Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, December 2, 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 3S/66/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0825100946
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Matúš Škarbala
ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:0825100946.1

Uznesenie

Správny súd v Banskej Bystrici v právnej veci žalobcu: Združenie domových samospráv, o.z., so sídlom
Rovniankova 14, 851 02 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 31 820 174, právne zast.: Tkáč &
Partners, s.r.o., so sídlom Hrnčiarska 29, 040 01 Košice – mestská časť Staré Mesto, IČO: 53 929
691, proti žalovanému: Okresný úrad Lučenec, Odbor starostlivosti o životné prostredie, so sídlom
Námestie republiky 26, 984 36 Lučenec, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-LC-

OSZP-2025/010995-013 zo dňa 02.09.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd žalobu o d m i e t a.

II. Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou Správnemu súdu v Banskej Bystrici dňa 30.10.2025 domáhal

preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného - Záväzného stanoviska zo zisťovacieho konania č.
OU-LC-OSZP-2025/010995-013 zo dňa 02.09.2025 (ďalej ako „napadnuté rozhodnutie“ alebo „záväzné
stanovisko zo zisťovacieho konania“), ktorým žalovaný ako príslušný orgán štátnej správy starostlivosti
o životné prostredie podľa § 1 ods. 1 písm. c) a § 5 ods. 1 zákona č. 525/2003 Z. z. o štátnej
správe starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov, ktorý ako správny orgán podľa § 1 ods. 2 zákona č. 71/11967 Zb. o správnom konaní

(správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „Správny poriadok“) a ako príslušný
orgán štátnej správy na posudzovanie vplyvov na životné prostredie podľa § 3 písm. l) v spojení
s § 56 písm. b) zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon EIA“) po vykonaní
zisťovacieho konania pre zmenu navrhovanej činnosti „UMIESTNENIE STROJÁRSKEJ VÝROBY
V ZREKONŠTRUOVANEJ HALE BÝVALEJ FIRMY NOVOKER LUČENEC- Nové technologické linky

a využitie skladových priestorov- zmena č.2“ (ďalej aj len „zmena navrhovanej činnosti“) navrhovateľa
Koviner, a. s., Zvolenská cesta 2740, 984 01 Lučenec, IČO: 36 622 435 (ďalej aj len „navrhovateľ“), určil
podľa § 29 ods. 2 zákona EIA v súlade s § 29 ods. 11 zákona EIA, že zmena navrhovanej činnosti sa
nebude posudzovať podľa zákona EIA. Zároveň určil podľa § 2 písm. d) a § 29 ods. 15 zákona EIA pre
zmenu navrhovanej činnosti opatrenia na zabránenie znečisťovaniu životného prostredia, zmiernenie
znečisťovanie životného prostredia alebo zabránenie poškodzovaniu životného prostredia. Z poučenia

napadnutého rozhodnutia vyplýva, že proti záväznému stanovisku zo zisťovacieho konania, v ktorom
príslušný orgán určil, že navrhovaná činnosť alebo jej zmena sa nebude posudzovať podľa zákona
EIA, môže podľa § 29 ods. 16 zákona EIA podať odvolanie len dotknutá obec, na ktorej území sa má
navrhovaná činnosť alebo jej zmena realizovať, a dotknutá verejnosť podľa § 3 písm. t) zákona EIA.
Zároveňbolovpoučeníuvedené,žeprotitomutozáväznémustanoviskuzozisťovaciehokonaniamožno
podať do 15 dní odo dňa doručenia odvolanie podľa § 29 ods. 17 zákona EIA na Okresný úrad Lučenec,

odbor starostlivosti o životné prostredie, Námestie republiky č. 26, 984 36 Lučenec. V prípade dotknutej
verejnosti podľa § 3 písm. t) zákona EIA sa za deň doručenia záväzného stanoviska zo zisťovaciehokonania považuje prvý deň zverejnenia záväzného stanoviska zo zisťovacieho konania podľa § 29 ods.
13 zákona EIA v centrálnom informačnom systéme. Taktiež bolo v poučení uvedené, že toto záväzné
stanovisko zo zisťovacieho konania je po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov , ktoré sa preň

pripúšťajú, preskúmateľné súdom podľa ustanovení zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok
v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „SSP“).

2. Žalobca v podanej správnej žalobe uviedol, že v záujme hospodárnosti súdneho konania využíva
možnosť podať podnet na prokuratúru. Taktiež poukázal na to, že z ustanovenia § 29 ods. 20 zákona

EIA vyplýva, že zainteresovaná verejnosť má na výber, či podá odvolanie, žalobu alebo podá obidva
prostriedky nápravy. Zároveň je podľa žalobcu prípustná situácia, kedy jeden subjekt podá odvolanie a
iný subjekt podá správnu žalobu v zmysle § 29 ods. 20 zákona EIA. Aj z tohto dôvodu si žalobca myslí,
že podanie odvolania je obligatórny dôvod prerušenia konania podľa § 100 písm. e) SSP a súčasne
prípadný úspech odvolania obligatórne spôsobuje následok podľa § 99 písm. d) SSP s tým, že žaloba
sa vyhodnocuje ako úspešná.

3. Žalobca tiež požiadal správny súd, aby v zmysle § 185 písm. a) SSP priznal správnej žalobe odkladný
účinok.

4.Podľačl.44ods.1ÚstavySlovenskejrepubliky(ďalejajlen„ÚstavaSR“);každýmáprávonapriaznivé

životné prostredie.

5. Podľa čl. 45 Ústavy SR; každý má právo na včasné a úplné informácie o stave životného prostredia
a o príčinách a následkoch tohto stavu.

6. Podľa čl. 51 ods. 1 Ústavy SR; domáhať sa práv uvedených v čl. 35, 36, 37 ods. 4, čl. 38 až 42 a čl.
44 až 46 tejto ústavy sa možno len v medziach zákonov, ktoré tieto ustanovenia vykonávajú.

7. Podľa čl. 7 ods. 2 Ústavy SR; Slovenská republika môže medzinárodnou zmluvou, ktorá bola
ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, alebo na základe takej zmluvy preniesť

výkon časti svojich práv na Európske spoločenstvá a Európsku úniu. Právne záväzné akty Európskych
spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Prevzatie právne
záväzných aktov, ktoré vyžadujú implementáciu, sa vykoná zákonom alebo nariadením vlády podľa čl.
120 ods. 2.

8. Podľa čl. 3 ods. 2 Aarhuského dohovoru (Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí SR č. 43/2006
Z. z. ), každá Strana sa usiluje zabezpečiť, aby úradníci a orgány podporovali a usmerňovali verejnosť
pri požadovaní prístupu k informáciám, uľahčovali jej účasť na rozhodovacom procese a pri požadovaní
prístupu k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia.

9. Podľa čl. 9 ods. 3, 4 a 5 Aarhuského dohovoru; (3). Navyše bez toho, aby boli dotknuté procesy
preskúmania uvedené v odsekoch 1 a 2, každá Strana zabezpečí, ak sú splnené podmienky uvedené
v jej vnútroštátnom práve, ak sú nejaké, aby členovia verejnosti mali prístup k správnemu alebo
súdnemu konaniu umožňujúcemu napadnutie úkonov a opomenutí súkromných osôb a orgánov verejnej
moci, ktoré sú v rozpore s jej vnútroštátnym právom v oblasti životného prostredia. (4) Navyše bez

toho, aby boli dotknuté ustanovenia odseku 1, postupy uvedené v odsekoch 1, 2 a 3 zabezpečia
zodpovedajúcu a účinnú nápravu vrátane predbežných právnych opatrení, ak sú vhodné, a musia byť
primerané,spravodlivé,včasnéanienedostupnedrahé.Rozhodnutiapodľatohtočlánkubudúvydávané
alebo zaznamenané písomne. Rozhodnutia súdov, a kedykoľvek je to možné, aj iných orgánov budú
verejne prístupné. (5). S cieľom posilniť účinnosť ustanovení tohto článku každá Strana zabezpečí,

aby bola verejnosť informovaná o prístupe k správnemu a súdnemu preskúmaniu, a zváži vytvorenie
vhodných podporných mechanizmov s cieľom odstrániť alebo znížiť finančné a iné bariéry v prístupe
k spravodlivosti.

10. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom

chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.11. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok

ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

12. Podľa § 6 ods. 1 SSP; správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb
zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov
orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v

ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

13. Podľa § 7 písm. a) SSP; správne súdy nepreskúmavajú právoplatné rozhodnutia orgánov verejnej
správy a opatrenia orgánov verejnej správy, ak účastník konania pred ich právoplatnosťou nevyčerpal
všetky riadne opravné prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis; povinnosť vyčerpať
všetky riadne opravné prostriedky sa nevzťahuje na prokurátora a zainteresovanú verejnosť, ak táto

nebola na podanie riadneho opravného prostriedku oprávnená.

14. Podľa § 97 SSP; ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné
podmienky“).

15. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP; správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná.

16. Podľa § 3 písm. c) zákona EIA v znení účinnom od 01.04.2025 do 31.10.2025; zisťovacie konanie je
postup, ktorého účelom je zistiť, či navrhovaná činnosť alebo jej zmena môže mať významný nepriaznivý

vplyv na životné prostredie; výsledkom tohto postupu je záväzné stanovisko zo zisťovacieho konania,
ktorým sa určuje, či pre navrhovanú činnosť alebo jej zmenu je potrebné posudzovanie vplyvov na
životné prostredie,

17. Podľa § 3 písm. t) a u) zákona EIA v znení účinnom od 01.04.2025 do 31.10.2025;

t) dotknutá verejnosť je verejnosť, ktorá je dotknutá alebo pravdepodobne dotknutá konaním týkajúcim
sa životného prostredia, alebo má záujem na takomto konaní; platí, že mimovládna organizácia
podporujúca ochranu životného prostredia a spĺňajúca požiadavky ustanovené v tomto zákone má
záujem na takom konaní,
u) mimovládna organizácia podporujúca ochranu životného prostredia je občianske združenie,

neinvestičný fond, nezisková organizácia poskytujúca verejnoprospešné služby okrem tej, ktorú založil
štát, alebo nadácia7a) založená na účel tvorby alebo ochrany životného prostredia alebo zachovania
prírodných hodnôt,

18. Podľa § 29 ods. 15 zákona EIA v znení účinnom od 01.04.2025 do 31.10.2025; ak v záväznom

stanovisku zo zisťovacieho konania príslušný orgán určil, že sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena
nemá posudzovať podľa tohto zákona, záväzné stanovisko zo zisťovacieho konania po nadobudnutí
účinnosti oprávňuje navrhovateľa podať návrh na začatie povoľovacieho konania k navrhovanej činnosti
podľa osobitných predpisov.25b) Záväzné stanovisko zo zisťovacieho konania obsahuje hlavné dôvody,
pre ktorý príslušný orgán určil, že sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena nemá posudzovať podľa tohto

zákona s odkazom na príslušné kritériá uvedené v prílohe č. 10 tohto zákona, ako aj vlastnosti projektu
aleboplánovanéhoopatrenia,ktorýmisamázabrániťalebopredísťtomu,čobyinakmohlibyťvýznamné
nepriaznivé vplyvy na životné prostredie, ak ich navrhovateľ navrhol.

19. Podľa § 29 ods. 16 zákona EIA v znení účinnom od 01.04.2025 do 31.10.2025; proti záväznému

stanovisku zo zisťovacieho konania, v ktorom príslušný orgán určil, že sa navrhovaná činnosť alebo jej
zmena
a) bude posudzovať podľa tohto zákona, môže podať odvolanie len navrhovateľ,
b) nebude posudzovať podľa tohto zákona, môže podať odvolanie len dotknutá obec, na ktorej území
sa má navrhovaná činnosť alebo jej zmena realizovať, a dotknutá verejnosť podľa § 3 písm. t).

20. Podľa § 29 ods. 17 prvej vety zákona EIA v znení účinnom od 01.04.2025 do 31.10.2025; Odvolanie
jemožnépodaťdo15dníododňadoručeniazáväznéhostanoviskazozisťovaciehokonanianapríslušný
orgán, ktorý ho vydal, inak záväzné stanovisko zo zisťovacieho konania nadobúda účinnosť.21. Podľa § 29 ods. 20 zákona EIA v znení účinnom od 01.04.2025 do 31.10.2025; dotknutá verejnosť
uvedená v § 3 písm. t) sa môže žalobou domáhať zrušenia záväzného stanoviska zo zisťovacieho

konania vydaného podľa odseku 15, ktorým sa určilo, že navrhovaná činnosť alebo jej zmena sa nebude
posudzovať podľa tohto zákona, a napadnúť jeho vecnú alebo procesnú zákonnosť.

22. Podľa § 64 zákona EIA v znení účinnom od 01.04.2025 do 31.10.2025; na konania podľa tohto
zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní okrem

a) konania podľa druhej a štvrtej časti zákona,
b) osobitosti konania podľa § 20 ods. 1 a 3,
c) postupu podľa § 22 ods. 5 a § 23,
d) konfliktu záujmov podľa § 63a,
e) vydávania potvrdenia o súlade podľa § 37a,
f) zisťovacieho konania podľa § 29.

23. Správny súd je povinný ex offo skúmať, či sú splnené podmienky, za ktorých môže vo konať
a vec meritórne preskúmať. Jednou zo základných podmienok správneho súdneho konania, ktorá musí
byť bezpodmienečne splnená je, že pristúpiť k vecnému prejednaniu žaloby možno až vtedy, ak sú
splnené procesné podmienky konania, za splnenia ktorých možno napadnuté rozhodnutie, či opatrenie

orgánu verejnej správy meritórne preskúmať, čo predpokladá existenciu spôsobilého predmetu súdneho
prieskumu, t. j. takého rozhodnutia, či opatrenia orgánu verejnej správy, ktoré nie je v zmysle § 7 SSP
vylúčené zo súdneho prieskumu.

24. Povinnosť vyčerpať riadny opravný prostriedok je tým najtypickejším prejavom zásady

subsidiarity správneho súdnictva založenej na preferencii odstránenia nezákonnosti prostriedkami
administratívneho práva pred súdnym prieskumom. Správny súdny poriadok v § 7 písm. a) určuje
subjekty, na ktoré sa povinnosť vyčerpať riadne opravné prostriedky vzťahuje. Sú nimi fyzické
a právnické osoby ako účastník administratívneho konania a zainteresovaná verejnosť, ak má
v administratívnom konaní oprávnenie na podanie riadneho opravného prostriedku. Pod riadnym

opravným prostriedkom je pritom nutné rozumieť taký, ktorý sa podáva proti neprávoplatnému
rozhodnutiu. V správnom konaní je ním typicky odvolanie, nakoľko toto spravidla má suspenzívny účinok
(ak nie je výslovne vylúčený). Inak tomu nie je ani v režime zákona EIA, ktorý v § 29 ods. 17 zakotvuje,
že záväzné stanovisko zo zisťovacieho konania nadobudne účinnosť márnym uplynutím lehoty 15 dní
na podanie odvolania. Z uvedeného vyplýva, že podanie odvolania proti záväznému stanovisku zo

zisťovacieho konania má suspenzívny účinok, keďže v prípade podania odvolania nenastanú účinky
vydaného záväzného stanoviska. Preto pred vyčerpaním tohto opravného prostriedku nepredstavuje
napadnuté rozhodnutie spôsobilý predmet prieskumu v správnom súdnictve.

25. Za dôležité považuje správny súd poukázať aj na dvojkoľajnosť postavenia zainteresovanej

verejnosti v administratívnom konaní, kedy jej môže svedčať postavenie účastníka alebo zúčastnenej
osoby, resp. právna úprava používa pojem „účasti na administratívnom konaní“. Správny súd v tomto
prípade poukazuje na ust. § 3 písm. t) zákona EIA, kedy zákonodarca na účely tohto zákona pod
pojmom „dotknutá verejnosť“ vymedzuje, že je ňou verejnosť, ktorá je dotknutá alebo pravdepodobne
dotknutá konaním týkajúcim sa životného prostredia, alebo má záujem na takomto konaní. Vo vete

za bodkočiarkou normuje právnu fikciu, kedy mimovládna organizácia podporujúca ochranu životného
prostredia a spĺňajúca požiadavky ustanovené v tomto zákone má záujem na takom konaní. Žalobca
ako občianske združenie definujúce sa ako environmentálna a ekologická organizácia má vo svojich
stanovách klauzuly (článok 2 body 29. a 30.), ktorými sa priamo zaväzuje napomáhať ochrane a tvorbe
životného prostredia, resp. si dáva za cieľ chrániť životné prostredie. Z uvedeného správny súd

vyvodzuje, že žalobca v postavení „zainteresovanej verejnosti“ podľa § 178 ods. 3 SSP, je na účely
zákona EIA „dotknutou verejnosťou“, keďže spĺňa definíciu § 3 písm. t) zákona EIA. Z uvedeného
plynie jednak zákonná fikcia, že žalobca má záujem na tomto konaní a s tým je spojené aj jeho právo
zakotvené v § 29 ods. 16 písm. b) zákona EIA na podanie odvolania. Správny súd používa ďalej pojem
„zainteresovaná verejnosť“ na účely SSP a ekvivalent pojem „dotknutá verejnosť“ na účely zákona EIA.

26. Z pohľadu účastníctva je dôležité doplniť, že zákon EIA neupravuje formalizovaný úkon, ktorým by
sa dotknutá verejnosť „prihlásila“ do zisťovacieho konania. Zisťovacie konanie je konaním, predmetnom
ktorého je zistenie toho, či sa má predmetný zámer posudzovať z pohľadu dopadov na životné prostrediea určenie jeho rozsahu. Ako prvotná fáza má za účel na základe koordinácie dotknutých orgánov,
dotknutých obcí a rezortných orgánov zistiť, či navrhovaná činnosť alebo jej zmena môže mať významný
nepriaznivý vplyv na životné prostredie. Z pohľadu účastníctva na tomto konaní, zákon EIA až pre

následné konania (o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, či povoľovacie konanie k navrhovanej
činnosti alebo jej zmene) v § 24 ods. 2 stanovuje podmienky, za ktorých sa dotknutá verejnosť
stáva účastníkom týchto konaní (ak uplatnila postup podľa odseku 3 alebo ak jej účasť v konaní už
nevyplýva z osobitného predpisu). Pokiaľ však zákonodarca nepodmienil možnosť podania odvolania
proti záväznému stanovisku zo zisťovacieho konania v zmysle § 29 ods. 16 písm. b) zákona EIA

účasťou na tomto zisťovacom konaní osobitným spôsobom, podľa názoru správneho súdu postačuje,
ak verejnosť na podanie odvolania spĺňa definíciu dotknutej verejnosti v zmysle § 3 písm. t) zákona
EIA, čím sa automaticky stáva účastníkom tohto konania s právom na podanie odvolania. Podľa
názoru súdu dotknutá verejnosť zároveň v tomto štádiu konania môže aktívne vystupovať, napr. podať
nevyžiadané stanovisko. To však nebráni tomu, aby dotknutá verejnosť podala odvolanie, ako jej to
výslovne umožňuje § 29 ods. 16 písm. b) zákona EIA.

27. S odkazom na zásadu subsidiarity správneho súdnictva, zainteresovaná verejnosť ako nositeľ
ochrany verejného záujmu v oblasti ochrany životného prostredia tak na svojich pleciach podľa názoru
správneho súdu nesie povinnosť aktívnej participácie na administratívnom konaní podľa zákona EIA,
v ktorom bolo žalobou napadnuté rozhodnutie vydané a týka sa verejného záujmu v oblasti životného

prostredia, i keď to zo znenia zákona výslovne nevyplýva. Len výnimočne, ak dané administratívne
konanie bolo uskutočnené za takých podmienok, že sa v ich dôsledku objektívne znemožnila možnosť
zainteresovanej verejnosti hájiť v tomto konaní verejný záujem v oblasti životného prostredia, bolo
by možné akceptovať unesenie aktívnej žalobnej legitimácie zainteresovanej verejnosti aj bez jej
predchádzajúceho pôsobenia v administratívnom konaní (pozri bližšie: Baricová, J., Fečík, M., Filová,

A. a kol. Správny súdny poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2018, 880s.). Žalobca v podanej
žalobe však žiadnym spôsobom nenamietal, že by mu v dôsledku vedenia administratívneho konania
bolo znemožnené hájiť záujmy zainteresovanej verejnosti podaním odvolania, či akýmkoľvek iným
spôsobom, pričom takáto skutočnosť nevyplýva ani z obsahu súdneho spisu.

28. Požiadavke, podľa ktorej je potrebné trvať na splnení podmienky zakotvenej v § 7 písm. a) SSP,
podľa ktorej žalobca ako zainteresovaná verejnosť mal možnosť vyčerpať riadny opravný prostriedok
v administratívnom konaní, pričom tento nevyužil, nebráni ani dikcia ust. § 29 ods. 20 zákona EIA.
V zmysle ustanovenia § 29 ods. 20 zákona EIA v posudzovanom prípade zákon ukladá dotknutej
verejnosti možnosť domáhať sa zrušenia napadnutého záväzného stanoviska zo zisťovacieho konania

vydaného podľa § 29 ods. 15 zákona EIA podaním žaloby na súd. Uvedené ustanovenie nie je možné
vykladať izolovane v tom zmysle, že dotknutá verejnosť má v administratívnom konaní na výber,
či uprednostní prostriedok právnej ochrany v administratívnom konaní, alebo zvolí súdnu ochranu.
Subsidiarita správneho súdnictva definovaná v § 7 písm. a) SSP je totiž základným princípom, cez
priezor ktorého je potrebné nazerať na výklad ust. § 29 ods. 16 písm. b), § 29 ods. 17 a § 29

ods. 20 zákona EIA v ich vzájomnej súvislosti, na účely splnenia zákonnej podmienky vyčerpania
riadnych opravných prostriedkov definovanej v SSP. Ani slovné spojenie „vydaného podľa § 29 ods.
15“ nachádzajúce sa v § 29 ods. 20 zákona EIA neimplikuje, že na naplnenie prípustnosti súdneho
prieskumu záväzného stanoviska postačí, ak nadobudlo účinnosť bez vyčerpania riadneho opravného
prostriedku. Dotknutá verejnosť je oprávnená v zmysle § 29 ods. 16 písm. b) zákona EIA na podanie

odvolanie proti záväznému stanovisku zo zisťovacieho konania, ktorým sa určilo, že navrhovaná činnosť
alebojejzmenasanebudeposudzovaťpodľazákonaEIA.Tátojednoznačnádefiníciazaväzujedotknutú
verejnosť, pokiaľ sa domáha zrušenia napadnutého záväzného stanoviska zo zisťovacieho konania
podaním žaloby na súd, preukázať splnenie podmienok pre podanie správnej žaloby definovaných v
SSP. Bolo by tak popretím zásady subsidiarity správneho súdnictva, ak by správne súdnictvo bolo

voľbou popri administratívnom konaní. Takýto výklad je podľa správneho súdu neprípustný.

29. Správny súd tak ustálil, že v predmetnom konaní mal žalobca postavenie dotknutej verejnosti
v administratívnom konaní a na podanie riadneho opravného prostriedku (odvolania) bol oprávnený,
avšak možnosť podať riadny opravný prostriedok proti napadnutému rozhodnutiu nevyužil. O možnosti

podať riadny opravný prostriedok (odvolanie) proti záväznému stanovisku zo zisťovacieho konania bol
žalobca v napadnutom rozhodnutí zároveň aj riadne poučený.30. Správny súd je na základe uvedeného toho názoru, že pred podaním správnej žaloby na súd
mal žalobca vyčerpať všetky riadne opravné prostriedky a to podaním odvolania proti rozhodnutiu zo
zisťovacieho konania, ktorým sa určilo, že navrhovaná činnosť sa nebude posudzovať podľa zákona

EIA tak, ako mu to umožňuje zákon. Následne, až po vyčerpaní všetkých opravných prostriedkov by bol
žalobca oprávnený, ako zainteresovaná verejnosť na účely SSP, na podanie správnej žaloby v zmysle
vyššie citovaných zákonných ustanovení.

31. Na doplnenie správny súd poukazuje na judikatúru Súdneho dvora [napr. rozsudok Súdneho

dvora (druhá komora) z 20. decembra 2017 (Protect Natur -, Arten - und Landschaftsschutz
Umweltorganisation,C-664/15)]zktorého plynie,že„hocičlánok9ods.3Aarhuskéhodohovoruakotaký
neukladá, aby členský štát stanovil právo zúčastniť sa takého správneho konania o udelení povolenia,
ako je konanie dotknuté vo veci samej, v postavení účastníka konania, inak je to vtedy, ak je podľa
uplatniteľného vnútroštátneho práva získanie tohto postavenia podmienkou, ktorá musí byť splnená na
to, aby bolo možné podať prostriedok nápravy na spochybnenie rozhodnutia, ktoré bolo prijaté v rámci

tohto konania. Pokiaľ totiž vnútroštátne právo stanovuje takú súvislosť medzi postavením účastníka
správneho konania a právom na súdnu nápravu, nemožno uvedené postavenie účastníka konania
odoprieť bez toho, aby bolo právo na podanie prostriedku nápravy zbavené akéhokoľvek užitočného
účinku či dokonca jeho samotnej podstaty, čo by bolo v rozpore s článkom 9 ods.3 Aarhuského dohovoru
v spojení s článkom 47 Charty.“ Súdny dvor tak jasne stanovil, že na účely výkladu článku 9 ods. 3

Aarhuského dohovoru, pokiaľ existuje vnútroštátna úprava stanovujúca podmienky, ktoré je potrebné
splniť na to, aby bolo možné podať prostriedok nápravy na spochybnenie rozhodnutia pred súdom, je
legitímne na úrovni vnútroštátneho práva vyžadovať ich splnenie.

32. Správny súd vzhľadom na žalobcom priloženú fotokópiu e-mailu označeného ako „podnet na

protest prokurátora a správna žaloba proti rozhodnutiu zo zisťovacieho konania sp. zn. OU-LC-
OSZP-2025/010995-013“ uvádza, že pokiaľ žalobca aj podal podnet na protest prokurátorovi v tejto
veci, táto skutočnosť nemá vplyv na nedostatok spôsobilosti súdneho prieskumu napadnutého
záväzného stanoviska ako prvostupňového rozhodnutia. Ani jeho prípadné zrušenie na podklade
protestu prokurátora by totiž neprivodilo pre žalobcu inú procesnú situáciu v tomto konaní a neodstránilo

by to neprípustnosť súdneho prieskumu napadnutého záväzného stanoviska.

33. Rovnako skutočnosť, že iný subjekt (obec Vidiná) odvolanie podal, je podľa správneho súdu
významnálenztohohľadiska,ževyužitímtohtoinštitútuinýmsubjektommohlodôjsťkzmenečizrušeniu
napadnutého záväzného stanoviska, čo by malo za následok, že administratívne konanie by nebolo

skončené. V danom prípade však k takejto situácii nedošlo, nakoľko z obsahu podanej žaloby a jej
príloh je zrejmé, že napadnuté rozhodnutie (záväzné stanovisko zo zisťovacieho konania) nadobudlo
účinnosť dňa 19.09.2025 (oznámenie o nadobudnutí účinnosti na č. l. 19 súdneho spisu) a z e-mailovej
komunikácia na č. l. 27 súdneho spisu vyplýva, že obec Vidiná podala proti záväznému stanovisku zo
zisťovacieho konania odvolanie, avšak oneskorene v dôsledku čoho jej odvolanie bolo vybavené iba

opatrením sp. zn. OU-BB-OOP3-2025/043378-004. Vzhľadom na uvedené však správny súd uvádza,
že ani účinným využitím opravného prostriedku iným subjektom (k čomu v tomto prípade ani nedošlo),
by nedošlo k zhojeniu nedostatku spôsobilosti súdneho prieskumu napadnutého záväzného stanoviska
ako prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy.

34. Správny súd má za to, že v prejednávanej veci nie sú splnené procesné podmienky konania, nakoľko
sa žalobca domáha prieskumu rozhodnutia – záväzného stanoviska zo zisťovacieho konania, ktoré
je svojou povahou prvostupňovým rozhodnutím orgánu verejnej správy, nie konečným rozhodnutím,
ktorým by bolo rozhodnuté o riadnom opravnom prostriedku, ktorého použitie mu umožňoval osobitný
predpis a existencia výnimky z povinnosti uplatniť riadny opravný prostriedok v zmysle § 7 písm. a) vety

za bodkočiarkou SSP nebola preukázaná. Napadnuté rozhodnutie žalovaného preto nie je spôsobilým
predmetom súdneho prieskumu a je v zmysle § 7 písm. a) SSP zo súdneho prieskumu vylúčené.

35.Nazákladeuvedenéhosprávnysúdžalobupodľa§98ods.1písm.g)SSPakoneprípustnúodmietol.

36. Keďže správny súd v rámci skúmania procesných podmienok konania dospel k záveru, že žaloba je
neprípustná, čo vyústilo do odmietnutia žaloby v zmysle § 98 ods. 1 písm. g) SSP, nevykonával ďalšie
úkony a nedošlo tak k meritórnemu prejednaniu veci, preto nerozhodoval o návrhu žalobcu na priznanie
odkladného účinku správnej žalobe v zmysle § 185 SSP. Správny súd zároveň uvádza, že rozhodnúť oodkladnom účinku správny súd môže len po vyjadrení žalovaného k takémuto návrhu, pričom prihliadol
aj na to, že v zmysle § 186 ods. 2 SSP odkladný účinok zaniká právoplatnosťou rozhodnutia správneho
súdu vo veci samej. Postup správneho súdu zodpovedá základnému princípu konania vyplývajúcemu

z ustanovenia § 5 ods. 7 SSP.

37. O trovách konania správny súd rozhodol v zmysle § 170 písm. a) SSP v spojení s § 175 ods. 1 SSP
tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Správny súd pritom nezistil dôvody
pre aplikáciu § 171 SSP.

38. Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení
s § 147 ods. 2 SSP).
Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení
s § 147 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 1 SSP a § 439 ods. 2, 3 SSP a
contr.).

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (§ 438 ods.
2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v

lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačnú
sťažnosťtrebapredložiťvpotrebnompočterovnopisovsprílohamitak,abysajedenrovnopissprílohami
mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami
(§ 56 ods. 3 SSP).

Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa §

440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej

sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na

kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.