Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, February 19, 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Co/60/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2122202787
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Jahnová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:2122202787.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivany Jahnovej a členiek
senátu JUDr. Michaely Královej a JUDr. Nadeždy Wallnerovej v spore žalobcu: Slovenská republika, v
mene ktorej koná Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom Cintorínska 21, Bratislava, IČO: 35 776 005,
proti žalovanému: W.. J. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. X, J., právne zastúpený JUDr. Ivanom
Pagáčom, advokátom so sídlom Pruské 432, Pruské, o zaplatenie 91,- eur s príslušenstvom, o odvolaní

žalovaného proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava IV, č.k. 11C/47/2022-88 zo dňa 05.01.2024, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie Mestského súdu Bratislava IV, č.k. 11C/47/2022-88 zo dňa 05.01.2024 z r u
š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Bratislava IV (ďalej aj súd prvej inštancie) uznesením č.k. 11C/47/2022-88 zo dňa
05.01.2024 zastavil konanie s tým, že po právoplatnosti uznesenia bude vec postúpená Regionálnemu

úradu verejného zdravotníctva v Trnave.

2. V odôvodnení uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca Slovenská republika, pôvodne
konajúca prostredníctvom Ministerstva vnútra Slovenskej republiky sa žalobou zo dňa 28.04.2022
domáha od žalovaného zaplatenia istiny 91,- eur spolu s úrokom z omeškania 5 % ročne od 24.09.2020
do zaplatenia. Skutkovo tvrdí, že žalovanému bola dňa 24.08.2020 vystavená faktúra č. XXXXXXXXXX

na sumu 91,- eur, ktorá bola splatná dňa 23.09.2020. Faktúra bola vyhotovená za poskytnutie stravy
žalovanému počas nariadenej karantény v zariadení Holiday Inn Trnava v období od 08.05.2020
do 15.05.2020. Fakturovaná suma predstavuje náhradu paušálnych nákladov za stravu, ktorá bola
žalovanému zabezpečená počas nariadenej karantény. Legitímnosť uplatneného nároku odvodzuje od
§ 58 ods. 2 zákona č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj zákon č. 355/2007 Z.z.), podľa

ktorého náklady, ktoré vzniknú pri plnení povinností ustanovených týmto zákonom a inými všeobecne
záväznými právnymi predpismi upravujúcimi ochranu verejného zdravia, uhrádza ten, kto je povinný
tieto povinnosti plniť. Uloženie tejto povinnosti je podľa Ústavného súdu SR v súlade s ustanoveniami
Ústavy SR (nález ÚS SR sp.zn. PL. ÚS 4/2021).

3. Súd prvej inštancie s odkazom na ustanovenie § 3, § 4, § 9, § 10 odsek 1 zákona č. 160/2015 Z.z.

Civilného sporového poriadku (ďalej aj CSP) a na ustanovenie § 6 odsek 3 písmeno l), § 58 odsek 2
zákona č. 355/2007 Z.z. odôvodnil svoje rozhodnutie neodstrániteľnou vadou konania spočívajúcou v
nedostatku právomoci o veci konať. Uviedol, že predmetom tohto sporu je peňažná náhrada nákladov
vynaložených žalobcom na stravu žalovaného, ktorá mu podľa tvrdenia žalobcu bola poskytnutá
počas, príslušným orgánom verejného zdravotníctva nariadenej karantény, v zariadení určenom štátom.
Karanténa bola žalovanému nariadená z dôvodu ochrany verejného zdravia na základe zákona č.

355/2007 Z.z. Stravovanie poskytované počas karantény predstavovalo náklady, ktoré vznikli tým, že
žalovaný plnil povinnosť zotrvať po príchode na územie Slovenskej republiky v karanténe. Vzhľadom nato, sa na povinnosť ich náhrady vzťahuje ustanovenie § 58 ods. 2 zák. č. 355/2007 Z.z. Rozhodovanie
o tomto nároku patrí v zmysle § 6 ods. 3 písm. l) cit. zákona do pôsobnosti príslušného regionálneho
úradu verejného zdravotníctva, ktorý v zmysle uvedeného ukladá povinnosť nahradiť takéto náklady

- stravovania (§ 56 až 58 zákona), ktoré vznikli pri plnení povinností ustanovených týmto zákonom a
inými všeobecne záväznými právnymi predpismi upravujúcimi ochranu verejného zdravia (§ 58 ods. 2
zákona). To zakladá jeho právomoc rozhodovať v tejto veci a tým vylučuje právomoc súdu prejednať
žalobou uplatnený nárok. Žalovaný podrobením sa nariadenej povinnej karanténe plnil svoju povinnosť
uloženúopatrenímorgánuverejnéhozdravotníctvavyplývajúcuz§51ods.1písm.a)zákona.Vzhľadom

na to, že pôsobnosť na rozhodovanie o uplatnenom nároku ako o administratívnoprávnom nároku je
vymedzená v zákone č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene
zákonov,nepatrívecdopôsobnostisúdov(§3,§4ačl.1CSP).Právomocregionálnehoúraduverejného
zdravotníctva je podľa súdu prvej inštancie uvedenými ustanoveniami vymedzená výlučne z hľadiska
ukladanej povinnosti bez ohľadu na to, v prospech koho má byť táto povinnosť splnená. Úrad verejného
zdravotníctva má tak ohľadom nákladov podľa § 58 ods. 2 citovaného zák. č. 355/2007 Z.z. právomoc

konať nielen vo veciach, v ktorých by bol sám oprávnený, ale aj vo veciach, v ktorých je oprávneným na
úhradu nákladov iný subjekt, či orgán verejnej moci, ako je to v tomto prípade. O trovách konania súd
prvej inštancie rozhodol podľa § 256 ods. 1 CSP.

4. Proti uzneseniu podal odvolanie žalobca. Súdu prvej inštancie vytýka, že mu nesprávnym procesným

postupomznemožnil,abyuskutočňovaljemupatriaceprocesnéprávavtakejmiere,žedošlokporušeniu
práva na spravodlivý proces, a že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. Žalovaný namieta, že súd prvej inštancie mu neumožnil vyjadriť sa k zamýšľanému postupu
spočívajúcemu v zastavení konania. Zastavením konania sa súd prvej inštancie podľa žalovaného
odchýlil od rozhodovacej praxe všeobecných súdov Slovenskej republiky, ktoré v skutkovo totožných

prípadoch rozhodujú o merite sporu. Rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo nepredvídateľné, keď po
tom, ako bol Okresným súdom Trnava vydaný v predmetnej veci platobný rozkaz a aj Okresným
súdom Bratislava IV nariadený termín pojednávania, po takmer dvoch rokoch súd prvej inštancie v
napadnutom uznesení skonštatoval, že nemá právomoc o spore rozhodnúť. Žalobca sa návrhom na
vydanie platobného rozkazu v predmetnej veci, ako aj vo všetkých svojich nasledujúcich podaniach

domáhal uhradenia pohľadávky štátu vo výške 91,- eur s príslušenstvom, ktorá vznikla na podklade
faktúry č. XXXXXXXXXX vystavenej dňa 24.08.2020, ktorú možno považovať za výzvu na dobrovoľné
uhradenie paušálnych nákladov za stravu zabezpečenú počas nariadenej izolácie v karanténnom
zariadení Holiday Inn Trnava za obdobie od 08.05.2020 do 18.05.2020. Za žalobcu konal štátny orgán,
teda žalobca bol v celom konaní odborne zastúpený. V prípade, ak sa takto odborne zastúpený žalobca

domáhal ochrany svojho (domnelého) nároku nesprávnym postupom, sankciou za takýto postup je
strata sporu a zamietnutie žaloby. Napriek uvedenému súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil
petit žaloby a svojim konštitutívnym rozhodnutím de facto zmenil vôľu žalobcu, ktorý sa domáhal
zaplatenia faktúry tak, že skonštatoval, že žalobca sa domáha určenia povinnosti nahradiť náklady podľa
osobitného predpisu a následne skonštatoval absenciu svojej právomoci vo veci rozhodnúť. Žalovaný

preto argumentuje, že žaloba má byť zamietnutá súdom. Vzhľadom na uvedené žalovaný navrhol, aby
odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil.

5. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie v zmysle § 379, § 380 ods. 1 Civilného sporového
poriadku a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.

6. Podľa § 3 CSP súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci,
ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány.

7. Podľa § 161 odsek 1 CSP ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada

na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").

8. Podľa § 161 odsek 2 CSP ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví.

9. Podľa § 6 ods.3 písm. l) zákona č. 355/2007 Z.z. regionálny úrad verejného zdravotníctva prejednáva
priestupky a iné správne delikty, ukladá pokuty a povinnosť nahradiť náklady podľa § 56 až 58.10. Podľa § 58 ods. 2 zákona č. 355/2007 Z.z. náklady, ktoré vzniknú pri plnení povinností ustanovených
týmto zákonom a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi upravujúcimi ochranu verejného
zdravia, uhrádza ten, kto je povinný tieto povinnosti plniť.

11. Súdy sú v civilnom súdnom konaní povolané na rozhodovanie o veciach, ktoré svojou povahou
vyplývajú zo vzťahov uvedených v ustanovení § 3 Civilného sporového poriadku, ak nie je výnimočne
založenávýslovnýmustanovenímzákonaprávomocinéhoorgánu.Popritomsúdyrozhodujúajoďalších
veciach,akichprávomoczakladázákon(§4CSP).Nedostatokprávomocijeneodstrániteľnápodmienka

konania, ktorá má za následok zastavenie konania, a postúpenie veci inému, príslušnému orgánu,
pretože súd nemôže vydať rozhodnutie vo veci samej. Na posúdenie, či je daná právomoc súdu, je preto
rozhodujúci obsah právneho vzťahu, t.j. práva a povinnosti, a nie iba jeho úprava konkrétnym právnym
odvetvím hmotného práva, respektíve posúdenie či predpis upravujúci vzťah je z legislatívneho hľadiska
súčasťou súkromnoprávneho odvetvia. Tomuto účelu zodpovedá aj povinnosť uložená žalobcovi v
ustanovení § 132 CSP uviesť v žalobe všetky rozhodujúce skutočnosti, teda opísať skutkový dej.

12. V posudzovanej veci sa žalobca domáha zaplatenia nákladov za stravu, ktorú mal pre žalovaného
zabezpečiť počas žalovanému nariadenej izolácie v karanténnom zariadení Holiday Inn Trnava v období
od 08.05.2020 do 15.05.2020, inak povedané žalobca žiada od žalovaného, preplatenie nákladov
na stravu, ktoré mal za neho zaplatiť, v súvislosti s plnením si povinností žalovaným spojených s

ochranou verejného zdravia podľa zákona č. 355/2007 Z.z. Pri takto vymedzenom žalobnom tvrdení nie
je ale možné súhlasiť so súdom prvej inštancie, aj keď sa základ sporu odvíja od účinkov rozhodnutia
orgánu štátu vo sfére verejnej správy (verejného zdravotníctva), že do pôsobnosti regionálneho úradu
verejného zdravotníctva patrí aj rozhodnutie tejto sporovej veci medzi žalobcom - štátom a žalovaným,
respektíve že regionálny úrad verejného zdravotníctva ako orgán verejnej správy vykonáva aj činnosť

prejednávania sporov spojených s uplatňovaním nákladov, ktoré vzniknú medzi štátom na jednej strane
a subjektom, ktorý plnil autoritatívne uložené povinnosti v súvislosti s ochranou verejného zdravia podľa
zákonač.355/2007Z.z.Tentozákonpôsobnosťregionálnehoúraduverejnéhozdravotníctvaobmedzuje
lennajednostrannéautoritatívnerozhodnutieouloženípovinnostinahradiťnákladypodľa§58zákonač.
355/2007 Z.z., kedy tento úrad sám vystupuje v pozícií jednej strany vzťahu, a len takýmto rozhodnutím

potom posúva vec do oblasti správneho práva.

13. V danej veci sa žalobca svojou žalobou obrátil na súd so žiadosťou o posúdenie existencie
zodpovednostného vzťahu žalovaného za náklady na stravu, ktorú mal pre žalovaného zabezpečiť pri
plnení si povinností žalovaným spojených s ochranou verejného zdravia. Vyhodnotenie uplatneného

nároku žalobcu je potom v okolnostiach tejto veci otázkou hmotnoprávneho posúdenia veci súdom.

14. Preto odvolací súd dospel k záveru, že v danej veci neboli splnené procesné podmienky pre
zastavenie konania podľa § 161 odsek 2 CSP, z ktorého dôvodu predmetné uznesenie súdu prvej
inštancie postupom podľa 389 odsek 1 písmeno b), c) CSP zrušil.

15. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov,
§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 CSP).

(1) Dovolanie podľa § 421 odsek 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej
v tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v
nesprávnom právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).