Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, November 25, 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2CoKR/19/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1117230516
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lea Gubová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1117230516.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ley Gubovej a členiek senátu

JUDr. Dany Šiffalovič a Mgr. Ing. Daniely Bednárikovej, v spore žalobcu: JUDr. Marek Letkovský, so
sídlom kancelárie Legionárska 1/C, 831 04 Bratislava, správca úpadcu: NAVIGRAF GROUP s.r.o.,
Trenčianska 47, 821 09 Bratislava, IČO: 46 354 620, zast.: LEGALSKILLS.SK, s.r.o., so sídlom
Legionárska 1/C, 831 04 Bratislava, IČO: 36 720 500, proti žalovanému: 1/ EX-IN SPEED s.r.o., so
sídlom Pribinova 20, 811 09 Bratislava, IČO: 44 532 733 (ex offo výmaz k 17.10.2024), zast.: Advokátska
kancelária Prachová & Pobijak, s.r.o., so sídlom Pribinova 20, 811 09 Bratislava - mestská časť Staré
mesto, IČO: 50 491 300, 2/ ADC MEDIA a.s., so sídlom Povodská 5351/14A, 929 01 Dunajská Streda,

IČO: 36 564 168, zast.: VIRE law & consulting s.r.o., so sídlom Sasinkova 12, 811 08 Bratislava, IČO: 47
254 921, subst. zast.: zselinszky s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Laurinská 3, 811 01 Bratislava -
mestská časť Staré Mesto, IČO: 36 869 007, o určenie neúčinnosti právnych úkonov, o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Metského súdu Bratislava III č.k. B1-5Cbi/24/2017-529 zo dňa 18.04.2024, jednohlasne
takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súdu Bratislava III č.k. B1-5Cbi/24/2017-529 zo dňa
18.04.2024 voči žalovanému 2/ potvrdzuje.

II. Krajský súd v Bratislave konanie voči žalovanému 1/ zastavuje.

III. Súd žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému 1/ nepriznáva.

IV. Súd priznáva žalovanému 2/ voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalobu zamietol, výrokom II. žalovanému 1/

priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % a výrokom III. priznal žalovanému
2/ voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Rozhodol tak s poukazom najmä na
§ 57 ods. 1, ods. 2, ods. 4, § 58 ods. 1 až 4, § 59 ods. 1až 6, § 60 ods. 1, ods. 3 zákona č. 7/2005
Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZKR“ ) a § 255 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok (ďalej len „CSP“).

2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu

prvej inštancie dňa 20.12.2017 domáhal (po úprave petitu zo dňa 24.05.2019) určenia neúčinnosti
právnych úkonov: (i) Zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 01.10.2014 (ďalej len „zmluva o
nájme 1“) uzavretej medzi úpadcom a žalovaným 1/, predmetom ktorej bol prenájom nehnuteľností
špecifikovaných v bode 3 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, a to voči veriteľom prihláseným dokonkurzu úpadcu a zároveň žiadal uložiť žalovanému 1/ povinnosť zaplatiť úpadcovi k rukám žalobcu
sumu 103.501,94 eur; (ii) Zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 01.08.2014 (ďalej len „zmluva
o nájme 2“) uzavretej medzi úpadcom a žalovaným 2/, predmetom ktorej bol prenájom nehnuteľností

bližšie špecifikovaných v bode 3 odôvodnenia napadnutého rozsudku a zároveň žalobca žiadal, aby
žalovaný 2/ bol zaviazaný zaplatiť úpadcovi k rukám žalobcu sumu 125.802,58 eur.

3. Žalobu odôvodnil tým, že je správcom úpadcu NAVIGRAF GROUP s.r.o., Trenčianska 47, 821 09
Bratislava, IČO: 46 354 620 (ďalej len „úpadca“), konkurz na majetok ktorého bol vyhlásený uznesením

Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 8K/35/2016 zo dňa 20.12.2016. Úpadca dňa 01.08.2014 uzavrel
so žalovaným 2/ zmluvu o nájme 2, predmetom ktorej bolo dočasné odplatné užívanie nehnuteľností
úpadcu zapísaných na LV č. XXX pre k.ú. V.. Zmluva o nájme 2 bola uzavretá na 10 rokov, počnúc
dňom 15.07.2014, pričom výška nájomného bola stanovená na 100,00 eur bez DPH mesačne. Rozsah
prenajatých priestorov vo vlastníctve úpadcu bol následne upravený dodatkom z 31.08.2014, a to s
účinnosťouk01.09.2014,čoumožnilouzavretiezmluvyonájme1,ktorúúpadcauzavrelsožalovaným1/

dňa 01.10.2014 s tým, že predmetom zmluvy bolo užívanie niektorých nehnuteľností úpadcu zapísaných
na LV č. XXX pre k.ú. V. počnúc dňom 01.10.2014, na dobu určitú, 10 rokov, pričom výška nájomného
bola stanovená na 100,00 eur bez DPH mesačne. Žalovaný 1/ prenajaté priestory ďalej dal do podnájmu
žalovanému 2/ na základe zmluvy o podnájme nebytových priestorov z 01.12.2014 (ďalej len „zmluva o
podnájme“) s tým, že výška odplaty za užívanie v zmysle zmluvy o podnájme bola medzi žalovaným 1/

a žalovaným 2/ stanovená na 2900,00 eur bez DPH mesačne.

4. Žalobca má za to, že za každý kalendárny mesiac bol úpadca ukrátený o rozdiel medzi trhovou výškou
nájomného, ktorá mu mala za bežných okolností prislúchať, a sumou 200,00 eur bez DPH, ktorá mu na
základe nájomných zmlúv v skutočnosti prislúchala. Do úvahy je nutné brať tiež tú okolnosť, že žalovaný

2/ na základe podnájomnej zmluvy platil žalovanému 1/ sumu 2.900,00 eur bez DPH mesačne, ktorú
si žalovaný 1/ ponechal vo svoj vlastný prospech, čím ďalej ukracoval úpadcu. Podľa žalobcu sa mala
trhováhodnotanájmupripredmetenájmupohybovaťvovýške6.000,00eurmesačnebezDPHmesačne
a vzhľadom na skutočnosť, že išlo o porovnateľné veľkosti prenajatých nehnuteľností, od každého zo
žalovaných požadoval žalobca polovicu bežného trhového nájomného, a teda po zohľadnení skutočnej

platby vo výške 100,00 eur mesačne požadoval od žalovaných mesačne 2.900,00 eur mesačne bez
DPH počnúc 09.12.2014 do 05/2017 a pri žalovanom 2/ od 15.07.2014 do 05/2017.

5. Žalobca podmienku ukrátenia veriteľov preukazoval skutočnosťou, že do konkurzu sa prihlásilo
celkovo sedem veriteľov, objem prihlásených pohľadávok presahuje 6 mil. eur a medzi nimi figuruje aj

žalovaný 2/. Z prihlásených pohľadávok okrem iného vyplýva aj to, že veriteľ SENSE ENTERPRISES
Ltd. evidoval voči úpadcovi k 31.12.2013 splatnú pohľadávku vo výške 186.000,00 eur, veriteľ Deutsche
Leasing Slovakia, spol. s r.o. evidoval voči úpadcovi k 15.05.2014 splatnú pohľadávku vo výške cca
852.000,00 eur a veriteľ Československá obchodná banka, a.s. evidoval k 08.07.2014 voči úpadcovi
pohľadávku vo výške 14.684,05 eur. V čase vykonania predmetných právnych úkonov sa mal úpadca

nachádzať v úpadku, čo žalobca odvodzoval od účtovnej závierky za rok 2014, keďže jeho vtedy splatné
záväzky presahovali sumu 1,0 mil. eur, hoci majetok v danom čase bol maximálne v hodnote 589.384,00
eur. Zároveň poukazoval na predchádzajúce rozhodnutia súdov, ktoré konštatovali predĺženie úpadcu,
a to rozsudok Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 1Cbi/22/2017 zo dňa 26.08.2021, ako aj rozsudok
Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 33NcKR/12/2022 zo dňa 13.02.2023.

6. Žalobca v žalobe poukazoval na spriaznenosť žalovaného 1/ s úpadcom od 09.12.2014, kedy sa
spoločníkom žalovaného 1/ stal konateľ úpadcu. Vo vzťahu k žalovanému 2/ žalobca uviedol, že
v jeho prípade sa síce nejedná o spriaznenú osobu úpadcu tak, ako to definuje zákon, avšak je
zrejmé, že žalovaný 2/ musel mať nadštandardné vzťahy s úpadcom ako aj nadštandardné informácie,

keďže za iných okolností si nemožno predstaviť uzavretie pre úpadcu tak nevýhodnej nájomnej zmluvy
medzi úpadcom a žalovaným 2/; okrem toho, prinajmenšom od momentu, kedy vstúpil žalovaný 2/
do vzťahu so žalovaným 1/ na základe podnájomnej zmluvy, si žalovaný 2/ musel byť vedomý toho,
že aj v prípade zmluvy o nájme 2 sa jedná o ukracovanie veriteľov úpadcu. Keďže žalovaný 1/ bol
spriaznenou osobou úpadcu do 09.12.2014, od tohto momentu je možné sporné úkony urobené s

ním napadnúť odporovateľnosťou. Keďže žalovaný 2/ nebol osobou spriaznenou s úpadcom, kritéria
stanovené zákonom na určenie neúčinnosti úkonov úpadcu pred vyhlásením konkurzu by v prípade
úkonu bez primeraného protiplnenia podľa § 58 ZKR boli stanovené odlišne. Žalobca však poukázalna to, že v prípade žalovaného 2/ je namieste uvažovať o skutkovej podstate odporovateľného úkonu
úpadcu vyjadreného v ustanovení § 60 ZKR.

7. Žalovaný 1/ mal za to, že právny úkon, a to uzavretie zmluvy o nájme 1, nespôsobil úpadok úpadcu
a v uvedenom období úpadca ani v úpadku nebol, čo žalovaný 1/ preukazoval znaleckým posudkom č.
9/2013, vyhotoveným znalcom Ing. Dudekom, v zmysle ktorého hodnota nehnuteľností predstavovala
výšku 999.000,- eur, a teda hodnota majetku úpadcu bola pomerne vysoká. Žalovaný 1/ mal za to, že
ani podmienka uvádzaná v § 58 ods. 1 ZKR nebola naplnená, keďže sa nejednalo o bezodplatný právny

úkon ani odplatný právny úkon dlžníka, ktorého obvyklá cena je podstatne vyššia ako obvyklá cena
plnenia. Podľa žalovaného 1/ zmluva o nájme 1 bola uzavretá iba na časť nehnuteľností vo výmere
cca pod 50 m2, a preto cenu nájomného vo výške 100,00 eur mesačne považoval za obvyklú cenu s
poukazom na danú lokalitu. Žalovaný 1/ v písomnom podaní doručenom súdu dňa 12.06.2023 uviedol,
že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno preukázania základného predpokladu úspechu v
odporovacej žalobe tým, že nepreukázal, že sa majetok dlžníka sporným právnym úkonom zmenšil a

že majetok, ktorý zostal úpadcovi na uspokojenie existujúcich pohľadávok nepostačoval. Žalobca len
poukázal na prihlášky (resp. pohľadávky) veriteľov, týmto však nepreukázal ich ukrátenie.

8. Žalovaný 2/ uviedol, že nikdy nebol osobou spriaznenou s úpadcom. Uznesenie o začatí konkurzného
konania bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 166/2016 dňa 26.08.2016. Za uvedených okolností,

ak aj by nájomná zmluva bola právnym úkonom bez primeraného protiplnenia podľa § 58 ZKR, nie
je možné jej odporovať, pretože bola uzavretá dňa 01.08.2014, resp. výrazne skôr, ako je lehota
ustanovená v 58 ods. 3 ZKR. Žalobca nepreukázal, že uzavretie nájomnej zmluvy spôsobil úpadok
dlžníka alebo že dlžník bol v čase uzavretia nájomnej zmluvy platobne neschopný alebo predlžený.
Účtovná závierka úpadcu za rok 2014, ktorú žalobca predložil ako dôkaz, obsahuje údaje nie ku

dňu uzavretia nájomnej zmluvy, ale ku dňu 31.12.2014. Žalovaný 2/ ďalej zdôraznil, že úspešnosť
odporovateľnosti závisí od toho, či sa majetok dlžníka jeho právnym úkonom zmenšil, v akom rozsahu
a aký majetok mu ostal na uspokojenie pohľadávok. Žalobca sa vo svojej žalobe vôbec nezmienil,
pohľadávka ktorého veriteľa bola vlastne ukrátená uzavretím nájomnej zmluvy a nepreukázal, že
uzavretím nájomnej zmluvy došlo k ukráteniu uspokojenia pohľadávky veriteľa a k zmenšeniu majetku

úpadcu.

9. Vykonaným dokazovaním dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalobcovi sa nepodarilo preukázať
ukracujúci charakter predmetných právnych úkonov, že v dôsledku predmetných právnych úkonov
došlo k zníženiu miery uspokojenia veriteľov tak, aby boli naplnené predpoklady ustanovenia § 57

ods. 4 ZKR. Súd prvej inštancie posúdil predmetné právne úkony ako platné právne úkony s tým, že
ich platnosť nie je dotknutá ani dohodnutou výškou odplaty. Uviedol, že v danom prípade nemožno
konštatovať, že došlo k zníženiu majetku úpadcu. Uzavretím predmetných nájomných zmlúv došlo k
navýšeniu majetku v podobe získania príjmu z daných právnych úkonov. Podstata argumentácie žalobcu
spočívala v prednesení tvrdení a preukazovaní, že dohodnutá odplata za prenájom nebola v súlade s

trhovými cenami, a teda správcom požadovaná čiastka po prípadnom vyslovení neúčinnosti by mala
predstavovať rozdiel medzi prijatým plnením a plnením, ktoré by zodpovedalo trhovej výške nájmu. V
tejto súvislosti súd prvej inštancie konštatoval, že v konaní nebola preukázaná žiadna právna povinnosť,
ktorá by úpadcu zaväzovala nehnuteľnosti resp. hnuteľné veci v jeho vlastníctve prenajímať resp. inak
ich zhodnocovať. Skutočnosť, že ich prenajal za dohodnutú sumu, nemožno vyložiť inak, ako tak, že

svoj majetok o nejakú čiastku zhodnotil a príjem z prenájmu tak predstavuje zvýšenie jeho majetku.
Na uvedenú skutočnosť nemôže mať vplyv dohodnutá výška odplaty, aj keď sa v porovnaní s výškou
podnájmu, resp. s výškou trhových cien môže javiť ako nevýhodná. Súd prvej inštancie poukázal na
zmluvnú voľnosť strán a prípadnú zodpovednosť štatutárnych orgánov v zmysle ustanovenia § 135a
Obchodného zákonníka v prípade spôsobenia nejakej škody v súvislosti s ich činnosťou. Vzhľadom

na ustálenú judikatúru (napr. uznesenie NS SR 5Obdo 8/2021 zo dňa 24.05.2022), ktorá pre splnenie
predpokladov odporovateľnosti požaduje preukázanie zníženia miery uspokojenia, ktorá je odvodená
od zníženia majetku úpadcu, nemožno podľa súdu pri skutkových okolnostiach, kedy došlo naopak k
zvýšeniu majetku dlžníka, vyvodiť záver o zníženie miery uspokojenia veriteľov v konkurze.

10. Súd prvej inštancie vyhodnotil v konaní, že žalobca nepreukázal stav majetku úpadcu pred
predmetným právnym úkonom a po ňom, a teda jeho prípadné zníženie, ktoré by malo následne
vplyv na mieru uspokojenia prípadných veriteľov, ktorých pohľadávky existovali v čase vykonania
právneho úkonu. Žalobca poukazoval na existenciu veriteľov v konkurze vo výške 6 mil. eur avšaknepreukázal ich ukrátenie. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti zdôraznil, že úspešnosť odporovateľnosti
závisí od toho, či sa majetok dlžníka - úpadcu jeho právnym úkonom zmenšil, v akom rozsahu a
aký majetok mu ostane na uspokojenie prihlásených pohľadávok veriteľov. V danom prípade nebolo

preukázané zmenšenie majetku úpadcu. Z predložených dôkazov ani tvrdení žalobcu nevyplývala
skutočnosť, ktorá by preukazovala stav majetku úpadcu v čase účinnosti odporovaného právneho úkonu
anáslednepouskutočneníodporovanéhoprávnehoúkonuzhľadiskajehodopadunamieruuspokojenia
pohľadávok veriteľov, ktoré existovali v čase uskutočnenia tohto úkonu a ktoré zároveň boli prihlásené
do konkurzu. Na preukázanie stavu majetku nepostačuje odkaz na účtovnú závierku z roku 2014, teda

pár mesiacov po uskutočnení predmetných právnych úkonov. Žalobca nepredložil žiadne dôkazy, ktoré
by preukazovali majetok a záväzky úpadcu bezprostredne pred predmetným právnym úkonom a po
vykonaní predmetného úkonu. Ukracujúci charakter úkonu nie je možné vyvodiť len z počtu prihlásených
veriteľov do konkurzu (obdobne aj rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 25CoKR/2/2014
zo dňa 21.07.2014).

11. Vzhľadom ku skutočnosti, že žalobca nepreukázal predmetný zákonný predpoklad v zmysle §
57 ods. 4 ZKR, súd prvej inštancie žalobu zamietol a ďalej už neskúmal ďalšie predpoklady pri
jednotlivých skutkových podstatách odporovateľnosti. V nadväznosti na tieto právne závery súd prvej
inštancie považoval za bezpredmetné posudzovať ďalšie sporné tvrdenia, či už o určení výšky majetku v
nadväznosti na účtovnú závierku (keďže sa neurčovala bezprostredne k predmetným právnym úkonom

a po ich vykonaní), stavu záväzkov, hodnotenia úpadku úpadcu, alebo k úmyslu ukrátenia žalovaného
2/. Z uvedeného dôvodu, vzhľadom na posúdenie skutkového stavu súdom prvej inštancie tak, že
nedošlo k zníženiu majetku, súd prvej inštancie z dôvodu hospodárnosti zamietol aj návrh na vykonanie
dokazovania znaleckým posudkom.

12. O trovách konania rozhodol v zmysle § 255 CSP a žalovaným priznal voči žalobcovi náhradu trov
konania v plnom rozsahu.

13. Proti tomuto rozsudku v celom rozsahu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie z
dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), e), f) a h) CSP, v ktorom namieta, že súd prvej inštancie dospel

k nesprávnym skutkovým, resp. právnym záverom. Podľa názoru žalobcu tento preukázal existenciu
viacerých splatných pohľadávok ako aj existenciu ukrátenia veriteľov. Má za to, že celé rozhodnutie je
arbitrárne, nedostatočne odôvodnené, a to v takej intenzite, že porušuje právo žalobcu na spravodlivý
proces. Súd prvej inštancie sa riadnym spôsobom nevysporiadal ani so základnými tvrdeniami,
argumentmi a dôkazmi predloženými resp. navrhnutými žalobcom (napr. navrhnuté pripojenie súdnych

spisov,vktorýchbolopreukázané,žeúpadcabolvúpadkuvdanomčase),anineprihliadolnapredložené
dôkazy a predchádzajúce súdne rozhodnutia v skutkovo podobných veciach, nevysvetlil prečo na ne
neprihliadol, iba uzavrel, že vzhľadom ku skutočnosti, že žalobca nepreukázal predmetný zákonný
predpoklad v zmysle § 57 ods. 4 ZKR, bolo už bezpredmetné skúmanie ďalších predpokladov pri
jednotlivých skutkových podstatách odporovateľnosti a súd žalobu zamietol. Podľa názoru žalobcu bez

skúmania sporných tvrdení, či už o určení výšky majetku v nadväznosti na účtovnú závierku, stavu
záväzkov, hodnotenia úpadku úpadcu alebo k úmyslu ukrátenia žalovaného 2/, nie je možné uzavrieť
nesplnenie, resp. nepreukázanie predpokladov odporovateľnosti. Súd prvej inštancie zároveň nijakým
spôsobom nevysvetlil, prečo sa v rozhodnutí nezaoberal argumentami žalobcu, že žalovaný 1/ bol
od dňa 09.12.2014 spriaznenou osobou s úpadcom. Rovnako sa súd prvej inštancie nevysporiadal

so skutočnosťou, že žalovaný 2/ musel mať nadštandardné vzťahy s úpadcom ako aj nadštandardné
informácie, keďže za iných okolností si nemožno predstaviť uzavretie pre úpadcu tak nevýhodnej
nájomnej zmluvy medzi úpadcom a žalovaným 2/. Prinajmenšom od momentu, kedy vstúpil žalovaný 2/
do vzťahu so žalovaným 1/ na základe podnájomnej zmluvy, musel si byť vedomý toho, že aj v prípade
nájomnej zmluvy 2, ktorú uzavrel sám s úpadcom, sa jedná o ukracovanie veriteľov úpadcu. Rovnako sa

súd nevysporiadal s dôkazmi preukazujúcimi, že žalovaný 2/ odkúpil pohľadávku spoločnosti Deutsche
Leasing Slovakia, spol. s r.o. voči úpadcovi za dlžné leasingové splátky vo výške 4.101,20 eur, a
teda je preukázané, že najneskôr dňa 07.10.2014 si žalovaný 2/ bol vedomý toho, že úpadca nie je
schopný splácať ani len leasingové splátky v hodnote 4.101,20 eur, a teda si musel byť vedomý, že
keby mu platil trhové nájomné, zrejme by minimálne tieto svoje záväzky úpadca vedel plniť. Žalobca

nesúhlasí s tvrdeniami súdu prvej inštancie, že úpadca prenajal nehnuteľnosti za dohodnutú sumu a
svoj majetok o nejakú čiastku zhodnotil a príjem z prenájmu tak predstavuje zvýšenie jeho majetku.
Žalobca argumentuje, že v tomto prípade majetkom úpadcu bolo právo k nehnuteľnostiam, ktoré sa
dá oceniť sumou 6.000,00 eur mesačne, tento majetok úpadca znížil každý mesiac o 5.800,00 eur na200,00 eur mesačne, a teda je nepochybné, že sa tento majetok úpadcu sa znížil. Úpadca prišiel o
možnosť získať 6.000,00 eur mesačne, čo je nepochybne zníženie majetku. Úpadca sa vzdal svojho
práva napr. užívať predmet nájmu, resp. ho prenajať inej osobe a pod., ktoré má trhovú hodnotu cca

6.000,00 eur výmenou za 200,00 eur. Výklad súdu prvej inštancie, v zmysle ktorého zvýšenie majetku
o 200,00 eur mesačne (bez ohľadu na stratu vo výške 6.000,00 eur mesačne) je potrebné vykladať
ako nezníženie resp. dokonca zvýšenie majetku úpadcu považuje žalobca za prísne formalistický a
hlavne nelogický. Úžitky z priestoru brali žalovaní 1/ a 2/ na úkor úpadcu, pričom z týchto prostriedkov,
keby boli vo vlastníctve úpadcu, mohli byť (minimálne v časti) uspokojení veritelia úpadcu, ktorí už v

danom čase mali splatné pohľadávky. Okrem toho rozhodnutie je podľa názoru žalobcu aj prekvapivé a
v rozpore so zásadou predvídateľnosti súdnych rozhodnutí. V konaní žalobca poukázal na skutočnosť,
že dvaja sudcovia (konanie MS BA III sp. zn. 1Cbi/22/2017 a sp. zn. 33NcKR/12/2022) nezávisle od
seba dospeli k záveru, že úpadca bol v úpadku, a teda súd prvej inštancie bol povinný minimálne
vysvetliť, z akých dôvodov sa odchýlil od týchto rozhodnutí. Pokiaľ teda úpadca v mesiaci júl 2014
(konkrétne dňa 08.07.2014) bol v úpadku, nepochybne v ňom bol aj v mesiaci august 2014, resp.

október 2014, kedy boli vykonané odporovateľné úkony. Súd prvej inštancie sa rovnako nevyporiadal s
argumentami žalobcu, ktorý preukázal, že úpadca bol okrem predĺženia aj platobne neschopný, nakoľko
úpadca nebol schopný plniť 30 dní po lehote splatnosti aspoň dva peňažné záväzky viac ako jednému
veriteľovi, a teda bol úpadca v úpadku. Žalobca ďalej uviedol, že čo sa týka majetku dlžníka, preukázal,
že v zmysle účtovnej závierky úpadcu za rok 2014 evidovaný majetok k 31.12.2014 bol v hodnote

1.414.384,- eur, z toho 396.010 eur predstavuje hodnota nehnuteľností a 825.000,- eur je hodnota
hnuteľného majetku. K hodnote hnuteľného majetku nemožno prihliadať, pretože sa jedná o stroj, ktorý
bol financovaný zo strany Deutsche Leasing Slovakia a bol v jeho majetku a úpadca ho využíval na
základe leasingovej zmluvy, pričom neuhradil druhú splátku a Deutsche leasing Slovakia leasingovú
zmluvu vypovedal ku dňu 27.05.2014, kedy úpadca stratil oprávnenie tento stroj užívať. Je pravdou,

že žalovaný 1/ označil znalecký posudok, podľa ktorého bola v čase vyhotovovania posudku hodnota
nehnuteľností vo vlastníctve úpadcu stanovená na sumu 999.000,- eur. Žalobca však poukázal na to,
že posudok bol vyhotovovaný v inom čase ako malo dôjsť k odporovateľným úkonom, pričom podstatné
je skúmať hodnotu majetku a záväzkov v čase, kedy malo dôjsť k odporovateľným úkonom. Žalobca
má za to, že v čase kedy malo dôjsť k odporovateľným úkonom, hodnota nehnuteľností nebola v

sume stanovenej znaleckým posudkom. To vyplýva aj zo samotnej účtovnej závierky úpadcu, kde je
396.010,- eur hodnota nehnuteľností. Pokiaľ mal úpadca v čase vykonania sporných úkonov záväzky
minimálnevovýškecca2miliónyeurajehomajetoktakútohodnotuanizďalekanedosahoval,azároveň
mal minimálne 2 veriteľov, ktorých pohľadávky nebol schopný plniť a neplnil, čo je potvrdené tým, že
neboli dodnes uspokojené, úpadca v danom čase musel byť v úpadku. Výklad znenia zákona zo strany

súdu prvej inštancie, že žalobca je povinný uviesť, akú hodnotu mal majetok dlžníka bezprostredne po
tvrdených ukracujúcich úkonoch, považuje žalobca za nesprávny a príliš formalistický. Týmto prílišným
formalizmom by mohlo dôjsť k upretiu možnosti, resp. dokonca k úplnej nemožnosti úspešne odporovať
akýkoľvek ukracujúci úkon, keďže je de facto nemožné preukázať, aká bola konkrétna výška majetku v
danom momente. Žalobca nesúhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že nepostačuje odkaz na účtovnú

závierku z roku 2014, teda pár mesiacov po uskutočnení predmetných právnych úkonov. Má za to, že
táto účtovná závierka bola v danom času dostatočne aktuálnym a relevantným zdrojom informácií, a
teda je riadnym a postačujúcim dokladom preukazujúcim hodnotu majetku úpadcu v danom čase. Z
dôvodu právnej istoty je vhodné, aby sa odvolací súd alebo iná súdna autorita vyjadrila k tejto právnej
otázke, či je naozaj nevyhnutné preukazovať hodnotu majetku bezprostredne pred, resp. po vykonaní

úkonov (a ak áno, musí byť zároveň aj objasnené, čo znamená „bezprostredne“ a ako presne je to
potrebné preukazovať pokiaľ by nemala postačovať účtovná závierka). Žalobca navrhuje, aby odvolací
súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobu zamietol alebo zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

14. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný 2/ a uviedol, že mal s úpadcom iba právny vzťah založený
zmluvou o nájme nebytových priestorov uzavretou dňa 01.08.2014. So žalovaným 1/ mal žalovaný 2/ iba
právny vzťah založený medzi nimi podnájomnou zmluvou uzavretou dňa 01.12.2014, prospech z ktorej
však nemal žalovaný 2/, ale zrejme žalovaný 1/. Žalovaný 2/ nie je spriaznenou osobou s úpadcom.
Úspešnosť odporovateľnosti závisí od toho, či sa majetok dlžníka jeho právnym úkonom zmenšil, v akom

rozsahu a aký majetok mu ostane na uspokojenie pohľadávky. Uzavretím nájomnej zmluvy sa majetok
úpadcu zväčšil. Žalobca nepreukázal, že uzavretím nájomnej zmluvy došlo k ukráteniu uspokojenia
pohľadávky veriteľa a k zmenšeniu majetku úpadcu. Žalovaný 2/ navrhuje, aby odvolací súd rozsudoksúdu prvej inštancie vo všetkých jeho výrokoch potvrdil ako vecne správny a priznal žalovanému 2/
náhradu trov odvolacieho konania priznal proti žalobcovi.

15. Žalovaný 1/ sa nevyjadril k odvolaniu. Ďalšie vyjadrenia neboli súdu predložené.

16. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací v zmysle § 196a ZKR a § 34 CSP prejednal vec podľa
§ 380 ods. 1, bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom
termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s § 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 CSP oznámený

na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Bratislave dňa 18.11.2025. Rozsudok bol verejne
vyhlásený dňa 25.11.2025. Po oboznámení sa s procesným postupom súdu prvej inštancie, s obsahom
súdneho spisu, s dôvodmi odvolania žalobcu, vyjadreniami v odvolacom konaní, dospel súd k záveru,
že odvolanie žalobcu nie je dôvodné a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné potvrdiť
ako vecne správny vo vzťahu k žalovanému 2/ a konanie vo vzťahu k žalovanému 1/ zastaviť.

17. Podľa § 64 CSP, ak strana zanikne počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd
rozhodne, že v konaní pokračuje s jej právnym nástupcom. Ak právneho nástupcu niet, súd konanie
zastaví.

18. Podľa § 66 CSP, ak strata procesnej subjektivity nastane až po vyhlásení rozhodnutia, ktorým sa

konanie končí, postupuje súd podľa § 63 a § 64; vyhláseným rozhodnutím zostáva súd viazaný.

19. Odvolací súd v prvom rade poukazuje na skutočnosť, že vo veci bolo výpisom z Obchodného
registra Mestského súdu Bratislava III zistené, že žalovaný 1/ bol ku dňu 17.10.2024 ex offo vymazaný z
obchodnéhoregistra.Vzhľadomnauvedenéodvolacísúdspoukazomnacitovanézákonnéustanovenia

konanie voči žalovanému 1/ zastavil (výrok II.) pre stratu procesnej subjektivity na strane žalovaného
1/ po vyhlásení rozsudku, po podaní odvolania, avšak pred rozhodnutím odvolacieho súdu o tomto
odvolaní. Žalobcovi nepriznal voči žalovanému 1/ nárok na náhradu trov konania v zmysle § 256 ods.
1 CSP (a contrario), nakoľko žalovaný 1/ zavinil zastavenie konania, ale keďže bol ex offo vymazaný z
obchodného registra, nie je možné ho zaviazať na náhradu trov konania (výrok III.).

20. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

21.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

22. Po dôslednom oboznámení sa s obsahom spisu, s obsahom napadnutého rozsudku a s konaním,
ktoré predchádzalo jeho vyhláseniu, ako aj s obsahom odvolania žalobcu a vyjadreniami v odvolacom

konaní, odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku s tým, že súd prvej inštancie na
základedostatočnezistenéhoskutkovéhostavuvyvodilsprávneprávnezáverypremietnutédovýrokovej
časti napadnutého rozsudku a svoje rozhodnutie spôsobom súladným s dikciou ustanovenia § 220 ods.
2 CSP dostatočne presvedčivo odôvodnil. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je jednoznačne zrejmý
myšlienkový postup súdu prvej inštancie. Konanie pred súdom prvej inštancie bolo vedené v súlade so

zásadou kontradiktórnosti civilného procesu a odvolací súd nezistil žiadne vady procesného charakteru,
ktoré by mali za následok nesprávnosť napadnutého rozhodnutia.

23. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia dospel k právnemu záveru, že napadnuté
rozhodnutie súdu prvej inštancie plne akceptuje požiadavku zákona. Odvolací súd sa preto obmedzuje

len na skonštatovanie správnosti dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie, na odôvodnenie
napadnutého rozsudku odkazuje, nakoľko sa s ním stotožňuje a na doplnenie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia a k podstatným tvrdeniam uvedených v odvolaní, odvolací súd uvádza
nasledovné:

24. Podľa § 57 ZKR (v príslušnom znení): (1) Právne úkony týkajúce sa majetku dlžníka sú v konkurze
voči veriteľom dlžníka neúčinné, ak im správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky podľa tohto zákona
odporuje. Veriteľ môže odporovať právnemu úkonu týkajúcemu sa majetku dlžníka, len ak správca
v primerane lehote jeho podnetu na odporovanie nevyhovel. (2) Právo odporovať právnemu úkonuzanikne, ak sa neuplatní u povinnej osoby alebo na súde do jedného roka od vyhlásenia konkurzu; právo
odporovať právnemu úkonu sa považuje za uplatnené u povinnej osoby, len ak povinná osoba toto právo
písomne uznala. (3) Odporovať podľa tohto zákona možno aj právnym úkonom, z ktorých nároky sú

už vykonateľné alebo uspokojené. (4) Odporovať podľa tohto zákona možno len tomu právnemu úkonu
dlžníka, ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka.

25. Podľa § 58 ZKR: (1) právnym úkonom bez primeraného protiplnenia na účely tohto zákona je
bezodplatný právny úkon dlžníka alebo odplatný právny úkon dlžníka, na ktorého základe dlžník poskytol

alebo sa zaviazal poskytnúť plnenie, ktorého obvyklá cena je podstatne vyššia ako obvyklá cena plnenia,
ktoré na jeho základe získal alebo má získať. (2) právnemu úkonu bez primeraného protiplnenia možno
odporovať, ak spôsobil úpadok dlžníka alebo bol urobený počas úpadku dlžníka. Ak ide o právny úkon
urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úpadok dlžníka v čase urobenia právneho úkonu sa
predpokladá, ak sa nepreukáže opak. (3) Odporovať možno len tým právnym úkonom bez primeraného
protiplnenia, ktoré boli urobené počas jedného roka pred začatím konkurzného konania. Ak ide o právny

úkon bez primeraného protiplnenia urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, možno odporovať
tiež tým právnym úkonom, ktoré boli urobené počas troch rokov pred začatím konkurzného konania.

26. Podľa § 60 ZKR: (1) Odporovať možno tiež každému právnemu úkonu, ktorým dlžník ukrátil svojich
veriteľov (ďalej len „ukracujúci právny úkon“), ak bol urobený s úmyslom dlžníka ukrátiť svojich veriteľov

a tento úmysel bol alebo musel byť druhej strane známy. (2) Ak ide o právny úkon urobený v prospech
osoby spriaznenej s dlžníkom, úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov, ako aj vedomosť druhej strany
o tomto úmysle sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak. (3) Odporovať možno len tým ukracujúcim
právnym úkonom, ktoré boli urobené počas piatich rokov pred začatím konkurzného konania.

27. Odporovateľnosť právnych úkonov je osobitný inštitút, ktorý slúži na ochranu veriteľov v prípade
právnych úkonov dlžníka, ktoré majú negatívny dopad na veriteľov dlžníka v podobe ukrátenia
uspokojenia ich pohľadávok. Z ustanovenia § 57 ods. 4 ZKR vyplýva, že odporovať možno len
takému právnemu úkonu dlžníka, ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého
z veriteľov dlžníka. K tomu dôjde v zásade vtedy, keď sa právnym úkonom dlžníka zmenší

majetok. Základným predpokladom odporovateľnosti právneho úkonu je teda ukrátenie uspokojenia
pohľadávok veriteľov, pričom ak uvedený predpoklad chýba, je z pohľadu základného zmyslu a
podstaty odporovateľnosti vylúčené takýto úkon postihnúť odporovateľnosťou. Dôkazné bremeno v
otázke preukázania ukrátenia uspokojenia pohľadávky veriteľa spočíva na žalobcovi. Úspešnosť
odporovateľnosti závisí od preukázania, či sa majetok dlžníka jeho právnymi úkonmi zmenšil, v akom

rozsahu a aký majetok ostal dlžníkovi po účinnosti odporovaného úkonu na uspokojenie pohľadávky
veriteľa. Podmienky odporovania právnemu úkonu sú: a/ existencia právneho úkonu, ktorým sa
ukracuje pohľadávka veriteľa (odporovateľný úkon), b/ platnosť odporovateľného právneho úkonu, c/
vymáhateľnosť pohľadávky veriteľa, d/ ukrátenie veriteľa (objektívna stránka) a e/ úmysel ukrátiť veriteľa
(subjektívna stránka).

28. V tejto súvislosti odvolací súd odkazuje na rozhodnutie č. 33 zo Zbierky stanovísk NS a súdov
SR 3/2016, z ktorého o.i. vyplýva, že pre úspešnosť odporovacej žaloby musí správca preukázať,
že prevodom práva vec užívať a práva odkúpiť ju, došlo k ukráteniu pohľadávok veriteľov dlžníka,
ktorí majú voči dlžníkovi pohľadávky v čase účinnosti napadnutého právneho úkonu. Predpokladom

každej odporovateľnosti je zníženie uspokojenia pohľadávok veriteľov dlžníka, čo predpokladá také
zmenšenie hodnoty majetku dlžníka, že po účinnosti odporovaného právneho úkonu dlžníka sa zníži -
ukráti uspokojenie pohľadávok veriteľov. K tomu dochádza aj vtedy, ak dlžník nemal ani pred vykonaním
odporovaného právneho úkonu dostatok majetku na úplné uspokojenie pohľadávok veriteľov, avšak po
účinnosti tohto právneho úkonu sa miera uspokojenia pohľadávok veriteľov ešte viac zníži. Na druhej

strane platí, že aj keď dôjde odporovaným právnym úkonom k zníženiu hodnoty majetku dlžníka, avšak
zostávajúci majetok dlžníka stačí na uspokojenie pohľadávok veriteľov dlžníka, ktorí majú pohľadávky v
časeúčinnostiprávnehoúkonu,nemôžebyťodporovaciažalobaúspešná.Dôkaznébremenoovšetkých
týchto skutočnostiach je na správcovi.

29. Odvolací súd zároveň poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obdo/53/2022 zo
dňa 27.03.2024, z ktorého o.i. vyplýva, že predpokladaný úpadok ako stav majetku dlžníka definovaný
v § 3 ZKR nie je možné stotožňovať s vlastnosťou odporovaného úkonu, spočívajúcou v ukrátení
uspokojenia prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka, teda takým vplyvom odporovanéhoprávneho úkonu na stav majetku dlžníka, ktorého následkom je zmenšenie uspokojenia niektorej z
pohľadávok veriteľa prihlásených do konkurzu. Nie každý právny úkon uskutočnený dlžníkom v čase,
kedy je v úpadku alebo sa jeho úpadok predpokladá, má totiž nevyhnutne za následok ukrátenie

niektorej z pohľadávok veriteľa. Je práve procesnou zodpovednosťou správcu, aby ukrátenie niektorej
z pohľadávok prihlásených do konkurzu preukázal.

30.Predmetomodvolaciehokonaniaboloposúdeniesprávnostizáverusúduprvejinštancie,ktorýžalobu
zamietol z dôvodu nepreukázania zákonného predpokladu pre úspešné odporovanie právnym úkonom

v konkurze v zmysle § 57 ods. 4 ZKR, ktorým je ukracujúci charakter odporovaného právneho úkonu, v
posudzovanom prípade (vzhľadom na ex offo výmaz žalovaného 1/) už len nájomná zmluva 2 uzavretá
s úpadcom (prenajímateľ) a žalovaným 2/ (nájomca), ktorou úpadca dal do užívania nehnuteľnosti
vo vlastníctve úpadcu žalovaným 2/. K ukráteniu veriteľov podľa žalobcu malo dôjsť tak, že úpadca
neprenajal predmetné nehnuteľnosti v jeho vlastníctve za trhové ceny, ale prenajal ich za 100,00 eur/
mesiac, čím zároveň umožnil ďalej žalovanému 1/ dať do podnájmu žalovanému 2/ časť prenajatých

nehnuteľností za nájom v sume 2.900,00 eur/mesiac s tým, že podľa žalobcu trhová hodnota nájmu sa
pohybovala vo výške 6.000,00 eur mesačne bez DPH, a teda podľa názoru žalobcu úpadca bol mesačne
ukrátený na majetku v prípade oboch nájomných zmlúv o 5.800,00 eur.

31. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k správnemu záveru, že žalobca

nepreukázal zákonný predpoklad odporovaného právneho úkonu v zmysle § 57 ods. 4 ZKR, ukracujúci
charakter právneho úkonu (nájomných zmlúv), vzhľadom na čo bolo už bezpredmetné skúmať ďalšie
predpoklady osobitných skutkových podstát odporovateľnosti právnych úkonov.

32. Odvolací súd uvádza, že spoločnou zákonnou podmienkou odporovateľnosti právnych úkonov podľa

ZKR je preukázanie existencie reálneho ukrátenia uspokojenia prihlásenej pohľadávky niektorého z
veriteľov úpadcu v dôsledku právneho úkonu dlžníka. Ukrátenie spočíva v tom, že hodnota majetku
úpadcu sa zmenší v porovnaní so stavom, ak by daný právny úkon dlžník neurobil, s následkom zníženia
miery uspokojenia v konkurze prihlásenej pohľadávky, ktorá existovala v čase realizácie odporovaného
právneho úkonu. Splnenie tejto zásadnej podmienky je kľúčové pre úspešnosť odporovacej žaloby.

Je potrebné zdôrazniť, že nepreukázanie tejto podmienky sa nedá nahradiť poukazom na splnenie
osobitných podmienok pri skutkových podstatách v zmysle § 58 ZKR (predpoklad úpadku) a § 60 ZKR
(úmysel dlžníka ukrátiť veriteľov, spriaznenosť osôb).

33. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že žalobca nepreukázal ukrátenie

veriteľov prihlásených pohľadávok v konkurze úpadcu. Žalobca mal za to, že ukrátenie veriteľov
preukázal skutočnosťou, že do konkurzu úpadcu sa prihlásili veritelia s pohľadávkami v objeme 6 mil. eur
a v čase vykonania odporovaných právnych úkonov úpadca sa mal nachádzať v úpadku, čo odvodzoval
žalobca z účtovnej závierky za rok 2014. V tomto smere je odvolacia námietka žalobcu o nesprávnosti
tohto záveru súdu prvej inštancie nedôvodná. Predpoklad úpadku daný zákonnou úpravou nie je možné

zamieňať s hmotnoprávnou podmienkou vyplývajúcou z § 57 ods. 4 ZKR, a to podmienkou, že ide o
ukracujúci právny úkon (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obdo/53/2022 zo dňa 27.03.2024).
Úpadok dlžníka nie je možné zamieňať so skutočnosťou, že odporovaným právnym úkonom prišlo k
ukráteniu uspokojenia pohľadávky niektorého z veriteľov. Existencia zákonného predpokladu úpadku (§
58 ZKR) a vedomosti žalovaného 2/ o ukracujúcom úmysle úpadcu pri realizácii odporovaných právnych

úkonov (§ 60 ZKR) ešte nevedie k záveru o úspechu žalobcu pri odporovaní právnemu úkonu, nakoľko
žalobca musí preukázať základnú podmienku, že ide o ukracujúci právny úkon, v zmysle § 57 ods. 4
ZKR, ktorý sa aplikuje na všetky skutkové podstaty odporovateľnosti právnych úkonov v zmysle ZKR,
nakoľko opodstatnenosť odporovania spočíva v reálnom ukrátení veriteľov.

34. Žalobca v odvolaní poukázal súčasne na to, že súd prvej inštancie sa v rozhodnutí nezaoberal
argumentami o spriaznenosti žalovaného 1/ s úpadcom a skutočnosťou, že žalovaný 2/ mal
nadštandardné vzťahy s úpadcom, čo vysvetľuje uzavretie nevýhodnej nájomnej zmluvy 2 s úpadcom.
Zároveň po uzavretí podnájomnej zmluvy musel žalovaný 2/ si byť vedomý, že aj v prípade nájomnej
zmluvy 2 išlo o ukracovanie veriteľov úpadcu. Odvolací súd vyhodnotil túto námietku ako nedôvodnú.

Súd prvej inštancie sa k tejto argumentácii vyjadril dostatočne zrozumiteľne v bode 50 odôvodnenia
napadnutého rozsudku, na ktorý odvolací súd odkazuje, keď konštatoval, že vzhľadom ku skutočnosti,
že žalobca nepreukázal predmetný zákonný predpoklad v zmysle § 57 ods. 4 ZKR, bolo skúmanie
ďalších predpokladov pri jednotlivých skutkových podstatách odporovateľnosti bezpredmetné a súdžalobu zamietol. Odvolací súd dopĺňa, že bez ohľadu na spriaznenosť žalovaného 1/, resp. vedomosti
žalovaného 2/ o úmysle dlžníka ukrátiť svojich veriteľov, v konaní by žalobca najskôr musel preukázať
ukrátenie veriteľov, a až potom by súd skúmal naplnenie osobitných predpokladov odporovateľnosti

právneho úkonu v zmysle § 58 ZKR a § 60 ZKR. Neobstojí preto ani odvolacia argumentácia žalobcu,
že úpadca bol v danom čase v úpadku a súd prvej inštancie neprihliadol na predložené dôkazy a
predchádzajúce súdne rozhodnutia (konanie MS BA III sp. zn. 1Cbi/22/2017 a sp. zn. 33NcKR/12/2022),
ktoré nezávisle od seba dospeli k záveru, že úpadca bol v úpadku, a teda súd prvej inštancie bol
povinný minimálne vysvetliť, z akých dôvodov sa odchýlil od týchto rozhodnutí. Odvolací súd konštatuje,

že z odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva, že by súd prvej inštancie vyhodnocoval, že v
danom čase nebol úpadca v úpadku. Súd prvej inštancie sa nemusel vysporiadať s predpokladom
úpadku pri odporovateľnosti v zmysle § 58 ZKR, nakoľko žalobca nepreukázal ukracujúci charakter
nájomných zmlúv. Skúmanie úpadku vo vzťahu k predloženým dôkazom nebolo významné pre záver
súdu prvej inštancie, pokiaľ žalobca nepreukázal zákonný predpoklad ukrátenia v zmysle § 57 ods. 4
ZKR. Pre záver súdu, či sú splnené podmienky odporovateľnosti, je rozhodujúce, aký bol stav majetku

úpadcu v čase, kedy napadnutý právny úkon uskutočnil, resp. aký dopad v majetkovej sfére nastal
vplyvom účinnosti odporovaného právneho úkonu. V tejto súvislosti odvolací súd zároveň poukazuje na
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Obdo/41/2020: „K splneniu hmotnoprávneho predpokladu
vyplývajúceho z § 57 ods. 4 ZKR nestačí len poukazovanie na účtovnú evidenciu, resp. závierku úpadcu.
Ukrátenie uspokojenia pohľadávok veriteľov môže byť preukázané len rozsahom majetku úpadcu

pred uzavretím napádaného právneho úkonu a porovnaním stavu majetku po účinnosti odporovaného
právneho úkonu vo väzbe na existujúce pohľadávky veriteľov.“ Odvolací súd v zhode so súdom prvej
inštancie konštatuje, že na preukázanie stavu majetku nepostačuje odkaz na účtovnú závierku z roku
2014, teda pár mesiacov po uskutočnení predmetných právnych úkonov. Žalobca nepredložil žiadne
dôkazy, ktoré by preukazovali majetok a záväzky úpadcu bezprostredne pred predmetným právnym

úkonom a po vykonaní predmetného úkonu. Ukracujúci charakter úkonu nie je možné vyvodiť len z
počtu prihlásených veriteľov do konkurzu a poukazom na účtovnú závierku, v rámci ktorej stav majetku
bol aj tak sporný medzi stranami. Odvolací súd má za to, že podstatné je skúmať hodnotu majetku a
záväzkov v čase, kedy malo dôjsť k odporovaným právnym úkonom, čo rovnako pripúšťa aj samotný
žalobca v odvolaní (bod. 24), i keď nie vo väzbe na účtovnú závierku, ale na znalecký posudok

predkladaný žalovaným. Podstatný je tiež záver súdu prvej inštancie, že v danom prípade v dôsledku
realizácie nájomných zmlúv nedochádzalo k zníženiu majetku úpadcu, keďže dochádzalo naopak k
príjmom z prenájmu majetku. Neobstojí argumentácia predostretá žalobcom v odvolaní, že majetkom
úpadcu bolo právo k nehnuteľnostiam, ktoré sa dá oceniť sumou 6.000,00 eur mesačne, a teda každý
mesiac úpadca znížil majetok o 5.800,00 eur. Odvolací súd uvádza, že žalobca kalkuluje s hypotetickým

príjmom, ktorý nie je možné ani zaznamenať v účtovníctve úpadcu. Je nutné zároveň uviesť, že
len existencia nájomných zmlúv bez ďalšieho (napr. preukázanie alternatívnej príležitosti prenájmu)
neukracujeuspokojenieveriteľovprihlásenýchpohľadávok.Ukracujúcicharakterbypredmetnénájomné
zmluvy mohli mať napríklad v prípade, ak by príjem z prenájmu nehnuteľností nepokrýval ani režijné
náklady súvisiace so správou nehnuteľností, ktoré by znášal úpadca, čím by mohlo dôjsť k reálnemu

zníženiu majetku úpadcu a ukráteniu veriteľov. Takáto argumentácia žalobcom však nebola prednesená.

35. Odvolací súd preto zhodne so súdom prvej inštancie uzatvára, že žalobca nepreukázal, že by
uzavretím predmetných nájomných zmlúv došlo k zníženiu hodnoty majetku úpadcu s následkom
ukrátenia pohľadávok veriteľov prihlásených v konkurze úpadcu, existujúcich v čase uzavretia

nájomných zmlúv. Súd prvej inštancie sa správne primárne zaoberal splnením zákonnej podmienky
ukrátenia v zmysle § 57 ods. 4 ZKR, aký dopad na majetkovú sféru úpadcu mal odporovaný právny úkon
a či v jeho dôsledku by došlo k zníženiu miery uspokojenia niektorého z veriteľov prihlásenej pohľadávky.
Žalobca v tomto smere nepredložil žiadne také dôkazy, ktoré by mali potenciál preukázať stav majetku
úpadcu v čase odporovaného právneho úkonu a následne po jeho uskutočnení z hľadiska dopadu na

jeho veriteľov.

36. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca v podanom odvolaní relevantným spôsobom nevyvrátil
podstatné závery súdu prvej inštancie premietnuté do výroku napadnutého rozsudku, a fakticky zotrval
na svojej argumentácii a nepreukázal naplnenie všeobecnej podmienky odporovateľnosti právnych

úkonov podľa § 57 ods. 4 ZKR, odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je
vecne správne a z toho dôvodu viazaný odvolacími dôvodmi v zmysle § 380 CSP, napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie ako vecne správny vo vzťahu k žalovanému 2/ potvrdil, nakoľko neboli naplnené
odvolacie dôvody uvádzané odvolateľom.37. Odvolací súd zvýrazňuje, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené
účastníkomkonania,alelennatie,ktorémajúprevecpodstatnývýznam,prípadnedostatočneobjasňujú

skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového,
ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na
záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces
(pozri napr. III. ÚS 209/2004). Aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP") vo svojej judikatúre
zdôrazňuje, že čl. 6 ods. 1 Dohovoru zaväzuje súdy odôvodniť svoje rozhodnutia, ale nemožno ho

chápať tak, že vyžaduje, aby na každý argument strany bola daná podrobná odpoveď. Rozsah tejto
povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia. Otázku, či súd splnil svoju povinnosť odôvodniť
rozhodnutie, vyplývajúcu z čl. 6 ods. 1 Dohovoru, možno posúdiť len so zreteľom na okolnosti daného
prípadu. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre
rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý
je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c.

Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra
1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higins c. Francúzsko z 19. februára
1998). Uvedené kritéria pre dostatočné odôvodnenie napadnutý rozsudok splnil.

38. Odvolací súd konanie vo vzťahu k žalovanému 1/ zastavil, t.j. čo do merita veci (výrok I. napadnutého

rozsudku) a nároku žalovaného 1/ na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie (výrok II.
napadnutého rozsudku) a v rozsahu odvolania smerujúceho proti žalovanému 1/.

39. Odvolací súd rozsudok vo vzťahu k žalovanému 2/ potvrdil ako vecne správny, t.j. čo do merita veci
(výrok I. napadnutého rozsudku) a nároku žalovaného 2/ na náhradu trov konania pred súdom prvej

inštancie (výrok III. napadnutého rozsudku).

40. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 a s § 262 ods. 1 CSP tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalovanému 2/
priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

41. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ
nemá len v prípadoch vymedzeným § 429 ods. 2 CSP.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447
písm. d/, e/ CSP).

Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného
titulu preto, že dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu
môže návrh podať aj Justičná pokladnica (§ 48 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z. - Exekučný poriadok).