Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Zrušené Judgement was issued on Friday, October 31, 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: 1S/131/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0724101700
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Monika Hrašnová

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:0724101700.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Moniky Hrašnovej a členiek

senátu JUDr. Barbory Vrbovej a Mgr. Simony Košičovej, PhD., v právnej veci žalobcu: Farma Babindol, s.
r. o., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 470 968, zastúpený: CERHA HEMPEL Šiška
& Bannert s. r. o., advokátska kancelária, so sídlom Zochova 6-8, 811 03 Bratislava, IČO: 36 861 961
proti žalovanému: Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, Dobrovičova
12, 812 66 Bratislava, IČO: 00 156 621, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
sp. 3912/2024-6111, č. záznamu 19896/2024 zo dňa 04.09.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Súd rozhodnutie žalovaného Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky

č. 3912/2024-6111, č. záznamu 19896/2024 zo dňa 04.09.2024 z r u š u j e a vec mu v r a c i a
na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi p r i z n á v a právo na úplnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Administratívne konanie

1. Dňa 04.03.2016 uzatvorila platobná agentúra ako poskytovateľ príspevku z Európskeho

poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka s účastníkom konania -žalobcom Zmluvu o nenávratnom
finančnompríspevku(ďalejajako„ZmluvaoNFP“),nazákladektorejbolúčastníkovikonaniaposkytnutý
nenávratný finančný príspevok (ďalej len „NFP“) v rámci opatrenia č. 4 Investície do hmotného majetku
- časť A) Investície do hmotného majetku prispievajúc k zlepšeniu konkurencieschopnosti, využívania
vody a OZE v poľnohospodárstve, podopatrenia č. 4.1 Podpora na investície do poľnohospodárskych
podnikov, Názov projektu: Priemyselný závod s logistickým centrom na účely intenzívneho pestovania
potravín - Technologická časť, kód projektu: 041NR060075, so schválenou maximálnou výškou NFP

v sume 1 000 000,00 EUR. Predmetom projektu sú oprávnené činnosti, realizované prijímateľom, v
rozsahu prílohy č. 2 Zmluvy o NFP Predmet Aktivít Projektu. Podľa čl. 2.4 Zmluvy o NFP sa prijímateľ
zaväzuje prijať poskytnutý NFP a realizovať všetky Aktivity Projektu tak, aby bol dosiahnutý cieľ projektu
a aby boli aktivity projektu zrealizované riadne a včas pri dodržaní zásady hospodárnosti a primeranosti
nákladov a pri dodržaní podmienok stanovených v Zmluve o NFP.

2. U účastníka konania bola Certifikačným orgánom (ďalej ako „CO“) v súlade s čl. 16 všeobecných

zmluvných podmienok k Zmluve o NFP vykonaná kontrola obstarávania projektu. Účastník konania pri
výkone obstarávania tovarov, stavebných prác a služieb s predmetom „Priemyselný závod s logistickým
centrom na účely intenzívneho pestovania potravín- Technologická časť“ zo dňa 03.11.2015 postupovalv zmysle zákona o verejnom obstarávaní. Pri výkone kontroly predmetného obstarávania bolo zo strany
CO konštatované dôvodné podozrenie na konflikt záujmov medzi obstarávateľom a uchádzačom.

3. Platobná agentúra následne opätovne preverila skutočnosti vyplývajúce z vyššie uvedeného zistenia
podľa spisovej dokumentácie k projektu a potvrdila zistenia CO.

4. Z titulu vyššie identifikovaného porušenia postupov pri účastníkom konania realizovanom obstarávaní
malo predmetné porušenie za následok vznik nezrovnalosti a v zmysle Rozhodnutia Komisie C (2013)

9527 z 19.12.2013 o stanovení a schválení usmernení o určení finančných opráv, ktoré má Komisia
uplatňovať na výdavky financované Úniou v rámci zdieľaného hospodárenia pri nedodržaní pravidiel
verejného obstarávania a so závermi CO, sa uplatňuje 100 % sankcia na výdavky predmetného
obstarávania.

5. Platobnej agentúre tak na základe vyššie uvedených skutočností vznikla pohľadávka, ktorá sa týkala

projektu XXXXXXXXXXX, a to prvej a zároveň záverečnej žiadosti o platbu č. XXXXXXXXXXXXXX
zaregistrovanej na platobnej agentúre dňa 24.05.2019 a vyplatenej v rámci Programu rozvoja vidieka
SR 2014 - 2020 dňa 06.11.2019 v celkovej poskytnutej sume 1 000 000,00 EUR ( 750 000,00 EUR
prostriedky EÚ - EPFRV a 250 000,00 EUR prostriedky ŠR). Pohľadávka je zároveň zabezpečená
záložným právom v zmysle Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľným veciam č. 728/18.

6. Platobná agentúra zaslala účastníkovi konania listom č. 91440/2021/621-002 Žiadosť o vysporiadanie
finančných vzťahov č. N3214911534/Z01 zo dňa 29.11.2021 spolu so Správou o zistenej nezrovnalosti č.
N3214911534 s tým, aby vrátil finančné prostriedky vo výške 1 000 000,00 EUR v lehote do 28.01.2022
na účty platobnej agentúry. Účastník konania listom zo dňa 07.12.2021 zaslal platobnej agentúre

„Námietky voči správe o zistenej nezrovnalosti – N3214911534.

7. Podľa § 41 ods. 1 zák. č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a
investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zák. č. 292/2014“) platobná
agentúra podala dňa 07.04.2022 podnet na Úrad pre verejné obstarávanie (ďalej len „Úrad“) vo veci

postupu zadávania zákazky podľa § 146 ods. 4 zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a
o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zák. č. 25/2006 Z. z.“). Úrad vykonal kontrolu
dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní vzťahujúcu sa na predmet projektu, z ktorej bol vyhotovený
Protokol o výsledku dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní č. 6532-6000/2022-OD/4 zo dňa
12.09.2022. Úrad posudzoval súlad predmetného verejného obstarávania s ustanoveniami zákona

o verejnom obstarávaní účinnými do 02.12.2015.

8. Vykonanou kontrolou nad dodržiavaním zákona o verejnom obstarávaní bolo zistené
okrem skutočností, ktoré nemali vplyv na výsledok verejného obstarávania, že kontrolovaný postupoval
v rozpore so základnými princípmi verejného obstarávania upravenými v § 9 ods. 3 zák. č. 25/2006 Z. z.

a to s dôrazom na princíp transparentnosti, keď sa v procese predmetného postupu zadávania zákazky
nezaoberal existenciou potencionálneho konfliktu záujmov. Uvedené porušenie zákona o verejnom
obstarávaní mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania.

9. Vzhľadom na to, že účastník konania neoprávnenú platbu v lehote stanovenej v Žiadosti o

vysporiadanie finančných vzťahov č. N3224911534/Z01 neuhradil, platobná agentúra podľa § 18 zák.
č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) (ďalej len „správny poriadok)“ začala správne
konanie vo veci vrátenia neoprávnenej platby v sume 1 000 000,00 EUR v súlade s článkom 58 ods. 1
bod e) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1306/2013.

10. Platobná agentúra listom zo dňa 26.04.2023 označeným ako „Odstúpenie od Zmluvy o
poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. XXXXXXXXXXX“ (ďalej len „Odstúpenie od zmluvy“)
jednostranne odstúpila od Zmluvy o poskytnutí NFP a to z dôvodu podstatného porušenia zmluvy,
konkrétne čl. 2 bod 2.5 Zmluvy o poskytnutí NFP, čl. 3 bod 13 VZP, čl. 17 ods. 5 písm. b) bod viii) VZP
v spojení s čl. 17 ods. 5 písm. b) bodom xiv) a bod xv) VZP.

11. Pôdohospodárska platobná agentúra vydala rozhodnutie z 29.05.2023, č. 19265/2023/621 - 029,
ktorým uložila žalobcovi povinnosť vrátiť nenávratný finančný príspevok poskytnutý na základe zmluvy
vo výške 1 000 000,00 Eur v lehote pätnástich dní z dôvodu, že postupoval v rozpore so základnýmiprincípmi verejného obstarávania upravenými v § 9 ods. 3 zák. č. 25/2006 Z. z. a to princípom
transparentnosti, keď sa v procese predmetného postupu zadávania zákazky nezaoberal existenciou
potencionálne konfliktu záujmov medzi účastníkom konania a víťazným uchádzačom. Konflikt záujmov

pozostával z personálneho prepojenia rovnakých členov štatutárneho orgánu a spoločníkov a taktiež
prepojenia cez rovnakú adresu sídla, taktiež postupoval v rozpore s § 40 ods. 5 písm. b) zák. č.
25/2006 Z. z., keď v procese predmetného verejného obstarávania vymenoval za predsedu komisie
na vyhodnotenie ponúk A. B., za člena komisie na vyhodnotenie ponúk A. C., ktorí sú osobami, ktorých
možno mať pochybnosti o ich nezaujatosti vo vzťahu k úspešnému uchádzačovi. Predmetné porušenie

malo za následok vznik nezrovnalosti v zmysle Rozhodnutia Komisie C (2013) 9527 z 19.12.2013
pri nedodržaní pravidiel verejného obstarávania a so závermi certifikačného orgánu sa uplatňuje 100%
sankcia na výdavky predmetného obstarávania.

12. Uvedené rozhodnutie bolo rozhodnutím Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej
republiky z 26.10.2023, číslo spisu 9407/2023 – 614, číslo záznamu 22783/2023 zrušené a vec bola

vrátená Pôdohospodárskej platobnej agentúre na nové prejednanie a rozhodnutie. Dôvodom zrušenia
bolo nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia, prvostupňový orgán sa v konaní dopustil takej procesnej
vady, ktorá mala vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Okrem uvedeného sa žalovaný v tomto
rozhodnutí vysporiadal aj s niektorými odvolacími námietkami žalobcu.

13. Pôdohospodárska platobná agentúra svojim rozhodnutím č. 16408/2024/621-042 zo dňa 14.03.2024
(aj ako „prvostupňové rozhodnutie“), príslušná podľa § 10 ods. 1 písm. j) a k) zák. č. 280/2017
Z. z. v spojení s ust. § 52 ods. 1, § 41 ods. 5 a 6 zák. č. 292/2014 Z. z., v zmysle čl. 59 ods.
1 písm. e) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/2116 o financovaní, riadení a
monitorovaní spoločnej poľnohospodárskej politiky a o zrušení nariadenia (EÚ) č. 1306/2013 a súlade

čl. 30 vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2022/2018, ktorým sa ustanovujú pravidlá uplatňovania
nariadenia (EÚ) Európskeho parlamentu a rady (EÚ) 2021/2116, vzhľadom na platobné agentúry
a ostatné orgány, finančné riadenie, kontrolu, zábezpeky a transparentnosť a podľa § 46 správneho
poriadku, opätovne uložila žalobcovi (názov spoločnosti. ENERGOSYSTÉMY s. r. o. v období od
15.10.2013 do 28.09.2017) povinnosť vrátiť nenávratný finančný príspevok poskytnutý na základe

Zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného prostriedku zo dňa 04.03.2016, č. 041NR060075, v znení
dodatku č. 1 zo dňa 24.03.2017 a dodatku č. 2 zo dňa 22.11.2018. Neoprávnenú platbu v sume
1 000 0000,00 Eur bol žalobca povinný uhradiť na účty platobnej agentúry v členení 750 000,- Eur a
250 000,- Eur v lehote do pätnástich dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia. Zároveň uložila žalobcovi
povinnosť zaplatiť podľa § 369 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka úroky z omeškania vo

výške, ktorá bude určená v zmysle aktuálnej sadzby zákonných úrokov z omeškania stanovenej podľa
§ 369 ods. 2 v spojení s § 1 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z. z. zo sumy
1 000 000,00 Eur, čo znamená, že sadzba úrokov z omeškania sa bude rovnať základnej úrokovej
sadzby Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania
zvýšenej o 8 percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého

tohto kalendárneho polroka omeškania.

14. Účastník konania sa dopustil porušenia § 9 ods. 3 zák. č. 25/2006 Z. z. vo väzbe na § 40 ods. 5 písm.
b) zák. č. 25/2006 Z. z. v znení do 02.12.2015 a to tým, že nezabezpečil, aby v predmetnom verejnom
obstarávaní nedošlo ku konfliktu záujmov. Predmetné porušenie malo za následok vznik nezrovnalosti

a v zmysle Rozhodnutia Komisie C (2013) 9527 z 19.12.2013 o stanovení a schválení usmernení
o určení finančných opráv, ktoré má Európska komisia uplatňovať na výdavky financované Európskou
úniou v rámci zdieľaného hospodárenia pri nedodržaní pravidiel verejného obstarávania a so závermi
Certifikačného orgánu, sa uplatňuje 100 % sankcia na výdavky predmetného obstarávania. Na základe
článku 30 vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) č. 2022/128 z 21.12.2021, ktorým sa stanovujú

pravidlá uplatňovania nariadenia (EÚ) Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/2116 vzhľadom na
platobné agentúry a ostatné orgány, finančné riadenie, schvaľovanie účtov, kontroly, zábezpeky a
transparentnosť, v spojení s ust. § 41 ods. 5 zákona č. 292/2014 Z. z. je účastník konania povinný
zaplatiť podľa § 369 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka úroky z omeškania vo výške,
ktorá bude určená v zmysle aktuálnej sadzby zákonných úrokov z omeškania stanovenej podľa § 369

ods. 2 v spojení s § 1 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z. z. zo sumy 1 000
000,00 Eur, čo znamená, že sadzba úrokov z omeškania sa bude rovnať základnej úrokovej sadzbe
Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenejo osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto
kalendárneho polroka omeškania.

15. Prvostupňový správny orgán viazaný právnym názorom žalovaného konštatoval že účastník
prijal primerané preventívne opatrenia, avšak problematické naďalej zostalo zloženie komisie
na vyhodnotenie ponúk, teda konanie v rozpore s § 40 ods. 5 písm. b) zák. č. 25/2006 Z. z. Nestotožnil
sa s názorom žalovaného, že povinnosť zaplatiť úroky z omeškania nemala byť vôbec uložená. V tom
ohľade odkázal na článok 30 ods. 2 vykonávacieho nariadenia komisie č. 2022/128, ktorým sa stanovujú

pravidlá uplatňovania nariadenia ES. V súvislosti so zložením komisie na vyhodnotenie k náprave
nedošlo, prvostupňový správny orgán v tejto súvislosti poukázal najmä na rozhodnutie súdneho dvora
C - 538/13 vo veci eVigilo, mal za to, že žalobca nevenoval patričnú pozornosť výberu členov komisie
s ohľadom na ich nezaujatosť.

16. Proti uvedenému rozhodnutiu podal účastník konania odvolanie. Žalovaný svojím rozhodnutím

zo dňa 04.09.2024, číslo spisu 3912 /2024- 6111, číslo záznamu 19896/2004 (ďalej aj ako
„druhostupňové rozhodnutie“) zmenil rozhodnutie prvostupňového orgánu, tak, že slovo „doručenia“
vo vete ukladajúcej povinnosť vrátiť neoprávnenú platbu nahrádza slovom „právoplatnosti“ a ďalej
tak, že odsek ukladajúci povinnosť účastníkovi konania zaplatiť úroky z omeškania vypúšťa z výroku
napadnutého rozhodnutia v celom rozsahu. V ostatnej časti zostal výrok napadnutého rozhodnutia

nezmenený.

17. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval, že nebude opakovane uvádzať svoje
posúdenie skutočností, napríklad možnosti vykonávania opakovaných kontrol, výšky uloženej korekcie,
ku ktorým sa vyjadril už v zrušujúcom rozhodnutí ministerstva z 26.10.2023 a na ich predchádzajúce

posúdenie v celom rozsahu odkázal. Dôvodom na vydanie zmenového rozhodnutia je skutočnosť,
že prvostupňový správny orgán nerešpektoval záväzný právny názor ministerstva.

18. K odvolaciemu dôvodu týkajúcemu sa zloženia komisie žalovaný uviedol, že je to vlastne podstata
potencionálneho konfliktu záujmov, kedy už domnienky sú spôsobilé spochybniť proces verejného

obstarávania. Pre účastníka konania by v čase vykonávania verejného obstarávania bolo jednoduchšie
a z hľadiska čistoty prostredia bezpečnejšie do komisie menovať iných zjavne nezaujatým odborníkov
ako z nepochopiteľných dôvodov určiť za členov komisie osoby, pri ktorých je nutné snažiť sa eliminovať,
resp. skôr kamuflovať v protokole konštatovaný potencionálny konflikt záujmov vykonávaním množstva
zmien v orgánoch v danej veci figurujúcich obchodných spoločností a následného predkladania

dokladov, ktoré majú preukazovať nezaujatosti členov komisie.

II.
Rozsah a dôvody žaloby

(Argumenty žalobcu)

19. Žalobca sa žalobou doručenou Správnemu súdu v Bratislave dňa 14.11.2024 domáha preskúmania
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 3912/2024-6111, č. záznamu 19896/2024 zo dňa 04.09.2024
v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Poľnohospodárskej platobnej agentúry z 14.03.2024, ako aj v

spojení s druhostupňovým zrušujúcim rozhodnutím žalovaného z 26.10.2023 v spojení s rozhodnutím
Poľnohospodárskej platobnej agentúry z 29.05.2023 ako aj v spojení s Protokolom ÚVO, ktoré navrhol
podľa § 191 ods. 1 písm. c) až g) SSP zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie
konanie, eventuálne navrhol rozhodnutie žalovaného zo dňa 04.09.2024 v spojení s prvostupňovým
rozhodnutím Poľnohospodárskej platobnej agentúry zo 14.03.2004 zmeniť tak, že žalobcovi ukladá

povinnosť vrátiť nenávratný finančný príspevok vo výške 50 000,- Eur, čo predstavuje 5% - tnú
sankciu uplatnenú na výdavky predmetného obstarávania, a to v lehote do pätnástich dní odo dňa
právoplatnosti rozhodnutia. Žalobca si zároveň uplatnil nárok na náhradu trov konania vrátane trov
právneho zastúpenia. Súčasne žalobca navrhol priznať správnej žalobe odkladný účinok.

20. Žalobca úvodom uviedol, že správnu žalobu smeruje aj voči celému protokolu ÚVO, ktorý považuje
za opatrenie správneho orgánu vydané v rámci administratívneho konania, ktorého prieskum § 7 SSP
nevylučuje.21. Rozhodnutie žalovaného považuje žalobca za nedostatočne odôvodnené. Nie je mu zrejmé aké
úvahy viedli žalovaného k jeho skutkovým zisteniam a vyhodnoteniu toho, že žalobca kamufloval
potencionálny konflikt záujmov predstieraním, alebo fingovaním množstva zmien v orgánoch daných

spoločnostiach. Navyše, zmeny v spoločnostiach boli vykonané skôr, ako bolo vo veci začaté verejné
obstarávanie, čo je v rozpore s tvrdením žalovaného.

22. Žalobca poukázal na skutkové zistenia prvostupňového orgánu na základe, ktorých bola žalobcovi
uložená povinnosť vrátiť NFP, a to, že postupoval v rozpore so základnými princípmi verejného

obstarávania upravenými v § 9 ods. 3 zák. č. 25/2006 Z. z., a to konkrétne princípom transparentnosti,
keď sa v procese verejného obstarávania údajne nezaoberal existenciou potencionálne konfliktu
záujmov medzi účastníkom konania a víťazným uchádzačom, pričom konflikt záujmov mal pozostávať
z personálneho prepojenia rovnakých členov štatutárneho orgánu a spoločníkov (celkovo 7 osôb)
a tiež prepojenia cez rovnakú adresu sídla, čím mohla byť narušená nestranná a objektívna realizácia
verejného obstarávania, ako aj že postupoval v rozpore s § 40 ods. 5 písm. b) zák. č. 25/2006 Z. z.,

keď v procese predmetného verejného obstarávania vymenoval za predsedu komisie na vyhodnotenie
ponúk A. B. za člena komisie na vyhodnotenie ponúk A. C., ktorí majú byť osobami, u ktorých možno mať
pochybnosti o ich nezaujatosti vo vzťahu k úspešnému uchádzačovi z dôvodu prepojení identifikovaných
a popísaných v odôvodnení rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu z 14.03.2024.

23. Uviedol, že v správnom konaní predložil dôkazy, s ktorými sa správne orgány nezaoberali
a ani sa v odôvodnení žalobou napadnutých rozhodnutí žiadnym spôsobom s predloženými dôkazmi
nevysporiadali, najmä prílohou 4a), zoznamom povinných príloh projektu – kontrola kompletnosti
žiadosti,vyhlásenímz28.10.2015,analytickýmvýstupomzinformačnéhosystémuTRANSPAREX.Tieto
dôkazy podľa žalobcu priamo vyvracajú tvrdenia a skutkový stav, ktoré správne orgány vrátane ÚVO

považujú za riadne zistený a preukázaný. Správne orgány ani pri opätovnom prejednaní veci nevykonali
dôkazy predložené na zistenie rozhodujúcich skutočností, na základe čoho došlo k nesprávnemu
právnemu posúdenie veci.

24. Žalobca poukázal a zároveň zdôraznil, že správne orgány ako aj ÚVO konštatujú, že predmetom

nimi zistených skutočností nie je existencia konfliktu záujmov, ale to, že účastník konania – žalobca sa
údajnenedostatočne,resp.vôbecnezaoberalexistencioupotencionálnehokonfliktuzáujmov,azároveň,
že z predloženej dokumentácie nevyplýva, že prijal primerané opatrenia za účelom jeho odstránenia.
Uvedené tvrdenie je podľa žalobcu v rozpore s obsahom administratívneho spisu.

25. Žalobca uviedol, že v dokumente PPA – zoznam povinných príloh projektu – kontrola kompletnosti
žiadosti absentuje riadok 60, a to práve čestné prehlásenie žiadateľa, že nie je v konflikte záujmov. Toto
čestné prehlásenie žalobca PPA predložil, napriek tomu PPA vyčíta žalobcovi nedostatočnosť dokladov,
keď konštatovala, že žalobca nepredložil doklad, že sa zaoberal existenciou potencionálneho konfliktu
záujmov. Uvedené tvrdenie nie je podľa žalobcu pravdivé. Tvrdí, že preukázateľne prijal preventívne

opatrenia na zamedzenie konfliktu záujmov v dostatočnej lehote pred začiatkom procesu verejného
obstarávania. Ako dôkaz predložil aj analytický výstup z informačného systému TRANSPAREX, ktorý
slúži na identifikáciu záujmov na základe historických dát z verejne dostupných zdrojov informačných
systémov verejnej správy. Na tento dôkaz PPA a ani žalovaný neprihliadli, nevyhodnotili a ani sa s ním
v napadnutých rozhodnutiach žiadnym spôsobom nevysporiadali.

26. Žalobca uvádza, že ako verejný obstarávateľ v dokumentácii z verejného obstarávania zaznamenal
úkon overovania konfliktu záujmov. V lehote na predkladanie ponúk konflikt záujmov preukázateľne
zaznamenanýnebol.Akoverejnýobstarávateľsapreukázateľnezaoberalvzťahomkpredchádzajúcemu
majiteľovi a jeho štatutárom aj ďalej. Nový majiteľ BENCONT GROUP, a. s. a jeho štatutári 28.10.2015,

teda ešte pred začiatkom procesu verejného obstarávania vyhlásili, že nemajú žiadne väzby vo
vzťahu k predchádzajúcemu majiteľovi ani k jeho štatutárom, ktoré by mohli mať na nich akýkoľvek
vplyv. Na základe tohto zápisu žalobca konštatuje, že sa ako verejný obstarávateľ preukázateľne
zaoberal existenciou možných väzieb, ktoré by mohli spôsobovať potencionálny konflikt záujmov. Toto
vyhlásenie predložil žalobca v prílohe svojho doplnenia z 10.03.2023. Tento dôkaz PPA ani žalovaný

žiadnym spôsobom nevyhodnotili. Konflikt záujmov, ani potencionálny medzi subjektmi uvedenými
v napadnutých rozhodnutiach neexistuje. Túto skutočnosť preukázal žalobca analytickým výstupom z
TRANSPAREX. PPA a žalovaný nedostatočne zistili skutkový stav veci, ak neprihliadli na námietky
žalobcu, nevykonali a nevyhodnotili listiny predložené ako dôkazy účastníkom konania. Žalobcav tejto súvislosti poukázal na metodické usmernenie ÚVO č. 7480-5000/2020 z ktorého o. i. vyplýva,
že ...“v rámci predchádzania konfliktu záujmov čestné prehlásenie nepredstavuje z pohľadu zákona
o verejnom obstarávaní nevyhnutnú náležitosť dokumentácie z verejného obstarávania. Absencia tohto

dokumentu by nemala sama o sebe znamenať porušenie zákona s možným vplyvom na výsledok
verejného obstarávania. Takéto čestné prehlásenie je možné považovať ako dokument podporného
charakteru, ktorý môže plniť určitú prevenčnú funkciu a jeho vyžiadanie môže byť považované za jedno
z opatrení, ktoré verejný obstarávateľ prijal v zmysle § 23 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní.“
ÚVO, PPA a žalovaný úplne opomenuli vyhodnotiť konkrétne opatrenia, ktoré žalobca prijal pred

vyhlásenímprocesuverejnéhoobstarávania,ktoréeliminovalikonfliktzáujmov,ikebyexistoval.Pripustil,
že správny orgán nie je síce povinný reagovať na každé jedno tvrdenie kontrolovaného, ale je dôležité,
aby sa vyjadril k relevantným argumentom a skutočnostiam. Predložené listiny považuje žalobca za
priame dôkazy, ktoré sú rozhodujúce pre zistenie skutočného stavu veci a následné právne posúdenie.
Z odôvodnenia rozhodnutia PPA a žalovaného nie je možné zistiť, ako sa správny orgán vysporiadal
s týmito námietkami účastníka konania, či vykonal a ako vyhodnotil predložené listinné dôkazy, alebo ak

niektoré dôkazy nevykonal alebo nebral do úvahy pri svojom rozhodovaní, neuviedol, z akého dôvodu
tak postupoval. Žalobca opätovne zdôraznil, že PPA vo svojom rozhodnutí z 14.03.2024 ako aj ÚVO
vo svojom protokole konštatujú, že predmetom nimi zistených skutočností nie je existencia konfliktu
záujmov, ale to, že účastník konania sa údajne nedostatočne, resp. vôbec nezaoberal existenciou
potencionálneho konfliktu záujmov. Konflikt záujmov teda nebol podľa PPA a ÚVO ani preukázateľné

identifikovaný.

27. Žalobca namieta aj nesprávne právne posúdenie ako dôsledok formalistického výkladu jednotlivých
ustanovení. Skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ napadnutého rozhodnutia nemá oporu
v žalobcom predložených dôkazoch, resp. ak tieto dôkazy boli vykonané, žalovaný došiel na ich základe

k nesprávnym skutkovým zisteniam. Z obsahu napadnutých rozhodnutí sa žalobca ako ich adresát
nedozvie na základe akých skutkových alebo právnych skutočností žalovaný neuznal argumentáciu
žalobcu uvedenú v podaných odvolaniach a námietkach v priebehu konania.

28. Žalobca poukazom na ust. § 40 ods. 4 a 5 zák. č. 25/2006 Z. z. uviedol, že A. B. a A. C. v čase

hodnotenia ponúk predložili svoje vyhlásenie v zmysle § 40 ods. 1, 3, 4 a 5 o neexistencii skutočností,
ktoré by vo vzťahu k uchádzačom spôsobovali pochybnosti o ich nezaujatosti, na čo PPA a ani žalovaný
bez riadneho odôvodnenia neprihliadli, ani sa s nimi v odôvodnení napadnutých rozhodnutí nezaoberali.
Listinné dôkazy ako aj ostatné skutočnosti z verejného obstarávania preukazujú opak konfliktu záujmu
a vyvracajú akýkoľvek vplyv na verejné obstarávanie. Navyše, podľa názoru žalobcu nestačí určiť,

že o nezaujatosti členov komisie možno mať pochybnosti, ako je to tvrdené v rozhodnutí žalovaného
z 04.09.2024. Podľa názoru žalobcu správne orgány sú povinné prihliadať aj na okolnosti, či prípadná
zaujatosť odborníkov mala alebo nemala vplyv na rozhodnutie o zadaní zákazky a aké výhody alebo
ujma im z toho mala plynúť. Týmto sa však konajúce orgány v napadnutých rozhodnutiach vôbec
nezaoberali. Tvrdenia ÚVO, PPA a žalovaného o zaujatosti týchto členov komisie nemá oporu v zákone,

nie sú žiadnym spôsobom preukázané, jedná sa iba o žiadnym spôsobom nepreukázané a arbitrárne
domnienky kontrolných a dohľadových orgánov.

29. Žalobca má za to, že napadnuté rozhodnutia neobsahujú riadne vysporiadanie sa s argumentáciou
žalobcu a listinnými dôkazmi predloženými v konaní, čím PPA ako i žalovaný porušili čl. 46 ods. 1 Ústavy

SR a § 47 ods. 1, 3 Správneho poriadku a napadnuté rozhodnutia sú z toho dôvodu nepreskúmateľné.

30. Žalobca ďalej v prípade, že nedôjde k zrušeniu rozhodnutí a vráteniu veci na ďalšie konanie žiadal
súd o peňažnú moderáciu a zníženie výšky finančnej opravy (korekcie) z pôvodných 100% zo sumy
poskytnutého NFP vo výške 1 000 000,00 Eur na 5% zo sumy poskytnutého NFP vo výške 1 000 000,00

Eur t. j. 50 000,- Eur s ohľadom na závažnosť údajného porušenia zákona, ktoré však odmieta.

31.Žalobcakonštatuje,žeskutočnosti,ktorésúuvedenévovšetkýchnapadnutýchrozhodnutiachmuseli
byť PPA ako prvostupňovému orgánu verejnej moci známe už pred uzavretím zmluvy o poskytnutí NFP
apredjehofaktickýmposkytnutím.Jevrozporesozákladnýmiprincípmiprávnehoštátu,najmävrozpore

s princípom právnej istoty, zásady res iudicata a ne bis in idem, ak raz orgán verejnej správy rozhodne
(a to opakovane pri schválení žiadosti, pred a po uzavretí zmluvy, pri kontrole projektu na mieste, ako
aj priamo pri faktickom poskytnutí príspevku v postavení poskytovateľa verejného príspevku), že pokontrole je postup žalobcu ako verejného obstarávateľa v poriadku, v súlade so zákonmi SR a EÚ, aby
následne vydal opačné rozhodnutie.

32. Žalobca namieta tiež výšku korekcie 100% NFP. Uvedená korekcia žiadnym spôsobom nereflektuje
závažnosť údajného porušenia postupov verejného obstarávania. Toto žalobca uvádza aj s ohľadom
na fakt, že v prípade žalobcu nebolo zistené také porušenie zákona, ktoré malo vplyv na verejné
obstarávanie. Je iba konštatovaný možný vplyv na verejné obstarávanie. Suma požadovanej
neoprávnenej platby v celkovej výške 1 000 000,00 Eur nie je žiadnym spôsobom odôvodnená.

33. Rozhodnutím GR PPA č. 59/2019 bol vydaný katalóg sankcií PPA pre projektové podpory v rámci
PRV SR 2007 - 2013 a PRV SR 2014 - 2020, ktorým sa stanovujú podmienky a výška sankcií pri zistení
porušenia podmienok poskytovania podpory v rámci programu rozvoja vidieka SR pre obdobie 2007 -
2013 a pre obdobie 2014 -2020 (ďalej len „sankčný katalóg“). Prílohy tohto sankčného katalógu tvoria
prílohy číslo 1 až 3 podľa článku 3 sankčného katalógu. Hoci nebol konflikt záujmov ani identifikovaný

bola uložená sankcia vo výške 100 % z titulu konfliktu záujmov (bod 22, prílohy číslo 1a) sankčného
katalógu). Sankcia je uložená v rozpore so sankčným katalógom. Podľa bodu 17 prílohy číslo
1a) sankčného katalógu je však sankciou za nedodržanie zásady transparentnosti a/alebo rovnakého
zaobchádzania počas postupu zadávania zákazky výška finančnej opravy (korekcie) max. 25%, pričom
táto sadzba môže byť znížená na 10% alebo 5% v závislosti od závažnosti porušenia. PPA a žalovaný

stanovili výšku sankcie v rozpore s vlastným interným predpisom, t.j. sankčným katalógom za také
porušenie zákona, ktorého sa účastník konania ani nedopustil a ktoré nebolo predmetom zistenia
ani ÚVO ani PPA. PPA ani ÚVO vo svojich rozhodnutiach vôbec neodôvodnili príčinnú súvislosť
medzi údajnými porušeniami zákona o verejnom obstarávaní a možnosťou iného výsledku verejného
obstarávania, ktorá by odôvodňovala výšku uloženej sankcie a jej možné zníženie na minimálnu hranicu

udelenej sankcie (10%, resp. 5% sumy NFP). Rozhodnutie PPA je podľa žalobcu z toho dôvodu
nepreskúmateľné, teda nezákonné.

34. Takto uložená sankcia je v rozpore so zásadami správneho trestania. Žalobca uvádza, že v čase
realizácie verejného obstarávania neobsahoval zák. č. 25/2006 Z. z. legálnu definíciu konfliktu

záujmov. Žalobca zastáva názor, že bez zákonného vymedzenia skutkovej podstaty konfliktu záujmov,
ktorý v rozhodnom čase nebol zákonom definovaný, je potrebné vziať do úvahy trestnoprávne zásady
ako zásadu nullum crimen nulla poena sine lege a v prípade trestania za konanie, ktorého skutková
podstata ani nebola zákonom presne definovaná, prihliadať na zásadu proporcionality uloženého trestu.
Rovnako sankcia uložená za konanie nie je stanovená zákonom, ale odkazom na katalóg sankcií

pre projektové podpory, ktorý nemá povahu zákona.

III.
Vyjadrenie žalovaného, replika žalobcu, duplika žalovaného

35. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 03.03.2025 argumentuje tým, že žalobca opätovne
tým istým spôsobom a z tých istých dôvodov, ktoré uviedol vo svojom odvolaní proti prvostupňovému
rozhodnutiu zo dňa 14.03.2024, napáda rozhodnutie žalovaného.

36. Žalovaný je toho právneho názoru, že žalobca porušil § 9 ods. 3 zák. č 25/2006 Z. z. vo väzbe

na § 40 ods. 5 písm. b) zákona v znení do 02.12.2015, a to tým, že nezabezpečil, aby v predmetnom
verejnom obstarávaní nedošlo ku konfliktu záujmov a vo svojej žalobe žiadnym relevantným spôsobom
nepreukázal nezákonnosť postupu žalovaného pri vydávaní napadnutého rozhodnutia. Žalovaný
poukázal na príslušné ustanovenia zákona č. 292/2014 Z. z., v zmysle ktorého v prípade zistenia
porušenia pravidiel a postupov verejného obstarávania, ktoré mali alebo mohli mať vplyv na výsledok

verejného obstarávania, je poskytovateľ NFP povinný vyzvať prijímateľa na vrátenie NFP alebo jeho
časti; a v prípade nevrátenia, rozhodnúť o jej vrátenie.

37. Žalovaný vo vzťahu k namietanému nedostatočnému odôvodneniu jeho rozhodnutia z 04.09.2024
s tvrdením žalobcu, že žalovaný úplne rezignoval na odôvodnenie svojich tvrdení v napadnutom

rozhodnutí, nesúhlasí a toto považuje za nepravdivé a zavádzajúce tvrdenie. Uviedol, že v napadnutom
rozhodnutí len rozširoval odôvodnenie nad rámec odôvodnenia k žalobcovým námietkam uvedeným
v predchádzajúcom rozhodnutí žalovaného, na ktoré plne odkazoval. Žalovaný zastáva názor,že správne konanie tvorí jeden celok, čo potvrdzuje aj ustálená súdna prax, najnovšie napr. rozsudok
správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA- 6S/9/2019 z 26.06.2024.

38. Žalovaný sa k otázke problematického zloženia komisie na vyhodnotenie ponúk, teda konania
v rozpore s § 40 ods. 5 písm. b) zák. č. 25/2006 Z. z., detailne vyjadril v rámci odôvodnenia svojho
rozhodnutia z 26.10.2023. Na podporu svojich tvrdení dal žalovaný do pozornosti jeden z kľúčových
rozsudkov súdneho dvora, v rámci ktorého je definovaný konflikt záujmov, rozsudok vo veci C-538/13
(eVigilo), z ktorého jednoznačne vyplýva, že pre identifikáciu a určeniu konfliktu záujmov nemusí byť vo

všeobecnosti podstatná subjektívna zložka (t. j. úmysel alebo vnútorné presvedčenie zainteresovanej
osobyotom,čisavkonfliktezáujmovnachádza).Kexpresívnemuvýrazu„kamuflovať“žalovanýuviedol,
že chcel inými slovami upriamiť pozornosť na skutočnosť, že jediným účinným primeraným opatrením
a vykonaním nápravy by bolo len vylúčenie problematických členov komisie na vyhodnotenie ponúk z
v tom čase vykonávaného verejného obstarávania a tým sa vyhnúť konaniu v rozpore s § 40 ods. 5
písm. b) zák. č. 25/2006 Z. z. Toto tvrdenie, podľa názoru žalovaného, nijakým spôsobom neneguje

podrobné odôvodnenie uvedené v rozhodnutí z 20.06.2023, ktoré vychádza zo všeobecne záväzných
predpisov Slovenskej republiky a opiera sa o rešpektovanú judikatúru Súdneho dvora EÚ.

39. K námietke žalobcu, že vychádzal z protokolu UVO a zistení v ňom uvedených, a nezaoberal sa
s listinnými dôkazmi predloženými v správnom konaní, žalovaný uviedol, že sa vysporiadal so všetkými

podstatnýminámietkamižalobcu,pričomodkázalnaodôvodnenierozhodnutiaz26.10.2023,ktorépodľa
jeho názoru preukazuje najmä problematickosť zloženia komisie na vyhodnotenie ponúk vo verejnom
obstarávaní, čím došlo k porušeniu princípu transparentnosti podľa § 9 ods. 3 a porušeniu povinností
podľa § 40 ods. 5 písm. b) zák. č. 25/2006 Z. z. v nadväznosti na zloženie komisie a vyhodnotenie
ponúk vo verejnom obstarávaní. Žalovaný v rozhodnutí ďalej vysvetľuje problematiku konfliktu záujmov

a dôvody, pre ktoré PPA ani ÚVO nemohli akceptovať žalobcom prezentované preventívne opatrenia
zo strany žalobcu. V tejto súvislosti žalovaný uviedol, že členovia komisie na vyhodnotenie ponúk patria
medzi osobitnú kategóriu zainteresovaných osôb, ktoré priamo rozhodujú o najpodstatnejších úkonoch
súvisiacich s verejným obstarávaním, vychádzajúc z rozsudku súdneho dvora e-Vigilo, konflikt záujmov
vo verejnom obstarávaní je možno vnímať aj na základe potvrdenia samotnej existencie určitého

vzťahu. To znamená, že ak sa aj osoby subjektívne necítia byť v konflikte záujmov voči konkrétnemu
záujemcovi, uchádzačovi, tretej osobe alebo subdodávateľovi, sú vždy povinné informovať o každej
skutočnosti indikujúcej objektívnu existenciu ich vzájomného vzťahu/prepojenia. K naplneniu podstaty
konfliktu záujmov postačuje podľa žalovaného už len samotná existencia vzťahu medzi zainteresovanou
osobou a hospodárskym subjektom, ktorý sa zúčastňuje verejného obstarávania. V prípade, ak verejný

obstarávateľ zistí konflikt záujmov, je povinný prijať primerané opatrenia a vykonať nápravu. Opatreniami
sú najmä vylúčenie zainteresovanej osoby z procesu prípravy alebo realizácie verejného obstarávania,
ale aj zrušenie verejného obstarávania a vyhlásenie nového verejného obstarávania, ak konflikt záujmov
už nie je možné napraviť priamo v dotknutej súťaži. To znamená, že v prípade potencionálneho
konfliktu tento sa stáva preukázaným, ak zainteresovaná osoba nebola vylúčená z procesu prípravy

a realizácie verejného obstarávania; toto pravidlo je podľa názoru žalovaného rozhodne aplikovateľné
v najzávažnejších prípadoch, medzi ktoré patrí prípad, keď zainteresovanou osobou je člen komisie
na vyhodnotenie ponúk.

40. Žalovaný opätovne k námietke žalobcu o nedostatočnom odôvodnení zotrval na tom, že sa

jednotlivým odvolacím dôvodom žalobcu vyjadril v rozhodnutí z 26.10.2023, pričom tento svoj záver
riadne odôvodnil a z toho následne vyvodil správnosť a zákonnosť postupu PPA. Zároveň žalovaný
vrámcižalobounapadnutéhorozhodnutiažalovanéhodoplnilazmenilvýrokrozhodnutiaPPA,čímdošlo
k odstráneniu chyby, keďže lehota na plnenie mala byť určená nie od doručenia rozhodnutia, ale od
právoplatnosti rozhodnutia PPA a tiež došlo k vypusteniu povinnosti zaplatiť úroky z omeškania z dôvodu

nezákonnosti takéhoto postupu, podľa v tom čase platného a účinného zák. č. 292/2014 Z. z.

41. V súvislosti s namietanú výškou korekcie 100 % nenávratného finančného príspevku žalovaný
nad rámec rozhodnutia z 26.10.2023 uvádza, že problematika konfliktu záujmov bola v dotknutom
období priamo upravená v legislatíve Európskej únie. Povinnosť zdržať sa konania smerujúceho

ku konfliktu záujmov verejného obstarávateľa bola priamo upravené v článku 57 Nariadenia Európskeho
parlamentu a rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 rozpočtových pravidlách, ktoré je všeobecne záväzné
a zároveň priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch Európskej únie. Žalovaný poukázal na
to, že PPA ako poskytovateľ NFP v súlade so zásadou zdieľaného riadenia podľa článku 58 ods. 1Nariadenia č. 1306/2013 prijíma opatrenia na zabezpečenie účinnej ochrany finančných záujmov EÚ.
Súčasťou uvedených opatrení je aj vydávanie katalógu sankcií Pôdohospodárskej platobnej agentúry
pre projektové podpory v rámci PRV SR 2007 – 2013 a PRV SR 2014 - 2020 na zavedenie účinných,

odradzujúci a primeraných sankcií v súlade s právom EÚ a právnym poriadkom Slovenskej republiky.
(uplatnenie finančných opráv/korekcii). Katalóg sankcií PPA vychádza z rozhodnutia Európskej komisie
C (2013) 9527 z 19.12.2013. Posudzovanie konfliktu záujmov je v rámci kontroly verejného obstarávania
a obstarávania spojené s procesom určovania finančných opráv s dôsledkom vylúčenia dotknutého
verejného obstarávateľa z financovania v plnom rozsahu (100 % korekcia). Z rozhodnutia Európskej

komisie vyplýva, že ak ma nezrovnalosť len formálny charakter bez skutočného alebo potencionálneho
finančnéhovplyvu,nevykonásažiadnaoprava,toznamená,žerozhodnutiaEurópskejkomisieneukladá
sankcia len v prípade, ak by skutočný alebo potencionálny konflikt záujmov nemal vplyv na porušenie
povinností verejného obstarávateľa podľa zákona o verejnom obstarávaní.

42. Žalovaný k námietke žalobcu, že 100% sankcia je uložená v rozpore so zásadami správneho

trestania uviedol, že Najvyšší správy súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 2Sfk/25/2021
vyslovil záver, že uloženie povinnosti vrátiť príspevok možno hodnotiť iba ako sankciu v širšom
slova zmysle, čo však bez ďalšieho neznamená, že ide o sankciu trestnej povahy, na ktorú by bolo
možné aplikovať základné inštitúty určené pre oblasť správneho trestania. V tejto súvislosti poukázal
žalovaný aj na rozsudok súdneho dvora EÚ v spojených veciach C - 260/14 a C - 261/14, kde súdny

dvor konštatoval, že povinnosť vrátiť výhody neoprávnene získaných v dôsledku nezrovnalostí nie je
sankciou, ale len jednoduchým dôsledkom zistenia, že podmienky, požadované na získanie výhody
vyplývajúce z právnej úpravy únie, neboli splnené, čím sa poskytnutá výhoda stála neoprávnená.
Žalovaný zdôraznil, že žalobcovi bola napadnutými rozhodnutiami uložená povinnosť vrátiť poskytnutý
nenávratný finančný príspevok, nakoľko porušil pravidlá verejného obstarávania do príslušných

verejných rozpočtov, aby bol dosiahnutý stav súladu so zákonom na základe podmienok dohodnutých
v zmluve o nenávratnom finančnom príspevku, čím do majetkovej sféry žalobcu nebolo zasiahnuté
v miere prevyšujúcej sumu prvotne poskytnutých finančných prostriedkov. Na základe vyššie uvedeného
žalovaný konštatuje, že bez toho, aby došlo k zásahu do majetkovej sféry žalobcu, nie je možné
kvalifikovať rozhodnutie PPA ako rozhodnutie vo veci správneho trestania, v dôsledku čoho nie je možné

posudzovať výrokovú časť kontexte zásad správneho trestania.

43. K námietke žalobcu, že skutočnosti, ktoré sú uvedené vo všetkých napadnutých rozhodnutiach,
museli byť PPA známe už pred uzavretím zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku
a pred jeho faktickým poskytnutím, žalovaný uviedol, že s týmito námietkami sa vysporiadal

v rámci odôvodnenia rozhodnutia z 26.10.2023, pričom nad rámec odôvodnenia tohto rozhodnutia
žalovaný najmä poukázal na články všeobecných zmluvných podmienok, v zmysle ktorých nie sú
ustanovenia predchádzajúcich kontrol záväzné. Po prvotnej kontrole/audite vykonanom PPA je možné
opätovné overenie tých istých skutočností aj v ďalších fázach postupov poskytnutia príspevku, a to
aj po skončení platnosti a účinnosti zmluvy o NFP, s cieľom uistiť sa, že prostriedky EÚ a štátneho

rozpočtu sú vynakladané v súlade s požiadavkami vyplývajúcimi právnych predpisov SR, európskej
legislatívy, riadiacou dokumentáciou a v súlade s podmienkami výzvy a zmluvy o NFP. V súlade
so zmluvou a všeobecnými zmluvnými podmienkami sa uplatňuje pravidlo „neskoršia kontrola neguje
predchádzajúcu kontrolu“. Ustanovenie § 41 zák. č. 292/2014 Z. z. upravuje postup vysporiadania
finančných vzťahov, ak sa po vyplatení dodatočne preukáže, že NFP alebo jeho časť nebola vyplatená.

To znamená, že PPA nie je viazaná akýmikoľvek výsledkami predchádzajúcich kontrol. Žalobca
dobrovoľne požiadal o poskytnutie príspevku a podpisom zmluvy o NFP akceptoval podmienky jeho
poskytnutia.

44. Žalovaný, vychádzajúc zo skutkových okolností a právneho stavu, nepovažuje námietky žalobcu

za dostatočne dôvodné pre zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného. Má za to, že rozhodnutie
žalovaného je vecne správne a vydané v súlade s platnou vnútroštátnou a medzinárodnou legislatívou.
Doplnil, že v prípade, ak by došlo k zrušeniu žalobou napadnutých rozhodnutí, tak by to okrem iného
spôsobilo formálne zopakovanie procesného postupu príslušných správnych orgánov.

45. Vzhľadom na vyššie uvedené navrhol, aby súd správnu žalobu v zmysle § 190 SSP ako nedôvodnú
v celom rozsahu zamietol.46. Žalobca v replike z 28.05.2025 na vyjadrenie žalovaného zdôraznil tú skutočnosť, že až do podaného
vyjadrenia žalovaného nebola predmetom správnym orgánom zistených skutočností existencia konfliktu
záujmov, ale to, že sa žalobca ako účastník konania údajne nedostatočne, resp. vôbec nezaoberal

existenciou potencionálneho konfliktu záujmov a zároveň, že z predloženej dokumentácie nevyplýva,
že prijal primerané opatrenia za účelom jeho odstránenia. Žalobca zastáva názor, že medzi tvrdením
o preukázanom konflikte záujmov a zistením možného konfliktu záujmov, ktorým sa žalobca údajne
nezaoberal a ktorý potencionálne mohol mať vplyv na výsledok obstarávania, je totiž diametrálny rozdiel,
a to najmä vo vzťahu k uplatneniu finančnej opravy (korekcie). Iba preukázaný konflikt záujmov môže

byť podľa Európskej komisie predmetom usmernenia EK k určeniu finančných opráv (korekcií). Možný
(potencionálny) konflikt záujmov nie je predmetom úpravy (a teda korekcie). Žalobca zotrval na názore,
že v predmetnom verejnom obstarávaní nedošlo ku konfliktu záujmov, pričom sa žalobca možným
konfliktom záujmov v dostatočnej miere zaoberal. Správnym orgán predložil viacero listín a dôkazov,
ktorými sa správne orgány nezaoberali vôbec alebo ich nevyhodnotili, čo má za následok nezákonnosť
rozhodnutia žalovaného.

47. Žalobca namietal nepredloženie celého administratívneho spisu, absentuje v ňom materiál tykajúci
sa verejného obstarávania. Práve potencionálny konflikt záujmov, a jeho vplyv na výsledok verejného
obstarávania, je esenciálna otázka, ktorá je predmetom posúdenia.

48. Dal do pozornosti, že zaujatosť (konflikt záujmov) sa v zmysle zákona platného v čase verejného
obstarávania preukazovala čestným prehlásením členov komisie. V čestnom prehlásení členovia
komisie vyhlásili, že po oboznámení sa so zoznamom uchádzačov nenastali u nich žiadne skutočnosti,
pre ktoré by sa nemohol zúčastniť na procese pri vyhodnotení ponúk. Za relevantné považuje žalobca
pre posúdenie možného konfliktu záujmov aj to, že v danom verejnom obstarávaní nedošlo ani nemohlo

dôjsť k zvýhodneniu úspešného uchádzača oproti ostatným uchádzačom alebo záujemcom. Navyše,
žiaden z uchádzačov alebo záujemcov nebol zo súťaže vylúčený. Konštatoval, že sa preukázateľne
zaoberal existenciou možných väzieb, ktoré by mohli spôsobovať potencionálny konflikt záujmov. Za
rozporné považuje tvrdenie žalovaného, že sa možným konfliktom záujmov nezaoberal.

49. Žalobca opätovne poukázal na nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného. Žalovaný v rozhodnutí
iba stroho konštatoval, že mu stačí iba jednoduchá eventualita konfliktu záujmov bez toho, aby
vôbec potreboval v posudzovanom prípade skúmať, či objektívne hrozil konflikt záujmov s reálnym
vplyvom na výsledok hospodárskej súťaže. Vytýkal žalovanému, že vo svojich rozhodnutiach
v odôvodnení vôbec neodôvodnil príčinnú súvislosť medzi údajnými porušeniami zákona o verejnom

obstarávaní a možnosťou iného výsledku verejného obstarávania. Zotrval na tvrdení, že neboli splnené
hmotnoprávne podmienky pre vznik konfliktu záujmov.

50. Žalovaný v duplike z 08.08.2025 uviedol, že žalobca len rekapituluje a rozvádza jednotlivé body
žaloby, pričom s väčšinou argumentov sa žalovaný vysporiadal vo svojom vyjadrení k žalobe. Žalovaný

opätovne poukázal na rozhodnutie Európskej komisie C (2013) 9527 z 19.12.2013, v prílohe ktorého
bod 1.3 posudzovane kritéria pri rozhodovaní o uplatniteľnej sadzbe opravy je ustanovené, že ak
má nezrovnalosť len formálny charakter bez skutočného alebo potencionálneho finančného vplyvu,
nevykonásažiadaoprava.TaktiežpoukázalnavýkladovéstanoviskoÚVOč.3/2015vktoromsauvádza:
„Subjekt uskutočňujúci verejné obstarávanie je povinný sa v súlade s princípom transparentnosti,

uvedeným v § 9 ods. 3 zákona o verejnom obstarávaní riadne a preskúmateľne vysporiadať
so zistenými skutočnosťami, ktoré zakladajú možný konflikt záujmov, a to v závislosti od okolností,
respektíve štádia, v ktorom sa predmetné verejné obstarávanie nachádza.“ Súčasne konštatuje
„subjekty uskutočňujúce verejné obstarávanie sú povinné prijať primerané opatrenia a uskutočniť
nápravu, ak identifikujú konflikt záujmov. Takýmito opatreniami sú najmä vylúčenie zainteresovanej

osoby z procesu prípravy alebo realizácie verejného obstarávania alebo úprava jej povinnosti s cieľom
zabrániť pretvárajú konfliktu záujmov.“ Hoci aj zákon o verejnom obstarávaní neobsahoval výslovnú
úpravu týkajúcu sa konfliktu záujmov, je možné vyvodiť, že princíp transparentnosti v každom štádiu
verejného obstarávania je nutné dodržiavať. Konflikt záujmov zahŕňa prinajmenšom každú situáciu,
keď osoby na strane verejného obstarávateľa, ktoré sú zapojené do vykonávania postupu verejného

obstarávania, môžu ovplyvniť výsledok alebo priebeh tohto postupu, majú priamo alebo nepriamo
finančný ekonomický alebo iný osobný záujem, ktorý možno pokladať za ohrozenie ich nestrannosti a
nezávislosti v súvislosti s daným postupom verejného obstarávania. V zmysle rozsudku Súdneho dvora
EÚ vo veci eVigilo má žalovaný za to, že k naplneniu skutkovej podstaty konfliktu záujmu postačujeuž len existencia nebezpečenstva konfliktu záujmu a tá je preukázaná už samotnou existenciou vzťahu
medzi zainteresovanú osobu a hospodárskym subjektom, ktorý sa zúčastňuje verejného obstarávania
tak, ako tomu bolo v tomto prípade.

51. K namietanej neúplnosti administratívneho spisu žalovaný uviedol, že predložil súdu celý spisový
materiál týkajúci sa rozhodovania žalovaného. Nebola predmetom súdneho prieskumu realizácia
a výkon verejného obstarávania rovnako ani preskúmavanie zákonnosti postupu úradu pre verejné
obstarávanie, ale zákonnosť postupov orgánov verejnej správy žalovaného ako aj PPA, ktorým došlo

k vydaniu rozhodnutí v rámci správnych konaní, ktoré vychádzali z protokolu ÚVO ako zákonného
podkladu a dôkazu pre začatie správneho konania podľa príslušnej legislatívy.

52. Žalovaný zotrváva na svojom názore, že postupoval zákonne, pričom námietky žalobcu považuje
za nedôvodné pre zrušenie žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného. Rozhodnutie považuje
za vecne správne a vydané v súlade s platným právnym poriadkom a európskou legislatívou.

Z uvedeného dôvodu navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

IV.
Konanie pred správnym súdom a relevantná právna úprava

53. Správny súd v Bratislave bol zriadený zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 151/2022 Z .z.“)
a svoju činnosť začal od 01.06.2023.
54. Správny súd priznal žalobe uznesením č. k. 1S/131/2024-177 zo dňa 27.03.2025 odkladný účinok,

a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej.
55. Správny súd, po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a administratívneho spisu,
preskúmal v medziach žalobného návrhu a podstatných žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP, § 183
SSP) napadnuté rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov, ako aj postup predchádzajúci ich
vydaniu, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase vydania rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP), za splnenia

procesných podmienok vec prejednal na pojednávaní dňa 31.10.2025 (§ 107 ods. 1 písm. a/ SSP) a
dospel k záveru o dôvodnosti žaloby.
56. Právna zástupkyňa žalobcu sa pridržiava podanej žaloby a svojich vyjadrení založených v súdnom
spise. Upriamila pozornosť na to, že hlavným dôvodom podanej žaloby bolo to, že žalovaný sa
nezaoberal dôkazmi predloženými žalobcom v administratívnom konaní. V odôvodnení rozhodnutia

je iba to, že tieto dôkazy boli predložené, avšak s výnimkou rozhodnutí jediného spoločníka, ktoré
žalobca predložil, ktoré považoval bez ďalšieho odôvodnenia len za akúsi kamufláž, nie je možné
z jednotlivých rozhodnutí zistiť, ako sa s jednotlivými dôkazmi, konkrétne: čestnými prehláseniami,
protokolom z TRANSPAREXU, zmierňujúcimi opatreniami, zaoberal a ako ich vyhodnotil v rámci
celého konania a v spojení s verejným obstarávaním a vyhodnotením podmienok súťaže. Upriamila

pozornosť na čestné prehlásenia, ktoré žalobca predložil. Čestné prehlásenie z 28.10.2015, ktoré
žalobcadoložildoadministratívnehospisu,čestnéprehláseniejednotlivýchčlenovkomisiez22.11.2015,
čestné prehlásenie údajne osôb v potencionálnom konflikte záujmov B. a C., ktoré predložil 25.10.2022.
Rovnako sa nezaoberal analytickým výpisom z TRANSPAREXU, čo je v podstate doklad, ktorý je
uznávaný aj samotným UVO-om alebo ministerstvom hospodárstva. O tom, ako vyhodnotil dôkaz

zTRASPAREXU,niejevadministratívnychrozhodnutiachzmienka.Žalovaný nevyhodnotilzmierňujúce
opatrenia, ktoré žalobca ako účastník konania predkladal v administratívnom konaní písomne,
a nevyhodnotil ich vo väzbe na možný konflikt záujmov a jeho posúdenie. Rozhodnutia vydané
v administratívnom konaní z tohto dôvodu považujeme za nepreskúmateľné, a preto nezákonné.
Správny orgán videl ako hlavný dôvod možného potencionálneho konfliktu záujmov v zložení komisie,

pričom vo svojich stanoviskách uvádza, že jediným zmierňujúcim faktorom na odstránenie tohto,
je vylúčenie problematických členov komisie. Uvádzame, že toto je priamo v rozpore so zákonom
o verejnom obstarávaní. Zákon o verejnom obstarávaní hovorí, že verejný obstarávateľ má prijať
primerané opatrenie a vykonať nápravu, to môže spočívať najmä, ide o demonštratívny výklad, buď vo
vylúčení alebo úprave práv a povinností a zodpovednosti týchto osôb, k čomu aj v samotnom verejnom

obstarávaní došlo, nakoľko údajne problematickým členom (čo však žalobca odmieta) boli upravené
ich práva a povinnosti v tom zmysle, že časť komisie a osôb určených do komisie nemala právo
rozhodovať a zvyšní menovaní odborníci mali tú možnosť, boli to traja členovia komisie, čiže boli
splnené aj podmienky zákona o verejnom obstarávaní. Ďalej upriamila pozornosť na to, že správneorgány, aj platobná agentúra, aj ministerstvo hospodárstva sa neustále odvolávajú iba na protokol
ÚVO, ktorý proces verejného obstarávania skúmal. To uvádzajú aj vo svojom poslednom vyjadrení,
že všetky chýbajúce listiny založené v administratívnom spise boli predmetom kontroly na Úrade

pre verejné obstarávanie. To je však v rozpore s predloženými listinami, s rozhodnutiami a musí
to byť aj v rozpore s samotným administratívnym spisom. Žalobca ako účastník konania predložil
platobnej agentúre k verejnému obstarávaniu všetky listiny, ktoré platobná agentúra vyžadovala v čase,
keď sa mali predkladať. Jedná sa o listiny, ktoré boli zo strany PPA označené ako príloha 4a, kde boli
vymenované všetky listy, ktoré potrebuje žiadateľ predložiť na to, aby mohol získať nenávratný finančný

príspevok. Žalobca ako žiadateľ všetky listiny v zmysle prílohy 4a predložil a platobná agentúra to
vyhodnotila ako dostatočné. V administratívnom spise sa nachádza kontrola týchto listín, ktorá má
samostatné označenie listu - kontrola kompletnosti žiadostí, kde už v porovnaní s priľahlou 4a chýba
posledný riadok 60. V prílohe 4a, ktorej sa držal žiadateľ, je aj riadok 60, ktorý hovorí o čestnom
vyhlásení ku konfliktu záujmov. Keď však PPA kontroluje, tak tu celý riadok 60 chýba a končí to
riadkom 59, to znamená, ako keby žiadateľ čestné prehlásenie ku konfliktu záujmov nepredložil, čo je

však v rozpore so skutočnosťami uvedenými v spise, čestné prehlásenie ku konfliktu záujmu bolo
predložené. Aj z tohto vyplýva, že žalobca sa možným konfliktom záujmov zaoberal. Ďalším dôkazom
z administratívneho spisu, ktorý nesvedčí v prospech žalovaného, a teda, že všetko, čo je uvedené
v protokole, vyplýva a všetko je tam založené a ÚVO to posúdil, jednak tam nemohli byť čestné
prehlásenia a keďže platobná agentúra požadovala len 60 listín, nebolo žiadne iné miesto na kolónku

predloženie ďalších podkladov, tieto neboli založené v pôvodnom spise verejného obstarania, ale boli
žalobcom predkladané až dodatočne v administratívnom konaní. Nemôžu byť teda predmetom toho,
čozistilÚVO,alesúčasnesúsúčasťouadministratívnehospisuamalibyťposúdenézostranysprávnych
orgánov, ktoré udeľovali sankcie. ÚVO tak pri hodnotení a kontrole verejného obstarávania nemalo
čestné prehlásenie, ktoré predkladal žiadateľ hneď v úvode, nemal čestné prehlásenie dodatočné

jednotlivých členov komisie, nemalo výpis z TRASPAREXU, ktorý je plnohodnotným dokladom o tom,
že konflikt záujmov v čase vyhodnocovania podmienok neexistoval. Podstatné pre rozhodnutie je
však aj to, že smernica Európskej komisie, na ktorú odkazuje žalovaný pri správnom trestaní,
respektíve pri udeľovaní týchto finančných korekcií, umožňuje trestať alebo udeľovať tieto korekcie
iba v prípade potvrdeného konfliktu záujmov, čo nie je preskúmavaný prípad. Všetky rozhodnutia

žalovaného aj prvostupňového orgánu nehovoria o tom, že by bol žalobca v konflikte záujmov, že by
tento nastal, oni hovoria o tom, že sa ním žalobca údajne nezaoberal, ten rozdiel je tu markantný. Kým
usmernenie Európskej komisie hovorí vo svojom originálnom znení o tom, že konflikt záujmov musí byť
potvrdený, tak kontrolné orgány, či už PPA alebo ministerstvo pôdohospodárstva, nehovoria o konflikte
záujmov, hovoria iba o tom, že sa ním žalobca údajne nezaoberal, čím mohlo dôjsť k potencionálnemu

konfliktu záujmu. Európska komisia vydala k tejto svojej smernici aj list, ktorý bol zaslaný na ÚVO,
kde zo stanoviska Európskej komisie z 15.07.2016 vyplýva, že iba preukázaný konflikt záujmov je
predmetom usmernenia Európskej únie k tejto smernici o určení finančných opráv a potenciálny konflikt
záujmov nie je predmetom tejto úpravy, teda za potencionálny konflikt záujmov nie je možné udeliť
takúto korekciu. Tento článok je publikovaný v samostatnej revue, ktoré vydáva Úrad pre verejné

obstarávanie z roku 2018, teda v čase, kedy sa rozhodovalo, a tento zákonný stav je stále platný
aj na súčasne posudzovaný prípad. Keďže nejasnosť tohto výkladu medzi skutočným preukázaným
konfliktom záujmov v rozhodnutiach správnych orgánov a možným potencionálnym konfliktom záujmov,
ktorým sa žalobca údajne nezaoberal, čo však odmieta, čestnými prehláseniami sa žalobca zaoberal,
dokladal k tomu listiny, čiže odmietame akýkoľvek aj len potencionálny konflikt záujmov, nie ešte

tvrdenie o tom, že sa ním žalobca nezaoberal, je v podstate to gro nejasností, preto navrhol, aby boli
položené Súdnemu dvoru Európskej únie prejudiciálne otázky vo vzťahu k týmto korekciám v prípade
potencionálneho konfliktu záujmov. Navrhol nasledovne znenie prejudiciálnych otázok
- či umožňuje usmernenie Európskej komisie C (2013) 9527 z 19.12.2013 o určenie finančných opráv
určiť finančnú korekciu aj v prípade potencionálneho konfliktu záujmov a v prípade, ak bude odpoveď

na túto otázku kladná, navrhujeme ďalšiu prejudiciálnu otázku
- akú sankciu umožňuje usmernenie Európskej komisie určiť pri zistení potencionálneho konfliktu
záujmov.
Žalobca trvá na podanej žalobe a v prípade úspechu žiada priznať náhradu trov konania.

57. Poverený zástupca žalovaného sa pridržiava svojich písomných vyjadrení predložených súdu
v predmetnom konaní, najmä vyjadrení z 03.03.2025 a 08.08.2025. Má za to, že k žalobe a argumentácii
žalobcu sa vyjadril dostatočne zrozumiteľne a jasne. Domnieva sa, že v priebehu administratívneho
konania dostatočne a v potrebnom rozsahu zistil skutkový stav, tento skutkový stav správne právneposúdil a vyslovil zákonné závery, vydal zákonné rozhodnutia, ktoré považuje aj z hľadiska odôvodnenia
za dostatočné, zrozumiteľné a jasné. Žalovaný teda trvá na svojich predchádzajúcich vyjadreniach
a návrhoch, žalobu považuje za neopodstatnenú a navrhuje ju v celom rozsahu zamietnuť.

58. Podľa § 10 ods. 1 písm. j) a k) zák. č. 280/2017 Z. z. o poskytovaní podpory a dotácie v
pôdohospodárstve a rozvoji vidieka a o zmene zákona č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom
z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov v znení účinnom v rozhodnom čase, platobná agentúra rozhoduje v konaní
o porušení finančnej disciplíny podľa osobitného predpisu,34) a ukladá a vymáha odvody, pokuty

a penále podľa osobitných predpisov35) za porušenie finančnej disciplíny prijímateľov pri nakladaní
s prostriedkami Európskej únie a s prostriedkami štátneho rozpočtu na financovanie spoločných
programov Slovenskej republiky a Európskej únie poskytnutými platobnou agentúrou z Európskeho
poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka a z Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu.

59. Podľa § 52 ods. 1 zák. č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych

a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom a účinnom znení,
ak poskytovateľ zistí porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania,100) pri ktorom bolo
oznámenie o vyhlásení verejného obstarávania, oznámenie použité ako výzva na súťaž alebo výzva na
predkladanie ponúk odoslané na uverejnenie do 17. apríla 2016, a porušenie malo alebo mohlo mať
vplyv na výsledok verejného obstarávania, postupuje tento poskytovateľ podľa predpisov účinných do

31. mája 2017.

60. Podľa § 41 ods. 1 zák. č. 292/2014 Z. z, v znení účinnom do 31.05.2017, ak poskytovateľ
zistí porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania,100) ktoré malo alebo mohlo mať vplyv
na výsledok verejného obstarávania, vyzve prijímateľa v súlade s podmienkami zmluvy na vrátenie

poskytnutého príspevku alebo jeho časti na predmet zákazky.

61. Podľa § 41 ods. 1 zák. č. 292/2014 Z. z. v znení účinnom od 01.06.2017, ak poskytovateľ
na základe vlastného podnetu alebo podnetu iného orgánu zistí porušenie pravidiel a postupov
verejného obstarávania,100) ktoré malo alebo mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania,

prostredníctvom žiadosti o vrátenie vyzve prijímateľa vrátiť poskytnutý príspevok alebo jeho časť
vzťahujúci sa na predmet zákazky; ak iný orgán ako poskytovateľ zistí porušenie pravidiel a postupov
verejného obstarávania,100) ktoré malo alebo mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania, a
poskytovateľstýmtozistenímnesúhlasí,poskytovateľpodápodnet101)Úradupreverejnéobstarávanie.

62. Podľa § 41 ods. 4 zák. č. 292/2014 Z. z. v znení účinnom do 31.05.2017, ak bolo na základe
podnetu101) zistené porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania uvedené v protokole, ktoré
malo alebo mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania, a ak poskytovateľ nepostupoval podľa
odsekov 1 až 3, poskytovateľ vyzve prijímateľa na vrátenie poskytnutého príspevku alebo jeho časti na
predmet zákazky.

63. Podľa § 41 ods. 5 a 6 zák. č. 292/2014 Z. z. v znení účinnom do 31.05.2017, (5) ak prijímateľ
nevráti poskytnutý príspevok alebo jeho časť na základe výzvy podľa odseku 4, poskytovateľ rozhodne
o vrátení jeden a pol násobku sumy uvedenej vo výzve podľa odseku 4, najviac však do výšky 100%
poskytnutého príspevku alebo jeho časti na predmet zákazky. (6) Úrad pre verejné obstarávanie je

povinný do 15 dní od prerokovania protokolu alebo oboznámenia prijímateľa so záznamom o kontrole
informovať poskytovateľa o prerokovanom protokole, ktorý obsahuje preukázané kontrolné zistenia o
porušení postupov a pravidiel verejného obstarávania alebo o oboznámení prijímateľa so záznamom
o kontrole.

64. Podľa § 41 ods. 7 zák. č. 292/2014 Z. z. v znení účinnom do 31.05.2017, na konanie podľa
odsekov 3 a 5 sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.62) Vrátený príspevok alebo jeho
časť v sume uvedenej vo výzve podľa odseku 1 alebo odseku 4 je príjmom štátneho rozpočtu okrem
prostriedkov Európskej únie schválených certifikačným orgánom, ktoré sa odvádzajú na osobitný účet
ministerstva financií vedený v Štátnej pokladnici a prostriedkov Európskej únie v rámci Európskeho

poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka, ktoré sa odvádzajú na osobitný účet agentúry vedený v
Štátnej pokladnici. Zvýšenie sumy uvedenej vo výzve podľa odseku 1 alebo odseku 4, o ktorom rozhodol
poskytovateľ podľa odseku 3 alebo odseku 5, je príjmom štátneho rozpočtu.65.Podľa§146ods.4zák.č.25/2006vznenído02.12.2015,úradvykonávakontrolupostupuzadávania
zákaziek po uzavretí zmluvy, koncesnej zmluvy alebo rámcovej dohody, po ukončení súťaže návrhov
a po zrušení postupu zadávania zákazky a súťaže návrhov na základe podnetov fyzických osôb a

právnických osôb, ktoré neboli oprávnené podať námietky, na základe podnetov orgánov štátnej správy
podľa § 137 ods. 2 písm. b) a z vlastného podnetu.

66. Podľa § 9 ods. 3 zák. č. 25/2006 v znení účinnom do 02.12.2015, pri zadávaní zákaziek sa musí
uplatňovať princíp rovnakého zaobchádzania, princíp nediskriminácie uchádzačov alebo záujemcov,

princíp transparentnosti a princíp hospodárnosti a efektívnosti.

67. Podľa § 40 ods. 5 písm. b) zák. č. 25/2006 Z. z. v znení účinnom do 02.12.2015, členom komisie
nesmie byť ani osoba, u ktorej možno mať pochybnosť o jej nezaujatosti vo vzťahu k uchádzačovi
alebo záujemcovi, najmä ak ide o osobu, ktorá sa podieľala na príprave dokumentov v danom verejnom
obstarávaní na strane záujemcu alebo uchádzača, alebo ktorej môže vzniknúť výhoda alebo ujma v

súvislosti s výsledkom vyhodnotenia ponúk.

68. Podľa čl. 59 ods. 1 písm. e) Nariadenia európskeho parlamentu a rady (EÚ) 2021/2116 z 2.
decembra 2021 o financovaní, riadení a monitorovaní spoločnej poľnohospodárskej politiky a o zrušení
nariadenia (EÚ) č. 1306/2013, členské štáty v rámci SPP, rešpektujúc príslušné systémy správy a

riadenia,prijímajúvšetkyzákony,inéprávnepredpisyasprávneopatrenia,akoajvšetkyďalšieopatrenia
potrebné na zabezpečenie účinnej ochrany finančných záujmov Únie vrátane účinného uplatňovania
kritérií oprávnenosti výdavkov stanovených v článku 37. Uvedené akty a opatrenia sa týkajú najmä:
vymáhania neoprávnených platieb a úrokov a podľa potreby začatie s tým súvisiaceho súdneho konania,
aj pokiaľ ide o nezrovnalosti v zmysle článku 1 ods. 2 nariadenia (ES, Euratom) č. 2988/95.

69.Podľačl.104ods.1nariadenia2021/2116,nariadenie(EÚ)č.1306/2013sazrušuje.Avšak:a)článok
4 ods. 1 písm. b), článok 5, článok 7 ods. 3, články 9, 17, 21 a 34, článok 35 ods. 4, články 36, 37, 38,
40 až 43, 51, 52, 54, 56, 59, 63, 64, 67, 68, 70 až 75, 77, 91 až 97, 99 a 100, článok 102 ods. 2 a články
110 a 111 nariadenia (EÚ) č. 1306/2013 sa naďalej uplatňujú: i) ii) vo vzťahu k výdavkom vzniknutým

a platbám vykonaným na režimy podpory podľa nariadenia (EÚ) č. 1307/2013, pokiaľ ide o kalendárny
rok 2022 a skôr, na opatrenia vykonávané podľa nariadení (EÚ) č. 228/2013, (EÚ) č. 229/2013, (EÚ) č.
1308/2013, a (EÚ) č. 1144/2014 až do 31. decembra 2022, iii) na režimy pomoci uvedené v článku 5
ods. 6, prvom pododseku, písm. c) a článku 5 ods. 7 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ)
2021/2115 ( 36 ) vo vzťahu k vzniknutým výdavkom a platbám za operácie vykonávané podľa nariadenia

(EÚ) č. 1308/2013 po 31. decembri 2022 a do konca týchto režimov pomoci, a iv) pokiaľ ide o EPFRV,
vo vzťahu k výdavkom vzniknutým prijímateľom a k platbám vykonaným platobnou agentúrou v rámci
vykonávania programov rozvoja vidieka podľa nariadenia (EÚ) č. 1305/2013; b) článok 69 nariadenia
(EÚ) č. 1306/2013 sa naďalej uplatňuje vo vzťahu k vzniknutým výdavkom a vykonaným platbám v
prípade režimov podpory podľa nariadenia (EÚ) č. 1307/2013 a v rámci vykonávania programov rozvoja

vidieka, ktoré schválila Komisia podľa nariadenia (EÚ) č. 1305/2013 a v prípade ďalších opatrení SPP
stanovených v hlave II kapitole I nariadenia (EÚ) č. 1306/2013, ktoré sa vykonali pred 1. januárom 2023;
c) článok 54 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 1306/2013 sa naďalej uplatňuje vo vzťahu k príjmom nahláseným
v rámci vykonávania programov rozvoja vidieka, ktoré schválila Komisia podľa nariadenia (EÚ) č.
1305/2013, nariadenia (ES) č. 1698/2005 a nariadenia Komisie (ES) č. 27/2004 ( 37 ); d) nariadenie (EÚ)

č. 1306/2013 sa naďalej uplatňuje vo vzťahu k výdavkom týkajúcim sa právnych záväzkov uvedených
v článku 155 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2021/2115. Bez ohľadu na uvedené sa článok 31 tohto nariadenia
uplatňuje na výdavky oznámené Komisii v súlade s článkom 155 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2021/2115,
ktoré sa na tento účel považujú za typ intervencie.

2. Odkazy na zrušené nariadenie sa považujú za odkazy na toto nariadenie, nariadenie (EÚ) 2021/2115
a nariadenie (EÚ) č. 1308/2013 a znejú v súlade s tabuľkou zhody v prílohe.

70. Podľa čl. 30 ods. 1,2,3,4, Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2022/128 z 21. decembra
2021, ktorým sa stanovujú pravidlá uplatňovania nariadenia (EÚ) Európskeho parlamentu a Rady

(EÚ) 2021/2116 vzhľadom na platobné agentúry a ostatné orgány, finančné riadenie, schvaľovanie
účtov, kontroly, zábezpeky a transparentnosť nariadenia (1)Členské štáty pre prípad akýchkoľvek
nenáležitých platieb v dôsledku nezrovnalosti alebo nedbanlivosti zriadia systém zaručujúci vymáhanie
od prijímateľov v primeranom časovom rámci po tom, ako platobná agentúra alebo prípadne orgánzodpovedný za vymáhanie dostali správu o kontrole alebo podobný dokument, v ktorom sa uvádza,
že došlo k nezrovnalosti. Systém musí zabezpečovať, že sa zodpovedajúce sumy zaznamenajú
v čase príkazu na vymoženie v knihe dlžníkov platobnej agentúry. (2) Členské štáty musia mať

zavedený systém, ktorý zaručí, že postupy vymáhania vrátane výpočtu úrokov v súlade s uplatniteľným
vnútroštátnym právom, úpravami a administratívnymi ustanoveniami uvedenými v článku 59 ods. 1
nariadenia (EÚ) 2021/2116, ako aj započítanie a presadzovanie vymáhania nenáležite vyplatených súm
sa spúšťajú a nadväzujúce kroky sa podnikajú včas. Musia byť zaručené nadväzujúce kroky pri dlhu
podľa uplatniteľného vnútroštátneho postupu vymáhania a vymožené sumy sa refundujú do fondov

v náležitej lehote. (3) Oprava dlhu voči fondom sa vykonáva len v prípade, ak sa správnym alebo
súdnym rozhodnutím s konečnou platnosťou potvrdí, že nedošlo k žiadnej nezrovnalosti. (4) Členské
štáty náležite zdôvodňujú odpísanie dlhu, ako aj rozhodnutie nevymáhať dlh v súlade s uplatniteľnými
vnútroštátnymi pravidlami.

71. Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), správne orgány

postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu
a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich
povinností.

72. Podľa § 3 ods. 5 zák. č. 71/1967 Zb., rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo

zisteného stavu veci.

73. Podľa § 32 ods. 1 zák. č. 71/1967 Zb., správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav
veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi
účastníkov konania.

74. Podľa § 34 ods. 1 zák. č. 71/1967 Zb., na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými
možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi.

75. Podľa § 34 ods. 5 zák. č. 71/1967 Zb., správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý

dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.

76. Podľa § 46 zák. č. 71/1967 Zb., rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti.

77. Podľa § 47 ods. 1 zák. č. 71/1967 Zb., rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o
odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom
rozsahu.

78. Podľa § 47 ods. 3 zák. č. 71/1967 Zb., v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré
skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil
správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s
návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

V.
Právne posúdenie správnym súdom

79. Pri prieskume zákonnosti žalobou napadnutých rozhodnutí a protokolu ÚVO správny súd za základ

súdneho prieskumu zákonnosti zobral druhostupňové rozhodnutie žalovaného č. 3912/2024-6111, č.
záznamu 19896/2024 z 04.09.2024 a prvostupňové rozhodnutie Pôdohospodárskej platobnej agentúry
č. 16408/2024/621-042 z 14.03.2024. Po jeho vykonaní v rozsahu podstatných žalobných námietok
dospel k záveru o nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalovaného pre nedostatok dôvodov.

80. Súd nepreskúmaval skoršie rozhodnutia vydané v predmetnom správnom konaní, konkrétne
zrušujúce rozhodnutie žalovaného č. 9407/2023-614 z 26.10.2023 a rozhodnutie Pôdohospodárskej
platobnej agentúry č. 19265/2023/621-029 z 29.05.2023, samostatne v zmysle žalobného návrhu, ale
ich posudzoval v rámci konania, ktoré vydaniu konečných rozhodnutí predchádzalo. Z obsahu spisuvyplýva, že tieto rozhodnutia boli vydané v rámci konania o vrátení neoprávnenej platby, ktoré začalo na
základe oznámenia zo dňa 13.12.2022, avšak predmet konania nimi nebol meritórne vyriešený, preto
ani nemohli byť samostatne spôsobilé súdneho prieskumu zákonnosti.

81. Z obsahu administratívneho spisu je zrejmé, že rozhodnutím č. 9407/2023-614 z 26.10.2023
žalovaný zrušil prvostupňové rozhodnutie PPA a vec jej vrátil na ďalšie konanie. Ide o procesné
rozhodnutie podľa § 59 ods. 3 Správneho poriadku, ktoré samo osebe nezakladá, nemení ani neruší
hmotnoprávne oprávnenia alebo povinnosti účastníka. Zrušením pôvodného rozhodnutia PPA toto

stratilo účinky a konanie sa vrátilo do štádia pred vydaním prvostupňového rozhodnutia. Meritórne sa
konaniekončíažopätovnýmvydanímrozhodnutiaPPAanáslednýmrozhodnutímoodvolanížalovaným.
Z uvedeného dôvodu súd posudzoval ich zákonnosť v rámci konania, ktoré vydaniu meritórnych
rozhodnutí predchádzalo.

82. Vo vzťahu k prieskumu protokolu ÚVO o výsledku kontroly dodržiavania zákona o verejnom

obstarávaní č. 6532-6000/2022-OD/4 z 12.09.2022 a jeho zrušenia ktorého sa žalobca domáhal ako
opatrenia správneho orgánu vydaného v rámci administratívneho konania, ktorého prieskum § 7 SSP
nevylučuje, správny súd uvádza, že judikatúra správnych súdov je ustálená v tom, že protokol o
výsledku kontroly dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní nie je spôsobilý predmet prieskumu
v správnom súdnictve, pretože sám osebe nepredstavuje zásah do práv a právom chránených záujmov

kontrolovaného subjektu. (k tomu bližšie pozri napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 6Sžfk/15/2018 z 25.04.2018, bod 40 a nasl., sp. zn. 4Sžfk/25/2018 z 03.07.2018 ako aj
rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sžfk/27/2020 z 31.03.2022,
bod 39,40).
83. Protokol nemá povahu individuálneho správneho aktu a nie je samostatne spôsobilý na súdny

prieskum. Protokol má informačný a predbežný charakter; ide o podkladové opatrenie, ktorého účinky
sa prejavia až v následnom rozhodnutí o povinnosti vrátiť finančné prostriedky. Z uvedených dôvodov
protokol ÚVO nie je predmetom samostatného preskúmania. Jeho zákonnosť sa posudzuje len v spojení
s rozhodnutím, ktoré naň nadväzuje v konaní podľa § 27 ods. 1 SSP. V žalobe absentuje výslovný návrh
podľa § 27 ods. 1 SSP; aj keby ho bolo možné implicitne zo žaloby vyvodiť, po zrušení rozhodnutia

žalovaného pre nepreskúmateľnosť nebolo potrebné sa touto otázkou podrobnejšie zaoberať.

84. Protokol ÚVO o výsledku kontroly je jedným z podkladov pre vydanie rozhodnutia PPA
v prebiehajúcom správnom konaní. PPA vo svojom rozhodnutí nemôže vychádzať len z tvrdení
uvedených v protokole, ale musí samostatne a presvedčivo zhodnotiť skutkové zistenia, musí

individuálne a konkrétne preukázať, že konanie prijímateľa príspevku viedlo k porušeniu, ktoré malo
alebo mohlo mať dopad na transparentnosť procesu verejného obstarávania.

85. K argumentácii žalobcu o nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalovaného, ktorú považuje súd za
dôvodnú, správny súd uvádza, že na konanie o vrátení poskytnutého príspevku podľa § 41 ods. 5 zák.

č. 292/2014 Z. z. v znení účinnom do 31.05.2017, sa podľa § 41 ods. 7 zákona vzťahuje všeobecný
predpis o správnom konaní.

86. Z obsahu administratívneho spisu je zrejmé, že Pôdohospodárska platobná agentúra svojím
rozhodnutím č. 16408/2024/621-042 zo dňa 14.03.2024 opätovne uložila žalobcovi povinnosť vrátiť

nenávratný finančný príspevok poskytnutý na základe Zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného
prostriedku zo dňa 04.03.2016, č. 041NR060075, v znení dodatku č. 1 zo dňa 24.03.2017 a dodatku
č. 2 zo dňa 22.11.2018. Neoprávnenú platbu v sume 1 000 000,00 Eur bol žalobca povinný uhradiť
na účty platobnej agentúry v členení 750 000,- Eur a 250 000,- Eur v lehote do pätnástich dní odo
dňa doručenia tohto rozhodnutia. Zároveň uložila žalobcovi povinnosť zaplatiť podľa § 369 zákona č.

513/1991Zb.Obchodnéhozákonníkaúrokyzomeškaniavovýške,ktorábudeurčenávzmysleaktuálnej
sadzby zákonných úrokov z omeškania stanovenej podľa § 369 ods. 2 v spojení s § 1 ods. 1 nariadenia
vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z. z. zo sumy 1 000 000,00 Eur, čo znamená, že sadzba úrokov
zomeškaniasabuderovnaťzákladnejúrokovejsadzbyEurópskejcentrálnejbankyplatnejkprvémudňu
príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o 8 percentuálnych bodov; takto určená sadzba

úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania.

87. K uloženiu povinnosti vrátiť NFP došlo na tom skutkovom základe, že žalobca ako účastník
konania postupoval v rozpore so základnými princípmi verejného obstarávania upravenými v § 9 ods.3 zák. č. 25/2006 Z. z., a to s princípom transparentnosti, keď sa v procese predmetného postupu
zadávania zákazky nezaoberal existenciou potencionálneho konfliktu záujmov medzi účastníkom
konania a víťazným uchádzačom Lake spol. s r. o. cez spoločnosť ADANIK s. r. o. a SOLID C.A.H.

s. r. o. Konflikt záujmov pozostával z personálneho prepojenia rovnakých členov štatutárneho orgánu
a spoločníkov (celkovo 7 osôb) a tiež z prepojenia cez rovnakú adresu spoločnosti ADANIK, s. r. o.
SOLIDC.A.H,s.r.o.t.j.Černyševského21,Bratislava.Vzhľadomkuvedenémukonfliktuzáujmovmohla
byť narušená nestranná a objektívna realizácia verejného obstarávania pri zadávaní podlimitnej zákazky
na uskutočnenie stavebných práv po uzavretí zmluvy na predmet „Priemyselný závod s logistickým

centrom na účely intenzívneho pestovania potravín – Technologická časť“.

88. Za porušenie považovala PPA aj zloženie komisie na vyhodnotenie ponúk, teda že účastník konania
postupoval v rozpore s § 40 ods. 5 písm. b) zákona o verejnom obstarávaní, keď v procese predmetného
verejnéhoobstarávaniavymenovalzapredsedukomisienavyhodnotenieponúkA.B.azačlenakomisie
na vyhodnotenie ponúk A. C., ktoré sú osobami, u ktorých možno mať pochybnosti o ich nezaujatosti

vo vzťahu k úspešnému uchádzačovi z dôvodu prepojení identifikovaných a popísaných v odôvodnení
prvostupňového rozhodnutia. Účastník konania sa dopustil porušenia § 9 ods. 3 zákona o verejnom
obstarávaní vo väzbe na § 40 ods. 5 písm. b) zákona v znení do 02.12.2015, a to tým, že nezabezpečil
aby v predmetnom verejnom obstarávaní nedošlo ku konfliktu záujmov.

89. Predmetné porušenie má za následok vznik nezrovnalosti a v zmysle Rozhodnutia C (2013) 9527
z 19.12.2013 sa uplatňuje 100% sankcia na výdavky predmetného obstarávania.

90. Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že medzi žalobcom ako účastníkom
konania a úspešným uchádzačom došlo k potencionálnemu konfliktu záujmov, ktorým mohla byť

ohrozená nestranná a objektívna realizácia predmetného verejného obstarávania. Za zriadenie komisie
a zabezpečovanie nestrannosti a zamedzeniu konfliktu záujmov členov komisie je v zmysle § 9 ods.
3 zákona o verejnom obstarávaní a § 40 ods. 5 písm. b) zákona v plnej miere zodpovedný účastník
konania. Zo strany žalobcu podľa PPA nevyplýva, že by sa existenciou potencionálneho konfliktu
záujmov vo vzťahu k subdodávateľom úspešného uchádzača v procese postupu zadávania zákazky

zaoberal a v prípade jeho existencie následne prijal vhodné opatrenia na jeho odstránenie, a to za
účelom preukázania súladu jeho postupu so základnými princípmi verejného obstarávania upravenými
v § 9 ods. 3 zákona č.25/2006 Z. z., s dôrazom na princíp transparentnosti pri obstarávaní uvedeného
predmetu zákazky. Uvedené porušenie zákona mohlo mať vplyv na výsledok predmetného verejného
obstarávania. PPA sa v rozhodnutí odvoláva na protokol ÚVO o výsledku kontroly, ktorý v zmysle §

41 zák. č. 292/2014 Z. z. považuje za podklad, z ktorého PPA vyplýva zákonná povinnosť žiadať na
základe výzvy vrátenie poskytnutého príspevku alebo jeho časti na predmet zákazky, resp. rozhodnúť
o jej vrátení, najviac však do výšky 100% poskytnutého príspevku alebo jeho časti na predmet zákazky.

91. PPA konštatovala, že žalobca prerušil akékoľvek obchodné alebo personálne prepojenia

s obchodnou spoločnosťou Lake, spol. s. r. o., teda prijal primerané preventívne opatrenia, avšak
problematickým i naďalej považovala zloženie komisie na vyhodnotenie ponúk, teda konanie v rozpore
s § 40 ods. 5 písm. b) zák. č. 25/2006 Z.z., kde k vykonaniu nápravy zo strany žalobcu nedošlo. Vytýkala
žalobcovi, že nevenoval patričnú pozornosť výberu členov komisie s ohľadom na ich nezaujatosť, keď A.
C. a A. B. sú zamestnancami ACP AuComp s.r.o., ktorej konateľka je ďalšia členka komisie (bez práva

vyhodnocovať ponuky - pozn. správneho súdu) A. D., ktorá sa pozná s konateľkou víťazného uchádzača
A. E. C. cez súbežné pôsobenie v spoločnostiach ADANIK, s.r.o. a SOLID C.A.H., s.r.o. Pracovnoprávne
vzťahy totiž už z podstaty ich charakteru spochybňujú nezaujatosť v konaní členov komisie A. C. a A. B.
smerom ku konateľke ACP AuComp s.r.o. A. D., ktorá sa preukázateľne pozná s konateľkou víťazného
uchádzača A. E. C..

92. Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca včas odvolanie. Skutkový stav, ktorý vzala PPA za
základ rozhodnutia je podľa názoru žalobcu ako odvolateľa v rozpore s administratívnym spisom
a predloženými dôkazmi, PPA nevykonala dôkazy predložené na zistenie rozhodujúcich skutočností,
na základe vykonaných dôkazov dospela k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie PPA

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia, je postihnuté inou vadou, ktorá má za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie PPA považuje žalobca za nepreskúmateľné pre nedostatky
odôvodnenia.93. Žalobca v odvolaní vytýkal PPA, že nedostatočne zistila skutočný stav, keď neprihliadla na námietky
účastníka konania, nevykonala a nevyhodnotila listiny predložené ako dôkazy účastníkom konania.
Predložené listinné dôkazy žalobca považuje za priame dôkazy, ktoré sú rozhodujúce pre zistenie

skutočného stavu veci a následné právne posúdenie. Odôvodnenie PPA podľa neho neobsahuje, ako
sa vysporiadala s týmito námietkami, či vykonala a ako vyhodnotila predložené listinné dôkazy alebo ak
niektorédôkazynevykonalaalebonebraladoúvahy,neuviedlazakéhodôvodutakpostupovala.Žalobca
taktiež uvádzal argumenty vo vzťahu k menovaným členom komisie (A. B. a A. C.), jednak že nepôsobili
na strane úspešného uchádzača Lake s.r.o. ani príjemcu a neboli ani s ním blízkou osobou v zmysle § 40

ods. 4 a 5 zák. č. 25/2006 Z. z. ako aj to, že sa žiadnym spôsobom nepodieľali na príprave dokumentov
verejného obstarávania. Tvrdil, že členstvo v komisii vykonávali mimo svojho pracovného pomeru
v organizácii ACP AuComp s.r.o., zdôraznil, že táto spoločnosť nie je subdodávateľom úspešného
uchádzača. Taktiež uviedol, že týmto osobám nevznikla v súvislosti s výkonom člena výberovej komisie
žiadna výhoda. Tieto osoby predložili svoje vyhlásenie v zmysle § 40 ods. 1,3,4 a 5 zákona č. 25/2006
Z. z. o neexistencii skutočností, ktoré by vo vzťahu k uchádzačovi spôsobovali pochybnosti a ich

nezaujatosti. Namietal, že tvrdenia PPA ako i ÚVO o možnej pochybnosti týchto členov komisie o ich
nezaujatosti nie sú žiadnym spôsobom preukázané. Ďalej namietal vykonávanie opakovaných kontrol
ako aj výšku uloženej korekcie vzhľadom na závažnosť údajného porušenia.

94. PPA o odvolaní podľa § 57 ods. 2 Správneho poriadku nerozhodla a toto predložila žalovanému na

rozhodnutie.

95. Podľa § 59 ods. 1 Správneho poriadku odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom
rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni s tým, že ak sú
pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie

potvrdí (§ 59 ods. 2 Správneho poriadku).

96. Z uvedeného je zrejmé, že pre odvolacie konanie podľa Správneho poriadku je typický (úplný)
apelačný princíp, ktorý umožňuje, že orgán, ktorý rozhoduje o odvolaní, môže sám napraviť rozhodnutie
a sám môže rozhodnúť vo veci samej. Pritom sa môže odchýliť od skutkového stavu zisteného

prvostupňovým správnym orgánom. Odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu
(teda nie je viazaný rozsahom ani dôvodmi odvolania), a to nielen jeho výrokovú časť, ale aj jeho
odôvodnenie, pričom odvolací orgán preskúmava rozhodnutie z hľadiska zákonnosti a aj správnosti.
Posudzuje, či je dané rozhodnutie i vecne správne a účelné. Pri rozhodovaní o odvolaní odvolací
orgán nie je viazaný dôvodmi uvedenými v odvolaní, skutkovými zisteniami ani právnym názorom

prvostupňového správneho orgánu. Odvolací orgán je povinný, ak je to nevyhnutné pre náležité
objasnenie skutočného stavu veci, vykonať ďalšie dokazovanie alebo zistené nedostatky odstrániť.
Účastníci konania, ako aj zúčastnená osoba sú oprávnení navrhovať dôkazy a žiadať doplnenie
podkladov aj v priebehu odvolacieho konania. Rovnako možno poukázať na fakt, že odvolací orgán
rozhodnutie zruší a vec vráti správnemu orgánu, ktorý ho vydal, na nové prejednanie a rozhodnutie,

pokiaľ je to vhodnejšie najmä z dôvodov rýchlosti alebo hospodárnosti konania (§ 59 ods. 3 Správneho
poriadku).

97. V danej veci žalovaný svojím rozhodnutím čiastočne zmenil prvostupňového rozhodnutie správneho
orgánu, avšak v odôvodnení sa obmedzil len na zdôvodnenie zmeny niektorých výrokových častí

prvostupňového rozhodnutia, v ostatných častiach výslovne odkázal na svoje skoršie zrušujúce
rozhodnutie z 26.10.2023.

98. Takýto postup nie je procesne správny a súladný so zákonom. Odvolací orgán v zrušujúcom
rozhodnutí z 26.10.2023 prekročil rámec preskúmania tým, že sa vyjadroval k meritórnym otázkam.

Keďže prvostupňové rozhodnutie PPA z 29.05.2023 bolo zrušené pre nepreskúmateľnosť, odvolací
orgán nemal žiadny skutkový základ na meritórne hodnotenie veci. Napriek tomu sa žalovaný
v konečnom rozhodnutí na tieto nezákonne vyslovené názory odvoláva, čím zaťažil preskúmavané
rozhodnutie vadou, ktorá má za následok jeho nezákonnosť. Takýto postup je v rozpore so zásadou
dvojinštančnosti konania.

99. Absencia odôvodnenia rozhodnutia žalovaného k zásadným odvolacím námietkam žalobcu
aktuálneho odvolacieho konania spôsobuje jeho nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov. Z
odôvodnenia rozhodnutia musí byť zrejmé, ktoré odvolacie námietky účastníka žalovaný považuje zanesprávne a z akého dôvodu. Rovnako musí byť zrejmé, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a
aké úvahy ho viedli k prijatému právnemu záveru. Právny názor žalovaného, okrem dôvodom čiastočnej
zmeny výroku prvostupňového rozhodnutia, z rozhodnutia žalovaného vôbec nevyplýva.

100. Žalovaný najmä nevyhodnotil, či žalobcom predložené dôkazy spochybňujú skutkový stav zistený
PPA a následné právne posúdenie veci. Ostalo sporné, a žalovaný tento rozpor neodstránil, či žalobca
v rámci verejného obstarávania vykonal dostatočné primerané opatrenia na to, aby preveril prípadnú
zaujatosť členov komisie A. B. a A. C. vo vzťahu k uchádzačovi. Či v konaní predložené čestné

prehláseniemenovanýchčlenovkomisienavyhodnocovanieponúkmožnovzmyslerozhodovacejpraxe
ÚVO a príslušnej judikatúry národných súdov ako i SD EÚ považovať za opatrenie na predchádzanie
konfliktu záujmov.

101. Taktiež je potrebné v kontexte § 40 ods. 5 písm. b) zák. č. 25/2006 Z. z. v znení účinnom
do 02.12.2015 posúdiť správnosť záverov PPA ohľadne identifikovaného potencionálneho konfliktu

záujmov spočívajúcom v spochybnení nezaujatosti členov komisie smerom ku konateľke spoločnosti
ACP AuComp s.r.o. a členke komisie na vyhodnotenie ponúk A. D., ktorá sa podľa PPA pozná
s konateľkou víťazného uchádzača. Či sú v konaní zaznamenané indície, že konateľka spoločnosti ktorá
zamestnávala menovaných členov komisie ovplyvňovala svojich zamestnancov, či mali títo členovia
záujem na úspechu konkrétneho uchádzača, či existuje majetkové alebo osobné prepojenie medzi

členom komisie a uchádzačom.

102. V závislosti od toho, k akému záveru správny orgán dôjde aplikáciou príslušných zákonných
ustanovení, stanoví aj výšku korekcie, pritom zohľadní aj argumentáciu žalobcu v odvolaní smerujúcu
k výške určenej korekcie.

103. Súd preto nesúhlasí s tvrdením žalovaného, že sa vysporiadal so všetkými odvolacími námietkami.
Taktiež nepostačuje, pokiaľ správny orgán dopĺňa dôvody svojho rozhodnutia v rámci predkladaných
vyjadrení súdu. Správny súd podotýka, že úlohou správneho súdu nie je nahrádzať činnosť správnych
orgánov, prípadne doplniť v rozhodnutí vo veci samej dôvody preskúmavaného rozhodnutia vyplývajúce

z obsahu administratívneho spisu alebo z vyjadrenia žalovaného orgánu verejnej správy k žalobe.
Úlohou správneho súdu je preskúmavať zákonnosť postupov a rozhodnutí orgánov verejnej správy,
teda či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné
hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy.

104. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov, spravidla
bráni posúdeniu dôvodnosti meritórnych námietok, a preto sa správny súd ďalšími meritórnymi
žalobnými námietkami nezaoberal.

105. Správny súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a s poukazom na ust. § 191 ods. 1 písm.

d) SSP preskúmavané rozhodnutie žalovaného zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Súd,
s prihliadnutím na kompetencie žalovaného v rámci odvolacieho konania, nepovažoval za potrebné v
záujme dosiahnutia účelu tohto súdneho konania zrušiť prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu.

106. Keďže súd vyhovel prvému z navrhovaných petitov a rozhodnutie žalovaného zrušil, o eventuálne

formulovanom petite osobitne vo väzbe na peňažnú moderáciu nerozhodoval. Tým, že súd
nepreskúmaval zákonnosť rozhodnutí správnych orgánov oboch stupňov meritórne, nie je možné
sa zaoberať návrhom žalobcu na položenie prejudiciálnych otázok, ktoré žalobca formuloval na
pojednávaní dňa 31.10.2025.

107. V ďalšom konaní bude povinnosťou žalovaného, viazaného právnym názorom správneho súdu /
§191ods.6SSP/,vecnáležiteprejednaťasvojerozhodnutievzmyslevyjadrenéhonázorusúduvsúlade
so zákonom aj odôvodniť, vychádzajúc pritom z riadne zisteného skutkového stavu. Pri rozhodovaní je
potrebné, aby správny orgán okrem vecne relevantných ustanovení zákonov i nariadení EÚ zohľadnil aj
príslušné prechodné ustanovenia a podľa týchto postupoval. Zároveň musí byť tento postup zdôvodnený

tak, aby bol zrozumiteľný aj pre nezaujatú osobu.

108. O náhrade trov konania rozhodol správny súd tak, že úspešnému žalobcovi náhradu účelne
vynaložených trov konania s poukazom na ust. § 167 ods. 1 SSP voči žalovanému priznal. O ichvýške rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

109. Nad rámec dôvodov, ktoré viedli súd k zrušeniu rozhodnutia žalovaného, sa správny súd plne
stotožnil s vyjadrením žalovaného k otázke charakteru uloženej korekcie (bod 42 tohto rozhodnutia)
a plne naň odkazuje. Z rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
2Sfk/25/2021 z 22.07.2022 (bod 21-23) jednoznačne vyplýva, že „Ako negatívny následok spojený s
porušením primárnych povinností ustanovených právnymi normami, uloženie povinnosti vrátiť príspevok

možno hodnotiť iba ako sankciu v širšom slova zmysle, čo však bez ďalšieho neznamená, že ide
o sankciu trestnej povahy, na ktorú by bolo možné aplikovať zákonné inštitúty určené pre oblasť
správneho trestania ako aj príslušnú judikatúru, na ktorú správny súd v prejednávanej právnej veci
poukazoval. V širšom slova zmysle je sankciou akýkoľvek negatívny následok, spojený s porušením
primárnej právnej povinnosti. Sankciu širšom slova zmysle od sankcie v užšom slova zmysle (t. j. sankcie
trestnej povahy) odlišuje jej účel. Týmto je predovšetkým navrátenie prostriedkov, ktoré neboli použité

v súlade s podmienkami ustanovenými štátom, resp. Európskou úniou. Je tiež potrebné podotknúť, že
sťažovateľ (t. j. žalovaný) pri vydaní rozhodnutia postupoval v zmysle zákona o pomoci a podpore,
ktorý neumožňuje uložiť žiadnu správnu sankciu, nakoľko uvedená právna norma neupravuje správne
delikty, tzn., že správny delikt v režime tohto zákona ani nemohol byť spáchaný, a teda nemohla byť zaň
následne uložená administratívna - správna sankcia. Kasačný súd navyše prihliadal aj na sťažovateľom

odkazovaný rozsudok Súdneho dvora Európskej únie v spojených veciach Judeţul Neamţ (C-260/14),
Judeţul Bacău (C-261/14), kde najmä konštatoval, že - povinnosť vrátiť výhodu neoprávnene získanú
v dôsledku nezrovnalosti nie je sankciou, ale len jednoduchým dôsledkom zistenia, že podmienky
požadované na získanie výhody vyplývajúcej z právnej úpravy Únie neboli splnené, čím sa poskytnutá
výhoda stala neoprávnenou a - čl. 98 ods. 2 prvá pododsek druhá veta nariadenia č. 1083/2006

sa má vykladať v tom zmysle, že finančné opravy členských štátov sú v prípade, že sa uplatnili
na spolufinancované náklady štrukturálnych fondov z dôvodu porušenia pravidiel v oblasti verejného
obstarávania, správnymi opatreniami v zmysle čl. 4 nariadenia č. 2988/95 (a teda nepovažujú sa za
tresty).“

110. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca
od jeho doručenia na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky prostredníctvom Správneho súdu
v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia

len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva

(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,

e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,

i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti aleboj) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449

ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak a/ má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za
neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;
b/ ide o konania o správnej žalobe podľa 6 ods. 2 písm. c/ a d/; c/ je žalovaným Centrum právnej pomoci.