Rozsudok – Zodpovednosť za škodu ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, November 25, 2025

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: 64C/72/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124233382
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Zapletajová

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2025:6124233382.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV v Bratislave pred sudkyňou JUDr. Tatianou Zapletajovou, v spore žalobcu:

J&D Trade Holding s.r.o., IČO: 47 746 301, so sídlom Hurbanova 125/21, 916 01 Stará Turá, zast.:
Advokátska kancelária CIMRÁK s.r.o., IČO: 36 868 876, so sídlom Štefánikova 7, 949 01 Nitra, proti
žalovanému: Generali Česká pojišťovna a.s., so sídlom Spálená 75/16, Nové Město, Praha, IČO: 45 272
956,vmenektoréhonaúzemíSRkoná:GeneraliPoisťovňa,pobočkapoisťovnezinéhočlenskéhoštátu,
Lamačská cesta 3/A, 841 04 Bratislava, IČO: 54 228 573 o zaplatenie 204,00 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I.Žalovaný je povinnýzaplatiťžalobcovisumuvovýške204,00euraúrokzomeškania9,50%ročne
z dlžnej sumy 204,00 eur od 14.01.2024 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Súd žalobu vo zvyšku zamieta.

III. Súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na upomínacom súde v Banskej Bystrici a postúpenou tunajšiemu súdu
dňa 24.04.2024 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 204,00 eur a úrok z omeškania 9,50 % ročne
z dlžnej sumy 204,00 eur od 14.01.2024 do zaplatenia ako aj náhrady trov konania.
2. Žalobu skutkovo odôvodnil tým, že dňa 03.11.2023 došlo k poistnej udalosti, pri ktorej bolo poškodené

vozidlo A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXXX/XX, C. (ďalej aj ako „postupca“) zn. Volkswagen
Passat s EVČ: C., vinníkom D. E. s jeho vozidlom EVČ: F. Poškodený si na základe predmetnej
škodovej udalosti prenajal od žalobcu vozidlo zn. Škoda Octavia Combi III FL, 1.6TDI At EVČ: G., od
21.11.2023 do 07.12.2023. Po oprave vozidla postupcu došlo zo strany žalobcu k vystaveniu faktúry
č. D. zo dňa 07.12.2023, na sumu 1020,00 eur za prenájom vozidla (17 dní prenájmu x 50,00 eur
bez DPH) a táto faktúra bola zaslaná žalovanému do šetrenia škodovej udalosti. Žalovaný listom zo
dňa 29.12.2023 oznámil výšku poistného plnenia predmetnej škodovej udalosti, ktorú evidoval pod č.

XXXXXXXXXX. Podľa predmetného oznámenia bolo poskytnuté plnenie vo výške 816,00 eur na účet
žalobcu bez bližšieho zdôvodnenia. Dňa 09.01.2024 uzavrel žalobca s postupcom zmluvu o postúpení
pohľadávky, ktorou nadobudol od postupcu pohľadávku vyplývajúcu z nevyplatenej časti poistného
plnenia zo škodovej udalosti č. XXXXXXXXX (nové číslo poistnej udalosti) v sume 204,00 eur. Táto suma
predstavujerozdielmedzifakturovanoucenounájmuvozidlaaposkytnutýmpoistnýmplnením.Postupca
oznámil postúpenie predmetnej pohľadávky listom zo dňa 09.01.2024, doručeným dňa 02.02.2024.
Na základe vyššie uvedeného má žalobca za to, že poskytnuté plnenie poisťovňou bolo poskytnuté

v rozpore so zákonom, keďže podľa §1 ods.2 zákona o PZP s poukazom na § 442 ods.1 zák. č.
40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka sa uhrádza skutočná škoda. Skutočnou škodou v tomto prípade
sa rozumejú náklady za zapožičanie vozidla z dôvodu škodovej udalosti, v ktorej postupca vystupoval
ako poškodený subjekt, a ktoré boli hradené poisťovňou iba čiastočne. V tomto smere je potrebnézdôrazniť, že poškodenému postupcovi bolo zapožičané vozidlo v hodnote a kvalite primeranej jeho
poškodenému vozidlu. Súčasne namietal nesplnenie si povinnosti poskytnúť poškodenému písomné
vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie.

3. Okresný súd Banská Bystrica dňa 16.08.2023 návrhu vyhovel a vydal platobný rozkaz č.k.
8Up/351/2024-19 zo dňa 14.03.2024, proti ktorému podal žalovaný včas odôvodnený odpor.
4. Žalovaný v podanom odpore nepoprel vznik škody a teda existenciu poistnej udalosti zo dňa
03.11.2023. Poistná udalosť bola riadne ohlásená žalovanému, u ktorého má F. E. majiteľ vozidla, ktorý
spôsobil dopravnú nehodu vozidlom zn. Mitsubishi EVČ: F. uzatvorené povinné zmluvné poistenie.

Žalobca si mailom zo dňa 12.12.2023 uplatnil nárok za prenájom náhradného vozidla za obdobie
od 21.11.2023 do 07.12.2023 teda 17 dní k čomu predložil zmluvu o nájme náhradného vozidla,
faktúru za opravu poškodeného vozidla, vyjadrenie poškodenej a plnomocenstvo. Po vykonaní šetrenia
listom zo dňa 29.12.2023 oznámil žalobcovi a listom aj poškodenému, že dňa 29.12.2023 ukončil
šetrenie. Uznal dĺžku nájmu náhradného vozidla, avšak namietal výšku denného nájmu a priznal len
sumu 48,00 eur s DPH za 1 deň. Ako sumu priemernú v danom mieste a čase s porovnateľným

vozidlom, čo riadne takto odôvodnil. Vyplatené poistné vo výške 816,00 eur tak predstavuje skutočnú
výšku škody za prenájom náhradného vozidla ako škody vzniknutej v príčinnej súvislosti s poistnou
udalosťou zo dňa 03.11.2023. Poškodený sa so žalobcom dohodli na nájomnom vo výške 50,00 eur
bez DPH/60,00 eur s DPH za 1 deň nájmu. Po vykonaní objektívneho prieskumu trhu a cenníkov
autopožičovní, bolo zistené, že poškodený si so žalobcom dojednali neprimerané podmienky nájmu, čo

žalovaný preukazuje cenníkmi autopožičovní.(spol. BLACKRENT, TNCARS, EMCAR, s.r.o. podnikajúce
v Trenčíne) S poukazom na predložené cenníky priznal sumu denné nájmu vo výške 48,00 eur s DPH
ako oprávnenú a adekvátnu cenu za prenájom motorového vozidla rovnakej triedy v danom čase a
regióne ako poškodené vozidlo, resp. náhradné vozidlo pri zohľadnení dĺžky prenájmu 17 dní. Priznal
nájom v najvyššej sumy denného nájmu podľa dostupných cenníkov na trhu v rámci regiónu podľa

sídla poškodeného. Náklady na prenájom náhradného vozidla nad rámec priznaného plnenia nie sú
oprávnené a preto ich žalobcovi nepriznal. Poukázal na dostatočný časový priestor od vzniku poistnej
udalosti 03.11.2023 a prevzatia vozidla na opravu dňa 21.11.2023 resp. ku dňu uzavretia nájomnej
zmluvy, kedy si mohol poškodený prenajať náhradné vozidlo v porovnateľnej kategórii a nižším denným
nájomným. V takom prípade by išlo o účelne vynaložené náklady. Rozsah náhrady je obmedzený

hľadiskom účelnosti, je potrebné výšku náhradu škody, za ktorú zodpovedá žalovaný, stanoviť vzhľadom
na obvyklé ceny prenájmu obdobných motorových vozidiel v danom mieste a čase. Poškodený má právo
na slobodný výber autopožičovne, avšak ak nezohľadní predchádzanie vzniku škody, musí znášať riziko,
že mu budú priznané len primerané náklady. Poškodený nepreukázal výnimočné okolnosti pri výbere
náhradného vozidla. Zároveň namietal nepreukázanie aktívnej vecnej legitimácie, nakoľko žalobca

nepredložilZmluvuopostúpenípohľadávkyzodňa09.01.2024,poukázalnarozdielnečíselnéoznačenie
poistných udalostí. Súčasne namietal uplatnenie úrokov z omeškania žalovaným, nakoľko sa žalovaný
dňom 15.12.2023 (splatnosť faktúry) nemohol dostať do omeškania.
5. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 16.04.2024 poukázal na to, že žalovaný považuje
nárok žalobcu za nedôvodný s poukazom na nutne a účelne vynaložené náklady na prenájom

náhradného vozidla v súvislosti so vznikom škody, konkrétne v danom prípade s poukazom na výšku
denného nájomného. Žalovaný stanovil dennú sadzbu za prenájom náhradného vozidla vo výške 48,00
eur s DPH za deň, pričom uviedol, že vychádzal z prieskumu trhu v danom regióne a s ohľadom na
typ poškodeného vozidla. Ak sa žalovaný odvoláva na obvyklé ceny prenájmu obdobných motorových
vozidiel v danom mieste a čase, tento účelovo skúmal vzorku trhu s čo najnižšou výškou denného

nájomného, ktorá by svedčila jeho tvrdeniam a prieskum trhu prostredníctvom internetu nemožno
považovaťvcelomrozsahuzarelevantnévýchodiskopriurčovaníúčelnejcenyzaprenájomnáhradného
vozidla, nakoľko z cenníkov autopožičovní nie je zrejmé čo všetko je zahrnuté v uvádzanej cene a či je
uvádzaná cena finálna, ale aj v akom období sa náhradné vozidlo požičiavalo. Výška denného nájmu
sa odvíja okrem iného aj od výbavy, konkrétneho modelu a značky motorového vozidla, s prihliadnutím

na typ a kategóriu poškodeného motorového vozidla. Vzhľadom k tomu bola výška denného nájomného
vozidla v danom prípade stanovená aj s prihliadnutím na typ a kategóriu poškodeného motorového
vozidla. Žalovaný teda pri likvidácii berie do úvahy najmä dĺžku nájmu, čo pri tejto spätnej kalkulácii
je možné, avšak v čase uzavretia nájomnej zmluvy žalobca s poškodeným sú v pozícii, kedy dobu
prenájmu nevedia určiť presným časovým ohraničením a doba nájmu sa tak odvíja od skutočnosti

– vykonania opravy poškodeného vozidla a vydania krycieho listu poisťovateľom resp. poskytnutia
poistného plnenia za opravu. S poukazom na tento atribút (doba nájmu) tak nevedia upraviť výšku
denného nájomného. Žalobca uviedol, že poškodený nemá nijakú právnu povinnosť, na základe ktorej
by mal po dopravnej nehode hľadať najlacnejšiu požičovňu alebo podrobne skúmať a porovnávať inépoistné podmienky, ktorými sa riadi požičiavanie automobilov u jednotlivých poisťovní. K námietke
nedostatku aktívnej legitimácie v dôsledku nepredloženia zmluvy o postúpení pohľadávky uviedol, že
v zmysle § 526 ods. Občianskeho zákonníka poškodenému takáto povinnosť nevyplýva postačuje iba

oznámenie o postúpení pohľadávky, čo poškodený urobil, naviac už žalovaný a to aj napriek nesprávne
uvedeného čísla poistnej udalosti už čiastočne plnil a to nielen za nájom náhradného vozidla, ale aj za
opravu poškodeného vozidla. Súčasne zotrval na uplatnených úrokoch z omeškania. Následne podaním
doručeným súdu dňa 09.10.2024 Zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 09.01.2024 súdu doručil.
6. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 20.12.2024 po doložení Zmluvy o postúpení

pohľadávky zo dňa 09.01.2024 žalobcom už na námietke nedostatku aktívnej legitimácie netrval a od
tejto upustil. Žalovaný uviedol, že sa pridržiava podaného odporu v celom rozsahu. Žalovaný naďalej
nepovažuje uplatnené nároky žalobcu nad rámec tých, ktoré žalovaný do dnešného dňa priznal v rámci
likvidácie uplatnených nárokov, za oprávnené. Žalovaný sa v celom rozsahu nestotožňuje s tvrdeniami
žalobcu uvedenými v podanej žalobe ako ani v podanom vyjadrení žalobcu a tieto považuje len za
čisto účelové s cieľom získania finančných prostriedkov, na ktoré nemá žalobca žiaden právny nárok.

Po vykonaní objektívneho prieskumu trhu a cenníkov autopožičovní, bolo zistené, že poškodený si
so žalobcom dojednali neprimerané podmienky nájmu, čo žalovaný preukázal doloženými cenníkmi.
Žalovaný má naďalej za to, že náklady na prenájom náhradného vozidla nad rámec priznaného plnenia
nie sú oprávnené. Po vykonaní objektívneho prieskumu trhu a cenníkov autopožičovní, bolo zistené,
že poškodený si so žalobcom dojednali neprimerané podmienky nájmu, čo žalovaný preukázal súdu

doloženýmicenníkmiautopožičovnízdanéhoregiónu,ktorépreukazujú,žesadennýnájompredanýtyp
vozidla pri zohľadnení dĺžky nájmu 17 dní pohyboval v danom období v rozmedzí priznaným žalovaným.
Žalovaný má za to, že žalobca svoje nároky nepreukázal, aj keď je povinný tak urobiť vzhľadom na
úpravu povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu. Žalobca má nárok na náhradu za
prenájom náhradného motorového vozidla vo výške zodpovedajúcej obvyklým a primeraným cenám za

prenájom motorových vozidiel v zodpovedajúcej kategórii. Žalovaný má za to, že už uhradil žalobcovi
denné nájomné za náhradné motorové vozidlo v zmysle obvyklých a primeraných cien denného nájmu
pre príslušnú triedu motorového vozidla naviac keď žalobca nepredložil žiadny dôkaz preukazujúci
primeranosť ním vyfakturovanej ceny nájmu. Namietal splatnosť úrokov z omeškania s poukazom na
vzťah vyplývajúci z § 11 ods. 6,7 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení podľa ktorého

sa mohol dostať do omeškania najskôr dňa 14.01.2024.
7. Na pojednávaní dňa 30.10.2025 žalobca uviedol, že sa pridržiava doterajších písomných podaní.
Nad rámec uvádza, že námietky žalovaného sú nedôvodné. Poškodený nemá povinnosť vyhľadávať
najlacnejší prenájom. Je potrebné skúmať, či cena prenájmu neprekročila obvyklú cenu. Má za to,
že bola preukázaná obvyklá cena prenajatého motorového vozidla. Žalobca si účtuje nájom za každý

deň v rovnakej výške. Nedá sa preto porovnávať s ostatnými autopožičovňami, kde čím dlhšie nájom
trvá, tým je cena nájmu nižšia. Žalobca nevie dopredu určiť dobu užívania. Navrhol, aby bolo žalobe
vyhovené. Tvrdenia žalovaného sú irelevantné, žalovaný uvádza ako by to malo fungovať nie ako je
to nastavené v tomto zmluvnom vzťahu. Na uvedenom pojednávaní žalovaný uviedol, že nesúhlasí
s tým, že vyhľadávali najnižšie ceny nájmov. Nie je pre to dôvod neprihliadať na predložené cenníky

autopožičovní. Navrhol žalobu zamietnuť. Následne súd dňa 25.11.2025 v neprítomnosti právneho
zástupcu žalobcu a žalovaného, ktorí svoju neprítomnosť ospravedlnili vyhlásil rozsudok.
8. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov a to: zmluva o
nájme zo dňa 21.11.2023, plnomocenstvo poškodeného pre žalobcu zo dňa 21.11.2023, faktúru č. D.
na zaplatenie sumy 1020,00 eur, Oznámenie o ukončení likvidácie poistnej uadolsti zo dňa 29.12.2023

a priznanie za nájom náhradného vozidla sumu 816,00 eur, Oznámenie poškodeného o postúpení
pohľadávky zo dňa 09.01.2024, zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 09.01.2024 uzavretú medzi
žalobcom ako postupníkom a poškodeným ako postupcom, písomné stanovisko poškodeného zo dňa
21.11.2023, cenník autopožičovní BLACKRENT, kde je prenájom vozidla VW Passat na 15-22 dní v
sume 37 eur na deň a Škoda Octavia Combi v sume 30 eur, cenník požičovne TNCARS kde je prenájom

vozidla VW kde je prenájom vozidla VW Passat na 15-22 dní v sume 37 eur na deň a Škoda Octavia
Combi v sume 30 eur a cenník EMCAR, s.r.o. kde je prenájom vozidla VW Passat na 15-22 dní v sume
40 eur na deň a Škoda Octavia Combi v sume 30 eur, zákazkovým listom autoservisu H. H. XXXXXX.
9. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len

„zákon o PZP“) poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.10. Podľa § 4 ods. 2 písm. b) zákona o PZP poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby
poisťovateľzanehonahradilpoškodenémuuplatnenéapreukázanénárokynanáhraduškodyvzniknutej
poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci.

11. Podľa § 4 ods. 4 zákona o PZP poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému
poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú
poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak.
12. Podľa § 11 ods. 6 zákona o PZP poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie
potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa

oznámenia poškodeného o škodovej udalosti a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho
povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah
povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný, b)poskytnúť
poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné
plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu
škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť

poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho
poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.
13. Podľa § 11 ods. 7 zákona o PZP poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní
po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné
plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z

tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.
14. Podľa § 11 ods. 8 zákona o PZP ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť
poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu.
15. Podľa § 15 ods. 1 zákona o PZP náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je
oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok

preukázať.
16. Podľa § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) fyzické a právnické osoby vykonávajúce
dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.
17. Podľa § 427 ods. 2 OZ rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového
plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.

18. Podľa § 442 ods. 1, ods. 2, ods. 3 OZ uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo(ušlý
zisk). Pri škode spôsobenej niektorým trestným činom korupcie sa uhrádza aj nemajetková ujma v
peniazoch. Škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné,
uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.
19. Podľa § 524 OZ ods. 1 a 2 OZ veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť

písomnou zmluvou inému. Podľa odseku 2 s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo
a všetky práva s ňou spojené.
20. Podľa § 525 OZ ods. 1 postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa alebo
ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť
postihnutá výkonom rozhodnutia.

21. Podľa § 525 ods. 2 OZ nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo
dohode s dlžníkom.
22. Podľa § 529 ods. 1 OZ námietky proti pohľadávke, ktoré mohol dlžník uplatniť v čase postúpenia,
mu zostávajú zachované i po postúpení pohľadávky.
23. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,

je v omeškaní.
24. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

25. S poukazom na citované zákonné ustanovenia a vykonané dokazovanie súd dospel k záveru, že
žaloba žalobcu je dôvodná.
26. Žalobca sa podanou žalobou domáha nároku na zaplatenie sumy 204,00 eur titulom náhrady škody,
ktorá vznikla vo forme účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla po dobu opravy
motorového vozidla poškodeného, v dôsledku škodovej udalosti zapríčinenej klientom žalovaného.

Náhradu škody si žalobca uplatnil u žalovaného listom zo dňa 12.12.2023.
27. Súd sa v prvom rade zaoberal otázkou vecnej legitimácie. Aktívnou vecnou legitimáciou sa
rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo
(nárok),respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanievecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej
(existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho
konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna zo strán konania

nenamieta.
28. Pokiaľ ide o aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu , súd uvádza, že ako je zrejmé v prejednávanej veci
žalobcavystavilpoškodenémufaktúruzaprenájomvozidla,pričompoškodenémunazákladevystavenia
tejto faktúry vznikla škoda, ktorú má znášať/nahradiť poisťovňa ako subjekt zodpovednostného vzťahu
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Na základe uvedeného prišlo

k forme úhrady postúpením práva na náhradu škody zo strany poškodeného na žalobcu, nakoľko
úhradu nájomného supluje v tomto prípade samotné postúpenie, čo zakladá aj aktívnu legitimáciu
žalobcu v konaní. Náklady poškodený ako nájomca náhradného vozidla voči svojmu veriteľovi ako
prenajímateľovi nezaplatil, vysporiadaním záväzku však došlo k postúpeniu pohľadávky, v dôsledku
čoho si žalobca uplatnil dlh od žalovaného. Predmetná pohľadávka mohla byť predmetom postúpenia,
pretože predmetom postúpenia bol nárok na náhradu škody, ktorý vznikol poškodenému ako následok

dopravnej nehody. Predmetom konania je teda skutočná škoda podľa § 442 ods. 1 OZ v spojení
so zákonom o PZP, t.j. náklady spojené s odstraňovaním dôsledkov poškodenia, medzi ktoré patrí
aj prenájom náhradného motorového vozidla. Vzhľadom na uvedené a na skutočnosť, že nejde o
pohľadávku, ktorá by nemohla byť predmetom postúpenia v zmysle § 525 ods. 1 OZ je podľa názoru
súdu daná aktívna vecná legitimácia žalobcu v konaní . Zmluvou o postúpení pohľadávok došlo jednak

k postúpeniu pohľadávky a zároveň aj k vysporiadaniu záväzkov medzi poškodeným ako nájomcom a
žalobcom ako prenajímateľom, z čoho súd odvodzuje aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v predmetnom
konaní. Vznik práva žalobcu je odvodený z obsahu zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej medzi
žalobcom ako postupníkom a poškodeným ako postupcom, kde si zmluvné strany dohodli započítanie
ich vzájomných nárokov na úhradu odplaty za postúpenie pohľadávky a na úhradu nájomného za

náhradné vozidlo v neuhradenom rozdiele vo výške 204,00 eur, čím je preukázaný samotný vznik práva
žalobcu v podobe skutočnej škody zodpovedajúcej majetkovej ujme, ktorá nastala v jeho majetkovej
sférevnadväznostina uvedenézmluvnédojednanieZmluvyopostúpenípohľadávokzodňa09.01.2024
S poukazom na uvedené súd má preto preukázanú aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu. Pokiaľ ide
o pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného, podľa názoru súdu je subjektom zodpovednosti za škodu

spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ktoré bolo povinne zmluvne poistené u žalovaného, a preto
je v konaní pasívne vecne legitimovaná. Navyše aktívnej legitimácii žalobcu a pasívnej legitimácii
žalovaného objektívnesvedčíajtáskutočnosť,žežalovanýplnilžalobcovičiastočnepohľadávku titulom
náhrady škody v dôsledku škodovej udalosti.
29. Súd mal v konaní preukázané a medzi stranami nebolo sporné, že dňa 03.11.2023 došlo k dopravnej

nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle, ktorého držiteľom v čase dopravnej
nehody bol poškodený. K vzniku škody došlo prevádzkou motorového vozidla povinne zmluvne
poisteného u žalovaného. Poškodený nechal poškodené motorové vozidlo za účelom vykonania jeho
opravy odviezť do autoservisu, na čo bezprostredne nadväzovalo uzavretie Zmluvy o nájme dopravného
prostriedku zo dňa 21.11.2023, na základe ktorej prenajal žalobca poškodenému náhradné motorové

vozidlo značky Škoda Octavia Combi III Fl,1,6 TDI. Po ukončení doby trvania nájmu náhradného vozidla
vystavil žalobca poškodenému faktúru č. D. zo dňa 07.12.2023 na sumu 1020,00 eur predmetom ktorej
bol nájom v rozsahu 17 dní.. Cena prenájmu náhradného vozidla za jeden deň bola 50,00 eur bez DPH
a 60,00 eur s DPH. Náhradu škody si poškodený cestou žalobcu na základe splnomocnenia uplatnil u
žalovaného listom zo dňa 29.12.2023. oznámil o postúpení pohľadávky zo dňa 09.01.2024 žalovanému

aj postúpenie pohľadávky z postupcu na postupníka ( žalobcu). Žalovaný mu listom zo dňa 29.12.2023
oznámil, že ukončil šetrenie poistnej udalosti a poskytol poistné plnenie 816,00 eur. Žalovaný vyplatil
žalobcovi sumu náhrady škody vo výške 816,00 eur, nepriznaný rozdiel je vo výške 204,00 eur, ktorú
sumu si žalobca uplatňuje v konaní.
30. Predovšetkým súd uvádza, že skutočnou škodou, ktorá vzniká v súvislosti s poškodením

motorového vozidla poškodenému, sú nielen prípady zmenšenia majetku, ale i prípady potreby
vynaloženia nákladov v príčinnej súvislosti so vznikom škody. V prejednávanej veci nebolo sporné,
že poškodený prišiel v dôsledku poškodenia a opravy svojho motorového vozidla o možnosť užívať
svoje vlastné motorové vozidlo v dôsledku škodovej udalosti zavinenej klientom žalovaného a musel
si vypožičať náhradné vozidlo. Z ustálenej judikatúry vyplýva, že poškodený má nárok na náhradné

vozidlo len za podmienky, ak je jeho zapožičanie nevyhnutne potrebné a zároveň, že náklady na
takéto zapožičanie sú vynaložené nutne a účelne. Objektívnosť potreby náhradného motorového vozidla
nebola v spore spochybnená a vyjadril ju žalovaný aj tým, že časť týchto nákladov poškodenému
resp. žalobcovi preplatil. Účelnosť vynaložených nákladov na zabezpečenie náhradného motorovéhovozidla súvisí so zabezpečením súkromných alebo pracovných potrieb v takom rozsahu, v akom
na ich zabezpečenie bolo používané motorové vozidlo poškodeného. Možnosť využitia náhradného
vozidla počas opravy vlastného motorového vozidla je formou určitej kompenzácie za škodu spôsobenú

na vozidle poškodeného. Náhrada nákladov za požičanie náhradného motorového vozidla reparuje
poškodenému stav, keď nemohol z titulu poistnej udalosti, ktorú sám nezavinil , používať vlastné
motorové vozidlo. Taktiež pokiaľ strany sporu poukazovali na rozsiahlu judikatúru prvostupňových a
odvolacích súdov v obdobných veciach nárokov na náhradu škody, súd uvádza, že každú prejednávanú
vec je nevyhnutné posúdiť individuálne na základe zistených skutkových okolností. Pokiaľ ide o

judikatúru najvyšších súdnych autorít, súd sa s ňou stotožňuje a nijako sa od nej nedochýlil ani v aplikácii
skutočnej škody ani v otázke, že za účelné a nevyhnutné náklady vynaložené v príčinnej súvislosti so
vznikom škody poškodenému za nájom náhradného motorového vozidla sú opodstatnené dovtedy,
dokiaľ sa opravené motorové vozidlo nedostane do dispozície poškodeného.
31. Ako už súd uviedol, poškodenému sa uhrádza skutočná škoda t.j. účelne, dôvodne a nevyhnutne
vynaložené náklady. V prejednávanej veci nebolo sporné, že poškodený prišiel v dôsledku

poškodenia a opravy svojho motorového vozidla o možnosť užívať svoje vlastné motorové vozidlo
v dôsledku škodovej udalosti zavinenej klientom žalovaného a musel si vypožičať náhradné vozidlo.
Z ustálenej judikatúry vyplýva, že poškodený má nárok na náhradné vozidlo len za podmienky,
ak je jeho zapožičanie nevyhnutne potrebné a zároveň, že náklady na takéto zapožičanie sú
vynaložené nutne a účelne. Objektívnosť potreby náhradného motorového vozidla nebola v spore

relevantne spochybnená a vyjadril ju žalovaný aj tým, že časť týchto nákladov poškodenému
resp. žalobcovi preplatil. Účelnosť vynaložených nákladov na zabezpečenie náhradného motorového
vozidla súvisí so zabezpečením súkromných alebo pracovných potrieb v takom rozsahu, v akom
na ich zabezpečenie bolo používané motorové vozidlo poškodeného. Možnosť využitia náhradného
vozidla počas opravy vlastného motorového vozidla je formou určitej kompenzácie za škodu spôsobenú

na vozidle poškodeného. Náhrada nákladov za požičanie náhradného motorového vozidla reparuje
poškodenému stav, keď nemohol z titulu poistnej udalosti, ktorú sám nezavinil , používať vlastné
motorové vozidlo. Preto súd považuje za účelnú dobu nájmu náhradného vozidla čas od prijatia
motorového vozidla do opravy až do času jeho vydania poškodenému t.j. dobu od 21.11.2023 do
07.12.2023. Táto skutočnosť medi stranami sporu nebola sporná.

32.PokiaľideoprimeranosťcenynájmutejtosavenovalaajrozhodovaciapraxvrozhodnutíNajvyššieho
súdu sp. zn. 3MCdo/3/2015, na ktoré poukazoval žalovaný. Najvyšší súd prišiel k záveru, že skutočnú
škodu, spočívajúcu v nákladoch na vypožičanie náhradného vozidla, ktorá prevyšuje náklady na
prevádzku motorového vozidla, je zodpovedný subjekt povinný nahradiť len v rozsahu, v akom náklady
boli vynaložené nutne a účelne na vypožičanie (nájom) náhradnej veci, zodpovedajúcej parametrom

pôvodnej veci, z užívania ktorej bol žalobca vylúčený po určitú dobu. Rozsah náhrady, ku ktorej je
zodpovedná osoba povinná, je obmedzený hľadiskom účelnosti. Preto je pri určení skutočnej škody,
je treba ju stanoviť vzhľadom na obvyklé ceny prenájmu obdobných vozidiel v danom miesta a
čase. Výška tejto náhrady nie je totiž daná čiastkou skutočne vyplatenou (napríklad dohodnutou s
osobou poskytujúcou náhradné vozidlo) v akejkoľvek výške, ale vo výške čiastky účelne vynaloženej.

Uvedené rozhodnutie však nezakladá povinnosť pre poškodeného v čase keď nemôže používať svoje
motorové vozidlo, aby si robil prieskum trhu a hľadal najlacnejšie vozidlo, po dobu, ktorú nemôže
používať vlastné vozidlo, a to bez vlastnej viny, a tým tak šetril finančné prostriedky poisťovne. Zo
žiadneho ustanovenia zákona o povinnom zmluvnom poistení ani ustanovenia Občianskeho zákonníka
neustanovujú poškodenému povinnosť vo zvýšenej miere prihliadať na výšku nákladov poisťovacej

spoločnosti, hradiacej vzniknutú škodu. Pokiaľ ide o výšku nákladov túto je nevyhnutné posudzovať v
spojitosti s ďalšími okolnosťami na strane poškodeného, pričom za neprimerane vysokú cenu možno
považovať iba takú cenu, ktorá výrazne nevybočuje z cenového pásma v danom mieste a čase. Je
potrebné vychádzať z celého cenového pásma, teda tak najnižších, ale aj najvyšších cien. Nejde teda o
cenu priemernú. Pokiaľ cena z tejto sumy nevybočuje, je potrebné ju považovať za obvyklú (uznesenie

Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 1Cob/161/2022). Podľa názoru súdu za neprimerane vysokú cenu
možno považovať iba takú cenu, ktorá výrazne vybočuje z cenového pásma v danom mieste a čase.
33. K cene prenájmu motorového vozidla žalovaný doložil cenníky. Cenníky predložené žalovaným
vychádzali z ceny denného prenájmu, ktorý bol nižší ako nájom určovaný žalobcom. U žalovaného,
ktorého cenníky sa nachádzajú na č. l. 34 až 39 sa cena denného prenájmu pri poskytnutí obdobného

vozidlavdanommiestaačaseapridobeprenájmucca17dnípohybovalapodľacenníkovautopožičovní
BLACKRENT, kde je prenájom vozidla VW Passat na 15-22 dní v sume 37 eur na deň a Škoda Octavia
Combi v sume 30 eur, cenník požičovne TNCARS kde je prenájom vozidla VW kde je prenájom vozidla
VW Passat na 15-22 dní v sume 37 eur na deň a Škoda Octavia Combi v sume 30 eur a cenník EMCAR,s.r.o. kde je prenájom vozidla VW Passat na 15-22 dní v sume 40 eur na deň a Škoda Octavia Combi
v sume 30 eur, všetko bez DPH.. Súd tu ďalej uvádza, že cenníky predložené žalovaným obsahujú ceny
bez DPH, hoci pri platbe nájmu sa platí aj uvedená daň.

34. Žalobcom požadovaný denný nájom je vo výške 50,00 eur bez DPH denne, pričom súd dospel k
záveru, že žalobca predloženými listinnými dôkazmi preukázal, že účtovaná výška denného nájmu je
primeraná a obvyklá. Aj keď cenníky nájomného predložené žalovanou sú nižšie, ako denný nájom
účtovaný žalobcom poškodenému, súd má aj s ohľadom na ustálenú rozhodovaciu prax súdov za to,
že poškodený nie je povinný pri nájme náhradného vozidla vyhľadať najlacnejšiu alternatívu. Preto

bol postup žalovaného, ktorý krátil poistné plnenie znížením denného nájmu nedôvodný. Stanovenie
denného nájmu za prenájom náhradného motorového vozidla na základe aritmetického priemeru nemá
oporu v zákone. Zároveň v prípade uvedených cien, na ktoré žalovaný poukazuje, sú ceny denného
nájomného odvodené od viacerých premenných (trvania doby nájmu, uhradenia zálohy a pod.). Súd
má za to, že práve poškodený bol tým subjektom, ktorý bol poškodený na svojich právach a nemá
žiadnu zákonnú ani morálnu povinnosť hľadať pre poisťovňu (t.j. žalovaného) najvhodnejšiu alternatívu

pre zapožičanie náhradného vozidla. Uvedené cenníky nepredstavovali podstatný rozdiel autopožičovní
v danom regióne so žalobcom účtovaným nájmom za náhradné vozidlo poškodeného. Žalobca si uplatnil
nájom v sume 1020,00 Eur s DPH, teda sumu, ktorá bola vyššia ako boli predložené cenníky, kde
bola najvyššia suma predložená žalobcom v sume 40 eur bez DPH, avšak cena nájmu v danom spore
nevybočuje neprimerane z obvyklej ceny. To že žalobca prenajal vozidlo drahšie ako by požadoval

žalovaný, nemôže byť pripísané na ťarchu poškodeného, ktorý sa bez vlastnej viny ocitol bez vlastného
motorového vozidla. Preto mal súd za to, že cena denného nájmu v sume 50,00 eur bez DPH je
primeraná a obvyklá, a nárok žalobcu je dôvodný.
35. Pokiaľ ide o nárok na úroky z omeškania, súd poukazuje, že rozhodovacia prax dovolacieho súdu nie
je jednotná a súd nemá vedomosť, že by v uvedenej otázke bolo prijaté zjednocujúce stanovisko. Pokiaľ

poisťovňa nesplní svoj záväzok riadne a včas, t. j. neposkytne poistné plnenie v celom jeho rozsahu v
lehote splatnosti určenej zákonom, dostáva sa do omeškania, čo znamená právo poškodeného, príp.
jeho právneho nástupcu (aktuálne žalobcu) popri poistnom plnení požadovať aj úroky z omeškania,
ktorých základ je daný v § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Ustanovenie § 11 ods. 8 zákona č.
381/2001 Z. z. upravuje výlučne následky nesplnenia nepeňažnej povinnosti podľa odseku 6 citovaného

zákona, t. j. sankcionuje neskoré prešetrenie a vybavenie poistnej udalosti, avšak nezbavuje poisťovňu
povinnosti platiť úroky z omeškania za oneskorené plnenie podľa § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001
Z. z. v spojení s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Výklad, v rámci ktorého by nebolo možné
zo strany poškodeného, resp. jeho právneho nástupcu, v prípade uplatnenia si zníženého poistného
plnenia priznať v prebiehajúcom sporovom konaní úroky z omeškania, by nezodpovedal zmyslu a

účelu zákonných ustanovení zákona č. 381/2001 Z. z.. Zmyslom povinného zmluvného poistenia je
zabezpečiť poškodenému nahradenie škody, a to v čo najkratšom čase. Nezodpovedá spravodlivému
usporiadaniu vzťahov, aby poisťovňa zodpovednosť za svoje nesprávne posúdenie povinnosti poskytnúť
poistné plnenie prenášala na poškodeného. Podľa názoru súdu práve poisťovňa musí znášať následky
nesprávneho posúdenia svojej povinnosti, vrátane povinnosti znášať stav, kedy sa v prípade zníženého

(a tým pádom neúplného) plnenia dostane do omeškania. Žalovaný neopodstatnene neposkytol poistné
plnenie v skutočnej výške 1020,00 eur a svojvoľne znížil poistné plnenie na 816,00 eur.
36.Žalobcasiuplatnilúrokyzomeškaniazosumy204,00eurod15.12.2023(deňposplatnostifaktúryza
nájom vozidla) do zaplatenia. Ukončenie poistného šetrenia nastalo dňa 29.12.2023 a od nasledujúceho
dňa, t. j. od 30.12.2023 začala plynúť žalovanému 15-dňová lehota na poskytnutie plnenia v zmysle § 11

ods. 7 zákona o PZP. Žalovaný sa dostal do omeškania od 14.01.2024. Súd priznal úroky z omeškania
v zákonnej výške odo dňa 14.01.2024 a nie ako požadoval žalobca. Preto v časti príslušenstva za
žalobcom uplatnené úroky z omeškania za obdobie od 15.12.2023 do 13.01.2024 súd v tejto časti žalobu
zamietol. Keďže úroky z omeškania neboli dohodnuté, prislúchali žalobcovi úroky zákonné, v súlade
s ustanovením § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995

Z. z., a to úroky z omeškania o 5 percentuálnych bodov vyššie ako základná úroková sadzba ECB
platná k 1. dňu omeškania. Žalovaný neopodstatnene neposkytol poistné plnenie v uplatnenej výške a
svojvoľne a bez relevantných dôvodov posúdil nižšie plnenie. Keďže žalovaný svojvoľne poskytol nižšiu
sumu - poníženú o 204,00 eur (t. j. o žalovanú istinu), a to bez relevantných dôvodov, bez riadneho
a opodstatneného odôvodnenia, bez faktického základu, nemožno posúdiť začiatok omeškania neskôr

než nasledujúcim dňom po uplynutí 15-dňovej lehoty stanovenej na poskytnutie plnenia so zákonným
úrokom z omeškania vo výške 9,50% ročne.37. S poukazom na vyššie uvádzané skutočnosti a citované zákonné ustanovenia dospel súd k záveru,
že nárok uplatnený žalobcom v tomto spore je skutkovo i právne opodstatnený a preto žalobe v celom
rozsahu vyhovel a v časti príslušenstva od 15.12.2023 do 13.01.2024 žalobu zamietol.

38. Ohľadom zásady „neminem laedere“ súd poukazuje na skutočnosť, že ustanovenie § 415 OZ
zakotvuje všeobecnú preventívnu povinnosť počínať si tak, aby sa nikomu neškodilo (neminem laedere).
Tátopovinnosťjevyjadrenáslovami,žekaždýjepovinnýpočínaťsitak,abynedochádzalokuškodámna
zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí. Ide o ochranu života a zdravia, o ochranu majetku,
o ochranu prírody a ochranu životného prostredia. Preventívnu povinnosť ukladá § 415 každému, t.j. tak

fyzickým, ako aj právnickým osobám. Túto zásadu generálnej prevencie v prvom rade nerešpektoval a
nedodržal poistenec žalovaného, preto je právne irelevantné ju aplikovať na situáciu žalobcu resp. jeho
právneho predchodcu.
39. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku
(ďalej len „CSP) v spojení s § 255 ods. 1 a § 256 ods. 1 CSP, teda podľa zásady úspechu v konaní.
Nakoľko súd žalobe v celom rozsahu vyhovel, žalobcovi ako úspešnej strane sporu priznal proti

žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne
súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí do 60 dní samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník v zmysle § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na súde, proti ktorého

rozhodnutiu smeruje. (§ 362 ods. 1 CSP)

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP)
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. (§ 358 CSP)

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania. (§ 364 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca

alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods.
1CSP)
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci, alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. (§ 366 CSP)
Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného
titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. (§ 48 ods. 2 veta prvá zákona

č. 233/1995 Z. z.)