Rozsudok – Bezdôvodné obohatenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, December 5, 2024

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/8/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7120210706
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 12. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Dudíková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2024:7120210706.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Dudíkovej a sudcov

JUDr. Petra Tutka a JUDr. Martina Kolesára v spore žalobcu A. B. C., nar. X.X.XXXX, bytom v C., D.
E. XX/XX, zastúpeného JUDr. Pavlom Piovarčím ml., advokátom, so sídlom v Košiciach, Štúrova č.
20 proti žalovanej F. G. H., nar. X.X.XXXX, bytom v C., F. E. XX, zastúpenej Advokátskou kanceláriou
Hopferova, s.r.o., so sídlom v Košiciach, Bajzova č. 2, o zaplatenie 34.000,00 eur s príslušenstvom a
vzájomnej žalobe o zaplatenie 32.165,00 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu a odvolaní žalovanej
proti rozsudku Mestského súdu Košice zo dňa 15.6.2023 sp. zn. 35C/32/2020-532

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j rozsudok vo vyhovujúcich výrokoch a vo výrokoch o trovách konania.

Nepriznáva stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 34.000,00
eur s 5 % úrokom z omeškania od 3.11.2020 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku, v
prevyšujúcej časti žalobu zamietol a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Zároveň v rámci vzájomnej žaloby zaviazal žalobcu zaplatiť žalovanej sumu 32.165,00 eur s 5 %
úrokom z omeškania od 7.4.2022 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku a žalovanej

priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

3. Týmto rozsudkom rozhodol súd prvej inštancie o peňažnom nároku žalobcu v sume 34.000,00 eur
titulom bezdôvodného obohatenia a o vzájomnej žalobe žalovanej v sume 32.165,00 eur s prísl. titulom
bezdôvodného obohatenia.

4. Pri rozhodovaní vychádzal súd prvej inštancie zo zistenia, že žalobca sa v podanej žalobe domáhal,

aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu sumu 14.000,00 eur titulom pôžičky a sumy 20.000,00 eur
titulom bezdôvodného obohatenia. Ďalej vychádzal z potvrdenia o zrealizovaní transakcie VÚB, a.s. zo
dňa 4.2.2020, v rámci ktorej bola z účtu žalobcu na účet žalovanej, rovnako vedený vo I., J., zaslaná
suma 14.000,00 eur. Na základe zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy zo dňa 25.1.2020 budúca
predávajúca J. B. a budúca kupujúca - žalovaná sa dohodli na budúcom prevode vlastníckeho práva k
nehnuteľnostiam, zapísaným na LV č. XXXX, kat. územia K. F.. Z bankového účtu žalobcu vedeného vo
VÚB v období od 1.3.2020 do 31.3.2020 bola na bankový účet žalovanej zaslaná suma 20.000,00 eur

s referenciou LV č. XXXX, Kalvária. Z výpisu LV č. XXXX C. - K. mal súd za preukázané, že vlastníkom
chaty, súp. č. XXXX spolu s prísl. je F. F., a to na základe vkladu zmluvy o prevode vlastníctva zo dňa
2.12.2020.5. Ďalej súd vychádzal zo zistenia, že z účtu žalobkyne v období od 2.6.2020 do 22.6.2020 bola
vybratá hotovosť vo výške 32.165,00 eur. Listom zo dňa 16.3.2021 žalobca započítal svoju vzájomnú
pohľadávku vo výške 35.046,15 eura titulom vynaložených nákladov na rekonštrukciu nehnuteľnosti

oproti jej pohľadávke vo výške 30.000,00 eur titulom výberov z jej účtu. Žalobca tak žiadal pripustiť
rozšírenie žaloby o sumu 5.046,15 eura, pričom súd uznesením zo dňa 22.10.2021 zmenu žaloby
nepripustil.

6. Na základe uvedených zistení a po vykonanom dokazovaní výsluchom strán sporu, svedkov a

listinných dôkazov dospel k záveru, že nároky uplatnené stranami sporu sú dôvodné.

7. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že peňažné prostriedky vo výške 14.000,00 eur boli
odovzdané žalovanej, a to zaslaním na jej účet vedený vo VÚB. Skutočnosť, že účet patrí žalovanej, bola
preukázaná výpisom z účtu za obdobie od 1.3.2020 do 31.3.2020. Súd právne vyhodnotil situáciu tak, že
uvedená suma nebola poskytnutá žalovanej titulom pôžičky, ale jednalo sa o jej bezdôvodné obohatenie

v zmysle ust. § 451 Občianskeho zákonníka. V konaní nebolo preukázané, že došlo k uzavretiu zmluvy
o pôžičke a žalobca uvedenú skutočnosť nepreukázal, avšak je nesporné, že uvedenú sumu obdržala
žalovaná na účet. Súd po právnej stránke uvedený nárok žalobcu kvalifikoval síce inak, než zmluva o
pôžičke,niejetovšakdôvodomnanávrhnazmenužalobyajejprípadnépripustenie,resp.nepripustenie
súdom. Išlo iba o právnu kvalifikáciu súdom v zmysle zásady iura novit curia. Uplatnený nárok v tejto

časti súd nepovažoval za premlčaný, nakoľko žalobca poskytol žalovanú sumu na účet žalovanej dňa
4.2.2020 a žaloba bola podaná dňa 30.9.2020. Žalovaná sa ohľadom zaplatenia tejto sumy dostala do
omeškania až nasledujúcim dňom po doručení uznesenia o nariadení zabezpečovacieho opatrenia, t.j.
odo dňa 3.11.2020, preto žalovanú zaviazal na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5 % ročne a v
prevyšujúcej časti žalobu ohľadom úroku z omeškania zamietol.

8. Rovnako z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že dňa 2.3.2020 žalobca zaslal zo
svojho účtu na účet p. B. sumu 20.000,00 eur, a to titulom časti kúpnej ceny v zmysle zmluvy o
budúcej zmluve uzavretej medzi budúcou predávajúcou a žalovanou ako budúcou kupujúcou dňa
25.1.2020. Žalobca teda uhradil p. B. danú sumu za žalovanú, čo nepochybne súd vyhodnotil ako

bezdôvodné obohatenie na strane žalovanej v zmysle § 454 Občianskeho zákonníka. Obranu žalovanej
ajejmanžela,žesumu20.000,00eurnezaplatili,takjejvrátenieodp.B.potomanineriešili,považovalza
absolútne nepochopenie právnej konštrukcie ust. § 454 Občianskeho zákonníka. Žalovaná a jej manžel
spolupracovali na rekonštrukcii nehnuteľnosti a manžel žalovanej ako svedok nakoniec vo výpovedi
potvrdil, že sa dohodli na kúpe danej nehnuteľnosti, jej zrekonštruovaní a následného predaja so ziskom.

Za nie relevantné súd považoval zistenie, akým spôsobom žalobca získal informácie o potrebe úhrady
časti kúpnej ceny, pretože uvedená úhrada je bezdôvodným obohatením žalovanej na úkor žalobcu,
pretože plnil za ňu časť kúpnej ceny.

9. Žalovaná sa dostala do omeškania s plnením tohto dlhu - vrátením finančných prostriedkov 20.000,00

eur až dňom nasledujúcim po doručení uznesenia o nariadení zabezpečovacieho opatrenia, t.j. odo dňa
3.11.2020, preto zaviazal žalovanú zaplatením úroku z omeškania od tohto dátumu a v prevyšujúcej
časti žalobu zamietol.

10. Ďalej mal súd v konaní preukázané, že žalobca mal dispozičné právo k účtu žalovanej, z ktorého

odčerpal sumu 32.165,00 eur. Uvedenú skutočnosť žalobca vyslovene potvrdil, preto uvedené tvrdenie
žalovanej a žalobcu posúdil ako nesporné. Vzhľadom na námietku žalobcu, že pohľadávka žalovanej
zanikla započítaním, sa súd zaoberal uvedenou námietkou a dospel k záveru, že pohľadávka žalobkyne
nezanikla.

11. Bol toho názoru, že žalobca pred úkonom započítania - listom zo dňa 16.3.2020, nevyzval žalovanú
na zaplatenie sumy 35.046,15 eura, ale žalobca predmetným listom urobil tak započítací prejav ako aj
výzvunazaplatenie.Jepretozrejmé,žepohľadávkažalobcuvovýške35.046,15euravčasezapočítania
ešte nebola splatná, nakoľko predmetný list obsahujúci aj výzvu na zaplatenie bol doručený žalovanej
dňa 17.3.2021, teda až dňom nasledujúcim sa táto pohľadávka žalobcu voči žalovanej stala splatná.

Zároveň súd konštatoval, že ani pohľadávka žalovanej vo výške 30.000,00 eur titulom bezdôvodného
obohatenia žalobcu - výbermi žalobcu z účtu žalovanej v tom čase nebola splatná, pretože žalovaná
prvýkrát vyzvala žalobcu na jej zaplatenie až vo vzájomnej žalobe doručenej žalobcovi dňa 6.4.2022. Z
uvedeného vyplýva, že v čase započítacieho prejavu žalobcu dňa 16.3.2021 obe pohľadávky neboli eštesplatné, preto nedošlo ani k ich stretu. Obranu žalobcu voči nároku žalovanej zo vzájomnej žaloby súd
neuznal, nakoľko v čase rozhodovania súdu pohľadávka žalovanej vo výške 32.165,00 eur existovala,
čo súd posúdil ako bezdôvodné obohatenie - plnenie bez právneho dôvodu, preto súd tejto vzájomnej

žalobe v plnom rozsahu vyhovel.

12. Rovnako súd priznal žalovanej aj príslušný úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po doručení
vzájomnej žaloby, t.j. od 7.4.2022 do zaplatenia.

13. Výrok o trovách konania odôvodnil s poukazom na ust. § 255 ods. 1 C.s.p. a úspešnému žalobcovi
a úspešnej žalovanej vo vzťahu k vzájomnej žalobe priznal náhradu trov konania v celom rozsahu. Súd
bol toho názoru, že neexistovali dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by nepriznal náhradu trov
konania stranám sporu.

14. Proti tomuto rozsudku vo vyhovujúcich výrokoch, ktorým bola stranám sporu uložená povinnosť

zaplatiť peňažnú sumu, podali včas odvolanie žalobca aj žalovaná.

15. Žalobca v odvolaní žiadal, aby odvolací súd rozsudok vo výroku o vzájomnej žalobe žalovanej ako aj
vo výroku o trovách konania zrušil a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

16. V odvolaní uviedol, že sa nestotožňuje so skutkovými a právnymi závermi vo vzťahu k vzájomnej
žalobe v časti o zaplatenie 32.165,00 eur. Vo vzťahu k žalovanou tvrdenej pohľadávke namietal, že suma
v časti 30.000,00 eur zanikla jeho hmotnoprávnym úkonom - jednostranným započítaním listom zo dňa
16.3.2021, a zvyšok v časti 2.165,00 eur môže byť ešte stále započítaný. Nesúhlasil s právnym názorom
súdu prvej inštancie, že za stret pohľadávok sa v zásade považuje okamih splatnosti pohľadávky, ktorá

je splatná neskôr, čo znamená, že v čase jeho započítacieho prejavu dňa 16.3.2021 obe pohľadávky
neboli ešte splatné, preto nedošlo k ich stretu. Nesúhlasí preto s konštatovaním, že po uvedenom
dátume ani v rámci súdneho konania neurobil ďalší započítací prejav, preto súd k uvedenému nemohol
prihliadať. Je tomu tak preto, že aj keby uznal právny názor súdu, podľa ktorého podmienka splatnosti
započítanej pohľadávky nie je splnená, v rámci súdneho konania učinil ďalší započítací prejav, aj keď

nebol expressis verbis označený a urobil tak niekoľkokrát.

17. Urobil tak zmenou žaloby - rozšírením žaloby zo dňa 10.8.2021, kedy uviedol, že v súvislosti s
nehnuteľnosťou - chatou na Kalvárii zaplatil za žalovanú sumu 20.000,00 eur. V období roku 2020 bola
zrealizovaná rekonštrukcia tejto nehnuteľnosti, ktorej náklady platil spolu vo výške 35.046,15 eura tam

uvedenými platbami, kde opätovne konštatuje započítanie pohľadávok v zmysle § 580 Občianskeho
zákonníka, titulom vynaloženia nákladov na rekonštrukciu nehnuteľnosti oproti pohľadávke žalovanej vo
výške 30.000,00 eur titulom výberov z jej účtu. Súd prvej inštancie uznesením túto zmenu nepripustil.
Rovnako tak urobil vo svojom vyjadrení k vzájomnej žalobe dňa 13.4.2023, kedy uviedol, že neuznáva
nárok uplatnený vzájomnou žalobou s poukazom na jeho argumentáciu uvedenú v jeho rozšírení zo dňa

10.8.2021 a ďalej uviedol, že nárok uplatnený vzájomnou žalobou v rozsahu 30.000,00 eur nie je možné
priznať, pretože zanikol v dôsledku započítania pohľadávok.

18. Tieto podania nie sú síce expressis verbis uvedené ako započítanie, ale jednoznačne z nich vyplýva
započítací prejav urobený v rámci súdneho konania, teda prejav vôle účastníka k druhému účastníkovi

smerujúci k započítaniu v zmysle § 580 Občianskeho zákonníka.

19. Má za to, že súd prvej inštancie mal k započítaniu prihliadať a uznať, že k účinnému započítaniu
došlo a následne ďalej vykonať navrhované dôkazy podľa bodu 59. napadnutého rozsudku.

20. Žalovaná v odvolaní navrhla, aby odvolací súd zmenil rozsudok v napadnutom vyhovujúcom výroku,
ktorým bola uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 34.000,00 eur tak, že žalobu zamieta a priznáva
jej náhradu trov konania.

21.Vodvolanípoukázalanaskutočnosť,žežalobcapočasceléhokonaniaprezentoval,žejejmalúdajne

poskytnúť pôžičku vo výške 14.000,00 eur. Súd s odvolaním sa na to, že nárok z uvedenej skutkovej
situácie po právnej stránke kvalifikoval inak, než zmluvu o pôžičke a že to nie je dôvod na návrh na
zmenu žaloby a jej prípadné pripustenie, resp. nepripustenie súdom, vlastne zhojil to, že žalobca nijako
neuniesol dôkazné bremeno a prisúdil žalobcovi v konečnom dôsledku iný nárok, ako si sám uplatnil.V tejto procesnej situácii poukázala na ust. § 140 ods. 1 C.s.p. Je toho názoru, že došlo k porušeniu
princípu rovnosti strán, ak súd namiesto toho, aby žalobu v tejto časti zamietol z dôvodu neunesenia
dôkazného bremena, sám si nárok preklasifikoval a sám si preukázal bezdôvodné obohatenie. Súd si

sám modifikoval skutkové okolnosti bez toho, aby žalobca uskutočnil zmenu žaloby a priznal mu rovnaké
plnenie ako žalobca požadoval. Vo vzťahu k tvrdenej požičanej sume vo výške 14.000,00 eur žalobca
neuniesol dôkazné bremeno. Na druhej strane vo vzťahu k tejto sume, pokiaľ by došlo k riadnej zmene
žaloby, by nebola bývala ani pasívne vecne legitimovaná.

22. V odvolaní ďalej uviedla, že v súvislosti s čiastkou 20.000,00 eur nemôže byť pasívne vecne
legitimovaná. Je toho názoru, že vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, aby žalobca za ňu plnil a
už vôbec nie to, aby s daným plnením vyslovila súhlas. Vyslovila názor, že v jej v prípade, ak by žalovaný
plnil p. B. uvedenú sumu za jej osobu, predmetná zmluva bola zrušená a ona nenadobudla vlastnícke
právo k predmetnej nehnuteľnosti a ani si neponechala čiastku 20.000,00 eur. Na platbe nebenefitovala
a žiadny prospech z toho si nenechala.

23. Na jej strane nevznikla žiadna majetková výhoda, resp. prospech, ktorá by bola vyjadriteľná
peňažným ekvivalentom, nestala sa vlastníčkou nehnuteľnosti a ani neobdržala sumu 20.000,00 eur.
Jej majetok sa nezvýšil, ale zostal rovnaký. Nakoľko na jej strane nedošlo k obohateniu, neexistuje
ani subjekt, na úkor ktorého by sa obohatila. Napokon neexistuje kauzálna väzba medzi majetkovým

prospechomnajednejstrane,nakoľkotenunejnevznikol,aúbytkomvmajetkovejsférenastranedruhej.
Podľa jej názoru súd vec nesprávne právne posúdil. Na jej strane vzhľadom na uvedené skutočnosti
nemohlo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu a teda nemôže byť pasívne vecne legitimovanou, čím nie
je splnená základná procesná podmienka konania, na ktorých splnenie súd prihliada kedykoľvek počas
konania.

24. Vo vzťahu k sume 14.000,00 eur jednoznačne vyšlo najavo, že žiadna zmluva o pôžičke ani
dohoda medzi nimi neexistovala a dokonca preukázala, že sa jednalo o vklad vtedajšieho spoločníka
do spoločnosti.

25. Pokiaľ ide o sumu 20.000,00 eur, súd síce zistil, že došlo k zrušeniu zmluvy s p. B., avšak
vôbec zrušenie zmluvy do úvahy nebral. V konaní vyšlo najavo, že na jej strane nedošlo k žiadnemu
obohateniu, ani neobdržala sumu 20.000,00 eur, ani sa predmetná suma netransformovala do kúpnej
ceny, napriek tomu súd dospel k záveru o majetkovom prospechu na jej strane. Z rozhodnutia jej nie
je zrejmé, v čom vidí súd majetkový prospech na jej strane. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia

nepovažuje za dostatočné.

26. Na základe podaných odvolaní odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok a konanie mu
predchádzajúce podľa § 379 v spojení s § 380 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania
postupom podľa § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolania žalobcu a žalovanej nie sú dôvodné.

27. Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový
stav veci vo vzťahu k uloženej povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu 34.000,00 eur s prísl.,
vychádzajúc z názoru, že žalovaná sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohatila a to plnením žalobcu
bez právneho dôvodu (ohľadom sumy 14.000,00 eur) a plnením žalobcu, ktoré mala plniť sama (suma

20.000,00 eur), ktorý následne aj správne právne posúdil, ak uložil žalovanej povinnosť vydať žalobcovi
bezdôvodné obohatenie.

28. Ani počas odvolacieho konania nedošlo k zmene skutkového ani právneho stavu, preto odvolací súd
na skutkové zistenia a na právne normy, ktoré uviedol súd prvej inštancie poukazuje a v celom rozsahu

sa s nimi stotožňuje.

29. K odvolaniu žalovanej je potrebné uviesť, že toto nemožno považovať za dôvodné, ak vychádza
z názoru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, ak
súd prvej inštancie nárok žalobcu zo zmluvného vzťahu pôžičky preklasifikoval a sám preukázal ako

bezdôvodné obohatenie.

30. V prejednávanej veci je nesporné, že žalobca v konaní uplatňoval peňažný nárok v sume 14.000,00
eur tvrdiac, že žalovanej poskytol pôžičku.31. Podľa § 132 ods. 1 C.s.p. v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie
strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a

žalobný návrh.

32. Podľa § 140 ods. 1 C.s.p. zmena žaloby je návrh, ktorým sa rozširuje uplatnené právo alebo sa
uplatňuje iné právo.

33. Podľa § 140 ods. 2 C.s.p. zmenou žaloby je i podstatná zmena alebo doplnenie rozhodujúcich
skutočností tvrdených v žalobe.

34. Citované zákonné ustanovenie § 132 ods. 1 C.s.p. upravuje náležitosti žaloby a to tak, že žalobca
okreminéhovžalobeuvediepravdivéaúplnéopísanierozhodujúcichskutočností.Ztohtoustanoveniaje
teda zrejmé, že náležitosťou žaloby nie je uvádzanie ustanovení zákona alebo iného právneho predpisu,

ktorým by žalobca prípadne svoj nárok odôvodňoval. Je tomu tak preto, že nárok uplatnený žalobou je
charakterizovaný opísaním rozhodujúcich skutkových okolností, ktorými žalobca svoj nárok odôvodňuje,
a skutkovým základom opísaným v žalobe v spojitosti so žalobným petitom je potom vymedzený základ
nároku uplatneného žalobou, ktorý je predmetom konania. Právny dôvod požadovaného plnenia vyplýva
zo súhrnu opísaných skutkových okolností a žalobca nie je povinný uvádzať ustanovenia zákona alebo

iného právneho predpisu, ktorým svoj nárok odôvodňuje. Prípadná právna kvalifikácia nároku žalobcom
nie je pre súd záväzná, lebo právne posúdenie veci podľa predpisov hmotného práva patrí súdu.

35. Odlišnú právnu kvalifikáciu súdom od prípadnej právnej kvalifikácie žalobcom v žalobe nemožno
považovať za zmenu žalobného návrhu v zmysle § 140 C.s.p., nakoľko z uvedeného ustanovenia je

zrejmé, že zmenou žaloby nie je zmena právneho dôvodu bez zmeny skutkových tvrdení tak, ako tomu
bolo aj v prejednávanej veci.

36. V prejednávanej veci, ako bolo vyššie uvedené, žalobca právne kvalifikoval nárok uplatnený v
žalobe na zaplatenie sumy 14.000,00 eur ako nárok zo zmluvy o pôžičke. Súd prvej inštancie v

rámci vykonaného dokazovania správne žalobcom uplatnený nárok kvalifikoval ako nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia plnením bez právneho dôvodu v zmysle ust. § 451 Občianskeho zákonníka
a správne uzavrel, že sa nejedná o zmenu žaloby, nakoľko odlišnou právnou kvalifikáciou žalobcom
uplatneného nároku nedošlo k rozšíreniu uplatneného nároku, k uplatneniu iného práva, k podstatnej
zmene alebo k doplneniu rozhodujúcich skutočností v zmysle citovaného ust. § 140 ods. 1, 2 C.s.p.

37. Z uvedeného dôvodu preto odvolací súd nepovažuje odvolanie žalovanej v tejto časti za dôvodné.

38. Za nedôvodné považuje odvolací súd odvolanie žalovanej aj v časti, v ktorej ju súd zaviazal zaplatiť
žalobcovi sumu 20.000,00 eur s prísl., ak odvolací návrh odôvodnila tým, že v tejto časti nie je pasívne

vecne legitimovaná.

39. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

40. Podľa § 454 Občianskeho zákonníka bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa
práva mal plniť sám.

41. Pod prípady plnenia bez právneho dôvodu sa zahŕňajú aj prípady, v ktorých sa za iného plnilo, čo

podľa práva mal plniť sám. Tieto prípady sú osobitne upravené v ust. § 454 Občianskeho zákonníka.
Medzi uvedeným druhom vzťahov zakladajúcich nároky z neoprávneného majetkového prospechu
a prípadmi plnenia bez právneho dôvodu je rozdiel v tom, že pri plnení bez právneho dôvodu sa
nadobúdajú obohatením nové hodnoty, zatiaľ čo pri plnení za iného dochádza k obohateniu v tom, že
majetok obohateného sa nezmenšil. Pri plnení za iného vzniká nárok tomu, kto plnil, voči tomu, za koho

sa plnilo a nie od toho, komu sa plnilo.

42. V prejednávanej veci je z obsahu spisu zrejmé, že žalovaná ako budúca kupujúca a J. B. ako budúca
predávajúca uzatvorili dňa 25.1.2020 zmluvu o budúcej kúpnej zmluve, na základe ktorej sa budúcapredávajúca dohodla na budúcom prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č.
XXXX, kat. územia K. F. a žalovaná ako budúca kupujúca sa zaviazala zaplatiť kúpnu cenu v dvoch
splátkach. Žalobca zo svojho peňažného účtu vedeného v Československej obchodnej banke zaslal

budúcej kupujúcej na účet časť kúpnej ceny v sume 20.000,00 eur. K následnému prevodu vlastníckeho
práva k nehnuteľnosti však nedošlo.

43. Z uvedeného skutkového stavu je nesporné, že žalobca za žalovanú plnil na základe zmluvného
záväzku časť kúpnej ceny, čím na strane žalovanej došlo k bezdôvodnému obohateniu v zmysle § 454

Občianskeho zákonníka tým, že bezdôvodným obohatením síce nenadobudla nové hodnoty, avšak k
jej obohateniu došlo v tom, že jej majetok sa nezmenšil. Správne síce uvádza žalovaná v odvolaní,
že jej majetok sa nezvýšil, zostal rovnaký, avšak ako bolo uvedené, k jej obohateniu došlo v tom,
že sa jej majetok o sumu 20.000,00 eur nezmenšil. Na strane žalovanej teda došlo k bezdôvodnému
obohateniu, teda existuje aj kauzálna väzba medzi jej majetkovým prospechom a úbytkom v majetkovej
sfére u žalobcu. Žalobca teda dôvodne uplatnil právo požadovať od žalovanej neoprávnený majetkový

prospech, nakoľko plnil za ňu, teda žalovaná je v konaní pasívne vecne legitimovaná.

44. Za nedôvodné považuje odvolací súd aj odvolanie žalobcu vo vzťahu k uloženiu mu povinnosti
zaplatiť žalovanej sumu 32.165,00 eur s prísl., ak vychádza z názoru, že v rámci súdneho konania urobil
započítací prejav podaním zo dňa 10.8.2021, resp. vo vyjadrení zo dňa 13.4.2023.

45. Podľa § 580 Občianskeho zákonníka ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie
je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči
druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé
na započítanie.

46. Ako vyplýva z citovaného zákonného ustanovenia, k zániku započítania vzájomných pohľadávok
dôjde, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Započítací prejav
je potrebné adresovať druhému účastníkovi, ide o jednostranný právny úkon, pre platnosť ktorého sa
vyžadujú náležitosti v zmysle § 34 a nasl. Občianskeho zákonníka. Z jeho obsahu musí byť zrejmé najmä

to, ktorá pohľadávka alebo viaceré pohľadávky sa uplatňujú na započítanie, v akej výške, proti ktorej
pohľadávke veriteľa, prípadne, proti ktorým z viacerých pohľadávok veriteľa. Ak chýba prejav smerujúci
k započítaniu, účinky započítania nenastanú.

47. V prejednávanej veci súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, ak dospel k záveru, že

splatnosť pohľadávky žalobcu nastala až dňom 18.3.2021, t.j. nasledujúci deň po doručení jeho listu
žalovanej dňa 17.3.2021, ktorým vyzval žalovanú na plnenie, teda pohľadávka žalobcu nebola v čase
započítania splatná. Zároveň súd správne konštatoval, že ani pohľadávka žalovanej v tom čase nebola
splatná, nakoľko táto vyzvala žalobcu na jej zaplatenie až vo vzájomnej žalobe doručenej mu 6.4.2022
a teda jej splatnosť nastala 7.4.2022.

48. Nemožno preto súhlasiť s názorom žalobcu, že k započítaniu pohľadávok malo dôjsť „rozšírením
žaloby“ zo dňa 10.8.2021, ak splatnosť pohľadávky žalovanej nastala až dňom 7.4.2022 po doručení
mu vzájomnej žaloby 6.4.2022.

49. K zániku vzájomných pohľadávok nedošlo ani po tom, čo sa mal žalobca písomným podaním zo dňa
13.4.2023 vyjadriť k vzájomnej žalobe, nakoľko obsahom tohto vyjadrenia nie je započítací prejav, ale
vyslovenie jeho nesúhlasu s nárokom uplatneným žalovanou, a to s poukazom na jeho podanie zo dňa
10.8.2021. Názor žalobcu vo vyjadrení, že nárok uplatnený vzájomnou žalobou nie je možné priznať,
pretožezanikolvdôsledkuzapočítania,nemožnopovažovaťzazapočítacíprejav,akvychádzaznázoru,

že pohľadávka žalovanej zanikla započítaním, a to na základe jeho podania zo dňa 10.8.2021.

50. Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že nie sú dané stranami sporu uvádzané odvolacie
dôvody spočívajúce v nesprávnych skutkových zisteniach a nesprávnom právnom posúdení veci súdom
prvej inštancie, preto odvolací súd rozsudok v napadnutých vyhovujúcich výrokoch a vo výrokoch o

trovách konania podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.51. Výrok o trovách konania vyplýva z ust. § 255 ods. 2 C.s.p. v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p. podľa
ktorých, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí,
prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

52. Vzhľadom na to, že v odvolacom konaní sa navzájom vyvážil úspech a neúspech strán sporu,
odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania stranám sporu nepriznal.

53. Uvedené rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).