Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, September 25, 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9CoPr/8/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1318202214
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Floreková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1318202214.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Magdalény Florekovej a členov
senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci žalobkyne : J. Š., nar. XX.
X. XXXX, bytom trvale S. X, U., zastúpená : Advokátska kancelária JUDr. Henrich Dušek, s.r.o., Staré
Grunty 162, Bratislava, proti žalovanému : Union poisťovňa, a.s., Karadžičova 10, Bratislava, IČO :
31 322 051, zastúpený : advokátska kancelária JUDr. Stanislav Ďurica s.r.o., Jégého 12, Bratislava, o

určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku
Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 8. 12. 2023 sp. zn. B3 - 23Cpr/4/2018 - 346 v spojení s opravným
uznesením Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 24. 4. 2025 sp. zn. B3 - 23Cpr/4/2018 - 396, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
Žalovaný m á voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1/ Uvedeným rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobkyne, ktorou sa voči žalovanému
domáhala určenia neplatnosti skončenia jej pracovného pomeru výpoveďou žalovaného, doručenou

žalobkyni dňa 14. 11. 2017, ako aj náhrady trov konania. Žalobkyňa tvrdila, že uzatvorila so žalovaným
dňa 31.5.2013 pracovnú zmluvu, v zmysle ktorej vykonávala prácu na pracovnej pozícii Špecialista pre
kľúčových zákazníkov. Pracovná pozícia žalobkyne sa zmenila dohodou o zmene pracovnej zmluvy
podpísanou dňa 14.10.2015, kedy žalobkyňa začala vykonávať prácu na pozícii Regionálny riaditeľ. Odo
dňa 27.5.2014 bol pracovný pomer dohodnutý na dobu neurčitú. Žalovaný so žalobkyňou dohodol v
pracovnej zmluve kratší pracovný čas 28 hodín 45 minút týždenne. Žalobkyňa mala zároveň uzatvorenú

ďalšiu pracovnú zmluvu na kratší pracovný čas 10 hodín týždenne so zamestnávateľom Union zdravotná
poisťovňa a.s. Dňa 14.11.2017 žalovaný písomne rozhodol o organizačnej zmene, ktorou bolo zníženie
počtu pracovných miest a zamestnancov na pracovnej pozícii Regionálny/-a riaditeľ/-ka, Úsek internej
siete, Sekcia podpory klientov o úväzok 1x28,75h/týždenne (región Západ), a to s účinnosťou od
1.12.2017. V dôsledku prijatého rozhodnutia o organizačnej zmene bola žalobkyni daná výpoveď v
zmysle § 63 ods. 1 písm. b) Zák. práce zo dňa 14.11.2017, ktorú žalobkyňa osobne prevzala dňa
14.11.2017 s tým, že pracovný pomer žalobkyne sa skončí uplynutím dvojmesačnej výpovednej doby,

teda ku dňu 31.1.2018. Žalovaný vo výpovedi okrem iného uviedol: „Zamestnávateľ Vám ponúkol
voľné pracovné miesta tak, ako sú špecifikované v Oznámení o organizačnej zmene a ponuka voľného
pracovného miesta zo dňa 14.11.2017. Nakoľko ste neprijali žiadne z ponúknutých pracovných miest
a nemáme žiadne iné voľné pracovné miesto, ktoré by sme Vám mohli ponúknuť, nemáme možnosť
Vás ďalej zamestnávať....“. Je pravdou, že žalovaný skutočne žalobkyni ponúkol voľné pracovné miesta
na základe predloženého oznámenia, avšak jej neponúkol všetky voľné pracovné miesta, ktoré mal k

dispozícii. Poverená zamestnankyňa žalovaného, p. X. T., pol hodinu po tom, čo bola výpoveď žalobkyni
riadne doručená a jej prevzatie žalobkyňa potvrdila svojim podpisom, kontaktovala emailom žalobkyňu
s oznámením, že ešte jedno voľné pracovné miesto majú k dispozícii, na ktoré zabudli. Na základeuvedeného mala žalobkyňa za to, že výpoveď je neplatná, nakoľko žalovaný si riadne nesplnil ponukovú
povinnosť v zmysle ustanovenia § 63 ods. 2 písm. b) Zákonníka práce a žalobkyni neponúkol všetky
voľné pracovné miesta, ktoré mal k dispozícii ešte pred doručením a podpísaním výpovede. Žalobkyňa

poukázala na to, že ponukovú povinnosť vníma súdna prax (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
4 Cdo 306/2008) ako „povinnosť zamestnávateľa urobiť zamestnancovi ponuku smerujúcu k uzavretiu
dohody o prevedení na inú prácu. Inou vhodnou prácou sa rozumie práca zodpovedajúca zdravotnému
stavu, schopnostiam, a pokiaľ možno aj kvalifikácii zamestnanca. Jedná sa teda o prácu, ktorú je
zamestnanec vzhľadom na svoj zdravotný stav, schopnosti a kvalifikáciu spôsobilý vykonávať. Okrem

toho výkon tejto povinnosti zamestnávateľa musí byť v súlade so zásadou vyplývajúcou z čl. 2 Zákonníka
práce, v zmysle ktorého výkon práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade s
dobrými mravmi a nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať“. Dňa 31.1.2018 žalobkyňa oznámila
žalovanému, že skončenie pracovného pomeru považuje za neplatné a trvá na tom, aby ju žalovaný
naďalej zamestnával aj po 31.1.2018 na pracovnej pozícii a za pracovných podmienok vyplývajúcich z
jej pracovnej zmluvy.

2/ Žalobkyňa ďalej tvrdila, že u žalovaného pôsobí ako zástupca zamestnancov odborová organizácia -
Základná organizácia odborového zväzu pracovníkov peňažníctva a poisťovníctva pri Union zdravotnej
poisťovni, a.s. V mene odborovej organizácie koná Výbor odborovej organizácie ako kolektívny
štatutárny orgán. V mene výboru odborovej organizácie potom koná jeho predseda. Žalobkyňa mala

za to, že hmotnoprávnou podmienkou uvedenou v § 74 Zákonníka práce je, aby zamestnávateľ
doručil odborovej organizácii písomnú žiadosť o prerokovanie zamýšľanej výpovede a odborová
organizácia, resp. odborový orgán má sedem pracovných dní na to, aby sa k tejto skutočnosti
uskutočnilo zasadnutie odborového orgánu, ktorý ako kolektívny orgán túto skutočnosť prerokuje
a oznámi spätnú väzbu zamestnávateľovi. Ak spätnú väzbu zamestnávateľovi neoznámi, nastáva

fikcia, že k prerokovaniu výpovede odborovou organizáciou došlo. Predpokladom však je doručená
písomná žiadosť zamestnávateľa a prerokovanie výpovede odborovou organizáciou. Žalovaný si z titulu
prerokovania výpovede zavolal jedinú členku výboru odborovej organizácie, p. D. A., a predložil jej
písomnú žiadosť o prerokovanie skončenia pracovného pomeru žalobkyne zo dňa 14.11.2017. Túto
žiadosť žalovaný zároveň dal podpísať len p. D. A., ktorá svojim podpisom nemala len potvrdiť prevzatie

tejto písomnosti určenej pre odborovú organizáciu, ale zamestnávateľ do tejto žiadosti o prerokovanie
skončenia pracovného pomeru zároveň doplnil text: „Skončenie pracovného pomeru zamestnankyne
J. Š. bolo prerokované so Základnou organizáciou odborového zväzu pracovníkov peňažníctva a
poisťovníctva pri Union zdravotnej poisťovni, a.s. dňa 14.11.2017“. Týmto úkonom prevzatia žiadosti
členkouvýboruvšakpodľažalobkynekžiadnemuprerokovaniuskončeniapracovnéhopomeruzostrany

odborovej organizácie nedošlo. Z tejto listiny nijako nevyplýva, akým spôsobom došlo k prerokovaniu
výpovede odborovým orgánom, práveže naopak, preukazuje, že k prerokovaniu výpovede odborovým
orgánom nikdy nedošlo, a ani nemohlo dôjsť, pretože výbor (v zastúpení všetkými jeho členmi) túto
výpoveďnemalkedyprerokovať,keďžežiadosťzamestnávateľpredložillenjednejčlenkevýboru.Žiadny
právny význam v tomto smere nemá skutočnosť, že si zamestnávateľ do tejto žiadosti naformuloval

ustanovenie o tom, že odborová organizácia výpoveď prerokovala a dal to podpísať jednej členke výboru
odborovej organizácie, nakoľko k tejto skutočnosti nikdy nedošlo. Neexistuje ani žiadny zápis výboru
základnej odborovej organizácie o tom, že došlo k prerokovaniu predmetnej výpovede. Pokiaľ ide o
požiadavky kladené na riadne prerokovanie výpovede, žalobkyňa poukázala na rozhodnutie Krajského
súdu v Bratislave sp. zn. 9Co/447/2015 zo dňa 29.9.2016 a na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR

sp. zn. 4 Cdo 160/2012, sp. zn. 1 Cdo 72/2006, sp. zn. 1 M Cdo 2/2008, sp. zn. 5 Cdo 255/2008
a sp. zn. 5 Cdo 140/2010, ktoré sa zaoberali účelom ustanovenia § 74 Zákonníka práce, ktorým je
ochrana zamestnanca, ako aj náležitosťami žiadosti o prerokovanie skončenia pracovného pomeru
a možnosť zástupcov zamestnancov sa kvalifikovane vyjadriť ku skončeniu pracovného pomeru na
základe dostatočných a konkrétnych informácií o dôvodoch skončenia pracovného pomeru. Podľa

žalobkyne v jej prípade nebola výpoveď prerokovaná príslušným odborovým orgánom a zároveň ani
nedošlo k predloženiu písomnej žiadosti o prerokovanie výpovede v dostatočnom časovom predstihu
pred daním samotnej výpovede. Predmetná výpoveď nebola riadne vopred prerokovaná výborom
odborovej organizácie, čím nebola splnená podmienka platnosti výpovede v zmysle ustanovenia § 74
Zákonníka práce.

3/ Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť v celom rozsahu a žalovanému priznať nárok na náhradu trov
konania. K nesplneniu ponukovej povinnosti zamestnávateľa žalovaný uviedol, že v čase výpovede
(dňa14.11.2017)pracovnémiestovedúci/vedúcaoddeleniakontaktnýchmiestneexistovalo.Ovytvorenítohto pracovného miesta rozhodlo predstavenstvo spoločnosti na svojom zasadaní dňa 14.11.2017,
avšak išlo o rozhodnutie o vytvorení pracovného miesta do budúcna s účinnosťou od 1.12.2017.
Súčasťou organizačnej štruktúry zamestnávateľa sa stalo pracovné miesto teda až dňom 1.12.2017.

Napriek tomu po schválení vytvorenia tohto pracovného miesta zamestnávateľ v ten istý pracovný
deň, ako si splnil ponukovú povinnosť vo vzťahu k ostatným vhodným voľným existujúcim pracovným
miestam, ponúkol žalobkyni aj pracovné miesto vytvorené až dňom 1.12.2017, t. j. neexistujúce ku
dňu výpovede. Žalovaný teda ponúkol žalobkyni aj pracovné miesto, na ktoré sa ponuková povinnosť
nevzťahovala, pričom išlo o ústretový krok zamestnávateľa voči zamestnancovi. Ak by žalobkyňa mala

záujem akceptovať ponúknutú pozíciu, mohla uvedené žalovanému oznámiť a nepochybne by došlo
k uzavretiu dohody o zmene pracovnej zmluvy. Žalobkyňa zrejme zvažovala aj túto ponuku, keďže
ako vyplýva z jej e-mailu zo dňa 15.11.2017, oznámila zamestnávateľovi, že ponuku si rozmyslí a
bude ho informovať. V tej súvislosti žalovaný ďalej uviedol, že organizačné zmeny v organizačnom
útvare úsek internej siete súviseli s celkovým prebudovaním internej siete, ktoré začalo prezentáciou
nového modelu na zasadnutí predstavenstva spoločnosti dňa 14.9.2017, kde nový model prezentoval

nový riaditeľ úseku internej siete R. D.. Na základe tejto prezentácie a schválenia nového modelu
internej siete predstavenstvom na zasadaní 14.9.2017 došlo postupne k zníženiu počtu regiónov ako aj
regionálnych riaditeľov zo vtedajších štyroch na súčasných dvoch. K prvému zníženiu počtu regiónov
a regionálnych riaditeľov došlo na základe rozhodnutia predstavenstva zo 14.11.2017, kedy došlo k
zníženiu zo štyroch na tri, a k ďalšiemu zníženiu došlo od apríla 2018, kedy došlo k zníženiu z troch

na dve. Na základe rozhodnutia predstavenstva zo 14.11.2017 došlo aj k vytvoreniu samostatného
oddelenia kontaktných miest a vytvorenia pracovného miesta supervízorky tohto oddelenia, čím došlo
k zúženiu pôsobnosti regionálnych riaditeľov, ktorí už neriadia kontaktné miesta, a neskôr od apríla
2018 aj k presunu oddelenia kontaktných miest ( na celom Slovensku ) z úseku internej siete do sekcie
komerčného poistenia. Z uvedeného je podľa žalovaného zrejmé, že zmeny v organizačnom útvare,

v ktorom pracovala žalobkyňa, vychádzali zo zmeny organizačnej štruktúry, ktorá súvisela s celkovým
prebudovaním obchodnej siete.

4/ Pokiaľ išlo o prerokovanie skončenia pracovného pomeru s odborovou organizáciou, žalovaný
tvrdil, že dňa 14.11.2017 požiadal písomne odborovú organizáciu o prerokovanie skončenia

pracovného pomeru. Podľa Štatútu Základnej organizácie Odborového zväzu pracovníkov peňažníctva
a poisťovníctva pri Union zdravotnej poisťovni a.s. je predseda výboru základnej organizácie oprávnený
konať v mene výboru ako štatutárneho orgánu ZO OZ. Predseda odborovej organizácie H. T.
svojím podpisom potvrdil, že skončenie pracovného pomeru žalobkyne bolo prerokované so ZO
OZ. Základná organizácia odborového zväzu pracovníkov peňažníctva a poisťovníctva pri Union

poisťovni a.s. je právnickou osobou so samostatnou právnou subjektivitou. Zamestnávateľ u ktorého
odborová organizácia pôsobí, nie je oprávnený ani povinný preskúmavať, kto za odborovú organizáciu
potvrdí, že došlo k prerokovaniu výpovede, ani kto sa za odborovú organizáciu k prerokovaniu
dostaví. Prerokovanie je podľa § 237 ods. 1 Zák. práce výmena názorov a dialóg medzi zástupcami
zamestnancov a zamestnávateľom, teda nie prerokovanie interne vo výbore ZO OZ. Zamestnávateľ

písomne požiadal Základnú organizáciu odborového združenia o prerokovanie skončenia pracovného
pomeru. Predseda ZO OZ potvrdil, že skončenie pracovného pomeru bolo so ZO OZ prerokované.
Žalovaný poukázal na Veľký komentár k Zákonníku práce, Barancová a kol., C.H. Beck, 2017, komentár
k § 63 ods. 2, podľa ktorého zamestnávateľ si splní ponukovú povinnosť aj ponúknutím jedného z
viacerých voľných pracovných miest. Zamestnávateľ si teda ponukovú povinnosť splnil aj nad rámec

svojej zákonnej ponukovej povinnosti.

5/ V doplňujúcom písomnom vyjadrení zo dňa 24.10.2019 žalobkyňa namietala, že zo zápisnice č.
2015/27 nie je zrejmé zrušenie pracovnej pozície Regionálny/-a riaditeľ/-ka, Úsek internej siete, Sekcia
komerčného poistenia (región Západ). Tvrdila, že nebola informovaná o svojej nadbytočnosti, že najprv

jej bola predložená dohoda o skončení pracovného pomeru bez uvedenia dôvodu, ktorú odmietla
podpísať, a až následne jej bola predložená výpoveď, z ktorej sa dozvedela, že je nadbytočná z dôvodu
organizačných zmien uskutočnených rozhodnutím predstavenstva zo dňa 14.11.2017. Tiež poukázala
na to, že výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm. b) môže byť zamestnancovi daná len v prípade, ak bola
zamestnancovi iná vhodná práca ponúknutá a zamestnanec nie je ochotný na ňu prejsť. V tomto prípade

však bola žalobkyni doručená výpoveď spolu s oznámením o iných voľných pracovných miestach,
pričomvsamotnejvýpovediužboloformulované,žezamestnanecodmietolponúknutépracovnémiesta.
Zamestnávateľjevšakpovinnýsplniťsizčasovéhohľadiskaponukovúpovinnosťpredtým,nežpristúpikdoručovaniu samotnej výpovede. Namietala aj to, že organizačná zmena bola účelová s cieľom podania
výpovede konkrétnemu zamestnancovi a teda žalovaný sledoval organizačnou zmenou iné ciele.

6/ Žalovaný v doplňujúcom písomnom vyjadrení uviedol postupnosť organizačných zmien a vysvetlil
celkové prebudovanie internej siete, ktoré začalo prezentáciou nového modelu už na zasadnutí
predstavenstva dňa 14.9.2017. Zmeny v organizačnom útvare, v ktorom pracovala žalobkyňa, boli
skutočne podstatné a zrušenie jej pracovného miesta v žiadnom prípade nebolo účelové, smerujúce
k daniu výpovede konkrétnemu zamestnancovi. Žalovaný postupne prebudovával svoju obchodnú

štruktúru, s čím súviselo zníženie počtu regiónov zo štyroch na tri a nakoniec na dva a s tým súviselo
aj rovnaké zníženie počtu regionálnych riaditeľov, pričom v dvoch regiónoch a s dvomi regionálnymi
riaditeľmi žalovaný stále funguje. Táto zmena nebola náhla a neočakávaná, súvisela s celkovým
prebudovaním obchodnej siete, ktoré bolo prezentované na rokovaní predstavenstva už v septembri
2017. Žalobkyni už pred organizačnou zmenou bolo ponúknuté pracovné miesto partnership manager,
čo svedčí o snahe udržať zamestnanca u zamestnávateľa aj po organizačnej zmene, bolo jej tiež

ponúknuté pracovné miesto vedúca oddelenia kontaktných miest na ktoré sa ponuková povinnosť
nevzťahovala. Žalovaný ďalej tvrdil, že najprv písomne oznámil žalobkyni organizačnú zmenu spolu s
ponukou voľných pracovných miest, a keďže ani jednu z ponúk žalobkyňa neprijala, bola jej doručená
výpoveď.Ktomuešteuviedol,žežalobkynidňa14.11.2017predložilpísomnéoznámenieoorganizačnej
zmene a ponuke voľných pracovných miest s uvedením, že odpoveď k ponuke žiada zamestnávateľ

obratom, na tomto oznámení. Keďže žalobkyňa nereflektovala na ponúkané pracovné miesta, dal jej
žalovaný výpoveď. Žalobkyňa si žiaden čas na rozmyslenie si ponuky zamestnávateľa nevyžiadala.

7/ Pokiaľ ide o skutkový stav, neboli sporné tvrdenia strán o uzavretí pracovného pomeru medzi
žalobkyňou a žalovaným a o práci, ktorú žalobkyňa pre žalovaného vykonávala. Z predložených

listinných dôkazov vyplynuli tieto skutočnosti :

8/ Zo zápisnice zo zasadnutia predstavenstva Union poisťovňa a.s. zo dňa 14.9.2017 vyplynulo, že p.
D. predložil návrh nového modelu internej siete od roku 2018 s tým, že hlavným cieľom je zefektívnenie
nákladov a zabezpečiť výrazný rast predpisu poistného. Predstavenstvo návrh schválilo so scenárom

„open to the whole market“.

9/ Zo zápisnice zo zasadnutia predstavenstva Union poisťovňa a.s. zo dňa 14.11.2017 vyplynulo, že
predstavenstvovrámci4.boduprogramuschválilosúčinnosťouod1.12.2017celkomdvadsaťpäťzmien
v Sekcii komerčného poistenia a sekcii zdravotného poistenia, a to zrušenie útvarov, premenovanie

a presun útvarov, vytvorenie nových organizačných útvarov, presunutie pozícií medzi útvarmi alebo
zrušenie pozícií. Okrem toho v rámci 5. bodu programu predstavenstvo schválilo celkom osem
organizačných zmien v Úseku internej siete, Sekcie komerčného poistenia, medzi inými zmenami aj
zrušenie organizačných útvarov - Región Západ, Región Východ, Región Sever a región Juh a zníženie
počtu pracovných miest a zamestnancov na pracovnej pozícii Regionálny/-a riaditeľ/-ka Úsek internej

siete, Sekcia komerčného poistenia o úväzok 1x28,75 hod./týždenne (región Západ).

10/ V písomnej žiadosti o prerokovanie skončenia pracovného pomeru zo dňa 14.11.2017 žalovaný
uviedol: V zmysle § 74 Zákonníka práce Vás žiadame o prerokovanie skončenia pracovného pomeru
zamestnankyne J. Š. nar. XX.X.XXXX z organizačných dôvodov. Dôvodom skončenia pracovného

pomeru je rozhodnutie predstavenstva zo dňa 14.11.2017 o znížení počtu pracovných miest a o
zrušení pracovnej pozície Regionálny/-a riaditeľ/-ka - Región Západ, Úsek internej siete, Sekcia
komerčného poistenia s účinnosťou od 1.12.207. Vzhľadom na túto organizačnú zmenu sa stala
uvedená zamestnankyňa s účinnosťou od 1.12.2017 nadbytočným zamestnancom v zmysle § 63 ods. 1
písm. b) Zákonníka práce. Pod nižšie predpísaný text: Skončenie pracovného pomeru zamestnankyne

J. Š.W. bolo prerokované so Základnou organizáciou odborového zväzu pracovníkov peňažníctva a
poisťovníctva pri Union poisťovni, a.s. dňa 14.11.2017 H. T., predseda ZO OZ pri Union poisťovni, a.s.
sa Jozef Vadkerty podpísal.

11/ V oznámení o organizačnej zmene a ponuke voľného pracovného miesta zo dňa 14.11.2018

adresovanom žalobkyni žalovaný uviedol: Na základe pracovnej zmluvy zo dňa 31.5.2013, v znení
neskorších dodatkov, zastávate u zamestnávateľa Union poisťovňa a.s. pracovnú pozíciu Regionálny/-
a riaditeľ/-ka (región Západ). Predstavenstvo spoločnosti Union poisťovňa a.s. rozhodlo dňa 14.11.2017
písomne o organizačnej zmene, ktorou je zrušenie pozície Regionálny/-a riaditeľ/-ka (región Západ),a to s účinnosťou od 1.12.2017 tak, že organizačnú zmenu schválilo. V súvislosti s organizačnou
zmenou Vám ponúkame s účinnosťou od 1.12.2017 na výber 12 voľných pracovných pozícií v
mieste výkonu Vašej práce, a to klientska poradkyňa na zákazníckom centre, špecialista informačnej

bezpečnosti, digital trainee, asistent predstavenstva, systémový špecialista IT bezpečnosti, referent
podpory externého predaja, špecialista vývoja produktov poistenia zodpovednosti, špecialista vývoja a
prevádzky informačného systému online predaja služieb, klientsky poradca - BA, špecialista technickej
podpory informačného systému, likvidátor poistných udalostí v poistení MV, špecialista upisovania
korporátneho rizika, špecialista pre rozvoj internej siete, vedúci oddelenia likvidácie poistných udalostí.

Žiadnu inú vhodnú prácu Vám nevieme ponúknuť. Vaše vyjadrenie k ponuke očakávame obratom na
tomto oznámení.

12/ V skončení pracovného pomeru výpoveďou zo dňa 14.11.2017 žalovaný uviedol : Na základe
pracovnej zmluvy zo dňa 31.5.2013 zastávate u zamestnávateľa Union poisťovňa a.s. pracovnú pozíciu
Regionálny/-ariaditeľ/-ka(regiónZápad).PredstavenstvospoločnostiUnionpoisťovňaa.s.rozhodlodňa

14.11.2017 písomne o organizačnej zmene, ktorou je zníženie počtu pracovných miest a zamestnancov
na pracovnej pozícii Regionálny/-a riaditeľ/-ka, Úsek internej siete, Sekcia komerčného poistenia o
úväzok 1x28,75 h/týždenne (región Západ), a to s účinnosťou od 1.12.2017 tak, že organizačnú zmenu
schválilo. Zamestnávateľ Vám ponúkol voľné pracovné miesta tak, ako sú špecifikované v Oznámení
o organizačnej zmene a ponuka voľného pracovného miesta zo dňa 14.11.2017. Nakoľko ste neprijali

žiadne z ponúknutých pracovných miest a nemáme žiadne iné voľné pracovné miesto, ktoré by sme
Vám mohli ponúknuť, nemáme možnosť ďalej Vás zamestnávať, a to ani na kratší pracovný čas v
mieste, ktoré bolo s Vami dohodnuté ako miesto výkonu práce, z toho dôvodu končíme s Vami v zmysle
§ 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce pracovný pomer výpoveďou. Váš pracovný pomer sa skončí
uplynutím výpovednej doby. Výpovedná doba trvá dva mesiace a začne plynúť dňa 1.12.2017 a uplynie

dňa 31.1.2017. Nakoľko Vaše pracovné miesto bolo s účinnosťou od 1.12.2017 zrušené a k 1.12.2017
nemáme prácu, ktorú by sme Vám mohli prideľovať, počas plynutia výpovednej doby v mieste výkonu
práce podľa Vašej pracovnej zmluvy, vznikli prekážky na strane zamestnávateľa v zmysle § 142 ods. 3
Zákonníka práce, pre ktoré nemusíte nastúpiť počnúc piatkom 1.12.2017 do práce.

13/ Emailom zo dňa 14.11.2017 o 15:47 hod. pracovníčka žalovaného X. T. oznámila žalobkyni: Ahoj J.,
v rámci ponukovej povinnosti sme ešte zabudli zmieniť jednu pozíciu - Vedúci/a oddelenia kontaktných
miest, ktorá sa vytvára od 1.12.2017. Rovnako ako pri iných ponúknutých pracovných pozíciách daj
nám vedieť, ak by si mala záujem. Vďaka.

14/ Písomným oznámením zo dňa 31.1.2018 žalobkyňa v nadväznosti na skončenie pracovného
pomeru výpoveďou z dôvodu uvedenom v § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, ktoré jej bolo
doručené dňa 14.11.2017 oznámila žalovanému, že ho považuje za neplatné a trvá na tom, aby ju ďalej
zamestnávali aj po 31.1.2018 na pracovnej pozícii, ktorú mala dohodnutú v pracovnej zmluve, a to až
do právoplatného rozhodnutia súdu o platnosti skončenia pracovného pomeru. Žalovaný oznámenie

prevzal dňa 31.1.2018.

15/ Žalobkyňa vo svojom výsluchu uviedla, že u žalovaného pracovala na pozícií regionálna
obchodnáriaditeľkapreoblasťBratislavaazápadnéSlovensko.Bolanapolročnejzahraničnejcesteapo
návrate mala nového nadriadeného, p. D., ktorý bol prijatý členom predstavenstva p. X., pričom im bolo

prezentované, že je to jeho bývalý spolupracovník. Po pár mesiacoch spolupráce s p. D. dochádzalo k
tomu, že nemali úplne rovnaké názory, p. D. uviedol, že sa k nemu dostalo, že žalobkyňa ho ohovára a
hovorí o ňom, že je na nich hnusný. Snažila sa to urovnať, vie, že o tom hovoril aj s jej kolegami a potom
začali spory. Začiatkom októbra 2017 v rámci telefonického rozhovoru došlo medzi nimi ku konfliktu,
následne si ju zavolal. Keď prišla do zasadačky bola tam aj zamestnankyňa HR p. T. a predložili jej

dohodu o ukončení spolupráce. S dohodou nesúhlasila, nechcela vôbec skončiť svoj pracovný pomer
a povedala, že dohodu nepodpíše. Vtedy naposledy videla p. D., následnú komunikáciu s ňou prevzal
p. X.. S ním sa zoznámila na začiatku mája 2017 po jej návrate zo služobnej cesty, takže on ju predtým
nepoznal, a to bol dôvod prečo jej povedal, že má viac dôveru k p. D., ktorého pozná a ktorého priviedol
do firmy. Uviedol, že vie, že ich spolupráca s p. D. nefunguje a že to musia nejak riešiť. Povedal jej, že sa

bude snažiť nájsť pre ňu inú pozíciu, prípadne inú medzinárodnú pozíciu a s týmto sa rozišli. Potom ju
ešte raz kontaktoval a ponúkol jej prvýkrát pozíciu, ktorá mala vzniknúť v budúcnosti, bola za polovičný
plat, bez podriadených a bez služobného automobilu. Potom sa rozišli a dňa 14.11.2017 jej napísal SMS,
že by sa so ňou rád stretol a má pre ňu nové návrhy. Prišla na centrálu, v jeho kancelárii bol prítomnýaj p. E., riaditeľ právneho oddelenia a p. T., zamestnankyňa HR oddelenia. Znova jej bola predložená
dohoda o skončení pracovného pomeru, na čo povedala, že svoj názor nezmenila a nechce skončiť v
spoločnosti. Na to jej p. X. oznámil, že dochádza k organizačnej zmene, jej miesto je zrušené, bola jej

predložená výpoveď a bolo jej povedané, že musí podpísať prevzatie výpovede. Na tomto stretnutí jej
boli predložené dve výpovede, za každú spoločnosť. Po podpísaní prevzatia jej bol predložený zoznam
voľných pracovných miest v spoločnosti, taktiež za každú spoločnosť, ale pre Union poisťovňu bola iba
jedna kópia, takže išli na chodbu, p. X. urobil fotokópiu, ktorú následne na kopírke podpísala. Potom jej
bolo povedané, že do konca mesiaca niekomu odovzdá agendu a v decembri a januári budú

prekážkynastranezamestnávateľa,tedanemusínastúpiťdopráce. Keďsavrátiladokancelárie,našla
si email od p. T., že jej zabudli ponúknuť ešte jednu pozíciu. Táto pozícia bola ponúknutá jej podriadenej
pár týždňov pred tým, ako jej bola daná výpoveď a dohodli sa na tom, že tú pozíciu zastávať bude.
K tým pozíciám jej nebolo nič povedané, bol to iba zoznam, názov pozície, bez platu, bez detailných
podrobností. Bolo jej zvláštne, prečo dostala tie pozície, keď už dostala výpoveď. Po niekoľkých dňoch
ju p. T. kontaktovala, či by mala o niektorú z tých pozícií záujem, povedala jej, že nemá záujem a veľmi

nerozumie tomu postupu, načo jej p. T. uviedla, že to potrebuje od nej do emailu. Vo chvíli, keď jej to
napísala, že nemá záujem, tak pár hodín na to bola porada, kde oznámili, že túto jednu pozíciu, ktorá
jej bola ponúknutá, bude zastávať jej podriadená. Zvláštne podľa žalobkyne bolo, že jej miesto bolo
zrušené k 30.11.2017, avšak všetko mali plánované na kvartály a ten kvartál končil k 31.12.2017. Vedela,
že jej pozíciu čiastočne zastával niekto iný, ktorý bol vo firme externe, ale tá pozícia sa volala úplne

inak. Na otázku súdu, aby bližšie popísala okolnosti týkajúce sa výpovede a ponuky inej vhodnej práce,
žalobkyňa uviedla, že výpoveď si mohla prečítať, ale bolo jej povedané, že musí podpísať, že ju preberá,
po tomto jej bolo povedané, že tu máš ešte toto, čo je zoznam voľných pracovných miest a podpíš nám
ešte prevzatie, čo sa udialo až na chodbe na kopírke.?V tú chvíľu si ten zoznam neštudovala, nebol
na to priestor, bola to veľmi emotívna situácia a bola veľmi rýchlo ukončená zo strany zamestnávateľa.

Na otázku žalovaného, či je pravda, že ešte pred 14.11.2017 si vypýtala 25.000 Eur za to, že odíde
zo spoločnosti, žalobkyňa uviedla, že ponúknutá dohoda obsahovala štyri platy, že to nepovažuje za
relevantné vzhľadom na to, že jej predchodkyňa odchádzala zo spoločnosti z dôvodu nespokojnosti
s jej prácou a ona oproti nej výsledky mala, dostala od spoločnosti 6 platov. Takže áno, číslo 25.000
zaznelo, ale v úplne inom kontexte, pretože to bolo práve tých 6 platov a že jej to nepríde úplne ideálne.

Následne sa spýtala, či sú nejaké dôvody, pre ktoré by ju chceli vyhodiť. P. X. povedal, že by bol veľmi
rád, aby v spoločnosti pracovala, že si váži jej prácu. Na otázku žalovaného, aké návrhy na stretnutí
dňa 14.11.2017 padali, žalobkyňa odpovedala, že jej bola ponúknutá pozícia, znova jej bolo povedané,
že platí táto ponuka, nevie názov pozície. Následne jej bolo ponúknuté rozviazanie pracovného pomeru
dohodouapotomjejbolapredloženávýpoveď.Výpoveďsičítala.Naotázkužalovaného,čisajejnezdalo

divné, že výpoveď obsahuje v texte odkaz na zoznam pracovných pozícií, a ako tvrdí, nič také nemala
v tom momente k dispozícii žalobkyňa odpovedala, že bola na pokraji plaču, nemá právne vzdelanie,
sedela oproti trom silným ľuďom a pripadala si zahnaná do kúta. Uviedla, máte pravdu, že asi sa jej
právne zbystrenie v tej chvíli nedostavilo. Nepamätala si, že by bolo niečo zaznelo ako „preštuduj si to“.
Na otázku žalovaného, ako reagovala na ponuku voľných pracovných miest, ktoré jej boli ponúknuté,

žalobkyňa odpovedala, že nereagovala nijak, iba to podpísala, pretože jej nebolo povedané, že si to má
preštudovať, ale že má podpísať prevzatie. Na ponuku nereagovala, mailom bola vyzvaná, aby potvrdila,
či má alebo nemá záujem o niektorú z tých pozícií, bol to ten mail od p. T.. Priamo na stretnutí dňa
14.11.2017 pracovné miesta neodmietla, iba podpísala prevzatie.

16/ Svedok Z.. W. X. vypovedal, že u žalovaného pracuje od roku 2017 a je členom predstavenstva
zodpovedným za obchod. Keď v roku 2017 nastúpil do zamestnania, interná sieť žalovaného mala
osem regiónov. V lete 2017 predkladal do predstavenstva návrh na postupné zníženie počtu regiónov,
a to v dvoch krokoch, postupne až na dva regióny. Prvý krát sa so žalobkyňou rozprával o nejakej
alternatívnej pozícii pre ňu začiatkom novembra 2017, kedy jej ponúkol manažérsku pozíciu. Žalobkyňa

povedala, že si to potrebuje premyslieť, zobrala si na to týždeň času. Následne dňa 8.11.2017 mu
žalobkyňa ponuku odmietla, na čo jej ešte ponúkol zvýšenie platu na 2.100 Eur plus 30% a aj auto
na súkromné účely ako žalobkyňa žiadala, žalobkyňa však povedala, že rozdiel platu je príliš veľký.
Vtedy žalobkyni prvý krát ponúkol skončenie pracovného pomeru dohodou s bonusom vo výške 15.000
Eur, žalobkyňa požadovala 25.000 Eur, čo sa mu zdalo neadekvátne. Ponúkol jej 20.000 Eur, ale

s konkurenčnou doložkou, s čím žalobkyňa nesúhlasila, súhlasila by s konkurenčnou doložkou, ale
s bonusom 25.000 Eur. K dohode teda na tomto stretnutí nedošlo. Ďalším krokom bolo zasadnutie
predstavenstva dňa 14.11.2017 v doobedňajších hodinách, na ktorom bola schválená organizačná
zmena, zrušenie pracovného miesta regionálneho riaditeľa v Bratislave. Touto zmenou sa znižoval početregiónov zo štyroch na tri, čo bolo v súlade s jeho stratégiou, ktorú prezentoval na predstavenstve
koncom leta. V poobedňajších hodinách mu riaditeľka personálneho oddelenia potvrdila prerokovanie
a súhlasné stanovisko odborovej organizácie a po tomto potvrdení pozval žalobkyňu na stretnutie.

Okrem nej zavolal aj personalistku a šéfa právneho oddelenia ako svedka. Na stretnutí jej zopakoval
ponuku dohody na ukončenie pracovného pomeru, čo žalobkyňa odmietla, vzápätí s ňou odkomunikoval
organizačnú zmenu schválenú na predstavenstve, na čo personalistka predložila zoznam všetkých
voľných pracovných pozícií, ktoré v tom čase mali, zoznam si žalobkyňa pozerala, prečítala, bola
tam aj zmienená pozícia manažéra VIP partnerstva, ktorú jej ponúkal na predchádzajúcom stretnutí.

Všetky tieto pozície žalobkyňa odmietla. Po tomto odmietnutí pristúpili k predloženiu výpovede z titulu
organizačnej zmeny, výpoveď si žalobkyňa prevzala, na tomto stretnutí si išla ešte urobiť kópiu zoznamu
voľných pozícii, lebo personalistka chybne priniesla len jeden zoznam, a s tým sa rozišli. Po tom, čo
žalobkyňa odišla mu personalistka povedala, že bola ešte jedna pozícia, ktorú tam zabudla doložiť,
bola to pozícia supervízora pobočkovej siete, ktorú predstavenstvo vytvorilo v ten deň doobeda. Túto
pozíciu ponúkli žalobkyni mailom, aj túto pozíciu žalobkyňa v priebehu týždňa odmietla. Svedok ďalej

doplnil, že pokiaľ išlo o organizačnú zmenu a samotné zníženie počtu regiónov, nie je možné hovoriť o
účelovosti, miesto žalobkyne nikdy nevytvorili naspäť, naopak, počet regiónov potom ešte znížili z troch
na dva regióny a dnešný stav je taký, že regióny úplne zrušili, teda do roku 2021 zrušili všetky pozície
regionálnych riaditeľov. K ponúkanej pozícii manažéra pre VIP partnerov svedok doplnil, že v tom čase
nemala žiadnych zamestnancov, mala sa len vybudovať, jej dôležitosť postupne rástla, dnes je tam tím

ľudí a je to riaditeľská pracovná pozícia. Z jeho strany bol úprimný záujem na tom, aby sa so žalobkyňou
dohodli na pokračovaní.

17/ Svedok H. T. vypovedal, že je zamestnancom žalovaného a zároveň predsedom odborovej
organizácie. Dňa 14.11.2017 boli spolu s D. A.Ó., ktorá je zástupkyňa odborov zdravotnej poisťovne,

telefonicky zavolaní pani X.Q. T. z oddelenia ľudských zdrojov, aby si našli čas na prerokovanie
organizačnej zmeny, ktorá pôjde do predstavenstva. Malo sa jednať o zrušenie pozície regionálneho
riaditeľa. S pani T. sa stretli v zasadačke, kde výpoveď prerokovali. Personalistka im povedala, aký
návrh, aká organizačná zmena ide do predstavenstva. On sa pýtal, čo sa stane s agendou, na čo mu
povedala, že ide o dlhodobý proces transformácie internej siete, v rámci ktorého sa znižoval aj počet

regionálnych riaditeľov z pôvodného počtu 8 až na 4. V poslednom návrhu boli riaditelia len pre východ
a západ. Pokiaľ ide o dokumenty, na tomto stretnutí mu pani Vydrová predložila organizačnú zmenu,
návrh organizačnej zmeny, doklad o prerokovaní a prekreslenie organizačnej štruktúry a krátky popis,
prečo sa zmena uskutočňuje. Tiež mu predložila doklad o prerokovaní výpovede. Výpoveď prerokovával
on samostatne, v mene základnej organizácie. Výbor základnej organizácie na prerokovanie výpovede

zvolaný nebol, pred stretnutím len telefonicky informoval členov výboru, aká vec bude prerokovávaná.
Pred stretnutím mu p. T. uviedla, ktorých pozícií sa zmena týka, neuviedla však, že ide o žalobkyňu.
Pretože tie pozície boli vtedy 4, mohla to byť ktorákoľvek z tých daných pozícií. Od zamestnávateľa
dostal odpovede na svoje otázky. Žiadosť o prerokovanie výpovede v dolnej časti podpísal.

18/ Na základe uvedených dôkazov mal súd za preukázanú skutočnosť, že výpoveď bola vopred
prerokovaná so zástupcom zamestnancov a že žalobkyni boli najskôr ponúknuté voľné pracovné miesta,
až potom jej bola daná výpoveď.

19/ Vyhodnotením dôkazov, a to tak každého jednotlivo, ako aj všetkých vo vzájomnej súvislosti, bola

podľa súdu preukázaná skutočnosť, že výpoveď bola žalobkyni daná až po tom, čo jej boli ponúknuté
voľné pracovné miesta.

20/ Zo svedeckej výpovede Z.. W. X. vyplynulo, že najskôr žalobkyni oznámil organizačnú zmenu
a ponuku voľných pracovných miest a až následne, keď žalobkyňa na ponúknuté miesta nijako

nereflektovala, jej bola doručená výpoveď. Žalobkyňa vo svojom výsluchu zas tvrdila, že najskôr jej
svedok oznámil, že dochádza k organizačnej zmene, že jej pracovné miesto je zrušené, potom jej
bola predložená výpoveď s tým, že musí podpísať jej prevzatie, a až po podpísaní jej bol predložený
zoznam voľných miest. Do spisu však žalobkyňa založila aj zápisnicu z pojednávania vo veci sp. zn.
B3-15Cpr/4/2018žalovanejUnionzdravotnejpoisťovne,a.s.naktoromžalobkyňanaotázkužalovaného

uviedla, že ponuka voľných pracovných miest jej bola predložená zároveň s výpoveďou, najprv však
podpísala prevzatie výpovede a až potom ponuku voľných pracovných miest.21/ K tejto spornej skutočnosti boli vypočutý svedok a žalobkyňa, obaja neboli vo vzťahu k predmetu
konania nestranní, obaja mali záujem na výsledku sporu. Na rozdiel od žalobkyne však svedok
vypovedal pod hrozbou trestného stíhania, ak by o tejto skutočnosti uviedol nepravdu. Záujem na

výsledku sporu bol podľa súdu u žalobkyne výraznejší než u svedka. Svedeckú výpoveď a odpovede
svedka na položené otázky považoval za presvedčivé a dôveryhodné, neboli v nej rozpory ako u
žalobkyne. Z toho dôvodu súd prikladal pri hodnotení týchto dôkazov vyššiu váhu svedeckej výpovedi
než výsluchu strany sporu.

22/ Bez ohľadu na vyššie uvedené, za rozhodujúci pri zvažovaní dôkazov súd považoval obsah
samotných písomností. V písomnej výpovedi bolo uvedené, že žalobkyňa neprijala ani jedno ponúknuté
miesto, žalobkyňa potvrdila, že výpoveď si prečítala. Ak by žalobkyňa mala záujem naďalej pracovať u
žalovaného aj na inej pozícií, zrejme by požiadala o informácie k voľným pracovným pozíciám, aby sa
mohla rozhodnúť. Žalobkyňa neuviedla žiadnu takú skutočnosť, ani taká skutočnosť nevyšla v konaní
najavo, na základe ktorej by bolo možné vyhodnotiť postup žalovaného ako neprípustný nátlak na

žalobkyňu, majúci vplyv na splnenie ponukovej povinnosti. Podľa súdu bolo zrejmé, že žalobkyňa bola
v otázke inej pre ňu vhodnej práce úplne pasívna, o ponúknuté miesta sa zjavne vôbec nezaujímala,
inak by k nim kládla otázky, vyžiadala by si doplňujúce informácie alebo aspoň čas na rozmyslenie.
Navyše, ako dlhoročná zamestnankyňa vo vedúcej funkcii musela mat prehľad o pracovných pozíciách
v poisťovni, ktoré jej boli ponúkané.

23/ Okrem tvrdenia žalobkyne, že svedok jej povedal, že najprv musí podpísať výpoveď a až potom
jej boli ponúknuté iné pracovné miesta, neexistoval žiadny dôkaz, ktorý by svedčil o tom, že ponukovú
povinnosť si žalovaný splnil iba formálne a až po daní výpovede. Takýto postup je navyše nelogický a
v zjavnom rozpore s obsahom listinných dôkazov.

24/ Po právnej stránke súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 1 ods. 1, § 61 ods. 2, § 63
ods. 1 písm. b/, § 63 ods. 2, § 63 ods. 3, § 74 Zák. práce, tiež čl. 2 Zák. práce, ako aj čl. 25.1 písm. a/
Stanov Odborového Zväzu pracovníkov peňažníctva a poisťovníctva.

25/ Z dokazovania vyplynulo, že pred výpoveďou bola žalobkyni predložená písomná ponuka voľných
pracovných pozícii, ako aj oznámenie o organizačnej zmene. V ponuke voľných pracovných pozícii bolo
spolu štrnásť pracovných pozícií. Nebolo sporné, že jedna pracovná pozícia bola žalobkyni ponúknutá
až neskôr, po daní výpovede.

26/ Ponukovú povinnosť vníma súdna prax (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4 Cdo
306/2008) ako povinnosť zamestnávateľa urobiť zamestnancovi ponuku smerujúcu k uzavretiu dohody
o preradení na inú prácu. Inou vhodnou prácou sa rozumie práca zodpovedajúca zdravotnému stavu,
schopnostiam a pokiaľ možno, aj kvalifikácii zamestnanca. Ide teda o prácu, ktorú je zamestnanec
vzhľadom na svoj zdravotný stav, schopnosti a kvalifikáciu spôsobilý vykonávať. Okrem toho výkon tejto

povinnosti zamestnávateľa musí byť v súlade so zásadou vyplývajúcou z čl. 2 Zák. práce, v zmysle
ktorého výkon práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi a
nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať.

27/ Pri hodnotení ponuky primeraného zamestnania súd prvej inštancie teda vychádzal z toho, že

inou vhodnou prácou sa rozumie práca zodpovedajúca zdravotnému stavu, schopnostiam a kvalifikácii
zamestnanca. Povinnosť zamestnávateľa sa vzťahuje na ponúknutie inej vhodnej práce, nie na
ponúknutie všetkých pracovných pozícii, ktoré má zamestnávateľ k dispozícii. Z toho hľadiska si
žalovaný podľa súdu svoju zákonnú povinnosť dostatočne splnil. Ani z judikatúry, na ktorú žalobkyňa
poukazovala, nevyplýva, že zamestnancovi sa musia ponúknuť všetky voľné pracovné miesta, takýto

záver nie je možné vyvodiť ani zo znenia ustanovenia § 63 ods. 2 Zák. práce. Rozhodujúce podľa
súdu je, že zamestnancovi bola ponúknutá vhodná práca, teda taká, ktorá zodpovedá jeho zdravotnému
stavu, schopnostiam a kvalifikácii. Výška mzdy nie je pri posudzovaní vhodnosti rozhodujúca. Čo sa
týka dodatočne ponúknutého miesta vedúci oddelenia kontaktných miest, toto miesto vzniklo až dňa
1.12.2017, teda v čase výpovede dňa 14.11.2017 neexistovalo. Podľa judikatúry (napr. uznesenie

Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo261/2007) zamestnávateľ má povinnosť zamestnancovi ponúknuť
akékoľvek voľné miesto, ktoré je k dispozícii v čase výpovede. Zákonník práce neustanovuje pre
ponuku vhodného zamestnania písomnú formu, nepredpisuje, že ponuka voľného miesta sa musí
urobiť písomne, v prípade súdneho sporu je však jej splnenie povinný preukázať. Žalovaný svedeckouvýpoveďou a listinnými dôkazmi preukázal, že si ponukovú povinnosť splnil a žalobkyňa nebola ochotná
prejsť na inú pre ňu vhodnú prácu.

28/ Druhou spornou otázkou medzi stranami bola existencia organizačnej zmeny a skutočný dôvod
jej prijatia. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania a uvedených zákonných ustanovení dospel súd
k záveru, že u žalovaného nastala taká organizačná zmena, v dôsledku ktorej sa žalobkyňa stala
nadbytočnou. Na základe vykonaných dôkazov nebolo možné dospieť k záveru, že organizačná zmena
sledovala iný cieľ, než predpokladá zákon, konštatoval súd prvej inštancie.

29/ Ustanovenie § 63 ods. 1 písm. b) Zák. práce upravuje len jeden výpovedný dôvod, a to nadbytočnosť
zamestnanca. Uvedený výpovedný dôvod obsahuje však viacero skutočností - druhov organizačných
zmien ( zmenu úloh zamestnávateľa, jeho technického vybavenia, zníženie stavu zamestnancov s
cieľom zefektívnenia práce, iné organizačné zmeny ), v dôsledku ktorých sa zamestnanec môže stať
nadbytočným. Aj v prípade výpovede odkazujúcej na § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce musí

byť dôvod výpovede skutkovo vymedzený tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, a
tiež aby výpoveď bolo možno posúdiť ako právny úkon platný, so zreteľom na určitosť ako náležitosť
prejavu vôle. Predpokladmi pre použitie tohto výpovedného dôvodu sú rozhodnutie zamestnávateľa,
alebo príslušného orgánu o zmene úloh zamestnávateľa, jeho technického vybavenia, o znížení
stavu zamestnancov s cieľom zvýšiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách a

príčinná súvislosť medzi týmto rozhodnutím a nadbytočnosťou zamestnanca. K predpokladom pre
danie výpovede podľa citovaného ustanovenia patrí i to, že takéto rozhodnutie prijal zamestnávateľ
alebo príslušný orgán, podľa ktorého konkrétny zamestnanec sa stal pre zamestnávateľa nadbytočným.
Samotné rozhodnutie zamestnávateľa o organizačných zmenách v konaní o neplatnosť výpovede súd
nemôže preskúmavať z hľadiska jeho platnosti ako právneho úkonu, pretože takéto rozhodnutie nie

je právnym úkonom. V prípade, ak vzniknú pochybnosti, či zamestnávateľ rozhodol o organizačných
zmenách, súd sa môže zaoberať len tým, či takéto rozhodnutie bolo skutočne prijaté, a či ho urobil
zamestnávateľ.

30/ Súd prvej inštancie poukazoval na to, že o nadbytočnosť zamestnanca ide vtedy, ak zamestnávateľ

nemá možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať prácami dohodnutými v pracovnej zmluve. Dôvody
tejto nemožnosti musia spočívať v tom, že zamestnávateľ naďalej nepotrebuje práce vykonávané
zamestnancom, a to buď vôbec alebo v pôvodnom rozsahu. Môže sa tak stať v dôsledku vnútorných
organizačných zmien, ale aj znížením celkového počtu zamestnancov s cieľom zvýšiť efektívnosť
práce. Skončenie pracovného pomeru pre nadbytočnosť nie je podmienené absolútnym znížením

celkového počtu zamestnancov. Nadbytočnosť musí zamestnávateľ súdu preukázať, naproti tomu výber
nadbytočného zamestnanca súd nepreskúmava. Pri posudzovaní nadbytočnosti treba vychádzať z
obsahu pracovnej zmluvy a posúdiť, či došlo u zamestnávateľa k takej organizačnej zmene, ktorá
robila zamestnanca nadbytočným z hľadiska funkcie, na ktorú znie pracovná zmluva. Príčinná súvislosť
medzi nadbytočnosťou zamestnanca a prijatými organizačnými zmenami znamená, že zamestnanec

sa stal nadbytočným práve v dôsledku realizácie tohto rozhodnutia. Výber nadbytočného zamestnanca
prislúcha výlučne zamestnávateľovi.

31/ Podľa súdnej praxe rozhodnutie zamestnávateľa v zmysle § 63 ods. 1 písm. b) Zák. práce nie je
právnym úkonom. Zákon s takýmto rozhodnutím nespája vznik, zánik alebo zmenu právnych vzťahov.

Takéto rozhodnutie je len faktickým úkonom zamestnávateľa, ktorý nie je sám o sebe spôsobilý privodiť
následky v právnych vzťahoch účastníkov. Pretože nejde o právny úkon, nie je možné rozhodnutie
zamestnávateľa samo o sebe preskúmavať z hľadiska jeho platnosti; ak vznikne pochybnosť, či
zamestnávateľ rozhodol o organizačných zmenách, môže sa súd zaoberať len tým, či takéto rozhodnutie
bolo skutočne prijaté a či ho urobil príslušný orgán zamestnávateľa ( napr. rozsudok Krajského súdu v

Bratislave, č. k. 3CoPr/8/2014 zo dňa 16.12.2015 ).

32/ Rozhodnutie o organizačnej zmene musí byť prijaté ( vydané ) vždy v písomnej forme a zamestnanec
sa má o ňom dozvedieť najneskôr z výpovedi o skončení pracovného pomeru. ( napr. rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 1.7.2002, sp. zn. 2 Cdo 14/2000 ).

33/ Zo zisteného skutkového stavu podľa súdu prvej inštancie vyplynulo, že žalovaný postupoval v
súlade so zákonom.34/ Predstavenstvo žalovaného je jeho štatutárnym orgánom, rozhodnutie predstavenstva, ktorým sa
schválil návrh na zmenu organizačnej štruktúry a návrh na zníženie počtu zamestnancov, je rozhodnutím
zamestnávateľa o organizačnej zmene. Takéto rozhodnutie predstavenstva je preto preukázateľný

podklad na ďalšie konanie zamestnávateľa so zamestnancom o zmene pracovnej zmluvy alebo o
skončení pracovného pomeru dohodou alebo výpoveďou. Žalovaný správne poukazoval na to, že
rozhodnutie zamestnávateľa nemusí byť prísne formálne označené ako rozhodnutie o organizačnej
zmene, dôležitý je obsah rozhodnutia zachytený v písomnej forme, čo zápisnica zo zasadnutia
predstavenstva spĺňa. Z rozhodnutia vyplýva, ktorý orgán, kedy a s akou účinnosťou ho prijal a čo je

jeho obsahom. Z rozhodnutia predstavenstva je zrejmé, že v dôsledku organizačnej zmeny bude u
žalovaného o jedno miesto regionálneho riaditeľa (región Západ) na Úseku internej siete, v Sekcii
komerčného poistenia s pracovným úväzkom 28,75 h/týždenne, menej.

35/ Výpoveď daná žalobkyni nadväzuje na rozhodnutie predstavenstva a obsahuje právny dôvod
výpovede v zmysle § 63 ods. 1 písm. b) Zák. práce, ktorý svojím skutkovým vymedzením -

predstavenstvo spoločnosti rozhodlo dňa 14.11.2017 písomne o organizačnej zmene, ktorou je zníženie
počtu pracovných miest a zamestnancov na pracovnej pozícii Regionálny/-a riaditeľ/-ka, Úsek internej
siete, Sekcia komerčného poistenia o úväzok 1x28,75 h/týždenne (región Západ), a to s účinnosťou
od 1.12.2017 - nie je možné zameniť s iným výpovedným dôvodom, pretože iba a len v dôsledku
organizačnej zmeny o znížení stavu zamestnancov realizovanej rozhodnutím žalovaného bola žalobkyni

daná výpoveď, čím sa žalobkyňa voľbou žalovaného stala nadbytočným zamestnancom v zmysle § 63
ods. 1 písm. b) Zák. práce.

36/ Podľa žalobkyne bola organizačná zmena účelová, prijatá bola len z dôvodu osobnej animozity, aby
sa mohla dať výpoveď konkrétnemu zamestnancovi bez toho, aby objektívne zanikla potreba vykonávať

jeho prácu. I keď z výsluchu žalobkyne vyplynulo, že medzi ňou a jej nadriadeným p. D. boli určité,
bližšie nešpecifikované, pracovné a názorové nezhody, nebolo podľa súdu prvej inštancie možné len na
základe toho dospieť k záveru, že práve táto okolnosť by bola dôvodom prijatia organizačnej zmeny. Z
výpovede svedka W. X. a z predložených listinných dôkazov vyplynulo, že u žalovaného išlo o postupnú
a dlhšiu dobu plánovanú zmenu obchodnej a riadiacej štruktúry, ktorá sa dotkla nielen žalobkyne, ale aj

iných regionálnych riaditeľov a zamestnancov. U žalovaného sa na základe rozhodnutia predstavenstva
zo dňa 14.9.2017 a 14.11.2017 uskutočnilo viacero plánovaných organizačných zmien. Táto zmena
preto nebola náhla, ani neočakávaná. Bez významu nebola ani skutočnosť, že žalovaný už pred
organizačnou zmenou ponúkol žalobkyni riadiace pracovné miesto, čo svedčí o jeho snahe udržať si
žalobkyňu ako zamestnanca aj po organizačnej zmene. Takisto pred daním výpovede žalovaný ponúkol

ďalšie voľné pracovné miesta, ktoré spadali do ponukovej povinnosti. Žalobkyňa však všetky ponuky
odmietala, hoci žalovaný urobil aj určité ústretové ústupky týkajúce sa platu a súvisiacich benefitov. V tej
súvislosti je potrebné si uvedomiť, že Zákonník prace nezabezpečuje zamestnancovi prijatému na dobu
neurčitú nemennosť a trvalosť jeho pracovného pomeru a dohodnutých pracovných podmienok, ale
iba chráni zamestnanca pred svojvoľným prepustením zo zamestnania tým, že jednostranné skončenie

pracovného pomeru z podnetu zamestnávateľa podlieha určitým pravidlám. Z týchto dôvodov nebolo
možné súhlasiť so žalobkyňou, že celé prebudovanie obchodnej štruktúry bolo prijaté len preto, aby jej
žalovaný mohol dať výpoveď.

37/ Na základe uvedeného dospel súd prvej inštancie k záveru, že výpoveď nie je v rozpore so

Zákonníkom práce, ani v rozpore s dobrými mravmi. Žalovaný nezneužíval svoje práva na škodu
žalobkyne, podľa súdu voči nej postupoval otvorene a korektne. V konaní nevyšli najavo žiadne
skutočnosti nasvedčujúce tomu, že by organizačná zmena sledovala iný cieľ než zníženie stavu
zamestnancov a s tým súvisiacu efektívnosť práce.

38/ Pokiaľ ide o prerokovanie výpovede so zástupcami zamestnancov, aj v tejto časti mal súd prvej
inštancie za to, že žalovaný postupoval podľa zákona a výpoveď so zástupcami zamestnancov vopred
prerokoval. Bolo nesporné, a aj z dôkazov vyplynulo, že u žalovaného pôsobí základné organizácia
Odborového Zväzu pracovníkov peňažníctva a poisťovníctva. Podľa článku 18.1. a 18.2 stanov
odborového zväzu, základné organizácie majú právnu subjektivitu a konajú s právnymi účinkami vo

svojom mene a na svoju zodpovednosť. Predseda základnej organizácie je štatutárnym zástupcom
s právom vystupovať samostatne v mene základnej organizácie. Žalovaný pri prerokovaní výpovede
žalobkyne konal s predsedom základnej organizácie H. T., ktorý bol v konaní vypočutý ako svedok.
Z jeho svedeckej výpovede vyplynulo, že k prerokovaniu výpovede došlo vopred, teda pred danímvýpovede a že výpoveď s ním žalovaný prerokoval tak, ako to predpokladá ustanovenie § 237 ods. 1
Zákonníka práce. Medzi zástupcom zamestnancov a zamestnávateľom došlo k dialógu, zamestnávateľ
ozrejmilzástupcovizamestnancovorganizačnúzmenuajejdôsledkynazamestnancov,takistozástupca

zamestnancov dostal odpovede na svoje otázky.

39/ K prerokovaniu výpovede došlo na základe písomnej žiadosti žalovaného, z ktorej bolo zrejmé, že
výpoveď sa týka žalobkyne. Skutočnosť, že zástupca zamestnancov sa až na prerokovaní dozvedel,
že organizačná zmena a z nej vyplývajúca nadbytočnosť zamestnanca sa týka žalobkyne neznamená,

že by výpoveď nebola riadne prerokovaná. Bolo iba na zástupcovi zamestnancov, či takéto oznámenie
posúdi ako dostatočne včasné pre prerokovanie výpovede konkrétnemu zamestnancovi. Podobne
ani skutočnosť, že žalovaný na žiadosti vopred predpísal text potvrdenia o prerokovaní výpovede
nespôsobuje sama o sebe neplatnosť výpovede. Keďže prerokovanie výpovede je dialóg a výmena
názorov medzi zástupcom zamestnancov a zamestnávateľom, tak potom zo správania oboch vyplýva,
kedy bolo prerokovanie výpovede ukončené. Pokiaľ si zástupca zamestnancov nevyhradil dlhší čas

na prerokovanie, nemôže byť na ťarchu zamestnávateľa, že k prerokovaniu výpovede došlo v ten
istý deň, kedy zamestnávateľ o prerokovanie požiadal. Ustanovenie § 74 Zákonníka práce stanovuje
len maximálnu lehotu, v ktorej sa má prerokovanie výpovede uskutočniť, žiadne iné časové aspekty
nepredpisuje. Žalovanému ako zamestnávateľovi takisto nemôže byť na ťarchu spôsob, akým predseda
základnej organizácie informoval členov výboru, ani to, že výbor k tejto otázke nebol zvolaný. Ide o

internú záležitosť odborovej organizácie.

40/ Nakoľko žalovaný v súlade so zákonom písomne rozhodol o organizačnej zmene, v dôsledku ktorej
sa žalobkyňa stala nadbytočnou, žalobkyňa nebola ochotná prejsť na inú, pre ňu vhodnú prácu, ktorú
jej žalovaný ponúkol, a žalovaný splnil svoju povinnosť výpoveď vopred prerokovať so zástupcami

zamestnancov, je výpoveď daná žalobkyni platná; preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

41/ Žalovaný mal vo veci celkový úspech, z toho dôvodu mu bol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1
CSP priznaný nárok na plnú náhradu trov konania. O výške náhrady, ktorú je žalobkyňa povinná zaplatiť
žalovanému, súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

42/ Uvedený rozsudok napadla včas podaným odvolaním žalobkyňa, v celom rozsahu, domáhajúc sa
jeho zmeny tak, že odvolací súd vyhovie jej žalobe a určí, že skončenie pracovného pomeru výpoveďou
žalovaného doručenou žalobkyni dňa 14. 11. 2017 je neplatné a priznať žalobkyni voči žalovanému
náhradu trovy konania vo výške 100 %. Ako dôvody podania odvolania žalobkyňa označila ust.
§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP, t.j., že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k

nesprávnym skutkovým zisteniam ako aj ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP, t.j., že rozhodnutie súdu
prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobkyňa zastala názor, že sa
súd prvej inštancie zaoberal dôvodmi, pre ktoré žalobkyňa považovala svoje skončenie pracovného
pomeru za neplatné, len povrchne a okrajovo. Z rozsudku súdu nemožno zistiť, na základe akých
úvah súd prvej inštancie vyhodnotil, že došlo ku splneniu ponukovej povinnosti, ako aj zákonom

probovanému spôsobu prerokovania výpovede v zmysle § 74 Zák. práce. Žalobkyňa zdôraznila, že
pri rozhodovaní pracovnoprávnych sporov je súd povinný právne posúdiť všetky okolnosti týkajúce
sa daného skutkového stavu, a to aj s prihliadnutím na skutočnosť, že ide o pracovnoprávny spor a
žalobkyňa ako zamestnanec má v ňom postavenie slabšej strany. Súd prvej inštancie podľa žalobkyne
ignorovalzvýšenúingerenciusúdudosúdnehokonaniaazjavneopomenul,žezamestnanecakoslabšia

strana pracovnoprávneho vzťahu nemusí mať vždy k dispozícii také dôkazy, prostredníctvom ktorých
by vedel preukázať opodstatnenosť svojho nároku alebo účinne odraziť tvrdenia zamestnávateľa. Súd
prvej inštancie zjednodušene a miestami silne nejasne naznačil dôvody jeho rozhodnutia; žalobkyňa
preto rozsudok považuje za arbitrárny, nakoľko má za to, že k základným právam účastníka konania
obsiahnutým v práve na spravodlivý proces, patrí právo na uvedenie dostatočných dôvodov, na ktorých

je rozhodnutie súdu založené. Ak súd v odôvodnení nereaguje na podstatnú časť námietok žalobkyne,
nevysporiadal sa s dôkazmi predloženými žalobkyňou, a to aj napriek tomu, že má v konaní postavenie
slabšej strany, dokonca silne ignoroval vyšetrovací princíp a s tým súvisiacu zvýšenú ingerenciu súdu
do súdneho konania, žalobkyňa považuje rozsudok súdu prvej inštancie za silne arbitrárny.
43/ Súd prvej inštancie podľa žalobkyne ani len náznakom nepoukázal, v čom bola výpoveď žalobkyne

rozporná a už vôbec neuviedol, aké úvahy ho viedli k právnemu záveru, že výpoveď svedka bola
dôveryhodnejšia. Argumentácia o tom, kto má výraznejší záujem na výsledku súdneho sporu pôsobí ako
„z iného sveta“, najmä ak sa vezme do úvahy, že ide o spor s postavením slabšej strany a najmä, že spor
rozhodol špecializovaný súd na pracovnoprávne spory. Strata zamestnania má výrazné dopady na života fungovanie každého jednotlivca a tak polemika o tom, kto má výraznejší záujem na úspechu v súdnom
spore nie je náležitá a vyznieva úsmevne. Nevedno, na základe akých úvah dospel súd k záveru,
že výpoveď žalobkyne bola rozporná, najmä keď ju sudca, ktorý rozsudok vynášal ani nevyslúchal,

nekládol jej otázky, nevidel ju reagovať na otázky právneho zástupcu žalovaného ( spis od r. 2017
zmenil 3 x zákonného sudcu ). Žalobkyňa bola prvýkrát vypočutá vinou na strane súdu prvej inštancie
až v marci 2023, t.j. po viac ako 5 rokov od skončenia pracovného pomeru, takže je logické, že si
s odstupom piatich rokov nepamätala detailne každú jednu okolnosť skončenia pracovného pomeru.
Naopak z výsluchu svedka je nesporné, že tento disponoval nepomerne silnou dlhodobou pamäťou a

pamätal si s odstupom 5 rokov detailne absolútne všetko. Súd prvej inštancie mal pri hodnotení dôkazov
zvažovať aj spontánnosť výpovedí svedkov a účastníkov konania, eliminujúc tak situácie, kedy príde
svedok poučený právnym zástupcom s presnou inštrukciou, čo a ako má pri výsluchu tvrdiť. Žalobkyňa
tiež poukázala na to, že súd prvej inštancie na prvom pojednávaní dňa 4. 6. 2021 ako prvého vypočul
nie ju, ale svedka H. T., o predvolaní ktorého nemal vedomosť ani právny zástupca žalobkyne, ani
žalobkyňa, len súd a právny zástupca žalovaného a žalobkyňu samotnú súd vyslúchol až o dva roky

neskôr ! Aj uvedené svedčí o tom, ako súd prvej inštancie prozamestnanecky rieši pracovnoprávne
spory a v prípade akýchkoľvek pochybností sa neváha prikloniť radšej na stranu zamestnávateľa, ako
na stranu slabšej strany. Ak súd prvej inštancie nadobudol presvedčenie, že výpoveď žalobkyne bola
rozporná, tak je jeho primárnou povinnosťou poukázať v čom vidí rozpornosť a rovnako aj zdôvodniť,
prečo bola výpoveď svedka dôveryhodnejšia a najmä na základe čoho dôvodil, že svedok ako zástupca

žalovaného mal menší a menej výrazný záujem na úspechu v súdnom spore. Rozhodnutie súdu prvej
inštancie tak vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
44/ Žalobkyňa ďalej v odvolaní poukázala na to, že vo svojej výpovedi ( na pojednávaní dňa 27. 3.
2023 ) jednoznačne uviedla, že jej bola na stretnutí dňa 14. 11. 2017 predložená výpoveď, a že „musí
podpísať prevzatie výpovede“ Súčasne uviedla, že „po podpísaní prevzatia mi bol predložený zoznam

voľných pracovných pozícií v spoločnosti...“ a rovnako na otázku súdu, „aby žalobkyňa popísala bližšie
okolnosti týkajúce sa výpovede a ponuky inej vhodnej práce...“ žalobkyňa uviedla, že „výpoveď som si
mohla prečítať, ale bolo mi povedané, že musím podpísať, že ju preberám, po tomto mi bolo povedané,
že tu máš ešte toto, čo je zoznam voľných pracovných miest a podpíš nám ešte prevzatie, čo sa udialo
až na chodbe na kopírke. V tú chvíľu som ten zoznam neštudovala, nebol na to priestor, bola to veľmi

emotívna situácia a bola veľmi rýchlo ukončená zo strany zamestnávateľa.“ Žalobkyňa tiež na otázku
právneho zástupcu žalovaného „ako ste reagovali na ponuku voľných pracovných miest, ktoré vám boli
ponúknuté“, uviedla, že „nereagovala som nijak, iba som to podpísala, pretože mi bolo povedané, že si
to mám preštudovať, ale že mám podpísať prevzatie“, a súčasne na ďalšiu otázku právneho zástupcu
žalovaného „odmietli ste ich ?“ žalobkyňa uviedla, že „nereagovala som. Mailom som bola vyzvaná, aby

som potvrdila, či mám alebo nemám záujem o niektorú z týchto pozícií, bol to mail od pani T..“ Žalobkyňa
tiež na výsluchu dňa 27. 3. 2023 na otázku právneho zástupcu žalovaného „odmietli ste ich priamo na
tom stretnutí dňa 14. 11. 2017 ?“ odpovedala „nie, iba som prevzala prevzatie.“
45/ Žalobkyňa v odvolaní poukazovala na to, že z jej výsluchu nevyplýva nič zmätočné, naopak,
opakovane poukazovala na to, že ponuková povinnosť podľa § 63 ods. 2 Zák. práce bola zrealizovaná

až po prevzatí ( doručení ) výpovede, nie pred jej doručením a žalobkyňa bola po celý čas v tom,
že podpisuje prevzatie dokumentu týkajúce sa voľných pracovných pozícií. Samotný svedok Z.. W.
X. síce tvrdil, že žalobkyňa podpísala prevzatie ponuky voľných miest, ktoré ústne odmietla a až
následne jej bola predložená výpoveď, avšak zároveň nepoprel, resp. potvrdil na otázky právneho
zástupcu žalobkyne, že až po stretnutí, na ktorom jej bola doručená výpoveď, jej bola mailom

prostredníctvom personalistky X. T. predložená ponuka novovytvoreného pracovného miesta na
zasadnutí predstavenstva konanom dňa 14. 11. 2017, s tým, že sa „v rámci ponukovej povinnosti
zabudli zmieniť o tejto pracovnej pozícii“ a zároveň bola žalobkyňa vyzvaná, aby im „rovnako ako aj
pri iných ponúknutých pracovných pozíciách dala vedieť, ak by mala záujem.“ Na to p. T. urgovala
dňa 15. 11. 2017 mailom žalobkyňu, aby im „do zajtra poslala vyjadrenie k ponúkaným pracovným

pozíciám.“ Predmetné fakty dokazujú, že tvrdenia žalobkyne sa zakladajú na pravde a sú to práve
tvrdenia žalovaného a svedka Z.. X. - člena predstavenstva, ktoré sú nedôveryhodné
a nezakladajú sa na pravde, nakoľko si bol žalovaný dobre vedomý, že pred doručením výpovede
nebola splnená zákonom stanovená ponuková povinnosť a svojím konaním sa snažil toto sanovať
a vytvoriť zdanie zákonného postupu. Žalobkyňa je tiež názoru, že súd sa mal v pochybnostiach

prikloniť na stranu slabšej strany, t.j. žalobkyne ako zamestnanca a nie na stranu zamestnávateľa,
hoci mal jednoznačne preukázané, že splnenie ponukovej povinnosti zo strany zamestnávateľa pred
doručením výpovede bolo zmätočné a nie v súlade so zákonom a ustálenou súdnou praxou. Súd prvej
inštancie nezohľadnil skutočnosť, že žalobkyňa nemala vedomosť o postupnosti ponukovej povinnosti vnadväznosti na skončenie pracovného pomeru výpoveďou z dôvodu nadbytočnosti, takže na samotnom
stretnutí nemohla niečo namietať, nakoľko legitímne očakávala, že žalovaný postupuje zákonne.
46/ Súd prvej inštancie mal vziať do úvahy skutočnosť, že žalovaný na stretnutie prišiel s už vyhotovenou

výpoveďou, ktorá obsahovala pasáž o tom, že žalobkyňa odmietla ponuku inej vhodnej práce. „Nakoľko
ste neprijali žiadne z ponúkaných pracovných miest...“, čo jednoznačne poukazuje na to, že žalovaný si
ponukovú povinnosť v zmysle § 63 ods. 2 Zák. práce plánoval splniť len formálne, čomu nasvedčuje aj na
pozadí existujúci konflikt medzi žalobkyňou a pánom D. „chránencom člena predstavenstva“. Žalovaný
teda nemal žiadny skutočný a úprimný záujem naďalej žalobkyňu zamestnávať. Podľa žalobkyne

úsmevne vyznieva argument súdu prvej inštancie, že žalobkyňa bola málo aktívna a zjavne sa o voľné
pracovné pozície nezaujímala a nevyžiadala si čas na rozmyslenie. Súd prvej inštancie nesprávne
vyhodnotil zistený skutkový stav, ak dospel k takýmto záverom. Žalobkyňa opakovane uviedla, že
podpisovala prebratie zoznamu voľných pracovných miest, nie, že tieto ponúkané pracovné pozície
odmietala. Súd prvej inštancie na prvom pojednávaní dňa 4. 6. 2021 uviedol, že nepovažuje za sporné,
že dňa 14. 11. 2017 žalovaná strana oznámila, že má voľné miesto a že žalobkyňa sa k tejto ponuke

vyjadrí. Žalobkyňa doplnila, že sa k ponuke vyjadrila asi po týždni telefonicky a oznámila, že o pozíciu
nemá záujem. Nevedno na základe akých skutočností súd prvej inštancie začal považovať nespornú
vec za spornú a zaujal k nej nesprávny právny názor.
47/ Žalobkyňa ďalej namietala, že mal súd prvej inštancie podrobiť skúmaniu dokument „oznámenie o
organizačnej zmene a ponuka voľného pracovného miesta“ zo dňa 14. 11. 2017, kde je ako posledná

veta uvedené „Vaše vyjadrenie k ponuke očakávame obratom na tomto dokumente.“ Dokument je
podpísaný riaditeľkou úseku riadenia ľudských zdrojov J.. G. E. a vedľa je nečitateľný podpis, ktorý
nemožno priradiť žalobkyni. Žalobkyňa však uviedla, že tento dokument podpísala, avšak nič z jeho
obsahu nenasvedčuje tomu, že podpisom odmietla niektorú z ponúkaných pracovných pozícií a na
tomto dokumente absentuje jej vyjadrenie. Skutočnosť, že prevzala výpoveď, v ktorej sa uvádza, že

ponukovú povinnosť odmietla, ešte nenasvedčuje tomu, že k tomu tak aj došlo, najmä ak výpoveď a
jej znenie vyhotovoval žalovaný. Súd prvej inštancie mal splnenie ponukovej povinnosti posudzovať
aj v nadväznosti na email p. X. T. zo dňa 14. 11. 2017 o 15,47 hod., v ktorom je v poslednej vete
vyslovene uvedené „rovnako ako pri iných ponúknutých pracovných pozíciách, daj nám vedieť, ak by si
mala záujem.“ V kontexte uvedeného mailu je zrejmé, že žalobkyňa skutočne podpisovala len prevzatie

ponukovej povinnosti a mala sa k nej vyjadriť, pričom žalovaný ani neočakával, že sa mala vyjadriť v
okamihu predkladania ponukovej povinnosti. Súd prvej inštancie tendenčne, opakovane v neprospech
žalobkyne,nesprávneprávneposúdilzistenéskutočnosti,aktvrdil,žeponukovápovinnosťvzmysle§63
ods. 2 Zák. práce bola voči žalobkyni splnená a neexistoval žiadny dôkaz, že ju splnil žalovaný formálne.
Z uvedených dôkazov nemožno vyvodiť iný záver ako ten, že žalobkyni bola doručená výpoveď skôr ako

reflektovala na ponukovú povinnosť a skôr, ako mal žalovaný preukázateľné vyjadrenie o tom, že túto
ponukovú povinnosť žalobkyňa odmietla. Žalobkyňa zastávala u žalovanej pozíciu regionálnej riaditeľky
a nie na úseku riadenia ľudských zdrojov; do jej kompetencie a pracovných úloh nepatrilo mať prehľad
o voľných pracovných pozíciách. Je úlohou zamestnávateľa, aby pri realizácii ponukovej povinnosti
túto realizoval jednoznačne a nevznikli tak pochybnosti o jej zákonom probovanej realizácii. Súd prvej

inštancie mal rozlišovať medzi „predložením ponukovej povinnosti“ a medzi „splnením si ponukovej
povinnosti“ Ust. § 63 ods. 2 Zák. práce vyžaduje, aby si zamestnávateľ splnil ponukovú povinnosť
predtým, než pristúpi k doručeniu výpovede.
48/ Zákonník práce síce nepredpisuje pre ponukovú povinnosť písomnú formu, avšak k tomu, aby
zamestnávateľ vedel preukázať, že k nej skutočne došlo, t.j. bola zrealizovaná ponuka inej vhodnej

práceasúčasnemusípreukázať,žezamestnanectútoponukuajodmietol (neprijal).Súdprvej
inštancie aj žalovaný však v tomto prípade disponovali len dokumentom, na ktorom je podpis žalobkyne
bez jednoznačného prijatia/odmietnutia ponukovej povinnosti a súčasne disponovali jej výpoveďou,
v ktorej ona opakovane tvrdí, že nič neodmietla, ani sa nevyjadrovala, nakoľko podpisovala len ich
prevzatie a nie ich odmietnutie. Skutočnosti, že žalovaný žalobkyni skutočne dával na podpis len

prevzatie ponukovej povinnosti potvrdzuje aj mail od p. X.Q. T. zo dňa 14. 11. 2017, ktorá sa dokonca
doručovania výpovede a ponukovej povinnosti osobne zúčastnila. Vyvstáva otázka, že ak by p. T.
bola svedkom toho, ako žalobkyňa odmietla ponukovú povinnosť, prečo by jej adresovala po stretnutí
email, v ktorom ju žiadala, aby komunikovala žalovanému prípadný záujem o niektorú z ponúkaných
pracovných pozícií. Uvedené okolnosti nasvedčujú podľa žalobkyne jedinému právnemu záveru, ktorým

je doručovanie výpovede žalobkyni skôr ako bola splnená ponuková povinnosť. Na účely § 63 ods. 2
Zák. práce totiž nepostačuje len predložiť zoznam voľných pracovných pozícií a tým považovať túto
povinnosť minimálne za formálne splnenú, ale je potrebné mať preukázateľnú vedomosť, dôkaz, že
zamestnanec negatívne/vôbec nereflektoval na predložený zoznam voľných pracovných pozícií.49/ Na margo konštatovania súdu prvej inštancie, že pracovná pozícia „vedúci oddelenia kontaktných
miest“ vznikla až 1. 12. 2017 a v čase výpovede neexistovala žalobkyňa uvádza, že uvedené nikdy
nerozporovala. Prečo žalovaný uvedenú pracovnú pozíciu žalobkyni ponúkal, ak v čase doručovania

výpovede neexistovala ? Žalobkyňa upriamila pozornosť pozornosť na skutočnosť, že vytvorenie
tejto pracovnej pozície s účinnosťou od 1. 12. 2017 schválilo predstavenstvo dňa 14. 11. 2017
v dopoludňajších hodinách, takže v čase doručovania výpovede mal žalovaný písomný dokument
preukazujúci jej vznik, avšak v čase doručovania výpovede bola táto pracovná pozícia skutočne
neobsadená. V tejto súvislosti podľa žalobkyne vyvstáva otázka, či v prípade, ak žalovaný vytvára

pracovnú pozíciu od 1. 12. 2017 ju nesmie ponúkať ako voľnú skôr ako vznikne, avšak dokazovanie
ohľadom tejto okolnosti nemá absolútne žiadny vplyv na platnosť/neplatnosť skončenia pracovného
pomeru so žalobkyňou.
50/ Pokiaľ ide o otázku organizačnej zmeny, súd mal skúmať, či dokument „Správa pre predstavenstvo“
zo dňa 14. 11. 2017 obsahujúca len návrhy zmien v organizačnej štruktúre spočívajúce nielen v zrušení
organizačných útvarov, ale aj v premenovaní sekcie, odborov, je možné považovať za rozhodnutie

vydané v zmysle § 63 ods. 1 písm. b/ Zák. práce, následkom ktorého dochádza k nadbytočnosti
zamestnanca. Podľa žalobkyne súd vyhodnotil správu pre predstavenstvo povrchne, nakoľko z neho
nevyplýva, aký cieľ organizačná zmena sledovala. V zmysle konštantnej judikatúry musí zamestnávateľ
prijať písomné rozhodnutie o organizačnej zmene, t.j. rozhodnutie o zmene úloh zamestnávateľa, jeho
technického vybavenia, o znížení stavu zamestnancov s cieľom zvýšiť efektívnosť práce alebo o iných

organizačných zmenách. Súd skúma tri základné otázky, a to : a/ či ide o zmenu úloh zamestnávateľa,
zmenu technického vybavenia alebo iné organizačné zmeny; b/ či sa stal zamestnanec nadbytočným
a c/ či je daná príčinná súvislosť medzi nadbytočnosťou zamestnanca a organizačnými zmenami. Súd
pritom prihliada aj na čl. 2 Zák. práce, zakotvujúci pozitívny príkaz výkonu práv a povinností vyplývajúci
z pracovnoprávnych vzťahov, ktorým je súlad s dobrými mravmi ( uznesenie Najvyššieho súdu SR zo

dňa 9. 6. 2010 sp. zn. 5Cdo/42/2010, tiež rozhodnutie R 57/1968 ).
51/ Súd prvej inštancie nevyhodnotil existenciu príčinnej súvislosti medzi nadbytočnosťou žalobkyne
a správou pre predstavenstvo. V správe pre predstavenstvo sa uvádza zrušenie pracovnej pozície
„regionálny riaditeľ/ka ( región západ ), avšak z Dohody o zmene pracovných podmienok zo dňa 14.
10. 2015 vyplýva, že žalobkyňa síce pracovala ako „regionálna riaditeľka“, avšak nie je zrejmé a už

vôbec nie dohodnuté, že to bolo pre región západ. Žalobkyňa mala cez spomínanú dohodu o zmene
pracovných podmienok dohodnuté miesto výkonu práce Bratislava, z čoho však nemožno usudzovať,
že bola zodpovedná za „región západ.“ Z odôvodnenia rozsudku nie sú zrejmé dôvody, pre ktoré súd
dospel k záveru o existencii príčinnej súvislosti medzi správou pre predstavenstvo, ktorú súd účelovo
vyhodnotil ako písomnú organizačnú zmenu a nadbytočnosťou žalobkyne; nie sú zrejmé dôvody, pre

ktoré súd dospel k záveru, že správa pre predstavenstvo je kvalifikovanou organizačnou zmenou, najmä
ak v správe nie je jediná zmienka o tom, aký cieľ organizačná zmena sleduje.
52/ Súd prvej inštancie tiež odignoroval a nezaoberal sa dôkazom, ktorý žalobkyňa predložila dňa
3. 6. 2021, ktorý preukazoval, že u sesterskej spoločnosti Union zdravotná poisťovňa, a.s. sa
pri organizačných zmenách vyhotovovali iné formy rozhodnutí o organizačných zmenách. Nakoľko

sa u žalovaného, ako aj u sesterskej spoločnosti vyhotovujú identické dokumenty pri skončeniach
pracovného pomeru, identické interné dokumenty, je dôvodný predpoklad, že takéto rozhodnutia o
organizačných zmenách sa vyhotovujú aj u žalovaného. Súd prvej inštancie mal uvedené zistiť a
predložením takýchto dokladov zaviazať žalovaného, nakoľko žalobkyňa sa k nim objektívne nevedela
dostať a posúdiť, či správa pre predstavenstvo nie je účelovo označovaná za rozhodnutie o organizačnej

zmene podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zák. práce. Ak by súd prvej inštancie takéto dokazovanie vykonal,
zistil by, že správa pre predstavenstvo nemôže byť ani len teoreticky považovaná za rozhodnutie o
organizačnej zmene, ale ide len o dokument určený na zasadnutie predstavenstva. Svoju argumentáciu
podporila žalobkyňa odkazom na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR zo dňa 9. 6. 2010 sp. zn.
5Cdo/42/2010, tiež zo dňa 8Cdo/89/2017 zo dňa 28. 3. 2018, ďalej rozsudok Krajského súdu Prešov

zo dňa 24. 9. 2019 sp. zn. 14CoPr/1/2019.
53/ Žalobkyňa v odvolaní poukazovala na to, že medzi ňou a jej nadriadeným ( p. D. - chránencom
Z.. X., člena predstavenstva ) existovali osobné animozity a k zrušeniu pracovnej pozície žalobkyne
došlo takmer o rok skôr ako sa predtým komunikovalo, čo žalovaný nepoprel. Nadbytočnosti žalobkyne
predchádzala snaha žalovaného ukončiť so žalobkyňou pracovný pomer dohodou bez uvedenia

dôvodu a až keď uvedený postup žalovaného žalobkyňa odmietla, označil ju na základe Správy pre
predstavenstvozanadbytočnú.Prežalobkyňujezarážajúce,žesúdprvejinštancietakýtopostupoznačil
za súladný s dobrými mravmi a že podľa neho zo strany žalovaného nedošlo k zneužitiu práva. Súd
prvej inštancie tvrdí v odôvodnení svojho rozsudku, že žalovaný ponúkol žalobkyni riadiace miesto, čosvedčí o jeho snahe udržať si žalobkyňu aj po organizačnej zmene; k uvedenému žalobkyňa dodala,
že žalovaný jej ponúkol miesto bez podriadených, čo znamená, že by nikoho neriadila a navyše za
polovičný plat. Právny záver súdu označila za tendenčný a laxný, v neprospech slabšej strany a teda

za právne nesprávny.
54/ Žalobkyňa v odvolaní nesúhlasila ani so závermi súdu prvej inštancie ohľadom prerokovania
výpovede s odborovým orgánom. Prerokovanie výpovede v jej prípade malo charakter len formálnosti,
keď nenapĺňalo zákonnú požiadavku z materiálneho hľadiska, ktoré je zmyslom inštitútu prerokovania
výpovede podľa § 74 Zák. práce, a to je ochrana zamestnanca, t.j. aby skutočne mohlo dôjsť k

zaujatiu relevantného stanoviska odborového orgánu k výpovedi so žalobkyňou na riadnom podklade so
znalosťou veci. Súd prvej inštancie sa zarážajúco uspokojil pri vyhodnocovaní dôkazov s telefonickou
žiadosťou žalovaného o prerokovanie výpovede, hoci ust. § 74 Zák. práce požaduje predchádzajúcu
písomnú žiadosť adresovanú zástupcom zamestnancov. Súd prvej inštancie zjavne nerozlíšil, že : a/
pri prerokovaní v zmysle § 74 Zák. práce je potrebné jeho zrealizovanie s relevantným subjektom -
odborovým orgánom, nie iba s jedným členom odborového orgánu. Z predložených listín je nesporné,

že nedošlo k prerokovaniu výpovede s príslušným odborovým orgánom, keďže svedok - predseda
Základnej organizácie podpísal na konci žiadosti o prerokovanie skončenia pracovného pomeru, že
„skončenie pracovného pomeru zamestnankyne J. Š. bolo prerokované so Základnou organizáciou
Odborového zväzu pracovníkov peňažníctva a poisťovníctva pri Union poisťovni, a.s., dňa 14. 11.
2017.“ V zmysle časti F.štatútu ZO sa za orgány odborovej organizácie považujú - členská schôdza

ZO, výbor ZO a revízna komisia ZO, nie však predseda ZO. Súd prvej inštancie účelovo použil iba tie
pasáže stanov OZ, ktoré hovoria o postavení predsedu ZO, nevenoval však žiadnu pozornosť spôsobu,
akým odborové orgány prijímajú svoje rozhodnutia. Podľa štatútu ZO, časti G.Všeobecné zásady, body
1 a 2, sú orgány ZO kolektívnymi orgánmi a rozhodujú na základe uznesení prijatých nadpolovičnou
väčšinou členov orgánu. Predseda ZO môže vystupovať samostatne v mene ZO, ale len v intenciách

rozhodnutí odborových orgánov, nie v intenciách vlastných rozhodnutí. Predseda ZO je len jedným z
členov odborového orgánu a k zasadnutiu odborového orgánu preukázateľne po telefonickej žiadosti
žalovaného nedošlo, a teda nemohlo dôjsť ani ku prerokovaniu výpovede žalobkyne, čo svedok ani
nepoprel. Dikcia ust. § 74 Zák. práce vyžaduje predchádzajúcu písomnú žiadosť zamestnávateľa o
prerokovanie výpovede. Svedok - predseda ZO vo svojom výsluchu uviedol, že bol telefonicky zavolaný

dňa 14. 11. 2017 na prerokovanie organizačnej zmeny, ktorá pôjde do predstavenstva a má sa jednať o
zrušenie pozície regionálneho riaditeľa. Svedok - predseda ZO skonštatoval, že videl návrh organizačnej
zmeny, návrh organizačnej štruktúry, prekreslenie organizačnej štruktúry a krátky popis toho, prečo sa
organizačná zmena uskutočňuje. Svedok však neuviedol, že mu bola predložená výpoveď žalobkyne,
takže je nesporné, že šlo o prerokovanie organizačnej zmeny a nie o prerokovanie výpovede žalobkyne.

Z výpovede svedka je zrejmé, že mu na prerokovanie nebola predložená výpoveď žalobkyne, ani jej
koncept, ale len samotná žiadosť o prerokovanie. Z jazykového výkladu ust. § 74 Zák. o rod. plynie, že
zástupcovia zamestnancov majú vopred prerokovať výpoveď/okamžité skončenie pracovného pomeru,
nie žiadosť o prerokovanie. Z obsahu žiadosti žalovaného, ktorá bola predložená v konaní, nie je možné
usudzovať, že žiadosť obsahovala všetky náležitosti výpovede a bola tak naplnená dikcia § 74 Zák.

práce. Súd prvej inštancie opomenul, že doklad o prerokovaní výpovede vyhotovoval žalovaný, t.j. ide
o dokument vyhotovený zamestnávateľom, bez možnosti odborovej organizácie jeho obsah ovplyvniť.
Svoj názor žalobkyňa podoprela poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/255/2008,
rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 9Co/447/2015, uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
7Cdo/50/2018, rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 7CoPr/17/2017.

55/ Na odvolanie žalobkyne sa písomne vyjadril žalovaný ( č.l. 380 a nasl. spisu ); zastal názor, že súd
prvejinštancievosvojomrozhodnutíreagovalnavšetky relevantnétvrdeniaariadnesasnimivosvojom
rozhodnutí vysporiadal. Žalobkyňa v odvolaní len opakuje argumenty, ktoré už boli vyvrátené v priebehu
konania. Súd vyhodnocoval všetky dôkazy, vo vzájomnej súvislosti aj každý samostatne a dospel k
správnym skutkovým aj právnym záverom. Žalovaný sa s jeho rozhodnutím v plnej miere stotožňuje.

56/ Žalobkyňa vo svojom odvolaní opakovane namieta rozhodnutie o organizačnej zmene, ktorým došlo
k zrušeniu jej pracovnej pozície, čím sa stala nadbytočnou. Súd prvej inštancie správne poukázal na
to, že rozhodnutie o organizačnej zmene je faktickým úkonom a musí byť prijaté písomne. Žalovaný si
túto povinnosť splnil, rozhodnutie prijalo predstavenstvo žalovaného, ktoré je jeho štatutárnym orgánom,
teda bolo oprávnené takéto rozhodnutie prijať. Toto rozhodnutie je zároveň rozhodnutím o organizačnej

zmene, nakoľko z jeho obsahu vyplýva zrušenie pracovnej pozície, na ktorej bola zamestnaná žalobkyňa
u žalovaného, čím je zároveň daná a príčinná súvislosť medzi rozhodnutím o organizačnej zmene
a nadbytočnosťou žalobkyne. Žalobkyňa namieta, že z rozhodnutia nevyplýva, aký cieľ organizačná
zmena sledovala. Podľa žalovaného je ale z rozhodnutia jednoznačné, že došlo k zrušeniu pracovnejpozície, na ktorej žalobkyňa pracovala - cieľ teda možno určiť jednoznačne. Rozhodnutie o organizačnej
zmene súviselo s prebudovaním štruktúry obchodnej siete žalovaného, a to znížením počtu regiónov, a
teda aj regionálnych riaditeľov. Podľa žalobkyne z rozhodnutia o organizačnej zmene nebolo zjavné, že

sa ruší jej pracovná pozícia, a teda že sa stáva nadbytočnou; tiež tvrdí, že neexistuje príčinná súvislosť
medzi nadbytočnosťou žalobkyne a správou pre predstavenstvo. Zákonník práce v prípade rozhodnutia
o organizačnej zmene nestanovuje žiadne obsahové náležitosti, ani ho bližšie nikde neupravuje. Žiadne
zákonné ustanovenie nehovorí, ako by malo znieť rozhodnutie o organizačnej zmene, ani to, ako
sa má formálne nazývať. Z obsahu rozhodnutia predloženého žalovaným vyplýva, že došlo k iným

organizačným zmenám v súlade s ust. Zákonníka práce. Argumentácia žalobkyne nemá žiadnu oporu
v právnych predpisoch, preto len konštatuje, že súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec
nesprávne právne posúdil. Neodkazuje pritom ani na to, k akému nesprávnemu právnemu posúdeniu
malo údajne dôjsť, len rozsiahlo cituje judikatúru súdov. Žalovaný v konaní preukázal, že organizačná
zmena, ktorá viedla k nadbytočnosti žalobkyne, nebola samostatná a individuálna zmena, ale bola
súčasťou veľkého balíka zmien, ktoré sa diali pred skončením pracovného pomeru so žalobkyňou, ako

aj po ňom. Išlo o dlhodobý proces prestavby vnútorného fungovania žalovaného ako zamestnávateľa;
vyplýva to z predložených listinných dôkazov, organizačných štruktúr a ich zmien v čase, ako aj z
výpovedí svedkov. Boli splnené všetky podmienky pre skončenie pracovného pomeru so žalobkyňou
výpoveďou podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zák. práce.
57/ Žalobkyňa v odvolaní argumentovala aj tým, že súd nevzal do úvahy dôkaz, ktorý predložila 3. 6.

2021 a ktorý preukazoval, že u sesterskej spoločnosti Union zdravotná poisťovňa, a.s. vyhotovujú pri
organizačnýchzmenáchinéformyrozhodnutíoorganizačnýchzmenách.Ktomužalovanývovyjadreník
odvolaniu uviedol, že žalobkyňou predložené rozhodnutia o organizačných zmenách sa týkajú inej entity,
rozdielnej od žalovaného; tiež išlo o rozhodnutia prijaté v r. 2020, nie v r. 2017. Žalobkyňa porovnáva
neporovnateľné a tým sa snaží presvedčiť súd o nesprávnosti prijatého rozhodnutia o organizačnej

zmene, ktorou bola zrušená jej pracovná pozícia.
58/ Žalobkyňa tiež namieta, že organizačná zmena bola vykonaná účelovo, z dôvodu, že mala osobné
animozity s jej nadriadeným p. D., ktorý mal byť podľa žalobkyne „chránencom Z.. W. X. - člena
predstavenstva.“ Žalovaný k tejto námietke žalobkyne uviedol, že s p. D. bol tiež rozviazaný pracovný
pomer, a to ešte v r. 2018; keby bol p. D. naozaj chránencom Z.. X., asi by sa tak nestalo, navyše len pár

mesiacov po žalobkyni. Žalovaný zopakoval, že organizačná zmena, ktorej súčasťou bolo aj zrušenie
pracovného miesta žalobkyne, začala ešte pred skončením pracovného pomeru so žalobkyňou a
pokračovala aj po skončení jej pracovného pomeru. Práve dlhodobosť procesu je jedným z argumentov,
ktorý vyvracia argumentáciu žalobkyne o údajnej účelovosti organizačnej zmeny. Žalovaný pripomenul,
že žalobkyňa sama na pojednávaní konanom dňa 27. 3. 2023 potvrdila, že žalovaný mal záujem na tom,

aby u neho zostala pracovať, pričom vypovedala, že na osobnom stretnutí jej Z.. X. povedal, že by bol
veľmi rád, keby žalobkyňa ostala v spoločnosti.
59/ Žalobkyňa v odvolaní tiež tvrdí, že zo strany žalovaného nedošlo k splneniu ponukovej povinnosti,
a to z dôvodu, že jej bola najskôr doručená výpoveď a až následne ponúknuté voľné pracovné miesta.
Táto argumentácie žalobkyne naráža na niekoľko faktických protiargumentov. V texte výpovede z

pracovného pomeru, ktorý bol žalobkyni predložený a ktorého prevzatie žalobkyňa potvrdila podpisom,
sa uvádza, že jej boli najskôr ponúknuté voľné pracovné miesta a až následne doručená výpoveď. Sama
žalobkyňa na pojednávaní dňa 27. 3. 2023 uviedla, že si výpoveď prečítala. Ak by teda obsah výpovede
nekorešpondovalspostupomžalovaného,určitebyboložalobkynipodozrivé,žetextvýpovedeodkazuje
na ponuku pracovných pozícií. Opačný postup žalovaného, t.j. najskôr doručenie výpovede a potom

predloženie ponuky voľných pracovných miest, by bol absolútne nelogický. O správnosti postupu
žalovaného hovorí aj svedecká výpoveď svedka X., predsedu predstavenstva žalovaného, ktorý sa
zúčastnil stretnutia so žalobkyňou a doručovania výpovede. Svedok X. jednoznačne vo svojej výpovedi
uviedol, že výpoveď bola žalobkyni doručená až po odmietnutí ponúknutých pracovných pozícií. Súd
prvej inštancii vo svojom rozsudku správne poukazuje na rozpory vo výpovedi žalobkyne, ktorá v

spontánnej výpovedi dňa 27. 3. 2023 vypovedala, že jej bola najskôr doručená výpoveď a až po
nej jej boli ponúknuté voľné pracovné miesta. Presne naopak už odpovedala na otázku právneho
zástupcu žalovaného na tom istom pojednávaní, keď povedala „bola mi ponúknutá pozícia, znova mi
bolo povedané, že platí táto ponuka, neviem názor pozície. Následne mi bolo ponúknuté rozviazanie
pracovného pomeru dohodou a potom mi bola predložená výpoveď. Žalovaný zopakoval, že žalobkyňa

na ponúkané pozície nijak nereflektovala, nezaujímala sa o to, aká je pracovná náplň pri jednotlivých
pozíciách, ani o iné podrobnosti. Žalobkyňa sa správala pasívne, nepýtala si ani čas na rozmyslenie a
ani neprijala žiadnu ponuku voľných pracovných miest, ktoré jej žalovaný v súlade so Zákonníkom práce
ponúkol. Žalovaný dokonca ponúkol žalobkyni pracovnú pozíciu nad rámec povinnosti vyplývajúcej muz pracovných predpisov, keďže o zachovanie pracovného pomeru so žalobkyňou mal reálny záujem, čo
potvrdili svedecké výpovede a aj samotná žalobkyňa.
60/ Žalobkyňa na jednej strane tvrdí, že mala záujem zotrvať v zamestnaní u žalovaného, na druhej

strane ponúknuté pracovné pozície odmietla a tiež na stretnutí s p. X., predsedom predstavenstva,
ktoré predchádzalo stretnutiu, na ktorom jej bola daná výpoveď, si vypýtala 25.000 eur ako odstupné pri
skončení pracovného pomeru dohodou. V prípade, ak by to bolo tak, ako to tvrdí žalobkyňa, t.j., že mala
záujem zotrvať v pracovnom pomere so žalovaným, takéto návrhy by zrejme žalobkyňa nevyslovila.
Výpoveď žalobkyne tak bola poznačená protirečeniami a rozpormi, na čo v rozsudku poukázal aj súd

a tieto aj vyhodnotil. Žalobkyňa namietala, že k jej výsluchu súdom došlo až v marci 2023; tento
postup súdu nemôže ísť na ťarchu žalovaného, keďže on nemal možnosť zasahovať do postupu súdu.
Žalobkyňa v tejto súvislosti uviedla, že si po piatich rokoch nemôže pamätať každý detail; tu je žalovaný
iného názoru, má za to, že keďže žalobkyňa sama namietala postup pri plnení ponukovej povinnosti,
tak by bolo logické, že keď tvrdí, že postup žalovaného bol nezákonný, že by si mala spomínať na to,
v čom nezákonnosť spočívala. Žalovaný zároveň dôrazne odmietol tvrdenie žalobkyne, že svedkovia

boli žalovaným vopred poučení a inštruovaní, ako majú v konaní vypovedať. Tieto tvrdenia žalobkyne
nemajú žiaden reálny základ a žalobkyňa ich v konaní ani nijako nepreukázala, ide iba o fabulácie.
Žalobkyňa tiež vo svojom odvolaní obsiahlo uvádza citácie zo svojej výpovede na pojednávaní dňa 27.
3. 2023, avšak neuvádza tam práve podstatnú časť, v ktorej došlo k jednoznačnému rozporu, na ktorý
žalovaný vyššie poukázal a ktorú súd zmieňuje vo svojom rozsudku.

61/ Žalobkyňa tiež tvrdí, že nedošlo k prerokovaniu výpovede žalobkyne v zmysle § 74 Zák. práce. Súd
prvej inštancie správne v rozsudku uviedol, že u žalovaného pôsobí základná organizácia Odborového
zväzu peňažníctva a poisťovníctva, ktorá disponuje vlastnou právnou subjektivitou a koná s právnymi
účinkami vo svojom mene a na svoju zodpovednosť. Zo stanov odborovej organizácie vyplýva, že
predseda základnej organizácie je štatutárnym zástupcom a je oprávnený vystupovať samostatne, v

mene základnej organizácie. V rozhodnom čase bol predsedom základnej organizácie p. H. T., ktorý
v konaní vypovedal ako svedok, tak, že k prerokovaniu výpovede došlo ešte pred daním výpovede,
v zmysle § 237 ods. 1 Zák. práce. Žalovaný predložil súdu podpísané potvrdenie o prerokovaní
výpovede, ktoré bolo podpísané p. T., vtedajším predsedom základnej organizácie a jej štatutárnym
orgánom. Žalovaný oznámil zástupcovi zamestnancov organizačnú zmenu, oboznámil ho s dôsledkami

na zamestnancov a poskytol mu časový priestor na otázky, ktoré následne zodpovedal. Splnená bola
aj podmienka, že k prerokovaniu výpovede došlo na základe písomnej žiadosti žalovaného, z ktorej
bolo zrejmé, že sa týka žalobkyne. Podľa žalobkyne malo prerokovanie výpovede so zástupcami
zamestnancov len formálny charakter, nebolo však naplnením materiálneho hľadiska § 74 Zák. práce,
ktorým je ochrana zamestnanca. Žalovaný s touto argumentáciou nesúhlasí, keď má za to, že okolnosť,

že sa zástupca zamestnancov až priamo na prerokovaní dozvedel, že sa organizačná zmena a s
ňou súvisiaca výpoveď týka žalobkyne, neznamená, že by výpoveď nebola riadne prerokovaná. Bolo
iba na zástupcovi zamestnancov, či telefonické zavolanie na stretnutie so žalovaným a následné
prerokovanie výpovede považuje za dostatočné. Tiež nemôže ísť na ťarchu žalovaného, že si
zástupca zamestnancov nevyžiadal na prerokovanie výpovede viac času, rovnako tak ani skutočnosť,

že text potvrdenia o prerokovaní výpovede vyhotovoval žalovaný ako zamestnávateľ. Zákonník
práce nestanovuje minimálnu dĺžku prerokovania, ani to, že potvrdenia o prerokovaní výpovede
musí vyhotoviť zástupca zamestnancov. Táto argumentácia žalobkyne nemá žiadny zákonný základ.
Žalovaný navrhoval odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny
potvrdil a priznal mu plnú náhradu trov odvolacieho konania.

62/ Ďalšie vyjadrenia strany sporu súdu nedoručili.
63/ Opravným uznesením zo dňa 24. 4. 2025 sp. zn. B3 - 23Cpr/4/2018 - 396 súd prvej inštancie
opravil záhlavie napadnutého rozsudku, a to tak, že ho doplnil o chýbajúce presné označenie právneho
zástupcu žalovaného ako aj označenie prejednávaného sporu ( jeho predmet ).
64/ Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v rozsahu podaného odvolania v zmysle § 379 a §

380 ods. 1 CSP ( t.j. v celom rozsahu ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru,
že odvolaniu žalobkyne nemožno priznať úspech.
65/ Podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba
z dôvodov, ak sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa
alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia alebo o znížení stavu

zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách.

66/ Podľa § 63 ods. 2 Zákonníka práce, zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď, ak nejde
o výpoveď z dôvodu nadbytočnosti zamestnanca vzhľadom na skončenie dočasného pridelenia podľa§ 58 pred uplynutím doby, na ktorú bol dohodnutý pracovný pomer na určitú dobu, o výpoveď pre
neuspokojivé plnenie pracovných úloh, pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny alebo z
dôvodu, pre ktorý možno okamžite skončiť pracovný pomer, alebo o výpoveď podľa odseku 1 písm.

f), iba vtedy, ak a) zamestnávateľ nemá možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať, a to ani na kratší
pracovný čas v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce, b) zamestnanec nie je ochotný
prejsť na inú pre neho vhodnú prácu, ktorú mu zamestnávateľ ponúkol v mieste, ktoré bolo dohodnuté
ako miesto výkonu práce alebo sa podrobiť predchádzajúcej príprave na túto inú prácu.

67/ Podľa § 74 Zákonníka práce, výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany
zamestnávateľa je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, inak sú
výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru neplatné. Zástupca zamestnancov je povinný
prerokovať výpoveď zo strany zamestnávateľa do siedmich pracovných dní odo dňa doručenia písomnej
žiadosti zamestnávateľom a okamžité skončenie pracovného pomeru do dvoch pracovných dní odo dňa
doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom. Ak v uvedených lehotách nedôjde k prerokovaniu, platí,

že k prerokovaniu došlo.

68/ Súd prvej inštancie náležite zistil skutkový stav v zmysle § 215 ods. 1 CSP, vec posúdil správne po
právnej stránke a svoje rozhodnutie i náležitým spôsobom odôvodnil ( § 220 ods. 2 CSP ). K dôvodom
uvedeným v napadnutom rozhodnutí súdu prvej inštancie odvolací súd reagujúc na odvolacie námietky

dopĺňa nasledovné :
69/ K neexistencii rozhodnutia o organizačnej zmene : Žalobkyňa vytýkala žalovanému, že jej výpovedi
z pracovného pomeru pre nadbytočnosť nepredchádzalo zákonom vyžadované prijatie rozhodnutia o
organizačnej zmene. Zastávala názor, že správa pre predstavenstvo zo dňa 14. 11. 2017 takýmto
rozhodnutím nie je a že v skutočnosti ide len o návrh navrhovaných zmien v organizačnej štruktúre

spoločnosti. Uvedený názor žalobkyne je mylný; súd prvej inštancie správne predmetný listinný
dokument vyhodnotil ako rozhodnutie o organizačných zmenách, v dôsledku ktorého sa žalobkyňa stala
pre žalovaného nadbytočnou.

70/ Rozhodnutie žalovaného o organizačných zmenách je obsiahnuté v Zápisnici č. 2017/25 zo

zasadnutia predstavenstva Union poisťovne, a.s., konanom dňa 14. 11. 2017 ( č.l. 31 a nasl. spisu ), a
to s účinnosťou od 1. 12. 2017. Pod bodom 5 v uvedenej zápisnici pod názvom : „Predstavenstvo
schválilo nasledovné organizačné zmeny v Úseku internej siete, Sekcia komerčného poistenia“ je
zaznamenaný bod 5.3. : Regionálny/-a riaditeľ/-ka Úsek internej siete, Sekcia komerčného poistenia, o
úväzok 1 x 28,75 h/týždenne ( región Západ ), t.j. zrušenie pracovnej pozície žalobkyne. Nešlo pritom o

jedinú pracovnú pozíciu, ktorá bola v rámci prijatých organizačných zmien zrušená, z obsahu zápisnice
vyplýva, že zrušené boli aj ďalšie ( napr. označené bodmi 4.3, tiež 4.25 zápisnice ), rovnako došlo k
premenovaniu viacerých sekcií a odborov, všetko k 1. 12. 2017. Organizačné zmeny o ktorých rozhodlo
predstavenstvo spoločnosti žalovaného dňa 14. 11. 2017 boli realizáciou návrhu nového modelu internej
siete v spoločnosti žalovaného, ktorý bol prezentovaný predstavenstvu ešte dňa 14. 9. 2017, t.j. cca

2 mesiace pred zasadnutím predstavenstva dňa 14. 11. 2017, na ktorom o organizačných zmenách
predstavenstvo rozhodlo.

71/ Okolnosť, že rozhodnutie o organizačných zmenách nemalo podobu samostatného dokumentu,
ale bolo pojaté do zápisnice o zasadnutí predstavenstva spoločnosti žalovaného nič nemení na jeho

účinnosti a záväznosti. Už spomínaný bod 5 predmetnej zápisnice uvádza, že predstavenstvo na
tomto zasadnutí schválilo ( rozhodlo ) o organizačných zmenách v spoločnosti a v nasledujúcom texte
zápisnice sú tieto zmeny jednotlivých bodoch konkretizované. Rozhodnutie o organizačných zmenách
prijal orgán spoločnosti žalovaného, k tomu oprávnený ( predstavenstvo spoločnosti ) a to v písomnej
forme. Jednotlivé organizačné zmeny sledovali cieľ ( okrem iného ) znížiť počet regionálnych riaditeľstiev

zo štyroch na tri ( keď ďalšie organizačné zmeny v spoločnosti v nasledujúcich mesiacoch ďalej znížili
počet regionálnych riaditeľstiev z troch na dve ); t.j. prebudovať štruktúru obchodnej siete žalovaného,
čo bolo spojené so znížením počtu pracovných miest a zamestnancov.

72/ Podľa jej obsahu teda spomínaná zápisnica zo zasadnutia predstavenstva spoločnosti žalovaného

nebola len návrhom, o ktorom sa v budúcnosti ešte len malo rozhodnúť, ale v tejto zápisnici bolo
zadokumentovanéprijatiesamotnéhorozhodnutiaoorganizačnýchzmenách.Predmetnýmrozhodnutím
bola zrušená pracovná pozícia žalobkyne k 1. 12. 2017 ( bod 5.3 rozhodnutia ). Súd prvej inštancie teda
pri posudzovaní obsahu zápisnice zo zasadnutia predstavenstva spoločnosti žalovaného zo dňa 14.11. 2017 vyvodil správne skutkové aj právne závery, keď ako súčasť zápisnice posúdil aj Rozhodnutie o
organizačných zmenách. Okolnosť, že sesterská spoločnosť žalovaného prijímala písomné rozhodnutia
o organizačných zmenách v inej podobe ( ako na to poukazovala žalobkyňa ) nie je relevantná pre

vyhodnotenie povahy rozhodnutia ako rozhodnutia o organizačných zmenách.

73/ K splneniu žalobkyňou spochybňovanej ponukovej povinnosti žalovaného : Žalobkyňa v odvolaní
zotrvávala na tvrdení, že jej dňa 14. 11. 2017 bola najprv doručená výpoveď z pracovného pomeru a až
následne, po doručení výpovede, jej žalovaný predložil písomný zoznam s ponukou voľných pracovných

pozícií.Navyšejejžalovanývuvedenýdeňešte dodatočneo15.47hod.formoumailuodp.X.T.ponúkol
ešte jednu pracovnú pozíciu. Žalovaná argumentovala, že takýto postup odporuje ust. § 63 ods. 2 Zák.
práce, nakoľko ponuková povinnosť v zmysle Zákonníka práce musí predchádzať daniu výpovede z
pracovného pomeru a nie naopak a tiež namietala, že jej neboli ponúknuté všetky voľné pracovné miesta
( ale jedno až dodatočne ).

74/ Súd prvej inštancie sa podľa názoru odvolacieho súdu aj s otázkou splnenia ponukovej povinnosti
zo strany žalovanej vysporiadal správne. Predovšetkým vykonané dokazovanie nepreukázalo, že v
prípade žalobkyne došlo najprv k doručeniu výpovede žalovaným a až následne k doručeniu zoznamu
ponúkanýchvoľnýchpracovnýchpozícií(t.j.ksplneniuponukovejpovinnosti). Akbyžalovanýžalobkyni
dňa 14. 11. 2017 najprv doručil výpoveď ( pre nadbytočnosť ) a až následne by jej ponúkol voľné

pracovnémiestavspoločnosti,akotvrdížalobkyňa,zvolilbynelogickýpostup,keďžezobsahuvýpovede
z pracovného pomeru plynie, že výpoveď ( pre nadbytočnosť ) bola daná žalobkyni z dôvodu, že táto
odmietla predtým ponúknuté voľné pracovné miesta. Skutočnosť, že žalobkyni boli žalovaným dňa 14.
11. 2017 najprv ponúknuté voľné pracovné pozície a až následne, po ich odmietnutí, bola žalobkyni
doručená výpoveď z pracovného pomeru, preukazuje vykonané dokazovanie.

75/ V texte písomnej výpovede doručenej žalobkyni dňa 14. 11. 2017 sa uvádza : „nakoľko ste neprijali
žiadne z ponúknutých pracovných miest a nemáme žiadne iné voľné pracovné miesto, ktoré by sme
Vám mohli ponúknuť, nemáme možnosť Vás ďalej zamestnávať ..., z tohto dôvodu končíme s Vami
v zmysle § 63 ods. 1 písm. b/ Zák. práce pracovný pomer výpoveďou.“ Z takto formulovaného textu

výpovede logicky plynie, že žalobkyni boli najprv ponúknuté voľné pracovné miesta a že žalovaný
pristúpil k daniu výpovede až po tom, ako žalobkyne o žiadne z nich neprejavila záujem. Takýto postup
žalovaného potvrdil vo svojej svedeckej výpovedi svedok Z.. X., podľa ktorého žalobkyni dňa 14.
11. 2017 najprv ponúkol možnosť skončenia pracovného pomeru dohodou, ktorú žalovaná odmietla;
následne žalobkyňu informoval o organizačnej zmene schválenej predstavenstvom spoločnosti dňa 14.

11. 2017 v doobedňajších hodinách a prítomná personalistka predložila žalobkyni zoznam ponúkaných
voľných pracovných pozícií, na ktorú ponuku žalobkyňa nereflektovala, takže pristúpili k daniu výpovede.
Žalobkyňa výpoveď prevzala, prečítala si ju a prevzatie potvrdila podpisom. Nebolo sporné, že bolo
dodatočne žalobkyni ponúknuté ešte jedno pracovné miesto, ktoré vytvorilo predstavenstvo v ten deň
a teda nebolo pojaté do zoznamu pracovných pozícií, už skôr ponúknutých žalobkyni ( išlo o miesto

supervízora klientskych poradkýň ); uvedené pracovné miesto žalobkyňa v priebehu nasledujúcich
dní rovnako odmietla. Z vykonaného dokazovania aj podľa odvolacieho súdu vyplýva, že žalobkyňa
podpisom potvrdila prevzatie výpovede z pracovného pomeru, pričom obsah výpovede si prečítala -
žalobkyňa v konaní nepoprela, že si obsah výpovede prečítala, pričom v texte výpovede bolo výslovne
uvedené, že výpoveď jej je daná ( aj ) preto, že neprijala žiadne z ponúknutých pracovných miest.

Žalobkyňa sa význam jej podpisu na predmetnej výpovedi z pracovného pomeru snažila podľa názoru
odvolacieho súdu zľahčovať tvrdením, že podpisom len potvrdila, že si výpoveď z pracovného pomeru
prevzala. Keďže však v konaní nebolo sporné, že sa žalobkyňa s obsahom výpovede aj oboznámila
( prečítala si ju ), nutno uzavrieť, že si prečítala aj text vo výpovedi o tom, že neprijala žiadne z
ponúknutých pracovných miest. Pokiaľ by tento text vo výpovedi nezodpovedal skutočnosti, žalobkyni

predsa nič nebránilo ohradiť sa voči nemu, prípadne doplniť poznámku, že jej pozície neboli ponúknuté,
resp. že sa ešte nerozhodla, či niektoré z ponúknutých pracovných miest prijme alebo nie, príp. si
vyžiadať viac času. Nič z toho ale žalobkyňa neurobila; resp. neurobila nič, z čoho by zamestnávateľ
( žalovaný ) mohol usudzovať, že text výpovede ( alebo jeho časť ) namieta či spochybňuje. Z
vykonaného dokazovania tiež nevyplynulo, že by žalobkyňa sama prejavila záujem o nejaké konkrétne

( voľné ) pracovné miesto, mimo ponúknutého zoznamu.

76/ Žalobkyňa svoje tvrdenie, že jej v rozpore so zákonom voľné pracovné miesta boli ponúknuté až
po tom, ako jej bola doručená výpoveď a nie pred doručením výpovede, preukazovala aj mailom od p.X. T., ktorý obdržala dňa 14. 11. 2017 o 15.47 hod.,( t.j. v dobe po tom, ako jej už bola doručená
výpoveď z pracovného pomeru ), v ktorom ju p. T. informovala, že „v rámci ponukovej povinnosti sme
ešte zabudli zmieniť jednu pozíciu - vedúci/-a oddelenia kontaktných miest, ktorá sa vytvára od 1.

12. 2017. Rovnako ako pri iných ponúknutých pracovných pozíciách, daj nám vedieť, ak by si mala
záujem.“ ( mail založený na č.l. 17 spisu ). Žalobkyňa tu mierila na to, že ju žalovaný - napriek
už doručenej výpovedi z pracovného pomeru - naďalej vyzýval, aby mu oznámila, ak by mala záujem
o niektorú z ponúknutých pracovných pozícií. Na zozname ponúknutých voľných pracovných miest
datovanom 14. 11. 2017 ( č.l. 16 spisu ) sa v spodnej časti dokumentu nachádza text : „Vaše vyjadrenie

k ponuke očakávame obratom na tomto oznámení“ - žalovaný teda očakával vyjadrenie žalobkyne, či
má záujem o niektoré z ponúknutých voľných pracovných miest hneď. A keďže žalobkyňa neprejavila o
žiadne z ponúknutých pracovných miest záujem, následne jej doručil výpoveď pre nadbytočnosť.

77/ Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že skutočnosť, že žalobkyni bolo dodatočne
ponúknuté ešte jedno pracovné miesto ( ktoré v čase výpovede ešte neexistovalo ) a že ju žalovaný

vyzýval oznámiť mu, ak by o niektoré z ponúknutých pracovných miest ( dodatočne ) prejavila
záujem, nemohla spôsobiť neplatnosť danej výpovede z pracovného pomeru. Samotný Zákonník práce
umožňujezvrátiťúčinkyuždoručenejvýpovedezpracovnéhopomeru,keďnapr.vosvojomust.§61ods.
4 upravuje možnosť odvolania už danej výpovede ( so súhlasom druhej strany, za splnenia podmienok
stanovených v § 61 ods. 4 Zák. práce ). Uvedené konanie žalovaného podľa názoru odvolacieho súdu

len potvrdzuje, že žalovaný výpoveďou žalobkyni riešil organizačné zmeny ku ktorým pristúpil vo
svojej spoločnosti a že za výpoveďou z pracovného pomeru nestála žalobkyňou tvrdená animozita jej
nadriadeného D. voči nej, ale že pre žalovaného bola cenným zamestnancom, o ktorého zamestnávanie
mal záujem ( pokiaľ by žalobkyňa bola prejavila záujem o niektorú z ponúkaných pracovných pozícií ).

78/Žalobkyňavsúvislostistýmtiežnamietala,žejejžalovanýpreddoručenímvýpovedeteda neponúkol
všetky voľné pracovné pozície. K tomu už súd prvej inštancie správne uzavrel, že dodatočne mailovou
poštou ponúknutá pracovná pozícia ku dňu dania výpovede žalobkyni ešte nebola vytvorená - síce
predstavenstvo žalovaného dňa 14. 11. 2017 rozhodlo o jej vzniku, ale až ku dňu 1. 12. 2017 - pričom
ponuková povinnosť žalovaného sa týka len pracovných pozícií, ktoré existujú a sú voľné ku dňu dania

výpovede. Preto dodatočná ponuka pracovného miesta žalobkyni, ktoré žalovaný vytvoril až ku dňu
1. 12. 2017, nemohla spôsobiť neplatnosť výpovede danej žalobkyni dňa 14. 11. 2017. Navyše, ako
na to rovnako správne poukázal súd prvej inštancie, žalovaný ponúkol žalobkyni celý zoznam voľných
pracovných pozícií, avšak súdna prax zastáva stanovisko, že nie je potrebné, aby zamestnávateľ
ponúkol zamestnancovi všetky voľné pracovné miesta, ktoré sú pre zamestnanca vhodné, ale postačuje,

ak zamestnávateľ ponúkne len jedno pre neho vhodné pracovné miesto z viacerých voľných pracovných
miest. Je totiž výlučne na rozhodovacej právomoci zamestnávateľa, ktoré z u neho voľných pracovných
miest zamestnancovi ponúkne. Ponukovú povinnosť si tak aj podľa odvolacieho súdu žalovaný voči
žalobkyni splnil ( ešte pred doručením výpovede ).

79/ Napokon žalobkyňa namietala, že nebola splnená zákonná podmienka prerokovania výpovede so
zástupcami zamestnancov, podľa § 74 Zák. práce, a to ešte pred daním výpovede. Svedok H. T. vo
svojej svedeckej výpovedi potvrdil, že bol dňa 14. 11. 2017 ako vtedajší predseda odborovej organizácie
zavolanýp.X.T.dozasadačkyvbudovenaBajkalskejul.vBratislave(kdeajpracoval),boloboznámený
s obsahom organizačnej zmeny, t.j. aj s tým, že sa zrušuje pracovná pozícia regionálneho riaditeľa,

vtedy boli v organizácii takéto pracovné pozície 4. Podľa svedeckej výpovede si už nepamätal, či išlo
práve o pracovnú pozíciu žalobkyne J. Š. ( uvedené však plynie z písomnej žiadosti o prerokovanie
výpovede s odborovou organizáciou na č.l. 24 spisu ). Potvrdil, že mu bola predložená žiadosť o
prerokovanie výpovede ( č.l. 24 spisu ), na ktorej už bol v spodnej časti listiny predtlačený text o tom,
že žiadosť o prerokovanie skončenia pracovného pomeru so zamestnancom J. Š. bola prerokovaná s

odborovou organizáciou, s tým, že dokument je opatrený jeho podpisom. Svedok T. vo svojej výpovedi
tiež uviedol, že výbor základnej organizácie nebol zvolaný, nakoľko ani nebolo možné zorganizovať
zasadnutieceléhovýboru,onpretočlenovvýboruinformovaltelefonickyotom,akávecbudepredmetom
prerokovania, pričom základnú organizáciu zastupoval pri prerokovaní výpovede on. Vychádzajúc zo
svedeckej výpovede vtedajšieho predsedu odborovej organizácie H. T. boli splnené zákonné podmienky

prerokovania výpovede z pracovného pomeru so zástupcami zamestnancov ešte pred daním výpovede,
v zmysle ust. § 74 Zák. práce. Odborovú organizáciu zastupoval v styku so zamestnávateľom jej
predseda, ktorý s ostatnými členmi výboru odborovej organizácie prerokoval vec telefonicky ( svedok
uviedol, že zvolanie členov výboru na zasadnutí, na ktorom by sa zúčastnili osobne ani nebolo možné )a následne ako zástupca zamestnancov túto skutočnosť potvrdil na predloženej písomnej žiadosti o
prerokovanie výpovede svojím podpisom.

80/ Zo znenia ust. § 74 Zák. práce nemožno vyvodiť, že by sa prerokovanie výpovede zástupcami
zamestnancov muselo uskutočniť výlučne formou zasadnutia s ich osobnou účasťou ( ktorá môže byť
zložitá napr. v prípadoch, ak ide o zamestnávateľa s viacerými pobočkami vo viacerých mestách, alebo
v období pandemickej situácie a pod. ), čo je ale riešiteľné využitím rôznych iných foriem spojenia
( telefonicky, online a pod. ). Odvolací súd preto požiadavku zákona v zmysle § 74 Zák. práce vyhodnotil

v zhode so súdom prvej inštancie zo strany zamestnávateľa ako naplnenú.

81/ Žalobkyňa vo svojom odvolaní opakovane poukazovala na to, že súd prvej inštancie podľa jej
názoru nedostatočne rešpektoval jej postavenie ako slabšej strany v pracovnoprávnom spore. K
tejto námietke odvolací súd považuje za potrebné poznamenať, že postavenie zamestnanca ako tzv.
slabšej strany vyplýva z podriadeného postavenia zamestnanca voči zamestnávateľovi a naopak,

z postavenia zamestnávateľa v role nadriadenosti voči jeho zamestnancovi. Uvedené podriadené
postavenie zamestnanca tak právny poriadok kompenzuje zvýšenou ochranou, ktorá sa objavuje vo
viacerých ustanoveniach ako pracovného práva, tiež procesného práva ( v prípade Civilného sporového
poriadku napr. extenzívnou poučovacou povinnosťou súdu, príklonom k vyšetrovacej zásade - t.j., že
súd môže vykonať aj dôkazy, ktoré zamestnanec nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo

veci, v zmysle § 320 CSP sa nepoužijú ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania a zákonnej
koncentrácii konania, rozsudkom pre zmeškanie nemožno rozhodnúť pracovný spor, ak by mal byť
rozsudok vydaný v neprospech zamestnanca a pod.). Ochranu slabšej strany v súdnom spore si však
nemožno vysvetľovať ako očakávanie, že sa má súd v prípade chýbajúcich dôkazov pri rozhodovaní
pracovnoprávneho sporu prikloniť vo svojich úvahách na stranu zamestnanca, ako tzv. slabšej strany

sporu. Rozhodnutie súdu aj v sporoch, kde vystupuje tzv. slabšia strana, musí rešpektovať a byť
založené na výsledkoch dokazovania.
82/ Pokiaľ zamestnávateľ pristúpi ku skončeniu pracovného pomeru so zamestnancom, pre
zamestnanca je takéto rozhodnutie zamestnávateľa spravidla vždy spojené s vysokým stresujúcim
prežívaním, pretože to zamestnanca vystavuje strate zamestnania, a teda strate viacerých

ekonomických a sociálnych istôt. Na druhej strane judikatúra súdov už ustálila, že zamestnávateľ
nezneužíva výkon práva na ujmu zamestnanca, ak po prijatí rozhodnutia o zmene organizačnej štruktúry
dáva zamestnancovi na výber, či naďalej zotrvá v pracovnom pomere a prijme pre neho inú vhodnú
prácu alebo s ním bude skončený pracovný pomer výpoveďou z organizačných dôvodov. Ide totiž o
taký právny úkon zamestnávateľa, na ktorý je zamestnávateľ v zmysle zákona oprávnený ( pri dodržaní

zákonom predpísaných podmienok ). Takýto postup zamestnávateľa potom nemožno hodnotiť ani ako
konanie v rozpore s dobrými mravmi ( porovnaj napr. rozhodnutie NS SR sp. zn. 4 Cdo 306/2009 ).
83/ Súd prvej inštancie sa v odôvodnení svojho rozhodnutia dostatočne vysporiadal so všetkými
relevantnými tvrdeniami žalobkyne, prihliadajúc na ustálenú súdnu prax. Žalobkyňa v odvolaní neuviedla
žiadne také skutočnosti, významné pre rozhodnutie o žalobe, s ktorými by sa súd prvej inštancie pri

posudzovaní nezaoberal a ktoré by mali za následok zmenu napadnutého rozsudku či jeho zrušenie
a vrátenie veci súdu na ďalšie konanie. Súd prvej inštancie sa podľa názoru odvolacieho súdu v
napadnutomrozsudkuzaoberaljednotlivýminámietkamižalobkynevyčerpávajúcimspôsobom,odvolací
súd v podrobnostiach poukazuje na dôvody uvedené v jeho rozhodnutí. Odvolací súd z vyššie
uvedených dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ( v spojení s opravným uznesením ) ako

vecne správny potvrdil ( § 387 ods. 1, ods. 2 CSP ).
84/ O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1, §
262 ods. 1 v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný mal v odvolacom konaní plný úspech,
preto mu vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov
konania v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým

sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

85/ Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 ( § 3 ods. 10
zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov,
§ 393 ods. 2 CSP ).

Poučenie:Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/jepredmetomdovolaciehokonanialenpríslušenstvopohľadávkyavýškapríslušenstva včasezačatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods.2 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods.2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods.1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolacídôvodsavymedzítak,že dovolateľuvedieprávneposúdenieveci,ktorépokladázanesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 CSP).