Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, November 13, 2025

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: PN-4Csp/8/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119378033
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Petrovičová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2025:6119378033.16

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Janou Petrovičovou v spore žalobcu: R Collectors s. r. o., so

sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, IČO: 50 094 297, zastúpený: Advokátska kancelária
RELEVANSs.r.o.,sosídlomDvořákovonábrežie8A,81102Bratislava,IČO:47232471protižalovanej:
A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, XXX XX D., zastúpená: Občianske združenie OPOS,
so sídlom A. Hlinku 1084/24A, 914 01 Trenčianska Teplá, IČO: 51 147 688 o zaplatenie 11.343,68 Eur
s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovaná má n á r o k na náhradu trov prvoinštančného konania a odvolacieho konania v
rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Právny predchodca žalobcu, spoločnosť Poštová banka, a. s., sa žalobou doručenou Okresnému
súdu Banská Bystrica dňa 17.09.2019 domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi
istinu 11.343,68 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 10.227,91 Eur od
12.07.2018 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, dňa 28.09.2011 uzatvorila Poštová banka, a. s. v právnom postavení veriteľa

a žalovaná v právnom postavení dlžníka Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 2636005288 (ďalej aj ako
„Zmluva“), ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli o. i. Obchodné podmienky pre spotrebiteľské úvery (ďalej
aj ako „OP“). Žalovaná svojím podpisom na Zmluve potvrdila, že sa s týmito dokumentmi oboznámila a
súhlasí s ich obsahom. Na základe Zmluvy Poštová banka, a. s. poskytla žalovanej peňažné prostriedky
v sume 15.000,- Eur (ďalej aj len „Istina“). Žalovaná sa v zmysle Zmluvy zaviazala vrátiť Poštovnej
banke, a. s. istinu a zaplatiť úroky, poplatky a iné peňažné plnenia podľa Zmluvných dokumentov
(všetky tieto peňažné plnenia ďalej spolu aj ako „Úver“). Žalovaná neplnila Úver riadne a včas. V

dôsledku omeškania žalovanej s plnením Úveru Poštová banka, a. s. v zmysle ustanovenia § 565
zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „OZ“), v spojení
s ustanovením § 53 ods. 9 OZ upozornila žalovanú na možné vyhlásenie predčasnej splatnosti Úveru a
nakoľko žalovaná na Upozornenie nereagovala, vyhlásila dňa 19.06.2017 Úver za predčasne splatný.
Po vyhlásení predčasnej splatnosti Úveru žalovaná vykonala nasledovné úhrady: dňa 22.05.2018 sumu
vo výške 50,- Eur a dňa 11.07.2018 sumu vo výške 50,- Eur. Jednotlivé splátky žalovanej sú uvedené
v Aktuálnom stave úveru v časti „Zaplatené splátky“ vyhotovenom z bankového informačného systému

Poštovej banky, a. s.. Právny predchodca žalobcu, Poštová banka, a. s. pred podaním žaloby, opätovne
vyzval žalovanú na úhradu dlžnej sumy. Žalovaná však do podania žaloby žiadnu ďalšiu úhradu z Úveru
nevykonala.VsúladesoZmluvnýmidokumentmivzniklažalovanejpovinnosťzaplatiťzaposkytnutýúver
aj úroky. V Zmluve bola dojednaná úroková sadzba vo výške 11,90 % ročne. Napriek tomu, že v súlades Obchodnými podmienkami je žalobca v prípade, ak sa Úver stane predčasne splatným, oprávnený
ďalej úročiť nesplatenú istinu úveru úrokom dojednaným v Zmluve, žalobca si neuplatňuje voči žalovanej
zmluvné úroky po zosplatnení Úveru. Žalobca si v súdnom konaní uplatňuje voči žalovanej od momentu

zosplatnenia Úveru len zákonné úroky z omeškania, a to v súlade s ustanovením § 3 Nariadenia
vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. vo výške 5,05 %. Platby vykonané žalovanou po vyhlásení
predčasnej splatnosti Úveru sa započítavajú prednostne na istinu. Určujúcim dátumom pre začatie
úročenia zákonným úrokom, a to percentom z dlžnej istiny po vykonaní poslednej úhrady žalovanej,
je deň nasledujúci po poslednej vykonanej platbe zo strany žalovanej. Na základe vyššie uvedených

skutočností je žalovaná povinná zaplatiť žalobcovi dlžné sumy: a) Istinu vo výške 10.227,91 Eur, b)
Vyčíslený úrok z Istiny vo výške 540,59 Eur (ide o súčet dlžného zmluvného úroku a zákonného úroku
z omeškania od momentu poskytnutia Úveru do momentu vyhlásenia predčasnej splatnosti Úveru), c)
Vyčíslenýzákonnýúrokzomeškaniavovýške547,18Eur(ideovyčíslenýúrokzomeškaniaodmomentu
zosplatnenia Úveru do vykonania poslednej úhrady žalovanou), d) zákonný úrok z omeškania vo výške
5,05 % ročne zo sumy 10.227,91 Eur od 12.07.2018 do zaplatenia; e) poplatky vo výške 28,- Eur.

3. Okresný súd Banská Bystrica vydal vo veci dňa 03.10.2019 platobný rozkaz č. k. 13Up/1212/2019,
ktorým vyhovel žalobe v celom rozsahu a uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 11.343,68
Eur, úroky z omeškania a náhradu trov konania.

4. Žalovaná podala odpor proti platobnému rozkazu, ktorým žiadala žalobu ako nedôvodnú v celom
rozsahu zamietnuť. Poukázala na to, že v konaní ide o spotrebiteľskú zmluvu a preto treba skúmať,
či neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky a či nie je úver bezúročný a bez poplatkov. Žalovaná
zároveň vzniesla námietku premlčania.

5. Nakoľko žalovaná podala včas odpor proti platobnému rozkazu s vecným odôvodnením, platobný
rozkaz sa zrušil v celom rozsahu. Spis bol postúpený Okresnému súdu Piešťany dňa 14.02.2020.

6. Uznesením č. k. 4Csp/8/2020 - 181 zo dňa 04.01.2021, právoplatným dňa 11.03.2021, súd pripustil,
aby do konania na strane žalobcu namiesto pôvodného žalobcu Poštová banka, a. s. vstúpil ako žalobca

spoločnosť R Collectors s. r. o..

7. Zástupkyňa žalovanej v rámci vyjadrenia sa k žalobe podľa § 181 ods. 1 CSP uviedla, že žalovaná
nesúhlasí so žalobou, nakoľko má za to, že boli porušené viaceré zákonné ustanovenia. Čo sa týka
podpisu samotnej zmluvy, zmluva je zároveň aj žiadosťou a má za to, že i podľa § 9 ods. 1 nemá táto

zmluva písomnú formu a to z dôvodu, že pri podpise zmluvného formulára 19.09.2011 žalovanou boli
evidentnevyplnenélenčlánky1.2azčlánku3lenodseky2až12napredtlačenomformuláriaprvýodsek
článku 3, ktorý je nazvaný Zmluva o úvere, podmienky úveru a záverečné ustanovenia, boli dotlačené
veriteľom v čase, kedy podpísal on túto zmluvu. V žiadosti v článku 2 je uvedené, že žiada o úver vo
výške 17.000,- ale dodatočne tam bolo doplnené, že veriteľ jej dal k dispozícií len 15.000,- v splátkach po

146,66 a pozostávajúce úroky. Náklady spotrebiteľa, ktoré mala na úver zaplatiť, boli vo výške 2.557,33,
ale pokiaľ sa prepočíta výška splátky plus 120 splátok, ktoré mala zaplatiť, tak suma, ktorú mala zaplatiť
žalovaná na úver je 21.236,67 Eur, čo v žiadnom prípade nespĺňa 15.000 + 2.557,33. Preto aj RPMN
je zle uvedené, nie je tam celková výška úveru. Ďalej namietla, že nebola skúmaná bonita a v zmysle
§ 7 ods. 1 nie je oprávnený veriteľ požadovať od spotrebiteľa zosplatnenie úveru a tým pádom, pokiaľ

nebol úver zosplatnený, považuje ho za živý a nemohol byť postúpený na ďalšiu osobu. S poukazom
na § 53 ods. 9 zosplatnenie úveru považuje za neplatné.

8. Súd vo veci samej rozhodol rozsudkom č. k. PN-4Csp/8/2020 – 350 zo dňa 01.07.2024, ktorým
výrokom I. uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.240,18 Eur spolu s úrokmi z omeškania

vo výške 5 % ročne zo sumy 2.240,18 Eur od 12.07.2018 do zaplatenia, a to v pravidelných mesačných
splátkach vo výške 65,- Eur mesačne splatných vždy do 25. dňa v mesiaci počnúc právoplatnosťou tohto
rozsudku až do úplného uhradenia dlhu s tým, že omeškanie s plnením čo i len jednej splátky má za
následok splatnosť celého plnenia, výrokom II. vo zvyšnej časti žalobu zamietol a výrokom III. rozhodol,
že žalovaná má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 60,50 %.

9. Na základe žalovanou podaného odvolania vec preskúmal Krajský súd v Trnave, ktorý uznesením
č. k. 24CoCsp/35/2024 – 388 zo dňa 18.06.2025, právoplatným dňa 10.07.2025, rozsudok súdu prvejinštancie v napadnutých výrokoch I. a III. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Výrok II. rozsudku nadobudol právoplatnosť dňa 02.08.2024.

10. Odvolací súd vo svojom uznesení uviedol, že z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie
vyplýva, že vo výzvach právneho predchodcu žalobcu adresovaných žalovanej v súvislosti s omeškaním
splátok a možnosťou vyhlásenia úveru za predčasne splatný, resp. v oznámení o vyhlásení predčasnej
splatnosti nie je konkretizovaná splátka, pre ktorú došlo k zosplatneniu úveru. S poukazom na uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: 6Cdo/152/2022 zo dňa 13.02.2025, nie je preto možné

súhlasiť so závermi súdu prvej inštancie, že právny predchodca žalobcu bol oprávnený úver zosplatniť,
keď ako nedôvodnú vyhodnotil námietku žalovanej o nemožnosti postúpenia pohľadávky na žalobcu,
pretože išlo o tzv. živý úver. Otázka platnosti „zosplatnenia „ úveru pritom bola medzi stranami sporná a
mala podstatný vplyv na ustálenie aktívnej legitimácie žalobcu v spore. Odvolací súd konštatoval, že súd
prvejinštancienesprávneaplikovalustanovenia§53ods.9a§565Občianskehozákonníkavspojenís§
92 ods. 8 zákona o bankách, v dôsledku čoho nedostatočne preskúmal a konštatoval aktívnu legitimáciu

žalobcu v spore. V dôsledku nesprávneho právneho posúdenia – nesprávnej aplikácie zákonných
ustanovení prvoinštančný súd sa napriek dostatočne zistenému skutkovému stavu nesprávne vyrovnal
so skutočnosťami, ktoré majú zásadný vplyv na rozhodnutie vo veci.

11. Odvolací súd uložil súdu prvej inštancie v ďalšom konaní pri aplikácii príslušných právnych

noriem (§ 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka, § 92 ods. 8 zákona o bankách) vychádzať z
výkladu najvyššieho súdu v citovanom rozhodnutí a opätovne preskúmať aktívnu legitimáciu žalobcu.
Povinnosťou súdu prvej inštancie je rešpektovať právny názor odvolacieho súdu.

12. Súd prvej inštancie riadiac sa intenciami odvolacieho súdu vo veci opätovne riadne konal a rozhodol,

zaoberajúc sa argumentáciou sporových strán a listinnými dôkazmi predloženými v priebehu konania,
za účelom ich následného právneho posúdenia a opätovného zhodnotenia. Strany sporu návrhy na
doplnenie dokazovania nemali. Súd na doplnenie dôkazov sporové strany nevyzýval, nakoľko skutkový
stav bol dostatočne zistený. Nesprávne bolo právne posúdenie veci.

13. Zástupkyňa žalovanej na pojednávaní uviedla, že zjednocujúce uznesenie Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 6Cdo/152/2022 pojednáva o možnosti zosplatnenia úveru iba v prípade, ak je konkretizovaná
splátka úveru, pre ktorú sa úver zosplatňuje. Na základe uvedeného má za to, že žalobca nie je aktívne
vecne legitimovaný a žiadala žalobu zamietnuť.

14. Žalobca na preukázanie svojho nároku predložil listinné dôkazy, a to Zmluvu o úvere lepšia splátka
zo dňa 28.09.2011, reporty k skúmaniu bonity, upozornenie - výzva na splatenie dlžnej časti úveru zo
dňa 22.05.2017 s podacím hárkom, výzvu na úhradu dlžnej sumy zo dňa 19.06.2017 s doručenkou,
aktuálny stav úveru ku dňu 31.08.2019 a k 08.12.2020.

15. Súd konal a rozhodol v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu, ktorý svoju neúčasť na
pojednávaní ospravedlnil a súhlasil s rozhodnutím v jeho neprítomnosti.

16. Súd sa oboznámil so žalobou, odporom žalovanej, písomnými vyjadreniami strán sporu, prednesmi
zástupkynežalovanejnapojednávaníavykonaldokazovanielistinami,pričomzistilnasledovnýskutkový

a právny stav.

17. Právny predchodca žalobcu, spoločnosť Poštová banka, a. s. a žalovaná ako dlžník - žiadateľ,
uzatvorili dňa 28.09.2011 Zmluvu o úvere lepšia splátka č. 2636005288, na základe ktorej právny
predchodca žalobcu poskytol žalovanej bezhotovostný úver vo výške 15.000,- Eur, ktorý sa žalovaná

zaviazala splatiť 120 mesačnými splátkami vrátane poplatku za správu a vedenie úverového účtu vo
výške 146,66 Eur (výška mesačnej splátky 145,- Eur, poplatok za správu a vedenie úverového účtu 1,66
Eur), s dátumom 1. splátky 15.10.2011 a dátumom každej ďalšej splátky k 15. dňu v mesiaci. Konečná
splatnosťúveruboladňa15.09.2021.Vzmluveboladohodnutáúrokovásadzba3%,ročnápercentuálna
miera nákladov 3,29 %, priemerná RPMN 11,89 % a celková výška nákladov 2.557,33 Eur.

18. Listom označeným ako Upozornenie - Výzva na splatenie dlžnej časti úveru zo dňa 22.05.2017
právny predchodca žalobcu upozornil žalovanú, že podstatným spôsobom porušila ustanovenia Zmluvy
o úvere zo dňa 28.09.2011 a obchodných podmienok a ani napriek predchádzajúcej upomienkeneuhradila svoje záväzky voči banke. V zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka upozornil žalovanú,
že ku dňu 22.05.2017 je pohľadávka banky vyplývajúca zo Zmluvy o úvere viac ako 3 mesiace po lehote
splatnosti vo výške 1.783,96 Eur, pozostávajúcej z omeškanej splátky vo výške 1.764,96 Eur a poplatkov

vo výške 19,- Eur. V prípade, ak nedôjde k úhrade vyššie uvedenej dlžnej sumy záväzku v lehote 15
kalendárnych dní od doručenia tejto výzvy, banka je oprávnená vyhlásiť úver predčasne a žiadať o
úhradu celej úverovej pohľadávky. Podľa poštového podacieho hárku bola výzva odoslaná žalovanej
dňa 23.05.2017.

19. Výzvou na úhradu dlžnej sumy zo dňa 19.06.2017 právny predchodca žalobcu žalovanej oznámil, že
nakoľko svojím konaním podstatným spôsobom porušila ustanovenia Zmluvy o úvere zo dňa 28.09.2011
a obchodných podmienok, stala sa jej úverová pohľadávka k 19.06.2017 predčasne splatnou v celom
rozsahu. Dlžná suma vo výške 10.896,50 Eur pozostáva z dlžnej istiny 10.327,91 Eur, úroku 540,59
Eur a poplatkov za upomienky 28,- Eur a poistného 0,- Eur. Zároveň bola žalovaná vyzvaná na úhradu
dlžnej sumy v lehote do 10 kalendárnych dní od doručenia tejto výzvy. Podľa pripojenej doručenky bola

výzva doručená žalovanej dňa 22.06.2017.

20. Z aktuálneho stavu úveru ku dňu 08.12.2020 súd zistil, že žalovanej bol poskytnutý úver vo výške
15.000,- Eur. Žalovaná uhradila na úver celkom 12.759,82 Eur. Do omeškania sa dostala so splátkou
splatnou dňa 15.10.2016.

21. Podľa predložených reportov právny predchodca žalobcu skúmal bonitu žalovanej.

22. Podľa § 488 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy,
záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od

dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

23. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj
zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

24. Podľa § 494 Občianskeho zákonníka, z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho
sa zdržať alebo niečo trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať.

25. Podľa § 497 Obchodného zákonníka (zákon č. 513/1991 Zb. v znení účinnom ku dňu uzavretia
zmluvy), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech

peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a
zaplatiť úroky.

26. Podľa § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka, touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu
na povahu účastníkov záväzkové vzťahy: zo zmluvy o úvere (§ 497).

27. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy,
spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej

finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

28. Podľa § 2 písm. a) a b) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, na
účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý
spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, veriteľom

fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej
podnikateľskej činnosti.

29. Podľa § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, na účely
tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť

spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a
zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.30. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, zmluva o
spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej
vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

31. Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné

dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.

32. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní
na uplatnenie tohto práva.

33. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie
celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.
Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

34. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a

zrozumiteľne; inak je neplatný.

35. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

36. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o postúpení,
veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.

37. Podľa § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o
postúpení, postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi.

Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky
dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.

38. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o postúpení, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky

zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo
len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo
pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť
písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez
súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred

postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v
celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením
čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol
jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať
postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka;

banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných
záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok
a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

39. Vychádzajúc zo skutkových zistení a ustanovení právnych predpisov súd po vykonanom dokazovaní

dospel k záveru, že žalobe žalobcu nie je možné vyhovieť. Súd vyhodnotil žalobu v zostávajúcej časti
ako nedôvodnú, preto ju v celom rozsahu zamietol.40. Vykonaným dokazovaním mal súd nesporne za preukázané, že medzi právnym predchodcom
žalobcu, Poštovou bankou, a. s. ako veriteľom a žalovanou ako dlžníkom bola dňa 28.09.2011
uzatvorená Zmluvu o úvere lepšia splátka, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol

žalovanej bezhotovostný spotrebiteľský úver vo výške 15.000,- Eur. Hoci predmetná zmluva o úvere
je zmluvou podľa § 497 Obchodného zákonníka, zároveň je zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa
zákona č. 129/2010 Z. z. v znení neskorších predpisov a zmluvou spotrebiteľskou v zmysle § 52 ods.
1 Občianskeho zákonníka, pretože je nesporné, že právny predchodca žalobcu pri uzatváraní a plnení
tejtozmluvykonalvrámcipredmetusvojejpodnikateľskejčinnosti,tedaakododávateľvzmysle§52ods.

3 Občianskeho zákonníka a žalovaná pri uzatváraní a plnení tejto zmluvy nekonala v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, vystupovala teda ako spotrebiteľ v zmysle § 52 ods.
4 Občianskeho zákonníka. Právny vzťah založený medzi stranami sporu je spotrebiteľským vzťahom.
Z obsahu zmluvy je zrejmé, že sa jedná o formulárovú (typovú) zmluvu pripravenú vopred právnym
predchodcom žalobcu, ktorej obsah nemala žalovaná možnosť reálne ovplyvniť alebo pozmeniť.
Základnou črtou spotrebiteľskej zmluvy je to, že je pre spotrebiteľa vopred pripravená a nie je vytvorený

priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý právnym predchodcom
žalobcu túto charakteristiku spĺňa.

41. Vychádzajúc z dohodnutých zmluvných podmienok, žalovaná bola povinná splácať úver v
pravidelných mesačných splátkach vo výške 145, Eur. Podľa ustanovenia § 565 v spojení § 53 ods. 9

Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, veriteľ môže žiadať o zaplatenie celej pohľadávky
prenesplnenieniektorejsplátky,lenaktobolodohodnuté,pričomaksajednáoplneniezospotrebiteľskej
zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, dodávateľ môže právo podľa § 565 uplatniť najskôr po uplynutí
troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie
kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Právo veriteľa žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre

nesplnenie niektorej splátky mali právny predchodca žalobcu a žalovaná dohodnuté priamo v zmluve.

42. Žalobca žalobu postavil na tom skutkovom základe, že právny predchodca žalobcu ku dňu
19.06.2017 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru po tom, čo bola žalovaná upozornená na možnosť
uplatnenia tohto práva veriteľa. Pokiaľ ide o vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru, právo právneho

predchodcu žalobcu zosplatniť úver mali strany uvedené priamo v zmluve. Pri uplatnení tohto práva
veriteľ musí dodržať zákonný postup podľa ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, podľa
ktorého, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ
uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a
keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

43. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalovaná nesplácala poskytnutý úver riadne a včas.
Právny predchodca žalobcu listom zo dňa 22.05.2017 vyzval žalovanú na zaplatenie dlžnej sumy vo
výške 1.783,96 Eur pozostávajúcej z omeškanej splátky 1.764,96 Eur a poplatkov vo výške 19,- Eur
a súčasne žalovanú upozornil, že pokiaľ nedôjde k úhrade uvedenej dlžnej sumy záväzku, banka je

oprávnená vyhlásiť úver za predčasne splatný. Nakoľko žalovaná požadovanú sumu nezaplatila, právny
predchodca žalobcu listom zo dňa 19.06.2017 vyhlásil úver za predčasne splatný k 19.06.2017.

44. Vzhľadom na skutkové tvrdenia žalobcu a predložené listinné dôkazy týkajúce sa tvrdeného
predčasného zosplatnenia úveru súd skúmal, či právny úkon vyhlásenia okamžitej splatnosti celého

zostatku poskytnutého spotrebiteľského úveru bol uskutočnený za splnenia zákonných podmienok
ustanovených v § 565 v spojení s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, a či realizáciou tohto právneho
úkonu žalovaná skutočne stratila výhodu splácať úver v mesačných splátkach a či veriteľovi vzniklo
právo žiadať od žalovanej zaplatenie celej pohľadávky naraz. Po vyhodnotení uvedeného dospel súd
k záveru, že k realizácii tohto právneho úkonu nedošlo platne (riadne) a žalovanej miesto toho naďalej

aj po 19.06.2017 svedčilo právo splácať poskytnutý úver v dohodnutých splátkach a veriteľ nemal
právo žiadať od žalovanej zaplatenie celého zostatku poskytnutého úveru naraz, a to s poukazom na
závery vyplývajúce z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 13. februára 2025, sp. zn.
6Cdo/152/2022.

45. Podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vysloveného v uznesení z 13. februára 2025,
sp. zn. 6Cdo/152/2022 platí, že ak právo veriteľa žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie
niektorej splátky môže zmluvný partner spotrebiteľa využiť najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky (kde inak špeciálna úprava z ustanovenia § 53 ods. 9 OZ spôsobujev drvivej väčšine prípadov vrátane všetkých dojednaní o splátkach s mesačnou a kratšou frekvenciou
nepoužiteľnosť všeobecnej úpravy z § 565 vety druhej OZ o možnosti použitia práva veriteľom
najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky) a takému využitiu má (musí) predchádzať

upozornenie spotrebiteľa na uplatnenie práva v lehote nie kratšej ako 15 dní; bez konkretizácie
splátky, pre ktorú prichádza zosplatnenie, nie je možné spoľahlivo určiť, či k uplatneniu práva došlo
za splnenia preň zákonom určených podmienok (uplynutia oboch v zákone ustanovených lehôt). Na
právny úkon nekonkretizujúci splátku preto je dôvod nazerať ako na úkon zákon obchádzajúci (nakoľko
napriek nezakotveniu výslovnej zákonnej požiadavky na takúto náležitosť jej absencia spôsobuje

nedodržanie účelu úpravy, ktorým je možnosť overenia si splnenia požiadaviek slúžiacich zvýšenej
ochrane spotrebiteľa) a i nedostatočne určitý, v oboch prípadoch sankcionovaný neplatnosťou (či už
podľa § 39 alebo § 37 ods. 1 OZ).

46. Bez konkretizácie splátky, pre ktorú prichádza zosplatnenie, nie je možné spoľahlivo určiť, či k
uplatneniu práva došlo za splnenia preň zákonom určených podmienok (uplynutia oboch lehôt podľa §

53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31. októbra 2024). Právny úkon nekonkretizujúci
splátku je preto nedostatočne určitý, sankcionovaný neplatnosťou (podľa § 37 ods. 1 Občianskeho
zákonníka). S ohľadom na uvedený záver Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je potrebné právny
úkon veriteľa zo dňa 22.05.2017, ktorým vyzval žalovanú na úhradu dlžnej časti úveru vo výške 1.783,96
Eur s upozornením na možnosť vyhlásenia úveru za predčasne splatný, vyhodnotiť za absolútne

neplatný podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka pre svoju neurčitosť, resp. podľa § 39 Občianskeho
zákonníka pre obchádzanie zákonnej úpravy v § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ totiž veriteľ
v tomto právnom úkone presne neurčil, pre ktorú konkrétnu anuitnú (mesačnú) splátku mieni využiť
svoje právo vyhlásiť okamžitú splatnosť celého zostatku úveru, ale len vo všeobecnosti vyzval žalovanú
na úhradu „pohľadávky banky vo výške 1.783,96 Eur pozostávajúcej z omeškanej splátky vo výške

1.764,96 Eur a poplatkov vo výške 19,- Eur“, nie je možné spoľahlivo určiť, či k uplatneniu tohto práva
došlo za splnenia preň zákonom určených podmienok, t. j. uplynutia oboch v zákone ustanovených
lehôt, a to trojmesačnej lehoty od omeškania so zaplatením splátky, pre ktorej nesplnenie sa má stať
splatný celý dlh, a pätnásťdňovej lehoty na upozornenie spotrebiteľa o možnosť uplatniť právo žiadať
o zaplatenie celého dlhu pred jeho reálnym uplatnením. Inak povedané, v prípadne výzvy veriteľa podľa

§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, by z tohto právneho úkonu malo byť nepochybné, že spotrebiteľ
je v omeškaní so zaplatením tej ktorej individualizovanej splátky, pre ktoré omeškanie v prípade jeho
trvania je viac ako tri mesiace, bude môcť veriteľ uplatniť právo podľa § 565 Občianskeho zákonníka,
pričomtátovýzvasamusídostaťkspotrebiteľovinajneskôr15dnípredtým,akoveriteľtotoprávouplatní.
Výzva podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka musí byť jasná a určitá, aby spotrebiteľ nadobudol

vedomosť, s ktorou konkrétnou splátkou je v omeškaní viac ako o tri mesiace, aby sa prípadným
zaplatením omeškanej splátky mohol účinne vyhnúť zosplatneniu celej pohľadávky. Jedná sa o právo
veriteľa vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru, ktoré môže využiť podľa vlastného uváženia ku ktorejkoľvek
omeškanej splátke, za splnenia podmienok § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, preto je potrebné a
nevyhnutné konkretizovať, ku ktorej omeškanej splátke využíva svoje právo predčasného zosplatnenia

úveru. Právne úkony veriteľa podľa ustanovení § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka, t. j. list
označený ako upozornenie - výzva na splatenie dlžnej časti úveru zo dňa 22.05.2017 a výzva na
úhradu dlžnej sumy zo dňa 19.06.2017 neuvádzajú konkrétnu nezaplatenú splátku, pre ktorú bol úver
zosplatnený, v dôsledku čoho uvedené právne úkony súd považuje za neplatné v zmysle § 37 ods. 1
Občianskeho zákonníka.

47. K určitosti výzvy podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka súd poukazuje na rozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/197/2022 z 26.06.2024, ktorý konštatoval: ,,V
prípade, ak zo strany veriteľa dôjde k vyhláseniu úveru za predčasne splatný, a to v súlade s
ustanovením§ 565 OZ a § 53 ods. 9 OZ, pre platný úkon zosplatnenia je zo strany veriteľa nevyhnutné,

aby už v tejto výzve (upozornení spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto
práva) presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú jednorazovo a predčasne môže zosplatniť celý
dlh. Identifikácia splátky je potrebná z dôvodu identifikácie prvého dňa plynutia premlčacej doby, ale
i pre potrebu vedomosti dlžníka o tom, zaplatením akej sumy zabráni zosplatneniu úveru (porovnaj
rozhodnutie Najvyššieho súdu sp. zn. 2Cdo/149/2021). Je to podstatná informácia najmä v situáciách,

pokiaľ predtým došlo k čiastočnému plneniu a dlžná suma sa mohla kumulatívne tvoriť aj dlhšie,
pričom ale neboli naplnené podmienky, kedy by mohol byť úver zosplatnený celý. Ak veriteľ oznámi iba
dlžnú sumu s upozornením na možnosť zosplatnenia celého úveru, môže byť spotrebiteľ pomýlený a
v dôsledku informačnej asymetrie môže byť poškodený.“48. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/2/2023 z 25.01.2024,
v prípade, ak zo strany veriteľa dôjde k vyhláseniu úveru za predčasne splatný, a to v súlade s

ustanovením§ 565 OZ a § 53 ods. 9 OZ, pre platný úkon zosplatnenia je zo strany veriteľa nevyhnutné,
aby v tomto zosplatnení presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú jednorazovo a predčasne
zosplatnil celý dlh.

49. Zosumarizujúc vyššie zmienené, pre platný právny úkon zosplatnenia (v zmysle § 37 ods. 1

Občianskeho zákonníka) je zo strany veriteľa nevyhnutné, aby presne špecifikoval konkrétnu splátku,
pre ktorú jednorazovo a predčasne zosplatňuje celý dlh. Vzhľadom na uvedené dospel súd k záveru, že
k uplatneniu práva veriteľa vyhlásiť okamžitú splatnosť celého zostatku spotrebiteľského úveru nemohlo
platne a účinne dôjsť, pretože zo strany veriteľa neboli pri tomto právnom úkone splnené osobitné
podmienky vyžadované § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom do 31. októbra 2024).

50. V nadväznosti na záver súdu vo vzťahu k neplatnému zosplatneniu úveru súd zároveň
poznamenáva, že následkom toho, že nedôjde k zosplatneniu pohľadávky, (či už z vôle veriteľa alebo
ako dôsledok nesplnenia zákonných /zmluvných náležitostí zosplatnenia pohľadávky) je skutočnosť, že
veriteľ je oprávnený od dlžníka požadovať iba sumu jednotlivých splátok, ktoré sa stávajú splatnými
podľa zmluvy. Ak však veriteľ uplatňuje na súde ako spotrebiteľský spor dlžnú sumu titulom zosplatnenia

(ktorá je aj tak vyčíslená) a následne by (v dôsledku zistenia, že na zosplatnenie nebol splnený
zákonný predpoklad) uplatňoval túto sumu alebo jej časť titulom jednotlivých splátok, išlo by podľa
súdu o takú podstatnú zmenu rozhodujúcich skutočností, ktoré možno považovať v zmysle § 140 ods.
2 CSP za zmenu žaloby, ktorá sa však podľa § 294 CSP v spotrebiteľských sporoch, v ktorých je
žalovaným spotrebiteľ, nepripúšťa. Nakoľko žalobca uplatnený nárok skutkovo vymedzil ako plnenie

z predčasne zosplatneného úveru, pričom v spotrebiteľskom spore zmena žaloby (ktorou je aj zmena
podstatných skutkových tvrdení) nie je v zmysle ust. § 294 CSP prípustná, ak je žalovaným spotrebiteľ,
súd nemohol nárok posudzovať inak, napríklad ako plnenie jednotlivých nezosplatnených mesačných
splátok, nakoľko by išlo o odlišný nárok vyplývajúci z iných skutkových tvrdení, ktorý žalobcom ani
nebol uplatnený (obdobne Krajský súd v Žiline, sp. zn. 10CoCsp/49/2021 zo dňa 31.03.2022, sp. zn.

6CoCsp/49/2021 zo dňa 29.04.2022).

51. Nie je úlohou súdu v prípade nekonkrétnej notifikácie v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka
(a následne aj úkonu veriteľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka) preskúmavaním platobnej histórie
úverovéhovzťahu,či„rozpočítavaním“dlžnýchsúmzisťovať(čonarážaajna„procesnélimity“vzmysle§

132 ods. 2 CSP), pre ktorú dlžnú splátku mohol veriteľ úver zosplatniť. Vo svojej podstate by nešlo o nič
iné,akolennazákladevlastnejiniciatívykonajúcehosúdu(anamiestožalobcu,ktoréhotakátopovinnosť
zaťažuje) vymedzenie takého skutkového stavu, ktorý zodpovedá hypotéze príslušnej právnej normy
a na základe ktorého by bol žalobca v spore (aspoň čiastočne) úspešný. Niet najmenších pochýb, že
takáto požiadavka je v absolútnom rozpore nielen s princípmi civilného sporového konania, ale prioritne

v rozpore s elementárnymi ústavnými zásadami nestrannosti súdu a rovnosti postavenia strán pred
súdom (rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 26.11.2024, sp. zn. 9Co/138/2024).

52.Nakoľkonedošlokplatnémuzosplatneniuúveru,nemohlodôjsťaniplatnémupostúpeniupohľadávky
banky - veriteľa na postupcu – R Collectors s. r. o. podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách a žalobca nie

je v konaní aktívne vecne legitimovaný.

53. Žalobca sa v spore domáhal voči žalovanej zaplatenia žalovanej sumy titulom neuhradených
záväzkov žalovanej z úverovej zmluvy uzavretej s Poštovou bankou, a. s., pričom žalovanú pohľadávku
mal žalobca nadobudnúť zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 16.10.2020 od Poštovej banky, a. s.,

t. j. od banky, preto súd v prvom rade skúmal aj aktívnu vecnú legitimáciu na strane žalobcu, súbežne
však pre vyhodnotenie aktívnej vecnej legitimácie bolo v danom prípade potrebné skúmať aj skutočnosť,
či došlo k predčasnej splatnosti úveru zo strany pôvodného veriteľa, banky.

54. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu

-žalobcovinímuplatňovanéprávo(nárok),respektívemuvyplývaprocesnéprávositentohmotnoprávny
nárokuplatňovať.Preskúmavanievecnejlegitimácie,čiužaktívnej(existenciatvrdenéhoprávanastrane
žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou
každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že južiaden z účastníkov konania nenamieta (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29.6.2010, sp. zn. 2 Cdo
205/2009). Vecnálegitimáciaúčastníkajestavvyplývajúcizhmotnéhopráva,ktorýodpovedánaotázku,
či je žalobca nositeľom tvrdeného subjektívneho práva a či žalovaný je nositeľom tvrdenej subjektívnej

povinnosti. Ide teda o to, či uplatnený nárok si podľa hmotného práva mohol uplatniť práve žalobca a či
v žalobe označil pasívne legitimovaný subjekt, ktorý je podľa hmotného práva nositeľom povinnosti, o
ktorú v konaní ide. Nedostatok vecnej legitimácie vedie k zamietnutiu žaloby.

55. Z vyššie uvedeného záveru, že nedošlo k platnému vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru, vyplýva,

že konečná splatnosť úveru nastala až končenou splatnosťou úveru podľa zmluvy dňa 15.09.2021.
Zmluva o postúpení pohľadávok medzi Poštovou bankou, a. s. a žalobcom bola uzatvorená dňa
16.10.2020. Postúpenie pohľadávky z banky na tzv. „inú osobu“ je možné realizovať len v súlade
s ustanovením § 92 ods. 8 zákona o bankách. Pod formuláciou „pohľadávka zodpovedajúca tomuto
peňažnému záväzku“ treba rozumieť nesplácaný zročný dlh. Pripustením opačnej argumentácie by bolo
nevyhnutné dospieť k záveru, že banka takýmto spôsobom môže postúpiť akýkoľvek „živý“ úver po

uplynutí relatívne krátkej doby v porovnaní s dobou, na ktorú sa úverové vzťahy bežne uzatvárajú, na
akýkoľvek subjekt, ktorého činnosť nespadá v zmysle zákona o bankách pod dohľad Národnej banky
Slovenska. Predmetom postúpenia z banky na nebankovú spoločnosť, ako je tomu v uvedenom prípade,
môžu teda byť len splátky úveru, ktoré sú nepretržite viac ako 90 dní po lehote splatnosti pri súčasnom
splnení podmienky, že banka písomne vyzvala svojho klienta na úhradu peňažného záväzku, s ktorým

bol v omeškaní nepretržite 90 dní.

56. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností dospel súd k záveru, že Poštová banka, a. s. ako
postupca postúpila na žalobcu ako postupníka Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 16.10.2020
pohľadávku z úveru, ktorý nebol splatný a zmluvou o postúpení pohľadávok tak bol postúpený živý úver

v rozpore so zákonom o bankách. Na základe listinných dôkazov predložených žalobcom v súdenom
spore súd vyhodnotil, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno preukázania postupiteľnosti predmetnej
pohľadávky pôvodného veriteľa, t. j. banky na žalobcu. Vykonaným dokazovaním nebola preukázaná
aktívna vecná legitimácia žalobcu, preto súd žalobu zamietol. Súd mal z listinných dôkazov za
preukázané, že Poštová banka, a. s. poskytla žalovanej spotrebiteľský úver, ktorý sa žalovaná zaviazala

splácať v určených splátkach. Žalovaná sa dostala do omeškania a úver riadne a včas nesplácala.
Banka mohla svoju pohľadávku z úverovej zmluvy v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 92 ods. 8
zákona o bankách voči žalovanej postúpiť inému subjektu iba v prípade, že postupovaná pohľadávka je
už splatnou, a to za predpokladu predchádzajúcej písomnej výzvy po tom, čo bol klient banky nepretržite
dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Uvedené predpoklady sú zákonnými predpokladmi pre

platné postúpenie pohľadávky banky a musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky.

57. Na základe uvedeného súd uzatvára, že žalobca nepreukázal, že je nositeľom hmotnoprávneho
oprávnenia v právnom vzťahu, z ktorého je vyvodzovaný žalobou uplatnený nárok, preto súd žalobu
zamietol pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v tomto spore.

58. Vzhľadom na záver súdu o neplatnom zosplatnení úveru súd žalobu žalobcu zamietol, a to bez
toho, aby podrobil zmluvu prieskumu, či spĺňa všetky povinné náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 zákona č.
129/2010 Z. z. a teda či nie je dôvod úver podľa tohto zákona posudzovať ako bezúročný a bez poplatkov
a či veriteľ konal s odbornou starostlivosťou. Vzhľadom na následný záver o nedostatku aktívnej vecnej

legitimácie na strane žalobcu súd sa ďalej nezaoberal vecnou opodstatnenosťou žaloby v jej merite, ale
žalobu bez ďalšieho v celom rozsahu zamietol.

59. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

60. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

61. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

62. Podľa § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.63. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 CSP v spojení s §
396 ods. 1 a 3 CSP tak, že žalovanej, ktorá bola v konaní plne úspešná, priznal nárok na náhradu trov
prvoinštančného konania a odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

64. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote
do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podľa § 355 ods. 1 CSP podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho

doručenia na Okresný súd Trnava.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania (§ 364 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie a) ktorému súdu je určené, b)
kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis (§ 127 ods. 1 CSP). Ak ide o podanie
urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania
(§ 127 ods. 2 CSP). Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov

s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).

Podľa § 365 ods. 1 až 3 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.