Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, January 14, 2026

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: 13Sas/9/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0925100453
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Berežná

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2026:0925100453.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach, sudkyňou JUDr. Zuzanou Berežnou, v právnej veci žalobkyne: A. B. C., D.,

nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XX, XXX XX C., proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, ul. 29.
augusta 8 - 10, 813 63 Bratislava, IČO: 30 807 484, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného
č. 29867-2/2025-BA zo dňa 25. júna 2025, na základe správnej žaloby v sociálnych veciach, takto

r o z h o d o l :

I. Správna žaloba sa z a m i e t a .

II. Žalovanému n e p r i z n á v a voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Sociálna poisťovňa, pobočka Košice (ďalej aj „prvostupňový orgán“) rozhodnutím č. 7228/2025-KEM-
DvN zo dňa 24.04.2025 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“) rozhodla, že žalobkyňa, podľa § 104
ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o sociálnom poistení“) a podľa čl. 61 Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o
koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (ďalej len „základné nariadenie“) nemá nárok na dávku
v nezamestnanosti z dôvodu vytvorenia a zachovania centra záujmov počas posledného zamestnania

v Českej republike.

2. Proti rozhodnutiu prvostupňového orgánu podala žalobkyňa odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný
rozhodnutím č. 29867-2/2025-BA zo dňa 25.06.2025 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie žalovaného“)
a to tak, že odvolanie žalobkyne proti rozhodnutiu prvostupňového orgánu v celom rozsahu zamietol a
prvostupňové rozhodnutie potvrdil.

3. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia poukázal na to, že žalobkyňa bezprostredne pred
zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie nedosiahla dobu poistenia v nezamestnanosti v
zmysle platnej slovenskej legislatívy. Z uvedeného dôvodu by bolo možné zohľadniť dobu poistenia v
nezamestnanosti dosiahnutú na území Českej republiky do celkovej doby poistenia v nezamestnanosti
v súlade s čl. 61 ods. 1 základného nariadenia len v prípade preukázania zachovania pevných väzieb
a bydliska na území Slovenskej republiky počas výkonu posledného zamestnania na území Českej
republiky. Uviedol, že v konaní o nároku na dávku v nezamestnanosti sa posudzuje zachovanie väzieb

žalobkyne na území Slovenskej republiky na základe celkového zhodnotenia všetkých dostupných
informácií, t. j. údajov a skutočností známych z rozhodovacieho procesu a údajov osvedčených
žalobkyňou.4. Žalovaný po preskúmaní kritérií v zmysle článku 11 ods. 1 Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu
a Rady č. 987/2009, ktorým sa ustanovuje postup vykonávania základného nariadenia (ďalej len
„vykonávacienariadenie“)vyhodnotilakorozhodujúcupracovnúsituáciužalobkynevČeskejrepublike,t.

j. stálosť. Žalobkyňa sa dlhodobo, teda 9 rokov, orientovala na prácu v zahraničí. Zo spisového materiálu
mal žalovaný za preukázané, že žalobkyňa sa počas výkonu zárobkovej činnosti dlhodobo zdržiavala
v Českej republike spolu s manželom a maloletými deťmi, bývala tam, vlastnila nehnuteľnosť, trávila tam
pracovný čas a mimopracovný čas, platila zákonné odvody a dane na území Českej republiky. Všetky
tieto skutočnosti, tak podľa názoru žalovaného, preukazujú vytvorenie centra záujmov žalobkyne počas

posledného zamestnania práve na území Českej republiky.

5. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia ďalej uviedol, že so zreteľom na všetky
dostupné informácie nemožno považovať bydlisko žalobkyne počas jej posledného zamestnania v
členskom štáte Európskej únie za zachované na území Slovenskej republiky. Vzhľadom na uvedené
a na skutočnosť, že žalobkyňa nebola bezprostredne pred zaradením do evidencie uchádzačov o

zamestnanie poistená v nezamestnanosti v zmysle slovenských právnych predpisov, nemožno dobu
poistenia v nezamestnanosti získanú na území Českej republiky zohľadniť na účely vzniku nároku na
dávkuvnezamestnanostivsúladesčlánkom61základnéhonariadenia.Žalovanýzdôraznil,žemožnosť
uplatniť si nárok na dávku v nezamestnanosti v štáte inom, ako štáte posledného zamestnania, je len
výnimkou zo všeobecného pravidla, ktoré určuje, že nárok na dávku v nezamestnanosti by si mala

nezamestnaná osoba prednostne uplatniť v štáte posledného zamestnania, lebo v tomto štáte platila
poistné pre prípad nezamestnanosti. Žalovaný taktiež poukázal na to, že v prípade, keď nezamestnaný
nevyužije možnosť uplatniť si nárok na dávku v nezamestnanosti v štáte posledného zamestnania a
požiadal o dávku v nezamestnanosti v inom členskom štáte, tento členský štát je v zmysle koordinačných
predpisov povinný skúmať, či je možné dobu poistenia v nezamestnanosti dosiahnutú v zahraničí

zohľadniť v konaní o nároku na dávku v nezamestnanosti. Takúto dobu je možné zohľadniť len podľa čl.
65 základného nariadenia, a teda v prípade zachovania pevných väzieb v členskom štáte, v ktorom si
dotknutáosobauplatňujenároknadávkuvnezamestnanosti.Dobupoisteniavnezamestnanostizískanú
na území iného členského štátu teda nemôže Sociálna poisťovňa zhodnotiť automaticky na účely vzniku
nároku na dávku v nezamestnanosti, ale je povinná dôsledne vyhodnotiť všetky relevantné skutočnosti

preukázané v konaní o nároku na dávku v nezamestnanosti.

6. Pokiaľ žalobkyňa vo svojom odvolaní poukazovala na vlastníctvo nehnuteľnosti na Slovensku,
žalovaný poukázal na rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 7Sžsk/12/2021 zo dňa
21.09.2022,vzmyslektoréhosamotnáskutočnosť,žežalobcajevlastníkomnehnuteľnostinaSlovensku

a že po návrate na Slovensko býva v tejto nehnuteľnosti, bez ďalšieho nepreukazuje zachovanie centra
záujmov žalobcu na Slovensku počas jeho pobytu v zahraničí.

II.

Správna žaloba a vyjadrenia účastníkov konania

7. V zákonom stanovenej lehote podala žalobkyňa žalobu o preskúmanie zákonnosti napadnutého
rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím, ktorou sa domáhala zrušenia
napadnutého, ako aj prvostupňového rozhodnutia a vrátenia veci Sociálnej poisťovni, pobočka Košice,

na ďalšie konanie.

8. Namietala, že prvostupňový, ako aj druhostupňový správny orgán nedostatočne zistili skutkový
stav veci, vec nesprávne právne posúdili a skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ
napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá

oporu.

9. V podanej žalobe žalobkyňa uviedla, že po skončení pracovného pomeru v Českej republike dohodou
ku dňu 31.12.2024 bola zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie Úradu práce, sociálnych vecí
a rodiny Košice k 01.01.2025. Podľa českých právnych predpisov bola poistená v nezamestnanosti od

01.01.2018 do 31.12.2024. Žiadosť o dávku v nezamestnanosti bola elektronicky postúpená Sociálnej
poisťovni, pobočka Košice, dňa 21.01.2025.10. Žalobkyňa namietala nesprávne vyhodnotenie doby poistenia v nezamestnanosti a zachovania
jej väzieb na Slovensku. Zdôraznila, že od septembra 2023 žije žalobkyňa spolu s maloletými deťmi
na území Slovenskej republiky, kde sú v starostlivosti všeobecného lekára a od roku 2024 obe deti

navštevujú materské školy na Slovensku. Žalobkyňa má na území Slovenskej republiky rodičov a širšiu
rodinu. Od júna 2023 nevlastní nehnuteľnosť v Českej republike, ale od júna 2023 vlastní nehnuteľnosť
na Slovensku, ktorú od septembra 2023 využíva na bývanie. Keďže už v roku 2023 mala trvalý
pobyt a bydlisko na území Slovenskej republiky, je podľa slovenských právnych predpisov daňovým
rezidentom od roku 2023 a navyše splnila podmienku 183 dní strávených na území krajiny. Žalobkyňa

zároveň poukázala na judikatúru Súdneho dvora EÚ, v zmysle ktorej ak osoba žije v štáte bydliska už
pred ukončením pracovného pomeru, má tam rodinné a sociálne väzby a po skončení zamestnania
sa zaregistruje do evidencie uchádzačov o zamestnanie, o tom sa jej centrum záujmov považuje za
prenesené do tohto štátu. V takom prípade má nárok na dávku v nezamestnanosti v štáte bydliska
v súlade s článkom 65 ods. 5 písm. a) základného nariadenia.

11. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 03.09.2025 uviedol, že v konaní o nároku žalobkyne
na dávku v nezamestnanosti boli zohľadnené všetky skutočnosti relevantné pri posudzovaní jej bydliska
a zachovania centra jej záujmov počas výkonu zárobkovej činnosti v zahraničí, ktoré boli zistené
z predložených dokumentov a ktoré boli následne vyhodnotené komplexne vo vzájomnej súvislosti.
Vykonanie žiadnych ďalších dôkazov nie je spôsobilé priniesť iné závery ako tie, ktoré vyplynuli už zo

zisteného skutkového stavu veci.

12. Žalovaný zachovanie väzieb žalobkyne na území Slovenskej republiky posúdil na základe
celkového zhodnotenia všetkých dostupných informácií. V konaní o dávke v nezamestnanosti žalovaný
vychádzal z objektívnych skutočností vyplývajúcich z formulára SED U002, elektronicky doručeného do

informačného systému Sociálnej poisťovne dňa 28.03.2025, z údajov uvedených žalobkyňou v žiadosti
o dávku v nezamestnanosti a vo Vyhlásení žiadateľa na účely posúdenia zachovania centra záujmov.

13. Žalobkyňou akcentované väzby k Slovenskej republike nedosahujú takú intenzitu, ktorá by
prelamovala jej dlhodobo stabilizovanú pracovnú i rodinnú situáciu v Českej republike a zásadu

lex loci laboris. Najvyšší správny súd SR viackrát judikoval (napr. rozsudok sp. zn. 7Ss5/123/2022
zo dňa 16.08.2023), že osoba má v zásade bydlisko v tom štáte, kde má stabilné zamestnanie.
Žalovaný nespochybnil zámer žalobkyne teraz a v budúcnosti spojiť svoj osobný a pracovný život
so Slovenskom, v rámci posudzovaného obdobia počas trvania poslednej zárobkovej činnosti však
identifikoval životnú situáciu žalobkyne v Českej republike ako rozhodujúcu pre určenie jej štátu bydliska,

teda aj štátu, ktorého právnym predpisom žalobkyňa podliehala a kde si mala uplatniť nárok na dávku v
nezamestnanosti. Bydlisko osoby sa hodnotí počas vykonávania poslednej zárobkovej činnosti v inom
štáte aplikujúcom v oblasti sociálneho zabezpečenia koordinačné nariadenia Európskej únie.

14. Žalobkyňa sa k vyjadreniu žalovaného vyjadrila replikou dňa 18.09.2025, v ktorej zotrvala na svojej

žalobnej argumentácii. Uviedla, že nemala možnosť požiadať o dávku v nezamestnanosti v Českej
republike, nakoľko už na jej území nemala trvalé bydlisko, poukázala na zásadu voľného pohybu
pracovníkov medzi členskými štátmi EÚ. Zdôraznila, že od septembra 2023 žije na Slovensku, kde
vlastní nehnuteľnosť, v ktorej býva s maloletými deťmi. Nemôže niesť zodpovednosť za spravodlivé
rozdelenie sociálnych dávok iba preto, že pracovala v inom členskom štáte ako v tom, kde žiada

o priznanie dávky. Postupovala v súlade s legislatívou EÚ a žiada priznanie dávky, na ktorú má nárok
vyplývajúci z európskych predpisov, ktorými je SR viazaná a navyše majú aplikačnú prednosť pred
vnútroštátnymi predpismi. Sociálny systém sa nezakladá na elementárnej spravodlivosti, ale na zásade
solidarity.

15. Replika žalobkyne bola zaslaná žalovanému na vyjadrenie dňa 24.09.2025, pričom žalovaný ďalšie
vyjadrenie nepodal.

III.

Relevantná právna úprava a posúdenie veci súdom16. Podľa § 104 zákona o sociálnom poistení, poistenec má nárok na dávku v nezamestnanosti, ak
v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie bol poistený v
nezamestnanosti najmenej dva roky.

17. Podľa čl. 61 ods. 1 základného nariadenia, príslušná inštitúcia členského štátu, ktorého právne
predpisy podmieňujú nadobudnutie, zachovanie, znovunadobudnutie alebo trvanie nároku na dávky
dosiahnutím dôb poistenia, zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti, v potrebnom rozsahu
zohľadnídobypoistenia,zamestnaniaalebosamostatnejzárobkovejčinnostidosiahnutépodľaprávnych

predpisov ktoréhokoľvek členského štátu, ako keby boli dosiahnuté podľa právnych predpisov, ktoré
uplatňuje. Ak však uplatniteľné právne predpisy podmieňujú nárok na dávky dosiahnutím dôb poistenia,
vtedy doby zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti dosiahnuté podľa právnych predpisov
iného členského štátu sa nezohľadnia, iba ak by sa takéto doby považovali za doby poistenia a boli
dosiahnuté v súlade s uplatniteľnými právnymi predpismi.

18. Podľa článku 61 ods. 2 základného nariadenia, s výnimkou prípadov uvedených v článku 65 ods. 5
písm. a) sa uplatňovanie odseku 1 tohto článku podmieňuje tým, že daná osoba bezprostredne ukončila
v súlade s právnymi predpismi, podľa ktorých sa uplatňuje nárok na dávky: - doby poistenia, ak tieto
právne predpisy vyžadujú doby poistenia, - doby zamestnania, ak tieto právne predpisy vyžadujú doby
zamestnania, alebo - doby samostatnej zárobkovej činnosti, ak tieto právne predpisy vyžadujú doby

samostatnej zárobkovej činnosti.

19. Podľa článku 65 ods. 2 základného nariadenia, úplne nezamestnaná osoba, ktorá počas svojej
poslednej činnosti ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba, mala bydliska v
členskom štáte inom, ako je príslušný štát a ktorá má naďalej bydliska v tomto štáte, alebo sa vráti

do tohto štátu, má byť k dispozícii službám zamestnanosti v členskom štáte bydliska. Bez toho, aby
bol dotknutý článok 64, úplne nezamestnaná osoba môže ako doplňujúci krok prihlásiť sa u služieb
zamestnanosti členského štátu, v ktorom vykonávala svoju poslednú činnosť ako zamestnanec alebo
samostatne zárobkovo činná osoba.

20. Podľa článku 65 ods. 5 písm. a) základného nariadenia, nezamestnaná osoba uvedená v prvej a
druhej vete odseku 2 poberá dávky v súlade s právnymi predpismi členského štátu bydliska, ako keby sa
na ňu vzťahovali tieto právne predpisy počas jej poslednej činnosti ako zamestnanec alebo samostatne
zárobkovo činná osoba. Tieto dávky poskytuje inštitúcia miesta bydliska.

21. Podľa článku 1 písm. i) bod 2 základného nariadenia, ak právne predpisy členského štátu, ktoré sú
uplatniteľné podľa pododseku 1, nerozlišujú medzi rodinnými príslušníkmi a inými osobami, na ktoré sú
uplatniteľné, manžel/manželka, neplnoleté deti a nezaopatrené deti, ktoré dosiahli vek plnoletosti, sa
považujú za rodinných príslušníkov.

22. Podľa článku 1 písm. j) a k) základného nariadenia na účely tohto nariadenia: j/ „bydlisko" znamená
miesto, kde osoba zvyčajne býva; k/ “pobyt“ znamená prechodné bydlisko.

23. Podľa článku 11 ods. 1 vykonávacieho nariadenia, ak je rozdiel v stanoviskách inštitúcií dvoch alebo
viacerých členských štátov o určení bydliska osoby, na ktorú sa uplatňuje základné nariadenie, tieto

inštitúcie po vzájomnej dohode určia centrum záujmov dotknutej osoby na základe celkového posúdenia
všetkých dostupných informácií súvisiacich s príslušnými skutočnosťami, ktoré môžu obsahovať: a)
dĺžku a trvalosť prítomnosti na území dotknutých členských štátov; b) situáciu dotknutej osoby vrátane: i)
povahyaosobitnýchvlastnostíkaždejvykonávanejčinnosti,predovšetkýmmiesta,kdesatakátočinnosť
zvyčajne vykonáva, trvalosti tejto činnosti a dĺžky trvania každej pracovnej zmluvy; ii) jej rodinného stavu

a rodinných väzieb; iii) vykonávania akejkoľvek nezárobkovej činnosti; iv) v prípade študentov zdroja
ich príjmov; v) jej bytovej situácie, najmä toho, či je táto situácia stabilná; vi) členského štátu, ktorý sa
považuje za miesto bydliska osoby na daňové účely.

24. Podľa článku 11 ods. 2 vykonávacieho nariadenia, ak posúdenie rôznych kritérií, ktoré vychádzajú z

príslušných skutočností, ako sa uvádzajú v odseku 1, nevedie k dohode medzi dotknutými inštitúciami,
na určenie skutočného miesta bydliska osoby sa za rozhodujúci považuje úmysel tejto osoby, tak ako
vyplýva z uvedených skutočností a okolností, najmä dôvody, ktoré ju viedli k presťahovaniu.IV.
Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

25. Správny súd je povinný postupovať v súlade s procesnými pravidlami, ktoré nastolil zákonodarca
v prvej a tretej hlave tretej časti SSP, a to súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho
orgánu vykonať v súlade s právnou úpravou ustanovenou v zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom
poistení v spojení so základným a vykonávacím nariadením.

26. Konajúci súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a postup, ktorý mu predchádzal
(vrátaneprvostupňového)nielenvrozsahuazdôvodovuvedenýchvžalobe,aleajnadrozsahžalobných
bodov, keďže sa jedná o správnu žalobu v sociálnych veciach fyzickej osoby, kedy správny súd nie je
viazaný žalobnými bodmi v zmysle § 203 ods. 2 SSP a § 134 ods. 2 písm. d) SSP.

27. V úvode právneho posúdenia správny súd poukazuje na to, že podľa základného pravidla
obsiahnutého v článku 61 ods. 1 a 2 Základného nariadenia sa doby poistenia v nezamestnanosti
dosiahnutépodľaprávnychpredpisovktoréhokoľvekčlenskéhoštátuzohľadniaakokebybolidosiahnuté
podľa slovenských právnych predpisov v prípade, že daná osoba bezprostredne pred zaradením do
evidencie uchádzačov o zamestnanie ukončila doby poistenia dosiahnuté podľa slovenských právnych

predpisov. Z dôvodu, že žalobkyňa takto doby poistenia podľa slovenských právnych predpisov
bezprostredne pred jej zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie nedosiahla, bolo potrebné
posúdiť, či sa doby poistenia získané v Českej republike môžu zohľadniť podľa článku 65 ods. 5
písm. a) Základného nariadenia, ktoré predstavuje výnimku z uvedeného základného pravidla, a podľa
ktorého by žalobkyňa poberala dávky v súlade s právnymi predpismi Slovenskej republiky, ako keby

sa na ňu tieto predpisy vzťahovali počas je poslednej činnosti zamestnanca, a to v prípade, ak si
na území Slovenskej republiky zachovala bydlisko. Pod pojmom „bydlisko“ v zmysle úniovom sa
nechápe trvalý alebo prechodný pobyt podľa vnútroštátnych predpisov Slovenskej republiky. Podľa
článku 1 písm. j) Základného nariadenia pojem „bydlisko“ v zmysle tohto nariadenia znamená zvyčajné
bydlisko, t. j. miesto, kde majú dotknuté osoby zvyčajné bydlisko a na účely tohto nariadenia chápané

ako „centrum záujmov“ v zmysle článku 1 písm. j) v spojení s článkom 11 ods. 1 Vykonávacieho
nariadenia. „Bydlisko“ predstavuje v tomto zmysle autonómny pojem vlastný právu Únie (pozri rozsudok
C-90/97 Swaddling, body 28 a 29). Kritériami na určenie centra záujmov sú najmä: dĺžka obdobia
zdržiavania sa na území daného štátu, dĺžka a stabilita výkonu zárobkovej činnosti, dĺžka trvania
pracovnej zmluvy, rodinný stav a rodinné väzby, bytová situácia a stabilita tejto situácie a miesto, kde

dochádza k zdaňovaniu príjmov.

28. Podľa rozsudku Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 7Ssk/107/2023 zo dňa 26.06.2024 sp.
zn. 7Ssk/107/2023, doba poistenia v nezamestnanosti dosiahnutá na území iného členského štátu EÚ/
EHP môže byť zohľadnená na účely nároku na dávku v nezamestnanosti v prípade, ak bezprostredne

pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie ukončila dotknutá osoba doby poistenia
v nezamestnanosti dosiahnuté na Slovensku. Iba vo výnimočných prípadoch je možné zohľadniť
dobu poistenia dosiahnutú na území iného členského štátu, pokiaľ je dosiahnutá ako posledná. Touto
výnimkou zo základnej zásady je situácia, ak si žiadateľ zachová počas výkonu zárobkovej činnosti na
území iného členského štátu Európskej únie centrum záujmov a bydlisko na území Slovenskej republiky.

29. Z dôvodu, že žalobkyňa takto doby poistenia podľa slovenských právnych predpisov bezprostredne
pred jej zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie nedosiahla, bolo potrebné posúdiť, či sa
doby poistenia získané v Českej republike môžu zohľadniť podľa čl. 65 ods. 5 písm. a) základného
nariadenia, ktorý predstavuje výnimku z uvedeného základného pravidla, a podľa ktorého by

žalobkyňa poberala dávky v súlade s právnymi predpismi Slovenskej republiky, ako keby sa na ňu
tieto predpisy vzťahovali počas jej poslednej činnosti zamestnanca, a to v prípade, ak si na území
Slovenskej republiky zachovala bydlisko.

30. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že v posledných štyroch rokoch pred zaradením do

evidencie uchádzačov o zamestnanie, t. j. v období od 01.01.2021 do 31.12.2024 na území Slovenskej
republiky preukázala žalobkyňa 0 dní poistenia v nezamestnanosti. Do iného členského štátu odišla
žalobkyňa v septembri 2014. Na území iného členského štátu preukázala žalobkyňa dobu poistenia v
nezamestnanosti od 01.01.2018 do 31.12.2024. Celková dĺžka pobytu na území Českej republiky boladeväť rokov, žalobkyňa mala stabilné zamestnanie, spolu s ňou sa na území Českej republiky zdržiaval
jej manžel a maloleté deti, na území Českej republiky mala povolený trvalý pobyt od 07.10.2019.
Manžel žalobkyne má živnostenské oprávnenie v Českej republike nepretržite od roku 2017. Počas

tohto obdobia žalobkyňa bývala, vlastnila nehnuteľnosť, trávila pracovný a mimopracovný čas a platila
zákonné odvody a dane v Českej republike. Návraty na Slovensko raz za tri mesiace (nepreukázané)
a vlastníctvo nehnuteľnosti od roku 2023 nie sú v porovnaní s celkovou dĺžkou pobytu s blízkymi
osobami,stabilitouzamestnaniavČeskejrepublikeprevažujúcimiskutočnosťamipriposudzovanícentra
záujmov.PopresťahovanínaSlovenskovroku2023plynulažalobkynirodičovskádovolenkadoaugusta

2024, potom mala neplatené voľno do 31.12.2024, kedy jej skončil pracovný pomer.

31. Vzhľadom na tieto v správnom konaní preukázané skutočnosti, správny súd podporuje
záver správnych orgánov, že centrum záujmov žalobkyne sa v čase podania žiadosti o dávku
v nezamestnanosti nachádzalo práve v Českej republike. Samotná skutočnosť, že žalobkyňa sa spolu
s manželom v roku 2023 stali vlastníkmi bytu na Slovensku, ešte nepostačuje na prijatie záveru

o tom, že centrum záujmov zostalo žalobkyni zachované na Slovensku, pričom je nutné zdôrazniť, že
žalobkyňa z územia Slovenskej republiky odišla v roku 2014 a vrátila sa v roku 2023. Za tohto stavu
by potom na prijatie záveru o zachovaní centra záujmov žalobkyne vo vzťahu k Slovenskej republike
museli pristúpiť ďalšie zásadné skutočnosti podporujúce tvrdenia žalobkyne. Za podstatnú správny súd
v predmetnej veci vyhodnotil tú skutočnosť, že žalobkyňa sa počas celej rozhodnej doby zdržiavala

so svojim manželom a deťmi, ktorých možno považovať za najbližších príbuzných žalobkyne, v inom
členskom štáte - v Českej republike, a teda najbližšie rodinné väzby možno považovať za udržané
na území Českej republiky. Tieto závery nie sú spôsobilé zvrátiť ani ďalšie (sprievodné) skutočnosti
v podobe presťahovania sa Slovensko v roku 2023, čo nesvedčí o zachovaní centra záujmov, ale
o prenesení centra záujmov žalobkyne späť na Slovensko.

32. Správny súd dospel k záveru, že žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného (v spojení
s prvostupňovým správnym rozhodnutím) vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu, ktoré
je logicky vyhodnotené a riadne právne posúdené, stotožňuje sa so skutkovými zisteniami a právnymi
závermi zistenými v predchádzajúcich konaniach o tom, že žalobkyňa nespĺňa zákonné podmienky pre

vznik nároku na dávku v nezamestnanosti.

33. Ako správne žalovaný uviedol, z článkov 61 a 65 ods. 5 Základného nariadenia vyplýva základná
zásada, ktorou sa treba viesť pri zohľadňovaní dôb poistenia v nezamestnanosti dosiahnutých na
území iného členského štátu Európskej únie, a to, že doba poistenia v nezamestnanosti dosiahnutá

na území iného členského štátu Európskej únie môže byť zohľadnená na účely nároku na dávku
v nezamestnanosti jedine v prípade, ak bezprostredne pred zaradením do evidencie uchádzačov
o zamestnanie ukončila dotknutá osoba doby poistenia v nezamestnanosti dosiahnuté na Slovensku.
Iba vo výnimočných prípadoch je možné zohľadniť dobu poistenia dosiahnutú na území iného členského
štátu Európskej únie pokiaľ je dosiahnutá ako posledná. Touto výnimkou zo základnej zásady je situácia,

ak si žiadateľ zachová počas výkonu zárobkovej činnosti na území iného členského štátu Európskej
únie centrum záujmov a bydlisko na území Slovenskej republiky. Otázka bydliska je teda v prípadoch,
keď žiadateľ o dávku v nezamestnanosti bezprostredne pred zaradením do evidencie uchádzačov
o zamestnanie nedosiahol dobu poistenia v nezamestnanosti v zmysle platnej slovenskej legislatívy
zásadná.

34. V predmetnej veci bolo zo strany správnych orgánov riadne a dostatočne preukázané, že počas
výkonu zamestnania v Českej republike si žalobkyňa bydlisko na Slovensku nezachovala. Na tom nič
nemení ani fakt, že nehnuteľnosť v Českej republike v júni 2023 žalobkyňa spolu s manželom predala,
nakoľko rozhodným obdobím na účely posúdenia nároku na dávku v nezamestnanosti bolo obdobie

posledných štyroch rokov pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie, t. j. od 01.01.2021
do 31.12.2024, pričom obdobie od návratu na územie Slovenskej republiky nepredstavuje tak zásadnú
skutočnosť, ktorá by bola spôsobilá bez ďalšieho privodiť zmenu centra záujmov žalobkyne.

V.
Záver35. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, po zhodnotení, že rozhodnutia správnych orgánov a tiež ich
postupy zodpovedali obsahu spisovej dokumentácie zhrnutej v administratívnom spise, a boli v súlade s
vyššie označenými zákonnými ustanoveniami zákona o sociálnom poistení ako i ustanovení citovaných

európskych nariadení, správny súd dospel k záveru, že preskúmavanými rozhodnutiami nedošlo k
porušeniu zákona ani chránených záujmov žalobkyne, a preto podľa § 190 SSP správnu žalobu ako
nedôvodnú zamietol.

36. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP, pretože žalobkyňa nemala v konaní

ani len čiastočný úspech a v konaní úspešnému žalovanému nevznikli žiadne odôvodnené trovy, ktoré
by bolo možné od žalobkyne spravodlivo požadovať, správny súd mu preto právo na ich náhradu voči
žalobkyni nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca od
jeho doručenia na Správny súd v Košiciach. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno

odpustiť.

Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Tieto povinnosť neplatia, ak:
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na

kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o
konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť:

a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa §
440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že:
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,

c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Dôvod kasačnej
sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že
sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva
nesprávnosťtohtoprávnehoposúdenia.Dôvodkasačnejsťažnostinemožnovymedziťtak,žesťažovateľ

poukáže na svoje podania pred správnym súdom.