Rozsudok – Zodpovednosť za škodu ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Mestský súd Bratislava IV

Judgement was issued by JUDr. Taťána Poláková

Legislation area – Občianske právoZodpovednosť za škodu

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: 22C/5/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1424201498
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Taťána Poláková
ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2025:1424201498.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV sudkyňou JUDr. Taťánou Polákovou, v právnej veci žalobcu: D. V., nar.
XX.XX.XXXX, bytom K. XG, G., proti žalovanému: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., Dostojevského
rad 4, Bratislava, IČO: 00 151 700, o zaplatenie 894,88 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa v celom rozsahu zamieta.

II. Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu 01.02.2024 domáhal uložiť žalovanému povinnosť
zaplatiť žalobcovi sumu 894,88 eur a nahradiť trovy konania. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 04.07.2016
došlo ku škodovej udalosti a to tak, že v bytovom dome na Y. ul. v N. J. I. došlo v spoločnej šachte
k upchatiu kanalizácie a následnému poškodeniu kanalizácie, pričom došlo k dlhodobému vytápaniu
jedného bytu. Pri tejto škodovej udalosti bol vytopený byt na ul. Y. XX/X v N. J. I. poškodeného žalobcu.
V čase vzniku škodovej udalosti mala Správcovská firma, s.r.o. uzatvorené u žalovaného komplexné

poistenie podnikateľov, v rámci ktorého mala uzatvorené aj poistenie zodpovednosti za škodu. Škodovú
udalosť mu telefonicky oznámil zástupca správcovskej firmy dňa 13.07.2016. Predmetná škodová
udalosť je u žalovaného zaevidovaná pod č. XXXXXXXXXX. Dňa 16.07.2016 žalovaný vykonal ohliadku
poškodeného bytu spolu s predsedom SVB, pričom mal na mieste spísať Zápis z ohliadky a prejednania
škody a vyhotoviť fotodokumentáciu.
V prvej polovici apríla 2017 žalobca telefonicky kontaktoval zamestnanca žalovaného - pani K.

(likvidátora), ktorú informoval o tom, že škodová udalosť poškodeného bytu bola odstránená. Súčasne
likvidátorku požiadal o ohliadku bytu poškodeného po jeho opravách. Likvidátorka mu oznámila, že
nepotrebuje vykonať ohliadku, stačí, aby jej zaslal doklady za opravu poškodeného bytu. Žiadané
doklady jej boli zaslané 26.04.2017. Z priložených dôkazov 1 a 2 vyplýva, že nahlásená škoda
predsedom SBD a jeho popis rozsahu škôd sa nezhoduje s ohliadkou poškodeného bytu zo dňa
13.07.2016 a z 19.07.2016. Zápis z ohliadky a prejednania škody (dôkaz č. 1) bol žalobcovi zaslaný
mailovou komunikáciou od pracovníčky žalovaného dňa 01.08.2016. S uvedenou zápisnicou sa žalobca

nestotožnil o čom pracovníčku žalovaného telefonicky informoval a následne jej doručil mail s
fotografiami rozsiahlych škôd (dôkaz č. 5) v kompletne novom zrekonštruovanom neobývanom byte.
Žalobca v žalobe ďalej uviedol, že rekonštrukcia kuchyne, WC a kúpeľne bytu prebehla len niekoľko
mesiacov pred škodovou udalosťou a bola v celkovej sume 6.500 eur. Pracovníčka žalovaného bola
žalobcom upovedomená o tom, že žalobca sa dlhodobo zdržiava v zahraničí a preto sa na opätovnú
ohliadku bytu dostaviť nemôže. Kľúče od poškodeného bytu mal k dispozícii domovník a neskôr

zástupca realitnej kancelárie. Žalovaný ho kontaktoval opätovne začiatkom roku 2017 s tým, aby bola
škodová udalosť zlikvidovaná do jedného roku, inak prepadne. Po tejto informácii žalobca zo zahraničia
kontaktoval niekoľko firiem na vykonanie opráv, avšak bezúspešne. Následne na inzerát sa mu podarilonájsť firmu, ktorá poškodený byt opravila a to v rozsahu podľa zápisu o škodovej udalosti žalovaného.
V byte sa realizovalo to, čo je uvedené vo faktúre. V poškodenom byte však nebola vymenená nová
kuchynská linka ( bola vydutá a zatečená v celej svojej zadnej časti), nebola vymenená laminátová

podlaha vo vedľajších izbách (boli vyduté), sadrokartónové stropy na obklad v kúpeľni a WC a roleta
vo WC (hrdza od splaškov) - vykazovali známky poškodenia a boli vyčistené a opravené, aby sa dali
naďalej používať aj poškodené.
Škodová udalosť po doložení dokladov o oprave podľa zápisu s ohliadky bola v apríli 2017 ukončená.
Žalobca v žalobe ďalej uviedol, že v júli 2018 ho telefonicky kontaktoval zamestnanec žalovaného

(pobočky Košice) za účelom ohliadky bytu na základe podnetu jeho bývalej manželky, ktorá na infolinke
uviedla, že škodová udalosť vôbec nebola odstránená a žiadala 1 poistného plnenia vo výške 3.250
eur. Žalobca pracovníka žalovaného informoval, že byt bol riadne opravený tak, ako je to uvedené
vo faktúre a že byt je aktuálne v predaji prostredníctvom realitnej kancelárie. Uviedol tiež, že je
možné stretnutie s realitným maklérom, ktorý disponoval kľúčom od bytu. Po príchode zo zahraničia
žalobca kontaktoval zamestnanca žalovaného za účelom dohodnutia ohliadky o vykonaných opravách.

Pracovník žalovaného ho informoval o tom, že predmetná škodová udalosť bola ukončená. Týmto
považoval žalobca vec za ukončenú a byt bol prostredníctvom realitnej kancelárie predaný. Dôkazom
toho, že byt bol riadne opravený je kúpna zmluvy, kde sa uvádza, že byt nemá žiadne vady a že kupujúci
vykonali osobnú ohliadku, čo potvrdzujú svojimi podpismi. V roku 2021žalobcovi zazvonila polícia a
doručila mu písomnosť okresného súdu o zaplatenie 528,80 eur s uvedením, že škodová udalosť nebola

ukončená a že následným šetrením bolo zistené, že škody neboli odstránené.
Následne bol žalobcovi doručený rozsudok, že predmetný súdny spor je ukončený, pričom žalobca o
ňom nemal vedomosť. Vo veci neprebehol riadny súdny proces. Žalobca má za to, že žalovaný sa
na jeho úkor bezdôvodne obohatil, nakoľko mu nepreplatil faktúru za opravu škôd v byte. V ďalšom
žalobca poukazoval na skutočnosť, že žalovaný uviedol nepravdivé informácie a to, že v byte neboli

odstránené: rampa nad kuchynskou linkou. V byte sa totiž žiadna kuchynská rampa nenachádzala a
nebola zahrnutá vo faktúre o opravách, svietidlá, Byt bol totiž v dobe kedy bola vykonaná ohliadka
kompletne vysťahovaný, nenachádzali sa v ňom svietidlá, prasklina farby. Na jednom mieste sa údajne
nachádzala prasklina farby, kde panely pracujú sa praskliny objavujú, vyduté podlahy vo vedľajších
miestnostiach. Tieto neboli zahrnuté vo faktúre a tiež absentujú v zápisnici o ohliadke. Žalobca dával

do pozornosti, že žalovaný vykonal ohliadku poškodeného bytu 5 rokov po poistnej udalosti a 3 roky
potom, ako bola predmetná nehnuteľnosť predaná. Ďalej žalobca v žalobe uviedol, že sa nejednalo
o obyčajné zaplavenie bytu, ale o vytápanie bytu dlhodobo od 10 cm do 30 cm od podlahy. Žalovaný
odhadol škodovú udalosť na 515,12 eur.

2. Žalovaný vo vyjadrení uviedol, že v prvom rade poukazuje na skutočnosť, že nárok žalobcu na
vydanie bezdôvodného obohatenia voči žalovanému v sume 894,88 eur je premlčaný. Na podklade
predloženej faktúry č.132017 žalovaný určil skutočnú škodu vo výške 1.042,82 eur, ktorú následne dňa
19.05.2017 poukázal na účet žalobcu. Žalobca si nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia voči
žalovanému uplatnil na súde 01.02.2024, teda takmer po siedmich rokoch a teda je nárok žalobcu

premlčaný. Žalovaný ďalej vo vyjadrení uviedol, že nakoľko neskorším šetrením škodovej udalosti
žalovaný zistil, že žalobca mu predložil faktúru za opravu škôd v byte, ktoré v skutočnosti neboli
zrealizované v plnom rozsahu. Prijal tak od žalovaného neoprávnené plnenie, čím sa bezdôvodne
na úkor žalovaného bezdôvodne obohatil. Keďže žalobca mu odmietol dobrovoľne vydať požadované
plnenie, svoj nárok si žalovaný uplatnil na súde žalobou. Vo veci podanej žaloby súd v konaní vedenom

na bývalom Okresnom súde Bratislava III o zaplatenie sumy 527,70 eur rozhodol dňa 09.11.2022
rozsudkom pre zmeškanie č.k. 23C/23/2019- tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovel. Rozsudok
nadobudol právoplatnosť 13.09.2023. Na základe uvedeného rozsudku žalobca zaplatil žalovanému
sumu 527,70 eur a trovy konania 31,50 eur. Podľa žalovaného zaplatenie týchto súm nemožno
považovať za bezdôvodné obohatenie sa žalovaného, keď podkladom pre vrátenie tejto sumy žalobcu

žalovanému bolo právoplatné súdne rozhodnutie. Pokiaľ ide o samotné poškodenia v byte žalobcu,
žalovaný uvádza, že po vzniku predmetnej škodovej udalosti sa konala ohliadka bytu, ktorej termín
nikto nenamietal (zástupca vlastníkov bytov, rodičia žalobcu). Ohliadka bola vykonaná 19.07.2016.
Z ohliadky bol spísaný záznam. Dňa 30.09.2016 pracovníčka žalovaného telefonicky kontaktovala
žalobcu, aby predložil faktúry za opravu s rozpisom prác a materiálu, resp., či bude požadovať výpočet

skutočnej škody rozpočtom. Tiež ho požiadala o informáciu, v akom stave je elektroinštalácia v byte po
vysušení a pokiaľ je nefunkčná, že bude potrebovať odborné vyjadrenie k príčine a rozsahu poškodenia.
Žalobca o vykonanie doohliadky nepožiadal. Pokiaľ ide o samotnú výšku škody, žalovaný na základe
ohliadky a predloženej faktúry vyplatil žalobcovi náhradu škody vo výške 1.042,82 eur. Neskoršímšetrením predmetnej škodovej udalosti a kontrolnou ohliadkou bytu zo dňa 26.06.2018 (za prítomnosti
pracovníčky realitnej kancelárie p. I.) bolo zistené, že škoda v byte žalobcu nebola odstránená v zmysle
žalobcom predloženej faktúry za opravu. Pokiaľ žalobca v podanej žalobe poukazoval na kúpnopredajnú

zmluvu bytu a prehlásenie kupujúcich, že na predmete zmluvy nie sú žiadne vady, žalovaný poukazuje
na vyjadrenie žalobcu k žalobe vedenej na bývalom OS BA III pod sp. zn. 23C/23/2019, kde žalobca
okrem iného uviedol, že:,, po rozvode som istil, že moja exmanželka odsťahovala z bytu takmer všetko
zariadenie takým spôsobom, že zo stien povytrhávala police, poškodila maľovku a poškodila zárubňu.
V takom stave bol byt daný na predaj“. Žalovaný vo vyjadrení ďalej uviedol, že má za to, že faktúra

č. 13207 a príjmový pokladničný doklad vystavený spoločnosťou Staving MP s.r.o., sú zrejme fiktívne,
čo umocňuje aj skutočnosť, že uvedená spoločnosť bola 23.11.2021 ex offo vymazaná z Obchodného
registra.

3. Žalobca vo vyjadrení doručenom súdu 25.04.2024 uviedol, že námietka premlčania je nedôvodná,
pretože platobný rozkaz žalobca obdržal v novembri 2023 na základe zmeškania.

Vo vyjadrení ďalej poukazoval na ,,podvod“ zo strany žalovaného, keď poistné plnenie vo výške 1.042,82
eur bolo žalobcovi vyplatené 18.05.2017. V roku 2021 sa žalobca dozvedel, že žalovaný žiada vrátiť
časť poistného plnenia z dôvodu nevykonania opráv, ktoré žalovaný zistil na základe ohliadky z roku
2021. Už v tom čase žalobca poukazoval na to, že žalovaný nepredložil žiadny dôkaz na základe ktorého
vypočítal zníženie poistného plnenia a to isté tvrdil aj vo svojom podaní z roku 2024. Ani doposiaľ

žalovaný nepreukázal na základe čoho znížil poistné plnenie na sumu 515,12 eur. Podľa žalobcu tak
urobil zjavne účelovo.

4. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, prednesom zástupkyne žalovaného, listinnými
dôkazmi a to zápisom z ohliadky z 19.07.2016, listom žalobcu z 13.04.2017, faktúrou č. 132017

zo dňa 08.04.2017, príjmovým pokladničným dokladom zo dňa 08.04.2017, fotodokumentáciou,
kúpnou zmluvou zo dňa 28.09.2018, listom žalovaného zo dňa 20.11.2023, listom žalovaného zo
dňa 04.02.2022, výpis z účtu žalovaného zo dňa 19.05.2017, listom žalovaného zo dňa 19.05.2017,
listom žalovaného zo dňa 09.11.2018, listom žalovaného zo dňa 21.01.2019, výpočtom skutočnej škody
žalovaného z čl. 45, ako aj ostatným obsahom spisu a zistil tento skutkový stav:

Dňa 04.07.2016 došlo ku škodovej udalosti - k vytopenie bytu na ul. Y. XX/X v N. J. I. poškodených
manželov D. V. a O. V.. Predmetná škodová udalosť je u žalovaného zaevidovaná pod č. XXXXXXXXXX.
Dňa 19.07.2016 žalovaný vykonal ohliadku poškodeného bytu. V apríli 2017 žalobca telefonicky
kontaktoval likvidátorku poistnej udalosti, ktorú informoval o tom, že poškodenia bytu boli odstránené.

Žalobca zaslal žalovanému faktúru zo dňa 08.04.2017 č.132017 na sumu 1.410 eur, vystavenú
spoločnosťou Staving. MP, s.r.o., so sídlom M. Rázusa 32, Topoľčany, IČO: 44221185 spolu s príjmovým
pokladničným dokladom. Žalovaný škodovú udalosť uzavrel. V júli 2018 bol žalobca kontaktovaný
pracovníkom pobočky žalovaného v H. za účelom možnosti druhej ohliadky bytu, keď na základe
podnetu manželky žalobcu škody v byte údajne odstránené neboli. Dňa 28.09.2018 bol predmetný byt

predaný. V roku 2021 žalobcovi polícia doručila list z Okresného súdu Bratislava III s tým, že vec
nie je uzavretá a že následným šetrením bolo zistené, že škody v byte odstránené neboli. Následne
bol žalobcovi doručený rozsudok pre zmeškanie Okresného súdu Bratislava III, ktorým bol zaviazaný
zaplatiť žalobcovi sumu 570,70 eur. Zaplatením uvedenej sumy žalovanému má žalobca za to, že
žalovaný sa na jeho bezdôvodne obohatil a toto bezdôvodné obohatenie žiada vydať.

5. Žalobca na pojednávaní uviedol, že o poistnej udalosti ku ktorej došlo 04.07.2016 sa dozvedel od
domovníka, ktorý mu telefonoval, že z bytu sa valí voda von. Zalarmoval rodičov, ktorí prišli a byt otvorili.
Vo vnútri sa nachádzalo cca 10 cm vody, na to domovník volal správcovskú spoločnosť. Domovník mu
hlásil, že sú poškodené podlahy, steny, kuchynská linka, celé jadro, celá kuchyňa. Následne o týždeň na

to, bola urobená ohliadka, kde sa konštatovalo, že bola poškodená len maľba, strop v kúpeľni, strop na
WC. Na základe tejto ohliadky boli opravené len škody, ktoré žalovaný uviedol v ohliadke a suma 1.410
eur im ako manželom bola žalovaným uhradená. Pri odpočítavaní amortizácie žalovaný nezisťoval vek
poškodených vecí. V roku 2021 bol žalovaným požiadaný o vrátenie sumy 527 eur s tým, že v byte
nebola opravená rampa nad kuchynskou linkou, ktorá sa tam však nikdy ani nenachádzala ani svetlo.

Tiež žalovaný uviedol, že neboli opravené podlahy vo vedľajších miestnostiach. Žalobca ďalej uviedol,
že druhá ohliadka sa nikdy nekonala.
Na otázku súdu žalobca špecifikoval, že žalovaná suma 894,88 eur pozostáva zo sumy 527,70 eur, ktorú
musel vrátiť žalovanému na základe rozsudku OS BA III č.k. 23C/23/2019-112 zo dňa 09.11.2022 a sumy307,18 eur, ktorá predstavuje žalovaným odpočítané nelikvidné položky v sume 340 eur a opotrebenie
v sume 27,18 eur (1.042,82 eur - 527,70 eur = 515,12 eur). Žiada tak vrátiť mu sumu 527,70 + 367,18
eur, spolu 894,88 eur.

Ďalej žalobca uviedol, že jeho nárok premlčaný nie je. Zachoval všetky zákonné postupnosti. Uviedol,
že nežiada o náhradu škody. Žiada o vydanie bezdôvodného obohatenia, keď žalovaný na jeho úkor
bezdôvodne obohatil. Žalovaný žiadnu druhú ohliadku nevykonal, nemá o tom ani žiadnu správu.
Žalovaný žiada naspäť peniaze za neopravené veci, ktoré v byte vôbec neboli. Sumu, ktorú mu žalovaný
poukázal nepokrýva ani náklady za lamino podlahu poškodenú v kuchyni. Preukázateľne mu vznikla

škoda v sume 1.410 eur, žalovaný mu preplatil len 515 eur, tak evidentne tu niečo nesedí. Podľa názoru
žalobcu premlčacia doba začala plynúť až potom, ako sa dozvedel o nelegálnom konaní žalovaného.
Zopakoval, že žalovaný nevykonal druhú ohliadku ani o nej nie je vykonaný zápis.
Zopakoval, že žalovaný sa bezdôvodne obohatil, keď mu vyplatil ďaleko nižšiu sumu ako bola poistnou
udalosťou mu spôsobená škoda. Ďalej žalobca uviedol, že o výpočte skutočnej škody sa dozvedel až z
listiny pripojenej žalovaným k jeho vyjadreniu k žalobe. Nikdy predtým mu žalovaným zaslané nebolo.

6. Zástupkyňa žalovaného na pojednávaní uviedla, že zo žaloby nie je zrejmé, čoho sa žalobca domáha,
či náhrady škody alebo vydania bezdôvodného obohatenia. Pokiaľ žalobca tvrdí, že žalovaný sa na jeho
úkor bezdôvodne obohatil, nie je mu zrejmé, o aké bezdôvodné obohatenie sa jedná. Žalovaný naďalej
trvá na tom, že nárok žalobcu je premlčaný, keďže faktúra bola vyhotovená v roku 2017 a žalobca podal

žalobu v roku 2024. Pokiaľ by sa jednalo o nárok žalobcu na náhradu škody aj v tomto prípade uplynula
premlčacia doba. Poistné plnenie bolo žalobcovi vyplatené na základe poistnej zmluvy Správcovskej
spoločnosti, nie z poistenia bytu samotného žalobcu. Žalobca si mohol uplatňovať jedine nárok na
náhradu škody voči poisťovni a poisťovňa mu v danom prípade plnila na základe ním predloženej faktúry.
Žalovaný má za to, že nárok žalobcu na zaplatenie sumy 367,18 eur, tie likvidné položky je premlčaný.

Žalobcu o výplate škody žalovaný informoval písomne listom, a tam sa uvádzala aj tá suma 367,18
eur ako nelikvidné položky a opotrebenie. A aj keď žalobca v súčasnosti začal tvrdiť, že mu tento list
doručený nebol, bola mu doručená suma 1.042,82 eur, teda žalobca videl, že to nebola suma 1.410 eur,
a teda, že zo strany žalovaného došlo ku kráteniu poistného. Žalovaný má za to, že na druhý deň od
poukázaniatejtosumyzačalaplynúťpremlčaciadoba.Nároknazaplateniesumy367,18eurjetakdávno

premlčaný. Pokiaľ sa jedná o sumu 527,70 eur len zopakovala, že tento nárok bol žalovanému priznaný
právoplatným súdnym rozhodnutím. Jednotlivé samotné poškodené položky, či sa v byte nachádzali,
alebo nenachádzali, čo bolo poškodené, do akej miery a ďalšie malo byť predmetom dokazovania na
bývalomOkresnomsúdeBratislavaIII.A,pokiaľsajednáotvrdeniežalobcu,žedruháohliadkavykonaná
nebola, žalovaný má za to, že iba nepredloženie zápisu neznamená, že ohliadka vykonaná nebola.

Na podporu tejto obrany žalovaného navrhli vykonať dokazovanie a to výsluchom osôb, ktoré sa tejto
ohliadky zúčastnili. Fotodokumentácia z tejto druhej ohliadky je už súčasťou spisu.

7. Z listinných dôkazov súd zistil:

8. Z listu zo dňa 19.05.2017 súd zistil, že žalovaný žalobcovi oznamuje, že mu zo zmluvného poistenia
zodpovednosti za škodu poukazuje náhradu škody vo výške 1.042,82 eur za poistnú udalosť č.
XXXXXXXXXX, spôsobenú vytopením. V liste uvádza výpočet poistného plnenia:
- Náklady na opravu/Obstarávacia cena 1.410 eur,
- Nelikvidné položky 340 eur

- Opotrebenie 27,18 eur
Výška poistného plnenia 1.042,82 eur.
Súčasne žalovaný žalobcovi oznamuje, že suma 1.042,82 eur bola poukázaná na účet žalobcu.

9. Z listu zo dňa 09.11.2018 súd zistil, že žalovaný žalobcovi oznamuje, že ku dňu 19.05.2017 mu

poukázal z poistenia zodpovednosti za škodu poistné plnenie vo výške 1.042,82 eur. Šetrením zistili, že
žalobcom predložená faktúra za opravu nie je korektná a škoda nebola odstránená v zmysle predloženej
faktúry za opravu. Z uvedeného dôvodu žiada o vrátenie vyplateného poistného plnenia vo výške 527,70
eur. Škodu, ktorú mu žalovaný priznáva je tak vo výške 515,12 eur. Žalovaný žalobcu vyzýva na vrátenie
bezdôvodného obohatenia sa vo výške 527,70 eur.

10. Listom z 21.01.2019 žalovaný žalobcovi oznamuje, že ním predložená faktúra za opravu nie je
korektná a že škoda nebola odstránená v zmysle predloženej faktúry za opravu, z ktorého dôvodu ho
žalovaný žiada o vrátenie vyplateného poistného plnenia v sume 527,70 eur. Škoda, ktorú mu žalovanýpriznáva je vo výške 515,12 eur ako oprava svojpomocná rozpočet poisťovne. Žalovaný žalobcu vyzýva
na vrátenie sumy 527,70 eur titulom vydania bezdôvodného obohatenia sa.

11. Z listu žalovanej žalobcovi zo dňa 20.11.2023 súd zistil, že žalovaný žalobcovi oznamuje, že po
opätovnom posúdení poistného plnenia žalovaný zotrváva na správnosti jeho postupu, keďže sa v
priebehu likvidácie preukázalo, že v byte neboli vykonané všetky práce v zmysle predloženej faktúry.
Preto jeho žiadosti o vrátenie sumy 527,70 eur a odrátanej amortizácie vo výške 367,10 eur nie je
možné vyhovieť.

12. Z faktúry č. 132017 zo dňa 08.04.2017 súd zistil, že žalobcovi bola fakturovaná za výkon práce za
opravu poškodenej časti bytu na prízemí bytového domu na Y. ul. XX v N. J. I. suma 1.410 eur.

13. Právne súd vec posúdil nasledovne:

14. Podľa § 212 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok (ďalej len ,,C.s.p.“), rozsudkom
rozhoduje súd vo veci samej.

15. Podľa § 226 C.s.p., právoplatnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia, ktorá spôsobuje záväznosť a
zásadnú nezmeniteľnosť rozhodnutia.

16. Podľa § 228 ods. 1 C.s.p., výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre strany a pre tých, ktorí sa
stali právnymi nástupcami strán po právoplatnosti rozsudku, ak nie je ustanovené inak.

17. Podľa § 230 C.s.p., ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.

18. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len ,,OZ“), kto sa na úkor iného bezdôvodne
obohatí, musí obohatenie vydať.

19. Podľa § 451 ods. 2 OZ, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez

právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu, alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

20. Podľa § 100 ods. 1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§
101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa premlčania dovolá, nemožno

premlčané právo veriteľovi priznať.

21. Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná
a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

22. Podľa § 104 OZ, pri právach na plnenie z poistenia začína plynúť premlčacia doba za rok po poistnej
udalosti.

23.Podľa ust. § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v
dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo

právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.
24. Podľa ust. § 790 písm. b) Občianskeho zákonníka poistiť možno najmä b) fyzickú osobu pre prípad
jej telesného poškodenia, smrti, dožitia sa určitého veku alebo pre prípad inej poistnej udalosti (poistenie
osôb);
25. Podľa ust. § 795 ods.1 Občianskeho zákonníka povinnosť poistiteľa plniť a jeho právo na poistné

vznikne prvým dňom po uzavretí poistnej zmluvy, ak nebolo účastníkmi dohodnuté, že vznikne už
uzavretím poistnej zmluvy alebo neskôr.
26. Podľa § 797 ods.1 Občianskeho zákonníka právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v
poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého
zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený).

27. Podľa § 797 ods.2 Občianskeho zákonníka právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s
ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).28. Podľa ust. § 816 Občianskeho zákonníka z poistenia osôb má poistený právo, aby mu bola vyplatená
dohodnutá suma alebo aby mu bol platený dohodnutý dôchodok, alebo aby mu bolo poskytnuté plnenie
vo výške určenej podľa poistných podmienok, ak u neho nastane poistná udalosť.

29. Predmetom posúdenia bol nárok žalobcu na zaplatenie sumy 894,88 eur, ktorá pozostáva zo sumy
527,70 eur a sumy 367,18 eur.

30. Pokiaľ sa jedná o nárok žalobcu na zaplatenie sumy 527,70 eur, súd uvádza, že tento nárok žalobcu
nemá oporu v zákone.

Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že bývalý Okresný súd Bratislava III rozsudkom
pre zmeškanie č.k. 23C/23/2019-112 zo dňa 09.11.2022 uložil žalovanému D. V., nar. XX.XX.XXXX
povinnosť zaplatiť žalobcovi spoločnosti Allianz- Slovenská poisťovňa, a.s. sumu 527,70 eur do troch dní
od právoplatnosti tohto rozsudku a žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania
v plnom rozsahu. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný D. V. odvolanie. Krajský súd v Bratislave

uznesením č.k. 16Co/88/2023-138 zo dňa 28.07.2023 odvolanie žalovaného odmietol. Žalobcovi priznal
proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Rozsudok nadobudol právoplatnosť
13.09.2023 a vykonateľnosť dňa 19.09.2023.
Ako už bolo vyššie uvedené, právoplatnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia, ktorá spôsobuje
záväznosť a zásadnú nezmeniteľnosť rozhodnutia. Zásadná nezmeniteľnosť súdneho rozhodnutia je

vykladanáakopravidlo,žeprávoplatnýrozsudokzmenenýbyťnemôže,výnimkajeprípustnávsúvislosti
s uplatnením mimoriadneho opravného prostriedku. Výrok právoplatného rozsudku je v zásade záväzný
inter partes, t.j. záväzný pre strany sporu, t.j. nenadobúda všeobecnú záväznosť. Len čo sa o veci
právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova. Zakladá to teda prekážku právoplatne rozhodnutej
veci, ktorá sa v odbornej verejnosti nazýva tiež prekážka rei iudicatae alebo res iudicata a ktorá je

neodstrániteľným nedostatkom podmienky konania. To znamená, že nemožno znovu začať konanie o
veci, o ktorej sa už právoplatne rozhodlo, ktorá sa týka tých istých strán sporu a toho istého predmetu
konania. O tie isté strany ide aj vtedy, ak v konaní vystupujú nositelia práv z rovnakého právneho vzťahu
v opačnom procesnom postavení, a tiež vtedy, ak v neskoršom konaní vystupujú právni nástupcovia
strán už skončeného konania. Totožnosť predmetu konania je daná vtedy, keď ten istý nárok alebo stav

vymedzený žalobným petitom vyplýva z rovnakých tvrdení na základe ktorých bol uplatnený. Podmienky
totožnosti strán sporu a totožnosti predmetu konania musia byť splnené súčasne. Za tú istú vec treba
v novom konaní považovať ten istý nárok, o ktorom sa už prv právoplatne rozhodlo, ak sa opiera o ten
istý právny dôvod vyplývajúci z totožného skutkového stavu. Pokiaľ žalobca tvrdil, že žalovaný sa na
jeho úkor bezdôvodne obohatil, tak s týmto tvrdením žalobcu sa nemožno stotožniť. Ako už bolo vyššie

uvedené, bývalý Okresný súd Bratislava III rozsudkom pre zmeškanie uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť žalobcovi sumu 527,70 eur. Rozsudok sa stal právoplatným, vykonateľným pre strany sporu. A
v žiadnom prípade nemožno uviesť, že žalovaný sa prijatím sumy 527,70 eur od žalobcu bezdôvodne
obohatil. Žalobca si len plnil svoju povinnosť uloženú mu právoplatným rozsudkom súdu. Nárok na
zaplatenie sumy 527,70 eur bol predmetom konania vedeného na bývalom Okresnom súde Bratislava

III a tento nárok už nie je možné posudzovať v tomto konaní.

31. Pokiaľ sa jedná o nárok žalobcu na zaplatenie sumy 367,18 eur, súd uvádza, že ani tomuto nároku
žalobcu nie je možné vyhovieť.
Vzhľadom na žalovaným vznesenou námietkou premlčania tohto nároku žalobcu sa súd prvotne

zaoberal tým, či nárok žalobcu na zaplatenie sumy 367,18 eur je alebo nie je premlčaný.
V predmetnej veci súd dospel k záveru, že nárok žalobcu na zaplatenie sumy 367,18 eur je premlčaný.

Zospisuvyplýva,žekpoistnejudalostič.1670105125došlodňa04.07.2016.Pojednomrokuodpoistnej
udalosti začína plynúť všeobecná trojročná premlčacia doba (§ 101). Dňa 04.07.2017 tak začala plynúť

trojročná premlčacia doba. Vzhľadom na uvedené, je tak nárok žalobcu na zaplatenie poistného plnenia
- odpočítanej amortizácie a opotrebenie v sume 367,18 eur premlčaný. Žalobca mohol podať žalobu na
súd najneskôr 04.07.2020.

V konaní o nároku žalobcu o zaplatenie sumy 367,18 eur nebolo preukázané konanie žalovaného,

ktoré by bolo možné subsumovať pod niektorú zo skutkových podstát vzniku bezdôvodného obohatenia.
Napriek tomu súd uvádza, že pri bezdôvodnom obohatení sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému
obohateniu a kto sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia zbezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie za desať
rokov, odo dňa, keď k nemu došlo ( § 107 ods. 1, 2 OZ). Žalobca sa dozvedel, že žalovaný poistné
plnenie krátil dňa 19.05.2017, keď mu bolo vyplatené poistné plnenie v sume 1.042,82 eur. S poukazom

na vyššie uvedené by bol nárok žalobcu aj na vydanie bezdôvodného obohatenia premlčaný.

32. O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 ods.1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný bol
v spore plne úspešný, keď žalobný návrh žalobcu bol v celom rozsahu zamietnutý. Súd žalovanému
náhradu trov konania nepriznal, keď v súvislosti s týmto konaním mu žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie do 15 dní od doručenia rozhodnutia na
súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozsudku vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.