Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, September 9, 2025

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: 1Sf/30/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0924100179
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Ľudevít Fafaľák

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2025:0924100179.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Ľ. Fafaľáka, a členov

senátu JUDr. Zuzany Berežnej a Mgr. Slavomíra Podhorského, v právnej veci žalobcov: 1/ ZANZI, s.r.o,
so sídlom: Haniska 429, 044 57 Haniska, IČO: 36 217 441, 2./ Ladislav Maruščák ZAN - ZI, so sídlom:
Rožňavská 1278/66, 045 01 Moldava nad Bodvou, IČO: 32 482 302, obidvaja právne zastúpení JUDr.
Ladislavom Barnom, advokátom, so sídlom: Čajakova 5, Košice, IČO: 42 104 009, proti žalovanému:
Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom: Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO:
42 499 500, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného č. 100387115/2019 zo dňa
06.02.2019 takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa zamieta.
II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania ani trov kasačného konania.

o d ô v o d n e n i e :

Stručný priebeh administratívneho konania

1. Daňový úrad Košice (ďalej „správca dane“) na podnet orgánov činných v trestnom konaní vykonal
u daňového subjektu ZANZI, s. r. o. daňovú kontrolu za zdaňovacie obdobia marec 2011 až jún 2011
a september 2011 a o jej výsledku vyhotovil Protokol č. 100311488/2017 zo dňa 15. 02. 2017.

2. Vychádzajúc z tejto daňovej kontroly, správca dane vydal rozhodnutie č. 101925071/2018 zo dňa
29.09.2018, ktoré žalovaný rozhodnutím č. 100387115/2019 zo dňa 06.02.2019 potvrdil. Jednalo sa o
zdaňovacie obdobie 6/2011, rozdiel v sume nadmerného odpočtu v sume 7.520,24 eur.

3. Žalobca v 1. rade je právnickou osobou a žalobca v 2. rade je konateľom žalobcu v 1. rade. Vo vzťahu
k žalovanému a k správcovi dane vystupujú od 01.01.2012 ako jeden daňový subjekt, t. j. ako skupina
DPH zastupovaná ZANZI s. r. o., IČ DPH: A. (ďalej ako „žalobca“).

4. Správca dane vykonal rozsiahle dokazovanie a vychádzal podkladov získaných orgánmi činnými
v trestnom konaní, výsluchov konateľov jednotlivých spoločností a svedkov, zistení z medzinárodnej
výmeny informácií (MVI), dopytov na viaceré spoločnosti, mýtnych transakcií z Národnej diaľničnej
spoločnosti (NDS), účtovných dokladov, CMR, dokladov k preprave tovaru a znaleckého posudku
č. 2/2018, týkajúceho sa finančných operácií. Z komplexných zistení správcu dane vyplynulo, že žalobca
bol zapojený do reťazcov spoločností obchodujúcich s betonárskou oceľou a s plechmi a z tohto dôvodu

si nedôvodne uplatnil oslobodenie od dane pri dodávkach pre odberateľa AG Intermedia, s.r.o., Česká
republika.5. V posudzovanom prípade, išlo o nasledovnú podstatu: daňový subjekt ZANZI s. r. o. nakúpil
tovar (betonárska oceľ) od slovenskej spoločnosti Solid Press Slovakia, s.r.o. a tovar fakturoval
s oslobodením od dane ako intrakomunitárne dodanie českej spoločnosti AG Intermedia, s.r.o., ktorá

tovar dodala ako tuzemskú dodávku českej spoločnosti MARCO, s.r.o., ktorá ho následne fakturovala
ako intrakomunitárnu dodávku lotyšskej spoločnosti SIA „AMG TRADE“, táto lotyšská spoločnosť
vystavila faktúru za dodanie toho istého tovaru do iného členského štátu - poľskej spoločnosti DEKADA
Sp. z o. o., ktorá. fakturovala tovar slovenskej spoločnosti luminex, s.r.o., a tá ho fakturovala slovenskej
spoločnosti Solid Press Slovakia s.r.o..

6. Tovar, ktorý daňový subjekt ZANZI s. r. o. fakturoval českej spoločnosti AG Intermedia, s.r.o., nebol
žiadnym spôsobom spracovaný alebo akokoľvek upravovaný a v nezmenenom množstve a kvalite sa
vrátil do tuzemska. Tieto závery vyplynuli najmä z dokumentov o preprave a výsluchov prepravcov,
pričom prepravy boli realizované jedným motorovým vozidlom v priebehu jedného dňa, resp. dvoch dní,
doklady boli formálne vyhotovené a neodrážali reálny skutkový stav.

7. Pri jednotlivých vyfakturovaných dodávkach bol pri nakládkach plechov (iné zdaňovacie obdobie)
a betonárskej ocele v areáli spoločnosti MARCO s.r.o. odovzdaný dodací list a CMR doklad, ktorý
bol vypísaný vodičom na základe inštrukcii. Tento prvý CMR doklad bol pri jednotlivých dodávkach
potvrdený pečiatkou odosielateľa, pečiatkou a podpisom dopravcu a podpisom prijímateľa. Vodič po

naložení tovaru na vozidlo opustil areál spoločnosti MARCO, s.r.o. a prepravil tovar do prvého cieľa, t.
j. Nowy Sacz v Poľsku. V Poľsku sa tovar nevykladal, ako je uvedené v CMR dokladoch, ale došlo len
k formálnym záležitostiam, t. j. k prevzatiu ďalšieho v poradí druhého CMR dokladu. Vodič po prevzatí
druhého CMR dokladu pokračoval v ceste s naloženým vozidlom do skladovacích priestorov spoločnosti
ThyssenKrupp Ferostav, s.r.o., kde bol tovar vyložený.

8. Zo znaleckého posudku č. 2/2018 vyplynulo, že platby za tovar v rámci spoločností ZANZI, s. r. o.,
Ladislav Maruščák ZAN-ZI, Solid Press Slovakia, s. r. o., AG intermedia s.r.o., HECSO, s. r. o., MARCO,
s. r. o., SIA AMG Trade, lumitex, s. r. o., LANCAN, s. r. o.,, DECADA Sp. z o.o. prebiehali neštandardne
rýchlo v časovom rozpätí jedného, prípadne dvoch dní, a to v poradí platba od odberateľa a následne

v rámci jedného dňa platba na dodávateľa, čo potvrdzuje, že sa jednalo o organizovaný obchod za
vopred dohodnutých podmienok.

9. Správca dane tiež porovnaním nákupných a predajných cien zistil, že išlo o predaj tovaru za
ceny nižšie ako bola nákupná cena a pod reálnu trhovú hodnotu, čo považoval za neštandardný

a nemotivujúci spôsob vykonávania podnikateľskej činnosti. Cieľom správania nebolo reálne
obchodovanie a dosahovanie zisku, ale len nasimulovanie situácie, z ktorej vzišli podmienky pre
následný predaj tovaru. Toto bolo možné len za predpokladu, že išlo o organizovaný obchod za
vopred dojednaných podmienok. Závery správcu dane okrem iných dôkazov potvrdzuje aj svedecká
výpoveď JUDr. Milana Chovanca, ktorý uviedol, že obchodovanie s komoditou stavebná oceľ, plechové

zvitky a tabule, nemalo nikdy reálny komerčný základ, aj keď sa na tento obchod používal reálny
tovar. Cieľom tohto obchodovania bolo výlučne získať financie prostredníctvom DPH a následne
tento príjem legalizovať bankovými úhradami na firmách reťazcov za „na oko„ reálne obchodovanie.
Podľa viacerých dôkazov to bol B. C. D., ktorý viacerých účastníkov reťazca zoznámil, mal hlavné
rozhodovacie právomoci v spoločnostiach Solid Press, s.r.o., LANCAN, s.r.o. (iné zdaňovacie obdobie)

a AG Intermedia, s. r. o., riadil a organizoval obchody a určoval ceny a ekonomicky prostredníctvom
pôžičiek ovládal tieto spoločnosti.

10. Správca dane uzavrel, že: slovenská spoločnosť luminex, s. r. o. vykazovala znaky tzv. zmiznutého
obchodníka - prijímala faktúry od dodávateľa z iného členského štátu, od tejto spoločnosti sa začína

reťazec tuzemských spoločnosti, na adrese sídla zapísaného v Obchodnom registri nesídli, nepreberá
zásielky správcu dane, konateľ spoločnosti nespolupracuje so správcom dane, nepredložil žiadne
doklady, spoločnosť dosahova1a vysoké obraty z uskutočnených zdaniteľných obchodov na Slovensku,
ale do štátneho rozpočtu z týchto obratov odviedla neprimerane nízku daňovú povinnosť; spoločnosť
Solid Press Slovakia, s.r.o. (a LANČAN s.r.o. v inom zdaňovacom období) vykazovala znaky tzv.

nárazníka - prijímala faktúry od nekontaktnej spoločnosti, resp. od iného nárazníka, prefakturovala ten
istý objem, sortiment tovaru s malým navýšením, ceny ďalšej spoločnosti nasledujúcej vo fakturačnom
reťazci, vykázali nízku daňovú povinnosť pri vysokom obrate; daňový subjekt ZANZI s.r.o. vykazoval
znaky tzv. brokera - dodávateľa do iného členského štátu, t. j. prijímal faktúry od nárazníka, vystavovalfaktúry pre zahraničného odberateľa - nekontaktnú českú spoločnosť AG Intermedia, s. r. o. a vykazoval
nadmerný odpočet.

11. Správca dane odkazujúc na judikatúru Súdneho dvora EÚ SDEÚ (napr. C-409/04 Teleos, C-245/04
EMAG) uzavrel, že pokiaľ sa tovar naložený na dopravný prostriedok prepraví z členského štátu dodania
(SR) a iným dopravným prostriedkom, ale v nezmenenej kvalite a množstve sa vráti do členského štátu
dodania, nie je splnená podmienka odoslania alebo prepravy tovaru z členského štátu dodania do iného
členského štátu, v ktorom je miesto nadobudnutia tovaru. Ak teda preprava tovaru v rámci Spoločenstva

neskončila v inom členskom štáte, ale skončila v samotnom členskom štáte dodania, nemožno tvrdiť,
že došlo k dodaniu tovaru v rámci Spoločenstva, teda, že došlo k nadobudnutiu tovaru v tuzemsku
zinéhočlenskéhoštátualebo,žedošlokdodaniutovaruztuzemskadoinéhočlenskéhoštátu.Žalobcovi
nevzniklo právo na uplatnenie oslobodenia od dane pri dodávkach pre českú spoločnosť AG Intermedia,
s. r. o., pretože bolo preukázané, že preprava plechov a betonárskej ocele neskončila v Českej republike,
ale v tuzemsku.

12. Skutočnosť, že žalobca vedel, resp. mohol vedieť o účasti v reťazci poznačenom podvodom, správca
danezaložilnatom,žeE.C.,konateľspoločnostiZANZIs.r.o.,uviedol,žesinepamätá,skýmkonkrétne
zo spoločnosti AG Intermedia, s. r. o., jednal a komunikácia prebiehala mailom, o možnosti predať
plechy sa dozvedel z ich dopytov, oni zaslali ponuku, nepoznal účel nákupu plechov spoločnosťou AG

Intermedia, s. r. o. Nezaujímal ho pôvod tovaru nakupovaného od spoločnosti LANCAN s. r. o., pri dodaní
tovaru nepreberal certifikáty, ako si to dodanie tovaru vyžaduje na preukázanie totožnosti a nemennosti
dodávaného a obchodovaného tovaru.

13. Žalobca teda neuviedol a nepreukázal, ako si overil postavenie svojich obchodných partnerov (AG

Intermedia, s. r. o., LANCAN s. r. o., Solid Press Slovakia, s. r. o.) a osôb, ktoré mali za tieto spoločnosti
konať, dôveryhodnosť a spoľahlivosť obchodných partnerov, akým spôsobom skontroloval množstvo,
druh a kvalitu fakturovaného tovaru, ktorý mal následne dodať českej spoločnosti AG Intermedia, s. r.
o., nezaujímal ho pôvod tovaru, pri nákupe tovaru nepožadoval certifikáty t. j. nesprával sa dostatočne
obozretne, a neprijal opatrenia, ktoré by vylúčili podvodné konanie, resp. jeho účasť na takom konaní.

Žalobca teda nepreukázal, že prijal všetky rozumné opatrenia a starostlivosť vyplývajúcu z rizika
podnikateľskej zodpovednosti za dosahovanie účelu jeho hospodárskej činnosti. Žalobca tiež musel
presne vedieť, akých obchodov sa zúčastňuje, pretože daňové subjekty v reťazci (Solid Press, s. r. o.,
LANCAN, s. r. o. a AG Intermedia, s. r. o.) boli navzájom prepojené ekonomicky a personálne cez osobu
JUDr. Milana Chovanca.

Správna žaloba a vyjadrenie k nej, replika

14. Proti napadnutým rozhodnutiam podal žalobca správne žaloby na Krajský súd v Košiciach (ďalej len

„správny súd“), ktorými žiadal zrušiť napadnuté rozhodnutia v spojení s prvostupňovými rozhodnutiami
a veci vrátiť na ďalšie konanie. V žalobe uviedol:

- nikdy nevykonával svoju podnikateľskú činnosť ako súčasť nejakého podvodného reťazca, plnil si
riadne svoje povinnosti;

- z vykonaného dokazovania nevyplývajú skutočnosti, ktoré by preukazovali vedomú účasť žalobcu na
„karuseli“;

-namietapravdivosťvýpovedeJUDr.MilanaChovancaapoukazujenajehovýpoveďzodňa05.04.2019,

v ktorej sú uvedené tvrdenia, ktoré sú v rozpore so skutočnosťami tvrdenými v zápisnici zo dňa
23.10.2017;

- učinil všetky potrebné úkony, aby zachoval náležitú mieru obozretnosti a prijal všetky opatrenia, ktoré
by vylúčili podvodné konanie, resp. jeho účasť na takomto konaní;

- žalovaný nepreukázal, že žalobca vedome nakupoval tovar za nižšie ceny, resp., že by takto konal
v súlade s inými spoločnosťami za účelom získania neoprávnenej výhody, alebo že podvodne konal;- správca dane aj žalovaný postupovali pri daňovej kontrole a nadväzujúcich daňových konaniach
vrozporesozákonomč.563/2009Z.z.osprávedaní(daňovýporiadok)aozmeneadoplneníniektorých
zákonov, keď jednotlivé dôkazy vyhodnocovali len jednotlivo;

- žalovaný sa vo svojom rozhodnutí riadne nevysporiadal s námietkami žalobcu;

- žalobca v priebehu celej daňovej kontroly poskytoval súčinnosť správcovi dane, predložil mu všetky
relevantné doklady, a poskytol všetky informácie a vysvetlenia, za účelom preukázania opodstatnenosti

svojho nároku na priznanie nadmerného odpočtu platiteľovi dane z pridanej hodnoty za konkrétne
zdaňovacie obdobie;

- správca dane nikdy nespochybnil súlad účtovnej evidencie žalobcu s platnými právnymi predpismi,
ani nepoukázal na porušenie akýchkoľvek platných právnych predpisov a nikdy nespochybnil reálnosť
obchodovania žalobcu s jeho obchodnými partnermi, ani takisto reálnosť finančných tokov;

- z vykonaného dokazovania nevyplýva, že bol v kontakte s osobami, alebo spoločnosťami, ktoré sa
v podvodnom reťazci nachádzali pred jeho dodávateľmi, alebo za jeho odberateľmi;

- výpoveď B. C. D. zo dňa 23.10.2017 nepreukazuje účasť žalobcu na „karuseli“, v priebehu daňového

konania ju žalobca namietal a žiadal vykonať konfrontáciu tejto výpovede s výsluchom konateľa Solid
Press, s.r.o. E. F., resp. žiadal vypočuť JUDr. Milana Chovanca. Svedok E. F. v daňovom konaní
podľa žalobcu vyvrátil vo svojej svedeckej výpovedi zo dňa 02.05.2018 skutočnosti uvádzané B. C. D.
v zápisnici zo dňa 23.10.2017. Výsluch B. C. D., resp. konfrontáciu s ďalšími výpoveďami svedkov však
správca dane v priebehu daňovej kontroly nevykonal a s touto skutočnosťou sa žalovaný v odôvodnení

napádaného rozhodnutia nevysporiadal;

- dňa 05.04.2019 (po vydaní rozhodnutia žalovaného) bola osoba obvineného B. C. D. bola orgánmi
činnými v trestnom konaní opätovne vypočutá v trestnej veci ČVS: G./NKA-FP-VY-2017 a tam uvádzané
tvrdenia obvineného sú v zjavnom rozpore so skutočnosťami uvádzanými obvineným v Zápisnici

o výsluchu obvineného zo dňa 23.10.2017, rozpory vo výpovediach svedčia o tom, že žalovaný
nedostatočne zistil skutkový stav;

- tovar do zahraničia dodával na predfaktúru, a až po ustálení a preverení platobnej disciplíny
obchodného partnera (AG Intermedia, s. r. o.,) mu tovar dodával na faktúru s dohodnutou lehotou

splatnosti. V momente porušenia platobnej disciplíny, resp. neplnenia si finančných záväzkov zo strany
obchodného partnera, sa žalobca správal obozretne a prijal všetky opatrenia, ktoré by vylúčili podvodné
konanie, resp. jeho účasť na takomto konaní;

- namietal aj tvrdenia žalovaného, že pri obchodovaní absentovali „certifikáty“, čo preukazujú závery

prijaté žalovaným o „neštandardnom postupe“. Certifikáty sú vystavené výrobcom tovarov a následne
sa s takýmto tovarom obchoduje s použitím takýchto certifikátov. Podľa žalobcu dochádza často k tomu,
že kupovaný alebo dodávaný tovar je v tom istom množstve alebo objeme, s tými istými technickými
parametrami, a pritom sa nejedná o ten istý tovar;

- spochybnil záver Znaleckého posudku 2/2018 a tvrdil, že sa vždy jednalo o prijatie platieb, resp. úhradu
platieb prostredníctvom štandardných bankových operácií, a vždy v lehote splatnosti; od roku 2010 má
uzatvorený osobitný zmluvný vzťah s VÚB, a. s., t. j. Zmluvu o kontokorentnom úvere č. 1433/2010/
UZ, na základe ktorého mal zabezpečené prevádzkové financovania na svoju obchodnú činnosť, t. j. bol
finančne sebestačný a znalcom vytýkané neštandardne rýchle finančné toky nemohli, a ani nemali vplyv

na platobnú disciplínu;

- k otázke a analýze vývoja cien tvrdil, že žalovaný nepreukázal, že vedome nakupoval tovar za nižšie
ceny, resp. že by takto konal v súlade s inými spoločnosťami za účelom získania neoprávnenej výhody,
alebo že podvodne konal;

- správca dane mu ako kontrolovanému daňovému subjektu odmietol poskytnúť celý spisový materiál
daňovej veci o výsluchu svedkov H. I. a G. J. zo dňa 21.09.2018, čím došlo k podstatnému porušeniu
ustanovení o konaní.15. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 22.7.2019 v zásade zopakoval svoju argumentáciu,
ktorú uviedol v napadnutom rozhodnutí teda, že spoľahlivo zistil reťazec spoločností, v ktorom išlo

o karuselové fakturačné transakcie a tento opakovane popísal; boli zistené skutočnosti preukazujúce
neopodstatnenosť oslobodenia od dane, keďže deklarovaný tovar sa vráti do tuzemska. Popísal
zmiznutéhoobchodníka,nárazníkaabrookera.Správcadaneužvprotokolepoukázalnazistenýpodvod
v oblasti DPH, pričom na podklade zabezpečených dôkazov (výpovede svedkov, znalecký posudok,
vyjadrenia daňového subjektu) preukázal, že žalobca o podvode vedel alebo mohol vedieť, resp. bol

aspoň uzrozumený s možnosťou existencie podvodného konania. Zo zistení správcu dane vyplynulo
postaveniežalobcuvuvedenomreťazci–tvorilkoniectuzemskejčastireťazcaspoločností,pretožetovar
dodával do Českej republiky ako intrakomunitárne dodanie oslobodené od DPH, kde česká spoločnosť
ich fakturovala ďalším spoločnostiam a tovar sa v krátkom čase a nezmenenom množstve vrátil na
územie SR. Skutočnosti ktoré namieta žalobca v žalobe ho nezbavujú povinnosti preveriť si obchodného
partnera. Na výpoveď B. D. zo dňa 5.4.2019 nemohol žalovaný prihliadať, nakoľko k nej došlo po

vydaní rozhodnutia. Ďalšia výpoveď bola len jedným z množstva dôkazov, aj z nej vyplýva, že obchody
boli organizované s cieľom neoprávneného prospechu. K námietkam žalobcu ohľadom certifikátov
k tovarom, záverov znaleckého posudku a predajných cien žalovaný uviedol že správca dane hodnotil
všetky zabezpečené dôkazy a poukázal na zistenia vyplývajúce z vyjadrení žalobcu ako aj z dokladov
zabezpečených NAKA. Postup správcu dane, ktorý žalobcovi umožnil nahliadnuť iba do tých zápisníc,

ktoré boli použíié ako dôkazy v danej veci nebol účelový, ale v súlade s právnymi predpismi. Žalovaný
navrhol žalobu zamietnuť a žiadnemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznať.

16.Právnyzástupcažalobcusareplikoudoručenousúdudňa13.9.2019vyjadrilkvyjadreniužalovaného
k správnej žalobe a zopakoval, že žiadal vykonať dôkazy o spôsobe vedenia a zisťovania skutkového

stavu v rámci trestného konania na preukázanie skutočnosti potrebných pre rozhodnutie založené na
vedomosti žalobcu o podvodnom reťazci a tohto, že sa ako obchodník zapojil do obchodu, ktorý s oceľou
inicioval jeho obchodný partner a vykonal intrakomunitárne dodanie na základe ktorého si podľa jeho
názoru opodstatnene uplatnil odpočet dane. Zopakoval argumenty žaloby o svojom presvedčení, že
sa vedome nezúčastnil karuselového obchodu a obchod vykonal, preukázal ho formálnymi dokladmi,

vrátane dopravy, teda tovar dodal do iného členského štátu a opodstatnene si uplatnil odpočet dane
podľa § 43 zákona o dani z pridanej hodnoty.

17. Žalovaný na repliku žalobcu duplikou nereagoval.

18. Žalobca sa 18.11.2021 opakovane vyjadril s odkazom na podľa jeho názoru k novým dôkazom,
a poukázal na rozsudky Najvyššieho súdu označené vo svojej písomnosti, podľa ktorých správca dane
mal povinnosť preukázať, že žalobca mal vedomosti o podvodnom jednaní aktérov obchodného reťazca,
ktorého sa zúčastnil vykonaním svojho obchodu a dodaním tovaru spoločnosti AG Intermedia, s.r.o.,
Česká republika na základe 5 faktúr označených a ním predložených správcovi dane.

Konanie na pôvodnom správnom súde a kasačnom súde

19. Krajský súd v Košiciach, ako pôvodný správny súd nariadil vo veci pojednávanie na deň

6.10.2022, na ktorom sa zúčastnil výlučne zástupca žalobcu, ktorý vo svojom prednese zopakoval
svoju argumentáciu zo žaloby a predchádzajúcich pojednávaní, pričom sa najmä snažil vyvrátiť hoc len
nevedomú účasť žalobcu na karuselových podvodoch a poukázal na niektoré skutočnosti, ktoré podľa
jeho názoru potvrdzujú to, že žalobca konal obozretne, najmä tým, že ku príkladu vykonal pracovnú
cestu do zahraničia, do danej spoločnosti a preveroval si ich skladové kapacity a možnosti dodávok, či

realizáciu dopytov najprv na predfaktúru.

20. Rozsudkom sp.zn. 6S/71/2019 zo dňa 6.10.2022 Krajský súd v Košiciach žalobu zamietol
a postupom podľa § 140 SSP poukázal na rozsudok tohto súdu sp.zn. 8S/42/2019 zo dňa 27.5.2021,
ktorý obsahuje plné odôvodnenie. Proti tomuto rozsudku podal žalobca kasačnú sťažnosť.

21. Najvyšší správny súd rozsudkom 3Sfk/42/2021 zo dňa 18.12.2023 rozsudok Krajského súdu
v Košiciach zamietol a vec vrátil Správnemu súdu v Košiciach na ďalšie konanie. Kasačný súd vo
svojom rozhodnutí uviedol, že správny súd bol povinný zaujať stanovisko k žalobným námietkam a too posúdení účasti sťažovateľa v karuselových podvodoch, o vyhodnotení vedomostného testu, resp.
k prijatiu potrebných opatrení, o kvalite procesu dokazovania pred orgánmi verejnej správy, konkrétne
o vyhodnocovaní svedeckých výpovedí a prístupe sťažovateľa k časti spisu.

Konanie na správnom súde po vrátení veci

22. S účinnosťou od 01.06.2023 začal svoju činnosť Správny súd v Košiciach (ďalej aj správny súd alebo

súd). V súlade s § 3 ods. 3 písm. c/ zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu
v Košiciach a z Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je
od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Od 01.06.2023 je teda na konanie v predmetnej veci
príslušný Správny súd v Košiciach.

23. V súlade s návrhom žalobcu súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 14.8.2025.

24. Právny zástupca žalobu na pojednávaní zotrval na svojich žalobných dôvodoch, ktoré uviedol v
správnej žalobe. Vo svojom prednese vychádzal z argumentácie uvedenej v žalobe, podaniach či na
pojednávaní pred zrušením veci. Naviac uviedol, že podľa neho dôvody, pre ktoré Najvyšší správny súd

zrušil rozhodnutie Krajského súdu len potvrdzujú dôvodnosti žalobných námietok. Je na žalovanom, aby
preukázal relevantné skutočnosti, ktoré ho viedli k rozhodnutiu o neuznaní nadmerného odpočtu a má
zato, že takéto konanie je možné len opätovne pred správcom dane. V celom tomto konaní žalovanému
nevznikla žiadna škoda. A tieto skutočnosti boli žalovaným potvrdené aj v súbežne vedenom trestnom
konaní, kde je teda účastný aj konateľ žalovaného, kde podával vysvetlenie a bol vypočutý. A v podstate

k dnešnému dňu nejakým spôsobom nie je toto trestné konanie ukončené a nebola preukázaná
ani v tomto konaní nejaká vedomá účasť žalobcu 1 alebo 2 na nejakom karuselovom podvode alebo na
nejakom podvodnom konaní. Alebo nejaké konanie, ktoré by preukazovalo, že bola spôsobená z ich
strany daňovému úradu alebo štátu ako takému škoda.“

25. Zástupkyňa žalovaného zotrvala na správnosti a zákonnosti obidvoch rozhodnutí či už finančného
riaditeľstva alebo správcu dane. Preverovaný bol celý nadmerný odpočet a iba časť z neho nebola
priznaná, preto tvrdenia o tom, že žalobca podnikal aj s inými dodávateľmi teda obchodnými partnermi
a že tieto obchody boli v poriadku je reálne, ale zamerali sme sa, samozrejme na obchody, ktoré neboli
v poriadku. Správca dane žalobcovi obmedzil oslobodenie od dane v zmysle § 43 zákona o DPH

pre českú spoločnosť AG Intermedia, a teda nie pre Hesko, ktorého si žalobca mohol preveriť ale pre inú
spoločnosť.Vďalšomprednesezástupkyňažalovanéhovychádzalazdoterajšejargumentácieuvedenej
vo vyjadrení k žalobe.

26. Správny súd v konaní o všeobecnej správnej žalobe (§ 177 a nasl. SSP) preskúmal napádané

rozhodnutie, ako aj priebeh administratívneho konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a v súlade s
§ 115 SSP po skončení pojednávania oznámil účastníkom konania termín vyhlásenia rozsudku na deň
9.9.2025, na ktorom vec rozhodol tak, že žalobu zamietol a žiadnemu z účastníkov právo na náhradu
trov konania nepriznal.

Výber z relevantnej právnej úpravy

27. Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 222/2004 o dani z pridanej hodnoty v znení účinnom v čase vydania
napadnutého rozhodnutia (ďalej len „ZDPH“) oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný

aleboprepravenýztuzemskadoinéhočlenskéhoštátupredávajúcimalebonadobúdateľomtovarualebo
na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte.

28. Podľa § 43 ods. 5 ZDPH platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia
od dane podľa odsekov 1 až 4 a) kópiou faktúry, b) dokladom o odoslaní tovaru, ak prepravu tovaru

zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ poštovým podnikom, alebo kópiou dokladu o preprave tovaru,
v ktorom je potvrdené odberateľom alebo osobou ním poverenou prevzatie tovaru v inom členskom
štáte, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ osobou inou ako poštovým podnikom; ak
platiteľ takú kópiu dokladu o preprave tovaru nemá, prevzatie tovaru v inom členskom štáte je povinnýpreukázať iným dokladom, c) potvrdením o prijatí tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou,
ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ alebo odberateľ; toto potvrdenie musí obsahovať 1. meno a
priezvisko odberateľa alebo názov odberateľa a adresu jeho sídla, miesta podnikania, prevádzkarne,

bydliska alebo adresu miesta, kde sa obvykle zdržiava, 2. množstvo a druh tovaru, 3. adresu miesta
a dátum prevzatia tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ, alebo adresu
miesta a dátum skončenia prepravy, ak prepravu tovaru vykoná odberateľ, 4. meno a priezvisko
vodiča pozemného motorového vozidla uvedené paličkovým písmom a jeho podpis, 5. evidenčné číslo
pozemného motorového vozidla, ktorým sa uskutočnila preprava tovaru, a d)inými dokladmi, najmä

zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby za tovar, dokladom o platbe za
prepravu tovaru.

29. Podľa § 19 ods. 1 prvej a druhej vety ZDPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom
dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník.

30. Podľa § 49 ods. 1, 2 ZDPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň,
keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je
povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou
podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v
tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané, b) ním uplatnená z tovarov

a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12,c) ním uplatnená pri
nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a, d) zaplatená správcovi dane
v tuzemsku pri dovoze tovaru.

31. Podľa § 51 ods. 1 ZDPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak a) pri

odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71, b) pri
odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) je daň uvedená v záznamoch podľa § 70, c) pri odpočítaní
dane podľa § 49 ods. 2 písm. c) má faktúru od dodávateľa z iného členského štátu, d) pri odpočítaní
dane podľa § 49 ods. 2 písm. d) má dovozný doklad potvrdený colným orgánom, v ktorom je platiteľ
uvedený ako príjemca alebo dovozca.

32. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej len „DP“) Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz
jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo
najavo.

33. Podľa § 24 ods. 1 DP Daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie
daneaskutočnosti,ktoréjepovinnýuvádzaťvdaňovompriznaníaleboinýchpodaniach,ktoréjepovinný
podávať podľa osobitných predpisov,2) b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom
dane pri správe daní,c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

34. Podľa § 24 ods. 2 DP Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na
účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

35. Podľa § 24 ods. 4 DP Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu

skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne
záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede,
znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, protokoly o určení dane podľa
pomôcok, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými
subjektmi a doklady k nim.

36. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

Právne posúdenie správneho súdu37. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie žalovaného, ktorý potvrdil rozhodnutie správcu
dane o určení rozdielu v sume nadmerného odpočtu na DPH za zdaňovacie obdobie jún 2011 v sume
7.520,24 € (znížený nadmerný odpočet zo sumy 54.915,42 € na sumu 47.539,18 €).

38. Vo veci nebolo sporným, že žalobca vyhotovil tri faktúry za dodanie betonárskej ocele českému
odberateľovi AG Intermedia, s.r.o. č. 11100690, č. 11100689 a č. 11100687, všetky s dátumom vzniku
daňovej povinnosti v 06/2011 na celkovú sumu 45 121,47 € bez DPH. Sporným bolo obmedzenie
oslobodenia od dane na základe zistení o zapojení žalobcu do obchodovania v zistenom reťazci

spoločností s konštatovaním, že žalobcovi vznikla daňová povinnosť dňom dodania tovaru a bol povinný
uplatniť 20% DPH v celkovej sume 7.520,24 €.

39. Správny súd v Košiciach z časti preberá odôvodnenie zrušeného rozsudku krajského súdu
(obsahujúci plné odôvodnenie) označeného kasačným súdom za nedostatočné, a teda ho dopĺňa podľa
jeho pokynov a požiadaviek, plne rešpektujúc viazanosť jeho právnym názorom v snahe vyhovieť

nastolenej požiadavke dostatočného odôvodnenia.

40. Správny súd teda tak ako to vyplýva z požiadavky súdu kasačného, sa vyjadruje predovšetkým
k posúdeniu účasti sťažovateľa na karuselových podvodoch, o vyhodnotení vedomostného testu či
k prijatiu potrebných opatrení na zistenie, či prijaté plnenie nebude viesť k jeho účasti na daňovom

podvode,okvaliteprocesudokazovaniapredorgánmiverejnejsprávynajmäkvyhodnoteniusvedeckých
výpovedí a prístupe sťažovateľa k časti spisu.

41. Pri daňovom podvode musí správca dane v rámci svojho dôkazného bremena preukázať existenciu
podvodu na dani z pridanej hodnoty, pričom možno konštatovať, že správca dane vykonaným

dokazovaním odkryl celý podvodný reťazec „obchodujúci“ s betonárskou oceľou. Identifikoval
zmiznutého obchodníka, nárazníky, ako aj brokera, ktorým bol žalobca ako dodávateľ do iného
členského štátu vystavujúceho faktúry pre zahraničného odberateľa – nekontaktnú spoločnosť. Z tohto
uhla pohľadu nebolo pochýb o tom, že sa jednalo o podvodný reťazec a že jeho účastníkom bol žalobca,
ktorému nevzniklo právo na uplatnenie oslobodenia od dane z predmetných dodávok, keďže bolo

preukázané, že preprava betonárskej ocele neskončila v Českej republike ale v tuzemsku.

42. Druhou otázkou je subjektívna stránka a síce, či žalobca vedel resp. mal a mohol vedieť, že je
účastný na daňovom podvode, správca dane vykonal rozsiahle dokazovanie pričom sa mu podľa názoru
správneho súdu podarilo dokázať minimálne to, že žalobca vedieť mohol a mal.

43. Pri preukazovaní zapojenia daňového subjektu do podvodného reťazca sa vychádza z premisy, že
hmotnoprávne podmienky na priznanie práva odpočtu DPH boli splnené (v prejednávanej veci to nebolo
sporné) a súčasne aj daňový podvod predpokladá naplnenie odlišných skutočností, ktorých skúmanie
v zmysle judikovaných záverov SD EÚ podlieha odlišnému testu. Predpoklady pre posúdenie veci

ako daňového podvodu sa v zmysle judikatúry Súdneho dvora EÚ zisťujú prostredníctvom tzv. Axel
Kittel testu, ktorého fázy boli špecifikované v rozhodnutiach C- 439/04 a C-440/04. V rámci tohto testu
musí správca dane v rámci svojho dôkazného bremena kumulatívne preukázať: 1/ objektívnu existenciu
podvodu na DPH (t.j. chýbajúcu daň) a to v ktoromkoľvek článku obchodného reťazca; 2/ chýbavajúca
daň bola výsledkom podvodného konania; 3/ objektívne skutkové okolnosti na podklade ktorých

kontrolovaný daňový subjekt o podvode na ktoromkoľvek článku reťazca vedel alebo mohol vedieť,
pričom postačuje nevedomá nedbanlivosť a nemusí ísť o úmysel; 4/ či kontrolovaný daňový subjekt prijal
opatrenia, ktoré je od neho možné rozumne vyžadovať, aby zistil, či prijaté plnenie nebude viesť k jeho
účasti na daňovom podvode.

44. V prejednávanej veci Axel Kittel test vykonaný explicitne nebol, avšak z odôvodnenia rozhodnutia
správcu dane vyplýva, že tento si kládol otázky, ktoré sú jeho obsahom. Dôkazné bremeno ohľadom
tohto testu nesie správca dane, ktorý ho podľa názoru súdu uniesol. Žalobca sa mal možnosť
takpovediac „vyviniť“ správcu dane však nepresvedčil, nepresvedčil ani žalovaného a ani správny súd.

45. Zákonná úprava Axel Kittel testu priamo nevyplýva zo zákona, čo však nie je potrebné, základná
podstata práva EÚ vyplývajúca zo zakladateľských zmlúv je postavená na tom, že nie je možné
zneužívať právo EÚ a prostredníctvom tohto zákazu zneužitia práva EÚ sa možno dopracovať aj
k záveru, (keďže DPH je jedným z fiškálnych zdrojov pre EÚ), že čokoľvek čo ohrozuje fiškálne záujmyúnie, už z podstaty nemôže požívať ochranu a umožňuje súdu nepriznať DPH, nakoľko aj slovenský
sudca, je sudcom európskym viazaný lojalitou k únii a k Súdnemu dvoru a jeho judikatúre.

46. Prvá otázka testu sa pýta, či z posudzovaných obchodov vznikol daňový únik – či niekde v
reťazci „chýba daň“, ktorá mala byť odvedená. Ak žalobca mal podľa vnútroštátnej úpravy povinnosť
priznať a odviesť DPH (pretože v prejednávanej veci neboli splnené podmienky oslobodenia pri
intrakomunitárnom dodaní) a túto daň neodviedol, vzniká chýbajúca daň a prvá otázka je týmto kladne
zodpovedaná. Pri hľadaní odpovede na otázku, v ktorom článku reťazca by ešte bolo možné vzhliadnuť

chýbajúcu daň správny súd je toho názoru, že aj na strane slovenskej spoločnosti luminex, s.r.o., ktorá
vykazovala znaky tzv. zmizmutého obchodníka – prijímala faktúry od dodávateľa z iného členského štátu
a od tejto spoločnosti sa začína reťazec tuzemských spoločností, pričom na adrese sídla zapísaného
v Obchodnom registri nesídli, nepreberá zásielky správcu dane, konateľ nespolupracuje so správcom
dane, nepredložil žiadne doklady, spoločnosť dosahovala vysoké obraty z uskutočnených zdaniteľných
obchodov na Slovensku, ale do štátneho rozpočtu z týchto obrazov odviedla neprimerane nízku daňovú

povinnosť.

47. Aj druhá otázka testu je zodpovedaná kladne, keď v danom prípade chýbajúca daň bola
výsledkom podvodného konania. Nešlo o žiadne bežné podnikateľské zlyhanie. Zo skutkovej situácie
a z administratívneho spisu bolo nadmieru jasné, že chýbajúca daň súvisí s podvodným reťazcom.

48. Rovnako tak tretia otázka je kladne zodpovedaná, keď správca dane jednoznačne preukázal, že
žalobca minimálne v rovine nedbanlivostnej, teda že vedieť mohol a mal, že je zapojený do podvodného
reťazca. Toto konštatovanie správny súd podopiera o viacero indikátorov. Ide predovšetkým a najmä
o postavenie a kompetencie priamych obchodných partnerov daňového subjektu – spoločnosti Solid

Press Slovakia s.r.o. a AG Intermedia, s.r.o, kde hlavné rozhodovacie právomoci mala jedna osoba, a
to B. C. D.. Ďalej preprava SK – CZ – SK bola uskutočnená jedným prepravcom a to K. D. – bratom
JUDr. Milana Chovanca. K uvedenému pristupuje aj to, že finančné transakcie prebehli vždy v rámci
jedného či dvoch dní, čo je neštandardné. Ak by si správny súd osvojil tvrdenie žalobcu, že osobu B. C.
D. nepoznal, s čím nie je uzrozumený, ale napriek tomu ak uvedené tvrdenie pripustí, tak možno uviesť,

že žalobca podniká v špecifickom druhu podnikania, kde sa subjekty navzájom poznajú, a teda mohol
vedieť, že predstavitelia jednotlivých spoločností (nie priamo menovaný Chovanec), ktoré za ne konali,
nie sú osobami známymi v príslušnom odvetví, čo mohlo a malo u žalobcu vzbudiť podozrenie.

49. Pri štvrtej otázke bolo úlohou predovšetkým žalobcu, aby presvedčil správcu dane o tom, že

prijal dostatočné opatrenia, aby sa nestal súčasťou podvodného reťazca. Dôkazné bremeno teda
v prípade tejto otázky nesie daňový subjekt. Tzv. due dilligence vyjadruje povinnosť daňového subjektu
vykonať náležitú starostlivosť (due dilligence) pri overovaní obchodných partnerov, aby sa preukázalo,
že nevedel a nemohol vedieť o účasti na daňovom podvode v DPH. Z napadnutých rozhodnutí vyplýva,
že žalobca nepreukázal, akým spôsobom si preveroval obchodných partnerov s čím sa správny súd nie

celkom stotožnil,pretože žalobca predsa len preukázal aké-také preverenie, avšak toto súd nepovažoval
za dostatočné. Žalobca, aj na pojednávaní tvrdil (a žalovaný to nerozporoval), že ku príkladu vykonal
cestu do Českej republiky za účelom preverenia skladových možností svojho odberateľa spoločnosti
AG Intermedia, s.r.o., ktoré mal mať odberateľ prenajaté u spoločnosti Hesko v Českej republike. Tak
keď už žalobca vydal tú námahu a šiel preveriť skladovacie možnosti svojho odberateľa, prečo zostal

len pri tomto a nepreveroval ďalej. Žalobca sám uvádza, že si nepamätá s kým konkrétne jednal,
komunikácia prebiehala emailom, čiže to, že si on bol preveriť ďalšie spoločnosti tiež svedčí o tom,
že vlastne nedostatočne si preveril svojho priameho odberateľa, ktorý mal svoje postavenie v časti tohto
reťazca. Jednoznačne, keby bol žalobca opatrný, tak mohol odberateľa aj na mieste samom preveriť
viac. Podobne tak vo vzťahu k žalobnej námietke ohľadom vytýkanému (ne)zabezpečeniu certifikátov,

isteže, certifikát tovaru nie je povinnou prílohou k dokumentácii, avšak ak by takýto certifikát žalobca
vyžadoval, nemohlo by mu byť vytknuté, že nepostupoval dostatočne obozretne.

50. V súhrne vyššie uvedeného pri vyhodnocovaní tretej otázky Axel Kittel testu, správny súd konštatuje
nedôvodnosť námietky žalobcu o tom, že nikdy nevykonával svoju podnikateľskú činnosť ako súčasť

nejakého podvodného reťazca. Ani správca dane ani žalovaný a ani správny súd netvrdí, že žalobca
konal vedome a ani nik nespochybňoval serióznosť žalobcovho podnikania. Týmto bola nedôvodná aj
námietka, že z vykonaného dokazovania nevyplývajú skutočnosti, ktoré by preukazovali vedomú účasťžalobcu na „karuseli“, pretože to skutočne z administratívneho spisu ani z rozhodnutí nevyplýva, ale
vyplýva z nich že žalobca o zapojení do podvodného reťazca vedieť mohol a mal.

51. Pokiaľ žalobca tvrdí, že niektoré výpovede svedkov vyznievajú inak, alebo že bol správca dane
povinný vykonať ešte ďalšie dokazovanie, k tomu je potrebné dodať, že správca dane nevedie
dokazovanie donekonečna, ani podľa želania účastníka konania. Podľa názoru správneho súdu správca
dane vykonal výsluchy a celkovo dokazovanie v takej kvalite, ktorá plne postačovala na záver
o minimálne nevedomom zapojení žalobcu do podvodného reťazca. Výpoveď B. C. D. bola len jedným

z argumentov pre rozhodnutie správcu dane, ktorá len zapadla do celkového obrazu podvodného
reťazca. Opakovanie výpovede tejto osoby prípadne jej konfrontácia s inými osobami, ktoré navrhoval
žalobca by o veci ani nemohlo privodiť iný obraz, ako ten, že žalobca mohol a mal vedieť o svojom
zapojení do podvodného reťazca, alebo že žalobca vykonal dostatočné opatrenia, aby svojej účasti
v tomto podvodnom reťazci zabránil. K žalobnej námietke vo vzťahu k zmene výpovede uvedenej
osoby po vydaní rozhodnutia žalovaného súd dodáva, že ani pre žalobcu nemôže byť takáto zmena

prekvapujúca,niejeprekvapujúcaanipresprávnysúdanebudežiadnymprekvapením,akdotyčnýsvoju
výpoveď v ďalšom priebehu trestného konania opäť zmení, čím správny súd chce povedať len toľko,
že aj otázka dôveryhodnosti svedka hrá rolu pri rozhodovaní o tom, či má alebo nemá byť opakovane
vypočutý či konfrontovaný, nakoľko výsledok takéhoto dokazovania by vo veci v konečnom dôsledku
veľkú váhu nemal. Aj bez pôvodnej výpovede svedka B. C. D. by bolo podľa názoru správneho súdu

možno mať zato, že žalobca sa minimálne nevedomky dostal do podvodného reťazca.

52. Ako nedôvodné správny súd vyhodnotil žalobné námietky týkajúce sa obsahu a priebehu daňovej
kontroly a vyrubovacieho konania, a to najmä vo vzťahu k otázkam súvisiacim so zisťovania
skutkového stavu, ako aj právneho hodnotenia dôkazného stavu veci vyplývajúceho z výsledkov

dokazovania vykonaných správcom dane. V kontexte všetkých uvedených dôkazov vyplývajúcich
z obsahu dokazovania, zadokumentovaného v obsahu administratívneho spisu správnych orgánov
oboch stupňov správny súd uzatvára, že správca dane do úvahy vzal i namietané výsledky jeho
zistení žalobcom nielen pri MVI daňových kontrol dotknutých subjektov, ale i záverov orgánov činných
v trestnom konaní.

53. V preskúmavanej právnej veci skutkový a dôkazný stav vedúci k právnym pohľadom na zistenia
vyplývajúce z obsahu administratívneho spisu správcu dane a žalovaného je založený na tom, že
uvedená intrakomunitárna dodávka žalobcu smerujúca k spoločnosti AG Intermedia, s.r.o., do Českej
republiky bola súčasťou obchodov viacerých spoločnosti, ktoré obchodu žalobcu predchádzali, ale tiež

nasledovali obchody smerujúce tovar mimo územia Českej republiky, do Lotyšska a odtiaľ do Poľskej
republiky, odkiaľ bola dodaná slovenským spoločnostiam. Na tomto mieste odôvodnenia rozsudku je
nevyhnutné poznamenať, že žalobca podľa názoru súdu nepochybne preukázal dodanie tovaru do
Českej republiky v zdaňovacom období jún 2011, pričom správca dane a žalovaný neuznali odpočet
dane za intrakomunitárne dodanie vo vzťahu k spoločnosti AG Intermedia, s.r.o., pretože mali za to, že

z vykonaného dokazovania vyplynulo, že dodávka bola účelovým dodaním.

54. Po preskúmaní odvolacích dôvodov a napadnutého rozhodnutia žalovaného a výsledkov
dokazovania, na základe vykonanej daňovej kontroly správca dane uviedol dôkazy, ktoré vykonal na
základe ktorých mal za preukázané, že žalobca nesplnil podmienky zákona o dani z pridanej hodnoty na

to, aby mu prislúchalo oslobodenie podľa § 43 zákona. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že
išlo o obchod, ktorý bol vopred zorganizovaný za účelom získania daňovej výhody, pričom postavenie
jednotlivých aktérov obchodu spočíva v tom, že ide o kombinovanie domácich a zahraničných obchodov
pričom jedným z článkov bol aj žalobca. Ten vyviezol tovar do Českej republiky, ale správca dane zistil,
že uvedený tovar obiehal bez zmeny a vrátil sa opäť na územie Slovenskej republiky, preto konštatoval,

že žalobca nesplnil podmienky oslobodenia od povinnosti platiť DPH.

55.Žalovanýsastotožnilsozávermisprávcudanepokiaľideovykonanédokazovanieaskutkovézávery,
ktoré si osvojil, a ktoré vo svojom rozhodnutí v podstate zopakoval. Uviedol, že z judikatúry Súdneho
dvora vyplýva, že pokiaľ sa tovar naložený na dopravný prostriedok na prepravu z členského štátu

dodania, v našom prípade zo Slovenskej republiky, iným dopravným prostriedkom, vráti do členského
štátu dodania nie je splnená podmienka odoslania, alebo prepravy tovaru z členského štátu dodania
do iného členského štátu, v ktorom je miesto nadobudnutia tovaru a teda preprava tovaru v rámci
spoločenstvaneskončilavinomčlenskomštáte.Vnašomprípadeišloohodnoteniesituácie,keďžalobcadodával tovar do Českej republiky. Jeho dodávka však neskončila samotnom členskom štáte dodania,
atedavČeskejrepublike.Pretonedošlokdodaniutovaruvrámcispoločenstva,akdošloknadobudnutiu
tovaru v tuzemsku z iného členského štátu. Vykonaným dokazovaním mal správca dane za preukázané,

že dodávka žalobcu do Českej republiky následne putovala v nezmenenom stave do iných členských
krajín, ako sa to uvádza už vyššie a skončila späť v nezmenenom stave dodaná do tuzemska ako do
iného členského štátu.

56. Rovnako správny súd sa stotožňuje so záverom žalovaného aj správcu dane, že žalobcovi nevzniklo

právo na uplatnenie oslobodenia od dodania pri dodávkach pre spoločnosť ktorej dodávala do Českej
republiky, pretože nebolo preukázané, že dodávka betonárskej ocele skončila v Českej republike.
Pokračovala do iného členského štátu a vrátila sa do tuzemska - do Slovenskej republiky, pričom
fakturačný tok nezodpovedá reálnemu toku tovarov. Konanie spoločností zapojených do fakturačného
reťazca bolo poznačené podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty.

57. Správny súd konštatuje, že správca dane uvedenú situáciu popísal už v protokole z daňovej kontroly
a poukázal, v čom spočíva zistený podvod v oblasti dane z pridanej hodnoty. Išlo o fakturovanie medzi
slovenskými, českými, lotyšskými aj poľskými spoločnosťami, ktoré nemali k dispozícii účtovníctvo
a prevedenie deklarovaných skutočností žalobcom, nebolo možné spôsobom ako správca dane
vyžadoval tak, aby bolo dodanie tovarov preukázané. Z toho vyplýva reálne dodanie tovaru z tuzemska

do Českej republiky odtiaľ do Poľska a späť na Slovensko v nezmenenom množstve a kvalite. Nebolo
preukázané, či sa tovar vykladal, ako vyplýva z vykonaného dokazovania výsluchov svedkov napr.
vodičom, a či došlo k prevzatiu tovaru a je reálne, že dodávka bola nielen fakturovaná a obchodovaná
formálne, ale aj skutočne odovzdaná.

58. Pokiaľ ide o otázku či námietka žalobcu je dôvodná a pokiaľ ide o otázku či vedel, že ide o podvodné
jednanie, záver správcu dane, že žalobca to vedieť mal, pre uplatnenie daňovej výhody podľa § 43
Daňovéhoporiadkuamalzapovinnosťvykonaťopatrenia,napredídenienezákonnéhokonania,správny
súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že podnikateľský subjekt, ktorý vstupuje do obchodných vzťahov musí
zachovávať určitú mieru obozretnosti, predovšetkým vzhľadom na povahu tovaru a zabezpečiť si nielen

doklady pre splnenie podmienok na uplatnenie svojich nárokov, ale byť aj obozretný pokiaľ ide o faktické
vykonanie a možnosti obchodných partnerov vykonať obchod.

59. Správny súd odkazuje na vykonané dokazovanie správcom dane na jeho skutkové závery, ktoré
si žalovaný osvojil a uzavrel, že sa jedná o organizovanie karuselových obchodov. To mal potvrdené

z výpovedí predstaviteľov jednotlivých spoločnosti, ktoré boli riadené JUDr. Milanom Chovancom.
Tento vo svojej výpovedi sám uviedol, že obchodovanie s komoditou stavebná oceľ a plechové zvitky
ako aj tabule nemal reálny komerčný základ. Cieľom bolo výlučne získať financie prostredníctvom
dane z pridanej hodnoty a následne tento príjem legalizovať bankovými úradmi vo firmách reťazcov
obchodných spoločností, aby to vyzeralo na oko ako reálne obchodovanie.

60. Preto, ak žalobca neuviedol a nepreukázal postavenie svojich obchodných partnerov v Českej
republike a spoliehal sa na ich dôveryhodnosť a spoľahlivosť bezdôvodne, pretože napr. z jeho
obchodnej operácie nie je zjavné, akým spôsobom došlo napr. pri dodávkach ku kontrole množstva
druhu a kvality dodávaného tovaru, čo nemožno bagatelizovať, pretože išlo napr. o dodávky betonárskej

ocele a plechov, žalobca nebol dostatočne profesionálny a z odbornou starostlivosťou nekonal. Pokiaľ
správca dane spochybnil už v protokole opodstatnenosť uplatneného odpočtu žalobcom, bolo jeho
povinnosťou predložiť všetky dôkazy označiť ich, aby boli vykonané. V posudzovanej veci tovar bol
dodaný do Českej republiky a odtiaľ v našom prípade prešiel Lotyšsko, Poľsko a skončil dodávkou
totožnéhotovarudoSlovenskejrepubliky.Nazákladetýchtoskutočnostisprávnysúdodkazujenazávery

správcu dane i žalovaného, že predmetné plnenia boli vopred dohodnuté a išlo o obchod, ktorý na
základe predchádzajúcej dohody mal byť vykonávaný vrátane prepravy z jedného členského štátu do
druhého, a komodita z iného členského štátu pokračovala do ďalšieho v nezmenenom stave a tento
tovar, bez zmeneného stavu prešiel niekoľkými obchodnými operáciami v tuzemsku aj v zahraničí a opäť
bol dodaný do tuzemska, preto ide o karuselový obchod.

61. Predmetné plnenia karuselového obchodu nepredstavujú hospodársku činnosť reálne vykonávanú
podnikateľskými subjektmi ako to potvrdzujú narýchlo uzatvárané dodávateľsko - odberateľské záväzky
stanovovanie ceny medzi spoločnosťami tohto reťazca, ktoré si spoločnosti posúvajú len s minimálnoumaržou, predávajú betonársku oceľ a plechy v rovnakom množstve, len s cieľom zorganizovania
takého obchodu, ktorý naoko vyzerá ako intrakomunitárne dodanie. Účelom takéhoto obchodu potom
je bezpochyby získanie daňovej výhody jednému z dodávateľov tohto reťazca (dodávajúceho do iného

členského štátu).

62. Pokiaľ ide o žalobnú námietku žalobcu, že o reťazci obchodov s úmyslom karuselového obchodu
nevedel,jehonámietkysúnedôvodnévzhľadomnavýsluchsvedkov,ktoríniektoríneodmietlivypovedať,
iní vypovedali v zmysle záverov správcu dane s odkazom aj na výpoveď hlavného aktéra JUDr. Milana

Chovanca, a preto správny súd konštatuje a poukazuje predovšetkým na zistený skutkový stav správcu
dane k tejto otázke výsluchom samotného svedka K. D.. Ten potvrdil realizáciu prepravy od odberateľa
žalobcu z Českej republiky inej spoločnosti a na iné miesta v tuzemsku jedným motorovým vozidlom, a to
v priebehu jedného dňa alebo nasledujúceho dňa, čo nekorešponduje so zmysluplnosťou nakladania
s množstvom tovaru a s druhom tovaru, ktorý bol predmetom obchodovania.

63. Správny súd poukazuje aj na zistené závery správcu dane ako aj žalovaného, že v danom prípade
ide o obchodovanie s takou komoditou, ktorej logistika súvisiace prepravné doklady do Českej republiky
a späť do tuzemska mal na starosti prepravca, a to K. D., okrem neho to boli aj iní, avšak za účelom
vytvorenia siete obchodných spoločnosti, väčšina z týchto spoločnosti nemala k dispozícii doklady, aby
bolo možné preukázať tvrdenie žalobcu o tom, že nevedel o zapojení do tohto obchodného reťazca,

teda tovar bol len zdanlivo prepravovaný medzi jednotlivými obchodnými partnermi, aby deklaroval
uskutočnenie intrakomunitárneho plnenia.

64. Správny súd poukazuje na výsledky výsluchov svedkov napr. K. E. F., ktorý 02.05.2018 uviedol, že
dostal ponuku od C. D., ktorý im poskytol aj bližšie informácie o takto organizovanej obchodnej operácii.

Následne osoba B. C. D. bola rozhodujúcou v tom zmysle, že zoznamoval aj ostatných predstaviteľov
spoločnosti za účelom získania ich účasti v tejto obchodnej operácii. V neposlednom rade je potrebné
uviesťajvýpovede,ktorézískalaNárodnákriminálnaagentúra,napr.žeE.C.dňa12.10.2016uviedol,že
odberateľom odovzdával faktúry poštou. Preto pokiaľ konateľ žalobcu uviedol, že ho nezaujímalo odkiaľ
tovar od spoločnosti pochádza, a že pri dodaní tovaru nepreberal certifikáty, ako si to dodanie tovaru

vyžaduje na preukázanie totožnosti a nemennosti dodávaného a obchodovaného tovaru, to všetko vedie
k záveru o plánovanom a vcelku dobre organizovanom obchodnom reťazci.

65. Žalobca namietajúc ust. § 191 ods. 1 písm./ g) SSP, uviedol, že došlo k podstatnému porušeniu
ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného

rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej tým, že správca dane, mu ako kontrolovanému daňovému
subjektu odmietol poskytnúť celý spisový materiál daňovej veci o výsluchu svedkov a namietal výpoveď
B. C. D. zo dňa 05.04.2019 a to, že správca dane neprihliadal a rozhodol 28.09.2018, že žalovaný
v napadnutom rozhodnutí zo 06.02.2019 nebral do úvahy skutočnosť, že správca dane a žalovaný
porušili povinnosť vyhodnocovať všetky dôkazy jednotlivo, a v ich vzájomnej súvislosti. Preto žalovaný

aj správca dane postupovali pri daňovej kontrole a pri zákonnom hodnotení dôkazov o.i. so záverom
o vzniku „podvodného reťazca„, bez toho aby ich vyhodnocovali vo vzájomnej súvislosti. K výpovedi
obvineného B. C. D. z 23.10.2017, a E. C. na karuseli, žalobca v priebehu daňového konania namietal
tvrdenia obvineného a márne žiadal vykonať konfrontáciu osoby E. F. a C. D. pretože E. F. jednoznačne
vyvrátil vo svojej svedeckej výpovedi zo dňa 02.05.2018 skutočnosti uvádzané obvineným B. C.

D. z 23.10.2017. S touto skutočnosťou sa žalovaný riadnym spôsobom v odôvodnení napádaného
rozhodnutia nevysporiadal. Dňa 5.04.2019 po vydaní rozhodnutia žalovaného 2.9.2019 bol B. C. D.
orgánmi činnými v trestnom konaní opätovne vypočutý v trestnej veci ČVS: G./NKA-FP-VY-2017,
a jeho tvrdenia sú v rozpore so skutočnosťami uvádzanými obvineným. Podľa žalobcu pre rozpory vo
výpovediach obvineného skutkový stav, nebol správcom dane, ako aj žalovaným nedostatočne zistený.

Správny súd k uvedenému uvádza, že správca dane nevyvodil závery len z jednej výpovede. Namietaná
výpoveď tiež bola vykonaná po vydaní rozhodnutia. Nesprístupnenie časti spisu sa nemohlo dotknúť
žalobcových práv, nakoľko predmetná časť s prejednávanou vecou nesúvisí resp. nebolo o ňu opreté
dokazovanie.

66. Správny súd k tomu uvádza, že hodnotenie výpovedí svedkov v kontexte s inými tvrdeniami,
ktoré mal správca dane za preukázané z celého dokazovania vyústilo do záveru, že mal za to, že
preukázanie existencie podvodného reťazca, ktorý mal slúžiť na fiktívne obchodovanie s tovarom za
účelom vytvorenia situácie umožňujúcej získanie neoprávnenej výhody pre sieť obchodných spoločností(ďalejlen„karusel“),nevylučujeexistenciuumelovytvorenéhopodvodnéhoreťazcaspoločností.Žalobca
tak nedôvodne namietal, že podľa § 191 ods. 1 písm./ e) SSP zistenie skutkového stavu orgánom
verejnej správy bolo nedostačujúce pre riadne právne posúdenie veci, ako aj záver o nesprávnom

právnom posúdení, namietajúc žalobný dôvod podľa § 191 ods. 1 písm. c/ SSP.

67. K tomu, že žalobca nedôvodne namietal nepreukázanie existencie podvodného reťazca, ktorý
mal slúžiť na fiktívne obchodovanie s tovarom za účelom vytvorenia situácie umožňujúcej získanie
neoprávnenej výhody pre sieť obchodných spoločností (ďalej len „karusel“), správny súd dodáva,

že v priebehu daňovej kontroly predložil žalobca všetky relevantné doklady za účelom preukázania
opodstatnenosti nároku na priznanie nadmerného odpočtu platiteľovi dane z pridanej hodnoty za
obdobie jún 2011, čo však nevylučuje hore uvedené pochybnosti orgánov verejnej správy, ktoré
kontinuálne tvrdili a preukazovali, že žalobca mal vedieť, vzhľadom na osoby obchodných partnerov,
že bude uplatňovať oslobodenie od dane, pre účely ktorého jeho dodanie do iného členského štátu,
ktoré pokračovalo ďalšími dodávkami dodaného tovaru, až po vrátenie tovaru na územie Slovenskej

republiky, napĺňa obsah karuselového obchodu, ktorým jeho dodávka stráca možnosti uplatnenia
intrakomunitárneho dodania pre účely uplatnenie § 43 zákona o dani z pridanej hodnoty. Správny
súd dodáva, že plná spolupráca žalobcu v celom konaní, dodanie a preukázanie všetkých účtovných
dokladov, nijako nevylučujú skutočnosť, že žalobca mal vedieť o jeho zapojení do podvodného reťazca.
Takáto argumentácia neobstojí.

68.Niejepotomopodstatnenéjehotvrdenie,žezvýpovedívypočutýchosôbsprávcomdanenevyplývajú
podľanehoskutočnosti,žebolvkontaktesosobami,alebospoločnosťami,ktorésavpodvodnomreťazci
nachádzali pred jeho dodávateľmi, alebo za jeho odberateľmi. Žalobca predložil správcovi dane prehľad
o nákupe tovarov v rozhodnom období od rôznych spoločností, preukazoval štandardný postup pri

obchodovaní, žalovaný však mal za to, že závery správcu dane sú správne za danej dôkaznej situácie,
pritom je potrebné pripomenúť aj podmienky tohto obchodu z hľadiska realizovania dopravy s dodávkou
tovaru žalobcom i dodávateľskými a odberateľskými spoločnosťami, ktoré už zanikli. Preto dôvodne
orgány verejnej správy mali za preukázané, že žalobca mal prijať opatrenia, ako bolo zhora uvedené,
a mohol tak vedieť o existencii reťazca obchodov ako aj o o jeho cieli. Svoje úvahy správca dane

i žalovaný o tejto otázke dostatočne vysvetlil vychádzajúc zrejme zo skúsenosti o bežných dodávkach,
a prejavoch, o existencii prejavujúcich sa foriem daňového podvodu vo svojich rozhodnutiach. Správny
súd aj v tejto otázke pokladá napadnuté rozhodnutie žalovaného a správcu dane za zákonné, preto
žalobný dôvod podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP (nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť, alebo
nedostatok dôvodov) hodnotí ako nepreukázaný.

69. Žalobca pokladal za neprípustné vyvodzovať zo záverov znaleckého posudku akékoľvek
pochybnosti, alebo dôkazy o jeho neštandardnom postupe. Žalobca uvádza, že od roku 2010 má
uzatvorený osobitný zmluvný vzťah s VÚB, a.s., t.j. Zmluvu o kontokorentnom úvere č. 1433/2010/UZ,
na základe ktorého mal zabezpečené prevádzkové financovania na svoju obchodnú činnosť, t.j. bol

finančne sebestačný. K tejto otázke správny súd dodáva, že aj v analýze vývoja cien v zistenom reťazci
spoločností, podľa záverov znaleckého posudku preukazovali účelovosť organizovaného obchodovania,
hoci žalobca neurčoval ceny za tovar, pri obchodovaní vždy reagoval ako uviedol, na dopyt a ponuku
konkrétneho tovaru za vopred dohodnutých podmienok, „ medzi inými spoločnosťami“.

70. Žalobca tvrdil, že preukázal v jeho prípade sa vždy jednalo o prijatie platieb, resp. úhradu
platieb prostredníctvom štandardných bankových operácií, a vždy v lehote splatnosti. Pokladal za
neprípustné vyvodzovať zo záverov znaleckého posudku akékoľvek pochybnosti, alebo dôkazy o jeho
neštandardnom postupe. Správny súd k tomu opakovane konštatuje, že žalobcovi nevzniklo právo na
uplatnenie oslobodenia od dane pri dodávkach pre českú spoločnosť AG Intermedia, s.r.o., pretože

bolo preukázané, že dodávka a preprava plechov a betonárskej ocele neskončila v Českej republike,
ale v tuzemsku. Správny súd poukazuje na zistenia o koordinovaných dodávkach tovaru, ktoré
boli fakturované medzi slovenskými, českými, lotyšskou a poľskou spoločnosťou, mnohé z nich sú
nekontaktné, ich účtovníctvo nie je k dispozícii, preverenie deklarovaných skutočností nebolo možné,
dodania tovaru neboli preukázané), kedy reálne bol tovar dodaný z tuzemska do Českej republiky, odkiaľ

sa cez Poľsko vrátil späť na Slovensko v nezmenenom množstve a kvalite. Pritom tovar sa v Poľsku
nevykladal, došlo len k prevzatiu ďalšieho prepravného dokladu, reálne dodávky tovaru nezodpovedali
fakturovaným a konkrétne dodávky žalobcu a jeho postavenie v obchodnom reťazci z hore uvedenýmpersonálnym obsadením a zastúpením spoločností a ich konateľov preukazuje, že žalobca o podvode
mal vedieť.

71. Orgány verejnej správy dôvodne uzavreli, že žalobca mal vedieť, že sa dodávkami betonárskej ocele
a plechov českej spoločnosti AG Intermedia, s.r.o., nakupovaných od spoločností Solid Press Slovakia
s.r.o. a LANCAN s.r.o., (koordinované), sa zúčastnil obchodovania poznačeného konaním, ktoré malo
byť spojené s potrebou zisťovania preventívnych a kontrolných opatrení, ktoré v rámci zachovania
obozretnosti žalobca mal prijať, aby zabránil svojej hoc aj nevedomej účasti na daňovom podvode (ako

to vyplýva z judikatúry Najvyššieho súdu SR, napr. rozsudok 1Sžf/31/2016).

72. Správny súd z dokazovania správcu dane mal za zrejmé, že spoločnosti Solid Press Slovakia
s.r.o., a AG Intermedia, s.r.o., t.j. priami obchodní partneri žalobcu ZANZI s.r.o., boli koordinovaní B.
C. D., personálne a finančne prepojení, a obchodovanie bolo organizované za vopred dohodnutých
podmienok. E. C., konateľ spoločnosti ZANZI s.r.o., dňa 12.10.2016 uviedol, že si nepamätá, s kým

konkrétne zo spoločnosti AG Intermedia, s.r.o. jednal, lebo komunikácia prebiehala mailom, o možnosti
predať plechy sa dozvedel z ich dopytov, nepoznal účel nákupu plechov spoločnosťou AG Intermedia,
s.r.o., nezaujímal ho pôvod tovaru nakupovaného od spoločnosti LANCAN s.r.o., a vo veci certifikátov
uviedol iné informácie ako uviedol konateľ spoločnosti LANCAN s.r.o. (Mgr. Daniel Lukáč), keď tvrdil,
že nepreberal certifikáty, ak si ich odberateľ nevyžadoval. Už z týchto jeho vyjadrení je zrejmé, že

obchodovaniesuvedenýmispoločnosťaminebološtandardným,hociobchodovaniestakýmšpecifickým
tovarom, akým sú oceľ a plechy, to bez pochyby vyžaduje.

73. Správny súd pripomína závery z dokazovania správcu dane, ktorý skúmal a mal za zrejmé, že E.
C. a Ing. Ladislav Oravec (konateľ spoločnosti Solid Press Slovakia, s.r.o.) sa poznajú už dlhý čas,

predaj skladových zásob pre spoločnosť ZANZI s.r.o. - zabezpečil Ing. Oravec. Žalobca, ale neuviedol
a nepreukázal, ako si overil postavenie svojich obchodných partnerov (AG Intermedia, s.r.o., Solid
Press Slovakia, s.r.o.) a osôb, ktoré mali za tieto spoločnosti konať, dôveryhodnosť a spoľahlivosť
obchodných partnerov, akým spôsobom skontroloval množstvo, druh a kvalitu fakturovaného tovaru,
ktorý mal následne dodať českej spoločnosti AG Intermedia, s.r.o., nezaujímal ho pôvod tovaru, pri

nákupe tovaru nepožadoval certifikáty t.j. nesprával sa dostatočne obozretne, a neprijal opatrenia,
ktoré by vylúčili podvodné konanie, resp. jeho účasť na takom konaní. Žalobca teda nepreukázal, že
prijal všetky rozumné opatrenia a starostlivosť vyplývajúcu z rizika podnikateľskej zodpovednosti za
dosahovanie účelu jeho hospodárskej činnosti.

74. Správny súd konštatuje na záver, že organizovaný karuselový obchod ktorý orgány verejnej
správy potvrdili, vyplýva z výpovedí konateľov dotknutých spoločností, K. E., K. F. L. H., ktorí uviedli
o odberateľovi a dodávateľovi žalobcu, že sa jedná o spoločnosti riadené JUDr. Milanom Oravcom, čo
v konečnom dôsledku potvrdzuje aj výpoveď jeho samotného.

75. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na názor Súdneho dvora EÚ, uvádzaný vo viacerých
rozhodnutiach, že nie je v rozpore s právom Únie požadovať, aby platiteľ dane prijal všetky opatrenia,
ktoré od neho možno rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho
účasti na daňovom podvode. Právo odmietnuť odpočítanie dane, alebo oslobodenie od dane je teda
možné, ak platiteľ dane vedel alebo mohol vedieť, že dodávka, ktorú v skutočnosti prijal, resp. dodal do

iného členského štátu, bola súčasťou podvodu. V danom prípade správca dane preukázal a konštatoval
o zamedzení oslobodenia od dane na základe zabezpečených dôkazov (výpovede svedkov, znalecký
posudok, vyjadrenia daňového subjektu), že žalobca o podvode vedel, alebo mohol vedieť, resp. bol
aspoň uzrozumený s možnosťou existencie podvodného konania.

76. Správny súd poukazuje aj na faktografiu uvedenú v rozhodnutí správcu dane, ktorá sa týkala úvah
týkajúcichsatotožnostitovarov,ktorýbolžalobcomintrakomunitárnedodaný,avšaktennásledneskončil
opäť na území Slovenskej republiky. Správny súd poukazuje na to, že obchodovanie s betonárskou
oceľou v reťazci obchodníkov, ktorí podnikateľským obchodovaním nie je špecializácia na splnenie
obchodných podmienok vyžadovaných v poctivom obchodnom styku jednalo sa o obchod, na ktorom sa

podieľalitíktorýmniektourčoval,uvedenýobchodfinancovalatakkonalivrozporesozákonom.Správca
dane popísal toto chovanie v tomto reťazci, a úlohu jednotlivých aktérov celkom zrozumiteľne a nemožno
jeho závery hodnotiť inak ako vykonané nielen na základe podnetu orgánov činných v trestnom konaní.Závery správcu dane boli dotvorené aj výkonanou daňovou kontrolou, ktorej závery správca dane zhrnul
vo svojom rozhodnutí.

77. Pokiaľ žalobca namietal podľa § 191 ods. 1 písm. e) SSP, a že správca dane rozhodol na
základe nedostatočne zisteného skutkového stavu, ktorého závery nevytvárajú predpoklady pre vydanie
zákonného rozhodnutia a teda namietal aj nesprávne právne posúdenie správcom dane podľa § 191
podľa ods. 1 písm. c) SSP, správny súd závery správcu dane pokladá za dostatočne evidované na
základe obsahu administratívneho spisu.

78.Správnysúdtiežpoukazujenafakt,žepriuplatňovanídaňovýchpredpisovprisprávedanísaberiedo
úvahy skutočný obsah právneho úkonu, alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre vyrubenie alebo vybratie
dane (§ 3 ods. 6, prvá veta Daňového poriadku účinného do 01.01.2018). S účinnosťou od 01.01.2018
bol Daňový poriadok doplnený v ustanovení § 3 ods. 6 o nasledovný text: „Na právny úkon, viacero
právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu, alebo

iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie
daňovej povinnosti, alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt
oprávnený,saprisprávedaníneprihliada.“Predmetnádopĺňajúcačasťustanovenia§3ods.6Daňového
poriadku bola síce včlenená do zákona po vydaní žalobou preskúmavaného rozhodnutia žalovaného,
avšak jej právnym východiskovým podkladom bola tak rozhodovacia prax daňových správnych orgánov,

ako aj judikatúra krajských súdov, Najvyššieho súdu SR, Ústavného súdu SR, ako aj súdneho dvora
Európskej únie, týkajúca sa boja proti daňovým podvodom.

79. V otázke právneho posúdenia veci dôvodne žalovaný ako aj správca dane poukázali na judikatúru
Súdneho dvora EÚ - napr. vo veci C-409/04 Teleos, z ktorej vyplýva, že pokiaľ sa tovar naložený

na dopravný prostriedok prepraví z členského štátu dodania (SR) a iným dopravným prostriedkom,
ale v nezmenenej kvalite a množstve sa vráti do členského štátu dodania, nie je splnená podmienka
odoslania, alebo prepravy tovaru z členského štátu dodania do iného členského štátu, v ktorom je miesto
nadobudnutia tovaru.

80. Po oboznámení sa s uvedeným správny súd konštatuje, že preskúmal žalobou napadnuté
rozhodnutie žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa a tiež konanie, ktoré vydaniu týchto
rozhodnutí predchádzalo v medziach podanej žaloby a dospel k záveru, že tieto rozhodnutia boli
vydané v súlade s platnou právnou úpravou. Podľa názoru správneho súdu správne orgány dostatočne
zistili skutkový stav veci a z neho vyvodili aj správny právny záver, s ktorým sa správny súd v celom

rozsahu stotožňuje. Správne orgány oboch stupňov sa dostatočným spôsobom vysporiadali so všetkými
námietkami, ktoré boli žalobcom v priebehu správneho konania vznesené a ich závery, vyplývajúce
z odôvodnenia napadnutých rozhodnutí sú logické a v plnom rozsahu korešpondujú s dôkazmi
vykonanými v priebehu správneho konania, v ktorom boli rešpektované i procesné predpisy, ako to
vyplýva z celého obsahu nielen preskúmavaných rozhodnutí, ale aj administratívneho spisu orgánov

verejnej správy.

81. Správny súd po preskúmaní rozhodnutia žalovaného, v rozsahu podanej žaloby dospel k záveru,
že uplatnené žalobné dôvody nie sú opodstatnené, a preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 190
SSP zamietol.

82. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa §168 SSP, pretože žalobca nemal v konaní
ani len čiastočný úspech, avšak keďže v konaní úspešnému žalovanému nevznikli žiadne odôvodnené
trovy, úhradu ktorých by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať, správny súd mu nárok na ich
náhradu voči žalobcovi nepriznal. Rovnako tak správny súd posúdil náhradu trov kasačného konania,

ktoré žalobcovi nepriznal a to z dôvodu, že náhrada trov kasačného konania sa odvíja od úspechu
v konečnom rozhodnutí, čo je nateraz tento rozsudok.

83. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods.
4 SSP).

Poučenie:Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca odo
dňa doručenia rozsudku na Správny súd v Košiciach. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti
nemožno odpustiť.

Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v
rozsahu vykonanej opravy (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na Správnom súde
v Košiciach (§ 444 ods. 1 SSP).

Kasačná sťažnosť má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. c) SSP).

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 SSP to znamená, ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová
značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj,
kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo

zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“)
a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného

predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada.
Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť
pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby

sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo

pri rozhodovaní porušil zákon tým, že:

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a

nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odseku 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ
uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje
podania pred správnym súdom. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie
kasačnej sťažnosti.