Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, December 10, 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: 2S/49/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0725101158
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jeannette Hajdinová
ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:0725101158.1

Uznesenie

6 2S/49/2025
Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Nadácia AEVIS, so sídlom Rybnícka 3951, 069 01
Snina, IČO: 17 077 265, právne zastúpený: Mgr. Eva Kováčechová, advokátka, so sídlom Komenského
21, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 37 890 697, proti žalovanému: Ministerstvo životného prostredia
Slovenskej republiky, so sídlom Námestie Ľudovíta Štúra 1, 812 35 Bratislava-Staré Mesto, IČO: 42 181

810, za účasti: Poľovnícky spolok vlastníkov pozemkov poľovného revíru Magura, so sídlom 972 29
Čavoj 111, IČO: 37 919 300, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 13081/2025-6.1, č.
záznamu 30900/2025, zo dňa 5. júna 2025 o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej
žalobe takto

r o z h o d o l :

2 2S/49/2025
Správny súd v Bratislave návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 4.

augusta 2025 z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

5 2S/49/2025
1. Žalobca sa správnou žalobou zo dňa 4. augusta 2025 doručenou správnemu súdu v ten istý deň
domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 13081/2025-6.1, č. záznamu 30900/2025,
zo dňa 5. júna 2025 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“). Napadnutým rozhodnutím žalovaný povolil

ďalšiemu účastníkovi konania výnimku zo zakázanej činnosti podľa § 35 ods. 1 písm. b) a e) zákona
č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochrane
prírody a krajiny“) na usmrtenie, držanie a prepravu piatich jedincov chráneného živočícha druhu
medveď hnedý (Ursus arctos) v katastrálnych územiach Čavoj, Dlžín, Dobročná, Kostolná Ves, Liešťany,
Nevidzany, Seč a Temeš, na ktorých bola vyhlásená mimoriadna situácia vládou Slovenskej republiky
uznesením č. 182/2025 zo dňa 2. apríla 2025, a to vo vymedzenej zóne podľa mapovej prílohy

napadnutého rozhodnutia.

2. Súčasne s podaním žaloby žalobca navrhol, aby správny súd v zmysle § 185 písm. a) zákona č.
162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) priznal správnej
žalobe odkladný účinok. Uviedol, že medveď hnedý (Ursus arctos) patrí medzi zákonom chránené druhy
živočíchov, keďže je uvedený aj v prílohe č. 5 vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej

republiky č. 170/2021 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon o ochrane prírody a krajiny. Spoločenská hodnota
jedného jedinca medveďa hnedého je touto vyhláškou stanovená na 2.500 eur. Môže prísť k usmrteniu
5 jedincov medveďa hnedého, čím Slovenskej republike môže vzniknúť značná hospodárska a finančná
škoda, ako aj priama škoda na životnom prostredí vyjadrená spoločenskou hodnotou druhu v hodnote
12 500 eur.

3. Na podklade napadnutého rozhodnutia žalovaného môže dôjsť k ohrozeniu priaznivého stavu
populácie medveďa hnedého, osobitne vo vzťahu k územiam európskeho významu NATURA2000, keďže žalovaný povolil odstrel medveďov v blízkosti území európskeho významu Strážovské
Vrchy (SKUEV0256), Kňaží stôl (SKUEV0275) a Rokoš (SKUEV0128), a to bez predchádzajúceho
primeraného hodnotenia vplyvov realizácie výnimky na sústavu území európskeho významu podľa § 28

zákona o ochrane prírody a krajiny. Žalobca v tejto súvislosti poukazuje na kumulatívny vplyv doterajších
rozhodnutí žalovaného, ktorý na základe ustanovenia § 40 ods. 3 písm. f) zákona o ochrane prírody a
krajiny povolil od dňa 24. októbra 2024 odstrel 141 jedincov medveďa hnedého.

4. Skutočnosť, že v dôsledku napádaného rozhodnutia môže prísť k vážnemu ohrozeniu populácie

chráneného živočícha - medveďa hnedého, dôvodí žalobca aj vedeckou analýzou životaschopnosti
populácie medveďa hnedého na Slovensku, ktorá je súčasťou štúdie „Odhad početnosti populace
medvěda hnedého (Ursus arctos) analýzou DNA“. Mierny pokles populácie medveďa hnedého s
možnosťou jeho vyhynutia v priebehu nasledujúcich 100 rokov, bol pritom predikovaný bez toho, aby
zohľadňoval aktuálny masívny zásah do populácie medveďa hnedého na podklade vyššie uvedených
rozhodnutí žalovaného, ktoré môžu zapríčiniť vážne ohrozenie životaschopnosti populácie medveďa

hnedého na Slovensku. Hoci súčasná ochrana tohto druhu vyvoláva v kontexte hospodárskych škôd
a konfliktných situácií s človekom mnohé polemiky, jeho funkcie v ekosystéme sú nepopierateľné.
Spôsob života, trofické vzťahy, ale aj iné behaviorálne charakteristiky medveďa hnedého podmieňujú
nezanedbateľný vplyv tohto druhu na formovaní prostredia, v ktorom sa vyskytuje. Zároveň platí, že
zásah do životného prostredia, v tomto prípade druhovej ochrany, je nezvratný, preto je namieste

uplatnenie princípu predbežnej opatrnosti. Aj právna teória sa prikláňa k tomu, aby zvlášť v prípadoch
časovo ohraničeného povolenia na usmrtenie chráneného druhu živočícha sa tomuto nezvratnému
následku predchádzalo priznaním odkladného účinku správnej žaloby.

5. Priznanie odkladného účinku žalobe naviac nie je v rozpore so žiadnym verejným záujmom. Samotný

fakt, že napádané rozhodnutie bolo vydané na podklade vyhlásenej mimoriadnej situácie nepreukazuje
nevyhnutnú potrebu udelenia výnimky z podmienok ochrany medveďa hnedého. Žalobca poukázal na
vyjadrenia okresných úradov v Bytči, v Kysuckom Novom Meste, v Námestove a v Leviciach, z ktorých
má vyplývať, že predmetné okresné úrady neevidujú žiadne hlásenie o výskyte medveďa hnedého
ani žiadne škody spôsobené medveďom hnedým. Žalobca uvádza, že pre vyhlásenie mimoriadnej

situácie v súvislosti s nežiadúcim výskytom medveďa hnedého nestanovil zákonodarca žiadne kritériá.
Mimoriadna situácia tak môže byť vyhlásená bez toho, aby bola dôvodnosť jej vyhlásenia preukázaná
konkrétnymi skutkovými okolnosťami. Žalovaný v rozhodnutí neosvedčil, že aktuálna situácia spojená
s nežiadúcim výskytom medveďa hnedého je natoľko vážna, že si vyžaduje povolenie výnimky na odstrel
5 jedincov medveďa hnedého v záujme ochrany života, zdravia a majetku obyvateľov.

6. K návrhu na odkladný účinok sa vyjadril žalovaný a v jeho podaní zo dňa 1. decembra 2025 uviedol,
že žalobca svoj návrh na priznanie odkladného účinku náležite nezdôvodnil, nakoľko neobsahuje
dostatočné tvrdenia a dôkazy na ich preukázanie. Žalobca navyše žiadnym relevantným spôsobom
nešpecifikuje, v čom by mala spočívať podstata hrozby vzniku závažnej ujmy na životnom prostredí,

prípadne ako by sa mala prejaviť, a iba všeobecne vyjadruje hypotetickú možnosť vzniku bližšie
nešpecifikovanej závažnej ujmy. Žalovaný uvádza, že napadnuté rozhodnutie sa týka obmedzeného
počtu jedincov (konkrétne piatich kusov jedincov) medveďa hnedého, čo predstavuje vzhľadom
na celkovú populáciu medveďa hnedého na Slovensku pomerne zanedbateľný podiel. Eliminácia
malého počtu konkrétnych (individuálne určených jedincov na základe podmienok vyjadrených vo

výroku napadnutého rozhodnutia) synantropne sa správajúcich jedincov, ktorí opakovane vstupovali
do intravilánu obce, predstavuje zásah na lokálnej úrovni, ktorý nemá vplyv na celkový priaznivý stav
populácie druhu medveď hnedý, ktorej početnosť na území Slovenskej republiky dlhodobo rastie.

7. Vo vzťahu k škode vyjadrenej spoločenskou hodnotou medveďa hnedého zo strany žalobcu

žalovaný uvádza, že spoločenská hodnota piatich jedincov medveďa hnedého je relatívne nepatrná
(až zanedbateľná) v porovnaní s hodnotou, ktorú predstavuje celá populácia medveďa hnedého
na území Slovenskej republiky, ako aj so škodami, ktoré môže Slovenskej republike spôsobiť
potreba riešiť negatívne dopady pôsobenia (synantropných) jedincov medveďa hnedého na zdravie
a majetok obyvateľov. Ministerstvo napadnutým rozhodnutím povolilo výnimku vo vymedzenej zóne

podľa mapovej prílohy tohto rozhodnutia, ktorej hranice a vymedzenie GPS súradníc sú popísané
vo výroku napadnutého rozhodnutia. Vymedzená buffer zóna na elimináciu synantropných jedincov
sa nachádza mimo vlastného územia európskeho významu Strážovské Vrchy (SKUEV0256), Kňaží
stôl (SKUEV0275) a Rokoš (SKUEV0128), ako aj mimo iných území patriacich do európskej sústavychránených území Natura 2000. K námietke žalobcu vyjadrenej v bode 139 a nasl. žaloby týkajúcej
sa nezohľadnenia kumulatívneho vplyvu už vydaných povolení na odstrel medveďa hnedého žalovaný
uvádza, že každé povolenie výnimky na odstrel medveďa hnedého je posudzované individuálne, na

základe konkrétnych okolností prípadu, vrátane lokality, správania jedinca a miery ohrozenia verejnej
bezpečnosti.

8. Žalobca v návrhu na priznanie odkladného účinku žaloby konštatuje, že priznanie odkladného účinku
správnej žalobe nie je v rozpore s verejným záujmom, avšak žiadnym spôsobom to nepreukazuje.

Žalovaný má za to, že priznanie odkladného účinku je naopak v rozpore s verejným záujmom, ktorým
je ochrana života a zdravia obyvateľov, z dôvodu narastajúceho počtu výskytu a stretov človeka s
medveďom hnedým v intraviláne obce, v blízkosti ľudských obydlí, ako aj ochrana majetku, nakoľko
(synantropné) jedince tohto druhu strácajú prirodzenú plachosť pred človekom. Uvedená skutočnosť
vyplýva aj z napadnutého rozhodnutia ministerstva (napr. str. 5), v ktorom sa uvádza, že zásahový
tím medveďa hnedého vyhodnotil a evidoval od 1. 1. 2024 do 26. 5. 2025 v intravilánoch obcí Čavoj,

Dlžín, Kostolná Ves, Liešťany, Nevidzany, Seč a Temeš a v ich blízkom okolí štyridsať hlásení o výskyte
medveďa hnedého. V tejto súvislosti žalovaný podotýka, že viaceré výskyty obyvatelia obcí z rôznych
dôvodov nenahlasujú. Veľká väčšina vyššie uvedených hlásení je práve z intravilánu obcí. Vyššie
uvedené zaznamenané hlásenia dokazujú, že je výskyt jedincov medveďa hnedého v intraviláne obcí
a ich okolí pravidelný, pričom tieto jedince schádzajú až k ľudským obydliam. V nadväznosti na vyššie

uvedené žalovaný dodáva, že ministerstvo v napadnutom rozhodnutí konštatuje, že od roku 2000 zranili
medvede na Slovensku viac ako 117 ľudí.

9. Vzhľadom na vyššie uvedené žalovaný považuje návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku
správnej žalobe za nedôvodný a navrhuje správnemu súdu, aby návrh žalobcu na priznanie odkladného

účinku správnej žalobe zamietol.

10. V konaní sa vyjadril ďalší účastník konania podaním zo dňa 29. októbra 2025. Uviedol, že sa plne
stotožňuje s postupom žalovaného pri rozhodovaní o udelení výnimky na elimináciu medveďa hnedého.

11. Podľa § 184 SSP podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný
predpis neustanovuje inak.

12. Podľa § 185 písm. a) SSP správny súd môže, ak osobitný predpis neustanovuje inak, na
návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by

okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy
alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná
škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie
odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.

13. Podľa § 186 ods. 1 SSP nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe
rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 SSP sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu
verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť
podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov
verejnej správy.

14. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

15. Z vyššie uvedených ustanovení SSP vyplýva, že podanie správnej žaloby v konaní o tomto type
žaloby automaticky nevyvoláva nastúpenie odkladného účinku vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu,

príp. opatreniu správneho súdu. Priznanie odkladného účinku predstavuje výnimočný inštitút, ktorým
sa pozastavujú všetky účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy, ktoré
potom nemôže byť ani podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí a opatrení.

16. Predpokladom na priznanie odkladného účinku podľa § 185 písm. a) SSP je kumulatívne splnenie

nasledujúcich podmienok: 1) hrozba, že výkonom alebo inými právnymi následkami by vznikla závažná
ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný
vážny nenapraviteľný následok, 2) priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.17. Životným prostredím je všetko, čo vytvára prirodzené podmienky existencie organizmov včítane
človeka a je predpokladom ich ďalšieho vývoja. Jeho zložkami sú najmä ovzdušie, voda, horniny,
pôda, organizmy. Je nespochybniteľné, že udelená výnimka, v dôsledku ktorej môže prísť k usmrteniu

piatich jedincov medveďa hnedého, zákonom chráneného druha živočíchov, v prípade jej realizácie, má
jednoznačne nezvrátiteľný charakter a môže potenciálne viesť k závažnej ujme na životnom prostredí.
Z uvedeného dôvodu sa správny súd v tejto časti stotožnil s tvrdením žalobcu a posúdil podmienku pre
priznanie odkladného účinku správnej žalobe z dôvodu hrozby závažnej ujmy na životnom prostredí za
preukázanú.

18. Vzhľadom na to, že správny súd posúdil splnenie prvej podmienky na priznanie odkladného účinku
správnej žalobe za preukázané, pristúpil k posúdeniu ďalšej podmienky, a to, či by priznanie odkladného
účinku nebolo v rozpore s verejným záujmom.

19. Správny súd vyhodnotil ako podstatné pre posúdenie existencie rozporu s verejným záujmom to,

že zásahový tím medveďa hnedého vyhodnotil a evidoval od 1. 1. 2024 do 26. 5. 2025 v intravilánoch
obcí Čavoj, Dlžín, Kostolná Ves, Liešťany, Nevidzany, Seč a Temeš a v ich blízkom okolí štyridsať
hláseníovýskytemedveďahnedého,čovyplývaznapadnutéhorozhodnutiaakoajzostanoviskaŠtátnej
ochrany prírody Slovenskej republiky zo dňa 30. mája 2025, ktoré je založené v administratívnom spise.
Z tohto stanoviska rovnako vyplýva, že viacero uvedených hlásení je práve z intravilánu obcí, ako napr.

v záhrade rodinného domu, pri cintoríne, na ulici medzi domami atď. Tieto hlásenia poukazujú na to, že
výskyt jedincov medveďa hnedého v intraviláne obcí a ich okolí je reálny, pričom tieto jedince schádzajú
až k ľudským obydliam.

20. Žalobca síce poukázal na vyjadrenia okresných úradov v Bytči, v Kysuckom Novom Meste, v

Námestove a v Leviciach ohľadom toho, že neevidujú žiadne hlásenie o výskyte medveďa hnedého ani
žiadne škody spôsobené medveďom hnedým, tieto okresné úrady však nepôsobia v okrese Prievidza,
v ktorom podľa výrokovej časti napadnutého rozhodnutia bola udelená výnimka na usmrtenie, držanie
a prepravu piatich jedincov medveďa hnedého, preto ich vo vzťahu k územiu, na ktoré sa vzťahuje
napadnuté rozhodnutie nemožno považovať za relevantné.

21. Správny súd nepovažuje za dôvodnú námietku žalobcu, podľa ktorej žalovaný v rozhodnutí
neosvedčil, že aktuálna situácia spojená s nežiadúcim výskytom medveďa hnedého je natoľko vážna,
že si vyžaduje povolenie výnimky na odstrel 5 jedincov medveďa hnedého v záujme ochrany života,
zdravia a majetku obyvateľov. Je na žalobcovi ako navrhovateľovi priznania odkladného účinku, aby

osvedčil, že priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom a v tejto súvislosti je
zaťažený tak bremenom tvrdenia, ako aj dôkazným bremenom. Žalobca pritom v návrhu na priznanie
odkladného účinku vôbec nereagoval na argumentáciu žalobcu v napadnutom rozhodnutí ohľadom
hlásení zásahového tímu medveďa hnedého.

22. Vzhľadom na uvedené správny súd dospel k záveru, že priznanie odkladného účinku správnej
žalobe, by bolo v rozpore s verejným záujmom, ktorý správny súd identifikoval ako ochrana života,
zdravia a majetku osôb, preto návrhu žalobcu nevyhovel a uznesením podľa § 188 SSP ho zamietol.

23. Pri rozhodovaní o priznaní odkladného účinku správnej žalobe správny súd nijako neskúma

zákonnosť napadnutého rozhodnutia, zaoberá sa iba preukázaním existencie podmienok podľa § 185
SSP. Inými slovami, priznanie odkladného účinku správnej žalobe neprejudikuje jej opodstatnenosť v
merite veci a naopak (napr. uznesenia Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-6S/232/2022 zo dňa
18. októbra 2023, sp. zn. BA-5S/51/2023 zo dňa 23.októbra 2023, sp. zn. NR-15S/45/2022 zo dňa
18. januára 2024, sp. zn. 6S/70/2023 zo dňa 8. januára 2024, uznesenie Krajského súdu v Bratislave

sp. zn. 2S/34/2022 zo dňa 25. mája 2022, uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 138/2024 zo
dňa 20. marca 2024, a pod.). Z uvedeného vyplýva, že argumenty žalobcu súvisiace s nezákonnosťou
napadnutého rozhodnutia budú predmetom meritórneho preskúmavania napadnutého rozhodnutia.

24. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP

v spojení s § 147 ods. 2 SSP).Poučenie:

5 2S/49/2025
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e/ SSP).