Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, May 6, 2025

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 8P/116/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8824202112
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Šviderská

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2025:8824202112.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudkyňou JUDr. Silviou Šviderskou v právnej veci starostlivosti súdu

o maloletých, mal. A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom pri matke, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny, Námestie slobody 5, Vranov nad Topľou, na návrh matky: C. D. B., nar.
XX.X.XXXX, bytom D. E.XX, zast.: JUDr. Miloš Kaščák, advokát, Kalinčiakova 10, Vranov nad Topľou,
za účasti otca: F. C., nar. XX.X.XXXX, bytom G. A. XX, zast.: JUDr. Tatiana Andrejcová, advokátka, ul.
Štefánikova 2326/22, Humenné, o zvýšenie výživného takto

r o z h o d o l :

I.Mení sa výrokrozsudkuOkresnéhosúduVranovnadTopľousp.zn.8P/123/2021zodňa07.04.2022
a to tak, že sa z v y š u j e výživné zo strany otca na maloletú A. B., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 130€

na sumu 200€, ktoré výživné je otec p o v i n n ý platiť matke vždy do 20.dňa toho ktorého mesiaca
vopred, počnúc dňom 05.11.2024.

II. Dlžné výživné za obdobie od 05.11.2024 do 30.04.2025 v sume 410,58€ súd p
o v o ľ u j e otcovi splácať v mesačných splátkach po 20€ spolu s bežným výživným, pod následkom
straty výhody splátok.

III. V prevyšujúcej časti návrh matky z a m i e t a .

IV. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Matka sa podaným návrhom domáhala zvýšenia výživného zo strany otca na maloletú dcéru A.
zo sumy 130,- eur na čiastku 230,- eur mesačne s účinnosťou od 1.11.2024. V návrhu uviedla, že
v čase posledného rozhodovania súdu o výške výživného otec dieťaťa nepracoval a pri rozhodovaní súd
vychádzal z jeho potencionálneho príjmu cca 525,- eur. Teraz je situácia iná, keďže otec sa zamestnal
akoH.D.H.G.G.I.J..Matkajezamestnanáod01.09.2024akoK.D.L.I.K.A.voG.I.J..Odrozhodnutia

súdu došlo k podstatnej zmene pomerov tým, že otec sa zamestnal. Dcéra je žiačkou základnej školy a
jej odôvodnené potreby, výdavky na uspokojovanie bežných potrieb sa nelíšia od potrieb detí v jej veku.

2. Otec súhlasil so zvýšením výživného na čiastku 140,- eur mesačne.

3. Kolízny opatrovník konštatoval, že zvýšenie výživného je v záujme maloletého dieťaťa. Poukázal
však na skutočnosť, že rodičia majú mať rovnaké práva a povinnosti a v danom prípade by malo byť

rešptektované aj právo otca na stretávanie sa s dcérou.

4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením sa s pripojeným spisom tunajšieho
súdu sp. zn. 8P/123/2021, lustráciou rodičov v Sociálnej poisťovni, mzdovými listami rodičov,špecifikáciou výdavkou matky, správou obce D., správou OO PZ Vranov nad Topľou, fotodokumentáciou
doloženou otcom a zistil tento skutočný stav veci:

5. Rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. 8P/123/2021-106 zo dňa 07.04.2022 bol
zmenený výrok rozsudku tunajšieho súdu č.k. 8P/98/2020-91 zo dňa 25.02.2021 a to tak, že sa zvýšila
vyživovacia povinnosť otca voči maloletej A. B. zo sumy 100,- eur na sumu 130,- eur mesačne, počnúc
mesiacom september 2021. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 13.03.2023.

6. Právny zástupca matky uviedol, že maloletá je žiačkou X. ročníka základnej školy, s čím súvisia
zvýšené výdavky na oblečenie, stravu, školské potreby, výlety. Matka je zamestnaná s príjmom 1100€
mesačne. Od roku 2021, kedy bolo naposledy rozhodované o výške výživného, ubehli 4 roky.

7. Matka špecifikovala jej výdavky a výdavky maloletej dcéry nasledovne: životné poistenie - 77,80 €,
Sipo - 157,18 €, telefón matky - 28 €, telefón dcéry - 15 €, vreckové dcéry - 80 €, DDS - 33,84 €,

obedy matky - 21 €, internet - 15 €, televízia - 15 €, PHM - 140 €, strava - 150 -250 €, drogéria - 80
– 100 €, lieky 60 -100 €, oblečenie, obuv 150 -200 €, zdravotná starostlivosť - 23 €, polročný poplatok
dcéry za krúžok 40 €, jednorazový poplatok za obedy dcéry 30€.

8. Z vyjadrenia právnej zástupkyne otca vyplýva, že tento musí zo svojho príjmu uhrádzať výdavky a to

poplatok za elektrickú energiu 130€, internet 16,99€, mobil 22€, splátku spotrebného úveru, z ktorého
si zakúpil zariadenie do rodinného domu, vo výške približne 200€. Keďže otec býval v spoločnej
domácnosti s rodičmi , potreboval si zabezpečiť vlastné bývanie. Po zvážení sa rozhodol postaviť dom,
ktorý vybudoval za finančnej pomoci jeho rodičov. S rodičmi uzavrel zmluvu o pôžičke, na základe ktorej
rodičom spláca minimálne 200€ mesačne. Ďalej vznikajú otcovi náklady na pohonné hmoty, na cestovné

vo výške približne 100€, na stravu 150€, na drogériu, osobnú hygienu 20€. Otec má uzatvorenú zmluvu
o dôchodkovom sporení vo výške 50€. Riadne si plní vyživovaciu povinnosť na dcéru vo výške 130€.
Tieto jeho výdavky sa približujú príjmu, ktorý otec dosahuje. V prípade ak boli jeho výdavky vyššie, ešte
stále mu vypomáhali rodičia. Títo však už nepracujú, nemajú taký príjem ako predtým, preto si otec
výdavky musí vykrývať sám. Právna zástupkyňa poukázala na skutočnosť, že jej klient ako otec dieťaťa

má nie len povinnosť platiť výživné, ale má aj právo sa stretávať s vlastnou dcérou a toto právo mu je
upierané. Otec sa naposledy snažil komunikovať s matkou, aspoň na Vianoce ju žiadal, aby sa mohol
stretnúť s dcérou. Matka na toto nereagovala. Predtým sa otec stretával s dcérou len za asistencie
zamestnanca úradu práce, kde mu bolo odporúčané, aby vzhľadom na vyjadrenia dcéry netrval na
stretávaniach, dal tomu čas a pokúsil sa o styk s dcérou neskôr. Otec má za to, že v tomto stretávaní

mu matka jeho dcéry bráni, resp. ovplyvňuje dcéru tak, aby sa táto s ním nestretávala.

9. Otec vo výpovedi uviedol, že niekoľko rokov dozadu sa riešilo jeho stretávanie s dcérou a je smutné,
že on ako otec sa k ničomu nedopracoval. Keď sa otec pýtal dcéry či vie kto on je, dcéra odpovedala, že
je mamkin kamoš. Naopak priateľa matky maloletá oslovuje tatik. Otcovi sa preto zdá nespravodlivé, že

matka sa dožaduje zvýšenia výživného, no on ako otec nemá žiadne rodičovské práva. Ak otec náhodne
v meste stretne matku s dcérou, matka maloletú ťahá preč od otca. Takisto ak ich stretla stará mama,
matka odťahovala dcéru, len aby táto neuvidela starú matku. Stále ale matka tvrdí, že ona styku nebráni,
že ona chce, aby sa stretávali, len nič pre to nerobí.

10. Matka k tvrdeniam otca uviedla, že nemá vedomosť o záujme otca stretnúť sa s dcérou, je však
pravdou, že mesiac mala telefón v oprave. Ona nevidí problém v tom, aby sa otec s maloletou dcérou
stretával. Keď sa aj náhodne stretli, bol to otec, ktorý nijako nereagoval, ani sa nepozdravil. Matka
potvrdila, že dcérka vie kto je jej otec, ale ona za otca považuje priateľa matky.

11. D. G. I. J. ako zamestnávateľ rodičov potvrdilo, že matka maloletej za obdobie roku 2024 dosiahla
priemerný mesačný čistý príjem vo výške 1.186,54 eur a za obdobie mesiacov január a február 2025
čistý príjem v sume 1.140,54 eur. Otcov priemerný mesačný čistý príjem za obdobie od mája 2024 do
marca 2025 činil 1.238,- eur.

12. Zo správ obce D. a OO PZ Vranov nad Topľou vyplýva, že matka býva na adrese jej trvalého pobytu
v D. spolu s maloletou dcérou A. a starou matkou M. D..13. Právna zástupkyňa otca vo vyjadrení uviedla, že zotrvávajú na stanovisku ohľadom zvýšenia
výživného na čiastku 140€ mesačne. Výdavky uvádzané matkou neboli špecifikované na ňu a na
dcéru, ale boli špecifikované ako spoločné výdavky. Matka žije v spoločnej domácnosti s jej starou

matkou a s priateľom minimálne počas víkendov, čo preukázali fotodokumentáciou, takže výdavky na
SIPO, televíziu, internet spolu vo výške 187,18€ je potrebné minimálne deliť na polovicu a takto by
matka na to prispievala sumou 94€. Po spočítaní nákladov na maloletú dcéru a výdavkov spoločných
na stravu, drogériu, lieky, vyšli tieto na sumu približne 280€. Otec navrhuje výšku výživného 140€,
čo je polovica nákladov na dcéru, ktoré v tomto konaní preukázala matka. Právna zástupkyňa taktiež

žiadala spravodlivé rozhodnutie aj v tom zmysle, že otec nemá umožnený styk s dcérou, a preto by
nebolo správne, aby sa zúčastňoval na nákladoch maloletej.

14. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí ktorému z rodičov zverí maloleté

dieťa do osobne starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

15. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

16. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
možností, schopností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

17.Podľa§62ods.3Zákonaorodinekaždýrodičbezohľadunasvojeschopnosti,možnostiamajetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy

životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona a to zák. č. 601/2003 Z. z. o životnom minime v platnom znení.

18. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov

spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

19. V zmysle § 75 ods. 1,2 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať , ak by to bolo v rozpore
s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

20. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa

zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.

21. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že návrh matky na zvýšenie výživného je
čiastočne dôvodný. Zmena výšky výživného prichádza do úvahy vtedy, ak je v súdnom konaní

preukázaná podstatná zmena pomerov či už na strane maloletého dieťaťa alebo na strane rodiča. Od
poslednej úpravy výšky vyživovacej povinnosti otca uplynuli cca 3 roky a na strane maloletej A. možno
konštatovať podstatnú zmenu jej pomerov. Aktuálne je maloletá žiačkou X. N. O. L. G. G. I. J., s čím
súvisia zvýšené finančné náklady na bežné výdavky ( strava, ošatenie, obuv, hygienické potreby) a tiež
na školské potreby, poplatky, lieky, na mimoškolskú činnosť, či trávenie voľného času.

22. Podstatná zmena pomerov nastala aj na strane otca, ktorý sa oproti stavu v roku 2022, kedy bol
nezamestnaný, zamestnal a jeho priemerný mesačný čistý príjem, podľa potvrdenia zamestnávateľa,
činí mesačne cca 1.200,- eur. Pri poslednej úprave výšky výživného súd vychádzal z potencionality
príjmu otca , ktorý stanovil v tom čase na sumu cca 525,- eur mesačne. Článok 27 Dohovoru o právach

dieťaťa garantuje právo každého dieťaťa na životnú úroveň nevyhnutnú pre jeho telesný, duševný,
mravný a sociálny rozvoj, pričom základnú zodpovednosť za zabezpečenie životných podmienok,
nevyhnutných pre rozvoj dieťaťa, nesú v rámci svojich schopností a finančných možností rodičia.23. Pri určovaní výživného súd podľa § 75 ods.1 Zákona o rodine musí prihliadnuť na odôvodnené
potreby oprávneného ( maloletého dieťaťa) a tiež na schopnosti, možnosti a majetkové pomery
povinného ( otca). Otec je schopný pracovať a dosahovať pravidelný mesačný príjem. V súdnom konaní

neboli preukázané nejaké zdravotné obmedzenia, ktoré by otca toho času limitovali pri výkone prác.
Každý rodič si musí byť vedomý jeho zákonnej vyživovacej povinnosti voči maloletému dieťaťu. Rodič
vykonáva pracovnú činnosť nielen aby zabezpečil svoje potreby, ale zároveň sa musí snažiť uspokojiť
aj potreby jeho dieťaťa a tomu prispôsobiť aj výkon práce.

24. V zmysle metodiky výpočtu výživného vypracovanej Ministerstvom spravodlivosti SR, pri jednej
vyživovacej povinnosti a veku maloletej dcéry zodpovedajúcom štúdiu na druhom stupni základnej školy,
by výživné malo činiť cca 22 % z čistého príjmu rodiča. Vychádzajúc zo zárobku otca, ktorý dosahuje
v zamestnaní, jeho odôvodnených výdavkov, mal súd za preukázané, že v danom prípade je možné
zvýšiť jeho vyživovaciu povinnosť na sumu 200,- eur mesačne.

25. Výživné súd zvýšil počnúc dňom podania návrhu na súd, t.j. dňom 05.11.2024. Za obdobie od
05.11.2024 do 30.04.2025 vznikol otcovi na výživnom dlh, pozostávajúci z neuhradeného zvýšeného
výživného, celkovo v sume 410,58 eur ( 26 dní v mesiaci november 2024- 60,58 eur + 5 mesiacov x
70,- eur = 350,- eur). Dlžné výživné súd povolil otcovi splácať spolu s bežným výživným v mesačných
splátkách po 20,- eur, pod následkom straty výhody splátok.

26. K námietkam otca ohľadom nerealizovania jeho styku s dcérou je potrebné uviesť, že podľa Zákona
o rodine je povinnosťou rodiča podieľať sa na zabezpečení potrieb maloletého dieťaťa. Táto povinnosť
rodiča vyplýva priamo zo zákona. Súd nepopiera otcov, zrejme dôvodný, pocit, že vo vzťahu k maloletej
dcére má len rodičovské povinnosti, ale rodičovské práva realizovať nemôže. Zákon o rodine však

neupravuje vyživovaciu povinnosť rodiča len v prípade, ak rodič uskutočňuje aj jemu patriace rodičovské
práva. Súd preto pri rozhodovaní o zvýšení výživného nemá zákonný podklad na to, aby zohľadnil
nemožnosť realizácie rodičovských práv. Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine má súd možnosť výživné
nepriznať , ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi, čo však neplatí pri výživnom pre maloleté dieťa.

27. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, v zmysle ktorého
žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť (§ 365 CSP) len tým, že

a)neboli splnené procesné podmienky,
b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť

a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na výkon rozhodnutia podľa osobitného zákona.

Podľa § 44 Civilného mimosporového poriadku rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.