Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, July 17, 2025

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: 64C/45/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1425206186
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 07. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Zapletajová
ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2025:1425206186.1

Uznesenie

64C/45/2025

Mestský súd Bratislava IV v právnej veci žalobcu: Tatra banka, a.s. IČO: 00 686 930, so sídlom Hodžovo
námestie 3, Bratislava, právne zastúpený: RASLEGAL, s. r. o., IČO: 36 855 561, so sídlom Mostová 2,
Bratislava, proti žalovanej: A. B. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/X, C., o určenie neúčinnosti

kúpnej zmluvy a o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

64C/45/2025

Súd nariaďuje neodkladné opatrenie v nasledovnom znení:

Súd z a k a z u j e žalovanej nakladať s nehnuteľnosťami vedenými príslušným okresným úradom,

katastrálnym odborom, nachádzajúcimi sa v okrese Bratislava V, obci Bratislava-Petržalka, katastrálnom
území D., zapísanými na liste vlastníctva č. XXXX ako: byt č. 4, na 3. poschodí, nachádzajúci sa
vo vchode C. 7 bytového domu súpisné č. 1205, postaveného na pozemku parc. č. XXXX; k bytu
prislúchajúceho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve
a spoluvlastnícky podiel k pozemku parc. č. XXXX registra „C“ o výmere 428 m2, zastavaná plocha

a nádvorie, to všetko o veľkosti 8333/266656 k celku, a to najmä previesť vlastnícke právo k týmto
nehnuteľnostiam kúpnou zmluvou, darovacou zmluvou, zámennou zmluvou, vložiť tieto nehnuteľnosti
ako nepeňažný vklad do základného imania obchodnej spoločnosti alebo družstva, zaťažiť tieto
nehnuteľnosti záložným právom, vecným bremenom, zriadiť zabezpečovací prevod vlastníckeho práva
k týmto nehnuteľnostiam, tieto nehnuteľnosti prenajať, vypožičať, odstrániť, zničiť, poškodiť, urobiť
neupotrebiteľnými alebo nakladať s nehnuteľnosťami iným spôsobom, a to až do právoplatného

skončenia konania vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

64C/45/2025

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 01.07.2025 domáhal, aby súd určil, že právny
úkon – kúpna zmluva, zapísaný v katastri nehnuteľností vedenom pre k. ú. D. v rámci konania č. E./
XXXX, predmetom ktorého je prevod bytu č. 4, na 3. poschodí, nachádzajúceho sa vo vchode C. 7

bytového domu súpisné č. XXXX, postavenom na pozemku parc. č. XXXX; k bytu prislúchajúceho
podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve a spoluvlastníckeho
podielu k pozemku parc. č. XXXX registra „C“ o výmere 428 m2, zastavaná plocha a nádvorie, to všetko
o veľkosti 8333/266656 k celku; zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX, ktorý je vedený príslušným
okresným úradom, katastrálnym odborom pre k. ú. D., v obci Bratislava-Petržalka, v okrese Bratislava
V, je voči žalobcovi právne neúčinný a žiadal priznať mu voči žalovanej trovy konania v rozsahu 100 %.2. Spolu so žalobou vo veci samej podal žalobca návrh na nariadenie neodkladného opatrenia,
ktorým sa domáhal, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým by žalovanej zakázal nakladať
s nehnuteľnosťami vedenými príslušným okresným úradom, katastrálnym odborom, nachádzajúcimi sa

v okrese Bratislava V, obci Bratislava-Petržalka, katastrálnom území D., zapísanými na liste vlastníctva
č. XXXX ako: byť č. 4, na 3. poschodí, nachádzajúci sa vo vchode C. 7 bytového domu súpisné
č. XXXX, postaveného na pozemku parc. č. XXXX; k bytu prislúchajúceho podielu na spoločných
častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve a spoluvlastnícky podiel k pozemku parc.
č. XXXX registra „C“ o výmere 428 m2, zastavaná plocha a nádvorie, to všetko o veľkosti 8333/266656

k celku, a to najmä previesť vlastnícke právo k týmto nehnuteľnostiam kúpnou zmluvou, darovacou
zmluvou, zámennou zmluvou, vložiť tieto nehnuteľnosti ako nepeňažný vklad do základného imania
obchodnejspoločnostialebodružstva,zaťažiťtietonehnuteľnostizáložnýmprávom,vecnýmbremenom,
zriadiť zabezpečovací prevod vlastníckeho práva k týmto nehnuteľnostiam, tieto nehnuteľnosti prenajať,
vypožičať, odstrániť, zničiť, poškodiť, urobiť neupotrebiteľnými alebo nakladať s nehnuteľnosťami iným
spôsobom, a to až do právoplatného skončenia tohto konania.

3. Žalobca žalobu a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že žalobca dňa
03.02.2017 ako veriteľ uzavrel so spoločnosťou ALGE s.r.o., so sídlom Metodova 3, 821 08 Bratislava
– mestská časť Ružinov, IČO: 47 843 829 (ďalej ako „dlžník“) ako hlavným resp. obligačným dlžníkom
v zmysle ustanovení § 497 až § 507 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej ako „OBZ“)

v znení neskorších predpisov Zmluvu o splátkovom úvere č. MU-8002479971 a v nej inkorporovanú
Dohodu o ručení (ďalej ako „Zmluva“) uzatvorenú v zmysle § 303 a nasl. OBZ. V zmluve sa zaručil
za predmetný úver E. F., bytom C. X, XXX XX C. – G. H. D., nar. XX.XX.XXXX, r. č. XXXXXX/
XXXX (ďalej ako „ručiteľ“). Vychádzajúc z údajov o priezvisku, trvalom pobyte a dátume narodenia
tak žalovanej ako aj ručiteľa, má žalobca za to, že v prípade žalovanej ide o sestru ručiteľa, pričom

žalobca v rámci rozhodovania o neodkladnom opatrení, dokazovania a prípravy pojednávania žiadal
súd o preverenie rodinných väzieb medzi žalovanou a ručiteľom. Žalobca dlžníkovi v zmysle Zmluvy
poskytol úver na podnikateľské účely, pričom šlo o investičný úver vo výške 49.000,- eur. Výška úveru
bola opakovane predmetom dodatkov (zo dňa 15.01.2018, 22.11.2018 a 25.11.2019) medzi veriteľom,
dlžníkom a ručiteľom, pričom celková výška úveru bola navýšená až na sumu 76.500,- eur. Konečná

splatnosť úveru bola predĺžená na 30.11.2024. Nakoľko dlžník nedodržal povinnosti vyplývajúcemu
mu zo Zmluvy a dohodnuté splátky neplnil riadne a včas, pristúpil žalobca k vyhláseniu mimoriadnej
splatnostiúveru.Žalobcadlžníkaarovnakoajručiteľaosobitnýmivýzvamivyzvalnavráteniedlžnejsumy
(14.410,80 eur), pričom im bola poskytnutá dodatočná lehota splatnosti piatich dní odo dňa doručenia
vyhlásenia mimoriadnej splatnosti. Keďže dlh nebol splnený ani v dodatočnej lehote, nárok bol voči

dlžníkovi a ručiteľovi uplatnený súdnou cestou dňa 11.06.2025, a to návrhom na vydanie platobného
rozkazu, resp. žalobou v upomínacom konaní, ktoré je vedené Okresným súdom Banská Bystrica
pod sp. zn. 14Up/853/2025, platobný rozkaz zatiaľ nebol vydaný. Voči dlžníkovi sa v súčasnosti vedú
viaceré exekúcie, je preto nepravdepodobné, že dôjde z jeho strany k uspokojeniu nárokov žalobcu
a rovnako neeviduje, že by mal ručiteľ akýkoľvek iný exekvovateľný majetok. Žalobca na portáli katastra

nehnuteľností zaevidoval skutočnosť, ktoré v ňom vyvolali presvedčenie, že ručiteľ sa v nadväznosti
na nepriaznivé a neúspešné podnikanie následne spojené s nesplácaním poskytnutého úveru, ako aj
pohľadávok iných svojich veriteľov, zbavil svojho nehnuteľného majetku, ktorý previedol na svoju sestru
– žalovanú. Na liste vlastníctva č. XXXX je žalovaná uvedená ako vlastníčka a ako titul nadobudnutia
je zaznamenaná kúpna zmluva č. E./XXXX zo dňa 20.12.2023 (ďalej ako „kúpna zmluva“), pričom

ide o C. H. X, I. X. D., nachádzajúci sa vo vchode C. X, v bytovom dome súpisné H. XXXX; k bytu
prislúchajúci podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve
a spoluvlastnícky podiel k pozemku o veľkosti 8333/266656 k celku, bytový dom postavený na pozemku
parc. reg. „C“ č. XXXX o výmere 428 m2, zastavaná plocha a nádvorie, zapísaný na liste vlastníctva č.
XXXX, ktorý je vedený príslušným okresným úradom pre k. ú. D., v obci Bratislava-Petržalka, v okrese

Bratislava V (ďalej ako „nehnuteľnosť“). Žalobca poukázal na to, že nehnuteľnosť, príp. spoluvlastnícke
podiely k nej, sa pôvodne pravdepodobne nachádzala vo vlastníctve ručiteľa. Po tom, ako u dlžníka
nastali finančné problémy, ručiteľ zjavne očakával, že bude musieť sám vysporiadať záväzky svojej
spoločnosti. Zrejme z toho dôvodu previedol svoj majetok na žalovanú – svoju sestru. Na základe
týchto skutočností má žalobca za to, že išlo o prevod, ktorým ručiteľ zámerne vyňal nehnuteľnosti zo

svojej dispozičnej sféry, a to tak, aby naň nemali dosah veritelia, vrátane žalobcu. To všetko v úmysle,
aby nehnuteľnosť zostala v jeho rodine. V tejto súvislosti žalobca žiadal súd o vyžiadanie kompletnej
zložky katastrálneho konania Okresného úradu Bratislava, katastrálny odpor sp. zn. E./XXXX, vrátane
kúpnej zmluvy zo dňa 20.12.2023 ako titulu pre zápis zmeny vlastníckeho práva na liste vlastníctva č.XXXX, na základe ktorej bol povolený vklad vlastníckeho práva v prospech žalovanej, nakoľko dotknuté
údaje nie sú verejné a sú pre žalobcu aktuálne nedostupné. Žalobca má za to, že v danom prípade
šlo o účelový prevod s úmyslom ukrátiť uspokojenie jeho pohľadávky ako aj ďalších veriteľov ručiteľa.

Je možné dôvodne predpokladať, že ručiteľ je blízkou osobou žalovanej a jej vedomosť o ukracujúcom
úmysle brata sa tak prezumuje, preto je možné neúčinnosť kúpnej zmluvy voči žalovanej odporovať
podľa § 42a ods. 3 písm. a) zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej ako „OZ“). Žalobca
je presvedčený, že jediným zámerom a účelom prevodu bytu bolo znemožniť uspokojenie nárokov
veriteľa, o čom mohla a mala mať žalovaná priamu vedomosť, a že preukázal úmysel ručiteľa ukrátiť

uspokojeniežalobcu,akoajprezumovanúvedomosťžalovanejoúmyslezmariťuspokojeniepohľadávky
žalobcu, či iných veriteľov jej brata. Žalobca poukázal na to, že judikatúra už medzičasom dospela
k záveru, že aj zmena štruktúry majetku môže za určitých okolností spôsobiť ukrátenie veriteľa, a to
v dôsledku reálneho nenadobudnutia protiplnenia, z ktorého by sa veritelia mohli uspokojiť a rovnako
k záveru, že za zmenšenie majetku dlžníka, resp. ukrátenie veriteľa je na účely odporovateľnosti
právneho úkonu potrebné zaradiť aj takú zmenu majetku dlžníka, ak takáto zmena skladby majetku

spôsobí, že skutočne zostane veriteľova pohľadávka ukrátená. Žalobca má za to, že v budúcnosti môže
dôjsťkďalšiemunakladaniusnehnuteľnosťami,prípadnesažalovanázačnezbavovaťmajetkuvúmysle
zamedziť žalobcovi alebo iným veriteľom získať späť to, čo neoprávnene ušlo z majetku ručiteľa, pričom
v záujme krytia napádaných úkonov môže realizovať prevod nehnuteľností na ďalšie osoby, aby tak
bolo vytvorené zdanie dobromyseľnosti ďalších nadobúdateľov, a to akonáhle sa dozvie o podanej

žalobe.Užzdoterajšiehovývojavecívyplýva,žeuvedenéosobykonajúnazákladevopredpripraveného
plánu, pričom jednotlivé kroky vykonávajú koordinovane, a tým dochádza k ukracovaniu žalobcu, čo
v konečnom dôsledku vedie aj k zmareniu budúcej exekúcie. Nevyhnutnosť nariadenia neodkladného
opatrenia spočíva v potrebe bezodkladne upraviť pomery strán, aby nedošlo k zmareniu žaloby ako
takej.Vprípade,akbysúdnevyhovelnávrhunanariadenieneodkladnéhoopatrenia,existujetudôvodná

obava, že dôjde k prevodu nehnuteľnosti na ďalšie osoby, čím nenávratne dôjde k zmareniu žaloby,
nakoľko bude nevyhnutné v zmysle ust. § 42b ods. 4 OZ zmeniť žalobu na žalobu na plnenie z titulu
náhradovej pohľadávky v dôsledku zmeny okolností v majetkovej sfére žalovanej.

4. K žalobe a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca priložil listinné dôkazy: Zmluva

o splátkovom úvere č. G. uzatvorená v zmysle §497 až §507 Obchodného zákonníka a Dohoda
o ručení uzatvorená v zmysle §303 a nasl. Obchodného zákonníka (č. l. 9-13), Dodatok č. 1 k Zmluve
o splátkovom úvere H. XXXXXXXXXX (č. l. 14-15), Dodatok k Zmluve o splátkovom úvere BusinessÚver
Expres č. 8002479971 a k Dohode o ručení zo dňa 22.11.2018 (č. l. 16-17), Dodatok k Zmluve
o splátkovom úvere BusinessÚver Expres H. XXXXXXXXXX a k Dohode o ručení zo dňa 25.11.2019

(č. l. 18-19), Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti a výzva na zaplatenie zo dňa 25.11.2024
adresovaná E. F. (č. l. 20), Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti a výzva na zaplatenie zo dňa
25.11.2024 adresovaná spoločnosti ALGE s.r.o. (č. l. 21), Podací hárok (č. l. 22), Sledovanie doručenia
zásielky (č. l. 23-24), Žaloba zo dňa 11.06.2025 (č. l. 25-28), Výpis z Registra poverení na vykonanie
exekúcie (č. l. 29-30), Výpis z listu vlastníctva č. XXXX (č. l. 31-38), Aktuálny stav úveru (č. l. 39).

Na základe žiadosti žalobcu súd vyžiadal z Okresného úradu Bratislava, katastrálny odbor, Zmluvu
o prevode vlastníctva bytu (kúpna zmluva) zo dňa 15.11.2023, na základe ktorej bol povolený vklad
vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností (číslo vkladu: E. XXXXX/XXXX).

5. Zo Zmluvy o prevode vlastníctva bytu (kúpna zmluva) zo dňa 15.11.2023, ktorú súd na návrh žalobcu

vyžiadal z Okresného úradu Bratislava, katastrálny odbor, vypláva, že E. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom C. X, XXX XX C., uzatvoril so žalovanou A. B. B., J. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. X,
XXX XX C., kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol odplatný prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam
zapísaných v katastri nehnuteľností vedenom katastrálnym odborom Okresného úradu Bratislava, pre
okres Bratislava V, obec C. H. D., katastrálne územie D., a to na liste vlastníctva č. XXXX:

-bytč.4,nachádzajúcisana3NPvbytovomdomevBratislavenauliciBohrovasosúp.č.XXXX,ktorýje
postavený na parcele registra CKN č. XXXX, vchod: Bohrova 7 vo výlučnom vlastníctve predávajúceho
v podiele 1/1;
- spoluvlastnícky podiel patriaci k bytu č. 4 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu
a na príslušenstve domu vo veľkosti podielu 8333/266656;

- spoluvlastnícky podiel na pozemku zastavanom bytovým dom so súp. č. XXXX, parcela registra CKN
č. XXXX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 428 m2 v podiele 8333/266656.6. Na základe návrhu žalobcu súd vykonal lustráciu v Registri obyvateľov, z ktorej vyplynulo, že ručiteľ
E. F. je v súrodeneckom rodinnom vzťahu so žalovanou.

7. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh
nariadiť neodkladné opatrenie.

8. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

9. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

10. Podľa § 325 ods. 2 písm. c) a d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
nenakladala s určitými vecami alebo právami, niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

11. Podľa § 326 CPS, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby
podľa § 132 uvedenie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy
pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich
dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého

neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa
odvoláva.

12. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

13. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

14. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia

súdu prvej inštancie.

15. Podľa § 330 ods. 1 CSP, súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.

16. Podľa § 42a ods. 1,2 a ods. 3 písm. a) OZ, veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove

právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu
právne neúčinné. Toto právo ma veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného
právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený. Odporovať možno právnemu úkonu, ktorý
dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej
strane známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných

troch rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi (§ 116 a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom
čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa
aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať. Odporovať tiež možno právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ
dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokov medzi dlžníkom a osobou jemu blízkou (§
116 a 117), alebo ktorý dlžník urobil v uvedenom čase v prospech osôb uvedených v písmenách a), b),

c) alebo d); to však neplatí, ak druhá strana preukáže, že nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať
úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa.

17. Podľa § 42b ods. 1, 2, 3 a 4 OZ, právo odporovať právnym úkonom môže uplatniť veriteľ žalobou.
Právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu

prospech. Právo odporovať právnemu úkonu možno uplatniť nielen proti osobám, ktoré s dlžníkom
dojednali odporovateľný právny úkon, ale aj proti ich dedičom alebo právnym nástupcom; proti tretím
osobám len vtedy, ak im boli známe okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právnemu úkonu proti
ich predchodcovi. Právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je právne neúčinný a veriteľ
môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo

z dlžníkovho majetku; ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu
prospech.18. Inštitút neodkladného opatrenia je potrebné považovať za opatrenie, ktoré možno nariadiť v
prípade, ak je bezodkladne potrebné upraviť pomery medzi stranami sporu alebo zaručiť úspešnosť
budúcej exekúcie vykonateľného súdneho rozhodnutia. Musí sa teda jednať o taký stav právnych a

faktických vzťahov medzi stranami sporu, ktorý bezpodmienečne vyžaduje rýchlu súdnu ochranu. Pri
oboch uvedených skupinách neodkladných opatrení je potrebné skúmať, či je nárok, ktorému sa má
poskytnúť ochrana osvedčený, a či je neodkladné opatrenie potrebné. Neodkladné opatrenie bude
spravidla opodstatnené, ak žalobcovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, ak dochádza
k ohrozovaniu alebo porušovaniu jeho práv a právom chránených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie

jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať sa o konečnú súdnu ochranu.
Existenciu vyššie uvedených skutočností je povinná osvedčiť strana sporu, ktorá sa domáha nariadenia
neodkladného opatrenia. Tá musí opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť o potrebe nariadiť
neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický.
Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd v kontexte požadovanej procesnej ochrany, či:
a) je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami,

b) navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov
alebo obavu z ohrozenia exekúcie,
c) uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa
navrhovateľ domáha,
d) navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter,

nebude vytvorený nenávratný stav,
e) právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad
nevyhnutný rozsah,
f) sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

19. Pre inštitút neodkladného opatrenia platí, že žalobca musí po osvedčení svojho hmotného
nároku, ktorého ochrany sa domáha, presvedčivo osvedčiť skutočnosti odôvodňujúce bezodkladnú
úpravu pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Žalobca tak musí osvedčiť také konkrétne
správanie sa žalovaného, ktorým „práve jemu“ spôsobuje nenahraditeľnú ujmu. Nárok pritom nemusí
byť nepochybne preukázaný, ale musí byť aspoň osvedčený. Miera osvedčenia sa riadi situáciou, najmä

naliehavosťou riešenia. Osvedčenie znamená zisťovanie najvýznamnejších skutočností potrebných pre
rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia prostredníctvom označených dôkazov.
Osvedčovanie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje len podľa
návrhu a k nemu priložených listín. Takýto postup predpokladá platná právna úprava (§ 329 ods. 1 CSP),
sledujúca tým dosiahnutie účelu inštitútu neodkladného opatrenia, ktorým je rýchle a pružné riešenie

situácie vyžadujúcej si okamžitý zásah súdu v prípade potreby.

20. Žalobca musí opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť o potrebe nariadiť neodkladné
opatrenie, a tieto musí aj náležitým spôsobom osvedčiť. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovanie
znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité

pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Výsledkom takéhoto postupu je,
že osvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu javia ako nanajvýš
pravdepodobné.

21. Zohľadňujúc vyššie uvedené východiská dospel súd k záveru, že návrh žalobcu na nariadenie

neodkladného opatrenia je dôvodný, a preto nariadil neodkladné opatrení v znení uvedenom vo výroku
tohto uznesenia.

22. V prejednávanej veci žalobca podľa názoru súdu osvedčil existenciu práva vo veci samej
(pravdepodobnosť nároku), keď zo žaloby, predložených listinných dôkazov a Zmluvy o prevode

vlastníctva bytu (kúpna zmluva) zo dňa 15.11.2023, ktorú súd na návrh žalobcu vyžiadal z Okresného
úradu Bratislava, katastrálny odbor, vyplýva, že v zmysel ustanovenia § 42a ods. 2 OZ by mohli
byť splnené podmienky odporovateľnosti namietaného právneho úkonu – kúpnej zmluvy, pričom
uvedené bude ďalej predmetom dokazovania v konaní o veci samej. Súd má za preukázané, že
ručiteľ na základe odporovaného právneho úkonu – kúpnej zmluvy na žalovanú previedol vlastnícke

právo k predmetným nehnuteľnostiam, pričom uvedeným právnym úkonom mohlo dôjsť k ukráteniu
uspokojenia vymáhateľnej pohľadávky žalobcu. Na tomto mieste je potrebné zdôrazniť, že pre
úspešnosť odporovacej žaloby sa vyžaduje, aby pohľadávka veriteľa bola vymáhateľná, pričom
„vymáhateľnosť“ v danom prípade nemožno zamieňať s „vykonateľnosťou“ pohľadávky, pretože kýmvykonateľnosť predstavuje takú kvalitu veriteľovej pohľadávky, ktorej už svedčí tzv. exekučný titul,
tak vymáhateľnosť predstavuje žalovateľnosť pohľadávky, t. j. že pohľadávka veriteľa dospela do
takého štádia, že veriteľ si jej zaplatenie môže nárokovať žalobou podanou na súde, pričom existenciu

pohľadávky a jej vymáhateľnosť mal súd osvedčenú z listín predložených žalobcom.

23. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, súd prvú zo zákonných podmienok pre nariadenie
neodkladného opatrenia považoval za splnenú.

24. V danom prípade je splnená aj druhá zo základným podmienok pre nariadenie neodkladného
opatrenia, a to osvedčenie, že existuje obava, že prípadná exekúcia bude ohrozená. Vo veci samej sa
žalobca domáha určenia neúčinnosti právneho úkonu, čo znamená, že v prípade úspechu jeho žaloby,
by bol odporovateľný právny úkon (kúpna zmluva) voči žalobcovi ako veriteľovi relatívne neúčinný, čo
znamená, že žalobca by sa mohol na základe právoplatného rozsudku domáhať uspokojenia svojej
pohľadávkyzpredmetuspornéhoprávnehoúkonu,tedaznehnuteľnostíšpecifikovanýchvovýrokutohto

uznesenia. Právoplatný rozsudok v odporovom konaní sa totiž vzťahuje na konkrétny exekvovateľný
majetok, a nie na osobu žalovanej, ktorá sa nestáva povinnou v exekúcii, ale právne účinky úspešného
odporu sa prejavia voči žalovanej v tom zmysle, že v rámci exekučného konania proti dlžníkovi je
povinná strpieť vedenie exekúcie na predmet plnenia z odporovaného právneho úkonu, ktorého bola
účastníčkou. Veriteľ teda môže viesť proti povinnému dlžníkovi exekúciu za rovnakých podmienok, ako

keby k spornému prevodu nedošlo, iba s tým rozdielom, že exekúciou postihnutý majetok patrí osobe,
ktorá mala z odporovaných úkonov prospech a ktorá je povinná takúto exekúciu strpieť. Exekúcia by
však mohla byť ohrozená, ak by žalovaná ešte pred právoplatným skončením konania o neúčinnosť
právneho úkonu previedla sporné nehnuteľnosti na tretiu osobu, kedy by uspokojenie pohľadávky
exekúciou predmetných nehnuteľností na základe právoplatného rozsudku vydaného v tomto konaní

nebolo možné. Exekúciu by v tomto prípade bolo možné viesť len na iný majetok žalovanej, a to
do výšky hodnoty majetku predstavujúceho prospech z pôvodne odporovaného právneho úkonu, čo
však predpokladá existenciu ďalšieho vykonateľného súdneho rozhodnutia, ukladajúceho povinnosť na
náhradu v zmysle § 42b ods. 4 OZ. Žalobca by sa teda musel opätovne obrátiť na súd, čím by došlo
nielen k množeniu súdnych sporov, ale najmä k zhoršeniu postavenia žalobcu, ktorý napriek tomu, že

disponuje právoplatným a vykonateľným súdnym rozhodnutím o povinnosti plniť dlh, vymoženie dlhu
voči svojmu dlžníkovi sa bez podania odporovacej žaloby domôcť nemôže. Vzhľadom na uvedené je
žiaduce,abyvovlastníckychvzťahochkpredmetnýmnehnuteľnostiamnevzniklizmeny,nakoľkovtakom
prípade by došlo k možnému zhoršeniu realizácie súdneho rozhodnutia vo veci, pokiaľ by nehnuteľnosti,
resp. podiely na nich boli prevedené a ich vlastníkom by sa stala tretia osoba. Obavu, že budúci výkon

rozhodnutia bude ohrozený totiž nemusia nevyhnutne založiť len faktické úkony vlastníka smerujúce
k prevodu vlastníctva, či k zaťaženiu nehnuteľnosti, ale aj iné okolnosti prípadu. Už len vychádzajúc
z osvedčeného predpokladu, že kúpna zmluva, ktorou dotknuté nehnuteľnosti na žalovanú previedol
ručiteľ, je odporovateľným právnym úkonom, je dôvodné predpokladať, že v snahe vyhnúť sa prípadnej
budúcej exekúcii môže dôjsť k ďalšiemu prevodu resp. zaťaženiu dotknutých nehnuteľností v prospech

tretích osôb. Je potrebné tiež zdôrazniť, že z konštantnej rozhodovacej činnosti vyšších súdnych
autorít vyplýva, že práve v konaniach o odporovateľnosť právnych úkonov v obdobných prípadoch
je nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa zabráni ďalším prevodom nehnuteľností dôvodné.
Z vyššie uvedeného je zrejmé, že odporovacia žaloba má význam, len kým je ten, kto nadobudol majetok
odporovaným právnym úkonom vlastníkom tohto majetku. Ak vlastníctvo stratí, musí veriteľ podať proti

subjektu, ktorý mal z odporovaného právneho úkonu prospech novú žalobu na peňažné plnenie. Tieto
zákonné dôsledky zmeny vlastníckeho práva v priebehu konania o žalobe o neúčinnosť právneho úkonu
odôvodňujú podľa názoru súdu dôvodnosť obavy žalobcu, že exekúcia bude ohrozená, resp. že bude
podstatne sťažené alebo znemožnené uspokojenie jeho pohľadávky. Aby mala podaná odporovacia
žaloba, o ktorej bude súd ďalej konať, význam, je podľa názoru súdu potrebné neodkladným opatrením

dočasne upraviť pomery strán sporu a dočasne žalovanej obmedziť nakladanie s nehnuteľnosťami. Súd
zastáva názor, že osobitný charakter konania o neúčinnosť právneho úkonu, ktorého zmyslom je zaistiť
uspokojenie veriteľovej pohľadávky odôvodňuje nariadenie neodkladného opatrenia o zákaze dispozície
s nehnuteľnosťami, a to aj bez preukázania konkrétnych úkonov žalovanej v konaní o neúčinnosť
právneho úkonu smerujúceho ku kvantitatívnej alebo kvalitatívnej zmene majetku, ktorý môže byť

v exekúcii postihnutý z dôvodu, že prípadná ďalšia dispozícia s vecou by mohla výrazne ovplyvniť až
zmariť účel konania o neúčinnosti právneho úkonu.25. Nariadením neodkladného opatrenia je objektívne možné dosiahnuť ochranu, ktorej sa žalobca
domáha, nakoľko pominie hrozba zmarenia prípadnej exekúcie, dôjde k dočasnej stabilizácii pomerov
a umožní sa nerušené rozhodovanie súdu vo veci samej. Zároveň tým nedôjde ani k obmedzeniu,

či ohrozeniu práv žalovanej k predmetným nehnuteľnostiam v neprimeranom rozsahu, nakoľko
žalovaná nebude žiadnym spôsobom obmedzovaná v ich bežnom užívaní. Naproti tomu nariadením
neodkladného opatrenia žalobcovi nevznikne neprimeraná výhoda. Neodkladným opatrením sa
nevytvorí nenávratný, nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch. Nariadený rozsah neodkladného
opatrenia je podľa názoru súdu primeraný, jeho nariadením nevznikne žalovanej žiadna ujma, pretože

súčasný právny vzťah k predmetným nehnuteľnostiam sa žiadnym spôsobom nezmení a obmedzenie
dispozície s nehnuteľnosťami bude dočasného charakteru, a to do skončenia konania vo veci samej.
Nariadením neodkladného opatrenia sa bude realizovať aj jeho preventívna funkcia a v konečnom
dôsledku ochrana strán sporu a prípadne aj tretích osôb a jeho nariadenie je realizáciou primeranej
opatrnosti v danom právnom vzťahu s predchádzania vzniku ďalších možných súdnych sporov.
Vzhľadom na uvedené má súd za to, že nariadenie neodkladného opatrenia je v súlade so zásadou

proporcionality.

26. Súd konštatuje, že sledovaný účel nebolo možné dosiahnuť nariadením zabezpečovacieho
opatrenia. Na to, aby súd pristúpil k zriadeniu sudcovského záložného práva je potrebné naplniť
kumulatívne podmienky, ktoré spočívajú v existencii záväzkového vzťahu medzi stranami, kde jeden

subjekt vystupuje v postavení veriteľa a druhý subjekt v postavení dlžníka, voči ktorému má veriteľ
peňažnú pohľadávku a jednak v existencii obavy, že exekúcia bude ohrozená v prípade, že pohľadávka
bude súdom právoplatne priznaná. V uvedenom prípade však nie sú splnené podmienky na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia, nakoľko žalobca nemá peňažnú pohľadávku voči žalovanej, pričom sa
voči žalovanej domáha vyslovenia neúčinnosti právneho úkonu. Vzhľadom na uvedené, je súd názoru,

že je splnená aj posledná podmienka na nariadenie neodkladného opatrenia.

27.Nazákladevyššieuvedenéhomásúdzato,ževuvedenomprípadesúsplnenévšetkypodmienkyna
nariadenie žalobcom navrhovaného neodkladného opatrenia, a preto návrhu žalobcu vyhovel a rozhodol
tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

28. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

29.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

30. Súd v tomto uznesení nerozhodol o nároku na náhradu trov konania, keďže toto rozhodnutie nie je
rozhodnutím, ktorým sa konanie končí v zmysle § 262 ods. 1 CSP. O náhrade trov konania rozhodne
súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Poučenie:

64C/45/2025

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na súde proti
ktoréhouzneseniusmeruje.Odvolaniemôžepodaťstrana,vktorejneprospechbolorozhodnutievydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Neodkladné opatrenie je vykonateľné jeho doručením. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá
vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie, podľa osobitného

zákona.