Uznesenie – Ostatné ,
Potvrdené Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Prievidza

Judgement was issued by Mgr. Radoslav Smatana, PhD.

Legislation area – Trestné právoOstatné

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Potvrdené

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 25Nt/22/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3825010498
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 10. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Radoslav Smatana, PhD.
ECLI: ECLI:SK:OSPD:2025:3825010498.2

Uznesenie

25Nt/22/2025
Okresný súd Prievidza samosudcom Mgr. Radoslavom Smatanom, PhD., v trestnej veci odsúdeného
A. A., o návrhu odsúdeného na povolenie obnovy konania, na verejnom zasadnutí konanom
v Partizánskom dňa 16.10.2025 takto

r o z h o d o l :

25Nt/22/2025

Podľa § 399 ods. 2 Trestného poriadku súd návrh odsúdeného A. A., nar. XX.XX.XXXX, toho času vo
výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Hrnčiarovce nad Parnou, na
povolenie obnovy konania v trestnej veci vedenej pôvodne na Okresnom súde Bánovce nad Bebravou
pod sp. zn. 1T/3/2023, zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

25Nt/22/2025

Rozsudkom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou (v tom čase) č.k. 1T/3/2023-347 zo dňa
17.05.2023, právoplatným dňa 29.05.2023 bol obžalovaný A. A. uznaný vinným z pokračovacieho
obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo

prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1, ods. 4 písm. c/, ods. 6 písm. b/, písm.
d/ Trestného zákona účinného v čase rozhodovania s poukazom na § 138 písm. b/ Trestného zákona
a bol mu za to uložený podľa § 172 ods. 6 Trestného zákona účinného v čase rozhodovania s použitím §
38 ods. 2, ods. 3, ods. 8 Trestného zákona v spojení s § 36 písm. l/ Trestného zákona, § 39 ods. 2 písm.
d/, ods. 4 Trestného zákona per analogiam trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov nepodmienečne, na
výkon ktorého bol zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia,

zasúčasnéhouloženiatrestuprepadnutiaveci.Zároveňmubolouloženéajochrannéprotitoxikomanické
liečenie ústavnou formou. Bol mu uložený aj ochranný dohľad vo výmere 1 rok.

Dňa 16.05.2025 bol tunajšiemu súdu doručený návrh odsúdeného na povolenie obnovy konania, ktorý
odôvodnil v podstate tým, že novelizáciou Trestného zákona došlo k zmene výšky trestných sadzieb, čo
sa týka aj jeho prípadu. Podľa novely Trestného zákona by bol odsúdený namiesto obzvlášť závažného

pokračovacieho zločinu (trestná sadzba 10 až 15 rokov) za zločin (trestná sadzba 7 až 15 rokov) s nižšou
spodnou hranicou trestnej sadzby, čo by bolo pre neho priaznivejšie. Preto žiada o znovuprejednanie
jeho prípadu, nakoľko je prvotrestanec, odsúdený výhradne za marihuanu. Aktuálne má za sebou jednu
tretinutrestuajepreradenýdoústavusnižšímstupňomstráženia.Kžiadostipriložilajprávnestanovisko
JUDr. Karla Porubčina. Svoj návrh doplnil podaním zo dňa 20.05.2025, doručeným tunajšiemu súdu dňa
23.05.2025, kde poukázal na niektoré ustanovenia Trestného zákona a Trestného poriadku (medzi inými

aj na § 394 Trestného poriadku, § 2 ods. 7 Trestného poriadku, § 36, § 38, § 39, Trestného zákona a na
§ 438j Trestného zákona) ako aj na § 41b ods. 1 zákona č. 38/1993 Z.z. o organizácii Ústavného súduSR, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov. V závere uviedol, že
žiada návrhu na povolenie obnovy konania vyhovieť.

Nakoľko sa odsúdený v súčasnosti nachádza vo výkone trestu odňatia slobody, súd postupoval
v zmysle § 38 ods. 2 písm. a/ Trestného poriadku a ustanovil mu opatrením obhajcu, ktorého vyzval
na doplnenie podania. Dňa 10.07.2025 bol tunajšiemu súdu doručený doplnený návrh odsúdeného
na povolenie obnovy konania prostredníctvom ustanoveného obhajcu, ktorý odôvodnil poukazom na
skoršie odsudzujúce rozhodnutie odsúdeného a ďalej uviedol, že súd pri uznaní viny a uložení trestu

skutok uvedený v obžalobe právne kvalifikoval ako pokračovací obzvlášť závažný zločin nedovolenej
výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi
podľa§172ods.1,ods.4písm.c/,ods.6písm.b/,písm.d/Trestnéhozákonaspoukazomna§138písm.
b/ Trestného zákona, kde bol odsúdenému uložený podľa § 172 ods. 6 Trestného zákona s použitím § 38
ods. 2, ods. 3, ods. 8 Trestného zákona v spojení s § 36 písm. l/ Trestného zákona, § 39 ods. 2 písm. d/,
ods. 4 Trestného zákona per analogiam trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov nepodmienečne, kde

uznaniuvinypredchádzalovyhlásenieodsúdenéhoovine.PoukázalnanoveluTrestnéhozákonaúčinnú
od 06.08.2024 uskutočnenú zákonom č. 40/2024 Z.z. v spojení s Nálezom Ústavného súdu SR sp. zn.
PL. ÚS 3/2024-761 zo dňa 03.07.2024, ktorou okrem iného došlo aj k zmene právnej úpravy drogovej
trestnej činnosti (§ 171-173 Trestného zákona) a tiež na ustanovenie § 2 ods. 1 Trestného zákona a čl.
50 ods. 6 Ústavy SR, v zmysle ktorých ak nastane zmena právnej úpravy, uplatní sa tá právna úprava,

ktorá je pre páchateľa priaznivejšia. Ďalej sa v odôvodnení návrhu uvádza, že novela Trestného zákona
zaviedla do právneho poriadku ustanovenie § 438j, ktoré podľa jeho názoru výslovne upravuje postup
súdu v prípadoch, kde bol páchateľ odsúdený pred účinnosťou zákona č. 40/2024 Z.z., no podľa novej
právnej úpravy by bol skutok kvalifikovaný inak alebo by sa mu ukladal miernejší trest. Poukázal na to,
že bol odsúdený na trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov, čo je na dolnej hranici trestnej sadzby

skutkovej podstaty obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok,
jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1, ods. 4 písm. c/, ods. 6
písm. b/, písm. d/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b/ Trestného zákona v čase ukladania
trestu. Ak by však bol skutok právne kvalifikovaný podľa aktuálne účinného Trestného zákona ako zločin
neoprávnenejvýrobyaobchodovaniasomamnoulátkouapsychotropnoulátkoupodľa§173ods.1,ods.

3písm.a/Trestnéhozákona(aktuálnatrestnásadzba7až15rokov),byunehozarovnakýchpodmienok
podľazásadukladaniatrestovprichádzalodoúvahyuloženietrestuodňatiaslobodyvovýmere4rokya7
mesiacov, teda podľa jeho názoru je pôvodne uložený trest odňatia slobody neprimerane prísny, z čoho
vyplýva povinnosť súdu pri obnove konania trest prispôsobiť novej právnej úprave. Teda v jeho prípade
ide najmä o podstatnú zmenu zníženia dolnej hranice trestnej sadzby pri zmene právnej kvalifikácie,

ktorá nastala novelou Trestného zákona účinnou od 06.08.2024, kde tieto skutočnosti boli súdu pri
rozhodovaní o vine a treste dňa 17.05.2023 neznáme alebo ich nemohol zohľadniť, pretože vychádzal
zo znenia v tom čase účinného Trestného zákona, ktorý bol medzičasom zákonodarcom novelizovaný.
Navyše nové skutočnosti zakladajú podľa jeho názoru relevantné pochybnosti o správnosti pôvodného
právneho posúdenia, najmä pokiaľ ide o výšku uloženého trestu odňatia slobody, vzhľadom na súčasne

účinný Trestný zákon. Z tohto dôvodu sú podľa jeho názoru splnené podmienky pre povolenie obnovy
konania, a to nielen podľa klasickej judikatúry k § 394 ods. 1 Trestného poriadku, ale aj podľa jeho
širšieho, účelového výkladu, ktorý zodpovedá záujmu zákonodarcu umožniť spravodlivé rozhodnutie aj
v prípadoch, kde sa následne zmenili rozhodujúce podmienky. Preto navrhol, aby konajúci súd rozhodol
o povolení obnovy konania z dôvodu novej skutočnosti, že došlo k zmene právnej kvalifikácie skutku po

novelizácii Trestného zákona a uloženiu trestu, ktorý je v súčasnosti pre neho zjavne prísnejší, než by
bol podľa novej právnej úpravy. Podľa jeho názoru je uvedené dôvodom na opätovné preskúmanie veci
s cieľom zabezpečiť rešpektovanie princípu retroaktivity v jeho prospech.

Na verejnom zasadnutí odsúdený zotrval na podanom návrhu, ako aj na skutočnostiach v ňom

uvedených a viac sa k návrhu už nevyjadril.

Obhajca odsúdeného v konečnom návrhu uviedol, že napriek tomu, že ustanovenie § 438j Trestného
zákona je koncipované tak, ako je to uvedené v zákone, má za to, že je tu daný priestor na úvahu
ako zabezpečiť rešpektovanie princípu retroaktivity v prospech odsúdeného tak, aby boli zabezpečené

rovnaké pravidlá pre všetkých. Teda ak podľa skoršej právnej úpravy bolo možné postupovať spôsobom
upraveným v § 438j Trestného zákona, má za to, že v obdobných prípadoch po ďalšie zmene právnej
úpravy je spravodlivé, aby sa postupovalo obdobne. V celom rozsah poukázal na podanie zo dňa
09.07.2025 a navrhol, aby súd rozhodol tak, ako je uvedené v návrhu a teda, aby obnovu konania povolil.Prokurátor v konečnom návrhu uviedol, že po vykonanom dokazovaní je toho názoru, že nebol zistený
žiadny zákonný dôvod v zmysle § 394 ods. 1 Trestného poriadku na povolenie obnovy konania, pričom

aplikácia priaznivejšieho zákona v podobe zmeny zákona tak, ako sa ho domáha obhajoba je prípustná
vinomprocesnomrežime,nievšakvkonaníomimoriadnomopravnomprostriedku,atoobnovekonania.

Podľa § 394 ods. 1 Trestného poriadku obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom
alebo právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr

neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi
odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom
nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom
rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia
súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by
bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.

Podľa § 394 ods. 4 písm. b/ Trestného poriadku skutočnosťou skôr neznámou podľa odsekov 1 až 3
je aj strata účinnosti právneho predpisu, jeho časti alebo niektorého ustanovenia podľa čl. 125 ods.
3 ústavy voči rozsudku vydanému na základe aplikácie takého právneho predpisu jeho časti alebo
niektorého ustanovenia, ak tento rozsudok nadobudol právoplatnosť, ale nebol vykonaný.

Podľa čl. 125 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky ak ústavný súd svojím rozhodnutím vysloví, že medzi
právnymi predpismi uvedenými v odseku 1 je nesúlad, strácajú príslušné predpisy, ich časti, prípadne
niektoré ich ustanovenia účinnosť. Orgány, ktoré tieto právne predpisy vydali, sú povinné do šiestich
mesiacov od vyhlásenia rozhodnutia ústavného súdu uviesť ich do súladu s ústavou, s ústavnými

zákonmi a s medzinárodnými zmluvami vyhlásenými spôsobom ustanoveným zákonom, a ak ide o
predpisy uvedené v odseku 1 písm. b/ a c/, aj s inými zákonmi, a ak ide o predpisy uvedené v odseku
1 písm. d/, aj s nariadeniami vlády a so všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a
ostatných ústredných orgánov štátnej správy. Ak tak neurobia, také predpisy, ich časti alebo ustanovenia
strácajú platnosť po šiestich mesiacoch od vyhlásenia rozhodnutia.

Podľa § 438j Trestného zákona trest odňatia slobody, ktorý nebol podmienečne odložený, a ktorý bol
právoplatne uložený pred 1. májom 2022 za čin, ktorý bol posúdený ako trestný čin podľa § 171 alebo
§ 172, a ktorý by bol po 30. apríli 2022 posúdený ako iný trestný čin alebo ako čin miernejšie trestný,
súd po opätovnom posúdení pomerne skráti, ak dĺžka uloženého trestu odňatia slobody prevyšuje hornú

hranicu trestnej sadzby pre taký čin po nadobudnutí účinnosti tohto zákona, alebo ak vzhľadom na osobu
páchateľaaokolnostiprípadubyboloponechaniepôvodnejdĺžkytrestuodňatiaslobodypreodsúdeného
neprimerane prísne. Pritom súd prihliadne na vzájomný pomer trestnej sadzby ustanovenej pre čin pred
nadobudnutím a po nadobudnutí účinnosti tohto zákona. Podľa rovnakých zásad postupuje, ak za taký
čin a zbiehajúci sa iný trestný čin bol uložený úhrnný alebo súhrnný trest. O pomernom skrátení trestu

rozhoduje súd, v obvode ktorého sa trest odňatia slobody vykonáva, a to aj bez návrhu.

Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky PL. ÚS 3/2024 vo veci zákona č. 40/2024 Z. z. bol dňa
06.08.2024 zverejnený v Zbierke zákonov Slovenskej republiky. Dňom vyhlásenia tak zanikajú účinky
uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 28.02.2024, ktorým súd čiastočne pozastavil

účinnosť novely Trestného zákona publikovanej pod číslom 40/2024 Z. z..

Novelizáciou zákona č. 300/2005 Z. z. Trestného zákona zákonom č. 40/2024 Z. z. tak došlo
s účinnosťou od 06.08.2024 k zmene znenia ustanovení Trestného zákona v zmysle § 171 až
173 Trestného zákona (upravujúce drogovú trestnú činnosť), pričom tieto aktuálne ustanovenia

sú pre odsúdeného priaznivejšie. Avšak akákoľvek legislatívna zmena zákona, aj priaznivejšia pre
odsúdeného, ktorá nastala až po právoplatnosti meritórneho rozhodnutia v pôvodnom konaní, nie
je dôvodom na povolenie obnovy konania. Podstatou obnovy konania je totiž naprávať možné
skutkové omyly, pričom pri zmene zákona sa nemení skutok, ale mení sa právo. V zmysle Stanoviska
trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. Tpj 44/2023 podmienky obnovy

konania sa netýkajú zmeny právneho stavu, t.j. zákonných podkladov posudzovania trestnosti činu
a ukladania trestu, pričom splnením podmienky na obnovu konania „ex lege“ je tá právna skutočnosť,
ak ústavný súd vyslovil nesúlad zákona s Ústavou Slovenskej republiky (§ 41b ods. 1 zák. č. 38/1993
Z.z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky).Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky PL. ÚS 3/2024 však nekonštatoval nesúlad dovtedajšieho
znenia ustanovení §§ 171 až 173 Trestného zákona upravujúcich drogovú trestnú činnosť s Ústavou

Slovenskej republiky, ale konštatoval, že novelizácia okrem iného aj týchto zákonných ustanovení
zákonom č. 40/2024 Z. z. je súladná s Ústavou Slovenskej republiky.

Ide teda o inú právu situáciu ako predpokladá ustanovenie § 394 ods. 4 písm. b/ Trestného poriadku
a nejde tak o dôvod povolenia obnovy konania. Záverom je potrebné uviesť, že prípustná je zmena

skorších právoplatných rozhodnutí (retroaktivita) len ak to zákonodarca výslovne v zákone upraví, tak
ako to urobil len v spojitosti s postupom podľa § 405a Trestného poriadku a § 405b Trestného poriadku,
avšak predpokladom takého postupu je zánik trestnosti činu v dôsledku zmeny zákona podľa § 84
Trestného zákona, nie zmena pravidiel ukladania trestov, ani zmiernenie trestných sadzieb v dôsledku
zmeny Trestného zákona. Preto za skutočnosť súdu skôr neznámu v zmysle § 394 ods. 1 Trestného
poriadku nemožno považovať novelu Trestného zákona účinnú od 06.08.2024, nakoľko táto v čase

vyhlásenia predmetného meritórneho rozhodnutia v pôvodnom konaní objektívne neexistovala, a teda
nemohla byť zohľadnená v procese rozhodovania.

Záverom súd dodáva, že pokiaľ sa odsúdený dožadoval na predmetnú vec aplikovať ustanovenie
§ 438j Trestného zákona, v danej veci na aplikovanie tohto ustanovenia neboli splnené zákonné

podmienky, nakoľko odsúdenému bol v predmetnej trestnej veci vedenej pôvodne na Okresnom súde
Bánovce nad Bebravou pod sp. zn. 1T/3/2023 ukladaný trest (rozsudok zo dňa 17.05.2023) podľa
právnej kvalifikácie skutku účinnej od 01.05.2022, teda tej priaznivejšej právnej úpravy, na ktorú dané
ustanovenie poukazuje. Okolnosť, že došlo k opätovnej novelizácii aj týchto zákonných ustanovení sa
však už podľa názoru súdu na toto ustanovenie nevzťahuje, nakoľko toto upravovalo špeciálne len

situáciu, ktorá nastala novelou Trestného zákona účinnou od 01.05.2022. Podľa názoru súdu pokiaľ by
vôľa zákonodarcu smerovala k tomu, aby sa toto ustanovenie aplikovalo aj na aktuálnu zmenu zákona
účinnú od 06.08.2024, tak by na to poukázal v prechodných ustanoveniach v zmysle § 438k Trestného
zákona, avšak tak neučinil.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd návrh odsúdeného na povolenie obnovy konania ako nedôvodný
zamietol.

Poučenie:

25Nt/22/2025
Proti tomuto uzneseniu možno podať sťažnosť do 3 (troch) pracovných dní odo dňa jeho oznámenia

cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne. Sťažnosť má odkladný účinok.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.