Rozsudok – Starostlivosť o maloletých… ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, December 8, 2025

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 29P/62/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3825203061
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Štefčík

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2025:3825203061.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

29P/62/2025

Okresný súd Prievidza sudcom JUDr. Petrom Štefčíkom vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa A.
B., nar. XX.XX.XXXX, v súčasnosti bývajúceho u otca, v konaní zastúpeného opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske, dieťa rodičov C. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom D., A. E. XXX/
XX, v konaní zastúpeného JUDr. Martinom Gubkom, advokátom so sídlom v Partizánskom, Hrnčírikova
1/B, evidovaným v zozname advokátov Slovenskej advokátskej komory pod číslom 8087 a F. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom D., C. G. XXX/XX, o zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností, takto

r o z h o d o l :

29P/62/2025
I. Súd mení rozsudok Okresného súdu Partizánske zo dňa 28.02.2011 č.k. 5C/15/2011-27 v časti
o úprave rodičovských práv a povinností k maloletému A. tak, že maloletý A. sa zveruje do osobnej
starostlivosti otca. V ostatných častiach netýkajúcich sa maloletého A. ostáva citovaný rozsudok
nezmenený.

II. Obaja rodičia sú oprávnení a povinní maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok.

III. Matka je povinná prispievať na výživu maloletého sumou 40 € mesačne, nie však menej ako 30%
zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona, vždy k 15. dňu v mesiaci vopred, k rukám otca maloletého, s účinnosťou od
25.06.2025.

IV. Zročné výživné za obdobie od 25.06.2025 do 08.12.2025 vo výške 226,06 € je matka povinná zaplatiť
maloletému k rukám jeho otca v pravidelných mesačných splátkach najmenej po 10 € splatných spolu

s bežným výživným s účinnosťou od doručenia tohto rozsudku s tým, že v prípade nezaplatenia čo i len
jednej splátky zročného výživného riadne a včas nastáva splatnosť celého nezaplateného zročného
výživného.

V. Styk matky s maloletým sa neupravuje.

VI. Žiaden z účastníkov nemá nárok náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

29P/62/2025
1. Otec maloletého sa podaným návrhom domáha zmeny rozsudku bývalého Okresného súdu
Partizánske č.k. 5C/15/2011-27 zo dňa 28.02.2011 tak, že maloletý bude zverený do jeho osobnej
starostlivosti a matka bude prispievať na jeho výživu nevyčíslenou sumou mesačne od augusta. Návrhodôvodnil v podstate tým, že maloletý už dlhodobo býva v jeho domácnosti a on má záujem sa o neho
postarať a zabezpečiť mu rodinnú výchovu a stabilné rodinné prostredie.
2. K návrhu pripojil rodný list maloletého, rozsudok bývalého Okresného súdu Partizánske zo dňa

28.02.2011 vo veci sp. zn. 5C/15/2011 a rozsudok bývalého Okresného súdu Partizánske zo dňa
26.01.2015 vo veci sp. zn. 1P/100/2014.
3. Súd maloletému na zastupovanie v konaní ustanovil opatrovníka Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny
Partizánske a na prejednanie veci nariadil pojednávanie na 20.10.2025.
4. Matka sa na pojednávanie neustanovila, pričom sa ospravedlnila telefonicky s odôvodnením, že má

zdravotné problémy. Žiadala o odročenie pojednávania. Súd pojednávanie podľa § 183 ods. 1 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) odročil
na 08.12.2025. Otec a jeho právny zástupca vzali termín nového pojednávania na vedomie, matka bola
riadne a včas predvolaná.
5. Na pojednávaní dňa 08.12.2025 súd vec prejednal podľa § 180 CSP bez prítomnosti otca, ktorý sa
naň neustanovil a ktorý nežiadal z dôležitých dôvodov o odročenie pojednávania. Vzhľadom k tomu, že

na pojednávaní bol prítomný jeho právny zástupca a vykonané dôkazy boli dostatočné pre posúdenie
skutočného stavu veci, nebolo potrebné pre neúčasť otca pojednávanie odročovať.
6. Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi (§ 204 CSP) a vypočul matku maloletého
(§ 195 CSP). Z vykonaných dôkazov zistil pre potreby rozhodnutia vo veci nasledujúci skutkový stav:
7. Z rodného listu na čísle listu spisu (ďalej len „č.l.“) 2 vyplýva, že maloletý sa narodil dňa XX.XX.XXXX,

jeho otcom je C. B. a matkou F. B..
8.Zlustráciínač.l.18vyplýva,žeotecmaloletéhoježenatý.Máspoluštyrideti,zktorýchdvesúplnoleté.
Matka maloletého je rozvedená, má spolu 5 detí, z toho dve plnoleté. Rodičia maloletého majú rôzne
adresy pobytu. V Sociálnej poisťovni je otec maloletého evidovaný ako samostatne zárobkovo činná
osoba. Nie je evidovaný ako poberateľ žiadnych dávok vyplácaných Sociálnou poisťovňou. Matka nie je

evidovaná ani ako zamestnanec, ani ako samostatnej zárobkovo činná osoba, ani ako poberateľ dávok.
9. Zo správ Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske na č.l. 31 a 35 vyplýva, že matka
maloletého je poberateľkou prídavku na tri deti spolu vo výške 180 € mesačne. Nie je evidovaná
ako osoba s ťažkým zdravotným postihnutím. Je evidovaná ako poberateľka peňažného príspevku na
opatrovanie osoby s ťažkým zdravotným postihnutím. Peňažný príspevok je jej vyplácaný mesačne od

septembra 2019, aktuálne od 01.07.2025 v sume 863,50 €.
10. Z daňového priznania na č.l. 40 vyplýva, že v zdaňovacom období roku 2023 bol čistý zdaniteľný
príjem otca 17 173,20 € a daňová povinnosť na zaplatenie vo výške 157,56 €.
11. Z daňového priznania na čl. 49 vyplýva, že v zdaňovacom období roku 2024 bol čistý zdaniteľný
príjem otca 19 124,92 € a daňová povinnosť na zaplatenie vo výške 341,77 €.

12. Z prehľadu príjmov a výdavkov na č.l. 69 a 70 vyplýva, že matka uviedla výdavky na bývanie 625
€, na stravu 500 €, na oblečenie a obuv 200 až 300 €, na drogériu a kozmetiku 100 €, na internet 10
€ a televíziu 120 € mesačne. Výdavky na maloletého neuviedla žiadne. Otec uviedol príjmy 2 500 €
a výdavky na bývanie 300 €, na stravu 200 €, na pôžičku 250 €, úver 600 €, sporenie 50 €, poistenie
100 €, oblečenie a obuv 30 €, drogéria a kozmetika 10 €, pohonné hmoty 20 €, mobil 50 €, lieky 10 €

mesačne. Výdavky na maloletého vyčíslil na 145 €, a to ZRPŠ 25 € ročne, strava v škole 10 € mesačne,
oblečenie a obuv 20 €, drogéria a kozmetika 10 €, krúžky 10 €, poistenie 20 €, sporenie 20 €, vreckové
10 € a mobil 20 € mesačne.
13. Podľa záznamu z prvého stretnutia rodičov na č.l. 71 by matka bola rada, keby bol maloletý
v striedavej starostlivosti oboch rodičov, ktorú by vykonávali podľa pracovných povinností otca. Ak

by bolo rozhodnuté o zverení maloletého do osobnej starostlivosti otca, navrhuje platiť výživné 40 €
mesačne. Maloletý bol v septembri v domácnosti otca už 3 mesiace, k matke chodil na návštevy. Bol
u nej na víkend s prespatím. Matka si s maloletým telefonuje a píše správy. Odkedy je maloletý u neho
v domácnosti, otec matke výživné neplatí. Maloletý navštevuje druhý ročník SOŠ techniky a služieb
Topoľčany, odbor elektrikár. Má dobrý zdravotný stav, navštevuje alergiologickú a očnú ambulanciu, má

okuliare na čítanie.
14. Podľa správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske na č.l. 74 je maloletý študentom
strednej školy. Vo voľnom čase sa venuje futbalu. Zdravotný stav má dobrý. Pri neformálnom rozhovore
uviedol, že sa presťahoval k otcovi, kde je spokojný. Má tam väčšie súkromie a dobre vychádza s jeho
manželkou, s ktorou si vytvoril dobrý vzťah. Postará sa o neho, keď je otec preč (pracuje v zahraničí).

S matkou sa navštevuje a občas od nej dostáva vreckové 5 až 10 eur. Kým býval u matky, nemal dobrý
vzťah s jej partnerom. Svoje stretávanie s matkou nechce upravovať. Matka poberá peňažný príspevok
na opatrovanie v sume 863,50 € a prídavok na dieťa 180 € mesačne. Spolu s dvomi maloletými deťmi
a ich otcom a svojím bratom bývajú v prenajatom 3-izbovom byte, kde sa spoločne podieľajú na úhradevýdavkov s bývaním 625 € mesačne, internet a televízia 120 € mesačne. Matka s návrhom nesúhlasila,
lebo otec pracuje v zahraničí. Ak by bol maloletý zverený do jeho starostlivosti, navrhuje výživné sumou
40 € mesačne a styk s maloletým neupravovať. Otec maloletého pracuje v stavebníctve ako živnostník.

Pracuje v Nemecku. Má príjem od 3 000 € do 4 000 € mesačne. Spolu s manželkou a ich synom býva
v 5-izbovom rodinnom dome. Má výdavky na plyn 170 € mesačne, elektrinu 70 € mesačne, vodu 40 €
mesačne, hypotekárny úver 400 € mesačne, poistenie úveru 50 € mesačne, poistenie domu 80 € ročne,
komunálny odpad a daň 600 € ročne, životné poistenie 90 € mesačne, poistenie pre maloletého 30 €
mesačne. So starostlivosťou o maloletého mu pomáha manželka, ktorá súhlasí so zmenou zverenia

maloletého do starostlivosti otca. Výživné navrhuje matke určiť vo výške 40 € mesačne, stretávanie
matky s maloletým nie je potrebné upravovať.
15. Z obsahu pripojeného spisu tunajšieho súdu spisová značka PE-5C/15/2011, najmä z rozsudku na
č.l.27vyplýva,žemanželstvorodičovmaloletéhobolorozvedené,pričomrozsudokorozvodenadobudol
právoplatnosť 02.04.2011. Maloletý bol zverený do osobnej starostlivosti matky a otcovi bola určená
vyživovacia povinnosť k nemu. Styk otca s maloletým upravený nebol.

16. Matka na pojednávaní k veci uviedla, že by chcela striedavú osobnú starostlivosť, lebo pokým
chce navrhovateľ syna do osobnej starostlivosti, musí ostať žiť na Slovensku. Nesúhlasí s tým, aby ho
vychovávala macocha, lebo pije. Pije aj navrhovateľ aj jeho manželka. Na otázku súdu, odkiaľ to vie,
uviedla, že sa dopočula. U nej od rozvodu nedošlo k žiadnej zmene. Maloletý s ňou nebýva v spoločnej
domácnosti od apríla 2025. Býva u otca, lebo sa tak rozhodol a je manipulovateľný. Manipuluje ho

manželka otca. Napríklad mu rozprávala, že ho chce (matka) len pre peniaze, povedal jej to sám
maloletý. Ona si myslí, že maloletý by chcel bývať u otca, ale povedal jej, že by chcel bývať sám a že
by chcel, aby s ním bývala ona a jeho súrodenci. Na otázku, čo od apríla 2025 urobila preto, aby sa
maloletý vrátil do jej domácnosti, neodpovedala. Poukázala na to, že sú spolu každý víkend, každý deň si
volajú. Ona na neho nebude tlačiť. S otcom maloletého, od kedy podal návrh, nekomunikuje. Dovtedy si

aj volali, aj písali, aj sa stretli. Nevie, prečo maloletý odišiel k otcovi. Ona býva (v Partizánskom) na Malej
okružnej v 3-izbovom byte s bratom, s C. H. a s dvomi deťmi, ktoré má spoločne s C. H.. V obývačke
spáva ona s C. H., deti majú spoločnú izbu a ešte má zvlášť izbu brat. Maloletý A. má v byte posteľ, stôl
a zázemie. Vzťah maloletého s jej partnerom je dobrý, keď sa stretnú, tak sa porozprávajú. Jej partner
pracuje ako murár na Slovensku. Maloletý naposledy prespal u matky pred mesiacom. Stále rozpráva,

že príde, ale nepríde. V byte bývajú v podnájme. Brat, ktorý s nimi býva, je dospelý, zamestnaný. Matka
opatruje svoju dcéru. Iný príjem okrem príspevku a prídavkov nemá. Otcovi na výživné odkedy u neho
maloletý býva nedala nič. Maloletému dáva na jeho účet prídavky na dieťa. Účet vytvoril maloletému
jeho otec, peniaze z účtu si vie maloletý vyberať. Nevie si vysvetliť tvrdenie maloletého, že pokiaľ býval
u matky, nemal dobrý vzťah s jej partnerom. Maloletý požiadal jej partera, aby mu našiel prácu, že by

spolu chodili do práce. Maloletému sa v škole darí dobre, ona stále chodí na Edupage, nie je problém so
známkami ani so správaním. Študovať má tri roky. Uvažuje, že si potom dorobí maturitu. Potom by chcel
ísť s otcom do Nemecka. Teraz má prax, praxuje tu v meste. Keď má prax, chodieva k nej na obedy.
Odkedy je u otca, vzťah k matke nezmenil. Len si myslí, že otcova manželka bráni maloletému ísť k
nej. Myslí si to podľa toho, čo jej povedal naposledy. Aj predtým jej kadečo rozprával o nej. Tvrdenie

maloletého, že sa u otca cíti dobre a má s manželkou otca dobrý vzťah, matka nevedela vysvetliť. Matka
uviedla, že chce striedavú osobnú starostlivosť v týždňových intervaloch. Nevedela vysvetliť, prečo by
jej v takom prípade už nevadilo, ak by bol v jednom týždni maloletý s manželkou otca. Uviedla, že by
mala súdom určené, aby umožnila, aby maloletý chodil k matke. Vôľu maloletého by akceptovala, ak by
mal osemnásť rokov. Nevedela vysvetliť aký je rozdiel v jeho prejavenej vôli, keď má sedemnásť a pol

roka a keby mal osemnásť rokov. Jej maloletý chýba, tak nech bude u nej. Ona nenavrhuje ponechanie
súčasnej formy starostlivosti, navrhuje striedavú starostlivosť. Myslí si, že to otec robí len kvôli peniazom.
Pre prípad striedavej osobnej starostlivosti nenavrhuje určiť výživné na maloletého. Chcela by, aby bol
u otca, keď je doma z Nemecka. Nevie, ako často chodí otec domov. Podľa jeho právneho zástupcu
prichádza na víkendy. Ak by bol maloletý zverený do starostlivosti otca, je schopná platiť minimálne

výživné. Styk s maloletým pre taký prípad napokon nenavrhla upraviť.
17. Kolízny opatrovník navrhol návrhu otca vyhovieť s poukazom na vyjadrenie samotného maloletého
a na to, že starostlivosť otca o neho prebieha už od apríla 2025. Maloletý v škole prosperuje
a starostlivosť otca mu vyhovuje. Matku navrhli zaviazať prispievať na výživu maloletého s prihliadnutím
na vek a opodstatnené potreby a zárobkové možnosti a schopnosti oboch rodičov.

18. Pri rozhodovaní súd aplikoval nasledujúce právne predpisy:
18.1. Podľa čl. 5 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZR“) záujem
maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú.
Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivostio dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c)
ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia
so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa

zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity
osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj
schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému
pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a
s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa,

ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.
18.2. Podľa § 36 ods. 1 ZR rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť
o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť
výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej
starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže
upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

18.3. Podľa § 24 ods. 1 ZR v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa,
súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä
určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, do striedavej osobnej
starostlivosti obidvoch rodičov, alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, kto ho bude zastupovať
a spravovať jeho majetok. Súd súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do

osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
18.4. Podľa § 24 ods. 3 ZR ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú
starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej
starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto zaistené potreby dieťaťa. Ak
so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či

bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
18.5. Podľa § 24 ods. 5 ZR súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo
pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k
obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové
potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a

starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu
a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
18.6. Podľa § 25 ods. 2 ZR ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku
1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu

styku žiadajú neupraviť.
18.7. Podľa § 26 ZR ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone
rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
18.8. Podľa § 62 ods. 1 ZR plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť,
ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

18.9. Podľa § 62 ods. 2 ZR obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,
možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
18.10. Podľa § 62 ods. 3 ZR každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery
je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného
minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

18.11. Podľa § 62 ods. 4 ZR pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov
a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov
o domácnosť.
18.12. Podľa § 62 ods. 5 ZR výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností,
možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča,

ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
18.13.Podľa§65ods.1ZRakrodičiamaloletéhodieťaťaspolunežijú,súdupravírozsahichvyživovacej
povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
18.14. Podľa § 75 ods. 1 ZR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové

pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.18.15. Podľa § 76 ods. 1 ZR výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné
vždy na mesiac dopredu.
18.16.Podľa§77ods.1ZRprávonavýživnésanepremlčuje.Možnohovšakpriznaťlenododňazačatia

súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo
dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
19. Súd na základe výsledkov vykonaného dokazovania, po ich zhodnotení a po aplikácii citovaných
právnych predpisov dospel k nasledujúcim záverom.
19.1. Rodičia maloletého nežijú v spoločnej domácnosti, na realizácii rodičovských práv a povinností

k maloletému sa nedohodli. Preto musí o tejto otázke rozhodnúť súd. Maloletý bol pôvodne rozsudkom
Okresného súdu Partizánske zo dňa 28.02.2011 č.k. 5C/15/2011-27 zverený do osobnej starostlivosti
matky. Odvtedy však došlo k podstatnej zmene, ktorá má vplyv na výkon rodičovských práv a povinností.
19.2. Maloletý je od apríla 2025 v stálej osobnej starostlivosti otca. K otcovi odišiel z vlastnej vôle,
matka dôvod nevedela vysvetliť. Matka neurobila žiaden právny úkon smerujúci k návratu maloletého
do jej domácnosti. V starostlivosti otca o maloletého nebol zistený žiaden závažný nedostatok. Hoci otec

pracuje v zahraničí, v čase jeho neprítomnosti zabezpečuje starostlivosť o maloletého jeho manželka.
Maloletý s takýmto stavom prejavil spokojnosť, chce byť zverený do osobnej starostlivosti otca. Maloletý
nemá v súvislosti s pobytom u otca žiadne problémy, zdravotne je v poriadku a ani v škole nemá žiaden
problém. Je evidentné, že obaja rodičia sú schopní sa o maloletého postarať.
19.3. Matka navrhla, aby bol zverený do striedavej osobnej starostlivosti, súd preto musel skúmať, či ide

o najvhodnejšiu starostlivosť o maloletého. Dospel pritom k negatívnemu záveru. Jednak starostlivosť
otca o maloletého je riadna, maloletý netrpí žiadnym nedostatkom. Nikto mu nebráni byť v každodennom
kontakte s matkou. Maloletý sa sám rozhodol zotrvať v starostlivosti otca. Vzhľadom k jeho veku
blízkemu veku dospelého súd považuje jeho vôľu za jeden z rozhodujúcich faktorov pre rozhodnutie
o zmene formy starostlivosti o neho. Na vôľu maloletého má súd prihliadať vždy. Ak ide o maloletého,

ktorý aj vzhľadom k svojmu veku je dostatočne rozumovo vyspelý, je potrebné na túto vôľu prihliadať
vo väčšej miere. S prihliadnutím na vyjadrenie maloletého preto súd nepovažuje striedavú osobnú
starostlivosť za najlepšiu formu starostlivosti o neho.
19.4. Výlučne len vôľa maloletého nie je však dôvodom na rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských
práv a povinností. Prvoradým kritériom je, tak ako v iných konaniach tohto druhu, najlepší záujem

maloletéhodieťaťa.Vtomtoprípadejemaloletývstarostlivostiotcaužodapríla2025.Darísamuvškole,
jeho vzťah s matkou sa nezhoršil. Zdravotné problémy zásadného charakteru nemá. Matka až doteraz
akceptovala jeho rozhodnutie bývať u otca. Je evidentné, že osobná starostlivosť otca o maloletého
je už dlhodobá, u otca je už fakticky osem mesiacov. Nebol zistený žiaden dôvod túto faktickú formu
starostlivosti meniť.

19.5. Z uvedených dôvodov súd rozhodol tak, že zmenil pôvodný rozsudok o úprave rodičovských práv
a povinností k maloletému a maloletého zveril do osobnej starostlivosti otca. Keďže obaja rodičia sú
plne spôsobilí na právne úkony a u žiadneho z nich nebol zistený žiaden dôvod na obmedzenie ich
rodičovských práv a povinností vo vzťahu k zastupovaniu maloletého a spravovaniu jeho majetku, súd
určil, že ho obaja budú zastupovať a spravovať jeho majetok.

19.6. Keďže došlo k zvereniu maloletého do osobnej starostlivosti otca, matka je povinná prispievať
na jeho výživu určeným výživným. Matka nie je zamestnaná, sústavne sa stará o svoju dcéru. V tejto
súvislosti poberá štátny príspevok. Okrem toho má už len príjem z prídavkov na dieťa, ktorý jej však
v súvislosti s týmto rozhodnutím bude znížený. Nevlastní žiadny nehnuteľný majetok. Jej sociálne
pomery jej umožňujú platiť výživné len v pomerne nízkej výške. Hoci sú odôvodnené potreby maloletého

vyššie, otec uvádza výdavky na neho vo výške 145 € mesačne, nie je v možnostiach a schopnostiach
matky platiť na neho výživné zodpovedajúce celým odôvodneným potrebám. Sama uviedla, že v prípade
rozhodnutia o zverení maloletého do osobnej starostlivosti otca, je schopná platiť výživné 40 € mesačne.
Súd sa s týmto postojom matky stotožnil a výživné určil práve vo výške 40 € mesačne. Prihliadal nielen
na príjmy matky, ale aj na jej ďalšie dve vyživovacie povinnosti, ktoré je povinná si plniť. Zároveň súd

prihliadal aj na výrazne lepšie majetkové pomery a príjmy otca, ktoré mu umožňujú aj napriek tomu,
že bude mať maloletého vo svojej osobnej starostlivosti, prispievať na úhradu výdavkov maloletého
nepokrytých súdom určeným výživným.
19.7. Vzhľadom k tomu, že určené výživné sa približuje k minimálnemu zákonnému výživnému, súd
stanovil pre prípad zvýšenia minimálneho zákonného výživného, že matka je za každých okolností

povinná platiť výživné aspoň v tejto minimálnej výške podľa § 62 ods. 3 ZR.
19.8. Splatnosť výživného súd určil k polovici mesiaca s tým, že podľa Zákona o rodine je výživné
splatné na mesiac vopred. Platobným miestom je otec maloletého, ktorý bude zabezpečovať sústavnú
osobnú starostlivosť o neho. Účinnosť súd určil od 25.06.2025, už v tom čase bol maloletý vo faktickejosobnej starostlivosti otca a už vtedy boli pomery, z ktorých súd vychádzal (osobné a majetkové pomery
účastníkov) také, ako v čase vyhlásenia tohto rozsudku. Na spätné určenie výživného za obdobie pred
začatím tohto konania žiaden dôležitý dôvod hodný osobitného zreteľa zistený nebol.

19.9. Keďže bolo výživné určené za obdobie od 25.06.2025, v čase vyhlásenia tohto rozsudku je už časť
výživného splatná. Matka podľa vlastného vyjadrenia otcovi na výživné pre maloletého neprispievala.
Výška dlžného výživného je 226,06 € a súd ho vypočítal ako výživné za 6 dní mesiaca jún, 14 dní
mesiaca júl a ako výživné splatné 15.07., 15.08., 15.09., 15.10. a 15.11. Výpočet je teda nasledovný: 6
dní x 40 € / 30 dní + 14 dní x 40 € / 31 dní + 5 x 40 € = 8 € + 18,06 € + 200 € = 226,06 €. Vzhľadom

k príjmom a majetkovým pomerom matky, najmä s prihliadnutím na ďalšie dve vyživovacie povinnosti
a starostlivosť o ťažko zdravotne postihnuté dieťa súd umožnil matke výživné splácať v pravidelných
mesačných splátkach, ktorých výšku určil tak, aby bolo dlžné výživné zaplatené najneskôr do dvoch
rokov od doručenia rozsudku matke. Splátky splatného výživného bude povinná platiť spolu so splátkami
bežného výživného, pričom ich výška je určená ako minimálna výška, teda v prípade, ak zaplatí vyššiu
splátku, dôjde k skoršiemu splateniu celého jej dlhu. Na ochranu maloletého súd ustanovil stratu výhody

splátok pre matku pre prípad nezaplatenia čo i len jednej splátky riadne a včas. Povinnosť začať splácať
súd viazal na doručenie rozsudku, pretože rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením (§ 44 zákona
č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „CMP“)).
O splatnosti dlžného zvýšeného výživného v splátkach a o strate výhody splátok v prípade neplatenia
súd rozhodol podľa § 232 ods. 3, ods. 4 CSP.

19.10. Styk matky s maloletým nebolo potrebné upravovať, pretože to rodičia, maloletý ani kolízny
opatrovník nežiadali (§ 25 ods. 2 ZR).
20. Osobitne súd považuje za potrebné venovať sa niektorým zo skutkových tvrdení matky. Jej tvrdenie,
že manželka otca alebo otec pijú, nie je podložené žiadnym dôkazom. Vykonaným dokazovaním nebolo
zistené žiadne zanedbanie maloletého, práve naopak, maloletý prospieva, v škole sa mu darí. Ak

by bol v rodine otca ohrozený, je podľa súdu nepochopiteľné, že by matka neurobila žiaden úkon
smerujúci k odňatiu maloletého zo starostlivosti otca, keďže titul v podobe súdneho rozhodnutia na to
má. Rovnako nepochopiteľný by bol aj jej návrh na jeho zverenie do striedavej osobnej starostlivosti
v týždňových intervaloch. Jej tvrdenie preto súd považuje len za účelové, vedené snahou podporiť svoj
návrh na zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti. Rovnako účelové je aj jej tvrdenie, že

maloletého manipuluje otcova manželka. Je pochopiteľné, ak sa matke nepáči vyjadrenie maloletého,
že má s manželkou svojho otca dobrý vzťah. Maloletý sa však vyjadril celkom jednoznačne a vzhľadom
k svojmu veku blízkemu veku dospelého je potrebné jeho vyjadreniu prikladať veľkú váhu. Nelogické
je vysvetlenie matky, že otec podal návrh z finančných dôvodov. Zabezpečovanie osobnej starostlivosti
o maloletého si vyžiada totiž podstatne vyššie výdavky ako je súdom určená (a oboma účastníkmi

navrhnutá) výška výživného. Otec bude aj po zverení maloletého do svojej osobnej starostlivosti platiť
na úhradu jeho výdavkov podstatne vyššiu sumu ako matka. Súd nesúhlasí s tvrdením matky, že
by maloletého mala vychovávať „macocha“. Matka sama uviedla, že je s maloletým v každodennom
kontakte, na jeho výchovu teda stále môže mať výrazný a nezanedbateľný vplyv. Aj keď sa podľa § 30
ods. 2 na výchove maloletého bude podieľať aj manželka jeho otca, v prvom rade budú maloletého stále

vychovávať rodičia, a to podľa § 30 ods. 1 ZR. Je však potrebné pripomenúť aj tú skutočnosť, že vo
veku 17 a pol roka už veľký priestor pre ďalšiu výchovu maloletého neostáva.
21. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.
22. Podľa § 55 CMP súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti

prípadu spravodlivé.
23. Podľa § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd
len na návrh.
24. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 a § 55 CMP. Keďže nebol zistený žiadny spravodlivý
dôvod niektorému z účastníkov priznať nárok na ich náhradu, súd žiadnemu z účastníkov nárok na

náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

29P/62/2025
Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na súde, ktorý ho vydal.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, uvedenie spisovej značky) uvedie, proti ktorému rozhodnutiusmeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má uvedenú vadu, ak táto vada mala vplyv
na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav

veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno
uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

Ak povinný dobrovoľne nesplní povinnosť, ktorú mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola
upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu
k maloletému, oprávnený môže podať návrh na výkon rozhodnutia podľa ustanovení § 370 a nasl.
Civilného mimosporového poriadku. Súd v prípade výkonu rozhodnutia môže odňať maloletého tomu,
u koho podľa rozhodnutia nemá byť, a postará sa o jeho odovzdanie tomu, komu bol podľa rozhodnutia

zverený, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo
tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať.