Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, November 19, 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 6Sf/51/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0824100699
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Kochan Morová
ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:0824100699.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Kochan
Morovej a členov senátu Mgr. Andreja Maukša a JUDr. Aleny Majerovej, v právnej veci žalobcu: AGAT
SK, s.r.o., so sídlom Bratislavská 431/45, 010 01 Žilina, IČO: 44 297 114, zast.: Prosman a Pavlovič
advokátska kancelária, s.r.o., Hlavná 31, 917 01 Trnava, IČO: 36 865 281, proti žalovanému: Finančné
riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie

zákonnosti rozhodnutí žalovaného č. 101848298/2024 zo dňa 28.06.2024, č. 101845244/2024 zo
dňa 28.06.2024, č. 101847008/2024 zo dňa 28.06.2024, č. 101844893/2024 zo dňa 28.06.2024, č.
101848039/2024 zo dňa 28.06.2024, č. 101847313/2024 zo dňa 28.06.2024, č. 101847507/2024 zo
dňa 28.06.2024, č. 101846813/2024 zo dňa 28.06.2024, č. 101845708/2024 zo dňa 28.06.2024, č.
101848512/2024 zo dňa 28.06.2024, č. 101847833/2024 zo dňa 28.06.2024 a č. 101848615/2024 zo
dňa 28.06.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101848298/2024 zo dňa

28.06.2024 zamieta.

II. Žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101845244/2024 zo dňa
28.06.2024 zamieta.

III. Žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101847008/2024 zo dňa

28.06.2024 zamieta.

IV. Žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101844893/2024 zo dňa
28.06.2024 zamieta.

V. Žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101848039/2024 zo dňa
28.06.2024 zamieta.

VI. Žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101847313/2024 zo dňa
28.06.2024 zamieta.

VII. Žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101847507/2024 zo dňa
28.06.2024 zamieta.

VIII. Žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101846813/2024 zo dňa
28.06.2024 zamieta.

IX. Žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101845708/2024 zo dňa
28.06.2024 zamieta.

X. Žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101848512/2024 zo dňa

28.06.2024 zamieta.XI. Žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101847833/2024 zo dňa
28.06.2024 zamieta.

XII. Žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101848615/2024 zo
dňa 28.06.2024 zamieta.

XIII. Žalobcovi ani žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konania a napadnuté rozhodnutia

1. Daňový úrad Žilina, pobočka Čadca (ďalej len „správca dane“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu
dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) za zdaňovacie obdobia január až december 2019. O výsledku
daňovej kontroly vyhotovil správca dane protokol č. 102549763/2022 zo dňa 14. 09. 2022

(ďalej len „protokol“), ktorého súčasťou bola výzva na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v daňovej
kontrole. V poradí prvými rozhodnutiami správca dane nepriznal žalobcovi právo na odpočítanie DPH
z dôvodu, že hodnoverným spôsobom nepreukázal, že nakúpené tovary (pohonné látky) deklarované
spornými výdavkovými pokladničnými dokladmi, boli žalobcom prijaté a použité na účely uskutočňovania
svojich zdaniteľných plnení, t.j. nebola preukázaná priama a bezprostredná súvislosť s fakturovanými

službami. Žalovaný v poradí prvé rozhodnutia správcu dane zrušil a veci mu vrátil na ďalšie konanie
a rozhodnutie s tým, že správca dane v ďalšom konaní opakovane posúdi skutkový stav, prípadne
doplní dokazovanie, veci znovu právne posúdi a vo veciach o deklarovanom nároku na odpočítanie
dane rozhodne.

2. Následne správca dane vo vyrubovacom konaní vydal rozhodnutie č. 100467576/2024 z 01. 02. 2024,
ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 1.794,70 Eur na DPH za zdaňovacie obdobie január 2019
(ďalej len „prvostupňové rozhodnutie 1“); č. 100467853/2024 z 01. 02. 2024, ktorým vyrubil rozdiel dane
v sume 2.008,98 Eur na DPH za zdaňovacie obdobie február 2019 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie
2“); č. 100468362/2024 z 01. 02. 2024, ktorým vyrubil rozdiel dane v sume 1.021,75 Eur na DPH za

zdaňovacie obdobie marec 2019 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie 3“); č. 100469140/2024 z 01.
02. 2024, ktorým vyrubil rozdiel dane v sume 1.034,83 Eur na DPH za zdaňovacie obdobie apríl 2019
(ďalej len „prvostupňové rozhodnutie 4“); č. 100470896/2024 z 01. 02. 2024, ktorým vyrubil rozdiel dane
v sume 904,56 Eur na DPH za zdaňovacie obdobie máj 2019 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie
5“); č. 100471553/2024 z 01. 02. 2024, ktorým vyrubil rozdiel dane v sume 1.902,59 Eur na DPH za

zdaňovacie obdobie jún 2019 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie 6“); č. 100479654/2024 z 02. 02.
2024, ktorým vyrubil rozdiel dane v sume 795,08 Eur na DPH za zdaňovacie obdobie júl 2019 (ďalej len
„prvostupňové rozhodnutie 7“); č. 100480604/2024 z 02. 02. 2024, ktorým vyrubil rozdiel dane v sume
1.045,19 Eur na DPH za zdaňovacie obdobie august 2019 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie 8“); č.
100481525/2024 z 02. 02. 2024, ktorým vyrubil rozdiel dane v sume 368,32 Eur na DPH za zdaňovacie

obdobie september 2019 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie 9“); č. 100482394/2024 z 02. 02. 2024,
ktorým vyrubil rozdiel dane v sume 1.257,33 Eur na DPH za zdaňovacie obdobie október 2019 (ďalej len
„prvostupňové rozhodnutie 10“); č. 100482728/2024 z 02. 02. 2024, ktorým vyrubil rozdiel dane v sume
693,18 Eur na DPH za zdaňovacie obdobie november 2019 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie 11“) a
č. 100483062/2024 z 02. 02. 2024, ktorým vyrubil rozdiel dane v sume 224,11 Eur na DPH za zdaňovacie

obdobie december 2019 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie 12“) (všetky označené rozhodnutia spolu
ďalej len „prvostupňové rozhodnutia“). Správca dane prvostupňovými rozhodnutiami opätovne neuznal
žalobcovi právo na odpočítanie DPH z dôvodu, že žalobcom a ani rozsiahlym dokazovaním správcu
dane nebolo preukázané, že pohonné látky nadobudol tak, ako to deklaroval počas daňovej kontroly a
vyrubovacieho konania. Správca dane uviedol, že zo strany žalobcu došlo k porušeniu §

49 ods. 1 a 2 nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty
v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“) a nebolo preukázané, keďže ide o vystavené
zjednodušené daňové doklady, že tento tovar bol žalobcovi dodaný.

3. V odôvodnení prvostupňových rozhodnutí správca dane na základe vykonaného dokazovania ustálil,

že žalobca nemohol nakúpiť pohonné hmoty - motorovú naftu v hotovosti z nasledovných dôvodov:- motorové vozidlá sa v čase nákupu nachádzali mimo územia Slovenskej republiky (podľa knihy
jázd zo zariadenia GPS, podľa výpisu z mýtneho systému a zo záznamov o prevádzke vozidla),
prípadne sa nenachádzali na vymedzenom úseku ciest a na čerpacích staniciach, kde boli doklady

o predaji pohonných hmôt vyhotovené; - v účtovníctve predloženom Colnému úradu Žilina žalobca
uviedol iné zaúčtovanie výdavkových pokladničných dokladov (ďalej len „VPD“) o nákupe pohonných
hmôt, správcovi dane – daňovému úradu predložil iné doklady; - žalobca nezahrnul do účtovníctva
predloženého správcovi dane doklady o nákupe pohonných hmôt, o ktorých tvrdil Colnému úradu Žilina,
že ich nakúpil, ale k výkonu daňovej kontroly DPH ich už správcovi dane nepredložil (doklady IB

RENTAL, s.r.o.); - ostatné doklady uvedené na zozname predloženom Colnému úradu Žilina zaúčtoval
podľa pokladničnej knihy pod inými výdavkovými pokladničnými dokladmi; - na záznamoch o prevádzke
vozidiel (stasky) predložených Colnému úradu Žilina k výkonu daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie
2019 neboli zaznamenané žiadne červené zápisy o nákupe pohonných hmôt, ktoré sa nachádzajú na
záznamochoprevádzkevozidielpredloženýchdaňovémuúradukukontrolezatotozdaňovacieobdobie;
- je nereálne, aby motorová nafta v množstve uvedenom na doklade z registračnej pokladnice, ktorá

mala byť nakúpená do barelov, bola aj skutočne prečerpaná do nádrže motorového vozidla v takom
istom množstve na stotiny litra; - nebola predložená žiadna evidencia o tom, koľko pohonných hmôt
bolo nakúpených do barelov a v akom množstve boli následne prečerpané do jednotlivých motorových
vozidiel; - nebola predložená evidencia jázd motorového vozidla A. XXXXX, na ktorom bola
podľa žalobcu umiestnená tisíclitrová nádoba – barel, do ktorého mala byť motorová nafta nakupovaná,

a to ani na základe viacerých výziev; - snímacím zariadením pre kontrolu elektronických diaľničných
známok umiestnených na diaľniciach a rýchlostných cestách nebol v roku 2019 zaznamenaný výskyt
motorového vozidla s evidenčným číslom A. XXXXX, i keď niektoré doklady z registračných pokladníc o
nákupe motorovej nafty preukazujú, že boli vyhotovené práve na čerpacích staniciach nachádzajúcich
sa v bezprostrednej blízkosti diaľnice; - žalobca upravoval údaje o nákupe motorovej nafty v účtovníctve.

4. Na základe odvolaní podaných žalobcom žalovaný rozhodnutiami vydanými dňa 28. 06. 2024
prvostupňové rozhodnutia potvrdil, a to prvostupňové rozhodnutie 1 rozhodnutím č. 101844893/2024
(ďalej len „napadnuté rozhodnutie 1“), prvostupňové rozhodnutie 2 rozhodnutím č. 101845244/2024
(ďalej len „napadnuté rozhodnutie 2“), prvostupňové rozhodnutie 3 rozhodnutím č. 101845708/2024

(ďalej len „napadnuté rozhodnutie 3“), prvostupňové rozhodnutie 4 rozhodnutím č. 101846813/2024
(ďalej len „napadnuté rozhodnutie 4“), prvostupňové rozhodnutie 5 rozhodnutím č. 101847008/2024
(ďalej len „napadnuté rozhodnutie 5“), prvostupňové rozhodnutie 6 rozhodnutím č. 101847313/2024
(ďalej len „napadnuté rozhodnutie 6“), prvostupňové rozhodnutie 7 rozhodnutím č.
101847507/2024 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie 7“), prvostupňové rozhodnutie 8 rozhodnutím č.

101847833/2024 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie 8“), prvostupňové rozhodnutie 9 rozhodnutím č.
101848039/2024 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie 9“), prvostupňové rozhodnutie 10 rozhodnutím č.
101848298/2024 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie 10“), prvostupňové rozhodnutie 11 rozhodnutím č.
101848512/2024 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie 11“), prvostupňové rozhodnutie 12 rozhodnutím č.
101848615/2024 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie 12“) (všetky označené rozhodnutia spolu ďalej len

„napadnuté rozhodnutia“).

5. V odôvodneniach napadnutých rozhodnutí žalovaný uviedol, že z prvostupňových rozhodnutí
vyplýva, že dôvodom zamietnutia práva na odpočítanie DPH bolo, že žalobca nepreukázal obstaranie
pohonných hmôt zo sporných dokladov, ich prepravu, skladovanie, čerpanie a použitie. Žalovaný

uviedol, že odpočítanie DPH je viazané na preukázanie vecných podmienok pre odpočítanie DPH
uvedených v § 49 zákona o DPH a formálnych podmienok uvedených v ustanovení § 51 zákona o DPH.
Z administratívneho spisu považoval žalovaný za nesporné, že správca dane vykonal dokazovanie
zamerané na obstaranie a použitie motorovej nafty, resp. AdBlue. Vykonaným dokazovaním
správca dane zistil, že vozidlo A. B., na ktorom sa vozili nakúpené pohonné hmoty do cisterny

umiestnenej v priestoroch žalobcu, resp. z ktorého boli prečerpávané do kamiónov, nebolo zachytené
na vymedzených úsekoch a rýchlostných cestách. Žalobca nepredložil správcovi dane evidenciu
čerpania pohonných hmôt z dodávkovej cisterny, resp. vozidla A. XXXXX do motorových vozidiel,
zápisy vodičov na záznamoch o prevádzke vozidiel, u ktorých boli podľa žalobcu obstarané pohonné
hmoty spotrebované, sú neúplné, podľa záznamov z elektronického mýtneho systému sa motorové

vozidlá,doktorýchmalibyťpodľazáznamovžalobcupohonnéhmotynačerpané,nenachádzalinaúzemí
SR alebo sa nenachádzali na vymedzenom úseku ciest. Doplneným dokazovaním vo vyrubovacom
konaní správca dane zistil, že žalobca predkladal Colnému úradu Žilina k výkonu daňovej kontroly,
ktorá bola zameraná na preverenie skutočností rozhodujúcich pre správne určenie spotrebnej danez minerálneho oleja podľa zákona č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení
neskorších predpisov pozmenené doklady, ako boli doklady predložené správcovi dane k výkonu
daňovej kontroly. Zistená bola skutočnosť, že o niektorých dokladoch vyhotovených elektronickými

registračnými pokladnicami, z ktorých si žalobca uplatnil odpočítanie dane, účtovali iné daňové
subjekty - IB RENTAL, s.r.o. a C. D. - JSČ - transport. Záznamy o prevádzke vozidiel predložené
správcovi dane k výkonu daňovej kontroly nekorešpondovali so záznamami, ktoré boli predložené
Colnému úradu Žilina. Záznam o pohyboch na účte 501 100 - nákup pohonnej nafty, ktorý bol
predložený Colnému úradu Žilina, nekorešpondoval s pokladničnou knihou predloženou správcovi

dane, v ktorej je pod rovnakým číslom výdavkového pokladničného dokladu zaevidované poštovné.
Za danej dôkaznej situácie žalovaný prisvedčil tvrdeniu správcu dane, že žalobca nepreukázal ním
deklarované obchodné transakcie. V prípade, že si žalobca uplatnil odpočítanie DPH, bolo jeho
povinnosťou, aby preukázal skutočnú existenciu zdaniteľného plnenia, vrátane prepravy, skladovania,
čerpania a použitia obstaraného plnenia. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na rozsudok Najvyššieho
súdu SR vo veci sp. zn. 2Sžf/4/2009 zo dňa 23. 06. 2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu

SR sp. zn. III. ÚS 78/2011 - 17 zo dňa 23. 02. 2011, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že primárne
je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu, ktorý disponuje svojím právom
uplatniť si za zákonom ustanovených a splnených podmienok nárok na odpočet DPH, je iniciátorom
odpočítania DPH a ktorý si tento nárok aj uplatnil. Preto je jeho povinnosťou preukázať, že si nárok
uplatnil za zákonom stanovených podmienok. Žalobca, na ktorom ležalo dôkazné bremeno, svoje

tvrdenia nepreukázal, preto mu nemohol byť nárok na odpočet DPH uznaný ako oprávnený. Žalobca
nedokázal preukázať reálne uskutočnenie zdaniteľného plnenia, čím došlo k porušeniu § 49 ods. 1
zákona o DPH, nepreukázal ani použitie obstaraného tovaru, čím došlo k porušeniu § 49 ods. 2 zákona
o DPH, a preto nemohol byť nárok na odpočet DPH uznaný ako oprávnený. K námietke žalobcu,
že správca dane v prebiehajúcom vyrubovacom konaní nemá zákonné oprávnenie vykonávať nové

dokazovanie, žalovaný uviedol, že ide o neodôvodnenú námietku, pretože podstatnú časť dôkazov
obstaral v rámci daňovej kontroly. Žalovaný s poukazom na odvolacie námietky uviedol, že správca
dane nemal povinnosť preukazovať účasť žalobcu na podvodnom konaní, pretože v predmetnej veci
došlo zo strany správcu dane k spochybneniu hmotnoprávnych podmienok, ktorých preukazovanie nie
je na pleciach žalobcu. Uviedol, že nepriznaniu práva na odpočítanie DPH predchádzalo dostatočné

zistenie skutkového stavu a tento bol aj správne právne posúdený. Výsledky dokazovania spochybnili
dodanie tovaru/pohonných hmôt tak ako to deklarujú listinné doklady. Žalobcovi boli tieto pochybnosti
známe, preto bolo na ňom, aby predložil také dôkazy, ktoré by spôsobom vylučujúcim akékoľvek
pochybnosti preukázali, že obchody prebehli tak, ako to deklaruje.

Správna žaloba

6. Žalobca sa v správnej žalobe zo dňa 30. 08. 2024 domáhal preskúmania a zrušenia napadnutých
rozhodnutí žalovaného ako aj prvostupňových rozhodnutí správcu dane. Správny súd v Banskej Bystrici

uznesením sp. zn. 6Sf/51/2024 zo dňa 01. 10. 2024 vylúčil veci na samostatné konanie. Správna žaloba
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. 101848298/2024 zo dňa 28. 06. 2024 je vedená pod sp. zn.
6Sf/51/2024; č. 101845244/2024 zo dňa 28. 06. 2024 pod sp. zn. 6Sf/74/2024; č. 101847008/2024 zo
dňa 28. 06. 2024 pod sp. zn. 6Sf/75/2024; č. 101844893/2024 zo dňa 28. 06. 2024 pod sp.
zn. 6Sf/76/2024; č. 101848039/2024 zo dňa 28. 06. 2024 pod sp. zn. 6Sf/77/2024; č. 101847313/2024

zo dňa 28. 06. 2024 pod sp. zn. 6Sf/78/2024; č. 101847507/2024 zo dňa
28. 06. 2024 pod sp. zn. 6Sf/79/2024; č. 101846813/2024 zo dňa 28. 06.
2024 pod sp. zn. 6Sf/80/2024; č. 101845708/2024 zo dňa 28. 06. 2024 pod sp. zn.
6Sf/81/2024; č. 101848512/2024 zo dňa 28. 06. 2024 pod sp. zn. 6Sf/82/2024; č.
101847833/2024 zo dňa 28. 06. 2024 pod sp. zn. 6Sf/83/2024 a č. 101848615/2024 zo

dňa 28. 06. 2024 pod sp. zn. 6Sf/84/2024. Uznesením sp. zn. 6Sf/51/2024 zo
dňa 02. 10. 2025 správny súd spojil veci vedené vo vyššie uvedených v žalobách na spoločné konanie
s tým, že sa budú ďalej viesť pod sp. zn. 6Sf/51/2024.

7. Žalobca v úvode správnych žalôb namietal, že napadnuté rozhodnutia žalovaného vychádzajú

z nesprávneho právneho posúdenia veci, sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, zistenie
skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci a došlo
k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať
za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci.8. Žalobca argumentoval, že povinnosťou správneho orgánu v prvostupňovom konaní
ako aj v odvolacom konaní je dať odpoveď na ťažiskové argumenty a relevantné námietky účastníka
konania prostredníctvom odôvodnenia rozhodnutia, kde sa správny orgán vysporiada s jednotlivými

argumentmi a tvrdeniami účastníka konania (Uznesenie Ústavného súdu sp.
zn. II. ÚS 106/2019 zo dňa 06. 06. 2019). Uviedol, že napadnuté rozhodnutia tieto atribúty nespĺňajú
(poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžo/102/2014 zo dňa 30. 03. 2016). Mal za
to, že správca dane dostatočne neoveril všetky skutočnosti týkajúce sa predmetných obchodných
transakcií, nehodnotil dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, a tak neprihliadol v konaní na všetko,

čo vyšlo najavo, čo spôsobilo nepreskúmateľnosť napadnutých rozhodnutí a ich arbitrárnosť. Poukázal
na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžf/30/2014 zo dňa 17. 02.
2015 ohľadom aplikácie zásady voľného hodnotenia dôkazov, ktorá nedáva správcovi dane právo
na svojvoľné a účelové nakladanie so zisteniami zistenými v rámci daňovej kontroly alebo daňového
konania. V posudzovanom prípade žalovaný nedal odpovede na ťažiskovú odvolaciu argumentáciu
žalobcu, účelovo podstatné odvolacie námietky obišiel a ignoroval ich.

9. Žalobca zdôraznil tri kumulatívne materiálne podmienky, ktoré musia byť splnené zo strany daňového
subjektu pre uplatnenie práva na odpočet dane a poukázal na rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR
sp. zn. 8Sžfk/75/2020 z 25. 05. 2022. Uviedol, že správca dane v protokole založil dôvod na odmietnutie
práva na odpočítanie dane z dokladov vyhotovených elektronickými registračnými pokladnicami na

nepreukázaní, že dodávky tovarov (nákup motorovej nafty), u ktorých si uplatnil odpočet dane žalobca
použil na ďalšie zdaniteľné plnenia ako platiteľ. Poukázal na to, že správca dane aj v prvostupňových
rozhodnutiach v zásade uvádza rovnaký právny dôvod a právnu kvalifikáciu, na základe, ktorého založil
odmietnutie práva na odpočítanie dane, ako bol dôvod uvedený v predchádzajúcich rozhodnutiach
správcu dane, ktoré boli zrušené žalovaným, pričom v ďalšej časti prvostupňových rozhodnutí správca

dane zmätočne a v rozpore s týmto tvrdením a v rozpore s vyhodnotením zisteného skutkového
stavu a dôkazov, ktoré učinil v protokole, uvádza iný dôvod odmietnutia práva na odpočítanie dane,
a to, že daňovým subjektom nebolo reálne preukázané, že pohonné látky kontrolovaný daňový
subjekt nadobudol tak, ako to deklaroval počas daňovej kontroly a aj vyrubovacieho konania, t.j.
nebolo preukázané, keďže ide o vystavené zjednodušené daňové doklady, že tento tovar bol dodaný

kontrolovanému daňovému subjektu. Žalobca mal za to, že splnil všetky 3 podmienky oprávňujúce
ho uplatniť si nárok na odpočítanie dane z prijatých zdaniteľných plnení, a to najmä existenciu
prijatých zdaniteľných plnení, status dodávateľa ako zdaniteľnej osoby a skutočnosť, že služby následne
použil na účely svojich vlastných zdaniteľných plnení. Zdôraznil, že v napadnutých rozhodnutiach
ako aj v rozhodnutiach správcu dane absentuje explicitne uvedené právne posúdenie správcu dane,

ktorú z uvedených hmotnoprávnych podmienok žalobca nesplnil, respektíve splnil, alebo či nesplnil
len formálne podmienky pre priznanie práva na odpočet dane. Žalovaný v napadnutých rozhodnutiach
taktiež uviedol len veľmi všeobecne, že za danej dôkaznej situácie je potrebné prisvedčiť tvrdeniu
správcu dane, že žalobca nepreukázal ním deklarované obchodné transakcie.
10. Žalobca mal za to, že správca dane povrchne pristúpil k záväzným pokynom žalovaného,

ktorý predošlé rozhodnutia správcu dane zrušil a veci vrátil na nové konanie. Uviedol, že z rozhodnutí
žalovaného, ktoré predchádzali vydaniu prvostupňových rozhodnutí a napadnutých rozhodnutí, vyplýva
záver, že správca dane neúplne a nedostatočne zistil skutkové okolnosti, nevykonal dôkazy v potrebnom
rozsahu, nesprávne vyhodnotil dôkazy a nesprávne právne posúdil hmotnoprávne podmienky
pre uplatnenie nároku na odpočítanie dane. Poukázal na to, že v predchádzajúcich prvostupňových

rozhodnutiach správca dane nespochybnil reálnu existenciu motorovej nafty, ktorú žalobca obstaral
od inej zdaniteľnej osoby; žalobca disponoval súvisiacimi zjednodušenými dokladmi; vykonávanie
ekonomickej činnosti žalobcu nebolo taktiež spochybnené. Záver správcu dane o porušení podmienok
zákona o DPH bol prijatý na základe nezrovnalostí zistených u žalobcu, ktoré súviseli s nevedením
operatívnej evidencie o čerpaní nafty z cisterny do vozidiel, ktoré sa v čase nákupu nenachádzali

naúzemíSR,respektívesanenachádzalinavymedzenomúsekuciest,nepredloženímevidencievozidla
A. XXXXX (cisterna) a neúplnými záznamami vo vedení evidencií vozidiel. Správca dane v nových
rozhodnutiach opätovne nesprávne skutkovo a právne posúdil splnenie hmotnoprávnych podmienok
pre uplatnenie nároku na odpočítanie dane, nakoľko posúdenie nemá oporu vo vykonaných dôkazoch.
Tieto závery nemajú žiadny skutkový ani právny základ a ide o neudržateľné tézy bez argumentov, ktoré

správca dane účelovo tvrdí s cieľom prijať záver smerujúci k vopred vytýčenému cieľu a to len na základe
vnútornéhopresvedčeniasprávcudanenepriznaťžalobcoviprávonaodpočítaniedane.Žalovanýtaktiež
v napadnutom rozhodnutí nereflektoval na argumentáciu žalobcu a rozpory a nedostatky správcu dane
v právnom posúdení.11. Žalobca poukázal na vyhodnotenie dôkazov, ktoré žalovaný vykonal vo svojich zrušujúcich
rozhodnutiach, najmä v tom zmysle, že vtedy pozornosti žalovaného neunikli svedecké výpovede

E. F., E. F. a E. G. na rozdiel od vyhodnotenia týchto svedeckých výpovedí v napadnutých
rozhodnutiach. Podľa žalobcu sa jedná o dôkazy, ktoré svedčia v prospech žalobcu a s ktorými
sa napriek odvolacím námietkam žalovaný v napadnutých rozhodnutiach nezaoberal, resp. s touto
odvolacou argumentáciou sa vysporiadal nedostatočne a bez presvedčivej správnej úvahy. Žalobca
opätovne poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžf/30/2014 zo dňa 17.

02. 2015, v ktorom kasačný súd zdôraznil, že aplikácia zásady voľného hodnotenia dôkazov nedáva
správcovi dane právo na svojvoľné a účelové nakladanie so zisteniami získanými v rámci daňovej
kontroly alebo daňového konania, ale táto podlieha zákonom stanovenému postupu, keď správca dane
je povinný hodnotiť každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a pritom prihliada
na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo, pričom toto vyhodnotenie zistených skutkových okolností
musí zodpovedať zásadám logického myslenia a správnej aplikácii relevantných ustanovení zákona.

12. Žalobca zdôraznil, že prípadná absencia vedenia evidencie daňovým subjektom nemôže mať sama
o sebe za následok odopretie práva na odpočítanie dane, ktoré je možné odmietnuť len výnimočne.
Poukázal na judikatúru Súdneho dvora EÚ vo veci C - 114/22 zo dňa 22. 05. 2023, na rozhodnutie
Ústavného súdu SR vo veci I. ÚS 259/2022 - 37 (body 16., 33. a 34.) a uznesenie SD EÚ vo veci

C-610/19 Vikingo. Podľa žalobcu správca dane nemá žiadnu oporu v tvorbe svojvôle alebo vlastnej
verzie skutkového deja, ktorá vychádza z domnienok a hypotéz správcu dane bez reálneho dôkazového
materiálu.

13. Žalobca zdôraznil, že nepreukázanou tézou správcu dane bolo:

- vyjadrenie správcu dane, že daňový subjekt nemohol nakúpiť pohonné hmoty - motorovú naftu
v hotovosti z dôvodu, že motorové vozidlá sa v čase nákupu nachádzali mimo územia SR (podľa knihy
jázd zo zariadenia GPS, podľa výpisu z mýtneho systému a zo záznamov o prevádzke vozidla), prípadne
sa nenachádzali na vymedzenom úseku ciest a na čerpacích staniciach, kde boli doklady o predaji
pohonných hmôt vyhotovené. Žalobca zdôraznil, že nákup pohonných hmôt nebol vykonaný priamo

do ťahačov, ale nakúpené pohonné hmoty boli uskladnené v cisterne a následne v areáli daňového
subjektu boli prečerpávané do jednotlivých ťahačov. Tento postup bol opisovaný a detailne vysvetľovaný
niekoľkokrát správcovi dane;
- vyjadrenie správcu dane, že je nereálne, aby bola motorová nafta v množstve uvedenom
na doklade z registračnej pokladnice, ktorá mala byť nakúpená do barelov, skutočne prečerpaná

do nádrže motorového vozidla v takom istom množstve na stotiny litra. Žalobca uviedol, že záznamy
na staske dopísané červeným perom boli evidenčne zaznamenané a upresnené, pretože vodič mal na
staske zapísaný nákup pohonných hmôt v celkových litroch;
- záver správcu dane, že nebola predložená žiadna evidencia o tom, koľko pohonných hmôt bolo
nakúpených do barelov a v akom množstve boli následne prečerpané do jednotlivých motorových

vozidiel. Evidencia bola uskutočnená na stasky jednotlivých ťahačov, pričom forma evidovania nie je
zákonom predpísaná a definovaná;
- tvrdenie správcu dane, že žalobca upravoval údaje o nákupe motorovej nafty v účtovníctve. Žalobca
tomuto tvrdeniu správcu dane nerozumie - kedy, kde a ktoré konkrétne doklady mal upravovať, keď sa
tieto doklady nachádzali u správcu dane, čiže jedná sa o zjavnú tézu bez argumentov;

- tvrdenie správcu dane, že snímacím zariadením pre kontrolu elektronických diaľničných známok
umiestneným na diaľniciach a rýchlostných cestách nebol v roku 2019 zaznamenaný výskyt motorového
vozidla s evidenčným číslom A. XXXXX, keď niektoré doklady z registračných pokladníc o nákupe
motorovej nafty preukazujú, že boli vyhotovené práve na čerpacích staniciach nachádzajúcich sa
v bezprostrednej blízkosti diaľnice. Žalobca uviedol, že z tvrdenia NDS, a.s. vyplýva to, že uvedené

motorové vozidlo pravdepodobne nemalo zakúpenú diaľničnú známku, čo s určitosťou neznamená
automaticky,žeuvedenévozidlonemohlovykonaťjazdynaspoplatnenýchúsekochdiaľnicadiaľničných
ciest, preto uvedený nesprávny záver správcu dane nemôže obstáť, nakoľko žalobca pripúšťa,
že uvedené vozidlo pravdepodobne nemalo zakúpenú diaľničnú známku, čo nie je dôkaz o nevykonaní
jázd, tie sú potvrdené a preukázané výpoveďami svedkov;

- tvrdenie správcu dane, že si uplatnil nárok na odpočet DPH z motorovej nafty, ktorá mala byť nakúpená
podľa dátumu na doklade z elektronickej registračnej pokladnice dňa 14. 07. 2019 na motorové
vozidlo A. XXXXX, ale podľa záznamu o prevádzke vozidla bola posledná evidovaná zaznamenaná
jazda dňa 12. 07. 2019 (VPD V19372 zo dňa 23. 07. 2019). Žalobca uvádza, že ťahač A. XXXXX bol16. 07. 2019 predaný a preto bolo GPS vymontované. Pri prevoze tohto vozidla kupujúcemu za účelom
odovzdania, bol ešte počas jazdy uskutočnený nákup PHL.

14. Žalobca trval na tom, že preukázal existenciu materiálneho plnenia a predložil všetky zákonom
požadované doklady a tým vyčerpal vlastné dôkazné bremeno, preto neobstojí tvrdenie správcu dane,
ktorý uvádza, že daňový subjekt neuniesol dôkazné bremeno v zmysle § 24 ods. 1 daňového poriadku,
nepreukázal vznik práva na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 a 2 zákona o DPH a preto vykonal
správca dane z vlastnej iniciatívy zisťovania, pri ktorých získal dôkazy, ktoré sú podrobne popísané

v rozhodnutí. Ďalej neobstojí tvrdenie žalovaného, že žalobca nedokázal preukázať reálne uskutočnenie
zdaniteľného plnenia ani použitie obstaraného tovaru a tým došlo k porušeniu § 49 ods. 1 a § 49 ods. 2
zákona o DPH.

15. Žalobca uviedol, že na správcu dane sa primárne vzťahuje zásada zákonnosti a v prípade zistenia,
že daňový orgán nekoná v súlade so zákonom, dochádza k porušeniu subjektívneho práva daňového

subjektu na zákonný postup daňových orgánov. Účel daňovej kontroly a vyrubovacieho konania nie je
totožný. Podľa ustálenej judikatúry správnych súdov v rámci vyrubovacieho konania by sa mali bližšie
objasniť konkrétne sporné skutočnosti, ktoré vyvstali z pripomienok daňového subjektu k zisteniam
správcu dane, pričom nie je vylúčené ani doplnenie dokazovania v určitej nie rozsiahlej miere, nakoľko
riadne dokazovanie má byť primárne realizované v rámci daňovej kontroly (rozsudok Najvyššieho

správneho súdu sp. zn. 1Sžfk/10/2020 zo dňa 24. 02. 2022). Žalobca v tejto súvislosti zdôraznil,
že východiskom pre prvostupňové rozhodnutia správcu dane bol protokol z daňovej kontroly, z jeho
obsahu je zrejmé, že zo zistení správcu dane v daňovej kontrole za predmetné zdaňovacie obdobia
vyplýva, že žalobca nesplnil hmotnoprávnu podmienku pre odpočítanie dane, pričom právne závery
v rozhodnutiach správcu dane a v napadnutých rozhodnutiach sú zjavne odlišné. Správca dane

a žalovaný sa týmto konaním dopustili vydania nezákonných rozhodnutí z dôvodu porušenia takzvanej
koncentračnejzásady,nakoľkosprávcadaneažvporadídruhýchrozhodnutiachvovyrubovacomkonaní
konštatoval iné právne závery, pričom k takému názoru dospel práve v štádiu vyrubovacieho konania,
ktorého účelom je reagovať na pripomienky k zisteniam uvedeným v protokole a nevykonávať nanovo
dokazovanie a viesť k iným záverom a zisteniam, aké boli prijaté v zmysle protokolu. Vyrubovacie

konanie nie je pokračovaním daňovej kontroly a nemožno v ňom vykonávať ďalšie dokazovanie.
Dôkazomsúajtvrdeniasprávcudaneažalovanéhouvedenévrozhodnutiachodoplnenídokazovaniavo
vyrubovacom konaní. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na závery vyplývajúce z Uznesenia Ústavného
súdu SR sp. zn. III. ÚS 726/2016 z 25. 10. 2016. Žalobca mal za to, že daňové orgány nezákonne
„preniesli“ úkony z procesu daňovej kontroly do vyrubovacieho konania, čím de facto na dlhú dobu

predĺžili svoju kontrolnú činnosť obchádzaním zákona, čím žalobcu nezákonne nad rámec daňovej
kontroly v opakujúcich sa vyrubovacích konaniach zaťažovali a tým ho obmedzovali v jeho slobode
a základných právach. Žalovaný zavádza, nakoľko správca dane vo vyrubovacom konaní po zrušení
pôvodných rozhodnutí správcu dane vykonal rozsiahle dokazovanie (výsluchy svedkov, listinné dôkazy
a iné), ktoré s určitosťou nemožno definovať ako rozsahom nepodstatné. Ide o dôkazy, ktoré mal

správca dane vykonať v procese daňovej kontroly a nie v procese vyrubovacieho konania, ktoré
na tento účel zo zákona nie je určené. Uvedené dôkazy v ďalšom vyrubovacom konaní umocňujú
a preukazujú tvrdenia žalobcu uvedené vo vyjadrení k protokolu z daňovej kontroly, že správca dane
v procese daňovej kontroly nedostatočne zistil skutkový stav a nesprávne vyhodnotil dôkazy a vydal
protokol predčasne. Žalobca v správnej žalobe poukázal na obsah oboznámenia, z ktorého vyplýva,

že v rámci vyrubovacieho konania po odvolaní za zdaňovacie obdobia január až december 2019 vykonal
rozsiahle dokazovanie a v správnej žalobe na strane 14 a 15 vymenoval dôkazy vykonané správcom
dane v ďalšom vyrubovacom konaní. Žalobca upriamil pozornosť na to, že na základe vykonaného
dokazovania správca dane rozsiahlo vyhodnotil listiny získané od Národnej diaľničnej spoločnosti,
a.s., a to na stranách 16 až 59 oboznámenia, čo je dôkazom tvrdenia žalobcu, že s určitosťou nejde

o doplnenie dokazovania v nie rozsiahlej miere. Preto zdôraznil, že žalovaný nedisponuje právnym
základom, aby svoje záväzné pokyny voči správcovi dane smeroval nad rámec zákona kedy zaviaže
v rámci ďalšieho vyrubovacieho konania správcu dane vykonať ďalšie dokazovanie ako je tomu
v posudzovanom prípade. Takéto pokyny žalovaného sú v rozpore so zákonom, jeho účelom a zmyslom.
Nové dokazovanie vo vyrubovacom konaní je neprípustné a nenáležité z dôvodu intenzity vykonávaných

úkonov správcu dane ako aj materiálneho zásahu do individuálnej sféry daňového subjektu.

16. Na záver žalobca navrhol, aby správny súd spolu so zrušením napadnutých rozhodnutí žalovaného
súčasne zrušil aj rozhodnutia správcu dane a zaviazal žalovaného nahradiť žalobcovi trovy konania.Vyjadrenie žalovaného k správnym žalobám a ďalšie vyjadrenia účastníkov konania

17. Žalovaný vo vyjadreniach k správnym žalobám navrhol žaloby ako nedôvodné zamietnuť, pričom

argumentoval rovnako ako v napadnutých rozhodnutiach. Uviedol, že prihliadal na všetky okolnosti,
za ktorých došlo k predmetným transakciám, z ktorých vyplynuli dôvodné pochybnosti o nesplnení
hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane. Povinnosťou žalobcu bolo poskytnúť relevantné
dôkazy, vyjadrenia a vysvetlenia súvisiace s konkrétnymi okolnosťami realizácie transakcií, ktorými
by verifikoval tvrdenia uvedené vo formálnych dokladoch, ktoré predložil a v dokladoch, ktoré si

zabezpečil správca dane bez súčinnosti so žalobcom, a to najmä s poukázaním na skutočnosť, že
žalobca, ani svedkovia neuviedli žiadne konkrétne okolnosti, súvisiace s obstaraním, ani použitím
obstaranej nafty. Žalobca v tomto smere zaujal pasívny postoj a deklarované plnenie, z ktorého si
uplatnil nárok na odpočítanie dane dôveryhodne nepreukázal a pochybnosti správcu dane, o ktorých
vedel, nevyvrátil. Žalobca len všeobecne konštatuje, že správca dane chybne viedol celé dokazovanie,
pričom uvádza, že hmotnoprávne podmienky pre priznanie nároku na odpočítanie dane splnil, no

tvrdenia žalobcu sú len nekonkrétneho charakteru, ktoré nevyplývajú z obsahu administratívneho spisu,
z predložených dokladov, ani zo zistených skutočností. Povinnosťou správcu dane bolo prioritne preveriť
kumulatívne splnenie všetkých hmotnoprávnych podmienok pre uplatnenie práva na odpočítanie dane.
Z napadnutých rozhodnutí jednoznačne vyplýva, že dôvodom pre zamietnutie práva žalobcu na
odpočítanie dane bolo nesplnenie hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane. Kumulatívne

splneniehmotnoprávnychpodmienokbolodôkaznýmbremenomžalobcu.Žalovanýmázato,žežalobné
námietky žalobcu sú neopodstatnené, pretože správca dane aj žalovaný rozhodli v súlade s platnými
právnymi predpismi, na základe preukázaného skutkového stavu a v zmysle judikatúry Najvyššieho
správneho súdu SR a Súdneho dvora EÚ, pričom hodnotili všetky dôkazy v súlade s ustanovením §
3 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov.

18. Žalobca v replike uviedol, že žalovaný sa vo svojom vyjadrení vyjadril k žalobným námietkam
všeobecne v pár odsekoch textu, čo len umocňuje fakt, že na strane žalovaného zjavne absentuje
právna argumentácia, ktorá by bola spôsobilá relevantne spochybniť a reagovať na obsiahle konkrétne

žalobné námietky, čo len umocňuje dôvodnosť žalobných námietok. Žalovaný v duplike zotrval na výroku
v žalobami napadnutých rozhodnutiach žalovaného i v rozhodnutiach prvostupňového orgánu, pričom
poukázal na odôvodnenie týchto rozhodnutí, ako aj na dôkazy, ktoré sú súčasťou administratívneho
spisu.

Posúdenie veci správnym súdom

19. Správny súd preskúmal zákonnosť správnymi žalobami napadnutých rozhodnutí žalovaného aj
prvostupňových rozhodnutí správcu dane, vrátane postupu, ktorý ich vydaniu predchádzal, v rozsahu

a z dôvodov správnej žaloby (§ 134 SSP), na pojednávaní dňa 19. 11. 2025 a dospel
k záveru, že správne žaloby žalobcu nie sú dôvodné.

20. Predmetom správneho súdneho konania je preskúmanie zákonnosti napadnutých rozhodnutí
žalovaného, ktoré potvrdili prvostupňové rozhodnutia správcu dane o zamietnutí práva žalobcu na

odpočítanie DPH z dokladov za nákup motorovej nafty, pretože žalobca neuniesol dôkazné bremeno
svojich tvrdení a nepreukázal obstaranie pohonných hmôt zo sporných dokladov, ich prepravu,
skladovanie, čerpanie a použitie. Z napadnutých rozhodnutí je zrejmé, že žalobca si uplatnil odpočítanie
dane z dokladov vyhotovených registračnými pokladnicami platiteľmi dane, no obstaranie tovaru –
pohonných hmôt z týchto dokladov žalobca nepreukázal. Z dokladov, ktoré žalobca predložil, priradil

správca dane nákup pohonných hmôt na 11 ťahačov, ktorými žalobca disponoval, pričom zistením
správcu dane bolo, že predmetné ťahače sa v dobe, kedy bolo tankovanie pohonných hmôt uskutočnené
alebo uvedené na týchto dokladoch, nenachádzali na čerpacích staniciach, na cestách v ich blízkosti,
resp. sa vôbec nenachádzali na území Slovenska. Žalobca neskôr po konfrontácii správcom dane
s týmto zistením, zmenil tvrdenie v súvislosti s tankovaním na čerpacích staniciach tak, že sporné

množstvo pohonných hmôt bolo natankované do prenosných 1000 litrových nádrží umiestnených na
dodávke, s ktorou žalobca priebežne aj z dôvodu výhodnej ceny zabezpečoval nákup pohonných
hmôt za účelom operatívneho doplnenia týchto ťahačov počas výkonu ich jázd na území SR ako aj v
zahraničí, resp. za účelom doplnenia cisterny o objeme 8000 litrov umiestnenej v priestoroch žalobcu(str. 45 protokolu č. 680026085/2021 zo dňa 18. 06. 2021). Správca dane preveroval toto tvrdenie
žalobcu, pričom zistením bolo, že dodávková cisterna sa v čase, kedy malo byť tankovanie a čerpanie
tých pohonných hmôt uskutočnené podľa deklarovaných dokladov, sa na vybraných úsekoch miest

nenachádzala. Správca dane vyzýval žalobcu, aby preukázal čerpanie pohonných hmôt z dodávkovej
cisterny, ktorá bola na cestách na území SR alebo čerpanie z cisterny, ktorú mal žalobca v areáli firmy.
Žalobca uvedené správcovi dane nepreukázal. Správca dane konštatoval, že žalobca nepreukázal,
či reálne nafta u žalobcu existovala a logicky preto žalobca nevedel preukázať ani jej použitie.
Správca dane konštatoval, že žalobca nepreukázal splnenie podmienok uvedených v ust. § 49 ods. 1

v nadväznosti na § 49 ods. 2 zákona o DPH.

21. Žalobca namietal, že v napadnutých rozhodnutiach ako aj v rozhodnutiach správcu dane absentuje
explicitne uvedené právne posúdenie, ktorú z hmotnoprávnych podmienok žalobca nesplnil a že správca
dane v prvostupňových rozhodnutiach uvádza rovnaký právny dôvod a právnu kvalifikáciu, na základe
ktorého založil odmietnutie práva na odpočítanie dane ako bol dôvod uvedený v predchádzajúcich

rozhodnutiach správcu dane, ktoré boli zrušené žalovaným. Žalobca považoval za zmätočné a v rozpore
stýmtotvrdenímďalšiučasťodôvodneniaprvostupňovýchrozhodnutí,vktoromsprávcadaneuvádzainý
dôvod odmietnutia práva na odpočítanie dane, a to, že daňovým subjektom nebolo reálne preukázané,
že pohonné látky kontrolovaný daňový subjekt nadobudol tak, ako to deklaroval počas daňovej kontroly.
Správny súd konštatuje, že táto námietka nie je dôvodná a poukazuje na odôvodnenie prvostupňových

rozhodnutí, z ktorého vyplýva skutkový záver, že nedošlo k dodaniu tovaru žalobcovi. V prvostupňových
rozhodnutiach je explicitne uvedené právne posúdenie, že zo strany kontrolovaného daňového subjektu
došlo k porušeniu § 49 ods. 1 a 2 nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH.
Podľa ustanovenia § 49 ods. 1 zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká
platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Daňová povinnosť podľa

§ 19 ods. 1 zákona o DPH vzniká dňom dodania tovaru. V zmysle § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH,
právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2
písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71. Správca dane uzavrel, že nebolo preukázané,
keďže išlo o vystavené zjednodušené daňové doklady, že tento tovar bol dodaný žalobcovi. Správny
súd konštatuje, že je pravdou, že po ukončení daňovej kontroly došlo k zmene právneho posúdenia veci

z nesplnenia tretej hmotnoprávnej podmienky (zdaniteľná osoba dotknuté tovary alebo služby následne
použila na účely svojich vlastných zdaniteľných plnení) na nesplnenie druhej a tretej hmotnoprávnej
podmienky (plnenie fakticky existuje a nejde o fiktívne plnenie - tzv. materiálna existencia
plnenia), avšak skutkový záver bol ten, že nedošlo k dodaniu plnenia žalobcovi. Uvedené bolo zrejmé
už počas daňovej kontroly a z protokolu, teda, že motorová nafta ako taká materiálne existovala, avšak

nebola preukázaná existencia dodania motorovej nafty žalobcovi. Správny súd preto na základe záverov
uvedených tak v prvostupňových ako aj v napadnutých rozhodnutiach konštatuje, že správca dane
a žalovaný dostatočne a zrozumiteľne vyjadrili svoje právne posúdenie, ktorým bolo nepreukázanie
existencie prijatých zdaniteľných plnení zo strany žalobcu.

22. Pokiaľ žalobca namietal, že správca dane v prvostupňových rozhodnutiach povrchne pristúpil
k záväzným pokynom žalovaného, ktorý predchádzajúce rozhodnutia správcu dane zrušil a veci vrátil
na nové konanie, správny súd uvádza, že táto námietka nie je dôvodná. Správca dane v poradí
prvých rozhodnutiach prijal záver, že žalobca hodnoverným spôsobom nepreukázal, že pohonné hmoty
použil na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ v súlade s § 49 ods. 2 zákona

o DPH z dôvodu nepredloženia evidencie čerpania pohonných hmôt do dodávkovej cisterny EČV
A. XXXXX a čerpania z tejto cisterny do konkrétnych motorových vozidiel – ťahačov; nepredloženia
evidencie o prevádzke dodávkovej cisterny EČV A. XXXXX a nezrovnalostiam vo vedení evidencie
o prevádzke motorových vozidiel – ťahačov. Uviedol, že podľa predložených záznamov zo zariadenia
GPS a detailných transakciách z elektronického mýtneho systému motorové vozidlá – ťahače nemohli

na mieste uvedenom na dokladoch z elektronických registračných pokladníc tankovať pohonné hmoty,
nakoľko sa v tom čase na vymedzenom úseku ciest nenachádzali, resp. sa nachádzali mimo územia
SR. V ďalšom vyrubovacom konaní po odvolaní, správca dane predvolal ako svedkov vodičov kamiónov
(H. I., E. G.), do ktorých mali byť podľa predložených dokladov tankované pohonné hmoty – motorová
nafta z cisterny, resp. z barelu umiestneného na motorovom vozidle A. XXXXX. Dňa 23. 10. 2023

vykonal správca dane miestne zisťovanie v sídle žalobcu za účelom obhliadky areálu. Výzvou č.
10268414512023 zo dňa 26. 10. 2023 vyzval správca dane žalobcu predložiť pokladničné doklady
za rok 2019 a evidenciu jázd motorového vozidla A. XXXXX za rok 2019. Na
základe Žiadosti č.10076741812022 zo dňa 06. 04. 2022 bol správcovi dane Colným úradom Žilinazaslaný protokol č. 680026085/202l zo dňa 18. 06. 2021 z daňovej kontroly zameranej na preverenie
skutočností rozhodujúcich pre správne určenie spotrebnej dane z minerálneho oleja podľa zákona č.
98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov na základe podnetu

Kriminálneho úradu finančnej správy SR. Výzvou č. 102647516/2023 zo dňa 24. 10. 2023 správca dane
vyzval Národnú diaľničnú spoločnosť, a.s. na zaslanie záznamov z mýtnych brán - vstup motorového
vozidla A. XXXXX cez mýtnu bránu na spoplatnený úsek ciest na území Slovenskej republiky v roku
2019. Správca dane rešpektujúc záväzné pokyny žalovaného v nových prvostupňových rozhodnutiach
vydaných na základe dokazovania vykonaného v rámci daňovej kontroly a vyrubovacieho konania po

odvolaní správcom dane prijal iný záver ako v predchádzajúcich prvostupňových rozhodnutiach keď
ustálil, že nebolo preukázané, keďže ide o vystavené zjednodušené daňové doklady, že tento tovar bol
dodaný kontrolovanému daňovému subjektu. Vzhľadom na uvedené doplnenie dokazovania nemožno
považovať postup správcu dane po zrušení v poradí prvých rozhodnutí za povrchný, ako to namieta
žalobca.

23. Pokiaľ žalobca namietal, že správca dane alebo žalovaný nebrali do úvahy dôkazy, ktoré svedčili
v prospech žalobcu, a to svedecké výpovede E. F., E. F. a E. G., správny súd uvádza, že daňové orgány
prihliadali aj na tieto dôkazy. E. F. potvrdila, že žalobca disponoval cisternou odstavenou v hale, do
ktorej bola z tisíclitrových barelov tankovaná motorová nafta ako skladová zásoba pre vozidlá. Potvrdila
nákup nafty v bareloch a prepravu nafty na bielom tranzitnom vozidle A. XXXXX. E. F. vypovedal, že

osobne kupoval a vozil na vozidle A. XXXXX naftu z čerpacích staníc. E. G. potvrdil, že z cisterny v hale
sa tankovali aj zametacie vozy. Správny súd poukazuje na skutočnosť, že z napadnutých rozhodnutí
(str. 18) ako aj z prvostupňových rozhodnutí správcu dane vyplýva, že správca dane nespochybňoval
žalobcovo disponovanie s cisternou, do ktorej boli prečerpávané nejaké pohonné hmoty a ani čerpanie
nejakých pohonných hmôt v prevádzke žalobcu do zametacích strojov alebo do ťahačov, avšak sporným

bolo nákup pohonných hmôt zo sporných dokladov, z ktorých si žalobca uplatnil odpočítanie dane.
Žalovaný a správca dane na výpovede svedkov prihliadli a vyvodili z nich vyššie uvedené závery.
Uvedená námietka žalobcu preto nebola dôvodná.

24. Správny súd súhlasí s tvrdením žalobcu, že absencia vedenia evidencie žalobcom ako daňovým

subjektom nemôže mať sama o sebe za následok odopretie práva na odpočítanie dane (uznesenie SD
EÚ vo veci C-610/19 Vikingo). Správca dane a žalovaný svoje závery založili aj na iných dôkazoch,
z ktorých jedným z nich bol aj protokol z colného úradu, ktorý u žalobcu vykonal daňovú kontrolu na
minerálne oleje a počas tejto kontroly sa žalobca sám vyjadril, že tankovanie do ťahačov sa realizuje
prostredníctvom palivových kariet vystavených spoločnosťou SHELL a DKV Services, uviedol, že do

kamiónov je tankované výhradne na tieto palivové karty. Na pokladničných dokladoch vydaných hlavne
dvoma dodávateľmi a to spoločnosťou TANKER, s.r.o. a DALITRANS s.r.o., z ktorých si žalobca
uplatnil odpočítanie dane, bolo zistené použitie bonusových kariet, ktoré boli označené číslami, tieto
karty boli evidované na spoločnosť IB RENTAL s.r.o. a daňový subjekt C. D. - JSČ-transport bol
držiteľom bonusovej zákazníckej karty Loyality card číslo 1717170110E49AEA. Po kontrole účtovníctva

spoločnosti IB RENTAL, s.r.o. s účtovnými dokladmi, ktoré mal colný úrad zapožičané od žalobcu
bolo zistené, že doklady, ktorými žalobca preukázal colnému úradu tankovanie pohonných hmôt sú
označené číselným radom chýbajúcim v účtovníctve spoločnosti IB RENTAL, s.r.o. To znamená, že
spoločnosť IB RENTAL, s.r.o. o týchto dokladoch účtovala, avšak fyzicky sa tieto doklady v účtovníctve
IB RENTAL, s.r.o. nenachádzali. Správca dane teda nemusel vykonať priame preverovanie na čerpacích

staniciach, kde boli pokladničné doklady vystavené, ale okrem preverovania zameraného na knihy
alebo na evidencie čerpania týchto pohonných hmôt vykonal aj iné preverovania ako napr. preverenie
výskytu motorového vozidla s evidenčným číslom A. XXXXX na diaľniciach a rýchlostných cestách v
požadovanom časovom intervale od 01. 01. 20l9 – 31. 12. 2019. Na základe týchto
dôkazov dospel správca dane k záveru, že u žalobcu bola spochybnená reálna existencia pohonných

hmôt, pretože nebolo zrejmé, kto nakupovanú naftu reálne vlastnil, či tá spoločnosť, ktorej patrili palivové
karty a ktorá o týchto dokladoch účtovala alebo žalobca.

25. Pokiaľ žalobca namietal, že bola porušená tzv. koncentračná zásada a správca dane vykonal
dokazovanie, ktoré rozsahom nemožno považovať za dostatočné, správny súd uvádza, že ustálená

rozhodovacia prax najvyššieho správneho súdu pripúšťa vykonávanie dokazovania aj v priebehu
vyrubovacieho konania, aj nad rámec návrhov daňového subjektu, a to či už v snahe odstrániť niektoré
procesné nedostatky, či doplniť niektoré skutkové zistenia, v nadväznosti
na argumentáciu daňového subjektu, resp. v nadväznosti na pokyn odvolacieho orgánu či správnehosúdu (napr. rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn.
4Sfk/11/2022 zo dňa 25. 04. 2024, sp. zn. 3Sfk/129/2022 z 21. 11. 2023 a iné). Miera dokazovania vo
vyrubovacom konaní podľa § 68 ods. 3 daňového poriadku musí byť primeraná rozsahu dokazovania

vykonaného v štádiu daňovej kontroly, ktorá predstavuje jadro zisteného skutkového stavu. Pokiaľ
žalobca namietal v tejto súvislosti porušenie svojich práv, správny súd uvádza, že daňová kontrola a
vyrubovacie konanie neprebiehali bez vedomosti žalobcu, ktorý mal po celý čas možnosť sa aktívne
zúčastniť úkonov správcu dane, už od prvotných štádií daňovej kontroly mal možnosť pripraviť sa na
účinné a efektívne využívanie svojich práv prináležiacich mu daňovým poriadkom. Správca dane už v

priebehu daňovej kontroly vykonal rozsiahle dokazovanie, t.j. nebol pasívny a nemožno konštatovať,
že by svoju pasivitu sanoval nadmerným dokazovaním vo vyrubovacom konaní. V odvolacom konaní
vzmysleust.§74daňovéhoporiadkumáodvolacíorgánmožnosťdoplniťdokazovanieauložiťsprávcovi
dane odstrániť procesné pochybenia v určenej primeranej lehote. Žalovaný uvádzal, že správca dane
už počas daňovej kontroly disponoval dôkazom z colného úradu (protokolom), ktorý si vyžiadal počas
daňovej kontroly z colného úradu, avšak tento dôkaz nevyhodnotil, vyhodnotil ho v ďalšom vyrubovacom

konaní. Podstatnejší rozsah vykonaného dokazovania uskutočnil počas daňovej kontroly.

26. Pokiaľ žalobca namietal, že záznamy na staskách dopísané červeným perom boli evidenčne
zaznamenané a upresnené, pretože vodič mal na staske zapísaný nákup PHL v celkových litroch,
správny súd poukazuje na vyjadrenie správcu dane, ktorý poukázal na skutočnosť, že porovnaním

záznamov o prevádzke motorových vozidiel (stasky) A., A., A., A., A., A., A., A., A., A., A. poskytnutých
Colným úradom Žilina so záznamami o prevádzke uvedených vozidiel, ktoré žalobca predložil k výkonu
daňovej kontroly správcovi dane zistil, že na záznamoch o prevádzke vozidiel (stasky) predložených
Colnému úradu Žilina k výkonu daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie 2019 neboli zaznamenané
žiadne červené zápisy o nákupe pohonných hmôt, ktoré sa nachádzajú na záznamoch o prevádzke

vozidiel predložených daňovému úradu ku kontrole. Bolo teda zrejmé, že tieto zápisy boli zaznamenané
dodatočne a takto upravené boli predložené daňovému úradu k výkonu daňovej kontroly za zdaňovacie
obdobie január 2019 – december 2019. Túto skutočnosť potvrdila aj svedkyňa E. F., ktorá na
ústnom pojednávaní uviedla, že zápisy zaznamenané červeným písmom na záznamoch o prevádzke
motorových vozidiel – ťahačov vykonala ona.

27. Pokiaľ žalobca namietal, že neupravoval údaje o nákupe motorovej nafty v účtovníctve, keďže sa
tieto doklady nachádzali u správcu dane, správny súd uvádza, že z prvostupňových rozhodnutí vyplýva,
že po ukončení daňovej kontroly vykonávanej u žalobcu colným úradom za obdobie 2019, colný úrad
vrátil žalobcovi doklady a následne po začatí daňovej kontroly vykonávanej u žalobcu daňovým úradom

za obdobie 2019, žalobca predložil správcovi dane uvedené doklady. Tieto doklady neboli odovzdané
daňovému úradu priamo z colného úradu. Daňová kontrola vykonávaná daňovým úradom bola začatá
dňa 14. 10. 2021 a pokladničné doklady boli správcovi dane predložené až dňa 13. 01. 2022, neskôr boli
predložené záznamy o prevádzke motorových vozidiel a to dňa 09. 02. 2022, preto mal žalobca možnosť
s týmito dokladmi manipulovať a upraviť ich. Daňovému úradu boli predložené zmenené záznamy o

prevádzke vozidiel (dopísané červené zápisy o nákupe pohonných hmôt) ako boli predložené colnému
úradu za to isté obdobie a k tomu prispôsobené výdavkové pokladničné doklady. Uvedené skutočnosti
žalobca v správnej žalobe nerozporoval.

28. Žalobca namietal, že Národná diaľničná spoločnosť, a.s., v zásade len tvrdí, že motorové vozidlo

s EČV A. XXXXX pravdepodobne nemalo zakúpenú diaľničnú známku, to však automaticky neznamená,
že uvedené vozidlo nemohlo vykonať jazdy na spoplatnených úsekoch diaľnic a diaľničných ciest.
Žalobca pripustil, že uvedené vozidlo pravdepodobne nemalo zakúpenú diaľničnú známku, čo však
nie je dôkaz o nevykonaní jázd, tie sú potvrdené a preukázané aj výpoveďami svedkov. Správny súd
poukazuje na to, že Národná diaľničná spoločnosť, a.s. vo svojej odpovedi na výzvu správcovi dane

uviedla, že snímacím zariadením pre kontrolu elektronických diaľničných známok umiestneným na
diaľniciach a rýchlostných cestách, výskyt motorového vozidla s evidenčným číslom A. v časovom
intervale 01.01.2019 – 31.12.2019 nebol zaznamenaný. Nákup diaľničnej známky nie je viazaný na
skutočnosť, že výskyt vozidla s hmotnosťou nad 3,5 t bol/nebol zaznamenaný snímacím zariadením
umiestneným na diaľniciach a rýchlostných cestách. Námietka žalobcu preto nebola dôvodná.

29. Žalobca namietal, že ťahač A. XXXXX bol 16. 07. 2019 predaný, a preto bolo GPS vymontované.
Pri prevoze tohto vozidla kupujúcemu za účelom odovzdania, bol ešte počas jazdy uskutočnený nákup
pohonných hmôt. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na odôvodnenie prvostupňových rozhodnutí,kde správca dane k tejto skutočnosti uvádza, že v podanom dodatočnom daňovom priznaní k dani z
motorových vozidiel za obdobie 2019 zo dňa 30. 03. 2021 žalobca pri vozidle s ev. č. A. XXXXX uviedol
dátum zániku daňovej povinnosti už dňa 30. 06. 2019. Keďže daňový subjekt uviedol dátum zániku

daňovej povinnosti dňa 30. 06. 2019, týmto deklaroval, že po dátume 30. 06. 2019 vozidlo nepoužíval
na podnikateľskú činnosť. Preto uvedená námietka žalobcu nebola dôvodná.

30. Správny súd konštatuje, že zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje
absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a

nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane
preverovaných skutočností. Preto je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké
dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť
zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím
na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu konania k
dispozícii (k tomu pozri napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

4Sžf/18/2011 z 07. 09. 2011). Preto neobstojí žalobcove tvrdenie, že správca dane ohľadne preukázania
existencie sporného nákupu motorovej nafty neprimerane preniesol dôkazné bremeno len na žalobcu.
Povinnosť dôkazného bremena spočívajúca na žalobcovi sa vzťahuje podľa § 29 ods. 8 zákona
daňového poriadku aj na jeho povinnosť preukázať vierohodnosť a správnosť ním vedených povinných
evidencií alebo záznamov, čo sa mu však vzhľadom na výsledky dokazovania nepodarilo preukázať a

čo bolo preverovaním žalobcom deklarovaných plnení zo strany správcu dane relevantne spochybnené.
Preto ak žalobca v priebehu daňovej kontroly a následných vyrubovacích konaniach na základe výziev
správcu dane, na základe oboznámenia o pochybnostiach nepredložil taký relevantný dôkaz, ktorý by
potvrdiluskutočnenieobchodnýchtransakciíapreukázalpoužitieobstaranéhotovaru-pohonnýchhmôt,
nemohol byť nárok na odpočítanie dane priznaný a žalobca neuniesol svoje dôkazné bremeno.

31. Správny súd na záver zdôrazňuje, že vzhľadom na dispozičnú zásadu uplatňovanú v správnom
súdnictve, nie je súdny prieskum absolútny, ale je vymedzený rozsahom žalobných bodov, t. j.
skutkových a právnych tvrdení žalobcu, pre ktoré sa domnieva, že žalobou napadnuté rozhodnutie
žalovaného a správcu dane bolo nezákonné. Žalobca v správnej žalobe uplatnil viacero všeobecne

formulovaných námietok nezákonnosti, keď namietal, že žalovaný nedal odpovede na ťažiskovú
odvolaciu argumentáciu žalobcu, účelovo podstatné odvolacie námietky obišiel a ignoroval ich;
že správca dane dostatočne neoveril všetky skutočnosti týkajúce sa predmetných obchodných
transakcií, nehodnotil dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, a tak neprihliadol v konaní na všetko,
čo vyšlo najavo, čo spôsobilo nepreskúmateľnosť napadnutých rozhodnutí a ich arbitrárnosť. Takto

všeobecne formulované žalobné námietky sú nekonkrétne, keďže žalobca nešpecifikuje podstatné
odvolacie námietky, s ktorými sa žalovaný nevysporiadal, ani dôvody arbitrárnosti a nepreskúmateľnosti
napadnutých rozhodnutí. Žalobca v uvedených žalobných bodoch predostrel len všeobecné
konštatovania a vlastné názory týkajúce sa niektorých záverov žalovaného v odôvodnení napadnutých
rozhodnutí. Samotný fakt, že tieto závery nie sú v súlade s jeho názormi, však nepreukazuje ich

nezákonnosť.
32. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd po preskúmaní napadnutých rozhodnutí
v spojení s prvostupňovými rozhodnutiami z dôvodov uplatnených v správnej žalobe dospel k záveru,
že správne žaloby nie sú dôvodné a preto ich zamietol podľa § 190 SSP.

33. Správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario tak, že žalobcovi, ktorý v konaní nebol
úspešný, nepriznal právo na náhradu trov konania. Zároveň správny súd nezistil, že by boli splnené
podmienky pre priznanie práva na náhradu trov konania žalovanému podľa § 168 SSP, preto mu
nepriznal právo na náhradu trov konania.

34. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0.
1. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je potrebné podať na Správny súd v Banskej
Bystrici v lehote jedného mesiaca od doručenia rozsudku. O kasačnej sťažnosti rozhoduje Najvyšší

správny súd Slovenskej republiky.V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (ktorému správnemu súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka - spisová značka, čo sa ním sleduje a podpis) uviesť:

a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. To neplatí, ak

a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe v sociálnych veciach alebo vo veciach azylu, zaistenia a
administratívneho vyhostenia podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) SSP,
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.