Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, January 14, 2026

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 15Co/174/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1425205046
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zita Leimbergerová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2026:1425205046.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zity Leimbergerovej a členiek
senátu JUDr. Silvie Walterovej a JUDr. Evy Mészárosovej, v právnej veci žalobkyne: N.. T. V. H. S. H.
Y. C. P. Á. , B. J. XX.XX.XXXX, X. X., X. X, zastúpená advokátom: Mgr. Martin Paškala, Bratislava,
Záhradnícka 27, proti žalovanému: MI MAX s. r. o., IČO: 55 861 024, Bratislava, Oblúková 2A, zastúpený
spoločnosťou: Advokátska kancelária Pacalaj, Palla a partneri, s.r.o., IČO: 36 857 548, Trnava, Nám.

SNP 3, v mene ktorej koná Mgr. Milan Martinkovič, o určenie vlastníckeho práva, o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava IV zo dňa
4. júna 2025, č. k. 56 C 37/2025-38, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 4. júna 2025, č. k. 56 C 37/2025-38, p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 4. júna 2025, č. k. 56 C 37/2025-38, zakázal žalovanému

nakladať so zdvíhacím zariadením - druh: stavebný žeriav, značka: Cattaneo, pohon: elektrický,
ovládanie: diaľkové, typ: Cattaneo cm 78,- ovládač, žltej farby, rok výroby: 2002, výrobné číslo: XXXX,
výrobca:Taliansko,nosnosť2.000kg-800kg,výškazdvihu:21m,28msramenom(ďalejlen,,zdvíhacie
zariadenie“) a zároveň mu zakázal zdvíhacie zariadenie predať, darovať, zameniť, prenechať do nájmu,
zriadiť k veci predkupné, záložné alebo zabezpečovacie právo (výrok I.); vo zvyšnej časti návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia zamietol (výrok II.).

2. Súd prvej inštancie uznesenie právne odôvodnil ustanoveniami § 324 ods. l, § 325 ods. 1, ods. 2
písm. c), d), § 328 ods. 2, § 329 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), a vecne
svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobkyňa listinnými dôkazmi v konaní na účely rozhodovania o
neodkladnom opatrení dostatočne osvedčila, že medzi stranami prebieha spor o vlastnícke právo k
hnuteľnej veci, ktorou je zdvíhacie zariadenie, pričom týmto zariadením fyzicky disponuje iba jedna zo

strán. Táto skutočnosť sama o sebe neznamená, že žalovaný má v úmysle so zdvíhacím zariadením
nakladať, avšak v konaní bolo dostatočne osvedčené, že žalovaný už jeden zásah do pokojného
stavu realizoval, keď zdvíhacie zariadenie premiestnil zo spoločného pozemku na ním určené miesto.
Vzhľadom na skutočnosť, že z vyjadrení konateľa žalovaného v trestnom konaní vyplýva, že pokladá
žalovaného za vlastníka zdvíhacieho zariadenia, pokladal súd za dostatočne osvedčené, že by mohol
so zdvíhacím zariadením vykonať dispozičné úkony, napríklad ho predať. Ak by sa tak stalo, išlo

by o úkony potenciálne ohrozujúce vlastnícke právo žalobkyne, ktorá možnosť svojho vlastníckeho
práva k veci v konaní na účely vydania neodkladného opatrenia dostatočne osvedčila kúpnou zmluvou.
Uvedené platí o to viac, že predmetom sporu je hnuteľná vec, ktorá nie je evidovaná v žiadnom
registri, a žalovaný je obchodnou spoločnosťou, pričom v súlade s § 446 Obchodného zákonníka
možno pri splnení podmienky dobromyseľnosti nadobúdateľa o vlastníckom práve predávajúceho
nadobudnúť vlastnícke právo aj od nevlastníka. Súd prvej inštancie tak dospel k záveru, že hoci otázka

vlastníckeho práva k zdvíhaciemu zariadeniu nie je medzi stranami vyriešená, tak v prípade, ak by
vlastníčkou zdvíhacieho zariadenia bola žalobkyňa, mohli by úkony realizované žalovaným toto jejvlastnícke právo ohroziť, resp. by mohli viesť k vzniku ďalších súdnych sporov. Zároveň mal najmä
vzhľadom na konanie žalovaného pri presune zdvíhacieho zariadenia za dostatočne osvedčené, že je
potrebne bezodkladne upraviť pomery. Uviedol, že žalobkyňa ďalej požadovala, aby súd neodkladným

opatrením nariadil žalovanému povinnosť previezť zdvíhacie zariadenie naspäť na spoločný pozemok
na X. XX v Bratislave a zakázal mu následne so zdvíhacím zariadením ďalej manipulovať. Tento
návrh súd prvej inštancie nepokladal za dôvodný. Žalobkyňa tento návrh zdôvodnila iba tým, že sa
tak dočasne napraví pôvodný stav a bude tým objektívne zabezpečená ochrana pre obe strany, aby
mohli po rozhodnutí vo veci samej fakticky a právne realizovať vlastnícke právo. V tejto časti žalobkyňa

neosvedčila potrebu bezodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Účelom
neodkladného opatrenia nie je návrat do pôvodného stavu, ale je potrebné, aby boli osvedčené vyššie
uvedené skutočnosti. Žalobkyňa neuviedla v tejto časti návrhu žiadne relevantné skutkové tvrdenia
a neoznačila žiadne dôkazy, v dôsledku čoho neosvedčila dôvodnosť a potrebu spätného presunu
zdvíhacieho zariadenia na spoločný pozemok. Samotná skutočnosť, že medzi stranami existuje spor o
vlastnícke právo, a žalovaný počas tohto sporu previezol zdvíhacie zariadenie na iné miesto a prípadne

ho využíva, nie je dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia spočívajúceho v povinnosti vrátiť
zdvíhacieho zariadenia na spoločný pozemok. Preto v tejto časti prvoinštančný súd návrh na nariadenie
neodkladnéhoopatreniadruhýmvýrokomtohtouzneseniazamietol.Preúplnosťuviedol,žeobmedzenie
práv žalovaného neodkladným opatrením pri prvom výroku pokladá za proporčné vo vzťahu k potrebe
ochrany práv žalobkyne. Nariadením neodkladného opatrenia sa nevytvára nezvrátiteľný stav a ani

nie sú neprimeraným spôsobom obmedzované práva žalovaného; dochádza výlučne k dočasnému
obmedzeniu sporných vlastníckych práv za účelom legitímnej ochrany práv žalobkyne v prípade, ak by
bolavlastníčkouzdvíhaciehozariadeniaona.Vprípade,akžalovanýneplánujesozdvíhacímzariadením
do vyriešenia sporu nakladať, ho neodkladné opatrenie žiadnym spôsobom neobmedzuje. Naopak v
prípade, že takéto nakladanie plánuje, je potrebné ho obmedziť do rozhodnutia vo veci samej. Vo

veci samej bude rozhodovať na základe podanej žaloby. Doplnil tiež, že vo vyhovujúcom výroku návrh
žalobkyne čiastočne pozmenil bez zmeny jeho zmyslu, keď okrem iného zmenil označenie zdvíhacieho
zariadeniazpojmu„vec“na„zdvíhaciezariadenie“,atiežodstránilslovo„vrátil“čipridalslovo„pozemok“.
Dôvodil, že uvedené zmeny spravil v záujme vyššej zrozumiteľnosti uznesenia, pričom postupoval v
súlade s § 216 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého je súd viazaný žalobným návrhom žalobcu. Podľa ustáleného

výkladu tohto ustanovenia je súd viazaný žalobným návrhom, avšak nie jeho doslovným znením. Doplnil
tiež, že sa stotožnil s právnym názorom žalobkyne, že v danej veci nebolo na miesto rozhodovať
zabezpečovacím opatrením, ktoré má inak v zmysle § 324 ods. 3 C.s.p. pred neodkladným opatrením
prednosť. V danom prípade by uloženie povinnosti žalovanému nenakladať so zdvíhacím zariadením
nemohlo byť účelne nahradené zriadením záložného práva na zdvíhacom zariadení, resp. by neplnilo

funkciu,ktorújepotrebnézpohľadužalobkynezabezpečiť.Rovnakobybolonelogickézriadiťvprospech
žalobkyne záložné právo na vec, vo vzťahu ku ktorej sa domáha určenia svojho vlastníctva.
3. S poukazom na ustanovenie § 262 ods. 1 C.s.p. uviedol, že o nároku na náhradu trov konania vo
veci návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bude rozhodovať až v rozhodnutí, ktorým sa konanie
končí (t. j. až v rozhodnutí vo veci samej), keďže v danom prípade je rozhodovanie o neodkladnom

opatrení iba súčasťou konania vo veci samej a týmto rozhodnutím o nariadení neodkladného opatrenia
sa spor nekončí.

4. Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie žalovaný (bez označenia konkrétneho odvolacieho
dôvodu v zmysle ustanovenia § 365 ods. 1 C.s.p.) dôvodiac, že pre vydanie (správne: „nariadenie“

- poznámka odvolacieho súdu) neodkladného opatrenia neboli splnené podmienky (zrejme majúc na
mysli § 365 ods. 1 písm. a/ C.s.p.); súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávne právne
posúdil vec (§ 365 ods. 1 písm. f/ a písm. h/ C.s.p.). Podľa jeho názoru nebolo potrebné bezodkladne
upraviť pomery, ani nehrozilo, že by exekúcia bola ohrozená, nakoľko žalobkyňa nie je vlastníčkou
zdvíhaciehozariadenia-druh:stavebnýžeriav,značka:Cattaneo,pohon:elektrický,ovládanie:diaľkové,

typ: Cattaneo cm 78,- ovládač žltej farby, rok výroby: 2002, výrobné číslo: XXXX, výrobca: Taliansko,
nosnosť 2.000 kg - 800 kg, výška zdvihu: 21m, 28m s ramenom (ďalej len ,,zdvíhacie zariadenie“) a
nepredložila súdu v rámci návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žiadny relevantný dôkaz, na
základe ktorého by bolo možné predpokladať, že je vlastníčkou zdvíhacieho zariadenia, čo aj na účely
neodkladného opatrenia. V tejto súvislosti žalovaný upozornil, že žalobkyňa je od smrti svojho manžela

U. V. v ostrom konflikte s konateľom žalovaného T. T., pričom od smrti svojho manžela neprestajne
a intenzívne útočí na M. T. a jeho rodinu (pritom žalovaný jej útoky neopätuje) pre svoju osobnú
animozituvočinemu,čovyústiloaždopodaniatrestnéhooznámeniamenovanéhoakopoškodenéhopre
nebezpečné prenasledovanie a ohováranie. Trestné konanie je toho času vedené na OO PZ PodunajskéBiskupice pod ČVS: ORP-657/PB-B2-2025. Uviedol tiež, že žaloba a návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia v uvedenej veci sú súčasťou pokračujúcich útokov žalobkyne voči T. T., ktorého žalobkyňa v
minulosti už viackrát udala na políciu, na sociálnu poisťovňu, v odborovej organizácii, v ktorej pôsobí,

prenasledovala a prenasleduje manželku menovaného v jej práci a ich maloletého syna v škole, ktorú
navštevuje. Poukázal aj na skutočnosť, že spoločnosť MAS MAX s.r.o. ako predávajúci poprel, že by
došlo k prevodu vlastníckeho práva k zdvíhaciemu zariadeniu na žalobkyňu, pretože kúpna zmluva,
ktorú predložila do konania nie je evidovaná v účtovných záznamoch a dokumentácii predávajúceho a o
jej existencii nemá údajný predávajúci žiadnu vedomosť; spoločnosti MAS MAX s.r.o. nebola zo strany

žalobkyne zaplatená žiadna kúpna cena (ani o jej úhrade v hotovosti); nebola odvedená DPH z údajného
predaja zdvíhacieho zariadenia, nakoľko spoločnosť MAS MAX s.r.o. neeviduje žiadnu úhradu kúpnej
ceny ani uzatvorenie kúpnej zmluvy; spoločník a konateľ spoločnosti MAS MAX s.r.o. T. T. nemá žiadnu
vedomosť o existencii údajnej kúpnej zmluvy k zdvíhaciemu zariadeniu, ktorou by vlastnícke právo bolo
prevedené na žalobkyňu, nebol o tom nikým informovaný; žalobkyňa nikdy nemala zdvíhacie zariadenie
v držbe, nikdy nedošlo k odovzdaniu zdvíhacieho zariadenia žalobkyni. Uvedené skutočnosti preukázal

čestnýmvyhlásenímspoločnostiMASMAXs.r.o.Žalovanýtýmitotvrdeniamispochybnilpravosťpodpisu
predávajúceho na kúpnej zmluve, keďže žalobkyňa a štatutárny zástupca spoločnosti MAS MAX s.r.o.,
ktorý mal podpisovať kúpnu zmluvu, bol jej manželom. Pokiaľ súd prvej inštancie hypoteticky pripustil,
že pán U. V. ako manžel chcel svojim podpisom previesť na svoju manželku zdvíhacie zariadenie, bolo
spravodlivé tiež požadovať od žalobkyne, aby predložila kúpnu zmluvu s úradne osvedčeným podpisom

na kúpnej zmluve, alebo kúpna zmluva mohla byť uložená a predložená z depozitu/úschovy tretej osoby
(notára, alebo inej spoľahlivej osoby). Inak nie je možné východiskovo akceptovať skutočnosť, že došlo
k uzatvoreniu platnej kúpnej zmluvy, pričom podotkol, že nejde o verejnú listinu. Existencia tejto zmluvy
vyplýva len z tvrdení žalobkyne a kúpna zmluva bez úradne osvedčeného podpisu manžela žalobkyne,
ktorý by zachytil datovanie podpisu v reálnom čase, nemá dostatočnú váhu na to, aby konajúci súd

bez ďalšieho akceptoval kúpnu zmluvu ako platnú a na jej základe skonštatoval splnené podmienky
pre neodkladné opatrenie. V kontexte tej skutočnosti, že žalobkyňa a konateľ údajného predávajúceho
boli manželia, možno považovať predloženú kúpnu zmluvu len ako tvrdenie, ktorého dôvodnosť nebola
nijako inak preukázaná iným dôkazom o prevode vlastníctva k zdvíhaciemu zariadeniu. Prvoinštančný
súd tak pristúpil k nariadeniu neodkladného opatrenia len na základe tvrdení žalobkyne a písomnosti,

kúpnej zmluvy, ktorej platnosť a pravosť sa hneď od úvodu javí ako príkro dubiózna a nepravdepodobná.
Naopak, pokiaľ by odvolací súd nariadil neodkladné opatrenie a vyhovel žalobkyni, výrazne by obmedzil
jeho práva nakladať so zdvíhacím zariadením, a to nielen na krátky (prechodný) čas, ale možno do
niekoľkých rokov, s poukazom na priemernú dĺžku trvania súdneho konania. Žalovaný je presvedčený,
že takéto obmedzenie nie je spravodlivé od neho požadovať len preto, že žalobkyňa zaslala súdu

písomnosťvýslovnepochybnéhopôvodu,ktorásazjavilatakmerporoku„zničohonič“,apôvodcomtejto
písomnosti je samotná žalobkyňa, t. j. nie tretia osoba. Samotný podpisujúci na strane predávajúceho,
dnes už nebohý U. V. nemôže dosvedčiť, že sa jedná o jeho vlastný podpis, ani že podpísal kúpnu
zmluvu k zdvíhaciemu zariadeniu. Poukázal aj na skutočnosť, že samotná žalobkyňa sa ešte dňa
12.3.2025 verejne nepovažovala za vlastníčku zdvíhacieho zariadenia, kedy bola totiž ku slovnému

konfliktu žalobkyne s T. T., ktorej predmetom bolo tiež zdvíhacie zariadenie, privolaná hliadka polície,
ktorá spísala o zásahu úradný záznam. Zo slov, ktoré verejne vyriekla vyplynulo, že sa domáha prevzatia
zdvíhacieho zariadenia, ktoré malo ísť podľa jej slov „do dedičského konania“ po jej manželovi. Žalovaný
má vedomosť, že úradný záznam má byť vedený Obvodným oddelením PZ Podunajské Biskupice
pod číslom ORP-413/PB-B2 2025. Žalovaný nemá k uvedenej veci prístup, nie je osobou oprávnenou

nahliadnuť do spisu v tejto veci a preto navrhol, aby súd zabezpečil tento dôkaz a vyžiadal si úradný
záznam z výjazdu zo dňa 12.3.2025 do súdneho spisu. Zopakoval, že z tohto záznamu má vyplynúť,
že žalobkyňa sa v uvedený deň, t. j. takmer rok potom čo došlo k údajnému uzatvoreniu kúpnej zmluvy
(29.4.2024), sama nepovažovala za vlastníka zdvíhacieho zariadenia. Žalovaný mal za to, že v tomto
odvolaní uviedol podstatné argumenty a predložil relevantné dôkazy, ktoré vo vzájomnej súvislosti,

ako aj jednotlivo spoľahlivo vyvracajú základný predpoklad, že by žalobkyňa čo i len teoreticky mohla
byť vlastníčkou zdvíhacieho zariadenia. Keďže kúpna zmluva bola predložená žalobkyňou s odstupom
času skoro jedného roka, odkedy mala byť uzatvorená, pričom o jej existencii nie sú žiadne externé
dôkazy mimo tvrdenia žalobkyne, žalobkyňa zdvíhacím zariadením nikdy nedisponovala, neužívala ho
a podpisujúci v osobe U. V. už nemôže dosvedčiť, že kúpnu zmluvu podpisoval, považuje ňou podaný

návrh na neodkladné opatrenie a žalobu za zjavne nedôvodné a nie je žiadny racionálny dôvod, aby
súd nariadil neodkladné opatrenie spôsobilé na roky obmedziť oprávneného vlastníka, ktorým zjavne
nie je žalobkyňa. Neprestajné útoky žalobkyne na konateľa žalovaného, ktorých súčasťou je aj žaloba
a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v tomto konaní, sú účelovým zneužitím práva, čomuby súd nemal poskytnúť právnu ochranu. Odvolaciemu súdu navrhol napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancie zmeniť a návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol a priznal mu voči
žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

5. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného vyjadrila tak, že žalovaný vo svojom odvolaní žiadnym
spôsobom nenapadol záver súdu prvej inštancie o potrebe nariadenia neodkladného opatrenia. Súd
prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, nakoľko žalovaný premiestnil zdvíhacie zariadenie zo
spoločného pozemku a vykonal kroky k jeho predaju. Keďže túto pre vydanie (správne: „nariadenie“ -

poznámka odvolacieho súdu) neodkladného opatrenia kľúčovú skutočnosť žalovaný ani nespochybnil,
možnopovažovaťjehoodvolanievcelomrozsahuzanedôvodné.Argumentáciažalovanéhosmerujeiba
kspochybneniuvlastníckehoprávažalobkynekveci,pričomajvtomtosmereboližalovanýmpredložené
iba ním jednostranne vyhotovené ,,dôkazy“. Preto sa možno touto argumentáciou žalovaného zaoberať
iba v konaní vo veci samej a nie v konaní o nariadení neodkladného opatrenia. K týmto tvrdeniam
žalovaného sa preto podrobne vyjadrí až v konaní vo veci samej, avšak na účely konania o nariadení

neodkladného opatrenia, skonštatoval, že tvrdenia a dôkazy predložené žalovaným sú aj z pohľadu
rozhodnutia vo veci samej irelevantné. Žalobkyňa predložila v konaní kúpnu zmluvu podpísanú bývalým
konateľom spoločnosti MAS MAX s.r.o., ktorý bol oprávnený konať v mene tejto spoločnosti samostatne.
Z hľadiska právneho posúdenia platnosti zmluvy nie je podstatné, či druhý konateľ o uzatvorení
zmluvy vedel alebo či bola táto zmluva evidovaná v účtovníctve a pod. V tomto ohľade doplnila, že

v konaní vo veci samej predloží dôkazy o tom, ako konateľ žalovaného odopieral prístup k účtovným
dokladom spoločnosti MAS MAX s.r.o. druhému konateľovi - nebohému U. V., čo je aj jedným z
dôvodov, prečo sa konateľ žalovaného o uzatvorení kúpnej zmluvy nedozvedel skôr. Predložila zároveň
žalovaným požadovaný úradný záznam polície zo dňa 12.3.2025 a uviedla, že hoci nemala na jeho
obsah žiadny vplyv, a ani ho nepodpísala, tak z jeho obsahu explicitne vyplýva, že žalobca zavolal na

miesto hliadku ,,lebo tam nejakí muži rozoberajú žeriav, ktorý jej patrí“. O majetkovom nevysporiadaní
zdvíhacieho zariadenia naopak políciu zavádzal konateľ žalovaného. Ma margo tvrdenia žalovaného,
že žalobkyňa má sústavne obťažovať konateľa žalovaného a jeho rodinu zdôraznila, že v danej veci
voči nej nebolo nikdy začaté trestné stíhanie ani vznesené obvinenie a obsah podaného trestného
oznámenia (ktoré bolo odmietnuté) nezodpovedá realite. Naopak, je to práve konateľ žalovaného, ktorý

bol v minulosti odsúdený za ekonomickú trestnú činnosť (viď. rozsudok Okresného súdu Bratislava I,
sp. zn. 1T/6/2020 zo dňa 3.11.2021) a preto žalovaným predložené čestné vyhlásenie, ako aj ďalšie
tvrdenia, pôsobia nedôveryhodne.

6. Ďalšie vyjadrenia sporové strany nezaslali.

7. Odvolací súd preskúmal vec bez nariadenia pojednávania, súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi
odvolania (§ 324, § 325 ods. l, ods. 2 písm. c) a d), § 329 ods. l, ods. 2, § 378 ods. l, § 379, § 380 C.s.p.)
a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

8. Na zdôraznenie správnosti uznesenia súdu prvej inštancie odvolací súd pripomína, že pre neodkladné
opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (§ 329 ods. 2 C.s.p.).
Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť
zabezpečovacím opatrením. Neodkladné opatrenie plní funkciu prostriedku regulujúceho právne vzťahy
na obdobie po jeho vydaní, a má preto výrazný preventívny zmysel i účinok, ktorý v naliehavých

prípadoch môže zamedziť i vzniku škody alebo inej ujmy a ak k nej došlo, neodkladným opatrením
je možné zabrániť jej rozširovaniu. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia má obsahovať
náležitosti uvedené v ustanovení § 326 C.s.p. (opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich
potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností
hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana), spolu s

pripojením listín, na ktoré sa odvoláva. Cieľom neodkladného opatrenia zostalo aj po prijatí nových
procesných kódexov rýchlo a pružne vyriešiť situáciu, keď je potrebný okamžitý zásah súdu, pričom
záujem na účinnej a rýchlej dočasnej ochrane práv je vyjadrený aj v menej striktných požiadavkách na
formu neodkladného opatrenia.

9. Úspech strany, ktorá sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia, vyžaduje preukázanie danosti
hmotnoprávneho nároku (práva) medzi sporovými stranami, ohľadne ktorého majú byť upravené ich
pomery (tzv. osvedčenie nároku) a súčasne vyžaduje, aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe
neodkladnej (dočasnej) úpravy. Samotný nárok teda nemusí byť preukázaný nepochybne. Podmienkoupre nariadenie neodkladného opatrenia je súčasne osvedčenie, že bez okamžitej úpravy pomerov,
by bolo právo niektorej zo strán ohrozené. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred
jeho nariadením súd nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie meritórneho

rozhodnutia, čo ale neoslabuje potrebu osvedčenia aspoň základných skutočností potrebných pre
záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ako aj osvedčenie
potreby bezodkladnej úpravy pomerov. V súhrne súd pred nariadením neodkladného opatrenia
posudzuje v celkovom kontexte požadovanej procesnej ochrany: či je osvedčená existencia právneho
vzťahu medzi stranami sporu; navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu

neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti); uložením
požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ
domáha (princíp efektívnosti); navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností
prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav; právne účinky neodkladného opatrenia
neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality)
a sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (§ 324 ods. 3 C.s.p.).

10. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa sa domáhala voči žalovanému nariadenia neodkladného
opatrenia počas konania o určenie, že hnuteľná vec špecifikovaná v bode 1. odôvodnenia tohto
uznesenia (označená aj ako „zdvíhacie zariadenie“) je jej výlučným vlastníctvom. Potrebu úpravy
pomerov videla najmä v ochrane jej vlastníckeho práva k predmetnej hnuteľnej veci, ktoré vlastníctvo

preukazovala kúpnou zmluvou uzavretou jej osobou ako kupujúcou a spoločnosťou MAS MAX, s.r.o.
ako predávajúcim, zo dňa 29.4.2024 (č. l. 4). Zmluvu v mene uvedenej obchodnej spoločnosti podpísal
jeden z konateľov U. V., manžel žalobkyne, pričom následne spoločnosť MAS MAX s.r.o. uzatvorila
kúpnu zmluvu aj so žalovaným, a to dňa 31.12.2024. Na tomto skutkovom základe súd prvej inštancie
súhlasil s argumentáciou žalobkyne, že je vlastníčkou zdvíhacieho zariadenia, nakoľko spoločnosť MAS

MAX s.r.o. nemohla dňa 31.12.2024 platne previesť vlastnícke právo k zdvíhaciemu zariadeniu na
žalovaného, keďže to už skôr nadobudla žalobkyňa. Žalobkyňa potrebu bezodkladnej úpravy pomerov
strán sporu preukazovala najmä fotografiami a videozáznamom preukazujúcim skutočnosť, že žalovaný
opakovane previezol zdvíhacie zariadenie (doposiaľ) na tri rôzne miesta a inzerátom z portálu bazos.sk,
ktorým žalovaný ponúka zdvíhacie zariadenie prostredníctvom tretej osoby k prenájmu. Dôvodila pritom,

že ak by žalovaný svoje zámery úspešne realizoval, napríklad premiestnením zdvíhacieho zariadenia
na neznáme miesto, je dôvodná obava, že by došlo k faktickému znemožneniu výkonu jej vlastníckeho
práva po eventuálnom úspechu v tomto konaní a/alebo ku vzniku ďalšieho konania o určenie o
vlastníckeho práva, ak by žalovaný zdvíhacie zariadenie previedol na tretiu osobu.

11. Odvolací súd sa stotožnil so správnym právnym záverom súdu prvej inštancie, že žalobkyňa
osvedčila splnenie základných predpokladov pre nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia,
nielenže nateraz osvedčila existenciu svojho vlastníckeho práva k predmetnej hnuteľnej veci a
že zdvíhacie zariadenie je vo faktickej dispozícii žalovaného, ako aj to, že existuje naliehavá a
bezprostredná potreba nariadenia neodkladného opatrenia, bez nariadenia ktorého by mohlo byť jej

vlastnícke právo obmedzené, príp. ohrozené aj prípadným prevodom na inú (tretiu osobu), resp. že by
sa jej pozícia zhoršila alebo by sa vytvorila taká situácia, ktorá by mala nezvratný negatívny vplyv na
jej právne postavenie.

12. Žalovaný v odvolaní spochybnil vlastnícke právo žalobkyne tým, že namietol platnosť kúpnej zmluvy

uzavretej spoločnosťou MAS MAX s.r.o. ako predávajúcim, ktorú mal podpísať jeden z jeho konateľov
(U. V., t. č. nebohý), ktorý bol oprávnený konať v jeho mene samostatne. Druhým z konateľov je zároveň
konateľ žalovaného T. T.. Odvolací súd (bez prejudikovania výsledku sporu vo veci samej), stotožňujúc
sa so závermi súdu prvej inštancie má za to, že žalobkyňa osvedčila splnenie podmienok na (čiastočné)
nariadenie požadovaného neodkladného opatrenia vo vzťahu k dispozícii so zdvíhacím zariadením a

je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán sporu, a to do skončenia konania vo veci samej, ktorým
predmetom je určenie vlastníckeho práva k uvedenej hnuteľnej veci. Aj podľa názoru odvolacieho súdu
žalobkyňadostatočnýmspôsobomosvedčila,žežalovanýužjedenzásahdopokojnéhostavurealizoval,
keď zdvíhacie zariadenie premiestnil zo spoločného pozemku na ním určené miesto a vzhľadom na
vyjadrenia konateľa žalovaného v trestnom konaní vyplýva, že by ako domnelý vlastník mohol so

zdvíhacím zariadením vykonať určité dispozičné úkony, napríklad ho predať. Ak by sa tak stalo, išlo by
o úkony potenciálne ohrozujúce vlastnícke právo žalobkyne, ktorá možnosť svojho vlastníckeho práva k
veci v konaní na účely nariadenia neodkladného opatrenia dostatočne osvedčila kúpnou zmluvou, ktorú
skutočnosť umocňuje to, že z hľadiska ochrany dobromyseľnosti budúceho nadobúdateľa ide o hnuteľnúvec, ktorého držba či vlastníctvo, nie je evidované v žiadnom verejne dostupnom registri. Je preto
správny aj záver súdu prvej inštancie, že hoci otázka vlastníckeho práva k zdvíhaciemu zariadeniu je
medzi stranami nateraz sporná, tak v prípade, ak by vlastníčkou zdvíhacieho zariadenia bola žalobkyňa,

mohli by úkony realizované žalovaným toto jej vlastnícke právo ohroziť, resp. by mohli viesť k vzniku
ďalších súdnych sporov. V tejto súvislosti, aj s prihliadnutím na princíp proporcionality a primeranosti,
odvolací súd žalovanému pripomína dikciu ustanovenia § 337 ods. 2 C.s.p. Správne súd prvej inštancie
v bode 10. napadnutého uznesenia vyhodnotil aj dôkazy predložené žalobkyňou preukazujúce konanie
žalovaného osvedčujúce potrebu bezodkladnej úpravy pomerov sporových strán, keď uviedol, že z

inzerátov na portáli bazos.sk síce nebolo možné s istotou vyvodiť, či ide o sporné zdvíhacie zariadenie,
vychádzajúc však z tvrdení žalobkyne v spojení s tvrdením konateľa žalovaného v trestnom konaní, mal
za preukázané, že žalovaný sa zdvíhacie zariadenie pokúša prenajať, ako aj to, že v roku 2024 bolo
nevyužívané.

13. Žalovaný na svoju obranu v odvolaní namietol, že žalobkyňou predložená kúpna zmluva nie

je evidovaná v účtovných záznamoch a dokumentácii predávajúceho a o jej existencii, či o úhrade
kúpnej ceny, nemá spoločnosť MAS MAX s.r.o. (ako údajný predávajúci), ani jej konateľ T. T. žiadnu
vedomosť, resp. že nebola odvedená DPH z údajného predaja zdvíhacieho zariadenia. Odvolací súd,
odhliadnuc od absencie konkrétnych odvolacích dôvodov, odvolacie námietky žalovaného považuje
za neopodstatnené, v plnom rozsahu sa stotožňujúc so závermi a odôvodnením súdu prvej inštancie

uvedenými v napadnutom rozhodnutí, ktoré považuje za vyčerpávajúce a zrozumiteľné. Odvolací súd
dopĺňa, že všetky uvedené odvolacie námietky žalovaného, vrátane otázky platnosti spornej kúpnej
zmluvy budú predmetom dokazovania a skúmania v meritórnom konaní súdom prvej inštancie.

14. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na závery uznesenia Ústavného súdu Slovenskej

republikysp.zn.IV.ÚS136/2014,resp.sp.zn.IV.ÚS257/2010:„Všeobecnýsúdpredbežnýmopatrením
dočasne upravuje pomery účastníkov konania, pričom je dôležité, že je povinný poskytnúť ochranu
tomu, kto sa vydania predbežného opatrenia domáha, ale v rámci ústavných pravidiel tiež tomu, proti
komu návrh smeruje. Predbežné opatrenia s ohľadom na ich charakter nemôžu spravidla zasiahnuť
do základných práv alebo slobôd účastníkov konania, lebo rozhodnutia o nich nemusia zodpovedať

konečnému meritórnemu rozhodnutiu. Predbežné rozhodnutia predstavujú opatrenia, trvanie ktorých je
obmedzené a môžu byť kedykoľvek na návrh zrušené.“

15. Odvolací súd preto zo všetkých uvedených dôvodov napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako
vecne správne podľa § 387 ods. 1, ods. 2 C.s.p. potvrdil.

16. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd nerozhodol, nakoľko o náhrade trov konania
rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí podľa ustanovení § 255, § 262 ods.
1 v spojení s § 396 ods. 1, ods. 3 C.s.p., podľa ktorého o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

17. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 10 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011; § 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon

pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 C.s.p.).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v
tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej
obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§

435 C.s.p.).