Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, September 5, 2025

Súd: Mestský súd Bratislava III
Spisová značka: 72Cb/84/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1325205857
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 09. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Hupka
ECLI: ECLI:SK:MSBA3:2025:1325205857.1

Uznesenie

Mestský súd Bratislava III v spore žalobcu: REKO RECYCLING spol. s r.o., so sídlom Bokroš 5, 946
39 Iža, IČO: 31 423 876, zastúpeného: JUDr. Karina Gőghová, PhD., s miestom výkonu advokácie
Eötvösa 1/14, 945 01 Komárno, IČO: 50 875 825, proti žalovanému: SLOVbiz s.r.o., so sídlom Fialová
4072/5A,851 07 Bratislava- mestská časť Petržalka, IČO: 47 902 124, o neúčinnosť právneho úkonu
a o nariadenie zabezpečovacieho a neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh na nariadenie zabezpečovacieho a neodkladného opatrenia zo dňa 08.08.2025 z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 11.08.2025 sa žalobca domáhal proti žalovanému vydania súdneho
rozhodnutia ktorým súd určí že právny úkon - kúpna zmluva uzavretá medzi predávajúcim PURA W,
s.r.o., IČO: 52 216 667 a žalovaným ako kupujúcim, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam -nehnuteľnosti evid. v súčasnosti Okresným úradom Dunajská Streda, katastrálny

odbor na liste vlastníctva č. XXXX, okres: Dunajská Streda, obec: A. B., katastrálne územie A. B. ako:
pozemky, parcely reg. „C“ evid. na katastrálnej mape, parc. č. 607 o výmere 2500 m2 Orná pôda, parc.
č. 608 o výmere 12061 m2 Orná pôda, parc. č. 609 o výmere 5172 m2 Ostatná plocha, parc. č. 610
o výmere 111 m2 Zastavaná plocha a nádvorie, parc. č. 611 o výmere 6416 m2 Ostatná plocha, parc.
č. 612 o výmere 29 m2 Zastavaná plocha a nádvorie, parc. č. 617 o výmere 46 m2 Ostatná plocha,
parc. č. 619 o výmere 165 m2 Ostatná plocha, parc. č. 620 o výmere 12 m2 Zastavaná plocha a

nádvorie, parc. č. 621/1 o výmere 3404 m2 Zastavaná plocha a nádvorie, parc. č. 621/2 o výmere 27 m2
Zastavaná plocha a nádvorie, parc. č. 622 o výmere 970 m2 Ostatná plocha, je neúčinný voči žalobcovi.
Eventuálne, pre prípad, že sa žalobca objektívne nebude vedieť uspokojiť z pôvodného majetku dlžníka,
má súd uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu vo výške pohľadávky 108.020,45 EUR
s príslušenstvom, trovy konania a trovy oprávneného pri exekúcii.

2. Spolu so žalobou vo veci samej sa domáhal zabezpečovacieho opatrenia, ktorým súd zriadi záložné
právo k nehnuteľnostiam evid. v súčasnosti Okresným úradom Dunajská Streda, katastrálny odbor na
liste vlastníctva č. XXXX, okres: Dunajská Streda, obec: A. B., katastrálne územie A. B. ako : pozemky,
parcely reg. „C“ evid. na katastrálnej mape, parc. č. 607 o výmere 2500 m2 Orná pôda, parc. č. 608 o
výmere 12061 m2 Orná pôda, parc. č. 609 o výmere 5172 m2 Ostatná plocha, parc. č. 610 o výmere
111 m2

Zastavaná plocha a nádvorie, parc. č. 611 o výmere 6416 m2 Ostatná plocha, parc. č. 612 o výmere 29
m2,Zastavanáplochaanádvorie,parc.č.617ovýmere46m2Ostatnáplocha,parc.č.619ovýmere165
m2 Ostatná plocha, parc. č. 620 o výmere 12 m2 Zastavaná plocha a nádvorie, parc. č. 621/1 o výmere
3404 m2 Zastavaná plocha a nádvorie, parc. č. 621/2 o výmere 27 m2 Zastavaná plocha a nádvorie,
parc. č. 622 o výmere 970 m2, Ostatná plocha, ktorým sa má zabezpečiť peňažná pohľadávka žalobcu,
priznaná mu právoplatným a vykonateľným uznesením Okresného súdu Trnava, sp. zn. 20Cb/29/2023

zo dňa 24.01.2024, v spore žalobcu c/a PURA W s.r.o. o zaplatenie 129 460,45 EUR s príslušenstvom,
ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 06.02.2024 a vykonateľnosť dňa 27.02.2024.3. Zároveň sa domáhal vydania neodkladného opatrenia, ktorým súd zakáže žalovanému disponovať
s nehnuteľnosťami evid. v súčasnosti Okresným úradom Dunajská Streda, katastrálny odbor na liste

vlastníctvač.XXXX,okres:DunajskáStreda,obec:A.B.,katastrálneúzemieA.B.ako:pozemky,parcely
reg. „C“ evid. na katastrálnej mape, parc. č. 607 o výmere 2500 m2, Orná pôda, parc. č. 608 o výmere
12061 m2 Orná pôda, parc. č. 609 o výmere 5172 m2 Ostatná plocha, parc. č. 610 o výmere 111 m2
Zastavaná plocha a nádvorie, parc. č. 611 o výmere 6416 m2 Ostatná plocha, parc. č. 612 o výmere 29
m2 Zastavaná plocha a nádvorie, parc. č. 617 o výmere 46 m2 Ostatná plocha, parc. č. 619 o výmere

165 m2 Ostatná plocha, parc. č. 620 o výmere 12 m2 Zastavaná plocha a nádvorie, parc. č. 621/1
o výmere 3404 m2 Zastavaná plocha a nádvorie, parc. č. 621/2 o výmere 27 m2 Zastavaná plocha
a nádvorie, parc. č. 622 o výmere 970 m2 Ostatná plocha, zároveň aby súd zakázal, aby žalovaný
prevádzal vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam kúpnou, darovacou, zámennou zmluvou,
aleboakoukoľvekinouscudzovacouzmluvou,zabezpečovacímprevodomvlastníckehopráva,uzatváral
zmluvy o budúcej zmluve, nehnuteľnosti zaťažoval záložným právom, vecným bremenom alebo inými

právami tretích osôb, vkladal ich do majetku právnických osôb, prenajímal ich, uzatváral k nim iné
zmluvy a vykonával jednostranné právne úkony (napr. uznanie záväzkov a i.), ktoré sa týkajú týchto
nehnuteľnosti, a aby tretiu osobu splnomocnil na nakladanie s nehnuteľnosťami. Zabezpečovacie a
neodkladné opatrenie má trvať do úplného vymoženia peňažnej pohľadávky žalobcu, priznanej mu
právoplatným a vykonateľným uznesením Okresného súdu Trnava, sp. zn. 20Cb/29/2023 zo dňa

24.01.2024, v spore žalobcu c/a PURA o zaplatenie 129 460,45 EUR s príslušenstvom, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 06.02.2024 a vykonateľnosť dňa 27.02.2024.

4. Návrh na nariadenie zabezpečovacieho a neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že
v prípade úspešného uplatnenia subjektívneho odporového práva žalobcu bude bezprostredne

postihnutý predmet plnenia sporného úkonu. Na základe úspešného odporu bude teda prípustná
exekúcia na majetok žalovaného, resp. na časť jeho majetku zodpovedajúceho časti majetku pôvodného
dlžníka z právneho vzťahu medzi dlžníkom a žalobcom ako veriteľom. Právoplatný rozsudok v
odporovateľnom konaní sa vzťahuje na konkrétny exekvovateľný majetok, a nie na osobu žalovaného
v tomto konaní. Žalovaný tak bude musieť exekúciu na sporný majetok, t. j. na nehnuteľnosti strpieť.

Vzhľadom k tomu, že v danom prípade, už existuje vykonateľný rozsudok znejúci na peňažné plnenie,
žalobca žiadal vydať zabezpečovacie opatrenie popri vydaní neodkladného opatrenia s ohľadom na
individualizáciu prípadu. Na liste vlastníctva už je evidované záložné právo v poradí ako prvé, v
prospech záložného veriteľa BKS - Leasing s.r.o.,IČO:31644333 : „Záložné právo v prospech BKS -
Leasing s.r.o.,IČO:31644333 so sídlom Pribinova 4,811 09 Bratislava ,SR, na CKN parc.č.608, 609,

610, 611, 612, 617, 619, 620, 621/1, 621/2, 622, V 9644/22-č.z.261/22“, ktoré bolo zrejme zriadené
ešte v čase, kedy bol vlastníkom Nehnuteľností, dlžník PURA W s.r.o. . V danom prípade je preto pri
rozhodovaní súdu o tejto možnosti, pri zohľadnení ustanovení § 151k Občianskeho zákonníka nutné
posúdiť, či by sa zabezpečovacím opatrením reálne dosiahol účel sledovaný žalobcom, a to, aby sa
zabránilo zmareniu uspokojenia pohľadávky veriteľa. Uvedené je dôležité zvážiť v prípade, že sa súd

rozhodne nevydať zabezpečovacie a neodkladné opatrenie popri sebe, tak ako to navrhujeme, alebo
v prípade rozhodovania, ktoré z týchto dvoch opatrení, by vydal. S poukazom najmä na fakt, že dlžník
sa pochybným právnym úkonom „zbavil“ exekvovateľného majetku, a s poukazom na všetky ostatné
skutočnosti a tvrdenia zhrnuté v tejto žalobe, ktoré preukazujú potrebu vydania zabezpečovacieho a
neodkladného opatrenia, zvlášť vyzdvihujúc vykonateľné rozhodnutie súdu na peňažné plnenie, ako

aj exekučný príkaz a zoznam majetku povinného, podľa ktorého, dlžník PURA W s.r.o., nedisponuje
žiadnym zexekvovateľným majetok, máme za to, že reálne existuje obava, že exekúcia iniciovaná
žalobcom ako veriteľom bude ohrozená, čím sa zmarí uspokojenie žalobcu ako veriteľa, a preto
je potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi žalobcom a žalovaným vydaním zabezpečovacieho
opatrenia a tiež aj neodkladného opatrenia spočívajúcom v zákaze nakladania so sporným majetkom v

zmysle tejto žaloby, popri sebe. Faktickú potrebu a možnosť úpravy pomerov vydaním vyššie uvedených
opatrení, resp. aspoň jedného z nich, justifikuje existencia objektívneho i subjektívneho odporového
práva veriteľa, ktoré spočíva v proporčnom zvýhodnení jeho postavenia pred záujmom tretej osoby
profitovať z majetkového prospechu získaného odporovaným právnym úkonom. Z konania dlžníka a
teda aj žalovaného jednoznačne vyplýva záver, že právam veriteľa sa musí zo strany súd naliehavo

poskytnúť právna ochrana v súlade s platným právnym poriadkom.5. Podľa výpisu z listu vlastníctva je žalovaný výlučným vlastníkom v podiele 1/1 k celku nehnuteľností
evid. v súčasnosti Okresným úradom Dunajská Streda, katastrálny odbor na liste vlastníctva č. XXXX,
okres: Dunajská Streda, obec: A. B., katastrálne územie A. B. ( bližšie špecifikované v návrhu).

6. Žalovaný nadobudol vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam povolením vkladu vlastníckeho
práva prísl. Okresným úradom, katastrálnym odborom, na základe právneho úkonu: Kúpna zmluva V
– 4281/2024, povolenie vkladu dňa 23.07.2024 (č. z. 224/24). Podľa informácií o stave spracovania/
podania žiadosti, bol návrh na vklad, podaný dňa 19.07.2024.

7. Kúpna zmluva bola uzavretá s prevodcom – obchodnou spoločnosťou PURA W, s.r.o., IČO: 52
216 667, ktorá je v súčasnosti dlžníkom žalobcu, a ktorá bola dlžníkom žalobcu, už aj v čase kedy
došlo k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam odporovaným právnym úkonom, do vlastníctva
žalovaného.

8. Žalobca a prevodca – PURA W s.r.o. uzavreli zmier schválený uznesením Okresného súdu Trnava,
sp. zn. 20Cb/29/2023-241 zo dňa 24.01.2024 o zaplatenie 129 460,45 EUR s príslušenstvom, ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňa 06.02.2024 a vykonateľnosť dňa 27.02.2024.

9.ZosprávyomajetkupovinnéhoPURAWs.r.o.(zexekučnéhokonania)vyplýva,žedlžníknedisponuje

majetkom dostatočným na úhradu dlhov voči žalobcovi ako veriteľovi, a zároveň skutočnosť, že majetok
– Nehnuteľnosti, ktorých prevod vlastníckeho práva žalobca namieta, nie sú vo vlastníctve dlžníka
žalobcu, teda spoločnosti PURA W s.r.o..

10. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) pred začatím konania, počas

konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

11.Podľa§325ods.1CSPneodkladnéopatreniemôžesúdnariadiť,akjepotrebnébezodkladneupraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

12. Podľa § 325 ods. 2 CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo
závažných dôvodov nepracuje,
b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde,
c) nenakladala s určitými vecami alebo právami,

d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala,
e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne
podozrivá z násilia,
f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto,
kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú

integritu svojím konaním ohrozuje,
g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne
nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním
ohrozená,
h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná

integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.
13. Podľa § 326 ods. 1 a 2 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,

akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na
ktoré sa odvoláva.

14. Podľa § 343 ods. 1 CSP zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach,
právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa,

ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

15. Podľa § 343 ods. 2 CSP záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení.
Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.16. Podľa § 343 ods. 3 CSP výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka
právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

17. Podľa § 344 CSP ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie
opatrenie.

18. Zabezpečovacie opatrenie spočíva v zriadení tzv. sudcovského záložného práva na majetkových

hodnotách dlžníka za účelom zabezpečenia peňažnej pohľadávky veriteľa. Súd pri svojom rozhodovaní
vychádza z toho, že cieľom zabezpečovacieho opatrenia, ako osobitného druhu konania so špecifickým
procesným postupom, je posilnenie postavenia veriteľa (v danom prípade žalobcu), a to zriadením
záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka (žalovaného) na zabezpečenie jeho pohľadávky,
ktorá by mohla byť neskôr judikovaná (alebo už bola judikovaná) a to s cieľom, aby sa zamedzilo
alebo zredukovalo možné nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa. Primárnym účelom

zabezpečovacieho opatrenia teda nie je len posilnenie pozície veriteľa, ale zabránenie zhoršenia
jeho pozície. Z preventívnej povahy zabezpečovacieho opatrenia vyplýva, že ide o prostriedok,
ktorým možno zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách
dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
V návrhu musí žalobca jednoznačne vymedziť predmet, vo vzťahu ku ktorému žiada zriadiť záložné

právo, ktorým môžu byť veci, práva a iné majetkové hodnoty, pričom základnou podmienkou, aby
bol záloh spôsobilým predmetom záložného práva je jeho prevoditeľnosť, pretože na prevoditeľnosti
zálohu je založený výkon záložného práva - speňaženie zálohu. Zákon výslovne uvádza ako jedinú
podmienku pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia obavu, že exekúcia bude ohrozená. Pre
rozhodnutie súdu o existencii uvedeného predpokladu je potrebné, aby ten, kto sa domáha nariadenia

zabezpečovacieho súdu osvedčil najmä existenciu práva dotknutého subjektu, ktoré by mohlo byť
ohrozené či porušené, existenciu nebezpečenstva jeho ohrozenia, ako aj naliehavosť potreby zásahu
súdu, v dôsledku ktorej nie je možné poskytnúť včasnú ochranu ohrozeného práva až rozhodnutím
vo veci samej. Ďalej pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia platí, že pre úspešnosť návrhu
na jeho nariadenie nie je nevyhnutné, aby boli nepochybne preukázané skutočnosti, potrebné pre

prijatie záveru o budúcom úspešnom uplatnení práva tejto osoby v konaní vo veci samej. Pomery
odôvodňujúce nariadenie zabezpečovacieho opatrenia musia byť aspoň osvedčené. Miera osvedčenia
týchto pomerov sa posudzuje vždy individuálne, pričom súd musí prihliadať nielen na osvedčenie
ohrozenia deklarovaného práva, ale aj na to, či požadované nariadenie zabezpečovacieho opatrenia
zabezpečí ochranu ohrozeného práva efektívne a bez toho, aby sa neprimeraným spôsobom a nad

nevyhnutný rozsah zasiahlo do práv osoby, ktorej sa má zabezpečovacím opatrením zriadiť záložné
právo na veci, práva alebo iné majetkové hodnoty v jej vlastníctve. Záložné právo vo všeobecnosti slúži
na zabezpečenie uspokojenia pohľadávky a jej príslušenstva tým, že ak pohľadávka nebude riadne a
včas splnená, záložný veriteľ má právo uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia tejto pohľadávky
priamo z predmetu záložného práva.

19. Neodkladné opatrenie nie je konečné rozhodnutie a jeho účelom je dočasná úprava pomerov
účastníkov. Podmienkou pre jeho vydanie je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy
právnych pomerov by bolo právo účastníka ohrozené. Nariadením predbežného opatrenia navrhovateľ
nenadobúda práva, o ktorých bude rozhodnuté až rozhodnutím vo veci samej. Z uvedeného charakteru

predbežného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú
potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny
postup stanovený na dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti
potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i
osvedčenie, že je nebezpečie bezprostrednej ujmy. Navrhovateľom navrhované predbežné opatrenie

sleduje zaistenie budúceho výkonu rozhodnutia. Okrem existencie nároku musí však navrhovateľ
osvedčiť i to, že bez predbežného opatrenia by bol prípadný budúci výkon rozhodnutia ohrozený,
pričom nebezpečie zmarenia výkonu musí byť reálne a musí hroziť bezprostredne. Existencia dlhu ešte
sama osebe nemôže byť dôvodom pre nariadenie predbežného opatrenia. Dôvodom môžu byť len
skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu, že by prípadný výkon rozhodnutia mohol byť zmarený. U dlžníka

môže byť dôvodom jeho konanie, ktorého dôsledkom je zníženie majetku, ktorý je možné postihnúť pri
výkone rozhodnutia, alebo ktoré inak podstatnou mierou negatívne ovplyvňuje jeho majetkové pomery.
(z rozhodnutia NS SR sp. zn. 5 Obo 144/97; zverejnené v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod
č. R 20/1998)20. Žalobca sa zabezpečovacím opatrením domáha zabezpečenia peňažnej pohľadávky na zaplatenie
sumy 108.020,45,-eur voči dlžníkovi spoločnosti Pura W s.r.o., ktorá previedla kúpnou zmluvou V-

4281/2024 vlastnícke práva k nehnuteľnostiam, bližšie špecifikované vyššie, na žalovaného. Žalobca
si tento nárok voči dlžníkovi uplatnil v konaní vedenom na Okresnom súde v Trnave, v ktorom sporové
strany uzavreli zmier schválený uznesením č.k. 20Cb/29/2023-241 zo dňa 24.01.2024 o zaplatenie 129
460,45 EUR s príslušenstvom, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 06.02.2024 a vykonateľnosť dňa
27.02.2024. Predmetom tohto konania vo veci samej má byť určenie neúčinnosti právneho úkonu –

kúpnej zmluvy voči žalobcovi uzavretej medzi spoločnosťou Pura W s.r.o. a žalovaným. Žalobca svoj
návrh odôvodnil tým, že po skončení tohto súdneho konania bude následná exekúcia ohrozená alebo
priamo zmarená.

21. Súd konštatuje, že v danej veci nebola splnená jedna zo základných zákonných podmienok
pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia uvedených v § 343 ods. 1 C. s. p. a to, osvedčenie

existencie (dôvodnej) obavy, že exekúcia bude ohrozená. Obava z ohrozenia exekúcie je odôvodnená
najmä v prípadoch, keď nositeľ hmotnoprávnej povinnosti realizuje faktické alebo práve úkony s
kvantitatívnym dopadom na exekvovateľný majetok (zmenšenie majetku) alebo podľa okolností prípadu
aj s kvalitatívnym dopadom na tento majetok (zmena zloženia majetku, štruktúry, likvidity, zníženie
speňažiteľnosti) smerujúcim k sťaženiu alebo úplnému zmareniu budúcej exekúcie. Konštatovaný

právny záver vyplýva aj z ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít podľa Čl. 2 ods. 2
Základných princípov C. s. p., ako napr. z uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Obo 144/1997
(zverejneného v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod č. R 20/1998), ktorého
závery sú naďalej aplikovateľné aj na konanie podľa § 343 C. s. p.. Žiadny z uvedených predpokladov
nie je podľa názoru súdu naplnený, nakoľko žalobca neosvedčil, že sa žalovaný zbavuje svojho majetku

jeho predajom za nízku cenu, darovaním alebo zámenou za veci nižšej hodnoty, ani že skutočne vyvíja
činnosť, ktorá by odôvodňovala potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi žalobcom a žalovaným,
a ktorá by spôsobovala žalobcovi vznik škody značného rozsahu. Súd dospel dospel navyše k záveru,
že žalobca v podanom návrhu netvrdil a predloženými listinnými dôkazmi ani neosvedčil, že žalovaný sa
zbavuje majetku v jeho vlastníctve a tým, resp. akýmkoľvek iným konaním ohrozuje budúce exekučné

konanie.

22. Súd uvádza, že v danej veci nebola splnená ani ďalšia zo základných zákonných podmienok pre
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia uvedených v § 343ods. 1 C. s. p. a to, že návrh na zriadenie
záložného práva sa netýka vecí vo vlastníctve dlžníka; nebolo totiž ani sporným, že žalobcom označené

nehnuteľné veci sú vo výlučnom vlastníctve žalovaného, ktorý nie je vo vzťahu k žalobcovi v pozícii
dlžníka. Ustanovenie § 343 ods. 1 C.s.p. vyslovene uvádza, že zabezpečovacím opatrením môže
súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka. Návrh
žalobcov na vydanie zabezpečovacieho opatrenia bol podaný počas konania o určenie neúčinnosti
právneho úkonu, v ktorom dlžník nie je stranou sporu. Súd pripomína, že v sporoch o neúčinnosti

právneho úkonu podľa § 42a a nasl. Občianskeho zákonníka ( tzv. odporovacie žaloby) je aktívne
legitimovaný veriteľ, ktorý má v čase rozhodovania súdu voči dlžníkovi vymáhateľnú pohľadávku
a pasívne je legitimovanou osoba, v prospech ktorej sa právny úkon ( ukracujúci veriteľa) urobil, t.j.
pasívne legitimovanou osobou, voči ktorej žaloba smeruje v prejednávanej veci je žalovaný. Samotný
dlžník vo veci samej ako strana sporu nevystupuje. V zmysle uvedeného má súd za to, že pokiaľ nie je

účastníkom konania o zabezpečovacom opatrení dlžník, ako to predpokladá znenie zákona, takémuto
návrhu nie je možné vyhovieť.

23. Podľa § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove
právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči

nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného
právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.

24. Podľa § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil
v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane

známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch
rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi (§ 116 a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase
v prospech tretích osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj
pri náležitej starostlivosti nemohla poznať.25. Inštitút odporovateľnosti je inštitútom zabezpečenia výkonu rozhodnutia a zmyslom žaloby podľa
§42a Občianskeho zákonníka je z pohľadu žalujúceho veriteľa dosiahnutie rozhodnutia súdu o určení,

že dlžníkom učinený právny úkon, ktorý skracuje veriteľove vymáhateľné pohľadávky, je voči nemu
neúčinný. Vyhovujúce súdne rozhodnutie o odporovacej žalobe potom predstavuje podklad k tomu,
že sa veriteľ môže na základe exekučného titulu, vydaného proti dlžníkovi, domáhať výkonu exekúcie
postihnutím toho, čo odporovaným (právne neúčinným) právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku, a
to nielen proti dlžníkovi, ale aj voči osobe, s ktorou alebo v prospech ktorej bol právny úkon urobený.

V prípade, že uspokojenie veriteľa z tohto majetku nie je dobre možné, musí sa veriteľ – namiesto
určenia neúčinnosti právneho úkonu - domáhať toho, aby mu ten, komu z odporovateľného právneho
úkonu vznikol prospech, vydal takto získané plnenie. Odporovacia žaloba je teda právnym prostriedkom,
ktorý slúži na uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa v exekučnom konaní a to postihnutím
vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt, ktoré odporovaným právnym úkonom ušli z dlžníkovho
majetku, prípadne vymožením peňažnej náhrady vo výške zodpovedajúcej prospechu získaného z

odporovateľného právneho úkonu. Napokon, právnym dôsledkom úspešného odporovania právnemu
úkonu ukracujúcemu uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa je možnosť veriteľa požadovať
jej uspokojenie nielen z tohto, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku, ale v
prípade, že to nie je možné, má veriteľ právo na náhradu aj voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech
(§ 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka).

26. Teda v prípade ak by bol žalobca v spore vo veci samej úspešný, môžu svoju vymáhateľnú
pohľadávku voči dlžníkovi uspokojiť nielen priamo exekučným postihom nehnuteľností prevedených na
žalovaného (z toho, čo ušlo z dlžníkovho majetku), ale taktiež im zostáva zachované právo na náhradu
voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech. Samotný účel odporovacej žaloby, ktorá slúži k uspokojeniu

vymáhateľnejpohľadávkyveriteľa(žalobcu)vexekučnomkonaní,pretovylučujevznikobavyzohrozenia
exekúcie, ktorý je nevyhnutným predpokladom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.

27. Súd vo vzťahu k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia má za to, že žalobca sa
úspechom nemôže domáhať ani nariadenia neodkladného opatrenia obmedzujúceho žalovaného v

prevode nehnuteľností, nakoľko aj v prípade ich prevedenia na tretie osoby sa môžu úspešne domáhať
od žalovaného, aby im ako osoba, ktorá mala z odporovateľného právneho úkonu prospech, vydala
takto získané plnenie; pritom nie je rozhodujúce, či by zo strany žalovaného išlo o prevod odplatný,
resp. bezodplatný, pretože súdna prax pri určení výšky prospechu získaného z odporovateľného
právneho úkonu nevychádza z výšky skutočne získaného prospechu, ale z výšky zohľadňujúcej

trhové, časové a miestne osobitnosti vzťahujúce sa na konkrétny prevod predmetu práva (teda výšky
prospechu, ktorú by scudziteľ získal, ak by predmet práva previedol na inú osobu odplatne za trhových
podmienok zodpovedajúcich časovým a miestnym okolnostiam prevodu, ako aj charakteru a vlastností
scudzovaného predmetu práva). Týmto podľa súdu naplno odpadá nutnosť preventívne ochrániť
žalobcu navrhovaným zabezpečovacím a neodkladným opatrením, keď osvedčený skutkový stav (v

rozpore so zákonnými predpokladmi nariadenia zabezpečovacieho a neodkladného opatrenia) a právny
rámec inštitútu odporovacej žaloby ako takej, neposkytujú záver o existencii reálnej obavy z ohrozenia
exekúcie.

28. S poukazom na uvedené skutočnosti a citované ustanovenia zákona má súd za to, že v danom

prípade nebolo preukázané splnenie zákonných podmienok pre nariadenie zabezpečovacieho a ani
neodkladného opatrenia, preto návrh na ich nariadenie zamietol.

Poučenie:

Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého
uzneseniu smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.