Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Zrušené Judgement was issued on Thursday, October 22, 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: 2S/22/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1020200108
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ina Šingliarová

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:1020200108.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Iny Šingliarovej a členov

senátu JUDr. Jozefa Timeka a JUDr. Zuzany Širokej v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar.: 25.10.1974,
bytom D. XX, XXX XX E., právne zastúpeného: IURISTICO s.r.o., so sídlom Cimborkova 13, 040
01 Košice, IČO: 36 588 041, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom
Pribinova 2, 812 72 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.k. SPOU-
PO-PK-77/2019 zo dňa 26.11.2019, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave rozhodnutie ministra vnútra Slovenskej republiky č. SPOU-PO-PK-77/2019
zo dňa 26.11.2019 zrušuje a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

II. Súd priznáva žalobcovi voči žalovanému právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania

1. Dňa 09.09.2019 bol so žalobcom v súvislosti s pripravovanými organizačnými zmenami účinnými od
01.10.2019 vykonaný pohovor, v rámci ktorého bolo žalobcovi ponúknuté nové zaradenie v inom mieste
výkonu štátnej služby v súlade s § 35 ods. 1 písm. a) a § 33 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej
službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže
Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 73/1998 Z.

z.), s tým, že sa dňom 01.10.2019 ustanoví do voľnej funkcie starší referent 1. operatívneho oddelenia
odboru Kriminálnej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave II Krajského riaditeľstva
Policajného zboru v Bratislave (ďalej len OR PZ v BA II KR PZ v BA), služobného úradu Ministerstva
vnútra Slovenskej republiky (ďalej len MV SR).

2. Personálnym rozkazom prezidenta Policajného zboru (ďalej len PZ) č. 82 z 13.09.2019 (ďalej len
„prvostupňové rozhodnutie“) bol žalobca prevedený z funkcie starší referent špecialista expozitúry

Bratislava národnej protidrogovej jednotky národnej kriminálnej agentúry Prezídia Policajného zboru na
OR PZ v BA II KR PZ v BA, služobného úradu MV SR a súčasne dňom 30.09.2019 odvolaný z doterajšej
funkcie, s tým, že ustanovenie do funkcie dňom 01.10.2019 vykoná riaditeľ OR PZ v BA II KR PZ v BA,
služobného úradu MV SR. Prezident PZ zároveň určil, že žalobcovi patrí doterajší služobný plat ešte
po dobu šiestich mesiacov, ak je to pre neho výhodnejšie. Prvostupňové rozhodnutie bolo zdôvodnené
tým, že organizačným opatrením ministra vnútra SR č. 13/2019 bola v dôsledku organizačných zmien
dňom 30.09.2019 zrušená doterajšia funkcia menovaného a vytvorila sa nová funkcia s inou náplňou

činnosti (§ 35 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z.).

3. Žalobca Prezídiu Policajného zboru, Národnej kriminálnej agentúre (ďalej len P PZ NAKA) predložil
svoje vyjadrenie zo dňa 26.09.2019, v ktorom s poukazom na znenie ust. § 35 ods. 2 zákona č. 73/1998Z. z. upozornil, že v zmysle tohto ustanovenia musí nielen dôjsť k zrušeniu doterajšej funkcie, ale aj
k splneniu ďalších zákonom určených podmienok. Pokiaľ čo aj len jedna podmienka absentuje, nemôže
ísť o organizačnú zmenu v zmysle ust. § 35 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z., čo má za následok aj

nemožnosť uplatnenia ustanovenia § 35 ods. 1 písm. a) zákona č. 73/1998 Z. z. ako legitímneho dôvodu
zrušenia jeho doterajšej funkcie a následného preradenia na inú funkciu.

4. Personálnym rozkazom riaditeľa OR PZ v BA II č. 268 zo dňa 30.09.2019 bol žalobca ustanovený
do funkcie starší referent 1. operatívneho oddelenia odboru Kriminálnej polície OR PZ v BA II KR PZ

v BA, služobného úradu MV SR s miestom výkonu štátnej služby Bratislava. Zároveň bol zaradený do
4. platovej triedy a boli mu priznané ďalšie príplatky.

5. Dňa 08.10.2019 podal žalobca voči prvostupňovému rozhodnutiu odvolanie, v ktorom namietal, že
na operatívnej porade dňa 09.09.2019 riaditeľ kriminálnej agentúry P PZ prízvukoval, že z národnej
kriminálnej agentúry odchádzajú na základe organizačného opatrenia ministerky vnútra SR policajti,

ktorí nespĺňajú odborný predpoklad zaradenia v rámci osobitného útvaru PZ. Podľa jeho názoru žalobca
spĺňa odborné predpoklady zaradenia na národnej protidrogovej jednotke NAKA P PZ, čo potvrdzuje
jeho kladné služobné hodnotenie, kde sa prihliadalo na dĺžku jeho odbornej praxe a dosiahnuté výsledky.
Trval na tom, že k zrušeniu jeho doterajšej funkcie nedochádza, pretože tabuľkové miesta zostávajú
na tom istom počte, dochádza len k výmene podriadených, napr. za bývalých nadriadených. Nebolo

mu ponúknuté nové existujúce voľné miesto v rámci národnej protidrogovej jednotky NAKA P PZ alebo
iné miesto v rámci NAKA P PZ, ktoré by spĺňalo jeho odborné skúsenosti, kvalifikačné predpoklady
a vysokoškolské vzdelanie. Povinnosťou nadriadeného je, aby policajta ustanovil na voľnú funkciu
v rámci útvaru NAKA P PZ. Preradením žalobcu zo 7. platovej triedy do 4. bol porušený zákon č. 73/1988
Z. z. s tým, že žalobca bol poškodený na jeho právach, a to na funkčnom plate a s tým súvisiacich

príplatkoch v príslušnej platovej triede. Žalobca spĺňa požadované kvalifikačné predpoklady na funkčný
plat v platovej triede 7, ako to ustanovuje § 85 ods. 4 a 5 s poukazom na prílohu č. 1 k zákonu č.
73/1998 Z. z. Žalobca nesúhlasil s tým, že dochádza k vytvoreniu novej funkcie s inou náplňou činnosti,
pretože v danom prípade dochádza iba k zmene názvu útvaru. Poukázal tiež na ust. § 35 od. 6 zákona č.
73/1988 Z. z., z ktorého vyplýva, že policajta možno preložiť na inú funkciu v inom mieste výkonu štátnej

služby alebo v inom služobnom úrade na vlastnú žiadosť alebo s jeho písomným súhlasom, pričom jeho
písomný súhlas nebol vyžiadaný a jeho prevedenie je preto nezákonné. Záverom zopakoval svoj názor,
že pokiaľ čo aj len jedna podmienka absentuje, nemôže ísť o organizačnú zmenu v zmysle ust. § 35
ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z., čo má za následok aj nemožnosť uplatnenia ustanovenia § 35 ods. 1
písm. a) zákona č. 73/1998 Z. z. ako legitímneho dôvodu zrušenia jeho doterajšej funkcie a následne

preradenia na inú funkciu.

6. O odvolaní žalobcu rozhodla ministerka vnútra Slovenskej republiky rozhodnutím č. SPOU-
PO-PK-77/2019 zo dňa 26.11.2019 (ďalej len napadnuté rozhodnutie) tak, že odvolanie žalobcu
zamietla a prvostupňové rozhodnutie potvrdila. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedla, že

v záujme zabezpečenia kvalitnejšieho a efektívnejšieho výkonu štátnej služby v rámci MV SR došlo
organizačným opatrením č. 13/2019 k organizačným a systematizačným zmenám, a to jednak zrušením,
premenovanímavytvorenímniektorýchorganizačnýchsúčastíNAKAPPZ,akoajzrušenímtabuľkových
miest prevažnej časti funkcií na jednotlivých útvaroch NAKA P PZ a ich presystematizovaním v rámci
tohto útvaru, resp. ich presystematizovaním na niektoré krajské riaditeľstvá PZ. Pri tomto postupe

teda došlo k zrušeniu doterajších funkcií príslušníkov PZ a k vytvoreniu nových policajných funkcií
s inou náplňou činnosti. V rámci uvedených organizačných zmien bola zrušená funkcia starší referent
špecialista Expozitúry Bratislava NPJ NAKA P PZ aj celý útvar Expozitúry Bratislava, a to pri súčasnej
zmene názvu NPJ NAKA P PZ na národnú protidrogovú centrálu NAKA P PZ. Všetky pôvodne
systematizované funkčné miesta policajtov Expozitúry Bratislava boli súčasne z tohto zrušeného útvaru

odsystematizované na iné novozriadené, resp. existujúce súčasti v rámci organizačnej štruktúry PZ.
Išlo o organizačnú a systematizačnú zmenu, v rámci ktorej sa zrušila okrem iných aj doterajšia funkcia
žalobcu a vytvorila sa nová s inou náplňou činnosti.

7. Žalovaný upriamil pozornosť na zákonný dôvod prevedenia žalobcu na inú funkciu, ktorým je

organizačná zmena spočívajúca v zrušení ním dovtedy zastávanej funkcie a vytvorení novej funkcie
s inou náplňou činnosti k 01.10.2019. V takomto prípade zákon a ani iný všeobecne záväzný predpis
neukladá oprávnenému orgánu obrátiť sa na policajta s ponukou voľného funkčného miesta. Napriek
tomu prvostupňový orgán uviedol, že riaditeľ NAKA P PZ s policajtami, ktorí mali byť prevedení vykonalpohovor a ponúkol im voľné miesta a v prípade, ak s ponúknutými miestami nesúhlasili, bola im daná
možnosť, aby si sami našli adekvátnejšie miesto s tým, že zo strany riaditeľa NAKA im bude vyhovené.
Táto námietka nesúvisí s predmetom konania o prevedení žalobcu podľa § 35 ods. 1 písm. a) zákona

č. 73/1998 Z. z., pretože v porovnaní s prevedením policajta z dôvodu organizačnej zmeny predpokladá
iný druh zmeny služobného pomeru, a to prevedenie na inú funkciu na žiadosť alebo so súhlasom
policajta. Takýto postup je v zmysle § 35 ods. 6 zákona č. 73/1998 Z. z. možný bez ohľadu na to, či došlo
k organizačnej zmene, a preto ide o podstatne odlišný druh konania ako v posudzovanej veci. Žalobcovi
bola daná možnosť podať žiadosť o prevedenie alebo preloženie na inú funkciu. Keďže žalobca túto

možnosť nevyužil a s prevedením na navrhovanú funkciu nesúhlasil, konanie podľa § 35 ods. 6 zákona
č. 73/1998 Z. z. nemohlo byť začaté a nemôže sa tak vzťahovať k napadnutému rozhodnutiu vydanému
podľa § 35 ods. 1 písm. a) zákona č. 73/1998 Z. z., pri ktorom ide o iný druh konania a na ktorého
uplatnenie musia byť splnené diametrálne odlišné podmienky.

8. Dôvodom prevedenia žalobcu na inú funkciu nebola absencia odborných predpokladov na zastávanú

funkciu, ale zrušenie jeho funkcie v dôsledku organizačných zmien. Vo vzťahu k prevedeniu podľa
§ 35 ods. 1 písm. a) zákona č. 73/1998 Z. z. je relevantnou predovšetkým tá skutočnosť, že
nadriadený (riaditeľ NAKA P PZ) dňa 09.09.2019 predložil pod č. PPZ-NKA-27-159/2019-P návrh na
vydanie personálneho rozkazu prezidenta PZ o prevedení žalobcu na inú funkciu. Vzhľadom na dôvod
preradenia, nie je na mieste prikladať význam údajným vyjadreniam nadriadených v rámci operatívnych

porád, a preto je námietka žalobcu týkajúca sa informácií, ktoré mu mali byť poskytnuté nadriadeným
k dôvodom prevedenia, nedôvodná. To isté platí aj v súvislosti s poukazovaním na údajne kladné
služobné hodnotenie žalobcu. Zákon v prípade takejto zmeny organizácie nepozná žiadne výnimky ani
poľahčujúce hľadiská, ktoré by s ohľadom na výsledky, odborné predpoklady alebo kvalifikáciu policajtov
a z toho vyplývajúce pozitívne služobné hodnotenie vylučovali uplatnenie organizačnej zmeny vo vzťahu

k takýmto kladne hodnoteným príslušníkom PZ.

9. Po vydaní organizačného opatrenia č. 13/2019 prvostupňový orgán nemal inú možnosť, ako týmto
opatrením vyvolané zmeny realizovať, nemohol teda svojvoľne a selektívne niektoré schválené zmeny
ignorovať a iné vykonať. Napadnuté rozhodnutie má charakter deklaratórneho právneho aktu, ktorým

sa účastníkovi iba formálne vyhlasuje právny stav, ktorý fakticky nastal vykonanými organizačnými
a systematizačnými zmenami v štruktúre MV SR. Potreba vydania tohto vnútorného predpisu nemôže
byť zo strany oprávneného orgánu ako ani odvolacieho orgánu posudzovaná a preukazovaná, a to ani
vo vzťahu k žalobcom prezentovaným osobným danostiam na výkon doteraz zastávanej funkcie.

10. Žalovaný nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že k zrušeniu jeho doterajšej funkcie nedošlo. Z prílohy
k organizačnému opatreniu ministra vnútra SR č. 13 zo dňa 23.077.2019, t. j. z prehľadu zmien
v tabuľke zloženia a počtov P PZ s účinnosťou od 01.10.2019 je naopak zrejmé, že v NAKA P PZ bolo
odsystematizovaných celkovo 50 tabuľkových miest príslušníkov PZ. V zmysle uvedeného prehľadu
ako neoddeliteľnej súčasti opatrenia č. 13/2019 došlo s účinkami od 01.10.2019 k zrušeniu takmer

všetkých organizačných súčastí NAKA P PZ a to vrátane Expozitúry Bratislava NPJ NAKA P PZ, čoho
dôsledkom bolo, že sa zrušili aj funkcie príslušníkov PZ na všetkých úrovniach organizačných jednotiek
NAKA P PZ a vytvorili sa nové funkcie s inou náplňou činnosti. Nemožno akceptovať argumentáciu
žalobcu, že na jeho funkcii došlo iba k zmene názvu, pretože Expozitúra Bratislava bola v zmysle
organizačného opatrenia zrušená ako celok, čo znamená, že počnúc dňom 01.10.2019 v rámci PZ

nebola systematizovaná funkcia starší referent špecialista Expozitúry Bratislava NPJ NAKA P PZ, na
ktorej bol žalobca do 30.09.2019 služobne zaradený. Neexistencia takejto funkcie v spojení s vytvorením
novej funkcie s inou náplňou činnosti tak vyvolala potrebu prijatia personálneho opatrenia. Pri zmene
názvu útvaru a z toho sa odvíjajúcej zmene názvu funkcie ide o iný druh systematizačnej zmeny, ako je
to pri zrušení zodpovedajúcej funkcie. Vytvorenie novej funkcie s inou náplňou činnosti vyplýva jednak

z názvu týchto funkcií, ako aj z porovnania rozsahu a obsahu úloh do 30.09.2019 a organizačným
poriadkom NAKA P PZ zverených Expozitúre Bratislava NPJ NAKA P PZ a úloh, ktoré sú odo dňa
01.10.2019 povinné plniť novozriadené organizačné útvary NAKA P PZ. Predovšetkým sa zmena
charakteru činnosti prejavuje pri komparácii popisu služobnej činnosti žalobcu platného do 30.09.2019
a popisov služobnej činnosti na novovzniknutých funkciách. Zo samotného prehľadu zmien v tabuľke

zloženia počtov P PZ účinného od 01.10.2019 navyše vyplýva, že žalobca do 30.09.2019 vykonával na
základe svojho zaradenia na doterajšej funkcii činnosti s prideleným číselným kódom charakteru práce
2759, pričom počnúc dňom 01.10.2019 na celom útvare NAKA P PZ nie je systematizované žiadne
tabuľkové miesto policajta, na ktorom by sa vykonávali činnosti s uvedeným kódom.11. V súvislosti s námietkou žalobcu, že vzhľadom na jeho prax, vzdelanie a spĺňanie predpokladov
na zastávanie funkcie v NAKA P PZ mu malo byť ponúknuté miesto v 7. platovej triede na NAKA

P PZ, žalovaný poukazuje na to, že je výlučne na riadiacich funkcionároch, aké organizačné zmeny
budú vykonané na MV SR a na túto časť rozhodnutia sa vzťahuje správna úvaha. Žalobca sa nemôže
úspešne domáhať preukazovania existencie materiálnej potreby na vykonanie organizačnej alebo
systematizačnej zmeny. V súlade s princípom dobrej verejnej správy v ozbrojených bezpečnostných
zboroch sa potreba konkrétneho nasadenia policajta prezumuje. Uplatňovanie procesných postupov,

ktoré by vyžadovali, aby riadiaci funkcionári MV SR preukazovali a dokladovali potrebu vykonania
každej zmeny vo vzťahu k dotknutým príslušníkom PZ je proti samej podstate služobnej prísahy
policajta, kde sľubuje, že bude disciplinovaný, tzn. že sa podriadi potrebám PZ na jeho zaradenie.
Žalovaný poukázal na závery vyjadrené v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.:
1Sžo/265/2009, prípadne Ústavného súd Slovenskej republiky sp zn.: II ÚS 515/2016-19, v ktorých
súdy zdôraznili, že osobitný charakter služobného pomeru príslušníkov PZ je svojou povahou inštitútom

verejného práva a výrazne sa odlišuje od pracovného pomeru.

12. Z citovaného zákonného ust. § 35 ods. 1 písm. a) zákona č. 73/1998 Z. z. nevyplýva povinnosť
navrhnúť policajtovi ustanovenie do funkcie, ktorú sám navrhuje a nemožno ani odvodiť povinnosť
skúmať, či sú voľné aj iné funkcie. Podľa § 33 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. sa policajt ustanovuje do

voľnej funkcie a nie do primeranej resp. adekvátnej, čo podporuje právny názor vyjadrený v rozsudku
Najvyššieho súd Slovenskej republiky sp. zn.: 1Sžo 264/2009. Príslušníkovi PZ neprislúcha možnosť
autonómneho výberu jeho ďalšieho služobného zaradenia po zrušení doteraz zastávanej funkcie.
Zaradenie na konkrétnu funkciu v určitej platovej triede zo strany žalobcu nie je právne nárokovateľné.
Splnenie kvalifikačných predpokladov na zaradenie do 7. platovej triedy nezaručuje príslušníkovi PZ,

že do takejto triedy bude zaradený. Zároveň žalovaný poukázal na to, že vymenovanie do funkcie
s konkrétne určenou platovou triedou nebolo predmetom prvostupňového konania o prevedení žalobcu
na inú funkciu. Dosiahnutý stupeň vzdelania a policajného vzdelania je iba predpoklad a nie zákonná
podmienka, ktorá by oprávňovala nárokovať na zaradenie do príslušnej platovej triedy, o čom svedčí
aj skutočnosť, že pri viacerých platových triedach v zmysle prílohy č. 1a zákona č. 73/1998 Z. z. sú

tietopredpokladyrovnaké.ZákonžiadnemupríslušníkoviPZnegarantujeprávonazachovanienajvyššej
dosiahnutejplatovejtriedypocelýčastrvaniaslužobnéhopomeru,pretožalovanýnesúhlasísnámietkou
žalobcu, že boli porušené jeho práva na zotrvanie vo funkcii s určenou platovou triedou zodpovedajúcou
doteraz zastávanej funkcii.

13. Žalovaný zdôrazňuje, že na prevedenie žalobcu na inú funkciu podľa § 35 ods. 1 písm. a) zákona č.
73/1998 Z. z. nebol potrebný súhlas alebo žiadosť o prevedenie žalobcu, keďže nešlo o prevedenie na
inúfunkciupodľa§35ods.6zákonač.73/1998Z.z.anapodporusvojichtvrdenípoukazujenarozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: 3Sžk/4/2017. Organizačné opatrenie ministra vnútra SR
č. 13/2019 nemá charakter rozhodnutia o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach

konkrétneho policajta, preto je ho potrebné považovať za rozhodnutie organizačnej povahy upravujúce
vnútornú štruktúru útvarov MV SR a PZ, proti ktorému nie je prípustný opravný prostriedok. Žalobca vo
svojom odvolaní neuviedol, čo navrhuje. Napriek tomuto nedostatku žalovaný preskúmal prvostupňové
rozhodnutie v celom rozsahu. Prevedenie žalobcu na inú funkciu bolo vynútené nemožnosťou ďalšieho
vykonávania doterajšej funkcie, pretože táto bola v dôsledku organizačnej zmeny zrušená s tým, že bola

vytvorená nová funkcia s inou náplňou činnosti. Prevedenie žalobcu sa uskutočnilo v súlade s § 35 ods.
1 písm. a) zákona č. 73/1998 Z. z. pri súčasnom dodržaní procesného postupu ustanoveného v § 35
ods. 8 zákona č. 73/1998 Z. z. Vecne správne bolo aj rozhodnutie o tom, že žalobcovi patrí podľa § 35
ods. 9 zákona doterajší služobný plat ešte po dobu 6 mesiacov, ak je to pre neho výhodnejšie.

II. Žaloba

14. Žalobou doručenou súdu dňa 21.10.2020 sa žalobca domáhal, aby správny súd z dôvodov
uvedených v ust. § 191 ods. 1 písm. c), d), e) a f) a g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny

poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len SSP) zrušil preskúmavané rozhodnutie žalovaného a
vec mu vrátil na ďalšie konanie. Po zhrnutí priebehu administratívneho konania a záverov žalovaného
vyplývajúcich z napadnutého rozhodnutia, žalobu zdôvodnil tým, že napadnuté rozhodnutie trpí vadou
nepreskúmateľnosti, pretože je nedostatočne odôvodnené. S poukazom na znenie ust. čl. 2 ods. 2Ústavy Slovenskej republiky a § 2a a § 35 zákona č. 73/1998 Z. z. je žalobca toho názoru, že nedošlo
k organizačnej zmene spôsobom uvedeným v ust. § 35 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z.

15. Z napadnutého rozhodnutia nevyplýva explicitne, ktorá funkcia s akou náplňou činnosti sa zrušila
a akou funkciou a náplňou činnosti bola nahradená. Podľa názoru žalobcu je to pochopiteľné z dôvodu,
že k reálnemu zrušeniu jeho funkcie nedošlo. Model systému sa v podstate nezmenil, došlo iba
k premenovaniu niektorých jeho súčastí a presunu kompetencií riadiacich funkcií, ale na nižších
výkonných riadených článkoch k zmene nedošlo. Ak napríklad došlo k rozšíreniu „novej“ služobnej

činnosti policajta v systéme upravenom opatrením ministra č. 13/2019 o činnosti: „plní úlohy vyplývajúce
z uznesení Národnej rady SR, vlády SR, ich poradných orgánov a poradných orgánov Ministra vnútra
SR, Prezidenta PZ a 1. viceprezidenta PZ ako aj úlohy porady riaditeľa agentúry a vyhodnocuje
ich plnenie v rámci zvereného úseku“, ide o činnosti, ktoré žalobca vykonával aj pred preradením,
pretože to vyplýva z obecných požiadaviek na funkciu. Logika veci vyjadruje, že všetky nariadenia
z ústredia sa rozpracujú strednými článkami riadenia na konkrétne podmienky podriadených výkonných

realizačných pracovísk v štruktúre riadenia. Tomu nasvedčuje aj blanketná náplň činnosti žalobcu pred
preradením – plní ďalšie úlohy podľa pokynov nadriadeného. Funkčné zaradenie žalobcu bolo na tak
nízkom stupni, že sa ho zmeny v modeli riadenia nemohli dotknúť. Reálne na základe dokazovania
nebolo napadnutým rozhodnutím ani prvostupňovým rozhodnutím preukázané, že došlo k zrušeniu
doterajšej funkcie žalobcu a že sa vytvorila nová funkcia s inou náplňou činnosti. Zároveň poukázal

na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: 1Sžo/220/2009. Žalobca si uvedomuje,
že zákonná úprava služobného pomeru príslušníkov ozbrojených zborov poskytuje príslušníkom nižšiu
mieru ochrany, než je tomu u zamestnancov v pracovnom pomere, resp. umožňuje služobným orgánom
operatívnejšie využitie príslušníkov, ktorých funkcia bola v dôsledku organizačných zmien zrušená. Na
druhej strane aj personálna politika a jej realizácia musí mať svoje zákonné pravidlá a hranice, inak by

uvedené regulačné ustanovenia ústavy a zákona boli obsolentné.

16. Podľa názoru žalobcu žalovaný aj prvostupňový orgán odignorovali ust. § 238 zákona č. 73/1998
Z. z., ktoré sa týka dokazovania. Neboli vykonané dôkazy listinami – rozkaz MV SR č. 13/2019,
prehľad pôvodných a nových tabuliek funkcií pred a po tzv. organizačných zmenách, ich obsadenosť,

prehľad náplne služobnej činnosti jednotlivých pozícií na funkcií starší referent pred a po organizačných
zmenách, prehľad výsledkov služobnej činnosti žalobcu a jeho hodnotenie a pod. Žalobca má vedomosť,
že k obsahovým zmenám nedošlo a niektoré pozície zostali neobsadené. Časť z nich bola obsadená do
konca roka 2019 bez výberového konania a časť bola predmetom výberového konania. Žalobca k žalobe
priložil tabuľku výberov v Policajnom zbore z januára 2020 na pozície starší referent špecialista /starší

vyšetrovateľ špecialista.

17. Žalobca poukazuje na to, že rovnaký model reorganizácie prebehol na základe personálneho
rozkazu ministra vnútra SR č. 257/2011, pričom judikatúra ustálila žaloby proti personálnym rozkazom
ako nedôvodné, zdôrazňujúc slabšie postavenie opatreniami dotknutých žalobcov. Predstavitelia

žalovaného tento model organizačných zmien použili opakovane a účelovo nie v záujme veci.
Obchádzaniu účelu zákona nemožno poskytovať právnu ochranu. Ide o konanie v rozpore s dobrými
mravmi. Tento model umožňuje po zmene personálneho obsadenia riadiacich funkcionárov, napr.
titulom zmeny politickej atmosféry, absolútne nekontrolovateľnú plošnú zmenu – náhradu výkonných
pracovníkov profesionálov za iných, neprofesionálnych ľudí bez potrebných skúseností.

18. Žalobca dňa 05.02.2020 zaslal do súdneho spisu kópiu listiny – Vyhlásenie výberu na obsadenie
funkcie starší referent špecialista 1. operatívneho oddelenia odboru Bratislava národnej kriminálnej
agentúry Prezídia Policajného zbor zo dňa 09.01.2020, ktorá má preukazovať, že funkcia žalobcu
v skutočnosti zrušená nebola.

III. Vyjadrenie žalovaného

19. Žalovaný vo vyjadrení po zhrnutí skutkového stavu a citácií právnej úpravy zákona č. 73/1998 Z. z.

uviedol, že pri vykonávaní organizačných zmien nadriadený s personálnou právomocou nie je povinný
vykonať s dotknutým príslušníkom PZ pohovor o jeho prevedení resp. preložení. Podľa č. 3 ods. 8
Kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa pre príslušníkov Policajného zboru na roky 2019-2020, je úlohou
nadriadeného s personálnou právomocou navrhované organizačné zmeny prerokovať s predsedomodborového zväzu alebo ním poverenou osobou. Táto povinnosť bola dodržaná a Odborový zväz polície
v Slovenskej republike s organizačnými zmenami súhlasil. Napriek tomu riaditeľ agentúry s dotknutým
policajtom vykonal pohovor a ponúkol mu voľné miesta v rámci krajských riaditeľstiev. Zároveň mu bola

daná možnosť, aby si našiel adekvátnejšie miesto zaradenia.
20. Konečné posúdenie otázky ďalšieho zaradenia žalobcu v dôsledku predmetnej organizačnej zmeny
bolo vecou správnej úvahy nadriadeného s personálnou právomocou. Je nesporné, že žalobca bol
prevedený podľa § 35 ods. 1 písm. a) zákona č. 73/1998 Z. z. a nie podľa § 35 ods. 6 č. 73/1998 Z. z.
21. V súlade s princípom dobrej verejnej správy v ozbrojených bezpečnostných zboroch sa potreba

konkrétneho nasadenia policajta prezumuje. Uplatňovanie procesných postupov, ktoré by vyžadovali,
abyriadiacifunkcionáriMVSRpreukazovaliadokladovalipotrebuvykonaniakaždejorganizačnejzmeny
vo vzťahu k dotknutým príslušníkom PZ, je proti samotnej podstate služobnej prísahy policajta, kde
policajt sľubuje, že bude disciplinovaný, to znamená, že sa podriadi potrebám Policajného zboru na jeho
zaradenie.
22. Skutočnosť, že žalobca bol jeho prevedením do iného služobného úradu ustanovený do nižšej

platovej triedy, riaditeľ agentúry nemohol nijakým spôsobom ovplyvniť, keďže by svojím konaním
zasahoval do ustanovovacej právomoci riaditeľa OR PZ v BA II KR PZ v BA. Ustanovenie do voľnej
funkcie je upravené v § 33 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z. a čl. 4 ods. 2 písm. d) nariadenia
ministra vnútra SR č. 174/2010 o rozsahu pôsobnosti nadriadených vo veciach služobného pomeru
v štátnej službe príslušníkov PZ v platnom znení. Je nepochybné, že prevedenie žalobcu na inú funkciu

bolo vynútené nemožnosťou ďalšieho vykonávania doterajšej zastávanej funkcie, pretože táto bola
v dôsledku organizačných zmien zrušená. Nepochybné je aj to, že toto personálne opatrenie sa stalo
realizáciou zámeru organizačných zmien v rámci štruktúry agentúry. V súlade s ust. § 35 ods. 1 písm. a)
zákona č. 73/1998 Z. z. s poukazom na ust. § 33 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. sa policajt ustanovuje
do voľnej funkcie, nie do „primeranej“ či „adekvátnej“.

23. Je dôvodné konštatovať, že zákonná úprava služobného pomeru príslušníkov ozbrojených zborov
poskytuje nižšiu mieru ochrany než je tomu u zamestnancov v pracovnom pomere, resp. umožňuje
služobným orgánom operatívnejšie využitie príslušníkov, ktorých funkcia bola v dôsledku organizačných
zmienzrušená,ichustanovenímnaslužobnémiestovinejfunkcii.Zákonč.73/1998Z.z.nepoznážiadne
výnimky, ktoré by s ohľadom na odborné predpoklady alebo doterajšie výsledky vylučovali uplatnenie

organizačnej zmeny vo vzťahu k vybraným príslušníkom PZ.
24. Pri príprave organizačných zmien nadriadený nebol viazaný tieto zmeny so žalobcom konzultovať
a ani mu zdôvodňovať podstatu a povahu plánovanej zmeny. Zmeny v tabuľkách zloženia a počtov patria
do výlučnej pôsobnosti ministra vnútra, ktorý sa rozhodol zabezpečiť efektívny a kvalitnejší výkon štátnej
služby v agentúre. Nie je zákonnou povinnosťou nadriadeného s personálnou právomocou previesť

policajtanainúfunkciu,ktorájevčaserealizácieorganizačnýchzmienvoľnáatovmieste,kdevykonával
štátnu službu. Ide o voľnú správnu úvahu príslušného nadriadeného žalobcu, v prípade žalobcu výlučne
prezidenta PZ. Zároveň bolo na voľnej úvahe príslušného nadriadeného rozhodnúť o tom, či sa žalobca
prevedie na inú voľnú funkciu v tom istom mieste výkonu štátnej služby v rámci agentúry, alebo sa preloží
na inú voľnú funkciu do iného miesta výkonu štátnej služby.

25. Záverom žalovaný uviedol, že všetky žalobcove námietky v žalobe možno označiť vo vzťahu
k zákonnosti za irelevantné a napadnuté rozhodnutie považuje za vydané v súlade so zákonom č.
73/1998 Z. z. a navrhuje žalobu zamietnuť.
26. Žalobca sa ďalej k vyjadreniu žalovaného nevyjadril.

IV. Priebeh konania pred správnym súdom a kasačným súdom
27. Rozsudkom č. k. 1S/22/2020-79 zo dňa 01.12.2022 Krajský súd v Bratislave vyhovel žalobe žalobcu
a zrušil napadnuté rozhodnutie s odôvodnením, že napadnuté rozhodnutie v spojení s prvostupňovým
rozhodnutím sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a nezrozumiteľnosť, keďže v nich absentuje
správna úvaha o vyhodnotení obsahu opatrenia ministra vnútra SR č. 13/2019 vo vzťahu k žalobcovi

zasadením do rámca vykonaných dôkazov a zisteného skutkového stavu, vrátane uvedenia kontextu
aplikácie právnych predpisov na takto zistený skutkový stav. Krajský súd v Bratislave zároveň poukázal
na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.: II ÚS 515/2016-19 z 23.06.2016, podľa
ktorého sa potreba nasadenia policajta prezumuje a od nadriadených nemožno vyžadovať, aby
preukazovali a dokladovali splnenie podmienky nemožnosti prevedenia na inú funkciu v mieste výkonu

doterajšej funkcie. Napriek uvedenému uzneseniu krajský súd dospel k záveru, že právny podklad
a dôvod vydania napadnutého rozhodnutia, ktorým je opatrenie ministra vnútra SR č. 13/2019, nie
je založený v administratívnom spise a odôvodnenie oboch rozhodnutí nespĺňa zákonné požiadavky
dostatočnosti a zrozumiteľnosti.28. Proti uvedenému rozsudku krajského súdu podal žalovaný kasačnú sťažnosť, o ktorej rozhodol
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn.: 6Ssk/5/28/2023 zo dňa 31.10.2023
tak, že rozsudok krajského súdu zrušil a vec vrátil Správnemu súdu v Bratislave na ďalšie konanie.

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v uvedenom rozsudku vyslovil záver, že pokiaľ správny súd
dospel k záveru, že v spise absentuje organizačné opatrenie ministra vnútra SR č. 13/2019, mal vyzvať
žalovaného na jeho predloženie v stanovenej lehote a poučiť ho následku nesplnenia tejto povinnosti
pod hrozbou pokuty. K nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia najvyšší správny súd uviedol, že
predmetom prieskumu v danom prípade bolo napadnuté rozhodnutie žalovaného a nie prvostupňové

správne rozhodnutie – personálny rozkaz zo dňa 13.09.2019, preto sa mal správny súd primárne
zamerať na napadnuté rozhodnutie žalovaného. Podľa názoru kasačného súdu odôvodnenie rozsudku
vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu nie je dostatočné a nespĺňa základné atribúty presvedčivého
a riadne odôvodneného rozhodnutia a stotožnil sa so žalovaným, že dôvody zrušenia rozhodnutia
sú vágne, nedostatočné a neumožňujú na základe nich vykonať nové odvolacie konanie. V ďalšom
konaní kasačný súd uložil správnemu súdu opätovne sa vecou zaoberať, prejednať ju v medziach

podanej správnej žaloby, posúdiť zákonnosť rozhodnutia a postup žalovaného a svoje rozhodnutie
presvedčivoodôvodniť.Zároveňmásprávnysúdzvážiť,činapadnutérozhodnutiežalovanéhotrpívadou
nepreskúmateľnosti až do takej zásadnej miery zakladajúcej dôvod plynúci z § 191 ods. 1 písm. d) SSP.

V. Relevantná právna úprava

29. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. systemizácia v štátnej službe (ďalej len "systemizácia")
obsahuje počet miest policajtov v služobných úradoch a objem finančných prostriedkov na služobné
príjmy policajtov v štátnej službe.

30. Podľa § 33 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. policajt sa ustanoví do voľnej funkcie, ak spĺňa

požadované kvalifikačné predpoklady na túto funkciu, ak tento zákon neustanovuje inak. Do funkcie,
na ktorú sa vyžaduje špeciálna odborná spôsobilosť, sa policajt ustanoví, ak spĺňa túto spôsobilosť a
osobitný predpis neustanovuje inak. Ustanovené kvalifikačné predpoklady na funkciu nemožno odpustiť
pri ustanovení do funkcie v stálej štátnej službe. Pri ustanovení do funkcie sa súčasne prihliada na
dĺžku odbornej praxe, ak odborná prax nie je podmienkou na obsadenie funkcie, závery služobného

hodnotenia a na zdravotný stav policajta.

31. Podľa § 35 ods. 1 písm. a) zákona č. 73/1998 Z. z. policajt v služobnom pomere sa prevedie na
inú funkciu v tom istom mieste výkonu štátnej služby, a ak to nie je možné, preloží sa na inú funkciu do
iného miesta výkonu štátnej služby alebo do iného služobného úradu, ak nemôže naďalej vykonávať

doterajšiu funkciu, pretože v dôsledku organizačných zmien sa zrušila jeho doterajšia funkcia.

32. Podľa § 35 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z. organizačnou zmenou na účely tohto zákona sa rozumie
zmena, pri ktorej sa zrušila doterajšia funkcia policajta a nevytvorila sa nová funkcia alebo sa zrušila
doterajšia funkcia policajta a vytvorila sa nová funkcia s inou náplňou činnosti alebo sa zrušila doterajšia

funkcia policajta a vytvorila sa nová funkcia s rovnakou náplňou činnosti v inom mieste výkonu štátnej
služby.

33. Podľa § 35 ods. 6 zákona č. 73/1998 Z. z. policajta možno previesť na inú funkciu v tom istom mieste
výkonu štátnej služby alebo preložiť na inú funkciu v inom mieste výkonu štátnej služby alebo v inom

služobnom úrade na vlastnú žiadosť alebo s jeho písomným súhlasom.

34. Podľa § 35 ods. 8 zákona č. 73/1998 Z. z. prevedenie na inú funkciu alebo preloženie na inú funkciu
sa vykoná odvolaním policajta z doterajšej funkcie a jeho ustanovením do inej funkcie podľa § 33.

35. Podľa § 35 ods. 9 zákona č. 73/1998 Z. z. policajtovi, ktorý bol prevedený na inú funkciu alebo
preložený na inú funkciu z dôvodov podľa odseku 1 písm. a) alebo b), patrí doterajší služobný plat ešte
po dobu šiestich mesiacov, ak je to pre neho výhodnejšie; to neplatí, ak policajtovi patrí náhrada za stratu
na služobnom plate podľa osobitného predpisu.

36. Podľa § 85 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. policajtovi v stálej štátnej službe patrí funkčný plat
určený pre funkciu, ktorú vykonáva, ak nie je ďalej ustanovené inak. Vykonávanou funkciou sa rozumie
funkcia, ktorú policajt vykonáva na základe rozhodnutia, ktorým bol do funkcie ustanovený, vymenovaný,
poverený zastupovaním alebo poverený výkonom dočasne neobsadenej riadiacej funkcie.37. Podľa § 85 ods. 5 zákona č. 73/1998 Z. z. nadriadený zaradí policajta do platovej triedy určenej pre
funkciu, ak spĺňa požadované kvalifikačné predpoklady na túto funkciu, ak tento zákon neustanovuje

inak; súčasne mu písomne určí popis jeho služobnej činnosti. Kvalifikačný predpoklad vzdelania
nemožno odpustiť.

38. Podľa § 241 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. rozhodnutie musí byť v súlade s právnymi predpismi,
musí vychádzať zo skutočného stavu veci a obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. V

písomnom vyhotovení rozhodnutia sa tiež uvedie, kto rozhodnutie vydal, dátum vydania rozhodnutia a
označenie policajta. Rozhodnutie musí byť podpísané s uvedením hodnosti, mena, priezviska a funkcie
toho, kto ho vydal, opatrené odtlačkom pečiatky so štátnym znakom a oznámené účastníkovi konania
vyhlásením alebo doručením. Ak totožnosť príslušníka Slovenskej informačnej služby alebo toho, kto
rozhodnutie vydal, má zostať utajená, v rozhodnutí sa jeho meno a priezvisko neuvádza; táto osoba sa
v rozhodnutí označí iným vhodným spôsobom.

39. Podľa § 241 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z. v odôvodnení rozhodnutia sa uvedie, ktoré skutočnosti
boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený oprávnený orgán pri hodnotení dôkazov a
pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodoval.

V. Verejné vyhlásenie rozsudku
40. Správny súd v Bratislave, ako vecne a miestne príslušný na konanie v predmetnej veci, vychádzajúc
zo zisteného skutkového stavu a viazaný právnym názorom kasačného súdu, preskúmal žalobou
napadnuté rozhodnutie žalovaného a dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne. Správny súd

rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil dňa 22. októbra 2025.
Žalobca ani žalovaný o nariadenie pojednávania nežiadali a správny súd nezistil iný dôvod, pre ktorý by
bolo potrebné pojdenávanie nariadiť (§ 107 ods. 1 SSP ).

VI. Právne posúdenie veci

41. Predmetom prieskumu v danej veci je rozhodnutie žalovaného potvrdzujúce personálny rozkaz
Prezidenta PZ, ktorým bol žalobca prevedený na OR PZ v BA II KR PZ v BA a súčasne dňom 30.09.2019
odvolaný z doterajšej funkcie starší referent špecialista Expozitúry Bratislava národnej protidrogovej
jednotky národnej kriminálnej agentúry Prezídia PZ z dôvodu organizačnej zmeny.

42. Po vrátení veci správnemu súdu na základe rozsudku Najvyššieho správneho súdu sp. zn.:
6Ssk/5/28/2023zodňa31.10.2023sisprávnysúdvintenciáchzáväznéhoprávnehonázoruNajvyššieho
správneho súdu Slovenskej republiky vyžiadal od žalovaného znenie Organizačného opatrenia ministra
vnútra Slovenskej republiky č. 13/2019 a opakovane posúdil námietku nepreskúmateľnosti napadnutého
rozhodnutia.

43. Podstata žalobcovej argumentácie spočíva v tom, že v dôsledku vykonaných organizačných zmien
sa nezrušila jeho doterajšia funkcia a nevytvorila sa nová s inou náplňou činnosti, ako to v napadnutom
rozhodnutí uvádza žalovaný, a teda nedošlo k naplneniu dôvodu v zmysle ust. § 35 ods. 1 písm. a)
zákona č. 73/1998 Z. z. na jeho prevedenie na inú funkciu v nadväznosti na definíciu organizačnej zmeny

v ust. § 35 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z.

44. Úlohou správneho súdu bolo preto posúdiť, či napadnuté rozhodnutie obsahuje také zdôvodnenie,
z ktorého je zrejmé, že došlo k naplneniu žalovaným uvedeného zákonného dôvodu na prevedenie
žalobcu, teda že sa žalobcova funkcia skutočne zrušila a vytvorila sa nová s inou náplňou

činnosti. Po preskúmaní odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, administratívneho spisu žalovaného
a prvostupňového orgánu ako aj doloženého Organizačného opatrenia č. 13/2019 správny súd dospel
k záveru, že záver žalovaného o tom, že sa vytvorila nová funkcia s inou náplňou činnosti, nie je možné z
overiť. Zo žiadnych podkladov predložených žalovaným a ani zo samotného odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia nevyplýva, aká nová funkcia a s akou náplňou činnosti sa vytvorila namiesto zrušenej

funkcie žalovaného.

45. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na obsah Organizačného opatrenia č. 13/2019, z ktorého
možno zistiť, ktoré súčasti sa zrušili (napr. Expozitúra Bratislava), ktoré súčasti sa premenovali(napr. Národná protidrogová jednotka) a ktoré súčasti sa zriadili (napr. Obor Bratislava, 1. oddelenie
vyšetrovania, a pod.) s uvedením počtov miest policajtov (pri zrušení -1, pri vytvorení funkcie +1).
Správny súd nespochybňuje, že došlo k zrušeniu funkcie, ktorú do 30.09.2019 žalobca zastával, keďže

došlo k zrušeniu celého útvaru, a ani skutočnosť, že došlo k vytvoreniu nových funkcií. Z uvedeného
organizačného opatrenia sa však nedá vyvodiť, či došlo k vytvoreniu iba takých nových funkcií, ktoré
majú inú náplň činnosti.

46. Definícia organizačnej zmeny, tak ako ju ustanovuje § 35 ods. 2 predpokladá tri situácie. V prvom

prípade zrušenie funkcie bez vytvorenia akejkoľvek novej, v druhom prípade zrušenie funkcie a zároveň
vytvorenie novej funkcie s totožnou náplňou činnosti v odlišnom mieste výkonu a napokon zrušenie
funkcie a vytvorenie novej funkcie v totožnom mieste činnosti, ale s inou náplňou činnosti. Pokiaľ
žalovaný zvolil dôvod preradenia žalobcu spočívajúci vo vytvorení novej funkcie s inou náplňou činnosti,
podľanázorusprávnehosúdu,bolojehopovinnosťouuviesťtakéskutočnostivodôvodnenínapadnutého
rozhodnutia, z ktorých by v žalobcovom prípade takto vymedzený dôvod prevedenia na inú funkciu

v dôsledku organizačných zmien preukázateľne vyplýval.

47. Žalovaný argumentoval tým, že je zrejmé, že rovnaká funkcia ako zastával žalobca sa nevytvorila.
Podľa jeho názoru to vyplýva z porovnania obsahu úloh do 30.09.2019 organizačným poriadkom NAKA
P PZ zverených Expozitúre Bratislava NPJ NAKA P PZ a úloh, ktoré sú odo dňa 01.10.2019 povinné

plniť novozriadené útvary ako aj komparácií popisu činnosti žalobcu do 30.09.2019 a popisov služobnej
činnosti na novozriadených funkciách. Z napadnutého rozhodnutia žalovaného však žiadna konkrétna
komparácia, či už úloh do 30.09.2019 zverených Expozitúre Bratislava NPJ NAKA P PZ a úloh, ktoré
sú odo dňa 01.10.2019 povinné plniť novozriadené útvary, alebo komparácia popisu služobnej činnosti
žalobcu do 30.09.2019 a novozriadených funkcií, nevyplýva. Vzhľadom na to, že ani z administratívneho

spisu žalovaného nie je možné takéto porovnanie vykonať, keďže zo žiadnych podkladov nevyplývajú
zverené úlohy Expozitúre Bratislava do 30.09.2019 ani úlohy zverené novozriadeným útvarom od
01.10.2019 a nevyplýva ani popis služobných činností žalobcu a novovytvorených funkcií, správny súd
potom nemohol overiť reálne naplnenie dôvodu organizačnej zmeny v zmysle § 35 ods. 1 písm. a)
v nadväznosti na § 35 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z.

48.Žalovanýargumentovalajtým,žežalobcazastávalfunkciuspridelenýmčíselnýmkódom charakteru
práce č. 2759, pričom počnúc od 01.10.2019 na celom útvare NAKA P PZ nie je systematizované žiadne
tabuľkové miesto policajta, na ktorom by sa vykonávali činnosti s uvedeným kódom. K uvedenému
správnysúdpoukazujenaPrehľadzmienvtabuľkezloženiapočtov,ktoréžalobcaspolusOrganizačným

opatrením č. 13/2019 zaslal správnemu súdu a z ktorého vyplýva, že funkcie s uvedeným číselným
kódom sa vytvorili napríklad v 1. operatívnom oddelení. Zo samotného označenia funkcie číselným
kódom však nie je zrejmá reálna náplň činnosti príslušnej funkcie, a preto aj v prípade rovnakého či
odlišnéhočíselnéhokódunovovytvorenejfunkcie,jepodľanázorusprávnehosúdupotrebnášpecifikácia
zverených úloh na to, aby bolo možné posúdiť, či sa vytvorila nová funkcia s inou náplňou činnosti.

49. Správny súd sa stotožňuje s právnym názorom žalovaného podporeným ním uvádzanou judikatúrou
súdov, že nasadenie policajta sa prezumuje a vo vzťahu k policajtom nie je potrebné preukazovať
potrebu zmeny v organizačnej štruktúre. Rovnako sa stotožňuje s tým, že z ust. § 35 ods. 1 písm. a)
zákona č. 73/1998 Z. z. nevyplýva povinnosť žalovaného ponúkať príslušníkovi policajného zboru pri

prevedení podľa § 35 ods. 1 písm. a) zákona č. 73/1998 Z. z. inú adekvátnu funkciu a ani sa nevyžaduje
jeho súhlas. Ide o odlišný postup ako v prípade prevedenia v zmysle § 35 ods. 6 zákona č. 73/1998
Z. z na základe žiadosti policajta o prevedenie alebo prevedenie s jeho súhlasom. Správny súd sa
stotožňuje aj s názorom, že v zmysle § 33 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. sa policajt ustanovuje do voľnej
funkcie, na ktorú spĺňa požadované kvalifikačné predpoklady a skutočnosť, že policajt spĺňa kvalifikačné

predpoklady aj na funkciu zaradenú do vyššej platovej triedy neznamená prekážku pre vymenovanie
policajta do funkcie v nižšej platovej triede, na ktorú tiež spĺňa kvalifikačné predpoklady.

50. Uvedené však nič nemení na tom, že v danom prípade podstatnou žalobnou námietkou bolo
nenaplnenie predpokladov prevedenia policajta v zmysle § 35 ods. 1 písm. a) v spojení s § 35

ods. 2 zákona č. 73/19998 Z. z. Naplnenie predpokladov zákonného dôvodu na prevedenie žalobcu,
tak ako ich vymedzil v prvostupňovom rozhodnutí prezident PZ a ako boli prevzaté v napadnutom
rozhodnutí žalovaným (zrušenie funkcie a vytvorenie novej s inou náplňou činnosti), však vzhľadom na
absenciu adekvátneho zdôvodnenia v napadnutom rozhodnutí žalovaného ako aj absenciu podkladovv administratívnom spise nebolo možné zo strany správneho súdu preskúmať. Pre vylúčenie
pochybností správny súd dodáva, že vzhľadom na námietky žalobcu v podanom odvolaní, žalovaný
nemusel dokazovať a vysvetľovať potrebu vykonania organizačnej zmeny. Bolo však jeho povinnosťou

v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviesť také skutočnosti, z ktorých by bolo preukázateľné,
že k organizačnej zmene tak, ako ju definuje ust. § 35 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z., skutočne
došlo. Z uvedeného dôvodu preto správny súd dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného trpí vadou
nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov a je ho potrebné zrušiť v zmysle ust. § 191 ods. 1 písm.
d) SSP.

51. Vychádzajúc zo stabilnej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Najvyššieho správneho
súdu Slovenskej republiky správny súd zdôrazňuje, že skutočnosť, že rozhodnutie je zrozumiteľné pre
orgán, ktorý ho vydal, nepostačuje, lebo rozhodnutie musí byť zrozumiteľné aj pre ostatných účastníkov
konania (napr.: rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 19. októbra 2005, sp. zn. 4 So 226/04,
rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 23. januára 2008, sp. zn. 6 Sžo 46/2007).

52. Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je v zmysle § 191 ods. 6 SSP
orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. V ďalšom konaní bude úlohou žalovaného v novom
rozhodnutí zrozumiteľným spôsobom odôvodniť naplnenie zákonného dôvodu na preradenie žalobcu
v zmysle ust. § 35 ods. 1 písm. a) zákona č. 73/1998 Z. z. v nadväznosti na ust. § 35 ods. 2 zákona

č. 73/1998 Z. z., a to vo vzťahu k obom podmienkam, ktoré toto zákonné ustanovenie obsahuje, teda
nie len vo vzťahu k zrušeniu funkcie zastávanej žalobcom do 30.09.2019, ale aj vo vzťahu k druhej
podmienke, ktorou je vytvorenie novej funkcie s inou náplňou činnosti.
53. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP a v zmysle zásady úspechu v
konaní úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu voči neúspešnému

žalovanému.
54. O trovách kasačného konania rozhodol správny súd s poukazom na právny názor vyjadrený
v rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: 6Ssk/53/2023 v zmysle ktorého
„je v otázke náhrady trov konania kľúčovým konečný výsledok tej-ktorej prejednávanej veci, bez ohľadu
nato,ževistomokamihu,vistejčastikonania,konkrétnyúčastníkkonaniadosiaholzpohľaduvecisamej

čiastkový úspech spočívajúci „iba“ v tom, že na základe podanej kasačnej sťažnosti sa zrušilo napadnuté
rozhodnutie krajského súdu a vec sa vrátila na ďalšie konanie, ktoré následne ďalej pokračovalo...
Za takého stavu potom správny súd je povinný rozhodnúť vo svojom konečnom rozhodnutí o celých
trovách konania, teda aj vrátane trov kasačného konania, v rámci ktorého bolo zrušené predchádzajúce
rozhodnutie.“ Napriek tomu, že v konaní pred kasačným súdom bol úspešný žalovaný, keď dosiahol

zrušenie pôvodného rozsudku Krajského súdu v Bratislave, celkovo v konaní úspech nemal, vzhľadom
na to, že rozhodnutie žalovaného bolo opätovne zrušené. Nárok na náhradu trov konania pred správnym
súdom a pred kasačným súdom tvorí jeden celok, a preto správny súd úspešnému žalobcovi priznal
náhradu dôvodne vynaložených trov konania v plnom rozsahu.
55. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho
doručenia na Správny súd v Bratislave (§ 443 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej
sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). Kasačná sťažnosť nemá odkladný účinok, ak tento
zákon neustanovuje inak (§ 446 ods. 1 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a)
označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (sťažnostné body) a d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP).

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania a osoba zúčastnená na konaní podľa § 41 ods. 2 SSP,
ak bolo rozhodnuté v ich neprospech (§ 442 ods. 1 SSP). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej
sťažnostizastúpenýadvokátomvzmysle§449ods.1SSP.Kasačnásťažnosťainépodaniasťažovateľa

musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, akmá sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje,
vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ide o konania o správnej žalobe podľa § 6
ods. 2 písm. c) a d) SSP, alebo je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 2 SSP).