Decision was made at the court Mestský súd Bratislava III
Judgement was issued by JUDr. Radovan Groman
Legislation area – Obchodné právo – Obchodné záväzkové vzťahy
Judgement form – Rozsudok pre zmeškanie
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Mestský súd Bratislava III
Spisová značka: 64Cb/51/2025
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124422174
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Radovan Groman
ECLI: ECLI:SK:MSBA3:2025:6124422174.4
Rozsudok pre zmeškanie
Mestský súd Bratislava III v konaní pred sudcom JUDr. Radovanom Gromanom v spore žalobcu: CNM,
s.r.o., A. Dubčeka 43/40, 965 01 Žiar nad Hronom, IČO: 36 055 671, zast. Mgr. Martina Koková, advokát,
Pod Donátom 5, 965 01 Žiar nad Hronom proti žalovanému: E - RAN Property, s.r.o., Astrová 2/A, 821
01 Bratislava, IČO: 46 293 043 o zaplatenie 18.280,08 EUR s príslušenstvom takto
r o z h o d o l :
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 18.280,08 EUR spolu s paušálnou náhradou nákladov
spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 EUR, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 100%-nú náhradu trov súdneho konania. O výške trov
konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku vo veci samej.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobou doručenou súdu dňa 16.11.2024 sa žalobca proti žalovanému domáhal zaplatenia istiny
vo výške 18.280,08 EUR s príslušenstvom titulom neuhradených častí faktúr vystavených na základe
Zmluvy o dielo č. 03/2022 zo dňa 30.6.2022.
2. Vo veci vydal dňa 29.11.2024 súd Platobný rozkaz sp. zn. 3Up/1276/2024, proti ktorému podal
žalovaný v zákonnej lehote odpor.
3. V predvolaní na pojednávanie dňa 10.11.2025 bol žalovaný riadne poučený o skutočnosti, že ak sa
na pojednávanie vo veci riadne a včas nedostaví a svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami
neospravedlní, na návrh druhej strany rozhodne súd rozsudkom pre zmeškanie podľa ust. § 274 CSP.
Predvolanie na pojednávanie spolu s poučením podľa ust. § 274 bolo žalovanému riadne doručené.
4. Na pojednávaní dňa 10.11.2025 súd konštatoval neprítomnosť žalovaného bez ospravedlnenia
neúčasti napriek riadne vykázanému doručeniu.
5. Na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa § 137 písmeno a) na návrh žalobcu rozsudkom pre
zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, ak:
a) sa žalovaný nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní
na pojednávanie bol žalovaný poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku
pre zmeškanie a
b) žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami.
6. Na pojednávaní dňa 10.11.2025 žalobca navrhol, aby súd rozhodol rozsudkom pre zmeškanie podľa
ust. § 274 CSP. Súd návrh žalobcu akceptoval, nakoľko konštatoval, že sú splnené podmienky na
vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaného.7. Podľa § 279 CSP odôvodnenie rozsudku pre zmeškanie žalovaného obsahuje stručnú identifikáciu
procesného nároku a právny dôvod vydania rozsudku pre zmeškanie.
8. V súvislosti s možnosťou, resp. povinnosťou vydania rozsudku pre zmeškanie žalovaného súd
odkazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 538/2022, v ktorom
ústavný súd uviedol, že zároveň je však nutné uviesť, že inštitút rozsudku pre zmeškanie je súčasťou
procesnej úpravy zakotvenej v Civilnom sporovom poriadku a súd je povinný ho aplikovať v prípade,
ak to protistrana navrhne, za splnenia ďalších zákonom stanovených podmienok. Súd je povolaný
aplikovať inštitút rozsudku pre zmeškanie, ak to protistrana navrhne, za splnenia ďalších zákonom
stanovených podmienok. V ústavným súdom posudzovanej veci, ktorá obstála v teste ústavnosti, bol
rozsudok pre zmeškanie žalobcu vydaný po 12 rokoch trvania súdneho sporu, dokonca v štádiu po
zrušeníprávoplatnýchrozhodnutísúdovprvejadruhejinštanciedovolacímsúdomnarozdielodaktuálne
posudzovaného sporu, kde sa jednalo o druhé pojednávanie vo veci.
9. Súd zároveň odkazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Obdo/38/2024,
v ktorom dovolací súd uviedol, že judikatúra vzťahujúca sa k rozsudkom pre zmeškanie nie je
zovšeobecňujúca, ale kladie dôraz na posudzovanie konkrétnych okolností toho-ktorého sporu a v
závislosti od nich na uvážlivé využitie inštitútu kontumačného rozsudku. V kontexte okolností tohto
konkrétneho sporu odvolací súd poukázal na skutočnosť, že v prejednávanej veci neprebehlo žiadne
dokazovanie a žalobca sa nedostavil na prvé pojednávanie, pričom rozsudok pre zmeškanie je v tomto
prípade výsledkom pasivity žalobcu, ktorý spor inicioval a je zodpovedný za jeho priebeh. Dovolací
súd poukazuje aj na následné oznámenie súdu prvej inštancie o potrebe účasti právneho zástupcu
žalobcu na pojednávaní, ktoré bolo právnemu zástupcovi žalobcu doručené spolu s predvolaním
na pojednávanie dňa 20.2.2023. Ďalšie pojednávanie konané dňa 15.11.2023 malo byť po zrušení
v poradí prvého rozsudku pre zmeškanie prvým meritórnym pojednávaním vo veci samej, a teda
strana žalobcu sa ho bez akéhokoľvek ospravedlnenia nezúčastnila napriek preukázateľnej dispozícii
s informáciou o potrebe jej osobnej účasti. Žiadne ospravedlnenie nebolo ani súčasťou vyjadrenia
žalobcu zo dňa 30.10.2023. Vo vzťahu k argumentácii dovolateľa, ktorou akcentuje svoje právo, a nie
povinnosť zúčastniť sa na pojednávaní, je potrebné v kontexte okolností tohto konkrétneho prípadu
poukázať na čl. 10 ods. 1 Základných princípov CSP, podľa ktorého strany sporu postupujú v konaní v
súlade so zákonom a podľa pokynov súdu, ako aj na zásadu ústneho prejednania sporu vyplývajúcu
z čl. 12 Základných princípov CSP, a to všetko v spojitosti s oznámením súdu prvej inštancie o
potrebe osobnej účasti právneho zástupcu žalobcu na pojednávaní. Žalobca ani v odvolaní a ani v
dovolaní napriek obdržanému oznámeniu o potrebe osobnej účasti a riadne doručenému predvolaniu
s poučením o možnosti rozhodnutia rozsudkom pre zmeškanie podľa § 278 CSP neuvádza vo vzťahu
k pojednávaniu konanému dňa 15.11.2023 žiadne ďalšie konkrétne dôvody svojej neospravedlnenej
neúčasti. Aj pri nie formalistickom nazeraní na inštitút rozsudku pre zmeškanie nemožno rezignovať na
dodržiavanie zákonom nastavených procesných pravidiel a bez ďalšieho konštatovať príliš formalistický
prístup nižších súdov za daných okolností, a to aj s prihliadnutím na skutočnosť, že v prípade žalobcu
ide o stranu iniciujúcu spor, čo zakladá dôvodnú požiadavku na jej procesnú aktivitu a obozretnosť
pri plnení pokynov súdu vo vzťahu k postupu v konaní. Za plnú súčinnosť na výzvu súdu, ktorou
žalobca argumentoval v odvolaní proti rozsudku pre zmeškanie, nemožno považovať ignorovanie
predvolania na pojednávanie premietnuté do neospravedlnenej neúčasti za situácie, keď už skôr bolo
strane žalobcu konajúcim súdom doručené oznámenie o potrebe osobnej časti právneho zástupcu
žalobcu na pojednávaní. Po dôslednom vyhodnotení všetkých okolností priebehu sporu v ich vzájomnej
súvislosti dovolací súd dospel k záveru, že v danom prípade nešlo o hraničnú situáciu, kedy by bolo
namieste napriek splneniu všetkých zákonom predpokladaných podmienok upustiť od rozhodnutia
rozsudkom pre zmeškanie žalobcu, v dôsledku čoho ani nie je možné vo vzťahu k rozhodnutiu formou
rozsudku pre zmeškanie podľa § 278 CSP súdom prvej inštancie a následnému odmietnutiu odvolania
žalobcu odvolacím súdom konštatovať nesprávnosť ich procesného postupu zakladajúcu porušenie
práva dovolateľa na spravodlivý proces.
10. Taktiež v ďalšom rozhodnutí, v uznesení z 20. februára 2025, sp. zn. 9Cdo/13/2024, najvyšší súd
uviedol, že z rozhodovacej činnosti nielen ústavného súdu, ale aj dovolacieho súdu v ostatnom období
je zrejmé, že čisto gramatický výklad a formálne naplnenie podmienok vydania rozsudku pre zmeškanie
bez rešpektovania individuálnych okolností prípadu za určitých okolností skutočne neobstojí. Nemožno
však úplne opomenúť zákonné znenie ustanovenia § 274 CSP, formulácia ktorého je jednoznačná a
v prípade kumulatívneho splnenia zákonných podmienok ukladá súdu povinnosť vydať kontumačnýrozsudok. Treba mať tiež na pamäti, že nerešpektovanie zákonného znenia jednoznačne formulovanej
procesnej normy môže narážať na ústavný princíp legality výkonu štátnej moci v zmysle čl. 2 ods.
2 Ústavy Slovenskej republiky, preto nevydanie kontumačného rozsudku napriek splneniu zákonných
podmienok treba považovať za výnimočný procesný postup, ktorý má vždy zohľadňovať mimoriadne
okolnosti konkrétneho prípadu. Napokon aj z rozhodovacej činnosti ústavného súdu vyplývajú určité
kritériá, existencia ktorých podmieňuje dovolateľkou uvádzaného rozširujúceho výkladu príslušných
ustanovení CSP, ktoré súvisia najmä s doterajším správaním strany, v neprospech ktorej má byť
rozsudok pre zmeškanie vydaný, stavom dokazovania, resp. s procesným štádiom konkrétneho sporu.
V danom prípade sa žalovaná nedostavila na ďalšie pojednávanie vo veci bez ospravedlnenia, pričom
konanie vo veci sa začalo podaním žaloby žalobcu na súd dňa 5. apríla 2012. Z obsahu súdneho
spisu nevyplývajú žiadne výnimočné okolnosti, na základe ktorých by bolo možné dospieť k záveru,
že vydanie kontumačného rozsudku v predmetnom prípade mohlo mať za následok porušenie práva
žalovanej na spravodlivý proces. Samotná skutočnosť, že právna úprava rozsudku pre zmeškanie
je pomerne prísna a má závažné následky pre stranu, ktorá zmešká pojednávanie, nemôže byť
dôvodom, aby súdy bez preukázania výnimočných okolností konkrétneho prípadu postupovali v rozpore
s dikciou zákona. Dovolateľka mala za to, že v predmetnom dlhoročnom spore počnúc rokom 2012
bolo potrebné uvedomiť si, že by muselo byť preukázané, že nedostavenie sa dovolateľky, resp. jej
právnej zástupkyne na pojednávanie bolo úmyselné a účelové v snahe predlžovať súdne konanie,
na čo bolo potrebné prihliadať, ako aj prihliadať na status dovolateľky ako obce hospodáriacej s
verejnými prostriedkami (bližšie pozri body 9. a 11. tohto rozhodnutia). Aj z uvedeného dovolateľka
vyvodzovala svoj nesúhlas so záverom súdov nižšej inštancie o splnení zákonných podmienok pre
vydanie rozsudku pre zmeškanie, a tak neprípustnosti vydania kontumačného rozsudku. S takýmto
posudzovanímaplikácieustanovenia§274CSPpodľanázorudovolaciehosúduvšaknemožnosúhlasiť.
Ustanovenie § 274 CSP vyžaduje kvalifikované ospravedlnenie neprítomnosti strany, keď normuje, že
neúčasť na pojednávaní je potrebné ospravedlniť včas a aj vážnymi okolnosťami, pričom povinnosť
preukázať existenciu týchto okolností má žalovaná, ktorá ich tvrdí. Tolerovanie neúčasti predvolanej
sporovej strany na pojednávaní bez včasného ospravedlnenia vážnymi okolnosťami by znamenalo
prípustnosť akýchkoľvek neodôvodnených obštrukcií zo strany sporových strán, eliminovanie ktorých
inštitút kontumačného rozsudku práve sleduje.
11. Podporne súd odkazuje aj na uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 26. júna 2025, sp. zn.
8Cob/8/2025, v zmysle ktorého platí, že odvolací súd napriek uvedenému si je vedomý toho, že
automatické vydanie rozsudku pre zmeškanie po prísne formalistickom posúdení podmienok podľa
§ 274 CSP je už konfrontované s aktuálnou ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych
autorít, v zmysle ktorej vydanie rozsudku pre zmeškanie len čisto na základe splnenia formálnych
podmienok pre vydanie takéhoto rozhodnutia bez rešpektovania individuálnych okolností prípadu za
určitých okolností nemusí obstáť. Avšak zákonné znenie ustanovenia § 274 CSP, ktoré je formulované
jednoznačne, ukladá súdu v prípade kumulatívneho splnenia zákonných podmienok povinnosť vydať
kontumačný rozsudok. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 9Cdo/13/2024 zo dňa 20.05.2025, v zmysle ktorého „nerešpektovanie zákonného znenia
jednoznačne formulovanej procesnej normy môže narážať na ústavný princíp legality výkonu štátnej
moci v zmysle čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, preto nevydanie kontumačného rozsudku
napriek splneniu zákonných podmienok treba považovať za výnimočný procesný postup, ktorý má vždy
zohľadňovať mimoriadne okolnosti konkrétneho prípadu. Napokon aj z rozhodovacej činnosti ústavného
súdu vyplývajú určité kritériá, existencia ktorých podmieňuje dovolateľkou uvádzaného rozširujúceho
výkladu príslušných ustanovení CSP, ktoré súvisia najmä s doterajším správaním strany, v neprospech
ktorej má byť rozsudok pre zmeškanie vydaný, stavom dokazovania, resp. s procesným štádiom
konkrétneho sporu.“ Bez preukázania výnimočných okolností konkrétneho prípadu súd preto nemôže
nevydať rozsudok pre zmeškanie v prípade splnenia zákonných predpokladov pre takéto rozhodnutie.
Strany nemôžu neodôvodnene a bez ospravedlnenia ignorovať pojednávania. Ak majú dôvod na
zmeškanie pojednávania, sú povinné ho súdu oznámiť a včas sa z pojednávania ospravedlniť. Odvolací
súd z obsahu spisu zistil, že v posudzovanom prípade žalovaný vôbec neospravedlnil svoju neúčasť
na pojednávaní. Je teda dôvodné konštatovať, že pokiaľ žalovaný sám neuvádza ospravedlniteľný
dôvod neúčasti na pojednávaní, úmyselne zmeškal pojednávanie, čo svedčí o jeho nezáujme na spore.
Odvolací súd dopĺňa, že išlo o prvé pojednávanie, po predbežnom prejednaní sporu. Vzhľadom na tieto
okolnosti prípadu procesná sankcia pasivity žalovaného v podobe kontumačného rozsudku na prvom
pojednávaní pre zmeškanie pojednávania žalovaným podľa názoru odvolacieho súdu bola primeraná.12. Aj v nadväznosti na vyššie citované závery Krajského súdu v Bratislave, najvyššieho súdu a
ústavného súdu súd konštatuje, že v predmetnej veci všetky zákonom kumulatívne požadované
náležitosti pre vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaného boli splnené, keďže
- ide o spor o splnenie povinnosti podľa ustanovenia § 137 písm. a/ CSP;
- žalovaný sa na pojednávanie nariadené na 10.11.2025 o 12.30 hod. nedostavil a v predvolaní
na pojednávanie z 13.8.2025, ktoré si žalovaný prevzal dňa 4.9.2025, bol žalovaný poučený o následku
nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie;
- žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť na pojednávaní včas a vážnymi okolnosťami; a
zároveň
- žalobca (jeho právny zástupca) na pojednávaní navrhol, aby súd rozhodol o žalobe rozsudkom
pre zmeškanie žalovaného.
13. Súd nemal inú možnosť, pri súčasnom rešpektovaní princípu legality výkonu štátnej moci (vrátane
súdnej moci) v zmysle článku 2 ods. 2 ústavy, ako postupovať v súlade s ustanovením § 274 CSP
a rozhodnúť o žalobe rozsudkom pre zmeškanie žalovaného na procesný návrh žalobcu. Uvedené
platí o to viac pri zohľadnení znenia ustanovenia § 274 CSP, v zmysle ktorého súd rozhodne a
nie súd môže rozhodnúť - a teda súd ani priestor na úvahy, aby postupoval inak, než by na návrh
žalobcu rozsudkom pre zmeškanie na pojednávaní dňa 10.11.2025 pri splnení všetkých kumulatívnych
zákonných podmienok pre jeho vydanie žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel, keďže ak by
postupoval inak, konal by v rozpore so zákonom.
14. Napriek už uvedenému dáva súd do pozornosti, že neprihliadal len na formálne podmienky pre
vydanie kontumačného rozsudku, ale zohľadňoval aj judikatúrou vyžadovaný materiálny prístup, pričom
vyhodnotil, že podanie stručného odporu nebolo možné považovať za taký druh procesnej aktivity na
strane žalovaného, ktorý by bránil vydaniu rozsudku pre zmeškanie žalovaného podľa § 274 CSP, súd už
pripredvolávanínapojednávanieupozornilstranysporu(t.j.ajžalovaného),žeichúčasťnapojednávaní
je potrebná, ako je to uvedené zvýrazneným textom v predvolaní na pojednávanie hneď po uvedení
dátumu a miesta konania pojednávania. V danom prípade nešlo o dlhoročný spor, v ktorom by už bolo
vykonané (rozsiahle) dokazovanie, čo by mohla byť prekážka pre vydanie rozsudku pre zmeškanie
žalovaného, a teda ani materiálny prístup k sporu nebráni súdu, aby vo veci rozhodol kontumačným
rozsudkom.
15. Súd je toho názoru (tu aj v zhode s rozhodnutiami najvyššieho súdu sp. zn. 9Cdo/13/2024 a
3Obdo/38/2024), že nie je tolerovateľné, ak sa strana sporu napriek riadnemu a včasnému predvolaniu
na pojednávanie nedostaví a svoju neúčasť na pojednávaní žiadnym spôsobom vopred neospravedlní.
Takáto pasivita strany sporu podľa názoru konajúceho súdu preukazuje skutočný nezáujem žalovaného
opredmetnýspor,vdôsledkučohojenamiestevyhoveniežaloberozsudkomprezmeškaniežalovaného
na návrh žalobcu.
16. Osobitne súd zvýrazňuje, že rozsudok pre zmeškanie je v tomto prípade výsledkom pasivity
žalovaného, ktorý nevenoval dostatočnú obozretnosť pri plnení pokynov súdu vo vzťahu k postupu v
konaní (k tomu viď aj znenie článku 10 ods. 1 Základných princípov Civilného sporového poriadku), a že
svojim aktívnym prístupom prispeje k tomu, aby súd mohol naplniť účel civilného sporového konania tak,
aby mohol súd vec čo najrýchlejšie prejednať a rozhodnúť na jedinom pojednávaní (k tomu viď aj znenie
článku 17 Základných princípov Civilného sporového poriadku, ako aj znenie ustanovenia § 157 ods. 1
CSP). Za plnú súčinnosť súdu poskytnutú žalovaným nemožno považovať ignorovanie predvolania na
pojednávaniepremietnutédoneospravedlnenejneúčastizasituácie,keďužskôrbolostranežalovaného
konajúcim súdom doručené oznámenie o potrebe osobnej časti žalovaného na pojednávaní (k tomu
rovnako porovnaj aj 3Obdo/38/2024).
17. Vzhľadom na citované ustanovenia CSP súd rozhodol tak, ako je uvedené v petite tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti rozsudku pre zmeškanie odvolanie nie je prípustné, okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu,
že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia (§ 356 písm. b/ CSP). V takom prípade je
potrebné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestskom súde Bratislava III písomne,a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe (§125 CSP). Odvolanie bude predložené na Krajský
súd v Bratislave.
Ak súd, ktorý rozsudok pre zmeškanie vydal, návrhu vyhovie, rozsudok pre zmeškanie uznesením zruší
a začne vo veci opäť konať. Žalovaný môže podať vyššie uvedený návrh do 15 dní odkedy sa o rozsudku
pre zmeškanie dozvedel (§ 277 ods. 1, 3 CSP).
Proti výroku o náhrade trov konania je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia tohto
rozhodnutia podaním na Mestský súd Bratislava III (§ 357 písm. m/ CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody podľa § 365 CSP) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného
titulu preto, že dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.