Uznesenie – Bezdôvodné obohatenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Friday, October 31, 2025

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 15CoCsp/25/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4323200675
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavel Lukáč
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2025:4323200675.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lukáča a členiek senátu JUDr.
Martiny Balegovej a JUDr. Vlasty Ondrejkovej, v spore žalobkyne: A. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX
XX C. XX, zastúpená: D. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX F. XX, proti žalovanému: Všeobecná
úverová banka, a. s., so sídlom Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155, o bezdôvodné
obohatenie a iné, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Levice č. k. 7Csp/12/2023 –

243 zo dňa 24. 10. 2023, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Levice č. k. 7Csp/12/2023 – 243 zo dňa 24. 10. 2023 r
u š í a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol v konaní o uplatnenom nároku žalobkyne na
vydanie bezdôvodného obohatenia tak, že žalobu zamietol a súčasne žalovanému priznal nárok na

náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 100 %.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil aplikáciou ust. § 137 písm. d/ Civilného sporového poriadku (ďalej len
„CSP“), § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1, 2, 3, 5, 6, 9, § 54 ods. 1, 2, § 565, § 39, § 41, § 100 ods.
1, § 107 ods. 1, 2, § 122 ods. 2, § 451 ods. 1, 2, § 456 Občianskeho zákonníka, § 497, § 502 ods.
1 Obchodného zákonníka, § 1 ods. 2, § 7 ods. 1, § 9 ods. 1, 2, § 11 ods. 1, 2 zák. č. 129/2010 Z. z.

o spotrebiteľských úveroch.

3. Ďalej v odôvodnení uviedol, že žalobkyňa sa domáha viacerých nárokov, z ktorých 1. je určovacím
nárokom, kde žiada o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti zmluvy o úvere. Nová právna úprava
rozlišuje žaloby na určenie práva (pozitívne alebo negatívne určenie), oproti žalobe na určenie právnej
skutočnosti. Zmluvy a iné právne úkony, ich existencia, platnosť sú práve právnymi skutočnosťami.

Žalobkyňa sa teda výrokom č. 1 domáha určenia právnej skutočnosti - bezúročnosti a bezpoplatkovosti
zmluvy o úvere, t. j. ide o žalobu v zmysle § 137 písm. d/ CSP. Predpokladom úspešnosti tejto určovacej
žaloby je skutočnosť, že táto možnosť vyplýva z osobitného právneho predpisu. Takýmto predpisom bol
včasepodaniažalobyzákonč.129/2010Z.z.,ktorýpriamovust.§11ods.4zakotvujemožnosťpodania
takejto určovacej žaloby v prípade spotrebiteľských úverov. V danom prípade potom nie je potrebné ani
skúmať otázku naliehavosti právneho záujmu. Napriek uvedenému, vzhľadom k tomu, že sa žalobkyňa

žalobou zároveň domáhala aj finančného plnenia z titulu bezdôvodného obohatenia, ktorý má prednosť
predurčovacímnárokomavrámciktoréhosúdskúmaajskutočnosť,čijezmluvabezúrokovapoplatkov,
resp. neplatná, ako aj skutočnosti, že z rozhodovacej praxe slovenských súdov vyplýva, že k úspešnému
uplatneniu nároku na finančné zadosťučinenie sa nevyžaduje výrok o bezúročnosti a bezpoplatkovosti
zmluvy o úvere, resp. o neplatnosti úveru, tak súd žalobu v časti určenia bezúročnosti, bezpoplatkovosti
zamietol. Pokiaľ ide o spotrebiteľské úvery, súd je povinný z úradnej povinnosti skúmať, či predmetná

zmluva spĺňa všetky zákonom požadované náležitosti, pričom v prípade, ak si žalobca uplatňuje žalobou
aj nárok na plnenie, pre prijatie právneho záveru o opodstatnenosti nároku zo žaloby na plnenie (v tomtoprípade ide o zaplatenie sumy 2 825,15 eura ako bezdôvodného obohatenia), súd musí prejudiciálne
riešiť aj otázku platnosti, resp. neplatnosti právneho úkonu (zmluvy o úvere), ako aj otázku bezúročnosti
a bezpoplatkovosti zmluvy o úvere, od ktorej žalobkyňa odvodzuje svoj nárok.

Žalobkyňa však namietala, že zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, vrátane celkovej
nezrozumiteľnosti formulára a vizuálne spracovanie právneho úkonu. Rovnako ako žalovaný, súd nevie
čo presne mala žalobkyňa na mysli, no vzhľadom na to, že ide o spotrebiteľský spor, súd zmluvu posúdil
aj s ohľadom na platnosť zmluvy, pričom preskúmaním predmetnej zmluvy mal súd za to, že zmluva
o spotrebiteľskom úvere je platná, dostatočne určitá a zrozumiteľná. Rovnako súd zmluvu posúdil aj

s ohľadom na znenie § 53c Občianskeho zákonníka a konštatoval, že veľkosť písma v zmluve je v
súlade s § 1b nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka (minimálna veľkosť písma bola priamo zakotvená v predmetnom
nariadení vlády novelou nariadenia vlády SR č. 141 /2014 Z. z. účinnou od 01. 01. 2015 a to tak, že
výška písma najmenej 1,9 mm), a teda nespôsobuje neplatnosť zmluvy. Rovnako súd konštatoval, že
obsahuje všetky podstatné náležitosti podľa § 497 Obchodného zákonníka, a preto súd nevzhliadol

dôvod, ktorý by spôsoboval neplatnosť tejto zmluvy. Súd preskúmal predmetnú zmluvu aj v súlade s
ust. § 9 zákona č. 129/2010 Z. z. Pokiaľ ide o námietku žalobkyne, že zmluva neobsahuje dobu trvania
zmluvy, termín konečnej splatnosti a ani termíny splatnosti jednotlivých splátok, súd konštatoval, že
predmetná zmluva všetky tieto náležitosti obsahuje na strane 2 až 3 zmluvy. V čl. I., v základných
podmienkach je okrem iného uvedené, že žalobkyňa sa zaviazala splatiť úver veriteľovi v 95 mesačných

splátkach, s dátumom prvej anuitnej splátky 20. 05. 2016 a poslednej anuitnej splátky (ktorý je zároveň aj
termínom konečnej splatnosti) 20. 03. 2024. V čl. I. ods. 4 zmluvy je uvedené, že termín splatnosti istiny
a úroku je totožný s dátumom splatnosti mesačnej anuitnej splátky, ktorá pozostáva zo splátky istiny a
úroku. Termín splatnosti mesačnej anuitnej splátky (t. j. istiny a úroku) je ku dňu, ktorý sa číselne zhoduje
s dátumom splatnosti prvej anuitnej splátky uvedenej v bode č. 1 tohto článku. Pokiaľ ide o námietku

žalobkyne, že zmluva neobsahuje správne celkovú výšku úveru, nakoľko v dôsledku strhnutia 200 eur
ako poplatku za poskytnutie úveru, jej nebol poskytnutý úver vo výške 10 000 eur, ale len 9 800 eur, tak
súd mal z dokladov doložených žalobkyňou (konkrétne ňou predloženého výpisu z účtu) preukázané, že
najprv uhradila poplatok 200 eur a až následne jej banka/žalovaný poskytol celú sumu 10 000 eur a tak
nejde o rovnaký prípad o akom pojednáva Súdny dvor EÚ v rozsudku C-377/2014, na ktorý sa žalobkyňa

odkazovala. V rozhodnutí Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-377/14 Georg Radlinger, Helena
Radlingerová proti Finway, a. s., je jasne uvedené cit: Článok 3 písm. l/ a článok 10 ods. 2 smernice
2008/48/ES, ako aj bod 1 prílohy I. tejto smernice sa majú vykladať v tom zmysle, že celková výška
úveru a výška čerpania úveru označujú celkovú sumu, ktorá bola daná k dispozícii spotrebiteľovi, čo
vylučuje sumy, ktoré si poskytovateľ úveru účtuje na úhradu nákladov súvisiacich s predmetným úverom

a ktoré nie sú tomuto spotrebiteľovi reálne vyplatené.“ Žalobkyni však bola veriteľom reálne poskytnutá
suma úveru vo výške 10 000 eur, tak ako bolo zmluvné dohodnuté a nič na tom nemení skutočnosť, že
si s veriteľom dohodli poplatok za poskytnutie úveru vo výške 200 eur, ktorý bol predtým zaplatený z
jej účtu. Súd nemal preukázané ani tvrdenie žalobkyne, že si veriteľ 2x účtuje poplatok za poskytnutý
úver, toto tvrdenie nevyplýva zo žiadneho dokladu doloženého v spise. Okrem toho aj prípadná absencia

sumy, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov nie je dôvodom na vyhlásenie úveru
za bezúročný a bez poplatkov. V zmysle právneho stanoviska Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,
citované v uznesení 22. februára 2018 vo veci sp. zn. 3 Cdo 146/2017, v zmluvách uzatváraných
podľa zákona č. 129/2010 Z. z. nemožno od dodávateľov žiadať, aby v nich uvádzali presný rozpis
plánovanej amortizácie dlhu, teda rozpis splátok po častiach (samostatne vo väzbe na istinu, úrok a

poplatky). Pokiaľ ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z. z. uvádza pojmy „výška“, alebo
„počet“ či „termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“, je za použitia eurokonformného výkladu
treba dospieť k záveru, že toto ustanovenie len spresňuje, čo splátka úveru zahrňuje“. Pokiaľ ide o
námietku žalovanej, že celková suma, ktorú má žalobkyňa zaplatiť je nižšia ako súčin splátok úveru, v
tomto smere poukázal súd na to, že súčasťou splátky bolo aj poistenie, ktoré sa do celkových nákladov

podľa znenia § 2 ods. 2 písm. g/ až i/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, zarátava
iba ak bolo získanie úveru za ponúkaných podmienok podmienené poistením. Žalobkyňa v konaní
nenamietala, že by poskytnutie úveru bolo podmienené uzatvorením poistenia, pričom skutočnosť, že
poskytnutie úveru nebolo podmieňované poistením vyplýva aj z Európskej informácie o spotrebiteľskom
úvere, kde je v časti 3 uvedené, že poistenie nie je podmienkou uzatvorenia úveru (teda klient sa môže

rozhodnúť, či chce úver poistiť a ak sa rozhodne ho poistiť, môže si vybrať z dvoch balíkov), ako aj
z Informácie finančného sprostredkovateľa k dojednanému poisteniu, v ktorom sa žalobkyňa rozhodla
pre základný balík poistenia, či zo Žiadosti o flexipôžičku – bezúčelová. V zmluve je uvedená mesačná
splátka 185,44 eura, z toho poistenie 8,10 eura, t. j. výška splátky bez poistenia je 177,34 eura. Sumasplátky 177,34 x 95 splátok spolu s poplatkom za poskytnutie úveru 200 eur (aj táto suma sa zarátava
do celkových nákladov) činí sumu 17 047,30 eura, pričom oproti sume uvedenej v zmluve je to potom
rozdiel 0,75 eura a nie tak ako to vypočítala žalobkyňa. Súd tento rozdiel tiež považoval za rozdiel

spôsobený zaokrúhľovaním, tak ako uviedol žalovaný, a preto nemôže byť dôvodom na vyhlásenie
úveru za bezúročný a bezpoplatkový. V prípade, že poistenie nebolo podmienkou poskytnutia úveru,
tak je v zmluve aj správne uvedená výška RPMN, nakoľko pokiaľ ide o správnosť výpočtu RPMN v
zmluve, súd požiadal o prepočet sadzby RPMN Národnú banku Slovenka, ktorá uviedla, že hodnota
RPMN veriteľa je vo výške 16,18 %, čo je v zhode so zmluvne dohodnutou RPMN. Výška takto určenej

RPMN neprekračuje ani maximálnu výšku odplaty stanovenú zákonom. Maximálna výška odplaty je, v
súlade so súhrnnými informáciami o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch bankami a pobočkami
zahraničných bánk za 4. štvrťrok 2015 pri úveroch s dobou splatnosti nad 5 do 10 rokov vrátane, kde
je RPMN uvedená vo výške 10,78 %, pri úvere, ktorý je predmetom sporu vo výške 21,56 % (2 x
10,78), a tak RPMN uvedená v zmluve je nižšia ako maximálna výška odplaty stanovená zákonom. Súd
konštatoval, že v zmluve je správne uvedená priemerná RPMN, nakoľko tá je podľa súhrnných informácií

o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 4. štvrťrok 2015 pre ostatné spotrebiteľské
úvery vo výške viac ako 6 500 eur, s dobou splatnosti od 5 do 10 rokov 9,93 %, tak ako je uvedené
v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Rovnako ani odplata dohodnutá v zmluve vo výške 17,37 %, ako
aj výška úrokovej sadzby dohodnutá v zmluve vo výške 14,40 % ročne neprekračuje maximálnu výšku
odplaty stanovenú zákonom (21,56 %). Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že zmluva obsahuje

všetky predpísané náležitosti, ktoré požaduje § 9 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch a tak súd konštatoval, že nevzhliadol zákonný dôvod, pre ktorý by mal byť poskytnutý úver
bezúročný a bezpoplatkový v zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z.
Súd skúmal aj dodržanie postupu v súlade s § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch s ohľadom
na dodržanie odbornej starostlivosti pri skúmaní schopnosti žalobkyne splácať úver, nakoľko splnenie

tejto povinnosti preukazuje dodávateľ. Povinnosť skúmať bonitu spotrebiteľa chráni nielen samotného
spotrebiteľaprednegatívnymidôsledkamineschopnostisplácaťúver,alesprostredkovaneajspoločnosť
ako celok, nakoľko predchádza negatívnym sociálnym dôsledkom platobnej neschopnosti v podobe
pádu spotrebiteľa a osôb na ňom závislých do verejnej sociálnej siete, narušených rodinných a
sociálnych vzťahov a pod. V neposlednom rade chráni aj veriteľov, lebo odborné posúdenie bonity

spotrebiteľa pri žiadosti o ďalší úver znižuje riziko veriteľov, ktorí rovnakému spotrebiteľovi poskytli
úvery alebo iné služby už skôr. Veriteľ má teda zákonnú povinnosť skúmať bonitu spotrebiteľa, pričom
vzhľadom na požiadavku odbornej starostlivosti je povinný subjektívne údaje poskytnuté spotrebiteľom
overiť minimálne z dokladov predložených dlžníkom ohľadne príjmu a zistené údaje konfrontovať s
údajmi z verejne dostupných databáz, čo podľa názoru súdu žalovaný urobil. Príjem žalobkyne si

žalovaný overil z výpisov z účtu žalobkyne, rovnako si od žalobkyne vyžiadal pracovnú zmluvu a
potvrdenie o výške príjmu od zamestnávateľa. Žalovaný do spisu doložil aj dáta dopytu v Sociálnej
poisťovni a nahliadnutie do externých registrov či databáz, z ktorých vyplýva, že žalobca (správne malo
byť žalovaný) si príjmy a výdavky overoval aj z externých zdrojov. Na základe uvedeného mal súd z
dokladov doložených oboma stranami sporu za preukázané, že žalovaný skúmal schopnosť žalobkyne

splácať úver s odbornou starostlivosťou, nakoľko si údaje poskytnuté žalobkyňou overil potvrdením od
zamestnávateľa, výpismi z účtu, pracovnou zmluvou, ktoré preukazujú zamestnanie a príjem žalobkyne,
ako aj z dostupných databáz. Súd vzhľadom na uvedené konštatoval, že nemá preukázané, že by
žalovaný porušil svoju povinnosť skúmať schopnosť žalovaného splácať úver podľa § 7 ods. 1 zákona
č. 129/2010 Z. z. hrubým spôsobom, a preto súd nevzhliadol dôvod na vyhlásenie úveru za bezúročný

a bezpoplatkový z tohto dôvodu.
Súd nevzhliadol žiadny dôvod, pre ktorý by žalobkyni vznikol nárok na vydanie bezdôvodného
obohatenia vo vzťahu k žalovanému z dôvodu, že by žalovaný prijal od žalobkyne akéhokoľvek plnenie
bez právneho dôvodu, a preto žalovanému nevznikla povinnosť žalobkyni vydať titulom bezdôvodného
obohatenia žiadne plnenie.

Žalovaný bol úspešný v súdnom konaní v celom rozsahu, a preto mu súd priznal nárok na náhradu
trov konania voči žalobkyni v rozsahu 100 %, o ktorej výške rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku
samostatným uznesením v zmysle § 262 ods. 2 CSP.

4. Proti tomuto rozsudku podala žalobkyňa v celom rozsahu odvolanie, pričom navrhla, aby odvolací

súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na nové konanie a nové rozhodnutie,
prípadne, aby rozhodol samotný odvolací súd. Odvolacie dôvody uplatnila s odkazom na § 365 písm.
a/, b/, c/, d/, e/, f/, g/ a h/ CSP. V obsahu podaného odvolania ďalej poukázala na to, že žalobkyňa
má za to, že žalovaný si neoveril riadne bonitu klienta pred poskytnutím úveru. Žalovaný nepreukázal,že by si riadne overil jej bonitu, že veriteľ pri poskytnutí úveru konal s odbornou starostlivosťou (§ 7
ods. l ZoSÚ), pričom bol pred uzavretím zmluvy povinný riadne posúdiť s odbornou starostlivosťou
schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, keď mal brať do úvahy najmä dobu, na ktorú sa

poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa, a prípadne aj účel
spotrebiteľského úveru, pričom za hrubé porušenie povinností sa považuje posudzovanie schopnosti
splácať úver veriteľom bez relevantných údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa
alebobeznahliadnutiadopríslušnejdatabázyúdajovospotrebiteľochnaúčelyposudzovaniaschopnosti
splácania úverov. Hoci v zmluve sa uvádzajú údaje klienta o zamestnaní, uvedené nie je postačujúce,

pretože žalobkyňa v rozpore s ustanovením § 11 ods. 2 ZoSÚ najmä nepreukázala a (ani netvrdila), že
by veriteľ zisťoval ďalšie výdavky.
Súd prvej inštancie nepochopil výpis z účtu, nakoľko je v ňom pekne vidieť, že najskôr žalovaný vyplatil
žalobkyni úver v sume 10 000 eur a vzápätí si strhol 200 eur poplatok za poskytnutie úveru. Žalobkyňa
nezaplatila vopred 200 eur ako tvrdí súd prvej inštancie.
Predmetná zmluva o úvere neobsahuje v zmysle ust. § 9 ods. 2 písm. g/ ZoSÚ základnú náležitosť, a to

celkovú výšku úveru, nakoľko celková výška úveru bola 9 800 eur a nie 10 000 eur, ako je uvedené na
zmluve. V prípade veci samej dostala žalobkyňa do dispozície nie sumu 10 000 eur, ale len sumu 9 800
eur, t. j. sumu po odrátaní poplatku za poskytnutie úveru v sume 200 eur. Žalobkyni bol teda poskytnutý
úver v skutočnosti nie vo výške 10 600 eur, ale len vo výške 10 070 eur. Ak žalobca pri výpočte RPMN
do celkovej výšky úveru zahrnul aj poplatok za jeho poskytnutie, bez akýchkoľvek pochybností došlo k

podhodnoteniu RPMN, ktorej výpočet je závislý od celkovej výšky úveru.
Uvedenie všetkých predpokladov výpočtu RPMN umožňuje tak spotrebiteľovi, ako aj súdu zistiť, na
základe čoho dospel veriteľ (dodávateľ) k výsledku o konečnej výške RPMN, a či je výpočet RPMN
správny, nakoľko aj nesprávne uvedenie RPMN zo strany dodávateľa (veriteľa) je klamaním spotrebiteľa
a hladí sa na neho, akoby RPMN nebolo uvedené.

Na zmluve je aj nesprávne uvedená celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť za poskytnutý úver. Na
zmluve je suma 17 048,05 eura, ale v skutočnosti vychádza suma 17 616,80 eura pri splátkach 95
mesiacov a pri splatnosti 96 mesiacov vychádza 17 802,24 eura, teda suma odlišná od sumy uvedenej
v zmluve o úvere. Za nesprávne uvedenie celkovej čiastky, ktorú musí dlžník zaplatiť za poskytnutý úver
má rovnaké dôsledky, ako keby v zmluve tento údaj nebol uvedený vôbec.

5. K podanému odvolaniu žalobkyne sa písomne vyjadril žalovaný, pričom navrhol, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. V obsahu podaného vyjadrenia
poukázal na to, že je zrejmé, že žalovaná si svoje predzmluvné povinnosti ohľadom skúmania bonity
žalobkyne splnila. Nemožno hovoriť v tej súvislosti o žiadnom porušení povinnosti žalovanej, tobôž o

hrubom porušení - ako ho definuje zákon o spotrebiteľských úveroch - ak veriteľ posudzoval schopnosť
splácať úver bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez
prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra.
Podiel výdavkov na peňažné záväzky spotrebiteľa 341,50 eura a celkovej výšky čistých príjmov 722
eur zníženej o celkovú výšku nákladov na zabezpečenie životných potrieb spotrebiteľa 198,09 eura, t.

j. podiel 341,50 a 523,91 eura (722 mínus 198,09) je 0,65, a teda neprekračuje hodnotu 1. Nielen z
výpočtuurobenéhožalovanouzaloženéhovsúdnomspisevyplýva,žežalovanáposudzovalaschopnosť
žalobkynesplácaťúver,aleajpoprepočtepodľaneskôrprijatej,prísnejšejprávnejúpravyaajprihliadnuc
na peňažné záväzky, ktoré žalobkyňa v Žiadosti o flexipôžičku zamlčala a žalovaná ich nemohla zistiť
ani z výpisu zo SRBI (keďže tejto výpis zo SRBI vyžiadaný žalovanou pred uzavretím Zmluvy o

úvere neobsahuje informáciu o predmetných peňažných záväzkoch žalobkyne - zrejme preto, že išlo
o peňažné záväzky z úverových zmlúv uzavretých v zahraničí), aj tak by žalovaná spĺňala podmienky
na poskytnutie úveru.
Žalobkyni bol preukázateľne poskytnutý úver vo výške 10 000 eur (výpis z účtu založený v súdnom
spise).

Žalobkyňa mohla predmetný poplatok za poskytnutie úveru zaplatiť aj inak, napr. osobne na pobočke
alebo prevodom z účtu; keďže tak však neurobila a v zmluve o úvere bolo na strane 2 v časti „Forma
splácania úveru“ dohodnuté: „Dlžník je povinný splácať úver ... vrátane všetkých ostatných peňažných
záväzkov pokiaľ vzniknú podľa tejto zmluvy, formou podľa jeho výberu: inkasom z účtu uvedeného v
záhlaví zmluvy.“, bol jej poplatok zinkasovaný v súlade s dohodnutou formou splácania z účtu.

Zmluva o úvere obsahuje nielen ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí
spotrebiteľ zaplatiť, ale aj všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery
náklady, ako to zákon o spotrebiteľských úveroch vyžaduje.Poistenie schopnosti splácať úver bolo žalobkyni ako klientke pri uzatváraní Zmluvy o úvere ponúkané
ako možnosť, nebolo povinné. Zmluvu o úvere mohla žalobkyňa uzatvoriť aj bez dojednania poistenia,
a tak sa poistné v súlade s vyššie citovaným ustanovením Zákona o spotrebiteľských úveroch do

výpočtu celkových nákladov, a teda ani do celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť a do RPMN
nezapočítava, ktorú skutočnosť žalobkyňa evidentne opomenula, v dôsledku čoho uvádza v odvolaní
nesprávny údaj o výške celkovej čiastky, ktorú musí zaplatiť.

6. K vyjadreniu žalovaného sa žalobkyňa písomne nevyjadrila.

7. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ako aj
postup súdu, ktorý vydaniu rozhodnutia predchádzal, v medziach podaného odvolania žalobkyňou (ust.
§ 379, § 380 CSP) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je potrebné zrušiť podľa § 389 ods. 1
písm. b/ CSP, pričom rozhodol tak bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP).

8. Odvolací súd v prejednávanej veci nemal pochybnosti o tom, že predmetný vzťah medzi žalobkyňou a
žalovaným je vzťahom spotrebiteľským, pretože dňa 15. 04. 2016 došlo k uzavretiu Zmluvy o poskytnutí
spotrebiteľského úveru „Flexipôžička“, ktorá je štandardnou formulárovou spotrebiteľskou zmluvou, kde
žalobkyňa vystupovala v postavení spotrebiteľa, pretože pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy nekonala
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, a žalovaný vystupoval v postavení

dodávateľa,pretožepriuzatváraníspotrebiteľskejzmluvykonalvrámcipredmetusvojejobchodnejalebo
inej podnikateľskej činnosti.

9. Odvolací súd taktiež bez pochybností tiež uvádza, že úver je odplatným právnym úkonom, za
ktorý možno dohodnúť úroky počas doby poskytnutia finančných prostriedkov, pričom zákon umožňuje

dodávateľovi na určitú dobu (do splatnosti) podľa jeho predstáv poskytnúť úver a vypýtať si za to
dohodnuté úroky ako odplatu za poskytnutie úveru. Podmienky poskytnutia úveru však musia spĺňať
zákonné atribúty, inak nastupujú sankcie, v danom prípade spočívajúce v tom, že úver je nutné
vyhodnotiť ako bezúročný a bez poplatkov z dôvodu neuvedenia skutočnej výšky poskytnutého úveru
a od toho odôvodnených ďalších zákonných údajov.

10. Smernica 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere bola do slovenského právneho poriadku
prebratá zákonom o spotrebiteľských úveroch. V zmysle § 2 písm. l/ zák. o spotrebiteľských úveroch
účinného v čase uzatvorenia spornej zmluvy o úvere, na účely tohto zákona sa rozumie celkovou výškou
spotrebiteľského úveru maximálna výška alebo súčet všetkých finančných prostriedkov poskytnutých na

základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Podľa písm. g/ celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so
spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu,
ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi
známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby
súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť

zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za
ponúkaných podmienok. V zmysle § 9 ods. 2 písm. g/ cit. zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať celkovú výšku a konkrétnu
menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie. Podľa písm. j/ ročnú percentuálnu
mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných

v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet
tejto ročnej percentuálnej miery nákladov. K písm. k/ výšku, počet, frekvenciu splátok a prípadné
poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými
sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

11. Aby bolo možné konštatovať splnenie povinnosti veriteľa vyplývajúcej z ust. § 9 ods. 2 zák. o
spotrebiteľskýchúverochmusiabyťúdajeuvedenévspotrebiteľskejzmluvenielenformálne,alezároveň
musia byť aj úplné, určité, zrozumiteľné a správne. Týmto spôsobom zákonodarca chráni spotrebiteľa
a napĺňa účel sledovaný právnou úpravou spotrebiteľských zmlúv, ktorým je úplné informovanie
spotrebiteľaopodmienkach,vtomtoprípadeúverovejzmluvy,vzáujmeochranyslabšejzmluvnejstrany.

Správnosť údajov totiž nepochybne ovplyvňuje rozhodnutie spotrebiteľa vstúpiť do určitého záväzku.
Zároveň spotrebiteľ musí mať možnosť zoznámiť sa so skutočným obsahom právneho úkonu, aby
vedel, čo konkrétne je predmetom dojednania a aké sú jeho práva a záväzky z toho plynúce. Jednou z
obligatórnych náležitostí spotrebiteľskej zmluvy je aj údaj o výške úveru, ktorého definíciu podáva ust.§ 2 písm. l/ zákona o spotrebiteľských úveroch. Spotrebiteľ na základe správne v zmluve uvedených
informácií o výške skutočne poskytnutého úveru, dostáva jasnú predstavu o celkovej hodnote svojho
záväzku,otom,čovlastnesplácaaakúsumusiskutočnepožičal,akoajto,akúmápovahujehozáväzok

z hľadiska nákladov s ním spojených. Zároveň nesprávne uvedený údaj môže a v prejednávanej veci
aj mal za následok vplyv na správnosť ďalších údajov spotrebiteľskej zmluvy a tiež na samotnú výšku
záväzkov spotrebiteľa (výšku splátky, úročenie úverovej sumy).

12. Ako už bolo uvedené, jednou z podstatných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere, je údaj

o celkovej výške úveru. V zmysle definície zákona o spotrebiteľských úveroch, ide o maximálnu výšku
alebo súčet všetkých finančných prostriedkov poskytnutých na základe zmluvy. Zákon zároveň definuje
osobitne aj pojem celkových nákladov spotrebiteľa ako všetkých nákladov spojených s úverom, vrátane
poplatkov akéhokoľvek druhu. Pokiaľ je teda predmetom posúdenia poplatok za poskytnutie úveru,
ktorý je bez pochýb nákladom spotrebiteľa súvisiacim s úverom, potom je pojmovo vylúčené, aby bol
zároveň považovaný za finančné prostriedky poskytnuté na základe úverovej zmluvy. Žalovaný tak síce

formálne v zmysle uzavretej zmluvy poskytol žalobkyni finančné prostriedky v sume 10 000 eur, avšak v
dôsledku následného odpočítania poplatku za poskytnutie úveru v sume 200 eur je možné konštatovať,
že žalobkyňa nemohla, napriek deklarovanej výške poskytnutého úveru, disponovať s celou sumou 10
000 eur. Navyše v dôsledku navýšenia celkovej výšky úveru o poplatok za poskytnutie úveru nemôže
byť správne vypočítaná ani výška RPMN, pretože dôsledkom neoprávneného zahrnutia poplatku za

poskytnutie úveru, ktorý predstavuje celkový náklad úveru pre spotrebiteľa, do celkovej výšky úveru,
bude podhodnotenie RPMN, keďže výpočet RPMN je závislý od výšky poskytnutého úveru.

13. S poukazom na vyššie uvedené, teda odvolací súd sa nestotožnil s konštatovaním súdu prvej
inštancie, že nebol preukázaný zákonný dôvod, pre ktorý by mal byť poskytnutý úver bezúročný

a bezpoplatkový, a preto považoval za potrebné, aby na vyslovený právny názor odvolacieho súdu, súd
prvej inštancie opätovne konal a rozhodol, berúc do úvahy argumentáciu odvolacieho súdu.

14. V opätovnom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie, aj o náhrade trov odvolacieho konania.

15. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon v § 420 až § 423 CSP pripúšťa.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak je dovolateľom fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ak je dovolateľom právnická osoba

a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;
akjedovolateľvsporochsochranouslabšejstranypodľadruhejhlavytretejčastitohtozákonazastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).