Rozsudok – Život a zdravie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, April 22, 2025

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 8T/13/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2124010844
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Caban, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2025:2124010844.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava, v konaní pred samosudcom JUDr. Jozefom Cabanom, PhD., v trestnej veci

obžalovaného: A. B., nar. XX.XX.XXXX v B., trvale bytom C. XXXX/XX, B., pre prečin usmrtenie podľa
§ 149 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. h) Trestného zákona a
prečin ublíženie na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138
písm. h) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní dňa 22.04.2025 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný

A. B., nar. XX.XX.XXXX v B.,

trvale bytom C. XXXX/XX, B.,

s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e

dňa 7. októbra 2021 v čase o 7:10 hod. viedol po ceste III/1320 v úseku 10,0 km v smere od Dolných
Zeleníc do Šúroviec osobné motorové vozidlo Volvo V50 evidenčného čísla D. a predchádzal pred ním
idúce osobné motorové vozidlo značky Fiat Punto, evidenčného čísla D., ktoré viedol E. F., Fiat Punto,

hoci nemal pred sebou rozhľad na takú vzdialenosť, ktorá bola potrebná na bezpečné predchádzanie
a nemohol sa bezpečne zaradiť pred predchádzané vozidlo,

počas predchádzacieho manévru sa míňal s protiidúcim osobným motorovým vozidlom VW Golf,
evidenčného čísla D., ktoré viedol A. G. H., tak, že došlo k zrážke vozidiel Volvo V50 a VW Golf ich
ľavými spätnými zrkadlami,

čím tak pre vodičov vozidiel Fiat Punto a VW Golf vytvoril kolíznu situáciu, na ktorú vodič vozidla Fiat

Punto E. F. reagoval náhlym premiestňovaním smerom doprava mimo vozovku za súčasného brzdenia,
ktoré vyvolalo smerovú nestabilitu a následný pravotočivý šmyk vozidla, v dôsledku ktorého vozidlo Fiat
Punto v mieste mimo vozovky narazilo do stromu,

pričom následkom toho spolujazdkyňa vo vozidle Fiat Punto

Edita F. utrpela tržnú ranu pri ľavom oku, zlomeninu lícnej kosti vľavo, zlomeninu zadnej steny ľavého

maxilámeho sínusu (čeľustnej dutiny), zlomeninu veľkého krídla ľavej klinovej kosti, zlomeninu zadnej
steny ľavej očnice, zakrvácanie pod tvrdý a mäkký obal mozgu, zakrvácanie nad tvrdý obal krčnej
miechy, difúzne axonálne poškodenie mozgu a s bodkovitými krvácaniami v mozgu a mozgovom kmeni,
krvné podliatiny na chrbte vľavo, pomliaždenie hrudníka, zlomeninu hrudnej kosti, sériové zlomeniny
rebier obojstranne viac vľavo, pomliaždenie srdca, pomliaždenie steny jejuna (časti tenkého čreva),
pomliaždenie závesného aparátu tenkého čreva vľavo, pomliaždenie zapobrušia vľavo, pomliaždenie
ľavej obličky s trombózou jej ciev, pomliaždenie ľavej nadobličky, zlomeninu 11. hrudného stavca,

zlomeninu 4. driekového stavca, otvorenú zlomeninu oboch členkov pravej nohy, tržnú ranu na ľavom
kolene, krvné podliatiny v oblasti oboch kolien a oboch nôh a krvnú podliatinu na ľavom ramene, ktorév priamej príčinnej súvislosti viedli k multiorgánovému zlyhaniu v dôsledku protrahovaného šokového
stavu pri polytraume, a ktoré dňa 20. októbra 2021 v čase o 17.45 hod. boli bezprostrednou príčinou smrti
I. F. v štrnásty deň hospitalizácie vo Fakultnej nemocnici v Nitre, a

E. F. utrpel otras mozgu, tržnú ranu na tvári vľavo, tržnú ranu ušnice vľavo, podvrtnutie krčnej
chrbtice, pomliaždenie pľúc obojstranne malého rozsahu, zlomeninu panvičky vľavo, roztrhnutie lonovej
spony, natrhnutie štvorhlavého svalu stehna vľavo, tržné rany kolena vpravo, odreninu kolena vľavo,
odreninu členka vpravo, roztrhnutie šľachy nadhrebeňového svalu ramena vľavo ošetrenie s následnú

hospitalizáciu od 7. októbra 2021 do 19. novembra 2021, ktorými bol závažne obmedzený v obvyklom
spôsobe života z dôvodu nutnosti pripútania na lôžko, obmedzením mobility, a odkázanosti na
starostlivosť zdravotného personálu,

čím obžalovaný A. B. porušil povinnosti ustanovené v § 3 ods. 2 písm. a), § 4 ods. 1 písm. c), § 15 ods.
3, ods. 5 písm. a), písm. b), písm. c) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke,

t e d a

inému z nedbanlivosti spôsobil smrť a čin spáchal závažnejším spôsobom konania porušením dôležitej
povinnosti uloženej mu podľa zákona, a

inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví a čin spáchal závažnejším spôsobom konania –
porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona,

č í m s p á c h a l

prečin usmrtenie podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm.
h) Trestného zákona, a
prečin ublíženie na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138

písm. h) Trestného zákona.

Za to sa

o d s u d z u j e :

Podľa § 149 ods. 2 Trestného zákona účinného od 06.08.2024 s použitím § 37 písm. h) Trestného
zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona a § 41 ods. 1 Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody
vo výmere 30 (tridsať) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona sa obžalovanému výkon trestu odňatia slobody
podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona sa obžalovanému určuje skúšobná doba v trvaní 48 (štyridsaťosem)
mesiacov.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona sa obžalovanému ukladá trest zákazu činnosti viesť
motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v trvaní 60 (šesťdesiat) mesiacov.

Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku súd poškodených:

- E. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXXX/XX, B., a
- H. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXXX/XX, B.,
s nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Trnava podal obžalobu na obvineného: A. B., nar. XX.XX.XXXX v B.,

trvale bytom C. XXXX/XX, B., pre prečin usmrtenie podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákonas poukazom na § 138 písm. h) Trestného zákona a prečin ublíženie na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2
písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. h) Trestného zákona, ktorý mal byť obvineným
spáchaný na skutkovom a právnom základe uvedenom v obžalobe.

Súd vo veci nariadil a vykonal hlavné pojednávanie.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dôkazy: výsluch obžalovaného A. B., výsluch znalca Ing. Martin
Lukášik, PhD., výsluch poškodeného A. G. H., zápisnica o výsluchu poškodeného H. F. (č. l. 25-32),

zápisnica o výsluchu poškodeného E. F. (č. l. 56-70), zápisnica o výsluchu splnomocnenca Union
zdravotná poisťovňa, a.s., J. K. (č. l. 33-35), zápisnica o výsluchu svedka J. C. (č. l. 82-83), znalecký
posudok MUDr. Evy Nevickej, PhD. a MUDr. Ivana Závodného (č. l. 86-111), znalecký posudok znalca
MUDr. Alexander Köröcz, PhD. (č. l. 210-244), ďalej zvukový záznam na linku 155 – 2 hovory, zvukový
záznam na linku 158 – 2 hovory, zvukový záznam na linku 112 – 4 hovory, ďalej odpoveď z 22.10.2024
od Operačné stredisko záchrannej zdravotnej služby, odpoveď z 21.10.2024 od OÚ Trnava, koordinačné

stredisko integrovaného záchranného systému, odpoveď z 25.10.2024 od KR PZ Trnava, operačné
stredisko, záznam o dopravnej nehode (č. l. 245-246), zápisnica o obhliadke z miesta dopravnej nehody,
náčrtok a fotodokumentácia (č. l. 247-277), evidenčná karta vozidla ev. č. D. (č. l. 291-292), evidenčná
karta vozidla ev. č. D. (č. l. 294-295), evidenčná karta vozidla ev. č. D. (č. l. 297-298), evidenčná karta
vodiča A. B. (č. l. 299-300), ďalej lustrácia v registri obyvateľov (RO), lustrácia v centrálnej databáze

súdov (CDB), lustrácia v centrálnej evidencii správnych deliktov a priestupkov (CESDAP), a odpis z
registra trestov (RT).

Súd v súlade s § 272 ods. 3 Trestného poriadku odmietol vykonať dôkazy navrhnuté splnomocnencom,
a to výsluch poškodeného H. F., výsluch svedkov L. B., J. C., M. N. a rekonštrukciu dopravnej nehody,

a to z nasledovných dôvodov. V súvislosti s výsluchmi svedkov H. F. a J. C. boli splnené zákonné
podmienky na čítanie ich skorších výpovedí, a vzhľadom na časový odstup od skutku, ako aj skutočnosť,
že tieto osoby neboli priamymi svedkami skutku, tak súd ich osobný výsluch nepovažoval za potrebný.
SvedkyňaL.B.vprípravnomkonaníodmietlavypovedať,apretosúdnepovažovalzavhodné„skúšať“,či
náhodounahlavnompojednávanísvedkyňavypovedaťbudealebonebude.Vsúvislostisrekonštrukciou

dopravnej nehody súd uvádza, že už zo znaleckého posudku znalca Ing. Martin Lukášik, PhD. v spojení
s jeho výpoveďou vyplýva, že aj sám znalec vypracoval znalecký posudok na základe niektorých
predpokladov, resp. že niektoré okolnosti skutku nie je možné jednoznačne určiť (vzájomnú polohu
vozidiel obžalovaného a poškodeného F.), a preto je súd toho názoru, že ani prípadná rekonštrukcia
dopravnej nehody nie je spôsobilá objasniť uvedené skutočnosti, resp. pre absentujúce skutočnosti nie

je možné presne vykonať rekonštrukciu dopravnej nehody. Z návrhu na výsluch svedka M. N. (č. l. 350)
nebolo možné zistiť, k akým skutočnostiam má svedok vypovedať.

Súd po vykonanom dokazovaní a hodnotení dôkazov v súlade s § 2 ods. 12 Trestného poriadku dospel
k nasledovným záverom.

K výroku o vine.

Ad skutkový stav.

ZvýpovedeobžalovanéhoA.B.vyplýva,žehopoznamenalatátragickáudalosť,jemunesmierneľútočo
sa stalo. Odo dňa dopravnej nehody nespáva a neustále má v hlave otázky, čo sa to za ním vlastne stalo.
Ak však malo vyvolať náraz vozidla Fiat poškodeného F. do stromu to, že bol poškodený F. ohrozený
či vytlačený z cesty, tak on určite poškodeného F. neohrozil a nevytlačil z cesty. Vozidlo poškodeného
Dunku pravdepodobne ohrozil alebo ho vytlačil vodič vozidla, ktoré jazdilo za obžalovaným, a ktoré

odišlo z miesta preč. Pridržal sa všetkého čo uviedol na polícii vo výpovedi a ďalej odmietol odpovedať
na otázky a využil svoje právo odmietnuť vypovedať.

Na návrh prokurátora a obhajcu sa podľa § 258 ods. 4 Trestného poriadku čítala zápisnica o skoršej
výpovedi obžalovaného A. B. zo dňa 14.04.2023 (č. l. 18-20), v ktorej obžalovaný uviedol, že „dňa

07.10.2021 o 07.10 hod. som bol účastníkom dopravnej nehody, ku ktorej došlo na ceste III/1320 v
smere od obce Dolné Zelenice na Šúrovce v kilometri 10,0. V to ráno som išiel s mojou manželkou L.
B. k lekárovi do Hlohovca na vyšetrenie, odber krvi. Neviem o koľkej sme tam dorazili, no zdržali sme
sa tam asi 15 minút a išli sme späť do Serede. Viedol som moje vozidlom zn. Volvo V50, ev. č.: D. amoja manželka sedela vpredu ako spolujazdec. Obaja sme boli pripútaní pásom. Pamätám si, že na
ceste späť slnko nesvietilo, bolo skorej šero, takmer už denné svetlo, hmla nebola, nepršalo a cesta bola
suchá. Aspoň takto si pamätám počasie. Za obcou Dolné Zelenice za mnou išlo nejaké bledé osobné

auto, všimol som si ho v spätnom zrkadle keď som predbiehal kamión. Ja som stále jazdil rýchlosťou asi
90 km/h, neponáhľal som sa, kamión išiel pomalšie a predo mnou bola cesta voľná. To bledé auto bolo
za mnou aj pri predbiehaní, no nelepilo sa na mňa. Pokračoval som v jazde 90km/h a za odbočkou na
Siladice som sa približoval k červenému osobnému auto, ktoré jazdilo predo mnou a jazdilo pomalšie,
lebo som ho dobiehal. Odhadujem, že mohlo ísť 60 km/h, neviem presne, len išlo o dosť pomalšie ako ja.

Preto som ho chcel predbehnúť. Blížil som sa k pravotočivej zákrute a oproti som nevidel jazdiť žiadne
vozidlo, tak som sa rozhodol, že to červené vozidlo predbehnem. Pozrel som sa do spätného zrkadla
a za mnou jazdilo stále bledé osobné auto, možno biele alebo bledo šedé, akoby Škoda Octavia, no
nesledoval som ho detailne. Zapol som smerovku doľava. Stále som jazdil rovnakou rýchlosťou asi 90
km/h, nemenil som, plynule som začal predchádzať to červené pomaly jazdiace vozidlo. Zaradil som
sa celým vozidlom do protismerného pruhu, ešte som sa letmo pozrel do tohoto červeného vozidla,

ktoré som predchádzal, videl som staršieho pána vodiča a pozrel som sa pred sebe a utrpel som šok,
oproti mne jazdilo osobné auto. Doslova sa tam zjavilo. Ja som bol stále celým vozidlom v protismere
a to vozidlo oproti už bolo úplne pri ľavom okraji cesty, nestihol som asi ani zareagovať a už sme sa
šuchli ľavými zrkadlami. Ľavý okraj z môjho pohľadu myslím. Ako som si uvedomil v sekunde, že žijeme,
nedošlo k čelnej zrážke, normálne som prešiel späť do svojho pruhu a plynule som normálne, nie prudko

zastavoval pri pravom okraji cesty. Aj keď som bol preľaknutý z vozidla oproti, videl som, že sme sa
vlastne len šuchli asi zrkadlami, tak som plynule nie prudko, prešiel späť do svojho pruhu a normálne
som zastavil pri pravom okraji, na ceste. Počas toho ako som zastavoval pri okraji ma obehlo to bledé
auto, ktoré jazdilo stále za mnou. Otvoril som dvere, vystúpil, že pozriem či aj ten druhý vodič z auta
oproti vystúpil a vtedy som videl už za sebou veľký oblak pary, či dymu a rozbité červené auto krížom

na kraji cesty. Nasadol som späť do môjho vozidla a rýchlo som cúval bližšie k tomu vozidlu, lebo som
bol dosť ďaleko odtiaľ, neviem odhadnúť, možno aj 70, 80 m a možno viac. Neviem presne. Zaradil som
spiatočku a cúval som späť tak, že som potom zastavil a odparkoval už pravými kolesami na tráve, pri
pravom okraji, neviem koľko od červeného auta, odhadujem 10-20 m. Ja aj s mojou manželkou sme
vybehli a utekali sme k červenému autu. Obehol som ho a videl som, že v jarku na tráve, niekde medzi

autom a stromom ležal na chrbte starší pán a dvere vodiča na tom vozidle boli otvorené. Pán bol pri
vedomí, nebol krvavý. Ja som hneď volal na linku tuším 155, hneď ma zdvihli a popisoval som čo vidím
a myslím, že žena na telefóne ma navigovala ako mám pána otočiť a tak. Vtedy starší pán povedal, že
v aute je aj jeho žena. Vtedy tam už zastavil aj kamión a vodič toho kamiónu nám pomáhal. Ja som
otvoril spolujazdcove dvere na tom červenom aute, sedela tam staršia pani, prevalená dopredu, bola

pripútaná pásom. Bola v bezvedomí ale dýchala, skúšal som dýchanie a snažil som sa na ňu rozprávať,
aby sa prebrala a začala lepšie dýchať. Všetko sa odohralo neskutočne rýchlo, ja som bol v šoku čo
sa stalo, bližšie už neviem popísať čo sa tam dialo. Na miesto prišli po chvíľke hasiči a po hasičoch
neviem či sanitka alebo policajti prišli skôr. Na miesto potom priletel aj vrtuľník. Ja som už toto všetko už
nejako nevnímal. Bol to pre mňa šok. Viem, že po dlhom čase, keď všetko bolo zadokumentované mi

policajtka povedala, že môžem opatrne odísť domov, že vodičský preukaz mne nezaistí, lebo nevie či
som ja zavinil náraz červeného vozidla Fiat do stromu. Ja som od tej doby z tejto udalosti psychicky dosť
zle, a aj moja manželka. Ešte by som chcel dodať, že ja som to červené auto Fiat začal predchádzať
bezpečne,bezpečnesombolsmojimivozidlomúplnecelývprotismernom,abysommalodnehoodstup.
To červené auto jazdilo dosť pomalšie ako ja. Stále som nevidel to vozidlo jazdiace oproti mne, nevšimol

som si ho asi. Proste som ho prehliadol. Nechápem. Po ošuchnutí sa s protiidúcim autom VW Golf som si
v sekunde uvedomil, že nič vážne sa nestalo, preto som plynule začal prechádzať späť do svojhopruhu
a plynule som zastavoval pri pravom okraji s tým, že idem zistiť, čo sa stalo na Golfe. Zastavil som ďalej,
potom po vystúpení som mal druhý šok, zbadal som červené auto krížom z jarku na cestu a paru či dym
z toho auta. Bol som dosť ďaleko odtiaľ, preto som začal rýchlo cúvať a potom som vpravo odstavil už

kolesami na tráve a vystúpil som. Naozaj doteraz, nechápem, prečo pán F. z červeného auta Fiat narazil
do stromu mimo cesty. Naozaj pre mňa nepochopiteľné, keď ja som ho v žiadnom prípade nemohol
vytlačiť, ohroziť, nič. Ja som bol celým mojim vozidlom úplne v protismere, už som ho predchádzal, keď
som zbadal Golf oproti mne. Našťastie vodič Golfu reagoval skorej ako ja a vyhýbal sa mi až mimo cestu.
Toto tvrdím preto, lebo tesne pred tým ako sme sa šuchli, ako som ho zbadal bolo auto Golf pravými

kolesami už mimo cesty, na tráve. Toho pána z Golfu som vážne ohrozil, vôbec som ho nevidel, keď
som predchádzal to červené auto, až keď som predišiel to červené som pred sebou zbadal Golf. Rýchla
reakciavodičazGolfuzabránilanašejčelnejzrážke.Strašnemavšetkomrzí,jemiľúto,veľmi,nespávam
od vtedy a rozmýšľam prečo ten pán F. z červeným auta zišiel z cesty a vrazil do stromu. Celá udalosťako zo zlého hororového filmu. Ja stále neviem, prečo som stíhaný za smrť pani F., keď' som ich auto
určite neohrozil, voči ich vozidlu som žiadny prudký pohyb s mojim vozidlom neurobil. Ja som normálne
plynule brzdil a zastavil som ďaleko od stromov kde narazilo červené auto Fiat. Už aj rozmýšľam, či to

bledé vozidlo jazdiace hneď za mnou nemalo účasť na tejto nehode a nemohlo spôsobiť to, že vodič
červeného Fiatu zišiel z cesty. Nechcem vymýšľať, ale rozmýšľam nad logikou, nad tým, prečo pán F.
zišiel z cesty a prečo vodič bledého auta nezastavil tiež, musel to vidieť. Naozaj som ho ja nemohol
vytlačiť, ohroziť, myslím ten červený Fiat. Ja som celú udalosť, dopravnú nehodu nahlásil do poisťovne
Wustenrot, kde som mal povinne zmluvne poistené moje auto. Poisťovňa mi písomne oznamovala, že

poškodeným už niečo aj plnila. Neviem presne čo a komu. Dodávam, že asi na druhý deň po nehode
ma navštívil syn pána F. H. aj s jeho partnerkou a pýtali sa, čo sa stalo. Ja som im povedal, že naozaj
neviem dôvod, prečo jeho otec pána F. narazil s vozidlom do stromu, keď som ho predišiel, a že to je
pre mňa nepochopiteľné. Ohrozil som pána z Golfu, no určite nie pán F. z červeného auta. Viac neviem
čo dodať a nechcem už nič povedať.“

Z výpovede svedka poškodeného A. G. H. vyplýva, že je to už tri aj štvrť roka, túto vec viac menej
vypustil, včera sa musel pozrieť kedy sa to stalo. Dňa 07.10.2021 išiel zo Šoporne smerom na Hlohovec
a za obcou Siladice alebo Šúrovce, v ťahavej zákrute videl vozidlo v jeho jazdnom pruhu, on sa snažil
vyhnúť, spomalil na maximálnu možnú mieru, stiahol sa pokiaľ mu to krajnica dovolila a následne auto
zastavil. Keďže pri spomaľovaní došlo k stretu zrkadiel jeho vozidla a vozidla, ktoré bolo v jeho jazdnom

pruhu, tak zastavil. Po chvíľke keď sa spamätal, zavolal na linku 112, vystúpil z auta a išiel smerom,
videl, že sa niečo stalo, zavolal na 112 a videl otočené vozidlo, tuší, že bolo červenej farby. Pán ležal
v jarku, pri ňom bol kamionista, ktorý ho tam dal do stabilizovanej polohy, to videl dobre, potom sa snažil
pomôcť pani, podľa inštrukcii 112, mal s ňou komunikovať, nemal s ňou hýbať. Následne došli hasiči
smerom od Hlohovca. Prišla záchranka, činnosť bola v rukách hasičov, a následne prišla aj polícia,

ktorá zdokumentovala a zobrala údaje šoféra, ktorý trafil jeho zrkadlo, a aj jeho (svedka) údaje. Vykonali
dychovú skúšku, jeho (svedkova) bola negatívna. Ďalej uviedol, že sa hlavne sústreďoval na to čo ide
oproti. Vozidlo sa objavilo v jeho jazdnom pruhu. Vyhodnotil situáciu, videl, že tam stojí kamión, preto
predpokladal, že predbiehal kamión. Pred sebou videl auto, mihlo sa tam niečo na ľavej strane z jeho
pohľadu, ťahal sa na pravú stranu, sústreďoval sa na to, aby nezbehol do jarku. Tiež uviedol, že to

vozidlo v jeho jazdnom pruhu sa evidentne snažilo vyhnúť zrážke s ním, keď sa stretli len zrkadlami.
Predpokladá, že to vozidlo urobilo myšičku, zaregistroval stret zrkadiel. Snažilo sa svedka minúť, zaradiť
sa do svojho pruhu a stretli sa im zrkadlá. Medzi zastavením vozidla pri krajnici a telefonátom na linku
112 bolo pár minút, svedok si zobral telefón, sveter, lebo vonku trochu pršalo, bolo to pár minút, nevie
to povedať časovo, pár minút kým sa spamätal a obzrel čo sa stalo. Keď svedok vystúpil z vozidla,

na mieste dopravnej nehody ako prvé videl kamión, potom ho obišiel a videl červené vozidlo, kúsok
ďalej stálo sivé Volvo. Vodič a spolujazdkyňa boli vonku na ceste niekde medzi červeným vozidlom
a vozidlom Volvo. Svedok komunikoval s linkou 112, aj s vodičom kamiónu prehodil pár slov, on sa
staral o pána, ktorý ležal v jarku, a svedok komunikoval s pani a s linkou 112. Na otázku, či komunikoval
s vodičom alebo s pani z vozidla Volvo, uviedol, že pani bola bližšie k nemu, slangovo povedala „blázon“,

reagovala šokovo, a svedok si myslí, že tým myslela svojho manžela. S vodičom Volvo svedok nič dlhé
nekomunikoval, komunikoval s ním až počas úkonov polície, tváril sa, že je mu to strašne ľúto, nevie, ako
k tomu mohlo dôjsť. Na otázku, či pred stretom s Volvo registroval červené vozidlo, uviedol, že nevšimol
si, išla doprava, konkrétne na jedno sa nezameral. Na otázku, keď zbadal vozidlo v protismere, v ktorej
časti protismerného pruhu sa nachádzalo, uviedol, že celé vozidlo bolo v jeho jazdnom pruhu, vozidlo

sa nachádzalo v rôznych fázach inde, ale keď ho zbadal, bolo v strede. Keď sa svedok tlačil na kraj,
bolo evidentné, že ono sa snaží vyhnúť tej zrážke, snažilo sa tlačiť do toho svojho jazdného pruhu, to
bolo z uhla pohľadu svedka. Červené vozidlo registroval až keď vystúpil z auta, náraz nevidel, počul
len puknutie svojho zrkadla. Ďalej uviedol, že mierne popŕchalo, ale viditeľnosť bola dobrá, bolo to ráno
okolo 7:00 hod. pred 07:00 hod. Svedok vychádzal z ľavotočivej ťahavej zákruty z jeho pohľadu a po

vyjdení zo zákruty zbadal to vozidlo. Predtým ho nemohol vidieť na väčšiu vzdialenosť. Pred zákrutou
nebolo vidieť na tú cestu, sú tam stromy, cez ne nebolo vidno. Keď zbadal vozidlo v protismere, snažil
sa spomaliť vozidlo čo najrýchlejšie, najúčinnejšie, dupol na brzdu a snažil sa ťahať ku pravej krajnici,
čo mu krajnica dovolila. Keď došlo ku stretu, ešte nemal vozidlo zastavené, stále sa hýbalo. V tom
momente jazdil zhruba 90 km/h. Tiež uviedol, že v tom momente bol už minimálne polovičkou vozidla

mimo cesty na krajnici, ale ešte nie úplne celým vozidlom. Pravé kolesá boli na tráve a ľavé boli na ceste.
Po predložení obrázkov zo znaleckého posudku č. 16/2022 svedok uviedol, že podľa toho čo si pamätá,
tak obrázok č. 1 na str. 21 (č. l. 196) je čo si on pamätá, že tá situácia bola asi taká. Ďalej uviedol,
že mu vznikla škoda, škodu mu uhradila poisťovňa po nahlásení, autorizovaný servis vykonal opravu,škodu si už neuplatňuje. Na otázku, či vie vysvetliť, že vzhľadom na jeho odpoveď, ako mohol označiť
ako pravdepodobnejšiu polohu tú, ktorá je znázornená na obrázku č. 1 str. 21 doplnenia znaleckého
posudku, uviedol, že otázka bola vtedy položená na polohu vozidiel a určite nebola poloha vozidiel tak

ako bola na tom prvom obrázku, ani jeden z tých obrázkov nezodpovedá tomu, ako to opísal, ale bližšie
je ten obrázok č. 2 (č. l. 196), lebo minimálne on bol na krajnici. Vozidlá neboli pozdĺžne na vozovku,
ale museli byť šikmo, lebo sa vyhýbal. Tiež uviedol, že poloha vozidiel nebola v smere vozovky, ale boli
vychýlené, minimálne jeho vozidlo bolo vychýlené, to druhé vozidlo sa muselo vyhýbať, lebo inak by
svedkovi trafil aj kufor.

Z výpovede znalca Ing. Martin Lukášik, PhD vyplýva, že trvá na znaleckom posudku č. 16/2022 a na
dodatku č. 14/2023. Ďalej uviedol, že pri alternatíve v súvislosti s ohrozením vozidla Fiat vozidlom Volvo
na str. 24 doplnenia znaleckého posudku, si myslí, že z technického hľadiska nie je možné oddeliť
dva jazdné manévre, pretože pri predchádzaní je najskôr potrebné vykonať priečne premiestnenie
z jedného jazdného pruhu do druhého, potom z fyzikálneho hľadiska predísť predchádzané vozidlo

a následne sa zaradiť späť do pôvodného jazdného pruhu. Preto pri tejto alternatíve nehodového deja
sa pri posudzovaní otázky predchádzania nemyslí len samotné fyzické predídenie predchádzaného
vozidla, ale aj zaraďovanie sa späť do pôvodného jazdného pruhu. Podľa jeho názoru je to jeden jazdný
manéver a pri odkaze na posúdenie právnej otázky sa myslel komplexný manéver predchádzania.
Ďalej na otázku, či je technicky prijateľné, že náhla zmena smeru a rýchlosti jazdy vozidla Fiat bola

opodstatnená na základe jeho ohrozenia, či priamo vytlačenia z cesty vodičom vozidla jazdiaceho hneď
za vozidlom obžalovaného, znalec uviedol, že z položenej otázky nepriamo vyplýva, že ak vozidlo
jazdiace za vozidlom obžalovaného malo vytvoriť pre vodiča vozidla Fiat Punto kolíznu situáciu, potom
vznik tejto situácie bol podmienený uskutočňovaním predchádzacieho manévru tohto vozidla vozidla
Fiat Punto. Túto skutočnosť z technického hľadiska nie je možné jednoznačne vylúčiť, považuje však

za dôležité uviesť, že v takomto prípade došlo ku kontaktu vozidla Volvo a VW Golf relatívne dlhej
vzdialenosti pred vozidlom Fiat Punto, preto sa z technického hľadiska javí nelogické, že sa vodič vozidla
Volvo nezaradil včas do pravého jazdného pruhu tak, aby nedošlo ku kontaktu s vozidlom VW Golf. Na
otázku, či je možné vylúčiť, že technickou príčinou dopravnej nehody, nárazu vozidla Fiat do stromu,
bola nesprávna technika jazdy vodiča neznámeho vozidla, jazdiaceho za vozidlom obžalovaného, ktorý

ohrozil, resp. priamo vytlačil vozidlo Fiat mimo cestu, znalec uviedol, že z technického hľadiska to nie
je možné vylúčiť, avšak pri odpovedi na túto otázku odkázal na skutočnosti, ktoré uviedol v odpovedi
na predchádzajúcu otázku. Na otázku, či je možné vylúčiť, že v oblasti ľavých zadných dverí a ľavého
zadného blatníka vozidla Fiat, sa nenachádzali stopy po kontakte s iným motorovým vozidlom, ktoré
stopy by súviseli s predmetnou dopravnou nehodou, znalec uviedol, že pri spracovaní znaleckého

posudku vychádzal z podkladov, ktoré mu boli predložené. Takéto poškodenie v podkladoch uvedené
nie je. Pri štúdiu fotodokumentácie sa zameral na teoreticky možné poškodenie, ktoré mohlo vzniknúť
v dôsledku kontaktu vozidla Volvo V50 s vozidlom Fiat Punto. Na predmetnej fotodokumentácii žiadne
takéto vzájomné poškodenie nezistil. Taktiež nezistil nejaké ďalšie poškodenie, ktoré by mohlo súvisieť
s kontaktom ďalšieho vozidla jazdiaceho za vozidlom Volvo. Avšak keďže pri spracovaní znaleckého

posudku na posúdenie tejto otázky nebol zameraný, nevie to momentálne jednoznačne vylúčiť. K situácii
znázornenej na obrázku č. 3, str. 19, uviedol, že vodič vozidla Fiat Punto v tejto situácii mohol vidieť, že
je predchádzaný vozidlom Volvo, a s vysokou pravdepodobnosťou videl v protismere jazdiace vozidlo
VW Golf. K situácií znázornenej na obrázku č. 4, str. 19, uviedol, že vodič vozidla Fiat Punto mohol
vidieť, že je predchádzaný vozidlom Volvo, a že v protismere jazdí vozidlo VW. Či vzhľadom na túto

situáciu vznikne kolízna situácia medzi vozidlami Volvo a VW je podľa jeho názoru ťažké predvídať.
Myslí si, že to závisí predovšetkým od skúsenosti vodiča, od jeho okamžitého zamerania sa na jednotlivé
prvky tejto dopravnej situácia a od jeho predvídavosti. Osobne si myslí, že je to dopravná situácia,
kedy vodič má vedomosť, že táto situácia nie je obvyklá, avšak ešte nevie predvídať skutočné chovanie
jednotlivých účastníkov a teda nevie predvídať, aká dopravná situácia v skutočnosti vznikne. Na to,

aby vodič vozidla Fiat Punto mohol rozpoznať potenciálny vznik kolíznej situácie medzi vozidlami Volvo
a VW, by sme potrebovali poznať skutočný priebeh dopravnej nehody, pričom už viac krát uviedol, že
časovú synchronizáciu pohybu vozidiel Volvo a VW Golf vo vzťahu k vozidlu Fiat Punto nevie určiť
exaktne. Preto aj odpoveď na túto otázku nemôže byť jednoznačná. Taktiež potrebuje za dôležité
uviesť, že kolízna situácia medzi Volvom a VW vznikala predovšetkým priečnou polohou vozidla Volvo.

Preto pri odpovedi na túto otázku by sme sa museli vyjadriť k predvídavosti vodiča vozidla Fiat Punto,
teda či mal predvídať v ktorom časovom okamžiku a akým spôsobom sa vodič vozidla Volvo bude
zaraďovať späť do pravého jazdného pruhu. V každom prípade vodič vozidla Fiat Punto potom, čo
mohol vidieť vľavo od seba vozidlo Volvo, ktoré ho predchádza, mohol vidieť aj vozidlo VW v protismerea mohol vidieť, že sa jedná o neobvyklú dopravnú situáciu. V technickej analýze nehodového deja
sa uvažovalo s logickým predpokladom, že vodič vozidla Fiat Punto vnímal ohrozenie nie v dôsledku
kontaktu vozidla Volvo a VW, ale v dôsledku priečneho premiestnenia a brzdenia vozidla Volvo späť

do pravého jazdného pruhu, pred vozidlo Fiat Punto. Na otázku, či mohol vodič vozidla Fiat v situácii,
keď mohol spozorovať, že je predchádzaný vozidlom Volvo, to je v situácii na obrázku č. 3 a 4 str. 19,
reagovaťnenáhlymzníženímrýchlostijazdyazabrániťtaknárazujehovozidladostromu,znalecuviedol,
že mohol za podmienky, že by predvídal, ako sa táto dopravná situácia v skutočnosti vyvinie. Znalec
však musí uviesť, že z technického hľadiska nie je možné vylúčiť, že v skutočnosti aj reagoval napr.

uvoľnením pedála akcelerátora, alebo aj brzdením. Technicky vieme vyhodnotiť rýchlosť tohto vozidla
pred nárazom do stromu iba od času začiatku jeho reakcie, resp. od času začiatku vykonávania náhleho
jazdnéhomanévru,ktorýspočívalvnáhlejzmenesmerujazdysmeromdopravaavintenzívnombrzdení.
Či pred týmto okamžikom nejakým spôsobom reagoval na vzniknutú situáciu, alebo nie, vyhodnotiť
technicky nevieme. Ďalej uviedol, že v čase začiatku reakcie vodiča vozidla Fiat Punto, keď začal
náhle meniť smer a prudko brzdiť, bola jeho rýchlosť približne 79 km/h. Ďalej uviedol, že znalecký

posudok bol spracovaný na základe predložených podkladov a z toho vyplývala technická príčina vzniku
dopravnejnehody.Ajpopredloženíďalšíchpodkladovtakakosauvádzavdoplnkuznaleckéhoposudku,
je táto alternatíva technicky prijateľná a logická. Logická preto, pretože techniku jazdy vodiča Fiat
Punto je možné charakterizovať ako podvedomú reakciu vodiča, ktorá je obvyklá pri vzniku kolíznej
situácie. Pričom sa touto technikou jazdy snaží zabrániť vzniku kolízie, avšak vzhľadom na to, že

táto reakcia je náhla, podvedomá, dochádza následne k takým zmenám v dynamike pohybu vozidla,
ktoré vodič už následnou korekciou svojej techniky jazdy nevie ovplyvniť. Preto priebeh dopravnej
nehody, ktorý v znaleckom posudku označuje ako logický, je priebeh nehody, pri ktorom vodič vozidla
Fiat Punto reagoval na vznik kolíznej situácie, ktorá vzhľadom na predložené podklady, je logické, že
vznikla v dôsledku techniky jazdy vodiča vozidla Volvo. Tiež uviedol, že vodič vozidla Fiat Punto mohol

rozpoznať pohyb vozidla Volvo, teda uskutočňovanie predchádzajúceho manévru týmto vozidlom jednak
v spätných zrkadlách a jednak priamo, keď sa vozidlo Volvo pohybovalo buď vedľa neho, alebo tesne
pred ním v ľavom jazdnom pruhu. Sledovanie tohto pohybu si zo strany vodiča Fiat Punto vyžadovalo
zmenu smeru pohľadu, resp. aj zmenu natočenia hlavy. Vyhodnotenie takejto situácie so zmenou smeru
pohľadu, prípadne čiastočným natočením hlavy je z časového hľadiska približne 1,2 sekundy. Ak vodič

vozidla Fiat Punto zaregistroval vľavo od seba periférne nejaký pohyb vozidla, chcel sa presvedčiť
o aké vozidlo sa jedná, resp. aký manéver vykonáva, potreboval na to približne minimálne 1,2 sekundy.
V skutočnosti jeho pohľad na toto vozidlo mohol byť dlhší. Tiež uviedol, že technicky nevie vyhodnotiť,
ako dlho sa vodič vozidla Volvo pozeral vpravo na vozidlo Fiat Punto pri vykonávaní predchádzacieho
manévru, v každom prípade za časový úsek, kedy venoval pozornosť tomuto vozidlu obrátením hlavy,

ktorý uviedol v odpovedi na predchádzajúcu otázku, je reálny. Ak sa teda pozeral na vozidlo Fiat
Punto v dĺžke 1,2 sekundy (približne), potom pri rýchlosti 90 km/h prešiel za tento čas približne 30
metrov. Ak k tomu prirátame pohyb protiidúceho vozidla VW pri predpoklade obdobnej rýchlosti, potom
sa za tento čas vozidlá priblížili vzájomne približne o 60 metrov. Toto podľa môjho názoru vysvetľuje
konštatovanie vodiča vozidla Volvo, že sa v protismere zrazu zjavilo vozidlo VW. Na otázku, či vie uviesť,

na akú vzdialenosť mohol vodič vozidla Volvo zbadať protiidúce vozidlo VW Golf, znalec uviedol, že
odpoveď na túto otázku je daná situáciami zobrazenými na obrázku č. 2 až č. 3 v znaleckom posudku
č. 16/2022. Presnú odpoveď by mohol dať jedine vyhodnotením výpočtového projektu, ale vizuálnym
vyhodnotením týchto obrázkov si myslí, že táto vzdialenosť bola približne, zdôrazňuje približne, 90 až
100 metrov. Na nadväzujúcu doplňujúcu otázku, či vzhľadom na obrázok č. 17 na str. 24 znaleckého

posudku znalec nechce upraviť túto vzdialenosť možného dohľadu, ktorú odhadol na 90 až 100 metrov,
znalec uviedol, že áno, na základe situácie znázornenej na obrázku č. 17 v znaleckom posudku č.
16/2022 konštatuje, že jeho predchádzajúci odhad bol nesprávny. Časový okamžik, kedy vodič vozidla
Volvo mohol, v zmysle vykonanej analýzy, uvidieť v protismere jazdiace vozidlo VW, je znázornená na
obrázku č. 17, pričom vzájomná vzdialenosť týchto vozidiel je 180 metrov. Ďalej uviedol, že technicky

nie je možné vyhodnotiť, ako dlho sa pozeral vodič vozidla Volvo na vodiča vozidla Fiat Punto, je však
logické, že to bolo v časovom okamžiku, kedy sa tieto vozidlá nachádzali vedľa seba. Ako už uviedol,
zmena smeru pohľadu s vyhodnotením situácie vyžaduje čas, približne 1,2 sekundy. Tento čas nie je
v rozpore s tým, čo uvádza vodič Strecký, vodič vozidla Volvo. Ako bolo uvedené na obrázku č. 17
v znaleckom posudku č. 16/2022, je opätovne uvedená situácia, znázornená situácia v čase začiatku

simulácie, čo je súčasne situácia, kedy vodič vozidla Volvo mohol prvý krát spozorovať prednú časť
v protismere jazdiaceho vozidla VW Golf. Znalec zdôraznil, že je to vyhodnotené v zmysle predpokladov
technickej analýzy dopravnej nehody. V tej situácii na obrázku č. 17 je zrejmé, že predná časť vozidla
Volvo sa už čiastočne nachádza pred vozidlom Fiat Punto. To znamená, ak by sme spätne posunulivozidlá Volvo a Fiat, do situácie, kedy sa vodič vozidla Volvo pozeral vpravo na vodiča vozidla Fiat
Punto, teda do situácie, kedy tieto vozidlá boli približne na rovnakej úrovni, potom sa posúvame do
situácie, kedy vodič vozidla Volvo nemohol vidieť v protismere vozidlo VW. To znamená, že dodatočná

výpoveď vodiča vozidla Volvo nie je v rozpore s výsledkami technickej analýzy nehodového deja. To
znamená, že v súlade s výsledkami technickej analýzy nehodového deja mohol vodič vozidla Volvo
začať uskutočňovať predchádzací manéver a pohybovať sa vedľa vozidla Fiat Punto v čase, keď
v protismere ešte nemohol vidieť vozidlo VW. Po vyhodnotení, resp. po pohľade smerom doprava na
vodiča vozidla Fiat Punto, teda po zmene smeru pohľadu znova pred vozidlo sa dostávame do časového

okamžiku,resp.približnedočasovéhookamžiku,kedymoholvprotismerespozorovaťvozidloVW.Dĺžku
pohľadu vodiča Volvo na vodiča vozidla Fiat Punto v skutočnosti vyhodnotiť znalec nevie. Na otázku,
či je možné, aby sa vodič vozidla Volvo pri predchádzaní v zákrute podľa tvrdenia v neprehľadnom
úseku pozeral cca 3 sekundy vpravo mimo koridor svojej jazdy, dokáže to vodič, a či sa vie k tomu
vyjadriť, znalec uviedol, že vo všeobecnosti to samozrejme vodič dokáže, ale je to výrazne neobvyklé,
nelogické a napriek tomu, že sa o takom dlhom pohľade smerom doprava môžeme nepriamo domnievať

z výpovede vodiča vozidla Volvo, tak si znalec myslí, že táto domnienka nie je správna. Znamenalo
by to, že ten vodič vozidla Volvo by sa pozeral na vodiča vozidla Fiat aj v situácii, keď sa jeho vozidlo
nachádzalo meter, dva metre pred vozidlom Fiat, čo samozrejme nie je logické. Vodič vozidla Volvo
uvádza, okrem iného „ja som bol stále celým vozidlom v protismere a to vozidlo oproti už bolo pri úplnom
okraji cesty, nestihol som ani zareagovať a už sme sa šuchli ľavými zrkadlami“. Myslím si, že technicky

sa dajú tieto slová interpretovať tak, teda slová „nestihol som ani zareagovať“, že nestihol zareagovať
a vykonať jazdný manéver, ktorým by dokázal zabrániť kontaktu s vozidlom VW Golf. Na to potreboval
určitý čas, napr. jednu sekundu reakciu vodiča, potom čas na vykonanie priečneho premiestňovania,
ktorým by eliminoval vznik tejto kolíznej situácie. Ak hovoríme napr. celkove o dvoch až troch sekundách,
tak je zrejmé, že tá analýza nie je v zásadnom rozpore s tým, čo uvádza vodič vozidla Volvo. Ani

analýza, resp. synchronizácia vozidiel nie je, ako už uviedol, absolútne exaktná a ani vyjadrenie vodiča
nie je exaktné. Znalec osobne medzi týmito dvomi vecami nevidí však zásadný rozdiel. V analýze sa
nezaoberá dĺžkou času, v ktorom sa vodič vozidla Volvo venoval pohľadom vodičovi vozidla Fiat Punto,
tento čas nemusel byť ním uvedený 1,2 sekundy, mohol byť dlhší, avšak ako už uviedol, príliš dlhý
čas sledovania vodiča vozidla Fiat Punto by z pohľadu technického znalca nebol logický. Na otázku

akú dlhú dobu vozidlo Volvo predchádzalo vozidlo Punto, uviedol, že nevie, bez vyhodnotenia. Dá sa
to vyrátať, ale opäť musí uviesť, že vozidlo Fiat Punto teoreticky vo vzťahu k pohybu vozidla Volvo
a VW Golf nevie zosynchronizovať. Na otázku, či sa vie vyjadriť k tvrdeniu obvineného, že „ako som si
uvedomil, v sekunde že žijeme, nedošlo k čelnej zrážke, normálne som prešiel späť do svojho pruhu
a plynule som normálne, nie prudko zastavoval pri pravom okraji cesty...“, znalec uviedol, že z tejto

časti výpovede vodiča vozidla Volvo vyplýva, že pohybom svojho vozidla nevytvoril pre vodiča vozidla
Fiat Punto kolíznu situáciu. Ako však znalec uviedol, reakcia vodiča vozidla Fiat Punto bola náhla,
podmienená,zodpovedajúcasnaheozabráneniekolízie.PretopritakomtopohybevozidlaVolvo,ktorým
nedošlo k ohrozeniu, resp. k vytvoreniu kolíznej situácie vodičovi vozidla Fiat Punto, je reakcia vodiča
vozidla Fiat Punto nelogická, a preto aj priebeh nehodového deja je nelogický. Tiež uviedol, že podľa

jeho názoru je logické, pri rozpoznaní kolíznej situácie s protiidúcim vozidlom vykonať, pokiaľ je na to
dostatočný časový priestor, náhlu zmenu smeru jazdy smerom späť do pravého jazdného pruhu. Tú
poznámku, ak je na to časový priestor, považuje z jeho strany za dôležitú. Napr. ak vodič rozpozná
kolíznu situáciu a má čas na ňu zareagovať, tak potom koná podvedome a to buď náhlou zmenou
smeru jazdy, alebo náhlym brzdením. Vodič má v sebe schopnosť zareagovať správne, to znamená že

ak vie, že kolízii nezabráni intenzívnym brzdením, potom vykonáva náhly vyhýbací manéver. Naopak
ak vie, že existuje možnosť na zabránenie kolízie brzdením, potom intenzívne brzdí a vyhýbanie je až
sekundárnou snahou o zabránenie dopravnej nehody, zabránenie kolízie. Zdôrazňuje, že ak vodič má
určitýčasovýpriestornato,abyzareagovalaovplyvnilpohybsvojhovozidlapredkolíziou,potomreaguje
a koriguje pohyb svojho vozidla či už vyhýbaním alebo brzdením. Ak však táto možnosť neexistuje, to

znamená, že v podstate vznik kolízie je pre neho prekvapujúcim, resp. má možnosť reagovať až na
vznik kolízie, potom si podvedome uvedomuje, že už žiadna reakcia nehode, alebo kolízii, ktorá sa stala,
nezabráni, a nereaguje ani náhlym vyhýbaním, ani náhlym brzdením. Ak by sme toto aplikovali na našu
dopravnú nehodu, potom ak vodič vozidla Volvo mal možnosť na vykonanie jazdného manévru, mal
čas na vykonanie jazdného manévru, ktorým by zabránil stretu s vozidlom VW, potom by sme očakávali

náhlu zmenu smeru jazdy smerom doprava a v konečnom dôsledku aj brzdenie. V jeho dopravnej
situácii bol však obmedzený vozidlom Fiat Punto, ktoré sa pohybovalo čiastočne vpravo a čiastočne
za ním. Preto aj pre zmenu smeru jazdy smerom doprava aj pre intenzívne brzdenie bol do určitej
miery obmedzený vozidlom Fiat Punto. Ak na vykonanie manévru akéhokoľvek manévru nemal dostatokmiesta a času, to znamená začiatok jeho reakcie prebehol vo veľmi krátkom čase, alebo až v čase
kontaktu s vozidlom VW, potom nie je možné vylúčiť, že sa do pravého jazdného pruhu zaraďoval
postupne, nenáhle a tak isto, že spomaľoval nenáhle. Na otázku, či možno správanie sa vodiča vozidla

Volvo, konkrétne jeho pozretie sa vpravo do kabíny vozidla Fiat v čase jeho predchádzania, označiť
za prvok v technike jazdy nesprávny, znalec uviedol, že si nie je istý, či táto otázka má rozmer iba
technický, skôr si myslí, že má rozmer aj právny. Z právneho hľadiska znalcovi neprináleží posudzovať
túto otázku. Avšak vzhľadom na situáciu, ktorú aj popisuje vo svojom znaleckom posudku, to znamená
situáciu, že vodič vozidla Volvo vykonával predchádzajúci manéver v mieste, kde v prípade pohybu

vozidla v protismere v oblasti zakrytého rozhľadu obvyklou rýchlosťou bolo dôvodné predpokladať vznik
kolíznychsituácií,považujetútozmenusvojhopohľaduzanadbytočnú.Naotázku,čimoholvodičvozidla
Volvo zabrániť vzniku kolíznej situácie, ak by sa pri predchádzaní vozidla Fiat nepozrel vpravo na jeho
vodiča, znalec uviedol, že technická analýza dopravnej nehody je vykonaná tak, že tento moment alebo
tento prvok techniky jazdy vodiča vozidla Volvo nebol podstatným a rozhodujúcim prvkom jeho techniky
jazdy na základe ktorého by mohol, resp. nemohol zabrániť vzniku kolízie. Zopakoval, že pri technickej

analýze nehodového deja sa dĺžkou pohľadu vodiča vozidla Volvo na vodiča vozidla Fiat nezaoberal.
Ako už uviedol, čas tohto pohľadu nie je možné vypočítať. Mohol byť tak dlhý, že v konečnom dôsledku
znemožnil zabrániť vzniku kolízie vodičovi vozidla Volvo. Avšak zdôraznil ešte raz, technická analýza
priebehu nehodového deja bola vykonaná tak, aby mala logický priebeh, a pri takomto priebehu dĺžka
pohľadu vodiča vozidla Volvo na vodiča vozidla Fiat Punto nie je rozhodujúcim a podstatným prvkom

jeho techniky jazdy, na základe ktorého by sme mohli konštatovať, že mohol alebo nemohol zabrániť
kolízii. V čase keď vodič vozidla Volvo mohol prvý raz pozorovať v protismere jazdiace vozidlo VW
Golf, potom vzhľadom na predpokladaný pohyb vozidla Fiat Punto, teda jeho polohu, bolo s vysokou
pravdepodobnosťou správne riešenie zo strany vodiča vozidla Volvo pokračovať v predchádzajúcom
manévri. Na otázku, či si vie vysvetliť, aký iný dôvod ako ohrozenie vznikom dopravnej situácie by

mala náhla zmena smeru jazdy a rýchlosti poškodeného, teda vozidla Fiat, znalec uviedol, že nie,
uviedol už niekoľko krát, že reakcia vodiča vozidla Fiat Punto bola podvedomá, náhla a takáto reakcia
je obvyklá pri snahe vodiča o riešenie vzniknutej kolíznej situácie. Na otázku, či sa vie jednoznačne
vyjadriť, či manéver vodiča vozidla Fiat, tá náhla zmena smeru jazdy, sa stal pred alebo po kontakte
medzi vozidlami Volvo a VW, znalec uviedol, že jednoznačnú odpoveď na túto otázku nemá. Avšak

považuje za logické, že pocit ohrozenia pre vodiča vozidla Fiat Punto vznikol v dôsledku zmeny smeru
jazdy vozidla Volvo, v súčinnosti s jeho brzdením. Teda pri jeho návrate do jeho pravého jazdného pruhu.
Keďže ku kontaktu vozidla Volvo s vozidlom VW došlo v ľavej časti ľavého jazdného pruhu, v smere
jazdy vozidla Volvo, tak je z pohľadu technickej analýzy logické, že najskôr došlo ku kontaktu vozidiel
Volvo a VW, až potom k zmene smeru jazdy vozidla Volvo do pravého jazdného pruhu, v súčinnosti

s brzdením, čo bolo dôvodom na reakciu vodiča Fiat Punto. Na otázku, či je technicky možné alebo
vylúčené, že by vodič vozidla Fiat uvedeným spôsobom reagoval ešte pred kontaktom medzi vozidlom
Volvo a VW, znalec uviedol, že to nevie vylúčiť. Na otázku, či ním opísaný manéver vozidla Fiat sa má
viazať k vyhnutiu sa prekážke alebo môže smerovať aj k vytvoreniu priestoru pre takúto náhlu prekážku,
napr. k vytvoreniu priestoru pre vyhnutie sa vozidla Volvo vozidlu VW, znalec uviedol, že nevie vylúčiť

ani druhú alternatívu. Nevie jednoznačne vylúčiť, že vodič vozidla Fiat Punto sa svojím manévrom snažil
vytvoriť priestor pre zaradenie sa vozidla Volvo. Avšak náhlosť tohto manévru z technického hľadiska
napovedá, že sa skôr jednalo o reakciu na kolíznu situáciu, ktorá vznikla medzi vozidlom Fiat Punto
a zaraďujúcim sa a brzdiacim vozidlom Volvo. V tejto súvislosti ho napadla ešte jedna vec, ktorú chce
zdôrazniť, že ten nehodový dej nemôžme posudzovať oddelene, myslí tým, že nemôžeme povedať, že

vozidlo Volvo sa pohybovalo v ľavom jazdnom pruhu, kontaktovalo sa s vozidlom VW, a potom sa začalo
premiestňovať do pravého jazdného pruhu. Ten dej je kontinuálny a v zmysle analýzy nehodového deja,
ktorú vykonal, sa vodič vozidla Volvo rozhoduje o tom, že zabráni zrážke s vozidlom VW ešte predtým,
ako sa začne zaraďovať do pravého jazdného pruhu. To znamená, uvedomí si kolíznu situáciu medzi
ním a vozidlom VW, uvedomí si vpravo sa pohybujúce vozidlo Fiat Punto, uvedomí si, že správnym

riešením je dokončiť predchádzací manéver a čím skôr sa zaradiť vpravo do jazdného pruhu, prípadne
brzdiť, aby časovo oddialil kontakt s vozidlom VW. To znamená, že u vodiča vozidla Volvo prebiehala
reakcia a začal vykonávať náhlu zmenu smeru jazdy do pravého jazdného pruhu ešte pred kontaktom
s vozidlom VW. Avšak do času kontaktu s vozidlom VW nenastala podstatná zmena smeru jeho jazdy.
Výsledok jeho reakcie a zmena smeru jazdy, s prípadným brzdením, sa prejavili na pohybe vozidla až po

kontakte s vozidlom VW. Znalec opakuje, že je to dej kontinuálny a nie je správne ho rozdeliť na niečo čo
sa udialo z pohľadu techniky jazdy vodiča vozidla Volvo pred kontaktom s vozidlom VW a po kontakte.
Jeho reakcia, ktorej výsledkom bola zmena smeru jazdy doprava, prebiehali tesne pred kontaktom,
počas kontaktu a po kontakte. Ďalej uviedol, že pokiaľ by vodič vozidla Fiat Punto vnímal predchádzajúcimanéver vozidla Volvo a v protismere sa pohybujúce vozidlo VW ako vznik kolíznej situácie, potom je
logické domnievať sa, že už na túto situáciu mohol začať reagovať. Avšak, vzhľadom ako už uviedol,
nevieme vykonať exaktnú časovú synchronizáciu pohybu vozidiel a nevieme sa vyjadriť k rýchlosti

vozidla Fiat pred časom jeho náhlej zmeny smeru a rýchlosti jazdy. Preto nevie vyhodnotiť, či vodič
vozidlaFiatmoholtútosituáciuvnímaťakokolíznu,pričomsimyslí,žetátootázkamáajrozmerprávneho
charakteru, a zároveň nevie, či v skutočnosti aj na túto situáciu nereagoval, napr. znižovaním rýchlosti,
nie intenzívnym, ale znižovaním rýchlosti. Na otázku, či je technicky vysvetliteľný a prijateľný priebeh
dopravnej nehody, že vodič vozidla Fiat nereagoval na neobvyklú dopravnú situáciu pred zrážkou

vozidiel Volvo a Golf, nakoľko nevnímal svoje ohrozenie, ale vodič Fiatu reagoval podvedome, náhle
až na pohyb vozidla jazdiaceho za vozidlom Volvo, ktoré vlastne priamo ohrozilo vozidlo Fiat, znalec
uviedol, že z technického hľadiska to je prijateľné, avšak poukázal na všetky skutočnosti, ktoré doteraz
uviedol v odpovediach na predchádzajúce otázky, týkajúce sa logického priebehu nehodového deja. Na
otázku, či je teda prijateľné, že ohrozenie a kolíznu situáciu nevytvorilo vozidlo Volvo, ale vozidlo jazdiace
zatýmtovozidlom,znalecuviedol,žekeďuvádzavznikkolíznejsituácievdôsledkutechnikyjazdyvodiča

Volvo, to znamená, zmena smeru jazdy do pravého jazdného pruhu, v súčinnosti s brzdením, tak sa
vždy odvoláva na výsledky technickej analýzy nehodového deja. Z technického hľadiska nie je možné
vylúčiť, že ku vzniku kolíznej situácie došlo v dôsledku nesprávnej techniky jazdy vodiča jazdiaceho za
vozidlom Volvo, avšak ako už uviedol, takýto priebeh dopravnej nehody z technického hľadiska nie je
logický, pretože by to znamenalo, že vodič vozidla Volvo jazdil v ľavom jazdnom pruhu, kde kontaktoval

s vozidlom VW v takej vzdialenosti pred vozidlom Fiat Punto, že na zaradenie do pravého jazdného
pruhu bez vzniku kolíznej situácie voči vozidlu Fiat Punto mal dostatok miesta a času. Na otázku, či
je možné z technického hľadiska vylúčiť, že by kolíznu situáciu, na ktorú reagoval vodič vozidla Fiat,
spôsobil iný účastník alebo zviera, ktoré mohlo vybehnúť na vozovku a potom sa vrátiť, znalec uviedol,
že to nie je vylúčené.

* * * * *

Z vykonaného dokazovania súd mal za preukázaný a ustálený taký skutkový stav, aký je uvedený
vo výrokovej časti tohto rozsudku. Súd o takto preukázanom a ustálenom skutkovom stave nemal

dôvodné pochybnosti. Je potrebné zdôrazniť „dôvodné“, čo výslovne uvádza aj Trestný poriadok v §
2 ods. 10 Trestného poriadku. Každú skutočnosť je v zásade možné spochybniť, avšak o dôvodnú
pochybnosť môže ísť len v prípade, ak je prednesená námietka proti tej ktorej skutočnosti možná,
pravdepodobná a rozumná, resp. logická. V prejednávanej veci rozhodujúci priestor pre argumentáciu
strán, prípadne námietky strán, vytvorila otázka polohy vozidla Fiat Punto, v ktorom sa nachádzali

poškodení E. F. a I. F., voči vozidlu Volvo V50, ktoré viedol obžalovaný A. B.. Z vykonaného dokazovania
vyplýva, že k fyzickému stretu a kontaktu medzi vozidlami Volvo a Fiat nedošlo, pretože žiadny vykonaný
dôkaz takúto skutočnosť nepreukazuje. Zároveň obžaloba tvrdila, že práve vozidlo Volvo, ktoré viedol
obžalovaný A. B., vytvorilo pre vozidlo Fiat, ktoré viedol poškodený E. F., kolíznu situáciu, v dôsledku
ktorej došlo k nárazu vozidla Fiat do stromu. Obhajoba naopak tvrdila, že takýto priebeh skutku

preukázaný nie je, a sám obžalovaný prezentoval v rovine domnienok tvrdenia, že kolíznu situáciu, na
ktorú reagovalo vozidlo Fiat, vytvorilo ďalšie vozidlo („bledé osobné auto, možno biele alebo bledo šedé,
akoby Škoda Octavia“ podľa opisu obžalovaného), ktoré jazdilo za obžalovaným.

Obžalovaný vo svojej výpovedi k polohe bledého vozidla uviedol, že „Za obcou Dolné Zelenice za mnou

išlo nejaké bledé osobné auto, všimol som si ho v spätnom zrkadle keď som predbiehal kamión. Ja som
stále jazdil rýchlosťou asi 90 km/h, neponáhľal som sa, kamión išiel pomalšie a predo mnou bola cesta
voľná. To bledé auto bolo za mnou aj pri predbiehaní, no nelepilo sa na mňa.“.

Následne obžalovaný opísal, ako sa priblížil k vozidlu Fiat, a toto začal predchádzať. Konkrétne uviedol,

že „Blížil som sa k pravotočivej zákrute a oproti som nevidel jazdiť žiadne vozidlo, tak som sa rozhodol,
že to červené vozidlo predbehnem. Pozrel som sa do spätného zrkadla a za mnou jazdilo stále bledé
osobnéauto, možnobielealebobledošedé,akobyŠkodaOctavia,nonesledovalsomhodetailne.Zapol
som smerovku doľava. Stále som jazdil rovnakou rýchlosťou asi 90 km/h, nemenil som, plynule som
začal predchádzať to červené pomaly jazdiace vozidlo. Zaradil som sa celým vozidlom do protismerného

pruhu, ešte som sa letmo pozrel do tohoto červeného vozidla, ktoré som predchádzal, videl som
staršieho pána vodiča a pozrel som sa pred sebe a utrpel som šok, oproti mne jazdilo osobné auto.
Doslova sa tam zjavilo. Ja som bol stále celým vozidlom v protismere a to vozidlo oproti už bolo úplne
pri ľavom okraji cesty, nestihol som asi ani zareagovať a už sme sa šuchli ľavými zrkadlami. Ľavý okrajz môjho pohľadu myslím. Ako som si uvedomil v sekunde, že žijeme, nedošlo k čelnej zrážke, normálne
som prešiel späť do svojho pruhu a plynule som normálne, nie prudko zastavoval pri pravom okraji cesty.
Aj keď som bol preľaknutý z vozidla oproti, videl som, že sme sa vlastne len šuchli asi zrkadlami, tak som

plynule nie prudko, prešiel späť do svojho pruhu a normálne som zastavil pri pravom okraji, na ceste.
Počas toho ako som zastavoval pri okraji ma obehlo to bledé auto, ktoré jazdilo stále za mnou.“

K existencii druhého bledého vozidla, na ktoré poukazoval obžalovaný A. B., a ktoré podľa neho mohlo
vytvoriť kolíznu situáciu, na ktorú reagoval poškodený E. F., súd uvádza nasledovné.

Z výpovede svedka J. C., šoféra kamiónu, má súd za preukázané, že tento kamión skutočne predbehli
dve vozidlá, avšak z výpovede svedka zároveň vyplýva, že kamión ako prvé predbehlo bledé vozidlo,
a až ako druhé kamión predbehlo modré vozidlo, teda vozidlo Volvo obžalovaného A. B.. Svedok Čič
bledé vozidlo označil ako jedno (prvé), a modré vozidlo obžalovaného označil ako druhé (druhé). Táto
výpoveď svedka C. podľa názoru súdu spochybňuje tú časť výpovede obžalovaného A. B., v ktorej

tvrdí, že bledé vozidlo išlo za ním a následne obžalovaného ešte predbehlo, keď z výpovede svedka C.
vyplýva, že bledé vozidlo nešlo za obžalovaným, ale pred obžalovaným, keďže kamión najprv predbehlo
bledévozidloaažpotomvozidloobžalovaného.Zároveňobžalovanýnetvrdil,žebledévozidlopredbehlo
ešte aj jeho - vozidlo obžalovaného. Súd zároveň nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by mali spochybňovať
vierohodnosť svedka C., keď aj jeho ostatná časť výpovede je v súlade s vykonaným dokazovaním –

svedok Čič opísal udalosti po príchode na miesto: že videl vodiča vozidla Fiat v jarku, že vozidlo Volvo
stálo ďalej za vozidlom Fiat, že vozidlo VW Golf stálo za jeho kamiónom a jeho vodič prišiel na miesto
až neskôr, a že pani z vozidla Volvo volala na linku 112, pričom všetky tieto skutočnosti vyplývajú aj
z ostatných dôkazov – výpoveď svedka H., zápisnica o obhliadke miesta nehody, zvukové záznamy na
tiesňové linky.

Súd je tiež toho názoru, že priebeh udalosti podľa výpovede obžalovaného A. B. týkajúci sa polohy
bledého vozidla, je nelogický a zjavne nepravdepodobný. Obžalovaný tvrdí, že bezprostredne pred
predbiehaním vozidla Fiat videl, že za ním ide bledé vozidlo („..tak som sa rozhodol, že to červené
vozidlo predbehnem. Pozrel som sa do spätného zrkadla a za mnou jazdilo stále bledé osobné auto..“),

následnesaobžalovanýrozhodolpredbehnúťvozidloFiat,následnesaprednímzjavilovozidloVWGolf,
s týmto vozidlom VW Golf malo vozidlo obžalovaného stret v časti spätných zrkadiel Následne sa mal
obžalovaný postupne zaradiť do svojho jazdného pruhu a spomaľovať, a vtedy vozidlo obžalovaného
malo obehnúť bledé vozidlo a zároveň vtedy mal obžalovaný zbadať už rozbité vozidlo Fiat. Tvrdenia
obžalovaného potom majú znamenať to, že z pohľadu vodiča bledého vozidla: vodič bledého vozidla

jazdil za vozidlom obžalovaného, videl, že obžalovaný predbieha vozidlo Fiat, videl, že došlo k stretu
medzi vozidlom obžalovaného a vozidlo VW Golf, videl, že vozidlo Volvo zastavuje pri pravom okraji
cesty, a zároveň videl, že vozidlo VW Golf ide časťou vozidla mimo vozovku a spomaľuje, a za tejto
situácie, v pravotočivej zákrute, sa rozhodne predísť tak vozidlo Fiat, ako aj vozidlo Volvo. Podľa názoru
súdu je nelogické a zjavne nepravdepodobné, že vodič v pravotočivej zákrute, ktorý pred sebou vidí

opísanú kolíznu situáciu, sa napriek tomu, čo videl, rozhodne vykonať ďalší predbiehací manéver. Treba
si uvedomiť aj tú skutočnosť, že za predpokladu situácie opísanej obžalovaným, tak ak malo bledé
vozidlo predbiehať vozidlo Fiat, tak v tom čase už pred vozidlom Fiat malo spomaľovať a zastavovať
vozidlo obžalovaného, a preto bledé vozidlo zjavne nemalo priestor aby sa zaradilo medzi vozidlo
Fiat a vozidlo obžalovaného, pričom zároveň obžalovaný, svedok H., a ani svedok C., netvrdia, že

za vozidlom VW Golf išlo ďalšie vozidlo, a preto nebol ani dôvod na to, aby sa bledé vozidlo malo
zaraďovať pred vozidlo Fiat. Ak za vozidlom VW Golf nešlo žiadne vozidlo, a vozidlo obžalovaného
spomaľovalo pred vozidlom Fiat, teda sa skracovala vzdialenosť medzi vozidlom Fiat a vozidlom
obžalovaného, tak práve možno predpokladať, že ak pripustíme predpoklad, že bledé vozidlo jazdilo
za vozidlom obžalovaného, potom nebol daný dôvod na zaradenie sa bledého vozidla pred vozidlo

Fiat a tým vytvorenie kolíznej situácie pre vozidlo Fiat zo strany bledého vozidla. Inak tiež povedané,
situácia opísaná obžalovaným má znamenať, že vodič bledého vozidla videl pred sebou kolíznu situáciu,
v pravotočivej zákrute, a napriek týmto skutočnostiam sa mal rozhodnúť ešte aj on predbiehať vozidlo
Fiat, pričom ho mal predbehnúť tak, že predbiehací manéver nemal vykonať správne (teda mal zle
odhadnúť možnosť, či vozidlo Fiat je možné bezpečne predbehnúť), a mal vytvoriť takú kolíznu situáciu

pre vozidlo Fiat, v dôsledku ktorej vozidlo Fiat narazilo do stromu. Aby podľa verzie obžalovaného
bledé vozidlo vôbec bolo príčinou toho, že vozidlo Fiat narazilo do stromu, potom by muselo platiť, že
vodič bledého vozidla sa za uvedenej situácie vôbec rozhodne predbiehať vozidlo Fiat, a zároveň tento
predbiehací manéver vykoná nesprávne a tým vytvorí kolíznu situáciu pre vozidlo Fiat.Napokon súd poukazuje aj na to, že obžalovaný vo svojej výpovedi 2 krát spontánne opisoval podstatný
priebeh udalosti, a pri prvom opise spomenul bledé vozidlo („Aj keď som bol preľaknutý z vozidla oproti,

videl som, že sme sa vlastne len šuchli asi zrkadlami, tak som plynule nie prudko, prešiel späť do svojho
pruhu a normálne som zastavil pri pravom okraji, na ceste. Počas toho ako som zastavoval pri okraji
ma obehlo to bledé auto, ktoré jazdilo stále za mnou. Otvoril som dvere, vystúpil, že pozriem či aj ten
druhý vodič z auta oproti vystúpil a vtedy som videl už za sebou veľký oblak pary, či dymu a rozbité
červené auto krížom na kraji cesty. Nasadol som späť do môjho vozidla a rýchlo som cúval bližšie k

tomu vozidlu, lebo som bol dosť ďaleko odtiaľ, neviem odhadnúť, možno aj 70, 80 m a možno viac.
Neviem presne. Zaradil som spiatočku a cúval som späť..“), avšak pri druhom opise už bledé vozidlo
nespomínal („Po ošuchnutí sa s protiidúcim autom VW Golf som si v sekunde uvedomil, že nič vážne sa
nestalo, preto som plynule začal prechádzať späť do svojhopruhu a plynule som zastavoval pri pravom
okraji s tým, že idem zistiť, čo sa stalo na Golfe. Zastavil som ďalej, potom po vystúpení som mal druhý
šok, zbadal som červené auto krížom z jarku na cestu a paru či dym z toho auta. Bol som dosť ďaleko

odtiaľ, preto som začal rýchlo cúvať a potom som vpravo odstavil už kolesami na tráve a vystúpil som.“).
Obžalovaný napokon tvrdí, že videl bledé vozidlo, ako ho predbehlo, avšak to, že práve bledé vozidlo
malo byť príčinou nárazu vozidla Fiat do stromu, je len jeho domnienka („Už aj rozmýšľam, či to bledé
vozidlo jazdiace hneď za mnou nemalo účasť na tejto nehode a nemohlo spôsobiť to, že vodič červeného
Fiatu zišiel z cesty. Nechcem vymýšľať, ale..“), teda obžalovaný nevidel, že by práve bledé vozidlo malo

byť príčinou tohto nárazu.

S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, najmä s poukazom na výpoveď svedka C. ohľadom
poradia bledého vozidla a vozidla obžalovaného, na nelogickosť a zjavnú nepravdepodobnosť verzie
obžalovaného týkajúcej sa bledého vozidla, dospel súd k záveru, že sa súd priklonil k verzii svedka C.

ohľadom poradia vozidiel, a preto ani ako možnú súd nepripustil verziu obžalovaného, že bledé vozidlo
mohlo spôsobiť kolíznu situáciu, v dôsledku ktorej vozidlo Fiat narazilo do stromu.

Súd dodáva, že je právom a rozhodnutím obžalovaného, či vypovedať bude alebo nebude, prípadne
aké skutočnosti tvrdiť bude alebo nebude, avšak spôsob, akým obžalovaný využije toto právo, nebráni

súdu zohľadniť túto skutočnosť za účelom posúdenia vierohodnosti tvrdení obžalovaného. V uvedenom
kontexte to znamená, že ak jeden dôkaz vylučuje tvrdenia obžalovaného, a tvrdenia obžalovaného sú
navyše nelogické, potom skutočnosť, že obžalovaný nevypovedá, a tým nedá možnosť stranám a súdu
klásť mu otázky, je len ďalšouskutočnosťou, ktorá umocňuje pochybnosti ohľadom takýchto jeho tvrdení.
Takúto pochybnosť vyvoláva tiež tvrdenie obžalovaného, že vozidlo Fiat išlo rýchlosťou asi 60 km/h,

avšak zo znaleckého posudku a výpovede znalca Ing. Martin Lukášik, PhD. vyplýva, že v čase začatia
reakcie vozidla Fiat bola jeho rýchlosť 79 km/h.

K vyššie uvedenému sa vyjadril aj znalec Ing. Martin Lukášik, PhD. v tom smere, že z jeho pohľadu
nie je možné vylúčiť, že za vozidlom obžalovaného mohlo jazdiť vozidlo, ktoré vytvorilo kolíznu situáciu

pre vozidlo Fiat, avšak dodal, že potom došlo ku kontaktu vozidla Volvo a VW Golf relatívne dlhej
vzdialenosti pred vozidlom Fiat Punto, preto sa z technického hľadiska javí nelogické, že sa vodič vozidla
Volvo nezaradil včas do pravého jazdného pruhu tak, aby nedošlo ku kontaktu s vozidlom VW Golf.
Znalec neskôr vo svojej výpovedi dodal, že z technického hľadiska nie je možné vylúčiť, že ku vzniku
kolíznej situácie došlo v dôsledku nesprávnej techniky jazdy vodiča jazdiaceho za vozidlom Volvo, avšak

ako už uviedol, takýto priebeh dopravnej nehody z technického hľadiska nie je logický, pretože by to
znamenalo, že vodič vozidla Volvo jazdil v ľavom jazdnom pruhu, kde sa kontaktoval s vozidlom VW Golf
v takej vzdialenosti pred vozidlom Fiat, že na zaradenie do pravého jazdného pruhu bez vzniku kolíznej
situácie voči vozidlu Fiat mal dostatok miesta a času. Súd toto posúdil tak, že ak obžalovaný tvrdí, že
nevytvoril kolíznu situáciu pre vozidlo Fiat, potom sa musel nachádzať so svojim vozidlom v dostatočnej

vzdialenosti pred vozidlom Fiat, a teda mal možnosť sa bezpečne zaradiť do svojho jazdného pruhu, čo
však v skutočnosti neurobil, nakoľko došlo k stretu jeho vozidla s vozidlom VW Golf. Znalec tiež dodal,
že na fotodokumentácii vozidla Fiat nezistil poškodenie, ktoré by mohlo súvisieť s kontaktom ďalšieho
vozidla jazdiaceho za vozidlom Volvo.

Skutočnosť, že vozidlo Fiat narazilo do stromu práve v dôsledku kolíznej situácie, ktorú vytvoril
obžalovaný A. B., podľa názoru súdu vyplýva z výpovede obžalovaného A. B., resp. z jej časti, a potom
primárne zo znaleckého posudku znalca Ing. Martin Lukášik, PhD., jeho doplnku, a jeho výpovede na
hlavnom pojednávaní.ObžalovanýA.B.uviedol,že„plynulesomzačalpredchádzaťtočervenépomalyjazdiacevozidlo.Zaradil
som sa celým vozidlom do protismerného pruhu, ešte som sa letmo pozrel do tohoto červeného vozidla,

ktoré som predchádzal, videl som staršieho pána vodiča a pozrel som sa pred sebe a utrpel som šok,
oproti mne jazdilo osobné auto. Doslova sa tam zjavilo. Ja som bol stále celým vozidlom v protismere
a to vozidlo oproti už bolo úplne pri ľavom okraji cesty, nestihol som asi ani zareagovať a už sme sa
šuchli ľavými zrkadlami. Ľavý okraj z môjho pohľadu myslím. Ako som si uvedomil v sekunde, že žijeme,
nedošlo k čelnej zrážke..“. Z tejto časti výpovede obžalovaného jednoznačne vyplýva, že obžalovaný

začal predbiehať vozidlo Fiat, a ešte predtým, ako sa začal zaraďovať späť do svojho jazdného pruhu, sa
pred ním zjavilo vozidlo VW Golf, s ktorým sa navzájom vyhli, pričom pri tomto vyhnutí došlo ku kontaktu
medzi týmito vozidlami spätnými zrkadlami.

* * *

V znaleckom posudku znalca Ing. Martin Lukášik, PhD. spolu s jeho doplnkom je uvedené, že:

Výsluchy tých účastníkov a svedkov predmetnej dopravnej nehody vykonaných po vznesení obvinenia,
ktorí vypovedali aj pred vznesením obvinenia, nemajú vplyv na závery znaleckého posudku č. 16/2022.

Vo vzťahu k technickej príčine vzniku predmetnej dopravnej nehody najdôležitejšou informáciou
vyplývajúcou zo Zápisnice o výsluchu obvineného A. B. zo dňa 14.3.2023 je skutočnosť, že pred a ani
po zrážke s vozidlom VW Golf nevykonal žiadny náhly jazdný manéver, ktorým mohol ohroziť vodiča
vozidla Fiat Punto a že priečne premiestnenie vozidla z ľavého jazdného pruhu do pravého vykonal
nenáhle a spomaľoval taktiež nenáhle.

Z technického hľadiska nie je možné dostatočne presne vyhodnotiť či v priebehu nehodového deja po
zrážke vozidiel Volvo V50 a VW Golf v skutočnosti došlo, alebo nedošlo zo strany vodiča vozidla Volvo
V5O k takej zmene smeru jazdy v kombinácii s brzdením, ktorou by došlo k ohrozeniu vodiča vozidla Fiat
Punto. Preto charakter pohybu vozidla Volvo V50 po jeho zrážke s vozidlom VW Golf, ktorý v Zápisnici

o výsluchu obvineného zo dňa 14.3.2023 popisuje A. B., nie je možné z technického hľadiska vylúčiť.

Preto, po zohľadnení výsluchu A. B. zo dňa 14.3.2023, sú pri posudzovaní technickej príčiny vzniku
predmetnej dopravnej nehody z technického hľadiska prijateľné dve alternatívy nehodového deja v
závislosti na charaktere pohybu vozidla Volvo V50 po jeho zrážke s vozidlom VW Golf. Prvá, vzhľadom

na výsledok reakcie vodiča vozidla Fiat Punto z technického hľadiska logická alternatíva je taká, že
pri skutočnom priebehu nehodového deja vodič vozidla Volvo V50 priečnym premiestňovaním späť do
pravého jazdného pruhu v kombinácii s brzdením prinútil vodiča vozidla Fiat Punto náhle meniť rýchlosť
a smer jazdy. Druhá alternatíva je taká, že pri skutočnom priebehu nehodového deja vodič vozidla Volvo
V50 priečnym premiestňovaním späť do pravého jazdného pruhu v kombinácii s brzdením neprinútil

vodiča vozidla Fiat Punto náhle meniť rýchlosť a smer jazdy.

Ak pri skutočnom priebehu nehodového deja vodič vozidla Volvo V50 priečnym premiestnením späť do
pravého jazdného pruhu v kombinácii s brzdením prinútil vodiča vozidla Fiat Punto náhle meniť rýchlosť
a smer jazdy, potom technická príčina vzniku predmetnej dopravnej nehody je zhodná s technickou

príčinou stanovenou v znaleckom posudku č. 16/2022. V takomto prípade technickou príčinou vzniku
dopravnej nehody bola nesprávna technika jazdy vodiča vozidla Volvo V50. Nesprávnosť jeho techniky
jazdy spočívala v tom, že predchádzaním vozidla Fiat Punto z technického hľadiska vytvoril pre vodičov
vozidiel VW Golf a Fiat Punto kolíznu situáciu. Z technického hľadiska vodič vozidla Volvo V50ohrozil
vodičov vozidiel VW Golf a Fiat Punto. Vodič vozidla Volvo V50uskutočňoval predchádzací manéver

v takej situácii, keď nemal pred sebou rozhľad na takú vzdialenosť, ktorá bola potrebná na bezpečné
predchádzanie a nemohol sa bezpečne zaradiť pred vozidlo, ktoré chcel predísť.

Ak pri skutočnom priebehu nehodového deja vodič vozidla Volvo V50 priečnym premiestnením späť
do pravého jazdného pruhu v kombinácii s brzdením neprinútil vodiča vozidla Fiat Punto náhle meniť

rýchlosť a smer jazdy, potom pre stanovenie technickej príčiny vzniku predmetnej dopravnej nehody
je potrebné najskôr zodpovedať právnu otázku. Táto otázka spočíva v tom, či vodič vozidla Fiat Punto
vznikom dopravnej situácie, pri ktorej bol predchádzaný vozidlom Volvo V50 a súčasne sa v protismerepohybovalo vozidlo VW Golf, pričom bolo zrejmé že musí nevyhnutne dôjsť ku kolíznej situácii medzi
týmito vozidlami, bol alebo nebol ohrozený.

Ak vodič vozidla Fiat Punto bol vznikom dopravnej situácie (pri ktorej bol predchádzaný vozidlom Volvo
V50 a súčasne sa v protismere pohybovalo vozidlo VW Golf, pričom bolo zrejmé že musí nevyhnutne
dôjsť ku kolíznej situácii medzi týmito vozidlami) ohrozený, potom technickou príčinou vzniku dopravnej
nehody bola nesprávna technika jazdy vodiča vozidla Volvo V50. Nesprávnosť jeho techniky jazdy
spočívala v tom, že predchádzaním vozidla Fiat Punto z technického hľadiska vytvoril pre vodičov

vozidiel VW Golf a Fiat Punto kolíznu situáciu. Z technického hľadiska vodič vozidla Volvo V50 ohrozil
vodičov vozidiel VW Golf a Fiat Punto. Vodič vozidla Volvo V50 uskutočňoval predchádzací manéver
v takej situácii, keď nemal pred sebou rozhľad na takú vzdialenosť, ktorá bola potrebná na bezpečné
predchádzanie a nemohol sa bezpečne zaradiť pred vozidlo, ktoré chcel predísť.

AkvodičvozidlaFiatPuntonebolvznikomdopravnejsituácie(priktorejbolpredchádzanývozidlomVolvo

V50 a súčasne sa v protismere pohybovalo vozidlo VW Golf, pričom bolo zrejmé že musí nevyhnutne
dôjsť ku kolíznej situácii medzi týmito vozidlami) ohrozený, potom technickou príčinou vzniku dopravnej
nehody medzi vozidlami Volvo V50 a VW Golf bola nesprávna technika jazdy vodiča vozidla Volvo V50.
Nesprávnosť jeho techniky jazdy spočívala v tom, že predchádzaním vozidla Fiat Punto z technického
hľadiska vytvoril pre vodiča vozidla VW Golf kolíznu situáciu. Z technického hľadiska vodič vozidla Volvo

V50 ohrozil vodiča vozidla VW Golf. Vodič vozidla Volvo V50 uskutočňoval predchádzací manéver v
takej situácii, keď nemal pred sebou rozhľad na takú vzdialenosť, ktorá bola potrebná na bezpečné
predchádzanie a nemohol sa bezpečne zaradiť pred vozidlo, ktoré chcel predísť. V takomto prípade
technickou príčinou vzniku dopravnej nehody vozidla Fiat Punto bola nesprávna technika jazdy vodiča
tohto vozidla. Nesprávnosť jeho techniky jazdy spočívala v tom, že na vznik dopravnej situácie (pri

ktorej bol predchádzaný vozidlom Volvo V50 a súčasne sa v protismere pohybovalo vozidlo VW Golf,
pričombolozrejméžemusínevyhnutnedôjsťkukolíznejsituáciimedzitýmitovozidlami)reagovalnáhlou
zmenou smeru jazdy a náhlym brzdením, pričom vo vzťahu ku skutočnému charakteru pohybu vozidla
Volvo V50 (priečnym premiestnením späť do pravého jazdného pruhu v kombinácii s brzdením nedošlo
k ohrozeniu vodiča vozidla Fiat Punto) bola náhla zmena smeru jazdy a náhle brzdenie zo strany vodiča

vozidla Fiat Punto neopodstatnené.

Znalec prezentované závery potom vysvetlil aj vo svojej výpovedi, kde v relevantnej časti uviedol
nasledovné skutočnosti.

Znalec uviedol, že znalecký posudok bol spracovaný na základe predložených podkladov a z toho
vyplývala technická príčina vzniku dopravnej nehody, že aj po predložení ďalších podkladov tak ako sa
uvádza v doplnku znaleckého posudku, je táto alternatíva technicky prijateľná a logická. Logická preto,
pretože techniku jazdy vodiča Fiat Punto je možné charakterizovať ako podvedomú reakciu vodiča, ktorá
je obvyklá pri vzniku kolíznej situácie. Touto technikou jazdy sa snaží zabrániť vzniku kolízie, avšak

vzhľadom na to, že táto reakcia je náhla, podvedomá, dochádza následne k takým zmenám v dynamike
pohybu vozidla, ktoré vodič už následnou korekciou svojej techniky jazdy nevie ovplyvniť. Preto priebeh
dopravnej nehody, ktorý v znaleckom posudku znalec označuje ako logický, je priebeh nehody, pri
ktorom vodič vozidla Fiat reagoval na vznik kolíznej situácie, ktorá vzhľadom na predložené podklady, je
logické, že vznikla v dôsledku techniky jazdy vodiča vozidla Volvo. Neskôr znalec zopakoval, že reakcia

vodičavozidlaFiatbolanáhla,podmienená,zodpovedajúcasnaheozabráneniekolízie.Pretopripohybe
vozidla Volvo, ktorým by nedošlo k ohrozeniu, resp. k vytvoreniu kolíznej situácie vodičovi vozidla Fiat,
je reakcia vodiča vozidla Fiat nelogická, a preto aj priebeh nehodového deja je nelogický. Tiež uviedol,
že ak vodič rozpozná kolíznu situáciu a má čas na ňu zareagovať, tak potom koná podvedome a to buď
náhlou zmenou smeru jazdy alebo náhlym brzdením. Vodič má v sebe schopnosť zareagovať správne,

to znamená, že ak vie, že kolízii nezabráni intenzívnym brzdením, potom vykonáva náhly vyhýbací
manéver. Naopak ak vie, že existuje možnosť na zabránenie kolízie brzdením, potom intenzívne brzdí
a vyhýbanie je až sekundárnou snahou o zabránenie dopravnej nehody, zabránenie kolízie. Ak však
táto možnosť neexistuje, to znamená, že v podstate vznik kolízie je pre neho prekvapujúcim, resp. má
možnosť reagovať až na vznik kolízie, potom si podvedome uvedomuje, že už žiadna reakcia nehode

alebo kolízii, ktorá sa stala, nezabráni, a nereaguje ani náhlym vyhýbaním, ani náhlym brzdením. Ak
by toto aplikoval na prejednávanú dopravnú nehodu, potom ak vodič vozidla Volvo mal možnosť na
vykonanie jazdného manévru, mal čas na vykonanie jazdného manévru, ktorým by zabránil stretu
s vozidlom VW Golf, potom by očakával náhlu zmenu smeru jazdy smerom doprava a v konečnomdôsledku aj brzdenie. V jeho dopravnej situácii bol však obmedzený vozidlom Fiat, ktoré sa pohybovalo
čiastočne vpravo a čiastočne za ním, preto aj pre zmenu smeru jazdy smerom doprava aj pre intenzívne
brzdenie bol do určitej miery obmedzený vozidlom Fiat.

Znalec ďalej na otázku, či si vie vysvetliť, aký iný dôvod ako ohrozenie vznikom dopravnej situácie by
malanáhlazmenasmerujazdyarýchlostivozidlaFiat,znalecuviedol,ženie,uviedolužniekoľkokrát,že
reakciavodičavozidlaFiatbolapodvedomá,náhlaatakátoreakciajeobvykláprisnahevodičaoriešenie
vzniknutej kolíznej situácie. Avšak považuje za logické, že pocit ohrozenia pre vodiča vozidla Fiat vznikol

v dôsledku zmeny smeru jazdy vozidla Volvo v súčinnosti s jeho brzdením, teda pri jeho návrate do jeho
pravého jazdného pruhu. Keďže ku kontaktu vozidla Volvo s vozidlom VW Golf došlo v ľavej časti ľavého
jazdného pruhu, v smere jazdy vozidla Volvo, tak je z pohľadu technickej analýzy logické, že najskôr
došlokukontaktuvozidielVolvoaVW,ažpotomkzmenesmerujazdyvozidlaVolvodopravéhojazdného
pruhu, v súčinnosti s brzdením, čo bolo dôvodom na reakciu vodiča Fiat. Znalec nevie jednoznačne
vylúčiť, že vodič vozidla Fiat sa svojím manévrom snažil vytvoriť priestor pre zaradenie sa vozidla Volvo,

avšak náhlosť tohto manévru z technického hľadiska napovedá, že sa skôr jednalo o reakciu na kolíznu
situáciu, ktorá vznikla medzi vozidlom Fiat a zaraďujúcim sa a brzdiacim vozidlom Volvo.

* * *

Súd všetky vyššie uvedené skutočnosti posúdil tak, že poškodený E. F. vo vozidle Fiat narazil do stromu
z dôvodu jeho reakcie na kolíznu situáciu, ktorú vytvoril obžalovaný A. B.. Súd má za preukázané, že
v rozhodnom čase za vozidlom obžalovaného nešlo bledé vozidlo, a preto poškodený E. F. nereagoval
na kolíznu situáciu, ktorú by spôsobilo bledé vozidlo. Vozidlo Fiat bolo predbiehané vozidlom Volvo,
a ešte počas tohto predbiehacieho manévru, kedy sa vozidlo Volvo nachádzalo v protismernom pruhu,

teda v inom pruhu ako vozidlo Fiat, došlo k vzniku kolíznej situácie medzi vozidlom Volvo a vozidlom VW
Golf, na ktorú reagoval obžalovaný ako vodič vozidla Volvo tým spôsobom, že vytvoril kolíznu situáciu aj
pre vozidlo Fiat. Z doplnenia znaleckého posudku ako aj z výpovede znalca mal súd za preukázané, že
poškodený E. F. ako vodič vozidla Fiat reagoval náhle a podvedome na kolíznu situáciu, ktorú vytvoril
obžalovaný A. B. svojou nesprávnou technikou jazdu, ktorú znalec podrobne opísal.

Súd je tiež toho názoru, že aj keď z vykonaného dokazovania nie je možné presne určiť vzájomnú
polohu vozidiel Fiat a Volvo v čase stretu medzi vozidlom Volvo a VW Golf (čo uviedol aj znalec), tak
z vykonaného dokazovania je jednoznačne preukázané, že poškodený E. F. reagoval práve na takto
vzniknutú kolíznu situáciu spôsobenú obžalovaným A. B., a reagoval náhle, podvedome, pričom ide o

podvedomú reakciu vodiča, ktorá je obvyklá pri vzniku kolíznej situácie a zodpovedá snahe o zabránenie
kolízie.

Uvedené tiež znamená, že podľa názoru súdu nie je právne relevantné, či platí ten skutkový záver
znalca, podľa ktorého vodič vozidla Volvo priečnym premiestňovaním späť do pravého jazdného pruhu

v kombinácii s brzdením prinútil vodiča vozidla Fiat náhle meniť rýchlosť a smer jazdy, alebo ten záver
znalca, že vodič vozidla Volvo priečnym premiestňovaním späť do pravého jazdného pruhu v kombinácii
s brzdením neprinútil vodiča vozidla Fiat náhle meniť rýchlosť a smer jazdy, avšak vodič vozidla Fiat
bol ohrozený vznikom dopravnej situácie (pri ktorej bol predchádzaný vozidlom Volvo a súčasne sa v
protismerepohybovalovozidloVWGolf,pričombolozrejméžemusínevyhnutnedôjsťkukolíznejsituácii

medzi týmito vozidlami), pretože obidve situácie sú spôsobené obžalovaným a v obidvoch prípadoch
je ich priamym následkom náhla zmena smeru jazdy a náhle brzdenie zo strany vodiča vozidla Fiat.
Podporne aj z výpovede znalca vyplýva, že v každom prípade vodič vozidla Fiat potom, čo mohol vidieť
vľavo od seba vozidlo Volvo, ktoré ho predchádza, mohol vidieť aj vozidlo VW Golf v protismere a mohol
vidieť, že sa jedná o neobvyklú dopravnú situáciu.

Tretiu alternatívu, ktorú spomenul znalec, a podľa ktorej by poškodený E. F. nebol ohrozený a jeho náhla
zmena smeru jazdy by bola neopodstatnená, súd nepovažoval za možnú a pravdepodobnú, resp. súd
ju považoval za vylúčenú. Jednak z dôvodu, že konanie poškodeného E. F. bolo podvedomé a náhle,
vlastné reakcii na kolíznu situáciu, a zároveň z dôvodu, že ostatné varianty skutkového deja sú na

základe vykonaného dokazovania nelogické a zjavne nepravdepodobné – existenciu bledého vozidla
súd považoval za vylúčenú, a taktiež aj s poukazom na výpoveď znalca platí, že ak by obžalovaný
Strecký neohrozil vozidlo Fiat a mohol sa zaradiť naspäť do jazdného pruhu v dostatočnej vzdialenosti
pred vozidlom Fiat, tak by tak obžalovaný urobil, a nedošlo by k stretu medzi vozidlom obžalovanéhoVolvo a vozidlom VW Golf, teda by nenastala situácia, ktorú obžalovaný opísal tak, že „pozrel som sa
pred sebe a utrpel som šok, oproti mne jazdilo osobné auto. Doslova sa tam zjavilo.“

Súd tiež poukazuje na záznam telefonátu na tiesňovú linku, v zmysle ktorého obžalovaný A. B.
nahlasoval dopravnú nehodu, vyslovene uviedol, že „máme haváriu“, ďalej uvádzal zrážku troch áut,
potom dvoch áut, a že pán vyletel z auta a pani sedí v aute a nevie, či dýcha. Na otázku, koľkí účastníci
dopravnej nehody, uviedol, že štyria. Počet účastníkov v zásade korešponduje s tým, že ide o dvoch
poškodenýchzvozidlaFiat,abuďoobžalovanéhospartnerkou,alebooobžalovanéhoasvedkaH..Síce

niejezrejmé,zakéhodôvoduobžalovanýuvádzal4účastníkovanie5účastníkov(čivynechalpartnerku
alebo svedka H.), ale je zrejmé, že v telefonáte nespomenul žiadne bledé vozidlo alebo akékoľvek ďalšie
vozidlo, pričom v takomto prípade by musel byť aj vyšší počet účastníkov dopravnej nehody.

Za zmienku pri záznamoch na tiesňoví linky stojí tiež skutočnosť, že obžalovaný uvádzal, že pán „vyletel“
z aute, čo naznačuje tomu, že obžalovaný videl, akým spôsobom sa poškodený dostal z auta von.

Toto korešponduje aj s tým, že keď poškodený H. volá na tiesňovú linku, najprv oznamuje, že ho vodič
kamióna vytiahol z auta, a následne bol osobou, ktorá bola pri ňom prítomná, opravený, že vyletel z auta.

V hovore na tiesňovú linku poškodený H. tiež uviedol: „..ja som išiel smerom na Hlohovec a mne trafili
späté zrkadlo. Sa objavil v protismere a asi to strhol.“

V súlade s vyššie uvedenými závermi sú podľa názoru súdu aj tieto nepriame skutočnosti.

Svedok H. vo svojej výpovedi tiež uviedol, že partnerka obžalovaného slangovo povedala „blázon“,
reagovala šokovo, a svedok si myslí, že tým myslela svojho manžela. Podľa názoru súdu takéto

oslovenie v kontexte jeho vyslovenia svedčí o tom, že ten, o kom sa daná osoba takto vyjadrila, spravil
niečo nesprávne. Svedok H. ďalej uviedol, že s obžalovaným komunikoval až počas úkonov polície, tváril
sa, že je mu to strašne ľúto, nevie, ako k tomu mohlo dôjsť, čo naznačuje výrazné emočné prežívanie
až výčitky, s čím korešponduje aj vyjadrenie obžalovaného na hlavnom pojednávaní, kedy obžalovaný
uviedol, že ho poznamenala tá tragická udalosť, je mu nesmierne ľúto čo sa stalo, odo dňa dopravnej

nehody nespáva a neustále má v hlave otázky, čo sa to za ním vlastne stalo.

Ďalšoutakoutonepriamouskutočnosťjetáskutočnosť,žesámobžalovanýuviedol,žedopravnúnehodu
nahlásil do poisťovne, a poisťovňa mu písomne oznamovala, že poškodeným už aj niečo plnila. Kontext
dopĺňa výpoveď svedkyne K., zástupkyni poisťovni Union, ktorá uviedla, že ich poistencami sú E. F. a I.

F., a v súvislosti s dopravnou nehodou im vznikli náklady za poskytnutú zdravotnú starostlivosť vo výške
8.389,29 Eur a 2.472,36 Eur. Tieto náklady zaslali do poisťovne Wustenrot, „v ktorej má vinník poistené
svoje motorové vozidlo, ktorým bola spôsobená dopravná nehoda“, a táto poisťovňa predmetné náklady
uhradila. Tieto skutočnosti podľa názoru súdu svedčia o tom, že obžalovaný nenamietal proti tomu, aby
z jeho poistky boli hradené náklady na zdravotnú starostlivosť poškodených E. F. a I. F..

Zo znaleckého posudku znalcov MUDr. Evy Nevickej, PhD. a MUDr. Ivana Závodného, mal súd za
preukázané zranenia poškodenej I. F., ktoré viedli k smrti. Podrobne sú tieto skutočnosti uvedené
v skutkovej vete rozsudku, pričom tieto skutočnosti žiadnou zo strán namietané ani neboli.

Zo znaleckého posudku č. 71/2021, znalca MUDr. Alexander Köröcz, PhD., mal súd za preukázané
zranenia poškodeného E. F., ktoré mu vznikli pri dopravnej nehode, ako aj obmedzenia v obvyklom
spôsobe života. Podrobne sú tieto skutočnosti uvedené v skutkovej vete rozsudku, pričom tieto
skutočnosti žiadnou zo strán namietané ani neboli.

Ad právny stav.

Podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. h) Trestného zákona
„Kto inému z nedbanlivosti spôsobí smrť, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky. Odňatím slobody na
dva roky až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 závažnejším spôsobom

konania porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona.“

Podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. h) Trestného zákona
„Kto inému z nedbanlivosti spôsobí ťažkú ujmu na zdraví, potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacovaž dva roky. Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v
odseku 1 závažnejším spôsobom konania porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona.“

Podľa § 3 ods. 2 písm. a) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke „Účastník cestnej premávky je ďalej
povinný správať sa disciplinovane a ohľaduplne tak, aby neohrozil bezpečnosť alebo plynulosť cestnej
premávky, pritom je povinný prispôsobiť svoje správanie najmä stavebnému, dopravno-technickému
stavu cesty, situácii v cestnej premávke, poveternostným podmienkam a svojim schopnostiam.“

Podľa § 4 ods. 1 písm. c) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke „Vodič je povinný venovať sa plne
vedeniu vozidla a sledovať situáciu v cestnej premávke.“

Podľa § 15 ods. 3 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke „Vodič nesmie pri predchádzaní
ohroziť ani obmedziť vodiča vozidla, pred ktoré sa po predídení zaraďuje; pritom je povinný dávať
znamenie o zmene smeru jazdy. Pri predchádzaní musí vodič zachovávať dostatočný bočný odstup od

predchádzaného vozidla; pritom je povinný prihliadať najmä na rýchlosť, druh svojho i predchádzaného
vozidla, poveternostné podmienky a stav a povahu vozovky. Dostatočný bočný odstup pri predchádzaní
vodiča malého motocykla, cyklistu alebo chodca je spravidla najmenej 1 m pri najvyššej dovolenej
rýchlosti do 50 km . h-1 a 1,5 m v ostatných prípadoch.“

Podľa § 15 ods. 5 písm. a) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke „Vodič nesmie predchádzať, ak
nemá pred sebou rozhľad na takú vzdialenosť, ktorá je potrebná na bezpečné predchádzanie.“

Podľa § 15 ods. 5 písm. b) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke „Vodič nesmie predchádzať, ak
by sa nemohol bezpečne zaradiť pred vozidlo alebo pred vozidlá, ktoré chce predísť.“

Podľa § 15 ods. 5 písm. c) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke „Vodič nesmie predchádzať, ak by
ohrozil alebo obmedzil vodiča jazdiaceho v protismere, alebo ohrozil iného účastníka cestnej premávky.“

Súd po právnom posúdení preukázaného a ustáleného skutkového stavu dospel k záveru, že v konaní

boli preukázané všetky znaky skutkových podstát trestných činov, a to prečin usmrtenie podľa § 149
ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. h) Trestného zákona, a
prečin ublíženie na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138
písm. h) Trestného zákona.

Obžalovaný vykonával predchádzací manéver vozidla Fiat hoci nemal pred sebou rozhľad na takú
vzdialenosť, ktorá bola potrebná na bezpečné predchádzanie vozidla Fiat a nemohol sa bezpečne
zaradiť pred predchádzané vozidlo Fiat, čo vyplýva z toho, že predchádzací manéver vykonával v čase,
kedy sa blížil k pravotočivej zákrute, čoho si bol vedomý („blížil som sa k pravotočivej zákrute..“), a síce
v čase začatia vykonávania predchádzacieho manévru ešte nemusel pred sebou vidieť oproti idúce

vozidlo VW Golf, čo uviedol aj znalec vo svojej výpovedi, avšak keď sa pred obžalovaným „zjavilo“
vozidlo VW Golf, obžalovaný sa stále nachádzal v protismere a došlo k stretu medzi vozidlom Volvo
a vozidlom VW Golf, teda obžalovaný ohrozil a obmedzil vodiča vozidla VW Golf, a následne keď sa
obžalovaný vracal späť do svojho jazdného pruhu, vytvoril pre vozidlo Fiat kolíznu situáciu čím ohrozil
vodiča a posádku vozidla Fiat. V priamej príčinnej súvislosti s tou kolíznou situáciou, na ktorú musel

reagovať vodič vozidla Fiat, potom došlo k nárazu vozidla Fiat do stromu, v dôsledku ktorého došlo
u poškodeného E. F. k ťažkej ujme na zdraví a u poškodenej I. F. k smrti. Pokiaľ vodič predchádza
vozidlo, nestačí, že v čase začatia predchádzacieho manévru sa v protismere nenachádza žiadne
vozidlo, ale je nevyhnutné, aby vodič, ktorý sa rozhodne vykonať predchádzací manéver, mal rozhľad
na takú vzdialenosť, ktorá mu umožní vykonať predbehnutie, zaradenie sa, a zároveň bude mať istotu,

že sa počas predchádzacieho manévra v protismere žiadne vozidlo ani neobjaví; o takýto prípad však
v prejednávanej veci nešlo.

Obžalovaný uvedeným konaním porušil povinnosti ustanovené v § 3 ods. 2 písm. a), § 4 ods. 1 písm.
c), § 15 ods. 3, ods. 5 písm. a), písm. b), písm. c) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, čím

došlo k naplnenie znaku skutkovej podstaty – spáchanie trestného činu závažnejším spôsobom konania
porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona; o dôležitú povinnosť ide z dôvodu, že uložená
povinnosť, resp. povinnosti majú zabezpečiť bezpečnosť cestnej premávky, a pri ich porušení môžedôjsť k ohrozeniu bezpečnosti cestnej premávky a zdravia a života jej účastníkov, čo sa v prejednávanej
veci aj stalo.

Poškodenie zdravia u poškodeného E. F., preukázané znaleckým posudkom znalca MUDr. Alexandra
Köröcza, PhD., napĺňa ťažkú ujmu na zdraví v zmysle § 142 ods. 1 Trestného zákona s poukazom na §
123 ods. 1, ods. 3 písm. i) Trestného zákona, čo spolu s konaním obžalovaného napĺňa znaky skutkovej
podstaty prečinu ublíženie na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom
na § 138 písm. h) Trestného zákona, pretože obžalovaný A. B. poškodenému E. F. z nedbanlivosti

spôsobil ťažkú ujmu na zdraví a čin spáchal závažnejším spôsobom konania – porušením dôležitej
povinnosti uloženej mu podľa zákona. Znak prečinu podľa § 10 ods. 2 Trestného zákona je daný
rozsahom porušených povinností zákona o cestnej premávke v spojení s následkom trestného činu,
ktorým je ťažká ujma na zdraví opísaná vo výrokovej časti rozsudku.

Poškodenie zdravia u poškodenej I. F., ktoré viedlo k jej smrti, preukázané znaleckým posudkom znalcov

MUDr. Evy Nevickej, PhD. a MUDr. Ivana Závodného, napĺňa v právnom zmysle smrť podľa § 142
ods. 2 Trestného zákona, čo spolu s konaním obžalovaného napĺňa znaky skutkovej podstaty prečinu
usmrtenie podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. h)
Trestného zákona, pretože obžalovaný A. B. poškodenej I. F. z nedbanlivosti spôsobil smrť a čin spáchal
závažnejším spôsobom konania – porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona. Znak

prečinu podľa § 10 ods. 2 Trestného zákona je daný rozsahom porušených povinností zákona o cestnej
premávke v spojení s následkom trestného činu, ktorým je smrť poškodenej.

K ďalšej argumentácii obhajoby.

Pokiaľ obhajoba poukazovala na vozidlo jazdiace za obžalovaným a na všetky s tým súvisiace dôsledky,
súd mal v konaní za preukázané, že takéto vozidlo za obžalovaným nejazdilo. Predmetné bledé
vozidlo sa nevyparilo tak, ako to uvádzala obhajoba, ono existovalo, avšak toto vozidlo jazdilo pred
obžalovaným, čo vyplýva, z výpovede svedka C., a čo tiež logicky vysvetľuje a dopĺňať závery, ktoré
boli v konaní preukázané, v zmysle ktorých boli na mieste v rozhodujúci čas len vozidlá obžalovaného

Volvo, poškodeného H. VW Golf a poškodeného Dunku Fiat.

Pokiaľ obhajoba poukazovala na skutočnosť, že svedok H. potvrdzoval, že „obžalovaný jazdil priamo
oproti dlhšiu dobu, niekoľko sekúnd“, tak takto uvedená dĺžka predbiehacieho manévru nemení nič na
tom, že obžalovaný nemal pred sebou rozhľad na takú vzdialenosť, ktorá je potrebná na bezpečné

predchádzanie. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na tú časť výpovede poškodeného H., ktorý
uviedol, že vychádzal z ľavotočivej ťahavej zákruty z jeho pohľadu a po vyjdení zo zákruty zbadal
vozidlo obžalovaného, predtým ho nemohol vidieť na väčšiu vzdialenosť, pred zákrutou nebolo vidieť na
cestu, sú tam stromy, cez ne nebolo vidno. Tiež uviedol, že dupol na brzdu a snažil sa ťahať ku pravej
krajnici. Dupnutie na brzdu podľa názoru súdu svedčí o rýchlej reakcii na nečakanú situáciu, čo v spojení

s nedostatočným rozhľadom v zákrute, a zároveň v spojení s výpoveďou obžalovaného, podľa ktorej sa
vozidlo VW Golf pred ním „zjavilo“, súd posúdil tak, že vozidlá sa navzájom zbadali v nie dostatočnej
vzdialenosti na bezpečné predchádzanie.

Súd sa nestotožnil s názorom obhajoby, podľa ktorého vodičovi vozidla VW Golf bránilo vozidlo

obžalovaného Volvo v tom, aby videl vozidlo Fiat a ďalšie bledé vozidlo. V konaní nebolo preukázané,
že by bledé vozidlo jazdilo za vozidlom obžalovaného, a zároveň v čase, keď poškodený H. zbadal
vozidlo obžalovaného, tak toto bolo v jeho jazdnom pruhu, teda objektívne bolo možné, aby poškodený
H. videl vozidlo Fiat, resp. vozidlo obžalovaného mu v tomto nemohlo brániť. Tiež platí, že ak vozidlo
obžalovaného malo „zakryť“ vozidlo Fiat a preto ho poškodený H. nevidel, tak to mohlo byť len v prípade

polohy bezprostredne pred stretom a počas stretu spätných zrkadiel, čo by však skôr nasvedčovalo
tomu, že vozidlo Fiat bolo v blízkosti vozidla Volvo, a nie v bezpečnej vzdialenosti pred ním; ak by súd aj
teoreticky predpokladal bledé vozidlo za vozidlom obžalovaného, v uvedenej polohe vozidiel Volvo a VW
Golf vozidlo Volvo nemohlo toto bledé vozidlo „zakryť“, pretože hneď po strete spätných zrkadiel by ho
poškodený H. mohol vidieť. Súd týmito úvahami rieši len situáciu, či vozidlo obžalovaného mohlo brániť

vo videní oboch vozidiel tak, ako to uvádza obhajoba, pričom súd dospel k záveru, že toto možné nie je,
a vozidlo mohlo brániť vo výhľade najviac na jedno vozidlo. Súd poukazuje aj na výpoveď poškodeného
H., že „mihlo sa tam niečo na ľavej strane“ .Napokon súd poukazuje na nepresné tvrdenia obhajoby v rámci záverečnej reči, podľa ktorých
„obžalovaný sa bráni tým, že ohrozenie a stratu smerovej stability vodiča či vozidla Fiat Punto vyvolalo
neznáme druhé vozidlo jazdiace za obžalovaným“, k čomu súd dodáva, že obžalovaný sa vyjadril len

v rovine pravdepodobnosti a domnienok („ale potom vozidlo pána F. pravdepodobne ohrozil, alebo ho
vytlačil vodič vozidla, ktoré jazdilo za mnou“ a „Už aj rozmýšľam, či to bledé vozidlo jazdiace hneď za
mnou nemalo účasť na tejto nehode a nemohlo spôsobiť to, že vodič červeného Fiatu zišiel z cesty.
Nechcem vymýšľať, ale rozmýšľam nad logikou, nad tým, prečo pán F. zišiel z cesty a prečo vodič
bledého auta nezastavil tiež, musel to vidieť.“)

K výroku o treste.

Pri úvahe nad druhom a výmerou trestu súd vychádzal najmä z ustanovenia § 34 ods. 1 Trestného
zákona, v zmysle ktorého účelom trestu je zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že
mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol

riadny život. Súčasne má trest iných odradiť od páchania trestných činov a vyjadriť morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou. Súd zároveň zohľadňoval zásady uvedené v § 33a Trestného zákona.

Súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok,
zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a

možnosť jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní trestného činu, na jeho úsilie o náhradu škody
a odstránenie škodlivého následku trestného činu a na úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania s
poškodenými, ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania trestného činu.

Obžalovaný A. B. má v odpise registra trestov 1 záznam, a to rozhodnutie Okresného súdu Bratislava

I zo dňa 03.10.2005, sp. zn. 1T/61/2005, o podmienečnom zastavení trestného stíhania so skúšobnou
dobou; osvedčenie sa v skúšobnej dobe.

Obžalovaný A. B. má v registri priestupkov 1 záznam, a to priestupok zo dňa 11.06.2020 na úseku
dopravy – doklady, riešený sankciou a to pokutou vo výške 10 Eur.

Obžalovaný A. B. má v evidenčnej karte 5 záznamov, a to z rokov: 2012 svetlá – pokuta 20 Eur, 2014
rýchlosť – pokuta 10 Eur, 2015 rýchlosť – pokuta 20 Eur, 2019 – rýchlosť pokuta 20 Eur, 2020 – pokuta
10 Eur.

Pri prečine usmrtenie podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona účinného od 06.08.2024
s poukazom na § 138 písm. h) Trestného zákona je trestná sadzba trestu odňatia slobody 2 (dva) roky
až 5 (päť) rokov.

Pri prečine ublíženie na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona účinného od

06.08.2024 s poukazom na § 138 písm. h) Trestného zákona je trestná sadzba trestu odňatia slobody
1 (jeden) roky až 5 (päť) rokov.

Pretože súd odsudzoval obžalovaného za dva trestné činy, bol daný dôvod na ukladanie úhrnného
trestu podľa § 41 ods. 1 Trestného zákona, pričom v zmysle § 41 ods. 1 Trestného zákona je prísnejšie

trestným prečin usmrtenie podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona účinného od 06.08.2024
s poukazom na § 138 písm. h) Trestného zákona (trestná sadzba 2-5 rokov) vzhľadom na vyššiu dolnú
hranicu trestnej sadzby oproti prečinu ublíženie na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného
zákona účinného od 06.08.2024 s poukazom na § 138 písm. h) Trestného zákona (trestná sadzba 1-5
rokov).

Súd pri skúmaní poľahčujúcich a priťažujúcich okolností podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona dospel k
záveru, že u obžalovaného nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť a zistil jednu priťažujúcu okolnosť podľa
§ 37 písm. h) Trestného zákona, pretože obžalovaný spáchal viac trestných činov – 2 prečiny.

Súd obžalovanému uložil úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 30 (tridsať) mesiacov, ktorého výkon
podmienečneodložilzasúčasnéhourčeniaskúšobnejdoby48(štyridsaťosem)mesiacov,ktorýpovažuje
za spravodlivý a naplňujúci účel trestu.Súd pri úvahe nad druhom a výmerou trestu zohľadnil nasledujúce skutočnosti.

Súd v prospech obžalovaného zohľadnil, že obžalovaný doposiaľ nebol súdne trestaný. Jeden záznam

v registri trestov z roku 2005, a to podmienečné zastavenie trestného stíhania, vzhľadom na menšiu
závažnosť(nejdeoodsúdenievzmysleodsudzujúcehorozsudkualebotrestnéhorozkazu)adlhýodstup
času takmer 20 rokov, podľa názoru súdu nie je v súčasnosti relevantný.

Naopak v neprospech obžalovaného súd zohľadnil povahu trestnej činnosti a jej následok, kedy

obžalovaný pri predchádzaní motorového vozidla, teda pri konaní, ktorého účelom je skrátenie si času
premiestňovania sa z jedného miesta do druhého miesta, obžalovaný porušil niekoľko ustanovení
právnych predpisov na úseku dopravy, vytvoril kolíznu situáciu, v dôsledku ktorej jednak došlo k stretu
medzi vozidlom obžalovaného a vozidlom poškodeného H., a zároveň došlo aj k nárazu vozidla
poškodených F. a F. do stromu, pri ktorom poškodený E. F. utrpel ťažkú ujmu na zdraví, a poškodená
I. F. zomrela. Ľahkovážne a nezodpovedné konanie obžalovaného spôsobilo nenapraviteľné následky

pre poškodených, najmä smrť poškodenej I. F. a jej stratu pre jej blízkych, a takéto konanie musí byť
považované za neprijateľné a musí byť morálne odsúdené. K týmto skutočnostiam tiež pristupuje fakt, že
obžalovaný počas celého konania nebol schopný prijať zodpovednosť za svoje konanie, toto popieral,
a jeho postoj v konaní súd považuje za účelový a vypočítavý. Obžalovaný síce využíval svoje práva,
ktoré mu priznáva Trestný poriadok, avšak to neznamená, že zo strany súdu takýto postup nemôže byť

hodnotený, pretože aj spôsob výkonu práv obhajoby svedčí o prístupe obžalovaného k trestnej činnosti.
Tento prístup súd posúdil tak, že obžalovaný dal prednosť svojej osobe pred možnými následkami
trestnoprávnej zodpovednosti, a nenapraviteľné následky jeho nezodpovedného konania boli pre neho
až druhoradé.

Súd povahu trestnej činnosti, jej následky, a prístup obžalovaného, posúdil ako odôvodňujúce uloženie
trestu odňatia slobody vo výmere 30 (tridsať) mesiacov, teda približne v strede trestnej sadzby. Uvedené
skutočnostipodľanázorusúduvylučujúuloženiealternatívnehotrestu,nakoľkoinýtrestakotrestodňatia
slobody (spolu s trestom zákazu činnosti), by bol neprimerane mierny. Skutočnosť, že obžalovaný
doposiaľ nebol súdne trestaný, podľa názoru súdu odôvodňuje podmienečný odklad výkonu trestu

odňatia slobody. Uvedené skutočnosti skôr svedčia o tom, že v prípade obžalovaného išlo o exces
v jeho živote, a preto na obžalovaného v súčasnosti nie je nutné pôsobiť nepodmienečným trestnom
odňatia slobody. Súd pri podmienečnom odklade výkonu trestu odňatia slobody určil dlhšiu skúšobnú
dobu v trvaní 48 (štyridsaťosem) mesiacov, pri ktorej sú zohľadnené už skôr uvedené skutočnosti
v neprospech obžalovaného.

Pretožekspáchaniutrestnéhočinuobžalovanýmdošlovsúvislostisvedenímmotorovéhovozidla,atoto
malo priamy vplyv na spáchanie trestného činu, súd obžalovanému ukladal aj trest zákazu činnosti
viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v trvaní 60 (šesťdesiat) mesiacov, pričom výmera tohto trestu
je opäť odôvodnená povahou trestnej činnosti a jej následkami. Podľa názoru súdu ide o tak vážne

následky konania obžalovaného, že tieto odôvodňujú uloženie prísnejšieho trestu zákazu činnosti. Súd
pri úvahe nad výmerou trestu zákazu činnosti zohľadnil aj 5 záznamov v evidenčnej karte obžalovaného,
z ktorých tri sa týkajú rýchlosti.

Súd je toho názoru, že účel trestu v prípade obžalovaného zabezpečí len kombinácia podmienečného

trestu odňatia slobody a trestu zákazu činnosti v takých výmerách, v akých boli uložené, a to s poukazom
na všetky skutočnosti a úvahy, ktoré súd uviedol v tomto odôvodnení rozsudku.

K výroku o náhrade škody.

Súd podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku poškodených E. F. a H. F. s nárokom na náhradu škody
odkázal na civilný proces. Poškodený E. F. si uplatnil nárok na náhradu škody vo výške 3.469,- Eur,
a poškodený H. F. si uplatnil nárok na náhradu škody vo výške 2.000,- Eur.

V súvislosti s nárokom na náhradu škody súd poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici

zo dňa 08.07.2020, sp. zn.: 3To/70/2020, v zmysle ktorého:

,,V prípade, ak by súd v zmysle § 287 ods. 1 Trestného poriadku zaviazal obžalovanú k povinnosti
nahradiť poškodeným spôsobenú škodu, došlo by k situácii, že poškodení by mali exekučný titul priamovo vzťahu ku obžalovanej, teda by bola povinnou v prípade vedeného exekučného konania, pričom
poisťovňa by v zmysle § 5 ods. 1 písm. d), ods. 2 ZPZP mohla odmietnuť poistné plnenie (napr. ak
by sa obžalovaná zaviazala uhradiť škodu nad rámec ustanovený osobitnými predpismi alebo nad

rámec právoplatného rozhodnutia súdu o náhrade škody, alebo na základe rozhodnutia súdu, ktorým
bola schválená dohoda účastníkov konania, ak poisťovateľ nebol jedným z týchto účastníkov, alebo
ak by napr. obžalovaná bez súhlasu poisťovne uznala povinnosť nahradiť škodu alebo jej časť nad
rámec poistného plnenia, ktoré by inak poisťovňa bola povinná poskytnúť podľa ZPZP). Preto ani výška
spôsobenej škody v prípade ublíženia na zdraví v súvislosti s dopravnou nehodou nebýva súčasťou

skutkovej vety podanej obžaloby - inak by musel súd ex lége uložiť obžalovanej povinnosť nahradiť
poškodeným spôsobenú škodu. V prípade rozhodovania o náhrade škody v adhéznom konaní by preto
mal súd ako účastníka konania na túto časť trestného konania prizvať príslušnú poisťovňu, s ktorou má
obžalovanú uzatvorenú poistnú zmluvu. Rovnako tak by mohlo dôjsť k situácii, že v čase do vyhlásenia
rozsudku, resp. nadobudnutia právoplatnosti takého rozsudku, by poisťovňa už realizovala poistné
plnenie vo vzťahu k poškodenému, ale rovnako tak aj po právoplatnosti takého rozsudku, ale obžalovaná

by vo výroku rozsudku bola zaviazaná k povinnosti nahradiť škodu, teda by bola stále povinnou v
rámci exekučného titulu. Preto odkázanie poškodených s ich nárokmi na náhradu škody na civilný
proces(pokiaľ si neuplatnili už nárok na náhradu škody voči poisťovni v prípravnom konaní v zmysle
vyššie uvedeného zákonného postupu), sa v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení javí ako
procesné „najčistejší" spôsob. V prípade rozhodnutia o povinnosti obžalovanej nahradiť poškodeným

spôsobenú škodu v rámci trestného konania by bol totiž civilný súd týmto "výrokom viazaný, preto by
výšku škody nemohol ani modifikovať, a teda aj prípadné ďalšie nároky na náhradu škody by sa javili ako
sporné(napr.objaveniesatrvalýchnásledkov,dodatočnezistenáškodanaďalšíchveciachpoškodených
pri dopravnej nehode a pod). V rámci civilného konania potom bude súd konať ako s účastníkmi konania
s poškodenými, obžalovanou a najmä poisťovňou, s ktorou má obžalované uzatvorenú poistnú zmluvu.

V zmysle zákona má potom zase poisťovňa právo regresu voči obžalovanej, ktorá škodu spôsobila.
V zmysle rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/54/2009 zo dňa 31.08.2010, poisťovňa má
(podľa §12 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z.) nárok na náhradu poistného plnenia, okrem poistníka,
proti každému, kto za škodu zodpovedá a za koho plnila. Poisťovňa má teda právo postihu aj proti
osobe, ktorá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zodpovedá na základe zavinenia,

t. j. aj proti vodičovi motorového vozidla. Právny poriadok pritom nie vždy ukladá povinnosť nahradiť
škodu tej osobe, ktorá ju konkrétne spôsobila. Práve za účelom ochrany poškodeného sa priznáva nárok
na náhradu škody tomu, u koho je väčší predpoklad, že bude schopný uspokojiť nárok na náhradu
škody, teda v takýchto prípadoch poisťovňa. Ak je jedna osoba povinná nahradiť škodu spôsobenú
inou osobou, má voči tejto osobe postih (§ 440 OZ). V prejednávanom prípade teda bude spôsobenú

škodu hradiť poisťovňa, ktorá si vo vzťahu k obžalovanej môže následne uplatniť postih, a to aj na
základe výroku o vine z tohto rozsudku. Pokiaľ by teda súd v rámci adhézneho konania chcel zaviazať
obžalovanú k povinnosti nahradiť poškodeným spôsobenú škodu, musel by do konania ako účastníka
prizvať poisťovňu, s ktorou má obžalovaná uzatvorenú poistnú zmluvu (v zmysle § 5 ods. 1 písm. d)
ZPZP),muselbyzisťovaťobsahsamotnejpoistnejzmluvyuzatvorenejmedziobžalovanouapoisťovňou,

skúmať všeobecné obchodné podmienky za účelom zistenia maximálneho poistného krytia, aby sa
odstránilo riziko, že poisťovňa odmietne plniť za obžalovanú, v prípade, ak by napr. vyčíslené liečebné
náklady neboli konečné, musel by vykonať aj dokazovanie k výške takto uplatnenej škody, tiež by musel
zisťovať, či do budúcna nehrozia poškodenému nejaké ďalšie trvalé následky z titulu spôsobenej škody
na zdraví, čo je podľa názoru súdu ďalšie pomerne rozsiahle dokazovanie, ktoré presahuje potreby

trestného stíhania a predĺžilo by ho.“

Súd ďalej uvádza, že na to, aby súd priznal poškodeným nárok na náhradu škody, tak takýto nárok
musí byť preukázaný čo do dôvodu a výšky a to ku dňu, resp. k relevantnému času rozhodovania
o takomto nároku. Dokazovanie vykonané na hlavnom pojednávaní súd posúdil tak, že procesná aktivita

strán smerovala najmä k výroku o vine, a podľa názoru súdu nebola dostatočná k výroku o náhrade
škody v tom smere, že by súd mohol takýto nárok poškodeným priznať. Zároveň platí, že súd by musel
vykonať ďalšie dokazovanie, čím je daný zákonný dôvod na odkázanie poškodených s ich nárokom
na civilný proces, pretože podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku „Ak podľa výsledku dokazovania
nie je podklad na vyslovenie povinnosti na náhradu škody alebo ak by bolo treba na rozhodnutie o

povinnosti na náhradu škody vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré presahuje potreby trestného stíhania a
predĺžilo by ho, súd odkáže poškodeného na civilný proces, prípadne na konanie pred iným príslušným
orgánom.“ Ďalšie dokazovanie za účelom zisťovania, či si poškodení uplatnili nárok na náhradu škody
proti obžalovanému v civilnom konaní, a ak áno, ako takéto konanie dopadlo, či došlo aj k ďalšiemuplneniu zo strany poisťovne, a to nielen z poisťovne poškodených (preukázaný je stav z roku 2023 –
výsluch z 13.02.2023), ale aj z poisťovne obžalovaného, a napokon dokazovanie týkajúce sa dôvodov a
výšky uplatnených nárokov. Poškodený H. F. si uplatnil nárok na náhradu škody vo výške 2000,- Eur, ako

náhradu cestovných nákladov, výdavkov na zabezpečovanie stravy, nakupovanie zdravotných pomôcok
apodobne,avšakztaktovšeobecnéhouplatnenéhonárokuniejemožnézistiť,ktorápoložkazodpovedá
akej sume, resp. akej časti z uplatneného nároku, pričom ani samotné náklady v konaní preukázané
neboli (napr. bločkami o úhrade). Poškodený E. F. si uplatnil nárok na náhradu škody vo výške 3469,-
Eur ako doposiaľ neuhradenú škodu na zdraví, avšak dokazovanie v dostatočnom rozsahu na priznanie

tohto nároku vykonané nebolo. Z výpovede poškodeného E. F. vyplýva, že nároky z ujmy na zdraví
riešil prostredníctvom dcéry s tým, že poškodený mal dostať z poisťovne vinníka dopravnej nehody
odškodnenie za ujmu na zdraví – bolestné a taktiež za trvalé následky. Splnomocnenec poškodeného
síce následne uplatnil nárok na náhradu škody pri preštudovaní vyšetrovacieho spisu v širšom rozsahu,
avšak smerom k tam uvádzaným tvrdeniam dokazovanie vykonané nebolo, resp. ani návrhy v tomto
smere urobené neboli (viď. č. l. 350), napr. nebol oboznámený lekársky posudok (č. l. 317-318).

Na základe všetkých vyššie uvedených úvah a skutočností súd postupoval v súlade s § 288 ods. 1
Trestného poriadku a oboch poškodených s nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces, teda
poškodení si môžu ich nároky uplatňovať v civilnom konaní.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom
Okresného súdu Trnava na Krajský súd v Trnave. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti
toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením
je až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie
smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie prokurátora, odvolanie,

ktoré podáva za obžalovaného jeho obhajca, ako aj odvolanie, ktoré podáva za poškodeného alebo za
zúčastnenú osobu ich splnomocnenec, musí byť zároveň odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti
sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.
Oprávnená osoba sa môže vzdať práva podať odvolanie. V prospech obžalovaného môžu rozsudok
odvolaním napadnúť i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec,

manžel a druh. Obžalovaný môže výslovne vyhlásiť, že nesúhlasí s podaním odvolania v svoj prospech
jeho príbuznými v priamom rade, jeho súrodencami, osvojiteľom, osvojencom, manželom a druhom.
Odvolanie má odkladný účinok.