Decision was made at the court Krajský súd Nitra
Judgement was issued by JUDr. Ľubomíra Kubáňová
Legislation area – Trestné právo – Iné práva a slobody
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 2To/68/2025
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4425010099
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomíra Kubáňová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2025:4425010099.1
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubomíry Kubáňovej a sudkýň
JUDr.ĽubiceLibantovej,PhD.aJUDr.LenkyFormelKováčovej,PhD.,vtrestnejveciprotiobžalovanému
A. B., pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. v znení účinnom od 06.08.2024 (ďalej len
Tr. zák.), o odvolaní obžalovaného A. B. proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 11.09.2025
sp. zn. 2T/11/2025, na verejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 10. decembra 2025, takto
r o z h o d o l :
Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného A. B. z a m i e t a ,
pretože nie je dôvodné.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky (ďalej len súd I. stupňa) bol obžalovaný A. B.
(ďalej len obžalovaný) uznaný vinným z prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. v znení
účinnom od 06.08.2024, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že:
dňa XX. XXXX XXXX v čase okolo 15.00 hodiny v meste C. D., na E. F. v blízkosti budovy G. po
predchádzajúcej slovnej potýčke napadol poškodenú H. I. tak, že ju päsťou pravej ruky udrel do oblasti
hlavy a potom, ako poškodená po údere spadla na zem, ju opakovane udrel päsťou do oblasti hlavy
a nosa, čím spôsobil poškodenej H. I., narodenej XX.XX.XXXX, bytom G. XXXX/XX, C. D. tržno-
zmliaždenú ranu v oblasti záhlavia vľavo, pomliaždenie hlavy temennej oblasti a v oblasti záhlavia
s dobou liečenia do 7 dní.
Za to mu bol podľa § 364 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák. (za nezistenia žiadnej poľahčujúcej
okolnosti podľa § 36 Tr. zák. a za zistenia priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. m/ Tr. zák.) uložený
trest odňatia slobody vo výmere 16 mesiacov, na výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák.
zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie obžalovaný do všetkých jeho výrokov, ako aj
proti konaniu, ktoré napadnutému rozsudku predchádzalo.
V písomných dôvodoch odvolania, prostredníctvom obhajkyne, uviedol, že sa necíti byť vinným zo
spáchania prečinu podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. tak, ako sa mu kladie za vinu, pričom od
počiatku vyšetrovania, ako aj v súdnom konaní svoju vinu popieral a naďalej aj popiera a skutku, za
ktorý bol odsúdený, sa nedopustil. Uviedol, že je síce pravdou, že v prípravnom konaní vypovedal inak,
avšak dôvod tejto výpovede na súde dostatočne odôvodnil a ozrejmil a na hlavnom pojednávaní dňa
18.06.2025 pravdivo opísal, ako sa skutok, ktorý mu je kladený za vinu, v skutočnosti odohral. H. I.
neudrel, naopak v snahe pomôcť jej postaviť sa z chodníka, kde spadla v dôsledku požitia alkoholických
nápojov a kde došlo k popísanému zraneniu, ktoré utrpela, ju podopieral a pomohol jej posadiť sa na
lavičku. Poukázal na to, že sa to stalo tak, ako tvrdil na hlavnom pojednávaní, čo potvrdila aj samotná
poškodená na hlavnom pojednávaní dňa 18.06.2025 a súčasne vysvetlila súdu, z akého dôvodu
vypovedala pred OČTK inak ako na hlavnom pojednávaní, pričom zároveň priznala, že svoju výpoveď
zmenila v dôsledku svojej žiarlivosti a strachu, že on od nej odíde do zahraničia a vráti sa žiť za svojou
bývalou životnou družkou. Túto výpoveď urobila s vedomím, že s takouto zmenou si môže spôsobiťtrestné stíhanie pre krivé obvinenie, avšak napriek tomu potvrdila, že je pravdivá tá verzia, ktorú uviedla
na hlavnom pojednávaní dňa 18.06.2025. Taktiež poukázal na závery znaleckého posudku ohľadne
zranení, pričom závery znalca o úderoch päsťou sú ničím nepotvrdené a znalec v závere posudku
uvádzal len hypotézu. Poukázal taktiež na výpoveď svedkyne Kovan a prvotné lekárske ošetrenie,
pričom tam uvedené skutočnosti sú v zjavnom rozpore s tvrdením svedkyne. Mal za to, že záver znalca
o tom, čo mohlo zranenie spôsobiť je v čisto teoretickej rovine a nemôže byť podkladom pre jednoznačné
stanovenie o tom, akým spôsobom a kým bolo zranenie poškodenej spôsobené.
Namietal, že súd I. stupňa sa dôsledne neriadil zásadou voľného hodnotenia dôkazov podľa § 2 ods.
12 Tr. por., pričom uplatnenie tejto zásady je základným a nevyhnutným predpokladom pre správne,
spravodlivé a zákonné rozhodnutie a výrok o vine môže byť teda založený len na takých dôkazoch,
ktoré celkom vylučujú pochybnosť, že sa skutok, ktorý je predmetom trestného stíhania stal a že sa ho
dopustil práve obžalovaný.
Malzato,ževjehoprípadesúdpochybilvrozhodnutíovine,apretospoukazomnauvedenéskutočnosti
sa domáhal, aby krajský súd po prejednaní odvolania podľa § 321 ods. 1 písm. b/, písm. d/ Tr. por.
v celom rozsahu zrušil odvolaním napadnutý rozsudok a podľa § 322 ods. 3 Tr. por. ho z dôvodu
uvedenéhov§285písm.c/Tr.por.oslobodilspodobžalobyokresnéhoprokurátoraOkresnejprokuratúry
v Nových Zámkoch sp. zn. 1Pv/278/24/4404 zo dňa 04.03.2025, pretože nebolo dokázané, že spáchal
skutok, pre ktorý bola obžaloba podaná.
Krajský súd v Nitre, ako odvolací súd, na základe riadne a včas podaného odvolania oprávnenou osobou
- obžalovaným podľa § 317 ods. 1 Tr. por., preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Preskúmaním veci neboli zistené iné chyby odvolaním nevytýkané, ktoré by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.
Obžalovaný požiadal, aby verejné zasadnutie na odvolacom súde bolo vykonané v jeho
neprítomnosti.
Obhajkyňa obžalovaného na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu zotrvala na písomných dôvodoch
odvolania a navrhla oslobodiť obžalovaného spod obžaloby podľa § 285 písm. c/ Tr. por., že sa nestal
skutok, pre ktorý bola obžaloba podaná.
Zástupca krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu uviedol, že súd I. stupňa
na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav
správne právne posúdil a obžalovanému uložil trest, ktorý je z hľadiska druhu aj výmery uložený v súlade
so zákonom, preto odvolanie obžalovaného nepovažoval za dôvodné a podľa § 319 Tr. por. navrhol
odvolanie obžalovaného, ako nedôvodné zamietnuť.
Preskúmaním spisového materiálu odvolací súd zistil, že súd I. stupňa po vykonaní dokazovania vyhlásil
rozsudok, proti ktorému obžalovaný podal odvolanie do všetkých jeho výrokov, spochybňujúc tiež postup
v prípravnom konaní, ako i posúdenie skutku.
Podľa § 2 ods. 10 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav
veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy
obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom
konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako ja okolnosti,
ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé
rozhodnutie.
Podľa § 2 ods. 12 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným
spôsobom, ako aj dôkazy prípustné podľa § 119 ods. 5 podľa svojho vnútorného presvedčenia
založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od
toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.
Odvolací súd v tejto súvislosti konštatuje, že skutkové zistenia obsiahnuté v napadnutom
rozsudku vo výroku o vine vychádzajú z výsledkov úplného a zákonným spôsobom vykonaného
dokazovania a zodpovedajú všetkým kritériám uvedeným v ustanovení § 2 ods. 10
Tr. por. Súd I. stupňa pri vykonávaní dôkazov na hlavnom pojednávaní postupoval podľa príslušnýchustanovení Trestného poriadku upravujúcich spôsob vykonania dôkazov, pričom sa nedopustil žiadnych
takých podstatných chýb, ktoré by mohli mať vplyv na správne zistenie skutkového stavu.
V odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s požiadavkami ustanovenými v § 168 ods. 1 Tr. por.
súd I. stupňa v potrebnom a dostatočnom rozsahu uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré
dôkazy oprel svoje skutkové zistenia, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov a
tiež akými úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení
zákona v otázke viny obžalovaného, ako aj v otázke trestu.
Po preskúmaní listín obsiahnutých v spise, teda najmä obžaloby, vykonaných dôkazov, napadnutého
rozsudku, vyjadrení procesných strán a odvolania obžalovaného odvolací súd dospel k záveru, že
napadnutý rozsudok je právne správny, riadne a vyčerpávajúco odôvodnený a z týchto dôvodov na jeho
odôvodnenie odvolací súd v plnom rozsahu poukazuje, zároveň konštatujúc, že obžalovaný vo svojom
odvolaní opakovane prezentuje námietky prednesené pred súdom I. stupňa, s ktorými sa súd I. stupňa
rozsiahlo a právne správne vysporiadal v napadnutom rozsudku.
Súd I. stupňa vo svojom rozsudku po vyhodnotení všetkých vykonaných dôkazov dospel dôvodne
k záveru, že skutok uvedený v napadnutom rozsudku sa stal a spáchal ho obžalovaný, keďže bol
z jeho spáchania jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností usvedčený výpoveďou poškodenej
z prípravného konania, i keď poškodená na hlavnom pojednávaní svoju výpoveď zmenila. Zmenenú
výpoveď poškodenej však súd I. stupňa vyhodnotil ako nevierohodnú, zjavne motivovanú snahou
poškodenej pomôcť obžalovanému vyhnúť sa trestnej zodpovednosti a nepodmienečnému trestu
odňatia slobody. Zdôraznil, že poškodená fyzický atak obžalovaného na ňu v rozhodujúcich detailoch
opísala zhodne po prvýkrát v ňou podanom trestnom oznámení už dňa 26.07.2024 a následne aj
vo svojej výpovedi a to po vznesení obvinenia obžalovanému dňa 16.01.2025, t. j. s odstupom viac
ako 5 mesiacov. Agresívne správanie obžalovaného, opakované fyzické ataky, údery do oblasti hlavy
a nosa, jednoznačne vyplýva aj z výpovede svedkyne J. G., ktorá detailne opísala priebeh tej fázy útoku
obžalovaného na poškodenú, ktoré sledovala z bezprostrednej blízkosti a s tým, že do toho zasiahla,
keď obžalovaného upozornila na neprípustnosť jeho správania k poškodenej. Poškodená sa za ňou
pred obžalovaným aj skrývala a bola to práve svedkyňa, ktorá zabezpečila prostredníctvom ďalších
okoloidúcich osôb privolanie zdravotnej pomoci. Súd I. stupňa poukázal taktiež na znalecký posudok
z odboru zdravotníctva, z ktorého vyplýva, že znalcom ustálený mechanizmus zranení poškodenej, ktoré
boli u nej zistené bezprostredne po útoku obžalovaného korešponduje s tým, ako ich vznik opísala
poškodená.
Súd I. stupňa vo vzťahu k nevierohodnosti zmenených výpovedí obžalovaného, ako aj poškodenej
na hlavnom pojednávaní, poukázal na následný postih obžalovaného za spáchanie priestupku proti
občianskemu spolunažívaniu, ktorého sa obžalovaný dopustil voči poškodenej, a ktorý je preto v rozpore
s ich tvrdením na hlavnom pojednávaní, že obžalovaný nikdy ani neskôr poškodenú fyzicky nenapadol
a obdobne i z výpisu evidencie priestupkov bolo preukázané aj to, že obžalovaný bol už v doobedňajších
hodinách dňa 26.07.2024 postihnutý za priestupok v súvislosti s požívaním alkoholu na verejnosti, čo
je v hrubom rozpore s jeho tvrdením na hlavnom pojednávaní, že v čase skutku nebol pod vplyvom
alkoholu, ale ten požil až neskôr.
Na základe horeuvedených skutočností potom správne súd I. stupňa uznal obžalovaného vinným
tak, ako je uvedené v skutkovej vete výroku o vine napadnutého rozsudku, čím obžalovaný svojim
protiprávnym konaním naplnil všetky formálne zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu výtržníctva
podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., pretože sa fyzicky a na mieste verejnosti prístupnom dopustil
výtržnosti tým, že napadol iného.
Skutok obžalovaného súd kvalifikoval podľa Trestného zákona účinného od 06.08.2024, pretože tento
neskorší zákon je podľa posúdenia súdu pre obžalovaného priaznivejší, nie síce z hľadiska trestnej
sadzby, ale z hľadiska všeobecných zásad pre ukladanie trestov, keďže prevaha priťažujúcich okolností
už nemá za následok obligatórne zvyšovanie dolnej hranice trestnej sadzby.
Čo sa týka osoby obžalovaného, odvolací súd rovnako ako súd I. stupňa poukazuje na to, že
obžalovaný má v evidencii priestupkov od júla 2016 ku dňu spáchania skutku v prejednávanej veci
evidovaných celkom šesť rôznych priestupkov majetkového charakteru, priestupky proti občianskemu
spolunažívaniu, spočívajúcich vo fyzickom napadnutí iných osôb a zároveň mal preukázané, že
obžalovaný sa priestupkov dopustil aj po spáchaní skutku v prejednávanej veci a to v dňoch
21.08.2024 a 22.03.2025 (priestupkov proti majetku), v dňoch 07.05.2025 a 14.06.2025 (priestupkov
proti občianskemu spolunažívaniu) a dňa 04.04.2025 (priestupku v súvislosti s požívaním alkoholu naverejnosti). Je nutné zdôrazniť, že obžalovaný sa jedného priestupku proti občianskemu spolunažívaniu
dopustil i proti poškodenej v tejto veci.
Pokiaľ ide o odpis z registra trestov, odsúdený v ňom má 22 záznamov, z toho iba v 2 prípadoch sa
na neho hľadí, akoby nebol odsúdený, väčšinou ide o odsúdenia pre majetkovú trestnú činnosť, ako aj
násilnú trestnú činnosť, a to najmä pre trestné činy výtržníctva a nebezpečného vyhrážania. Naposledy
bol odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Michalovce sp. zn. 26T/37/2024 zo dňa 03.05.2024
(prečin krádeže spolupáchateľstvom), kedy mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 10 mesiacov
s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 2 roky, ktorá mu plynie od 14.06.2024 do 14.06.2026,
z čoho je zrejmé, že obžalovaný skutok v prejednávanej veci spáchal v skúšobnej dobe podmienečného
odsúdenia Okresného súdu Michalovce.
V nadväznosti na odvolacie námietky obžalovaného, že skutok obžalovaný nespáchal a poškodenej len
pomáhal vstať z chodníka, odvolací súd poukazuje na to, že táto obhajoba obžalovaného bola vyvrátená
vykonaným dokazovaním. Skutková verzia obžalovaného nie je podporená žiadnym objektívnym
dôkazom, naopak, je v rozpore s výpoveďou svedkyne J. G., ktorá incident priamo videla, s prvotnou
výpoveďou poškodenej, so záznamom z prvotného lekárskeho ošetrenia, ako i so znaleckými závermi
o mechanizme vzniku zranení. V tejto súvislosti je nutné poznamenať, že pomoc osobe pri vstávaní
z chodníka nezahŕňa hádzanie kabelky o múr tak, aby z nej vyleteli všetky veci, uchopenie poškodenej
pod krk, jej odťahovanie na lavičku a opakované údery.
K zmenenej výpovedi poškodenej na hlavnom pojednávaní odvolací súd poukazuje na súdom I. stupňa
správne vyhodnotenú zmenenú výpoveď poškodenej ako účelovú a nevierohodnú a to z dôvodov, že
poškodená bezprostredne po skutku, ešte bez možnosti koordinácie s obžalovaným uviedla, že bola
napadnutá známou osobou a opísala násilné konanie obžalovaného. Zmena výpovede nastala až po
určitom časovom odstupe a v prospech obžalovaného v snahe pomôcť mu vyviniť sa z prejednávanej
trestnej veci a zodpovednosti obžalovaného za svoje konanie. Jej vysvetlenie, že si skutok vymyslela
zo žiarlivosti, je vnútorne rozporné, nelogické, keďže jej výpoveď viedla k trestnému postihu osoby, ku
ktorej mala citový vzťah a ani nie je podporené žiadnym dôkazom. Odvolací súd poukazuje na to, že súd
je podľa ustálenej judikatúry oprávnený prikloniť sa k tej verzii výpovede, ktorá je časovo bližšia skutku,
podporená ďalšími dôkazmi a je logická a presvedčivá.
Zároveň ani skutočnosť, že poškodená bola pod vplyvom alkoholu nevylučuje spáchanie skutku,
neznižujevierohodnosťjejprvotnejvýpovede,akjepodporenáďalšímidôkazmiaabsolútneneoprávňuje
obžalovaného k násilnému správaniu. Naopak, opitosť poškodenej zvyšovala jej zraniteľnosť
a obžalovaný si musel byť vedomý, že voči takejto osobe postupuje bezdôvodne agresívne.
K výpovedi svedkyne J. G. odvolací súd zdôrazňuje, že výpoveď tejto svedkyne má zásadnú dôkaznú
hodnotu, pretože ide o nezávislú osobu bez vzťahu k účastníkom skutku. Svedkyňa videla konflikt na
vlastné oči, jej výpoveď bola logická, konzistentná, podporená správaním poškodenej (skrývanie sa za
svedkyňu) a podporená následným privolaním zdravotnej pomoci. Svedkyňa G. spontánne zakročila,
upozornila obžalovaného, aby poškodenú nebil a zotrvala s poškodenou až do príchodu sanitky. Takéto
správaniejetypicképresvedkareálnehonásiliaanieprisituácii,ktorúpopisovalobžalovaný,žepomáhal
poškodenej iba sa postaviť.
K námietke obžalovaného ohľadne zranení poškodenej, že zranenia nosa neboli zistené, odvolací
súd uvádza, že táto námietka je právne aj medicínsky irelevantná, keďže skutková podstata prečinu
výtržníctva nevyžaduje samotné ublíženie na zdraví, ale stačí ak bolo preukázané, že na mieste
verejnosti prístupnom došlo k výtržnosti tým, že bola napadnutá iná osoba, čo v predmetnej veci bolo
jednoznačne a nepochybne preukázané, keďže obžalovaný poškodenú fyzicky napadol a spôsobil jej
zranenia uvedené v znaleckom posudku MUDr. Štefana Kónyu. Zranenia zistené pri lekárskom ošetrení
sú kompatibilné s popisom útokov. Rozhodujúce je, že zranenia vznikli cudzím zavinením, v časovej
a miestnej súvislosti so skutkom a spôsobom zodpovedajúcim násilnému správaniu.
Ohľadne námietok obžalovaného k záverom znalca v znaleckom posudku je potrebné uviesť,
že znalecký posudok nebol osamoteným dôkazom, bol hodnotený v kontexte ostatných dôkazov,
nevychádza z hypotéz izolovane, ale zo zdravotnej dokumentácie, povahy poranení a časovej
následnosti udalostí. Záver znalca, že zranenia mohli vzniknúť údermi, je v súlade s výpoveďou
svedkyne a prvotnou výpoveďou poškodenej.
K zásade voľného hodnotenia dôkazov, namietanej obžalovaným, odvolací súd poukazuje na to, že
súd I. stupňa vykonal všetky dostupné dôkazy, každý dôkaz vyhodnotil jednotlivo, aj vo vzájomných
súvislostiach a svoje závery presvedčivo a logicky odôvodnil Nejde o porušenie zásady voľného
hodnotenia dôkazov len preto, že súd neprevzal verziu obžalovaného.Zároveň k zásade „in dubio pro reo“ odvolací súd zdôrazňuje, že táto zásada sa neuplatní, ak
pochybnosti boli odstránené vykonaným dokazovaním. V danom prípade pochybnosti vyvoláva výlučne
účelová obhajoba obžalovaného a zmenená výpoveď poškodenej, nie objektívne dôkazy.
Odvolací súd má potrebu taktiež poukázať na skutočnosť, že priestupok obžalovaného proti
občianskemu spolunažívaniu voči poškodenej dňa 07.05.2025 dokresľuje osobnosť obžalovaného
a jeho vzťah k poškodenej, potvrdzuje jeho sklony k hrubému a agresívnemu správaniu a má taktiež
význam pri hodnotení dôveryhodnosti obhajoby, osoby páchateľa, ako i primeranosti uloženého trestu.
Taktiež skutočnosť, že obžalovaný prejednávaný skutok spáchal v skúšobnej dobe podmienečného
odsúdenia, významne znižuje možnosť miernejšieho postupu.
Na základe uvedeného je preto možné uzavrieť, že skutkový stav bol zistený správne a úplne, vina
obžalovaného bola preukázaná bez dôvodných pochybností, odvolanie obžalovaného je založené len
na polemike s hodnotením dôkazov, preto odvolací súd rozsudok súdu I. stupňa považuje za vecne
správny a zákonný.
Pre úplnosť odvolací súd poukazuje na to, že súd I. stupňa správne dospel k záveru, že skutok spáchal
obžalovaný a svojím konaním naplnil všetky zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu výtržníctva
podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. v znení účinnom od 06.08.2024 tak po stránke subjektívnej,
ako i objektívnej, keď sa fyzicky dopustil na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol
poškodenú.
Pokiaľ ide o trest, je potrebné poukázať aj na to, že súd I. stupňa správne konštatoval, že u obžalovaného
nezistil žiadne poľahčujúce okolnosti uvedené v ustanovení § 36 Tr. zák., avšak zistil priťažujúcu
okolnosť uvedenú v § 37 písm. m/ Tr. zák., pričom správne prihliadol aj na spôsob spáchania činu
a jeho následok, zavinenie, pohnútku, osobu obžalovaného, jeho pomery, možnosť jeho nápravy, jeho
správanie po spáchaní činu a ostatné zákonné kritériá. Správne vychádzal z trestnej sadzby uvedenej
v § 364 ods. 1 Tr. zák., kde je možné obžalovanému uložiť trest odňatia slobody až na 3 roky. Trest
odňatia slobody uložený obžalovanému súdom I. stupňa v dolnej polovici trestnej sadzby vo výmere 16
mesiacov, považoval aj odvolací súd za správny a postačujúci na prevýchovu obžalovaného. Vzhľadom
na skutočnosť, že obžalovaný už bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu
vo výkone trestu odňatia slobody, uloženého mu za úmyselný trestný čin (naposledy dňa 17.04.2021),
zákonný bol i výrok o zaradení odsúdeného na výkon nepodmienečného trestu odňatia slobody do
ústavunavýkontrestuodňatiaslobodysostrednýmstupňomstráženiapodľa§48ods.2písm.b/Tr.zák.
Keďže neboli zistené žiadne dôvody na zmenu napadnutého rozsudku, odvolací súd odvolanie
obžalovaného ako nedôvodné zamietol.
Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.