich

bývať. V nehnuteľnosti potom začal jej manžel so svokrom prerábať jednu miestnosť a robiť zásahy
do bývania bez toho, aby sa spýtali na jej názor. Bez jej súhlasu sa do nehnuteľnosti nasťahoval jej
svokor dňa 1.2.2020. Ďalej žalovaná v žalobe o rozvod manželstva uviedla, že žalobca nevyužíval
právo doživotného bývania v danej nehnuteľnosti od roku 2002 do roku 2020 a skutočnosť, že sa chce
nasťahovať, ju prekvapila. Na všetky jej otázky ohľadne doživotného bývania, bytu družky žalobcu jej

manžel odpovedal, že sa nemá do toho starať a preto situácia, že sa svokor 1.5.2020 nasťahoval naozaj
spôsobila rozvrat ich manželstva. Žalobca poukázal na to, že z uvedených tvrdení žalovanej je zrejmé,
že jej prekážalo, že sa do nehnuteľnosti nasťahoval a jeho nasťahovanie podmieňovala jej súhlasom.Podľa jeho názoru je zrejmé, že správanie sa žalovanej porušuje pravidlá spoločenskej morálky a je
teda v hrubom rozpore s dobrými mravmi.

13. K odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadrila žalovaná, žiadala rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
K tvrdenia žalobcu v odvolaní uviedla, že vzťah žalobcu k psom popísala vo svojich vyjadreniach a od
začiatku tvrdila, že namieta, že by sa psy správali voči žalobcovi negatívne a že by ich proti nemu
huckala. Ona vždy zabezpečila psov tak, aby sa minimalizoval ich stret so žalobcom, aby eliminovala
akékoľvek riziko, keďže práve žalobca bol ten, kto psov provokoval. Poukázala na to, že svedok J. býval

blízko, hocikedy vstúpil do dvora, keď si išiel vypožičať nejaké veci a nikdy nenastal problém, že by psy
boli voči nemu agresívni, alebo že ich proti nemu huckala. Uviedol, že ak aj použila slovo, že pes ho
má chytiť, vnímal to ako zo srandy. Vyplýva to aj z nahrávky pojednávania. Svedok uviedol, že nikdy
nebol svedkom žiadneho konfliktu medzi ňou a žalobcom. Ďalej uviedla, že z výpovede svedka B. – syna
žalobcu nevyvstali skutočnosti, ktoré by preukazovali konflikty medzi ňou a žalobcom. Z jeho výpovede
je preukázané, že nikdy s ňou neriešil otázku nasťahovania žalobcu do nehnuteľnosti a nikdy nebol

svedkom konfliktných situácií medzi ňou a žalobcom. Najprv síce tvrdil, že po žalobcovi hodila svietnik,
aleneskôrnevedelšpecifikovaťkedyaakomalatátosituáciaprebehnúť.Poukázalanato,ževčase,keď
sa žaslobca nasťahoval, bola už pandémia Covid 19, pracovala z domu, teda psov mala pod dozorom
a už od leta 2020 boli u jej matky. Taktiež poukázala na to, že žalobca nevedel konkretizovať obdobia,
kedy sa nasťahoval do nehnuteľnosti, kedy malo dôjsť ku konfliktným situáciám, nevedel ich opísať,

všetko sú to len tvrdenia v rovine bez sily dôkazu. Podľa jej názoru bolo jednoznačne preukázané, že
nemala žiadnu vedomosť o tom, že žalobca sa do nehnuteľnosti nasťahuje, akým spôsobom reálne
budú v nehnuteľnosti žiť, nikdy nenamietala, že by žalobcovi nesvedčalo právo doživotného bývania. To
však neznamená, že by nemalo prísť k určitej dohode medzi nimi, akým spôsobom budú v nehnuteľnosti
bývať, akým spôsobom budú uhrádzané mesačné náklady. Chcela brať ohľad na to, že žalobca ako

starší človek môže mať problémy s chôdzou a preto by bolo lepšie, aby mal do nehnuteľnosti prístup
priamy, bez obmedzení, prečo by mal bývať na poschodí, ale žalobca i jeho syn sa odmietli s ňou na tú
tému rozprávať. Poprela, že by znemožňovala žalobcovi v nehnuteľnosti bývať alebo že by mu vulgárne
nadávala.. Podľa jej názoru požívanie alkoholických nápojov bolo bežné, čo vyplynulo z výpovede
samotného žalobcu, ako aj z výpovedí svedka B. a J.. Žalovaná sa ďalej vyjadrila, že nie je pravdou, že

by žalobca žiadal súd o predbežný právny názor dňa 8.4.2024, pričom tento bol žalobcovi ozrejmený
súdom aj pred vykonaním dokazovania dňa 29.11.2023 a v žiadnom prípade nežiadal o poskytnutie
10 dňovej lehoty na doplnenie dokazovania. Žiadal o poskytnutie 5 dňovej lehoty za účelom posúdenia
ďalších návrhov na vykonanie dokazovania a na vyjadrenie sa k tomu. Poukázala na to, že žalobca už
na začiatku konania označil ako dokazovanie vypočutie svedkov, ktoré súd vykonal a nie je jej známe

aké iné dôkazy mali byť zo strany žalobcu ešte vykonané, keďže jeho skutkové tvrdenia boli od začiatku
nemenné. Pokiaľ predložila znalecký posudok, preukazovala ním iba to, že sa voči synovi žalobcu
domáhala zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva a že to bol dôvod, prečo žalobca začal
konať, podal žalobu, pretože od jeho syna pýtala peniaze. Žalovaná ďalej poukázala na to, že v odvolaní
žalobca uvádza odvolací dôvod, že nerešpektovala jeho právo vecného bremena – právo doživotného

bývania. V takom prípade ide o iný druh žaloby, ktorý má poskytnúť žalobcovi ochranu, prípadne
plnenie, ktoré pre neho vyplýva z vecného bremena a nie dôvod na vrátenie daru. Avšak predmetom
žaloby bolo zo strany žalobcu domáhanie sa vrátenia daru z dôvodov, že sa k nemu alebo k členom
jeho rodiny správala tak, že tým hrubo porušovala dobré mravy. Teda žalobca si protirečí. V žiadnom
prípade nepodmieňovala nasťahovanie žalobcu do nehnuteľnosti jej súhlasom, išlo iba o to, že nebola

informovaná a nebol dohodnutý spôsob užívania nehnuteľnosti. Žalobca odmietal akúkoľvek jej pomoc,
odmietal s ňou komunikovať, takže práve správanie žalobcu vyvolalo určité negatívne situácie, ktoré ale
nastali z dôvodov na jeho strane.

14. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok

(ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej
lehote, preskúmal napadnuté rozhodnutie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP),
prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario CSP) a dospel
k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny
podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

15. Podľa § 387 ods. 1 CSP (Civilný sporový poriadok účinný od 01.07.2016), odvolací súd rozhodnutie
súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.16.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

17. Ak má odvolací súd za to, že prvostupňový súd nielen vecne správne rozhodol, ale v odôvodnení
sa (úplne) správne argumentačne vysporiadal so skutkovým stavom i právnym posúdením, nemusí
vyhotovovať štandardné rozhodnutie s náležitosťami podľa § 220 ods. 2 CSP, ale sa len obmedzí
na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. Súd prvej inštancie vykonal vo veci
dostatočné dokazovanie, správne zistil skutkový stav, správne vec posúdil po právnej stránke, preto

odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu
stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, preto v zmysle § 387 ods. 1 CSP sa obmedzuje
len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a nebude ich opakovať.
18. Odvolací súd dodáva, že dospel k záveru o vecnej správnosti preskúmavaného rozsudku súdu prvej
inštancie. Prvoinštančný súd totiž vo veci dostatočne zistil skutkový stav a v intenciách platnej právnej
úpravy vyvodil z neho i správne právne závery, vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu,

vyvodil správne skutkové zistenia, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, príslušné ustanovenia
podstatné pre právne posúdenie veci interpretoval a aplikoval právne súladným spôsobom, jeho úvahy
sú logické, a preto aj celkom legitímne a právne akceptovateľné. Súd prvej inštancie primerane
rozumným a okolnostiam danej veci postačujúcim spôsobom reflektoval i na odvolateľom vznášané
tvrdenia, na danú vec aplikoval i relevantné hmotnoprávne ustanovenia a svoje rozhodnutie presvedčivo

a náležite odôvodnil, zodpovedajúc už i na všetky právne a skutkovo významné otázky predkladané
žalobcom v jeho odvolaní. Žalobca v odvolaní neuviedol žiadne také skutočnosti, skutkové či právne, s
ktorými by sa súd prvej inštancie nebol vyporiadal, pokiaľ boli pre danú vec relevantné. Odvolací súd
považuje za správne i argumenty žalovanej uvedené vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu.
19. Napadnutý rozsudok zodpovedá požiadavkám stanoveným v § 220 ods. 2 CSP, podľa ktorého

súd v odôvodnení rozsudku uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy
označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky
procesnej obrany použil; súd jasne a výstižne vysvetlí ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a
právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal,
z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec

právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax, a dbá, aby odôvodnenie rozsudku
bolo presvedčivé. Účelom odôvodnenia rozhodnutia je preukázať jeho správnosť, logicky, vnútorne
kompaktne a neprotirečivo vysvetliť myšlienkový postup súdu vedúci k rozhodnutiu i s poukazom na
právne závery, ktoré prijal; niet v ňom miesta pre dohady a domnienky. Súčasne je i prostriedkom
kontrolysprávnostipostupusúduprivydávanísúdnychrozhodnutí,ktorépretomusiabyťpreskúmateľné.

Súd je povinný rozsudok odôvodniť spôsobom zakotveným v ustanovení § 220 ods. 2 CSP, čo
je jedným z princípov riadneho a spravodlivého procesu vyplývajúcich z Listiny základných práv a
slobôd ako aj z článku 46 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý predstavuje súčasť práva na spravodlivý
proces. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a
úvahami pri hodnotení dôkazov a právnymi závermi. Ak rozsudok neobsahuje zákonné náležitosti, v

konečnom dôsledku je takýto rozsudok nepreskúmateľný. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí
vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení
dostatočne vysvetlený nielen poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale
tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal.

20. Vo vzťahu k argumentácii sporových strán odvolací súd uvádza, že súd nemusí dať odpoveď na
všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne
dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých
detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú
jednu poznámku, či pripomienku strany sporu, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované

na podstatné a relevantné argumenty (k tomu ÚS SR sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09).

21. Odvolací súd k dôvodom súdu prvej inštancie dodáva, že sporové strany majú v konaní bremeno
tvrdenia a bremeno dôkazu. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a
označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje

sporný právny pomer účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena
(okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Na povinnosť
tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti. Pokiaľ sú tieto
skutočnosti preukázané, žalobca uniesol tak bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu.22. V priebehu odvolacieho konania dňa XX.XX.XXXX zomrel žalobca. Z uznesenia Okresného súdu
Nové Zámky zo dňa 10.07.2025 č. k. 12D/409/2025-44, Dnot 106/205 vyplýva, že jediným dedičom po

poručiteľovi A. B., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX je jeho syn A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C.
XXX. Odvolací súd preto uznesením zo dňa 21.07.2025 č. k. 12Co/9/2025-245 rozhodol, že v konaní
bude pokračovať s dedičom pôvodného žalobcu, jeho synom A. B., nar. XX.XX.XXXX ako žalobcom.

23. V predmetnom veci sa pôvodný žalobca domáhal voči žalovanej vrátenia daru - spoluvlastníckeho

podielu na nehnuteľnosti z dôvodu, že keď po smrti jeho priateľky sa rozhodol koncom apríla 2020
vrátiť bývať späť do nehnuteľnosti, kde mal zriadené právo doživotného bývania a užívania a začal si
prenášať svoje osobné veci, žalovaná mu oznámila, mala mu oznámiť, že má odísť do chudobinca,
že v dome nebude môcť bývať. Do predmetného rodinného domu v Komjaticiach sa nasťahoval dňa
01.05.2020 bez súhlasu a proti vôli žalovanej, v júni 2020 začal svojpomocne prerábať izbu na prvom
poschodí, začal v dome prespávať najskôr bez vody, bez práva na používanie WC a so stravovaním

sa v Motoreste vo Veľkom Kýre. Žalovaná mu nedala kľúče od domu a do domu mu povolila dočasne
chodiť len cez pivnicu, huckala proti nemu psov, pohrýzli ho, nechala ich venčiť vo vedľajšej izbe, bol
zápach. Schválnosti žalovanej dospeli do takého stavu, že život pre neho v dome sa stal neznesiteľným.

24.Súdprvejinštanciedospelkzáveru,žežalobajenedôvodná,žalobcanepreukázal,žebysažalovaná

dopustilatakéhokonaniaatakýchsituácií,akoichžalobcaopísalvžalobe,Žalobcavkonanínepreukázal
žiadnym dôkazom, že by sa žalovaná dopustila akéhokoľvek závadného konania voči nemu ako darcovi
alebo jeho synovi, naopak, preukázal iba to, že v danom prípade išlo z jeho strany o všeobecné
konštatovanie naplnenia § 630 OZ, teda o bežné hádky v domácnosti medzi členmi rodiny. Žalobca
v konaní nepreukázal žiadne negatívne správanie žalovanej, ktoré by bolo možné hodnotiť ako hrubé

porušenie dobrých mravov obdarovanej voči darcovi a už vôbec nie o sústavné porušovanie dobrých
mravov, ktoré by sa vyznačovalo značnou intenzitou, takisto sa nepreukázalo fyzické násilie zo strany
žalovanej a ani hrubé urážky. Z celého dokazovania jednoznačne vyplýva iba to, že si strany sporu
navzájom nerozumeli, pretrvávali medzi nimi hádky a nedorozumenia, ktoré v žiadnom prípade nie je
možné kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov značnej intenzity a sústavnosti.

25. Žalobca v odvolaní namietal iba niektoré skutkové závery súdu prvej inštancie. Odvolací súd
považuje odvolacie dôvody pôvodného žalobcu za nedôvodné v celom rozsahu. Súd prvej inštancie v
rozsudku uviedol skutkový stav, uviedol ktoré skutočnosti považoval za preukázané s ktoré nie, uviedol
dôkazy, ktoré vykonal a z ktorých vychádzal, ako ich vyhodnotil a taktiež citoval zákonné ustanovenia

podľa ktorých vec právne posúdil. Námietka žalobcu, že súd prvej inštancie rozhodol v rozpore s
ustálenou praxou je všeobecná, nešpecifikoval s akou konkrétnou ustálenou praxou. Taktiež námietka
žalobcu, že súd prvej inštancie prihliadol na dôkaz predložený po ukončení dokazovania je nedôvodná.
Žalobca mal na mysli znalecký posudok, ktorý si dala žalovaná vypracovať na ohodnotenie predmetnej
nehnuteľnosti pre potreby zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva. Súd prvej inštancie iba

konštatoval jeho existenciu, pričom jeho obsah bol pre toto konanie irelevantný, súd prvej inštancie ani
jeho obsah neoboznamoval.

26. V prvom rade je potrebné poukázať na to, že pôvodný žalobca v žalobe nešpecifikoval dôvody žaloby
detailne, teda opisom konkrétnych udalostí medzi ním a žalovanou uvedením dátumu a podrobným

popisom deja. Uvedenie, že žalovaná sa k nemu vulgárne správala, bránila mu v riadnom užívaní a
podobne, sú nedostatočnými skutkovými tvrdeniami. Naviac tvrdenia pôvodného žalobcu sa v priebehu
konania odlišovali. Najprv tvrdil, že žalovaná umožnila psom vykonávať potrebu vo vedľajšej miestnosti
vedľa jeho izby, potom tvrdil, že výkaly boli po celom dome, na chodbe, na schodoch, pred jeho izbou.
Napadnutie – uhryznutie psom sa malo stať iba jedenkrát, avšak žalobca nebol ani na lekárskom

ošetrení, ktoré by preukázalo túto skutočnosť. Svedok J. uviedol, že žalobcu psy pohrýzli, ide o
všeobecné tvrdenie, keďže žalobca netvrdil, že by ho pohrýzli viaceré psy.

27. Pôvodný žalobca ďalej v odvolaní poukázal na to, že žalovaná nesúhlasila s jeho presťahovaním, v
rozvodovom konaní sa vyjadrila, že sa nasťahoval bez jej vedomia. Tieto tvrdenia, i keď by boli pravdivé,

nie sú podkladom pre úspešnosť žaloby o vrátenie daru, keďže žalobca sa do nehnuteľnosti nasťahoval,
prerábal spolu so svojim synom priestor pre svoje bývanie, žalovaná mu v tom nebránila. Žalovaná
namietala to, že bola postavená pred hotovú vec, žalobca ani jej manžel s ňou nehovorili o podmienkach
nasťahovania žalobcu. Je prirodzené, že pokiaľ v nehnuteľnosti roky bývala žalovaná s manželom -synom žalobcu a vybudovali si bývanie, žalovaná si urobila vonkajšie úpravy so zeleňou, potom pri
nasťahovaní žalobcu bolo potrebné, aby sa všetci dohodli na pravidlách spoločného bývania.

28. Nemožno opomenúť ani to, že pôvodný žalobca mal podiel na negatívnom vzťahu medzi ním a
žalovanou, keďže neakceptoval žiadne jej požiadavky, tiež sa k nej nesprával priateľsky a hlavne jej
úmyselne zničil vypestovanú zeleň. Na zlých vzťahoch mala zrejme vplyv aj skutočnosť, že žalobca
požíval alkoholické nápoje, čo potvrdil aj jeho syn v rozvodovom konaní so žalovanom.

29. Pôvodný žalobca tiež namietal, že súd prvej inštancie nevyslovil svoj predbežný právny názor.
Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že súd prvej inštancie svoj predbežný právny názor vyslovil na
začiatku konania v súlade s ustanoveniami Civilného sporového poriadku.

30. V danej veci súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že pôvodný žalobca nepreukázal,
že žalovaná mala také závadné konanie voči nemu, ktoré by vykazovalo znaky značnej intenzity

alebo sústavnosti. Je možné, že dochádzalo medzi pôvodným žalobcom a žalovanou k hádkam a
provokáciám, avšak ich iniciátorkou nebola výlučne žalovaná.

31. Odvolací súd poukazuje i na to, že konanie, ktoré uvádza žalobca v žalobe ako dôvod na vrátenie
daru sa malo stať v roku 2020, pričom žalovaná v nehnuteľnosti nebýva od 26.4.2021. Žalobca podal

žalobu až 29.3.2023, čo nasvedčuje tomu, že žalobca nepociťoval ním tvrdené správanie žalovanej voči
nemu ako závadové.

32.Vzhľadomkuvedenýmskutočnostiamodvolacísúdrozsudoksúduprvejinštancieakovecnesprávny
podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

33. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262
ods. 1 CSP. Žalovaná bola v odvolacom konaní procesne úspešná, preto jej odvolací súd priznal nárok
na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu voči žalobcovi, ktorý podal odvolanie a bol v
odvolacom konaní neúspešný. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd

prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).