Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Zrušené Judgement was issued on Wednesday, November 20, 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-1S/39/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1022200229
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Tóth

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:1022200229.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lucie Tóth a členov senátu

JUDr. Davida Žáka a JUDr. Daniely Uhríkovej, v právnej veci žalobcu: CONTEC PLUS, s.r.o., so sídlom
Staviteľská 3, Bratislava, IČO: 35 701 374, zastúpeného JUDr. Martinom Landlom, advokátom so sídlom
Ulica Čajkovského 16, Lučenec, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom
Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100154072/2022
zo dňa 24.01.2022, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd zrušuje rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č.
100154072/2022 zo dňa 24.01.2022 a rozhodnutie Daňového úradu Bratislava č. 101615472/2021 zo

dňa 02.09.2021 a vec vracia orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Daňový úrad Bratislava (ďalej len „správca dane“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej
hodnoty (ďalej len „DPH“) za zdaňovacie obdobie január až december 2018.

2. Správca dane rozhodnutím č. 101615472/2021 zo dňa 02.09.2021 (ďalej len „prvostupňové
rozhodnutie“) podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej len „Daňový poriadok“) vyrubil
žalobcovi rozdiel dane v sume 1.120,- Eur na DPH za zdaňovacie obdobie október 2018 z dôvodu,
že nepreukázal dodanie služieb deklarovanými dodávateľmi Adept School, s.r.o., Dlhá 8, Nitra, IČO:
36 732 192 a Salanci – LMS s.r.o., Golianovo 504, Golianovo, IČO: 47 043 326. Správca dane zároveň

konštatoval zneužitie inštitútu odpočítania DPH.

3. Žalovaný rozhodnutím č. 100154072/2022 zo dňa 24.01.2022 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“)
podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku prvostupňové rozhodnutie správcu dane potvrdil.

II.
Žaloba

4. Žalobca sa žalobou zo dňa 21.02.2022, doručenou Krajskému súdu v Bratislave toho istého dňa,
domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím
správcu dane, ich zrušenia z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c), d) a e) zákona č. 162/2015 Z. z.Správny súdny poriadok v znení účinnom do 30.06.2023 (ďalej len „SSP“) a vrátenia veci orgánu verejnej
správy prvého stupňa na ďalšie konanie.

5. Žalobca namietal nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia, keď žalovaný v jeho odôvodnení
neuviedol vlastné argumenty, ale iba citoval prvostupňové rozhodnutie a zopakoval priebeh daňovej
kontroly. Zároveň žalovaný rozhodol bez toho, aby sa v napadnutom rozhodnutí vysporiadal so všetkými
rozhodujúcimi skutočnosťami, teda aj s tými v prospech žalobcu.

6. Ďalej žalobca namietal nesprávne právne posúdenie veci daňovými orgánmi, keď tieto boli oprávnené
zamietnuť priznanie práva na odpočítanie DPH len v prípade, ak sa s ohľadom na objektívne skutočnosti
preukázalo, že toto právo sa uplatňovalo podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom. Bolo úlohou
daňových orgánov zistiť, či došlo k podvodu resp. zneužívajúcemu konaniu, a pokiaľ áno, bolo potrebné
na základe objektívnych skutkových okolností posúdiť, či žalobca vedel alebo mal vedieť, že sa svojím
nákupom zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu na DPH a či prijal všetky opatrenia, ktoré od

neho mohli byť rozumne požadované, aby zaistil, či prijatie plnenia nepovedie k účasti na podvode.

7. Žalobca poukázal tiež na to, že správca dane vypočul A. A. B., konateľku spoločnosti Adept school
s.r.o., Ing. Ľubomíra Salanciho, konateľa spoločnosti Salanci-LMS, s.r.o. a C. D. E. bez prítomnosti
žalobcu a jeho právneho zástupcu. O pripravovaných výsluchoch neboli žalobca ani jeho právny

zástupca vopred upovedomení tak, aby mal žalobca možnosť sa na výsluchu zúčastniť a klásť svedkom
otázky. Žalobca tiež nesúhlasil s vyhodnotením svedeckých výpovedí svedkov F. A. F., A. G. a E.
H. zo strany žalovaného, ktorý ich výpovediam nepriznal dôkaznú váhu z dôvodu, že svedkovia k
deklarovaným dodávateľom nevedeli uviesť žiadne relevantné skutočnosti a ich výpovede nepotvrdili
dodanie služieb deklarovanými spoločnosťami. Svedkovia mohli potvrdiť reálne dodanie zdaniteľných

obchodov - existenciu bilboardov, keďže tieto vnímali vlastnými zmyslami. Správca dane však svedkom
kládol otázky, ktoré s týmito skutkovými tvrdeniami nesúviseli a týkali sa toho, či poznajú pána E..

8. Žalobca ďalej uviedol, že služby spoločnosti PrestaShop.sk využíval ešte v roku 2015, teda
v období, ktoré s vykonávanou daňovou kontrolou nesúvisí. Dodal, že dodávateľské spoločnosti si riadne

preveroval (IČO, DIČ). Podľa žalobcu sa nemožno stotožniť so závermi žalovaného, že žalobcovi sa
nepodarilo preukázať prijatie zdaniteľných obchodov deklarovaných vo faktúrach. Žalobca od počiatku
v daňovom konaní argumentoval, predkladal dôkazy a preukazoval, že nič nenasvedčovalo tomu, že by
v kontrolovaných transakciách mal byť žalobca obeťou daňového podvodu. Všetky okolnosti transakcií,
údaje obchodného registra, reálne dodanie zdaniteľných plnení pre žalobcu, reálny ekonomický prínos

činnosti dodávateľov, boli podľa žalobcu dostatočne vierohodné na to, aby u žalobcu neboli pochybnosti
o dostatočnej obozretnosti a prijatých opatreniach. Žalobca zároveň nebol v priebehu daňovej kontroly
vyzvaný k preukázaniu akýchkoľvek skutočností, ktoré nemal správca dane zodpovedané, a ktoré si
ešte potreboval ozrejmiť. Správca dane zostal len pri konštatovaní, že žalobca mal poskytnúť, resp.
predložiť ďalšie dôkazy, bez akejkoľvek špecifikácie a konkretizácie, ktoré vyvrátia pochybnosti, ktoré

správca dane mal.

9. Vo vzťahu k pánovi E. žalobca uviedol, že len skutočnosť, že tento dodávateľ si v rozhodnom
čase neplnil svoje zákonné povinnosti vo vzťahu k štátu, je dôkazom o protiprávnosti konania tohto
dodávateľa, nemožno to však považovať za objektívny dôkaz protiprávneho konania žalobcu. Pána

E. ako dlhodobého dodávateľa žalobca poznal a mal s ním obchodné skúsenosti. Zdaniteľné plnenia
prebiehali vždy za rovnakých podmienok a bolo jedno, či pán E. vystupoval ako konateľ spoločnosti
ENVIRO s.r.o. alebo konal ako osoba, ktorá pracovala pre dodávateľské spoločnosti. Konatelia
dodávateľských spoločností potvrdili, že pána E. poznajú a ich vzťah bol založený na vzájomnej dôvere.
Cena uvedená na faktúrach bola vždy riadne a včas uhradená a v rámci komunikácie so žalobcom nikdy

nedošlo k akýmkoľvek pochybnostiam oproti bežnému obchodnému styku.

10. Žalobca poukázal aj na to, že jedným z dôkazov bol aj výkaz zisku a strát za roky 2016 až 2019,
ktoré slúžili na preukázanie celkových tržieb žalobcu, ktoré vzrástli, čo bolo aj dôsledkom uskutočnených
zdaniteľných plnení, o ktorých správca dane tvrdil, že sa nerealizovali. Ďalším dôkazom boli fotografie,

videonahrávka, svedecké výpovede, rôzne grafické návrhy, koncepty, poznámky, ktoré sa týkali reklamy,
návrhy bilboardov, návrhy tlačovín, logá, návrhy polepov, koncepcia a štruktúra webu, ktoré jednoznačne
preukazujú, že zdaniteľné obchody boli uskutočnené.III.
Vyjadrenie žalovaného

11. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 23.05.2022 navrhol, aby správny súd žalobu ako nedôvodnú
zamietol. Poukázal na to, že žalobca si neoveril riadne a obozretne dodávateľské spoločnosti, ani raz
nekontaktoval štatutárnych zástupcov spoločností, neoveroval si, kým boli vykonané služby, a na akom
základe. Žalobca nevedel, kto je konateľom týchto spoločností, spoločnosti si preveril iba z verejne
dostupných zdrojov (IČO, DIČ). Jednal s jedinou osobou C. D. E. tvrdiac, že mu dôveroval, a že v

tom čase nemal dôvod pochybovať o vecnej a formálnej pravdivosti všetkého, čo C. E. tvrdil, a ako
to prezentoval, pretože objednávky spoločnosti boli reálne uskutočňované. Kontrolou a verifikáciou
správca dane zistil, že dodávateľské spoločnosti nevykonali deklarované zdaniteľné plnenia, neúčtovali
o nich, nepoznali spoločnosť žalobcu a jeho zástupcov, nevykonávali fakturovanú činnosť a obnosy za
fakturované plnenia boli poukazované na účty, ktorých disponentom alebo majiteľom bol C. E..

12. Žalobcom nebolo jednoznačne preukázané, že zdaniteľné plnenia uvedené na faktúrach uskutočnil
dodávateľ, ktorý bol na faktúrach uvedený a v týchto prípadoch išlo iba o formálnu existenciu faktúr.
Keďže bezprostrední (deklarovaní) dodávatelia služieb nepreukázali zdaniteľné obchody (odmietali
všetky služby), ktoré boli predmetom dane, prešla povinnosť preukázať zdaniteľné obchody na žalobcu,
ktorý si z nich uplatňoval právo na odpočítanie dane. Žalobca svoje právo predkladať dôkazy nevyužil

tak, aby hodnoverne poskytol správcovi dane dôkazy, ktoré by nasvedčovali, že uplatnenie práva na
odpočítanie dane bolo nielen reálne, ale aj dodané uvedenou spoločnosťou.

IV.
Replika žalobcu, duplika žalovaného

13. Žalobca v replike zo dňa 29.06.2021 zotrval na argumentoch uvedených v správnej žalobe.

14. Žalovaný sa k replike žalobcu nevyjadril.

V.
Konanie na správnom súde

15. Podľa § 3 ods. 1 a 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov, začal s účinnosťou od 01.06.2023 vykonávať svoju činnosť Správny súd v Bratislave

(ďalej aj „správny súd“), na ktorý prešiel od 01.06.2023 výkon súdnictva v správnej agende z Krajského
súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. V súlade s platným a účinným
rozvrhom práce správneho súdu bola vec v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch
náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených
Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená do senátu 3S správneho súdu a vedená

pod sp. zn. BA-1S/39/2022.

16. Správny súd ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10, § 13 ods. 1 SSP
preskúmalnapadnutérozhodnutia,vrátanekonania,ktorépredchádzaloichvydaniuaviazanýrozsahom
a dôvodmi správnej žaloby (§ 134 ods. 1 SSP) dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. O žalobe rozhodol

správny súd na pojednávaní dňa 20.11.2025. Vzhľadom na avizovanú neprítomnosť predsedníčky
senátu 3S, JUDr. Vladimíry Slobodovej, bola na základe čl. III a V Rozvrhu práce Správneho súdu v
Bratislave na rok 2025, upravujúcich Zásady zastupovania predsedov senátov a sudcov, predsedníčkou
senátu JUDr. Lucia Tóth, predsedníčka zastupujúceho senátu 4S. Senát správneho súdu tak vo veci
rozhodol na pojednávaní dňa 20.11.2025 v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozsudku.

VI.
Relevantná právna úprava

17. Podľa § 493e zák. č. 162/2015 Správneho súdneho poriadku v znení účinnom od 01.07.2023 ,

konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30.
júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.18. Podľa § 21 ods. 1 Daňového poriadku správca dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad,
môže požiadať o vykonanie jednotlivých úkonov pri správe daní iného vecne príslušného správcu dane,
ktorýmjedaňovýúradalebocolnýúrad,aktentomôžepožadovanýúkonvykonaťľahšie,hospodárnejšie

alebo rýchlejšie. Dožiadaný správca dane je povinný žiadosti vyhovieť alebo oznámiť dôvody, pre ktoré
dožiadaniu nemôže vyhovieť.

19. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv
na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných

podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie
bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť,
správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

20. Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu
a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so

všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké
výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom
zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

21. Podľa § 25 ods. 4 Daňového poriadku ak vypovedá svedok, daňový subjekt alebo jeho zástupca

má právo byť prítomný pri jeho vypočutí a klásť mu otázky. Správca dane je povinný o výsluchu svedka
včas písomne vyrozumieť daňový subjekt alebo jeho zástupcu.

22. Podľa § 19 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení účinnom v rozhodnom
čase (ďalej len „zákon o DPH“) daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

23. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo služby vzniká platiteľovi v deň,
keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

24. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť,

daň z tovarov alebo služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa
odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku
z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

25. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ

uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

VII.
Právne posúdenie veci správnym súdom

26. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie žalovaného, ktorým potvrdil rozhodnutie správcu
dane, v zmysle ktorého bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane v sume 1.120 Eur na DPH za
zdaňovacie obdobie október 2018 z dôvodu, že nepreukázal dodanie služieb (správa a údržba e-shopu)
deklarovaným dodávateľom Adept School, s.r.o. a dodanie služieb (reklamná spolupráca) deklarovaným
dodávateľom Salanci – LMS s.r.o. Daňové orgány zároveň konštatovali zneužitie inštitútu odpočítania

DPH.

27. Pokiaľ žalovaný v napadnutom rozhodnutí dôvodil, že musí byť nesporne preukázané, že
preverované zdaniteľné plnenie bolo poskytnuté práve tým dodávateľom, ktorý bol na faktúrach ako
dodávateľ označený, uvedený úsudok je nesprávny.

28. Právo zdaniteľných osôb na odpočítanie dane, ktorú majú zaplatiť alebo už zaplatenej na vstupe
z tovarov, ktoré nadobudli alebo služieb, ktoré prijali, predstavuje základnú zásadu spoločného
európskeho systému DPH (napr. rozsudky Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-80/11 zo dňa
21.6.2012, Mahagében a Dávid; vo veci C-285/11 zo dňa 6.12.2012, Bonik; vo veci C-18/13 zo dňa

13.2.2014, Maks Pen). I keď právo zdaniteľných osôb na odpočítanie dane predstavuje základnú zásadu
spoločného európskeho systému DPH, môže byť obmedzené, a to v prípadoch, ak zdaniteľná osoba
nepreukáže splnenie hmotnoprávnych podmienok (alebo formálnych podmienok) pre priznanie práva na
odpočítanie dane alebo ak došlo k daňovému podvodu, či k zneužitiu práva (napr. rozsudky NajvyššiehosprávnehosúduSlovenskejrepublikysp.zn.3Sžfk/15/2020zodňa30.06.2022,sp.zn.2Sžfk/49/2020zo
dňa 26.10.2022 a sp. zn. 6Sžfk/41/2021 zo dňa 30.03.2023). Ide o rôzne právne dôvody pre neuznanie
práva na odpočítanie dane, ktorých jednoznačné odlíšenie je dôležité najmä v súvislosti s rozsahom a

predmetom dokazovania či inštitútom dôkazného bremena.

29. Hmotnoprávnymi podmienkami pre odpočítanie dane sa podľa zákona o DPH myslia (i) existencia
zdaniteľného plnenia, (ii) jeho dodanie zdaniteľnou osobou a (iii) použitie dodaných tovarov a služieb
daňovým subjektom na účely jeho ekonomickej činnosti. Pri preukazovaní splnenia materiálnych

podmienok odpočtu DPH primárne leží dôkazné bremeno na daňovom subjekte a pri preukazovaní
daňového podvodu na správcovi dane. Pri preukazovaní zapojenia do podvodného reťazca sa v zásade
vychádza z premisy, že hmotnoprávne podmienky odpočtu DPH sú splnené.

30. Správca dane v prejednávanej veci spochybňoval tak dodanie fakturovaných služieb označenými
dodávateľmi, ako aj to, že plnenie bolo (vôbec) reálne poskytnuté, hoci svedkovia potvrdili materiálnu

existenciu plnenia a napriek objektívnej existencií internetovej stránky G. I. E. H. sa vyjadril, že videl v
Nitre bilboardy. Svedkyňa A. G. taktiež potvrdila, že billboardy videla, uviedla, že v e-shope nepracuje,
ale vidí spoluprácu e-shopu a postupom času narastá aj jeho význam. Svedok F. A. F. videl propagačné
materiály žalobcu umiestnené v Nitre. Žalobcom v konaní predložené podkladové materiály súvisiace
s poskytovaním reklamných služieb správca dane hodnotil výlučne v súvislosti s poskytnutím služieb

práve označenými dodávateľmi.

31. Závery, že v prípade, ak existujúce zdaniteľné plnenie nie je uskutočnené dodávateľom uvedeným
na faktúre, len formálna existencia faktúry, ako aj jej úhrada nie je bez ďalšieho predpokladom na
odpočítanie dane v zmysle zákona o DPH, boli prekonané judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie

vo veci C-154/20 Kemwater ProChemie zo dňa 09.12.2021 (bod 29). V zmysle tohto rozhodnutia
hmotnoprávnoupodmienkouodpočtuniejestotožnenieskutočnéhododávateľasosubjektomuvedeným
na faktúre, ale status dodávateľa, ktorý musí byť zdaniteľnou osobou. Nedodržanie formálnych
podmienok môže mať za následok nepriznanie odpočtu DPH, ak porušenie takýchto formálnych
požiadaviek znemožňuje predloženie jasného dôkazu o tom, že hmotnoprávne požiadavky boli splnené.

32. V zmysle aktuálnej judikatúry Súdneho dvora Európskej únie nie je možné odmietnuť odpočítanie
dane len z dôvodu, že daňový subjekt nevie preukázať, že tovar dodal ním deklarovaný dodávateľ, k
čomu však vedú závery správcu dane a žalovaného. Súdny dvor v rozhodnutí vo veci C-610/19 Vikingo
uvádza, že hmotno-právne podmienky, ktorým podlieha právo na odpočítanie sú splnené len vtedy,

ak sa reálne uskutočnilo dodanie tovaru alebo poskytnutie služieb, na ktoré sa vzťahuje faktúra. Z
uvedeného rovnako vyplýva, že vznik daňovej povinnosti sa viaže k dodaniu tovaru alebo služby, ale
bez toho, aby dodávateľ bol bližšie konkretizovaný. Podľa Súdneho dvora Európskej únie skutočnosť, že
dotknutý tovar vo veci samej nedodala osoba, ktorá vyhotovila faktúru, ani jej subdodávateľ nepostačuje
na vyvodenie záveru, že k predmetnému dodaniu tovaru nedošlo, ani na to, aby mohlo byť odopreté

právo na odpočítanie. Z rozhodnutia teda nevyplýva, že hmotno-právnou podmienkou na uplatnenie
práva na odpočet dane je to, že tovar alebo služby musia byť dodané dodávateľom uvedeným na
faktúrach a uvedenému dodávateľovi vznikla aj daňová povinnosť. Z rozhodnutia naopak vyplýva, že
hmotno-právnou podmienkou pre uplatnenie nároku na odpočítanie dane je to, že daňový subjekt
disponuje materiálnou existenciou plnenia, na ktoré sa vzťahuje faktúra a predloží doklady a dôkazy,

že v danom prípade tovar, na základe ktorého vzniklo právo na odpočítanie dane použil pre potreby
svojich vlastných zdaniteľných transakcií. Právo na odpočítanie dane možno zamietnuť len vtedy, ak by
porušenie formálnych požiadaviek viedlo k nemožnosti predložiť jasný dôkaz o tom, že hmotno-právne
podmienky boli splnené alebo sa preukáže, že toto právo sa uplatňuje podvodne alebo zneužívajúcim
spôsobom (napr. rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sfk/52/2021

zo dňa 15.11.2022). Daňové orgány rovnako neprijali záver, že by bolo potrebné odmietnuť právo na
odpočítanie dane z dôvodu, že by žalobca nepreukázal, že poskytnuté služby použil pre potreby svojich
vlastných zdaniteľných transakcií.

33. Správca dane vychádzal z premisy, že neboli splnené hmotnoprávne podmienky pre priznanie

odpočítaniaDPH,avšaksúčasnekonštatovalzneužitieprávaapoukazovalnajudikatúruSúdnehodvora
Európskej únie vo veci C 255/02 Halifax plc, konštatujúc, že charakter zdaniteľných obchodov bol čisto
umelý, s cieľom získať daňovú výhodu, hoci doktrínu zneužitia práva je možné aplikovať v zásade v
prípade, ak je preukázané, že zdaniteľné obchody prebehli a ich materiálne výsledky reálne existujú.Rovnako sa následne žalovaný stotožnil s právnymi závermi správcu dane o nesplnení hmotnoprávnych
podmienok pre priznanie odpočítania dane s tým, že skutkové okolnosti veci naznačujú vedomosť
žalobcu o nekalom konaní pána E..

34. Pokiaľ správca dane poukazoval na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie v spojených veciach C
- 439/04, C-439/04 Axel Kittel a Recolta Recycling, tento sa týka prípadnej účasti žalobcu na daňovom
podvode, ktorá by mohla byť ako dôvod odopretia odpočítania dane aplikovaná až potom, čo správca
dane unesie vlastné dôkazné bremeno a kladne zodpovie všetky štyri otázky tzv. Axel Kittel testu.

Skutočnosť, či žalobca ako daňový subjekt vedel alebo mohol vedieť, že sa prijatím plnenia bude
podieľať na plnení, ktoré je spojené s daňovým únikom alebo prípadne vedel alebo mohol vedieť, že
ide o podvodné konanie, je dôkazným bremenom správcu dane. Z obsahu administratívneho spisu však
nevyplýva, že by k účasti žalobcu resp. jeho vedomosti o daňovom podvode prípadne k zneužitiu práva
boli vykonané akékoľvek dôkazné prostriedky, a preto odkaz správcu dane na rozsudky Súdneho dvora
Európskej únie vo veciach Axel Kittel a Halifax za súčasného konštatovania nesplnenia hmotnoprávnych

podmienok považoval správny súd za nenáležitý, vychádzajúci z nesprávneho právneho posúdenia.

35. Správca dane zaťažil svoje konanie aj vadou v zmysle § 191 ods. 1 písm. g) SSP, keď výsluch
konateľky dodávateľa Adept School, s.r.o. bol uskutočnený bez účasti žalobcu resp. jeho zástupcu,
ktorého bolo potrebné upovedomiť o výsluchu postupom podľa § 45 ods. 1 písm. e) Daňového poriadku

a umožniť mu realizáciu jeho procesných práv. Správny súd sa nestotožnil s argumentom žalovaného,
že konatelia dodávateľských spoločností neboli vypočutí ako svedkovia, ale ako konatelia. Zo zápisnice
o ústnom pojednávaní zo dňa 10.03.2020, spísanej dožiadaným správcom dane s pani A. A. B.,
ktorej predmetom bolo preverenie dodávateľsko - odberateľských vzťahov medzi spoločnosťou Adept
School s.r.o. a žalobcom vyplýva, že menovanej boli predložené k nahliadnutiu faktúry vystavené pre

žalobcu (okrem iného aj faktúra č. 20180393, na základe ktorej žalobca uplatnil odpočítanie dane v
zdaňovacom období október 2018), ku ktorým faktúram sa pani B. vyjadrovala, a teda sa vyjadrovala
k okolnostiam, ktoré sa týkali žalobcu. Na základe uvedeného je zrejmé, že pani B. nevystupovala v
pozícii daňového subjektu vo vlastnej veci realizovanej pri vlastnej daňovej kontrole (v daňovom konaní)
na účely preverovania skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane, ktoré by sa týkali práve

daňového subjektu Adept School, s.r.o., ale jednalo sa o úkon dožiadaného správcu dane v priebehu
daňovej kontroly vykonávanej u žalobcu za konkrétne zdaňovacie obdobia. Je neprípustné, aby správca
dane, resp. dožiadaný správca dane v rámci daňovej kontroly určitého daňového subjektu vykonal
výsluch svedka (hoc aj konateľa iného daňového subjektu) bez toho, aby o tomto úkone upovedomil
kontrolovaný daňový subjekt. Táto povinnosť vyplýva správcovi dane (i dožiadanému správcovi dane)

priamo z § 25 ods. 4 Daňového poriadku. Tiež je nepochybné, že uvedený úkon dožiadaného správcu
dane mal vplyv po stránke skutkových zistení (uplatnené právo na odpočítanie dane) a povinností
žalobcu (dôkazné bremeno a jeho rozsah).

36.Lenpreúplnosťsprávnysúdpoukazujenato,žedňa08.07.2020saC.E.dostavilpredsprávcudane,

ktorý s ním spísal zápisnicu o ústnom pojednávaní č. 101144632/2020, pričom hlavným predmetom
ústnehopojednávaniabolovysvetlenieavyjadrenieC.E.kdodávateľsko-odberateľskýmvzťahommedzi
spoločnosťami ENVIRO, s.r.o. (konateľ Ing. Runák do 29.10.2018), Salanci – LMS s.r.o., Adept School,
s.r.o. a žalobcom. Žalovaný za rovnakých skutkových okolností túto výpoveď nezohľadnil práve pre
porušenie § 25 ods. 4 Daňového poriadku.

37. Oprávnenie daňového subjektu byť prítomný pri vypočutí svedka a klásť mu otázky v procese
dokazovania je mimoriadne významné, pretože aj napriek tomu, že Daňový poriadok výslovne normuje
povinnosť správcu dane dbať na to, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené
čo najúplnejšie (§ 24 ods. 2), nemusí správca dane produkovať takú „dôkaznú dravosť“ v prospech

daňového subjektu, akú by inicioval a vynaložil samotný daňový subjekt, ktorého sa daňová vec
bytostne dotýka. Správca dane totiž primárne obhajuje fiškálne záujmy štátu a navyše nemusí
mať dostatočné penzum informácií, aby náležite chránil aj záujmy dotknutého daňového subjektu.
Význam účasti daňového subjektu na výsluchu svedka spočíva v tom, že daňový subjekt má možnosť
priamej konfrontácie, namietať kladenie sugestívnych a kapcióznych otázok, správca dane nemusí

položiť otázky ku všetkým relevantným skutočnostiam v prospech daňového subjektu (eliminácia rizika
jednostranne cielených otázok) a pod. (m. m. uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. IV.
ÚS 607/2021 zo dňa 30.11.2021).38. Právo byť upovedomený o výsluchu svedka však patrí daňovému subjektu len vo vzťahu k jeho
vlastnému preverovaniu z hľadiska dodržiavania daňovo-právnych noriem, t. j. v rámci daňovej kontroly
a daňového konania, ktoré sa vykonáva, resp. vedie u konkrétneho daňového subjektu. Z uvedeného

dôvodu správny súd ako nedôvodnú vyhodnotil námietku žalobcu týkajúcu sa výsluchu pána I., keďže
tento sa v konaní vyjadril písomne na výzvu dožiadaného správcu dane v rámci daňovej kontroly
vykonávanej u daňového subjektu Salanci - LMS s.r.o. Daňový poriadok totiž neumožňuje daňovým
subjektom, aby sa zúčastňovali na úkonoch iných daňových subjektov, kde nemajú postavenie účastníka
konania, hoci sa na nich môžu preverovať zdaniteľné obchody, ktoré s nimi súvisia. Žalobcovi nič

nebránilo v tom, aby navrhol výsluch svojich obchodných partnerov ako svedkov vo veci svojej vlastnej
daňovej kontroly alebo daňového konania.

39. K tvrdeniam žalobcu, týkajúcim sa nedostatočne zisteného skutkového stavu a nevykonaného
dokazovania správny súd uvádza, že nemá oprávnenie bez skutkovo dostatočne zrozumiteľnej a
podrobne vymedzenej námietky en bloc preskúmavať napadnuté rozhodnutie a iniciatívne vyhľadávať

prípadné pochybenia orgánov verejnej správy. Jednoduché tvrdenie žalobcu bez jeho bližšej
špecifikácie, ktoré konkrétne dôkazy správca dane resp. žalovaný v priebehu daňovej kontroly či
vyrubovacieho konania nevykonali, nepostačuje na meritórne konštatovanie o porušení žalobcom
označených práv.

40. S odkazom na uvedené správny súd vyhodnotil podanú žalobu ako dôvodnú a podľa § 191 ods. 1
písm. c) a g) SSP napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie správcu dane
(§ 191 ods. 3 písm. a) SSP) zrušil a vec vrátil orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie
(§ 191 ods. 4 SSP).

41. Po vrátení veci na ďalšie konanie bude potrebné postupovať vo vyššie naznačenom smere. Správny
súd opätovne poukazuje na to, že odoprieť právo na odpočítanie dane možno iba v prípade, ak správca
dane relevantne spochybní splnenie hmotnoprávnych/materiálnych podmienok práva na odpočítanie
dane, alebo preukáže, že došlo k zneužívajúcemu, prípadne podvodnému konaniu a že žalobca o
takomto konaní vedel alebo mohol vedieť, prípadne aj, že sa podvodného alebo zneužívajúceho konania

zúčastnil. Správny súd zdôrazňuje, že účasť žalobcu na daňovom podvode by mohla byť ako dôvod
odopretia odpočítania dane aplikovaná až potom, čo správca dane unesie vlastné dôkazné bremeno
a kladne zodpovie všetky štyri otázky tzv. Axel Kittel testu. Skutočnosť, či žalobca ako daňový subjekt
vedel alebo mohol vedieť, že sa prijatím plnenia bude podieľať na plnení, ktoré je spojené s daňovým
únikom alebo prípadne vedel alebo mohol vedieť, že ide o podvodné konanie, je dôkazným bremenom

správu dane.

42. Záverom správny súd dopĺňa, že týmto rozsudkom nevyslovuje právne záväzný názor, že žalobcovi
má byť priznané právo na odpočítanie DPH, a preto nie je vylúčené, aby v ďalšom konaní dospeli daňové
orgány k identickému výroku/záveru ako tomu bolo v tomto konaní. V prípade vydania rozhodnutia o

nepriznaní práva na odpočítanie DPH je však správca dane povinný jednoznačne vymedziť dôvod jeho
nepriznania.

43. Podľa § 191 ods. 6 SSP právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je
orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval

v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej
správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v
zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu.

44. O práve na náhradu trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že úspešnému

žalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, o ktorej
výške rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením podľa § 175
ods. 2 SSP.

45. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom
Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote 30 dní od jeho
doručenia /§ 443 ods. 2 písm. a) v spojení s § 493e SSP a v spojení s § 145 ods. 2 písm. a) SSP/.

Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva

(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa

nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za
neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;
b)ideokonaniaosprávnejžalobepodľa 6ods.2písm.c)ad);c)ježalovanýmCentrumprávnejpomoci.