Decision was made at the court Správny súd Banská Bystrica
Legislation area – Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Zrušujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 19Sas/7/2024
Identifikačné číslo súdneho spisu: 0824100804
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Jitka Mlynarčíková, PhD.,
ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2026:0824100804.4
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Banskej Bystrici v konaní pred sudkyňou JUDr. Ing. Jitkou Mlynarčíkovou, PhD.,
LL.M., v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom B. XXXX/XX, XXX XX C., zast.:
JUDr. Marta Rybárová, advokátka, so sídlom Jilemnického 2, 911 01 Trenčín, IČO: 31 202 551, proti
žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, odbor peňažných príspevkov na kompenzáciu
ŤZP a posudkových činností, so sídlom Špitálska č. 8, 812 67 Bratislava, IČO: 30 794 536, v konaní
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. UPS/US1/SSVROPPKPC1/SOC/2024/10923 zo
dňa 17. 07. 2024, takto
r o z h o d o l :
I. Rozhodnutie žalovaného č. UPS/US1/SSVROPPKPC1/SOC/2024/10923 zo dňa 17. 07. 2024 z r u š
u j e a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.
II. Žalovaný j e p o v i n n ý v plnom rozsahu nahradiť žalobkyni dôvodne vynaložené trovy konania
a zaplatiť ich v lehote 20 dní od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bude určená ich výška.
o d ô v o d n e n i e :
Administratívne konanie
1. Žalobkyňa v zastúpení zákonnou zástupkyňou (matkou) dňa 21. 07. 2008 požiadala o vyhotovenie
preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom. Žalobkyni bol dňa 08. 08.
2012 vydaný preukaz fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom pod číslom *
023233. Rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, odbor sociálnych vecí a rodiny
(ďalej len „orgán verejnej správy prvého stupňa“ alebo „úrad“) č. 08/40274/141847/OPČ/STA zo dňa
08. 09. 2028, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 26. 09. 2008, bolo vyhovené žiadosti
žalobkyne o vydanie preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím s potrebou sprievodcu
a bol jej vydaný predmetný preukaz.
2. Následne na základe žiadosti o poskytnutie peňažného príspevku na kúpu osobného motorového
vozidla bez automatickej prevodovky bol vyhotovený lekársky posudok pod číslom TN1/OPPKPČ/
SOC/2023/61165, č. z. 2023/236099 zo dňa 04. 10. 2023, z ktorého vyplývalo, že vo vzťahu k žalobkyni
sa jedná o osobu s ťažkým zdravotným postihnutím podľa časti XIII B. ods. 4 písm. b) prílohy č. 3
zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 447/2008 Z.
z.“) s mierou funkčnej poruchy 50 %. Na základe podaného odvolania zákonným zástupcom žalobkyne
(otcom) proti rozhodnutiu úradu o nepriznaní peňažného príspevku na kúpu osobného motorového
vozidla bez automatickej prevodovky posúdil zdravotný stav žalobkyne v odvolacom konaní posudkový
lekár Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len „žalovaný“), ktorý skonštatoval, že nezistil taký
stupeň pohybového/iného postihnutia žalobkyne, ktorý by odôvodňoval jej odkázanosť na individuálnuprepravu osobným motorovým vozidlom (§ 14 ods. 7 zákona č. 447/2008 Z. z.) a ani odkázanosť
na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového
vozidla (§ 14 ods. 11 zákona č. 447/2008 Z. z.).
3. Na základe vyššie uvedených záverov plynúcich z predmetného lekárskeho posudku posudkového
lekára žalovaného úrad Rozhodnutím č. TN/OPPKPČ/SOC/2024/49778-19 zo dňa 21. 05. 2024
žalobkyni podľa § 45 ods. 14 zákona č. 447/2008 Z.z. odňal preukaz fyzickej osoby s ťažkým zdravotným
postihnutím so sprievodcom (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“). Súčasne jej uložil povinnosť
vrátiť tento preukaz do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti prvostupňového rozhodnutia s tým,
že žalobkyňa má nárok na vyhotovenie preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím podľa
§ 16 ods. 1 cit. zákona.
4. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia úrad poukázal na lekársky posudok posudkového lekára
úradu č. TN1/OPPKPČ/SOC/2024/49778, č. z. 2024/88223 zo dňa 09. 05. 2024. Citovaný lekársky
posudok vo svojom obsahu odkazoval na lekársky posudok posudkového lekára úradu č. TN1/
OPPKPČ/SOC/2023/61165, č. z. 2023/236099 a posudkového lekára žalovaného vo veci nepriznania
peňažného príspevku na kúpu osobného motorového vozidla bez automatickej prevodovky a na to,
že došlo k zmene posudkového záveru v oblasti mobility a orientácie a v oblasti zvýšených výdavkov
vdôsledkučohojepotrebnéďalejkonať.Podľalekárskehoposudkujemierafunkčnejporuchyžalobkyne
50 %. Žalobkyňa je schopná samostatného pohybu, orientácie a komunikácie so spoločenským
prostredím a pri ich zabezpečovaní nie je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby alebo na pomoc
psa so špeciálnym výcvikom. Úrad na odôvodnenie tiež uviedol, že podľa posúdenia posudkovým
lekárom a z predložených vyšetrení vyplýva, že žalobkyňa zvláda postoj a chôdzu samostatne
bez kompenzačných pomôcok a nemá zdokumentované zmyslové poruchy.
5. Proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa v zastúpení zákonným zástupcom (otcom) odvolanie
zo dňa 05. 06. 2024. Dôvody odvolania smerovali voči nepriznaniu peňažného príspevku na kúpu
osobného motorového vozidla bez automatickej prevodovky, ktoré sa netýkajú tu prejednávanej veci.
Žalobkyňa namietala ignoráciu nálezu EMG, poukázala na to, že musí podstúpiť operáciu prirastenej
miechy a kládla dôraz na svoje zdravotné diagnózy (detská mozgová obrna, hydrocefalus, rázštep
chrbtice, syndróm prirastenej miechy, obojstranná inkontinencia III. stupňa, paraparéza). Uviedla, že je
cievkovaná a pridružilo sa jej zhoršenie chôdze. K odvolaniu predložila lekárske nálezy.
6. Posudkový lekár Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len „žalovaný“) v lekárskom
posudku zo dňa 01. 07. 2024, dopracovanom dňa 14. 07. 2024, stanovil mieru funkčnej poruchy
žalobkyne na 50 % podľa prílohy č. 3, časť XIII B. ods. 4 písm. b) zákona č. 447/2008 Z.
z.. Z medicínskeho hľadiska ide o poruchy močového ústrojenstva - ochorenie močových ciest,
inkontinencia moču - urgentná, prípadne zmiešaná s prevahou urgencie. Žalovaný rozhodnutím č. UPS/
US1/SSVROPPKPC1/SOC/2024/10923 zo dňa 17. 07. 2024 odvolanie žalobkyne zamietol a potvrdil
prvostupňové rozhodnutie úradu (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“). V odôvodnení žalovaný poukázal
na lekársky posudok posudkového lekára úradu, odvolanie žalobkyne s doloženými lekárskymi nálezmi,
ako i na to, že v rámci odvolacieho konania bola žalovanému úradom odstúpená správa z klinicko-
psychologického vyšetrenia žalobkyne zo dňa 25. 06. 2024. Žalovaný uviedol, že v odvolacom konaní
bol opätovne posúdený zdravotný stav žalobkyne, pričom z lekárskeho posudku posudkového lekára
žalovaného vyplynulo, že nebola preukázaná odkázanosť žalobkyne na sprievodcu. Posudkový lekár
je odborne spôsobilý zhodnotiť ochorenia, resp. diagnózy a zaradiť ich podľa prílohy č. 3 zákona č.
447/2008 Z.z. na základe predloženej zdravotnej dokumentácie, pričom nie je povinný v posudkovej
činnosti rešpektovať odporúčanie odborných lekárov smerujúcich k návrhu kompenzácii. Lekárske
správy majú pre posudkovú činnosť podkladový účel. Žalovaný uviedol, že v čase posudzovania miery
funkčnej poruchy zdravotného postihnutia žalobkyne vychádzal zo skutkového stavu veci a postupoval
v konaní zákonným spôsobom, individuálne, objektívne, rešpektujúc práva a ľudskú dôstojnosť občana.
Žalovaný citoval obsah lekárskeho posudku posudkového lekára ústredia, v ktorom bolo uvedené,
že žalobkyňa má vrodenú vývojovú poruchu centrálnej nervovej sústavy - hydrocefal a je po operácii
pre hydrokélu miechy v dojčenskom období. U žalobkyne pretrváva porucha vyprázdňovania močového
mechúra s nutnosťou samocievkovania, potreba ručného vyprázdňovania stolice, opakované klizmy.
Chôdza je v porovnaní s rokom 2012 zlepšená, prejde podľa predloženej zdravotnej dokumentácie
samostatne, je bez poruchy orientácie a komunikácie. Pri cievkovaní močového mechúra nemáva
stavy úplnej inkontinencie moču. Počas osobného stretnutia žalobkyne, jej zákonných zástupcovs posudkovým lekárom boli potvrdené predmetné skutočnosti. Žalobkyňa nemá inkontinenciu moču III.
stupňa ani inkontinenciu stolice. Potreba samocievkovania a potreba mechanického vyprázdňovania
stolice nie sú ekvivalentom úplnej inkontinencie moču ani stolice. Konštatovanie odborných lekárov
v predložených odborných lekárskych nálezoch nezodpovedá skutočnému zdravotnému postihnutiu
žalobkyne. Stav inkontinencie znamená únik moču alebo stolice a nie je ekvivalentom potreby
samocievkovania a mechanického vyprázdňovania stolice, kedy naopak dochádza k spontánnemu
vyprázdňovaniu močového mechúra a stolice. Napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo doručené
zákonnému zástupcovi žalobkyne (otcovi) dňa 30. 07. 2024.
Správna žaloba
7. Proti rozhodnutiu žalovaného podala žalobkyňa na Správny súd v Banskej Bystrici správnu žalobu
dňa 28. 09. 2024, ktorú doplnila podaním zo dňa 25. 10. 2024, doručeným správnemu súdu dňa 30. 10.
2024. Argumentácia žalobkyne v podanej správnej žalobe smerovala prevažne vo vzťahu k peňažnému
príspevku na kúpu osobného motorového vozidla. Žalobkyňa s poukazom na svoje zdravotné diagnózy
(rázštep chrbtice, hydrocefalus, detská mozgová obrna, hypotonický syndróm, pedes calconeovari bilat.,
skolióza, ťažká porucha zvieračov, inkontinencia moču a stolice III. stupňa, strabizmus, paraparéza),
ktoré sa nezlepšili, namietala i to, že napadnuté rozhodnutia úradu a žalovaného vo veci odňatia
preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom sú zmätočné ohľadom
celkového posúdenia skutkového stavu veci. Ďalej poukázala na to, že sa jedná o kombinované
zdravotné postihnutie a invaliditu z mladosti. Uviedla, že dňa 13. 08. 2024 podstúpila opakovanú
operáciu pre prirastanie miechy ku chrbtici, pričom v prepúšťacej správe zo dňa 18. 08. 2024 sa
uvádza, že jej EMG nález je progresívny, a preto chodí po pätách a po špičkách mierne prepadáva.
Vo vzťahu ku chôdzi a motorike uviedla, že nie je bez obtiaží, má problémy prejsť dlhšie vzdialenosti,
má zhoršenú stabilitu, ťažko toleruje výdržové polohy, pričom má jednu nohu kratšiu a je nútená
nosiť ortopedické vložky. Prvostupňové rozhodnutie úradu označila za zjednodušené až bázické. Jeho
odôvodnenie považovala za neadekvátne k jej celkovému zdravotnému stavu a stanovisko úradu,
že nepotrebuje pomoc psa so špeciálnym výcvikom označila za hraničiace s cynizmom. V ďalšom
namietala neprofesionálne určenie miery funkčnej poruchy v rozsahu 50 % (na dolnej hranici), ktoré
nezohľadňujevšetkypodstatnémedicínskeaprávneskutočnosti.Vyslovila,žerozhodnutieúraduzrejme
súvisí s podhodnotenými finančnými možnosťami, resp. pridelenými rozpočtovými prostriedkami vo
vzťahu k prípadnému vyplácaniu invalidných dôchodkov. Právne posúdenie veci o nesplnení zákonných
podmienok žalobkyňou na ponechanie preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím
so sprievodcom označila vzhľadom na jej zdravotný stav za nesprávne. Žalobkyňa vo väzbe na určenie
miery funkčnej poruchy ďalej namietala odôvodnenie napadnutého rozhodnutia žalovaného, v ktorom
sa uvádza, že došlo k zmene posudkového záveru v oblasti mobility a orientácie, ako i v oblasti
zvýšených výdavkov, a preto je potrebné v danej veci ďalej konať. Predmetné odôvodnenie označila
za zmätočné, nesprávne zistené, resp. nesprávne vyhodnotené. Nesúhlasila so záverom posudkového
lekára žalovaného, ktorý podporil záver vyslovený v prvostupňovom rozhodnutí, že žalobkyňa nie je
odkázaná na sprievodcu, nakoľko nie je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby pri zabezpečovaní
pohybu,orientácieakomunikáciesospoločenskýmprostredím.Vtejtospojitostinamietala,žejejchôdza
je z dôvodu jej zdravotných diagnóz neistá a po pätách. Hoci samostatne prejde krátko aj po špičkách,
ale len na kratšie vzdialenosti, pri chôdzi prepadáva, zakopáva, trpí deformitou chodidiel a dlhšiu
chôdzu a výdržové polohy netoleruje. Vzhľadom na opísanú motorickú poruchu uviedla, že potrebuje
pomoc inej osoby za účelom zabezpečenia každodenných aktivít, či povinností. V ďalšom žalobkyňa
namietala záver žalovaného o tom, že nemá inkontinenciu moču III. stupňa ani stolice, ktorý je
v rozpore s prepúšťacou správou z Národného ústavu detských chorôb v Bratislave zo dňa 18. 08.
2024, v ktorej sa konštatuje úplná inkontinencia moču a stolice. Rozhodnutie žalovaného označila
za formalistické, zmätočné, nepresvedčivé, vydané v rozpore so základnými zásadami a ustanoveniami
správneho konania, a to v rozpore s § 3 ods. 5 a s § 46 ods. 1 a 3 zákona č. 71/1967 Zb. o
správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“).
Žalobkyňa poukázala tiež na závery z klinicko-psychologického vyšetrenia zo dňa 25. 06. 2024 u
psychologičky D. E. F., ktorá odporúčala kompenzácie ťažkého zdravotného postihnutia a príspevok
na dopravu a osobné motorové vozidlo, keďže žalobkyňa je pacientkou so závažným fyzickým
a psychickým postihnutím, s aktuálnou dekompenzáciou psychického stavu po obdŕžaní rozhodnutia
o zrušení príspevku na motorové vozidlo, aktuálne so symptómami sociálnej fóbie. V ďalšom sa
žalobkyňa zameriavala na argumentáciu vo vzťahu k dôvodom odkázanosti na individuálnu prepravu
osobným motorovým vozidlom a na účel zákona č. 447/2008 Z.z.. Napokon namietla, že nesprávnyma nezákonným postupom a rozhodnutiami úradu a žalovaného mohlo dôjsť aj k zásahu do jej práv
a práv jej rodičov, ktoré garantuje Ústava Slovenskej republiky, ako aj Dohovor o právach dieťaťa
a Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, a to do práva na súdnu a inú právnu
ochranu (čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky), práva na zdravie (čl. 40 Ústavy Slovenskej
republiky), práva rodičov starajúcich sa o deti na pomoc štátu (článok 41 ods. 5 Ústavy Slovenskej
republiky),právanarešpektovanienajlepšiehozáujmudieťaťaaďalšíchprávdieťaťavzmysleDohovoru
o právach dieťaťa, práva na špecifickú ochranu detí so zdravotným postihnutím (čl. 7 Dohovoru
o právach osôb so zdravotným postihnutím), práva na osobnú mobilitu (čl. 20 Dohovoru o právach osôb
so zdravotným postihnutím), práva na primeranú životnú úroveň a sociálnu ochranu (čl. 28 Dohovoru
o právach osôb so zdravotným postihnutím). Žalobkyňa napokon uviedla, že navrhuje, aby správny
súd zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie, keďže vychádzajú
z nesprávnych skutkových zistení, nesprávneho vyhodnotenia a právneho posúdenia zdravotných
a sociálnych dôsledkov zdravotného postihnutia žalobkyne, trpia formalistickým výkladom aplikovaných
noriem v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, Dohovorom OSN o právach dieťaťa, Dohovorom OSN
o právach osôb so zdravotným postihnutím, správnym poriadkom a zákonom č. 447/2008 Z.z.. Tiež
doplnila, že k diskriminácii žalobkyne ako zdravotne znevýhodnenej osoby v minulosti došlo aj v iných
oblastiach jej života. Nariadenie pojednávania vo veci nežiadala. K správnej žalobe pripojila lekársky
nález neurochirurga MUDr. Róberta Chrenka zo dňa 03. 05. 2024, výsledok magnetickej rezonancie
zo dňa 02. 10. 2023, lekársky nález z ortopedickej ambulancie u E. D. A. zo dňa 07. 03. 2024,
prepúšťaciu správu z Národného ústavu detských chorôb zo dňa 18. 08. 2024 a správu z klinicko-
psychologického vyšetrenia zo dňa 25. 06. 2024 u klinického psychológa D. E. F., lekársku správu
z neurologického vyšetrenia zo dňa 05. 04. 2024 a zo dňa 24. 04. 2024, výsledok MR vyšetrenia
LS chrbtice zo dňa 23. 04. 2024, lekársky nález z urodynamickej ambulancie zo dňa 04. 04. 2024
a lekársky nález z chirurgickej ambulancie zo dňa 04. 04. 2024. V rámci doplnenia správnej žaloby
podaním zo dňa 25. 10. 2024 namietala, že na základe zákona č. 273/2023 Z.z. ktorým sa mení a dopĺňa
zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č.
447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 273/2023 Z. z.“) Sociálna
poisťovňa mohla prehodnocovať u pacientov priznané percentuálne body poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť, pričom mnohí posudzovaní pacienti takto ex lege a lege artis vypadli zo systému
s tým, že dôvodom uvedeného postupu sú chýbajúce financie a dlh Sociálnej poisťovne približne pol
miliardy eur podľa stavu z júla 2024.
Vyjadrenie žalovaného
8. Žalovaný sa k správnej žalobe vyjadril podaním zo dňa 11. 12. 2024, pričom poukázal na § 63 ods. 1
zákona č. 447 2008 Z.z., podľa ktorého lekársku posudkovú činnosť na účely tohto zákona vykonáva
posudkový lekár, t.j. lekár, ktorý získal odbornú spôsobilosť na výkon špecializovaných pracovných
činností v niektorom zo špecializačných odborov uvedených v osobitnom predpise. Posudkový lekár
akoosobaodbornespôsobilánazhodnotenieochorenínazákladepredloženejzdravotnejdokumentácie
a odborných lekárskych nálezov nie je povinná pri posudkovej činnosti rešpektovať odporúčanie
odborných lekárov smerujúcich k návrhu kompenzácií. Žalovaný odkázal na závery posudkového
lekára obsiahnuté v lekárskom posudku a skonštatoval, že závery odborných lekárov nie sú dôvodom,
aby orgán verejnej správy vyhovoval žiadostiam o jednotlivé formy kompenzácií, resp. o preukaz,
pretože posudzovanie zdravotného stavu na tieto účely je zverené posudkovým lekárom a nie
ošetrujúcim lekárom. Žalovaný poukázal na Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 9Sžso/63/2016 zo dňa 29. 11. 2017. Vo vzťahu k prepúšťacej správe zo dňa 18. 08. 2024
uviedol, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané dňa 17. 07. 2024, a preto s poukazom na § 135
ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len
„SSP“) nie je možné v správnom súdnom konaní na predloženú správu prihliadať. Poukaz žalobkyne
na pokles počtu invalidných dôchodcov a prehodnocovanie pacientov zo strany Sociálnej poisťovne
z dôvodu absencie financií a dlhu Sociálnej poisťovne žalovaný označil za irelevantný, nakoľko je
potrebné rozlišovať Sociálnu poisťovňu a Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, ktoré predstavujú dve
samostatné inštitúcie postupujúce podľa rozdielnych zákonov. V prípade žalobkyne jej zdravotný stav
nebol posudzovaný posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne. Žalovaný poukázal na čl. 2 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky, v zmysle, ktorého štátne orgány môžu konať iba na základe Ústavy Slovenskej
republiky, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon, pričom zákon č. 447/2008 Z.z.
je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu a ďalšímivšeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými
medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Žalovaný navrhol správnemu
súdu, aby správnu žalobu žalobkyne zamietol.
Replika žalobkyne
9. Žalobkyňa v replike zo dňa 27. 01. 2025 zotrvala na tvrdeniach uvedených v správnej žalobe a jej
doplnení. Uviedla, že lekársky posudok úradu zo dňa 09. 05. 2024 považuje za neobjektívny až účelový,
nezohľadňujúci jej kombinované postihnutie. Opätovne argumentovala vrodeným postihnutím a svojím
zdravotným stavom. Uviedla, že sprievodca jej uľahčí pohyb pri potrebe rýchlejšieho presunu z miesta
na miesto, pri nastupovaní, či vystupovaní z prostriedkov hromadnej dopravy, ktorému sa nedá vyhnúť.
Sprievodca žalobkyni zmierňuje diskomfort pri každodenných činnostiach spôsobený jej kombinovaným
telesným postihnutím. Hoc by aj žalobkyňa netrpela kombinovaným telesným postihnutím a trpela by
napr. len vrodenou poruchou centrálneho nervového systému so symptómami hydrocefalus a detskej
mozgovej obrny s akcentom na dolné končatiny bez diagnostiky rázštep chrbtice s obojstrannou
inkontinenciou, aj tak by bola na sprievodcu odkázaná. U žalobkyne ide o ťažkú poruchu pohyblivosti
pri vrodených ochoreniach miešnych a mozgových v spojení s inkontinenciou moču alebo stolice.
Skutočnosti rozhodujúce pre trvanie nároku žalobkyne na preukaz fyzickej osoby s ťažkým zdravotným
postihnutím so sprievodcom sa oproti ostatnému obdobu nezmenili tak významne, že by bolo
nevyhnutné rozhodnúť tak, ako urobili orgány verejnej správy v napadnutých rozhodnutiach. Stav
žalobkyne je nezvratný, daný vrodenými ochoreniami, pričom ide o invaliditu z mladosti. Závery
lekárskych posudkov sú naviac v priamom rozpore so subjektívnymi ťažkosťami žalobkyne. Žalobkyňa
uviedla, že sa plánuje obrátiť s podaním na Úrad komisárky pre osoby so zdravotným postihnutím,
za prípadnej účasti ktorej by mohlo prebiehať súdne konanie. Ďalej uviedla, že spoluzakladateľka
občianskeho združenia slovenská spoločnosť pre spina bifida a hydrocefalus v decembri 2024 navštívila
Úrad verejného ochrancu práv a oboznámila ho s problémami a obmedzeniami v životoch pacientov
s týmito diagnózami. Poukazom na Sociálnu poisťovňu žalobkyňa chcela ísť na koreň veci, kedy sa
účelovo mení zákon, aby mohli zo systému „vypadnúť“ poberatelia invalidných dôchodkov s tým,
že dôvodom takejto legislatívnej zmeny je nedostatok prostriedkov v štátnom rozpočte pre oblasť
zdravotníctvaasociálnychvecíakocelku.Ďalejdaladopozornostisprávnehosúdupraktikyžalovaného,
kedy štát zázračne uzdravuje ťažko choré osoby, vrátane detí. Za notorietu považovala to, že žiadosť
žiadateľov o kompenzačné príspevky je buď zamietnutá alebo sa ich poskytovanie odníme, ak bolo
v minulosti poberané. Ďalej uvádzala pohľad na to, ako má štát realizovať skutočnú sociálnu politiku.
Duplika žalovaného
10. Žalovaný v duplike zo dňa 17. 02. 2025 zopakoval poukaz na § 63 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z.z.
a uviedol, že posudkový lekár je pri posudkovej činnosti viazaný objektívnymi dôkazmi, pričom nie
je možné prihliadať na subjektívne pocity fyzickej osoby. Žalovaný sa pridržiaval svojho vyjadrenia
k správnej žalobe.
11. Duplika žalovaného bola doručená právnej zástupkyni žalobkyne. Podaním zo dňa 16. 05. 2025,
doručeným správnemu súdu dňa 23. 05. 2025, žalobkyňa v reakcii na dupliku žalovaného uviedla,
že vznáša pre správny súd otázku z akých iných informácií by mal posudkový lekár vychádzať, ak
nie zo subjektívnych obtiaží pacienta, ktoré odborník následne na základe symptómov pretransformuje
do odborného jazyka zodpovedajúceho príslušnej diagnóze.
Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov
12. Správny súd v Banskej Bystrici ako vecne a miestne príslušný (§ 10 SSP a § 13 ods. 3 SSP)
preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie, prvostupňové rozhodnutie a postup, ktorý im
predchádzal, nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, ale aj nad rozsah žalobných
bodov, keďže sa jedná o správnu žalobcu v sociálnych veciach fyzickej osoby, kedy správny súd nie je
viazaný žalobnými bodmi (§ 203 ods. 2 SSP a § 134 ods. 2 písm. d) SSP v spojení s § 6 ods. 2 písm. c)
SSP). Správny súd vychádzal zo skutkového stavu v čase vydania rozhodnutia orgánu verejnej správy
(§ 135 ods. 1 SSP v znení účinnom od 01. 07. 2023), pričom dospel k záveru, že správna žaloba bola
podaná dôvodne.13. Správny súd vec prejednal v súlade s § 107 ods. 2 SSP bez nariadenia pojednávania, pretože
pojednávaniežiadenzúčastníkovkonanianežiadalajehonariadeniesinevyžiadalaniinýdôvodpodľa§
107 ods. 1 SSP. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli a webovej
stránke tunajšieho súdu od 03. 12. 2025. Rozsudok bol verejne vyhlásený vyvesením jeho skráteného
znenia na úradnej tabuli tunajšieho súdu dňa 07. 01. 2026 (§ 137 ods. 3 SSP).
14. Podľa § 11 ods. 12 zákona č. 447/2008 Z. z. (v znení účinnom v čase vydania napadnutého
rozhodnutia) na účely preukazu lekársky posudok obsahuje mieru funkčnej poruchy, vyjadrenie, že ide
o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, vyjadrenie, či fyzická osoba s ťažkým zdravotným
postihnutím je odkázaná na sprievodcu a termín opätovného posúdenia zdravotného stavu.
15. Podľa § 14 ods. 12 zákona č. 447/2008 Z. z. (v znení účinnom v čase vydania napadnutého
rozhodnutia)fyzickáosobasťažkýmzdravotnýmpostihnutímjeodkázanánasprievodcu,akjeodkázaná
na pomoc inej fyzickej osoby alebo na pomoc psa so špeciálnym výcvikom pri zabezpečovaní pohybu,
orientácie a komunikácie so spoločenským prostredím.
16. Podľa § 16 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z. z. (v znení účinnom v čase vydania napadnutého
rozhodnutia) preukaz fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom sa vyhotovuje
fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ak je odkázaná na sprievodcu podľa § 14 ods. 12.
17. Podľa § 45 ods. 14 zákona č. 447/2008 Z. z. (v znení účinnom v čase vydania napadnutého
rozhodnutia) príslušný orgán rozhodne o odňatí preukazu alebo parkovacieho preukazu a o povinnosti
vrátiť preukaz alebo parkovací preukaz, ak sa zistí, že fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím
nespĺňa podmienky podľa § 16 ods. 2 alebo § 17 ods. 1 na vyhotovenie preukazu alebo parkovacieho
preukazu ustanovené týmto zákonom alebo preukaz alebo parkovací preukaz sa vyhotovil neprávom, ak
sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na trvanie nároku na preukaz alebo parkovací preukaz alebo fyzická
osoba s ťažkým zdravotným postihnutím sa na písomnú výzvu príslušného orgánu nepodrobí vyšetreniu
zdravotného stavu alebo sa nepodrobí posúdeniu zdravotného stavu alebo opätovnému posúdeniu
zdravotného stavu, a bola na tento dôsledok v písomnej výzve upozornená. Fyzická osoba je povinná
vrátiť preukaz alebo parkovací preukaz do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o jeho
odňatí.
18. Podľa § 55 ods. 9 zákona č. 447/2008 Z. z. (v znenú účinnom v čase vydania napadnutého
rozhodnutia) podkladom na rozhodnutie o preukaze je lekársky posudok podľa prílohy č. 2.
19. Podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu
verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť
alebo nedostatok dôvodov.
20. Predmetom prieskumu v danej veci je rozhodnutie žalovaného, ktorým potvrdil rozhodnutie úradu
o odňatí preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom a uložení povinnosti
žalobkyni vrátiť predmetný preukaz do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia úradu.
21. V prejednávanej veci nebolo sporné, že žalobkyňa je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím
(§ 2 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z. z.). Sporným ostalo, či boli vo vzťahu k žalobkyni vzhľadom
na jej zdravotný stav splnené podmienky pre prijatie záveru o jej neodkázanosti na sprievodcu, t.j.
sporná ostala otázka dôvodnosti odňatia preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím
so sprievodcom. Dôvod prijatia prvostupňového rozhodnutia o odňatí príslušného preukazu spočíval
v zmene skutočností potrebných na trvanie nároku na preukaz.
22. Správny súd úvodom uvádza, že podľa § 16 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z.z. preukaz fyzickej osoby
s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom sa vyhotovuje fyzickej osobe s ťažkým zdravotným
postihnutím, ak je odkázaná na sprievodcu podľa § 14 ods. 11 cit. zákona. Fyzická osoba s ťažkým
zdravotným postihnutím je podľa tohto ustanovenia odkázaná na sprievodcu, ak je odkázaná na pomoc
inej fyzickej osoby alebo na pomoc psa so špeciálnym výcvikom pri zabezpečovaní pohybu, orientácie
a komunikácie so spoločenským prostredím. Na vydanie preukazu so sprievodcom, musia byť splnené
podstatné podmienky - dotknutá osoba musí mať postavenie osoby s ťažkým zdravotným postihnutím
(čo v posudzovanom prípade nie je sporné) a súčasne musí byť odkázaná na pomoc inej fyzickej osobypri zabezpečovaní pohybu, orientácie a komunikácie so spoločenským prostredím. Nárok na preukaz
zaniká právoplatným rozhodnutím orgánu verejnej správy o jeho odňatí, pričom konanie o odňatí
preukazu začne príslušný orgán verejnej správy z úradnej moci v prípade, ak zistí, že osoba nespĺňa
podmienky na vyhotovenie preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom,
t.j. nie je odkázaná na sprievodcu.
23. Sprievodca nemá fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím poskytovať opatrovanie či
asistenciu, ale má jej poskytovať pomoc pri zabezpečovaní pohybu, orientácie a komunikácie so
spoločenským prostredím, a preto za účelom posudzovania splnenia podmienok odkázanosti fyzickej
osoby s ťažkým zdravotným postihnutím na sprievodcu sa v zmysle cit. zákona zisťuje, či takáto osoba
má pohybové, zmyslové alebo psychické postihnutie, v dôsledku ktorého nie je schopná sa samostatne
pohybovať, orientovať a komunikovať so spoločenským prostredím (bod 40. Rozsudku Najvyššieho
správneho súdu SR sp. zn. 6Ssk/28/2022 zo dňa 24. 05. 2022).
24. Správny súd v prvom rade uvádza, že prevažná časť argumentácie žalobkyne, ktorou odôvodňovala
opodstatnenosť správnej žaloby mala svoju relevanciu vo vzťahu k peňažnému príspevku na kúpu
osobného motorového vozidla bez automatickej prevodovky, v rámci ktorého sa posudzuje odkázanosť
fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím na individuálnu prepravu osobným motorovým
vozidlom z dôvodu i) ťažkej poruchy mobility, ii) duševnej poruchy s často sa opakujúcimi prejavmi
agresivity, neovládateľného alebo nepredvídateľného správania, iii) resp. z dôvodu ťažkej poruchy
zvieračov (inkontinencie). V tomto smere správny súd zdôrazňuje, že predmetom tohto konania
bolo preskúmanie postupu a zákonnosti rozhodnutia o odňatí preukazu fyzickej osoby s ťažkým
zdravotným postihnutím so sprievodcom, a preto na argumentáciu viažucu sa k peňažnému príspevku
na kúpu osobného motorového vozidla bez automatickej prevodovky správny súd neprihliadal.
Preúplnosťsprávnysúduvádza,žetunajšísúdvovecipreskúmaniazákonnostirozhodnutiažalovaného
č. UPS/US1/SSVOPPKPC2/SOC/2024/1524/EP zo dňa 04. 03. 2024, ktorým potvrdil rozhodnutie
úradu o nepriznaní peňažného príspevku na kúpu osobného motorového vozidla žalobkyni rozhodol
Rozsudkom sp. zn. 19Sas/3/2024 zo dňa 18. 08. 2025, právoplatným dňa 02. 09. 2025.
25. Správny súd uvádza, že hoci sú žalobné body formulované tak, že sa prelínajú so žalobnými
bodmi majúcimi väzbu na nepriznanie peňažného príspevku na kúpu osobného motorového vozidla
bez automatickej prevodovky, vo výsledku správny súd vyrozumel, že žalobkyňa vo väzbe na dôvod
prijatia rozhodnutia úradu o odňatí príslušného preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným
postihnutím so sprievodcom, ktorý spočíval v zmene skutočností potrebných na trvanie nároku
na tento preukaz (§ 45 ods. 14 zákona č. 447/2008 Z. z.) namieta nesprávne právne posúdenie
veci, nepreskúmateľnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, nedostatočne zistený skutkový stav
na riadne posúdenie veci a podstatné porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy
s následkom vydania nezákonného rozhodnutia (§ 191 ods. 1 písm. c), d), e) a g) SSP).
26. Správny súd považuje za potrebné uviesť, že v tejto veci žalovaný nepredložil správnemu
súdu kompletný administratívny spis, ktorý by obsahoval všetky pre vec podstatné listinné dôkazy
a správnemu súdu navrhol, aby si pripojil spisovú dokumentáciu predloženú žalovaným v správnom
súdnom konaní vedenom pod sp. zn. 19Sas/3/2024. Správny súd si dočasne pripojil administratívny
spis predložený žalovaným vo veci vedenej pod sp. zn. 19Sas/3/2024 a oboznámil sa aj s obsahom
v uvedenej veci predloženého administratívneho spisu v miere potrebnej pre rozhodnutie vo veci samej.
27. Správny súd sa ako prvou zaoberal námietkou nepreskúmateľnosti napadnutých rozhodnutí
orgánov verejnej správy, keďže vo všeobecnosti platí, že ak je rozhodnutie nepreskúmateľné
pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov, bráni takýto nedostatok spravidla posúdeniu
dôvodnosti ďalších meritórnych námietok. Túto námietku vyhodnotil ako dôvodnú.
28. V konaní pred orgánom verejnej správy prvého stupňa posúdila zdravotný stav žalobkyne posudková
lekárka úradu a svoj záver vyjadrila v lekárskom posudku zo dňa 09. 05. 2024, v ktorom zhrnula lekárske
správy všeobecnej lekárky pre deti a dorast E. G. B. zo dňa 07. 09. 2023, z vyšetrenia v chirurgickej
ambulancii E. E. B. zo dňa 28. 09. 2023, z vyšetrenia v urologickej ambulancii E. B. zo dňa 28. 09. 2023,
z neurologického vyšetrenia u E. H. G. zo dňa 18. 10. 2022 a 28. 09. 2023, z vyšetrenia u detského
nefrológa E. I. zo dňa 29. 03. 2023, EMG vyšetrenia zo dňa 26. 08. 2022 a 28. 09. 2023 a z vyšetrenia
v urodynamickej ambulancii E. J. zo dňa 28. 08. 2022. Posudková lekárka vo vzťahu k preukazufyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím napokon skonštatovala, že „žalobkyňa nie je odkázaná
na pomoc inej fyzickej osoby pri zabezpečovaní pohybu, orientácie a komunikácie - postoj a chôdzu
zvláda samostatne bez kompenzačných pomôcok, nemá zdokumentované zmyslové poruchy.“
29. V odvolacom konaní žalobkyňa prostredníctvom zákonného zástupcu (otca) k odvolaniu
proti prvostupňovému rozhodnutiu úradu predložila lekársky nález neurochirurga MUDr. Roberta
Chrenka zo dňa 03. 25. 2024, nález MR vyšetrenia LS chrbtice zo dňa 02. 10. 2023 a zo dňa 23. 04.
2024, lekársky nález z neurologického vyšetrenia u E. H. G. zo dňa 05. 04. 2024 a 24. 10. 2023 a nález
z EMG vyšetrenia zo dňa 26. 08. 2022, 28. 09. 2023 a 04. 04. 2024.
30. Následne v odvolacom konaní posúdil zdravotný stav žalobkyne posudkový lekár žalovaného a svoj
záver vyslovil v lekárskom posudku zo dňa 01. 07. 2024, dopracovanom dňa 14. 07. 2024, v ktorom
zhrnul všetky lekárske nálezy v zmysle lekárskeho posudku posudkovej lekárky úradu s výnimkou
lekárskej správy z neurologického vyšetrenia u E. H. G. zo dňa 28. 29. 2023, z vyšetrenia u detského
nefrológa E. I. zo dňa 29. 03. 2023, EMG vyšetrenia zo dňa 28. 09. 2023 a z vyšetrenia v urodynamickej
ambulancii E. J. zo dňa 28. 08. 2022. Predmetom posudzovania zo strany posudkového lekára
žalovanéhosastaliilekárskenálezypredloženéžalobkyňouakosúčasťodvolaniaprotiprvostupňovému
rozhodnutiu úradu. V rámci objektívneho nálezu však posudkový lekár žalovaného v lekárskom posudku
neuvádza nález MR vyšetrenia LS chrbtice zo dňa 02. 10. 2023 a 23. 04. 2024, lekársky nález
z neurologického vyšetrenia u E. H. G. zo dňa 24. 10. 2023 a nález z EMG vyšetrenia zo dňa
26. 08. 2022 a zo dňa 28. 09. 2023. V rámci objektívneho nálezu posudkový lekár žalovaného
v lekárskom posudku doplnil nález z klinicko-psychologického vyšetrenia žalobkyne zo dňa 25. 06. 2024.
Posudkový lekár žalovaného napokon vo vzťahu k posúdeniu odkázanosti žalobkyne na sprievodcu
skonštatoval, že „podľa objektívneho nálezu popísaného v predloženej zdravotnej dokumentácii
odkázanosť na sprievodcu nie je jednoznačne odôvodnená a z predloženej zdravotnej dokumentácie
nevyplýva odkázanosť na pomoc inej fyzickej osoby alebo na pomoc psa so špeciálnym výcvikom
pri zabezpečovaní pohybu, orientácie a komunikácie so spoločenským prostredím.“
31. Správny súd poukazuje na to, že pri posudzovaní odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným
postihnutím na sprievodcu sa zistené ochorenia žalobkyne musia vyhodnotiť podľa kritérií uvedených
v § 14 ods. 12 zákona č. 447/2008 Z. z. (v znení účinnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia),
teda či jej nebránia samostatne sa pohybovať, orientovať a komunikovať so spoločenským prostredím.
V danej veci však závery lekárskeho posudku posudkového lekára žalovaného, ktoré žalovaný prebral
do napadnutého rozhodnutia, nie sú v tomto smere dostatočne odôvodnené.
32. Z lekárskej správy z neurologického vyšetrenia žalobkyne u E. H. G. zo dňa 24. 10. 2023
vyplynulo, že stav žalobkyne je bez zmeny, slabosť ani pareztézy dolných končatín síce neudáva,
fyzickú záťaž však toleruje obmedzene - hlavne na dlhšie trate. Posudkový lekár žalovaného mal
predmetný lekársky nález k dispozícií (zákonný zástupca žalobkyne ho predložil ako súčasť odvolania),
no neuviedol ho v lekárskom posudku v rámci objektívneho nálezu. Uvedené správny súd nepovažuje
za pochybenie, nakoľko súčasťou pripojeného administratívneho spisu bola aj aktuálnejšia lekárska
správa z neurologického vyšetrenia žalobkyne u E. H. G. zo dňa 05. 04. 2024, ktorú posudkový lekár
žalovaného už v objektívnom náleze uviedol. Správny súd však poukazuje na to, že i z lekárskej správy
z neurologického vyšetrenia žalobkyne zo dňa 05. 04. 2024 vyplynulo v rámci objektívneho vyšetrenia,
že žalobkyňa „fyzickú záťaž toleruje obmedzene - hlavne na dlhšie trate“. Rovnako aj z lekárskeho
nálezu všeobecnej lekárky pre deti a dorast E. G. B. zo dňa 07. 09. 2023 vyplývajú pohybové
obmedzenia žalobkyne, a to síce, že žalobkyňa „zakopáva, nezvláda dlhšiu chôdzu.“ Z lekárskeho
nálezu neurochirurga E. K. zo dňa 03. 05. 2024 vyplynulo okrem iného i to, že „sval. sila – plant. flexia
na pravej nohe viazne.“
33. Správny súd má za to, že nie je dostatočne zrejmé z lekárskeho posudku posudkového
lekára žalovaného, na podklade ktorého bolo vydané napadnuté rozhodnutie, ako posudkový lekár
žalovaného vyhodnocoval predmetné lekárske nálezy pri posudzovaní samostatnosti pohybu žalobkyne
v spoločenskom prostredí. K samotnému posudzovaniu zdravotného stavu žalobkyne a s tým súvisiacej
zmeny skutočností potrebných na trvanie nároku na preukaz fyzickej osoby s ťažkým zdravotným
postihnutím so sprievodcom sa žiada dať do pozornosti, že ide o vec výlučne odbornú - medicínsku, na
ktorú správny súd nemá potrebné odborné znalosti. Lekárska posudková činnosť sa vykonáva okrem
iného i na účely konania o preukaze (§ 10 ods. 1 písm. a) zákona č. 447/2008 Z. z.), pričom ide oposudzovanie funkčných dôsledkov zdravotného stavu fyzickej osoby na účely posúdenia odkázanosti
na sprievodcu, ak ide o posudzovanie na účely podľa § 10 ods. 1 písm. a) zákona č. 447/2008 Z.
z.. V zmysle § 11 ods. 2 cit. zákona lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár, ktorý
spĺňa kvalifikačné predpoklady na výkon lekárskej posudkovej činnosti v rámci výkonu integrovanej
posudkovej činnosti. Podkladom na rozhodnutie o preukaze je lekársky posudok (§ 55 ods. 9 zákona č.
447/2008 Z. z.). Závery posudkového lekára sú teda zachytené v lekárskom posudku. Tento posudok
je potom v konaní pred správnym súdom kľúčovým dôkazom, na ktorý je správny súd (vzhľadom
na absenciu odbornej - medicínskej erudovanosti) odkázaný, a preto je nutné klásť dôraz na jeho
jednoznačnosť, úplnosť, určitosť a presvedčivosť. Tieto kritériá však spĺňa len taký posudok, v ktorom sa
posudkový lekár riadne vysporiada so všetkými rozhodnými a pre danú vec relevantnými skutočnosťami,
prihliadne pritom k účastníkom konania udávaným ťažkostiam a svoje posudkové závery náležite
odôvodní. Správny súd nemôže sám posudzovať odborné otázky medicínskeho charakteru, musí
rovnako ako žalovaný vychádzať z lekárskych posudkov, kde posudzuje presvedčivosť ich záverov s
prihliadnutím na všetky okolnosti, najmä aj s prihliadnutím na námietky účastníka konania (v danom
prípade držiteľky preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom).
34. Správny súd tiež poukazuje na to, že žalobkyňa už v podanom odvolaní proti prvostupňovému
rozhodnutiu namietala, že sa jej pridružilo opätovné výrazné zhoršovanie chôdze a od kolien dole nemá
v nohách potrebné nervové signály. Tvrdenie o zníženej pohybovej schopnosti žalobkyňa podporila
v rámci odvolacieho konania doloženou správou z EMG vyšetrenia zo dňa 28. 09. 2023, v ktorom sa
konštatujú „deformity nôh“, „hypotrofia predkolení“, „samostatná, tvrdšia chôdza, viaznuca po pätách“,
ako i nasledovný záver: „subj. aj klinicky je stav bez zmeny. Progresia EMG nálezu - nevýbavné distálne
odpovede pri stimulácii motorických vlákien nervov, nevýbavné senzitívne odpovede.“ Posudkový lekár
žalovaného mal predmetný nález z EMG vyšetrenia zo dňa 28. 09. 2023, ako i starší nález zo dňa 26. 08.
2022 k dispozícii (zákonný zástupca žalobkyne ho predložil ako súčasť odvolania). Predmetné nálezy
EMG posudkový lekár žalovaného neuviedol v lekárskom posudku v rámci objektívneho nálezu. V rámci
objektívneho nálezu v lekárskom posudku uviedol aktuálnejší EMG nález zo dňa 04. 04. 2024. Závery
EMG nálezu zo dňa 04. 04. 2024 bolo však potrebné posudzovať v korelácií i so skorším nálezom EMG
zo dňa 28. 09. 2023, keďže vyššie citované závery vyšetrenia periférnych nervov prostredníctvom EMG
vyšetrenia zo dňa 28. 09. 2023 vzhľadom na absenciu progresie ku dňu 04. 04. 2024 boli i naďalej platné.
35. V obsahu lekárskeho posudku posudkového lekára žalovaného sa tiež uvádza, že chôdza žalobkyne
je oproti posudzovaniu v roku 2012 zlepšená, žalobkyňa prejde podľa predloženej dokumentácie
samostatne, krátko aj po špičkách. Preštudovaním obsahu pripojeného administratívneho spisu, ktorý
bol predložený žalovaným vo veci vedenej pod sp. zn. 19Sas/3/2024 správny súd zistil, že zdravotný
stav žalobkyne bol posudzovaný posudkovým lekárom žalovaného v lekárskom posudku zo dňa
01. 06. 2012. V obsahu tohto lekárskeho posudku posudkový lekár žalovaného uviedol, že chôdza
žalobkyne podľa predložených odborných nálezov je pomalá, nestabilná, s rizikom zakopnutia,
avšak možná samostatne. Chôdza je obmedzená vzdialenosťou, ktorú žalobkyňa dokáže prekonať.
Po prejdení cca 200 m sa dostavuje únava dolných končatín. Správny súd uvádza, že ani poukaz
posudkového lekára žalovaného na posudzovanie zdravotného stavu žalobkyne v roku 2012 primerane
a zrozumiteľne žalobkyni nevysvetľuje dôvod prijatia rozhodnutia o odňatí preukazu fyzickej osoby
s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom. Správny súd zároveň upriamuje pozornosť na to,
že v čase posudzovania zdravotného stavu (vrátane chôdze) v roku 2012 mala žalobkyňa len 5 rokov.
V čase vypracovania lekárskeho posudku posudkovým lekárom žalovaného, ktorý sa stal podkladom
pre vydanie napadnutého rozhodnutia, mala žalobkyňa už 16 rokov, a teda je zrejmé, že s pribúdajúcim
vekomacelkovýmdozrievanímcentrálnejnervovejsústavysavovšeobecnostichôdzačlovekazlepšuje.
Uvedený odkaz na posudzovanie zdravotného stavu žalobkyne v roku 2012 bližšie nijako nevysvetľuje
prečo súčasné lekárskymi nálezmi podložené pohybové obmedzenia žalobkyne ako intolerancia fyzickej
záťaže na dlhšie trate, tvrdšia chôdza - viaznuca po pätách, deformity nôh, zakopávanie, nezvládanie
dlhšej chôdze, viaznutie svalovej sily – plantárnej flexie na pravej nohe nepredstavujú také sťaženie
mobility žalobkyne, ktoré by jej pri jej základnom ochorení (vrodenej vývojovej poruche centrálnej
nervovej sústavy a ostatných diagnózach) bránili samostatne sa pohybovať bez sprievodcu.
36. Čo sa týka orientácie a komunikácie žalobkyne so spoločenským prostredím, tu lekársky
posudok posudkového lekára žalovaného neobsahuje žiadne posúdenie, či žalobkyňa má alebo nemá
závažnejšie poruchy v oblasti orientácie a komunikácie. Posudkový lekár žalovaného sa obmedzil
výlučne na strohé konštatovanie, že odkázanosť žalobkyne na sprievodcu nie je jednoznačneodôvodnená a že z predloženej zdravotnej dokumentácie nevyplýva jej odkázanosť na pomoc inej
fyzickej osoby alebo na pomoc psa so špeciálnym výcvikom pri zabezpečovaní pohybu, orientácie
a komunikácie so spoločenským prostredím. Akékoľvek premostenie na výsledky vyšetrenia žalobkyne
u klinickej psychologičky dňa 25. 06. 2024 absentuje. Správny súd uvádza, že ako dodatočná
príloha k odvolaniu proti prvostupňovému rozhodnutiu bola úradu doručená správa z klinicko-
psychologického vyšetrenia žalobkyne zo dňa 25. 06. 2024 u klinickej psychologičky D. E. F.. Uvedená
správa bola postúpená žalovanému a bola vymenovaná posudkovým lekárom žalovaného i medzi
lekárskymi nálezmi v rámci objektívneho nálezu v lekárskom posudku. Z obsahu správy z klinicko-
psychologického vyšetrenia žalobkyne vyplynulo, že žalobkyňa má reálne ťažkosti v interpersonálnom
kontakte, so začlenením v kolektíve, prítomná je zvýšená nedôvera, výrazná sociálna úzkosť, nízke
sebahodnotenieanarušenáadaptačnáschopnosťvzáťažovýchsituáciáchstendenciouksociálnejfóbii.
Klinická psychologička zároveň odporúčala priznanie kompenzácii ťažkého zdravotného postihnutia.
37. Správny súd nespochybňuje, že ošetrujúci lekári nie sú oprávnení hodnotiť samotnú otázku,
či v rámci kompenzácie sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia fyzickej osoby má
byť status tejto fyzickej osoby osvedčený i vydaním preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným
postihnutím so sprievodcom alebo bez neho. Posudková lekárka úradu nemala k dispozícii predmetnú
správu z klinicko-psychologického vyšetrenia žalobkyne, a preto táto v tejto časti svojho lekárskeho
posudku zo dňa 09. 05. 2024 nepochybila, ak skonštatovala, že žalobkyňa nemá zdokumentované
zmyslové poruchy. Posudkový lekár žalovaného však preukázateľne mal k dispozícii aj cit. správu
klinickej psychologičky. Nie je však zrejmé ako boli závery plynúce zo správy z klinicko-psychologického
vyšetrenia žalobkyne vyhodnotené vo väzbe na orientáciu a komunikáciu žalobkyne so spoločenským
prostredím. Teda či psychologičkou konštatovaná narušená adaptačná schopnosť žalobkyne s
tendenciou k sociálnej fóbii má alebo nemá vplyv vo vzťahu k prípadnej potrebe pomoci žalobkyne
práve pri zabezpečovaní orientácie a komunikácie so spoločenským prostredím. Nakoľko žalovaný
prebral do odôvodnenia napadnutého rozhodnutia závery lekárskeho posudku posudkového lekára
žalovaného, ktorý je nedostatočne odôvodnený tak v časti posudzovania samostatnosti pohybu
žalobkyne v spoločenskom prostredí, ako i v časti jej orientácie a komunikácie so spoločenským
prostredím, správny súd vyhodnotil žalobnú námietku ohľadom zmätočnosti a nepresvedčivosti
napadnutého rozhodnutia ako dôvodnú.
38. Správny súd ďalej dodáva, že rozhodnutie o odňatí preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným
postihnutím so sprievodcom je nepochybne rozhodnutím, ktoré významnou mierou zasahuje do
už nadobudnutých sociálnych práv držiteľa predmetného preukazu. Správny súd nespochybňuje,
že posudkovému lekárovi a žalovanému môže byť prijatý záver, že žalobkyňa nie je odkázaná na pomoc
inej fyzickej osoby pri zabezpečovaní pohybu, orientácie a komunikácie so spoločenským prostredím
zrejmý. Je však nutné, aby ho žalobkyni aj primerane vysvetlili, nakoľko rozhodnutie orgánu verejnej
správy má byť zrozumiteľné nielen pre orgán verejnej správy, ktorý ho vydal. Nedostatok uvedených
náležitostí, ktoré má mať preskúmavané napadnuté rozhodnutie žalovaného s poukazom na § 47 ods. 3
správneho poriadku spôsobuje potom jeho nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok
dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP.
39. Ako už bolo vyššie uvedené rozhodnutie o odňatí preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným
postihnutím so sprievodcom zasahuje do už nadobudnutých sociálnych práv držiteľa tohto preukazu.
Pre takéto rozhodnutie je podstatné, aby bolo založené na takých podkladoch, ktoré umožňujú presné
a úplné zistenie skutočného stavu veci. Zdravotný stav držiteľa spomenutého preukazu preto musí byť
preverený a posúdený tak, aby bez pochybností umožnil vysloviť záver, že držiteľ preukazu fyzickej
osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom už nespĺňa zákonné podmienky pre ďalšiu
držbu tohto typu preukazu. Na ten účel je orgán verejnej správy povinný vychádzať zo spoľahlivo
zisteného stavu veci (§ 3 ods. 5 správneho poriadku v spojení s § 53 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z.).
Na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci
a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi (§ 34 ods. 1 správneho poriadku). Orgán verejnej správy je
povinný za účelom presného a úplného zistenia skutočného stavu veci obstarať si potrebné podklady
pre rozhodnutie, pričom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania (§ 32 ods. 1 správneho poriadku).
40. Preskúmaním administratívneho spisu správny súd zistil, že žalobkyňa v odvolacom konaní
ako súčasť odvolania predložila aj výsledok z MR vyšetrenia LS chrbtice zo dňa 23. 04. 2024 a
02. 10. 2023, lekársky nález z neurologického vyšetrenia zo dňa 24. 10. 2023 a závery z EMGvyšetrenia zo dňa 26. 08. 2022 a 28. 09. 2023, ktoré posudkový lekár žalovaného neuviedol v rámci
objektívneho nálezu v lekárskom posudku napriek skutočnosti, že ich mal preukázateľne k dispozícii.
Súčasne jasne nevysvetlil prečo nebolo potrebné z predmetných lekárskych nálezov doložených
žalobkyňou k odvolaniu vychádzať. Správny súd nespochybňuje, že vykonávanie dôkazov patrí orgánu
verejnej správy (§ 34 ods. 4 správneho poriadku) a skutočnosť, že určité lekárske nálezy neboli
uvedené v rámci objektívneho nálezu v lekárskom posudku nemusí nevyhnutne sama o sebe viesť
k nedostatočne zistenému skutkovému stavu, avšak ak sa z niektorých žalobkyňou v administratívnom
konaní predložených lekárskych nálezov nevychádzalo je v záujme presvedčivosti lekárskeho posudku
ako kľúčového dôkazu, na ktorý je správny súd odkázaný, potrebné ozrejmiť dôvod na takýto postup.
41. Správny súd ďalej uvádza, že by bolo predčasné konštatovať nedostatočné zistenie skutkového
stavu na riadne posúdenie veci, či nesprávnosť právneho posúdenia veci alebo podstatné porušenie
ustanoveníokonanípredorgánomverejnejsprávyzasituácie,kedysprávnysúdakodôvodnúvyhodnotil
žalobnú námietku nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia.
42. Pokiaľ žalobkyňa predložila v konaní pred správnym súdom lekársky nález neurochirurga
MUDr. Roberta Chrenka zo dňa 03. 05. 2024, ako i správu z klinicko-psychologického vyšetrenia zo dňa
25. 06. 2024, správny súd konštatuje, že predmetné lekárske nálezy mal posudkový lekár žalovaného
k dispozícii. Uvedené platí i o náleze z neurologického vyšetrenia zo dňa 05. 04. 2024. Pokiaľ ide o
nález z MR vyšetrenia LS chrbtice zo dňa 02. 10. 2023 a 23. 04. 2024, správny súd uvádza, že tieto
boli predložené už v odvolacom konaní. Posudkový lekár žalovaného ich neuviedol v rámci obligatórnej
časti lekárskeho posudku (objektívny nález), neuviedol ani stručné diagnostické závery plynúce z ich
obsahuanevysvetlildôvod,prektorýobjektívnynálezznichvyplývajúciniejevoväzbenatrvanienároku
na preukaz fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom podstatný. Vo vzťahu
k správnej žalobe pripojenému lekárskeho nálezu z ortopedickej ambulancie u E. A. zo dňa 07. 03. 2024,
z neurologického vyšetrenia zo dňa 24. 04. 2024, z vyšetrenia v urodynamickej ambulancii zo dňa 04. 4.
2024 a chirurgickej ambulancii zo dňa 04. 04. 2024, správny súd uvádza, že dátum ich vystavenia síce
predchádza dňu vydania napadnutého rozhodnutia (17. 07. 2024), avšak žalobkyňa v správnom súdnom
konaní netvrdila a ani nepreukázala, že predmetné lekárske nálezy predložila orgánu verejnej správy
v priebehu administratívneho konania. Správny súd ani preskúmaním obsahu administratívneho spisu
(vrátane pripojeného administratívneho spisu predloženého žalovaným v konaní vedenom tunajším
súdom pod sp. zn. 19Sas/3/2024) nezistil, že predmetné listinné dôkazy boli žalobkyňou predložené už
v administratívnom konaní a že tieto sa dostali do dispozície orgánov verejnej správy, či posudkového
lekára žalovaného ešte pred vydaním napadnutého rozhodnutia. Žalobkyňou nebolo teda tvrdené ani
preukázané, že tieto listinné dôkazy – lekárske nálezy produkovala už v administratívnom konaní a tieto
neboli orgánmi verejnej správy zohľadnené, a rovnako ani nevysvetlila dôvod, pre ktorý ich nemohla
predložiť skôr, než až v správnom súdnom konaní. Správny súd na tomto mieste považuje za potrebné
zdôrazniť, že správny súd nie je súdom skutkovým, aj keď v nevyhnutnej miere, avšak len na dosiahnutie
realizácie súdneho prieskumu, nie na ustálenie skutkového stavu, je oprávnený vykonať dokazovanie.
Správny súd napokon vo vzťahu k prepúšťacej správe z Národného ústavu detských chorôb zo dňa 18.
08. 2024 (č.l. 24) a vo vzťahu k lekárskemu nálezu z chirurgického vyšetrenia zo dňa 09. 10. 2025 (č.l.
119) uvádza, že s poukazom na § 135 ods. 1 SSP (v zmysle ktorého na rozhodnutie správneho súdu
je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo vydania rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase
vydania opatrenia orgánu verejnej správy) nebolo možné na ne prihliadať.
43. Ak žalobkyňa tvrdila, že správnou žalobou napadnuté rozhodnutia orgánov verejnej správy
zrejme súvisia s dlhom Sociálnej poisťovne, či podhodnotenými finančnými možnosťami vo vzťahu
k prípadnému vyplácaniu invalidných dôchodkov, správny súd uvádza, že takto formulovaná
argumentácia predstavuje výlučne subjektívne domnienky žalobkyne vo vzťahu k Sociálnej poisťovni,
ktorá nie je ani účastníkom predmetného správneho súdneho konania. Nepriliehavý a s vecou
nesúvisiaci je aj poukaz žalobkyne na prijatie zákona č. 273/2023 Z.z. vo väzbe na prehodnocovanie
percentuálnehopoklesuschopnostivykonávaťzárobkovúčinnosť,ktorániejepredmetomtohtokonania.
Žalobkyňa tiež namietala, že v minulosti došlo k jej diskriminácii ako zdravotne znevýhodnenej osoby
aj v iných oblastiach jej života. Správny súd uvádza, že predmetná žalobná námietka je nekonkrétna.
V prípade ak táto mala smerovať k záveru, že orgány verejnej správy postupovali v danej veci odňatia
príslušného preukazu diskriminačne, správny súd uvádza, že podstatou diskriminácie je rozdielne
zaobchádzanie s osobami v rovnakej situácii. Žalobkyňa vo väzbe na predmet konania (odňatiepreukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom) ani len netvrdila, že sa ocitla
v rovnakej situácií ako iná ťažko zdravotne postihnutá osoba a súčasne držiteľka dotknutého preukazu.
44. Čo sa týka žalobkyňou namietaných článkov Ústavy Slovenskej republiky (čl. 40, čl. 41 ods. 5, čl. 46
ods. 1), práva na rešpektovanie najlepšieho záujmu dieťaťa a ďalších práv dieťaťa v zmysle Dohovoru
o právach dieťaťa, čl. 7, čl. 20 a čl. 28 Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím, žalobkyňa
predmetné články síce vymenovala, avšak v argumentácii v rámci svojej správnej žaloby, jej doplnenia,
či repliky žiadny z týchto článkov nepriradila ku konkrétnym žalobným námietkam. Všeobecne uplatnené
námietky v rámci žalobných bodov správnej žaloby neumožňujú správnemu súdu uskutočniť prieskum
zákonnosti napadnutého rozhodnutia. Úlohou správneho súdu nie je všeobecné námietky žalobkyne
špecifikovať na konkrétny prípad.
45. Správny súd ďalej uvádza, že nevyhovel návrhu žalobkyne na výsluch jej rodičov - A. B. a L. B..
Správny súd vychádza zo skutkového stavu, ktorý bol daný (ustálený) v čase vydania napadnutého
rozhodnutia žalovaného (17. 07. 2024), ako to vyplýva z ustanovenia § 135 ods. 1 SSP, pričom
v správnom súdnom konaní sa dokazovanie v zásade nevykonáva. Úlohou správneho súdu nie je
nahrádzať činnosť orgánov verejnej správy, ale preskúmavať zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej
správy. Teda posúdiť, či tieto splnili povinnosti stanovené zákonom. Správny súd rodičom žalobkyne
nepriznal Uznesením sp. zn. 19Sas/7/2024 zo dňa 22. 10. 2025 a následne na základe opakovaného
návrhu ani Uznesením sp. zn. 19Sas/7/2024 zo dňa 03. 12. 2025 postavenie osôb zúčastnených
na konaní, nakoľko na takýto postup neboli dané zákonné dôvody.
46. Pokiaľ žalobkyňa v replike uviedla, že sa plánuje obrátiť s podaním na Úrad komisárky pre osoby
so zdravotným postihnutím, za prípadnej účasti ktorej by mohlo prebiehať súdne konanie, správny súd
posudzujúc každé podanie podľa obsahu a s ohľadom na skutočnosť, že žalobkyňa je v predmetnom
správnom súdnom konaní zastúpená advokátkou, ktorá sa s poukazom na čl. 11 ods. 3 zákona č.
160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) a § 5 ods. 1
SSP považuje za schopnú konať s náležitou znalosťou veci spojenou s jej odbornosťou, nepovažoval
samotnú deklaráciu budúceho zámeru žalobkyne obrátiť sa na Úrad komisárky pre osoby so zdravotným
postihnutím za kvalifikovaný procesný návrh na pribratie tohto osobitného subjektu do správneho
súdneho konania.
47. Správny súd dospel k záveru, že správna žaloba žalobkyne je dôvodná, a preto napadnuté
rozhodnutie žalovaného zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP a vec vrátil podľa § 191 ods. 4
SSP žalovanému na ďalšie konanie, ktorý v rámci svojej kompetencie v odvolacom administratívnom
konaní môže sám odstrániť vytýkané vady, prípadne môže ich odstránenie v rámci odvolacieho
konania zabezpečiť. Správny súd zrušil len rozhodnutie žalovaného, pretože žalobkyňa až v rámci
druhostupňového konania doložila lekárske správy ošetrujúcich lekárov, ktoré neboli predložené v rámci
prvostupňového konania. Žalovaný je v ďalšom konaní viazaný právnym názorom, ktorý vyslovil správny
súd v zrušujúcom rozsudku (§ 191 ods. 6 SSP).
48. V ďalšom konaní žalovaný bude postupovať v naznačenom smere, opätovne sa vysporiada s
odvolaním žalobkyne a opätovne vyhodnotí jej zdravotný stav. Žalovaný teda opätovne posúdi či nastala
zmena v skutočnostiach potrebných na trvanie nároku na preukaz fyzickej osoby s ťažkým zdravotným
postihnutím so sprievodcom a vydá nové rozhodnutie, ktoré riadne odôvodní tak, aby toto spĺňalo
náležitosti uvedené v § 47 ods. 3 správneho poriadku.
49. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého správny súd
prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov
konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Žalobkyňa bola v konaní úspešná, preto
jej správny súd priznal úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania a zaviazal žalovaného na ich
náhradu. Podľa § 175 ods. 2 SSP o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
P o u č e n i e: Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo
rozhodnuté v jeho neprospech (§ 438 ods. 1 SSP, 439 ods. 1 SSP, § 439 ods. 2 SSP a contr.).
Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia Správneho
súdu v Banskej Bystrici oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP).
Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal (§ 444 ods. 1 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie
právneposúdenieveci,ktorépokladázanesprávneauvedie,včomspočívanesprávnosťtohtoprávneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred správnym z súdom.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť: a)
označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom (§ 449 ods. 1 SSP). Podľa § 449 ods. 2 SSP povinnosti podľa § 449 ods. 1 SSP neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) (správna žaloba v sociálnych veciach) a d)
SSP (správna žaloba vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.
Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden
rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie
podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.