Rozsudok – Náhrada škody ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, November 18, 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Cob/86/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4323200284
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Krišková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:4323200284.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a členiek

senátuJUDr.NoryVladovejaJUDr.VieryMalinowskejvprávnejvecižalobcu:X..I.K.,nar.XX.XX.XXXX,
bytomR.T.XXX,XXXXXR.T.,X.:XXXXXXXX,zastúpený:AdvokátskakanceláriaSLAMKA&Partners
s.r.o., Radlinského 1735/29, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 50 120 000, proti žalovanému: Donau farm Kalná,
s.r.o., Červenej armády 178, 935 32 Kalná nad Hronom, IČO: 36 657 921, zastúpený: soukeník - štrpka
s. r. o., Strážnická 8141/5, 811 08 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 36 862 711, v konaní o
náhradu škody v sume 98.827,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Nitra č. k. 56Cb/123/2023 - 252 zo dňa 20.2.2024 takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. 56Cb/123/2023 - 252 zo dňa 20.2.2024
p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Nitra rozsudkom č. k. 56Cb/123/2023 - 252 zo dňa 20.2.2024 uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 98.827,- Eur s 5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 98.827,-
Eur od 21.5.2022 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku a žalobcovi priznal nárok na
náhradu trov konania proti žalovanému v plnej výške. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa

žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia náhrady škody 98.827,- Eur s prísl. vzniknutej neodkladným
opatrením podľa § 340 ods. 1, 2 CSP. Žalobu odôvodnil tým, že na základe nájomnej zmluvy uzavretej s
O. H., vlastníkom pozemkov parc. č. XXXX/X na LV č. XXX a parc. č. XXXX/X na LV č. XXXX v kat. území
R. T. prenajaté pozemky v roku 2020 osial. Na základe návrhu žalovaného vydal Okresný súd Levice
uznesením spis. zn. 13C/40/2020 zo dňa 27.10.2020 neodkladné opatrenie, ktorým mu bolo uložené
zdržať sa akýchkoľvek zásahov do užívania prenajatých nehnuteľností. Neodkladné opatrenie bolo
zrušené až uznesením Krajského súdu v Nitre sp. zn. 7Co/20/2021 zo dňa 22.4.2021, ktorým súd návrh

žalovaného na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. V súvislosti s nariadením neodkladného
opatrenia žalobcovi vznikla škoda vo forme straty na úrode pšenice ozimnej osiatej na parc. č. XXXX/
X a XXXX/X v hospodárskom roku 2020/2021, keďže žalobca na porastoch nemohol vykonávať
jarné agrotechnické operácie, najmä jarné prihnojovanie, listovú výživu a ošetrovanie porastov proti
škodcom a chorobám. Zodpovednosť žalovaného má objektívny charakter. K preukázaniu výšky škody
na rastlinnej produkcii 98.567,- Eur žalobca predložil znalecký posudok č. 29/2021 znalca Ing. Jozefa
Miklu, náklady na vypracovanie znaleckého posudku predstavovali sumu 260,- Eur.

2. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť, v rámci procesnej obrany namietal absolútnu neplatnosť zmluvy
o bezodplatnom prevode vlastníctva k pozemkom na O. H., v dôsledku čoho tento nemohol uzavrieť
platnú nájomnú zmluvu so žalobcom a žalobca preto nedisponoval platným právnym titulom k užívaniupozemkov, preto aplikácia § 680 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) nie
je možná. Ďalej za vylúčenú považoval dobromyseľnosť žalobcu, nakoľko sejba pšenice ozimnej na
parc. č. XXXX/X bola vykonaná dňa 22.10.2020 a na pozemku parc. č. XXXX/X dňa 12.9.2020,

avšak rozhodnutie o povolení vkladu V-5189/2019 bolo zrušené na základe rozhodnutia Okresného
úradu Levice, odboru katastrálneho dňa 12.3.2020, právoplatného dňa 10.6.2020, t.j. 3 mesiace pred
uskutočnením sejby na parc. č. XXXX/X a viac ako 4 mesiace pred uskutočnením sejby na parc. č.
XXXX/X. Žalobca v čase sejby mal vedomosť, že vlastníkom pozemku nie je p. H., ale Slovenská
republika a svojim postupom porušil § 415 OZ o prevenčnej povinnosti. Ďalej namietal obsahové a

formálnenedostatkyznaleckéhoposudkupredloženéhožalobcom,ato vypracovanieposudku znalcom
z nepríslušného odboru, ktorý ignoroval viaceré podstatné okolnosti, ktoré majú zásadný vplyv na úrodu
resp. na prípadnú stratu na úrode a tiež nereflektoval náklady žalobcu.

3. Ďalej súd prvej inštancie v rozhodnutí uviedol, že žalobca k obrane žalovaného poukázal na to,
že žalovaný bez toho, aby mal k pozemkom akýkoľvek nárok na užívanie, podal návrh na nariadenie

neodkladného opatrenia. Žalobca s O. H. uzatvoril dve nájomné zmluvy, predmetom ktorých boli
pozemky parc. č. XXXX/X a parc. č. XXXX/X, a to dňa 1.8.2019 a dňa 3.12.2019. Žalovaný v apríli
2022 zaslal O. H. ponuku, v ktorej uviedol, že má vedomosť o nájomných zmluvách uzatvorených so
žalobcom a urobil mu ponuku na nájomné a kúpnu cenu. Žalovaný nemal aktívnu legitimáciu na podanie
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, keďže k predmetným pozemkom ho neviazal žiaden

právny vzťah a nariadenia neodkladného opatrenia sa domáhal bez zmluvy a v čase, keď pozemky boli
osiate žalobcom, čím nerešpektoval § 12 ods. 3 zákona č. 504/2003 Z. z. Žalobca uzatvoril nájomnú
zmluvu s vlastníkom pozemkov, nájomné práva nadobudol dobromyseľne bez pochybností o platnosti
zmluvy o bezodplatnom prevode vlastníckeho práva. Pri škode spôsobenej neodkladným opatrením ide
o osobitný druh objektívnej zodpovednosti, pri ktorej navrhovateľ zodpovedá bez ohľadu na zavinenie a

zákonnepoznážiadneliberačnédôvody.Výškaškodybolažalobcompreukázanáznaleckýmposudkom,
bola preukázaná príčinná súvislosť medzi ujmou a procesnými účinkami neodkladného opatrenia, keďže
na základe neho žalobca nemohol vykonávať práce na pozemkoch. Trval na tom, že znalecký posudok
bol vypracovaný znalcom z príslušného znaleckého odvetvia.

4. Žalovaný zotrval na obrane, že žalobca nebol oprávneným na užívanie pozemkov a nevyplýva to
ani z uznesenia Krajského súdu v Nitre sp. zn. 7Co/20/2021. Podľa žalovaného, neoprávnené užívanie
pozemkov priznával sám žalobca v nájomnej zmluve č. 02537/2021-PNZ-P40536/21.00, kde vyhlásil,
že užíval pozemky bez nájomnej zmluvy a bezdôvodne sa obohacoval za obdobie od 11.9.2020 do
účinnosti nájomnej zmluvy. Neodkladné opatrenie nebolo spôsobilé privodiť žalobcovi škodu a nie je

daná príčinná súvislosť medzi ním a domnelou ujmou žalobcu, ktorý nebol oprávnený pozemky užívať.
Ak by aj nájomné zmluvy medzi žalobcom a p. H. bolo možné považovať za platné, ustanovenie čl. XI
ods. 7 nájomnej zmluvy zo dňa 3.12.2019 spôsobilo zánik nájomnej zmluvy zo dňa 1.8.2019, t.j. došlo
k privatívnej novácii, preto mohol mať žalobca užívacie právo maximálne k podielu v rozlohe 15,31 ha
vo vzťahu k pozemku parc. č. XXXX/X v kat. úz. R. T.. Aplikácia

§ 680 OZ v danom prípade nie je možná, pretože jej predpokladom je zmena vlastníctva k predmetu
nájmu.

5. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 680 ods. 2, ods. 3 OZ, § 340 ods. 1 a ods. 2
zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a dospel k záveru, že žaloba

je v celom rozsahu dôvodná. Žalobca svoj nárok odvodzoval z ustanovenia § 340 CSP tým, že mu
vznikla ujma vydaním neodkladného opatrenia na návrh žalovaného, v dôsledku ktorého nemohol
vykonávať poľnohospodársku činnosť na sporných pozemkoch, pričom toto neodkladné opatrenie bolo
zrušené odvolacím súdom. Podľa súdu prvej inštancie je nesporné, že žalobca pozemky užíval na
základe nájomnej zmluvy uzavretej dňa 1.8.2019 a dňa 3.12.2019 s prenajímateľom O. H., ktorý v čase

uzavretia nájomnej zmluvy bol vlastníkom nehnuteľností na základe Zmluvy o bezodplatnom prevode
vlastníctva uzavretej so Slovenskou republikou dňa 18.9.2019, ktorej vklad bol povolený Okresným
úradom Levice, katastrálnym odborom dňa 29.11.2019 pod č. V 5189/2019. Následne došlo k zmene
vlastníctva pozemkov, keď na základe protestu prokurátora bol zrušený zápis vlastníckeho práva O. H. a
ako vlastník bola zapísaná Slovenská republika. Žalobca nehnuteľnosti však naďalej užíval a vykonával

na nich poľnohospodársku činnosť tým, že v septembri a októbri 2020 na pozemkoch zasial pšenicu
ozimnú, pričom v tom čase žalovaný už nemal k predmetným pozemkom žiadny právny vzťah, pretože
jeho nájomný pomer trval len do 31.10.2018. S prihliadnutím na § 680 OZ dospel súd prvej inštancie k
záveru, že zmenou vlastníka prenajatej veci nedošlo k zániku nájomného vzťahu, na základe ktoréhotietonehnuteľnostiužívalžalobcanavykonávaniepoľnohospodárskejčinnosti,užívalichtedaoprávnene
a tento skutkový stav vyústil dňa 11.8.2022 do uzavretia novej nájomnej zmluvy so Slovenským
pozemkovým fondom, kde sa žalobca zaviazal, uvedomujúc si predchádzajúce užívanie pozemkov,

uhradiť prenajímateľovi aj bezdôvodné obohatenie vo výške alikvotnej časti ušlého nájomného za
predchádzajúce obdobie od 11.9.2020, teda prakticky odvtedy, ako začal realizovať vykonávanie
poľnohospodárskych prác na pozemkoch. Žalovaný, napriek vedomosti o skutočnom užívateľovi
pozemkov a bez toho, aby mal akýkoľvek právny vzťah k pozemkom, podal dňa 24.9.2020 na Okresný
súdLevicenávrhnanariadenieneodkladnéhoopatrenia,výsledkomktoréhobolovydanieneodkladného

opatrenia znemožňujúceho žalobcovi vykonávať akúkoľvek poľnohospodársku činnosť na pozemkoch
napriek tomu, že pred vydaním neodkladného opatrenia na pozemkoch zasial pšenicu ozimnú. Žalobca
nemoholvykonávaťpoľnohospodárskeprácenaosiatychpozemkoch,jarnéprihnojovanie,listovúvýživu
a ošetrovanie porastov proti škodcom a chorobám, preto bola úroda zrna pšenice ozimnej znížená.
Strata na úrode v hospodárskom roku 2020/2021 bola vyčíslená znaleckým posudkom Ing. Jozefa Miklu
na sumu 98.567,- Eur. Neodkladné opatrenie znemožňujúce žalobcovi vykonávať poľnohospodárske

práce na pozemkoch bolo zrušené až uznesením Krajského súdu v Nitre sp. zn. 7Co/20/2021 zo
dňa 22.4.2021, ktorým bolo uznesenie súdu prvej inštancie zmenené tak, že návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia podaný žalovaným bol zamietnutý.

6. Súd prvej inštancie uviedol, že predmetom náhrady v rámci zodpovednosti podľa

§ 340 CSP je akákoľvek ujma, ktorá vznikla v priamej príčinnej súvislosti s nariadením neodkladného
opatrenia a trvaním jeho právnych účinkov. Primárne pôjde o majetkovú škodu vyjadriteľnú v peniazoch
a nároky z bezdôvodného obohatenia, avšak nemožno vylúčiť ani zodpovednosť za ujmu nemajetkovú,
pričom svojej zodpovednosti sa navrhovateľ nemôže zbaviť. Zodpovednosť navrhovateľa neodkladného
opatrenia má objektívny charakter a je daná bez ohľadu na zavinenie. Navrhovateľ zodpovedá

za následok. Na strane zodpovedného subjektu sa nevyžaduje ani porušenie právnej povinnosti,
ktoré je konzumované zákonnou podmienkou spočívajúcou v zániku alebo zrušení neodkladného
opatrenia z dôvodov nestotožniteľných s procesným úspechom žalobcu vo veci samej alebo po
uspokojení jeho nároku. CSP nepripúšťa žiadne liberačné dôvody, ani analogickú aplikáciu § 450 OZ
o primeranom znížení náhrady škody z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Rozhodujúcou zákonnou

podmienkou je zánik alebo zrušenie neodkladného opatrenia. K zániku neodkladného opatrenia môže
dôjsť výlučne uplynutím času v zmysle § 333 CSP v nadväznosti na § 330 ods. 1 CSP alebo
márnym uplynutím súdom určenej lehoty na podanie žaloby v prípade neodkladného opatrenia pred
začatím konania vo veciach práva duševného vlastníctva podľa § 341 ods. 2 CSP. Vo všetkých
ostatných prípadoch ide vždy o zrušenie neodkladného opatrenia. Z hľadiska vzniku zodpovednostného

vzťahu má rovnaké účinky aj rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorým zmení prvoinštančné uznesenie
o nariadení neodkladného opatrenia tak, že návrh zamietne. V takom prípade je eventuálna ujma
posudzovaná vzhľadom na vykonateľnosť neodkladného opatrenia nariadeného súdom prvej inštancie
až do právoplatnosti uznesenia odvolacieho súdu, ktorým bol návrh na nariadenie neodkladného
opatreniazamietnutý.Súdprvejinštanciedospelkzáveru,ženárokžalobcunazaplateniesumy98.567,-

Eur z titulu straty na úrode pšenice ozimnej v hospodárskom roku 2020/2021 je dôvodný. Žalovaný bol
navrhovateľom neodkladného opatrenia, po dobu vykonateľnosti ktorého nemohol žalobca vykonávať
poľnohospodárske práce na osiatych pozemkoch, je teda pasívne legitimovaný v konaní o náhradu
škody alebo inej ujmy podľa
§ 340 CSP. Svojej zodpovednosti sa nemôže zbaviť a nie je možné použiť ani ustanovenia Občianskeho

zákonníka o primeranom znížení náhrady škody z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Žalobca
podľa názoru súdu prvej inštancie nepochybne preukázal, že v dôsledku nariadenia neodkladného
opatrenia na základe návrhu žalovaného mu vznikla ujma na úrode pšenice ozimnej, keďže nemohol
vykonávať jarné agrotechnické operácie, čím bola úroda pšenice ozimnej podstatne nižšia v porovnaní
s priemernou úrodou za posledné tri roky. Výška straty bola vyčíslená znaleckým posudkom Ing.

Jozefa Miklu. Súd prvej inštancie k námietkam žalovaného voči znaleckému posudku uviedol, že
žalovaný neprodukoval žiadne dôkazy (napr. iný znalecký posudok), ktoré by spochybnili žalobcom
predložený znalecký posudok, ani nenavrhoval žiadne ďalšie dokazovanie a až v závere pojednávania
dňa 20.2.2024 navrhol vykonanie znaleckého dokazovania. Súd prvej inštancie s poukazom na § 153
ods. 2 CSP návrh žalovaného na vykonanie znaleckého dokazovania zamietol, keďže by vyžadoval

odročeniepojednávaniaavykonanieďalšíchúkonovsúdu.Žalovanýtentonávrhmoholpredložiťužskôr,
ak by konal starostlivo so zreteľom na hospodárnosť konania, preto súd prvej inštancie na prostriedky
procesnej obrany nemusel prihliadnuť. Súd prvej inštancie pri určení, ktoré dôkazy vykoná a ktoré
dôkazy nevykoná podľa § 181 ods. 2 CSP uviedol, že výsluch svedkov navrhovaných žalovaným v jehovyjadrení zo dňa 15.4.2023 nepovažuje za potrebný vzhľadom na nárok žalobcu a dovtedy vykonané
dokazovanie, pretože by nepriniesol žiadne skutočnosti pre rozhodnutie o žalobe, keď podľa žalovaného
sa tieto osoby mali vyjadriť len k tomu, kedy žalobca začal užívať pozemky parc. č. XXXX/X a XXXX/X.

Súd prvej inštancie priznal žalobcovi aj sumu 260,- Eur z titulu nákladov na vypracovanie znaleckého
posudku a úrok z omeškania od 21.05.2022 do zaplatenia podľa § 517 ods. 2 OZ v spojení s § 3
nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., pretože žalovaný sa dostal do omeškania so splnením záväzku
na základe výzvy žalobcu zo dňa 02.05.2022 doručenej mu dňa 05.05.2022, povinnosť zaplatiť úroky z
omeškania mu vznikla od 21.05.2022. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 262 ods. 1

a § 255 ods. 1 CSP, plne úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania
v plnej výške.

7. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), písm. d),
písm. f) a písm. h) CSP. Odvolacím návrhom sa domáha, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie
zmenil tak, že žalobu zamietne a prizná žalovanému voči žalobcovi plnú náhradu trov konania, alebo

napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

8. Žalovaný považuje za nesprávny záver súdu prvej inštancie o nespornosti toho, že žalobca pozemky
užíval na základe nájomnej zmluvy uzavretej dňa 1.8.2019 a dňa 3.12.2019 s prenajímateľom O. H.,
ktorý v čase uzavretia nájomnej zmluvy bol vlastníkom nehnuteľností a nespornosti toho, že následne

došlo k zmene vlastníctva sporných pozemkov, keď na základe protestu prokurátora bol zrušený zápis
vlastníckeho práva O. H. a ako ich vlastník bola spätne zapísaná Slovenská republika. Žalovaný
poukazuje na § 151 ods. 1, ods. 2 CSP a § 220 CSP a namieta, že poprel, že žalobca užíval sporné
pozemky na základe nájomnej zmluvy uzavretej dňa 1.8.2019 a dňa 3.12.2019 s prenajímateľom Attilom
H.; že O. H. bol v čase uzavretia nájomnej zmluvy vlastníkom sporných pozemkov na základe Zmluvy

o bezodplatnom prevode vlastníctva k pozemkom uzavretej so Slovenskou republikou dňa 18.09.2019,
ktorej vklad bol povolený Okresným úradom Levice, katastrálnym odborom dňa 29.11.2019 pod V
5189/2019 a že následne došlo k zmene vlastníctva sporných pozemkov, keď na základe protestu
prokurátora bol zrušený zápis vlastníckeho práva k sporným pozemkom na O. H. a ako ich vlastník
bola spätne zapísaná Slovenská republika. Tiež uviedol rozsiahlu argumentáciu, prečo považuje tieto

tvrdenia za sporné a nesprávne a prečo má za to, že žalobca užíval sporné nehnuteľnosti neoprávnene
bez právneho dôvodu, prečo O. H. nebol v čase uzavretia nájomných zmlúv vlastníkom sporných
pozemkov a prečo nikdy nenadobudol vlastnícke právo na základe Zmluvy o bezodplatnom prevode
vlastníctva k pozemkom z dôvodu jej absolútnej neplatnosti, ako aj z dôvodu prijatia rozhodnutia
Okresného úradu Levice zo dňa 12.03.2020 o vyhovení protestu prokurátora Okresnej prokuratúry

Levice sp. zn. Pd 218/19/4402-3 zo dňa 10.02.2020 a zrušení rozhodnutia Okresného úradu Levice,
katastrálneho odboru V-5189/2019 zo dňa 29.11.2019, ktoré bolo potvrdené rozhodnutím Okresného
úradu Nitra, odbor opravných prostriedkov, referát katastra nehnuteľností, čoho následkom je, ako keby
k prevodu vlastníckeho práva na O. H. vôbec nedošlo a účinky rozhodnutia Z-4366/1995, na základe
ktorého Slovenská republika nadobudla vlastnícke právo k pozemku par. XXXX/X zostali zachované.

Aplikáciu § 680 ods. 3 OZ žalovaný považuje za irelevantnú, pretože predpokladom jej použitia je zmena
vlastníctva. Žalovaný je toho názoru, že tvrdenia žalobcu bol súd prvej inštancie povinný v zmysle §
151 CSP považovať za sporné a nesporné medzi sporovými stranami mohlo byť považované iba to,
že žalobca uskutočnil prvú agrotechnickú operáciu na pozemku parcela č. XXXX/X, k. ú. R. T. dňa
11.09.2020 a na pozemku parcela č. XXXX/X, k. ú. R. T. dňa 22.10.2020. To, či od uvedeného času do

12.08.2022 (účinnosť Nájomnej zmluvy č. 02537/2021-PNZ-P40536/21.00 uzavretej medzi Slovenským
pozemkovým fondom ako prenajímateľom a žalobcom ako nájomcom) žalobca disponoval právnym
titulom na užívanie sporných pozemkov ostalo sporné. Žalovaný má za to, že súd prvej inštancie dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, čo zakladá odvolací dôvod podľa
§ 365 ods. 1 písm. f) CSP. Zároveň namieta nepreskúmateľnosť rozhodnutia, keď je nútený hľadať

odpovede na svoju argumentáciu, nakoľko súd prvej inštancie v rozpore s § 220 ods. CSP jasne
a výstižne nevysvetlil, prečo považoval tvrdenia žalobcu za nesporné, čím došlo k porušeniu práva
žalovaného na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie do takej miery, že došlo k porušeniu jeho práva
na spravodlivý proces v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) CSP, resp. naplneniu odvolacieho dôvodu podľa §
365 ods. 1 písm. d) CSP, t.j. konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci.

9. Žalovaný ďalej uplatňuje odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b), d) a e) CSP, ktorých naplnenie
vidí v tom, že súd prvej inštancie v odôvodnení v bodoch 14, 15, 16 a 18 v celom rozsahu prevzalargumentáciu žalobcu a nevysporiadal sa s podstatnými argumentmi žalovaného, resp. dôkazmi, ktoré
boli predložené. Súd prvej inštancie nevysvetlil, ako posúdil právne argumenty žalovaného vo vzťahu
k absolútnej neplatnosti Zmluvy o bezodplatnom prevode vlastníctva k pozemkom č. 02401/2019-

PRZ-R60172/19.00, nezaoberal sa absolútnou neplatnosťou nájomných zmlúv ani argumentáciou
žalovaného o neoprávnenom užívaní pozemkov žalobcom v druhej polovici roka 2020. Žalovaný
nesúhlasí ani s tým, že oprávnenosť užívania sporných pozemkov žalobcom a jeho aktívna legitimácia
má vyplývať z rozhodnutia Krajského súdu v Nitre, sp. zn. 7Co/20/2021 - 371, ktorým bolo zrušené
nariadené neodkladné opatrenie. Podľa žalovaného, z predmetného rozhodnutia Krajského súdu v Nitre

uvedené preukázateľne nevyplýva, naopak Krajský súd v Nitre v predmetnom rozhodnutí dospel k
opačnému záveru, z ktorého odvolateľ cituje nasledovnú časť textu: „nájomnej zmluvy nemôže byť
dôvodom pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým súd žalobcovi poskytne právnu ochranu. Na
nariadenie neodkladného opatrenia nepostačuje ani to, že žalobca, ktorý sám nemá právny titul na
užívanie nehnuteľností osvedčí neoprávnené užívanie nehnuteľnosti žalovanými. Pokiaľ sa žalobca
domáha súdnej ochrany v prvom rade musí osvedčiť svoj právny nárok, čo sa žalobcovi nepodarilo.“

Podľa žalovaného, žalobca nebol dobromyseľným užívateľom pozemkov v čase, keď vykonal sejbu na
pozemkochdňa12.09.2020(pozemokparc.č XXXX/X.k.ú.R.T.),resp.dňa22.10.2020(pozemokparc.
č. XXXX/X, k. ú. R. T.), teda nezákonne okupuje sporné pozemky; porušil prevenčnú povinnosť v zmysle
§ 415 OZ a musel mať vedomosť o tom, že žalovaný má prednostné právo na uzavretie nájomnej zmluvy
k pozemkom v zmysle § 13 ods. 3 zákona č. 504/2003 Zb. o nájme poľnohospodárskych pozemkov,

poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov. Súd prvej inštancie
sa nezaoberal na to nadväzujúcou argumentáciou žalovaného, že bezdôvodné a neoprávnené užívanie
sporných pozemkov žalobcom potvrdil aj samotný žalobca, čo potvrdzuje čl. IV. ods. 2 Nájomnej zmluvy
č. 02537/2021-PNZ-P40536/21.00, kde vyhlásil, že užíval pozemky bez nájomnej zmluvy a bezdôvodne
sa obohacoval za obdobie od 11.9.2020 do účinnosti nájomnej zmluvy. Žalovaný poukazoval na to, že

žalobca nesmie v súlade s § 3 ods. 1 OZ požívať právnu ochranu, nakoľko sa jedná o konanie, ktoré je v
rozpore s platnými právnymi predpismi a dobrými mravmi. Žalovaný je toho názoru, že jeho argumenty
mali pre rozhodnutie rozhodujúci význam a súd prvej inštancie bol povinný vysvetliť, ako ich posúdil,
preto podľa § 387 ods. 4 CSP by sa s predmetnou argumentáciou mal zaoberať odvolací súd.

10. Podľa žalovaného ďalej, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností, čo zakladá odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP, resp. § 365
ods. 1 písm. d) CSP, keď nesprávnym procesným postupom prvostupňového súdu bol žalovanému
zamedzený prístup k súdnej ochrane svojich práv a odňaté právo na spravodlivé súdne konanie.
Žalovaný namieta, že súd prvej inštancie sa nezaoberal jeho námietkami voči znaleckému posudku č.

29/2021 vypracovanému znalcom Ing. Jozefom Miklom, ktorý predložil žalobca. Žalovaný nesúhlasí so
záverom súdu prvej inštancie, že neprodukoval žiadny dôkaz, ktorý by spochybnil znalecký posudok
a nenavrhol v tomto smere žiadne ďalšie dokazovanie. Žalovaný predložil dôkaz alebo poukazoval na
dôkazy, ktoré už boli súčasťou spisu, resp. poukazoval na skutočnosti alebo právne predpisy, ktoré
v zmysle § 186 ods. 1 CSP nie je potrebné dokazovať, resp. navrhol vykonať kontrolný znalecký

posudok. Osobitne namieta nevykonanie jeho návrhu na vykonanie kontrolného znaleckého posudku,
nakoľko nemal dôvod navrhnúť vykonanie znaleckého dokazovania v podobe kontrolného znaleckého
posudku, keďže až do vyjadrenia prekvapivého predbežného názoru súdu nemohol s ohľadom na
zásadné námietky k obsahovej a formálnej stránke znaleckého posudku č. 29/2021 odôvodnene
predpokladať, že súd prvej inštancie sa prikloní práve k záverom znaleckého posudku predloženého

žalobcom. Nevykonanie navrhnutého dôkazu s poukazom na § 153 ods. 2 CSP považuje žalovaný za
arbitrárne, podľa žalovaného nie je prípustný eklektický a neopodstatnený výber dôkazov smerujúci
k jednostranným záverom (ÚS SR, sp. zn. I. ÚS 114/2008). Žalovaný aj v prípade námietok voči
znaleckému posudku č. 29/2021 je toho názoru, že jeho argumenty mali pre rozhodnutie rozhodujúci
význam a súd prvej inštancie bol povinný vysvetliť, ako ich posúdil, preto podľa § 387 ods. 4 CSP by

sa s predmetnou argumentáciou mal zaoberať odvolací súd.

11.Naplnenietýchtoodvolacíchdôvodovvidíajvtom,žesúdprvejinštanciebeználežitéhoodôvodnenia
odmietol aj návrh žalovaného na vykonanie dokazovania výsluchom svedkov, ktorých navrhol v podaní
zo dňa 15.04.2023, resp. v odôvodnení rozhodnutia sa nevysporiadal s listinnými dôkazmi, ktoré boli

predložené, príkladmo Nájomná zmluva č. 00051/2013-PNZ-P40008/13.00 medzi žalovaným a SPF,
Zmluva č. 02401/2019-PRZ-R60172/19.00 o bezodplatnom prevode vlastníctva k pozemkom medzi O.
H. a SPF, žiadosť vo vzťahu k SPF zo dňa 01.10.2018, žiadosť vo vzťahu k SPF zo dňa 19.12.2019,
Výzva na ukončenie poľnohospodárskej činnosti - H., Výzva na ukončenie poľnohospodárskej činnosti- K., Odpoveď na výzvu - H., Odpoveď na výzvu - K., List vlastníctva č. XXX pre k. ú. R. T. zo
dňa 02.12.2021, List vlastníctva č. XXXX pre k. ú R. T. zo dňa 10.08.2021, Uznesenie Okresného
súdu Banská Bystrica sp. zn.: 38Up/902/2022 zo dňa 28.06.2022, Stanovisko k príslušnosti znalcov,

MinisterstvospravodlivostiSRzodňa13.05.2022,Odhadovanédopadysuchanavýnoshlavnýchplodín.
Rozsudok aj z týchto dôvodov považuje za nepreskúmateľný a je toho názoru, že mu súd prvej inštancie
nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňoval procesné práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces, čo zakladá odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP,
resp. konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci podľa § 365

ods. 1 písm. d) CSP.

12. Žalovaný napokon namieta, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci, čo zakladá odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP. Žalovaný považuje
za nesprávny záver súdu prvej inštancie, že v dôsledku neodkladného opatrenia nemohol žalobca
vykonávať na sporných pozemkoch jarné agrotechnické operácie, tým úroda pšenice ozimnej bola

podstatne nižšia v porovnaní s priemernou úrodou pšenice za posledné tri roky a malo dôjsť k ujme
na úrode. Ak by aj pripustil, že žalobca bol pred uzavretím Nájomnej zmluvy č. 02537/2021-PNZ -
P40536/21.00 oprávnený hospodáriť na sporných pozemkoch, resp. v čase sejby bol dobromyseľný v
tom, že je oprávnený užívať pozemky, resp. si splnil svoju prevenčnú povinnosť podľa § 415 OZ, je
toho názoru, že nakoľko na pozemkoch zasial dňa 12.09.2020, resp. dňa 22.10.2020, bol v zmysle §

417 ods. 1 OZ povinný zakročiť spôsobom primeraným okolnostiam ohrozenia na odvrátenie škody,
t.j. vykonať nevyhnutné agrotechnické operácie na to, aby nedošlo k úbytku na jeho úrode. Žalobca
mohol jednak požiadať žalovaného o vykonanie takýchto nevyhnutných agrotechnických operácií, resp.
mohol napriek nariadenému neodkladnému opatreniu takto zakročiť, ak mu hrozila škoda. Ak by žalobca
zakročil, bolo by možné usudzovať, že boli naplnené predpoklady konania v krajnej núdzi v zmysle §

418 ods. 1 OZ, kedy by žalobca nebol povinný nahradiť prípadnú škodu, ktorá by vznikla pri odvracaní
hroziacehonebezpečenstva.Zároveňžalovanýtvrdí,žežalobcamalpozrušeníneodkladnéhoopatrenia
stále možnosť vykonať nevyhnutné agrotechnické operácie na sporných pozemkoch, aby nedošlo ku
škode na úrode pšenice ozimnej v hospodárskom roku 2020/2021. Žalovaný namieta, že vzhľadom na
to, že si žalobca nesplnil svoju zakročovaciu povinnosť v zmysle

§ 417 ods. 1 OZ, súd prvej inštancie mal v zmysle § 441 OZ skúmať zavinenie žalobcu na škode
uplatňovanej v tomto konaní a stanoviť pomer žalobcu a žalovaného na znášaní tejto škody. Napadnuté
rozhodnutie preto podľa žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

13. K uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP (nesprávne právne posúdenie

veci) žalovaný ďalej duplikuje argumentáciu, že nesúhlasí so záverom súdu prvej inštancie, že nárok
žalobcu na zaplatenie sumy 98.567,- Eur z titulu straty na úrode pšenice ozimnej v hospodárskom
roku 2020/2021 je dôvodný, absenciu vlastníckeho práva O. H. k sporným pozemkom z dôvodu
absolútnej neplatnosti Zmluvy o bezodplatnom prevode vlastníctva k pozemkom z dôvodu jej neurčitosti
a prijatia rozhodnutia Okresného úradu Levice zo dňa 12.03.2020 o vyhovení protestu prokurátora

Okresnej prokuratúry Levice sp. zn. Pd 218/19/4402-3 zo dňa 10.02.2020 a zrušení rozhodnutia
Okresného úradu Levice, katastrálneho odboru V-5189/2019 zo dňa 29.11.2019, ktoré bolo potvrdené
rozhodnutím Okresného úradu Nitra, odbor opravných prostriedkov, referát katastra nehnuteľností.
Absolútnu neplatnosť Zmluvy o bezodplatnom prevode vlastníctva k pozemkom podľa § 37 ods. 1 OZ
odôvodňuje tým, že v zmluve nie je jednoznačne a určito uvedený jej predmet, nie je zrejmé, aký

spoluvlastnícky podiel na pozemku parc. č. XXXX/X k.ú. R. T. mal O. H. nadobudnúť a na absolútnu
neplatnosťprávnehoúkonujevšeobecnýsúdpovinnýprihliadaťzúradnejpovinnosti.Súdprvejinštancie
sa nevysporiadal ani s rozhodnutím Okresného úradu Levice o vyhovení protestu prokurátora Pd
218/19/4402-3 zo dňa 10.02.2020 a zrušení rozhodnutia o povolení vkladu V 5189/2019. O. H. nikdy
nenadobudol sporné pozemky na základe Zmluvy o bezodplatnom prevode vlastníctva k pozemkom.

Žalovaný v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie NS SR sp. zn. 1VObdo/2/2020 zo dňa 27.04.2021,
v zmysle ktorého na základe absolútne neplatného právneho úkonu nie je možné nadobudnúť vlastnícke
právo, a to ani v prípade, že na jeho podklade bol uskutočnený vklad vlastníckeho práva do katastra
nehnuteľností.NásledkomrozhodnutiaOkresnéhoúraduLeviceozrušenírozhodnutiaopovolenívkladu
V-5189/2019 na základe protestu prokurátora je to, ako keby k prevodu vlastníckeho práva na O. H.

vôbec nedošlo, účinky rozhodnutia Z-4366/1995 (na základe ktorého Slovenská republika nadobudla
vlastnícke právo k pozemku parc. č. XXXX/X a ktoré predchádzalo rozhodnutiu V-5189/2019) zostali
zachované v plnom rozsahu. Z uvedeného dôvodu absentovalo právo žalobcu užívať pozemky na
základe nájomných zmlúv a keďže O. H. nikdy nebol vlastníkom pozemkov, je vylúčená aplikácia §680 ods. 3 OZ, ktorá sa týka zmeny vlastníctva, ku ktorej neprišlo. Žalovaný opakovane uvádza, že
bezdôvodné a neoprávnené užívanie sporných pozemkov žalobcom potvrdil aj samotný žalobca v čl.
IV. ods. 2 Nájomnej zmluvy č. 02537/2021-PNZ-P40536/21.00 a skutočnosť, že žalobca neoprávnene

užíval pozemky vyplýva aj z rozhodnutia Krajského súdu v Nitre sp. zn. 7Co/20/2021-371 (odvolateľom
opakovane časť tohto rozhodnutia už citovaná v ods. 9).

14. Žalovaný napokon v odvolaní namieta nesprávne právne posúdenie veci aj vzhľadom na námietky
obsahovej a formálnej správnosti znaleckého posudku č. 29/2021 predloženého žalobcom, a to:

vyhotovenie posudku znalcom z nepríslušného odboru, k čomu poukazuje na Stanovisko MS SR k
príslušnosti znalcov z 13.05.2022, použite neplatných a neúčinných predpisov znalcom pri vypracovaní
posudku, znalec nevzal do úvahy podstatné faktory ako monitoring počasia, meteorologické a klimatické
indikátory, interpretované, simulované vegetačné indexy a indikátory, úhrn atmosférických zrážok,
zásoby vody v pôde, druh pôdy, bonitované pôdnoekologické jednotky a pod., ktoré majú zásadný
vplyv na poľnohospodársku produkciu. Žalovaný poukázal na verejne dostupné zdroje, v zmysle

ktorých sa počas jari 2021 vyskytlo jedno ucelené suché obdobie takmer na celom území SR a počas
leta 2021 sa vyskytlo druhé a intenzívnejšie suché obdobie. Keďže ide o verejne dostupné zdroje,
podľa žalovaného v zmysle § 186 ods. 1 CSP platí, že uvedené netreba dokazovať. Žalovaný doložil
Odhadované dopady sucha na výnos hlavných plodín. Znalec nevzal do úvahy náklady na zabezpečenie
poľnohospodárskych prác a materiálov (pesticídy, umelé hnojivo a pod.) a náklady na palivo, mzdy a

pod., ktoré žalobca nemusel vynaložiť. Znalec iba porovnal priemernú úrodu pšenice ozimnej pestovanej
žalobcom v celom okrese Levice za posledné 3 roky na strane jednej a priemernú úrodu pšenice
ozimnej pestovanej žalobcom na sporných parcelách v roku 2021 na strane druhej. Znalec tiež vzal
do úvahy nesprávnu výmeru rozlohy pozemku parc. č. XXXX/X k. ú. R. T., nedostatočnú výpovednú
hodnotu faktúry č. 2022/0001, ktorú žalobca vystavil odberateľovi PROAGROS Levice s.r.o. Znalecký

posudok neobsahuje prílohy alebo iné zdroje, z ktorých by bolo zrejmé odkiaľ znalec čerpal údaje,
z ktorých vychádzal. Žalovaný má za to, že posudok vykazuje nedostatky v takej miere, že nemôže
byť podkladom spravodlivého rozhodnutia v prospech žalobcu. Súd prvej inštancie sa bez bližšieho
odôvodnenia stotožnil so závermi znalca, nekriticky závery znalca prevzal a v rozpore s § 191 ods. 1
CSP ho nepodrobil hodnoteniu. Podľa žalovaného tak rozsudok prestáva byť výsledkom rozhodovania

súdu (resp. sudcu) a ide o „znalecké rozhodnutie“. Žalovaný poukazuje v tejto súvislosti na uznesenie
NS SR zo dňa 28.01.2010, sp. zn. 1M Obdo V 11/2008, Nález Ústavného súdu ČR, sp. zn.: III ÚS
299/06 zo dňa 30.04.2007, Rozsudok NS ČR sp. zn.: 30 Cdo 5359/2007, zo dňa 06.01.2010, Rozsudok
Krajského súdu v Trnave, sp. zn.: 9Co/35/2019, zo dňa 25.02.2020.

15. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním zo dňa 21.5.2024, v plnom rozsahu sa
stotožňuje s napadnutým rozsudkom a s jeho odôvodnením, považuje ho za vecne správny a navrhuje,
aby ho odvolací súd potvrdil. Žalobca všetky tvrdenia žalovaného v odvolaní považuje za tvrdenia v
rozpore so skutkovým a právnym stavom. Súd prvej inštancie sa podľa žalobcu dostatočne vysporiadal
s argumentáciou, námietkami a navrhovanými dôkazmi žalovaného a dal dostatočnú a zrozumiteľnú

odpoveď na všetky nastolené a sporné otázky, ktoré medzi stranami sporu vznikli a ktoré boli pre
rozhodnutie súdu dôležité. Žalovaný sa v odvolaní opätovne odvoláva na tie isté argumenty, ako v
konaní pred súdom prvej inštancie a ktoré boli vyvrátené. Žalobca preukázal všetky predpoklady vzniku
zodpovednosti žalovaného za ujmu vyvolanú neodkladným opatrením, škodu vyčíslil konkrétnou sumou
a je zrejmé, čoho sa ako poškodený domáha. V právnej norme § 340 ods. 1 CSP zákonodarca

celkom zjavne exaktne zakotvil vznik povinnosti navrhovateľa nahradiť ujmu bez toho, aby uložil súdu
povinnosť rozhodnúť, či za ujmu zodpovedá („navrhovateľ je povinný nahradiť škodu a inú ujmu tomu,
komu neodkladným opatrením vznikli“). Vznik zodpovednosti je priamo zakotvený v právnej norme,
duplicitné, konštitutívne rozhodnutie súdu o vzniku takejto zodpovednosti nemá zmysel. Žalobca má za
to, že zodpovednosť za ujmu vyvolanú účinkami neodkladného opatrenia vzniká ex lege (bez potreby

konštitutívneho súdneho rozhodnutia).

16. Žalobca ďalej uvádza, že v kontradiktórnom spore platí, že ten kto tvrdí rozhodujúce skutkové
okolnosti, je povinný navrhnúť dôkazy, ktoré by preukazovali jeho tvrdenia a podľa koncentračnej zásady
si účastníci konania majú splniť dôkaznú povinnosť do určitej fázy konania. Žalovaný neuniesol dôkazné

bremeno, nakoľko dôkaznú povinnosť, napr. k spochybneniu znaleckého posudku, výšky škody, si
splnil tak, že to neviedlo k preukázaniu jeho tvrdení, nakoľko neponúkol súdu relevantné dôkazné
prostriedky. Žalovaný namietal výšku škody, či znalecký posudok, ale nepredložil žiadne dôkazy na
preukázanie svojich tvrdení. Podľa žalobcu súd nemôže znalecký posudok označiť za nesprávny anahradiť ho vlastným posúdením z odbornej stránky, ani ľubovoľne nahradiť odbornú mienku znalca
vlastnou mienkou, v danej otázke laickou. Žalobca má za to, že znalec prihliadol na všetky skutočnosti,
ktoré majú význam pre podanie posudku, skutkové východiská znaleckého posudku sa opierajú o

skutočnosti v konaní náležite zistené, je presvedčivý a v súlade s ostatnými vykonanými dôkazmi.
Právna úprava civilného sporového konania už explicitne neobsahuje možnosť preskúmania znaleckého
posudku iným znalcom, tzv. „kontrolný znalecký posudok“. Prostredníctvom § 209 CSP sa zaviedol
inštitút „súkromného znaleckého posudku“, t. j. znaleckého posudku predloženého sporovou stranou
bez toho, aby znalecké dokazovanie nariadil súd. Samozrejme, všetky znalecké posudky (aj súkromné)

hodnotí súd komplexne v rámci voľného hodnotenia dôkazov (§ 191 CSP), hodnotí presvedčivosť
znaleckého posudku vo vzťahu k posudzovaným skutočnostiam, jeho súlad s ostatnými vykonanými
dôkazmi, a ak sa súd s jeho závermi nestotožňuje, je povinný to odôvodniť v rozhodnutí vo veci samej
(sp. zn. I. ÚS 335/2019 zo dňa 20.08.2019). Žalobca má za to, že k porušeniu práva žalovaného
konaním súdu prvej inštancie tým, že nevykonal dôkaz kontrolného znaleckého posudku nedošlo,
nakoľko žalovaný mal právo a dostatok času predložiť vlastný znalecký posudok, ak by v konaní nebol

pasívny. Súd nie je povinný vyhovieť každému návrhu na doplnenie dokazovania, najmä vzhľadom
na koncentráciu konania a z dôvodu nadbytočnosti dôkazu. Znalec Ing. Jozef Mikla bol príslušný
na podanie znaleckého posudku, výpočet straty na úrode a poukazuje na vymedzenie znaleckého
odboru kvalifikujúceho znalca na vypracovanie posudku podľa vyhlášky č. 228/2018 Z. z. Ministerstva
spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa vykonáva zákon č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch

a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

17. Žalobca uviedol, že sa plne stotožňuje s odôvodnením rozsudku ohľadom užívania pozemkov
žalobcom a jeho práve užívať tieto pozemky, odôvodnením nevykonania dôkazov, pasivity žalovaného
v produkovaní a predkladaní dôkazov. Poukazuje najmä na skutočnosť, že v čase podania návrhu na

nariadenie neodkladného opatrenia žalovaný nebol ani nájomca, ani vlastník pozemkov, k pozemkom
ho neviazal žiadny právny titul, pozemky v danom čase neužíval, lebo pozemky osial žalobca, o čom
žalovaného informoval ihneď jeho brat N. K.. Žalobca mal v čase osiatia pozemkov právny titul, nájomné
zmluvy uzatvorené s vlastníkom, aj keď by sa na nájomné zmluvy nazeralo ako na domnelý právny
titul, bol dobromyseľný a nemal dôvod kontrolovať zápisy vlastníkov v katastri. Žalovaný nemal žiadny

titul užívania, ani od vlastníka ani od nevlastníka, preto nemal žiadny právny nárok požadovať, či už
voči žalobcovi alebo inému subjektu, aby sa zdržal nejakej činnosti súvisiacej s pozemkami, najmä
ak mal právo na užívanie pozemkov práve žalobca, žiadny titul nemal ani v čase podania návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia a nemal žiadny právny nárok požadovať, či už voči žalobcovi alebo
inému subjektu, aby sa zdržal nejakej činnosti súvisiacej s pozemkami. Žalobca žiada, aby odvolací súd

napadnutý rozsudok potvrdil a priznal mu voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v rozsahu 100%.

18. K vyjadreniu žalobcu doručil odvolaciu repliku žalovaný. Žalovaný zdôraznil, že ťažiskom jeho
odvolaniajeargumentáciasmerujúcakporušeniuzákladnéhoprávanaspravodlivésúdnekonanie,ktoré

Okresný súd Nitra sp. zn. 56Cb/123/2023 spôsobil svojim nedostatočným odôvodnením rozsudku
zo dňa 20.02.2024, ktoré malo za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, nakoľko v rozhodnutí súdu
absentujú náležitosti odôvodnenia v zmysle § 220 ods. 2 CSP. Primárne však žalovaný považoval
rozhodnutie, ako aj jeho odôvodnenie za nesprávne z dôvodov, ktoré sú dôsledne špecifikované v
odvolaní, na ktoré poukazuje. V súhrne má za to, že rozhodnutie o opodstatnenosti nároku žalobcu sa

nemôže javiť ako výsledok logickej úvahy prijatej na základe legitímnej opory v práve a hodnotenia
dôkazov, z tohto dôvodu následne absentuje aj rozumné a obhájiteľné odôvodnenie, ktoré by
malo minimálne zákonný rámec. Žalovaný si je vedomý, že súd pri rozhodovaní vychádza z princípu
voľného hodnotenia dôkazov, avšak aj toto musí mať ústavnoprávne limity, ktoré neboli dodržané. Ani
voľné hodnotenie dôkazov totiž neznamená ľubovoľné hodnotenie dôkazov. Žalovaný trvá aj na tom,

že procesný postup súdu nebol v súlade so zákonom a bolo zasiahnuté do jeho ústavného práva
na spravodlivé súdne konanie. K argumentom žalobcu o dôkaznom bremene v kontradiktórnom spore
žalovaný doplnil, že podstatou princípu kontradiktórnosti je predovšetkým vyjadrenie protichodnosti
(kontradiktórnosti) postavenia, teda aj protichodný záujem na výsledku konania. V sporovom konaní
musí platiť, že strany sporu majú v konaní rovnaké postavenie spočívajúce v rovnakej miere možnosti

uplatniť procesné prostriedky na potvrdenie alebo vyvrátenie tvrdených skutočností. Súd prvej inštancie
„apriori“ odmietal všetky ním navrhnuté návrhy v rámci procesnej obrany s odkazom na § 181
ods. 2 CSP, pričom v rámci princípu nezávislosti a nestrannosti súdu bol povinný preskúmať všetky
skutočnosti závažné pre rozhodnutie a poskytnúť sporovým stranám rovnaké príležitosti pre uplatnenievšetkých práv, ktoré im zaručuje právny poriadok. Žalovaný má za to, že tento princíp nebol dodržaný.
Odvolávanie sa súdu na sudcovskú koncentráciu konania v zmysle § 153 ods. 2 CSP a zamietnutie
návrhu žalovaného na znalecké dokazovanie napriek zjavnej spornosti a skutočnosti, že sa jedná

o hlavný dôkaz na preukázanie nároku žalobcu, považuje žalovaný za prehnaný formalizmus. CSP
podľa žalovaného nevylučuje možnosť, aby bol ohľadom posúdenia tých istých skutočností podaný
ďalší znalecký posudok. Žalovaný poukazuje na komentár k dotknutému ustanoveniu CSP, že „treba
mať na pamäti, že zadávateľom je strana sporu, ktorá musí otázky formulovať tak, aby boli z pohľadu
prebiehajúceho súdneho konania a konajúceho sudcu relevantné, aby išlo o otázky, ktoré sú sporné,

aby išlo o otázky, na ktorých posúdenie sú potrebné odborné vedomosti, aby išlo o otázky, ktoré sú
podstatné pre posúdenie spornej veci, otázky musia byť jasné, zrozumiteľné, správne naformulované,
znalec musí byť zo správneho odboru, nesmie byť vylúčený. To znamená, že strana v tomto smere
nahradí súd ako zadávateľa. Je na strane, aby vybrala vhodného znalca, aj čo sa týka odbornosti,
aj čo sa týka jeho prípadnej zaujatosti a dôvodov vylúčenia“. Pri takto vyhotovenom znaleckom
posudku majú teda kardinálny význam práve správne položené otázky. V danej veci sa súd bez

bližšieho odôvodnenia a hodnotenia napriek vytýkaným nedostatkom iba stotožnil so závermi znalca.
Nedostatočné vysporiadanie sa súdu s absolútnou neplatnosťou Nájomných zmlúv, ako aj obsahové
a formálne pochybenia pri nosnom dôkaze, ktorým bol znalecký posudok, žalovaný považuje za
skutočnosti závažné pre konečné rozhodnutie súdu. Žalovaný nesúhlasí ani s vyjadrením žalobcu, že
nepredložil žiadne dôkazy na preukázanie svojich tvrdení ohľadom výpočtu výšky škody. Súd nemôže

znalecký posudok označiť za nesprávny a nahradiť ho vlastným posúdením skutočnosti z odbornej
stránky ani ľubovoľne nahradiť odbornú mienku znalca vlastnou, v danej otázke laickou mienkou.
Žalovaný v tejto súvislosti odkazuje na novšie rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR a Ústavného súdu
ČR, ktorých závery je možné použiť aj podľa slovenskej právnej úpravy a podľa ktorých je súd povinný
hodnotiť znalecký posudok z viacerých hľadísk. Zároveň poukazuje na závery rozhodnutia Najvyššieho

súdu SR (publikované pod R 22/2022). V danom spore procesný postup súdu žalovaný nepovažuje za
správny. Má za to, že na výkon práv, ktorých sa žalobca domáha žalobou je nutné aplikovať subsidiárne
aj § 3 ods. 1 OZ, ktorého cieľom je zamedzenie výkonu práva, ktorý síce zodpovedá zákonu, avšak
odporuje dobrým mravom.

19. Ďalšie vyjadrenia neboli vo veci súdu doručené.

20. Podľa § 380 ods. 1 CSP, odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.

21. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne.

22. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v zmysle § 379 a § 380 ods.
1 CSP v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania žalovaného bez nariadenia pojednávania,
pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s § 219 ods. 3 CSP oznámený na úradnej

tabuli a na webovej stránke Krajského súdu v Bratislave v zákonnej lehote najmenej päť dní pred
jeho vyhlásením dňa 06.11.2025. Odvolací súd viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej
inštancie (§ 383 CSP) a súčasne podľa § 379 CSP viazaný rozsahom odvolania a podľa § 380 ods.
1 CSP dôvodmi odvolania žalovaného dospel k záveru, že na prejednanie odvolania nie je potrebné
nariadiť odvolacie pojednávanie, nakoľko nebolo potrebné zopakovať ani doplniť dokazovanie, ani si

nariadenie pojednávania nevyžadoval dôležitý verejný záujem (§ 385 ods. 1 CSP). Po oboznámení sa
s obsahom predloženého spisu súdu prvej inštancie, napadnutým rozhodnutím, odvolaním žalovaného
a vyjadreniami strán v odvolacom konaní dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalovaného nie
je dôvodné a napadnuté rozhodnutie je vecne správne. K uplatneným dôvodom odvolania odvolací súd
uvádza nasledovné:

23. Z obsahu predloženého spisu vyplýva, že žalobca sa podanou žalobou domáha nároku, ktorého
právny základ rámcuje ustanovenie § 340 ods. 1 CSP, a to náhrady škody, ktorá mu vznikla neodkladným
opatrením nariadeným na návrh žalovaného uznesením Okresného súdu Levice dňa 27.10.2020 č. k.
13C/40/2020-133, ktorým Okresný súd Levice uložil O. H. ako žalovanému 1/ a žalobcovi v procesnom

postavení žalovaného 2/ povinnosť zdržať sa akýchkoľvek zásahov do užívania nehnuteľností -
pozemkov parc. č. XXXX/X orná pôda o výmere 284.232 m2 evidovanom na LV č. XXX v podiele
1/1 a pozemku parc. č. XXXX/X orná pôda o výmere 628.589 m2 evidovanom na LV č. XXXX v
spoluvlastníckom podiele 4934049/20252771 do právoplatného skončenia súdneho konania vedenéhona Okresnom súde Levice pod sp. zn. 16C/37/2019, najmä zdržať sa vstupu na tieto nehnuteľnosti,
umiestňovania prekážok brániacich vstupu, výstupu, vjazdu a výjazdu žalobcovi z/na nehnuteľnosti,
obrábania a akýchkoľvek iných obhospodarovacích a poľnohospodárskych úkonov (výrok I.) Zároveň

obom uložil povinnosť zdržať sa akýchkoľvek zásahov do užívania nehnuteľnosti - pozemku parc. č.
XXXX/X orná pôda o výmere 628.589 m2 evidovanom na LV č. XXXX v spoluvlastníckom podiele
15318722/20252771 zo strany žalobcu do právoplatného skončenia súdneho konania vedeného na
Okresnom súde Levice pod sp. zn. 5C/6/2020, najmä zdržať sa vstupu na tieto nehnuteľnosti,
umiestňovania prekážok brániacich vstupu, výstupu, vjazdu a výjazdu žalobcovi z/na nehnuteľnosti,

obrábania a akýchkoľvek iných obhospodarovacích a poľnohospodárskych úkonov (výrok II.) Ďalej z
obsahu predloženého spisu vyplýva, že na odvolanie žalovaných Krajský súd v Nitre uznesením č. k.
7Co/20/2021-371 zo dňa 22.4.2021 napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia zamietol a priznal žalovaným voči žalobcovi nárok na náhradu trov
prvoinštačného a odvolacieho konania v celom rozsahu. Z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu
jednoznačne vyplýva, že dôvodom, pre ktorý odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil tak,

že návrh zamietol (teda nariadené neodkladné opatrenie bolo zrušené) bolo, že navrhovateľ neosvedčil
dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa mala neodkladným opatrením poskytnúť ochrana, nakoľko
neosvedčil aktívnu legitimáciu na podanie návrhu, keďže ho k predmetným pozemkom neviaže žiadny
právny vzťah. Za rozhodujúcu považoval odvolací súd skutočnosť, že navrhovateľovi skončil nájomný
vzťah uplynutím dohodnutej doby dňa 31.10.2018, k uzatvoreniu novej zmluvy neprišlo a navrhovateľ

neodsvedčil ani záujem vlastníkov pôdy s ním ďalšiu nájomnú zmluvu vôbec uzatvoriť. Odvolací súd tiež
uviedol, že iba skutočnosť, že existuje zákonná možnosť na predĺženie nájomnej zmluvy nemôže byť
dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia.

24. Odvolací súd k predmetu sporu uvádza, že ustanovenie § 340 ods. 1 CSP zakladá povinnosť

navrhovateľa neodkladného opatrenia nahradiť škodu a inú ujmu tomu, komu neodkladným opatrením
vznikli v prípade, ak neodkladné opatrenie zaniklo alebo bolo zrušené z iného dôvodu než preto, že sa
návrhu vo veci samej vyhovelo, alebo preto, že právo navrhovateľa bolo uspokojené. Konanie o návrhu
o nariadenie neodkladného opatrenia predstavuje osobitný procesný postup, ktorý v komparáciou s
riadnym konaním vo veci do značnej miery zvýhodňuje navrhovateľa, preto zákon prenáša práve na

jeho osobu aj zodpovednosť za neodkladným opatrením spôsobenú škodu a inú ujmu. Odvolací súd
sa stotožňuje so súdom prvej inštancie, že zodpovednosť navrhovateľa neodkladného opatrenia má
objektívny charakter, je daná bez ohľadu na zavinenie a jednoznačne ide o zodpovednosť za následok,
ktorej sa navrhovateľ nemôže zbaviť. Ide o zákonnú zodpovednosť sui generis, CSP nepripúšťa
žiadne liberačné dôvody ani analogickú aplikáciu § 450 OZ o primeranom znížení náhrady škody z

dôvodov hodných osobitného zreteľa. Odsek 2 § 340 CSP osobitne upravuje iba prípady nariadenia
neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) CSP, t. j. ak súd neodkladným opatrením uloží
strane, aby nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je
dôvodne podozrivá z násilia, keď sa síce ods. 1 § 340 CSP nepoužije, avšak všeobecné ustanovenia
o zodpovednosti za škodu tým nie sú dotknuté. V posudzovanej veci však išlo o neodkladné opatrenie

nariadené podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, v zmysle ktorého neodkladným opatrením možno strane
uložiť, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala, kde CSP pre vznik zodpovednosti
za škodu (t. j. základ nároku) subsidiárne na všeobecné ustanovenia o zodpovednosti za škodu
neodkazuje. Rovnako sa odvolací súd stotožňuje so súdom prvej inštancie, že na strane zodpovedného
subjektu sa nevyžaduje ani porušenie právnej povinnosti, ktoré je konzumované zákonnou podmienkou

spočívajúcou v zániku alebo zrušení neodkladného opatrenia z dôvodov nestotožniteľných s procesným
úspechom žalobcu vo veci samej alebo s uspokojením jeho nároku. Rozhodujúcou zákonnou
podmienkou je zánik alebo zrušenie neodkladného opatrenia. K zániku neodkladného opatrenia môže
dôjsť výlučne uplynutím času v zmysle § 333 CSP v nadväznosti na § 330 ods. 1 CSP (alebo márnym
uplynutím súdom určenej lehoty na podanie žaloby v prípade neodkladného opatrenia pred začatím

konania vo veciach práva duševného vlastníctva podľa § 341 ods. 2 CSP). Vo všetkých ostatných
prípadoch ide vždy o zrušenie neodkladného opatrenia a z hľadiska vzniku zodpovednosti navrhovateľa
má aj podľa názoru odvolacieho súdu rovnaké účinky aj rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorým zmení
prvoinštančné uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia tak, že návrh zamietne a eventuálna
ujma sa posudzuje vzhľadom na vykonateľnosť neodkladného opatrenia nariadeného súdom prvej

inštancieaždoprávoplatnostiuzneseniaodvolaciehosúdu,ktorýmbolorozhodnutiezmenenétak,žebol
návrh navrhovateľa zamietnutý. Predpoklady vzniku zodpovednosti za ujmu alebo škodu neodkladným
opatrením teda sú v zmysle § 340 ods. 1 CSP zánik alebo zrušenie neodkladného opatrenia z iného
dôvodu, než z dôvodu vyhovenia návrhu vo veci samej alebo uspokojenia práva navrhovateľa, vznikškodyaleboinejujmy,príčinnásúvislosťmedziexistenciouneodkladnéhoopatrenia(resp.plnenímalebo
vynútením povinnosti vyplývajúcej z uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia) a vznikom škody
alebo inej ujmy.

25. Žalovaný vo vzťahu k celému rozhodnutiu, resp. ním uplatneným odvolacím dôvodom podľa § 365
ods. 1 písm. f) a písm. h) CSP súčasne uplatňuje odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP
a namieta, že mu súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočnil
jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces,

resp. podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP, t. j. že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, čo odôvodňuje porušením práva na riadne odôvodnenie rozhodnutia,
ktoré považuje za nepreskúmateľné, nakoľko je nútený hľadať odpovede na svoju argumentáciu, ktorú
uvádzal v priebehu konania pred súdom prvej inštancie a iba sa domnievať, ako sa súd s touto
argumentáciou asi vysporiadal. Žalovaný namieta rozpor odôvodnenia rozsudku s § 220 ods. 1 CSP,
vytýka súdu prvej inštancie, že vysvetlenie, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty

strán uviedol len v bodoch 14, 15, 16 a 18 a najmä namieta, že súd prvej inštancie prevzal právnu
argumentáciu žalobcu a nevysporiadal sa s podstatnými argumentmi žalovaného, resp. s dôkazmi,
ktoré boli predložené. Odvolací súd naplnenie uplatneného odvolacieho dôvodu nevzhliadol. Ustálená
judikatúra pod pojem nepreskúmateľnosť rozhodnutí zaraďuje len také vážne nedostatky, keď písomné
vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu.

O porušenie práva na spravodlivý proces sa jedná pritom len vo výnimočných prípadoch, a to v prípade
absencie odôvodnenia alebo úplnej nelogickosti odôvodnenia. Takýto nedostatok však odvolací súd
v napadnutom rozhodnutí nevzhliadol. Podľa názoru odvolacieho súdu rozsudok súdu prvej inštancie
zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Súd prvej inštancie v odôvodnení
uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská strán k

veci, uviedol výsledky vykonaného dokazovania, citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na zistený
skutkový stav a z ktorých vyvodil svoje právne závery, tieto podrobne a zrozumiteľne vysvetlil. Rozsudok
súdu prvej inštancie rozhodne nemožno považovať za nepreskúmateľný. Ako vyplýva z judikatúry
Ústavného súdu SR, do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný
súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/2004), ani

právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade
s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/2004). Súd prvej inštancie sa v rozhodnutí vysporiadal so všetkými
relevantnými skutočnosťami, ale nebol povinný sa vysporiadať so všetkými argumentami žalovaného
Vnútorné myšlienkové pochody súdu sú z odôvodnenia rozhodnutia zreteľne spoznateľné, a to aj pre
odvolateľa, ktorý s nimi napokon vedie polemiku v podanom odvolaní. To, že žalovaný s odôvodnením

rozsudku subjektívne nesúhlasí, nič nemení na skutočnosti, že z jeho obsahu je možné identifikovať,
akýmimyšlienkovýmipochodmisasúdriadilprirozhodovaníožalobeapriposúdeníobranyžalovaného.
PodľajudikatúryÚstavnéhosúduSRaEurópskehosúdupreľudsképrávazároveňplatí,žeodôvodnenie
rozhodnutia nemusí dať odpoveď na každú poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorú nastolil.
Jevšaknevyhnutné,abyspravodlivésúdnerozhodnutiereagovalonapodstatnéarelevantnéargumenty

účastníka konania a aby mu dalo jasnú odpoveď na riešenie konkrétneho právneho problému (II. ÚS
193/06, III. ÚS 198/00 alebo III. ÚS 200/09). Subjektívny nesúhlas s odôvodnením nie je naplnením
odvolacieho dôvodu podľa § 365 písm. b) CSP, nakoľko do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí
právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a
hodnotením dôkazov, a ani inou vadou konania, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie

podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP.

26. Žalovaný odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP odôvodňuje nesprávnou aplikáciou
§ 151 ods. 1 a ods. 2 CSP tým, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil skutkové tvrdenia žalobcu
ako nesporné, hoci z tvrdení žalovaného pred súdom prvej inštancie je zrejmé, že poprel, že žalobca

užíval pozemky na základe nájomnej zmluvy uzavretej dňa 1.8.2019 a dňa 3.12.2019 s prenajímateľom
O. H.; že O. H. bol v čase uzavretia nájomnej zmluvy vlastníkom pozemkov na základe Zmluvy o
bezodplatnom prevode vlastníctva k pozemkom uzavretej so Slovenskou republikou dňa 18.09.2019,
ktorej vklad bol povolený Okresným úradom Levice, katastrálnym odborom dňa 29.11.2019 pod V
5189/2019 a že následne došlo k zmene vlastníctva pozemkov, keď na základe protestu prokurátora bol

zrušený zápis vlastníckeho práva na O. H. a ako ich vlastník bola spätne zapísaná Slovenská republika.
Podľa žalovaného žalobca užíval nehnuteľnosti neoprávnene bez právneho dôvodu; čo odôvodňoval
tým, že O. H. nenadobudol vlastnícke právo na základe Zmluvy o bezodplatnom prevode vlastníctva
k pozemkom z dôvodu jej absolútnej neplatnosti, ako aj z dôvodu prijatia rozhodnutia Okresnéhoúradu Levice zo dňa 12.03.2020 o vyhovení protestu prokurátora Okresnej prokuratúry Levice sp. zn.
Pd 218/19/4402-3 zo dňa 10.02.2020 a zrušení rozhodnutia Okresného úradu Levice, katastrálneho
odboru V-5189/2019 zo dňa 29.11.2019, ktoré bolo potvrdené rozhodnutím Okresného úradu Nitra,

odbor opravných prostriedkov, referát katastra nehnuteľností, čoho následkom je, ako keby k prevodu
vlastníckeho práva na základe Zmluvy o bezodplatnom prevode vlastníctva k pozemkom na pána O. H.
vôbec nedošlo a účinky rozhodnutia Z-4366/1995, na základe ktorého Slovenská republika nadobudla
vlastnícke právo k pozemku par. č. XXXX/X zostali zachované.

27. Odvolací súd sa so žalovaným nestotožňuje. Skutočnosť, že skutkový stav tvrdený žalobcom
žalovaný inak právne posudzuje, nie je popretím skutkových tvrdení. Procesná obrana žalovaného
predsa v konaní pred súdom prvej inštancie nebola v popretí existencie skutkových okolností, že na
základe Zmluvy o bezodplatnom prevode vlastníctva k pozemkom uzavretej so Slovenskou republikou
dňa 18.09.2019, ktorej vklad bol povolený Okresným úradom Levice, katastrálnym odborom dňa
29.11.2019 pod V 5189/2019 bol O. H. zapísaným vlastníkom dotknutých pozemkov, že žalobca užíval

pozemky na základe nájomnej zmluvy uzavretej dňa 1.8.2019 a dňa 3.12.2019 s prenajímateľom O. H.,
ani že následne došlo k zmene vlastníctva sporných pozemkov, keď na základe protestu prokurátora bol
zrušený zápis vlastníckeho práva k sporným pozemkom na O. H. a ako vlastník bola spätne zapísaná
Slovenská republika, ale jeho procesná obrana spočívala v tom, že namietal absolútnu neplatnosť
ZmluvyobezodplatnomprevodevlastníctvakpozemkomuzavretejmedziO.H.aSlovenskourepublikou

dňa 18.09.2019 a z tohto dôvodu namietal aj neplatnosť nájomných zmlúv uzatvorených dňa 1.8.2019
a dňa 3.12.2019 žalobcom ako nájomcom s prenajímateľom O. H., nakoľko podľa žalovaného O. H.
nebol v čase uzavretia nájomnej zmluvy vlastníkom pozemkov. Žalovaný uvádza, že to, či od uvedeného
času do 12.08.2022 (účinnosť Nájomnej zmluvy č. 02537/2021-PNZ-P40536/21.00 uzavretej medzi
Slovenským pozemkovým fondom ako prenajímateľom a žalobcom ako nájomcom) žalobca disponoval

právnymtitulomnaužívaniespornýchpozemkovostalomedzisporovýmistranamisporné.Podľanázoru
odvolacieho súdu teda sporné v konaní bolo, či žalobcom tvrdený titul, na základe ktorého pozemky
užíval (nájomné zmluvy) bol platný alebo neplatný, čo však nie je skutkovým tvrdením, ale právnym
posúdením skutkových tvrdení, resp. tvrdení o skutkovom stave, v popise ktorého nebola nezhoda
medzi stranami. Žalovaný nesporoval existenciu žalobcom tvrdených zmlúv (kedy by súd musel viesť

dokazovanie o tom, či boli alebo neboli takéto zmluvy uzavreté, dôkazné bremeno by zaťažovalo
žalobcu), ale ich platnosť. Odvolací súd zároveň dáva do pozornosti žalovaného, že ani žalobca v konaní
pred súdom prvej inštancie nesporoval tvrdenia žalovaného, že na základe rozhodnutia Okresného
úradu Levice zo dňa 12.03.2020 o vyhovení protestu prokurátora Okresnej prokuratúry Levice sp. zn. Pd
218/19/4402-3 zo dňa 10.02.2020 a zrušení rozhodnutia Okresného úradu Levice, katastrálneho odboru

V-5189/2019 zo dňa 29.11.2019, ktoré bolo potvrdené rozhodnutím Okresného úradu Nitra, odbor
opravných prostriedkov, referát katastra nehnuteľností, bola opätovne zapísaná ako vlastník Slovenská
republika. Odvolací súd je toho názoru, že je potrebné rozlišovať skutkové tvrdenia a právne posúdenie
skutkových tvrdení a v prejednávanej veci neboli sporné skutkové tvrdenia strán týkajúce sa existencie
a chronológie zmluvných vzťahov žalobcu a O. H., ale sporné bolo ich právne posúdenie ako platných

alebo neplatných užívacích titulov. Pokiaľ žalovaný namieta, že na vec sa nevzťahuje § 680 ods. 3 OZ,
opäť nejde o spor v skutkových tvrdeniach, ale právne posúdenie veci.

28. Žalovaný v odôvodnení uplatnených odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), písm. d) a
písm. e) CSP namieta, že sa súd prvej inštancie nevysporiadal s jeho rozhodujúcou argumentáciou

o absolútnej neplatnosti Zmluvy o bezodplatnom prevode vlastníctva k pozemkom č. 02401/2019-
PRZ-R60172/19.00, absolútnou neplatnosťou nájomných zmlúv a neoprávnenom užívaní pozemkov
žalobcom v druhej polovici roka 2020 a zároveň z odvolania žalovaného vyplýva, že z týchto dôvodov
nepovažuje žalobcu za aktívne legitimovaného na podanie žaloby, nakoľko nebol dobromyseľným
užívateľom pozemkov v čase, keď vykonal sejbu na pozemkoch dňa 12.09.2020 (pozemok parc.

č. XXXX/X, k. ú. R. T.), resp. dňa 22.10.2020 (pozemok parc. č. XXXX/X, k. ú. R. T.), teda
nezákonne okupuje sporné pozemky (v inej časti odvolania vo vzťahu k prvej agrotechnickej operácii
na pozemku parcela č. XXXX/X, k. ú. R. T. žalovaný za nesporný považuje deň 11.09.2020). Odvolací
súd k argumentácii žalovaného v prvom rade uvádza, že odvádza pozornosť od podstatných otázok
zásadných pre rozhodnutie, a to, že bol navrhovateľom neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhal

voči žalobcovi uloženia povinnosti zdržať sa akýchkoľvek zásahov do užívania pozemkov parc. č. XXXX/
X a parc. č. XXXX/X, najmä zdržať sa vstupu na tieto nehnuteľnosti, umiestňovania prekážok brániacich
vstupu, výstupu, vjazdu a výjazdu žalobcovi z/na nehnuteľnosti, a tiež povinnosti zdržať sa obrábania a
akýchkoľvek iných obhospodarovacích a poľnohospodárskych úkonov, a to bez akéhokoľvek právnehovzťahu k nehnuteľnostiam. Žalovaný nielen, že nemal žiadne právo k pozemkom v čase podania návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia dňa 24.09.2020, ale už takmer dva roky pred podaním návrhu,
keď jeho nájomný vzťah k pozemkom skončil 31.12.2018. Žalovaný teda nemal žiadne oprávnenie

zasahovať do právnych vzťahov a ani právneho postavenia tretích osôb vo vzťahu k pozemkom, ktorých
nie je vlastníkom a ani nemá žiadne právo, ktoré by ho oprávňovalo ich užívať či nakladať s nimi, a
to zo žiadneho právneho dôvodu, čo bolo aj dôvodom zrušenia nariadeného neodkladného opatrenia
Krajským súdom v Nitre.

29. Z vykonaného dokazovania v konaní pred súdom prvej inštancie nevyplýva, že by žalobca nebol
dobromyseľným užívateľom pozemkov k. ú. R. T. a nezákonne ich okupoval v čase, keď vykonal sejbu
dňa 12.09.2020 (pozemok parc. č XXXX/X), resp. dňa 22.10.2020 (pozemok parc. č. XXXX/X, k. ú.
R. T.). Pokiaľ zo skutkového stavu tak ako ho ustálil súd prvej inštancie vyplynulo, že žalobca ako
nájomca uzatvoril nájomné zmluvy s O. H. v čase, keď bol prenajímateľ vlastníkom nehnuteľností
na základe Zmluvy o bezodplatnom prevode vlastníctva uzavretej so Slovenskou republikou dňa

18.9.2019, ktorej vklad bol povolený dňa 29.11.2019 pod č. V 5189/2019, a to dňa 1.8.2019 a dňa
3.12.2019, na základe týchto zmlúv pozemky užíval, tomuto záveru nie je možné vytýkať nesprávnosť.
Žalovaným tvrdené nezákonné okupovanie pozemkov, resp. nedobromyseľnosť žalobcu nevyplýva
ani z čl. IV. ods. 2 Nájomnej zmluvy č. 02537/2021-PNZ-P40536/21.00, naopak, uvedeným článkom
zmluvy strany dodatočne deklarovali, že žalobca pozemok v čase sejby užíval. Formulácia čl. IV.

ods. 2, že pozemky užíval bez nájomnej zmluvy len logicky nadväzuje na spätný zápis vlastníctva v
prospechSR,nepreukazujejehonedobromyseľnosťaninezákonnéokupovaniepozemkov,keďužívacie
právo odvodzoval od nájomnej zmluvy s O. H. uzatvorenej v čase, keď bol vlastníkom nehnuteľností
zapísaných v katastri nehnuteľností. Až do spätného zápisu SR bol žalobca dobromyseľný s poukazom
na § 70 ods. 1 katastrálneho zákona (zák. č. 162/1995 Zb.), v zmysle ktorého údaje katastra uvedené

v § 7 (o. i. aj údaje o
vlastníkovi nehnuteľností) sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak. Odvolací súd však aj na tomto mieste
zdôrazňuje, že predmetom konania nie je náhrada škody, ktorú by žalobca odvodzoval od neplatného
právneho úkonu voči účastníkom neplatnej zmluvy (O. H. alebo Slovenská republika), ale náhrada škody
spôsobenej neodkladným opatrením Okresného súdu Levice zo dňa 27.10.2020 č. k. 13C/40/2020-133,

kde predpokladmi vzniku zodpovednosti za ujmu alebo škodu neodkladným opatrením v zmysle §
340 ods. 1 CSP sú zánik alebo zrušenie neodkladného opatrenia z iného dôvodu, než z dôvodu
vyhovenia návrhu vo veci samej alebo uspokojenia práva navrhovateľa, vznik škody alebo inej ujmy,
príčinná súvislosť medzi existenciou neodkladného opatrenia (resp. plnením alebo vynútením povinnosti
vyplývajúcej z uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia) a vznikom škody alebo inej ujmy. Žalobca

v prejednávanej veci (spis. zn. 56Cb/123/2023 a sp. zn. 2Cob/86/2024) je nepochybne aktívne vecne
legitimovaný na podanie žaloby ako osoba, ktorej neodkladným opatrením Okresného súdu Levice zo
dňa 27.10.2020 č. k. 13C/40/2020-133 vznikla ujma.

30.Podľaodvolacejargumentáciežalovanéhooprávnenosťužívaniapozemkovžalobcomajehoaktívna

legitimácia nemá vyplývať ani z rozhodnutia Krajského súdu v Nitre, sp. zn. 7Co/20/2021 - 371, ktorým
bolo zrušené nariadené neodkladné opatrenie, keďže ten podľa žalovaného dospel k opačnému záveru,
čo odvodzuje z nasledujúcej ním citovanej časti odôvodnenia: „nájomnej zmluvy nemôže byť dôvodom
pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým súd žalobcovi poskytne právnu ochranu. Na nariadenie
neodkladného opatrenia nepostačuje ani to, že žalobca, ktorý sám nemá právny titul na užívanie

nehnuteľností osvedčí neoprávnené užívanie nehnuteľnosti žalovanými. Pokiaľ sa žalobca domáha
súdnej ochrany v prvom rade musí osvedčiť svoj právny nárok, čo sa žalobcovi nepodarilo.“ Odvolací
súd však dáva do pozornosti žalovaného, že si zjavne mýli procesné postavenie v prejednávanej veci
a vo veci posudzovanej Krajským súdom v Nitre, keď ním citovaná časť rozhodnutia je práve v jeho
neprospech. Žalobcom v konaní pred Okresným súdom Levice, o ktorom Krajský súd v Nitre uvádza,

že sám nemá právny titul na užívanie nehnuteľností a pokiaľ sa domáha súdnej ochrany v prvom rade
musí osvedčiť svoj právny nárok, čo sa mu nepodarilo, je práve odvolateľ.

31. Žalovaný tiež namieta nesprávnu aplikáciu § 680 ods. 3 OZ na posudzovanú vec súdom prvej
inštancie. Odvolací súd súhlasí so žalovaným, že pokiaľ po právoplatnom rozhodnutí o vklade

vlastníckeho práva je rozhodnutie o vklade zrušené z dôvodu absolútnej neplatnosti nadobúdacieho
titulu, je potrebné hľadieť na právne vzťahy zmluvných strán, ako keby k prevodu vlastníctva od počiatku
neprišlo,tedanejdeozmenuvlastníctvaknehnuteľnejveci,ktorábyodôvodňovalaaplikáciu§630ods.3
OZ, avšak táto skutočnosť nie je rozhodná pre rozhodnutie vo veci. V konaní pred súdom prvej inštanciežalobca preukázal právny dôvod užívania pozemkov na základe nájomnej zmluvy uzatvorenej so
zapísaným vlastníkom. Nie je možné hodnotiť užívanie pozemkov žalobcom ako nezákonné okupovanie
v prípade, ak bol žalobca dobromyseľný užívateľ. Žalovaný realizoval sejbu pšenice ozimnej na

parc. č. XXXX/X dňa 22.10.2020 a na pozemku parc. č. XXXX/X dňa 12.9.2020. I keď rozhodnutie o
povolení vkladu V-5189/2019 bolo zrušené na základe rozhodnutia Okresného úradu Levice, odboru
katastrálneho dňa 12.3.2020, právoplatného dňa 10.6.2020, žalobca v konaní ničím nepreukázal, že
žalovaný mal o zmene zápisu vlastníka dotknutých pozemkov v KN v čase sejby vedomosť. Naopak,
z Nájomnej zmluvy č. 02537/2021-PNZ-P40536/21.00 uzatvorenej medzi SR a žalobcom vyplýva, že

žalobca vždy užíval nehnuteľnosti so súhlasom vlastníka, a to aj v čase sejby pšenice ozimnej na parc.
č. XXXX/X dňa 22.10.2020 a na pozemku parc. č. XXXX/X dňa 12.9.2020, keď zo žiadneho dôkazu
nevyplýva nesúhlas SR s užívaním pozemkov žalobcom (i keď v právnom stave na základe neplatnej
nájomnej zmluvy vzhľadom na neplatnosť nadobúdacieho titulu vlastníckeho práva O. H.). Odvolací
súd pripomína, že žalovaný sa voči žalobcovi domáhal nariadenia neodkladného opatrenia v čase, keď
pozemky boli osiate žalobcom, bez akéhokoľvek právneho vzťahu k pozemkom. Tvrdenie žalovaného,

že má údajne prednostné právo na uzavretie nájomnej zmluvy k pozemkom v zmysle § 13 ods. 3 zákona
č. 504/2003 Zb. nevyplýva z tohto ustanovenia a ani zo žiadneho dôkazu, rovnako ako nemá žiadnu
oporu vo vykonanom dokazovaní jeho tvrdenie, že žalobca musel mať vedomosť o tom, že žalovaný
by mal mať takéto právo. Odvolaciemu súdu preto nie je zrejmé, z akého dôvodu by malo byť konanie
dobromyseľného žalobcu posúdené ako konanie v rozpore s platnými právnymi predpismi a dobrými

mravmi a nemalo by podľa § 3 ods. 1 OZ požívať právnu ochranu. Naopak, z obsahu spisu súdu prvej
inštancie za také konanie je potrebné hodnotiť konanie žalovaného, ktorý bez akéhokoľvek právneho
vzťahukpozemkom(atovrátaneabsencieúdajnéhoprednostnéhoprávanauzavretienájomnejzmluvy)
zaabsencieakejkoľvekvôlevlastníkovnehnuteľností(čiužO.H.aleboSlovenskejrepubliky)presadzuje
svoje hospodárske záujmy na ujmu tretích osôb (záujem o uzatvorenie nájomnej zmluvy na rovnaké

pozemky, bez ohľadu na to, že nájomná zmluva medzi žalovaným a SR skončila už 31.10.2018 a vyplýva
z nej, že pozemky užíval bez právneho dôvodu už od 10.03.2012).

32. Žalovaný ďalej namieta nesprávne právne posúdenie existencie príčinnej súvislosti medzi
existenciou neodkladného opatrenia (resp. plnením alebo vynútením povinnosti vyplývajúcej z

neodkladného opatrenia) a vznikom škody, keď právny záver, že v dôsledku neodkladného opatrenia
nemohol žalobca vykonávať jarné agrotechnické operácie a tým malo dôjsť k ujme na úrode, považuje
za nesprávny. Podľa žalovaného si žalobca nesplnil prevenčnú povinnosť podľa § 415 OZ, nakoľko bol
v zmysle § 417 ods. 1 OZ povinný zakročiť spôsobom primeraným okolnostiam na odvrátenie škody,
t.j. vykonať nevyhnutné agrotechnické operácie, aby nedošlo k úbytku na jeho úrode, mohol požiadať

žalovaného o vykonanie takýchto nevyhnutných agrotechnických operácií, resp. napriek nariadenému
neodkladnému opatreniu takto zakročiť, ak mu hrozila škoda. Z tohto dôvodu mal súd prvej inštancie v
zmysle § 441 OZ skúmať zavinenie žalobcu na škode a stanoviť pomer žalobcu a žalovaného na tejto
škode. Odvolaciu argumentáciu žalovaného odvolací súd považuje za ničím nepodloženú a právne aj
skutkovoabsurdnú. Platnéavykonateľnésúdnerozhodnutiasúprestranysporuzáväznéaniejemožné

túto záväznosť obchádzať ani prostredníctvom tretích osôb. Úmyselné konanie, ktoré zahŕňa neplnenie
povinností alebo pokračovanie v činnosti, ktorá bola rozhodnutím zakázaná, môže byť konaním v
rovine trestnoprávnych dôsledkov marenia výkonu úradného rozhodnutia. Odvolací súd odkazuje
žalovaného na výrok uznesením Okresného súdu Levice dňa 27.10.2020 č. k. 13C/40/2020-133, z
ktorého priamo vyplýva o. i. povinnosť žalobcu (v právnom postavení žalovaného 2/) zdržať sa vstupu na

tieto nehnuteľnosti, obrábania a akýchkoľvek iných obhospodarovacích a poľnohospodárskych úkonov.
Námietku žalovaného, že žalobca po zrušení neodkladného opatrenia mal stále možnosť vykonať
nevyhnutné agrotechnické operácie na pozemkoch za tým účelom, aby nedošlo ku škode na úrode
pšenice ozimnej v hospodárskom roku 2020/2021, odvolací súd hodnotí len ako špekulatívnu a účelovú
úvahu žalovaného. Odvolaciemu súdu ani nie je zrejmé, na základe čoho žalovaný dôvodí, že mal

žalobca práve jeho požiadať o vykonanie nevyhnutných agrotechnických operácií, keď žalovaný nemal
žiadne právo k osiatym pozemkom.

33. Žalovaný ďalej nesprávnosť rozhodnutia odôvodňuje aj tým, že súd prvej inštancie bez náležitého
odôvodnenia nevykonal ním navrhnuté dôkazy v podaní zo dňa 15.04.2023 potrebné na zistenie

rozhodujúcich skutočností, čo zakladá odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP, a to návrh na
vykonanie dokazovania výsluchom svedkov a v odôvodnení rozhodnutia sa nevysporiadal s listinnými
dôkazmi, ktoré boli predložené, príkladmo Nájomná zmluva č. 00051/2013-PNZ-P40008/13.00 medzi
žalovaným a SPF, Zmluva č. 02401/2019-PRZ-R60172/19.00 o bezodplatnom prevode vlastníctva kpozemkom medzi O. H. a SPF, žiadosť vo vzťahu k SPF zo dňa 01.10.2018, žiadosť vo vzťahu k
SPF zo dňa 19.12.2019, Výzva na ukončenie poľnohospodárskej činnosti - H., Výzva na ukončenie
poľnohospodárskej činnosti - K., Odpoveď na výzvu - H., Odpoveď na výzvu - K., List vlastníctva č. XXX

pre k. ú R. T., zo dňa 02.12.2021, List vlastníctva č. XXXX pre k. ú R. T. zo dňa 10.08.2021, Uznesenie
Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 38Up/902/2022 zo dňa 28.06.2022, Stanovisko k príslušnosti
znalcov, Ministerstvo spravodlivosti SR zo dňa 13.05.2022, Odhadované dopady sucha na výnos
hlavných plodín. Odvolací súd dáva do pozornosti žalovaného, že v ods. 18 odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia, z ktorého vyplýva, že výsluch svedkov navrhovaných žalovaným súd prvej inštancie

nepovažoval za potrebný vzhľadom na obsah nároku žalobcu a dovtedy vykonané dokazovanie, pretože
by nepriniesol žiadne nové skutočnosti pre rozhodnutie súdu o žalobe na náhradu škody a inej ujmy,
keď podľa žalovaného sa tieto osoby mali vyjadriť len k tomu, kedy žalobca začal užívať pozemky parc.
č. XXXX/X a XXXX/X. Odvolací súd dodáva, že žalovaný návrh odôvodnil všeobecne ich vypočutím
„v súvislosti s neoprávnenou okupáciou pozemkov zo strany žalobcu“, pričom svedkovia mali byť
osobne prítomní, keď prvý krát zo strany žalobcu došlo „k zásahu do užívania pozemkov“. Odvolací súd

rovnako ako súd prvej inštancie nevidí žiadnu súvislosť takto odôvodneného navrhnutého dokazovania
s predmetom sporu, naviac keď žalovaný nie je subjektom ktorý by disponoval akýmkoľvek právom k
pozemkom užívaných žalobcom, ani akýmkoľvek právnym vzťahom k vlastníkovi pozemkov a nemá
žiadny právny titul, ktorý by ho oprávňoval hodnotiť oprávnenosť užívania pozemkov žalobcom. Tvrdená
skutočnosť, ku ktorej overeniu bolo žalovaným navrhnuté dokazovanie výsluchom svedkov, je bez

relevantnej súvislosti s predmetom konania, užívanie pozemkov žalobcom bolo možné z listinných
dôkazov predložených stranami sporu ustáliť a dokazovanie výsluchom svedkov by bolo nadbytočné.
Odvolací súd sa nestotožňuje ani s námietkami žalovaného, že sa súd prvej inštancie v odôvodnení
napadnutého rozhodnutia nevysporiadal s listinnými dôkazmi, ktoré boli predložené. Súd prvej inštancie
sa vysporiadal so všetkými relevantnými argumentami účastníkov a vyhodnotil dôkazy podstatné pre

rozhodnutievmerite.Akoužodvolacísúduvádzavyššie,odôvodnenierozhodnutianemusídaťodpoveď
na každú poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorú nastolil a nemusí podrobne analyzovať
každú predloženú listinu, aj s meritom nesúvisiacu, ktorej obsah nemá vplyv na rozhodnutie. Naviac z
odôvodnenia rozhodnutia ani vyplýva, že by sa súd prvej inštancie nezaoberal listinami, ktoré uvádza
odvolateľ.

34. Žalovaný napokon odôvodňuje naplnenie odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP
nevykonaním jeho návrhu na vykonanie kontrolného znaleckého dokazovania, pričom odôvodnenie
nevykonania tohto dôkazu postupom podľa § 153 ods. 2 CSP považuje za arbitrárne. Žalovaný dôvodí,
že až do vyjadrenia predbežného názoru súdu nemohol s ohľadom na zásadné námietky k obsahovej

a formálnej stránke znaleckého posudku č. 29/2021 odôvodnene predpokladať, že súd prvej inštancie
sa prikloní k záverom znaleckého posudku predloženého žalobcom a nemal dôvod navrhnúť vykonanie
tohto dôkazu. Odvolací súd postup súdu prvej inštancie považuje za správny a plne sa stotožňuje s jeho
odôvodnením v ods. 18 napadnutého rozhodnutia. Civilný sporový poriadok už explicitne neobsahuje
možnosť preskúmania znaleckého posudku iným znalcom revíznym posudkom, tzv. „kontrolný znalecký

posudok“ ako to upravoval § 127 ods. 2 OSP, čo však neznamená, že by žalovaný nemal k dispozícii
žiadne procesné prostriedky tvrdenú nesprávnosť výšky škody preukázať. Z obsahu spisu aj zvukového
záznamu z pojednávania vo veci zo dňa 20.02.2024 však vyplýva, že žalovaný navrhol znalecké
dokazovanie („kontrolné“) až v závere pojednávania, pričom mal v priebehu konania nepochybne
dostatočný časový priestor návrh predložiť súdu skôr, ešte v písomnej fáze konania. O sudcovskej

koncentrácii konania a o následkoch s ňou spojenými bol žalovaný v priebehu konania opakovane
poučený a napriek tomuto poučeniu a napriek tomu, že znalecký posudok bol žalobcom predložený
už ako príloha k žalobe, dôkazný návrh uplatnil oneskorene, až na nariadenom pojednávaní dňa
20.02.2024, v jeho závere. Účelom a zmyslom koncentrácie v civilnom sporovom konaní (§ 153 a §
154 Civilného sporového poriadku) je najmä prispieť k naplneniu princípu procesnej ekonómie vrátane

rýchlosti konania, zabrániť zdržiavaniu konania a motivačne pôsobiť na strany sporu, aby procesné
úkony vykonávali včas. Procesný úkon nie je vykonaný včas, ak ho strana sporu mohla vykonať skôr
(objektívne hľadisko), ak by konala starostlivo (subjektívne hľadisko). Je plne v diskrečnej právomoci
súdu, či omeškaný procesný úkon strany ospravedlnení alebo nie (Uznesenie Ústavného súdu SR sp.
zn. I. ÚS 33/2021 z 26. januára 2021). Podľa čl. 8 Základných princípov CSP sú strany sporu povinné

označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v
súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. Z čl. 10 ods. 1 Základných princípov CSP
vyplýva stranám povinnosť postupovať v konaní v súlade so zákonom a podľa pokynov súdu. Súd
môže určiť stranám záväzné procesné lehoty na niektoré procesné úkony (čl. 10 ods. 3 Základnýchprincípov CSP). S týmito zásadami je spojená aj povinnosť strán sporu uplatniť prostriedky procesného
útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a procesnej obrany nie sú
uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť

a hospodárnosť konania (§ 153 ods. 1 CSP). Vychádzajúc z uvedeného sú strany sporu povinné
rešpektovať pokyny súdu smerujúce k prejednaniu sporu, pričom zákon umožňuje súdu určiť stranám
záväznú lehotu na predloženie vyjadrení obsahujúcich skutkové tvrdenia, prípadne na predloženie
návrhov na vykonanie dôkazov s tým, že v prípade nedodržania predmetnej lehoty súd nemusí na
neskôr predložené tvrdenia alebo návrhy prihliadnuť, čo predstavuje procesnú preklúziu práva. Účelom

sudcovskej koncentrácie konania bolo zabezpečiť rýchlosť a hospodárnosť súdneho konania a zamedziť
tak špekulatívnemu postupu strán (napr. v podobe oneskorene predkladaných vyjadrení obsahujúcich
nové skutkové tvrdenia alebo nové návrhy na vykonanie dokazovania, ktoré bolo možné predložiť v
skoršom štádiu konania) smerujúcemu k zbytočnému predlžovaniu konania (a k vzniku prieťahov v
konaní) (uznesenie NS SR z 26.02.2019, sp. zn. 3Obdo/43/2018). Súčasne odvolací súd poukazuje
na ustálenú rozhodovaciu činnosť (napr. Uznesenie NS SR sp. zn. 2Obdo/52/2020 publikované pod R

60/2021, Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 643/2022-14 zo dňa 24.11.2022, sp. zn. 7Cdo
111/2020, 1Obdo 92/2018, 2Obdo 56/2020), z ktorej vyplýva záver, že ani prípadné porušenie § 181
ods. 2 CSP nelimituje stranu sporu pri realizácii jej procesných práv, nemá žiaden priamy dosah na
možnosť vylúčenia strany sporu z jej procesných práv, ktoré jej Civilný sporový poriadok priznáva, preto
nie je relevantný a ospravedlniteľný taký postup a procesná taktika žalovaného, že až do vyslovenia

predbežného právneho názoru súdom prvej inštancie údajne nepredpokladal, že sa súd prikloní k
záverom znaleckého posudku predloženého žalobcom a preto nemal dôvod navrhnúť vykonanie tohto
dôkazu.

35. Odvolací súd sa oboznámil s obsahom formálnych námietok voči znaleckému posudku č. 29/2021

a stotožňuje sa so záverom súdu prvej inštancie, že žalovaný neprodukoval žiadny dôkaz, ktorý by
spochybnil znalecký posudok a nenavrhol v tomto smere žiadne ďalšie dokazovanie. V zmysle ustálenej
judikatúry súd hodnotí presvedčivosť znaleckého posudku vo vzťahu k posudzovaným skutočnostiam,
jeho súlad s ostatnými vykonanými dôkazmi, a ak sa súd s jeho závermi nestotožňuje, je povinný to
odôvodniť v rozhodnutí vo veci samej

(I. ÚS 335/2019), čo sa však netýka prejednávanej veci. Odvolací súd konštatuje, že námietky voči
obsahu posudku uplatnené žalovaným pred súdom prvej inštancie mali jednak výlučne charakter
všeobecných domnienok (namietané ovplyvnenie vyčíslenej straty na úrode počasím, meteorologické
a klimatické indikátory, interpretované, simulované vegetačné indexy a indikátory, úhrn atmosférických
zrážok, zásoby vody v pôde, druh pôdy, bonitované pôdnoekologické jednotky a pod., ktoré majú

zásadný vplyv na poľnohospodársku produkciu) a pre ich posúdenie sú nepochybne potrebné odborné
znalosti, ktoré súd nemôže sám posúdiť. Naviac ani žalovaným uvádzané verejne dostupné zdroje,
nie je možné považovať za skutočnosti všeobecne známe, ktoré by nepodliehali dokazovaniu. Podľa
§ 181 ods. 1 CSP, skutočnosti všeobecne známe alebo známe súdu z jeho činnosti, ako aj právne
predpisy zverejnené alebo oznámené v Zbierke zákonov Slovenskej republiky a právne záväzné

akty Európskych spoločenstiev a právne záväzné akty Európskej únie, ktoré boli zverejnené v
Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev a v Úradnom vestníku Európskej únie, sa nedokazujú.
Z citovaného ustanovenia ani judikatúry nevyplýva, že akékoľvek skutkové tvrdenia alebo akýkoľvek
údaj, ktorý je dostupný vo verejne prístupných zdrojoch, netreba dokazovať. Notoriety sú skutočnosti
všeobecne známe, ktoré nepodliehajú dôkaznej povinnosti a súd je k nim oprávnený prihliadnuť,

avšak za notorietu nemožno považovať skutočnosť, ktorá je známa len istej komunite alebo ktorá
bola zverejnená na internete. „Internet“ ako dôkaz označil žalovaný vo vyjadrení k žalobe a vo
vyjadrení k obsahu posudku žalovaný predložil len grafickú tabuľku „Najvyššia odhadovaná strata
výnosov v poľnohospodárstve a ovocinárstve v roku 2021“ a odkaz na zdroj www.enviroportal.sk/
spravy/detail/11575. Všetky výhrady žalovaného voči obsahu posudku majú povahu skutkových

tvrdení odbornej povahy, ktoré ani konajúci súd nemohol sám posúdiť a žalovaný na ich preukázanie
nenavrhol žiadny dôkaz, včas nenavrhol žiadny dôkaz spôsobilý preukázať jeho procesnú obranu
voči výške škody, nepredložil odborné stanovisko iného znalca alebo odborne spôsobilej osoby,
nepredložil znalecký posudok a nenavrhol ani prípadný výsluch znalca. S námietkou žalovaného,
že posudok bol vyhotovený znalcom z nepríslušného odboru sa odvolací súd nestotožňuje. Ing.

Jozef Mikla je zapísaný v zozname znalcov pre odbor poľnohospodárstvo, Odvetvie 290404 -
Spracovanie poľnohospodárskych produktov -ovocinárstvo, 290707- Záhradníctvo, 290101 - Odhad
hodnoty poľnohospodárskej pôdy, 290202 - Rastlinná produkcia, pričom odvolací súd zhodne so
žalobcom poukazuje na obsahové vymedzenie oprávnenia podľa Prílohy č. 2 vyhlášky č. 228/2018Z. z. Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa vykonáva zákon č. 382/2004 Z. z. o
znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov, pre odbor 290202 Rastlinná produkcia obsahovo vymedzený posudzovaním nasledovných

otázok: „Produkčné procesy rastlín v nadväznosti na tvorbu biologickej a hospodárskej úrody v
oblasti všeobecnej aj špeciálnej rastlinnej produkcie. Syntéza poznatkov rozličných vedných disciplín
(botanika, fyziológia, pedológia, agrotechnika, výživa rastlín, všeobecná a špeciálna rastlinná výroba a
podobne) pri súčasnom hodnotení národohospodárskeho významu rastlinnej produkcie. Charakteristika
a hodnotenie rastlinných surovín a potravín zo všeobecných aspektov kvality. Požiadavky, význam, nové

pohľady a perspektívne riešenia kvality rastlinných produktov ako potravín a hlavných potravinárskych
surovín pre rôzne smery technológie potravín. Hodnotenie a odhad škôd na plodinách v dôsledku
klimatických zmien, technologických postupov, rôznych zásahov, hodnotenie a odhad škôd na porastoch
spôsobených zverou a zvieratami, predátormi, človekom, iným zásahom“. Pokiaľ žalovaný namieta
použite neplatných a neúčinných predpisov znalcom pri vypracovaní posudku, zák. č. 382/2004 Zb. o
znalcoch,tlmočníkochaprekladateľochaozmeneadoplneníniektorýchzákonovbolvčasevyhotovenia

posudku platný a účinný. Pokiaľ ide o vyhl. MS SR č. 490/2004 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon
č. 382/2004 Z. z. o znalcoch,
tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, uvedenie vyhlášky v úvode
posudku táto nemá žiadny vplyv na obsah posudku a nariadenie vlády SR č. 389/2005 Z. z. o správnej
farmárskej praxi bol v rozhodnom čase (vzniku škody) platné a účinné. Znalecký posudok obsahuje

zoznam podkladov, prílohy a údaje, z ktorých znalec vychádzal.

36. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd odvolanie žalovaného vyhodnotil ako nedôvodné,
pričom konštatuje, že odvolacia argumentácia žalovaného sa v zásade zhoduje s jeho procesnou
obranou uplatnenou v konaní pred súdom prvej inštancie, s ktorou sa súd prvej inštancie vysporiadal

a ktorá ani nebola relevantná vzhľadom na povahu uplatneného nároku žalobcu a predmet konania.
Odvolací súd preto napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne
správne potvrdil.

37. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj

na odvolacie konanie.

38. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

39. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

40. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s §
255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 CSP, keďže žalobca bol v odvolacom konaní úspešný, odvolací súd mu voči
žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške trov tohto

odvolacieho konania podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

41. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá
CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii.
Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v

rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)(§ 428 CSP).