Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, November 28, 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Cob/20/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122218679
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Hvišč, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:6122218679.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Hvišča, PhD. a členov

senátu JUDr. Igora Ragana a JUDr. Natálie Štrkolcovej v spore žalobcu: M&M STAVIS s.r.o., so sídlom
Rosinského 11, 949 01 Nitra, IČO: 48 095 753, zastúpeného A. B. C. D., nar. 23.10.1957, E. D. XXX,
XXX XX D., proti žalovanému: Skicart spol. s.r.o., so sídlom Podtatranská 137/6, 058 01 Poprad, IČO: 52
604 608, zastúpený JUDr. Michalom Barnovským, advokátom, so sídlom Námestie generála Štefánika
532/7, 064 01 Stará Ľubovňa, IČO: 53 287 461, o zaplatenie 14.160,- eur s príslušenstvom, o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa zo dňa 30.09.2024, č. k. 5Cb/6/2022 – 186,
takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok Okresného súdu Stará Ľubovňa z 30. septembra 2024, č. k.: 5Cb/6/2022 - 186.

II.Žalobcovipriznávaprotižalovanémunároknanáhradutrovodvolaciehokonania vplnomrozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 14.160,- eur s úrokom
z omeškania 5 % ročne zo sumy 8.820,- eur od 03.07.2021 do zaplatenia, úrokom z omeškania 5 %
ročne zo sumy 5.340,- eur od 03.08.2021 do zaplatenia a žalobcovi proti žalovanému priznal nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Uviedol, že nebolo sporným, že žalobca vykonával pre žalovaného vodoinštalatérske práce na stavbe
Thermal park Poľný Kesov, a to na základe objednávky (bez uvedenia dátumu), ktorou si žalovaný
objednal u žalobcu dodanie vodoinštalatérskych prác za cenu 100,- eur za bunku. Žalobca faktúrou
č. 10/2021 zo dňa 08.04.2021 vyúčtoval žalovanému práce vykonané na stavbe Thermal park Poľný
Kesov v rozsahu 275 hodín x 12,- eur v sume 3.300,- eur a faktúrou č. 14/2021 zo dňa 07.05.2021
práce v rozsahu 510,5 hodín x 12,- eur v sume 6.126,- eur, pričom obe faktúry žalovaný uhradil. Za
ďalšie práce, vykonané na stavbe Thermal park Poľný Kesov v mesiaci máj 2021, vystavil žalobca

žalovanému faktúru č. 20/2021 na sumu 8.820,- eur (735 h x 12,- eur). Žalobca k faktúre pripojil ručne
spísanú listinu, označenú ako „Kesov 05/2021“, z ktorej plynie, že v mesiaci 05/21 malo byť na tejto
zákazke odpracovaných spolu 735 hodín. Za práce vykonané na stavbe Thermal park Poľný Kesov v
mesiaci jún 2021 vystavil žalobca žalovanému faktúru č. 27/2021 na sumu 5.340,- eur (445 h x 12,-
eur). Podľa pripojenej, ručne spísanej listiny, označenej ako „Kesov 06/2021“, malo byť na tejto zákazke
odpracovaných spolu 445 hodín. Faktúry č. 20/2021 a 27/2021 žalovaný neuhradil.

3. Žalovaný namietal, že žalobcom vykonané práce neboli prevzaté stavebným dozorom, že nie je
preukázané, že by práce boli vykonané v rozsahu zaznačenom v súpise, že dohodnutá cena práce
bola 100,- eur/bunka a nie 12,- eur/hod. a že žalobca neeviduje uplatnený nárok v účtovníctve. Po
zrušujúcom rozhodnutí odvolacieho súdu žalovaný tvrdil dohodu, v zmysle ktorej sa dokončovacie prácena stúpacích rozvodoch mali účtovať hodinovou odmenou (12,- eur/hod.) a vodoinštalačné práce v
bunkách sa mali dokončiť za 100,- eur/bunku. Žalobca poprel tvrdenia žalovaného, pričom uviedol, že
v objednávke síce bola uvedená suma 100,- eur/bunku, avšak následne, vzhľadom na nepripravenosť

stavby a nedostatok materiálu, nebolo možné realizovať zákazku v zmysle objednávky, preto došlo k
dohode so žalovaným, že vodoinštalatérske práce budú odmeňované hodinovou sadzbou, t. j. 12,- eur/
hodina.

4. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 261 ods. 1, § 266 ods. 1, 3, § 536 ods. 1 až 3,

§ 546 ods. 1, § 548 ods. 1, § 554 ods. 1 Obchodného zákonníka ako relatívny obchodný záväzkový
vzťah. S ohľadom na nesporné vyúčtovanie realizácie vodoinštalačných prác v mesiaci marec a apríl
2021 na základe časového trvania vodoinštalačných prác, t. j. 12,- eur/hodina práce vo faktúre č.
10/2021 za mesiac marec 2021 a faktúra č. 14/2021 za mesiac apríl 2021 (a nie pevnou cenou 100,-
eur za vodoinštalačné práce na jednej bunke, ako to bolo uvedené v objednávke prác) a žalovaným
realizovanú úhradu faktúr č. 10/2021 a č. 14/2021 bez akýchkoľvek námietok, súd prvej inštancie

považoval obranu žalovaného za účelovú. Až do rozhodnutia odvolacieho súdu nebola z jeho strany ani
zmienka o tom, že by mal mať so žalobcom dve dohody ohľadom odmeny za vykonané práce, a to jednu
hodinovú (12,- eur/hodinu práce) na stúpacích rozvodoch a druhú fixnú (100,- eur/za montáž sanity na
jednej bunke). O účelovosti obrany žalovaného svedčí aj skutočnosť, že žalovaný na pojednávaní dňa
06.09.2024 uviedol, že faktúru (za máj 2021) neuhradil pre nedostatok finančných prostriedkov. Súd

prvej inštancie preto uveril tvrdeniu žalobcu, že v objednávke síce bola uvedená odmena 100,- eur/
bunka, ale následne, vzhľadom na situáciu na stavbe (nepripravenosť stavby, nekompletný materiál),
bola dohodnutá hodinová sadzba 12,- eur/hod. Týmto spôsobom žalobca vyúčtoval žalovanému práce
vykonané v mesiacoch marec 2021 a apríl 2021 a žalovaný obe faktúry bez námietok uhradil. Túto
následnú prax medzi sporovými stranami možno teda považovať za prejavy vôle zmluvných strán,

ktorými deklarovali existenciu dohody vo vzťahu k odmene za vykonané vodoinštalatérske práce, a to
na základe ich reálneho trvania 12,- eur/hodinu.

5. Pokiaľ ide o rozsah vykonaných prác žalobcom, žalovaného námietky, že nebol prítomný na
stavbe vždy, teda nemohol objektívne skontrolovať rozsah vykonania prác a že žalobca nepredložil

potvrdenie o prevzatí prác stavebným dozorom, súd prvej inštancie nepovažoval za opodstatnené.
Žalovaný v konaní nepoprel, že by žalobca vykonal pre neho určité vodoinštalatérske práce. V
objednávke nie je uvedené, že práce by mali byť prevzaté „stavebným“ dozorom. Podmienenie odmeny
prevzatím či odsúhlasením žalovaným alebo „dozorom“ je podľa súdu prvej inštancie neplatné, pretože
neodsúhlasením akéhokoľvek počtu fakturovaných hodín by žalobca bez ďalšieho strácal nárok na

zaplatenie, čo je neakceptovateľné. Je úlohou žalovaného, aby spoľahlivo vyvrátil fakturáciu žalobcu,
avšak v priebehu celého konania nepredložil riadne verifikovaný dôkaz, ktorým by fakturáciu žalobcu,
dokumentujúcu počty odpracovaných hodín, vyvrátil. Neuniesol teda dôkazné bremeno ohľadom
tvrdenia iného rozsahu žalobcom vykonaných prác, oproti tvrdeniu žalobcu prezentovaného v žalobe
a podloženého súpismi hodín, priloženými k faktúram. Neuviedol vlastné tvrdenia k tomu, ktorú osobu

poveril v mene žalovaného kontrolovať a preberať plnenia žalobcu. Žalobca cenu poskytnutého plnenia
žalovanému riadne vyfakturoval a faktúry žalovanému riadne doručil. Pokiaľ ide o tvrdenie, že mu
pracovníci žalobcu mali spôsobiť škodu, v tejto súvislosti si môže žalovaný uplatniť nárok na náhradu
škody voči žalobcovi, avšak pre rozhodnutie v prejednávanej veci sú tieto námietky irelevantné. Ak
žalovaný namietal neevidenciu uplatneného nároku v účtovníctve žalobca predložil listinné dôkazy

(fotokópia z knihy pohľadávok), z ktorých je zrejmé, že tieto pohľadávky sú riadne zaevidované v
účtovníctve žalobcu.

6. Čo sa týka svedka F. G., tento uviedol, že bol prítomný pri tom, keď sa žalovaný a žalobca dojednávali
o odmene za vykonané práce, pričom podľa neho bola za nejaké práce dohodnutá hodinová mzda,

avšak presne nevedel uviesť, za ktoré. Súd prvej inštancie túto svedeckú výpoveď posúdil tak, že je
síce možné, že svedok bol prítomný pri dojednávaní odmeny za práce vykonané na uvedenej stavbe,
avšak nemožno vylúčiť to, že sporové strany si následne dojednali odmenu za vykonané práce iným
spôsobom.

7.Žalovanýsaneuhradenímfaktúrvlehotesplatnostidostaldoomeškania,pretosúdpriznalžalobcoviaj
úroky z omeškania v zákonom stanovenej sadzbe odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti jednotlivých
(v žalobe označených faktúr) až do ich zaplatenia.8. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalobcovi,
ktorý bol v celom rozsahu úspešný, súd prvej inštancie priznal nárok na náhradu trov konania voči
žalovanému v rozsahu 100 %.

9. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný, ktorý žiadal jeho zmenu tak, že sa
žaloba zamietne. Uviedol, že konateľ žalovaného sa na stavbe nachádzal len veľmi sporadicky (čo
potvrdil na pojednávaní dňa 06.09.2024), preto nebol objektívne spôsobilý verifikovať rozsah výkonu
jednotlivých prác. V zmysle dohody zmluvných strán sa fakturácia mala realizovať až po prevzatí

prác stavebným dozorom so splatnosťou 30 dní. Stavebný dozor G. H., ako odborne spôsobilá osoba
a dennodenne prítomná osoba na stavbe, mohol byť osobou, ktorú poveril žalovaný v jeho mene
kontrolovať a preberať plnenia žalobcu, čo žalobca nepoprel. Žalovaný nebol objektívne spôsobilý
verifikovať rozsah výkonov jednotlivých prác zo strany žalobcu. Takúto dohodu zmluvných strán je
nevyhnutné chápať ako predpoklad pre zaplatenie ceny diela v zmysle dispozitívneho § 548 ods. 1
Obchodného zákonníka. Ak teda žalobca túto dohodu nerešpektoval, nemá nárok na zaplatenie ceny

diela. Dôkazné bremeno odovzdania diela bolo na žalobcovi, ktorý počas celého konania predmetnú
skutočnosť nepreukázal a ani netvrdil.

10. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia navyše podľa žalovaného nevyplýva, akým spôsobom
sa súd prvej inštancie vysporiadal so skutočnosťou, že žalobca dohodu na zmene ceny z pôvodnej

písomnej objednávky až do súdneho pojednávania dňa 06.09.2024 netvrdil a dokonca ju výslovne
poprel. Nereklamovanie faktúry nemá účinky uznania záväzku. Určité vodoinštalatérske práce sa týkali
realizácie vodovodných (stúpacích) rozvodov, ako dokončenie prác po predchádzajúcom zhotoviteľovi,
priktorýchbolamedzisporovýmistranamiústnadohodanasume12,-eur/hodina.Žalobcavšakpracoval
pre žalovaného aj na vodoinštalatérskych prácach v rámci jednotlivých buniek (kúpeľní, záchodov, a

pod.), pričom vo vzťahu k týmto prácam medzi sporovými stranami došlo k dohode o cene prác až na
základe objednávky zo dňa 23.03.2021, a to tak, že sa budú fakturovať práce za každú jednotlivú bunku
vsume100,-eurzabunku.TopotvrdilajsvedokF.G..Vspoluprácisporovýchstrántaknedošlokžiadnej
zmene zmluvných podmienok (ohľadne vodoinštalatérskych prác v rámci jednotlivých buniek). Súd prvej
inštancie postupoval v rozpore s § 191 ods. 1 CSP, ak neprihliadol na vzájomne si odporujúce tvrdenia

strán. Porušil tak zásadu rovnosti, kedy ako účelovú hodnotil procesnú obranu žalovaného, avšak ako
účelové nehodnotil tvrdenia žalobcu (prezentované navyše prvýkrát až dňa 06.09.2024).

11. Vo vzťahu k preukázaniu rozsahu vykonaných prác žalovaný v odvolaní uviedol, že relevantnosť
súpisov prác je spochybnená výpoveďou konateľa žalovaného a svedka F. G.. Ten uviedol, že sa

veľakrát stalo, že mal informáciu, že chlapi sú na stavbe, pričom tam nebol nikto, prípadne že práce sú
zrealizované v určitých hotelových izbách, ale po kontrole sa zistilo, že práce zrealizované neboli. Súd
prvej inštancie tak dôkazy o rozsahu vykonaných prác hodnotil jednostranne, pričom vykonal výber len
tých dôkazov, ktoré sú v prospech žalobcu.

12. Žalobca navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Vyjadril sa len k svedkovi
G., ktorý so stavbou nemal nič spoločné a objavil sa tam len náhodou. Jeho svedectvo žalobca chápe
len ako účelovú obranu žalovaného. Tento svedok bol súdu predstavený až po odvolacom konaní. Na
otázku ohľadne dôvodov dvojitého odmeňovania za vykonané práce tento svedok nevedel poskytnúť
žiadnu uspokojivú odpoveď.

13. V odvolacej replike žalovaný uviedol, že žalobca sa k odvolaniu vlastne žiadnym konkrétnym
spôsobom ani nevyjadril, len sa vyjadril k výpovedi svedka G.. Túto svedeckú výpoveď žalovaný
v odvolacej replike naďalej považoval za dôležitú a zopakoval, aké skutočnosti z nej vyplynuli.

14.Žalobcavodvolacejduplikeuviedol,žesakveciužkvalifikovanevyjadril,pričomopätovnepoukazuje
aj na podrobné zdôvodnenie v rozsudku súdu prvej inštancie.

15. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie, ktoré bolo podané v zákonnej
lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia

pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné
nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 CSP. Odvolanie prejednal podľa § 379 - § 385 CSP
a dospel k záveru, že toto nie je dôvodné.16. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 C.s.p. odvolacím súdom
verejne vyhlásený, čo bolo podľa § 219 ods. 3 C.s.p. oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

17. Krajský súd v Košiciach v zrušujúcom rozhodnutí sp. zn. 2Cob/69/2023 zo dňa 28.3.2024 k veci
uviedol, že medzi stranami je nesporným, že si žalovaný nedatovanou objednávkou objednal u
žalobcu dodanie vodoinštalatérskych prác na stavbe Termal park Poľný Kesov, pričom cena práce bola
stanovená na 100,- eur za bunku. Ďalej uviedol, že nesporným je však aj fakt, že žalobca faktúrou č.
10/2021 zo dňa 08.04.2021 vyúčtoval vykonané práce v rozsahu 275 hodín x 12,- eur v celkovej sume

3.300,- eur a faktúrou č. 14/2021 zo dňa 07.05.2021 vykonané práce v rozsahu 510,5 hodín x 12,- eur v
celkovej výške 6.126,- eur, pričom obe faktúry žalovaný uhradil. S ohľadom na toto neskoršie správanie
žalovaného, ktorý akceptoval aj iné vyúčtovanie, ako bolo dohodnuté, uložil odvolací súd súdu prvej
inštancie vyhodnotiť, či možno túto prax medzi sporovými stranami chápať ako zmenu zmluvy v tom,
že prípustným spôsobom vyúčtovania je popri vyúčtovaní za vykonané vodoinštalačné práce na každej
bunke za 100,- eur aj také vyúčtovanie, že sa vyúčtujú vodoinštalačné práce na základe ich reálneho

trvania pri cene 12,- eur/hodina.

18. Po vrátení veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie na pojednávaní dňa
06.06.2024 vypovedali sporové strany prostredníctvom ich štatutárov a vykonal sa dôkaz - výsluch
svedka G..

19. Žalobca, prostredníctvom svojho štatutára, tvrdil, že ohľadne predmetných
vodoinštalatérskych prác sa najprv strany dohodli na cene diela vo výške 100,- eur/bunka (úkolová
odmena). Táto dohoda sa následne už v mesiaci marec zmenila na dohodu o cene diela vo
výške 12,- eur/hod. (hodinová odmena). Dôvodom tejto zmeny mala byť nepripravenosť stavby, keď

k realizácii vodoinštalačných prác chýbal potrebný materiál. Ten musel zabezpečovať žalobca, čo mu
spôsobilo náklady. Dojednaná úkolová odmena za vykonanie diela tak už nestačila. Preto sa dojednala
hodinová odmena. O akceptácii tejto dohody zo strany žalovaného svedčí podľa žalobcu úhrada faktúr
vystavených za marec a apríl 2021 (faktúry č. 10/2021 a č. 14/2021).

20. Na druhej strane žalovaný, prostredníctvom svojho štatutára, tvrdil, že (vzhľadom na dlhodobejšiu
obchodnú spoluprácu) medzi stranami existovali dve dojednania: prvé sa týkalo realizácie vodovodných
rozvodov za hodinovú odmenu 12,- eur. Za realizáciu týchto boli v mesiacoch marec a apríl 2021
žalobcom vystavené a žalovaným uhradené faktúry č. 10/2021 a č. 14/2021. Druhé dojednanie sa
týkalo vodoinštalačných prác, kde bola dojednaná úkolová odmena 100,- eur/bunka. Existenciu dvoch

dojednaní mala preukázať výpoveď svedka G.. Zároveň štatutár žalovaného uviedol, že nakoľko je
z Popradu, nemohol byť prítomný každý deň na stavbe a nemohol odkontrolovať hodiny, ktoré robili
chlapi. Preto bola dohodnutá odmena za bunky. Existencia tohto druhého dojednania je preukázaná
v konaní predloženou objednávkou. Žalovaný zároveň poprel nedostatok stavebného materiálu na
stavbe, čo by spôsobovalo nemožnosť vykonania vodoinštalačných prác žalobcom, a teda nutnosť

zmeny úkolovej odmeny pri druhom dojednaní.

21. Oba opisy udalostí sú uveriteľné. Avšak oba sú v zásadne nepodložené konkrétnymi dôkazmi. Na
druhej strane ani výsluch svedka G. nepreukazuje existenciu dvoch dojednaní (ako to tvrdí žalovaný).
Ako to správne uviedol súd prvej inštancie, svedok G. dozaista nebol prítomný na všetkých zmluvných

rokovaní strán sporu. Teda, ak aj vie dosvedčiť určitú dohodu strán, nevie dosvedčiť obsah všetkých
zmluvných rokovaní a dojednaní strán sporu. Za tejto situácie súd prvej inštancie vyhodnotil všetky
dôkazy jednotlivo a potom následne vo vzájomnej súvislosti a aj to, čo vyšlo najavo počas súdneho
konania a dospel k záveru o neunesení dôkazného bremena na strane žalovaného. Konkrétne v bode
38. rozsudku súdu prvej inštancie zvýraznil, čo ho viedlo k takémuto záveru, keď poukázal na výpoveď

žalovaného na pojednávaní dňa 06.09.2024, ktorý uviedol, že faktúru (za máj 2021) neuhradil pre
nedostatok finančných prostriedkov. Tento dôvod nezaplatenia faktúry sa týkal faktúry aj za mesiac jún
2021.Odvolacísúdkonštatuje,žetakémutohodnoteniudôkazovnemožnoničvytknúť,baprávenaopak,
je potrebné priznať súdu prvej inštancie, že za takto zisteného skutkového stavu, správne vyhodnotil
dôkaznú situáciu.

22. Odvolací súd tak má za to, že nie je možné uveriť príbehu, či verzii opisu udalostí prezentovaných
zo strany žalovaného, lebo táto verzia je len tvrdená, druhou stranou spochybnená a v zásadenepreukázaná. Obranu žalovaného je tak možné hodnotiť vzhľadom na vyššie uvedené tvrdenie
o nezaplatení faktúr pre platobnú neschopnosť ako účelovú.

23. Ak teda odvolací súd v zrušujúcom rozhodnutí uviedol, že bez ďalšieho vyhodnotenia nemožno za
správne považovať tvrdenie žalovaného a záver súdu prvej inštancie z prvého rozsudku, že fakturácia vo
forme ceny dodaných vodoinštalačných prác 12,- eur/hodina spochybňuje uplatnený nárok žalobcu, po
tomto vyčerpávajúcom vyjadrení sporových strán, v kontexte všetkých v konaní súdom prvej inštancie
vykonaných a vyhodnotených dôkazov, má odvolací súd za to, že tento záver už vyvodiť možno. Žalobca

správnosťfakturácieauplatneniacenydiela–vykonanýchvodoinštalačnýchprácnabunkáchpreukázal,
pričom ako žalobcu ho zaťažovalo toto dôkazné bremeno.

24. Nad rozsah uvedeného odvolací súd už len pre istotu sporových strán konštatuje správnosť záveru
súdu prvej inštancie o neunesení dôkazného bremena žalovaného ohľadom tvrdenia iného rozsahu
žalobcom vykonaných prác, oproti tvrdeniu žalobcu prezentovaného v žalobe a podloženého súpismi

hodín priloženými k faktúram. Nestačí len spochybnenie uplatneného rozsahu, bez uvedenia vlastného
tvrdenia o skutočnom rozsahu vykonaných prác, v prípade, ak žalovaný potvrdzuje vykonanie určitého
(neznámeho) rozsahu prác. Spochybnenie tvrdení žalobcu v tejto časti tak nebolo právne účinné.
Ďalej odvolací súd konštatuje aj správnosť záveru súdu prvej inštancie o neplatnosti podmienenia
odmeny prevzatím či odsúhlasením vykonaných prác dozorom. Ako už odvolací súd uviedol vo svojom

prvom rozhodnutí, stavebný dozor v zmysle stavebných predpisov nie je osobou, ktorá preberá práce
vykonané zhotoviteľom. Žalovaným nebolo tvrdené, aby akejkoľvek osobe stojacej mimo zmluvného
vzťahu sporových strán bola zverená právomoc kontrolovať vykonanie diela žalobcom a preberať
ho. S ohľadom na nemožnosť splnenia takejto povinnosti (nemožnosť dosiahnutia prevzatia prác
žalobcu stavebným dozorom, ktorý na to nebol oprávnený), bolo toto zmluvné ustanovenie zachytené

v objednávke neplatné, teda medzi sporovými stranami platila úprava Obchodného zákonníka (§ 554
a nasl. Obchodného zákonníka).

25. Odvolací súd preto podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny. Taktiež potvrdil ako vecne správny výrok rozsudku súdu prvej inštancie o trovách konania,

ktorým žalobcovi ako úspešnej strane sporu priznal nárok na plnú náhradu trov konania, ktoré je povinný
uhradiť neúspešný žalovaný.

26. O trovách tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení
s ustanovením § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalobcovi, ktorý bol v tomto odvolacom

konaní úspešný, priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania, ktoré je povinný nahradiť neúspešný
žalovaný. O výške trov tohto odvolacieho konania podľa § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie
samostatným uznesením.

27. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná

veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení

§ 419 CSP.

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na
súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto
rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,

tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 CSP.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods.
2 CSP, ak má sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa.Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom podľa § 429 ods. 1 CSP.

V dovolaní podľa § 428 CSP sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).