Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, June 4, 2025

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: 56C/37/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1425205046
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 06. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Vladimír Sedmohradský
ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2025:1425205046.1

Uznesenie

Mestský súd Bratislava IV v spore žalobkyne: A. B. C., narodená XX.XX.XXXX, bytom D. X, XXX
XX D., zastúpená: Mgr. Martin Paškala, advokát, so sídlom Záhradnícka 27, 811 07 Bratislava, proti
žalovanému: MI MAX s.r.o., so sídlom Oblúková 2A, 821 06 Bratislava, o určenie vlastníckeho práva,
o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia

r o z h o d o l :

I. Súd zakazuje žalovanému nakladať so zdvíhacím zariadením – druh: stavebný žeriav, značka:

Cattaneo, pohon: elektrický, ovládanie: diaľkové, typ: Cattaneo cm 78,- ovládač, žltej farby, rok výroby:
2002, výrobné číslo: 5454, výrobca: Taliansko, nosnosť 2.000 kg - 800 kg, výška zdvihu: 21 m, 28 m
s ramenom (ďalej len ,,zdvíhacie zariadenie“). Súd zakazuje žalovanému zdvíhacie zariadenie predať,
darovať, zameniť, prenechať do nájmu, zriadiť k veci predkupné, záložné alebo zabezpečovacie právo.

II. Vo zvyšnej časti súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 24.05.2025 sa žalobkyňa domáhala, aby súd určil jej výlučné
vlastnícke právo k zdvíhaciemu zariadeniu – druh: stavebný žeriav, značka: Cattaneo, pohon: elektrický,
ovládanie: diaľkové, typ: Cattaneo cm 78,- ovládač žltej farby, rok výroby: 2002, výrobné číslo: 5454,
výrobca: Taliansko, nosnosť 2.000 kg - 800 kg, výška zdvihu: 21m, 28m s ramenom (ďalej len ,,zdvíhacie
zariadenie“).Zároveňsadomáhalavydanianeodkladnéhoopatrenia,ktorýmbysúdzakázalžalovanému

so zdvíhacím zariadením nakladať a uložil mu povinnosť vrátiť toto zdvíhacie zariadenie na spoločný
pozemok žalobkyne a konateľa žalovaného.

2. V žalobe uviedla, že dňa 29.04.2024 uzatvorila ako kupujúca so spoločnosťou MAS MAX s.r.o., IČO:
53 125 461 kúpnu zmluvu, ktorej predmetom je prevod vlastníckeho práva k zdvíhaciemu zariadeniu. V
zmysle článku V ods. 2 kúpnej zmluvy prešlo vlastnícke právo k zdvíhaciemu zariadeniu na žalobkyňu v

deň uzatvorenia kúpnej zmluvy. V čase prevodu vlastníckeho práva sa zdvíhacie zariadenie nachádzalo
na parcele č. XXXX v katastrálnom území E. D. na ulici D. F. XX G. D., t.j na pozemku, ktorého
spoluvlastníkom je žalobkyňa a konateľ žalovaného. Zdvíhacie zariadenie sa neeviduje v žiadnej
úradnej evidencii. Ďalej uviedla, že dňa 14.03.2025 podala na Obvodnom oddelení Policajného zboru
Podunajské Biskupice trestné oznámenie na tom skutkovom základe, že dňa 12.03.2025 došlo ku
krádeži zdvíhacieho zariadenia tým, že konateľ žalovaného B. B. ho bez súhlasu žalobkyne odviezol

z pozemku na D. XX do areálu colného úradu na H. X v Rači. Žalobkyňa na polícii osvedčila svoje
vlastnícke právo k veci kúpnou zmluvou, kompletnou technickou dokumentáciou k veci a ovládačom
zariadenia. Dňa 14.04.2025 vypovedal k predmetnej veci na polícii konateľ žalovaného B. B., ktorý
uviedol, že vlastníkom zdvíhacieho zariadenia je žalovaný s tým, že o prevode vlastníckeho práva zo
spoločnostiMASMAXs.r.o.nažalobkyňunemalvedomosť.Zfaktúryč.24VF004predloženejkonateľom
žalovaného na polícii možno identifikovať, že žalovaný mal nadobudnúť vlastnícke právo k zdvíhaciemu

zariadeniu na základe kúpnej zmluvy zo dňa 31.12.2024.3. Žalobkyňa ďalej uviedla, že z obchodného registra vyplýva, že za spoločnosť MAS MAX s.r.o.
boli v čase uzatvorenia kúpnych zmlúv k zdvíhaciemu zariadeniu ako konatelia spoločnosti oprávnení
samostatne konať H. C. a B. B.. Za žalovaného bol v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy k zdvíhaciemu

zariadeniu oprávnený konať samostatne B. B.. Dňa 29.04.2024 žalobkyňa uzatvorila so spoločnosťou
MAS MAX s.r.o. kúpnu zmluvu a v rovnaký deň v zmysle zmluvy nadobudla vlastnícke právo
k zdvíhaciemu zariadeniu, čo je v súlade s ustanovením § 133 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
pričom následne spoločnosť MAS MAX s.r.o. uzatvorila kúpnu zmluvu aj so žalovaným, a to dňa
31.12.2024. Možno dospieť k jednoznačnému záveru, že spoločnosť MAS MAX s.r.o. nemohla dňa

31.12.2024 platne previesť vlastnícke právo k zdvíhaciemu zariadeniu na žalovaného, keďže to už
skôr nadobudla žalobkyňa. Teda je nepochybné, že vlastníkom zdvíhacieho zariadenia je žalobkyňa.
Z hľadiska právneho posúdenia veci žalobkyňa doplnila, že vlastnícke právo k hnuteľnej veci sa
v zmysle zákona nadobúda v zásade odovzdaním veci, a to tak podľa Občianskeho zákonníka,
ako aj Obchodného zákonníka, pričom oba právne predpisy umožňujú stranám dojednať si moment
nadobudnutia vlastníckeho práva odlišne. V danom prípade si žalobkyňa a spoločnosť MAS MAX

s.r.o. dojednali moment nadobudnutia vlastníckeho práva ku dňu uzatvorenia kúpnej zmluvy. Žalobkyňa
uviedla, že naliehavý právny záujem na podaní určovacej žaloby preukazuje tým, že sporové strany
sa považujú za vlastníkov zdvíhacieho zariadenia, o čom svedčí jednak uzatvorenie dvoch kúpnych
zmlúv v rôznom čase, ale aj priebeh trestného konania. Rozhodnutie v tejto veci tak odstráni právnu
neistotu sporových strán v otázke vlastníckeho práva k zdvíhaciemu zariadeniu. Žiadala tak určiť, že je

vlastníčkou zdvíhacieho zariadenia.

4. Žalobkyňa zároveň žiadala vo veci nariadiť neodkladné opatrenie. Uviedla, že je potrebné
bezodkladne upraviť pomery na čas do právoplatného skončenia konania o určenie vlastníckeho
práva, nakoľko žalovaný realizuje úkony k jeho prenájmu resp. jeho ukrytiu pred žalobkyňou, pričom

bez ďalšieho nemožno vylúčiť ani to, že žalovaný sa vzhľadom na jeho doterajšie konanie pokúsi
zdvíhacie zariadenie aj predať. V prípade, ak by žalovaný svoje zámery úspešne realizoval, napríklad
premiestnením zdvíhacieho zariadenia na neznáme miesto, je dôvodná obava, že by došlo k faktickému
znemožneniu výkonu vlastníckeho práva po eventuálnom úspechu v tomto konaní a/alebo k vzniku
ďalšieho konania o určenie o vlastníckeho práva, ak by žalovaný zdvíhacie zariadenie previedol

na tretiu osobu. Opísané konanie žalovaného preukazovala žalobkyňa tým, že žalovaný postupne
previezol zdvíhacie zariadenie z D. XX do skladu na H. X, a neskôr do skladu na Gogolovej 18 v
Petržalke, k čomu predložila fotografie a videozáznam. Skutočnosť, že sa žalovaný snaží zdvíhacie
zariadenie prenajať, preukázala žalobkyňa inzerátom z portálu D., kde žalovaný inzeruje zdvíhacie
zariadenie prostredníctvom tretej osoby. Žalobkyňa ďalej uviedla, že vzhľadom na ustanovenie § 324

ods. 3 CSP odôvodňuje preferenciu neodkladného opatrenia pred zabezpečovacím opatrením tým, že
zabezpečovacím opatrením nemožno dosiahnuť sledovaný účel. Návrhom na nariadenie neodkladného
opatreniatotižsledujeto,abyžalovanýaždoskončeniaprávoplatnostikonaniavovecisamejnenakladal
s vecou v navrhovanom rozsahu, ako aj splnil povinnosť vrátiť zdvíhacie zariadenie na parcelu č. 1361
v katastrálnom území E. D. na ulici D. XX, čím sa dočasne napraví pôvodný stav a bude tým objektívne

zabezpečená ochrana pre obe sporové strany, ktoré môžu po skončení konania o určenie vlastníckeho
práva fakticky a právne realizovať vlastnícke právo k veci. Uvedené s ohľadom na povahu veci nemožno
adekvátne dosiahnuť vydaním zabezpečovanie opatrenia. Naviac bez významu nie je ani skutočnosť,
že zabezpečovacie opatrenie by bolo neefektívne aj z dôvodu, že zdvíhacie zariadenie nepodlieha zo
zákona žiadnej úradnej evidencii a žalobkyňa je jeho vlastníkom. Bolo by tak nelogické, aby v prípade

úspechu vo veci realizovala zabezpečovacie opatrenie na vec, ku ktorej jej bude prináležať vlastnícke
právo.

5. Súd vo veci nariadenia neodkladného opatrenia rozhodol v súlade s § 329 ods. 1 CSP bez výsluchu
a vyjadrenia strán, resp. bez nariadenia pojednávania.

6. V zmysle § 324 ods. 1 CSP môže súd pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení
na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Neodkladné opatrenie môže súd okrem iného nariadiť, ak je
potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená (§ 325 ods. 1
CSP). Neodkladným opatrením možno strane okrem iného uložiť, aby nenakladala s určitými vecami

alebo právami (§ 325 ods. 2 písm. c) CSP), resp. aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo
znášala (§ 325 ods. 2 písm. d) CSP). O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd rozhodne
najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na jeho nariadenie (§ 328 ods. 2 CSP).7. Neodkladné opatrenie je právny inštitút, ktorého účelom je rýchla a dočasná úprava pomerov strán
sporu. Ide o výnimočné opatrenie, ktoré možno nariadiť len v prípade, že je potrebné bezodkladne
upraviť pomery (alebo je ohrozená exekúcia). Neodkladným opatrením súd poskytuje strane okamžitú

a efektívnu ochranu, ktorú by nebolo možné dosiahnuť štandardným, časovo zdĺhavejším konaním.
Pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení súd nevykonáva štandardné dokazovanie; až na výnimky
vychádza len z tvrdení a dôkazov predložených navrhovateľom (žalobcom), pričom v prípade, že
to charakter požadovaného neodkladného opatrenia nevylučuje, môže si pred rozhodnutím vyžiadať
aj stanovisko žalovaného. Z charakteru neodkladného opatrenia tiež vyplýva, že súd nemusí (a ani

nemôže) zistiť všetky skutočnosti potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia, avšak je nutné, aby
boli prostredníctvom označených dôkazov dostatočne osvedčené základné skutočnosti potvrdzujúce
opodstatnenosť nariadenia neodkladného opatrenia. Súd nárok na nariadenie neodkladného opatrenia
pokladá za osvedčený, ak sa osvedčované skutočnosti súdu javia za dostatočne pravdepodobné. Súd
pritomnevyhnutnezvažujetakpotrebnosťochranynavrhovateľa,akoajmožné(častonezvratné)zásahy
do práv druhej strany, t.j. strany, ktorej sa neodkladným opatrením ukladajú povinnosti alebo zasahuje

do práv.

8. Súd preskúmal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, oboznámil sa s listinami predloženými
žalobkyňou a dospel k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je čiastočne dôvodný.

9. Žalobkyňa do konania predložila nasledovné listinné dôkazy: kúpna zmluva medzi žalobkyňou a
spoločnosťou MAS MAX s.r.o. zo dňa 29.04.2024 (č.l. 4), montážny list zdvíhacieho zariadenia (č.l.
5), výpis z listu vlastníctva č. XXXX (č.l. 6), trestné oznámenie zo dňa 14.03.2025 (č.l. 7), zápisnica o
výsluchuB.B.naOkresnomriaditeľstvePZvBratislaveIIdňa14.04.2025(č.l.8až9),faktúraspoločnosti
MAS MAX s.r.o. č. 24VF004 zo dňa 31.12.2024 (č.l. 10), výpisy spoločností MAS MAX s.r.o. a MI MAX

s.r.o. z obchodného registra (č.l. 11 až 12), fotografie zdvíhacieho zariadenia (č.l. 13 až 15) a inzeráty
na prenájom zdvíhacieho zariadenia z portálu bazos.sk (č.l. 16 až 19). Žalobkyňa do konania predložila
aj CD nosič s videozáznamom z odvozu zdvíhacieho zariadenia (č.l. 37), pričom videozáznam zaslala
súdu aj emailom.

10. Z dôkazov predložených žalobkyňou mal súd za osvedčené že medzi žalobkyňou a žalovaným
existuje spor o vlastnícke právo k zdvíhaciemu zariadeniu. Žalobkyňa svoje vlastnícke právo odvodzuje
od zmluvy uzatvorenej s nesporným predchádzajúcim vlastníkom spoločnosťou MAS MAX s.r.o. zo
dňa 29.04.2024, ktorú predložila do konania. Žalovaný podľa vyjadrenia jeho konateľa B. B. pri jeho
výsluchu v trestnom konaní dňa 14.04.2025 odvodzuje svoje vlastnícke právo k zdvíhaciemu zariadeniu

od kúpnej zmluvy zo dňa 31.12.2024. Súd mal taktiež za osvedčené, že dňa 12.03.2025 sa zdvíhacie
zariadenie nachádzalo na pozemku parc. č. 1361 na D. XX G. D., ktorého spoluvlastníkmi sú tak
žalobkyňa, ako aj konateľ žalovaného B. B.. V tento deň bolo zdvíhacie zariadenie na pokyn B. B.
premiestnené, čo žalobkyňa preukázala videozáznamom. Túto skutočnosť potvrdil aj B. B. pri svojom
výsluchu v trestnom konaní, pričom uviedol, že tak urobil z obavy pred tým, že rodina žalobkyne by

mohla zdvíhacie zariadenie poškodiť. Súd mal taktiež za osvedčené, že zdvíhacie zariadenie bolo v daný
deň premiestnené na adresu H. X G. D., a neskôr na adresu I. XX G. D.. Súd mal nakoniec z inzerátov
na portáli bazos.sk za dostatočne osvedčené, že žalovaný sa pokúša zdvíhacie zariadenie prenajať. Z
inzerátov nebolo možné s istotou vyvodiť, či ide o sporné zdvíhacie zariadenie, súd však vychádzal aj
z tvrdení žalobkyne, pričom tieto sú konzistentné s vyjadrením B. B. v trestnom konaní, že zdvíhacie

zariadenie bolo v roku 2024 nevyužívané.

11. Na takto zistený skutkový stav súd aplikoval právne posúdenie. V zmysle § 325 ods. 1 CSP je možné
neodkladné opatrenie nariadiť vtedy, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že
bude exekúcia bude ohrozená. Súd dospel k záveru, že tieto podmienky sú vo vzťahu k dispozícii so

zdvíhacím zariadením v konaní splnené, a je potrebné bezodkladne upraviť pomery.

12. Žalobkyňa listinnými dôkazmi v konaní na účely rozhodovania o neodkladnom opatrení dostatočne
osvedčila, že medzi stranami prebieha spor o vlastnícke právo k hnuteľnej veci, ktorou je zdvíhacie
zariadenie, pričom týmto zariadením fyzicky disponuje iba jedna zo strán. Táto skutočnosť sama o

sebe neznamená, že žalovaný má v úmysle so zdvíhacím zariadením nakladať, avšak v konaní bolo
dostatočne osvedčené, že žalovaný už jeden zásah do pokojného stavu realizoval, keď zdvíhacie
zariadenie premiestnil zo spoločného pozemku na ním určené miesto. Vzhľadom na skutočnosť, že
z vyjadrení konateľa žalovaného v trestnom konaní vyplýva, že pokladá žalovaného za vlastníkazdvíhacieho zariadenia, pokladal súd za dostatočne osvedčené, že by mohol so zdvíhacím zariadením
vykonaťdispozičnéúkony,napríkladhopredať.Akbysatakstalo,išlobyoúkonypotenciálneohrozujúce
vlastnícke právo žalobkyne, ktorá možnosť svojho vlastníckeho práva k veci v konaní na účely vydania

neodkladného opatrenia dostatočne osvedčila kúpnou zmluvou. Uvedené platí o to viac, že predmetom
sporu je hnuteľná vec, ktorá nie je evidovaná v žiadnom registri, a žalovaný je obchodnou spoločnosťou,
pričom v súlade s § 446 Obchodného zákonníka možno pri splnení podmienky dobromyseľnosti
nadobúdateľa o vlastníckom práve predávajúceho nadobudnúť vlastnícke právo aj od nevlastníka. Súd
tak dospel k záveru, že hoci otázka vlastníckeho práva k zdvíhaciemu zariadeniu nie je medzi stranami

vyriešená, tak v prípade, ak by vlastníčkou zdvíhacieho zariadenia bola žalobkyňa, mohli by úkony
realizované žalovaným toto jej vlastnícke právo ohroziť, resp. by mohli viesť k vzniku ďalších súdnych
sporov. Zároveň mal súd najmä vzhľadom na konanie žalovaného pri presune zdvíhacieho zariadenia
za dostatočne osvedčené, že je potrebne bezodkladne upraviť pomery.

13.Súdtaknazákladevyššieuvedenýchskutočnostípokiaľideoobmedzenieprávžalovanéhonakladať

so zdvíhacím zariadením návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia prvým výrokom tohto uznesenia
vyhovel a žalovanému so zdvíhacím zariadením v požadovanom rozsahu zakázal nakladať.

14. Žalobkyňa ďalej požadovala, aby súd neodkladným opatrením nariadil žalovanému povinnosť
previezť zdvíhacie zariadenie naspäť na spoločný pozemok na D. XX G. D., a zakázal mu následne

so zdvíhacím zariadením ďalej manipulovať. Tento návrh súd nepokladal za dôvodný. Žalobkyňa
tento návrh zdôvodnila iba tým, že sa tak dočasne napraví pôvodný stav a bude tým objektívne
zabezpečená ochrana pre obe strany, aby mohli po rozhodnutí vo veci samej fakticky a právne realizovať
vlastnícke právo. V tejto časti žalobkyňa neosvedčila potrebu bezodkladnej úpravy pomerov alebo
obavu, že exekúcia bude ohrozená. Účelom neodkladného opatrenia nie je návrat do pôvodného stavu,

ale je potrebné, aby boli osvedčené vyššie uvedené skutočnosti. Žalobkyňa neuviedla v tejto časti
návrhu žiadne relevantné skutkové tvrdenia a neoznačila žiadne dôkazy, v dôsledku čoho neosvedčila
dôvodnosť a potrebu spätného presunu zdvíhacieho zariadenia na spoločný pozemok. Samotná
skutočnosť, že medzi stranami existuje spor o vlastnícke právo, a žalovaný počas tohto sporu previezol
zdvíhacie zariadenie na iné miesto a prípadne ho využíva, nie je dôvodom na nariadenie neodkladného

opatrenia spočívajúceho v povinnosti vrátiť zdvíhacieho zariadenia na spoločný pozemok. Súd tak v
tejto časti návrh na nariadenie neodkladného opatrenia druhým výrokom tohto uznesenia zamietol.

15. Pre úplnosť súd uvádza, že obmedzenie práv žalovaného neodkladným opatrením pri prvom výroku
pokladá za proporčné vo vzťahu k potrebe ochrany práv žalobkyne. Nariadením neodkladného opatrenia

sa nevytvára nezvrátiteľný stav a ani nie sú neprimeraným spôsobom obmedzované práva žalovaného;
dochádza výlučne k dočasnému obmedzeniu sporných vlastníckych práv za účelom legitímnej ochrany
práv žalobkyne v prípade, ak by bola vlastníčkou zdvíhacieho zariadenia ona. V prípade, ak žalovaný
neplánuje so zdvíhacím zariadením do vyriešenia sporu nakladať, ho neodkladné opatrenie žiadnym
spôsobom neobmedzuje. Naopak v prípade, že takéto nakladanie plánuje, je potrebné ho obmedziť do

rozhodnutia vo veci samej. Vo veci samej bude súd rozhodovať na základe podanej žaloby.

16. Súd pre úplnosť uvádza, že vo vyhovujúcom výroku čiastočne pozmenil návrh žalobkyne bez zmeny
jeho zmyslu, keď okrem iného zmenil označenie zdvíhacieho zariadenia z pojmu „vec“ na „zdvíhacie
zariadenie“, a tiež odstránil slovo „vrátil“ či pridal slovo „pozemok“. Uvedené zmeny súd spravil v záujme

vyššej zrozumiteľnosti uznesenia, pričom postupoval v súlade s § 216 ods. 1 CSP, podľa ktorého je
súd viazaný žalobným návrhom žalobcu. Podľa ustáleného výkladu tohto ustanovenia je súd viazaný
žalobným návrhom, avšak nie je ho doslovným znením.

17. Súd taktiež pre úplnosť uvádza, že sa stotožnil s právnym názorom žalobkyne, že v danej veci

nebolonamiestorozhodovaťzabezpečovacímopatrením,ktorémáinakvzmysle§324ods.3CSPpred
neodkladným opatrením prednosť. V danom prípade by uloženie povinnosti žalovanému nenakladať
so zdvíhacím zariadením nemohlo byť účelne nahradené zriadením záložného práva na zdvíhacom
zariadení, resp. by neplnilo funkciu, ktorú je potrebné z pohľadu žalobkyne zabezpečiť. Rovnako by bolo
nelogické zriadiť v prospech žalobkyne záložné právo na vec, vo vzťahu ku ktorej sa domáha určenia

svojho vlastníctva.

18. Žalobkyňa v návrhu na vydanie neodkladného opatrenia požadovala aj priznanie nároku na náhradu
trov konania. Súd však o tomto jej návrhu nerozhodoval, nakoľko v zmysle § 262 ods. 1 CSP sa onároku na náhradu trov konania rozhoduje v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. V danom prípade
však je rozhodovanie o neodkladnom opatrení iba súčasťou konania vo veci samej, a týmto rozhodnutím
o nariadení neodkladného opatrenia sa spor nekončí. Súd tak o návrhu žalobkyne v tomto uznesení

nerozhodol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie (§ 357 písm. d) a m) CSP), ktoré je možné podať v lehote
15 dní od jeho doručenia na Mestskom súde Bratislava IV.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich
preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie súdu, oprávnený môže podať
návrh na výkon exekúcie podľa osobitného predpisu (zákon č. 233/1995 Z.z., Exekučný poriadok).