Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, December 30, 2025

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: 6S/26/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0925100095
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Daráková
ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2025:0925100095.2

Uznesenie

Správny súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: Združenie domových samospráv, o.z. (zainteresovaná
verejnosť), so sídlom Rovniankova 1667/14, 581 02 Bratislava, P.O.BOX 218, 850 00 Bratislava, IČO:
31 820 174, právne zastúpený advokátskou kanceláriou: Tkáč & Partners, s.r.o., so sídlom Hrnčiarska
29, 040 01 Košice, IČO: 53 929 691 proti žalovanému: Okresný úrad Poprad, odbor cestnej dopravy
a pozemkových komunikácii, so sídlom Nábrežie Jána Pavla II. XX, XXX XX A., za účasti ďalších

účastníkov konania: 1/ Železnice Slovenskej republiky, so sídlom Klemensova 8, 813 01 Bratislava,
IČO: 31 364 501 a 2/ AQUAPARK Poprad s.r.o., so sídlom Športová 1397/1, 058 01 Poprad, IČO: 36
482 609, vo veci preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-PP-OCDPK-2024/032666-02
z 13.12.2024, o opakovanom návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

r o z h o d o l :

Opakovaný návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Správnou žalobou doručenou 05.02.2025 Správnemu súdu v Košiciach (ďalej len „správny
súd“) sa žalobca domáhal z dôvodu nezákonnosti zrušenia rozhodnutia žalovaného č. OU-PP-
OCDPK-2024/032666-02 z 13.12.2024, ako aj týmto rozhodnutím potvrdeného rozhodnutia Mesta
Poprad (ďalej len „prvostupňový orgán“) č. 76277/2409/2024 z 08.08.2024 vo veci stavebného
povolenia stavby „SO 12-38-07 Podchod pre chodcov v žkm 196,826-chodníky“, v rámci hlavnej stavby:
„Modernizácia železničnej trate Žilina – Košice, úsek trate Poprad Tatry (mimo) – Krompachy“, a

následnéhovráteniavecinanovékonanieprvostupňovémuorgánuapriznaniamunáhradytrovkonania.

2.Žalobcaspolusosprávnoužaloboupredložilajnávrhnapriznanieodkladnéhoúčinkusprávnejžalobe,
ktorý odôvodnil konštatovaním, že okamžitým výkonom napadnutých rozhodnutí reálne hrozí závažná
ujma na životnom prostredí a to s poukazom na zásadu právnej bdelosti (vigilantibus iura scripta sunt)
s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Sžf 65/2011. Podľa žalobcu pri posudzovaní

odkladnéhoúčinkusprávnejžalobemusísprávnysúdposudzovaťajprincípyprávnejistotyaprezumpcie
správnosti rozhodnutí správnych orgánov, ktoré princípy prelamuje inštitút odkladného účinku správnej
žalobe, pričom správne orgány zneužívajú princíp prezumpcie správnosti aby rozhodovali arbitrárne
a nezákonne a aby iné orgány verejnej moci im pripisovali väčšiu vážnosť, než si v skutočnosti zaslúžia.
Žalobca poukázal, že v danom prípade sa princíp právnej istoty vnútorne spravuje protichodnými
zásadami a to prezumpciou správnosti rozhodnutí správnych orgánov a preventívnej opatrnosti, pričom

žalobca pokladá za potrebné postupovať takým spôsobom, aby sa nenávratne nevylúčila ani jedna
z uvedených možností, ale aby iba dočasne jeden princíp ustúpil druhému a to v záujme ustúpenia
prílišnému formalizmu pred princípom predbežnej opatrnosti, ktorý je založený na materiálnom ohrození
životného prostredia. V ďalšom žalobca parafrázoval teóriu účinkov priznania žalobe odkladného účinku
ako-žepriznanímodkladnéhoúčinkusprávnejžalobenejdeoprejudikovanierozhodnutiavovecisamej;
že uznesenie o priznaní odkladného účinku môže správny súd i bez návrhu zrušiť, ak sa v priebehu

konania ukáže, že na priznanie odkladného účinku neboli dané dôvody alebo tie medzičasom odpadli.
Mimo iné žalobca bez ďalšieho zmienil, že konanie žalovaného voči nemu má znaky šikanóznehovýkonu práva. Žalobca uzavrel, že v kontexte uvedeného má za to, že sú splnené všetky podmienky na
priznanieodkladnéhoúčinkusprávnejžalobesprihliadnutímnanasledovnézáujmyživotnéhoprostredia
- povinnosť poznať vplyvy realizovanej činnosti a posúdiť ich zákonným procesom podľa § 17 ods. 2 a §

18 zákona o životnom prostredí; - uplatnenie zásady vyvažovania legitímnych ústavných práv a záujmov,
pretože okamžitým výkonom žalovaného rozhodnutia by sa definitívnym spôsobom zmarilo právo podľa
čl. 44 a čl. 45 Ústavy SR na priaznivé životné prostredie.
Správny súd uznesením sp. zn. 6S/26/2025 z 10.06.2025 (právoplatné 02.07.2025), zamietol návrh
žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z dôvodu, že žalobca okrem svojich tvrdení

nepreukázal existenciu hrozby závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody či finančnej škody, závažnej
ujmy na životnom prostredí, prípade iného vážneho nenapraviteľného následkov v príčinnej súvislosti
s výkonom žalobou napadnutého rozhodnutia, t.j. neosvedčil naplnenie predpokladov na priznanie
odkladného účinku správnej žalobe.

3. Žalobca vo svojom vyjadrení (replika) z 20.10.2025 opakovane navrhol priznať odkladný účinok

správnej žalobe s odôvodnením, že podľa § 13 zákona o životnom prostredí sa uplatňuje zásada
predbežnej opatrnosti, ktorá predstavuje materiálny korektív k ustanoveniam § 185 zákona č. 162/2015
Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), pričom podľa jeho názoru v takom prípade žalobca
nemusí preukazovať negatívne dôsledky, pretože tie sa ex lege prezumujú až do vydania meritórneho
rozsudku. Žalobca ďalej poukázal na právny text vykladajúci ustanovenia § 185 SSP, týkajúci sa iba

všeobecne inštitútu odkladného účinku. Podľa názoru žalobcu má správny súd právnu povinnosť priznať
odkladný účinok žalobe na ochranu životného prostredia z dôvodu, aby sa nespôsobilo to, že žalobca
síce bude úspešný, avšak prípadný zrušujúci rozsudok bude nevykonateľný lebo žalované rozhodnutie
už bude skonzumované. Žalobca považuje všeobecné úvahy o individuálnom posudzovaní každej veci
súdom pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku, ako aj o prihliadaní na opodstatnenosť

žaloby, za nepoužiteľné. Žalobca uzavrel, že správne súdy dôsledne neodlišujú žalobcu ako subjekt
zainteresovanej verejnosti a žalobcu ako fyzickú alebo právnickú osobu, pričom v dôsledku takto
nedostatočného odlišovania žalobcov rozhodujú na základe nesprávneho právneho posúdenia návrhu
na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

4. Žalovaný, k stanovisku žalobcu (replika), v rámci ktorého sa žalobca opakovane domáhal priznania
odkladného účinku správnej žalobe, vo svojom vyjadrení (duplika) k tomuto opakovanému návrhu
nezaujal žiaden stanovisko.

5. Podľa § 184 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) „Podanie správnej

žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.“

6. Podľa § 185 písm. a) SSP „Správny súd môže, ak osobitný predpis neustanovuje inak, na návrh
žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok (a) ak by
okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy

alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná
škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie
odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.“

7. Podľa § 186 ods. 1 SSP „Nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe

rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu
verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť
podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov
verejnej správy.“

8. Podľa § 188 SSP „Ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.“

9. V prvom rade je nevyhnutné poznamenať, že účelom priznania odkladného účinku správnej žalobe,
ktorousažalobcadomáhasúdnehoprieskumurozhodnutiaorgánuverejnejsprávy,jeposkytnúťochranu
tomu, voči komu toto rozhodnutie orgánu verejnej správy smeruje (žalobca), avšak priznanie odkladného

účinku správnej žalobe je rozhodnutím výnimočným, pretože jeho následkom je prelomenie právnych
účinkov právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy a je tak zabezpečovacím procesným
prostriedkom. Jedná sa teda o mimoriadny inštitút, ktorý má ešte vo fáze pred uskutočnením súdneho
prieskumu napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy zabrániť stavu, kedy by v dôsledkuokamžitého výkonu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v priamej príčinnej
súvislosti s jeho inými právnymi následkami hrozila závažná ujma, značná hospodárska, či finančná
škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok.

10. Existenciu, resp. hrozbu nastolenia uvedených negatívnych dôsledkov, ktoré by mohli reálne nastať
v dôsledku okamžitého výkonu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy, ktorého prieskumu
sa žalobca domáha, je v konaní o návrhu na vydanie tohto mimoriadneho procesného inštitútu povinný
nie len tvrdiť, ale predovšetkým predloženými konkrétnymi dôkazmi aj osvedčiť predkladateľ tohto

návrhu, t.j. dôkazné bremeno nesie žalobca. Pre vyhovenie návrhu je však v tomto smere nepostačujúce
len nepodložené tvrdenie o hrozbe závažnej ujmy, značnej škody, či inom vážnom nenapraviteľnom
následku pre žalobcu, ale táto hrozba musí vyplývať z konkrétnych tvrdení žalobcu, osvedčených ním
predloženými konkrétnymi dôkazmi, ktoré by správny súd mohol na tento účel vykonať a vyhodnotiť.

11. V uvedených súvislostiach je nevyhnutné mať taktiež na zreteli, že správny súd pri rozhodovaní

vo veci priznania odkladného účinku správnej žalobe nepreskúmava zákonnosť správnou žalobou
napadnutého rozhodnutia, ale posudzuje výhradne účinky výkonu takéhoto rozhodnutia na status
žalobcu, ktorý sa jeho vydania domáha. Preto sa správny súd pri tomto rozhodovaní musí obmedziť
iba na dôvody súvisiace s možnými účinkami žalobou napadnutého rozhodnutia na žalobcu, bez toho
aby prejudikoval rozhodnutie vo veci samej. Súčasne správny súd môže buď iba správnej žalobe

odkladný účinok priznať alebo takýto návrh zamietnuť, avšak nie je oprávneným autoritatívne nahradiť
svojim rozhodnutím rozhodnutie orgánu verejnej správy, ktoré oprávnenie správny súd nemá ani pri
rozhodovaní vo veci samej.

12. V danom prípade žalobca navrhol priznať správnej žalobe odkladný účinok podľa cit. § 185

písm. a) SSP, ktoré predpokladá na vyhovenie takémuto návrhu štyri kumulatívne podmienky a to
dve procesného charakteru (vyžaduje sa podanie návrhu na priznanie odkladného účinku žalobcom a
prebiehajúce konanie o správnej žalobe) a dve podmienky sú hmotnoprávneho charakteru (existencia
hrozby závažnej ujmy alebo značnej hospodárskej škody alebo finančnej škody alebo závažnej ujmy
na životnom prostredí alebo iného vážneho nenapraviteľného následku a absencia rozporu odkladného

účinku s verejným záujmom). Vzhľadom na kumulatívny charakter týchto zákonných podmienok, tak
nesplneniektorejkoľvekznichvedie(beznutnostizaoberaťsavtakomprípadeeštesplnenímostatných)
k nemožnosti vyhovenia návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku žalobe.

13. Po oboznámení sa so správnou žalobou, ktorej dôvody je nutné vnímať v jednotnom kontexte

aj s návrhom na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, správny súd ustálil, že žalobca v
tomto prípade nepochybne splnil dve vyššie zmienené zákonné procesné podmienky, preto správny
súd pristúpil k preskúmaniu splnenia aj hmotnoprávnych podmienok na priznanie odkladného účinku
správnej žalobe.

14. V rámci skúmania splnenia prvej hmotnoprávnej podmienky, má správny súd za to, že žalobca v
postavení zainteresovanej verejnosti vo svojom návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe,
vzáujmeochranyživotnéhoprostredia,neuviedolžiadnekonkrétneskutočnosti,zktorýchbybolomožné
dospieť k záveru, že okamžitý výkon napadnutého rozhodnutia žalovaného by skutočne mohol mať za
následok závažnú a nezvratnú ujmu na životnom prostredí (napr. zánik chránenej rastliny, či živočícha

a pod.) Žalobca neosvedčil negatívne následky, ktoré by skutočne hrozili a ktoré by mali konkrétne,
nielen hypotetické dopady na životné prostredie a tieto ani nešpecifikoval, t.j. neuviedol, akým spôsobom
by stavbou prechodu pre chodcov (chodníka), ktorého sa týka žalobou napadnuté rozhodnutie, malo
dôjsť k závažnému zásahu do životného prostredia, tobôž, ak zo žalobou napadnutého rozhodnutia
vyplýva, že možný vplyv dotknutej stavby na životné prostredie bol posúdený Ministerstvom životného

prostredia SR v záverečnom stanovisku č. 1554/07/3.4/ml z 05.06.2007 podľa zákona o EIA (zákon č.
24/2006 Z.z.).

15. Ak okamžitým výkonom alebo právnymi následkami rozhodnutia hrozí závažná ujma a iný vážny
nenapraviteľný následok na životnom prostredí, avšak žalobca nekonkretizoval, o akú konkrétnu ujmu,

resp. iný vážny nenapraviteľný následok má ísť, ide tak len o tvrdenie vo všeobecnej rovine, ktoré nemá
pre správny súd z dôvodu jeho neurčitosti žiadnu relevanciu z hľadiska preukázania dôvodnosti návrhu
žalobcu. Tvrdené dôvody musí žalobca konkretizovať s ohľadom na skutkový stav danej veci a tiež
dostatočne osvedčiť. Za náležité splnenie povinnosti tvrdenia zo strany žalobcu v zmysle uvedenýchkonštatovaní nie je možné, práve pre nedostatočnú konkrétnosť, považovať len zovšeobecňujúci poukaz
žalobcu na princíp predbežnej opatrnosti. Je nutné podotknúť, že nie je úlohou správneho súdu
nahrádzať procesnú aktivitu účastníkov konania a „hľadať“ eventuálne dôvody pre priznanie odkladného

účinku správnej žalobe. Princíp predbežnej opatrnosti ako kritérium posúdenia dôvodnosti priznania
odkladného účinku správnej žalobe nepostačuje. Správny súd pre úplnosť poukazuje, že § 13 zákona
č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí, v ktorom je princíp predbežnej opatrnosti zakotvený, vyžaduje
konkretizáciu nebezpečenstva nenávratného alebo závažného poškodenia životného prostredia,
ktorého vznik možno vzhľadom na existujúce okolnosti predpokladať, čo v prejednávanej veci nebolo

naplnené.

16. Záverom nemožno opomenúť skutočnosť, že žalobca týmto návrhom opakovane žiada priznať
správnej žalobe odkladný účinok. Prvýkrát tak žalobca urobil spolu so správnou žalobou podaným
návrhom, ktorý správny súd uznesením z 10.06.2025 zamietol z dôvodu, že žalobca nepreukázal
existenciu hrozby závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody či finančnej škody, závažnej ujmy

na životnom prostredí, prípade iného vážneho nenapraviteľného následku, t.j. neosvedčil naplnenie
predpokladov na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Žalobca v opakovanom návrhu
neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti, z ktorých by bolo možné dospieť k záveru, že okamžitý výkon
napadnutého rozhodnutia žalovaného by skutočne mohol mať za následok závažnú a nezvratnú ujmu
na životnom prostredí. Správny súd nerozporuje skutočnosť, že žalobca je oprávnený podať návrh

na priznanie odkladného účinku správnej žalobe v rámci jedného správneho súdneho konania aj
opakovane, pretože SSP takéto konanie žalobcovi nezakazuje. Zároveň je správny súd toho názoru, že
ak žalobca opakovane žiada priznať správnej žalobe odkladný účinok, pretože jeho skôr podaný návrh
súd zamietol z dôvodu nesplnenia zákonných predpokladov na priznanie odkladného účinku, opakovane
podaný návrh by následne mal spĺňať všetky zákonom predpokladané obsahové náležitosti tak, aby

správny súd mohol v otázke priznania odkladného účinku správnej žalobe rozhodnúť. O to viac, ak
správny súd v predchádzajúcom zamietajúcom uznesení žalobcovi uviedol dôvody, pre ktoré rozhodol o
zamietnutí podaného návrhu. Konanie žalobcu spočívajúce v opakovanom podávaní nekvalifikovaných
návrhov na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nie je v rozpore so zákonom, ale prieči sa
zásade hospodárnosti a rýchlosti konania. V opačnom prípade by žalobcovia mohli v tej istej veci

opakovane podávať nekvalifikované návrhy na priznanie odkladného účinku správnej žalobe a tým
neúmerne predlžovať konanie pred správnym súdom a odďaľovať vydanie rozhodnutia vo veci samej.
Okrem toho, dôvodnosť pre priznanie odkladného účinku žalobe nie je možné bez ďalšieho založiť na
teoretickej fabulácii o prípadnom budúcom neistom, ale možnom úspechu v konaní, a to s ohľadom aj
na právnu istotu ostatných účastníkov administratívneho konania, ktorí sa k takejto teoretickej fabulácii

ani nemôžu vedieť vyjadriť a súčasne priznaním, úspechu takejto teoretickej možnosti bez ďalšieho by
súd nepriamo prisvedčil jej dôvodnosti (t.j. prezumoval by závery meritórneho rozhodnutia v prospech
žalobcu). Správny súd taktiež nepovažuje za namieste generalizovanú obavu žalobcu o poškodzovaní
záujmovverejnostinaochraneživotnéhoprostredia,ktorúverejnosťžalobcareprezentujeaktorýzáujem
verejnosti žalobca napokon ani nekonkretizoval a neodôvodnil (viď nižšie). Správny súd má za to, že

dôvody na zamietnutie návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe existujú aj v prípade
opakovane podaného návrhu žalobcu.

17. Z dôvodu nepreukázania jednej z hmotnoprávnych podmienok na priznanie odkladného účinku
žalobe v tomto konaní, správny súd už nemal za potrebné skúmať splnenie druhej hmotnoprávnej

podmienky a to, či by priznanie odkladného účinku žalobe bolo alebo nebolo v rozpore s verejným
záujmom, ktorú podmienku mimochodom žalobca vo svojom návrhu žiadnym spôsobom neodôvodnil.

18. Na základe uvedených dôvodov, správny súd uzavrel, že opakovanému návrhu žalobcu na priznanie
odkladného účinku správnej žalobe nie je možné vyhovieť, preto tento návrh postupom podľa cit. § 188

SSP zamietol.

19. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 [§ 139 ods. 4
SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP].

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná (§ 439 ods. 2 písm. e/ SSP).