Uznesenie ,
Zmenené Judgement was issued on Tuesday, September 30, 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Co/66/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1425206186
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Patricia Skotnická
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1425206186.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patricie Skotnickej a členov
JUDr. Romana Bolebrucha a JUDr. Miroslavy Saxovej v spore žalobcu: Tatra banka, a.s., IČO: 00
686 930, Hodžovo námestie 3, Bratislava, zastúpeného RASLEGAL, s.r.o., IČO: 36 855 561, Mostová
2, Bratislava, proti žalovanej: Z.. X. X., G. X, G., zastúpenej advokátkou JUDr. Lenkou Charvátovou,
Družstevná 3, Bratislava, o určenie neúčinnosti kúpnej zmluvy a o návrhu na nariadenie neodkladného

opatrenia, na odvolanie žalovanej proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 17.07.2025, č.
k. 64C/45/2025-70, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že návrh žalobcu na nariadenie
neodkladného opatrenia z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 17.07.2025, č. k. 64C/45/2025-70, nariadil neodkladné

opatrenie, ktorým žalovanej zakázal nakladať s nehnuteľnosťami vedenými Okresným úradom,
katastrálnym odborom, nachádzajúcim sa v okrese Bratislava V, obci G.-K., katastrálnom území (ďalej
len „k. ú.“) K., zapísaným na liste vlastníctva (ďalej len „LV“) č. XXXX ako byt č. X, na X. poschodí,
nachádzajúci sa vo vchode G. X bytového domu, súpisné č. XXXX, postaveného na pozemku parcelné
č. XXXX, k bytu prislúchajúceho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu,
na príslušenstve a spoluvlastnícky podiel k pozemku parcelné č. XXXX registra „U.“, o výmere 428

m2, zastavaná plocha a nádvorie, o veľkosti 8333/266656 k celku (ďalej len „nehnuteľnosť“ alebo
„byt“), a to najmä previesť vlastnícke právo k nehnuteľnosti kúpnou zmluvou, darovacou zmluvou,
zámennou zmluvou, túto vložiť ako nepeňažný vklad do základného imania obchodnej spoločnosti alebo
družstva, zaťažiť ju záložným právom, vecným bremenom, zriadiť zabezpečovací prevod vlastníckeho
práva k nehnuteľnosti, túto prenajať, vypožičať, odstrániť, zničiť, poškodiť, urobiť neupotrebiteľnou alebo
nakladať s ňou iným spôsobom, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej.

2. V odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že žalobca sa žalobou zo dňa 01.07.2025 domáhal
určenia, že kúpna zmluva, zapísaná v katastri nehnuteľností vedenom pre k. ú. K. v rámci
konania č. V-26017/2023, predmetom ktorej bol prevod nehnuteľnosti, je voči nemu právne neúčinná na
tom skutkovom základe, že dňa 03.02.2017 ako veriteľ uzavrel so spoločnosťou ALGE s.r.o., IČO: 47
843 829, so sídlom v Bratislave, Metodova 3 (ďalej len „dlžník“) zmluvu o splátkovom úvere č. S. (ďalej

len „zmluva o úvere“) a v jej rámci i Dohodu o ručení (ďalej len „zmluva“) podľa § 497 až § 507 zákona
č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodný zákonník“). Na jej základe vystupoval
I. A., bývajúci v G., na G. X, ako ručiteľ (ďalej len „ručiteľ“). Vychádzajúc z údajov o priezvisku, trvalom
pobyte a dátume narodenia bol žalobca presvedčený, že v prípade žalovanej išlo o sestru ručiteľa, čo
žiadal preveriť konajúcim súdom. Žalobca poskytol dlžníkovi úver na podnikateľské účely v sume 49.000
eur, ktorá suma bola predmetom zmien v dodatkoch zo dňa 15.01.2018, 22.11.2018 a 25.11.2019, a

celkovo predstavovala sumu 76.500 eur, s konečnou splatnosťou predĺženou do 30.11.2024. Vzhľadom
na to, že dlžník nedodržal povinnosti vyplývajúce mu z úverovej zmluvy, keď riadne a včas neplnildohodnuté splátky, žalobca pristúpil k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru; zároveň dlžníka, ako aj
ručiteľa osobitnými výzvami vyzval na vrátenie dlžnej sumy (14.410,80 eura) v lehote 5 dní odo dňa
doručenia vyhlásenia mimoriadnej splatnosti. Následne si dňa 11.06.2025 uplatnil voči obom súdnou

cestou nárok v upomínacom konaní pred Okresným súdom Banská Bystrica, konanie vedené pod sp.
zn. 14Up/853/2025.

3. Žalobca ďalej uviedol, že voči dlžníkovi sa vedie viacero exekúcií, a preto považoval za
nepravdepodobné, že z jeho strany dôjde k uspokojeniu jeho nárokov; rovnako neevidoval, že by mal

ručiteľ akýkoľvek iný exekvovateľný majetok. Na portáli katastra nehnuteľností pritom zistil skutočnosti
vyvolávajúce u neho presvedčenie, že ručiteľ sa v nadväznosti na nepriaznivé a neúspešné podnikanie
spojené s nesplácaním poskytnutého úveru, ako aj pohľadávok iných svojich veriteľov, zbavil svojho
nehnuteľného majetku a tento previedol na žalovanú, ktorá je jeho sestrou. V tomto smere žalobca
poukázal osobitne na výpis z LV č. XXXX, na ktorom žalovaná figurovala ako vlastníčka nehnuteľnosti,
keď titulom nadobudnutia vlastníctva bola kúpna zmluva, evidovaná pod č. V-26017/2023 zo dňa

20.12.2023 (ďalej ako „kúpna zmluva“). Podľa mienky žalobcu nehnuteľnosť pravdepodobne pôvodne
patrila ručiteľovi, ktorý potom ako u dlžníka nastali finančné problémy, zjavne očakával, že bude musieť
sám vysporiadať záväzky svojej spoločnosti, a preto svoj nehnuteľný majetok previedol na žalovanú.
Išlo o prevod, ktorým ručiteľ zámerne vyňal nehnuteľnosť zo svojej dispozičnej sféry, a to tak, aby naň
nemali dosah veritelia, všetko s úmyslom ponechať ju v jeho rodine. V tejto súvislosti žalobca požiadal

konajúci súd o zabezpečenie kompletnej zložky katastrálneho spisu Okresného úradu Bratislava,
katastrálny odbor, pod V-26017/2023, vrátane kúpnej zmluvy, keďže tieto údaje ako neverejné, sú pre
neho nedostupné. Podľa mienky žalobcu v prípade kúpnej zmluvy išlo o účelový prevod s úmyslom
ukrátiť uspokojenie jeho pohľadávky, ako aj pohľadávok ďalších veriteľov, nakoľko jediným zámerom
prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti bolo znemožniť uspokojenie jeho nárokov; žalovaná pritom

patrí do okruhu blízkych osôb ručiteľa, jej vedomosť o ukracujúcom úmysle brata sa teda prezumuje.
Majúc za to, že preukázal úmysel ručiteľa ukrátiť jeho uspokojenie, ako aj prezumovanú vedomosť
žalovanej o tomto úmysle, bol žalobca presvedčený, že je oprávnený domáhať sa vyslovenia neúčinnosti
kúpnej zmluvy podľa § 42a ods. 3 písm. a) zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej ako
„Občianskyzákonník“).Podotkolpritom,žepodľajudikatúryajzmenaštruktúrymajetkumôžezaurčitých

okolností spôsobiť ukrátenie veriteľa, a to v dôsledku reálneho nenadobudnutia protiplnenia, z ktorého
by sa veritelia mohli uspokojiť; potom za zmenšenie majetku dlžníka, resp. ukrátenie veriteľa je na
účely odporovateľnosti právneho úkonu potrebné považovať aj takú zmenu skladby majetku dlžníka
spôsobujúcu, že veriteľova pohľadávka zostane skutočne ukrátená. Podľa mienky žalobcu môže v
budúcnosti dôjsť k ďalšiemu nakladaniu s nehnuteľnosťou a žalovaná sa môže začať zbavovať majetku

v úmysle zamedziť tak jemu alebo iným veriteľom získať späť to, čo neoprávnene ušlo z majetku ručiteľa,
a v tomto smere môže realizovať i prevod nehnuteľnosti na ďalšie osoby. Už z doterajšieho vývoja vecí
pritom vyplýva, že osoby (zrejme žalovaná a ručiteľ - pozn. odvolacieho súdu) konajú na základe vopred
pripraveného plánu a koordinovane, čím dochádza k jeho ukracovaniu, čo v konečnom dôsledku môže
viesť aj k zmareniu budúcej exekúcie. Na uvedenom základe sa preto žalobca domáhal nariadenia

neodkladného opatrenia, ktorým by súd prvej inštancie zakázal žalovanej nakladať s nehnuteľnosťou,
najmä previesť vlastnícke právo k nej kúpnou zmluvou, darovacou zmluvou, zámennou zmluvou,
vložiť ju ako nepeňažný vklad do základného imania obchodnej spoločnosti alebo družstva, zaťažiť
nehnuteľnosť záložným právom, vecným bremenom, zriadiť zabezpečovací prevod vlastníckeho práva
k nehnuteľnosti, nehnuteľnosť prenajať, vypožičať, odstrániť, zničiť, poškodiť, urobiť neupotrebiteľnou

alebo nakladať s ňou iným spôsobom, a to až do právoplatného skončenia prebiehajúceho konania.
Nevyhnutnosť nariadenia neodkladného opatrenia spočívala v potrebe bezodkladne upraviť pomery
strán, aby nedošlo k zmareniu žaloby ako takej. Ak by konajúci súd jeho návrhu nevyhovel bol žalobca
toho názoru, že existuje dôvodná obava, že dôjde k prevodu nehnuteľnosti na ďalšie osoby, čím
nenávratne dôjde k zmareniu žaloby, nakoľko by túto musel zmeniť podľa § 42b ods. 4 Občianskeho

zákonníka na žalobu o plnenie z titulu náhradovej pohľadávky.

4. Súd prvej inštancie po vykonaní lustrácie v Registri obyvateľov Slovenskej republiky (ďalej len
„register obyvateľov“), z ktorej zistil, že ručiteľ je v súrodeneckom vzťahu so žalovanou, a zabezpečení
katastrálneho spisu Okresného úradu Bratislava, katastrálny odbor, č. V 26017/2023, zistil, že I.

A. uzavrel dňa 15.11.2023 so žalovanou zmluvu o prevode vlastníctva bytu (kúpna zmluva), predmetom
ktorej bol odplatný prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti zapísanej v katastri nehnuteľností
vedenom katastrálnym odborom Okresného úradu Bratislava, pre okres Bratislava V, obec G.-mestská
časť K., katastrálne územie K., na LV č. XXXX, konkrétne išlo o byt č. X, nachádzajúci sa na Xnadzemnom podlaží v bytovom dome v G. na ulici G., súpisné č. XXXX, postavený na parcele registra
U. H., parcelné č. XXXX, vchod G. X, vo výlučnom vlastníctve predávajúceho, v podiele 1/1, ako i
spoluvlastnícky podiel patriaci k bytu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na

príslušenstve domu o veľkosti 8333/266656, a spoluvlastnícky podiel na pozemku zastavanom bytovým
domom, parcela registra U. H., parcelné č. XXXX, zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 428 m2 v
podiele 8333/266656. Následne, aplikujúc ustanovenia § 324 ods. 1, ods. 3, § 325 ods. 1, ods. 2 písm.
c) a písm. d), § 326, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1, ods. 2, § 330 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.
z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), § 42a ods. 1 až ods. 3 písm. a), § 42b ods. 1 až ods. 4

Občianskeho zákonníka vyhodnotil návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia za dôvodný.

5. Žalobca podľa mienky konajúceho súdu osvedčil existenciu práva vo veci samej (pravdepodobnosť
nároku), keď zo žaloby, ním predložených listinných dôkazov, ako i kúpnej zmluvy vyplýva, že by mohli
byť splnené podmienky odporovateľnosti namietaného právneho úkonu, ktorá otázka však bude ďalej
predmetom dokazovania. Vychádzajúc z kúpnej zmluvy mal za preukázané, že ručiteľ previedol na

žalovanú vlastnícke právo k nehnuteľnosti, pričom týmto právnym úkonom mohlo dôjsť k ukráteniu
uspokojenia žalobcovej vymáhateľnej pohľadávky. Pre úspešnosť odporovacej žaloby sa pritom
vyžaduje, aby pohľadávka veriteľa bola vymáhateľná, čo nemožno zamieňať s jej vykonateľnosťou;
vykonateľnosť predstavuje takú kvalitu veriteľovej pohľadávky, ktorej už svedčí exekučný titul, kým
u vymáhateľnej pohľadávky ide o pohľadávku, ktorej zaplatenie si veriteľ môže nárokovať žalobou

podanou na súd; existenciu pohľadávky a jej vymáhateľnosť mal pritom osvedčenú z listín predložených
žalobcom.

6. Súd prvej inštancie vyhodnotil za splnenú aj v poradí druhú z podmienok pre nariadenie
neodkladného opatrenia, a to osvedčenie obavy z ohrozenia prípadnej exekúcie. Ozrejmil, že žalobca

sa domáhal určenia neúčinnosti právneho úkonu, čo znamená, že v prípade úspechu jeho žaloby bude
odporovateľný právny úkon (kúpna zmluva) voči nemu relatívne neúčinný; v takom prípade by sa na
základe právoplatného rozsudku mohol domáhať uspokojenia svojej pohľadávky z predmetu sporného
právneho úkonu, t. j. nehnuteľnosti. Žalovaná sa nestáva povinnou v exekúcii, nakoľko právne účinky
úspešného odporu sa voči nej prejavia v tom zmysle, že v rámci exekučného konania proti dlžníkovi

je povinná strpieť jej vedenie i na predmet plnenia z odporovaného právneho úkonu. Exekúcia by
však podľa mienky konajúceho súdu mohla byť ohrozená, ak by žalovaná ešte pred právoplatným
skončením konania o neúčinnosť právneho úkonu previedla spornú nehnuteľnosť na tretiu osobu, v
ktoromprípadebyuspokojeniepohľadávkyexekúciounehnuteľnostinazákladeprávoplatnéhorozsudku
vydaného v tomto konaní nebolo možné. Exekúciu by bolo možné viesť len na iný majetok žalovanej, a

to do výšky hodnoty majetku predstavujúceho prospech z pôvodne odporovaného právneho úkonu, čo
však predpokladá existenciu ďalšieho vykonateľného súdneho rozhodnutia ukladajúceho povinnosť na
náhradu v zmysle § 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka. V takom prípade by sa musel žalobca opätovne
obrátiť na súd, čím by došlo nielen k množeniu súdnych sporov, ale najmä k zhoršeniu jeho postavenia.
So zreteľom na uvedené považoval súd prvej inštancie za žiadúce, aby vo vlastníckych vzťahoch k

predmetnej nehnuteľnosti nevznikli zmeny, nakoľko v takom prípade by došlo k možnému zhoršeniu
realizácie súdneho rozhodnutia v merite veci; pritom obavu z ohrozenia budúceho výkonu rozhodnutia
nemusia nevyhnutne založiť len faktické úkony vlastníka smerujúce k prevodu vlastníctva, či k zaťaženiu
nehnuteľnosti, ale aj iné okolnosti prípadu. Už len vychádzajúc z osvedčeného predpokladu, že kúpna
zmluva, na základe ktorej ručiteľ previedol nehnuteľnosť na žalovanú, predstavuje odporovateľný právny

úkon, možno podľa mienky konajúceho súdu predpokladať ďalší prevod, resp. zaťaženie nehnuteľnosti v
prospechtretíchosôb,všetkovsnahevyhnúťsaprípadnejbudúcejexekúcii.Zkonštantnejrozhodovacej
činnosti vyšších súdnych autorít pritom vyplýva, že práve v konaniach o odporovateľnosť právnych
úkonov je nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa zabráni ďalším prevodom nehnuteľností,
dôvodné. Odporovacia žaloba má totiž význam dovtedy, kým ten, kto nadobudol majetok odporovaným

právnym úkonom, je jeho vlastníkom, nakoľko ak ho stratí, musí veriteľ podať proti subjektu, ktorý
mal z odporovaného právneho úkonu prospech, novú žalobu na peňažné plnenie. Zákonné dôsledky
zmeny vlastníckeho práva v priebehu konania o žalobe o neúčinnosť právneho úkonu potom podľa
názoru súdu prvej inštancie zakladajú dôvodnosť obavy žalobcu, že exekúcia bude ohrozená, resp. že
bude podstatne sťažené alebo znemožnené uspokojenie jeho pohľadávky. Osobitný charakter konania

o neúčinnosť právneho úkonu, ktorého zmyslom je zaistiť uspokojenie veriteľovej pohľadávky, potom
odôvodňuje nariadenie neodkladného opatrenia o zákaze dispozície žalovanej s nehnuteľnosťou, a to aj
bez preukázania jej konkrétnych úkonov smerujúcich ku kvantitatívnej alebo kvalitatívnej zmene majetku
postihnuteľného v exekúcii, keď i prípadná ďalšia dispozícia s vecou by mohla výrazne ovplyvniť, ažzmariť, účel konania, ktorého predmetom je neúčinnosť právneho úkonu. Nariadením neodkladného
opatrenia tak možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa žalobca domáhal, keď v jeho dôsledku pominie
hrozba zmarenia prípadnej exekúcie, dôjde k dočasnej stabilizácii pomerov a umožní sa nerušené

rozhodovanie o veci samej. Zároveň nedôjde k obmedzeniu, či ohrozeniu práv žalovanej k nehnuteľnosti
v neprimeranom rozsahu, nakoľko táto nebude žiadnym spôsobom obmedzovaná v ich bežnom užívaní,
nevznikne jej žiadna ujma, keď obmedzenie dispozície s nehnuteľnosťou má len dočasný charakter, a
to do skončenia konania o veci samej, pričom žalobcovi nevznikne na uvedenom základe neprimeraná
výhoda. Tým, že neodkladné opatrenie nevytvorí nenávratný a nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch

a jeho nariadením sa bude realizovať aj jeho preventívna funkcia spočívajúca v predchádzaní vzniku
ďalších možných súdnych sporov, považoval ho konajúci súd za súladné so zásadou proporcionality.

7. Záverom súd prvej inštancie konštatoval, že sledovaný účel nebolo možné dosiahnuť nariadením
zabezpečovacieho opatrenia. Ku zriadeniu sudcovského záložného práva je možné pristúpiť za
kumulatívneho splnenia podmienok založených na existencii záväzkového vzťahu medzi stranami, kde

jeden subjekt vystupuje v postavení veriteľa a druhý v postavení dlžníka, voči ktorému má veriteľ
peňažnú pohľadávku a jednak existencie obavy, že exekúcia pohľadávky bude ohrozená. V danej
veci však žalobca nedisponoval peňažnou pohľadávkou voči žalovanej, keď sa voči nej domáhal len
vyslovenia neúčinnosti právneho úkonu.

8.Majúcsasplnenévšetkypodmienkyprenariadeniežalobcomnavrhovanéhoneodkladnéhoopatrenia,
súd prvej inštancie jeho návrhu v celom rozsahu vyhovel.

9. Súd prvej inštancie nerozhodol o nároku na náhradu trov konania, nakoľko vydané uznesenie
nepredstavovalo rozhodnutie, ktorým sa konanie končí v zmysle § 262 ods. 1 C.s.p.

10. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná z
dôvodov podľa § 365 písm. b), d) až h) C.s.p. Po zhrnutí obsahu žaloby a odôvodnenia napadnutého
uzneseniavyjadrilanesúhlassozáveromkonajúcehosúduosplnenívšetkýchpodmienokprenariadenie
neodkladného opatrenia. Žalobca podľa nej hodnoverne neosvedčil dôvodnosť a trvanie nároku,

ktorému žiadal poskytnúť ochranu. Z dostupných údajov katastrálneho portálu, konkrétne z LV č. XXX,
k. ú. I., totiž vyplýva existencia ďalšieho nehnuteľného majetku v podielovom spoluvlastníctve ručiteľa,
o veľkosti podielu 1/6 k celku, a to k pozemkom parcelné č. XXXX/X, zastavaná plocha a nádvorie, o
výmere 919 m2, parcelné č. XXXX/X, zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 255 m2, parcelné č. XXXX/
X, zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 27 m2, parcelné č. XXXX/X, zastavaná plocha a nádvorie,

o výmere 80 m2, parcelné č. XXXX/X, záhrada, o výmere 1.044 m2, parcelné č. XXXX/X, zastavaná
plocha a nádvorie, o výmere 47 m2, parcelné č. XXXX/X, záhrada, o výmere 53 m2, parcelné č. XXXX/X,
zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 49 m2, stavba so súpisným č. XXX, dom na pozemku parcelné
č. XXXX/X, garáž, na pozemku parcelné č. XXXX/X, letná kuchyňa na pozemku parcelné č. XXXX/
X, garáž na pozemku parcelné č. XXXX/X a hospodárska budova na pozemku parcelné č. XXXX/X

(ďalej aj ako „nehnuteľnosti vo I.“). Na uvedenom základe považovala žalovaná žalobcove tvrdenie o
neexistencii iného exekvovateľného majetku ručiteľa za nepravdivé. Dodala pritom, že u žalobcu, ktorý
je bankou, treba predpokladať určitý kvalifikovaný stupeň konania s vynaložením náležitej starostlivosti.
Napokon, dôkaz vyplývajúci z verejného registra, ktorým je katastrálny portál, mohol v zmysle § 185 ods.
2 C.s.p. vykonať i súd prvej inštancie, i keď to strany nenavrhli, keď i podľa rozhodnutia Najvyššieho

súdu SR, sp. zn. 1Cdo 35/2016, také doplnenie dôkazov je možné, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie
o veci. Súd prvej inštancie sa teda pred rozhodnutím o návrhu žalobcu mal zaoberať a zodpovedne
skúmaťsplnenievšetkýchpodmienokanevychádzaťlenzožalobcovýchjednostrannýchtvrdení.Dospel
by potom k zisteniu iného, ďalšieho majetku ručiteľa, ktorý nie je vzhľadom na výšku pohľadávky
zanedbateľný. Pritom posúdenie výšky pohľadávky žalobcu a hodnoty majetku, ktorý dlžníkovi ostal

po spornom právnom úkone, je jednou zo zákonných podmienok, ktoré musí skúmať v súvislosti s
odporovateľnosťou právneho úkonu. Ak totiž dlžníkovi ostane aj po vykonaní právneho úkonu, ktorému
sa odporuje, majetok, z ktorého je možné uspokojiť nespornú pohľadávku veriteľa, taký právny úkon
nemožno označiť za odporovateľný. Trhová hodnota nehnuteľností vo I. pripadajúca na spoluvlastnícky
podielručiteľapritompodľažalovanejpostačujenato,abypokrylažalobcovupohľadávku.Vtomtosmere

poukázala na odborné vyjadrenie Národnej asociácie realitných kancelárií SR (ďalej len „NARKS“),
ktoré založila do súdneho spisu. V ňom NARKS na základe porovnania trhových dát odhadla trhovú
cenu nehnuteľností vo I. na realitnom trhu s nehnuteľnosťami v rozpätí od 380.000 eur do 410.000 eur.Žalovaná v tejto súvislosti doplnila, že zohľadniac i produktívny vek ručiteľa, je predpoklad, že disponuje
aj iným majetkom postihnuteľným exekúciou.

11. Pokiaľ išlo o samotnú kúpnu zmluvu žalovaná ju označila za ekvivalentný právny úkon, so zreteľom
na kúpnu cenu 200.000 eur, ktorú hradila v dvoch častiach, a to preddavkom v sume 60.000 eur a
prostredníctvom úveru poskytnutého BKS Bank AG; tá previedla sumu 69.707,95 eura na úverový
účet ručiteľa, čím vyplatila jeho úver zabezpečený záložným právom VÚB, a.s., pričom zvyšnú sumu
70.292,05 eura uhradila na účet ručiteľa vedený u žalobcu. Napokon, i podľa aktuálneho výpisu z LV

č. XXXX, k. ú. K., viazne na nehnuteľnosti záložné právo v prospech financujúcej BKS Bank AG. Tieto
skutočnosti mohol konajúci súd rovnako zistiť z údajov na výpise z LV č. XXXX, k. ú. K., pri skúmaní
podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia. Na podporu svojho tvrdenia žalovaná predložila
zmluvu o úvere uzavretú dňa 24.10.2023 s financujúcou bankou. Kúpna cena nehnuteľnosti bola
stanovená a zodpovedala všeobecnej hodnote bytu, ktorá podľa predloženého znaleckého posudku č.
181/2023 znalkyne F.. S.. Z. K. predstavovala 206.000 eur. Z uvedeného žalovaná dovodila, že ručiteľovi

bola právnym úkonom poskytnutá reálne ekvivalentná finančná protihodnota, v jeho dôsledku teda
nedošlo k zmenšeniu jeho majetku, ale len k jeho transformácii na reálnu finančnú hodnotu. Ručiteľovi
i po uspokojení banky ostala stále časť kúpnej ceny postačujúca na úhradu jeho dlhu voči žalobcovi,
ktorý tento vyčíslil na sumu 12.923 eur spolu s príslušenstvom; tomuto ekvivalentnému právnemu úkonu
nemožno úspešne odporovať.

12. Žalovaná v ďalšom poprela, že by kúpnu zmluvu jej účastníci uzatvárali s cieľom ukrátiť žalobcu.
Ručiteľ pritom i po jej podpísaní naďalej, minimálne do apríla 2024, splácal úver svojej spoločnosti, a
teda sa nesnažil vyhnúť plneniu svojich záväzkov. Neobstojí potom tvrdenie žalobcu, že ručiteľ, potom
akonastaliudlžníkafinančnéproblémy,zjavneočakával,žebudemusieťsámvysporiadaťjehozáväzky,

a preto previedol vlastnícke právo k nehnuteľnosti na jej osobu. V tejto súvislosti žalobca nepreukázal
vágne tvrdenia o koordinovanom a vopred naplánovanom postupe medzi ňou a ručiteľom, ktoré v celom
rozsahu poprela. Podľa jej vedomosti nie sú voči ručiteľovi vedené žiadne exekúcie a ona nekupovala
byt z dôvodov na jeho strane, ale z osobitných osobných dôvodov; pritom, ani pri vynaložení náležitej
starostlivosti nemohla rozpoznať žalobcom tvrdený údajný úmysel ručiteľa ukrátiť uspokojenie jeho

pohľadávky, keďže skúmala, či proti ručiteľovi neprebiehajú súdne alebo exekučné konania alebo také
nehrozia, čo vyplývalo i z článku VI. bod 3 písm. d) kúpnej zmluvy. V tomto smere podotkla, že i keď
ručiteľ žil životným štýlom nad rámec bežného štandardu, vždy konal a javil sa solídne. Poukázala pritom
na podľa nej analogický prípad, ktorý posudzoval Okresný súd Galanta v konaní sp. zn. 8C/284/2011,
následne odvolací Krajský súd v Trnave pod sp. zn. 24Co/101/2018 a Najvyšší súd SR v rozhodnutí

sp. zn. 2Cdo 98/2022.

13. Podľa žalovanej žalobca neosvedčil ani potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z
ohrozenia exekúcie, ako ďalšej z podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia. Upriamila
pozornosť na to, že je vlastníčkou bytu od roku 2023, býva v ňom, keď uvedenému predchádzal rozvod

jej manželstva a vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov dohodou, po uzatvorení ktorej
potrebovala riešiť svoju bytovú otázku; pritom, v byte bývala už od roku 2011. Žalobca v návrhu
neuviedol skutočnosti nasvedčujúce, že by v budúcnosti mienila meniť aktuálny stav týkajúci sa bytu
alebo realizovala úkony odôvodňujúce takú obavu, resp. obavu zo zmarenia exekúcie predajom bytu.
Neodkladnéopatreniepretopodľanejbolovydané„preistotu“.Akbybolsprávnynázorkonajúcehosúdu

o obave z ohrozenia exekúcie bez ďalšieho, v takom prípade by bolo možné v každom reivindikačnom
spore nariadiť automaticky neodkladné opatrenie, nakoľko nemožno považovať za isté, či exekúcia bude
úspešná. Obavu z ohrozenia exekúcie nemožno vyvodiť len z charakteru konania, resp. osvedčenia
predpokladu, že kúpna zmluva je odporovateľným právnym úkonom, naviac, pokiaľ taký predpoklad
argumentáciou uvedenou v odvolaní vyvrátila.

14. V neposlednom rade žalovaná namietala i nesprávnosť záveru konajúceho súdu v bode 24.
odôvodnenia jeho uznesenia. I prípadný prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti pred právoplatným
skončením prebiehajúceho konania by nemal za následok nenávratné zmarenie žaloby, nakoľko
priznaniu peňažnej náhrady podľa § 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka musí predchádzať určenie

neúčinnosti kúpnej zmluvy, nakoľko odporovateľnosť nemožno riešiť ako predbežnú otázku v rámci
konania o žalobe na plnenie peňažnej náhrady. Žalobca si pritom mohol nepochybne uplatniť právo na
peňažnú náhradu popri odporovacej žalobe ako tzv. výrok in eventum.15. Napokon, neodkladné opatrenie nebolo nariadené ani v súlade s princípom proporcionality, keď
existuje výrazný nepomer medzi hodnotou veci, na ktorú sa obmedzenie vzťahovalo a hodnotou
chráneného záujmu. Nehnuteľnosť totiž bola ocenená na sumu 206.000 eur, kým hodnota žalobcovej

pohľadávkykudňumimoriadnejsplatnostiúveruzodpovedalasume14.410,80eura,atedahodnotabytu
14-násobne prevyšovala túto pohľadávku. Zároveň z hľadiska rozsahu, pokiaľ jej konajúci súd zakázal
byt prenajať, vypožičať, odstrániť, zničiť, poškodiť, urobiť neupotrebiteľným alebo s ním nakladať iným
spôsobom, túto povinnosť, odhliadnuc od jej neurčitosti a nezrozumiteľnosti, jej uložil nad nevyhnutnú
mieru. Pritom exekúcii, resp. jej zmareniu nebráni situácia, pokiaľ by byt prenajala alebo vypožičala.

16. Sumarizujúc, že predložené dôkazy preukazujú, že ručiteľ disponuje iným postihnuteľným majetkom,
a to v hodnote vyššej ako je pohľadávka žalobcu, tento neosvedčil pravdepodobnosť svojho nároku a ani
splnenie ďalších predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia, žalovaná navrhla, aby odvolací
súd napadnuté uznesenie zmenil a návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol a
priznal jej náhradu trov odvolacieho konania.

17. Žalobca sa k odvolaniu žalovanej písomne nevyjadril.

18. Odvolací súd prejednal odvolanie žalovanej bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385
ods. 1 C.s.p. a contrario a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.

19. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

20. Podľa § 324 ods. 3 C.s.p. neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel

nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

21. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

22. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

23. Podľa § 329 ods. 2 C.s.p. pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

24. Účelom neodkladných opatrení je bezodkladná úprava pomerov strán sporu a podmienkou pre
ich nariadenie je osvedčenie, že bez takej úpravy by bolo právo strany sporu, ktorá podáva návrh
na nariadenie neodkladného opatrenia, ohrozené, príp. že by bola ohrozená exekúcia. Preto je
potrebné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti

nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ako i osvedčenie, že je tu nebezpečenstvo
bezprostrednej ujmy. Nariadenie neodkladného opatrenia je tiež podmienené tým, že sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením podľa § 343 C.s.p. Je nutné vychádzať z naliehavosti
a nutnej potreby bezodkladnej úpravy pomerov, ktorá je osvedčená iba vtedy, ak sa preukáže existencia
takých konkrétnych úkonov strany sporu, voči ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia

smeruje, v dôsledku ktorých sa strana, ktorá podáva návrh na neodkladné opatrenie, môže dôvodne
obávať nenapraviteľnej alebo len ťažko napraviteľnej ujmy na jej strane. Uvedené platí i v prípade obavy
z ohrozenia exekúcie, ktorú zvyčajne možno osvedčiť doložením dôkazných prostriedkov, z ktorých
vyplynie, že dlžník realizuje faktické alebo právne úkony s kvantitatívnym vplyvom na exekvovateľný
majetok (zmenšenie majetku) alebo podľa okolností prípadu aj s kvalitatívnym vplyvom na tento majetok

(zmena zloženia majetku, štruktúry, likvidity, zníženie speňažiteľnosti). Splnenie predpokladov pre
nariadenie neodkladného opatrenia nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení navrhovateľa, no je
potrebné tieto tvrdenia osvedčiť, a to aspoň do tej miery, že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie
o ich pravdivosti, keď pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia
nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení.

25. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na uplatnenú argumentáciu žalovanej
v odvolaní, bolo posúdiť, či v danom prípade boli splnené zákonné podmienky pre nariadenie
neodkladného opatrenia v znení podľa návrhu žalobcu. Oboznámiac sa so skutkovými tvrdeniami vžalobe a v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, so skutočnosťami vyplývajúcimi z obsahu
spisu, zohľadňujúc argumentáciu prednesenú žalovanou v odvolaní, podporenú ňou predloženými
listinnými dôkazmi, dospel odvolací súd na rozdiel od súdu prvej inštancie k záveru, že žalobca

neosvedčil také skutočnosti, ktoré by v danej veci umožňovali nariadenie neodkladného opatrenia a jeho
návrh nepovažoval za opodstatnený.

26. V prvom rade odvolací súd udáva, že žalobca sa dovolával súdnej ochrany formou nariadenia
neodkladnéhoopatreniazdôvodupotrebybezodkladnejúpravypomerovstrán,ktorápodľazneniapetitu

navrhovaného neodkladného opatrenia spočívala v uložení zákazu žalovanej nakladať konkrétnymi
úkonmi s nehnuteľnosťou v zmysle § 325 ods. 2 písm. d) C.s.p. Vychádzajúc z dikcie ustanovenia § 343
ods. 1 C.s.p. možno súhlasiť s tým, že žalobcom sledovaný účel nebolo možné docieliť prostredníctvom
zabezpečovaciehoopatrenia,nakoľkomedziprocesnýmistranamineexistovalzáväzkovývzťah,ktorého
predmetom by bola peňažná pohľadávka žalobcu ako veriteľa voči žalovanej ako dlžníkovi.

27. Žalobca opodstatnenosť navrhovaného neodkladného opatrenia zdôvodňoval existenciou nároku
vo veci samej, keď jeho danosť odvodzoval od právneho úkonu (kúpnej zmluvy) medzi žalovanou
a ručiteľom, ktorý podľa neho ukracoval uspokojenie jeho vymáhanej pohľadávky voči ručiteľovi.
Hodno podotknúť, že skutočnosť, že kúpna zmluva vykazovala znaky odporovateľného právneho úkonu
žalobca len dedukoval, bez akejkoľvek znalosti osoby pôvodného vlastníka bytu, resp. že ním bol

práve ručiteľ, bez vedomosti o rodinných väzbách zmluvných strán (ručiteľ-žalovaná), ako i samotného
obsahu kúpnej zmluvy, keďže v tejto súvislosti požiadal konajúci súd „preveriť“, či žalovaná je sestrou, a
teda blízkou osobou ručiteľa, ako i obstarať zmluvnú dokumentáciu týkajúcu sa katastrálneho konania
pod č. V-26017/2023, vrátane kúpnej zmluvy. Súd prvej inštancie sa po oboznámení so zmluvou o
prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti zo dňa 15.11.2023 stotožnil s názorom žalobcu, že ňou

mohlo dôjsť k ukráteniu uspokojenia jeho vymáhateľnej pohľadávky. Avšak, v okolnostiach významných
pre konanie o nariadenie neodkladného opatrenia vôbec neskúmal a nezaoberal sa tým, či žalobca
osvedčil, že tento úkon mal znaky odporovateľného právneho úkonu, najmä, či mal za následok
objektívny úbytok majetkových hodnôt ručiteľa, z ktorých by mohol dosiahnuť uspokojenie svojej
pohľadávky voči nemu. Ako totiž správne argumentovala žalovaná v odvolaní, odporovateľnými nemôžu

byť tzv. ekvivalentné právne úkony, pri ktorých nedochádza k objektívnemu zmenšeniu majetku dlžníka.
Charakter ekvivalentného úkonu má len také plnenie, za ktoré dlžník nadobudol iné plnenie rovnocennej
povahy (k tomu podporne rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 21Cdo 2791/1999, sp. zn. 30Cdo
2435/2006 a sp. zn. 21Cdo/2426/1999). K ukráteniu uspokojenia vymáhateľnej pohľadávky veriteľa teda
nemôže dôjsť, ak sa síce zmenší imanie dlžníka, avšak tento naďalej vlastní taký majetok, ktorý sám

osebe postačuje k tomu, aby sa z neho veriteľ uspokojil; takým majetkom pritom môžu byť aj peniaze,
ktorédlžníkreálnezískalzpredajasvojhomajetku,takakovdanomprípade.Zobsahuzmluvyoprevode
vlastníckeho práva k bytu zo dňa 15.11.2023, na podklade ktorej ručiteľ previedol vlastnícke právo k
nehnuteľnosti na žalovanú, za kúpnu cenu 200.000 eur, pritom nepochybne vyplýva, že od žalovanej
obdržal sumu 60.000 eur, ktorú mu uhradila vopred, kým zvyšok v sume 140.000 eur mu vyplatila

prostredníctvom úveru poskytnutého BKS Bank AG, keď sumu 69.707,95 eura previedla na úverový
účet určený v súvislosti so splatením predchádzajúceho úveru zabezpečeného záložným právom VÚB,
a.s., a sumu 70.292,05 eura previedla na bankový účet ručiteľa. Ručiteľovi tak v dôsledku právneho
úkonu, ktorým previedol vlastnícke právo k bytu na žalovanú, zostali finančné prostriedky (60.000 eur
a 70.292,05 eura) postačujúce k tomu, aby sa z nich žalobca ako veriteľ mohol uspokojiť, resp. mohol

uspokojiť svoju vymáhateľnú pohľadávku (v ním deklarovanej sume 12.923 eur spolu s úrokmi 1.074,03
eura, úrokmi z omeškania v sume 413,77 eura, paušálnou náhradou výdavkov v sume 40 eur a úrokmi
z omeškania). Žalovaná pritom znaleckým posudkom č. 181/2023, I. F.. S.. Z. K., osvedčila, že kúpna
cena bytu dojednaná zmluvnými stranami na sumu 200.000 eur nebola nijako podhodnotená, keď
zodpovedalajehovšeobecnejhodnotevdanommiesteačase,prihliadajúcnarodinnévzťahyzmluvných

strán (206.000 eur).

28. Nemožno tiež prehliadnuť, že žalovaná svojimi tvrdeniami, podporenými i listinnými dôkazmi,
relevantne spochybnila ďalšie tvrdenie žalobcu o tom, že nemohol dosiahnuť uspokojenie svojich
nárokov voči ručiteľovi, keďže tento nedisponuje iným exekvovateľným majetkom. Žalovaná výpisom z

LV č. XXX, pre k. ú. I., preukázala, že ručiteľ je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností vo Vlachove,
ktorých hodnota sa podľa odborného vyjadrenia NARKS zo dňa 06.08.2025 pohybuje v rozpätí od
380.000 eur do 410.000 eur, čo pri spoluvlastníckom podiele ručiteľa o veľkosti 1/6 predstavuje sumu
od 63.333 eur do 68.333 eur.29. V tejto súvislosť považuje odvolací súd za vhodné dodať, že konajúci súd nebol povinný ex offo
preverovať, či ručiteľ je/bol vlastníkom iných nehnuteľností a za týmto účelom zisťovať jeho majetkový

status v evidencii nehnuteľností, ako mylne argumentovala žalovaná, odvolávajúc sa na ustanovenie §
185 ods. 2 C.s.p. a rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1Cdo 35/2016. Je treba totiž mať stále
na pamäti, že konajúci súd bol v štádiu rozhodovania o návrhu na neodkladné opatrenie, v ktorom nie
je z dôvodu krátkosti času priestor pre vykonanie dokazovania v rozsahu vyžadovanom v základnom
konaní; rozsah dokazovania je zúžený vzhľadom na účel a podstatu neodkladného opatrenia (k tomu

aj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5Cdo 25/2019). Súd nevykonáva riadne dokazovanie v
zmysle ustanovenia § 185 a nasl. C.s.p., keď vychádza z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
a z listinnými dôkazmi osvedčených skutočností. Hodno tiež dodať, že cieľom právnej úpravy § 185 ods.
2 C.s.p. umožňujúcej súdu vykonať dôkaz, ktorý strany nenavrhli, ak tento dôkaz vyplýva z verejných
registrov alebo zoznamov, je, aby boli v súdnom konaní eliminované situácie, keď rozhodnutie súdu
bude v rozpore so skutočnosťou. V praxi totiž môže nastať situácia, že stranami tvrdené skutočnosti

nie sú napríklad v dôsledku zmeny pozemkových úprav (zmena očíslovania, rozdeľovanie a spájanie
parciel a pod.) zhodné so skutočnosťou; práve vtedy nie je súd viazaný dôkaznými návrhmi strán a
vykoná dôkazy za účelom zosúladenia tvrdení strán so skutočnosťou vyplývajúcou z verejných registrov,
čo však nebol tento prípad. Nedôvodný bol i poukaz žalovanej na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR,
sp. zn. 1Cdo 35/2016, ktorého predmetom bol individuálny pracovnoprávny spor, majúci podľa súčasnej

právnej úpravy charakter sporu s ochranou slabšej strany, o ktorom súdy rozhodovali podľa právnej
úpravy zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Tá súdom umožňovala výnimočne vykonať aj
iné dôkazy, ako strany (účastníci) navrhli, ak bolo ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci (§
120 ods. 1 O.s.p.). Predmetom konania v prejednávanej veci je žaloba na tom skutkovom základe, že
právny úkon - kúpna zmluva uzavretá medzi ručiteľom a žalovanou, je voči žalobcovi neúčinná; nejde

teda o prípad spadajúci pod spor s ochranou slabšej strany.

30. Žalovaná v ďalšom poprela i žalobcom tvrdený úmysel ručiteľa vyhnúť sa plneniu svojich
záväzkov voči nemu. Je pritom zrejmé, že žalobca založil tieto svoje tvrdenia len na vágnych a ničím
nepodložených domnienkach o nešpecifikovanom vopred naplánovanom a koordinovanom postupe

súrodencov (žalovanej a ručiteľa), ktorý odvodzoval výlučne od uzavretia kúpnej zmluvy medzi nimi.
Pre účely konania o návrhu na neodkladné opatrenie žalovaná pritom tvrdila, že i po uzatvorení kúpnej
zmluvy obligačný dlžník až do apríla 2024 plnil svoje záväzky vyplývajúce zo zmluvy, ako i to, že bola
obozretná a preverovala, či proti ručiteľovi neprebiehajú súdne alebo exekučné konania, alebo také
nehrozia, čo je zrejmé i z článku VI. bod 3 písm. d) kúpnej zmluvy; pravdivosti tohto vyhlásenia potom

svedčí i obsah výpisu z registra poverení na vykonanie exekúcie, vedeného Ministerstvom spravodlivosti
SR. Podľa neho ručiteľ ako fyzická osoba nefiguruje v žiadnom z prebiehajúcich exekučných konaní.

31. Zohľadniac sumárne vyššie uvedené skutočnosti, žalobca podľa mienky odvolacieho súdu v tomto
štádiu konania neosvedčil dostatočne dôvodnosť a trvanie nároku, ktorého ochrany sa navrhovaným

neodkladným opatrením domáhal; tým však odvolací súd nemienil prejudikovať rozhodnutie o veci
samej a vysloviť prípadnú neoprávnenosť podanej žaloby. Zdôrazňuje, že povinnosť tvrdenia a dôkazná
povinnosť v rozsahu osvedčenia tvrdených skutočností v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného
opatreniazaťažovaliprávežalobcu,ktorýsisvojupovinnosťvtomtosmerenesplnil.Uvedenýnedostatok
potom už sám osebe predstavoval dôvod, pre ktorý nebolo možné vyhovieť jeho návrhu na nariadenie

neodkladného opatrenia v požadovanom znení.

32. Odvolací súd pritom musel prisvedčiť i ďalšej odvolacej argumentácii žalovanej, ktorou namietala
nesprávnosť vyhodnotenia potreby bezodkladnej úpravy pomerov, resp. danosť obavy z ohrozenia
exekúcie konajúcim súdom. Súd prvej inštancie jej dôvodnosť založil len na hypotéze, že pokiaľ má

kúpna zmluva charakter odporovateľného právneho úkonu, možno dôvodne predpokladať, že žalovaná
pristúpi k ďalšiemu prevodu bytu, resp. jeho zaťaženiu v prospech tretích osôb, a preto nepovažoval
mať za preukázané úkony žalovanej smerujúce k dispozícii s nehnuteľnosťou. Svoj názor konajúci súd
podporilipoukazomnaosobitnýcharakterkonaniavmeriteveci(oneúčinnosťprávnehoúkonu),ktorého
zmyslom je zaistiť uspokojenie pohľadávky veriteľa.

33. Odvolací súd považuje na rozdiel od súdu prvej inštancie za nutné, aby pre potreby nariadenia
neodkladného opatrenia boli aspoň osvedčené také skutočnosti, ktoré by reálne odôvodňovali potrebu
úpravy pomerov sporových strán, príp. obavu z ohrozenia exekúcie. Uvedomujúc si, že úmysel akobezprostredný vnútorný vzťah osoby k určitému právnemu následku môže byť preukázaný s ťažkosťami,
a preto i osvedčenie konania smerujúceho k ohrozeniu práv a záujmov žalobcu môže byť obtiažne,
nepovažuje však ničím neosvedčený predpoklad žalobcu o úmysle druhej strany niečo vykonať vo väzbe

inajehonepodloženúdomnienkuokoordinovanompostupesúrodencov(ručiteľaažalovanej)realizovať
prevod nehnuteľnosti na ďalšie osoby, za dostatočný dôvod pre nariadenie neodkladného opatrenia;
naviac,pokiaľsamázabrániťtakémutvrdenémukonaniu,bezpreukázaniaďalšíchsúvisiacichokolností.
V opačnom prípade by podľa názoru odvolacieho súdu mohlo dôjsť k nariadeniu neodkladného
opatrenia prakticky v každej veci, v ktorej by prichádzala do úvahy možnosť dispozície s vecami alebo

právami (§ 325 ods. 2 písm. c) a d) C.s.p.), resp. automaticky v každom súdnom konaní začatom na
základe odporovacej žaloby, čo však nepochybne nebolo úmyslom zákonodarcu. Odvolací súd dáva do
pozornosti, že účinná ochrana záujmov sporovej strany je dostatočným spôsobom zachovaná už tým,
že v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia postačuje tvrdené skutočnosti osvedčiť, t. j. nie je
nutné ich nepochybne preukázať. Preto je dôvodné vyžadovať od navrhovateľa neodkladného opatrenia
osvedčenie bezodkladnej potreby úpravy pomerov, príp. ohrozenia exekúcie, a nielen púhe zhodnotenie

vnútorného presvedčenia a domnienok žalobcu, že žalovaná pristúpi k realizácii úkonov majúcich
za následok zmenu vecných práv k nehnuteľnosti; tieto samy osebe úmysel žalovanej akokoľvek
disponovať s nehnuteľnosťou nezakladajú, o to viac, pokiaľ ho táto v odvolaní výslovne poprela. Aj
pre návrh na nariadenie neodkladného opatrenia teda platí, že skutočnosti uvádzané žalobcom nie
je postačujúce len tvrdiť, ale musia byť doložené dôkazmi, ktorými ich opodstatňuje. Potreba úpravy

pomerov je potom osvedčená iba vtedy, ak sa preukáže existencia takých konkrétnych úkonov strany
sporu, voči ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje, v dôsledku ktorých sa strana,
ktorá podáva návrh na neodkladné opatrenie, môže dôvodne obávať nenapraviteľnej alebo len ťažko
napraviteľnej ujmy na jej strane, príp. sa obávať ohrozenia exekúcie; existenciu takých úkonov zo strany
žalovanej žalobca neosvedčil.

34. A napokon, odvolací súd musel prisvedčiť i argumentácii žalovanej, že súd prvej inštancie pri
úvahe o nariadení neodkladného opatrenia, spočívajúceho v zákaze previesť vlastnícke právo k
nehnuteľnosti kúpnou zmluvou, darovacou zmluvou, zámennou zmluvou, túto vložiť ako nepeňažný
vklad do základného imania obchodnej spoločnosti alebo družstva, zaťažiť ju záložným právom, vecným

bremenom, zriadiť zabezpečovací prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, túto prenajať, vypožičať,
odstrániť, zničiť, poškodiť, urobiť neupotrebiteľnou alebo nakladať s ňou iným spôsobom, nedostatočne
posúdil i otázku nevyhnutej miery takého obmedzenia žalovanej, resp. primeranosti zásahu do jej práv,
čím nedostatočne vyhodnotil zásadu proporcionality. Žalovaná v tomto smere poukázala na hodnotu
nehnuteľnosti (podľa znaleckého posudku č. 181/2023 v sume 206.000 eur), ktorá viac ako 14 - násobne

prevyšuje žalobcom deklarovanú hodnotu jeho pohľadávky voči ručiteľovi (v sume 14.410,80 eura).

35. Odvolací súd k uvedenému udáva, že pri nariadení neodkladného opatrenia je potrebné skúmať
primeranosť ujmy na strane povinnej osoby (žalovaná), ktorá by jej týmto obmedzením vznikla, a to aj
z dôvodu dodržania zásady proporcionality; jej zmyslom je, aby uložením špecifikovaných povinností

nebola spôsobená ujma na základných právach povinnej osoby a aby takáto ujma nebola neprimeraná
sledovanému cieľu. Súd preto môže nariadiť len také opatrenie, ktoré postačuje na dosiahnutie tohto
účelu. Z listinných dôkazov predložených žalovanou možno nepochybne konštatovať, že hodnota
nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom nariadeného neodkladného opatrenia, prevyšuje v značnej miere
hodnotu pohľadávky, na základe ktorej si žalobca uplatnil odporovaciu žalobu; odvolací súd potom

považoval za neprimerané nariadenie neodkladného opatrenia v navrhnutom rozsahu so zreteľom na
hodnotu nehnuteľnosti, ktorej sa navrhnuté obmedzenie dispozície má týkať. Možno pritom prisvedčiť
i logickej úvahe žalovanej, že vychádzajúc z povahy predmetu kúpnej zmluvy, ktorým je byt a k nemu
prislúchajúci spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach, spoločných zariadeniach bytového domu,
ako i spoluvlastnícky podiel k pozemku, asi sťažka ho možno „odstrániť“, príp. urobiť neupotrebiteľným.

36. S poukazom na vyššie uvedené, po vecnom a právnom zhodnotení relevantných skutočností
vyplývajúcich z obsahu spisu, dospel odvolací súd k záveru, že neboli naplnené všetky predpoklady
pre nariadenie neodkladného opatrenia, a preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 388
C.s.p. zmenil tak, že návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

37. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).