Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Potvrdené Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Stará Ľubovňa

Judgement was issued by JUDr. Emília Mišenková

Legislation area – Obchodné právoObchodné záväzkové vzťahy and Zmluva o dielo

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Potvrdené

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 5Cb/6/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122218679
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Mišenková

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2024:6122218679.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa sudkyňou JUDr. Emíliou Mišenkovou v právnej veci žalobcu: M&M STAVIS

s.r.o., Rosinského 11, 949 01 Nitra, IČO: 48 095 753, zastúpený splnomocneným zástupcom: A. B.
C. D., nar. 23.10.1957, E. D. XXX, XXX XX D., proti žalovanému: Skicart spol. s.r.o., Farbiarska
53/29, 064 01 Stará Ľubovňa, IČO: 52 604 608, právne zastúpený: JUDr. Michal Barnovský, advokát,
Námestie generála Štefánika 532/7, 064 01 Stará Ľubovňa, IČO: 53 287 461, o zaplatenie 14.160,- eur
s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu 14.160,- eur, úrok z omeškania 5 % ročne zo sumy
8.820,- eur od 3.7.2021 do zaplatenia a úrok z omeškania 5 % ročne zo sumy 5.340,- eur od 3.8.2021

do zaplatenia.

II. Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalovanému
v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie skončí.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa v upomínacom konaní na Okresnom súde Banská Bystrica (ďalej len „upomínací
súd“) domáhal vydania platobného rozkazu voči žalovanému na zaplatenie istiny 14.160,- eur s
príslušenstvom a náhrady trov konania. Podaný návrh odôvodnil tým, že žalobca so žalovaným uzatvorili

objednávku na vodoinštalačné práce na stavbe „Thermal park Poľný Kesov“. Žalobca na základe
predmetnej objednávky vykonal v mesiacoch marec, apríl, máj a jún 2021 vodoinštalačné práce a
každý mesiac vyúčtoval vo vystavených fakturovaných dokladoch. Žalovaný bez námietok uhradil v
plnej výške faktúry za mesiace marec a apríl 2021 ale neuhradil faktúry za mesiac máj 2021 za počet
odpracovaných hodín 735 hodín práce (x 12 eur za 1 hodinu) v hodnote 8.820,- eur a jún 2021 za
odpracované hodiny v rozsahu 445 hodín (x 12 eur) vo výške 5.340,- eur, spolu vo výške 14.160,- eur. Po
neuhradení posledných dvoch faktúr žalobca sa niekoľkokrát snažil telefonicky kontaktovať žalovaného,

ale bezúspešne.

2. Upomínací súd vydal dňa 23.2.2022 platobný rozkaz 36Up/59/2022, ktorým návrhu žalobcu v celom
rozsahu vyhovel.

3. Proti platobnému rozkazu podal žalovaný odpor, v ktorom uviedol, že žalobný návrh považuje za
nedôvodný v celom rozsahu. Žalovaný tvrdí, že žalobca bol oprávnený vystaviť faktúru, a teda uplatniť

nárok voči žalovanému, až potom, ako dôjde k prevzatiu prác stavebným dozorom. Žalobca však
nepredložil potvrdenie, ktoré by preukazovalo tú skutočnosť, že vykonané práce boli riadne prevzaté
stavebným dozorom. Absencia potvrdenia o prevzatí prác stavebným dozorom má zároveň za následok,
že nie je vôbec preukázané, aby boli práce vykonané v takom rozsahu, ako sa to uvádza v súpise prácza mesiace máj a jún 2021 a zároveň rozporoval, aby došlo k vykonaniu prác v takom rozsahu, ako
je uvedený v súpise prác za mesiace máj a jún 2021. Ďalšia skutočnosť spochybňujúca nárok žalobcu
je tá, že v zmysle objednávky bola dohodnutá cena práce 100,- eur za bunku, z uvedenej objednávky

žiadnym spôsobom nevyplýva dohoda na sume 12,- eur za hodinu práce. Takúto sumu preto namieta
a považuje ju za nepreukázanú a nedôvodnú. Pre úplnosť poukázal na to, že žalobca v rámci časti
„D“ návrhu na vydanie platobného rozkazu explicitne označiť možnosť - uplatňovaný nárok neeviduje
žalobca v účtovníctve. Žalobca teda takýmto spôsobom sám vyvracia dôvodnosť svojho nároku, ktorý
si uplatňuje v tomto konaní voči žalovanému.

4. Žalobca vo vyjadrení k odporu zotrval na svojich doterajších tvrdeniach, opätovne poukázal na to, že
žalovaný na jednej strane uhradil žalobcovi nárok uplatnený faktúrou za dva predchádzajúce mesiace
marec 2021 a apríl 2021, pričom tieto uhradené faktúry boli vystavené na základe rovnakej objednávky
ako faktúry neuhradené (máj 2021, jún 2021). Zároveň neuhradené faktúry boli vystavené na základe
rovnakého postupu rozpisu hodín vykonaných prác a s rovnakými podstatnými náležitosťami, ktoré má

faktúra, ako daňový doklad, obsahovať, ako pri faktúrach uhradených.

5. Súd po prejednaní veci rozhodol meritórne rozsudkom dňa 6.10.2022, ktorým žalobu v celom rozsahu
zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

6. Na podklade odvolania žalobcu Krajský súd v Košiciach uznesením č.k. 2Cob/69/2023-117 zo dňa
28.3.2024 zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vrátil mu vec na ďalšie konanie a rozhodnutie.

7.Podoručeníuzneseniaodvolaciehosúdudoručilžalovanýsúduvyjadreniezodňa21.5.2024,vktorom
viedol,žežalobcavykonávalvodoinštalačnépráce,ktorésatýkalijednakvodovodnýchrozvodov,vrámci

ktorých bola medzi nimi ústna dohoda na sume 12,- eur/hodina, avšak žalobca pracoval pre žalovaného
aj na vodoinštalatérskych prácach v rámci jednotlivých buniek, na ktorých medzi žalobcom a žalovaným
došlo, v priebehu realizácie diela, na základe objednávky zo dňa 23.3.2021 k dohode, že žalobca
bude fakturovať práce za každú jednotlivú bunku v sume 100,- eur za bunku tak, ako sa to uvádza
aj v predloženej objednávke. Zmluvné strany sa zároveň dohodli, že fakturácia sa má vykonať až

po prevzatí prác stavebným dozorom so splatnosťou 30 dní. K otázke relevantnosti popretia rozsahu
prác uviedol, že konateľ žalovaného sa na predmetnej stavbe nenachádzal stále, resp. nachádzal sa
na nej len veľmi sporadicky, preto nebol objektívne spôsobilý verifikovať rozsah výkonov jednotlivých
prác zo strany žalobcu. Aj z uvedeného dôvodu sa strany sporu dohodli na tom, že fakturácia sa bude
realizovať po prevzatí prác stavebným dozorom. Žalovaný teda z objektívnych dôvodov nebol a ani

nie je schopný uviesť iný rozsah prác žalobcom. Ak sa teda žalobca a žalovaný dohodli na tom, že
k fakturácii dôjde až po prevzatí prác dozorom (celkom zjavne stavebným dozorom), takúto dohodu
je nevyhnutné chápať ako ďalší dohodnutý predpoklad zaplatenia ceny diela v zmysle dispozitívneho
ustanovenia § 548 Obchodného zákonníka. V závere poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 23Cdo 2664/2010 zo dňa 25.10.2011, v zmysle ktorého, ak si strany zmluvy o dielo dohodli, že nárok

na zaplatenie ceny diela vzniká zhotoviteľovi až po predložení súpisu vykonaných prác odsúhlaseného
objednávateľom, potom v prípade absencie takéhoto súpisu zhotoviteľ nemá právo na zaplatenie ceny
diela za toto obdobie, pretože bez predloženia tohto súpisu nemôže nastať splatnosť pohľadávky.
Pre úplnosť konštatoval, že žalobca nevykonával dielo riadne, zamestnanci chodili na stavbu veľmi
sporadicky, nepracovali systémovo a odborne, o čom svedčí okrem iného aj zoznam vád a nedorobkov,

ktorý adresoval žalovanému spoločnosť FUDO, s.r.o. ako hlavný realizátor diela.

8. Súd vec opätovne prejednal na pojednávaní dňa 6.9.2024, na ktoré sa dostavili obidve sporové strany
a ich právni zástupcovia, ako aj svedok F. G., ktorého prítomnosť na pojednávaní zabezpečil žalovaný.

9. Štatutárny orgán žalobcu p. H. (ďalej aj „konateľ žalobcu“) na pojednávaní uviedol, že k prvotnému
stretnutiu medzi ním a p. I., (pozn. súdu: konateľ žalovaného) došlo priamo na stavbe v Kesove.
Prešli si rozsah prác a miesto výkonu práce, sprvoti sa dohodli na odmene za prácu na úkol, avšak
v priebehu prvého týždňa nebolo možné potrebné práce zrealizovať, či už z dôvodu materiálovej
nedostupnosti alebo nezabezpečenia stavby. Následne došli so žalovaným k dohode - ústnej dohode,

že budú vykonávať práce v zmysle hodinovej sadzby, nakoľko bolo nutné zabezpečiť materiál, ktorý
následne zabezpečovali jeho ľudia. Títo mali k dispozícii auto, p. I. vytelefonoval materiál v Empírii,
jeho pracovníci nasadli do auta, zobrali ho a namontovali to, čo bolo možné. Takto prebiehala montáž 4
mesiace. Pre žalovaného prestali pracovať z dôvodu neuhradenia faktúr, meškania platieb. Neuhradenéfaktúry boli riadne zaúčtované a sú vedené v účtovníctve, o tom má aj doklady v tlačenej forme. Na
otázku, aby viedol, že pokiaľ by platby nemeškali a ak by všetko korešpondovalo s dohodou, či by
pokračoval v prácach pre žalovaného, uviedol, že určite áno, p. I. ešte v polovičke júla volal, či nedôjdu

niečo spraviť, prosil ich a žiadal, aby im došli pomôcť na stavbu, teda kontaktoval jeho zamestnancov
osobne bez toho, aby informoval jeho. Títo však mali exaktný zákaz s tým, že v prípade jednej hodiny
odpracovanej pre p. I., znamenalo by to pre nich okamžitú výpoveď. Počas tých mesiacov, keď tam tie
práce vykonávali, nebola mu zo strany žalovaného vytýkaná nekvalita, nejaký nedorobok, a to ani raz.
Ďalej uviedol, že žalovaný si objednal u neho vodoinštalatérske práce objednávkou zo dňa 23.03.2021,

avšak následne bola komunikácia s p. I., že menia formu odmeny na hodinovú sadzbu, čiže uvedená
komunikácia prebiehala telefonicky, resp. ústne, lebo nebolo možné v marci realizovať bunky za 100,-
euro, tak ako je to uvedené v objednávke. Teda bola urobená iba jedna finálna dohoda v priebehu marca
s p. I., t.j. že sa budú vykonávať dané práce – vodoinštalatérske na stavbe v Poľnom Kesove v hodinovej
sadzbe 12,- eur na hodinu. Práce, ktoré boli vyfakturované vo faktúrach za marec a apríl 2021, boli
dohodnuté v hodinovej sadzbe, takže boli vyúčtované v zmysle dohody hodinovou sadzbou. Na konci

mesiaca bola vystavená faktúra, jej podkladom bol súpis odpracovaných hodín. Tak to bolo doručené p.
I. a jediný, kto mohol na to odpovedať záporne, bol p. I., ktorý nenamietal ani jednu faktúru, či to bol
marec alebo apríl. Dané faktúry boli žalovaným akceptované a zaplatené.

10. Štatutárny orgán žalovaného p. I., (ďalej aj „konateľ žalovaného“) na pojednávaní dňa 6.9.2024

uviedol, že s konateľom žalobcu (ďalej aj „p. H.“) sa stretol na stavbe ešte v roku 2020. Práce
na stavbe vykonával p. J., zamestnanec žalobcu, ktorý však následne odišiel na dovolenku a nastal
problém, pretože firma M&M STAVIS nebola prítomná na stavbe vyše mesiaca, bolo to obdobie asi
september 2020. Vtedy začali problémy medzi firmou Skicart a medzi hlavným objednávateľom stavby
firmou Fudo. Konateľ žalobcu mu nebral telefóny, nemohol sa mu dovolať, preto bol nútený zobrať

ďalšiu firmu, ktorá mu realizovala stúpacie a ležiace rozvody. Táto firma však mala aj ďalšie zákazky,
ktoré už nemohla odložiť, preto sa znova nakontaktoval na p. H. a oni pokračovali v ďalších prácach.
Pokiaľ sa tu objavilo slovné spojenie zmena objednávky, uviedol, že ku žiadnej zmene objednávky
nedošlo, boli dohodnuté hodinové práce, ale iba na dokončovacie práce na stúpacích rozvodoch, ktoré
tá predchádzajúca firma nestihla dokončiť. Tie samotné bunky sa mali dokončiť za 100,- eur za bunku.

Keďže je z Popradu, nebol prítomný každý deň na stavbe a nemohol odkontrolovať tie hodiny, ktoré
tam chlapi robili. Preto bola dohodnutá odmena za bunky. Pokiaľ sa v objednávke uvádza, že fakturácia
po prevzatí prác dozorom, mal to byť stavebný dozor p. K., ktorý bol prítomný na stavbe denne. Faktúru
za mesiac marec zaplatil preto, že tieto práce, t.j. práce na stúpacích rozvodoch, boli vykonané. Faktúru
za mesiac apríl zaplatil, lebo keď chodil na kontrolné dni, v tom čase sa ešte realizovali tieto práce,

teda práce na stúpacích rozvodoch. Zaplatil ich s časovým posunom, pretože p. H. a jeho zamestnanci
mu narobili škody, naobjednávali toľko materiálu, že je na sklade dodnes a musel zaplatiť dodávateľské
faktúry od dodávateľov vodoinštalačného materiálu. Faktúru za mesiac máj nezaplatil, lebo firma nemala
dostatok finančných prostriedkov, pretože musela platiť faktúry dodávateľským firmám. Mali totiž určitý
kredit, ktorý prečerpali, pretože žalobca objednal veľa materiálu, ktorý museli zaplatiť. Ďalšie veci na

stavbe nemohli fakturovať, pretože neboli dokončené. V tej dobe boli v omeškaní celkovo so stavbou
už asi 4 mesiace, a to bolo práve kvôli firme M&M STAVIS. Zavinenie tejto firmy spočívalo v tom, že
jej zamestnanci nechodili riadne a včas do roboty a nedokončovali veci, aj keď stavba a materiál boli
pripravené. Keď sa finančná situácia vo firme zmenila, tieto faktúry nezaplatil, pretože tie hodinové
sadzby, ktoré boli uvedené na faktúre nekorešpondovali s tým, čo sa robilo a robili sa tie bunky, kde

sa mali fakturovať 100,- eur za bunku. Na otázku, prečo takto neargumentoval, keď dostal faktúry,
uviedol, že on im nevenoval pozornosť, nevie ani kedy faktúra došla a akým spôsobom bola doručená.
Na ďalšiu otázku, prečo nebola zaplatená faktúra za mesiac máj neskôr, keď sa finančná situácia
žalovaného zmenila, uviedol, že v tom čase dostavali tú stavbu ako celok, a ako postupovali práce,
firma Fudo s nimi zrušila zmluvu a vypovedala všetky práce. Mali vykonávať aj práce na zariaďovaní,

avšak v dôsledku zrušenia zmluvy nedostali zaplatenú ani poslednú faktúru firmou Fudo. Následne sa
dostali do omeškania a firma Fudo ich vyzvala na dokončenie stavby, čo sa však nestalo a upozornila
ich, že si budú svoje nároky uplatňovať voči ich spoločnosti súdnou cestou. Firma Fudo tak konala
z dôvodu, že boli v omeškaní a neboli spokojní s prácami. Pokiaľ ide o dôvod, prečo nezaplatili faktúru
za mesiac jún, je to v podstate detto, ako bolo už uvedené.

11. Na otázku súdu, či bol dohodnutý konkrétny spôsob odsúhlasovania, resp. preberania prác
žalovaným a či bola určená konkrétna osoba poverená v mene žalovaného na odsúhlasenie vykonaných
prác a na prevzatie týchto prác, konateľ žalovaného uviedol, že mali to odovzdať jemu alebo p. K..Pokiaľ ide o otázku, či pred vystavením faktúr za mesiace marec a apríl 2021, čiže to sú tie, ktoré boli
zaplatené, boli vykonané práce prevzaté žalovaným, resp. nejakou ním poverenou osobou, konateľ
žalovaného uviedol, že tam na stavbe vládol tak trocha chaos, pretože v každej časti boli niektoré veci

nedokončené, ale čo sa týka tých jednotlivých buniek, tak tam bola jasná dohoda a tie bunky sa mohli
odovzdávaťjednotlivo,mohlisaodovzdávaťvšetkynaraz.Naotázku,čiupozorňovalniekedyžalobcu,že
faktúra, ktorú vystavil, nie je vystavená v súlade s objednávkou, konateľ žalovaného odpovedal, že nie.
Na otázku, či sa vie vyjadriť k tomu, či boli žalobcom realizované práce na týchto jednotlivých bunkách
a v akom rozsahu, konateľ žalovaného uvádza, že práce na týchto bunkách boli vykonané, avšak nevie

uviesť v akom počte a v akom rozsahu.

12. Svedok F. G. na pojednávaní dňa 6.9.2024 uviedol, že konateľa žalobcu p. H. stretol asi raz
a konateľa žalovaného p. I. pozná osobnejšie, spolupracoval s ním na iných zákazkách. Svedok ďalej
uviedol, že chodil s p. I. na zákazku v Poľnom Kesove, kde sa realizovali vodoinštalačné práce, chodili
na kontrolné dni. On tam bol asi každý druhý týždeň. Bol tam svedkom toho, že materiál bol všade po

celej stavbe, bolo to tam rozhádzané. Osobne ten materiál aj zbieral a zvážal ho do garáže, alebo do
skladu p. I.. Toho materiálu bolo hodne. Všímal si, ako p. I. komunikoval so stavbou, vie, že tam boli
problémy, stále mu tam vyvolávali nejakí stavbyvedúci, že nie sú dodržané termíny, že není dodržaný
sľub, že kedy tam budú chlapi. Veľakrát sa stalo, že mal informáciu, že chlapi sú na stavbe, prišli na
stavbu a na stavbe nebol nikto. Bolo aj povedané, že práce sú zrealizované v tých hotelových izbách, ale

po kontrole zistili, že práce zrealizované neboli. Na otázku, či sa vie sa vyjadriť k tomu, akým spôsobom
bola medzi žalobcom a žalovaným dohodnutá cena za tieto práce, uviedol, že za nejaké práce bola
dohodnutá nejaká hodinová mzda, to presne nevie uviesť, ale viem uviesť jednu sadzbu, a to bola
nejakých 100,- eur, za inštaláciu všetkej zdravotechniky v jednej bunke. Túto informáciu získal tak, že
bol osobne pri tom, keď sa dojednávali na tejto sume p. I. s p. H., kde si dohadovali sumu vyššiu, nižšiu,

a nakoniec sa dohodli na takejto sume. Na otázku, či sa vie vyjadriť k nejakej dohode ohľadom prevzatia
prác, uviedol, že práce preberal predtým aj po tej dohode stavbyvedúci z tej firmy, ktorá realizovala celú
tú zákazku, už si presne nespomína meno, ale myslí, že to bol p. D., ale bolo to už dlhšie. Na uvedenú
stavbu chodil s p. I. z dôvodu, že si navzájom vypomáhali, alebo keď išli na kontrolné dni na západ,
tak sa toho zúčastňovali spolu. On nebol k predmetnej stavbe v žiadnom vzťahu a ani jeho firma nebola

v nijakom zmluvnom vzťahu k firme M&M Stavis.

13. Splnomocnený zástupca žalobcu a právny zástupca žalovaného v záverečných rečiach v podstate
zotrvali na svojich doterajších písomných a ústnych podaniach a prednesoch.

14. Na základe dokazovania vykonaného oboznámením listinných dôkazov, výsluchom štatutárneho
orgánu žalobcu, štatutárneho orgánu žalovaného a svedka F. G. súd zistil tento skutkový stav:

15. V prejednávanej veci nebolo sporným to, že žalobca vykonával pre žalovaného vodoinštalatérske
práce na stavbe Thermal park Poľný Kesov. Z objednávky (bez uvedenia dátumu), predloženej

žalobcom, vyplýva, že žalovaný si touto objednávkou objednal u žalobcu dodanie vodoinštalatérskych
prác na vyššie označenej stavbe, pričom cena práce bola stanovená na 100,- eur za bunku.

16. Nespornou skutočnosťou je to, že žalobca faktúrou č. 10/2021 zo dňa 08.04.2021 vyúčtoval
žalovanému práce vykonané na stavbe Thermal park Poľný Kesov v rozsahu 275 hodín x 12,- eur v

celkovej sume 3.300,- eur a faktúrou č. 14/2021 zo dňa 07.05.2021 práce v rozsahu 510,5 hodín x 12,-
eur v celkovej výške 6.126,- eur, pričom obe faktúry žalovaný uhradil.

17. Za ďalšie práce, vykonané v mesiaci máj 2021, vystavil žalobca žalovanému faktúru č. 20/2021
na sumu 8.820,- eur, v označení ktorej je uvedené: „Fakturujeme Vám práce na zákazke „Thermal

park Poľný Kesov v období máj 2021 - 735 h x 12,- eur.“ Žalobca k faktúre pripojil ručne spísanú
listinu, označenú ako „Kesov 05/2021“, z ktorej plynie, že v mesiaci 05/21 malo byť na tejto zákazke
odpracovaných spolu 735 hodín.

18. Za práce prevedené pre žalovaného v mesiaci jún 2021 vystavil žalobca žalovanému faktúru č.

27/2021 na sumu 5.340,- eur, v označení ktorej je uvedené: „Fakturujeme Vám práce na zákazke
„Thermal park Poľný Kesov v období jún 2021 - 445 h x 12,- eur.“ Podľa pripojenej, ručne spísanej
listiny, označenej ako „Kesov 06/2021“, malo byť na tejto zákazke odpracovaných spolu 445 hodín.19. Vyššie uvedené faktúry, t.j. č. 20/2021 a 27/2021, žalovaný žalobcovi nezaplatil.

20. Z ďalších, žalobcom predložených faktúr - č. 10/2021 a č. 14/2021 súd zistil, že žalobca obdobným

spôsobom fakturoval žalovanému realizáciu prác na predmetnej zákazke aj v mesiacoch marec 2021
(275 hodín x 12,- eur) na sumu 3.300,- eur a apríl 2021 (510,5 hodín x 12) na sumu 6.126,- eur. Podľa
tvrdenia žalobcu žalovaný tieto faktúry uhradil, žalovaný toto tvrdenie nepoprel.

Zistený skutkový stav súd podriadil pod tieto zákonné ustanovenia:

21. Podľa § 261 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „ObZ“), táto časť zákona
upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky
okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

22. Podľa § 536 ods. 1 ObZ zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ

sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.

23.Podľa§536ods.2ObZdielomsarozumiezhotovenieurčitejveci,pokiaľnespadápodkúpnuzmluvu,
montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne
zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo

úprava stavby alebo jej časti.

24. Podľa § 536 ods. 3 ObZ cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí byť aspoň určený
spôsob jej určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia.

25. Podľa § 546 ods. 1 ObZ objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu dohodnutú v zmluve
alebo určenú spôsobom určeným v zmluve.

26. Podľa § 548 ods. 1 ObZ objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v čase dojednanom v
zmluve. Pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok na cenu vykonaním

diela.

27. Podľa § 554 ods. 1 ObZ zhotoviteľ splní svoju povinnosť vykonať dielo jeho riadnym ukončením a
odovzdaním predmetu diela objednávateľovi v dohodnutom mieste, inak v mieste ustanoveným týmto
zákonom.

28. Podľa § 266 ods. 1 ObZ prejav vôle sa vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby, ak tento úmysel bol
strane, ktorej je prejav vôle určený, známy alebo jej musel byť známy.

29. Podľa § 266 ods. 3 ObZ pri výklade vôle podľa odsekov 1 a 2 sa vezme náležitý zreteľ na všetky

okolnosti súvisiace s prejavom vôle, včítane rokovania o uzavretí zmluvy a praxe, ktorú strany medzi
sebou zaviedli, ako aj následného správania strán, pokiaľ to pripúšťa povaha vecí.

Na základe zisteného skutkového stavu, vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení súd právne
uzatvára:

30. Súd po právnej stránke súd vyhodnotil záväzkový vzťah medzi stranami sporu, ktoré sú obidve
podnikateľskými subjektami, ako relatívny obchodný záväzkový vzťah (§ 261 ods. 1 ObZ), ktorý sa
spravuje ustanoveniami Obchodného zákonníka (ďalej len „ObZ“).

31. Obchodný zákonník priamo neupravuje postup zmluvných strán pri uzavieraní zmluvy o dielo. Z
toho dôvodu je potrebné použiť postup podľa § 1 ods. 2 veta druhá ObZ, podľa ktorého, ak niektoré
otázky nemožno riešiť podľa ustanovení Obchodného zákonníka, použijú sa predpisy občianskeho
práva. Vychádza sa preto z § 43a a nasl. Občianskeho zákonníka.

32. Uzavretie zmluvy o dielo je dvojstranným právnym úkonom, ktorý sa skladá z návrhu zmluvy a z
jeho prijatia. Včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol návrh určený alebo iné včasné konanie,
z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu (§ 43c ods. 1 Občianskeho zákonníka). Prijatienávrhu sa môže uskutočniť akýmkoľvek, včas urobeným spôsobom, pokiaľ zákon alebo návrh zmluvy
neustanovujú určitú formu.

33. Obchodný zákonník vychádza zo zásady neformálnosti právnych úkonov. Len celkom výnimočne
sa vyžaduje pre platnosť zmluvy písomná forma. Aj v danom prípade sporové strany tvrdia, že zmluvný
vzťah medzi nimi vznikol len na základe ústnej zmluvy. Aj zmenu zmluvy teda môžu tieto zmluvné strany
realizovať rovnako bezformálne, keďže neexistuje písomne uzatvorená zmluva, ktorá by obsahovala
ustanovenie, že jej dodatky alebo zmeny možno realizovať iba písomnou dohodou zmluvných strán.

34. V danom prípade žalobca pripojil k žalobe objednávku vodoinštalačných prác, ktorú mu doručil
žalovaný. Objednávka znela na poskytnutie odmeny v cene 100,- eur za vykonané vodoinštalačné
práce na jednej bunke. Zo skutkových tvrdení žalobcu, ktoré žalovaný nepoprel, preto ich súd považuje
za nesporné, vyplýva, že žalobca za realizáciu vodoinštalačných prác vykonaných v mesiaci marec
a apríl 2021 vyúčtoval žalovanému odmenu na základe časového trvania vodoinštalačných prác, t.j. 12,-

eur/1 hodinu práce (faktúra 10/2021 za mesiac marec 2021 a faktúra 14/2021 za mesiac apríl 2021)
a nie pevnú cenu v sume 100,- eur za vodoinštalačné práce na jednej bunke, ako to bolo uvedené
v objednávke prác. Žalovaný obe faktúry (10/2021 a 14/2021) akceptoval a uhradil ich v plnej výške.

35. Predmetom tohto konania je úhrada faktúr za mesiac máj 2021 v sume 8.820,- eur (faktúra 20/2021)

a za mesiac jún 2021 v sume 5.340,- eur (faktúra 27/2021).

36. Z obsahu vyjadrení sporových strán nevyplýva, že by žalovaný vo vzťahu k prácam realizovaným
žalobcom v mesiacoch máj 2021 a jún 2021, resp. k ich vyúčtovaniu a fakturácii, vzniesol pred podaním
žaloby na súd nejaké námietky, týkajúce sa rozsahu prác či nesprávnej fakturácie. Až v odpore

podanom proti platobnému rozkazu žalovaný namietal že: 1. žalobcom vykonané práce neboli prevzaté
stavebným dozorom, 2. nie je preukázané, že by práce boli vykonané v takom rozsahu, ako sa to uvádza
v súpise, 3. v objednávke bola dohodnutá cena práce 100,- eur za bunku, nevyplýva z nej dohoda na
sume12,-eur/hod.,4.žalobcavnávrhunavydanieplatobnéhorozkazuoznačilmožnosť,žeuplatňovaný
nárok neeviduje v účtovníctve.

37. Ani v platobnom rozkaze a ani v následných vyjadreniach, či prednesoch pred súdom (do vydania
prvého rozsudku vo veci) žalovaný v rámci svoje obrany neuvádzal, že by mal mať so žalobcom
uzatvorenú dohodu, v zmysle ktorej za dokončovacie práce na stúpacích rozvodoch mala byť dohodnutá
hodinová odmena a že samotné bunky sa mali dokončiť za 100,- eur/bunku. Túto obranu žalovaný

vzniesol až po tom, čo odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vrátil vec na nové prejednanie
a rozhodnutie. Žalobca poprel tvrdenia žalovaného, pričom argumentoval tým, že v objednávke síce
bola uvedená suma 100,- eur/bunku, avšak následne, vzhľadom na nepripravenosť stavby a nedostatok
materiálu, nebolo možné realizovať tú zákazku v zmysle objednávky, preto došlo k dohode so
žalovaným, že dané vodoinštalatérske práce budú odmeňované hodinovou sadzbou, t.j. 12,- eur na

hodinu. Týmto spôsobom aj následne boli vyfakturované práce za mesiace marec a apríl 2021, ktoré
žalovaný v plnej výške zaplatil.

38. Súd vyhodnotil obranu žalovaného, prednesenú až po rozhodnutí odvolacieho súdu, za účelovú,
pričom opätovne poukazuje na to, že až do rozhodnutia odvolacieho súdu nebola z jeho strany ani

zmienka o tom, že by mal mať so žalobcom dve dohody ohľadom odmeny za vykonané práce, a to
jednu hodinovú - 12,- eur/hodinu práce na stúpacích rozvodoch a druhú – fixnú 100,- eur/za montáž
sanity na jednej bunke, keďže žalovaný dovtedy stále tvrdil, že dohodnutá bola len odmena 100,- eur/1
bunku. Účelovosti obrany žalovaného nasvedčuje aj skutočnosť, že žalovaný síce v priebehu konania
tvrdil, že faktúry neuhradil z dôvodu, že žalobca fakturoval inú ako dohodnutú odmenu, že práce

neboli fakturované v takom rozsahu, ako boli vykonané, že práce boli zrealizované nekvalitne a pod.,
avšak na pojednávaní dňa 6.9.2024 na otázky právneho zástupcu žalobcu, prečo nezaplatil faktúru
za mesiac máj 2021, sám žalovaný uviedol, že túto faktúru (za máj 2021) neuhradil preto, že firma
nemala dostatok finančných prostriedkov, pretože musela platiť faktúry dodávateľským faktúram. Na
ďalšiu otázku, z akých dôvodov nezaplatil faktúru za mesiac jún 2021, žalovaný uviedol, že detto (pozn.

súdu: z tých istých dôvodov).

39. Súd preto uveril tvrdeniu žalobcu, že v objednávke síce bola uvedená odmena 100,- eur/1 bunku,
ale následne, vzhľadom na situáciu na stavbe (nepripravenosť stavby, nekompletný materiál), boladohodnutá hodinová sadzba 12,- eur/1 hodinu. Týmto spôsobom žalobca vyúčtoval žalovanému práce
vykonané v mesiacoch marec 2021 a apríl 2021 a žalovaný obe faktúry bez námietok uhradil. Súd má
za to, že túto následnú prax medzi sporovými stranami možno považovať za prejavy vôle zmluvných

strán, ktorými deklarovali existenciu dohody vo vzťahu k odmene za vykonané vodoinštalatérske práce,
a to na základe ich reálneho trvania 12,- eur/hodinu.

40. Pokiaľ ide o rozsah vykonaných prác žalobcom, žalovaný spochybnil ich rozsah, a to jednak
vzhľadom na to, že žalovaný nebol stále prítomný na stavbe, teda nemohol objektívne skontrolovať ich

vykonanie a jednak namietal, že žalobca nepredložil potvrdenie o prevzatí prác stavebným dozorom.
Uvedené námietky nepovažuje súd za opodstatnené a dôvodné, pričom k týmto uvádza nasledovné.

41. Ako už bolo vyššie uvedené, po doručení faktúry č. 20/2021 vystavenej na sumu 8.820,- eur, splatnej
dňa 2.7.2021 a ani po doručení faktúry č. 27/2021, vystavenej na sumu 5.340,- eur, splatnej dňa
2.8.2021, žalovaný žiadnym spôsobom nespochybnil vystavené faktúry, neohradil sa voči vykázaným

hodinám za prácu, ktoré boli presne vyčíslené a pripojené k obidvom faktúram a taktiež nenamietal
žalobcom vyúčtovanú formu odmeny (hodinovú – 12,- eur/hodinu). Žalovaný v podstate ani v konaní
pred súdom nepoprel, že by žalobca vykonal pre neho určité vodoinštalatérske práce, avšak spochybnil
len ich rozsah. Dôvodil tým, že žalovaný nebol stále prítomný na stavbe, preto z objektívnych dôvodov
nebol a ani nie je schopný uviesť rozsah prác zrealizovaných žalobcom. Taktiež namietal, že žalobcom

vykonané práce neboli schválené, resp. prevzaté stavebným dozorom. K uvedeným námietkam súd
uvádza najprv to, že v objednávke nie je uvedené, že práce by mali byť prevzaté „stavebným“ dozorom.
Žalovanýneposkytolvysvetlenie,akýmspôsobomzabezpečilkontroluvykonávanýchprác,preverovanie
ich rozsahu ako podkladu pre následnú fakturáciu. Naproti tomu má súd za to, že podmienenie
odmeny prevzatím či odsúhlasením žalovaným alebo „dozorom“ je neplatným ustanovením zmluvy,

pretože neodsúhlasením akéhokoľvek počtu fakturovaných hodín by žalobca bez ďalšieho strácal nárok
na zaplatenie týchto hodín, čo je neakceptovateľné. Je úlohou žalovaného, aby spoľahlivo vyvrátil
fakturáciu žalobcu na základe dôkazov, avšak nielen na základe neodsúhlasenia vykonaných prác.

42. V priebehu celého konania žalovaný nepredložil riadne verifikovaný dôkaz, ktorým by fakturáciu

žalobcu, dokumentujúcu počty odpracovaných hodín, vyvrátil. Neuniesol teda dôkazné bremeno
ohľadom tvrdenia iného rozsahu žalobcom vykonaných prác, oproti tvrdeniu žalobcu prezentovaného
v žalobe a podloženého súpismi hodín, priloženými k faktúram.

43. V civilnom sporovom konaní platí tzv. prejednacia zásada. Každá zo strán nesie procesnú

zodpovednosť za to, že svojimi tvrdeniami vnesie do procesu ten skutkový materiál, ktorý bude
v súlade s jej procesnými záujmami. Úspech v konaní je možný len za náležitej podpory legitímnosti
nároku, prostredníctvom dôkazov, ktoré strany predložia. Súd je oprávnený založiť rozhodnutie na
skutočnostiach podložených procesnými stranami, a to, čo strany nepredložia a nepreukážu, nemôže
vziať za základe pre svoje rozhodovanie.

44. V zmysle ustanovenia § 151 Civilného sporového poriadku, ak strana poprie skutkové tvrdenia,
ktoré s týkajú jej konania alebo vnímania, je povinná uviesť vlastné tvrdenie o predmetných skutkových
okolnostiach, inak je popretie neúčinné. Súd preto hodnotil pri žalovaným formulovanej procesnej
obrane, do akej miery žalovaný účinne poprel tvrdenia žalobcu vo vzťahu k splneniu podmienky

a dôvodnosti fakturácie ceny poskytnutého plnenia. Primárne súd konštatuje, že žalovaný od doručenia
faktúr č. 20/2021 a 27/2021, prílohou ktorých boli súpisy prác, do doručenia platobného rozkazu,
preukázateľne neurobil vo vzťahu k žalobcovi žiaden úkon, ktorým by spochybnil dôvodnosť fakturácie.
Ďalej súd poznamenáva, že žalovaný neuviedol vlastné tvrdenia k tomu, ktorú osobu poveril v mene
žalovaného kontrolovať a preberať plnenia žalobcu. Súd v procese hodnotenia dôkazov zohľadňoval

skutočnosť, že žalobca cenu poskytnutého plnenia žalovanému riadne vyfakturoval a faktúry
žalovanému riadne doručil. Prvé námietky voči žalovanému nároku uplatnil až po doručení platobného
rozkazu v súdnej veci, teda po začatí konania.

45. Žalovaný na podporu svojich tvrdení navrhol vypočuť svedka F. G.. Tento svedok konštatoval, že

chodieval so žalovaným na stavbu Kesov a bol prítomný pri tom, keď sa žalovaný a žalobca dojednávali
o odmene za vykonané práce, uviedol, že za nejaké práce bola dohodnutá nejaká hodinová mzda, to
presne nevedel uviesť, ale vie uviesť jednu sadzbu, a to nejakých 100,- eur za elektroinštaláciu všetkej
zdravotechniky v jednej bunke. Nakoľko z výpovede svedka vyplynulo, že chodieval na danú stavbu sožalovaným len občas a že nebol so žiadnou zo sporových strán v zmluvnom vzťahu, pokiaľ ide o práce
na danej stavbe, súd má za to, že je síce možné, že svedok bol prítomný pri dojednávaní sa odmeny
za práce vykonané na uvedenej stavbe, avšak nemožno vylúčiť aj iný záver, t.j. že sporové strany si

následne dojednali odmenu za vykonané práce iným spôsobom.

46. Pre úplnosť súd uvádza, že námietky žalovaného, že dôvodom neuhradenia faktúr mali byť aj
nekvalitne vykonané práce, resp. že pracovníci žalobcu objednali veľa materiálu a pod. nie sú pre dané
konanie právne relevantné, a to opätovne s poukazom najmä na skutočnosť, že po doručení faktúr

žalovaný nevzniesol žiadne námietky voči ním a pokiaľ ide o tvrdenie, že mu pracovníci žalobcu mali
spôsobiť škodu, v tejto súvislosti si môže uplatniť nároky na náhradu škody voči žalobcovi, avšak pre
rozhodnutie v teraz prejednávanej veci sú tieto námietky irelevantné.

47. Pre poriadok súd ešte dodáva, že žalovaný namietal dôvodnosť žaloby, okrem iného, aj s poukazom
na to, že žalobca uplatňovaný nárok neeviduje v účtovníctve. Žalobca však v konaní predložil listinné

dôkazy (fotokópia z knihy pohľadávok), z ktorých je zrejmé, že tieto pohľadávky sú riadne zaevidované
v účtovníctve žalobcu.

48. Na základe všetkých vyššie uvedených dôvodov dospel súd k záveru, že nárok žalobcu, ktorým
sa domáha voči žalovanému zaplatenia faktúry č. 20/2021 vo výške 8.820,- eur a faktúry č. 27/2021

vo výške 5.340,- eur, je v celom rozsahu dôvodný a opodstatnený. O nespochybniteľnosti žalobcom
vystavených napokon svedčí aj predchádzajúca prax zmluvných strán spočívajúca v tom, že ich obsah
sa žiadnym spôsobom neodlišoval od faktúr č. 10/2021 a 14/2021, ktorých náležitosti žalovaný vôbec
nespochybňoval a v nich uvedené sumy uhradil v plnej výške. Takýto spôsob postupu, s poukazom
na ustálenú predchádzajúcu prax medzi zmluvnými stranami, ktorý neodporuje zákonu, nemôže byť

na ujmu žalobcovi, ak zároveň obvykle vyplýva zo spôsobu, akým obe strany v obdobných prípadoch
obchodovali už predtým.

49.Vzhľadomnavyššieuvedenéskutočnostiacitovanézákonnéustanoveniasúdposúdilnárokžalobcu
na zaplatenie sumy 14.160,- eur ako dostatočne preukázaný vykonanými dôkazmi, a preto priznal

žalobcovi uplatnený nárok titulom zmluvného plnenia.

50. Žalovaný neuhradením faktúr v lehote splatnosti sa dostal do omeškania, preto súd priznal žalobcovi
aj právo na zaplatenie úrokov z omeškania v zákonom stanovenej sadzbe odo dňa nasledujúceho po dni
splatnosti jednotlivých (v žalobe označených faktúr) až do ich zaplatenia tak, ako to vyplýva z výrokovej

časti tohto rozsudku.

Trovy konania

51.Vrozhodnutí,ktorýmsakonaniekončí,rozhodnesúdajbeznávrhuonárokunanáhradutrovkonania

(§ 262 ods. 1 CSP).

52. Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

53. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa citovaného ustanovenia § 255 ods. 1 CSP.
Žalobca bol v spore v celom rozsahu úspešný a preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania
voči žalovanému v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne samostatným
uznesením vyšší súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Okresný súd Stará Ľubovňa.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky,
súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva

v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebonesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa exekučného poriadku. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže
žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.