Uznesenie ,
Odmietajúce podanie Judgement was issued on Tuesday, December 30, 2025

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: 6S/58/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0925100435
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Daráková
ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2025:0925100435.2

Uznesenie

Správny súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: Združenie domových samospráv, o.z. (zainteresovaná
verejnosť), so sídlom Rovniankova 1667/14, 581 02 Bratislava, P.O.BOX 218, 850 00 Bratislava, IČO: 31
820 174, právne zastúpený advokátskou kanceláriou: Tkáč & Partners, s.r.o., so sídlom Hrnčiarska 29,
040 01 Košice, IČO: 53 929 691 proti žalovanému: Okresný úrad Košice, odbor starostlivosti o životné
prostredie, so sídlom Komenského 52, 041 26 Košice, za účasti ďalšieho účastníka konania: ESVE,

s.r.o., so sídlom Rázusová 45, 040 01 Košice, IČO: 46 570 462, v konaní o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. OU-KE-OSZP3-2025/023989-017 z 30.05.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu odmieta.

II. Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Správnou žalobou doručenou 29.07.2025 Správnemu súdu v Košiciach (ďalej len „správny súd“) sa
žalobca ako zástupca zainteresovanej verejnosti domáhal z dôvodu nezákonnosti zrušenia záväzného
stanoviska žalovaného zo zisťovacieho konania č. OU-KE-OSZP3-2025/023989-017 z 30.05.2025
(ďalej len „napadnuté opatrenie“, keďže záväzné stanovisko zo zisťovacieho konania je zadefinované
ako rozhodnutie v § 29 ods. 11 zákona č. 24/2006 Z.z. až s účinnosťou od 01.11.2025 a to v znení
zákonnej novely č. 269/2025, pozn. správneho súdu), ohľadne navrhovanej činnosti s označením „IBV

Arméria II, III, IV“ – t.j. výstavba nízkopodlažnej obytnej zástavby vo forme 171 rodinných domov vrátane
výstavby technickej a dopravnej vybavenosti navrhovaného obytného súboru v rozsahu – komunikácie,
verejný vodovod, vodojem, verejná splašková a dažďová kanalizácia, elektrické VN a NN rozvody,
rozvody plynu a verejné osvetlenie, na výstavbu ktorých už bolo vydané právoplatné stavebné povolenie
v lokalite Košice – mestská časť Sever, vzdialenej od najbližšej obytnej zóny cca 600 m (ďalej len
„navrhovaná činnosť“), ktorým žalovaný rozhodol, že navrhovaná činnosť sa nebude posudzovať podľa

zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie (ďalej len „zákon o EIA“), a
následného vrátenia veci žalovanému na nové konanie, ako aj priznania žalobcovi náhrady trov konania.

2. Podľa § 7 písm. a) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) „Správne
súdy nepreskúmavajú právoplatné rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej
správy, ak účastník konania pred ich právoplatnosťou nevyčerpal všetky riadne opravné prostriedky,

ktorých použitie umožňuje osobitný predpis; povinnosť vyčerpať všetky riadne opravné prostriedky sa
nevzťahuje na prokurátora a zainteresovanú verejnosť, ak táto nebola na podanie riadneho opravného
prostriedku oprávnená.“

3. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP „Správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná.“

4. Podľa § 29 ods. 16 písm. b) zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie (ďalej
len „zákon o EIA“) v znení účinnom ku dňu (21.03.2025) začatia administratívneho konania (ďalej len„v znení účinnom v rozhodnom čase“) „Proti záväznému stanovisku zo zisťovacieho konania, v ktorom
príslušný orgán určil, že sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena (b) nebude posudzovať podľa tohto
zákona, môže podať odvolanie len dotknutá obec, na ktorej území sa má navrhovaná činnosť alebo jej

zmena realizovať, a dotknutá verejnosť podľa § 3 písm. t).“

5. Podľa § 3 písm. t) a u) zákona o EIA v znení účinnom v rozhodnom čase „Na účely tohto zákona
t) dotknutá verejnosť je verejnosť, ktorá je dotknutá alebo pravdepodobne dotknutá konaním týkajúcim
sa životného prostredia, alebo má záujem na takomto konaní; platí, že mimovládna organizácia

podporujúca ochranu životného prostredia a spĺňajúca požiadavky ustanovené v tomto zákone má
záujem na takom konaní,
u) mimovládna organizácia podporujúca ochranu životného prostredia je občianske združenie,
neinvestičný fond, nezisková organizácia poskytujúca verejnoprospešné služby okrem tej, ktorú založil
štát, alebo nadácia založená na účel tvorby alebo ochrany životného prostredia alebo zachovania
prírodných hodnôt.“

6. Podľa § 29 ods. 10, prvej vety ods. 17 a ods. 20 zákona o EIA v znení účinnom v rozhodnom čase
„(10) Výsledkom zisťovacieho konania je záväzné stanovisko zo zisťovacieho konania.
(17) Odvolanie je možné podať do 15 dní odo dňa doručenia záväzného stanoviska zo zisťovacieho
konania na príslušný orgán, ktorý ho vydal, inak záväzné stanovisko zo zisťovacieho konania nadobúda

účinnosť.
(20) Dotknutá verejnosť uvedená v § 3 písm. t) sa môže žalobou domáhať zrušenia záväzného
stanoviska zo zisťovacieho konania vydaného podľa odseku 15, ktorým sa určilo, že navrhovaná činnosť
alebo jej zmena sa nebude posudzovať podľa tohto zákona, a napadnúť jeho vecnú alebo procesnú
zákonnosť.“

7. Dňom 21.03.2025, kedy bol žalovanému, ako orgánu príslušnému na vykonanie zisťovacieho
konania podľa zákona o EIA, doručený zámer navrhovanej činnosti, bolo začaté zisťovacie konanie
o posudzovaní vplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie podľa zákona o EIA, v ktorom mal
žalobca postavenie dotknutej verejnosti podľa cit. § 3 písm. t) zákona EIA. Výsledkom zisťovacieho

konania bolo záväzné stanovisko (napadnuté opatrenie) vydané podľa § 20 ods. 10 zákona o EIA v znení
účinnom v rozhodnom čase, v ktorom žalovaný určil, že navrhovaná činnosť sa nebude posudzovať
podľa zákona o EIA.

8. Podľa cit. § 29 ods. 16 písm. b) zákona o EIA proti záväznému stanovisku zo zisťovacieho konania,

v ktorom bolo určené, že sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena nebude posudzovať podľa zákona
o EIA, je prípustné odvolanie, ktoré môže podať aj dotknutá verejnosť podľa § 3 písm. t) zákona o EIA.
V súlade s uvedeným postupoval aj žalovaný, keď v poučení napadnutého opatrenia uviedol, že
proti tomuto napadnutému opatreniu je prípustné odvolanie, ktoré môže podať aj dotknutá verejnosť,
s uvedením miesta a lehoty na podanie odvolania. Žalovaný ďalej v napadnutom opatrení poučil

dotknuté subjekty, že napadnuté opatrenie je po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sú
preň prípustné, preskúmateľné súdom podľa ustanovení SSP.

9. Z obsahu správnej žaloby, ako aj z administratívneho spisu vyplýva, že žalobca ako dotknutá
verejnosť, riadiac sa poučením v napadnutom opatrení podal voči nemu 08.06.2025 odvolanie, t.j.

uplatnil voči napadnutému opatreniu, zákonom o EIA prípustný riadny opravný prostriedok.
Podľa zistení správneho súdu odvolací správny orgán eviduje predmetné odvolanie žalobcu ako
predmet konania vedeného pod č. OÚ-KE-OOP3-2025/069848 (s dodatkom, že začiatkom každého
kalendárneho roku dochádza k zmene číselníkov administratívnych konaní, pozn. správneho súdu).

10. Pojem riadny opravný prostriedok nie je legálne definovaný v SSP ani v inom právnom
predpise, avšak spravidla pôjde o opravný prostriedok so suspenzívnym (odkladným) účinkom, ktorého
podanie bude mať automaticky ten právny následok, že ním napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie
nenadobudne právoplatnosť alebo nevyvolá iné, zákonom predpokladané právne účinky v čase pred
tým, kým bude o tomto opravnom prostriedku rozhodnuté.

Keďže z cit. § 29 ods. 17 zákona o EIA explicitne vyplýva, že v prípade nepodania odvolania
voči záväznému stanovisku zo zisťovacieho konania, toto záväzné stanovisko zo zisťovacieho
konania nadobúda účinnosť, potom a contrario platí, že odvolaním napadnuté záväzné stanovisko
zo zisťovacieho konania nenadobudne účinnosť, t.j. nevyvolá zákonom predpokladané právne účinkydovtedy, kým sa o podanom odvolaní rozhodne, takže podané odvolanie proti záväznému stanovisku zo
zisťovacieho konania má suspenzívny (odkladný) účinok. Záver o povahe odvolania proti záväznému
stanovisku zo zisťovacieho konania ako riadneho opravného prostriedku podporuje aj tá skutočnosť, že

smeruje proti prvostupňovému rozhodnutiu. Na základe uvedeného, odvolanie podľa cit. § 29 ods. 16
písm. b) zákona o EIA, na podanie ktorého je oprávnená zainteresovaná verejnosť (žalobca), možno
považovať za riadny opravný prostriedok v zmysle cit. § 7 písm. a) SSP.

11. Správny súd je názoru, že vyššie uvedený záver podporuje aj aktuálne platná a účinná právna

úprava zákona o EIA, účinná od 01.11.2025, kedy bolo zákonnou novelou č. 269/2025 Z.z. stanovené,
že záväzné stanovisko zo zisťovacieho konania je podľa zákona o EIA výslovne považované za
rozhodnutie (ako forma správneho aktu vydaného orgánom verejnej správy v administratívnom konaní),
podľa cit. § 29 ods. 11 zákona o EIA v jeho znení účinnom od 01.11.2025 „Výsledkom zisťovacieho
konania je záväzné stanovisko zo zisťovacieho konania. Záväzné stanovisko zo zisťovacieho konania
je rozhodnutie o tom, či navrhovaná činnosť alebo jej zmena má byť predmetom posudzovania

vplyvov podľa tohto zákona.“ Predmetná novela precizuje právnu úpravu opravných prostriedkov proti
záväznému stanovisku zo zisťovacieho konania, pričom v § 30 ods. 2 zákona o EIA v jeho znení účinnom
od 01.11.2025 výslovne uvádza právoplatnosť ako vlastnosť záväzného stanoviska zo zisťovacieho
konania, a to cit. „Uplynutím lehoty na podanie odvolania nadobúda záväzné stanovisko zo zisťovacieho
konania právoplatnosť.“ Z dôvodu [§ 64 písm. f) zákona o EIA v znení účinnom do 01.11.2025,

pozn.] skoršieho vyňatia zisťovacieho konania spod ustanovení zákona č. 71/1967 Zb. o správnom
konaní (správny poriadok), považoval zákonodarca za potrebné stanoviť presné a jednoznačné pravidlá
pre podávanie opravného prostriedku proti záväznému stanovisku zo zisťovacieho konania, aby sa
tak odstránili nejasnosti pri aplikácii právneho inštitútu opravných prostriedkov, ako to zákonodarca
aj uvádza v dôvodovej správe k zákonnej novele č. 269/2025 Z.z. Nová systematika opravných

prostriedkov proti záväznému stanovisku zo zisťovacieho konania potvrdzuje vyššie uvedený záver
správneho súdu o tom, že odvolanie v zisťovacom konaní, možno považovať za riadny opravný
prostriedok v zmysle cit. § 7 písm. a) SSP.

12. V cit. § 7 písm. a) SSP je vyjadrená zásada subsidiarity správneho súdneho prieskumu rozhodnutí

a opatrení orgánov verejnej správy, podľa ktorej predpokladom prípustnosti správnej žaloby je
vyčerpanie všetkých riadnych opravných prostriedkov, ktorých uplatnenie umožňuje osobitný predpis,
a to aj v prípade zainteresovanej verejnosti, ak bola na podanie riadneho opravného prostriedku
oprávnená. Spôsobilým predmetom prieskumu správnym súdom tak môže byť až rozhodnutie
o vyčerpanom riadnom opravnom prostriedku a žalovaným môže byť orgán verejnej správy, ktorý

o riadnom opravnom prostriedku rozhodol. Ak aj je v zákone o EIA pre dotknutú verejnosť upravená
možnosť správnou žalobou napadnúť zákonnosť záväzného stanoviska zo zisťovacieho konania,
nemožno k uvedenému automaticky pristúpiť bez súčasnej aplikácie zásady subsidiarity správneho
súdnictva, ktorá sa v konkrétnych okolnostiach prípadu prejavuje ako povinnosť vyčerpať riadny opravný
prostriedok. Z uvedeného vyplýva, že správnou žalobou napadnuté prvostupňové opatrenie žalovaného

nemôže byť predmetom preskúmavania správnym súdom.

13. Ako bolo uvedené vyššie, žalobca, ktorý mal v zisťovacom konaní postavenie dotknutej verejnosti,
podal proti napadnutému opatreniu v administratívnom konaní riadny opravný prostriedok – odvolanie
podľa cit. § 29 ods. 16 písm. b) zákona o EIA, ktoré vzhľadom na jeho suspenzívny účinok

spĺňa charakteristiku riadneho opravného prostriedku. Z obsahu podanej správnej žaloby a z
administratívneho spisu nie je zrejmé, či o tomto riadnom opravnom prostriedku už bolo rozhodnuté
(podľa zistenia správneho súdu nebolo, pozn.), čo však pre posúdenie prípustnosti správnej žaloby v
okolnostiachdanejveciniejeurčujúce,pretožepodstatnoujeokolnosť,žežalobcaakopredmetsúdneho
prieskumu vymedzil opatrenie žalovaného, tj. prvostupňové opatrenie, vo vzťahu ku ktorému v súlade

so zásadou subsidiarity právomoci správneho súdu, správna žaloba nie je prípustná, preto ju správny
súd podľa cit. § 98 ods. 1 písm. g) SSP, týmto uznesením ako neprípustnú odmietol.

14. Správny súd súčasne poznamenáva, že tým nie je dotknuté právo žalobcu domáhať sa v
postavení zainteresovanej verejnosti súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia o ním podanom

riadnom opravnom prostriedku.15. Z dôvodu odmietnutia žaloby bez jej meritórneho prejednania, správny súd už nerozhodoval
o opakovanom návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, podaného emailom
19.11.2025 a písomne podanom 16.12.2025.

16. O nároku na náhradu trov konania rozhodol správny súd podľa § 170 písm. a) SSP, podľa ktorého
žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak žaloba bola odmietnutá.

17. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4

SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde v
Košiciachvlehotejednéhomesiacaoddoručeniatohtouznesenia.Zmeškanieuvedenejlehotynemožno
odpustiť (§ 443 ods. 1 a 5 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesť:
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,

c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých
a) dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne

doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo
pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom

rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo
konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil

a) jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ
uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje
podania pred správnym súdom(§ 440 ods. 2 SSP).V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na
preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti (§ 441 SSP).

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Kasačná sťažnosť nemá odkladný účinok, ak SSP neustanovuje inak (§ 446 ods. 1 SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.

Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak:
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).