Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, January 7, 2026

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: 2S/17/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0725100500
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jeannette Hajdinová
ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2026:0725100500.2

Uznesenie

Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Združenie domových samospráv, o.z., so sídlom
Rovniankova 1667/14, 851 02, Bratislava-Petržalka, IČO: 31 820 174, právne zastúpený: Tkáč &
Partners,s.r.o.,sosídlomHrnčiarska29,04001Košice-StaréMesto,IČO:53929691,protižalovanému:
Úradpreúzemnéplánovanieavýstavbu,RegionálnyúradpreúzemnéplánovanieavýstavbuBratislava,
so sídlom Tomášikova 12735/64, 831 04 Bratislava, o preskúmaní zákonnosti rozhodnutia žalovaného

č. 03925/2025-22.1.2/KVJ, ev. č. 03544/2025, zo dňa 24. januára 2025 o návrhu žalobcu na priznanie
odkladného účinku správnej žalobe, takto

r o z h o d o l :

Správny súd v Bratislave návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 10.
novembra 2025 z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 8. apríla 2025 domáhal, aby súd zrušil rozhodnutie

žalovaného č. 03925/2025-22.1.2./KVJ, ev. č. 03544/2025, zo dňa 24. januára 2025 (ďalej len
„napadnuté rozhodnutie“) ako aj rozhodnutia Mestskej časti Bratislavy – Ružinov č. SÚ/CS 3422/2023/6/
MER-12 zo dňa 28.04.2023 a vec vrátil orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie (ďalej len „prvostupňové
rozhodnutie“). Napadnutým rozhodnutím žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové
rozhodnutie, ktorým prvostupňový orgán ako príslušný stavebný úrad rozhodol o umiestnení stavby
„ADMINISTRATÍVNY OBJEKT VOTRUBOVA“ a stanovil podmienky pre umiestnenie stavby, podmienky

vyplývajúce zo stanovísk dotknutých orgánov a uviedol, že v stanovenej lehote neboli uplatnené
námietky účastníkov konania.

2. Súčasne s podaním žaloby žalobca navrhol, aby správny súd podľa § 185 písm. a) zákona č.
162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) priznal žalobe
odkladný účinok, nakoľko okamžitý výkon alebo právne následky najmä prvostupňového rozhodnutia

hrozia závažnou ujmou na životnom prostredí a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným
poriadkom.

3. Správny súd rozhodol o žalobcovom návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa
8. apríla 2025 uznesením č. k.2S/17/2025-51 zo dňa 20. októbra 2025 tak, že návrh žalobcu zamietol.

4. Žalobca v konaní podal opätovný návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podaním
zo dňa 5. novembra 2025, ktoré prostredníctvom jeho právneho zástupcu doplnil podaním zo dňa 10.
novembra 2025. Tento návrh odôvodnil tým, že účelový gramatický výklad (založený na neústavnej
premise, že ak by zákonodarca mal v úmysle uplatňovať zásadu predbežnej opatrnosti, tak by ju priamo
uviedolvSSP)jevrozporesÚstavouSlovenskejrepublikyč.460/1992Zb.vzneníneskoršíchpredpisov
(ďalej len „Ústava“); podľa čl. 44 ods. 6 Ústavy podrobnosti o právach a povinnostiach podľa tohto článku

sa vykonávajú prostredníctvom zákona – týmto zákonom je zákon č. 17 /1992 Zb. o životnom prostredí
v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o životnom prostredí“) konštituujúci základnú ústavnútaxonómiu životného prostredia a základné zásady, ktoré je nutné vždy uplatňovať vo veciach životné
prostredia. Podľa §13 zákona o životnom prostredí sa uplatňuje zásada predbežnej opatrnosti in dubeo
pro spočívajúca v tom, že ak sa nepodarí spoľahlivo odstrániť pochybnosť o tom, či nepriaznivý jav pre

životné prostredie nastane, je nutné predpokladať, že nastane; alebo ešte inak – vo veciach životného
prostredia je povinnosť vyhodnocovať neistotu týkajúcu sa či nastanú právne, či reálne nepriaznivé
následkypreživotnéprostredieprávnoufikciouprezumujúcoupoškodenieživotnéhoprostredia,ktorému
treba predísť. To znamená, že v prípadoch žaloby na ochranu životného prostredia podľa § 61 písm.
c) SSP sa logika rozhodovania o odkladnom účinku žaloby „obracia naruby“ – ak žalovaný alebo

adresát žalovaného rozhodnutia nepreukážu vyšší záujem na prelomení zásady predbežnej opatrnosti,
potom správny súd má ipso facto právnu povinnosť odkladný účinok žaloby priznať práve z dôvodu,
aby len pre neuloženie odkladného účinku adresát žalovaného rozhodnutia svoje právo nerealizoval,
čím by sa spôsobilo, že úspešný žalobca síce dosiahne právny úspech žalobou – ktorá však bude
v konečnom dôsledku viesť len k tomu, že prípadný zrušujúci rozsudok bude nevykonateľný – lebo
žalované rozhodnutie a z neho vyplývajúce oprávnenie budú skonzumované, a to napriek tomu, že toto

oprávnenie sa ukáže ako ex iniuria.

5. Žalovaný k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku vo vyjadrení zo dňa 9. decembra 2025
uviedol, že odkladný účinok správnej žalobe možno priznať na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného,
len ak má súd z obsahu administratívneho spisu správneho orgánu prvého stupňa, z obsahu súdneho

spisu a predovšetkým z podaní strán v konaní pred správnym súdom preukázanú existenciu takých
nespochybniteľných skutočností, ktoré predstavujú reálnu hrozbu závažnej ujmy, značnej hospodárskej
škody, či finančnej škody alebo závažnej ujmy na životnom prostredí, prípadne iných závažných
nenapraviteľných následkov tým, že by došlo k okamžitému výkonu alebo iným právnym následkom
napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy. Z § 185 písm.

a) SSP vyplýva povinnosť žalobcu v súvislosti s jeho návrhom na priznanie odkladného účinku správnej
žalobe nielen tvrdiť, ale aj dôkaznými prostriedkami osvedčiť skutočnosť, že okamžitým výkonom
alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy mu hrozia následky
uvedené v ustanovení § 185 písm. a) SSP.

6. V súlade s ustálenou rozhodovacou praxou rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe
prichádza do úvahy len vo výnimočných situáciách. Toto rozhodnutie správneho súdu má mimoriadny
charakter, pretože správny súd tu pred vlastným rozhodnutím vo veci samej v rámci správneho súdneho
konania prelamuje právne účinky právoplatného správneho aktu, na ktorý, pokiaľ nie je ako celok
zákonným postupom zrušený, treba hľadieť ako na zákonný a vecne správny. Pozastavenie účinkov

rozhodnutia sa vzťahuje na rozhodovanie správnych orgánov oboch stupňov vydaných v inštančnom
postupe. Rozhodnutie správneho súdu o priznaní odkladného účinku musí byť preto vyhradené len pre
mimoriadne prípady, ktoré zákonodarca vymedzil v § 185 písm. a) alebo písm. b) SSP.

7. Tvrdiť a osvedčiť prvý predpoklad, že okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami

napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy hrozí závažná ujma, resp. iný vážny nenapraviteľný
následok, je povinný žalobca, ktorý sa priznania odkladného účinku správnej žalobe svojím návrhom
domáha. Vznik závažnej ujmy (iného nenapraviteľného následku) musí byť v príčinnej súvislosti s
výkonom napadnutého rozhodnutia, či iným právnym následkom vyplývajúcim z rozhodnutia. Zároveň
musí ísť o následok určitej intenzity, aby prípadnú ujmu bolo možné označiť za "závažnú ujmu" tak,

ako ju zákonodarca expressis verbis vymedzil. Bremeno tvrdenia ťaží žalobcov, od ktorých sa očakáva
uvedenie konkrétnych a relevantných tvrdení a náležité objasnenie, v čom konkrétne závažná ujma (iný
nenapraviteľný následok) má spočívať a akú intenzitu prípadná ujma (iný nenapraviteľný následok) má.
Zo strany žalobcov sa vyžaduje osvedčenie, že výkonom napadnutého rozhodnutia určitá závažná ujma
reálne a aktuálne hrozí. Tvrdené dôvody musia žalobcovia aj konkretizovať s ohľadom na skutkový stav

danej veci a zároveň ich aspoň osvedčiť.

8. Žalovaný poukazuje na to, že žalobca svoj návrh odôvodňuje tým, že cit.: „...okamžitý výkon alebo
právne následky, najmä rozhodnutia prvostupňového orgánu, hrozia závažnou ujmou na životnom
prostredí a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným poriadkom,“ a následne všeobecnou

argumentáciou bez akéhokoľvek vecného alebo právneho prepojenia s prebiehajúcim súdnym konaním.
Podľa názoru žalovaného ide o všeobecné a abstraktné tvrdenia, z ktorých nemožno identifikovať žiadnu
konkrétnu závažnú ujmu, ku ktorej by malo výkonom napadnutých správnych aktov dôjsť.9. Vzhľadom na skutočnosť, že konanie o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe je
ovládané dispozičnou zásadou, bremeno tvrdenia ako aj dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu
splnenia podmienok vymedzených v § 185 písm. a) SSP je v plnom rozsahu na strane žalobcu,

ktorý však v tomto konaní uvedené bremeno tvrdenia a ani dôkazné bremeno neuniesol, keďže
neuviedol žiadne konkrétne skutkové tvrdenia a ani žiadnymi konkrétnymi dôkazmi nepreukázal
existenciu konkrétnej hrozby závažnej ujmy, značnej hospodárskej či finančnej škody, prípadne iného
nenapraviteľného následku v prípade okamžitého výkonu žalobou napadnutých správnych aktov, ergo
doposiaľ nepreukázal naplnenie všetkých zákonom požadovaných podmienok, ktoré musia byť splnené

na to, aby správny súd mohol správnej žalobe priznať odkladný účinok.

10. Žalovaný poukazuje na skutočnosť, že žalobcom tvrdená povinnosť súdu automaticky priznať
žalobe zainteresovanej verejnosti v oblasti ochrany životného prostredia odkladný účinok, nevyplýva zo
žiadneho ustanovenia SSP. Podmienky pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe v zmysle §
185 písm. a) SSP sa vzťahujú ku každému rozhodovaniu súdu o návrhu na priznanie odkladného účinku

správnej žalobe. Zákonodarca nestanovil žiadnu výnimku vo vzťahu k zainteresovanej verejnosti, ktorá
by umožňovala správnemu súdu pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku neprihliadať
na podmienky ustanovené v § 185 SSP.

11. Z uvedených dôvodov žalovaný navrhuje, aby súd zamietol návrh žalobcu na priznanie odkladného

účinku správnej žalobe.

12. Podľa § 184 SSP podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný
predpis neustanovuje inak.

13. Podľa § 185 písm. a) SSP správny súd môže, ak osobitný predpis neustanovuje inak, na
návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by
okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy
alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná
škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie

odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.

14. Podľa § 188 SSP ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

15. Správny súd zamietol návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z dôvodu,

že nemal preukaznú existenciu hrozbu závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody či finančnej škody,
závažnej ujmy na životnom prostredí, alebo existenciu iného vážneho nenapraviteľného následku.

16. Z vyššie uvedených ustanovení SSP vyplýva, že podanie správnej žaloby v konaní o tomto type
žaloby automaticky nevyvoláva nastúpenie odkladného účinku vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu,

príp. opatreniu správneho orgánu. Priznanie odkladného účinku predstavuje výnimočný inštitút, ktorým
sa pozastavujú všetky účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy, ktoré
potom nemôže byť ani podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí a opatrení.

17. Procesným predpokladom na priznanie odkladného účinku je predovšetkým návrh žalobcu, ktorý

tvrdí, že okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu
verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy mu hrozí závažná ujma, značná hospodárska
škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný
následok a takéto priznanie odkladného účinku zároveň nie je v rozpore s verejným záujmom.

18. Je výlučne na žalobcovi, aby uviedol dôvody hrozby v zmysle § 185 SSP. Zároveň je povinnosťou
žalobcu ním zvolené zákonné dôvody súdu preukázať, aby bolo zrejmé, že v prípade nepriznania
odkladného účinku žalobe, je výkon rozhodnutia alebo opatrenia spôsobilý reálne privodiť závažnú
ujmu, hospodársku či finančnú škodu, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Hrozba závažnej
ujmy musí byť navyše priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť (uznesenie Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky, sp. zn. 7Sžsk/17/2018 zo dňa 30. mája 2018). Preukázanie, že okamžitým
výkonom napadnutého rozhodnutia, resp. opatrenia orgánu verejnej správy závažná ujma hrozí,
pritom treba považovať za osobitnú náležitosť takéhoto návrhu (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp. zn. III. ÚS 364/2017 zo dňa 30. mája 2017).19. Nemožno súhlasiť s názorom žalobcu, že v prípade správnych žalôb zainteresovanou verejnosťou
vo veciach životného prostredia má správny súd povinnosť priznať odkladný účinok žalobe, ibaže

žalovaný preukáže vyšší záujem na prelomenie zásady predbežnej opatrnosti. Správny súd sa plne
stotožňuje s názorom žalovaného, že žalobcom tvrdená povinnosť súdu automaticky priznať žalobe
zainteresovanej verejnosti v oblasti ochrany životného prostredia odkladný účinok, nevyplýva zo
žiadneho ustanovenia SSP. Žalobca správne cituje čl. 44 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky, avšak
nesprávne ho vykladá. Správny súd nemôže povinnosti, ktoré mu vyplývajú z čl. 44 ods. 6 Ústavy

Slovenskej republiky, vykonávať svojvoľne. Môže tak robiť podľa ods. 6 cit. článku iba v medziach
zákona, ktorým je viazaný. Ak preto SSP požaduje to, aby v prípade všeobecných správnych žalôb
žalobca preukázal dôvody na priznanie odkladného účinku, nemôže správny súd na základe vlastnej
úvahy postupovať v rozpore s touto zákonnou požiadavkou a musí trvať na tom, aby žalobca skutočne
preukázal dôvodnosť priznania odkladného účinku správnej žalobe.

20. Žalobcove odôvodnenie návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe obsahuje iba
všeobecné teoretické tézy, ale neobsahuje žiadne konkrétne tvrdenia vzťahujúce sa na konkrétne
napadnuté rozhodnutie, príp. prvostupňové rozhodnutie, z ktorých by bolo možné posúdiť existenciu
priamej hrozby závažnej ujmy na životnom prostredí. Vzhľadom na to, že žalobca hrozbu konkrétnej
závažnej ujmy na životnom prostredí neuviedol (a to ani v jeho predchádzajúcom návrhu), nemožno

závažnosť ujmy v zmysle § 185 písm. a) SSP ani posudzovať, a to ani s poukazom na princíp
preventívnej opatrnosti podľa § 13 zákona o životnom prostredí. Správny súd preto dospel k rovnakému
záveru, ako uviedol žalovaný vo svojom vyjadrení, že žalobca nesplnil vo vzťahu k návrhu na priznanie
odkladného účinku správnej žalobe povinnosť tvrdiť a ani s tým spojenú povinnosť svoje tvrdenia
osvedčiť.

21. Správny súd konštatuje, že žalobca si nesplnil svoju povinnosť preukázateľne a jednoznačne
osvedčiť správnemu súdu akýkoľvek z dôvodov pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe.
Na základe uvedeného správny súd návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe
nemohol vyhovieť a v súlade s § 188 SSP ho zamietol.

22. Správny súd dodáva, že pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe
žiadnym spôsobom neposudzuje zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia napadnutého žalobou, ale
posudzuje len splnenie podmienok pre priznanie odkladného účinku vyplývajúcich z § 185 SSP.

23. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139
ods. 4 SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e/ SSP).