Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, August 20, 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-6S/266/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1020201745
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 08. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jeannette Hajdinová

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:1020201745.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

BA-6S/266/2020

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a členov
senátu JUDr. Jozefa Timeka a JUDr. Zuzany Širokej v právnej veci žalobcu: JOPI TRADE, spol. s r.o.,
IČO: 34127313, so sídlom vo Vlčanoch 155, právne zastúpeného spoločnosťou Nagy & Partners, s.r.o.,
IČO: 36869341, so sídlom v Galante, Športová 470/11, za ktorú koná advokát JUDr. Karol Nagy, proti
žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, IČO: 42499500, so sídlom v Banskej Bystrici,
Lazovná 63, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101508123/2020 zo dňa 1.10.2020,

takto

r o z h o d o l :

BA-6S/266/2020

I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

BA-6S/266/2020

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Úrad pre vybrané hospodárske subjekty vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty
(ďalej len DPH) za zdaňovacie obdobia január 2011 až december 2011, začatú dňa 11.4.2014 na
základe oznámenia o daňovej kontrole č. 9900430/5/925107/2014/Krin zo dňa 11.3.2014. O výsledku
daňovej kontroly vyhotovil protokol č. 20845374/2015 zo dňa 10.9.2015, ktorý bol žalobcovi doručený

dňa 22.9.2015 spolu s výzvou na vyjadrenie.
2. Správca dane rozhodnutím č. 9900430/5/287689/2015/Krin zo dňa 6.2.2015 prerušil daňovú kontrolu
odo dňa 9.2.2015 do dňa získania potrebných informácií prostredníctvom žiadostí o medzinárodnú
výmenu informácií (ďalej len MVI) za účelom preverovania dodávok a prepravy tovaru za kontrolované
zdaňovacie obdobia:
- do Talianska v súvislosti so zahraničným daňovým subjektom MABEL SRL (16.10.2014) týkajúcu sa
zdaňovacích období september 2011 až november 2011. Správca dane prijal odpoveď dňa 16.2.2015,

- do Maďarska v súvislosti s oslobodením od dane medzi žalobcom a zahraničným daňovým subjektom
PGERY TRADING Kft. (9.12.2014) týkajúcu sa zdaňovacieho obdobia august 2011. Správca dane prijal
odpoveď dňa 22.5.2015,- do Českej republiky v súvislosti s oslobodením od dane medzi žalobcom a zahraničným daňovým
subjektom SPOLIMPEX spol. s r.o. (9.12.2014) týkajúcu sa zdaňovacieho obdobia december 2011.
Správca dane prijal odpoveď dňa 19.3.2015,

- do Českej republiky v súvislosti s oslobodením od dane medzi žalobcom a zahraničným daňovým
subjektom FAU s.r.o. (9.12.2014) týkajúcu sa zdaňovacích období apríl 2011 až jún 2011. Správca dane
prijal odpoveď dňa 19.3.2015,
- do Rumunska v súvislosti s oslobodením od dane medzi žalobcom a zahraničným daňovým subjektom
S.C.BALCALI IMPORT-EXPORT S.R.L. (5.2.2015) týkajúcu sa zdaňovacieho obdobia december 2011.

Správca dane prijal odpoveď dňa 6.5.2015,
- do Rumunska v súvislosti s oslobodením od dane medzi žalobcom a zahraničným daňovým subjektom
ECODIESEL S.R.L. (5.2.2015) týkajúcu sa zdaňovacieho obdobia december 2011. Správca dane prijal
odpoveď dňa 7.5.2015,
- do Českej republiky v súvislosti s preverením prepravy tovaru uskutočnenej subjektom Otto Garčič
pri dodaní tovaru do iného členského štátu s oslobodením od dane medzi žalobcom a zahraničným

daňovým subjektom MB PETROL s.r.o. (5.2.2015) týkajúcu sa zdaňovacieho obdobia december 2011.
Správca dane prijal odpoveď dňa 20.4.2015,
- do Českej republiky v súvislosti s preverením dodávok tovaru do iného členského štátu s oslobodením
od dane medzi žalobcom a zahraničným daňovým subjektom MB PETROL s.r.o. (5.2.2015) týkajúcu sa
zdaňovacieho obdobia december 2011. Správca dane prijal odpoveď dňa 7.8.2015.

Oznámením č. 20641473/2015 zo dňa 10.8.2015 Daňový úrad pre vybrané daňové subjekty oznámil
právnemuzástupcovižalobcu,žedňa7.8.2015pominuliprekážky,prektorésadaňovákontrolaprerušila
a pokračoval vo výkone predmetnej kontroly a následne dňa 22.9.2015 doručil protokol žalobcovi
(daňová kontrola bola teda skončená dňa 22.9.2015).

Na základe písomného vyjadrenia žalobcu k protokolu (13.10.2015) správca dane vykonal ďalšie
dokazovanie vypočutím svedkov: A. B., bývalého konateľa spoločnosti KOLO-KOMPANY, spol. s r.o., a
C. D., bývalého konateľa spoločnosti POLARON s.r.o. (ďalej len POLARON). Žalobca bol s výsledkami
dokazovania oboznámený dňa 17.5.2016 (zápisnica o ústnom pojednávaní č. 103155420/2016 zo dňa
17.5.2016).

3. Správca dane rozhodnutím č. 103406555/2016 zo dňa 27.6.2016 vyrubil žalobcovi rozdiel dane z
pridanej hodnoty v sume 7.926,26 € za zdaňovacie obdobie marec 2011, voči ktorému sa žalobca
odvolal.

4. Žalovaný rozhodnutím č. 103947111/2016 zo dňa 20.9.2016 potvrdil prvostupňové rozhodnutie
správcu dane č. 103406555/2016 zo dňa 27.6.2016.

5. Krajský súd v Bratislave rozsudkom č.k. 1S/269/2016-218 zo dňa 13.7.2017 zrušil rozhodnutie
žalovaného č. 103947111/2016 zo dňa 20.9.2016 aj prvostupňové rozhodnutie č. 103406555/2016 zo

dňa 27.6.2016 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Krajský súd uviedol, že správca dane nemal
prerušiť daňovú kontrolu za marec 2011, keďže v tomto období nešlo o intrakomunitárne obchodné
prípady, a to aj napriek tomu, že správca dane viedol jednu daňovú kontrolu pre zdaňovacie obdobia
január 2011 až december 2011 a zo žiadneho ustanovenia nevyplýva povinnosť vydať jeden protokol.
Preto Krajský súd v Bratislave považoval daňovú kontrolu za nezákonnú, keďže prekročila zákonom

stanovenú časovú hranicu. Správca dane mal podľa krajského súdu doplniť dokazovanie výsluchom
svedkov, dokazovanie k prevereniu pohybu tovaru a jeho evidencii v skladovom systéme v rozsahu
prijatie, naskladnenie, vykládka a dodanie a preverenia uskutočnenia dodaní realizovaných žalobcom
u jeho tuzemských odberateľov. Krajský súd tiež uviedol: „uvedené bude nevyhnutné v ďalšom konaní
vykonať, a to bez pochybností vzťahu žalobcu k dodávateľovi, resp. k reťazcu, v rámci ktorého sa

uskutočnili predmetné zdaniteľné obchody a bude žalovaný povinný riadne zisťovať, a to znova bez
pochybností, či žalobca vedel alebo mal vedieť, že uvedené plnenie zakladajúce nárok na odpočet DPH
je súčasťou daňového podvodu“.

6. Najvyšší súd SR rozsudkom sp. zn. 1Sžfk/90/2017 zo dňa 26.2.2019 kasačnú sťažnosť žalovaného

proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 1S/269/2016-218 zo dňa 13.7.2017 zamietol. Podľa
názoru kasačného súdu krajský súd správne vyhodnotil predčasnosť záverov o neunesení dôkazného
bremena zo strany žalobcu na preukázanie zákonných podmienok na odpočítanie dane na vstupe
z pohonných hmôt, ktoré mu mala dodať spoločnosť POLARON v zdaňovacom období marec 2011.Kasačný súd sa však nestotožnil so záverom krajského súdu ohľadom nezákonnosti prerušenia daňovej
kontroly a nedodržaní zákonnej lehoty na vykonanie daňovej kontroly a z toho vyplývajúcimi závermi
o nezákonnosti daňového protokolu ako dôkazu vo vyrubovacom konaní. Keďže daňová kontrola bola

uznesením správcu dane zo dňa 6.2.2015 prerušená v súlade s § 61 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z.
o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
(ďalej len DP alebo Daňový poriadok) za účelom podania žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií
(MVI), vzťahovali sa účinky prerušenia na všetky zdaňovacie obdobia, ktorých sa daňová kontrola týkala,
vrátane tých zdaňovacích období, v ktorých sa neuskutočnili intrakomunitárne dodávky tvoriace predmet

dožiadania o MVI. Správca dane postupoval v súlade so zákonom (§ 46 ods. 8 DP), keď z jednej
daňovej kontroly vyhotovil jeden protokol za všetky kontrolované zdaňovacie obdobia, v ktorých bol
zistený rozdiel na dani. Kasačný súd nesúhlasil ani so záverom krajského súdu o nepreskúmateľnosti
rozhodnutia žalovaného, ktorú zrejme malo spôsobiť namietané nedostatočné vysporiadanie sa správcu
dane s vyjadrením žalobcu zo dňa 14.6.2016. Je treba poukázať na to, že náležitosti odôvodnenia
rozhodnutia v daňovom konaní stanovuje § 63 ods. 5 DP, podľa ktorého sa v odôvodnení uvedie, ktoré

skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu,
aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.
Nie je teda povinnosťou správcu dane osobitne rozoberať jednotlivé podania kontrolovaného daňového
subjektu, ale vysporiadať sa s jeho vecnými námietkami a návrhmi. Z podaní žalobcu a ani z rozhodnutia
krajského súdu nie je zrejmé, s ktorými návrhmi či námietkami sa žalovaný alebo správca dane

nevysporiadali, prípadne ktorá skutková či právna otázka nebola žalovaným dostatočne analyzovaná.
Podľa názoru kasačného súdu žalovaný pri rozhodovaní vzal do úvahy všetky relevantné skutočnosti,
vrátane tých, na ktoré upozornil žalobca v predmetnom podaní, pričom svoje závery vo vydanom
rozhodnutí dostatočne odôvodnil.

7. Žalovaný na základe žiadosti správcu dane rozhodnutím č. 101215687/2019 zo dňa 22.5.2019 predĺžil
lehotu na rozhodnutie o 200 dní.

8. Správca dane v ďalšom konaní doplnil dokazovanie výsluchom svedkov, ktorých navrhoval žalobca
– C. E., C. A., C. F., A. A. G. a G. B.. Prostredníctvom MVI vypočul aj svedka F. G. (bývalý konateľ

spoločnosti POLARON) a H. B. (bývalý zamestnanec spoločnosti POLARON). V rámci vyrubovacieho
konania zaslal aj žiadosť o MVI do Českej republiky týkajúcu sa spoločnosti FAU s.r.o. Správca dane
prerušil vyrubovacie konanie dňom 29.7.2019 (rozhodnutie č. 101815508/2019 zo dňa 26.7.2019)
a pokračoval v ňom od 4.2.2020, kedy pominuli prekážky prerušenia. Keďže Prezídium Policajného
zboru, Národná kriminálna agentúra (ďalej aj len NAKA) zaistila od žalobcu všetky doklady a písomnosti

za rok 2009 až do 15.4.2014, žalobca ich nemohol predložiť, a preto správca dane požiadal Prezídium
PZ o súčinnosť pri poskytovaní fotokópií dokladov potrebných k výkonu daňovej kontroly podľa § 26
ods. 1 DP.

9. Správca dane zistil, že žalobca si v kontrolovanom zdaňovacom období marec 2011 uplatnil odpočet

z dodávateľskej faktúry od tuzemského dodávateľa POLARON za nákup pohonných hmôt v celkovej
výške 7.926,26 €, a to na základe faktúry č. 612030 zo dňa 25.3.2011 za nákup tovaru – Benzín Natural
95 (35 103 l) v celkovej hodnote 47.557,55 €, z toho základ dane 39.631,29 € a DPH 7.926,26 €.

10. Medzi žalobcom a jeho dodávateľom spoločnosťou POLARON existoval vzťah založený rámcovou

kúpnou zmluvou zo dňa 3.1.2011, kúpnou zmluvou zo dňa 15.1.2011 a nájomnou zmluvou zo dňa
31.1.2011:
- predmetom rámcovej kúpnej zmluvy zo dňa 3.1.2011 bol záväzok žalobcu predať spoločnosti
POLARON tovar – motorovú naftu a automobilový benzín. Predmet dodávok sa týka tovaru, ktorým
žalobca disponuje v zmysle jeho obchodných činností uvedených vo výpise z Obchodného registra.

Dohodnutým miestom plnenia bol sklad kupujúceho, predmet kúpy bude dodávaný do pripravených
nádrží kupujúceho. Žalobca sa v zmluve zaviazal dodať predmet zmluvy v kvalite, ktorá zodpovedá STN
normám. Rámcová kúpa zmluva neupravuje konkrétne podmienky a spôsob uskutočnenia prepravy
tovaru, ktorý bol predmetom zmluvy,
- kúpnu zmluvu uzatvoril žalobca ako odberateľ so spoločnosťou POLARON ako dodávateľom dňa

15.1.2011, ktorej predmetom bolo dodávanie objednaného množstva motorovej nafty (27101941)
a motorového benzínu SUPER BA (27101145). Zmluva určuje miesta a spôsob konkrétneho plnenia
– pokiaľ nebude dohodnuté inak budú dodávky realizované na parite FCA a CPT podľa objednávok
kupujúceho. V zmysle predmetnej zmluvy spôsob dodania určí kupujúci v objednávke: dodávkuzabezpečí predávajúci cisternovými vozidlami na účet predávajúceho (parita CPT). Základom pre
určenie množstva tovaru je objem v litroch pri teplote 15°C meraný certifikovaným prietokomerom.
Kúpna zmluva určila formu dodacieho listu pri parite CPT: predávajúci odovzdá vodičovi A) plniaci list z

rafinérie - doklad o plnení / výdaji; B) dodací list - doklad o plnení, ktorý bude obsahovať údaje: názov
a sídlo predávajúceho a kupujúceho, dátum a čas odberu, druh minerálneho oleja, vydaný objem v
litroch pri skutočnej teplote, teplota tovaru pri výdaji, vydaný objem automaticky prepočítaný na objem
v litroch pri 15°C, vozidlo zabezpečujúce prepravu tovaru. Dodací list - doklad o plnení / výdaji bude
slúžiť ako podklad pre fakturáciu. Oprávnený pracovník kupujúceho potvrdí prevzatie tovaru podpisom

na dodacom liste. Formu dodacieho listu pri parite FCA zmluva určuje nasledovne: predávajúci odovzdá
vodičovi zmluvného dopravcu dodací list – doklad o plnení minerálneho oleja, ktorý bude obsahovať
údaje: názov a sídlo predávajúceho a kupujúceho, dátum a čas odberu, druh minerálneho oleja, vydaný
objem v litroch pri skutočnej teplote, teplota tovaru pri 15°C, vozidlo zabezpečujúce prepravu tovaru.
Kúpna zmluva neobsahuje ustanovenia, z ktorých by jednoznačne vyplývali konkrétne podmienky a
spôsob uskutočnenia prepravy tovaru, ktorý bol predmetom zmluvy,

- nájomnú zmluvu zo dňa 31.1.2011 uzatvoril žalobca ako prenajímateľ a spoločnosť POLARON, s.r.o.,
ako nájomca na skladovací priestor - nádrž na ropné produkty č. 3, 4, 7, 8 v areáli bývalého PVOD.

Z výpovede svedka C. D. vyplynulo, že dodávateľom tovaru žalobcovi od spoločnosti POLARON bola
slovenská spoločnosť CHEMASPOL s.r.o., ktorá tovar nakupovala od českej spoločnosti FAU s.r.o.

SpoločnosťPOLARONmalaprenajatéskladyodžalobcu,keďsatovarpredávalžalobcovi,nachádzalsa
v prenajatom sklade od žalobcu. Prepravu tovaru od jeho dodávateľa do skladu, ktorý mala spoločnosť
POLARON prenajatý od žalobcu, zabezpečoval dodávateľ spoločnosti POLARON, prepravu objednával
svedok D. od dodávateľa. Pri predaji tovaru zákazníkom spoločnosti POLARON (okrem žalobcu ako
odberateľa) zabezpečoval prepravu žalobca. V prípadoch, ak spoločnosť POLARON predávala tovar

žalobcovi, prepravu tovaru si zabezpečoval žalobca sám tak, že žalobca si stočil dohodnuté množstvo
litrov do cisterny, následne bol tovar fakturovaný a ako doklad o množstve stočených litrov dostala
spoločnosť POLARON od žalobcu stáčací lístok. Na deklarované miesto fyzickej dodávky tovaru
chodieval svedok D., za žalobcu nebol na mieste fyzickej nakládky tovaru u dodávateľa nikto prítomný,
tovar mu prišiel na sklad. Ďalší konateľ spoločnosti POLARON F. G. uviedol, že obchodnú činnosť so

žalobcom riadil C. D. s logistikom; predpokladal, že pri rokovaniach bol aj JUDr. Hrdina. Spoločnosť
FAU s.r.o. mala sklady v Přerove (areál spoločnosti Precheza), vykládka tovaru bola v daňovom sklade
Vlčany. Do Přerova nikto nejazdil, vodič dostal dodací list, CMR a stáčacie lístky a išiel do miesta určenia
a spolu s dodávkou tovaru ich odovzdal odberateľovi. Svedok G. uviedol, že za žalobcu bol pri vykládke
tovaru skladník žalobcu.

Správca dane vypočul aj skladníka žalobcu I. C. E., ktorý uviedol, že tovar mal byť skladovaný v areáli
žalobcu, kde mal mať dodávateľ prenajatú jednu z nádrží (nevedel uviesť, ktorú presne). Pri nákupe
tovaru si preberal tovar dodávateľ, potom ho vyskladňovali za žalobcu do cisterien, keď určili množstvo,
tak s tovarom manipuloval žalobca. Nebol zodpovedný za evidenciu pohybu tovaru v skladovom

systéme, s tovarom len manipuloval. Dodávatelia v sklade mali svoj tovar a určili žalobcovi, koľko z toho
môže zobrať, manipuloval s tovarom, len keď si ho žalobca odoberal. Uskutočnenie fyzického príjmu /
prevzatia tovaru prebiehalo tak, že dodávateľ určil, že si žalobca môže odčerpať určité množstvo tovaru,
to svedok naplnil do áut žalobcu a rozviezli zákazníkom žalobcu. Dodávateľ si viedol svoju evidenciu,
do Vlčian prišlo auto, vydalo stáčací lístok a podľa požiadaviek dodávateľa robili pre nich a pre ich

účely kontrolné merania. Nevyhotovoval obchodné dokumenty k nakúpenému tovaru, nepamätal si, či
obchodné dokumenty odovzdával dodávateľovi, resp. jeho zástupcovi. Pri výdaji tovaru z nádrže do
autocisterny sklad nevyhotovoval automatický záznam.

Účtovníčky žalobcu C. F. a G. B. sa nevedeli vyjadriť k pôvodu tovaru.

Svedok C. A. (konateľ spoločnosti CHEMASPOL, s.r.o., v zdaňovacom období) uviedol, že tovar sa
objednával mailom, následne bola objednaná cisterna a podľa toho bol objednaný tovar a následne sa
tovar nechal naviesť do skladu žalobcu („sklad areálu spoločnosti JOPI TRADE, spol. s r.o.“). Svedok
A. nepredložil účtovnú a daňovú dokumentáciu spoločnosti CHEMASPOL, s.r.o.

Česká daňová správa v odpovedi na MVI uviedla, že obchodná spolupráca medzi českou spoločnosťou
FAU s.r.o. a slovenskou spoločnosťou CHEMASPOL s.r.o. nebola v zdaňovacom období marec 2011zistená. Spoločnostiam POLARON a CHEMASPOL s.r.o. neboli v období prvého kvartálu roka 2011
hlásené dodávky tovaru z iného členského štátu (zistenia zo systému VIES).

Predložená evidencia – nákup tovaru od dodávateľa POLARON neobsahuje začiatočné ani konečné
zostatky množstva tovaru za predmetné zdaňovacie obdobie, predložená evidencia neobsahuje ani
záznamy o vydaní / vyskladnení tovaru. Správca dane nesúhlasil so žalobcom, že predmetný tovar nie
je individuálnou vecou ale vecou druhovou, kedy je rozhodujúce celkové nakúpené a predané množstvo
(objem), pričom správca dane môže podľa vyjadrenia platiteľa vykonať porovnanie nakúpeného

a predaného množstva na agregovanej úrovni.

Správca dane na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobca nepreukázal pôvod
tovaru (toto nepreukázal ani dodávateľ žalobcu) ani reálny pohyb tovaru v skladovom systéme. Žalobca
nepreukázal, s akými konkrétnymi uskutočnenými dodávkami predmetné nákupy súvisia, nepreukázal
skutočný premet a účel deklarovaných dodávok tovaru. Žalobca okrem toho mohol plne ovplyvňovať

dodávku tovaru v jeho sklade. Aj keď žalobca predložil doklady s formálne splnenými náležitosťami,
tieto doklady nie sú dostatočnými dôkazmi na preukázanie, že deklarované obchodné transakcie boli
uskutočnené tak, ako boli deklarované. Predložená faktúra tak nepreukazuje nárok na odpočítanie dane
v zmysle § 49 ods. 2 písm. a/ a § 51 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty
v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 222/2004 Z.z.). Správca dane zdôraznil, že od žalobcu

nevyžadoval preukázanie skutočností, ktoré nastali u dodávateľa, resp. subdodávateľov, a nepreniesol
naňho zodpovednosť za preukázanie skutočností, ktoré bol povinný preukazovať dodávateľ. Správca
dane od žalobcu požadoval preukázanie skutočností, ktoré boli v priamej sfére vplyvu žalobcu
a ktorých preukázanie bolo dôkazným bremenom žalobcu. Žalobca navyše nepristupoval s náležitou
starostlivosťou, keď skutočnosti týkajúce sa preukázania kontroly nad predmetným tovarom boli plne

na strane žalobcu, nakoľko sám žalobca mohol v rámci jeho priamych zmluvných dodávateľsko-
odberateľských vzťahov uvedené skutočnosti ovplyvniť vrátane pohybu tovaru v záznamoch.

11. Správca dane z uvedených dôvodov rozhodnutím č. 100991881/2020 zo dňa 5.6.2020 (ďalej len
prvostupňové rozhodnutie) podľa § 68 ods. 5 DP určil žalobcovi rozdiel DPH v sume 7.926,26 € za

zdaňovacie obdobie marec 2011.

12. Žalovaný rozhodnutím č. 101508123/2020 zo dňa 1.10.2020 (ďalej aj len druhostupňové
rozhodnutie) potvrdil prvostupňové rozhodnutie. Žalovaný konštatoval, že prvostupňové rozhodnutie
bolo vydané v zákonnej lehote a že postup správcu dane bol správny, žalobca bol oboznámený so

všetkými zisteniami a ich vyhodnotením, bolo mu opakovane umožnené predložiť dôkazy preukazujúce
jeho tvrdenia a mal možnosť v daňovom konaní aktívne vystupovať. Zdôraznil, že správca dane nezaložil
rozhodnutie na podvodnom konaní, ale na nesplnení hmotnoprávnych podmienok na uplatnenie
nadmerného odpočtu DPH. Okrem toho, spoločnosť POLARON nebola zaregistrovaná pre spotrebnú
daň z minerálnych olejov. Žalobca síce disponoval pohonnými látkami v jeho vlastných skladových

priestoroch, ale nebolo preukázané, že ich dodávateľom bola práve spoločnosť POLARON. Predložené
daňové doklady môžu byť dôkazom len vtedy, ak boli vystavené na základe reálneho plnenia, ktorého
uskutočnenie má daňový subjekt preukázať.

II.

Žaloba

13. Žalobca podal v zákonnej lehote správnu žalobu proti druhostupňovému rozhodnutiu žalovaného,
domáhal sa jeho zrušenia spolu s prvostupňovým rozhodnutím a vrátenia veci prvostupňovému
správnemu orgánu na ďalšie konanie. Namietal nesprávne právne posúdenie veci, nepreskúmateľnosť

napadnutého rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť, nedostatočné zistenie skutkového stavu, skutkový stav
je v rozpore s administratívnym spisom alebo v ňom nemá oporu a v konaní pred orgánmi verejnej správy
došlo k podstatnému porušeniu procesných predpisov, ktoré malo za následok vydanie nezákonných
rozhodnutí.

14. Žalobca namietal, že nadobudnuté plnenie preukázal štandardnými dokladmi, ktoré v rámci
bežnej hospodárskej praxe uchováva ku všetkým nakupovaným plneniam. Nadobudnuté plnenia sú
preukázanie od dodávateľa POLARON, ale aj zdaniteľnými dodávkami pre odberateľov žalobcu – ak by
žalobca neprijal plnenia na vstupe, nemohol by uskutočniť ani dodania na výstupe. Orgány finančnejsprávy neprihliadli na spôsob, akým žalobca využil nadobudnuté plnenia. Pochybnosti o nepreukázaní
deklarovaných obchodov sú nesprávne vyhodnotené. Z judikatúry Najvyššieho súdu SR vyplýva, že
dokazovanie vo veci nároku na odpočet DPH je modifikované právom EÚ, ktoré však orgány verejnej

správy nezohľadnili.

15. Konateľ spoločnosti POLARON potvrdil dodávku tovaru, vystavil k nim faktúru, tovar nakúpil
v tuzemsku od spoločnosti CHEMATRADING s.r.o. alebo CHEMAHOLDING s.r.o. Tovar v čase dodania
bol už v sklade žalobcu, ktorý si spoločnosť POLARON prenajímala od žalobcu; preto preprava

tovaru nebola realizovaná. Konateľ spoločnosti POLARON C. D. bol osobne prítomný počas fyzickej
vykládky tovaru a žalobca ako zákazník nezabezpečoval prepravu – prepravu zabezpečoval dodávateľ
spoločnosti POLARON.

16. Žalobca namieta, že prípadné podvodné konanie na predchádzajúcich stupňoch obchodného
reťazcanemôžemaťzanásledokodopretieprávanaodpočítanieDPHžalobcovi,akotomnevedelalebo

nemohol vedieť. Dobromyseľnému účastníkovi obchodu (akým je aj žalobca) nemožno uprieť právo na
odpočítanie dane.

17. Daňový úrad nepreukázal, že spoločnosť POLARON nedodala žalobcovi tovar, a nepripojil k tomu
žiaden relevantný dôkaz. Ak by správca dane preveril u spoločnosti Slovnaft dodávky tovaru pre

spoločnosti CHEMASPOL a POLARON, mohol tvrdenie o tovare potvrdiť alebo vyvrátiť.

18. Žalobca poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci Bonic C-285/11, podľa ktorého právo
na odpočítanie dane je možné zamietnuť zdaniteľnej osobe len pod podmienkou, že sa na základe
objektívnych skutočností preukáže, že zdaniteľná osoba, ktorej bol dodaný tovar, vedela alebo mala

vedieť, že sa zúčastní na transakcii predstavujúcej daňový podvod týkajúci sa DPH. Následne žalobca
v žalobe rozsiahlo poukazuje na okolnosti, za ktorých nevedel alebo nemal možnosť vedieť, že sa
zúčastnil na podvode.
19. Daňový úrad podľa názoru žalobcu nesprávne vyhodnotil začiatok ďalšieho konania po zrušení
prvostupňového rozhodnutia č. 103406555/2016 zo dňa 27.6.2016 a v dôsledku toho vydal následné

prvostupňové rozhodnutie po uplynutí stanovenej lehoty. Správca dane mal rátať začiatok ďalšieho
konania od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžfk/90/2017 zo dňa
26.2.2019 podľa § 142 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších
predpisov (ďalej len SSP). Žalobca preto nesúhlasí so žalovaným, že lehota na vydanie rozhodnutia
plynie až dňom po doručení všetkých spisov súdom, ktoré sa predmetnej veci týkajú.

20. Ďalšou námietkou žalobcu je to, že správca dane síce prerušil vyrubovacie konanie odo dňa
29.7.2019, no žalobcovi už neoznámil, kedy pominuli prekážky prerušenia. Hoci správca dane
v rozhodnutí uvádza, že prekážky prerušenia konania pominuli 4.2.2020 a oznámil ich splnomocnenému
zástupcovi žalobcu oznámením č. 100929728/2020 zo dňa 22.5.2020, žalobca ani jeho právny zástupca
nemajú o takejto písomnosti vedomosť. Žalovaný k tomu síce uviedol, že zásielka sa vrátila neprevzatá

v odbernej lehote a podľa § 31 ods. 3 DP sa považuje za doručenú, no právny zástupca žalobcu má
u Slovenskej pošty, a.s., aktivovanú službu elektronického oznamovania zásielok. Okrem toho, správca
dane neinformoval žalobcu o začatí vyrubovacieho konania po zrušení prvostupňového rozhodnutia
č. 103406555/2016 zo dňa 27.6.2016 a vydal ďalšie prvostupňové rozhodnutie bez toho, aby sa mal
žalobca možnosť oboznámiť so skutočnosťami z vyrubovacieho konania a dozvedel sa o nich až

z rozhodnutia 100991881/2020 zo dňa 5.6.2020.
21. Žalobca ďalej namietal, že v konaní pred orgánmi finančnej správy došlo k podstatnému porušeniu
procesných predpisov, ktoré malo za následok vydanie nezákonných rozhodnutí. Namietal neprimeranú
dĺžku trvania konania, lebo daňová kontrola a nadväzujúce konanie sa uskutočňujú už viac ako 7 rokov.
Daňová kontrola sa začala dňa 11.4.2014, bola ukončená dňa 22.9.2015, t. j. trvala 529 dní vrátane

prerušenia.

22. Daňový úrad podľa žalobcu pri zabezpečovaní dokladov od NAKA nepostupoval v zmysle
relevantného ustanovenia Daňového poriadku a doklady tak získal nezákonne. Daňový úrad si vyžiadal
od NAKA doklady podľa § 26 ods. 1 DP, no mal tak podľa žalobcu urobiť postupom podľa § 26 ods. 7

DP, čím zaťažil dôkazy nezákonnosťou. Okrem toho, žalobca navrhol opakovane vypočuť svedka A. B.,
no správca dane opakovaný výsluch nevykonal a ani nevykonanie neodôvodnil.

III.Vyjadrenie žalovaného

23. Žalovaný v písomnom vyjadrení navrhol správnu žalobu zamietnuť. Zotrval na dôvodoch

napadnutého rozhodnutia, ktoré podrobne popísal, a zdôraznil, že zásadnou skutočnosťou pre
rozhodnutie vo veci bolo nepreukázanie dodania pohonných látok žalobcovi práve dodávateľom
POLARON, ktorý bol uvedený na dodávateľskej faktúre.

24. Žalovaný trvá na zachovaní zákonnej lehoty na rozhodnutie po zrušení veci Krajským súdom

v Bratislave a Najvyšším súdom SR s tým, že lehota na vydanie rozhodnutia plynie až dňom po doručení
všetkých spisov súdom, čo vyplýva z § 191 ods. 4 SSP. Námietku žalobcu preto považuje za irelevantnú.

25. Žalovaný nesúhlasil s námietkou žalobcu o nezákonnosti postupu pri získaní dôkazov od NAKA.
Trvá na tom, že správca dane postupoval správne podľa § 26 ods. 1 DP s poukazom aj na § 2 ods.
1 písm. c/ zákona č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov. Policajný zbor

spolupôsobí pri odhaľovaní daňových únikov.

IV.
Replika žalobcu

26. Žalobca v replike k vyjadreniu žalovaného zotrval na argumentoch uvedených v správnej žalobe.

V.
Relevantná právna úprava

27. Podľa § 24 ods. 1 DP daňový subjekt preukazuje (a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne
určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré
je povinný podávať podľa osobitných predpisov, (b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný
správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, (c) vierohodnosť, správnosť a
úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

28. Podľa § 24 ods. 4 DP ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu
skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne
záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede,
znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a

obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

29. Podľa § 26 ods. 1 a ods. 7 DP súdy, orgány štátnej správy, obce, vyššie územné celky a notári sú
povinní oznamovať správcovi dane údaje potrebné na účely správy daní, ak predmet konania pred nimi
podlieha dani podľa osobitných predpisov (ods. 1). Každý, kto má písomnosti, listiny a iné veci, ktoré

môžu byť dôkazom pri správe daní, je povinný na výzvu správcu dane písomnosti, listiny a iné veci vydať
alebo zapožičať (ods. 7).

30. Podľa § 44 ods. 1 DP daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti
rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných zákonov. Daňová

kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.

31. Podľa § 2 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z.z. predmetom dane je dodanie tovaru za protihodnotu
v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby.

32. Podľa § 8 ods.1 zákona č. 222/2004 Z.z. dodaním tovaru je (a) prevod práva nakladať s hmotným
majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom
sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a podobné nehmotné veci a
bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota,
alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným kurzom

určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska v deň
predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí, (b) dodanie stavby alebo jej časti na základe zmluvy o
dielo alebo inej obdobnej zmluvy, (c) odovzdanie tovaru na základe nájomnej zmluvy, podľa ktorej sa
vlastníctvo k predmetu nájomnej zmluvy nadobudne najneskôr pri zaplatení poslednej splátky.33. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom
dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode

alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento
deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní
stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby.
Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.

34. Podľa § 49 ods. l zákona č. 222/2004 Z.z. právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká
platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

35. Podľa § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z. platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť,
daňztovarovaslužieb,ktorépoužijenadodávkytovarovaslužiebakoplatiteľsvýnimkoupodľaodsekov
3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, (a) ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z

tovarov a služieb, b) ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané, (b) ním uplatnená z tovarov a služieb,
pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12, c) ním uplatnená pri nadobudnutí
tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a, zaplatená správcovi dane v tuzemsku
pri dovoze tovaru.

36. Podľa § 51 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ
uplatniť, ak (a) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa
§ 71, (b) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) je daň uvedená v záznamoch podľa § 70, (c) pri
odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. c) má faktúru od dodávateľa z iného členského štátu, (d) pri
odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. d) má dovozný doklad potvrdený colným orgánom, v ktorom

je platiteľ uvedený ako príjemca alebo dovozca.

37. Podľa § 191 ods. 4 druhá veta SSP ak správny súd zruší rozhodnutie alebo opatrenie, lehota
na vydanie rozhodnutia alebo opatrenia v ďalšom konaní začne orgánu verejnej správy plynúť až po
doručení všetkých administratívnych spisov pripojených k prejednávanej veci.

VI.
Verejné vyhlásenie rozsudku

38. Správny súd v Bratislave dáva do pozornosti, že v zmysle § 3 ods. 3 písm. b/ zákona č. 151/2022 Z.z.

o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 398/2022 Z.z.
(ďalej len zákon č. 151/2022 Z.z.) prešiel výkon súdnictva od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne
súdy vo všetkých veciach, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu
v Trnave na Správny súd v Bratislave. Z uvedeného dôvodu je spis Krajského súdu v Bratislave sp. zn.
6S/266/2020 vedený na Správnom súde v Bratislave pod sp. zn. BA-6S/266/2020.

39. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 10 a § 13 SSP v spojení s
§ 3 ods. 3 písm. b/ zákona č. 151/2022 Z.z. rozhodol vo veci rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil dňa
20.8.2025, keďže žalobca ani žalovaný nariadenie pojednávania nežiadali.

VII.
Právne posúdenie veci správnym súdom

40. Predmetom súdneho prieskumu bolo posúdenie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.

101508123/2020 zo dňa 1.10.2020, ktorým potvrdil rozhodnutie správcu dane č. 100991881/2020 zo
dňa 5.6.2020 týkajúce sa vyrubenia rozdielu DPH za zdaňovacie obdobie marec 2011.

41. Žalobca primárne namietal neprimerane dlhú daňovú kontrolu, ktorá presiahla zákonný limit, a preto
má byť protokol z tejto daňovej kontroly podľa jeho názoru nezákonným dôkazom. Správny súd na

tomto mieste poukazuje na skutočnosť, že túto námietku už vyriešil Najvyšší súd SR v rozsudku sp.
zn. 1Sžfk/90/2017 zo dňa 26.2.2019 (odsek 38), v ktorom uviedol: „Kasačný súd sa však nestotožňuje
so závermi krajského súdu ohľadom nezákonnosti prerušenia daňovej kontroly a nedodržaní zákonnej
jednoročnej lehoty na vykonanie daňovej kontroly a z toho vyplývajúcimi závermi o nezákonnostidaňového protokolu ako dôkazu v neskoršom vyrubovacom konaní. Sťažovateľ správne poukazuje na
to,ženazákladeoznámeniazodňa11.03.2014bolaužalobcudňom11.04.2014začatádaňovákontrola
za zdaňovacie obdobia január až december 2011. Keďže táto daňová kontrola bola uznesením správcu

dane zo dňa 06.02.2015 prerušená v súlade s § 61 ods. 1 Daňového poriadku za účelom podania
žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií, vzťahovali sa účinky prerušenia na všetky zdaňovacie
obdobia, ktorých sa daňová kontrola týkala, vrátane tých zdaňovacích období (kalendárnych mesiacov),
v ktorých sa neuskutočnili intrakomunitárne dodávky tvoriace predmet dožiadania o výmenu informácií.
Podľa § 46 ods. 10 Daňového poriadku lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok odo

dňa jej začatia. Na prerušenie daňovej kontroly sa primerane použije § 61. Ak ide o daňovú kontrolu
zahraničných závislých osôb, ktoré určujú základ dane podľa osobitného predpisu, druhostupňový orgán
môže lehotu podľa prvej vety pred jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia predĺžiť najviac
o 12 kalendárnych mesiacov. Podľa § 61 ods. 1 Daňového poriadku správca dane daňové konanie a)
preruší, ak má vedomosť, že sa začalo konanie o predbežnej otázke, b) môže prerušiť, ak sa začalo
konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia alebo je potrebné získať informácie

spôsobom podľa osobitného predpisu.“ Správny súd podotýka, že citovaný rozsudok Najvyššieho súdu
SR týkajúci sa zdaňovacieho obdobia marec 2011 u žalobcu bol právnemu zástupcovi žalobcu doručený
do vlastných rúk a nepochybne má o ňom vedomosť. Z uvedeného dôvodu správny súd považuje túto
námietku žalobcu za bezpredmetnú.

42. Ďalšou námietkou žalobcu týkajúcou sa lehôt v daňovom konaní bola námietka o nedodržaní
lehoty na rozhodnutie vo vyrubovacom konaní po tom, čo Krajský súd v Bratislave rozsudkom č.k.
1S/269/2016-218 zo dňa 13.7.2017 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžfk/90/2017
zo dňa 26.2.2019 zrušil rozhodnutie žalovaného č. 103947111/2016 zo dňa 20.9.2016 a Daňového
úradu pre vybrané daňové subjekty č. 103406555/2016 zo dňa 27.6.2016 a vec vrátil žalovanému

na ďalšie konanie. Žalobca počíta začatie plynutia lehoty na pokračovanie vo vyrubovacom konaní
od právoplatnosti rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžfk/90/2017 zo dňa 26.2.2019, čo je
však v priamom rozpore s ustanovením § 191 ods. 4 druhá veta SSP, ktoré jasne určuje okamih,
od kedy znova začínajú plynúť lehoty v administratívnom konaní po zrušení rozhodnutia súdom –
od doručenia všetkých administratívnych spisov pripojených k prejednávanej veci. Navyše, lehota na

vydanie rozhodnutia podľa § 65 ods. 1 a ods. 2 DP je lehotou procesnou, ktorej nedodržanie nemá za
následok nezákonnosť rozhodnutia ani nespôsobuje nemožnosť vydania rozhodnutia. Ak by tomu tak
bolo, zákonodarca by to nepochybne v ustanovení § 65 DP uviedol, čo sa nestalo. Správca dane tak
dodržal lehotu na rozhodnutie vo vyrubovacom konaní, keď v konaní pokračoval až po vrátení všetkých
administratívnych spisov zo súdu (§ 194 ods. 4 druhá veta SSP). Doručenie administratívnych spisov zo

správneho súdu je objektívnou skutočnosťou, keďže orgán verejnej správy je povinný administratívny
spisy v origináli predložiť správnemu súdu na preskúmanie (§ 105 písm. c/ SSP) a po rozhodnutí súdu
sa administratívny spis vracia orgánu verejnej správy, ktorý ho predložil. Na ďalšie vedenie konania
po rozhodnutí správneho súdu orgán verejnej správy nepochybne potrebuje jeho administratívny spis
v origináli, ktorý má v dispozičnej sfére až po vrátení zo správneho súdu. Uvedená námietka žalobcu

je preto bezpredmetná.

43. Správny súd sa nestotožnil s námietkou žalobcu, že mu správca dane neoznámil pokračovanie
vo vyrubovacom konaní, pretože správca dane o tom zaslal oznámenie č. 100929728/2020 zo dňa
22.5.2020 jeho právnemu zástupcovi. Skutočnosť, že oznámenie právny zástupca žalobcu v odbernej

lehote neprevzal, nie je už v sfére vplyvu správcu dane ani žalovaného, ale práve daňového subjektu
alebo jeho právneho zástupcu. Zásielka sa preto považuje za doručenú v zmysle § 31 ods. 3 DP,
keďže žalobca nepreukázal opak. Žalobca v správnej žalobe síce tvrdil, že mu nebolo oznámené
uloženie zásielky, no z pripojenej obálky vyplýva, že zásielka bola žalobcovi doručovaná a bola riadne
uložená. Žalobca tiež nepreukázal jeho tvrdenie, že by mal u Slovenskej pošty, a.s., aktivovanú službu

elektronického oznamovania zásielok, pričom bremeno preukázania zaťažuje práve žalobcu.

44. K procesnému postupu správcu dane pri vyžiadaní písomností od Prezídia Policajného zboru,
Národnej kriminálnej agentúry, správny súd uvádza, že správca dane správne aplikoval ustanovenie
§ 26 ods. 1 DP, v zmysle ktorého „súdy, orgány štátnej správy, obce, vyššie územné celky a notári

sú povinní oznamovať správcovi dane údaje potrebné na účely správy daní, ak predmet konania pred
nimi podlieha dani podľa osobitných predpisov.“ Je nepochybné, že NAKA bola v tom čase orgánom
štátnej správy a viedla konanie, ktoré súviselo s daňovým konaním v predmetnej právnej veci. Preto
postup správcu dane spĺňa všetky atribúty postupu podľa § 26 ods. 1 DP a dôkazy takto získané súzákonnými dôkazmi v daňovom konaní. Správny súd v tomto kontexte poukazuje aj na § 3 veta pred
bodkočiarkou zákona č. 171/1993 Z.z., ktorý rovnako upravuje súčinnosť Policajného zboru s inými
orgánmi verejnej moci (Policajný zbor pri plnení svojich úloh spolupracuje s orgánmi verejnej moci,

ozbrojenými silami, ozbrojenými bezpečnostnými zbormi, ozbrojenými zbormi, Slovenskou informačnou
službou,správnickýmiosobamiafyzickýmiosobami).Niejedôvod,abysprávcadanezadanejskutkovej
situácie a konaní prebiehajúcich pred správcom dane aj pred NAKA vo vzťahu k Prezídiu Policajného
zboru, Národnej kriminálnej agentúre, postupoval podľa § 26 ods. 7 DP, keď mu zákon umožňuje
postupovať podľa § 26 ods. 1 DP. Správny súd hodnotí túto námietku žalobcu ako právne irelevantnú.

45. Správny súd k rozsiahlej argumentácii žalobcu o tom, že nevedel alebo nemohol vedieť, že sa
v obchodnom reťazci, ktorého bol súčasťou, vyskytol podvod, uvádza, že správca dane ani žalovaný
nezaložili ich rozhodnutia na tejto skutočnosti, ale na tom, že neboli splnené hmotnoprávne podmienky
pre uplatnenie nadmerného odpočtu DPH za zdaňovacie obdobie marec 2011. Nie je vylúčené, že
v iných zdaňovacích obdobiach by bola táto otázka aktuálna, no v zdaňovacom období marec 2011

nie je, preto sa správny súd bude venovať len argumentácii k splneniu hmotnoprávnych podmienok na
uplatnenie nadmerného odpočtu DPH.

46.Vychádzajúczobsahurozhodnutífinančnýchorgánovmožnokonštatovať,žežalobcovibolvyrubený
rozdiel dane z pridanej hodnoty z dôvodu nepreukázania splnenia hmotnoprávnych podmienok pre

priznanie práva na odpočítanie dane (nepreukázania dodania tovaru od deklarovaného dodávateľa).

47. Hmotnoprávnymi podmienkami pre priznanie práva na odpočítanie dane sa v zmysle zákona č.
222/2004 Z.z. rozumejú: (i) existencia zdaniteľného plnenia, (ii) jeho dodanie zdaniteľnou osobou a (iii)
použitiedodanýchtovarovdaňovýmsubjektomnaúčelyjehoekonomickejčinnosti.Právonaodpočítanie

dane pritom vzniká príjemcovi plnenia iba pri kumulatívnom splnení uvedených podmienok; ak čo i len
jedna z vyššie uvedených hmotnoprávnych podmienok pre priznanie práva na odpočítanie dane nie je
splnená, právo na odpočítanie dane môže byť odopreté.

48. Zákonodarca prioritne zaťažil dôkazným bremenom na preukázanie splnenia hmotnoprávnych

podmienok pre priznanie práva na odpočítanie dane daňový subjekt, ktorý si toto právo uplatňuje.
Obchodné transakcie pritom nepostačuje deklarovať len po formálnej stránke (vystavenou faktúrou,
zmluvou), ale predložené doklady musia byť odrazom reálneho plnenia, ktoré v prípade vzniku
pochybností preukazuje takisto daňový subjekt. To však neznamená, že dôkazné bremeno daňového
subjektu je bezvýhradné, resp. neobmedzené. Z hľadiska teórie dôkazného práva nemožno od

daňového subjektu požadovať predloženie takých dôkazov, ktorých predloženie je zo strany daňového
subjektu objektívne nemožné.

49. Daňový subjekt, ktorý si chce odpočítať daň z pridanej hodnoty, má dve základné povinnosti,
a to povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenie preukázať. Povinnosť tvrdiť spočíva v samotnom

uplatnení práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty za splnenia zákonom stanovených podmienok
a následne povinnosť dokázať svoje tvrdenie, čo predstavuje dôkazné bremeno daňového subjektu.
Úlohou správcu dane (vo všeobecnosti) je následne verifikovať skutočnosti, ktoré daňový subjekt
preukazuje relevantnými dôkazmi. Výsledok verifikácie však musí byť dostatočne podložený zisteniami
správcu dane. Ak má správca dane pochybnosti o tvrdeniach daňového subjektu a predložené dôkazy

nemieni akceptovať, potom je povinný túto skutočnosť taktiež doložiť dôkazmi, ktoré tvrdenia daňového
subjektu vyvracajú. Je tak zrejmé, že úlohou správcu dane pri verifikovaní opodstatnenosti uplatneného
práva na odpočítanie dane je vychádzať nielen z daňových dokladov predložených daňovým subjektom,
ale aj zo zistení, či pri predložených dokladoch neabsentuje materiálny podklad. To znamená, že pokiaľ
si daňový subjekt uplatňuje právo na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný

preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené.

50. Ak správca dane pri preverovaní písomných podkladov preukázateľne spochybní vierohodnosť,
pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že
správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a v takom prípade je opäť len na daňovom subjekte,

či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov
správcom dane. Týmto spôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu
dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie
kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady prejednávacej. Inými slovami, nepostačujepredložiť len faktúru alebo dodacie listy. Ak správca dane nadobudne na základe vykonaných dôkazov
dôvodnú pochybnosť o uskutočnení deklarovaného zdaniteľného plnenia, vyzve daňový subjekt na
predloženie ďalších dôkazov (§ 46 ods. 5 DP) a týmto naň prenáša dôkazné bremeno za účelom

rozptýlenia identifikovaných pochybností. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú
kontrolu daňovníkom deklarovaných skutočností a dokladov.

51. Správca dane aj žalovaný v predmetnej právnej veci uzavreli, že žalobca síce disponoval pohonnými
látkami v jeho vlastných skladových priestoroch, ale nebolo preukázané, že ich dodávateľom bola práve

spoločnosť POLARON, tak ako sa deklaruje na predloženej faktúre za zdaňovacie obdobie marec 2011.
Správny súd považuje ich záver za správny a preukázaný vykonaným dokazovaním. Je nepochybné,
že spoločnosť POLARON ako nájomca mala od žalobcu ako prenajímateľa prenajatú nádrž na ropné
produkty č. 3, 4, 7, 8 v areáli bývalého PVOD (nájomná zmluva zo dňa 31.1.2011). Z označenia
cisterien, ktoré sú predmetom nájomnej zmluvy, vyplýva, že v sklade existovali aj iné cisterny s iným
číselným označením pre iné subjekty. Zároveň svedok I. C. E. (skladník žalobcu) uviedol, že tovar

mal byť skladovaný v areáli žalobcu, kde mal mať dodávateľ prenajatú jednu z nádrží (nevedel uviesť,
ktorú presne). Podľa svedka si pri nákupe tovaru preberal tovar dodávateľ, potom ho vyskladňovali za
žalobcu do cisterien, keď určili množstvo, tak s tovarom manipuloval žalobca. Svedok nebol zodpovedný
za evidenciu pohybu tovaru v skladovom systéme, s tovarom len manipuloval; dodávatelia v sklade
mali svoj tovar a určili žalobcovi, koľko z toho môže zobrať. Uskutočnenie fyzického príjmu / prevzatia

tovaru prebiehalo tak, že dodávateľ určil, že si žalobca mohol odčerpať určité množstvo tovaru, to
svedok naplnil do áut žalobcu a rozviezli zákazníkom. Pri výdaji tovaru z nádrže do autocisterny
sklad nevyhotovoval automatický záznam. Z výpovede tohto svedka vyplýva, že v sklade si cisterny
prenajímali nielen spoločnosť POLARON ako dodávateľ žalobcu aj ako nájomca priestorov od žalobcu,
ale aj iní dodávatelia žalobcu, pričom sklad automaticky nevyhotovoval záznamy. Iné skutočnosti

nevyplývajú ani z výpovedí konateľov spoločnosti POLARON. Správca dane nezisťoval v tomto reťazci
následného odberateľa žalobcu, pretože žalobca si v zdaňovacom období marec 2011 na výstupe
neuplatnil odpočet za dodanie tovaru inému subjektu; žalobca len deklaroval nadobudnutie tovaru od
spoločnosti POLARON jednou faktúrou v zdaňovacom období marec 2011. Podľa výpovede svedkov
spoločnosť POLARON mala nadobudnúť tovar od slovenskej spoločnosti CHEMASPOL s.r.o. a tá od

českej spoločnosti FAU s.r.o. Spoločnostiam POLARON a CHEMASPOL s.r.o. však neboli v období
prvého kvartálu roka 2011 hlásené dodávky tovaru z iného členského štátu (zistenia zo systému VIES),
správca dane pritom správne zisťoval obdobie možnej dodávky za celý prvý kvartál roku 2011, nielen za
mesiac marec 2011. Česká daňová správa v odpovedi na MVI uviedla, že obchodná spolupráca medzi
českou spoločnosťou FAU s.r.o. a slovenskou spoločnosťou CHEMASPOL s.r.o. nebola v zdaňovacom

období marec 2011 zistená.

52. Správca dane dôvodne poukázal aj na to, že predložená evidencia žalobcu – nákup tovaru od
dodávateľa POLARON – neobsahuje začiatočné ani konečné zostatky množstva tovaru za predmetné
zdaňovacie obdobie, neobsahuje ani záznamy o vydaní / vyskladnení tovaru (a to v kontexte svedeckej

výpovedeI.C.E.,žesaprivýdajitovaruznádržedoautocisternynevyhotovovalvskladeaniautomatický
záznam). Žalobca tým sám sťažil možnosť verifikácie deklarovaného zdaniteľného plnenia na účel
odpočtu DPH za zdaňovacie obdobie marec 2011.

53. Správca dane vykonal vo veci rozsiahle dokazovanie, a to aj na základe záverov Najvyššieho

súdu SR uvedených v rozsudku sp. zn. 1Sžfk/90/2017 citovaného vyššie, vypočul najmä svedkov,
ktorých navrhoval žalobca. Opakovane nevypočul svedka A. B., ktorého správca dane už vypočul
vo vyrubovacom konaní. Žalobca bližšie neodôvodnil potrebu opakovaného výsluchu tohto svedka
a z obsahu správnej žaloby vyplýva, že jeho výpoveď žalobca ani nepovažuje za spornú a cituje z nej.
Správny súd preto hodnotí návrh žalobcu na opakovaný výsluch svedka A. B. ako nadbytočný.

54.Daňovýsubjektakopodnikateľkonávovlastnommeneanavlastnúzodpovednosť.Akmápreukázať
zodpovedný prístup, mal by sa snažiť vo vlastnom záujme, v reálnom čase uskutočňovania obchodu,
získavať dôkazy o tom, že bol obchod uskutočnený, aby o jeho realizácii v budúcnosti nemohli vzniknúť
akékoľvek pochybnosti a aby tieto dôkazy mohol potom predložiť finančným orgánom v rámci prípadnej

daňovej kontroly. Žalobca síce správcovi dane predložil listinné dôkazy, ktoré však neboli spôsobilé
vyvrátiť pochybnosti správcu dane o skutočnostiach tvrdených žalobcom, pričom správca dane tieto
pochybnostizrozumiteľnevymedzilapodložilkonkrétnymiskutkovýmizisteniami.Inýmislovami,žalobca
v daňovom konaní (a ani v žalobe) neuviedol také dôkazy a argumenty, ktoré by boli spôsobilévyvrátiť závery správcu dane o tom, že nepreukázal nadobudnutie predmetných zdaniteľných plnení
v zdaňovacom období marec 2011.

55. Právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty sa spája výlučne so vznikom daňovej povinnosti
v zmysle § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. Dodanie tovaru alebo služby, na základe čoho vzniká
daňová povinnosť, je základnou podmienkou uplatnenia práva na odpočítanie dane a pokiaľ žalobca
nepreukázal, že tovar bola dodaný tak, ako uvádza na listinách súvisiacich s uplatnením nároku na
odpočet DPH, nemohlo žalobcovi vzniknúť právo na odpočítanie dane. Pokiaľ nebolo preukázané,

že obchody deklarované predmetnými faktúrami boli reálne uskutočnené, nebol preukázaný vznik
daňovej povinnosti týchto dodávateľov v zmysle zákona č. 222/2004 Z.z. a žalobcovi nevzniklo právo
na odpočítanie dane v zmysle § 49 zákona č. 222/2004 Z.z. Rozhodnutie správcu dane, ako aj
rozhodnutie žalovaného, ktorý rozhodnutie správcu dane potvrdil, je potom výsledkom správneho
právneho posúdenia veci a námietky žalobcu uvedené v žalobe nie sú dôvodné. Zákon č. 222/2004 Z.z.
stanovuje striktné podmienky na uplatnenie práva na odpočítanie dane. Na to, aby mohlo byť pri dodaní

tovaru alebo služby uplatnené právo na odpočítanie dane, nestačí len vyhotovenie samotnej faktúry s
náležitosťami podľa § 71 zákona č. 222/2004 Z.z.

56.Vovecipretonebolasplnenápodmienkadodaniatovaruakojednejztrochkumulatívnychpodmienok
na možnosť úspešného uplatnenia práva na odpočet dane z pridanej hodnoty. Daňové orgány oboch

stupňov riadne a podrobne zistili skutkový stav a svoje rozhodnutia presvedčivým a preskúmateľným
spôsobom odôvodnili.

57. Správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia z dôvodov nezákonnosti uplatnených
žalobcom v podanej správnej žalobe, vzhľadom na predchádzajúce časti tohto rozsudku dospel záveru,

že žaloba nebola dôvodná, preto ju podľa § 190 SSP zamietol.

58. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP a v konaní úspešnému žalovanému právo
na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko správny súd nezistil dôvody, na základe ktorých by bolo
možné od žalobcu spravodlivo požadovať, aby nahrádzal trovy konania orgánu verejnej správy.

59. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

BA-6S/266/2020

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia (§ 493e SSP)
na Správny súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť

označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi,
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body
možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho
na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm.

a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum
právnej pomoci (písm. c/).