Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, November 13, 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: NR-11S/24/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4017200837
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jana Ondrejková

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:4017200837.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

NR-11S/24/2023

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Jany Ondrejkovej a členov
senátu Mgr. Miroslavy Fodor a JUDr. Mgr. Juraja Štorcela, PhD., LL.M., v právnej veci žalobcu: A. B.,
nar. XX. XX. XXXX, bytom C. D. XX, E., právne zastúpeného advokátom JUDr. Pavlom Gráčikom, so
sídlom Farská 40, Nitra, proti žalovanému: Okresný úrad Nitra, odbor opravných prostriedkov, so sídlom

Štefánikova trieda 69, Nitra, za účasti: 1. MH Invest, s.r.o., so sídlom Mlynské Nivy 44/A, Bratislava, IČO:
36 724 530, právne zastúpeného AK Chrenek, Toman, Kotrba advokátní kancelář spol. s r. o., so sídlom
Těšnov 1/1059, Praha, 110 00, Česká republika, IČO: 285 05 913, za ktorú koná organizačná zložka:
Chrenek, Toman, Kotrba advokátska kancelária spol. s r. o., organizačná zložka, so sídlom Palisády 56,
Bratislava, IČO: 53 650 441, 2. SLOVENSKÝ VODOHOSPODÁRKSY PODNIK, štátny podnik, odštepný
závod Piešťany, so sídlom Nábr. J. Krasku 3/834, Piešťany, 3. Mesto Nitra, so sídlom Štefánikova tr. 60,
Nitra, 4. Obec Lužianky, so sídlom Rastislavova 266, Lužianky, 5. Obec Zbehy, so sídlom Zbehy 69, 7.

Združenie domových samospráv, o.z., so sídlom Rovniankova 14, Bratislava, IČO: 31 820 174, 8. Nitra
Invest, s.r.o., so sídlom Mostná 29, Nitra, IČO: 36 561 690, 9. DESIGN ENGINEERING, a. s., so sídlom
Palisády 33, Bratislava, IČO: 36 609 633, 11. A. F. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom H. XX, I., 12. J. K. L.,
nar. XX. XX. XXXX, bytom M. N. X, E., 13. M. O., nar. XX. XX. XXXX, so sídlom K. X, E., o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-NR-OOP4-2017/029173-2 zo dňa 14. augusta 2017, takto

r o z h o d o l :

NR-11S/24/2023

I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému právo na náhradu trov konania a trov kasačného konania n e p r i z n á v a .

III. Ďalším účastníkom súd n e p r i z n á v a voči žalobcovi právo na náhradu trov konania, vrátane
trov kasačného konania.

o d ô v o d n e n i e :

NR-11S/24/2023

I.
Priebeh administratívneho konania1. Okresný úrad Nitra, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných
zložiek životného prostredia vydal dňa 31. marca 2017 formou verejnej vyhlášky rozhodnutie č. OU-NR-

OSZP3-2017/002318-12/F40 ako príslušný stavebný úrad podľa ustanovenia § 5 zákona č. 525/2003
Z. z. o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov a ako príslušný orgán štátnej vodnej správy podľa ustanovenia § 61
zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb.
o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len

„vodný zákon“) na základe žiadosti podanej stavebníkom MH Invest, s.r.o. (ďalší účastník konania
v 1. rade). Týmto rozhodnutím vydal stavebné povolenie pre realizáciu (preloženie časti) vodných
stavieb: SO 581 Preložka toku Dobrôtka v km 0,250 komunikácie (obchvat), SO 582 Preložka toku
Dobrôtka v križovatke D, SO 583 Preložka toku Dobrôtka v križovatke B. Zároveň určil podmienky
vyplývajúce z vyjadrenia obce, správcov inžinierskych sietí, dotknutých orgánov štátnej správy a
dotknutých organizácií, podmienky povolenia na vypúšťanie vôd a povinnosti investora. Súčasťou

výrokovej časti rozhodnutia je i časť „rozhodnutie o námietkach a pripomienkach v rámci konania“, v
ktorej sa správny orgán zaoberal i s námietkami žalobcu, ktoré vzniesol v priebehu stavebného konania
tak, že ich považoval za nedôvodné, neopodstatnené, resp. bezpredmetné.

2. Žalobca podal odvolanie proti prvostupňovému rozhodnutiu stavebného úradu. Žalovaný rozhodnutím

č. OU-NR-OOP4-2017/029173-2 (formou verejnej vyhlášky) zo dňa 14. augusta 2017 zmenil konkrétne
časti bodu „B“, tak, že zmenil nesprávne označenie parciel v katastrálnom území N. vo výrokovej časti
rozhodnutia stavebného úradu zo dňa 31. marca 2017 spôsobom, ktorý uviedol vo výrokovej časti svojho
rozhodnutiastým,žeostatnéčastirozhodnutiastavebnéhoúraduzostávajúnezmenené.Žalovanýsvoje
rozhodnutie založil na nasledujúcich dôvodoch:

- predmetom stavebného konania bolo preloženie existujúceho toku Dobrotka. Predmetné stavby
neboli predmetom zisťovacieho konania zámeru Automotive Nitra Project. Preložka toku ako vyvolaná
investícia nie je v zákone č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ako „zákon o posudzovaní vplyvov“)
a jeho prílohe č. 8 definovaná, z čoho je potrebné usúdiť, že takéto preložky existujúcich a užívaných

stavieb nie je potrebné posudzovať v zmysle zákona o posudzovaní vplyvov,
- k námietkam o začlenení pozemkov vo vlastníctve žalobcu v dotknutej lokalite strategického parku,
k aplikácii § 32 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný
zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej aj „stavebný zákon“), ako i k územnému plánu Mesta Nitra,
jeho schvaľovaniu uviedol, že sa k nim nevyjadruje, keďže nie sú predmetom tohto konania,

- k zaradeniu pozemkov vo vlastníctve žalobcu do osvedčenia o významnej investícii „Vybudovanie
strategického parku“ uviedol, že túto skutočnosť je potrebné rešpektovať v stavebnom konaní.
Osvedčenie je platné a príslušné štátne orgány sú povinné ho akceptovať,
- k námietke týkajúcej sa pozemných komunikácií a dopravného napojenia, plynulosti cestnej dopravy
pre celý areál strategického parku, ako aj samotný areál Automotive Nitra Project, zmena parametrov

cesty I/64 v úseku Nitra Zobor - Šindolka a ďalšie skutočnosti týkajúce sa vlastníctva a jeho využitie
žalobcom uviedol, že nie sú predmetom tohto konania,
- prvostupňový správny orgán v konaní postupoval v súlade s ustanoveniami Aarhuského dohovoru a
Ústavy SR, postupoval v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania a dal im možnosť vyjadriť sa k podkladu
rozhodnutia a postupoval v súlade s § 3 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny

poriadok)vzneníneskoršíchpredpisov(ďalejaj„správnyporiadok“).PoukázalnajudikatúruNajvyššieho
súdu SR pod sp. zn. 5Sžp/21/2012 zo dňa 27. júna 2013,
- z dôvodu vydania osvedčenia Ministerstva hospodárstva SR č. 20801/2015-1000-33509 zo dňa 13.
júla 2015, doplnené osvedčením o významnej investícii č. 20801/2015-1000.35613 zo dňa 22. júla 2015
a v osvedčení Ministerstva hospodárstva SR č. 08806/2017-4220-10455 zo dňa 27. februára 2017 sa

aplikuje režim podľa ustanovenia § 32 ods. 2 stavebného zákona, ktorý nevyžaduje vydanie územného
rozhodnutianapredmetnústavbu.Rozdielnosťparcelnýchčísielterajšíchapredchádzajúcichpozemkov
dotknutých stavbou je spôsobená novými geometrickými plánmi, na základe ktorých dochádzalo k
zlučovaniu, rozdeľovaniu a oddeľovaniu pozemkov, pričom v rozhodnutí citoval jednotlivé parcely a čísla
geometrických plánov, ktorými došlo k uvedeným úpravám,

- práva žalobcu boli dodržané, bol oboznámený o začatí konania verejnou vyhláškou, mohol vzniesť
námietky a pripomienky ku konaniu a toto právo naplnil, mohol nahliadnuť do spisového materiálu pre
vydaním rozhodnutia a vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia, spôsobu jeho zistenia a navrhnúť jeho
doplnenie,- rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa je hmotnoprávne i procesne správne. Pri vyhotovovaní
rozhodnutia v jeho výrokovej časti týkajúcej sa zrušenia časti vodného toku Dobrotka došlo zo strany
prvostupňového správneho orgánu k nedostatočnému označeniu zrušených častí pôvodného vodného

toku Dobrotka, a preto žalovaný uviedol stanovenie riečnych kilometrov úsekov, v ktorých dôjde k tomuto
zrušeniu. Ďalej došlo zo strany správneho orgánu prvého stupňa k chybe pri označení pozemkov, na
ktorých sú situované predmetné stavebné objekty, preto boli tieto chyby odstránené a žalovaný v týchto
častiach rozhodnutie zmenil.

II.
Žaloba

3. Všeobecnou správnou žalobou zo dňa 18. októbra 2017 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti
a zrušenia rozhodnutia žalovaného č. OU-NR-OOP4-2017/029173-2 zo dňa 14. augusta 2017, ako i
rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 31. marca 2017 tvrdiac, že týmito rozhodnutiami

bol ukrátený na svojich právach a žalovaný nepreskúmal rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa
v celom rozsahu.

4. Namietal nezákonnosť celého procesu vydávania stavebného povolenia z dôvodu nenaplnenia
podmienok podľa § 32 ods. 2 stavebného zákona. Tvrdil, že aplikácia vyššie uvedeného ustanovenia

o nevyžadovaní územného rozhodnutia nie je v predmetnej veci zákonná. Zdôraznil, že v oznámení
Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR zo dňa 25. novembra 2015, ktoré sa týka
práve usmernenia výkladu v rámci aplikácie § 32 ods. 2 stavebného zákona sa uvádza, že táto právna
norma sa použije v prípadoch, keď je územie dostatočne zaregulované územným plánom obce alebo
zóny a v tejto súvislosti je potrebné oboznámiť sa s územným plánom Mesta Nitra.

5. Dal do pozornosti, že územný plán Mesta Nitra pre predmetné územie určuje funkčné využitie, ale
nedefinuje priestorové regulatívy zástavby a ani dopravnú koncepciu obslúžiteľnosti priemyselného
parku a z toho dôvodu stanovuje podmienku spracovania územnoplánovacej dokumentácie na úrovni
zóny, ktorá však do dnešného dňa vypracovaná nebola. Konkrétne poukázal na textovú časť územného

plánu Mesta Nitra, kde v poznámkovom aparáte v časti vysvetlenia pojmu „zástavba“, v odstavci
„priemyselná výroba - priemyselný park“ je uvedené vysvetlenie: ... priemyselná výroba - priemyselný
park (na vymedzených plochách je navrhnutá územná rezerva pre investične ucelený zámer realizácie
kapacitne veľkej výrobnej prevádzky s komplexom hlavnej a doplnkovej prevádzkovej činnosti). Z
kontextu vyplýva, že takýto zámer (realizácia kapacitne veľkej výrobnej prevádzky s komplexom) sa

iba predpokladá, a teda využitie vymedzených plôch v území je limitované spracovaním samostatnej
územnoplánovacej dokumentácie na úrovni zóny v etape aktuálnej reálnosti zámeru. Vo výkresovej
časti územného plánu mesta, vo výkrese komplexný návrh je v grafickej časti legenda pri vyznačení
priemyselného parku uvedené: „priemyselná výroba - priemyselný park (špecifické rezervovanie funkcie
ako ucelená investícia v území podmienená riešením samostatnej územnoplánovacej dokumentácie na

úrovni zóny)“.

6. Označil za zrejmé, že výstavba v rámci strategického parku je podmienená spracovaním
územnoplánovacej dokumentácie na úrovni zóny, pričom takýto územný plán zóny do dnešného dňa
nebol v rámci Mesta Nitra schválený. Mal teda za to, že nie je naplnená hypotéza právnej normy, na

ktorú sa odvoláva stavebný úrad v § 32 ods. 2 stavebného zákona (aj pri použití vyššie uvedeného
výkladu pravidiel ministerstva), a to v podobe nutnosti dodržiavania priestorového usporiadania zóny a
funkčného využívania územia vyplývajúceho z územného plánu zóny.

7. Územný plán Mesta Nitra bol schválený v roku 2003 a následne boli spracované jeho zmeny a

doplnky číslo 1 až 5. V územnom pláne je vymedzené územie priemyselného parku sever, avšak nie
je vymedzená hranica strategického parku a v predmetných dokumentoch územného plánu vôbec nie
je definované územie pre strategicky park. Z tohto pohľadu pokladal za pochybné odvolávanie sa na §
32 ods. 2 stavebného zákona vo vzťahu k tomu, že sa nevyžaduje územné rozhodnutie s ohľadom na
to, že priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie územia vyplýva z územného plánu, keď

strategický park v tomto prípade ako taký vôbec nie je v územnom pláne Mesta Nitra obsiahnutý.

8. Ďalej žalobca namietal, že žalovaný mal preskúmať rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa v
celom rozsahu a vziať na zreteľ všetky nesprávnosti tohto rozhodnutia, teda nie len tie, ktoré žalobcav odvolaní namietal. Žalovanému vyčítal, že nezohľadnil aj porušenie § 62 ods. 1 písm. a/ stavebného
zákona, keď vzhľadom na okolnosť absencie územného rozhodnutia bolo nutné, aby dokumentácia
spĺňala zastavovacie podmienky určené územným plánom zóny. Táto podmienka splnená byť nemohla,

nakoľko územný plán zóny vyhotovený nie je. Namietal aj nerešpektovanie § 47 písm. a/ stavebného
zákona, keď nebol vypracovaný územný plán zóny a došlo k zrejmému nerešpektovaniu príslušných
ustanovení zákona o posudzovaní vplyvov.

9. Ďalšie námietky žalobcu smerovali k nerešpektovaniu § 9 vyhl. č. 453/2009 Z. z., ktorou sa

vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona (ďalej len „vyhláška č. 453/2009 Z.z.“). Poukázal
na skutočnosť, ktorú konštatoval i žalovaný, že stavba je súvisiacou investíciou v rámci navrhovanej
činnosti „Automotive Nitra Project“ a je teda evidentné, že sa jedná o súbor stavieb, pričom zastavovací
plán nebol predložený v rámci projektovej dokumentácie, čo stavebný úrad ani žalovaný nezohľadnili.

10. Taktiež namietal, že podklady z ktorých stavebný úrad vychádzal, konkrétne podklady týkajúce sa

dopravného napojenia stavieb (ktorých sa má stavebné konanie týkať) a hlavne vyústenie dopravy na
cestu I/64, ako i dopravné napojenie sú nedostatočné, je absolútne nepreskúmateľné a z podkladov
nezistiteľné. V tejto súvislosti považoval za podstatnú skutočnosť, že úsek cesty I/64 s napojením na
rýchlostnú komunikáciu R1A nebol do dnešného dňa vôbec dopravne a kapacitne riešený a vyriešený
tak, aby vyhovoval plynulosti cestnej dopravy pre celý areál strategického parku ako aj samotný areál

Automotive Nitra Project a taktiež daný úsek cesty nebol predmetom posudzovania vplyvov a na
životné prostredie ani v rámci zisťovacieho konania podľa príslušných ustanovení zákona o posudzovaní
vplyvov. Tvrdil, že už aj bez ďalšieho, len z tohto dôvodu je samotné stavebné konanie v tejto veci resp.
proces jeho vedenia nezákonný.

11. Poukazoval na znenie zákona o posudzovaní vplyvov, konkrétne znenie § 18 ods. 2 písm. b/ pri
uplatnení prílohy č. 8, časť 9 Infraštruktúra, položka 15 Projekty budovania priemyselných zón, vrátane
priemyselných parkov, kde sú v časti B upravené kritériá, resp. limity, za naplnenia ktorých je v zmysle
danej právnej normy zo zákona povinné viesť zisťovacie konanie, pričom práve v prípade predmetnej
položky č. 15, pod ktorú spadajú aj priemyselné parky, je v časti B uvedené „bez limitu“. Z toho je

zrejmé, že v zmysle platnej legislatívy je v prípade realizácie stavieb v rámci strategických parkov daná
zo zákona povinnosť viesť zisťovacie konania a to bez akýchkoľvek ďalších determinantov. Uviedol,
že povoľujúci orgán nesmie vydať rozhodnutie, bez vydaného záverečného stanoviska, alebo bez
rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní, ak ide o navrhovanú činnosť, ktorá podlieha rozhodovaniu
podľa tohto zákona. Akcentoval, že pokiaľ sa predmetná stavba realizuje v rámci tzv. strategického

parku, ktorú skutočnosť jednoznačne deklaruje aj žalovaný, tak tu je nutné zdôrazniť, že v rámci
strategického parku neprebehlo zisťovacie konanie podľa zákona o posudzovaní vplyvov. Poukázal na
skutočnosť, že strategický park je širším pojmom a ide o väčšiu časť územia, ako je zámer „Automotive
Nitra Project“, ktorý bol predmetom zisťovacieho konania. Predmetné námietky uvádzal aj v odvolaní
proti stavebnému povoleniu, avšak žalovaný sa obmedzil len na strohé konštatovanie, že preložka

toku ako vyvolaná investícia nie je v zákone o posudzovaní vplyvov a jeho prílohe č. 8 definovaná,
z čoho je potrebné usúdiť, že také preložky existujúcich a používaných preložiek nie je potrebné
posudzovať a vyslovene uvádza, že tieto stavby neboli predmetom ani zisťovacieho konania v rámci
zámeru „Automotive Nitra Project“, avšak poukázal na to, že prvostupňový správny orgán v oznámení
o začatí stavebného konania uviedol, že pre predmetnú investíciu bolo príslušným orgánom na úseku

posudzovania vplyvov na životné prostredie vydané rozhodnutie zo zisťovacieho konania, vydané pod č.
OU-NR-OSZP3-2015/031831-017-F36zodňa08.októbra2015.Pretonamietal,žeanisamotnésprávne
orgány nemali ujasnenú otázku, či stavba bola alebo nebola, resp. mala alebo nemala byť predmetom
zisťovacieho konania podľa zákona o posudzovaní vplyvov. Považoval za potrebné uviesť, že uvedenou
argumentáciou nepoukazoval na neposudzovanie predmetných stavieb v rámci zámeru „Automotive

Nitra Project“, ale v rámci neposúdenia samotného strategického parku.

12. V závere žaloby žalobca namietal nezákonnosť rozhodnutia žalovaného i pre vecnú nepríslušnosť,
keď v súvislosti s odvolacím konaním nebola zachovaná dvojinštančnosť s poukazom na § 4 ods. 2
písm. b/ zákona č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov, z ktorého (veta za bodkočiarkou) vyplýva, že v druhom stupni
vykonáva štátnu správu okresný úrad v sídle kraja, ak v prvom stupni rozhodol tiež okresný úrad v
sídle kraja, len ak tak ustanovuje osobitný zákon. Taktiež uviedol, že z odkazu žalovaného na § 4 ods.
1 zákona č. 525/2003 Z. z. o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplneníniektorých zákonov v znení neskorších predpisov, výslovne nevyplýva právna úprava, na ktorú odkazuje
§ 4 ods. 2 písm. b/ zákona č. 180/2013 Z. z.

13. Napokon žalobca poukázal na to, že v oznámení o začatí stavebného konania je okrem iného
uvedené, že pre predmetnú investíciu bolo príslušným orgánom na úseku posudzovania vplyvov na
životné prostredie vydané rozhodnutie zo zisťovacieho konania, vydané tunajším úradom zo dňa 08.
októbra 2015 a v tejto súvislosti je podstatný fakt, že oznámenie o začatí konania pre neho známym
účastníkom, ktorým bol samotný navrhovateľ MH Invest, s.r.o. Podľa žalobcu však procesne pochybil,

keď predmetné oznámenie nedoručoval skutočne všetkým známym účastníkom konania, keďže toto
stavebné konanie bolo povoľovacím konaním v nadväznosti na zisťovacie konanie vedené podľa §
24 ods. 2 zákona o posudzovaní vplyvov, teda konkrétne aj žalobcovi, keďže bol účastníkom vyššie
uvedeného zisťovacieho konania, v rámci ktorého aj využil možnosť podania opravných prostriedkov,
a to aj podaním správnej žaloby proti predmetnému rozhodnutiu zo zisťovacieho konania. Nebola teda
zachovaná rovnosť účastníkov konania.

14. Tiež namietal, že mu nebolo doručené rozhodnutie o prerušení stavebného konania. Žalovaný
nezistil takú závažnú skutočnosť, ako je nedodržanie lehoty na vydanie rozhodnutia podľa § 49 ods. 2
správneho poriadku. Žalobca teda nemá vedomosť o prípadnom prerušení konania, ako aj nedodržanie
lehoty na oznámenie o začatí stavebného konania.

III.
Vyjadrenie žalovaného a ďalších účastníkov

15. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 03. januára 2018 reagoval na jednotlivé námietky žalobcu v
podanej žalobe. Zároveň navrhol, aby správny súd podanú žalobu zamietol ako nedôvodnú.

16. V reakcii na námietku, týkajúcu sa absencie splnenia podmienok podľa § 32 ods. 2 stavebného

zákona, citoval § 120 ods. 2 stavebného zákona a uviedol, že v záväznom stanovisku Mesta Nitra č.
4053/2016 zo dňa 22. marca 2016, v rámci ktorého mesto overilo dodržanie súladu povoľovaných
vodných stavieb s priestorovým a funkčným využitím územia, uviedlo súlad predmetných stavieb so
schváleným územným plánom Mesta Nitra. Na základe tohto stanoviska mesta ako orgán územného
plánovania a stavebného poriadku prvostupňový správny orgán vydal stavebné povolenie, čo znamená,

že tvrdenie žalobcu sa nezakladá na pravde. Rovnako tak Obec Lužianky v záväznom stanovisku zo
dňa 24. februára 2016 a Obec Zbehy v záväznom stanovisku zo dňa 29. februára 2016 udelili súhlas
s povoľovanými vodnými stavbami.

17. Ohľadom námietky, spočívajúcej v tvrdení, že žalovaný mal preskúmať rozhodnutie správneho

orgánu prvého stupňa v celom rozsahu a vziať na zreteľ všetky nesprávnosti tohto rozhodnutia, teda
nie len tie, ktoré žalobca v odvolaní namietal, uviedol, že žalovaný v rámci preskúmania napadnutého
rozhodnutia preskúmal rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu v celom rozsahu, vrátane
konania, ktoré mu predchádzalo. Ku námietkam, smerujúcim k nerešpektovaniu § 9 vyhl. č. 453/2009
Z. z., žalovaný uviedol, že prvostupňový správny orgán riešil ako špeciálny stavebný úrad v stavebnom

konaní povolenie vodných stavieb, vychádzal z projektovej dokumentácie, ktorej súčasťou je i celková
situácia týchto vodných stavieb.

18. K námietke dopravného napojenia stavieb uviedol, že ju považuje za irelevantnú, nakoľko nebola
predmetom stavebného vodoprávneho povolenia a týka sa ďalšieho špeciálneho stavebného úradu,

ktorým je Mesto Nitra a Okresný úrad Nitra, odbor dopravy a pozemných komunikácií.

19. K námietke žalobcu týkajúcej sa povinnosti viesť zisťovacie konanie žalovaný poukázal na to, že
predmetom stavebného konania bolo povolenie preložiek už existujúceho vodného toku Dobrotka, ktoré
bolo nutné preložiť z dôvodu, že v mieste križovania navrhovanej diaľnice D4 s existujúcou cestou I/63

v križovatke D, v križovatke B je situovaný potok Dobrotka, ktorý v záujmovom úseku nemá vhodné
smerové pomery. Príslušný orgán posudzovania vplyvov na životné prostredie - Okresný úrad Nitra,
odbor starostlivosti o životné prostredie vo svojom vyjadrení zo dňa 23. mája 2016 uviedol, že predmetné
stavby neboli predmetom zisťovacieho konania k zámeru „Automotive Nitra Project“. Ďalej uviedol, žepovolená vodná stavba nie je v rozpore s rozhodnutím zo dňa 08. októbra 2015 vydaným v zisťovacom
konaní podľa zákona o posudzovaní vplyvov, ktoré bolo potvrdené rozhodnutím žalovaného zo dňa 14.
decembra 2015.

20. K námietke, že v rámci správneho konania nebola zachovaná dvojinštančnosť, žalovaný uviedol,
že táto zachovaná bola, nakoľko stavebné povolenie, týkajúce sa predmetných vodných stavieb,
vydal Okresný úrad Nitra, odbor starostlivosti o životné prostredie ako príslušný orgán štátnej vodnej
správy podľa § 61 vodného zákona a odvolanie proti tomuto rozhodnutiu riešil Okresný úrad Nitra,

odbor opravných prostriedkov, ktorému táto kompetencia prislúcha na základe § 4 ods. 2 zákona
č. 182/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení neskorších predpisov a Smernice Ministerstva vnútra SR č. 142/2013, publikovanej vo vestníku
Ministerstva vnútra SR čiastka 75. V zmysle prílohy č. 3 uvedenej smernice sa odbor starostlivosti
o životné prostredie Okresného úradu Nitra člení na oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek
životného prostredia, oddelenie štátnej správy vôd a vybraných zložiek životného prostredia kraja a

oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia kraja. Oddelenie ochrany prírody a
vybraných zložiek starostlivosti o životné prostredie vykonáva svoju pôsobnosť na úseku štátnej vodnej
správy v zmysle § 61 vodného zákona pre okres Nitra. V predmetnej veci Okresný úrad Nitra, odbor
opravných prostriedkov, referát starostlivosti o životné prostredie rozhodoval v druhom stupni o odvolaní
žalobcu proti rozhodnutiu, ktoré vydal Okresný úrad Nitra, odbor starostlivosti o životné prostredie,

oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia ako okresný úrad, ktorý má sídlo
v jeho územnom obvode, a nie proti rozhodnutiu, v ktorom v prvom stupni rozhoduje okresný úrad v
sídle kraja.

21. K ďalšej námietke žalobcu, že oznámenie o začatí stavebného konania prvostupňový správny

orgán nedoručoval všetkým známym účastníkom konania, ako aj k námietke, že nemá vedomosť o
prerušenístavebnéhokonaniaanedodržaniulehotynavydanierozhodnutiapodľa§49ods.2správneho
poriadku, žalovaný poukázal na § 73 ods. 4 vodného zákona. Uviedol, že nakoľko predmetné stavby
zasahujú do viacerých katastrálnych území obcí, alebo veľkého počtu účastníkov konania, doručoval
oznámenie o začatí stavebného konania účastníkom konania verejnou vyhláškou. Rozhodnutie o

prerušení konania sa doručuje žiadateľovi, ktorý má odstrániť nedostatky podania v určenej lehote
a netýka sa ostatných účastníkov konania. Ak je konanie prerušené, neplynú lehoty podľa tohto
zákona a teda lehota na vydanie rozhodnutia nebola dodržaná, toto pochybenie však nemá vplyv na
výsledok rozhodovania. Námietku o nedodržaní lehoty 7 dní na oznámenie o začatí stavebného konania
považoval za nepravdivú, nakoľko prvostupňový správny orgán mal až dňa 15. apríla 2017 úplnú žiadosť

o stavebné povolenie.

22. V závere svojho vyjadrenia žalovaný uviedol, že predmetom stavebného konania a rozhodnutia
bolo povolenie vodných stavieb - SO 581 - preložka toku Dobrotka v km 0,250 komunikácie (obchvat),
SO 582 Preložka toku Dobrotka v križovatke D a SO 583 Preložka toku Dobrotka v križovatke B. Tieto

vodné stavby sú budované v rámci strategického parku, na ktorý bolo vydané osvedčenie Ministerstva
hospodárstva SR č. 20801/2015 - 1000-35613 zo dňa 22. júla 2015 podľa zákona č. 175/1999 Z. z. o
niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a doplnení niektorých zákonov v
znení neskorších predpisov.

23. Žalovaný poukázal na dôvody svojho rozhodnutia, v ktorom sa podrobne zaoberal každou spornou
skutočnosťou, ktorá sa týkala stavebného konania a konštatoval, že ani jedna z námietok žalobcu v
podanej žalobe nesmeruje proti povoľovaným stavbám, ich technickému a stavebnému vyhotoveniu.
Námietky žalobcu možno rozdeliť na námietky proti umiestneniu strategického parku a jeho vzťahu
k územnému plánu Mesta Nitra, čo správne orgány v otázke povoľovania vodných stavieb nedokážu

ovplyvniť,nakoľkovyjadreniaastanoviskádotknutýchorgánovverejnejsprávysúprepovoľovanietýchto
vodných stavieb záväzné. Ďalšie námietky sú kompetenčného charakteru, ktoré sú a boli v riešení iných
špeciálnych stavebných úradov.

24. V podaní zo dňa 16. októbra 2018 sa k podanej žalobe vyjadril ďalší účastník konania 1. spoločnosť

MH invest, s.r.o., pričom navrhol, aby správny súd podanú žalobu zamietol.

IV.
Konanie na správnom súde25. O žalobe žalobcu rozhodol Krajský súd v Nitre rozsudkom č.k. 11S/164/2017-232 zo dňa 13.
novembra 2019 tak, že zrušil rozhodnutie žalovaného č. OU-NR-OOP4-2017/029173-2 zo dňa 14.

augusta 2017 ako i rozhodnutie Okresného úradu Nitra, odboru starostlivosti o životné prostredie č. OU-
NR-OSZP3-2017/002318-12/F40 zo dňa 31. marca 2017 a vec vrátil Okresnému úradu Nitra, odboru
starostlivosti o životné prostredie na ďalšie konanie. Žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania
v plnom rozsahu. Ďalším účastníkom konania 1. až 14. právo na náhradu trov konania nepriznal. Proti
tomuto rozsudku podal žalovaný kasačnú sťažnosť a Najvyšší správny súd SR rozsudkom sp. zn.

10Sžk/35/2020 zo dňa 27. februára 2023 zrušil rozsudok Krajského súdu v Nitre č.k. 11S/164/2017-232
zo dňa 13. novembra 2019 a vec mu vrátil na ďalšie konanie, keď dospel k záveru o dôvodnosti
kasačných námietok sťažovateľa, keďže správny súd preskúmaním rozhodnutia žalovaného nad rámec
námietok uvedených v správnej žalobe postupoval v rozpore s ustanovením § 134 ods. 1 SSP, pričom
prejednávaná vec nespadá do rámca taxatívne vymedzených výnimiek podľa § 134 ods. 2 SSP. Zároveň
vyslovil, že úlohou správneho súdu bude opätovne posúdiť dôvodnosť žalobných námietok v rozsahu

vymedzenom správnou žalobou.

26. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a
doplnení niektorých zákonov, začal s účinnosťou od 01. júna 2023 vykonávať svoju činnosť Správny
súd v Bratislave, na ktorý prešiel od 01. júna 2023 výkon súdnictva v správnej agende z Krajského

súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. Predmetná právna vec bola
v súlade s Rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2023 v znení jeho Dodatku č. 1
účinného od 01. júna 2023 v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a
doplnení niektorých zákonov náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových
prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti SR pridelená senátu 1S a bola jej pridelená

sp. zn. NR-11S/24/2023. Následne na základe Dodatku č. 4 k Rozvrhu práce Správneho súdu
v Bratislave na rok 2024 s účinnosťou odo dňa 21. mája 2024 bola predmetná právna vec náhodným
výberom pridelená senátu 8S, ktorého predsedníčkou sa v zmysle uvedeného dodatku stala Mgr. Jana
Ondrejková a riadnou členkou senátu sa stala JUDr. Michaela Machová Ph.D. Podľa Dodatku č. 6
k Rozvrhu práce Správneho súdu v Bratislave účinného v relevantnej časti odo dňa 01. októbra 2024

sa riadnou členkou senátu stala Mgr. Miroslava Fodor. Na základe rozhodnutia predsedníčky súdu
č. k. NR-11S/24/2023-693 zo dňa 28. februára 2025 bola JUDr. Michaela Machová Ph.D. vylúčená z
prejednávania a rozhodovania vo veci a následne bol náhodným výberom určený nový člen senátu
JUDr. David Žák. Napokon v zmysle Dodatku č. 3 k Rozvrhu práce Správneho súdu v Bratislave na
rok 2025 účinného od 01. júla 2025 sa zastupujúcim členom senátu stal JUDr. Mgr. Juraj Štorcel, PhD.,

LL.M. a sudkyňa JUDr. Michaela Machová Ph.D. prestala byť členkou senátu 8S rozhodujúceho vo
veci. Správny súd poukazuje na závery plynúce z rozsudku Najvyššieho správneho súdu SR sp.zn.
4Sfk/42/2024 zo dňa 21. mája 2025, ktorý konštatoval, že momentom, keď zastúpený sudca prestal byť
členom senátu rozhodujúceho vo veci, zaniklo členstvo v senáte zastupujúceho sudcu. Preto s ohľadom
na skutočnosť, že dňom 01. júla 2025 členstvo JUDr. Michaely Machovej Ph.D. v senáte 8S zaniklo

a zastupujúcim členom senátu sa stal JUDr. Mgr. Juraj Štorcel, PhD., LL.M., predmetnú právnu vec
prejednal a rozhodol senát 8S na pojednávaní dňa 13. novembra 2025 v zložení Mgr. Jana Ondrejková,
Mgr. Miroslava Fodor a JUDr. Mgr. Juraj Štorcel, PhD., LL.M.

V.

Pojednávanie

27. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“), ako súd vecne a miestne príslušný na konanie
vo veci podľa § 10, § 13 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších
predpisov (ďalej len „SSP“) preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného vrátane konania, ktoré mu

prechádzalo a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. O žalobe rozhodol na pojednávaní dňa
13. novembra 2025 rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil v prítomnosti povereného zástupcu žalovaného,
ako aj právneho zástupcu ďalšieho účastníka 1. Žalobca, a taktiež aj ďalší účastník konania 3. sa z
pojednávania ospravedlnili, súhlasili konať a rozhodnúť bez ich prítomnosti. Ďalší účastníci konania v 2.,
4. až 13. rade boli na pojednávanie riadne a včas predvolaní, svoju neprítomnosť neospravedlnili, ani

nežiadali o odročenie pojednávania.

VI.
Relevantné právne predpisy28. Podľa § 32 ods. 1 stavebného zákona, ak odsek 2 neustanovuje inak, umiestňovať stavby, meniť
využitie územia a chrániť dôležité záujmy v území možno len na základe územného rozhodnutia, ktorým

je
a/ rozhodnutie o umiestnenie stavby,
b/ rozhodnutie o využití územia,
c/ rozhodnutie o chránenom území alebo o ochrannom pásme,
d/ rozhodnutie o stavebnej uzávere.

29. Podľa § 32 ods. 2 stavebného zákona, územné rozhodnutie sa nevyžaduje na umiestnenie
strategického parku a na prípravu územia na realizáciu strategického parku, na ktoré bolo vydané
osvedčenie o významnej investícii podľa osobitného predpisu, ak priestorové usporiadanie územia a
funkčné využívanie územia, ktoré nie je v rozpore s ich umiestnením, vyplýva z územného plánu obce
alebo z územného plánu zóny.

30. Podľa § 62 ods. 1 písm. a/ stavebného zákona v stavebnom konaní stavebný úrad preskúma najmä,
a/ či dokumentácia spĺňa zastavovacie podmienky určené územným plánom zóny alebo podmienky
územného rozhodnutia.

31. Podľa § 66 ods. 1 stavebného zákona v stavebnom povolení určí stavebný úrad záväzné
podmienky uskutočnenia a užívania stavby a rozhodne o námietkach účastníkov konania. Stavebný
úrad zabezpečí určenými podmienkami najmä ochranu záujmov spoločnosti pri výstavbe a pri užívaní
stavby, komplexnosť stavby, dodržanie všeobecných technických požiadaviek na výstavbu, prípadne ich
predpisov a technických noriem a dodržanie požiadaviek určených dotknutými orgánmi, predovšetkým

vylúčenie alebo obmedzenie negatívnych účinkov stavby a jej užívania na životné prostredie.

32. Podľa § 120 ods. 1 stavebného zákona pri stavbách letísk, stavbách v územných obvodoch
letísk a stavbách leteckých pozemných zariadení, stavbách dráh a na dráhe, pri stavbách pozemných
komunikácií, pri vodných stavbách a stavbách podliehajúcich integrovanému povoľovaniu 10ma) a pri

stavbách na povrchu, ktoré bezprostredne slúžia prevádzke banských diel a banských stavieb pod
povrchom, a to ťažných vežiach, jamových budovách, strojovniach ťažných strojov a ventilátorovniach
a pri stavbách skladov výbušnín vykonávajú pôsobnosť stavebného úradu s výnimkou právomoci vo
veciach územného rozhodovania a vyvlastnenia orgány vykonávajúce štátnu správu na uvedených
úsekoch podľa osobitných predpisov (ďalej len "špeciálne stavebné úrady").

33. Podľa § 120 ods. 2 stavebného zákona špeciálne stavebné úrady postupujú podľa tohto zákona,
pokiaľ osobitné predpisy podľa odseku 1 neustanovujú inak; povoliť stavbu alebo jej zmenu možno len
na základe záväzného stanoviska podľa § 140b vydaného miestne príslušným stavebným úradom, ktorý
overuje dodržanie podmienok určených v územnom rozhodnutí. Ak sa územné rozhodnutie nevydáva,

špeciálne stavebné úrady povolia stavbu alebo jej zmenu len na základe záväzného stanoviska miestne
príslušného orgánu územného plánovania, ktorý overuje dodržanie zastavovacích podmienok určených
územným plánom zóny alebo súlad s priestorovým usporiadaním územia a funkčným využívaním
územia, ktoré je určené v územnom pláne obce.

34. Podľa § 21 ods. 1 písm. a/ bod 2, písm. d/ vodného zákona účinného v čase rozhodovania správnych
orgánov, povolenie na osobitné užívanie vôd je potrebné, ak nejde o používanie vôd podľa § 18 až 20
a/ pri povrchových vodách na
2. ich vzdúvanie a na iný spôsob akumulácie,
d/ na vypúšťanie vôd z povrchového odtoku do povrchových vôd alebo do podzemných vôd.

35. Podľa § 26 ods. 1 vodného zákona povolenie orgánu štátnej vodnej správy sa vyžaduje na
uskutočnenie vodnej stavby, jej zmenu, zmenu v užívaní, zrušenie alebo odstránenie vodnej stavby.
Povolenie na vodnú stavbu možno vydať len, ak je vydané povolenie na osobitné užívanie vôd, ak
sa podľa tohto zákona vyžaduje, alebo sa povolenie na osobitné užívanie vôd povoľuje najneskôr so

stavebným povolením. Na uskutočnenie stavebných úprav na vodnej stavbe postačuje ohlásenie orgánu
štátnej vodnej správy. Orgán štátnej vodnej správy môže určiť, že ohlásenú stavebnú úpravu možno
uskutočniť len na základe stavebného povolenia. Na konanie vo veci ohlásenia sa vzťahuje osobitnýpredpis. Na uskutočnenie jednoduchého vodného zariadenia sa nevyžaduje povolenie orgánu štátnej
vodnej správy ani ohlásenie orgánu štátnej vodnej správy.

36. Podľa § 60 ods. 1 písm. a/ bod 2 vodného zákona okresný úrad v sídle kraja vo veciach štátnej
vodnej správy
a/ rozhoduje v správnom konaní v prvom stupni štátnej vodnej správy podľa tohto zákona, ak ide o
2. vodnú stavbu a s ňou spojené nakladanie s vodami, ktoré zasahuje alebo ovplyvňuje územie dvoch
alebo viacerých obvodov.

37. Podľa § 60 ods. 2 vodného zákona v prípadoch, v ktorých je okresný úrad v sídle kraja príslušný
na povolenie vodnej stavby, rozhoduje aj v ostatných veciach týkajúcich sa tejto vodnej stavby alebo
nakladania s vodami s výnimkou pokút a priestupkov.

38. Podľa § 61 písm. a/ vodného zákona okresný úrad vo veciach štátnej vodnej správy

a/ rozhoduje v správnom konaní v prvom stupni vo veciach podľa tohto zákona (§ 15 ods. 6, § 21, §
22 ods. 3, § 23 ods. 1, § 24, § 25 písm. c), § 26, § 27 ods. 1 písm. e) a f), § 30 ods. 3, § 32, § 38, §
39 ods. 5, 6 a 10, § 42 ods. 2, § 43 ods. 7, § 45 ods. 1, § 49 ods. 3, § 50 ods. 3, § 52 ods. 2, § 55
ods. 2 a 3, § 57 ods. 1 a 3, § 66 ods. 5, § 74 ods. 1 a 2, § 77 ods. 3 písm. b) a § 80 ods. 7 a 8) a
vydáva vyjadrenia (§ 28) a súhlasy podľa § 27 ods. 1 písm. a) až d), ak ich tento zákon nezveruje iným

orgánom štátnej vodnej správy.

39. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy
významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej „zákon
č. 175/1999 Z. z.“), významná investícia je stavba, ktorej výstavbu bude zabezpečovať právnická osoba

so sídlom na území Slovenskej republiky (ďalej len „podnik“), ak
a/ finančné prostriedky potrebné na uskutočnenie stavby sú v sume najmenej 100 miliónov eur
investičných nákladov,
b/ je národohospodársky významná alebo jej realizáciou alebo uskutočnením sa vytvorí najmenej 300
nových pracovných miest a

c/ vláda Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“) o nej rozhodla, že jej uskutočnenie je vo verejnom
záujme.

40. Podľa § 1 ods. 3 zákona č. 175/1999 Z. z., významnou investíciou je aj stavba, ktorej výstavbu bude
zabezpečovať

a/ podnik, ak uskutočnenie tejto stavby je nevyhnutné na zabezpečenie prevádzkovania činnosti vo
významnej investícii podľa odseku 2, s ktorou technicky, technologicky alebo logisticky súvisí a vláda o
nej rozhodla, že jej uskutočnenie je vo verejnom záujme, alebo
b/ podnik so 100 %majetkovou účasťou štátu, ak uskutočnenie tejto stavby je nevyhnutné na
zabezpečenie prípravy územia na realizáciu strategického parku a vláda o nej rozhodla, že jej

uskutočnenie je vo verejnom záujme.

41. Podľa § 1 ods. 8 zákona č. 175/1999 Z. z., osvedčením o významnej investícii je doklad držiteľa
osvedčenia, že stavba je významnou investíciou.

42. Podľa § 1 ods. 11 zákona č. 175/1999 Z. z., strategickým parkom sa rozumie súhrn
a/ pozemkov nachádzajúcich sa v jednom katastrálnom území alebo vo viacerých bezprostredne
susediacich katastrálnych územiach, ktorých celková výmera predstavuje najmenej 250 ha, a
b/ stavieb na nich sa nachádzajúcich, ktoré sú potrebné na realizáciu investícií v oblasti priemyselnej
výroby, služieb, činností v oblasti výskumu a vývoja.

43. Podľa § 1 ods. 12 zákona č. 175/1999 Z. z., prípravou územia sú činnosti nevyhnutné na
zabezpečenie realizácie strategického parku, a to
a/ usporiadanie vlastníckych vzťahov,
b/ výstavba alebo pokračovanie výstavby pozemných komunikácií,

c/ výstavba alebo pokračovanie výstavby dráhy alebo jej súčasti,
d/ výstavba alebo pokračovanie výstavby súvisiacich a doplnkových stavieb a zariadení, e/ iné obdobné
prípravné činnosti.VII.
Posúdenie veci správnym súdom

44. Súd v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia postupu správnych orgánov podľa SSP je povinný
posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov
pre vydanie rozhodnutia, či náležite zistil vo veci skutkový stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi
konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, ako aj dôkazmi
nachádzajúcimi sa v administratívnom spise a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda

či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj procesnoprávnymi
predpismi.

45. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu
predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci súdneho prieskumu súd skúma aj
procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe z hľadiska toho, či takéto namietané

procesné pochybenia správneho orgánu sú takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla
mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho
orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných
a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom
postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť

ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje
zákon o správnom konaní.

46. Správny orgán prvého stupňa rozhodnutím č. OU-NR-OSZP3-2017/002318-12/F40 zo dňa 31.
marca2017vydalstavebnépovolenieprerealizáciu(preloženiečasti)vodnýchstavieb:SO581Preložka

tokuDobrotkavkm0,250komunikácie(obchvat),SO582PreložkatokuDobrotkavkrižovatkeD,SO583
Preložka toku Dobrotka v križovatke B. Žalovaný rozhodnutím č. OU-NR-OOP4-2017/029173-2 (formou
verejnej vyhlášky) zo dňa 14. augusta 2017 zmenil konkrétne časti bodu „B“, tak, že zmenil nesprávne
označenie parciel v katastrálnom území N. vo výrokovej časti rozhodnutia stavebného úradu zo dňa
31. marca 2017 spôsobom, ktorý uviedol vo výrokovej časti svojho rozhodnutia s tým, že ostatné časti

rozhodnutia stavebného úradu zostávajú nezmenené. Úlohou súdu v danom prípade bolo preskúmať,
či napadnuté rozhodnutie odvolacieho orgánu i rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa nevybočili
z medzí a hľadísk ustanovených zákonom, či ich závery zodpovedajú zásadám logického myslenia a
tiež, či podklady pre takýto úsudok boli zistené úplne a riadnym procesným postupom.

47. Správny súd sa v prvom rade zaoberal ustálením okruhu účastníkov konania, a to s ohľadom na
skutočnosť, že lustráciou v Registri obyvateľov SR zistil, že ďalší účastník konania 14. M. B., dňa
XX. XXXXXXX XXXX zomrel. Vo vzťahu k tejto skutočnosti poukazuje na závery plynúce z rozsudku
Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 7Svk/1/2023 zo dňa 29. mája 2025, ktorý vyslovil: „Kasačný súd
zistil, že v priebehu kasačného konania dňa XX.XX.XXXX zomrel ďalší účastník konania pán M. B., nar.

XX.XX.XXXX. Nadväzujúc na túto skutočnosť kasačný súd zvažoval, či je potrebné pribrať do konania
dedičovtohtoúčastníkakonaniapodľa§63Civilnéhosporovéhoporiadkuvspojenís§25SSP,prípadne
iné osoby. Pretože pán B. bol účastníkom administratívneho konania i tohto nadväzujúceho súdneho
konania v postavení zainteresovanej verejnosti, dospel kasačný súd k záveru, že jeho účastníctvo v
tomto verejno-právnom konaní neprešlo na dedičov. Okrem toho ďalší účastníci konania J. K. L. a M. O.

naďalej reprezentujú rovnakú zainteresovanú (dotknutú) „Verejnosť mestských častí (OBČANIA MESTA
NITRA)“. Kasačný súd preto pre stratu procesnej subjektivity ďalej nekonal s pánom B., dôsledkom čoho
je aj to, že ho neuvádza v záhlaví tohto rozsudku.“ Keďže v prejednávanej veci sa s účastníctvom M. B.
spájajú totožné skutkové okolnosti, správny súd pre stratu procesnej subjektivity ďalej nekonal s pánom
B. a taktiež ho neuviedol v záhlaví tohto rozsudku (bližšie odsek 35. odôvodnenia rozsudku kasačného

súdu).

48. Ohľadom namietanej vecnej nepríslušnosti správneho orgánu prvého stupňa správny súd uvádza,
že túto námietku žalobcu nemohol považovať za opodstatnenú. Správny súd je toho názoru, že
predmetom príslušného stavebného povolenia bola stavba, ktorá je v zmysle ustanovenia § 1 ods. 12

zákona č. 175/1999 Z.z., zahrnutá pod výraz „príprava územia“, nakoľko je činnosťou nevyhnutnou na
zabezpečenie realizácie strategického parku, konkrétne v súvislosti s výstavbou a realizáciou preložiek
vodnej stavby.49. Ustanovenie § 117 stavebného zákona určuje obec ako vecne a miestne príslušný stavebný
úrad, správny orgán prvého stupňa. Nasledujúce ustanovenia stavebného zákona uvádzajú, kedy obec
stavebným úradom nie je. Kým ustanovenie stavebného zákona určuje zmenu vecnej príslušnosti

stavebného úradu (obce), v ustanovení § 120 ods. 1 stavebného zákona sú uvedené stavby, ktorých
povoľovanie prináleží špeciálnym stavebným úradom. Pôsobnosť špeciálnych stavebných úradov je
určená osobitnými predpismi, a ak tieto neuvádzajú inak, špeciálne stavebné úrady pri povoľovaní
stavieb postupujú podľa príslušných ustanovení stavebného zákona a jeho vykonávacích predpisov.

50. Nakoľko sa nejednalo o stavbu, ktorá je samotnou významnou investíciou, ale o prípravu naň,
nemožno hovoriť o naplnení dispozície ustanovenia § 117 stavebného zákona. Okresný úrad Nitra,
odbor starostlivosti o životné prostredie v predmetnej veci teda je príslušným správnym orgánom prvého
stupňa a vykonáva pôsobnosť špeciálneho stavebného úradu v zmysle ustanovenia § 120 stavebného
zákona,ktorýjeurčenýosobitnýmiprávnymipredpismiavnadväznostinatojepotrebnéaplikovaťvodný
zákon ako osobitný zákon špecifikujúci pôsobnosť špeciálnych stavených úradov. Vodný zákon v § 58

určuje orgány štátnej vodnej správy a v § 59 a nasl. špecifikuje pôsobnosť týchto špeciálnych orgánov. V
zmysle ustanovenia § 61 písm. c/ pôsobnosť špeciálneho stavebného úradu vo veciach vodných stavieb
vykonáva okresný úrad (§ 26 ods. 3 cit. zákona).

51. Rovnako tak nie je dôvodná žalobná námietka v časti namietaného porušenia dvojinštančnosti

v odvolacom konaní. Je potrebné prisvedčiť správnosti postupu žalovaného, ktorý rozhodol o odvolaní
žalobcu proti rozhodnutiu Okresného úradu Nitra, odboru starostlivosti o životné prostredie, oddelenia
ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia zo dňa 31. marca 2017, pričom tak rozhodol
ako odvolací orgán okresný úrad v sídle kraja, ktorý v zmysle § 4 ods. 1 zákona č. 525/2003 Z. z. o
štátnej správe starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov vykonáva

štátnu správu starostlivosti o životné prostredie podľa osobitných predpisov a v zmysle § 4 ods. 2 písm.
b/ zákona č. 180/2013 Z. z. vykonáva v druhom stupni štátnu správu vo veciach,
v ktorých v správnom konaní v prvom stupni rozhoduje okresný úrad, ktorý má sídlo v jeho územnom
obvode, nakoľko osobitný zákon neustanovuje inak.

52. Vo vzťahu k žalobnej argumentácii žalobcu smerujúcej voči postupu stavebného úradu podľa §
32 ods. 2 stavebného zákona, kedy stavebný úrad v súvislosti s umiestňovanou stavbou nevyžadoval
územné rozhodnutie, správny súd odkazuje na závery obsiahnuté v 18. odseku rozhodnutia kasačného
súdu vo veci sp. zn. 5Sžk/26/2020 zo dňa 28. septembra 2022, kde kasačný súd k totožnej argumentácii
totožného žalobcu a správnych orgánov a zároveň pri obdobnom skutkovom stave (v tam uvedenom

konaní sa jednalo o stavbu „Automotive Nitra Project“), uviedol nasledovné:

18. Toto ustanovenie však podľa kasačného súdu nevyžaduje, aby pre umiestňovaný strategický park
existovalo v územnom pláne obce/zóny podrobne ustanovené priestorové usporiadanie územia a
funkčné využívanie územia. Zákonným predpokladom, ktorý z citovaného ustanovenia vyplýva, je len

absencia rozporu umiestnenia strategického parku s priestorovým usporiadaním územia a funkčným
využívaním územia, ktoré je v územnom pláne ustanovené. Sťažovateľovi sa nepodarilo preukázať,
že umiestnenie strategického parku, v ktorom mali byť povoľované stavby postavené (opätovne súd
zdôrazňuje, že sám sťažovateľ v žalobe tieto projekty nerozlišoval), bolo v rozpore s relevantnými
časťami územného plánu. Sťažovateľ poukazoval na poznámku z textovej časti a legendu z grafického

výkresu, ktoré podmieňujú priemyselnú výrobu či priemyselný park (vo forme rezervovanej funkcie)
riešením územnoplánovacej dokumentácie na úrovni zóny. Tieto state zvažoval a citoval v napadnutom
rozsudku aj správny súd. Kasačný súd sa však v súlade s vyššie uvedeným domnieva, že pre aplikáciu
§ 32 ods. 2 stavebného zákona sa nevyžaduje, aby územný plán priamo podrobne riešil umiestnenie
strategického parku. Podstatné je, že z územného plánu nevyplýva také priestorové usporiadanie

územia a funkčné využívanie dotknutého územia, s ktorým by bol strategický (priemyselný) park v
rozpore-napríkladrekreačnáfunkcia,bytovávýstavbaapod.Pretosadápovedať,ževýslovnárámcová
rezervácia územia na priemyselnú výrobu (hoci podmienená ďalšou dokumentáciou) v územnom pláne
Mesta Nitra v podstate prevyšuje požiadavky stavebného zákona na absenciu rozporu s územným
plánom, ak pri nesplnení podmienky uvedenej v poznámke/legende nie je územie určené na iný účel.

Kasačný súd tiež poznamenáva, že jeho úlohou v tomto konaní nebolo preskúmať, či boli splnené
všetky zákonné požiadavky na vydanie preskúmavaného rozhodnutia alebo samostatne vyhľadávať
nesprávnosti napadnutého rozsudku, ale len vyhodnotiť dôvodnosť sťažovateľom uplatnených a
prípustných sťažnostných bodov.53. K uvedenému správny súd navyše dodáva, že hoci územné ako aj stavebné konanie každé plní
svoj vlastný účel, platia pre nich rovnaké zásady správneho konania, ktoré nie je možné ani z dôvodu

rozdielnehopredmetuposudzovaniaignorovať.Vzmysle§3ods.1správnehoporiadku„správneorgány
postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi“ (zásada legality). Zároveň podľa §
46správnehoporiadku„rozhodnutiemusíbyťvsúladesozákonmiaostatnýmiprávnymipredpismi,musí
ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať
predpísanénáležitosti.“Vsúladesozásadoulegalityjetedapovinnosťousprávnychorgánovpostupovať

v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, pričom podľa právnej teórie inými právnymi predpismi
sa nepochybne rozumejú aj všeobecne záväzné nariadenia obcí a samosprávnych krajov (POTÁSCH,
P.;HAŠANOVÁ,J.;VALLOVÁ,J.;MILUČKÝ,J.;MEDŽOVÁ,D.:Správnyporiadok.Komentár.3.vydanie.
Praha: C. H. Beck, 2019, str. 379).

54. Zmysel procesného rozčlenenia územného a stavebného konania nespočíva v tom, že by sa

v nich riešené otázky nemohli prelínať, alebo že by v nich platili iné zásady. Naopak, vylúčenie
niektorých stavieb z rozhodovania o umiestnení stavby práve naopak, podľa správneho súdu, prenáša
povinnosti správneho orgánu z územného konania (napr. zohľadnenie územného plánu) priamo do
stavebného konania. Z uvedeného vyplýva, že účastník konania, teda ani žalobca, nie je na svojich
právach vylúčením územného konania ukrátený, keďže zásada legality rovnako platí v stavebnom ako

aj územnom konaní.

55. Za preukázanú mal v danom prípade správny súd aj podmienku dostatočného vymedzenia
priestorového usporiadania a funkčného využívania územia v územnom pláne - z územného plánu
mestaNitravyplynulofunkčnéusporiadanie(funkčnévyužitieplôch),zosvedčeniavyplynuloohraničenie

plochy strategického parku a zo zastavovacieho plánu vyplynulo jeho priestorové usporiadanie. V
tejto súvislosti správny súd odkazuje na názor kasačného súdu vyjadrený v rozhodnutiach sp. zn.
3Svk/13/2022 zo dňa 21. novembra 2023 (odsek 36.) a sp. zn. 5Svk/2/2022 zo dňa 21. novembra 2023
(odsek 48.):

„Kasačný súd v súvislosti s touto námietkou v plnom rozsahu odkazuje na rozsudok Najvyššieho
správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžk 26/2020 zo dňa 28. septembra 2022, týkajúci sa
obdobnej právnej veci sťažovateľa, v ktorom kasačný súd uviedol: „...Toto ustanovenie (§ 32 ods.
2 Stavebného zákona - poznámka správneho súdu) však podľa kasačného súdu nevyžaduje, aby
pre umiestňovaný strategický park existovalo v územnom pláne obce/zóny podrobne ustanovené

priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie územia. Zákonným predpokladom, ktorý
z citovaného ustanovenia vyplýva, je len absencia rozporu umiestnenia strategického parku s
priestorovým usporiadaním územia a funkčným využívaním územia, ktoré je v územnom pláne
ustanovené. Sťažovateľovi sa nepodarilo preukázať, že umiestnenie strategického parku, v ktorom
mali byť povoľované stavby postavené (opätovne súd zdôrazňuje, že sám sťažovateľ v žalobe tieto

projekty nerozlišoval), bolo v rozpore s relevantnými časťami územného plánu. Sťažovateľ poukazoval
na poznámku z textovej časti a legendu z grafického výkresu, ktoré podmieňujú priemyselnú výrobu či
priemyselný park (vo forme rezervovanej funkcie) riešením územnoplánovacej dokumentácie na úrovni
zóny. Tieto state zvažoval a citoval v napadnutom rozsudku aj správny súd. Kasačný súd sa však v
súlade s vyššie uvedeným domnieva, že pre aplikáciu § 32 ods. 2 stavebného zákona sa nevyžaduje,

aby územný plán priamo podrobne riešil umiestnenie strategického parku. Podstatné je, že z územného
plánu nevyplýva také priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie dotknutého územia, s
ktorým by bol strategický (priemyselný) park v rozpore - napríklad rekreačná funkcia, bytová výstavba
a pod. Preto sa dá povedať, že výslovná rámcová rezervácia územia na priemyselnú výrobu (hoci
podmienená ďalšou dokumentáciou) v územnom pláne Mesta Nitra v podstate prevyšuje požiadavky

stavebného zákona na absenciu rozporu s územným plánom, ak pri nesplnení podmienky uvedenej v
poznámke/legende nie je územie určené na iný účel.“

56. Samotná skutočnosť, že v územnom pláne mesta Nitra boli príslušné lokality označené s funkčným
využitím „priemyselný park sever“ a nie „strategický park“ je bez právneho významu, keďže územný

plán bol v danom rozsahu prijatý skôr, než bol termín „strategický park“ normatívne zavedený (bližšie
rozsudok kasačného súdu sp. zn. 6Sžk/19/2021 zo dňa 29. septembra 2022). Pre aplikáciu § 32 ods. 2
stavebného zákona sa nevyžaduje, aby územný plán priamo podrobne riešil umiestnenie strategického
parku. Podstatné je, že z územného plánu nevyplýva také priestorové usporiadanie územia, s ktorýmby bol Strategický park v rozpore, napr. rekreačná funkcia. V územnom pláne mesta Nitra je výslovná
rezervácia územia na priemyselnú výrobu. Z toho dôvodu nebolo potrebné, aby bol vypracovaný aj
územný plán zóny.

57. K záverom správneho súdu ako aj kasačného súdu uvedených v odsekoch vyššie dospel správny
súd aj v tomto súdnom konaní a žalobnú argumentáciu žalobcu v danej časti vyhodnotil ako nedôvodnú.

58. Vo vzťahu k námietkam, smerujúcim k nerešpektovaniu § 9 vyhl. č. 453/2009 Z. z., správny súd

uvádza, že v zmysle § 9 ods. 2 vyhlášky č. 453/2009 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia
stavebného zákona, ak stavebník žiada o stavebné povolenie postupne na jednotlivé stavby súboru,
projektová dokumentácia prvej stavby obsahuje celkovú situáciu (zastavovací plán) celého súboru
stavieb vrátane zariadenia staveniska. Žalobca namietal, že v posudzovanej veci nebol predložený
zastavovací plán v rozpore s § 9 ods. 2 vyhlášky č. 453/2000 Z. z. Aj uvedenú námietku vyhodnotil
správny súd za nedôvodnú v súlade s argumentáciou správnych orgánov. Správny súd považoval za

skutkovo ustálené, že posudzovaná stavba nebola prvou stavbou v rámci celého súboru stavieb a z
toho dôvodu nebolo povinnosťou stavebníka v predmetnej veci predkladať zastavovací plán. Ten bol
predložený v rámci stavebného povolenia na prvý stavebný objekt areálu, pričom vydaním stavebného
povolenia sa zastavovací plán stal záväzným pre priestorové usporiadanie územia.

59. Vo vzťahu k žalobnej argumentácii žalobcu smerujúcej voči podľa jeho názoru nedostatočnému
zabezpečeniu podkladov týkajúcich sa dopravného napojenia stavieb a vyústenia dopravy na cestu
I/64 zo strany konajúceho stavebného úradu správny súd uvádza, že uvádzaná problematika nebola
predmetom posudzovania vo vedenom stavebnom konaní. Rovnako predmetom preskúmavaného
stavebného povolenia (v spojení s napadnutým rozhodnutím) nie je ani výstavba komunikácie či

spevnených plôch. Z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že dopravné stavby by mali byť predmetom
osobitného povoľovacieho konania, kde bude posudzovaná aj celková dopravná situácia. Kasačný
súd vo vzťahu k problematike riešenia dopravného napojenia v súvislostiach stavebného konania v
rozhodnutí sp. zn. 3Svk/13/2022 zo dňa 21. novembra 2023 uviedol, pričom od uvedených záverov sa
správny súd neodchýlil ani v prejednávanom prípade, nasledovné:

„K námietkam sťažovateľa týkajúcim sa úseku cesty I/64 s napojením na rýchlostnú komunikáciu R1A
kasačný súd uvádza, že predmetom stavebného povolenia, ktoré je predmetom prieskumu v tomto
konaní, nebola výstavba cesty I/64 v úseku E. M. -B., a teda nemohlo byť predmetom tohto stavebného
konania ani posúdenie jej napojenia na R1A či vyhodnotenie jej vplyvov na obytnú zónu. Zohľadniac

predmet stavebného povolenia v posudzovanej veci - komunikácie v rámci areálu logistického parku -
napojenie týchto bolo riadne v stavebnom konaní riešené, pričom tieto budú napojené na komunikáciu
SO 110 stavebníka MH Invest, s.r.o. Ďalšie námietky sťažovateľa, že úsek cesty I/64 neprešiel
zisťovacím konaním a s tým súvisiace argumenty, rovnako kasačný súd vyhodnotil ako nedôvodné,
keďže sa týkali zisťovacieho konania, ktoré nebolo predmetom posudzovania v prerokúvanej veci.

Navyše kasačný súd uvádza, že požiadavky uvedené v § 66 ods. 4 písm. d) Stavebného zákona nie sú
povinnými náležitosťami, ale stavebný úrad ich určuje podľa potreby.“

60. K námietke žalobcu, spočívajúcej v tvrdení, že k strategickému parku neprebehlo zisťovacie konanie
podľa zákona o posudzovaní vplyvov, správny súd na úvod poukazuje na to, že právna teória v

prípadoch týkajúcich sa ochrany životného prostredia v procese stavebného práva pozná tzv. reťazenie
správnychaktov,kedykaždýaktvystupujenavonoksamostatneavydaniejednéhoaktujepredpokladom
vydania následného aktu. O každom jednotlivom akte sa následne vedie samostatné správne konanie
s výsledkom, ktorý bezprostredne pôsobí navonok (H., D. M., L. G. stanoviska a jiné úkony dle
části čtvrté správního řádu. In: Průchová, I. a kol. Správní procesy v právu životního prostředí. Brno:

Masarykovauniverzita,2010,s.89).Vrámcivybudovaniastrategickéhoparku„AutomotiveNitraProject“
bolo vydaných viacero rozhodnutí, či stanovísk, ktoré boli, resp. mohli byť vzájomne prepojené, resp.
vzájomne závislé. V dôsledku reťazenia jednotlivých správnych aktov nastala situácia, že žalobca
spochybňuje zákonnosť rozhodnutia zo zisťovacieho konania, ktoré bolo/malo byť podkladom pre
vydanie stavebného povolenia v predmetnom konaní. Uvedené spôsobuje hromadenie správnych žalôb

a následne kasačných sťažností smerujúcich voči rozhodnutiam, ktoré sú na sebe vzájomne závislé.

61. Žalobca namietal, že síce došlo k vykonaniu zisťovacieho konania na zámer „Automotive Nitra
Project“, ale nebolo realizované zisťovacie konanie pre samotný strategický park. Správny súdmal z administratívneho spisu za preukázané, že stavebnému konaniu v tejto veci predchádzalo
zisťovacie konanie, v ktorom Okresný úrad Nitra, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie
ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia vydal dňa 08. októbra 2015 rozhodnutie

č. OU-NR-OSZP3-2015/031851-017-F36, v zmysle ktorého sa navrhovaná činnosť „Automotive Nitra
Project“, ktorú predložil navrhovateľ - Slovenská agentúra pre rozvoj investícii a obchodu po ukončení
zisťovacieho konania nebude posudzovať podľa § 29 zákona o posudzovaní vplyvov. Uvedené
rozhodnutie bolo potvrdené v odvolacom konaní (vedenom i na základe odvolania žalobcu) rozhodnutím
Okresného úradu Nitra, odboru opravných prostriedkov, referátu starostlivosti o životné prostredie č. OU-

NR-OOP4-2015/045777 zo dňa 14. decembra 2015. Následne dňa 01. júla 2021 rozsudkom Krajského
súdu v Nitre v konaní vedenom pod sp. zn. 26S/3/2016 bola zamietnutá žaloba žalobcu. Napokon
rozsudkomNajvyššiehosprávnehosúduSRsp.zn.1Svk/15/2022zodňa31.mája2023bolazamietnutá
kasačná sťažnosť žalobcu proti tomuto rozsudku správneho súdu. Uvedené znamená, že rozhodnutie
vydané v zisťovacom konaní je stále právoplatné a záväzné pre správne orgány konajúce v stavebnom
konaní, ako i pre súdy. V uvedenom zisťovacom konaní príslušný orgán posudzoval zámer podľa prílohy

č. 8 zákona o posudzovaní vplyvov okrem iného aj v kapitole č. 9 Infraštruktúra - položka č. 15 Projekty
budovania priemyselných zón vrátane priemyselných parkov, keďže v danom prípade sa zisťovacie
konanie konalo bez limitu.

62. Rovnako mal správny súd za preukázané, že v rámci konania o posudzovaní vplyvov na životné

prostredie podľa zákona o posudzovaní vplyvov dňa 04. novembra 2016 bolo vydané záverečné
stanovisko č. 4783/2016-1.7/pl. k navrhovanej činnosti „Automotive Nitra Project - Fáza 2“, v ktorom
Ministerstvo životného prostredia SR, odbor posudzovania vplyvov na životné prostredie vyjadrilo súhlas
s navrhovanou činnosťou za predpokladu splnenia tam uvedených podmienok a realizácie opatrení,
pričom uviedlo, že účelom navrhovanej činnosti je vybudovanie výrobného závodu zameraného na

výrobu a montáž automobilov Jaguar a Land Rover v lokalite strategického parku Nitra s tým, že
súčasťou navrhovanej činnosti sú aj súvisiace činnosti externej infraštruktúry, ktorú bude zabezpečovať
spoločnosť MH Invest, s.r.o. Na základe rozkladu proti záverečnému stanovisku rozhodol minister
životného prostredia SR rozhodnutím č. 2930/2017-9.2 (1/2017 - rozkl.) zo dňa 13. januára 2017
tak, že rozklad zamietol a záverečné stanovisko zo dňa 04. novembra 2016 potvrdil. V predmetnom

konaní konal príslušný orgán na základe návrhu spoločnosti Jaguar Land Rover Slovakia, s.r.o., pričom
predmetom tohto konania bolo povinné posudzovanie vplyvov na životné prostredie podľa prílohy
č. 8 zákona o posudzovaní vplyvov pre Tepelné elektrárne a ostatné zariadenia na spaľovanie s
tepelným výkonom, Prevádzky na povrchovú úpravu kovov a plastov využívajúce elektrolytické alebo
chemické procesy upravenej plochy, Výrobu a montáž vozidiel a výroba motorov motorových vozidiel,

Projekty budovania priemyselných zón vrátane priemyselných parkov, Projekty rozvoja obcí vrátane
statickejdopravy,Čistiarneodpadovýchvôdakanalizačnésiete,Železničnéstanice,terminálynákladné,
prekladiská kombinovanej dopravy.

63. Z vyššie uvedeného rozsahu zisťovacieho konania ako aj následného posudzovania vplyvov na

životné prostredie vyplýva, že v oboch týchto konaniach bolo súčasťou zámeru aj posudzovanie kapitoly
- Projekty budovania priemyselných zón vrátane priemyselných parkov. Keďže zákon o posudzovaní
vplyvov nepozná pojem „strategický park“, posudzovanie týchto činností je zaraďované práve pod
činnosť uvedenú v prílohe č. 8 zákona o posudzovaní vplyvov, kapitole č. 9 Infraštruktúra - položka
č. 15 Projekty budovania priemyselných zón vrátane priemyselných parkov. Vzhľadom na uvedené,

priemyselný/strategický park Nitra prešiel zisťovacím konaním a aj ako súčasť posudzovania vplyvov
na životné prostredie jednotlivých činností plánovaných v parku. Argumenty žalobcu, keď tvrdil, že
strategický park neprešiel zisťovacím konaním, sa preto nezakladajú na pravde a správny súd ich
vyhodnotil ako nedôvodné.

64. Taktiež je potrebné zdôrazniť, že nebolo možné, aby súd v predmetnej veci posudzoval zákonnosť
iných rozhodnutí, ktoré boli záväzné pre rozhodnutia vydané v stavebnom konaní, a to i s poukazom na
§ 27 ods. 1 SSP, pretože rozhodnutia vydané v iných konaniach je rovnako možné preskúmať správnym
súdom.

65. Pokiaľ žalobca namietal rozsah preskúmania stavebného povolenia (prvostupňového rozhodnutia)
odvolacím orgánom v rozpore s § 59 ods. 1 správneho poriadku, správny súd uvádza, že pripisované
pochybenie z obsahu predloženého administratívneho spisu, no najmä z odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia, nevyplýva. Odvolací správny orgán síce majoritnú časť odôvodnenia napadnutéhorozhodnutia venoval popisu konkrétnych odvolacích námietok účastníka konania a úvah a záverov
stavebného úradu či samotného odvolacieho správneho orgánu k nim, uvedené však neznamená, že
prieskum odvolacieho orgánu nebol vykonaný plnohodnotne tak, ako to vyplýva z § 59 ods. 1 správneho

poriadku. Odvolací správny orgán v rámci odôvodnenia napadnutého rozhodnutia (okrem iného) uviedol
aj to, že v odvolacom konaní nevyšli najavo žiadne skutkové a právne okolnosti, vady či prekážky, ktoré
by bránili vydaniu stavebného povolenia.

66. Súhrnom uvedeného správny súd dospel k záveru, že žalobcom vznesená argumentácia voči

postupu a rozhodovaniu správnych orgánov v danom prípade nebola dôvodná, resp. v rámci pochybenia
správneho orgánu uvedeného v odseku vyššie neboli zistené také nedostatky pri rozhodovaní v
stavebnom konaní, pre ktoré by bolo dôvodné napadnuté ako aj jemu predchádzajúce rozhodnutie zrušiť
ako nezákonné. Pri vykonávaní súdneho prieskumu správny súd vychádzal aj z ustálenej rozhodovacej
činnosti nielen správneho súdu, ale aj kasačného súdu, kedy boli parciálne námietky žalobcu týkajúce sa
administratívnych konaní s obdobným skutkovým ako aj právnym základom v minulosti riešené, pričom

od judikovaných záverov sa správny súd ani v danom prípade neodklonil.

67. Následkom záverov vyplývajúcich z vykonaného súdneho prieskumu konania a rozhodovania
správnych orgánov v dotknutom stavebnom konaní správny súd žalobu žalobcu podľa § 190 SSP
zamietol.

68. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP v spojení s § 467 ods. 3 SSP a v konaní
úspešnému žalovanému trovy konania pred správnym súdom a v kasačnom konaní nepriznal, pretože
z obsahu spisu nevyplýva, že by mu trovy konania vznikli, pričom žalovanému orgánu verejnej správy,
ktorým žalovaný nepochybne je, možno priznať trovy konania iba výnimočne.

69. Správny súd pri rozhodovaní o trovách ďalších účastníkov konania postupoval podľa § 169 SSP
v spojení s § 467 ods. 3 SSP tak, že im náhradu trov konania nepriznal, pretože neboli splnené
zákonné podmienky pre ich priznanie. Ďalším účastníkom súdneho konania správny súd neuložil žiadnu
povinnosť, v súvislosti s plnením ktorej by im vznikli trovy konania. Za uloženie povinnosti nemožno

považovať výzvu súdu zaslanú týmto účastníkom konania, resp. ich právnemu zástupcovi, aby sa k
podanej žalobe vyjadrili s poučením, že ak tak neurobí, správny súd môže vo veci konať ďalej (§ 105 ods.
2 SSP). Podávanie vyjadrení vo veci a účasť na pojednávaní je procesným právom ďalších účastníkov
konania, ktoré môžu, ale aj nemusia využiť a pre súd jeho plnenie nie je vymáhateľné. Vymáhateľné
povinnostivtomtosúdnomkonanísprávnysúdďalšímúčastníkomneukladal.Vpredmetnejvecisprávny

súd nezistil ani dôvody hodné osobitného zreteľa, na základe ktorých by bolo možné ďalším účastníkom
konania priznať právo na náhradu trov konania. Správny súd v tejto súvislosti na podporu svojho záveru
poukazuje na uznesenie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 7Svk/35/2023 zo dňa 20. decembra
2023,vzmyslektoréhovlastnýúspechďalšiehoúčastníkavkonaníniejemožnébezďalšiehopovažovať
za dôvod hodný osobitného zreteľa, na základe ktorého by mu mala byť priznaná náhrada trov konania.

Naopak, kasačný súd v rámci svojej rozhodovacej praxe ustálil, že ustanovenie § 169 SSP nepriznáva
ďalšiemu účastníkovi konania právo na náhradu trov konania cez právnu prizmu úspechu v konaní.

70. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139
ods. 4 SSP).

Poučenie:

NR-11S/24/2023

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia

na Správny súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449

ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho
na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm.
a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným

Centrum právnej pomoci (písm. c/).