Decision was made at the court Krajský súd Nitra
Judgement was issued by JUDr. Ľubica Libantová Medvecká, PhD.
Legislation area – Trestné právo – Iné práva a slobody
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Zmeňujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 2To/63/2025
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4125010086
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Libantová, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2025:4125010086.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Libantovej, PhD. a sudcov
JUDr. Ľubomíry Kubáňovej a JUDr. Lenky Formel Kováčovej, PhD., v trestnej veci proti obžalovanému
A. B., pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2, písmeno b/ Trestného zákona
a iné, o odvolaní obžalovaného A. B. proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 24.07.2025 sp. zn.
3T/2/2025, na verejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 12.11.2025, takto
r o z h o d o l :
Podľa § 321 odsek 1 písmeno b/, písmeno d/ Trestného zákona sa z r u š u j e napadnutý rozsudok
súdu I. stupňa v celom rozsahu.
Podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku sa
obžalovaný A. B. A. C. D. E. F., narodený XX.XX.XXXX v Topoľčanoch,
trvale bytom Topoľčany,
prechodne bytom G., H. B. XXXX/X,
u z n á v a v i n n ý m , že:
v presne nezistených dňoch od konca mesiaca jún XXXX do dňa XX.XX.XXXX v okrese G. sústavne
takmer každý deň telefonicky alebo SMS správami kontaktoval bývalú manželku, poškodenú I. B., ktorej
v telefonátoch vulgárne nadával, vyhrážal sa jej, že jej ublíži, aby sa vysťahovala z bytu, pričom
dňa XX.XX.XXXX v čase 17.21 hod. z presne nezisteného miesta v okrese G. poslal poškodenej I. B.
SMS správu s textom: "Odporúčam ti, aby si odišla z hentoho bytu. Ako si ma ty odtiaľ vyštvala ja to
spravím tebe horšie voči tebe. Mňa zavrú, ale teba to bude mrzieť. Nezáleží mi na ničom, len ako tebe
ublížiť. Ako si ty mne ublížila, tak to nespravil ešte nikto." ,
následne dňa XX.XX.XXXX v čase 07.35 hod. poškodenej zaslal SMS správu s textom : "Pokračujeme
v boji. Aby si bola psychicky ako ja. Ti hovorím odíď z toho bytu.", na čo ho poškodená telefonicky
kontaktovala či to myslí vážne, kde jej pri telefonickom rozhovore uviedol: "Áno, zabijem teba, deti a
ublížim celej tvojej rodine. A môžeš ísť znovu k svojím kamarátom.",
čím u poškodenej I. B. vyvolal obavu, že svoje vyhrážky môže naplniť,
t e d a :
inému sa vyhrážal smrťou a inou ťažkou ujmou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu
a čin spáchal na chránenej osobe,
t ý m s p á c h a l :
prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písmeno b) Trestného zákona účinného
od 06.08.2024 (ďalej len Trestný zákon) s poukazom na § 139 odsek 1 písmeno c) Trestného zákona
a § 127 odsek 5 Trestného zákona,za to sa mu ukladá:
podľa § 360 odsek 2 Trestného zákona, nezistiac poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 Trestného zákona,
zistiac priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písmeno m) Trestného zákona, postupom podľa § 38 odsek 2
Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov.
Podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona súd ho zaraďuje pre výkon trestu odňatia slobody do
ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 60 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona mu ukladá trest prepadnutia veci - mobilného telefónu
zn. J. A. K. XX H., IMEI: XX XX XX XX XX XX XX X, čiernej farby so SIM kartou s telefónnym číslom
XXXX XXX XXX.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom Okresný súd Nitra (ďalej len súd I. stupňa) uznal obžalovaného A. B. (ďalej len
obžalovaný) vinným zo spáchania v bode 1/ z prečinu nebezpečného prenasledovania podľa § 360a
ods. 1 písm. c/ Tr. zák. a v bode 2/ z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm.
b/ Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, že:
v bode 1/ v presne nezistených dňoch od konca mesiaca jún XXXX až do jeho zadržania dňa
XX.XX.XXXX v okrese G. sústavne takmer každý deň telefonicky alebo SMS správami kontaktoval
bývalú manželku, poškodenú I. B., ktorej v telefonátoch vulgárne nadával, vyhrážal sa jej, že jej ublíži,
aby sa vysťahovala z bytu, čím vzbudil dôvodnú obavu o jej život a podstatným spôsobom zhoršil kvalitu
jej života,
v bode 2/ dňa XX.XX.XXXX v čase 17.21 hod. z presne nezisteného miesta v okrese G. poslal
poškodenej I. B. SMS správu s textom: "Odporúčam ti, aby si odišla z hentoho bytu. Ako si ma ty odtiaľ
vyštvala ja to spravím tebe horšie voči tebe. Mňa zavrú, ale teba to bude mrzieť. Nezáleží mi na ničom,
len ako tebe ublížiť. Ako si ty mne ublížila, tak to nespravil ešte nikto." A následne dňa XX.XX.XXXX v
čase 07.35 hod. poškodenej zaslal SMS správu s textom : "Pokračujeme v boji. Aby si bola psychicky
ako ja. Ti hovorím odíď z toho bytu." Načo ho poškodená telefonicky kontaktovala či to myslí vážne, kde
jej pri telefonickom rozhovore uviedol: "Áno, zabijem teba, deti a ublížim celej tvojej rodine. A môžeš ísť
znovu k svojím kamarátom,", čím u poškodenej I. B. vyvolal obavu, že svoje vyhrážky môže naplniť.
Za to súd I. stupňa uložil obžalovanému podľa § 360 ods. 2 Tr. zák., nezistiac poľahčujúce okolnoti
uvedené v § 36 Tr. zák., zistiac priťažujúcu okolnosť uvedenú v § 37 písm. h/, písm. m/ Tr. zák., postupom
podľa § 38 ods. 2 Tr. zák., § 41 ods. 1 Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov s tým,
že na výkon uvedeného trestu ho podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. zaradil do ústavu na výkon trestu
s minimálnym stupňom stráženia.
Zároveň podľa § 60 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. obžalovanému uložil trest prepadnutia veci, a to mobilného
telefónu zn. J. A. K. XX H., IMEI: XX XX XX XX XX XX XX X, čiernej farby so SIM kartou s telefónnym
číslom XXXX XXX XXX.
Súd I. stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku poukázal na jednotlivé vo veci vykonané dôkazy,
ktoré vyhodnotil tak samostatne, ako aj v ich súhrne a dospel k záveru, že obžalovaný sa dopustil
konania kladeného mu za vinu. Obžalovaný sa na hlavnom pojednávaní čiastočne priznal k tomu, že
sms správy poškodenej písal, avšak nemyslel ich vážne, bol opitý a chcel jej nanajvýš psychicky ublížiť
tak, ako bolo psychicky ublížené jemu. Vinu obžalovaného mal súd I. stupňa preukázanú predovšetkým
výpoveďou poškodenej, ktorá podrobne popísala konanie obžalovaného, pričom poukázala na celé
spolunažívanie s obžalovaným a popísala, aké pocity v jej vyvolali sms správy a telefonáty, ktoré
od obžalovaného dostala. Súd I. stupňa poukázal na výpoveď svedkyne L. B., spoločnej dcéry
obžalovaného a poškodenej, ktorá potvrdila výpoveď poškodenej a uviedla, že predmetné sms správy
videlaapopísalaspontánnureakciupoškodenejnauvedenésmssprávy,pričompotvrdila,žepoškodená
z nich mala strach. Ďalej poukázal na fotokópie predmetných sms správ a konštatoval, že motív konania
obžalovaného bolo možné vypozorovať z jeho samotného konania. Ako nemenej závažné súd I. stupňa
konštatoval, že obžalovaný sa sám priznal, že jeho konanie bolo ovplyvnené požívaním alkoholických
nápojov, ktoré požíval pravidelne. Z vykonaného dokazovania súd I. stupňa tak dospel k záveru, žeobžalovaný sa dopustil konaní uvedených v bode 1/ a 2/ napadnutého rozsudku a že naplnil zákonné
znaky vyššie uvedených trestných činov.
Pri ukladaní trestu súd I. stupňa zisťoval existenciu poľahčujúcich a priťažujúcich okolností uvedených
v § 36 a § 37 Tr. zák. s tým, že na strane obžalovaného zistil len existenciu priťažujúcich okolností, a to
uvedených v § 37 písm. h/, písm. m/ Tr. zák., čo viedlo k uloženiu trestu postupom podľa § 38 ods. 2 Tr.
zák. a § 41 ods. 1 Tr. zák. ako trestu úhrnného vo výmere 6 mesiacov.
SúdI.stupňapoukázalnapredchádzajúceodsúdenieobžalovaného,atotrestnýmrozkazomOkresného
súdu Nitra sp. zn. 2T/77/2023, kde mu bola uložená 2-ročná skúšobná doba od 07.01.2024 do
07.01.2026akonštatoval,žeskutkyspáchalobžalovanýpočasplynutiaskúšobnejdoby.Nazákladetoho
súd I. stupňa konštatoval, že obžalovanému nemohol uložiť ďalší podmienečný trest odňatia slobody,
ale len trest nepodmienečný, pričom za primeraný považoval trest odňatia slobody uložený na samej
spodnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby, pričom na výkon tohto trestu obžalovaného zaradil
do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia a zároveň mu uložil aj trest prepadnutia veci,
a to mobilného telefónu, ktorým obžalovaný spáchal prejednávanú trestnú činnosť.
Uvedenýrozsudok,vzákonnejlehote,odvolanímnapadolobžalovaný,pričomuviedol,žejehoodvolanie
smeruje čo do výroku o vine, treste a aj konaniu, ktoré predchádzalo napadnutému rozhodnutiu, pričom
bližšie dôvody, prečo podal odvolanie, neboli doručené ani odvolaciemu súdu do termínu konania
verejného zasadnutia.
Na verejnom zasadnutí pred odvolacím súdom obžalovaný uviedol, že podaným odvolaním namietal
výrok o treste z dôvodu, že tak, ako mu bol uložený súdom I. stupňa, mu bol uložený prísny a domáhal
sa uloženia miernejšieho trestu. S bývalou manželkou sa nestretáva, je vodič z povolania a snaží sa
vybaviť vodičský preukaz, pretože vodičské oprávnenie mal zadržané z dôvodu požívania alkoholických
nápojov. V súčasnej dobe už nepije, našiel si priateľku, s ktorou sa snaží žiť, aby bolo všetko v poriadku.
Uviedol, že jeho konanie bol omyl jeho života a už by to nespravil. Je nezamestnaný, v súčasnej dobe
práceneschopný, pričom financie má len zo sociálnej poisťovni vo výške 750,- eur, čo mu postačuje na
živobytie, pričom uviedol, že má úspory, vyživovaciu povinnosť, pričom platí 200,- eur, žiadne dlhy, ani
exekúcie nemá, býva v podnájme v garsónke, kde býva sám a mesačne tam platí 300,- eur. Pracoval
ako vodič kamiónu, pričom keď mu bude vrátený vodičský preukaz, okamžite nastúpi do práce, ktorú
si určite nájde.
Obžalovaný v konečnom návrhu navrhol zmiernenie trestu, pričom uviedol, že by súhlasil s daním
náramku alebo uložením trestu povinnej práce, prípadne peňažného trestu, čo by však bolo pre neho
ťažšie.
Zástupca krajského prokurátora na verejnom zasadnutí uviedol, že keďže obžalovaný na verejnom
zasadnutí modifikoval svoje odvolanie v tom smere, že napáda len uložený trest, vyslovil názor, že
uložené tresty z hľadiska druhu a ich výmery sú uložené správne a v zmysle zákona a z uvedeného
dôvodu považoval odvolanie za nedôvodné a navrhol ho podľa § 319 Tr. por. zamietnuť.
Krajský súd, ako súd odvolací, na základe riadne a včas podaného odvolania oprávnenou osobou –
obžalovaným, preskúmal podľa § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov
rozsudku, proti ktorým mohol odvolateľ podať odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu
predchádzalo, rešpektujúc zásadu „reformatio in peius“ zákaz zmeny k horšiemu (pretože odvolanie
v neprospech obžalovanej prokurátor nepodal) a zistil, že odvolanie obžalovaného je dôvodné.
V písomných dôvodoch podaného odvolania obžalovaný namietal výrok o vine a treste a namietal aj
konanie, ktoré napadnutému rozsudku predchádzalo. Na verejnom zasadnutí síce modifikoval svoje
podané odvolanie a namietal len výšku uloženého trestu, avšak odvolací súd s poukazom na § 371 ods.
1 písm. i/ Tr. por. preskúmal napadnutý rozsudok súdu I. stupňa v celom rozsahu.
Podľa § 2 ods. 10 Trestného poriadku orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený
skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich
rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány
činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému,
ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy
tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie.Podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané
zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení
všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné
v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.
Odvolací súd po preskúmaní predloženého spisového materiálu zistil, že súd I. stupňa vykonal v trestnej
veci obžalovaného rozsiahle dokazovanie. Správne poukázal na výpoveď obžalovaného, ktorý sa
v podstate k spáchaniu trestnej činnosti priznal, avšak uviedol, že nekonal tak s úmyslom ublížiť
poškodenej fyzicky, nanajvýš jej chcel ublížiť psychicky tak, ako ona psychicky ublížila jemu. Aj odvolací
súd mal vinu obžalovaného preukázanú predovšetkým na základe výpovede poškodenej I. B., ktorá
bola riadne poučená podľa svojho procesného postavenia, a ktorá tak v prípravnom konaní, ako aj
na hlavnom pojednávaní popísala konanie obžalovaného, ako aj svoj strach z uvedených sms správ
a správania sa obžalovaného po tom, ako jej poslal sms správy, išla na políciu, pričom keď sa z polície
vrátila, mala odlúpnutú menovku z dverí a z kamerového záznamu od susedov následne zistila, že túto
menovku jej obžalovaný odlúpil nožom, čo videli aj susedia. Poškodená popísala, že obžalovaný sa
v telefonických hovoroch k nej správal vulgárne, nadával jej a písal jej aj vyhrážky cez sms správy.
V telefonáte ho počula, že väčšinou bol opitý. Na sms správy zo začiatku reagovala, avšak potom
ich už ignorovala, mala strach aj zdvihnúť telefón a keď prišla sms správa, tak to prečítala jej staršia
dcéra. Mala strach z obžalovaného, aj keď jej fyzicky neublížil. Poškodená poukázala aj na spolužitie
s obžalovaným a aj správanie sa obžalovaného po rozvode. Výpoveď poškodenej potvrdila aj svedkyňa
L. B., dcéra obžalovaného, ktorá vo svojej výpovedi uviedla, že pri všetkom bola. Potvrdila, že sms
správy od obžalovaného u jej matky – poškodenej vyvolávali strach, pričom mali strach obe vychádzať
aj z bytu, lebo tam obžalovaný chodieval čakať. Presné znenie sms správ si už nepamätala, aj keď ich
všetky čítala. Keď prišla sms správa s obsahom ublíženia na zdraví, uvedená svedkyňa potvrdila, že na
poškodenej bolo vidieť, že má strach a tak sa spolu rozhodli, že pôjdu obžalovaného udať. Súd I. stupňa
vzhľadom na rozdielnosť výpovedí uvedenej svedkyni správne prečítal výpoveď svedkyne z prípravného
konania, kde uvádzala, že celý júl bola v K., kde brigádovala, avšak na hlavnom pojednávaní uvedená
svedkyňa vypovedala, že vzhľadom na správanie sa obžalovaného nechcela bývať doma, pretože sa
doma necítila dobre, otec – obžalovaný stále pil, avšak k nej a ani k sestre sa nesprával agresívne, zato
však k poškodenej áno. Stále jej nadával, pričom ju nenapádal fyzicky, ale psychicky.
Súd I. stupňa správne poukázal aj na závery znaleckého posudku znalca MUDr. Eduarda Višňovského,
PhD., znalca z odboru zdravotníctvo a farmácie, odvetvie psychiatria, z ktorých záverov vyplýva, že
obžalovaný nie je chorobne závislý od žiadnych psychoaktívnych látok, vrátane alkoholu, pričom znalec
konštatoval u obžalovaného škodlivé užívanie alkoholu bez naplnených atribútov závislostí. Vzhľadom
na túto skutočnosť neodporúčal uloženie žiadneho ochranného liečenia.
Zo znaleckého posudku znalca M. G., znalca v odbore elektrotechnika, kriminalistika vyplynulo, že
tento znalec extrahoval kompletný dátový obsah vrátane zoznamu hovorov emailovej komunikácie,
komunikácie cez sociálne siete a sms komunikácie, pričom aj vymazané dáta v mobilnom telefóne
obžalovaného, ktoré boli možné použitím technických vybavením obnoviť, boli súčasťou výstupnej
správy. Rovnako súd I. stupňa správne poukázal aj na záznam CD zadovážený počas prípravného
konania, na ktorom sa nachádzali fotokópie telefónu poškodenej, kde bola zachytená sms komunikácia
medzi poškodenou a obžalovaným, pričom súd I. stupňa správne poukázal na jednotlivé sms správy.
Rovnako ako súd I. stupňa, aj odvolací súd dospel k záveru, že obžalovaný sa dopustil konania tak,
ako bolo uvedené v obžalobe, ako aj vo výrokovej časti napadnutého rozsudku. Odvolací súd sa však
nestotožnil s tým, že konanie obžalovaného bolo potrebné rozdeliť na dva skutky, kde v bode 1/ sa
mal dopustiť od konca mesiaca jún 2024 až do jeho zadržania dňa 21.07.2024 konania, a to že takmer
každý deň telefonicky alebo sms správami kontaktoval bývalú manželku – poškodenú, ktorej vulgárne
nadával, vyhrážal sa jej, že jej ublíži, aby sa vysťahovala z bytu, čím mal vzbudiť dôvodnú obavu o jej
život a podstatným spôsobom zhoršil kvalitu jej života s právnou kvalifikáciou ako prečin nebezpečného
prenasledovania podľa § 360a ods. 1 písm. c/ Tr. zák., že poškodenú prenasledoval takým spôsobom,
že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu o jej život alebo zdravie, život alebo zdravie jemu blízkej osoby
a podstatným spôsobom zhoršiť kvalitu jej života tým, že ju kontaktoval prostredníctvom elektronickej
komunikačnej služby proti jej vôli a v bode 2/ dňa XX.XX.XXXX poslal poškodenej správu, aby odišla
z bytu, ako ho ona vyštvala, spraví jej ešte horšie, že jej ho zavrú, ale ju to bude mrzieť, následne dňa
XX.XX.XXXX poslal poškodenej sms správu, že pokračujú v boji, aby bola psychicky na tom tak, ako
on, pričom pri telefonickom rozhovore poškodenej uviedol, že zabije ju, deti a ublíži celej jej rodine,
s právnou kvalifikáciou ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr.
zák. s poukazom na § 139 ods. 1 psím. c/ Tr. zák. a § 127 ods. 5 Tr. zák. (keďže trestného činu samal dopustiť voči chránenej osobe – blízkej osobe, pričom pre tieto účely sa blízkou osobou rozumie aj
bývala manželka), pretože sa poškodenej vyhrážal smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou
ujmou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu a čin tak spáchal na chránenej osobe.
Odvolací súd po vyhodnotení všetkých skutkových okolností však dospel k záveru, že konanie
obžalovaného nebolo možné právne kvalifikovať podľa prečinu nebezpečného prenasledovania podľa
§ 360a ods. 1 písm. c/ Tr. zák. v bode 1 a v bode 2 ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360
ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na ustanovenie § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zák., pretože
jednočinný súbeh týchto trestných činov je v zásade vylúčený a § 360a Tr. zák. sa neaplikuje. Trestný
čin nebezpečného prenasledovania je vo vzťahu subsidiarity k trestným činom proti životu a zdraviu,
ktorými je úmyselne spôsobená ujma na zdraví alebo smrť, a preto jednočinný súbeh týchto trestných
činov je vylúčený. Z uvedeného dôvodu bolo preto potrebné konanie obžalovaného ako v celku právne
kvalifikovať len ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák.
Súd I. stupňa v napadnutom rozsudku ani neuviedol, podľa ktorého zákona právne kvalifikoval konanie
obžalovaného, či to bolo do účinnosti 05.08.2024 alebo s účinnosťou od 06.08.2024. Vzhľadom k tomu,
že nový Trestný zákon, teda účinný od 06.08.2024 bol pre obžalovaného priaznivejší, bolo potrebné
uviesť, že jeho konanie malo byť kvalifikované podľa Trestného zákona účinného od 06.08.2024. Keďže
boli splnené podmienky na to, aby odvolací súd mohol uvedené pochybenie napraviť, odvolací súd zrušil
napadnutý rozsudok súdu I. stupňa a rozhodol vo veci sám.
Pri ukladaní trestu odvolací súd vychádzal z kritérií uvedených v § 34 Tr. zák., pričom skúmal spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie a pohnútku, zisťoval existenciu poľahčujúcich a priťažujúcich
okolností pri osobe obžalovaného, prihliadal na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho
nápravy, na jeho správanie po spáchaní trestného činu, ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania
trestného činu.
Pri osobe obžalovaného tak zisťoval existenciu poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností
uvedených v § 36 a § 37 Tr. zák. s tým, že vzhľadom na zmenu právnej kvalifikácie zistil existenciu
len jednej priťažujúcej okolnosti uvedenej v § 37 písm. m/ Tr. zák., teda že obžalovaný bol už za
trestný čin odsúdený. Pri prečine nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 2 Tr. zák. je zákonom
stanovená trestná sadzba v rozsahu 6 mesiacov až 3 roky. Rovnako ako súd I. stupňa, aj odvolací
súd považoval za dostačujúce uloženie trestu na samej dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej
sadzby, pričom vzhľadom na predchádzajúce odsúdenie obžalovaného trestným rozkazom Okresného
súdu Nitra sp. zn. 21T/77/2023 zo dňa 14.12.2023, kde mu bol uložený podmienečný trest odňatia
slobodysoskúšobnoudobousprobačnýmdohľadomvtrvaní2rokov,tedado07.01.2026,nebolomožné
obžalovanému vzhľadom na ustanovenie § 49 ods. 2 Tr. zák. uložiť iný trest ako trest nepodmienečný.
Odvolací súd skúmal možnosť uloženia iného druhu trestu, a to predovšetkým trestu povinnej práce
alebo peňažného trestu. Uloženie trestu povinnej práce nebolo možné, a to z dôvodu dlhodobej
práceneschopnosti obžalovaného, čo sám uviedol, na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu a ani
uloženiepeňažnéhotrestu,keďžeobžalovanýmáfinančnéprostriedkylenzdávoksociálnejpoisťovnivo
výške 750,- eur, pričom má vyživovaciu povinnosť, kde mesačne platí 200,- eur a za podnájom platí 300,-
eur mesačne. Aj keď uviedol, že má úspory, tieto neboli v takej výške, aby mohol odvolací súd pristúpiť
k uloženiu takéhoto druhu trestu. Vzhľadom na tieto skutočnosti odvolací súd dospel k záveru, že
obžalovanému bolo potrebné uložiť nepodmienečný trest odňatia slobody tak, ako už vyššie konštatoval,
a to vo výmere 6 mesiacov s tým, že na výkon uvedeného trestu obžalovaného zaradil v zmysle § 48
ods. 2 písm. a/ Tr. zák. do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, keďže v posledných
10-tich rokoch pred spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol
uložený za úmyselný trestný čin.
Keďže trestnej činnosti sa dopustil prostredníctvom mobilného telefónu, rovnako ako súd I. stupňa aj
odvolací súd obžalovanému uložil podľ a§ 360 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. trest prepadnutia veci - mobilného
telefónu zn. J. A. K. XX H., IMEI: XX XX XX XX XX XX XX X, čiernej farby so SIM kartou s telefónnym
číslom XXXX XXX XXX.
Vzhľadom na všetky hore uvedené skutočnosti odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej
časti tohto rozsudku.
Súd takto rozhodol pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.