Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Zrušené Judgement was issued on Thursday, September 10, 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-1S/17/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1021200133
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Tóth

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:1021200133.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lucie Tóth a členov senátu

Mgr. Milady Artnerovej a JUDr. Martina Hraboša, v právnej veci žalobcu: H-PROBYT, spol. s r.o., so
sídlom Račianska 153, 831 54 Bratislava, IČO 35 722 924, právne zastúpený advokátskou kanceláriou
CEE Attorneys Lišiak Martinák s. r. o., so sídlom Štefánikova 41, 811 04 Bratislava, IČO 50 989 014,
proti žalovanému: Pamiatkový úrad Slovenskej republiky, so sídlom Cesta na Červený most 6, 814 06
Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PUSR-2020/18704-3/88722/68/NEM
zo dňa 30.11.2020, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd z r u š u j e rozhodnutie žalovaného č. PUSR-2020/18704-3/88722/68/NEM zo dňa

30.11.2020 a rozhodnutie Krajského pamiatkového úradu Bratislava č. KPUBA-2020/6032-04/59 683/
MIC zo dňa 28.07.2020 a vec v r a c i a orgánu verejnej správy prvého stupňa ďalšie konanie.

II. Správny súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Krajský pamiatkový úrad (ďalej len „KPÚ“) Bratislava rozhodnutím č. KPUBA-2020/6032-04/59 683/

MIC zo dňa 28.07.2020 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) uznal žalobcu zodpovedným za iný
správny delikt podľa ustanovenia § 43 ods. 1, v nadväznosti na § 42 ods. 1 písm. h) zák. č. 49/2002
Z. z. o ochrane pamiatkového fondu v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej len „pamiatkový
zákon“), ktorého sa dopustil tým, že: „bez súhlasu Krajského pamiatkového úradu Bratislava vymenil
existujúcu vstupnú bránu za novú – kovovú bránu, ktorá nie je vhodným dotvorením uličnej fasády
domu s klasicistickou úpravou, keďže brána predstavuje tzv. „podnikateľské baroko“ a nemá historické
opodstatnenie, ani nie je riešená v konkrétnom historickom slohu v nadväznosti na zachované historické

riešenie uličnej fasády, pričom materiálové riešenie brány (kovová brána s nadsvetlíkom z lexanu),
taktiež nie je v súlade s riešením historických brán domov v danej lokalite, čím naplnil skutkovú podstatu
podľa § 43 ods. 1 v nadväznosti na § 42 ods. 1písm. h) pamiatkového zákona, ktorého správneho deliktu
sa dopustí tá právnická osoba, ktorá uskutočňuje stavbu, stavebnú zmenu alebo udržiavacie práce na
nehnuteľnosti, ktorá nie je kultúrnou pamiatkou, ak sa nachádza v pamiatkovom území alebo ochrannom
pásme, bez právoplatného rozhodnutia alebo bez záväzného stanoviska krajského pamiatkového úradu
alebo nedodržiava podmienky určené v tomto rozhodnutí alebo v záväznom stanovisku.“ Za tento iný

správny delikt bola žalobcovi uložená pokuta v zmysle § 43 ods. 2 písm. b) pamiatkového zákona vo
výške X XXX,- eur.2. Prvostupňový orgán pri ustálení skutkového stavu vychádzal z výsledkov obhliadky budovy so
súpisným číslom XXX, na adrese A. X B. C. (ďalej len „Bytový dom“), uskutočnenej dňa 15.01.2019, pri
ktorej bolo zistené, že na budove bola vykonaná stavebná úprava vstupného otvoru bez súhlasu KPÚ

nekoncepčným (asymetrickým) rozšírením jeho spodnej časti na jednej strane, a to do výšky cca. 2/3
vstupnéhootvoru,pričomtotorozšíreniespodnejčastijevhornejčastiskosené–ukončené.Nepovolená
úprava vstupného otvoru pokračuje v podbrání ďalším nepovoleným osekaním múrov. Zároveň bola
existujúca vstupná brána bez súhlasu KPÚ vymenená za novú – kovovú bránu.

3. KPÚ poukázal, že po dopyte, týkajúcom sa chystanej úpravy vstupnej brány, písomne usmernil
spoluvlastníka Bytového domu - pána D. E. F., G. – na nevyhnutnosť stanoviska KPÚ pred vykonaním
úprav. Fasáda a brána Bytového domu sú v podielovom spoluvlastníctve vlastníkov bytov a nebytových
priestorov.

4. Výzvou na poskytnutie súčinnosti zo dňa 24.06.2019 požiadal KPÚ žalobcu o ozrejmenie podstatných

skutočností, najmä či boli úpravy uličnej fasády (vstupný otvor a brána) predmetom schôdze vlastníkov
bytov a nebytových priestorov, pretože predložená zápisnica z 30.03.2017 sa týkala len schválenia
vypracovania statického posudku na rozšírenie vstupu a podbránia; prvostupňový orgán tiež žiadal o
predloženie zápisnice zo schôdze, na ktorej boli schválené konkrétne úpravy vstupného otvoru, brány
a výmeny výplne vstupného otvoru za účelom zistenia, ktorí z vlastníkov hlasovali za vykonanie úprav,

kto podpísal zmluvu so stavebnou spoločnosťou.

5. Žalobca dňa 04.09.2019 predložil Oznámenie o výsledku písomného hlasovania vlastníkov bytov
a nebytových priestorov v Bytovom dome zo dňa 30.08.2019, v ktorom vlastníci bytov a nebytových
priestorov vyjadrili dodatočne svoj súhlas s výmenou brány objednanej v roku 2017. Zároveň predložil

aj Zmluvu o výkone správy Bytového domu uzatvorenej 26.02.2002.

6. Ústneho pojednávania dňa 11.12.2019 sa zúčastnil zamestnanec žalobcu a dvaja vlastníci bytov,
resp. nebytových priestorov v Bytovom dome, pán E. F. a pán D. D., pričom zamestnanec žalobcu
zotrval na tom, že správca žiadne úpravy nevykonával bez súhlasu vlastníkov domu. Na základe

emailovej komunikácie s vlastníkmi bola vykonaná úprava z dôvodu riešenia jednak dopravnej situácie,
poškodzovania áut vlastníkov aj samotnej brány a priestoru podbránia. Žalobca tvrdil, že toto riešenie
bolo predkonzultované s p. H. D. z KPÚ a zástupcom vlastníkov, pričom na finálne riešenie nebolo
vydané rozhodnutie KPÚ. Práce na nehnuteľnosti boli vykonané na jeseň v roku 2018 (doložená
objednávka na vyhotovenie novej brány bola vystavená dňa 11.09.2017). Úpravy objednali vlastníci v

zastúpení správcom.

7. Spoluvlastník p. F. sa vyjadril, že požiadavka bola od majiteľov vozidiel, prerokovalo sa to na schôdzi
začiatkom roka 2017, na ktorej bolo zúčastnených cca 18 vlastníkov, schválil sa statický posudok
rozšírenia podbránia s následnou výmenou poškodenej brány, ktorá bola plastová. Na požiadanie KPÚ

o súhlas s rozšírením podbránia a výmeny brány sa dodatočne ex post zrealizovalo písomné hlasovanie
všetkých vlastníkov v roku 2019, kde z 24 vlastníkov súhlasilo s rozšírením podbránia a výmenou novej
brány 23 vlastníkov, nevyjadril sa vlastník p. D..

8. Spoluvlastník p. D. uviedol, že predchádzajúce brány (plechová, plastová) neboli historické a nespĺňali

požiadavky na funkčnosť, boli permanentne poškodzované, a preto považoval novú bránu riešenú ako
novotvar za ideálnu, lebo spĺňa požiadavky na funkčnosť, údržbu a záťaž, odoláva vandalizmu (sprejeri,
lepenie plagátov), pričom je osadená do hĺbky portálu, čiže nie je v líci fasády natoľko vnímateľná. Z
hľadiska komplexnosti posudzovania v rámci A. ulice táto brána nepredstavuje podstatný problém, celá
fasáda je opravená a navyše brána je stále otvorená.

9.KPÚdospelnazákladeobsahuspisukzáveru,žežalobcavychádzalzvyjadreniajednéhozvlastníkov
bytovanebytovýchpriestorovvdomeavykonalvýmenubránybezprávoplatnéhorozhodnutiaalebobez
záväzného stanoviska príslušného KPÚ, pričom stavebné úpravy vykonal žalobca ako správca budovy
bez predchádzajúceho riadneho súhlasu vlastníkov bytov a nebytových priestorov.

10. Zo zápisnice zo schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov A. X konanej dňa 30.03.2017
vyplývalo len to, že vlastníci Bytového domu schválili vypracovanie statického posudku k rozšíreniu
podbránia a vstupu v sume XXX Eur, zároveň schválili p. I. ako zástupcu, ktorý osloveným firmámozrejmí požiadavky vlastníkov v predmetnej veci. Ani z predloženej Zmluvy o dielo zo dňa 11.09.2017
uzatvorenej so spoločnosťou MSploty s.r.o., G. C. XX, XXX XX J. K., IČO: 50 210 858 (ďalej len
„MSploty“) a objednávky nevyplýva, že by bol žalobca splnomocnený vlastníkmi na jej uzatvorenie a

podľa názoru prvostupňového orgánu mu takéto oprávnenie nevyplývalo ani zo zák. č. 182/1993 Z.
z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej len „zákon
o vlastníctve bytov“) ani zo Zmluvy o výkone správy č. L./XXXXXXX/XXXX zo dňa 26.02.2002. KPÚ
mal za to, že výmena brány nespadá ani pod ustanovenie článku II., bod 2.2 písm. a/ údržba a oprava
spoločnýchčastíaspoločnýchzariadenípodľapožiadavieknadpolovičnejväčšinyvlastníkov,anipodiné

oprávnenia správcu v tomto článku, skôr sa javí, že ide o ďalšiu neštandardnú službu (posledná odrážka
v písm. b/ tohto ustanovenia), ktorú poskytuje správca na základe osobitnej dohody. Je preto evidentné,
že vlastníci neodsúhlasili výmenu brány, odsúhlasili len zadanie vyhotovenia statického posudku, pričom
až od tohto záviselo, či vôbec bude možné bránu vymeniť. Z povahy veci vyplýva, že vlastníci bytov a
nebytových priestorov ani nemohli na tejto schôdzi schváliť výmenu brány. Žalobca ako správca preto
prekročil svoju právomoc. Dodatočné schválenie úprav vlastníkmi bytov a nebytových priestorov na

schôdzi nemá vplyv na zánik deliktuálnej zodpovednosti žalobcu.

11. Keďže zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení účinnom v rozhodnom
čase (ďalej len „Správny poriadok“) ani pamiatkový zákon neupravujú žiadnym spôsobom dodatočné
schválenie protiprávneho úkonu, KPÚ prostredníctvom analógie legis a analógie iuris skúmal, či

nemohla zaniknúť zodpovednosť žalobcu za iný správny delikt na základe využitia trestného práva,
a to prostredníctvom inštitútu súhlasu poškodeného. O súhlas poškodeného v zmysle § 29 ods. 2 zák.
č. 300/2005 Z. z., Trestného zákona v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný zákon“) nejde,
ak nebol daný vopred, nebol vážny, dobrovoľný alebo ak v súvislosti s ním bol spáchaný iný trestný
čin. Podmienka vopred daného súhlasu nebola splnená, keďže z výpovedí na ústnom pojednávaní zo

dňa 11.12.2019, ako aj z oznámenia o výsledku písomného hlasovania zo dňa 30.08.2019, ktoré sa
uskutočnilo v termíne od 27.08.2019 do 29.08.2019, vyplynulo, že súhlas vlastníkov bytov a nebytových
priestorov bol daný až po výmene brány.

12. Vo vzťahu k výške uloženej pokuty správny orgán za poľahčujúce okolnosti považoval to, že Bytový

dom je jeden z mála domov na A. ulici, ktorý si zachoval svoj charakter a nie je polepený reklamami a
billboardmi, ako aj na tú skutočnosť, že žalobca a vlastníci bytov a nebytových priestorov začali s úradom
komunikovaťaprejaviliurčitúaktivitusmerujúcuknáprave.KPÚuloženiepokutyzohľadňovalajvzmysle
individuálnej a generálnej prevencie, t. j. v tom zmysle, aby pokuta pôsobila voči spoločnosti tak, aby
sa táto v budúcnosti obdobného porušenia pamiatkového zákona nedopustila (individuálna prevencia),

pričom aby pokuta pôsobila aj voči iným subjektom, aby sa tieto obdobného porušenia pamiatkového
zákonanedopustili(generálnaprevencia).KPÚpoukázal,žeA.ulicajezhľadiskaochranypamiatkového
fondu problematická a nejednotná, avšak k tomuto neželanému stavu dochádza predovšetkým preto, že
vlastníci budov postupujú pri úpravách veľmi často bez súhlasu, resp. aj bez vedomia KPÚ a spôsobom,
ktorý nie je vhodný z pamiatkového hľadiska a ktorý dokonca nekorešponduje ani s úpravou iných

nehnuteľností v tejto oblasti. Kritérium generálnej a individuálnej prevencie považoval KPÚ v tomto
kontexte za obzvlášť významné, ktoré bolo potrebné zohľadniť. KPÚ zdôraznil, že je povinný pokutu
uložiť v primeranom rozsahu najmä v tom zmysle, aby výška pokuty mala predovšetkým výchovný a
nie likvidačný účinok. V intenciách uvedeného uložil pokutu žalobcovi vo výške X XXX,- eur (zmluvná
cena novej brány).

13. Žalovaný rozhodnutím č. PUSR-2020/18704-3/88722/68/NEM zo dňa 30.11.2020 (ďalej len
„napadnuté rozhodnutie“) odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.

14. Žalovaný (nad rámec dôvodov uvedených v prvostupňovom rozhodnutí) poukázal na § 44 ods. 1

pamiatkového zákona, v zmysle ktorého povinnosti vlastníka ustanovené pamiatkovým zákonom má aj
správca alebo iný držiteľ kultúrnej pamiatky. Náklady spojené so základnou ochranou uhrádza vtedy,
ak mu táto povinnosť vyplynie z právneho vzťahu. Každý vlastník nehnuteľnosti v pamiatkovom území
je povinný pri akejkoľvek úprave vyžiadať si pred začatím samotných prác rozhodnutie o prípustnosti
zámeru úpravy od príslušného KPÚ. Vyššie uvedené platí aj v prípade, ak sa vlastník v správnom

konaní nechá zastupovať, či už na základe dohody o plnomocenstve, alebo na základe zákonného
zastupovania, v tomto prípade podľa § 9 ods. 7 zákona o vlastníctve bytov. Konania či opomenutia
konania zakladajúceho skutkovú podstatu iného správneho deliktu na úseku ochrany pamiatkového
fondu sa nemusí dopustiť len vlastník, ale aj tretia osoba, čo je vyjadrené aj formuláciou skutkovýchpodstát priestupkov a iných správnych deliktov, ktoré zakladajú zodpovednosť pre všeobecný subjekt, čo
je v pamiatkovom zákone vyjadrené nasledovne: „priestupku na úseku ochrany pamiatkového fondu sa
dopustí ten, kto ...“ Z vykonaného dokazovania a z obsahu spisovej dokumentácie jednoznačne vyplýva,

ževlastnícibytovanebytovýchpriestorovpredmetnejnehnuteľnostineodsúhlasilivýmenubrányvopred,
odsúhlasili len zadanie vyhotovenia statického posudku, pričom až od tohto kroku záviselo, či vôbec
bude možné bránu vymeniť. Preto nemožno dospieť k inému záveru ako k tomu, že žalobca nekonal pri
výmene brány v mene a na účet vlastníkov bytov a nebytových priestorov predmetnej nehnuteľnosti, ale
svojím konaním sám naplnil skutkovú podstatu správneho deliktu, ktorý sa mu kladie za vinu. Žalobca

ako právnická osoba, ktorej predmetom podnikania je správa bytového fondu, musí pri výkone svojej
činnosti postupovať s odbornou starostlivosťou a dbať na ochranu práv vlastníkov bytov a nebytových
priestorov. Pri výkone svojej činnosti musí postupovať podľa zmluvy o výkone správy a v súlade so
zákonom o vlastníctve bytov, z ktorého § 14b ods. 1 písm. m) je jednoznačne zrejmé, že vlastníci bytov a
nebytových priestorov v dome prijímajú rozhodnutia nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov
bytov a nebytových priestorov v dome, ak hlasujú o súhlase s úpravou bytu alebo nebytového priestoru,

ktorou vlastník bytu a nebytového priestoru v dome mení vzhľad domu a zasahuje do spoločných častí
domu. Z dikcie zákona je zrejmé, že takéto rozhodnutia sa prijímajú vopred na schôdzi vlastníkov bytov
a nebytových priestorov hlasovaním nadpolovičnej väčšiny, a nie emailovou komunikáciou.

15. K tvrdeniam žalobcu ohľadne skutočností, že charakter predchádzajúcej brány takisto

nekorešpondoval s historickým odkazom predmetnej nehnuteľnosti, pričom výmenou brány nebola
spôsobená škoda na pamiatkových hodnotách, žalovaný uviedol, že nie je možné zo strany žalobcu
ako laika, relevantne posúdiť požadované nedovolené úpravy a ich dopad na predmetnú nehnuteľnosť
a prostredie Pamiatkovej zóny C. – M. D. A.. Správne orgány na úseku ochrany pamiatkového
fondu sú orgánmi špecializovanej štátnej správy. Štátni zamestnanci, vykonávajúci štátnu službu na

týchto správnych orgánoch, majú potrebné vysokoškolské vzdelanie v odboroch ako je architektúra
a história umenia, ako aj v iných príbuzných odboroch. Je nepochybné, že ochrana pamiatkového
fondu je osobitná vedná disciplína, ktorá vyžaduje obsiahle znalosti v uvedených odboroch. Žalovaný z
uvedených dôvodov vyhodnotil námietky žalobcu ako irelevantné pre rozhodnutie vo veci samej.

16. Výšku uloženej pokuty považoval žalovaný za dostatočne zdôvodnenú, pričom správna úvaha
prvostupňového orgánu nevybočila zo zákonného rámca. Výška pokuty zodpovedala správnej praxi,
bola uložená v dolnej sadzbe a bola odôvodnená cenou novej brány.

II.

Žaloba a podstatné zhrnutie argumentov žalobcu

17. Žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 03.02.2021 sa žalobca domáhal
zrušenia napadnutého a prvostupňového rozhodnutia z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia,
nepreskúmateľnosti pre nedostatočné a zmätočné odôvodnenie záverov o naplnení skutkovej podstaty

správneho deliktu a nesprávne vyhodnotenie obsahu administratívneho spisu, z ktorého nevyplýva, že
by žalobca naplnil skutkovú podstatu správneho deliktu.

18. Žalobca zdôraznil, že samotná výmena brány bola iniciovaná vlastníkmi bytov a nebytových
priestorov v bytovom dome, ktorých trápil dlhodobo zlý technický stav existujúcej plastovej brány.

Vzhľadom na túto iniciatívu dňa 31.07.2017 kontaktoval jeden z vlastníkov pán F., zamestnanca KPÚ H.
G. D. s návrhom výmeny brány Bytového domu. Žalobca ako správca Bytového domu spolupracoval v
tomto procese s vlastníkmi bytov a nebytových priestorov a ako ich zástupca konal v ich mene voči tretím
osobám, pričom na základe komunikácie pána F. so zamestnancom KPÚ mal za to, že KPÚ vykonanie
stavebných úprav schválil.

19. Samotná výmena brány bola vykonaná spoločnosťou MSploty na základe zmluvy o dielo zo dňa
11.09.2017 (ďalej len „Zmluva o dielo“), ktorú uzatvorili so spoločnosťou vlastníci bytov a nebytových
priestorov v bytovom dome v zastúpení žalobcom ako správcom bytového domu. K výmene brány a
uzatvoreniu Zmluvy o dielo došlo na žiadosť vlastníkov bytov a nebytových priestorov, pričom vlastníci

túto výmenu brány schválili (konvalidovali), čo potvrdzuje hlasovacia listina zo dňa 28.08.2019 kde 23
z 24 vlastníkov schválilo výmenu brány.20. S poukazom na § 44 ods. 1 a 2 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom
poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Stavebný zákon“) žalobca dôvodil,
že stavbu a jej zmenu môže uskutočňovať len právnická osoba alebo fyzická osoba oprávnená na

vykonávanie stavebných prác podľa osobitných predpisov. Pamiatkový zákon nedefinuje čo sa rozumie
uskutočňovaním stavby, stavebných prác alebo udržiavacích prác, avšak vzhľadom na ustanovenia
Stavebného zákona, zoznam odporúčaných označení voľných živností, všeobecný význam slovného
spojenia „uskutočňovanie stavby“ a prax v oblasti stavebníctva, je možné uskutočňovanie stavieb,
stavebných prác alebo udržiavacích prác definovať ako výkon prác spojený s ich zhotovením. Stavbu,

stavebné práce alebo udržiavacie práce tak uskutočňuje osoba, ktorá reálne vykonáva činnosti potrebné
na ich dokončenie. Objektívna stránka prejednávaného správneho deliktu spočívala vo výkone prác
spojenýchsozhotovenímstavby,stavebnejúpravyaleboudržiavacíchprác,bezpríslušnéhostanoviska.
Žalobca nijakým spôsobom nevykonával práce spojené s fyzickou výmenou brány Bytového domu, a
teda ani neuskutočňoval jej výmenu, a preto nenaplnil objektívnu stránku skutkovej podstaty správneho
deliktu. Žalobca bol iba zástupcom objednávateľa výmeny brány, ktorým boli vlastníci Bytového domu,

pričom výmena bola vykonávaná zhotoviteľom diela.

21. Žalobca poukázal, že ako správca Bytového domu podľa zákona o vlastníctve bytov koná
vždy iba ako zástupca vlastníkov, v ich mene a na ich účet, a je teda zrejmé, že aj keby sa
uskutočňovaním stavby, stavebných prác alebo udržiavacích prác myslelo objednávanie týchto prác,

žalobca nebol objednávateľom a nemohol naplniť objektívnu stránku skutkovej podstaty správneho
deliktu. Z hmotnoprávnych úkonov vznikajú záväzky vlastníkom bytov a nebytových priestorov a nie
samotnému správcovi Bytového domu. Oprávnenie konať vo vlastnom mene a na účet vlastníkov podľa
druhej vety § 9 ods. 7 zákona o vlastníctve bytov predstavuje iba procesné splnomocnenie sui generis,
avšak neumožňuje, aby príslušné súdy alebo orgány verejnej moci v týchto veciach rozhodnutím ukladali

povinnosti priamo správcovi bytového domu. Žalobca pri výmene existujúcej brány konal v mene a
na účet vlastníkov bytov a nebytových priestorov Bytového domu v súlade so zákonom o vlastníctve
bytov a iba obstarával službu spojenú s výmenou brány pre vlastníkov bytov a nebytových priestorov;
toto reflektuje aj znenie zmluvy o dielo. Žalobca nemohol naplniť skutkovú podstatu deliktu svojim
zastupovaním vlastníkov bytov a nebytových priestorov pri uzatváraní zmluvy o dielo.

22. Pokiaľ mal žalovaný za to, že žalobca nekonal pri obstarávaní výmeny brány v súlade so zmluvou
o výkone správy a zákonom o vlastníctve bytov, toto posúdenie nemá žiaden význam pre posúdenie
zodpovednosti žalobcu za správny delikt, navyše ani neprináleží žalovanému, keďže ide o výklad
súkromnoprávnych úkonov patriacich do právomoci súdu. Vlastníci jednoznačne vyjadrili vôľu vymeniť

bránu Bytového domu, čo preukazuje predložená Hlasovacia listina zo dňa 28.08.2019 a zmluva o dielo.
Žalobca konal pri výmene brány v súlade s pokynmi vlastníkov bytov a nebytových priestorov v Bytovom
dome. Žalovaný navyše nijako nevysvetlil, prečo by prípadné konanie v rozpore so zmluvou o výkone
správyazákonomovlastníctvebytovmalozakladaťprávnyvzťahžalobcukuskutočneniuvýmenybrány,
ktorá je súčasťou Bytového domu a bola dodávaná treťou osobou. Právne závery žalovaného sú úplne

arbitrárne a nepodložené.

23. Vo vzťahu k § 44 ods. 1 pamiatkového zákona žalobca dôvodil, že správcom sa v danom ustanovení
mázjavnenamysliibaosobasoprávnenímnanakladaniesnehnuteľnosťouakojejdržiteľ(napr.správca
konkurznej podstaty, Slovenský pozemkový fond a pod.), nie akýkoľvek správca. Žalobca nemá zo

svojho postavenia oprávnenie na nakladanie s Bytovým domom a koná vždy iba ako zástupca vlastníkov
bytov a nebytových priestorov v Bytovom dome.

24. Žalobca tiež namietal zmätočnosť výroku napadnutého rozhodnutia, keď žalovaný považoval za
vhodné označiť vzhľad brány Bytového dom pojmom „podnikateľské baroko“. Tento pojem nie je

odbornýmpojmompoužívanýmnaoznačenieakéhokoľvekarchitektonickéhoslohuabežnesapovažuje
za pejoratívne označenie. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol svoju definíciu „podnikateľského
baroka“, avšak ňou v zásade iba vysvetlil, v čom spočíva pejoratívnosť daného pojmu (štýlová
nejednotnosť a bezradnosť, lacná realizácia zdanlivo pôsobiaca luxusne). Ak má ísť skutočne o odborný
pojem s jasnou definíciou, mal žalovaný uviesť aj odkaz na odbornú literatúru, z ktorej vychádzal.

Správna identifikácia konania, ktorým sa mal žalobca dopustiť správneho deliktu je pritom základom
pre rozhodnutie o vine za tento delikt, keďže bez riadneho opisu tohto konania nie je možná ani účinná
obrana. Použitie pojmu „podnikateľské baroko“ na opis štýlu brány vo výrokovej časti napadnutéhorozhodnutia spôsobila, že žalobca nemohol vedieť v čom konkrétne spočívala nevhodnosť novej brány
a čím narušila charakter pamiatkovej zóny.

25. Podľa žalobcu bolo potrebné brať na zreteľ účel pamiatkového zákona, ktorým je predovšetkým
ochrana pamiatkových hodnôt. Na A. ulici sa podľa Zásad ochrany M. C. (ďalej ako „Zásady“)
nenachádza ani jedna národná kultúrna pamiatka. Rovnako Bytový dom nie je národnou kultúrnou
pamiatkou, je iba objektom – stavbou – v pamiatkovej zóne. Priestor A. ulice je charakteristický širokým
diapazónom rôznych technických riešení aplikovaných na objekty, ktoré sú z hľadiska pamiatkového

zákona na rovnakej úrovni právnej ochrany – ide o nehnuteľnosti v pamiatkovej zóne. Tieto objekty sú
prakticky neustále predmetom stavebných úprav rôzneho charakteru, pri ktorých nezriedka dochádza
k výmene brán, dverí či okien. Pamiatková zóna nie je (na rozdiel od pamiatkovej rezervácie) územím
s uceleným historickým sídelným usporiadaním, ani veľkou koncentráciou nehnuteľných národných
kultúrnych pamiatok. Hoci žalovaný uviedol, že Bytový dom je v Zásadách zaradený do kategórie
stavieb s pamiatkovými hodnotami, tento pojem pamiatkový zákon nepozná. Použiť toto pomocné

označenie, ktoré nemá oporu v žiadnom všeobecne záväznom právnom predpise, ako argument pre
sankcionovanie žalobca považoval za neprípustné. Bytový dom, resp. jeho brána sa nenachádza v
žiadnom z chránených pohľadov ani priehľadov, definovaných Zásadami. Predpokladom definovania
priehľadu je záujem na priehľade na C. hrad (Zásady, s. 79), nie pohľade na jednotlivé objekty. Výmena
brány mala čisto utilitárny charakter. Pre realizáciu brány bola zvolená pevnejšia alternatíva, aj vzhľadom

na záujem na zvýšení bezpečnosti. Z hľadiska existencie údajných pamiatkových hodnôt nedošlo
k akémukoľvek narušeniu, keďže nepôvodná a poškodená brána, ktorá bola vymenená, takisto nie
plne korešpondovala s historickým odkazom. Výmena brány, sa vo vecnej rovine v ničom neprieči
požiadavkám pre sektor A. (Zásady, s. 167-168) ani požiadavkám pre oblasť A (Zásady, s. 127-130)
a nemohla spôsobiť žiadnu škodu na pamiatkových hodnotách. Žalovaný ani neuviedol, aké zníženie

pamiatkovej hodnoty mohlo nastať výmenou nepôvodnej brány za novú. Žalovaný k posúdeniu veci
pristúpil formalisticky nesnažiac sa zabezpečovať ochranu pamiatkových hodnôt. Skutočnosť, že pohľad
na Bytový dom nie je v zmysle Zásad nijak chránený, nová brána sa neprieči požiadavkám pre sektor
A. a oblasť A v zmysle Zásad a výmenou starej, poškodenej a nepôvodnej brány za novú došlo
k objektívnemu zlepšeniu stavu Bytového domu, sú jednoznačne dôvodmi, na ktoré mal žalovaný

prihliadať podľa § 43 ods. 5 pamiatkového zákona pri určovaní výšky pokuty. Žalovaný sa výslovne
odmietol zaoberať predloženými argumentami žalobcu s odôvodnením, že má ísť iba o laické a
neodborné názory, ktoré posudzujú výhradne odborní zamestnanci žalovaného. Žalobca zdôraznil, že
za účelom formulácie svojich argumentov spolupracoval aj s odborníkmi v oblasti ochrany pamiatok s
dlhoročnými skúsenosťami v tejto oblasti; nie je možné aby sa akýkoľvek orgán verejnej moci odmietol

vysporiadať s procesnou obranou založenou na výklade právnych noriem s odkazom na údajnú laickosť
prezentovaných názorov. Ak mal žalovaný za to, že predložené názory neboli relevantné, bol povinný
sa s nimi riadne vysporiadať predložením vecných argumentov svedčiacich o ich opaku.

26. Žalovaný tiež odmietol zaoberať sa argumentami žalobcu o zjavnom nevzniknutí škody pri

posudzovaní závažnosti konania s odôvodnením, že vznik škody nie je súčasťou skutkovej podstaty
správneho deliktu. Žalovaný však už prihliadal na údajnú škodu spôsobenú výmenou brány ako
prostriedku na určenie výšky pokuty. Škoda bola pritom chápaná ako cena novej brány a nie náklady
na vrátenie do pôvodného stavu, ako to uvádza § 43 ods. 5 pamiatkového zákona. Je pritom zrejmé, že
výmena súčasnej brány za pôvodnú plastovú bránu by bolo realizovateľná za zlomok ceny novej brány.

Neobstojí ani argument žalovaného, že pokuta bola uložená, s ohľadom na výšku ním zistenej údajnej
škody, na dolnej hranici sadzby, pamiatkový zákon totiž neukladá žalovanému povinnosť uloženia
pokuty najmenej vo výške zistenej škody; spôsobenie škody navyše nie je súčasťou skutkovej podstaty
prejednávaného správneho deliktu. Dolnou hranicou sadzby pokuty pre správny delikt kladený za vinu
žalobcovi je suma 200,- eur. Napadnuté rozhodnutie je v časti výšky pokuty neodôvodnené a nemá

oporu v ustanoveniach pamiatkového zákona.

III.
Vyjadrenie žalovaného

27. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 22.03.2021, pričom zotrval na dôvodoch uvedených
v napadnutom rozhodnutí, ktoré považoval za zákonné a vecne správne, pričom navrhol žalobu ako
nedôvodnú zamietnuť.28. Žalovaný poukázal, že v zmysle komunikácie jedného z vlastníkov (p. F.) s p. D. (bývalým
zamestnancom KPÚ) sa jednalo o metodické usmernenie poskytnuté zamestnancom KPÚ, nie
o schválenie výmeny brány. Zo strany vlastníkov nebola podaná žiadosť o vydanie rozhodnutia o zámere

úpravy nehnuteľnosti v pamiatkovom území, a teda KPÚ ani nemohol takúto úpravu - výmenu brány
schváliť. Z emailovej komunikácie jednoznačne vyplýva, že zamestnanec usmernil p. F., že musí byť
podaná oficiálna žiadosť a zároveň mu vysvetlil, aká úprava brány by bola akceptovateľná a v súlade
s hodnotami chránenými pamiatkovým zákonom.

29. Výklad žalobcu, že správneho deliktu o aký sa jedná v prejednávanej veci sa môže dopustiť len
stavebník, žalovaný považoval za zužujúci a rozporný s účelom zákonnej úpravy. Cieľom zákonodarcu
nebolo postihnúť osobu, ktorá uskutočňuje stavbu fyzicky; pokiaľ by to tak bolo, v pamiatkovom
zákone by bol odkaz na Stavebný zákon. Zo skutkovej podstaty uvedenej v § 42 ods. 1 písm. h)
pamiatkového zákona je zrejmé, že ide o subjekt z pohľadu teórie všeobecný a nie špeciálny. Použitou
formuláciou chcel zákonodarca vytvoriť právny rámec na to, aby podľa tohto ustanovenia mohol

postihnúť kohokoľvek, kto bez právoplatného rozhodnutia alebo záväzného stanoviska alebo v rozpore
s ním vykonáva, prípadne zadáva stavebné práce. Či práce aj fakticky robí alebo si na ich výkon niekoho
najme, už nie je pre správny orgán rozhodujúce.

30. Pokiaľ ide o skutočnosť, že žalobca vykonával na základe zmluvy o výkone správy správu

Bytového domu, táto skutočnosť nebola sporná. Nemožno sa ale stotožniť s tým, že vlastníci bytov
a nebytových priestorov jednoznačne vyjadrili vôľu vymeniť bránu, čo preukázali zápisnicou z 28. 08.
2019 vyhotovenou až po výmene brány. Neschválili teda nielen výmenu brány, ale ani jej konkrétne
vyhotovenie. Akým spôsobom prebehol výber zhotoviteľa brány takisto žalovanému nebolo zrejmé.

31. Žalovaný poukázal na obsah zmluvy o výkone správy z ktorého vyplývalo, že výmena brány by mohla
spadať pod čl. II, ods. 2, písm. a), na čo by bola potrebná požiadavka nadpolovičnej väčšiny vlastníkov
alebopodďalšieneštandardnéslužby,ktoréžalobcavykonávanazákladeosobitnejdohodysvlastníkmi.
Z vykonaného dokazovania bolo zrejmé, že správca v čase zadania objednávky, ani podpisu zmluvy o
dielo a vlastnej stavebnej činnosti nedisponoval požiadavkou súhlasu nadpolovičnej väčšiny vlastníkov,

ani osobitnou dohodou, a preto nemožno postihovať vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome,
keďže títo sa žiadneho protiprávneho konania nedopustili. Zodpovedným za iný správny delikt podľa §
43 ods. 1 v spojitosti s § 42 ods. 1 písm. h) pamiatkového zákona môže byť aj iná osoba ako vlastník,
napríklad vtedy, ak sa stavebné práce vykonávajú nielen bez vedomia či súhlasu správneho orgánu, ale
aj bez súhlasu, či v rozpore so súhlasom vlastníka.

32. Z odôvodnenia napadnutého ako aj prvostupňového rozhodnutia je zrejmé, že žalobca bol postihnutý
za individuálny správny delikt, lebo zo systematiky pamiatkového zákona vyplýva, že iného správneho
deliktu sa dopustí tá fyzická osoba - podnikateľ alebo právnická osoba, ktorá naplní niektorú zo
skutkových podstát uvedenú v § 42 ods. 1 pamiatkového zákona. Z výrokovej časti ako aj z odôvodnení

rozhodnutí vyplýva, že žalobca bol postihnutý za iný správny delikt podľa § 43 ods. 1 v spojitosti s § 42
ods. 1 písm. h) pamiatkového zákona. Žalovaný poukázal, že na naplnenie objektívnej stránky skutkovej
podstaty prejednávaného správneho deliktu stačí, ak osoba zodpovedná za iný správny delikt uskutoční
stavbu, stavebnú zmenu alebo udržiavacie práce na nehnuteľnosti, ktorá nie je kultúrnou pamiatkou,
ak sa nachádza v pamiatkovom území alebo ochrannom pásme, bez právoplatného rozhodnutia alebo

bez záväzného stanoviska krajského pamiatkového úradu alebo nedodržiava podmienky určené v tomto
rozhodnutí alebo v záväznom stanovisku, pričom na vznik zodpovednosti za delikt nie je potrebné, aby
súčasne táto úprava bola z pamiatkového pohľadu nevhodná. Závažnosť spáchaného deliktu nebola
nepatrná, naopak, výmena brány bola vykonaná bez podania žiadosti správnemu orgánu a v priamom
rozpore s metodickým pokynom zamestnanca. Aj skutočnosť, že s KPÚ v tejto fáze komunikoval len

jeden z vlastníkov p. F. svedčí o tom, že medzi vlastníkmi v čase vykonania prác nebola zhoda a
nebol daný ani pokyn správcovi. Vlastníci, ako aj žalobca považovali za potrebné na schôdzi schváliť
vyhotovenie statického posudku, ale zhotovenie brány, jej vizuálne vyhotovenie a cenu neodsúhlasil nik.

33. Vo vzťahu k námietke žalobcu, že podľa Zásad sa Bytový dom nenachádza ani v jednom z

chránených pohľadov ani priehľadov, žalovaný zdôraznil, že uvedené nie je jediné, čo podľa Zásad
podlieha ochrane podľa pamiatkového zákona, keďže v zmysle Zásad je potrebné zachovať, udržiavať a
regenerovať historický pôdorys pamiatkovej zóny tvorený historickou uličnou sieťou a ňou vymedzenými
stavebnými blokmi, stavebnými objektmi v jednotlivých sektoroch, zachovať historickú pôdorysnúschému a pri obnove narušených urbanistických priestorov vychádzať z pôvodných urbanistických
štruktúr; jednou z požiadaviek je, že v prípade úprav bytových domov nie je možné riešiť čiastkové
zmeny na úkor ich celistvého architektonického výrazu. Výmena brány nerešpektuje architektonický

výraz budovy, keďže budova je v klasicistickom štýle, zatiaľ čo brána obsahuje historizujúce a barokové
prvky

34. K primeranosti výšky uloženej pokuty žalovaný poukázal, že táto bola uložená na dolnej hranici,
keď podľa § 43 ods. 2 písm. b) pamiatkového zákona možno uložiť pokutu od 200,- eur do 400 000,-

eur. Pri výške pokuty správne orgány vychádzali z ceny brány, ktorá bola vymenená bez súhlasu KPÚ,
avšak ďalším podstatným dôvodom bola aj generálna prevencia. Nemožno sa stotožniť s tvrdením
žalobcu, že škodou sa chápu náklady na uvedenie do pôvodného stavu, a teda náklady na navrátenie
pôvodnej plastovej brány. Tým by totiž nedošlo k odstráneniu protiprávneho stavu. Zo strany žalobcu by
bol namieste a v súlade so zákonom taký postup, ktorým by osadil novú bránu v súlade s rozhodnutím
vydaným KPÚ v riadnom správnom konaní a podľa jeho požiadaviek.

IV.
Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

35. Správny súd v Bratislave uvádza, že s odkazom na zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych

súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o správnych súdoch“) sa okrem iného
zriadil aj Správny súd v Bratislave. § 3 ods. 1 Zákona o správnych súdov uvádza, že správne súdy
začnú svoju činnosť 1. júna 2023. § 3 písm. b) Zákona o správnych súdov zároveň uvádza: „ak § 4 ods.
1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy
vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu

v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.“ Predmetná
právna vec tak prešla na Správny súd v Bratislave, bola pridelená senátu 4S a je vedená pod sp. zn.:
BA-1S/17/2021. Na základe dodatku č. 4/2024 k rozvrhu práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2024
účinného od 21.05.2024, senát 4S koná a rozhoduje v zložení: JUDr. Lucia Tóth, Mgr. Milada Artnerová
a JUDr. Martin Hraboš.

36. Správny súd v Bratislave ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal žalobou napadnuté
rozhodnutie, ako aj prvostupňové rozhodnutie, vrátane postupu v administratívnom konaní, a to
v rozsahu žalobných bodov a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná a je nutné napadnuté rozhodnutie,
ako aj prvostupňové rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie, a to z dôvodu podľa §

191 ods. 1 písm. c, d) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení účinnom do 30.06.2023
(ďalej len „SSP“).

37. Podľa § 493e zák. č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení účinnom od 01.07.2023,
konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30.

júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.

38. Správny súd v Bratislave rozhodol a rozsudok verejne vyhlásil na pojednávaní dňa 10.09.2025
nariadeného v súlade s § 107 ods. 1 písm. a) SSP, ktorého sa zúčastnili zástupcovia účastníkov konania.

39. Podľa § 194 ods. 1 SSP, správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie
orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne
konanie.

40. Podľa § 42 ods. 1 písm. h) pamiatkového zákona, priestupku na úseku ochrany pamiatkového fondu

sa dopustí ten, kto uskutočňuje stavbu, stavebnú zmenu alebo udržiavacie práce na nehnuteľnosti,
ktorá nie je kultúrnou pamiatkou, ak sa nachádza v pamiatkovom území alebo ochrannom pásme,
bez právoplatného rozhodnutia alebo bez záväzného stanoviska krajského pamiatkového úradu alebo
nedodržiava podmienky určené v tomto rozhodnutí alebo v záväznom stanovisku.

41. Podľa § 43 ods. 1 pamiatkového zákona, iného správneho deliktu na úseku ochrany pamiatkového
fondu sa dopustí fyzická osoba - podnikateľ alebo právnická osoba, ktorá sa dopustí konania podľa §
42 ods. 1.42. Podľa § 43 ods. 2 písm. b) pamiatkového zákona, krajský pamiatkový úrad uloží právnickej osobe
alebo fyzickej osobe - podnikateľovi pokutu vo výške od 200 eur do 400 000 eur, ak sa dopustí konania
uvedeného v § 42 ods. 1 písm. h) až k).

43. Podľa § 43 ods. 4 pamiatkového zákona, pokutu možno uložiť do troch rokov odo dňa, keď sa o
protiprávnom konaní krajský pamiatkový úrad dozvedel, najneskôr do piatich rokov odo dňa, keď došlo
ku konaniu podľa odseku 1. Uložením pokuty nezaniká povinnosť vykonať opatrenie uložené krajským
pamiatkovým úradom. Ak nedošlo k náprave, pokutu možno uložiť aj opakovane.

44. Podľa § 43 ods. 5 pamiatkového zákona, krajský pamiatkový úrad pri určení výšky pokuty prihliada
na závažnosť konania, závažnosť nepriaznivých zmien kultúrnej pamiatky alebo pamiatkového územia,
význam kultúrnej pamiatky alebo pamiatkového územia, archeologického nálezu alebo archeologického
náleziska, rozsah hroziacej škody alebo spôsobenej škody. Škodu na kultúrnej pamiatke určí pamiatkový
úrad najmenej vo výške oprávnených nákladov na jej vrátenie do pôvodného stavu rekonštrukciou alebo

reštaurovanímpripoužitípôvodnýchmateriálovatechnologickýchpostupov.Pripoškodeníalebozničení
archeologického náleziska sa škoda určí vo výške nákladov na realizáciu archeologického výskumu.

45. Podľa § 44 ods. 4 pamiatkového zákona, na konanie vo veciach ochrany pamiatkového fondu
sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak odsek 5 neustanovuje inak. Ak je v

správnom konaní počet účastníkov konania väčší ako desať, správny orgán môže doručovať písomnosti
účastníkom konania verejnou vyhláškou.

46. Podľa § 47 ods. 2 Správneho poriadku, výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia
právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy

konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí
pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon.

47. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré
skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil

správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s
návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

48. Podľa § 537 ods. 3 Obchodného zákonníka v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej len „Obchodný
zákonník“), pri vykonávaní diela postupuje zhotoviteľ samostatne a nie je pri určení spôsobu vykonania

diela viazaný pokynmi objednávateľa, ibaže sa výslovne zaviazal plniť ich.

49. Podľa § 6 ods. 1 zákona o vlastníctve bytov, správu domu vykonáva spoločenstvo vlastníkov bytov a
nebytových priestorov v dome (ďalej len "spoločenstvo") alebo iná právnická osoba alebo fyzická osoba,
s ktorou vlastníci bytov a nebytových priestorov uzatvoria zmluvu o výkone správy (ďalej len "správca").

Vlastnícibytovanebytovýchpriestorovvdomesúpovinnízabezpečiťsprávudomuspoločenstvomalebo
správcom. Povinnosť správy domu vzniká dňom prvého prevodu vlastníctva bytu alebo nebytového
priestoru v dome.

50. Podľa § 6 ods. 2 zákona o vlastníctve bytov, správa domu je obstarávanie služieb a tovaru, ktorými

správca alebo spoločenstvo zabezpečuje pre vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome
a) prevádzku, údržbu, opravy, rekonštrukciu a modernizáciu spoločných častí domu, spoločných
zariadení domu, priľahlého pozemku a príslušenstva,
b) služby spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru,
c) vedenie účtu domu v banke,

d) vymáhanie škody, nedoplatkov vo fonde prevádzky, údržby a opráv a iných pohľadávok a nárokov,
e) iné činnosti, ktoré bezprostredne súvisia s užívaním domu ako celku jednotlivými vlastníkmi bytov a
nebytových priestorov v dome.

51. Podľa § 8 ods. 5 zákona o vlastníctve bytov, správca zodpovedá vlastníkom bytov a nebytových

priestorovvdomezavšetkyškodyvzniknutévdôsledkuneplneniaalebonedostatočnéhoplneniasvojich
povinností vyplývajúcich z tohto zákona alebo zo zmluvy o výkone správy.52. Podľa § 9 ods. 2 zákona o vlastníctve bytov, právne úkony týkajúce sa domu, spoločných častí
domu a spoločných zariadení domu, príslušenstva a pozemku zaväzujú všetkých vlastníkov bytov a
nebytových priestorov v dome. Správca a spoločenstvo zodpovedajú za záväzky vzniknuté pri výkone

správydomuaždovýškysplatenýchúhradzaplneniaalebodovýškyzostatkufonduprevádzky,údržbya
opráv v príslušnom dome. Ak tieto záväzky nie sú kryté zaplatenými úhradami za plnenia alebo úhradami
preddavkovdofonduprevádzky,údržbyaopráv,vlastníkbytuanebytovéhopriestoruvdomezodpovedá
za záväzky nad rámec zaplatených úhrad za plnenia alebo preddavkov do fondu prevádzky, údržby a
opráv v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu podľa § 5 ods. 1 písm. b).

53. Podľa § 9 ods. 7 zákona o vlastníctve bytov, spoločenstvo a správca sú povinní vykonávať správu
domu samostatne v mene a na účet vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Spoločenstvo
a správca vo vlastnom mene zastupujú a konajú na účet vlastníkov bytov a nebytových priestorov v
dome pred súdom a iným orgánom verejnej moci; toto zastupovanie trvá, ak sa v konaní pred súdom
alebo iným orgánom verejnej moci nepreukáže rozpor záujmov spoločenstva alebo správcu so záujmom

zastupovaných vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome.

54. Trestanie za správne delikty musí podliehať rovnakému režimu ako trestanie za trestné činy a v tomto
zmysle je potrebné vykladať všetky záruky, ktoré sa poskytujú podľa právneho poriadku Slovenskej
republiky obvinenému z trestného činu, čo podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva

z požiadaviek stanovených v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Aj
pri postihu právnických osôb za správne delikty, a to aj na základe pamiatkového zákona, je potrebné
vychádzať z princípov zakotvených v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd, keďže sa jedná o vec správneho trestania v zmysle § 194 SSP. Pamiatkový zákon v § 44 ods.
4 odkazuje na aplikáciu Správneho poriadku, vo vzťahu k správnym deliktom sa tak Správny poriadok

uplatní ako celok.

55. Z jednotlivých ustanovení zákona o vlastníctve bytov vyplýva, že správca koná pri výkone správy
vždy v mene a na účet vlastníkov, právne úkony uzatvára správca vždy na účet vlastníkov, čo znamená,
ženiesprávcajeztakýchtoprávnychúkonovzaviazaný,alesútoprávenímzastúpenívlastníci.Správca

koná vo vlastnom mene jedine pokiaľ zastupuje a koná pred súdom a iným orgánom verejnej moci, ale
aj toto zákonné procesné zastupovanie je vždy na účet vlastníkov.

56. Žalovaný ako ani KPÚ sa nijako nevysporiadali s tým, čo je vlastne podstatou konania správcu
bytového domu ako zástupcu vlastníkov jednotlivých bytov a nebytových priestorov, nezaoberali sa

vymedzením dôsledkov konania žalobcu v mene a na účet vlastníkov na obsah ním dojednaných
záväzkov v tom smere, koho zaväzovali, a následne či žalobca pri úkonoch správy bytového domu
konajúci v mene a na účet vlastníkov skutočne mohol naplniť skutkovú podstatu správneho deliktu. Pre
nepochybné ustálenie subjektu správneho deliktu resp. priestupku (teda osoby, ktorá zodpovedá za
vykonanie stavebných prác bez súhlasu KPÚ), boli správne orgány povinné vykonať náležité posúdenie

všetkých listín, ktoré sú obsahom administratívneho spisu.

57. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že listom zo dňa 31.10.2018 žalobca v mene vlastníkov
bytovéhodomuokreminéhopožiadalododatočnéschválenieužosadenejbrány.Podľazmluvyovýkone
správy: čl. II, bod 2, písm. a) správca v rámci výkonu správy sa stará o údržbu a opravy spoločných

častí a spoločných zariadení podľa požiadaviek nadpolovičnej väčšiny vlastníkov a oprávnených
kupujúcich predložených správcovi zástupcami vlastníkov; čl. IV bod 2, opravy a údržba spoločných
častí a zariadení domu je realizovaná na základe požiadaviek nadpolovičnej väčšiny vlastníkov a plánu
opráv odsúhlasených nadpolovičnou väčšinou vlastníkov okrem prípadov havárií a opráv vyplývajúcich
z revíznych správ.

58. Dňa 11.09.2018 bola dojednaná zmluva o dielo podľa ustanovení § 536 a nasl. Obchodného
zákonníka medzi vlastníkmi bytov a nebytových priestorov NP domu A. X, XXX XX C. zastúpenými
žalobcom ako objednávateľmi a spoločnosťou MSploty s.r.o., so sídlom G. C. XX, XXX XX J. K., IČO
50 210 858 ako zhotoviteľom. Z obsahu tejto zmluvy vyplýva, že

i)jejpredmetomjevzmyslearozsahuzadaniavlastníkovBytovéhodomuvaschválenejcenovejponuky
montáž novej vstupnej brány z ulice do dvora
ii) zhotoviteľ je povinný riadiť sa pokynmi objednávateľa (čl. IX, bod 11.1).59. Správca pri uzatváraní zmlúv nevystupuje ako účastník týchto zmlúv (ako zmluvná strana), lebo
plnenia zo zmlúv nie sú poskytované správcovi, teda nie sú realizované v jeho prospech, ale sú
realizované v prospech jednotlivých vlastníkov bytov či nebytových priestorov. Zastúpenie vlastníkov

bytov a nebytových priestorov pri správe domu správcom je priamym zákonným zastúpením sui generis.
V preskúmavanej veci nebol objednávateľom prác správca ako zmluvná strana. Objednávateľom boli
vlastníci Bytového domu a správca ich len zastupoval, čo vyplýva nielen zo samotného označenia
zmluvných strán v zmluve o dielo, ale vyplýva to aj z § 8b zo zákona o vlastníctve bytov, v zmysle
ktorého správca koná v mene vlastníkov bytov a nebytových priestorov a na ich účet, a dojednáva čo

najvýhodnejšie podmienky v prospech vlastníkov bytov, teda nie vo svojom mene a vo svoj prospech.
Uvedenáčinnosťžalobcovipojmovovyplýva(tedapatrídookruhujehopovinností)ajzozmluvyovýkone
správy čl. II, bod 2, písm. a).

60. Z obsahu administratívneho spisu je tiež zrejmé, že od roku 2017 sa vlastníkmi Bytového domu
riešila možnosť výmeny brány a úpravy vchodu do domu; z obsahu zápisnice o schôdzi vlastníkov zo

dňa 30.03.2017 vyplýva, že rozšírenie podbránia a otvoru brány z dôvodu komplikovaného prejazdu
a poškodzovania áut, bolo požiadavkou resp. návrhom vlastníkov, pričom súčasťou týchto úprav by bola
nová brána. Z obsahu spisu nevyplývalo, že by vlastníci Bytového domu vyjadrili nesúhlas s výmenou
brány (a to v akomkoľvek čase – pred či po jej výmene).

61. KPÚ ako ani žalovaný bližšie neodôvodnili, na základe akých hľadísk môže konanie v mene
a na účet iného zakladať zodpovednosť zástupcu za spáchanie iného správneho deliktu. Správne
orgány nijako nevyhodnotili skutočný obsah zmluvy o dielo uzatvorenej vlastníkmi bytov a nebytových
priestorovvbytovomdomeakoobjednávateľmisozhotoviteľom,hociobjektívnastránkaposudzovaného
správneho deliktu (t.j. vonkajšia charakteristika spôsobu akým mohlo dôjsť k jeho spáchaniu) je

vpamiatkovomzákonevyjadrenáslovami„..uskutočňujestavbu,stavebnúúpravuaudržiavaciepráce..“.
Keď žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že vlastníci sa žiadneho protiprávneho konania nedopustili,
správnysúdpoukazujenaskutočnosť,žezozmluvyodielovyplýva,žeobjednávateľmiprácbolivlastníci
Bytového domu.

62. Správne orgány pri ustálení zodpovednosti žalobcu vychádzali v zásade len z toho, že na
výmenu brány bol potrebný súhlas vlastníkov Bytového domu (vychádzajúc z ustanovení zákona
o vlastníctve bytov upravujúcich konanie správcu a obsahu zmluvy o výkone správy), ktorý by výmene
brány predchádzal, pričom súhlas s výmenou brány bol vlastníkmi daný časovo až po jej výmene.
Posudzovanie, či správca vykonáva svoju činnosť v súlade s odbornou spôsobilosťou, prípadné

prekročenie zákonného zmocnenia konať v mene a na účet vlastníkov a jeho dôsledky, či konanie
bez zákonného zmocnenia, jeho konvalidácia a následky takéhoto konania, (napr. vznik škody pri
excese a zodpovednosť za takto vzniknutú škodu), hodnotenie plnenia zmluvných povinností prípadne
následky ich porušenia, patrí do oblasti súkromnoprávnych vzťahov medzi žalobcom a vlastníkmi, ktorú
neprislúcha posudzovať žalovanému ani KPÚ, a napokon ani tunajšiemu súdu v správnom súdnom

konaní.

63. Len pre úplnosť správny súd zdôrazňuje, že súhlas či nesúhlas vlastníkov Bytového domu s úkonmi,
ktoré boli vykonávané v ich mene a na ich účet nemá v intenciách rozhodovania o správnom delikte
relevanciu na určenie zodpovednej osoby. Prijatím uvedenej premisy by bolo možné prijať ad absurdum

záver o prípadnom účelovom zbavovaní sa zodpovednosti za vlastné protiprávnej konanie, a to len
neschválením konkrétneho úkonu. Správny súd má za to, že prijatie záveru o zodpovednosti určitej
osoby za protiprávne (jej pričítateľné) konanie vychádza vždy z konkrétnych skutkových okolností
prejednávaného prípadu, a teda je potrebné preukázať u ktorej osoby boli naplnené všetky znaky
skutkovej podstaty v rozhodnom čase; nemožno vychádzať až z následného správania sa tejto osoby

v čase po skutku, teda či ex post so svojím konaním vysloví súhlas alebo nie. Správanie sa po skutku
môže mať však relevanciu napr. pri určovaní povahy, druhu a výšky sankcie.

64. Vo vzťahu k námietke žalobcu, že nemal povolenie na uskutočňovanie stavby, správny súd túto
považoval za nedôvodnú. § 43 ods. 1 pamiatkového zákona predstavuje tzv. odkazovaciu skutkovú

podstatu, keďže odkazuje na skutkovú podstatu vyjadrenú v inom ustanovení pamiatkového zákona (§
42 ods. 1), s tým, že v prejednávanej veci skutková podstata správneho deliktu vyplýva konkrétne z
§ 42 ods. 1 písm. h) pamiatkového zákona. V tam obsiahnutej skutkovej podstate je subjekt (možný
páchateľ) vyjadrený ako všeobecný použitím výrazu „kto“, teda nie je potrebné aby páchateľ uvedenéhoskutku bol držiteľom akéhokoľvek oprávnenia. Páchateľom iného správneho deliktu na úseku ochrany
pamiatkového fondu môže byť v zmysle § 43 ods. 1 pamiatkového zákona rovnako len všeobecný
subjekt /právnická osoba alebo fyzická osoba podnikateľ/, nemusí to byť osoba, ktorá má určitú

spôsobilosť (živnostenské oprávnenie) alebo je podnikateľom v určitom odvetví (stavebné práce a pod.).
V tejto súvislosti bola nedôvodná aj námietka žalobcu týkajúca sa zmätočnosti výroku prvostupňového
rozhodnutia, keď vychádzajúc z premisy, že sa v prejednávanej veci jedná o aplikáciu odkazovacej
skutkovej podstaty, KPÚ správne uviedol do výroku aj § 43 ods. 1 v spojení s § 42 ods. 1 písm. h)
pamiatkového zákona.

65. Správne orgány nesprávne vyhodnotili následné schválenie vykonanej výmeny brány vlastníkmi
bytového domu ako možný súhlas poškodeného. Poškodeným je ten, do ktorého práv bolo správnym
deliktom zasiahnuté. Vlastníci neboli v okolnostiach danej veci poškodenými, pričom aj poškodený môže
dať súhlas len v súvislosti s vlastnými záujmami, o ktorých môže rozhodovať; vlastníci nerozhodujú
o ochrane pamiatkového fondu. Pamiatkový fond predstavujú spoločenské a historické architektonické

hodnoty, ktorým pamiatkový zákon poskytuje ochranu, táto ochrana je verejným záujmom, pričom
orgánmi štátnej správy na ochranu pamiatkového fondu sú Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky,
žalovaný a krajské pamiatkové úrady. Naviac pokiaľ by v danej veci aj vlastníci dali súhlas vopred, stále
by sa jednalo o konanie napĺňajúce skutkovú podstatu správneho deliktu resp. priestupku.

66. Žalovaný sa nezaoberal ani odvolacími námietkami žalobcu týkajúcimi sa relevancie vykonaných
nepovolených úprav vo vzťahu k súčasnému charakteru A. ulice a ich vplyvu na bytový dom a prostredie
pamiatkovej zóny C. – Centrálna mestská oblasť (ktoré v zásade paušálne odmietol ako tvrdenia
laika), a to ani vo vzťahu k výške uloženej pokuty, hoci v zmysle § 43 ods. 5 pamiatkového zákona
je jednou z okolností posudzovaných pri určení výšky pokuty aj závažnosť nepriaznivých zmien

pamiatkového územia. Podmienky vymedzené v § 43 ods. 5 pamiatkového zákona je orgán verejnej
správny povinný aplikovať (cit:.. „prihliada“) pri ukladaní pokuty, nejedná sa o ustanovenie ktorého
aplikácia by bola vecou správnej úvahy konajúceho orgánu. Na základe uvedeného postupu žalovaný
zaťažil napadnuté rozhodnutie vadou nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov, pretože námietky
smerujúce k nesprávnosti/neprimeranosti uloženej pokuty nemožno považovať za také, ktoré by boli

svojim obsahom nepodstatné alebo nemajúce relevanciu na rozhodnutie vo veci samej, a preto bol
povinný sa nimi riadne zaoberať a uviesť materiálne argumenty, pre ktoré ich nepovažoval za dôvodné.
Rovnako sa podmienkami podľa § 43 ods. 5 pamiatkového zákona nezaoberal KPÚ, ktorý v zásade
dôvodil pri ukladaní výšky pokuty odkazom na potrebu individuálnej a generálnej prevencie.

67. Z vyššie uvedených dôvodov dospel správny súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie
a prvostupňové rozhodnutie nespĺňajú požiadavky uvedené v § 47 ods. 3 Správneho poriadku, keďže
nie sú dostatočne odôvodené a ich odôvodnenie nedáva dostatočnú odpoveď na všetky právne
a skutkové otázky, ktoré boli predmetom konania a ich zodpovedanie bolo pre výsledok konania
určujúce. Z uvedeného dôvodu správny súd nepristúpil k vyhodnoteniu ostatných žalobných bodov,

pretože by nepriniesli iný záver správneho súdu. Rovnako správne orgány vychádzali pri hodnotení
ne/existencie súhlasu vlastníkov Bytového domu z nesprávneho právneho posúdenia, keď tento úkon
hodnotili ako možný súhlas poškodeného a relevanciu tohto súhlasu na zodpovednosť žalobcu za
spáchanie správneho deliktu.

68. V ďalšom konaní sú orgány verejnej správny viazané právnym názorom súdu vyslovenom v tomto
rozsudku, pričom ich povinnosťou bude náležite posúdiť listiny obsiahnuté v administratívnom spise
a na základe ich obsahu prijať záver o osobe zodpovednej za uskutočnenie stavebných úprav bez
súhlasu KPÚ, tento záver adekvátne odôvodniť a pri prípadnom určení výšky sankcie sa vysporiadať
so všetkými zákonnými kritériami vymedzenými v § 43 ods. 5 pamiatkového zákona, ktoré je potrebné

brať pri určovaní výšky pokuty do úvahy. Správny súd poukazuje, že pri ukladaní pokút je potrebné
rešpektovať zásady správneho trestania a rovnako preskúmať, či neuplynuli lehoty v ktorých možno
pokutu uložiť (§ 43 ods. 4 pamiatkového zákona resp. § 42 ods. 5 pamiatkového zákona v spojení s §
20 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov).

69. Správny súd nad rámec nevyhnutného odôvodnenia /a nad rámec žalobných bodov/ poukazuje, že
aj z rozhodnutia o správnom delikte musí byť zrejmé, za ktoré konkrétne konanie je osoba postihovaná,
a to je možné zaručiť len konkretizáciou údajov obsahujúcich popis protiprávneho konania, a to vrátane
uvedenia času a miesta spáchania správneho deliktu a ustanovení zákona, ktoré boli porušené.Uvedené skutočnosti však v prejednávanej veci dodržané neboli, keďže vo výroku prvostupňového
ani napadnutého rozhodnutia nie je uvedené, na akom mieste (A. N. X B. C.) a časový údaj, kedy
mala byť brána vymenená. Jednotlivé skutkové údaje sú rozhodné pre určenie totožnosti skutku,

vylučujú pre ďalšie obdobie možnosť zámeny skutku a možnosť opakovaného postihu za rovnaký
skutok, pritom nie je postačujúce ak sú tieto náležitosti uvedené len v odôvodnení rozhodnutia. Naviac
z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že brána mala byť vymenená na jeseň 2018, avšak
z preberacieho protokolu o prevzatí o odovzdaní diela (č. l. 36 súdneho spisu) vyplýva, že dielo (nová
brána)boloodovzdanéobjednávateľovidňa03.11.2017.Uvedeniesprávnehočasovéhoúdajudovýroku

rozhodnutia o správnom delikte/priestupku je nepochybné nevyhnutné aj pri otázke posúdenia zániku
zodpovednosti na jeho spáchanie (uplynutím lehoty, v ktorej je možné zodpovednosť vyvodiť).

70. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 ods.1 SSP, podľa ktorého úspešnému žalobcovi priznal
voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, o ktorej výške rozhodne
správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením podľa § 175 ods. 2 SSP.

71. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom
Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote 30 dní od jeho

doručenia (§ 443 ods. 2 písm. a) v spojení s § 493e SSP a § 145 ods. 2 písm. c/ SSP). Zmeškanie lehoty
na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).

Kasačná sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu má odkladný účinok /§ 446 ods. 2 písm. b) SSP/.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť

a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440

sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP).

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,

c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je
žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).