Rozsudok – Zmluvy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, December 3, 2025

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: B5-41C/25/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1522203954
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Moskvičová PhD.LL.M.

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2025:1522203954.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV, sudkyňou JUDr. Máriou Moskvičová, PhD., LL.M., v spore žalobcu: Slovenská

televízia a rozhlas, IČO 47 232 480, Mlýnská dolina, 845 45 Bratislava proti žalovanému: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, C. XX, XXX XX D. o vydanie PR pre 508,84 s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 165,48 Eur, úhradu poštových sadzieb spojených
s vymáhaním vo výške 1,85 Eur, to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalovanému sa priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 39,62 %, o ktorých
výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 24.05.2022 doručenou Okresnému súdu Bratislava V, dňa 08.06.2022 sa žalobca

domáhal, aby súd zaviazal žalovaného povinnosťou zaplatiť žalobcovi sumu 508,84 Eur, úhradu
poštových sadzieb spojených s vymáhaním vo výške 1,85 Eur a trovy konania.

2. Túto svoju žalobu odôvodnil tým, že pôvodný žalobca bol verejnoprávna inštitúcia zriadená na základe
zák. č. 532/2010 Z.z. o Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov. Žalobca bol aktívne vecne legitimovaný na podanie tohto návrhu podľa § 4 ods.
1 a § 10 ods. 5 zák. č. 340/2012 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou

Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon"). Žalovaný bol zo zákona
platiteľom úhrady za služby verejnosti (ďalej len „úhrada") podľa § 3 písm. a) Zákona vo výške 4,64 Eur
podľa § 6 ods. 1 Zákona s periodicitou platenia úhrad: mesačná, v zmysle § 7 Zákona. Pôvodný žalobca
kontrolou úhrad v zmysle § 8 Zákona zistil, že žalovaný ku dňu podania žaloby na tunajší súd nezaplatil
úhradu v zmysle Zákona za kontrolované obdobie 01.04.2013 až 31.01.2022. Citujúc § 10 ods. 1,2 a 3
a § 11 ods. 1 Zákona ďalej uviedol, že žalobca v zmysle § 10 ods. 2 Zákona výzvou zo dňa 12.01.2022
odoslanou prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s., vyzval žalovaného na zaplatenie omeškanej úhrady

a na zaplatenie poštových sadzieb súvisiacich s odoslaním výzvy. Nakoľko žalovaný nezaplatil úhradu
a poštové sadzby v lehote do 30 dní od doručenia uvedenej výzvy, je žalovaný povinný v zmysle §
10 ods. 3. Zákona zaplatiť aj pokutu. Dlh žalovaného predstavuje sumu 491,84 Eur, ktorá pozostáva z
106 neuhradených mesačných predpisov v kontrolovanom období 01.04.2013 – 31.01.2022. V zmysle
Zákona predstavuje pohľadávka žalobcu sumu 508,84 Eur (z toho istina vo výške 491,84 Eur a pokuta
vo výške 17,- Eur podľa § 10 zákona) a zaplatené poštové sadzby vo výške 1,85 Eur.

3. Dňa 17.08.2022 vydal Okresný súd Bratislava V, platobný rozkaz sp.zn.: 41C/25/2022-17, ktorý však
následne zrušil, keďže proti nemu podal v zákonnej lehote žalovaný odpor. Žalovaný vo svojom včas
podanom odpore proti platobnému rozkazu uviedol, že nárok uplatňovaný žalobcom považuje v celom
rozsahu za nedôvodný a neopodstatnený. Svoje stanovisko odôvodnil najmä tým, že žalobca podľajeho názoru nesprávne určil osobu povinnú na úhradu platieb, keďže žalovaný tvrdí, že všetky platby
súvisiace s predmetným odberným miestom boli do 31.12.2018 riadne uhrádzané. Žalovaný zároveň
namietal, že bol opakovane upozornený žalobcom na nedoplatok, avšak podľa jeho tvrdenia následná

komunikácia, ktorú viedol prostredníctvom on-line formulára, preukazuje, že pod variabilným symbolom
uvedenej SIPO platby bola dlhodobo uhrádzaná platba jeho manželkou E. B., pričom žalovaný poukázal
aj na výpis o úhradách platieb od roku 2013. Žalovaný ďalej uviedol, že všetky plnenia, ktoré žalobca
považuje za nezaplatené, sa podľa neho vzťahujú výlučne na nehnuteľnosť s odberným miestom C.
XX v katastrálnom území D.–F.. Poukázal na list vlastníctva č. XXXX, z ktorého podľa neho vyplýva,

že odberateľom bol pôvodne žalovaný len do 4.4.2013, pričom následne došlo k prevodu nehnuteľnosti
na pani G., čo vyplýva aj z listu vlastníctva č. XXXX. V tejto súvislosti žalovaný tvrdí, že po prevode
nehnuteľnosti už nebolo možné, aby bol vedený ako odberateľ, a preto sa domnieva, že mu nemôže
vzniknúť povinnosť uhrádzať žalobcom vyčíslené plnenia. Žalovaný zároveň uviedol, že do dnešného
dňa sú SIPO platby na účtu evidované na iné osoby, a to aj na pani B., pričom žalovaný namieta,
že elektrická energia a iné služby na uvedenom odbernom mieste nie sú zapísané na jeho osobu.

Tvrdí, že žalobca nesprávne identifikoval osobu povinnú na úhradu plnení, a preto navrhol, aby sa
žalobca domáhal zaplatenia od osôb, ktoré podľa jeho názoru reálne nehnuteľnosť užívali. Žalovaný
namietal aj výšku a oprávnenosť jednotlivých položiek fakturovaného plnenia a uviedol, že sa domnieva,
že žalobca nesprávne započítal platby. Napokon žalovaný poukázal aj na to, že v odbernom mieste
Dolichenská 11 žila osoba s ťažkým zdravotným postihnutím, H. B., nar. XX.XX.XXXX, a od 22.08.2018

má byť podľa jeho názoru toto odberné miesto oslobodené od SIPO platieb v zmysle § 340 zákona
o sociálnom zabezpečení. Na základe uvedeného žalovaný tvrdí, že mu nevznikla povinnosť platiť
žalobcom uplatnenú sumu a navrhol, aby súd platobný rozkaz zrušil.

4. Písomným podaním doručeným Okresnému súdu Bratislava V dňa 24.11.2022 žalobca zobral

čiastočne žalobu späť v rozsahu sumy 343,36 Eur. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení k odporu
žalovaného uviedol, že predmet konania sa týka odberného miesta nachádzajúceho sa na adrese C.
XXXX/XXX, D., s EIC kódom XXXXXXXXXXXXXXX a variabilným symbolom 7704752264, pričom v
zmysle § 3 písm. a) zákona č. 340/2012 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom
a televíziou Slovenska je platiteľom úhrady fyzická osoba, ktorá je evidovaná ako odberateľ elektriny

v domácnosti na odbernom mieste pre spotrebu v byte alebo v rodinnom dome, pričom povinnosť
platiť úhradu vyplýva priamo zo zákona. Žalobca zdôraznil, že ako vyberateľ úhrady je povinný viesť
evidenciu platiteľov podľa § 9 ods. 1 citovaného zákona, pričom tieto údaje získava výlučne z databáz
dodávateľov elektriny, a preto nemôže vychádzať z iných skutočností, než ktoré sú v tejto evidencii
vedené. Na základe tejto databázy žalobca zistil, že žalovaný je vedený ako odberateľ elektriny na

predmetnom odbernom mieste, čím napĺňa zákonnú definíciu platiteľa úhrady a je povinný platiť úhradu
za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska, pričom žalobca považuje námietky
žalovaného spochybňujúce jeho postavenie platiteľa za neopodstatnené. Žalobca sa zároveň vyjadril
k dokladom predloženým žalovaným dňa 07.10.2022, v ktorých poukazoval na platby pod variabilným
symbolom 8520151095, keď uviedol, že pod týmto variabilným symbolom je evidovaná iná fyzická

osoba, G. E., s odberným miestom na adrese G. X, D., a preto tieto platby nemožno považovať za úhrady
na predmetné odberné miesto žalovaného. Žalobca ďalej odmietol tvrdenie žalovaného o oslobodení
od úhrady z dôvodu prítomnosti osoby s ťažkým zdravotným postihnutím na odbernom mieste, keďže
žalovaný neoznámil vznik nároku na oslobodenie v zákonom stanovenej lehote 30 dní a neuviedol
všetky zákonom vyžadované náležitosti podľa § 9 ods. 7 a 8 zákona, najmä identifikačné údaje osoby

s ťažkým zdravotným postihnutím, a preto k vzniku nároku na oslobodenie nemohlo dôjsť. Žalobca
zároveň uviedol, že po preverení námietky žalovaného týkajúcej sa platieb realizovaných v období od
04/2013 do 05/2019 prehodnotil svoju internú evidenciu a v tejto časti uznal vykonané úhrady, v dôsledku
čoho vykonal čiastočné späťvzatie žaloby v rozsahu 343,36 Eur, pričom po tomto čiastočnom späťvzatí
sa žalobca naďalej domáha zaplatenia istiny vo výške 148,48 Eur za obdobie od 06/2019 do 01/2022,

zmluvnej pokuty vo výške 17,- Eur, poštových sadzieb spojených s vymáhaním vo výške 1,85 Eur
a náhrady trov konania, pričom zároveň navrhol, aby súd v súlade s § 11 ods. 3 zákona o súdnych
poplatkoch rozhodol o pomernom vrátení zaplateného súdneho poplatku.

5. S účinnosťou od 1. júna 2023 prechádza výkon súdnictva v ostatných veciach (najmä

občianskoprávne spory) zo zaniknutého Okresného súdu Bratislava V na Mestský súd Bratislava IV
s poukazom na ustanovenie § 18n ods. 2 písm. d) zákona č. 371/2004 o sídlach a obvodoch súdov
Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Občiansky súdny poriadok v znení neskorších
predpisov.6. Podľa § 274 CSP rozhodne na pojednávaní súd o žalobe podľa § 137 písm. a) na návrh žalobcu
rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, ak

a) sa žalovaný nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní
na pojednávanie bol žalovaný poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku
pre zmeškanie a
b) žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami.

7. Na prejednanie veci súd vytýčil pojednávanie na deň 03.12.2025, na ktorom po vyvolaní
veci konštatoval neprítomnosť oboch sporových strán. Právny zástupca žalobcu svoju neúčasť na
pojednávaní vopred ospravedlnil podaním zo dňa 19.11.2025 z dôvodu hospodárnosti konania, pričom
zároveň súdu oznámil, že v prípade neúčasti žalovaného na pojednávaní navrhuje rozhodnúť vo veci
rozsudkom pre zmeškanie, ako aj že vyjadruje súhlas s vydaním rozsudku pre uznanie v prípade, ak by
žalovaný na pojednávaní žalobcom uplatnený nárok uznal, netrval na odročení pojednávania a súhlasí s

rozhodnutím veci v jeho neprítomnosti v plnom rozsahu žalobného návrhu. Na pojednávanie sa žalovaný
nedostavil, hoci mu bolo predvolanie na pojednávanie riadne a včas doručené dňa 20.10.2025, pričom
svoju neúčasť žiadnym spôsobom neospravedlnil a nepožiadal ani o odročenie pojednávania. Súd preto
konštatoval, že boli splnené procesné podmienky na postup podľa príslušných ustanovení Civilného
sporového poriadku o rozhodovaní rozsudkom pre zmeškanie.

8. Obsahové náležitosti rozsudku pre zmeškanie upravuje § 275 CSP, podľa ktorého odôvodnenie
rozsudku pre zmeškanie žalovaného obsahuje stručnú identifikáciu procesného nároku a právny dôvod
vydania rozsudku pre zmeškanie.

9. Podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie podľa § 274 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok boli v prejednávanej veci splnené, keďže žalovaný sa na nariadené pojednávanie
bez vážneho dôvodu nedostavil, svoju neprítomnosť nijakým spôsobom neospravedlnil, hoci bol na
pojednávanie riadne a včas predvolaný a zároveň bol v predvolaní poučený o následkoch nedostavenia
sa na pojednávanie, a žalobca prostredníctvom svojho podania výslovne navrhol, aby súd v prípade

neúčasti žalovaného rozhodol vo veci rozsudkom pre zmeškanie. Za týchto okolností súd postupoval v
súlades§274Civilnéhosporovéhoporiadkuaožaloberozhodolrozsudkomprezmeškaniežalovaného.

10. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok môže žalobca vziať žalobu späť.

11. Podľa § 145 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie
zastaví; ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby
rozhodne súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

12. Podľa § 146 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím

žalobyzvážnychdôvodovnesúhlasí;nanesúhlasžalovanéhosospäťvzatímžalobysavšakneprihliada,
ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo
pojednávanie.

13. Vzhľadom na to, že žalobca ešte pred začatím pojednávania písomným podaním vykonal čiastočné

späťvzatie žaloby v rozsahu 343,36 EUR, súd v tejto časti konanie podľa § 145 ods. 2 Civilného
sporového poriadku zastavil, pričom na prípadný nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby nebolo
možné prihliadať, nakoľko späťvzatie bolo urobené pred otvorením pojednávania. V zostávajúcej časti
konania súd pokračoval a o uplatnenom nároku rozhodol v súlade s § 274 Civilného sporového poriadku
rozsudkom pre zmeškanie žalovaného.

14. Keďže žalobca vzal žalobu čiastočne späť ešte pred prvým pojednávaním, procesný účinok
späťvzatia nastal priamo zo zákona v zmysle § 146 ods. 1 Civilného sporového poriadku, a preto súd o
tejto časti späťvzatia osobitne nerozhodoval a konanie bolo v rozsahu späťvzatia zo zákona zastavené.

15. Súd preto rozsudkom pre zmeškanie zaviazal žalovaného na zaplatenie žalobcom uplatnenej
istiny po vykonanom čiastočnom späťvzatí žaloby, spolu s uplatnenou zmluvnou pokutou a náhradou
poštových nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky, keďže žalovaný si svoju procesnú povinnosť
zúčastniť sa na nariadenom pojednávaní nesplnil, svoju neúčasť nijakým spôsobom neospravedlnil,neodstránil následky svojej procesnej pasivity a ani dodatočne nepreukázal existenciu relevantných
prekážok, ktoré by mu bránili v účinnej procesnej obrane, a teda boli splnené všetky zákonné
predpoklady na rozhodnutie veci rozsudkom pre zmeškanie.

16. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

17. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

18. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

19. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255, § 256 a § 262 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok. V prejednávanej veci došlo k čiastočnému späťvzatiu žaloby v sume 343,36 Eur, pričom
zastavenie konania v tejto časti procesne zavinil žalobca, keďže pôvodne uplatnil nárok v nesprávnej
výške a k jeho oprave pristúpil až po podaní odporu zo strany žalovaného. V tejto časti je preto žalobca
považovaný za neúspešného. V zostávajúcej časti žalobného nároku vo výške 148,48 Eur mal žalobca

vo veci úspech, keďže súd mu v tomto rozsahu rozsudkom pre zmeškanie žalovaného vyhovel. Celková
pôvodne uplatnená istina tak predstavovala 491,84 Eur, z čoho úspech žalobcu predstavuje 30,19 % a
úspech žalovaného predstavuje 69,81 %. Po vzájomnom započítaní miery úspechu strán (69,81 % –
30,19 %) dospel súd k záveru, že žalovaný je úspešnejší v rozsahu 39,62 %, a preto mu súd priznal
nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v tomto percentuálnom rozsahu. O presnej výške priznanej

náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku podľa §
262 ods. 2 Civilného sporového poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné, okrem prípadov
odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na

vydanie takého rozhodnutia ( § 356 písm. b/ CSP). Z tohto dôvodu je možné odvolanie podať do 15
dní odo dňa doručenia rozsudku, písomne vo 2 vyhotoveniach, na tunajšom súde.

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu

sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa
odvolateľ domáha (odvolací návrh) a musí byť odvolateľom podpísané.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z.

Ak žalovaný z ospravedlniteľných dôvodov zmeškal pojednávanie vo veci, na ktorom bol vyhlásený
rozsudok pre zmeškanie, môže podať do 15 dní odkedy sa o rozsudku pre zmeškanie dozvedel,
návrh zrušenie rozsudku pre zmeškanie. Ak súd, ktorý rozsudok pre zmeškanie vydal, návrhu vyhovie,
rozsudok pre zmeškanie uznesením zruší v časti, ktorá sa týka tohto žalovaného a začne vo veci opäť

konať (§ 277 CSP).