Rozsudok – Bezdôvodné obohatenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, December 9, 2025

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: 24C/26/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124379749
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Redenkovičová Koprdová

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2025:6124379749.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV v konaní pred sudcom JUDr. Tatianou Redenkovičovou Koprdovou v právnej

veci žalobcu: Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, so sídlom ul. Primaciálne námestie č. 1,
814 99 Bratislava, IČO: 00 603 481, proti žalovanému: TIREX spol. s.r.o., so sídlom ul. Nobelova č.
12278/9A, 831 02 Bratislava, právne zastúpený: Advokátska kancelária Ostertag legal s.r.o., so sídlom
ul.Lovinskéhoč.23,81104Bratislava,IČO:50533207,ozaplatenieistiny496,23eurspríslušenstvom,
takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a.

II. Súd p r i z n á v a žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

III. Súd o výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným
uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa „Návrhom na vydanie platobného rozkazu“ doručeným Okresnému súdu Banská
Bystrica sp.zn. 25Up/1589/2024, domáhal zaviazania žalovaného k zaplateniu sumy 496,23 eur s
príslušenstvom titulom vydania bezdôvodného obohatenia s odôvodnením, že žalobca sa domáha
vydania bezdôvodného obohatenia za užívanie pozemku vo vlastníctve žalobcu v celkovej výške 496,23

eur za obdobie od 01.09.2022 do 12.12.2022, ktoré žalobcovi vzniklo ním tvrdeným neoprávneným
užívaním pozemku žalovaným. Žalobca touto žalobou uplatnil voči žalovanému nasledovné nároky:

- nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 496,23 eur, ktoré spočíva v užívaní pozemku vo
vlastníctve žalobcu za obdobie od 01.09.2022 do 12.12.2022 bez právneho dôvodu,

- spolu s bezdôvodným obohatením žiadal žalobca priznať počnúc odo dňa nasledujúceho po

dni podania žaloby o vydanie bezdôvodného obohatenia, úrok z omeškania v zmysle ust. § 517
Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v znení jeho zmeny č.
586/2008 Z. z. a nariadenia č. 21/2013 Z. z. vo výške o 5 percentuálnych bodov vyššej ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky t.j. 9,25% . Žalobca okrem iného tvrdil, že je výlučným
vlastníkom pozemku registra „C“ KN parc. č. XXXX/XX vo výmere 252 m2 , druh pozemku: ostatná
plocha, k. ú. A. , ktorý je evidovaný na LV č. 1. Žalovaný je vlastníkom susediaceho pozemku registra
„C“ KN parc. č. XXXX/X vo výmere 237 m2 , druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, k. ú. A..

Uviedol, že na základe obhliadky vykonanej povereným pracovníkom žalobcu bolo zistené, že pozemok
žalobcu bol v predmetnom čase užívaný žalovaným (dôkaz: - LV č. 1, k. ú: A. LV č. XXX, k. ú.: A.,
Výzva na usporiadanie právneho vzťahu k pozemkom zo dňa 21.05.2018 s doručenkou). Žalovaný
nadobudol vyššie uvedený pozemok na základe kúpnej zmluvy zo dňa 1.12.1995, evidovanej pod číslomvkladového konania: V-7254/95. Žalovaný podľa tvrdenia žalobcu užíval predmetný pozemok, ktorý je
vo vlastníctve žalobcu v nasledovnom rozsahu: pozemok vo vlastníctve žalobcu: pozemok registra CKN,
parc. č. XXXX/XX o výmere 252 m2 pozemok užívaný žalovaným: 252 m2. Žalobca tvrdil, že žalovaný

užíval bezdôvodne pozemok na úkor žalobcu za obdobie 01.09.2022 do 12.12.2022, teda podľa žalobcu
do doby, kedy si žalobca svoj pozemok oplotil, čím sa mal žalovaný bezdôvodne obohatiť o 496,23 eur.
Výšku bezdôvodného obohatenia žalobca určil v zmysle Rozhodnutia primátora č. 33/2015, tabuľka č.
100, lokalita II, položka 191a na sumu 7 eur/m2/rok. Čo pri výmere pozemku 252 m2 predstavuje sumu
1.764,- eur za rok. Žalobca vyzval žalovaného na úhradu za užívanie pozemku v jeho vlastníctve listom

označeným ako „Výzva na usporiadanie právneho vzťahu k pozemku užívanému bez právneho dôvodu
zo dňa 21.05.2018“. Nakoľko žalovaný za užívanie pozemku žalobcu neplatil žiadne úhrady, zaslal
žalobca žalovanému „Upomienku č. U219640773 zo dňa 05.12.2023“, na ktorú žalovaný zareagoval
listom označeným ako „Odpoveď na Váš list - Upomienka č. U219640773 zo dňa 18.12.2023“. Žalobca
uviedol, že v rovnakej veci za iné obdobie prebehlo súdne konanie na Okresnom súde Bratislava III č.
k. 26Cb/352/2018, kde bol žalobca úspešný a žalovaný bol zaviazaný vydať bezdôvodné obohatenie za

užívanie predmetného pozemku. Žalobca listom označeným ako „Odpoveď na námietku dlžníka zo dňa
18.12.2023“ odoslanej 12.06.2024, reagoval na list žalovaného a súčasne mu oznámil, že predmetný
pozemok bol z jeho strany oplotený dňa 12.12.2022 (dôkaz: - Rozhodnutie primátora č. 33/2015, Výzva
na usporiadanie právneho vzťahu k pozemku užívanému bez právneho dôvodu zo dňa 21.05.2018
s doručenkou, Odpoveď na Váš list - Upomienka č. U219640773 zo dňa 18.12.2023, Odpoveď na

námietku dlžníka zo dňa 18.12.2023- list zo dňa 12.06.2024). Žalobca poukázal na Občiansky zákonník
§451ods.1(„Ktosanaúkorinéhobezdôvodneobohatí,musíobohatenievydať“)ktorýdefinujepodstatu
bezdôvodného obohatenia ako zákonom uloženú povinnosť odporcu vydať obohatenie oprávnenému,
ak obohatenie bolo získané na úkor inej osoby (žalobcu). Povinnosť je všeobecne záväzná a výslovne
určená osobe (žalovanej), ktorá nadobudla obohatenie bezdôvodne, z čoho vyplýva, že bezdôvodné

obohatenie musí byť za každých právom stanovených okolnosti odovzdané. Vo vzťahu k určeniu výšky
a rozsahu bezdôvodného obohatenia žalobca uviedol : Predmetom žaloby je určenie výšky a rozsahu
bezdôvodného obohatenia, pričom pri určení výšky bezdôvodného obohatenia sa vychádza z výšky
obvyklého nájomného za nájom pozemku v katastrálnom území: A., určeného v zmysle Rozhodnutia
č. 33/2015 primátora hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy, ktorým sa ustanovujú ceny

prenájmov a ceny predbežnej odplaty za vecné bremeno, pričom je zohľadnená lokalita ako aj účel
využitia pozemku. Na základe vyššie uvedených skutočností sa žalovaný na úkor žalobcu bezdôvodne
obohatil v zmysle § 451 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb., Občiansky zákonník, pretože došlo k vzniku
bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného. Žalobca žiadal, aby Okresný súd Banská Bystrica
platobným rozkazom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 496,23 eur, úrok z omeškania

vo výške 9,25% ročne zo sumy 496,23 eur odo dňa nasledujúceho po podaní návrhu (19.09.2024) do
zaplatenia, trovy konania a to všetko do 15 dní od doručenia platobného rozkazu.

2. Okresný súd Banská Bystrica vo veci rozhodol platobným rozkazom č. k. 25Up/1589/2024 zo dňa
02.10.2024 (l. č. 27) a zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 496,23 eur, úrok

z omeškania vo výške 9,25% ročne zo sumy 496,23 eur odo dňa nasledujúceho po podaní návrhu
(19.09.2024) do zaplatenia a zaviazal ho k náhrade trov konania.

3.Žalovanýpodalprotiplatobnémurozkazu odpor(l.č.35)sodôvodnením,žežalovanýsanestotožňuje
so žalobou, podáva týmto odpor proti platobnému rozkazu sp.zn. 25Up/1589/2024, namietal, že žalobca

tvrdí, že žalovaný užíva pozemok registra „C“ parcelné číslo XXXX/XX v katastrálnom území A. v R.,
vedený Okresným úradom R., Katastrálnym odborom na liste vlastníctva číslo 1. Túto skutočnosť však
nepreukázal žiadnym dôkazom, čím neuniesol dôkazné bremeno svojho tvrdenia. Je pravdou, že medzi
účastníkmi tohto konania už bolo vedené súdne konania pred Okresným súdom Bratislava III pod sp.zn.
26Cb/352/2018 v ktorom bol žalobca čiastočne úspešný a čiastočne bola jeho žaloba zamietnutá, ale

toto konanie posudzovalo iné časové obdobie, kedy žalovaný nepripisoval dôležitosť stavu daného
pozemku. Po rozhodnutí v tomto spore žalovaný jednoznačne informoval žalobcu, že nemá záujem
predmetný pozemok užívať a zároveň žalobcu vyzval, aby si v záujme predídenia možných sporných
nárokov v budúcnosti svoj pozemok oplotil listom zo dňa 02.11.2020 doručeným žalobcovi 04.11.2020.
Žalobca zobral toto vyjadrenie žalovaného na vedomie listom zo dňa 01.12.2020 a pozemok následne

oplotil nevedno presne kedy, nakoľko na preukázanie tejto skutočnosti žalobca nepredložil žiadny
dôkaz. Je absurdné, že napriek uvedenému si žalobca za obdobie po 01.12.2020 nárokuje vydanie
bezdôvodného obohatenia za užívanie predmetného pozemku (dôkazy: Výzva na oplotenie pozemku
zo dňa 02.11.2020, Oznámenie vo veci užívania pozemku bez právneho dôvodu 01.12.2020). Žalobcasa žalobou domáha vydania bezdôvodného obohatenia z titulu užívania pozemku bez uzatvorenej
nájomnej zmluvy pričom výšku požadovaného bezdôvodného obohatenia odvodzuje od ním vydaného
Rozhodnutiač.33/2015primátorahlavnéhomestaSlovenskejrepublikyBratislavy,ktorýmsaustanovujú

ceny prenájmov a ceny predbežnej odplaty za vecné bremeno, ktoré považuje za stanovenie obvyklého
nájomného. S týmto tvrdením žalobcu sa nie je možné stotožniť. Ako to vyplýva aj z Uznesenia
Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Cdo/8/2009 zo dňa 13.11.2009, obvyklé nájomné je nájomným tržným,
ktoré zodpovedá obvyklej hladine nájomného, ktoré by nájomca v danom mieste a čase platil, ak by vec
užíval na základe platnej nájomnej zmluvy. Obvyklým nájomným nie je jednostranne stanovená výška

nájomného požadovaná žalobcom, k čomu dospel aj Najvyšší súd SR v uvádzanom rozhodnutí, keď pri
rozhodovaní obsahovo podobnej veci dospel k záveru, že pre určenie obvyklej výšky nájomného nie je
možné použiť rozhodnutie mesta, ktorým stanovuje výšku nájomného požadovanú za prenájom svojich
nehnuteľností. Žiadne ďalšie dôkazy k určeniu výšky obvyklého nájomného okrem svojho vlastného
rozhodnutiažalobcavkonanínepredložilzčohovyplýva,ženeuniesoldôkaznébremenosvojhotvrdenia
o výške obvyklého nájomného 7,00 eur/m2/rok, ktoré požaduje ako bezdôvodné obohatenie vydať od

žalovaného. V konaní sa žalobca domáha vydania bezdôvodného za užívanie svojho pozemku a to za
obdobie od 01.09.2022 do 12.12.2022. Podľa ustanovenia § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka (zákon
č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov) Právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa
premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa
na jeho úkor obohatil. Žaloba bola podaná dňa 18.09.2024, nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia

za obdobie predchádzajúce dňu 18.09.2022 bol už v tom čase premlčaný. Vydanie bezdôvodného
obohatenia za obdobie od 01.09.2022 do 18.09.2022 bolo v čase podania žaloby žalobcom premlčané.
Časť nároku uplatneného v žalobe tak nemožno žalobcovi priznať. Ak čo len jeden zo žalovaných podal
včas odpor s vecným odôvodnením, platobný rozkaz sa zrušuje vo vzťahu ku všetkým žalovaným; to
neplatí, ak ide o samostatné spoločenstvo. Tento odpor je podľa názoru žalovaného vecne odôvodnený

v dostatočnom rozsahu čo do skutkovej ako aj právnej stránky. Žaloba nie je dostatočne odôvodnená,
žalobca neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení a časť uplatňovaného nároku je premlčaná.

4. Žalobca sa vyjadril k podanému odporu (l. č. 53) navrhol zaviazať žalovaného k zaplateniu istiny
496,23,-eur s príslušenstvom s odôvodnením, že vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný podal voči

platobnému rozkazu odpor navrhol pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci
podľa zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok. Súčasne zaslal „Vyjadrenie žalobcu k odporu
žalovaného“ okrem iného uviedol, že žalovaný vo svojom odpore uvádza, že žalobca tvrdí, že žalovaný
užíva pozemok registra „C“ parc.č. XXXX/XX v katastrálnom území A. v R., vedený Okresným úradom
R., L. odbor na LV č. 1, pričom žalovaný má za to, že žalobca túto skutočnosť v konaní nepreukázal a

tým neuniesol dôkazné bremeno. Žalobca zastával názor, že v konaní riadne preukázal, že žalovaný v
predmetnom čase pozemok užíval. Žalobca poukázal na to, že svoj nárok na vydanie bezdôvodného
obohatenia, ktoré vzniklo na strane žalovaného, ohraničil časovo a to medzi dátumy 01.09.2022
až 12.12.2022. Žalobca už v žalobe uviedol, že dal na hranici pozemku parc. č. XXXX/XX k.ú. A.
vybudovať oplotenie a to k dátumu 12.12.2022. A týmto dátumom žalobca ohraničil aj svoj nárok na

vydanie bezdôvodného obohatenia zo strany žalovaného. Ak žalovaný tvrdí, že žalobca nepreukázal,
že žalovaný užíval predmetný pozemok, žalobca zastáva názor, že žalovaný nepreukázal svoje tvrdenia
a síce, že žalovaný predmetný pozemok v uvedenom čase neužíval. Žalobca jednoznačne zastáva
názor, že na strane žalovaného vzniklo bezdôvodné obohatenie v zmysle ustanovenia § 451 ods.
2 OZ tým, že žalovaný užíval v predmetnom čase pozemok žalobcu, za ktoré neposkytol žalobcovi

žiadnu odplatu. Čo sa týka samotnej požadovanej výšky bezdôvodného obohatenia, ktorá bola určená
na základe Rozhodnutia primátora č. 35/2015 - žalobca disponuje viacerými judikátmi, rozhodnutiami
súdov v obdobných veciach a vie preukázať, že ustálená rozhodovacia prax súdov bežne vychádza pri
určovaní výšky bezdôvodného obohatenia za užívanie pozemku pod stavbou z rozhodnutí primátora č.
33/2015. Žalobca uvádza, že rozhodnutie č. 33/2015 primátora hlavného mesta SR Bratislavy, ktorým

sa ustanovujú ceny prenájmov a ceny predbežnej odplaty za vecné bremeno, ktoré poslúžili ako podklad
pre výpočet bezdôvodného obohatenia bolo vypracované na základe cenovej mapy, ktorá odzrkadľujú
reálne ceny bežných nájmov v konkrétnych lokalitách a relevantnom časovom období, ako je to aj v
prípade požadovaného plnenia od žalovaného. V tejto veci si dovoľujeme uviesť niekoľko judikátov,
v zmysle ktorých bola výška bezdôvodného obohatenia priznaná na základe Pravidiel pri realizácii a

sledovaní záväzkových vzťahov k nehnuteľnému majetku hlavného mesta SR Bratislavy:
- súdne konanie sp.zn.: 40C 252/09 Okresný súd Bratislava V v rozsudku sp.zn: 40C 252/09 zo dňa
11.11.2011 vychádzal pri určovaní výšky bezdôvodného obohatenia z výšky stanovenej Pravidlami pri
realizácii a sledovaní záväzkových vzťahov k nehnuteľnému majetku hlavného mesta SR Bratislavy zodňa 18.12.1996, ako vyplýva zo zmien a doplnení vykonaných rozhodnutí primátora zo dňa 22.02.1999
v znení dodatkov; Krajský súd v Bratislave uznesením sp.zn. 8Co 244/2010 zo dňa 28.02.2011 vyslovil
názor, že pri výpočte výšky bezdôvodného obohatenia súd vychádzal správne z Pravidiel pri realizácii a

sledovaní záväzkových vzťahov k nehnuteľnému majetku hlavného mesta SR Bratislavy. Súdne konanie
sp.zn: 39C 183/2010 Okresný súd Bratislava V v odôvodnení svojho rozsudku v konaní evidovanom
pod sp.zn. 39C 183/2010 uviedol nasledovné: „ Rozsudkom tunajšieho súdu, súd rozhodol tak, že
priznal navrhovateľovi výšku bezdôvodného obohatenia stanovenú Pravidlami pri realizácii a sledovaní
záväzkových vzťahov k nehnuteľnému majetku hlavného mesta SR Bratislavy zo dňa 18.12.1996, ako

vyplýva zo zmien a doplnení vykonaných rozhodnutím primátora zo dňa 22.02.1999 v znení dodatkov.“
- súdne konanie sp.zn: 40C/136/2015 Okresný súd Bratislava V uvádza v odôvodnení rozsudku
vydaného v konaní vedenom pod spisovou značkou 40C/136/2015 zo dňa 22.01.2016, že „po
vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že navrhovateľ pri uplatnení svojho nároku vychádzal
z objektívnych kritérií, na základe ktorých je možné stanoviť hodnotu odplaty, ktorú by za obvyklých
okolností v prípade riadne uzatvoreného nájmu mal platiť s prihliadnutím na účel, na ktorý bol

pozemok využitý. Žalovanú sumu súd považoval za primeranú výšku nájmu, ktorý mohol navrhovateľ
za predpokladu uzavretia riadnej nájomnej zmluvy k predmetnému pozemku za porovnateľne využívaný
pozemok obdobnej výmery dosiahnuť v súlade so záväzným rozhodnutím primátora hlavného mesta
SR Bratislavy č. 28/2011. Súd mal teda nárok navrhovateľa ním predloženými listinnými dôkazmi za
dostatočne preukázaný.“

- súdne konanie sp.zn: 25C/86/2014 Okresný súd Bratislava IV v konaní vedenom pod číslom
25C/86/2014 vydal rozsudok dňa 13.01.2015, v odôvodnení ktorého súd vyslovil názor, že „výška
bezdôvodného obohatenia bola ustálená na základe rozhodnutia primátora hlavného mesta platného od
01.11.2011, ktoré je súčasťou pravidiel určených navrhovateľom pri realizácií a sledovaní záväzkových
vzťahov k nehnuteľnému majetku Hlavného mesta SR pri uzatváraní nájomných zmlúv. Súd vychádzal

pri určení výšky bezdôvodného obohatenia z cien nájmu určenej podľa tabuľky č. 100 prílohy č. 1 k
rozhodnutiu primátora hlavného mesta SR.„
- súdne konanie sp.zn: 24C/48/2018 Okresný súd Bratislava III v konaní vedenom pod číslom konania
24C/48/2018 vydal rozsudok dňa 26.11.2019, v odôvodnení uvádza, že „ Priznaná suma predstavuje
obohatenie za obdobie od 11.1.2017 do 7.8.2018. Bezdôvodné obohatenie spočíva v užívaní pozemku

tým, že je na ňom zriadená stavba. Výšku obvyklého nájmu v sume 12,- eur za m2 a rok, určenú
primátorom mesta, mal súd za primeranú.“
- súdne konanie sp.zn. 49C/9/2018 Okresný súd Bratislava V v konaní vednom pod číslom konania
49C/9/2018 vydal rozsudok dňa 12.9.2019, ktorý v odôvodnení uvádza: (bod 48.) žalovaní užívajú
pozemok žalobcu bez právneho titulu. Žalobca si v konaní dôvodne uplatnil nárok na vydanie

bezdôvodného obohatenia po čiastočnom späťvzatí za obdobie od 05.03.2016 do 31.01.2018, počas
ktorého taktiež žalovaní užívali bez právneho titulu pozemok žalobcu, čím získali majetkový prospech,
ktorého výška je za uvedené obdobie v zmysle Rozhodnutia č. 33/2015 primátora hlavného mesta SR
Bratislavy a jeho príloh v sume 661,35 eur, ktorú z titulu bezdôvodného obohatenia sú povinní žalobcovi
vydať (zaplatiť). Rozsudok bol potvrdený aj súdom vyššej inštancie a to v rozsudku sp.zn. 3Co/21/2020

zo dňa 29.04.2021.
- súdne konanie sp.zn.: 21C/70/2016 Okresný súd Bratislava II v konaní vedenom pod číslom konania
21C/70/2016 vydal rozsudok dňa 16.06.2021, ktorý vo svojom odôvodnení uvádza: (bod 39.) „Čo sa týka
obvyklej ceny, tak tú súd ustálil na úrovni 12 eur/m2/rok. Ide o cenu vyplývajúcu z rozhodnutia č. 28/2011
a č. 33/2015 primátora Hlavného mesta SR Bratislava. Z priložených tabuliek (prílohy k rozhodnutiu

primátora) vyplýva cena prenájmu nehnuteľného majetku s účelom nájmu „ radové a samostatne stojace
garáže“ v lokalite II
(k.ú. Nivy) vo výške 12 eur/m2/rok....Cena prenájmu v zmysle rozhodnutí primátora je tak primeraná a
obvyklá.“
- súdne konanie sp.zn.:12C/56/2021 Okresný súd Bratislava III v konaní vedenom pod číslom konania

12C/56/2021 vyhlásil dňa 26.10.2022 rozsudok, ktorým žalovaného zavial k úhrade sumy 190 Eur
spolu s úrokom z omeškania, pričom výška bezdôvodného obohatenia bola určená na základe
Rozhodnutia primátora 33/2015. Žalobca zastával názor, že určenie výšky bezdôvodného obohatenia
na základe Rozhodnutia primátora č. 33/2015 je absolútne legitímne a v žiadnom prípade nemôže
byť reč o jednostrannom určení ceny zo strany samotného žalobcu, ako to konštatujú aj súdy v

uvedených rozhodnutiach, vydaných v obdobných sporoch. Žalobca poukázal na skutočnosť, že
žalovaný do konania nepredložil žiaden dôkaz, ktorý by účinne spochybňoval tvrdenia žalobcu o
výške bezdôvodného obohatenia vznikajúceho na strane žalovaného. Žalobca namietal, že žalovanýani nenavrhol vykonanie žiadneho dôkazu, ktorý by mal preukázať, že žalobcom požadovaná výška
bezdôvodného obohatenia je neprimeraná.

5. Okresný súd Banská Bystrica postúpil (l. č. 62 - 71) vec Mestskému súdu Bratislava III sp.zn.
85Cb/29/2024 dňa 24.10.2024. Uznesením č. k. 85Cb/29/2024 zo dňa 05.12.2024 súd vyzval podľa §
167 ods. 4 CSP žalovaného na vyjadrenie sa k Vyjadreniu žalobcu.

6. „Vyjadrenie žalovaného“ bolo doručené Mestskému súdu Bratislava III (l. č. 78) dňa 19.12.2024.

Žalovaný okrem iného uviedol, že žalovaný predkladá svoje vyjadrenie odôvodnené v nasledujúcich
bodoch svojho podania. Žalobca vo svojom podaní tvrdí, že žalovaný má preukazovať svoje neužívanie
pozemku parc. č. 3236/77. Toto tvrdenie žalobcu je absurdné a je v rozpore so všeobecne zaužívanou
zásadou civilného procesu, tzv. negatívnou dôkaznou teóriou. Základom tejto teórie je pravidlo, že
od nikoho nemožno spravodlivo požadovať, aby preukazoval reálnu neexistenciu určitej skutočnosti
(negatívnu skutočnosť - niečo čo sa nestalo, alebo čo neexistuje). Preukazovanie takejto skutočnosti

je spravidla objektívne nemožné (tento jav sa v rímskom práve označoval ako probatio diabolica). Táto
zásada je všeobecne akceptovaná súdmi v Slovenskej republike. Poukázal na uznesenie Najvyššieho
súdu SR sp.zn. 6Cdo/81/2010 zo dňa 31.05.2010 (dostupné online na https://www.nsud.sk/data/att/
e6f/367280.c8cdac.pdf), podľa ktorého „Pri posudzovaní dôkazného bremena na strane toho - ktorého
účastníka treba rešpektovať tzv. negatívnu dôkaznú teóriu, t.j. pravidlo, že neexistencia (niečoho)

majúca trvajúci charakter sa zásadne nepreukazuje. Na nikom totiž nemožno spravodlivo žiadať,
aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti.“ Tejto zásady sa ďalej pridržiavali
rozhodnutia ďalších súdov v Slovenskej republike, ako uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn.: 6 M Cdo
17/2010 zo dňa 28.03.2012(dostupné online na https://www.nsud.sk/data/att/52a/383834.bc74d6.pdf)
a všeobecnú definíciu negatívnej dôkaznej teórie zhrnul Krajský súd Košice vo svojom rozsudku

sp. zn.: 3Cob/112/2014 zo dňa 25.11.2015 (dostupné online na https://obcan.justice.sk/content/public/
item/d6a6baab-e48f-4151-a550-3adcc0096634) keď skonštatoval: „V sporovom platí aj tzv. negatívna
dôkazná teória, ktorá vychádza z toho, že nemožno od účastníka spravodlivo žiadať, aby preukázal
reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti (napr. tvrdenie, že žalovaný nezaplatil), v dôsledku čoho
dochádza k preneseniu dôkazného bremena na žalovaného.“ Svojim podaním sa žalobca v rozpore s

negatívnou dôkaznou teóriou snaží preniesť dôkazné bremeno svojich vlastných tvrdení na žalovaného.
Toto je však v civilnom procese neprípustné. Je povinnosťou žalobcu preukázať to čo tvrdí, teda uniesť
dôkazné bremeno, ale to sa mu v tomto konaní jednoznačne nepodarilo. Žalobca totiž ani napriek dvom
písomným podaniam vo veci (návrh na začatie konania a vyjadrenie k odporu) zatiaľ nepredložil ani
jediný dôkaz preukazujúci, že žalovaný pozemok parc. č. XXXX/XX . užíval. Výpis z listu vlastníctva

susediaceho pozemku a listy vyhotovené žalobcom sa za takýto dôkaz nedajú považovať. Žalovaný
naďalej tvrdí, že pozemok parc. č. XXXX/XX nikdy neužíval. Tak ako to žalovaný podrobne uviedol v
odpore voči platobnému rozkazu nakoľko medzi účastníkmi konania už bol v minulosti vedený obdobný
sporžalovanýzdôvoduopatrnostianapredídenieakýchkoľvekpochybnostídobudúcnavyzvalžalobcu,
aby oplotil svoj pozemok ak má pochybnosti, že by ho mohol žalovaný užívať (čo jednoznačne žalovaný

nemal v úmysle). Žalobca bol však vyše dva roky nečinný a svoj pozemok dal oplotiť údajne až
12.12.2022 - pričom ani správnosť tohto dátumu, ktorým ohraničuje nárokovanie vydania bezdôvodného
obohatenia, žalobca taktiež dosiaľ nebol schopný preukázať žiadnym dôkazom. Pozemok mohol byť
oplotený už 16.09.2022 čím by bol už celý žalobcom uplatňovaný nárok premlčaný. Nekonanie žalobcu
vo veci neskorého oplotenia svojho pozemku nemôže byť na ťarchu žalovanému. Aj podľa článku 20

ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky vlastníctvo zaväzuje, takže ak mal žalobca pochybnosti o tom či
niekto môže jeho pozemok užívať mal si tento svoj pozemok oplotiť. Jeho nekonanie napriek tomu, že
vedel o existencii možnej spornej skutočnosti medzi účastníkmi konania, mohlo dokonca predstavovať
úmysel ako od žalovaného získať nájomné za pozemok, ktorý žalovaný neužíva. Bez akýchkoľvek
pochybností je však možné skonštatovať to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno svojho tvrdenia

o užívaní pozemku parc. č. XXXX/XX žalovaným. Ním uplatňovaný nárok preto v konaní neobstojí. Vo
zvyšku sa žalovaný pridržiaval svojich tvrdení uvedených v odpore proti platobnému rozkazu podanom
dňa 07.10.2024. A to jednak v tvrdení o neunesení dôkazného bremena žalobcom vo veci preukázania
obvyklej hodnoty nájomného keď žalobca poukázal na niekoľko súdnych rozhodnutí vynesených v jeho
prospech, no tieto rozhodnutia boli vydané súdmi prvej inštancie. Žalovaným poukazované rozhodnutie

5Cdo/8/2009 vydal Najvyšší súd SR a jeho konštatovaní o tom, že obvyklým nájomným nemôže byť
žalobcom jednostranne stanovená výška nájomného sa žalovaný ďalej pridržiava. Rovnako tak sa
žalovaný pridržiaval svojho tvrdenia o tom, že uplatnený nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia
je za obdobie od 01.09.2022 do 18.09.2022 premlčaný. Vzhľadom k vyššie uvedenému je nepochybné,že žalovaný nepreukázal dôvodnosť svojho nároku na zaplatenie sumy vo výške 496,23 eur, a preto
žalovaný žiada, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol a žalovanému priznal náhradu trov konania,
ktorých výšku žalovaný vyčísli po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

7. NS SR uznesením č. k. 5Ndob/10/2025 - 87 zo dňa 25.03.2025, právoplatným dňa 25.04.2025,
rozhodol,žepríslušnýmnakonanievpredmetnejvecijeMestskýsúdBratislavaIV(sp.zn.24C/26/2025).
Súd vo veci vytýčil pojednávanie. Z obsahu „Zápisnice o pojednávaní zo dňa 07.10.2025“ (l. č.108)
okrem iného vyplýva, že súd sa pokúsil o mimosúdnu pokonávku (§ 179 ods. 2 CSP) a právny

zástupca žalovaného navrhol žalobcovi, že ak vezme žalobu späť žalovaný je ochotný upustiť od
nároku na náhradu trov konania. Z obsahu „Zápisnice o pojednávaní zo dňa 09.12.2025“ (l. č. 124)
okrem iného vyplýva, že zástupca žalobcu, titulom prednesu uviedol, že žalobca sa pridržiava všetkých
skutočností uvedených v žalobe a na všetkých doterajších vyjadreniach doručených súdu tak ako mi
boli podklady na vymáhanie postúpené zotrvávam. Vzhľadom na všetko uvedené navrhol, aby súd
žalobe vyhovel a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania. Právny zástupca žalovaného titulom

prednesu uviedol , že žalovaný má za to, že žaloba nie je dôvodná. Žalobca nepreukázal dôkazné
bremeno svojich tvrdení a preto žiadame, aby bola žaloba zamietnutá. Žalobca tvrdí, že žalovaný
užíva pozemok, ktorý patrí žalobcovi, túto skutočnosť nepreukázal žiadnym dôkazom. Je pravdou,
že medzi účastníkmi konania už bolo vedené iné súdne konanie, ale toto posudzoval iné časové
obdobie. Po rozhodnutí v tomto spore žalovaný jednoznačne informoval žalobcu, že nemá záujem

predmetný pozemok užívať a zároveň žalobcu vyzval, aby pre predídenie možných sporných nárokov
svoj pozemok oplotil. List bol doručený žalobcovi 04.11.2020 a žalobca zobral obsah listu na vedomie
svojim listom zo dňa 01.12.2020. Je potom absurdné, prečo si žalobca uplatňuje predmetný nárok za
pozemok. Žalobca podľa žalovaného neuniesol bremeno za obvyklé nájomné, kde žalovaný poukazoval
na judikatúru v obdobných prípadoch, odvodzovanie obvyklej ceny nájomného od predpisu vydaného

žalobcom neobstojí. Časť uplatneného nároku je premlčaná, nakoľko žaloba bola podaná 18.09.2024
a vydané bezdôvodného obohatenia za obdobie predchádzajúce k 18.09.2022 bol premlčaný. Vydanie
bezdôvodného obohatenia za obdobie od 01.09.2022 do 18.09.2022 preto nie je možné priznať. V
neskoršom vyjadrení žalobca uvádzal, že žalovaný má preukázať neužívanie daného pozemku, toto
tvrdenie žalobcu je v rozpore so zaužívanou zásadou tzv. negatívnou dôkaznou teóriou. Základom teórie

je pravidlo, že od nikoho nemožno spravodlivo požadovať, aby preukazoval reálnu neexistenciu právnej
skutočnosti.TátozásadajeakceptovanásúdmisSR,čosmepodložiliodkazomnajudikatúru.Vzhľadom
k vyššie uvedeným skutočnostiam žiadal, aby súd žalobu zamietol a žalovanému priznal náhradu trov
konania a právneho zastúpenia.

8. V predmetnej veci súd vykonal dokazovanie výsluchom právnych zástupcov strán sporu,
oboznámením sa s listinnými dôkazmi, ktoré sú súčasťou súdneho spisu a zistil nasledovný skutkový
stav :
- z obsahu listu vlastníctva č. 1 (l. č. 6) vyplýva , že žalobca: Hl.m.SR Bratislava, je výlučným vlastníkom
pozemku registra „C“ KN parc. č. XXXX/XX vo výmere 252 m2 , druh pozemku: ostatná plocha, k. ú. A.,

- z obsahu listu vlastníctva č. 706 (l. č. 7) vyplýva , že žalovaný: TIREX spol. s.r.o. je vlastníkom
susediaceho pozemku registra „C“ KN parc. č. XXXX/X vo výmere 237m2, druh pozemku: zastavaná
plocha a nádvorie, k. ú. A., tento žalovaný nadobudol do vlastníctva na základe Kúpnej zmluvy zo dňa
01.12.1995, evidovanej pod číslom vkladového konania: V-XXXX/XX,
- z obsahu listu zo dňa 02.11.2020 (l. č. 37) vyplýva, že žalovaný : TIREX spol. s.r.o. vyzval Magistrát

hl. mesta SR Bratislavy na oplotenie pozemku a oznámil, že spoločnosť TIREX spol. s.r.o nemá záujem
užívať pozemok žalobcu,
- v Návrhu na vydanie platobného rozkazu žalobca uviedol, že na základe obhliadky vykonanej
povereným pracovníkom žalobcu, žalobca zistil, že pozemok žalobcu bol v predmetnom čase užívaný
žalovaným v nasledovnom rozsahu: pozemok vo vlastníctve žalobcu: pozemok registra CKN, parc. č.

XXXX/XX o výmere 252m2 bol pozemok užívaný žalovaným: 252 m2, za obdobie od 01.09.2022 do
12.12.2022 (dôkaz súdu nepredložil),
- výšku žalovaného bezdôvodného obohatenia žalobca určil v zmysle Rozhodnutia primátora č. 33/2015,
tabuľka č. 100, lokalita II, položka 191a na sumu 7,-eur/m2/rok, čo pri výmere pozemku 252 m2
predstavuje sumu 1.764 eur za rok,

- z obsahu listu „Výzva na usporiadanie právneho vzťahu k pozemku užívanému bez právneho dôvodu“
zo dňa 21.05.2018“ (l. č. 11) okrem iného vyplýva, že žalobca vyzval žalovaného na úhradu za užívanie
pozemku v jeho vlastníctve týmto listom,- z obsahu listinného dôkazu „Upomienka č. U219640773“ zo dňa 05.12.2023 vyplýva, že žalobca vyzval
žalovaného aby v lehote 10 dní od doručenia výzvy uhradil dlžnú sumu za obdobie od 19.11.2018 do
20.01.2023

- z obsahu listu „Odpoveď na Váš list - Upomienka č. U219640773 zo dňa 18.12.2023“ (l. č. 13) vyplýva,
že žalovaný zareagoval týmto listom a zaplatenie sumy 7.405,23,-eur odmietol, s tým, že žalobca listom
zo dňa 01.12.2020 oznámil žalovanému, že pozemok oplotí a k vybudovaniu oplotenia skutočne došlo
a vybudovaný plot oddeľuje pozemok žalobcu od pozemku žalovaného parc. č. 1XXX/X k. ú. A.v čím
efektívne bolo znemožnené užívanie pozemku žalobcu,

- žalobca listom označeným ako „Odpoveď na námietku dlžníka zo dňa 18.12.2023“ odoslanej dňa
12.06.2024 reagoval na list žalovaného a súčasne mu oznámil, že predmetný pozemok bol z jeho strany
oplotený dňa 12.12.2022,
- na Okresnom súde Bratislava III sa viedlo konanie pod sp.zn. 26Cb/352/2018, ale toto konanie
posudzovalo iné časové obdobie, po rozhodnutí v tomto spore žalovaný informoval žalobcu, že nemá
záujem predmetný pozemok užívať a žalobcu vyzval, aby si svoj pozemok oplotil (a to listom zo dňa

02.11.2020 doručeným žalobcovi 04.11.2020). Žalobca zobral toto vyjadrenie žalovaného na vedomie
listom zo dňa 01.12.2020 a pozemok následne oplotil (žalobca nepredložil súdu dôkaz preukazujúci čas
oplotenia).

9. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych

vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

10. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník

premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

11. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil.

12. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
13. Podľa článku 20 ods. 1 Ústavy SR Každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých
vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom

ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.
14. Podľa čl. 20 ods. 3 Ústavy SR, vlastníctvo zaväzuje. Nemožno ho zneužiť na ujmu práv iných
alebo v rozpore so všeobecnými záujmami chránenými zákonom. Výkon vlastníckeho práva nesmie
poškodzovať ľudské zdravie, prírodu, kultúrne pamiatky a životné prostredie nad mieru ustanovenú
zákonom.

15. Podľa čl. 20 ods. 4 Ústavy SR, vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné
iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu.
16. Z ustanovenia § 132 CSP vyplýva, že strany sú povinné označiť dôkazy na preukázanie svojich
tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná (§185 CSP). Iniciatíva pri zhromažďovaní
dôkazov leží zásadne na stranách sporu. Strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie

svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať
zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Zákon určuje dôkazné bremeno
ako procesnú zodpovednosť strany za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného
dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany nie je preukázané (v tom zmysle, že súd ho
nepovažuje za pravdivé) ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, je pre stranu

nepriaznivé rozhodnutie. Z obsahu listinných dôkazov bolo v súdnom konaní preukázané, že z obsahu
listu vlastníctva č. 1 (l. č. 6) vyplýva , že žalobca : Hl.m.SR Bratislava, je výlučným vlastníkom pozemku
registra „C“ KN parc. č. XXXX/XX vo výmere 252 m2 , druh pozemku: ostatná plocha, k. ú. A..
Z obsahu listu vlastníctva č. 706 (l. č. 7) vyplýva , že žalovaný : TIREX spol. s.r.o. je vlastníkom
susediaceho pozemku registra „C“ KN parc. č. XXXX/X vo výmere 237m2, druh pozemku: zastavaná

plocha a nádvorie, k. ú. A., tento žalovaný nadobudol do vlastníctva na základe Kúpnej zmluvy zo
dňa 01.12.1995, evidovanej pod číslom vkladového konania: V-7254/95. Spornou sa stala skutočnosť,
či pozemok žalobcu bol v predmetnom čase užívaný žalovaným v nasledovnom rozsahu: pozemok
vo vlastníctve žalobcu: pozemok registra CKN, parc. č. XXXX/XX o výmere 252m2 bol pozemokužívaný žalovaným: 252 m2, za obdobie od 01.09.2022 do 12.12.2022, a nepreukázané bolo, kedy si
žalobca svoj pozemok oplotil a či žalovaný v tomto období sporný pozemok užíval. Výšku žalovaného
bezdôvodného obohatenia žalobca určil v zmysle Rozhodnutia primátora č. 33/2015 (l. č. 16), tabuľka

č. 100, lokalita II, položka 191a na sumu 7,-eur/m2/rok, čo pri výmere pozemku 252 m2 predstavuje
sumu 1.764,-eur za rok.

17. Súd s poukazom na vykonané dokazovanie dospel k záveru, že pre rozhodnutie vo veci samej
bolo nevyhnutné vyriešiť právnu otázku, či uplatňovanie vydania bezdôvodného obohatenia žalobcom

v danej veci - „Návrh na vydanie platobného rozkazu“ bol podaný v premlčacej lehote. Z listinných
dôkazov, ktoré sú súčasťou súdneho spisu bolo preukázané, že „Návrh na vydanie platobného rozkazu“
bol doručený Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 18.09.2024 (l. č. 24). Predmetom konania bol
žalobcom uplatnený nárok vo výške 496,23,-eur titulom vydania bezdôvodného za užívanie pozemku
za obdobie od 01.09.2022 do 12.12.2022. Podľa citovaného ustanovenia § 107 ods. 1 Občianskeho
zákonníka sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za dva roky odo dňa, keď

sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. „Návrh na
vydanie platobného rozkazu“ bol žalobcom podaný dňa 18.09.2024, a teda je preukázané, že nárok
na vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie predchádzajúce dňu 18.09.2022 bol v čase podanie
Návrhunasúd,užpremlčaný(t.j.predmetomžalobybolovydaniebezdôvodnéhoobohateniazaobdobie
od 01.09.2022 do 18.09.2022 v čase podania návrhu na súd premlčané). Zvyšná časť sporného

nároku uplatneného v „Návrhu na vydanie platobného rozkazu“ ( t.j. za obdobie od 19.09.2022 do
12.12.2022) nebola žalobcom v konaní dostatočne preukázaná, odôvodnená (súd poukazuje na to, že
listom zo dňa 02.11.2020 (l. č. 37) vyplýva, že žalovaný : TIREX spol. s.r.o. vyzval Magistrát hl. mesta
SR Bratislavy na oplotenie pozemku a oznámil, že spoločnosť TIREX spol. s.r.o nemá záujem užívať
pozemok žalobcu a žalobca listom zo dňa 01.12.2020 - l. č. 38 - oznámil žalovanému, že pozemok oplotí

a k vybudovaniu oplotenia došlo a vybudovaný plot oddelil pozemok žalobcu od pozemku žalovaného
parc. č. XXXX/X k. ú. A. čím efektívne bolo znemožnené užívanie pozemku žalobcu, ale nebolo presne
preukázané, kedy - dátum - bol predmetný pozemok zo strany žalobcu oplotený), a preto súd dospel k
záveru, že v tejto nepremlčanej časti uplatneného nároku žalobca neuniesol dôkazné bremeno svojich
tvrdení. S poukazom na uvedený ustálený skutkový stav (premlčanie uplatneného nároku a neunesenie

dôkazného bremena žalobcom o žalobcom tvrdenom užívaní pozemku parc. č. XXXX/XX žalovaným v
spornom období, ktoré ostalo predmetom tohto sporu), súd žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia
v celom rozsahu zamietol.

18. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

19.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

20. Citované ustanovenie § 262 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku predpokladá rozhodovanie
súduo trovách konania v dvoch fázach (v prvejfáze súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí rozhoduje
o tom, komu sa priznáva nárok na náhradu trov konania, v druhej fáze po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí súd rozhodne o samotnej výške náhrady trov konania). Súd priznal náhradu trov
konania žalovanému ako plne úspešnej strane sporu a to v rozsahu 100% s tým, že o výške trov konania

rozhodne súd podľa citovaného ustanovenia CSP samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia
rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota
plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP).
Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o
odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd. (§ 367 ods. 1 CSP).Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 365 ods.
1 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania ( § 365 ods. 3 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie.