Rozsudok · Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov · Judgement

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 5Sf/10/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0823106138
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Petráň Vinczeová

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:0823106138.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Petráň

Vinczeovej (sudkyňa spravodajkyňa) a členov senátu Mgr. Denisy Rybárovej Slivovej a JUDr. Petra
Molčana v právnej veci žalobcu: PECO s. r. o., so sídlom Karpatské námestie 10A, 831 06 Bratislava -
mestská časť Rača, IČO: 43 991 009, právne zastúpený: Prosman a Pavlovič advokátska kancelária,
s.r.o., so sídlom Hlavná 31, 917 01 Trnava, IČO: 36 865 281 proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo
Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. 10163376/2023 zo dňa 29.06.2023, takto

r o z h o d o l :

Správny súd v Banskej Bystrici žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi a žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

Prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu

1) Daňový úrad Banská Bystrica (ďalej aj len „správca dane“ alebo „prvostupňový správny orgán“)

vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu
alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie december 2020 (ďalej len „daňová kontrola“) podľa zákona č.
222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon o DPH“),
v trvaní od 23.03.2021 do 16.08.2021. O výsledku daňovej kontroly vypracoval správca dane Protokol
z daňovej kontroly č. 101450598/2021 zo dňa 10.08.2021 (ďalej aj len „Protokol“), ktorého súčasťou
bola aj výzva na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v Protokole. Protokol bol splnomocnenému
zástupcovi žalobcu doručený dňa 16.08.2021, čím bola daňová kontrola podľa § 46 ods. 9 písm.

a) zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „Daňový poriadok“) ukončená. Dňa 11.11.2021
sa uskutočnilo prerokovanie pripomienok k Protokolu predložených žalobcom dňa 07.09.2021, o čom
spísal správca dane Úradný záznam č. 102272707/2021 zo dňa 15.11.2021. Žaloba ospravedlnil
svoju neúčasť na prerokovaní pripomienok prostredníctvom všeobecného podania zaevidovaného
pod č. 6/11290318/2021 dňa 10.11.2021. Na základe výsledkov daňovej kontroly a vykonaného
vyrubovacieho konania vydal správca dane rozhodnutie č. 102398186/2021 zo dňa 26.11.2021 (ďalej

aj len „prvostupňové rozhodnutie 1“), ktoré bolo splnomocnenému zástupcovi žalobcu doručené dňa
01.12.2021. Dňa 09.12.2021 podal žalobca proti uvedenému rozhodnutiu elektronickými prostriedkami
odvolanie.2) Žalovaný po preskúmaní prvostupňového rozhodnutia 1 a odvolacích námietok rozhodnutie správcu
dane č. 102398186/2021 zo dňa 26.11.2021 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie,
a to rozhodnutím č. 100622489/2022 zo dňa 29.03.2022. Žalovaný zaviazal správcu dane z dôvodu

nedostatočne zisteného skutkového stavu, aby vypočul v procesnom postavení svedkov A. B. (konateľa
spoločnosti Bon Group s.r.o.) a A. C. (konateľku spoločnosti UREN s.r.o.), pokiaľ sa mu ich nepodarí
vypočuť, aby vyzval spoločnosti Bon Group s.r.o. a UREN s.r.o. na poskytnutie informácií podstatných
prevec,zaúčelomobjasneniaokolnostídeklarovanýchslužieb,akoajnapredloženiedôkazov.Ďalejmal
správca dane zvážiť preverenie ďalších skutočností, ktoré si bude čo najúplnejšie zistenie skutkového

stavu v danej veci vyžadovať, vrátane preverenia pohybov na bankových účtoch do reťazca zapojených
spoločností, preverenia vlastníkov športových motorových vozidiel, okolností týkajúcich sa odovzdania
vozidiel (vrátane reklamnej plochy na vozidlách), vrátane dokladov súvisiacich s ich prevádzkou, ako aj
okolností týkajúcich sa objednania, výroby a umiestnenia polepov s logom žalobcu na vozidlá. Takisto
mal správca dane preveriť, či služba prezentácie loga priniesla žalobcovi nejakú pridanú hodnotu a
ekonomické opodstatnenie.

3)Správcadanevďalšomkonanídoplnildokazovanie,pričomsnovýmizisteniami,tvrdeniamiazávermi,
ktoré z neho vyplynuli, oboznámil žalobcu písomnosťou č. 100065196/2023 zo dňa 09.01.2023, ku ktorej
sa žalobca vyjadril prostredníctvom podania doručeného elektronicky dňa 23.01.2023. Následne vydal
správcadanerozhodnutieč.100561015/2023zodňa10.02.2023(ďalejajlen„prvostupňovérozhodnutie

2“), ktorým podľa § 68 ods. 6 Daňového poriadku určil žalobcovi na dani z pridanej hodnoty (ďalej aj len
„DPH“) za zdaňovacie obdobie december 2020 rozdiel v sume nadmerného odpočtu vo výške 20.000,01
Eur a nadmerný odpočet mu znížil zo sumy 54.518,15 Eur na sumu 34.518,14 Eur.

4) V priebehu daňovej kontroly správca dane zistil, že hlavnou ekonomickou činnosťou žalobcu je

stavebná činnosť so zameraním na železiarske – armovacie práce, prostredníctvom zamestnancov
vysielaných na stavby do Rakúska a Nemecka.

5) V kontrolovanom zdaňovacom období si uplatnil žalobca odpočítanie dane v sume 20.000,01 Eur na
základe faktúr vystavených v mene dodávateľa Bon Group s.r.o., so sídlom Vrančovičova 71, 841 03

Bratislava – mestská časť Lamač, IČO: 52 128 539, (ďalej aj len „Bon Group s.r.o.“), na základe Zmluvy
o reklame č. 88/2020 zo dňa 30.10.2020. Konkrétne sa jedná o nasledovné faktúry:
- faktúra č. 200100186, vystavená dňa 06.12.2020 na sumu 40.000,- Eur, z toho základ dane v sume
33.333,33 Eur a DPH v sume 6.666,67 Eur, predmetom ktorej je kvalifikácia,
- faktúra č. 200100187, vystavená dňa 06.12.2020 na sumu 40.000,- Eur, z toho základ dane v sume

33.333,33 Eur a DPH v sume 6.666,67 Eur, predmetom ktorej je Race 1 a
- faktúra č. 200100188, vystavená dňa 06.12.2020 na sumu 40.000,- Eur, z toho základ dane v sume
33.333,33 Eur a DPH v sume 6.666,67 Eur, predmetom ktorej je Race 2.

6) Podľa predmetu a účelu Zmluvy o reklame č. 88/2020 zo dňa 30.11.2020 uzatvorenej medzi

poskytovateľom Bon Group s.r.o. a reklamným partnerom PECO s. r. o. sa poskytovateľ, ako
vlastník/držiteľ licencie LAMA RACING teamu zaviazal zabezpečiť pre reklamného partnera reklamu,
ktorá zahŕňala predvedenie, prezentáciu, propagáciu a iné oznámenie jeho obchodného mena, loga,
ochranných známok a dobrej povesti (ďalej len „reklama“) v mieste, čase a spôsobom dohodnutých
nižšie a reklamný partner sa zaviazal poskytovateľovi za riadne poskytnutú reklamu zaplatiť dohodnutú

odplatu/cenu. Zmluva o reklame bola uzavretá na reklamu F1 Support Races Rolex Sakhir Grand
Prix na podujatí Porsche Sprint Challenge Middle East 2020 v Bahraine. Zmluva o reklame bola
uzatvorená na základný balík, obsahujúci: reklamu reklamného partnera na motorovom vozidle teamu
LAMA RACING, ktoré sa zúčastní podujatí – Porsche Sprint Challenge Middle East 2020 – Porsche
718 Cayman GT4 (logo PECO BAU STAHL ARMIERUNG); reklamu reklamného partnera na webových

stránkach – napr. Slovenskej asociácie motoristického športu; TV spoty uverejnené na youtube,
facebook, videoscreening (audiovizuálna prezentácia) na web stránkach venovaných motoristickému
športu a v televízií. Poskytnutie reklamy sa malo uskutočniť formou umiestnenia nálepky s logom
spoločnosti PECO BAU STAHL ARMIERUNG na produkčnom motorovom vozidle, zúčastňujúcom sa
vyššie uvedeného podujatia.

7) Žalobca sa k faktúram č. 200100186, č. 200100187 a č. 200100188 od dodávateľa Bon Group s.r.o.
vyjadril nižšie uvedeným spôsobom:8) V Zápisnici o ústnom pojednávaní č. 100503709/2021 zo dňa 30.03.2021 splnomocnený zástupca
žalobcu uviedol, že tieto faktúry boli vystavené v zmysle zmluvy č. 88/2020 za účelom reklamy
kontrolovaného daňového subjektu vo forme reklamných polepov na vozidlách, ktoré pretekajú na

jednotlivých pretekoch. Spoločnosť Bon Group s.r.o. je držiteľom licencie LAMA RACING teamu
a zabezpečuje reklamu, ktorá zahŕňa predvedenie, prezentáciu, propagáciu a iné oznámenie jeho
obchodného mena, loga, ochranných známok a dobrej povesti v mieste, čase a spôsobom dohodnutých
v zmluve. Jednalo sa o podujatie v Bahraine. Správcovi dane bol pri ústnom pojednávaní poskytnutý
katalóg pretekov LAMA RACING 2020.

9) Na základe Výzvy správcu dane č. 100590218/2021 zo dňa 13.04.2021 žalobca v odpovedi doručenej
elektronicky pod č. 6/05635996/2021 dňa 06.05.2021 uviedol, že informácie o vlastníctve ani o značke
niesúvjehokompetenciiamenápretekárovsúviditeľneumiestnenénavozidle.Návrhpolepureklamnej
plochy zabezpečoval sám dodávateľ na základe loga žalobcu. Kto umiestňoval a kto odstraňoval polepy
z áut nie je v kompetencií daňového subjektu zisťovať. Dodatky k Zmluve č. 88/2020 neexistujú a výšku

hodnoty reklamy určil dodávateľ. CD nosič pretekov na podujatí Porsche Sprint Challenge Middle East
2020 v Bahraine v dňoch 04.12.2020 – 06.12.2020 bol odovzdaný správcovi dane. Na uvedenom CD
sa nachádzajú fotografie závodného automobilu, na ktorých je vidno polep s logom PECO BAU STAHL
ARMIERUNG a tiež je tu video z TV Markíza, kde pretekár D. E. z LAMA RACING informuje o svojom
úspechu na tomto podujatí v Bahraine. Správcovi dane boli preukázané úhrady faktúr dodávateľovi Bon

Group s.r.o. (faktúra č. 200100186 bola uhradená dňa 18.02.2021, faktúra č. 200100187 bola uhradená
dňa 26.02.2021 a faktúra č. 200100188 bola uhradená dňa 11.03.2021).

10) V Zápisnici o ústnom pojednávaní č. 101040073/2021 zo dňa 15.06.2021 sa pán E. na základe
substitučného plnomocenstva vyjadril k faktúram a spolupráci so spoločnosťou Bon Group s.r.o.,

ktorých predmetom bola propagácia žalobcu. V rámci spolupráce s uvedeným dodávateľom sa žalobca
nakontaktoval na spoločnosť Bon Group s.r.o., komunikovali vždy s pánom B. (konateľom Bon Group
s.r.o.), všetky jednania prebiehali osobne v sídle spoločnosti Bon Group s.r.o. Zmluvu číslo 88/2020 zo
dňa 30.11.2020 dostali predloženú od spoločnosti Bon Group s.r.o., bola podpísaná v sídle spoločnosti
Bon Group s.r.o., kde si ju žalobca aj osobne prevzal. Za kontrolovaný daňový subjekt zmluvu podpísal

konateľ pán D. B.. V rámci zmluvy sa jednalo o poskytnutie základného balíka služieb. K logu
vyobrazenému na nálepke – polepe PECO BAU STAHL ARMIERUNG sa vyjadril, že dodatok BAU
STAHL ARMIERUNG znamená oceľové konštrukcie a logo je v nemeckom jazyku z dôvodu, že pán
D. B. je nemecký občan a tiež kvôli tomu, že žalobca vykonáva služby a orientuje sa predovšetkým
na nemecko-rakúsky trh. Grafický návrh na zhotovenie nálepky s logom zhotovila spoločnosť NoGrey

s.r.o. z Trenčína, avšak kto vyrobil nálepku s uvedeným logom, kto ju konkrétne lepil na automobily
LAMA RACING teamu, ako často je nálepka s logom lepená, k tomu sa vyjadriť nevedel. Rovnako sa
nevedel vyjadriť k licencii LAMA RACING teamu, ktorá je spomenutá v Zmluve o reklame č. 88/2020
zo dňa 30.11.2020 a ani ku skutočnosti, kto je súčasťou LAMA RACING teamu a komu patria vozidlá,
na ktorých LAMA RACING team jazdí. Logo žalobcu jasne vypovedá podľa pána E. o tom, čomu sa

spoločnosť venuje.

11) Za účelom získania ďalších informácií správca dane nahliadol do časti daňového spisu žalobcu,
vyhotoveného v rámci daňových kontrol DPH za zdaňovacie obdobie júl 2020 a september 2020, o čom
spísal Úradný záznam č. 101194142/2021 zo dňa 12.07.2021, pričom zistil nasledovné skutočnosti:

12) Z odpovedí na Výzvy č. 101790665/2020 a č. 100057800/2021 (smerované na spoločnosť
Bon Group s.r.o. ako priameho dodávateľa žalobcu a ako priameho dodávateľa reklamy) správca
dane zistil, že spoločnosť Bon Group s.r.o. je držiteľom/vlastníkom Licencie Slovenskej asociácie
motoristického športu (Slovak Association of Motor Sport) pod názvom LAMA RACING. Licenciu pod

číslom No S0147/A pre spoločnosť Bon Group s.r.o. vystavila Slovenská asociácia motoristického
športu (SAMŠ), so sídlom Fatranská 3, 949 01 Nitra, s platnosťou licencie do 31.12.2020. Zároveň z
predloženého zoznamu pracovných pomerov správca dane zistil, že E. C. a F. D. E. sú zamestnancami
spoločnosti Bon Group s.r.o. s uvedeným druhu pracovného pomeru – závodný pretekár. Ďalej správca
dane zistil, že spoločnosť Bon Group s.r.o. ako objednávateľ má uzatvorenú Rámcovú zmluvu o

spolupráci s poskytovateľom UREN s.r.o., so sídlom Zámocká 3, Bratislava – mestská časť Staré
Mesto, IČO 52 506 681 (ďalej aj len „UREN s.r.o.“), ktorej predmetom je zabezpečenie dodania
a nájmu športového motorového vozidla na športové súťaže motorových vozidiel (bez špeciálnych
pneumatík určených na závody, preteky, vrátane špeciálnych diskov) bez závodných športovýchpneumatík; transport športového motorového vozidla na miesto určené objednávateľom v objednávke
– na tréningové/športové závodné podujatie; zabezpečenie a dodanie cateringových služieb na preteky
športových motorových vozidiel pre športový tím objednávateľa podľa špecifickej dohody uvedenej v

objednávke; zabezpečenie reklamy na športových motorových vozidlách podľa určenia objednávateľa a
zabezpečenie iných služieb týkajúcich sa účasti na športových motorových podujatiach podľa osobitnej
dohody zmluvných strán v potvrdenej objednávke.

13) Z odpovedí na Výzvy číslo 100053042/2021 a číslo 100054983/2021 správca dane zistil, že

spoločnosť UREN s.r.o. mala uzatvorenú Rámcovú zmluvu o spolupráci s poskytovateľom Pemata s.r.o.,
so sídlom Veľká okružná 17, 010 01 Žilina, IČO 53024541 (ďalej aj len „Pemata s.r.o.“), ktorej predmetom
je zabezpečenie dodania a nájmu športového motorového vozidla vrátane 100 % reklamnej plochy na
športovom motorovom vozidle (bez akýchkoľvek polepov) na športové súťaže motorových vozidiel v
základnom obutí (základné pneumatiky); transport športového motorového vozidla na miesto určené
objednávateľom za účelom testovania/športového závodného podujatia; zabezpečenie a dodanie

cateringových služieb na preteky športových motorových vozidiel pre športový tím objednávateľa podľa
špecifickejdohodyuvedenejvobjednávke;zabezpečeniedodanianáhradnýchdielov,pneumatík,diskov
na pneumatiky, chémie (čistiace prostriedky, autošampóny, čističe diskov, pneumatík atď.) a iného
doplnkového materiálu, vrátane náhradného vybavenia, na objednané športové motorové vozidlo za
účelom zabezpečenia jeho technického stavu a spôsobilosti pre účely nájmu športového motorového

vozidla a zabezpečenie iných služieb týkajúcich sa účasti na športových motorových podujatiach podľa
osobitnej dohody zmluvných strán v potvrdenej objednávke.

14) Prostredníctvom kontrolných výkazov spoločností Bon Group s.r.o., UREN s.r.o., Pemata s.r.o.
a Metrola s.r.o. za zdaňovacie obdobie december 2020 zistil správca dane reťazec dodávateľov a

subdodávateľov, rovnaký ako zistil v rámci výkonu daňových kontrol za zdaňovacie obdobia 07/2020
a 09/2020 v zmysle Protokolu č. 100488438/2021 a Protokolu č. 100987262/2021, ktorými správca
dane ako dôkazmi disponoval (Úradný záznam číslo 101194142/2021 zo dňa 12.07.2021). Správca
dane ďalej zistil, že spoločnosť Bon Group s.r.o. podala za zdaňovacie obdobie december 2020 riadne
daňové priznanie k DPH v ktorom vykázala daňovú povinnosť vo výške 977,94 eur, spoločnosť UREN

s.r.o. podala za zdaňovacie obdobie december 2020 riadne daňové priznanie k DPH v ktorom vykázala
daňovú povinnosť vo výške 7,04 eur a spoločnosť Pemata s.r.o. za obdobie december 2020 nepodala
daňové priznanie k DPH (posledné bolo spoločnosťou podané za zdaňovacie obdobie august 2020, v
ktorom vykázala daňovú povinnosť vo výške 2,08 Eur. Spoločnosť Metrola s.r.o. za zdaňovacie obdobie
december 2020 nepodala daňové priznanie k DPH (posledné daňové priznanie podala za zdaňovacie

obdobie august 2020, v ktorom vykázala daňovú povinnosť vo výške 3,40 Eur).

15) Správca dane vyzval spoločnosti UREN s.r.o. (Výzva č. 101797225/2022 zo dňa 20.06.2022),
Pemata s.r.o. (Výzva č. 101796130/2022 zo dňa 20.06.2022) a Metrola s.r.o., so sídlom Zelená 2C/X3,
974 04 Banská Bystrica, IČO: 53 024 354 (ďalej aj len „Metrola s.r.o.“) (Výzva č. 101796363/2022 zo dňa

20.06.2022) v zmysle § 26 ods. 7 Daňového poriadku na vydanie písomností, listín a iných vecí, ktoré
môžu byť dôkazom pri správe daní, avšak ani jedna zo spoločností na výzvu správcu dane nereagovala
a požadované doklady v stanovenej lehote nepredložila.

16) Zaslaním Žiadosti o poskytnutie dokumentov č. 101777070/2022 zo dňa 16.06.2022 Daňovému

úradu Žilina, získal správca dane v prílohe odpovede doručenej dňa 07.07.2022 (ev. č. 302307/2022)
overené kópie dokladov – faktúr vystavených v zdaňovacom období december 2020 spoločnosťou
URENs.r.o.preodberateľaBonGroups.r.o.,konkrétnesajednaloofaktúryč.20200084ažč.20200093,
z ktorých pretekov Porsche Sprint Challenge Middle East Bahrain 2020 sa týkali faktúry č. 20200084 až
č. 20200089 v celkovej výške 246.600,- Eur z toho DPH 41.100,- Eur. Služby spojené s prevádzkou

produkčného motorového vozidla Porsche cayman GT4 Clubsport na predmetnom podujatí (prenájom,
servis, vybavenie, palivo PANTA103, catering, reklamná plocha vozidla, preprava) boli predmetom faktúr
č. 20200084 (1. tréning), č. 20200085 (2. tréning), č. 20200086 (kvalifikácia), č. 20200087 (RACE 1) a č.
20200088 (RACE 2). Predmetom faktúry č. 20200089 bol spotrebný materiál pre produkčné motorové
vozidlo Porsche cayman GT4 Clubsport.

17) Na základe Žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií č. 13*59699/22, získal správca dane v
prílohe odpovede doručenej dňa 05.10.2022 vyjadrenie svedka A. C., konateľky spoločnosti UREN
s.r.o., ktorá síce využila svoje právo nevypovedať, avšak do protokolu o vypočutí svedka uviedla svojevyjadrenie, v zmysle ktorého je od 05.02.2020 konateľkou a od 10.03.2020 spoločníčkou spoločnosti
URENs.r.o.,ktorásazaoberákomplexnýmprenájmomzávodnýchvozidielaďalšímislužbamispojenými
s motošportom, prípadne sprostredkovaním medzinárodných závodov, vrátane všetkých náležitostí v

danej oblasti. Účtovná dokumentácia bola zaslaná kontrolným orgánom daňového úradu SR. Činnosť
spoločnosti UREN s.r.o. bola riadne vykázaná v mesačných prehľadoch DPH aj v daňovom priznaní
za príslušné roky a daňová povinnosť bola riadne zaplatená. Spolupráca prebiehala so spoločnosťou
Bon Group s.r.o., zastúpenou pánom A. B. a to buď e-mailom alebo telefonicky. Všetko bolo riadne
vyfakturované a zaplatené dodávateľským spoločnostiam Metrola s.r.o., prípadne Pemata s.r.o. Išlo o

prenájom závodných vozidiel Škoda Fabia R5, Mitsubishi EVO 9, BMW M3 Formula Tathus, Porsche
718 GT4 a služby – pneumatiky. Na všetky služby a tovar boli riadne vyhotovené zmluvy, platby
prebehli transparentne účtom FIObanky. Spolupráca prebiehala v roku 2020 a 2021. Svedkyňa zároveň
poukázala na to, že spoločnosť UREN s.r.o. je v útlme a ukončuje svoju činnosť.

18) Správca dane vypočul v procesnom postavení svedka i A. B., konateľa spoločnosti Bon Group s.r.o.,

o čom spísal dňa 22.11.2022 Zápisnicu o ústnom pojednávaní č. 103171372/2022. Svedok potvrdil
vystavenie faktúr č. 200100186, č. 200100187 a č. 200100188 v zdaňovacom období december 2020
pre odberateľa PECO s. r. o. a poskytnutie služieb na základe Zmluvy o reklame č. 88/2020 zo dňa
30.10.2020 vo výške 120.000,- Eur. Zo spoločnosti UREN s.r.o. nepoznal nikoho. Pani A. C. videl iba raz
v živote, komunikovali spolu telefonicky. Jazdcom bol zamestnanec D. E., ktorého prihlasoval svedok

na preteky, pričom hneď po prihlásení si rezervovali u spoločnosti UREN s.r.o. vozidlo. S motorovým
vozidlom bolo spoločnosti Bon Group s.r.o. dodané všetko čo s pretekmi súviselo, vozidlo, palivo,
pneumatiky a iný spotrebný materiál. Svedok nemal vedomosť o tom, aké doklady boli dodané spolu
s vozidlom, ale museli mať všetky potrebné doklady, inak by sa nemohli zúčastniť pretekov. Vozidlo aj
doklady preberal pán E., ktorý sa ako jediný zúčastnil pretekov. Kto bol vlastníkom motorového vozidla,

kto komu a v akom stave odovzdal motorové vozidlo, vrátane dokladov súvisiacich s jeho prevádzkou,
svedok uviesť nevedel. Nálepky objednal pán B. u spoločnosti Relly Design, avšak kto a kedy ich nalepil
na vozidlo nevedel uviesť, ako ani to, kto vykonával a zabezpečoval servisné práce na vozidle, ani kto
komu a v akom stave vozidlo vrátil. Cenu za prenájom vozidla stanovila pani C., akú navrhla takú pán
B. prijal.

19) Správca dane ako ďalším dôkazom disponoval údajmi zo systému VIES, z ktorých zistil, že rakúsky
platiteľ dane Lechner Racing GmbH (G.) deklaruje za 4. štvrťrok 2020 intrakomunitárne dodania služieb
pre slovenského platiteľa Pemata s.r.o. v celkovej sume 20.362,- Eur.

20) Zo spisu iného daňového subjektu správca dane zistil, že pri výkone daňovej kontroly u iného

daňového subjektu bola zaslaná žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií, v ktorej správca dane
požiadal o preverenie intrakomunitárneho dodania služieb rakúskym platiteľom dane Lechner Racing
GmbH (G.), so sídlom Oberdorfer Strasse 85, 5303 Thalgau, Salzburg. V rámci tohto úkonu prevzal
formulár žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií a prílohy k odpovedi na žiadosť (Úradný záznam
č. 100033212/2023 zo dňa 04.01.2023). Z odpovede na medzinárodnú výmenu informácií vyplýva, že

športové motorové vozidlo Porsche cayman GT4 na podujatie Porsche Sprint Challenge Middle East
Bahrain v dňoch 04. – 06.12.2020 prenajala rakúska spoločnosť Lechner Racing GmbH pre jazdca
D. E., a to aj na iné podujatia konané v mesiacoch júl – september 2020, a to buď prostredníctvom
spoločnostiPematas.r.o.aleboMetrolas.r.o.Cenaprenájmuzahŕňalakompletnépoužívaniezávodného
vozidla (poskytnutie vozidla, preprava na podujatie, servis vozila na podujatí, spotrebný materiál,

dostupnosť reklamného priestoru pre vodiča). V prílohe odpovede na medzinárodnú výmenu informácií
bola zaslaná aj prihláška na preteky konané v dňoch 04.12.–06.12.2020 v Bahrajne, mailom z adresy F.,
odosielateľom A. B. za spoločnosť Bon Group s.r.o., podpísaná D. E. – jazdcom tímu LAMA RACING.
Rezervácia motorového vozidla so žiadosťou na vystavenie faktúry pre spoločnosť Pemata s.r.o.
bola zaslaná z adresy lucky strike, pričom za odosielateľa bola podpísaná Julia Solange. Spoločnosť

Lechner Racing GmbH bola zároveň aj organizátorom podujatia Porsche Sprint Challenge Middle East
v Bahrajne.

21) Správca dane ďalej získal údaje z kontrolných výkazov DPH spoločností Bon Group s.r.o., UREN
s.r.o., Pemata s.r.o. a Metrola s.r.o., pričom zistil nasledovné skutočnosti:

22) Pre odberateľa Metrola s.r.o. nedeklaruje v období december 2020 žiadny dodávateľ žiadne dodávky
a pre odberateľa Pemata s.r.o. deklaruje v období december 2020 dodávky iba dodávateľ NEBIA s.r.o.,vo výške základu dane 1.300,- Eur a DPH 260,- Eur. Spoločnosti Metrola s.r.o. a Pemata s.r.o. nepodali
za zdaňovacie obdobie december 2020 daňové priznanie k DPH, ani kontrolný výkaz DPH.

23) Spoločnosť UREN s.r.o. vykázala v daňovom priznaní k DPH za zdaňovacie obdobie december 2020
vlastnú daňovú povinnosť vo výške 7,04 Eur. V časti A1 kontrolného výkazu deklaruje spoločnosť UREN
s.r.o. dodávky pre odberateľa Bon Group s.r.o. vo výške základu dane 241.292,80 Eur a DPH 48.258,56
Eur a v časti B2 kontrolného výkazu deklaruje prijaté dodávky od dodávateľa Pemata s.r.o. vo výške
základu dane 494.999,60 Eur a DPH 98.999,92 Eur a od dodávateľa Metrola s.r.o., vo výške základu

dane 20.258,- Eur a DPH 4.051,60 Eur. V časti A1 cudzie pre odberateľa UREN s.r.o. nedeklaruje v
období december 2020 žiadny dodávateľ žiadne dodávky.

24) Spoločnosť Bon Group s.r.o. vykázala v daňovom priznaní k DPH za zdaňovacie obdobie december
2020vlastnúdaňovúpovinnosťvovýške977,94Eur.VčastiA1kontrolnéhovýkazudeklarujespoločnosť
Bon Group s.r.o. dodávky v celkovej výške základu dane 247.166,65 Eur a DPH 49.433,33 Eur, z toho

pre odberateľa PECO s. r. o. vo výške základu dane 99.999,99 Eur a DPH 20.000,01 Eur. V časti B2
kontrolného výkazu deklaruje spoločnosť prijaté dodávky v celkovej výške základu dane 242.161,91 Eur
a DPH 48.432,37 Eur, z toho 99,64 % od dodávateľa UREN s.r.o. vo výške základu dane 241.292,80
EUR a DPH 48.258,56 Eur.

25) Správca dane taktiež preveril pohyby na bankových účtoch spoločností Bon Group s.r.o., UREN
s.r.o., Pemata s.r.o. a Metrola s.r.o., pričom zistil tieto skutočnosti:

26) V rámci iného konania požiadal správca dane pobočku zahraničnej banky H. D. I. J. G. K., G.
o informácie ohľadne účtu č. K. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX spoločnosti Metrola s.r.o. Správca

dane zistil, že spoločnosť Metrola s.r.o. prijala v roku 2020 na svoj účet približne 306.762,39 Eur a
uhradila celkovo sumu 306.792,39 Eur, teda konečný zostatok bol 0,00 Eur. Odo dňa 17.07.2020 bolo z
bankovéhoúčtuprostredníctvomvýberuhotovostizbankomatovvnižšíchčiastkach (1.000,-–3.000,-
Eur) vybraných približne 125.000,- Eur, bez akéhokoľvek preukázateľného objektívneho ekonomického
opodstatnenia, bez obchodných, resp. fakturačných vzťahov deklarovaných v podaných kontrolných

výkazoch v roku 2020. Z účtu spoločnosti Metrola s.r.o. boli v celkovej sume 53.200,- Eur vykonané
aj úhrady na účty majiteľov pretekárskych motorových vozidiel – Lechner Racing GmbH a OZ MRM
Motosport využívaných v roku 2020 pretekárskym tímom LAMA RACING a iným ďalším pretekárskym
tímom.

27) Správca dane požiadal v rámci iného konania i L., G. o informácie týkajúce sa účtu č. K. XXXX
XXXX XXXX XXXX XXXX spoločnosti Pemata s.r.o. Podľa výpisu z účtu boli na účte v období od
16.07.2020 do 31.12.2020 zrealizované kreditné obraty v sume 1.622.827,80 Eur a debetné obraty v
sume 1.621.803,43 Eur. Takmer 100 % všetkých kreditných obratov bolo pripísaných z účtu spoločnosti
UREN s.r.o. alebo z účtu spoločnosti RM Alpha, s.r.o., ktorej konateľkou je odo dňa 21.10.2019

A. C., ktorá je zároveň aj konateľkou spoločnosti UREN s.r.o. Z uvedeného účtu bola v roku 2020
bez akéhokoľvek preukázateľného ekonomického opodstatnenia, bez obchodných, resp. fakturačných
vzťahov deklarovaných v podaných kontrolných výkazoch, prevedená čiastka spolu 1.520.360,32 Eur
na 13 účtov 9 slovenských spoločností. Z účtu spoločnosti Pemata s.r.o. boli vykonané úhrady v celkovej
sume72.418,56Eur,atonaúčtymajiteľovpretekárskychmotorovýchvozidiel–LechnerRacingGmbHa

iných využívaných v roku 2020 pretekárskym tímom LAMA RACING a iným ďalším pretekárskym tímom.

28) Správca dane ďalej zistil, že spoločnosť UREN s.r.o. mala u správcu dane zaregistrovaný účet č. K.
XXXX XXXX XXXX XXX XXXX odo dňa 25.08.2020 do 01.07.2021, tento účet však v rámci obchodnej
činnosti nepoužívala, používala účet č. I. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, ktorý nebol u správcu dane

zaregistrovaný. V rámci iného konania požiadal správca dane prostredníctvom medzinárodnej výmeny
informácií M. D., G. o informácie a výpis z účtu číslo I. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX. Podľa výpisu
bolo na tomto účte od 09.07.2020 do 31.12.2020 realizovaných debetných operácií v čiastke celkom
1.891.701 Eur, z toho 95,25 % úhrad bolo v prospech účtov spoločností Pemata s.r.o. a Metrola s.r.o. V
prospech účtu Pemata s.r.o. boli v decembri 2020 realizované úhrady v čiastke 317.827,- Eur, napriek

tomu, že podľa údajov z kontrolných výkazov spoločnosť UREN s.r.o. deklarovala nákup od spoločnosti
Pemata s.r.o. v decembri 2020 celkovo v sume 593.999,52 Eur. V prospech účtu Metrola s.r.o. nebola
v decembri 2020 realizovaná žiadna platba, napriek tomu, že podľa údajov z kontrolných výkazov
spoločnosť UREN s.r.o. deklarovala nákup od spoločnosti Metrola s.r.o. v decembri 2020 celkovo v sume24.309,60 Eur. V období od 09.07.2020 do 31.12.2020 bolo na účte realizovaných kreditných operácii v
čiastke celkom 1.943.010,- Eur, z toho 1.361.968,- Eur (70,10 %) bolo realizovaných z účtu spoločnosti
Bon Group s.r.o.

29) Spoločnosť Bon Group s.r.o. má u správcu dane zaregistrovaný účet č. K. XXXX XXXX XXXX
XXXX XXXX, v súvislosti s ktorým správca dane v rámci iného konania prostredníctvom elektronickej
komunikácie s N. D. G. zistil, že na účte bolo od 03.07.2020 do 31.12.2020 zrealizovaných debetných
operácií v čiastke celkom 1.493.245,66 Eur, z toho 91 % všetkých úhrad, t.j. 1.361.968,35 Eur tvorili

úhrady na zahraničný účet spoločnosti UREN s.r.o., kreditných operácii bolo zrealizovaných v čiastke
celkom 1.506.502,29 Eur, z toho 612.000,- Eur (40,60 %) bolo zrealizovaných z účtu daňového subjektu
PECO s. r. o. Úhrady faktúr vystavených pre daňový subjekt PECO s. r. o. dodávateľom Bon Group
s.r.o. v zdaňovacom období december 2020 vo výške celkom 120.000,- Eur boli realizované až v
nasledujúcom roku – február a marec 2021.

30) Za účelom preverenia a vyhodnotenia, či prezentácia formou loga na pretekárskych automobiloch
priniesla žalobcovi nejakú pridanú hodnotu a ekonomické opodstatnenie zaslal správca dane žalobcovi
Výzvu č. 102819210/2022 zo dňa 17.10.2022, aby objasnil hospodársky cieľ a ekonomickú súvzťažnosť
medzi touto reklamnou a jej prínosom pre podnikanie daňového subjektu. V zmysle vyhodnotenia
správcu dane, odpoveď doručená dňa 25.10.2022 neobsahovala žiadne objasnenie prínosu prezentácie

formou loga pre žalobcu.

31) Správca dane získal informácie zo spisu kontrolovaného daňového subjektu vyhotoveného v rámci
výkonu daňovej kontroly DPH za zdaňovacie obdobie júl 2020 (Úradný záznam č. 103431140/2022
zo dňa 21.12.2022). Správca dane prevzal do konania okrem iného i e- mailovú komunikáciu zo

dňa 08.01.2020, prostredníctvom ktorej žalobca oslovil pretekársky tím LAMA RACING za účelom
spolupráce. Z emailovej komunikácie vyplýva, že prebiehala s B. C., ktorá vystupovala za spoločnosť
KALENA s.r.o. Podľa verejne dostupného portálu O. bol v tomto období jediným konateľom spoločnosti
KALENA s.r.o. F. D. E., zakladateľ a pretekár tímu LAMA RACING.

32) Správca dane nahliadol na webové stránky O. s kontaktom na spoločnosť UREN s.r.o. a
www.racecarforent.com s kontaktom na spoločnosť Pemata s.r.o., ktorých predmetom je prenájom
športových motorových vozidiel Škoda Fabia R5 EVO II, BMW M3 E36, Tatuus FR 2000 (Renault
Formula 2000) S, Porsche 718 Cayman GT4 Clubsport, BMW M14, Mitschubishi Lancer Evo IX. Správca
dane uviedol, že ani na jednej zo stránok nie sú uvedené žiadne kritériá, podmienky a ceny prenájmu,

pričom spoločnosti UREN s.r.o. a Pemata s. r. o. prenajímajú úplne identické športové motorové vozidlá
prostredníctvom identických webových stránok.

33) Ďalej správca dane zistil, že spoločnosť Bon Group s.r.o. napriek deklarovanej príslušnosti k
športovej organizácii – pretekárskemu tímu LAMA RACING, nie je v súlade so zákonom o športe

zapísaná v registri právnických osôb v športe, pričom spoločnosť KALENA s.r.o., ktorej konateľom bol
v čase od 22.02.2018 do 18.08.2020 F. D. E., ktorý bol športovým jazdcom tímu LAMA RACING, aj
zamestnancom spoločnosti Bon Group s.r.o. pričom zakladateľkou tejto spoločnosti bola pani P. Q., ktorá
bola zakladateľkou aj spoločnosti Bon Group s.r.o., je zapísaná v registri právnických osôb v športe od
30.04.2018.

34) Správca dane nahliadnutím na verejne dostupný portál O. zistil, že F. D. E., bytom R. E. K. XXXX/
XX, XXX XX S. R. N. je, resp. bol konateľom viacerých spoločností, z ktorých jedenásť bolo vymazaných
alebo boli prepísané na iných slovenských alebo zahraničných občanov.

35) Spoločnosť Bon Group s.r.o. podľa verejne dostupných zdrojov vykázala za rok 2020 pri celkových

výnosoch vo výške 1.477.868,- Eur stratu vo výške -3.058,- Eur, s nulovými hodnotami hmotného alebo
nehmotného majetku a s ročnými nákladmi na zamestnancov vo výške 6.363,- Eur.

36) Spoločnosť UREN s.r.o. vykázala podľa verejne dostupných zdrojov za rok 2020 pri celkových
výnosoch vo výške 2.179.601,- Eur stratu vo výške – 68.389,- Eur, pričom nevykázala nákup žiadneho

investičného majetku, ale vykázala záporné vlastné imanie vo výške – 63.389,- Eur. Ďalej spoločnosť
UREN s.r.o. vykázala celkové náklady (tvorené výlučne nákladmi za nakúpené tovary a služby) vo
výške 2.245.980,- Eur, nulové náklady na zamestnancov a nulové hodnoty akéhokoľvek majetku. Podľa
podaných daňových priznaní na DPH vykázala spoločnosť svoju predajnú maržu vo výške 0,01 %.37) Správca dane na základe analýzy dodávateľsko-odberateľských vzťahov zistil, že bol vytvorený
účelový dodávateľský reťazec: Majiteľ vozidla › Pemata s.r.o. › UREN s.r.o. › Bon Group s.r.o. › PECO

s. r. o.

38) Majiteľ športového motorového vozidla (rakúska spoločnosť) predala službu – prenájom
pretekárskeho vozidla spolu so službami súvisiacimi s týmto prenájmom v mnohonásobne nižšej cene
oproti cene, za ktorú bol tento prenájom fakturovaný ostatnými účastníkmi účelovo vytvoreného reťazca.

Majiteľ športového motorového vozidla vedel, že na konkrétnom vozidle bude jazdiť pán D. E., za
pretekársky tím LAMA RACING a že tohto pretekára prihlasoval na preteky A. B., konateľ spoločnosti
Bon Group s.r.o., ale faktúry za tento prenájom aj napriek tomu vystavil pre odberateľa Pemata s.r.o., a to
z dôvodu e-mailovej požiadavky zaslanej z neidentifikovateľnej e-mailovej adresy, ktorej odosielateľkou
mala byť konateľka spoločnosti Pemata s.r.o.

39) Pemata s.r.o. (umelý článok reťazca), spoločnosť s charakteristickými znakmi rizikového daňového
subjektu, ktorá bola zriadená iba za účelom fakturácie, bez jediného dôkazu nasvedčujúceho, že
by vykonávala reálnu ekonomickú činnosť (zahraničný konateľ, virtuálna adresa, nekontaktnosť,
nespolupráca, žiadni zamestnanci, ani majetok). Spoločnosť mala nakúpiť od rakúskeho dodávateľa
služby – prenájom pretekárskeho vozidla spolu so službami súvisiacimi s týmto prenájmom v celkovej

sume 20.362,- Eur a následne v neopodstatnene navýšenej cene nedorážajúcej ekonomickú realitu ich
mala predať svojmu odberateľovi UREN s.r.o. za sumu 494.999,60 Eur (bez DPH). Z takto účelovo
navýšenej ceny toho istého zdaniteľného plnenia fakturovaného rakúskym dodávateľom vzniknutý
rozdiel sumy DPH neodviedla najjednoduchším spôsobom daňového podvodu, a to nepodaním
daňového priznania (posledné daňové priznanie podala za zdaňovacie obdobie august 2020).

Spoločnosť teda nedeklaruje ani žiadne nadobudnutie tovaru a služieb z iného členského štátu
a ani dodanie pre spoločnosť UREN s.r.o., teda daň uplatnená spoločnosťou UREN s.r.o. nebola
preukázateľne do štátneho rozpočtu odvedená.

40) Spoločnosť UREN s.r.o. (umelý článok reťazca), v kontrolnom výkaze deklaruje nákupy od

dodávateľov Metrola s.r.o. a Pemata s.r.o. Podľa správcu dane sa taktiež jedná sa o spoločnosť s
charakteristickými znakmi rizikového daňového subjektu, ktorá bola zriadená iba za účelom fakturácie,
bez jediného dôkazu nasvedčujúceho, že by vykonávala reálnu ekonomickú činnosť (zahraničný
konateľ, virtuálna adresa, nekontaktnosť, nespolupráca, žiadni zamestnanci ani majetok, hospodárske
výsledky vykázané samotnou spoločnosťou preukazujú nereálnu, resp. nepravdivo vykazovanú

podnikateľskú činnosť). Spoločnosť UREN s.r.o. mala nakúpiť služby – prenájom pretekárskeho vozidla
spolu so službami súvisiacimi s týmto prenájmom v ekonomicky neopodstatnene nadhodnotených
cenách, ktoré následne prefakturovala spoločnosti Bon Group s.r.o. Zakladateľkou a konateľkou
spoločnosti bola P. Q. (od 17.07.2019 – 09.03.2020). Konateľka A. C. neobjasnila okolnosti obchodného
vzťahusjejdodávateľmiaodberateľmi,neposkytlapotrebnéinformáciekpreverovanýmobchodom.Daň

z fakturovaných plnení pre spoločnosť Bon Group s.r.o, nebola do štátneho rozpočtu odvedená, nakoľko
spoločnosť UREN s.r.o. si svoje vlastné vysoké daňové povinnosti účelovo ponižovala deklarovanými
nákupmi od dodávateľov Metrola s.r.o. a Pemata s.r.o., ktoré však voči spoločnosti UREN s.r.o. predaje
vôbec nedeklarujú, resp. vôbec si neplnia svoje daňové povinnosti na DPH (nepodávajú ani daňové
priznania ani kontrolné výkazy DPH).

41) Spoločnosť Bon Group s.r.o., ekonomicky viedla činnosť športového klubu LAMA RACING v roku
2020. Zakladateľkou a konateľkou spoločnosti bola P. Q.. Hlavným a jediným príjmom spoločnosti
boli príjmy za predaj reklamy od reklamných partnerov tímu LAMA RACING. Spoločnosť predávala
služby – propagáciu spoločností svojim obchodným partnerom, teda aj žalobcovi v ekonomicky

neopodstatnene nadhodnotených cenách. Služby – prenájom pretekárskeho vozidla spolu so službami
súvisiacimi s týmto prenájmom nakúpila od svojho dominantného dodávateľa UREN s.r.o. v ekonomicky
neopodstatnene nadhodnotených cenách, v porovnaní s mnohonásobne nižšími cenami, za ktoré reálne
poskytol tieto služby majiteľ pretekárskeho vozidla.

42) Vyhodnotením všetkých zistení a analýzou súvislosti správca dane zistil, že DPH v celkovej
výške 20.000,01 Eur, ktorú si v zdaňovacom období december 2020 odpočítal žalobca nebola
účastníkmi posudzovaného rizikového reťazca do štátneho rozpočtu odvedená na žiadnom stupni
účelovo vytvoreného fakturačného reťazca.43) Správca dane zistil nesúlad dodávateľsko-odberateľských vzťahov deklarovaných cez podané
kontrolné výkazy DPH, niekoľko stotisícové výbery z bankových účtov do reťazca zapojených

spoločností, čo považuje za relevantný dôkaz preukazujúci, že spoločnosti Metrola s.r.o., Pemata s.r.o.,
UREN s.r.o. a Bon Group s.r.o. vykazovali nepravdivé hodnoty deklarovaných nákupov, pričom koneční
odberatelia dodávateľa Bon Group s.r.o., teda aj žalobca, neboli dostatočne obozretní, jednak, keď boli
ochotní nakúpiť reklamné služby od spoločnosti Bon Group s.r.o. za neprimerané vysoké protihodnoty
nezodpovedajúce reálnej hodnote nakúpených reklamných služieb.

44) Za ďalší znak dostatočne neobozretného správania sa žalobcu správca dane považoval skutočnosť,
že hoci za účelom spolupráce oslovil žalobca spoločnosť KALENA s.r.o., konateľom ktorej je D. E.
(zakladateľ a pretekár tímu LAMA RACING), aj napriek tomu bol žalobca ochotný nakupovať reklamné
služby od úplne inej spoločnosti Bon Group s.r.o., v decembri 2020 za sumu 120.000,- Eur (za rok 2020
celkovo vo výške 624.000,- Eur).

45) Na základe vyššie uvedených skutočností vyvodil správca dane záver, že žalobca mal alebo mohol
vedieť, že by sa svojimi nákupmi od dodávateľa Bon Group s.r.o., mohol zúčastniť na plneniach, ktoré
boli súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH.

46) Na základe výsledkov vykonaného dokazovania správca dane nespochybnil uskutočnenie
zdaniteľného obchodu (dodanie reklamných služieb), avšak zistil, že v preverovanom obchodnom
reťazci.Pematas.r.o.›URENs.r.o.›BonGroups.r.o.›PECOs.r.o.(žalobca)došloknarušeniuprincípu
neutrality dane, keď jeden z účastníkov obchodného reťazca (Pemata s.r.o.) si nesplnil svoju daňovú
povinnosť a daň neodviedol a ďalší účastník obchodného reťazca si ju neoprávnene odpočítal, čo je v

rozpore s účelom daňového práva EÚ.

47) Po vyhodnotení všetkých dôkazov získaných v daňovej kontrole, vo vyrubovacom konaní a v ďalšom
konaní správca dane žalobcovi neuznal nárok na odpočítanie DPH uplatnený v zmysle faktúry č.
200100186 (interné č. faktúry 3200364), č. 200100187 (interné č. faktúry 3200365) a č. 200100188

(interné č. faktúry 3200366), všetky zo dňa 06.12.2020, na ktorých je ako dodávateľ uvedená spoločnosť
Bon Group, s.r.o., spolu vo výške 20.000,01 Eur z dôvodu účasti žalobcu na podvodnom konaní.
Proti prvostupňovému rozhodnutiu 2 podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie podaním
doručeným do elektronickej podateľne správcu dane dňa 15.03.2023, ktoré na základe Výzvy správcu
dane č. 100841401/2023 zo dňa 21.03.2023 doplnil podaním č. 606729942/2023 zo dňa 30.03.2023.

Druhostupňové rozhodnutie správneho orgánu

48) Na odvolanie žalobcu žalovaný rozhodnutím č. 101632376/2023 zo dňa 29.06.2023 (ďalej aj len
„napadnuté rozhodnutie“) prvostupňové rozhodnutie 2 č. 100561015/2023 zo dňa 10.02.2023 potvrdil.

Žalovaný po oboznámení sa s rozsahom a dôvodmi odvolania, po preskúmaní odvolaním napadnutého
rozhodnutiasprávcudaneapooboznámenísasobsahompripojenéhospisovéhomateriálukonštatoval,
že zo zisteného skutkového stavu nepochybne vyplýva, že plnenie, ktoré žalobca prijal, je spojené s
podvodným konaním, o ktorom žalobca mal, resp. mohol vedieť. Správca dane zistil objektívne okolnosti
obchodného vzťahu medzi žalobcom a jeho priamym dodávateľom, ktoré vzbudzujú pochybnosti o

tom, že ide o štandardné obchodné transakcie a vyvolávajú podozrenie, že dané obchody môžu byť
poznačené podvodom, pričom žalobca nepreukázal, že v čase uskutočnenia zdaniteľných obchodov
prijal všetky opatrenia, aby sa uistil, že plnenie, ktoré od dodávateľa Bon Group s.r.o. prijal, nebude viesť
k jeho účasti na podvodnom konaní.

49) Žalovaný poukázal na skutočnosť, že ak správca dane zistí konkrétne objektívne okolnosti a
dostatočne preukáže, že žalobca vedel, resp. vzhľadom k danej situácii mal vedieť, že sporná obchodná
spoluprácaje,alebobudezaťaženápodvodom,tentojehozáverbezďalšiehoeštenevediekzamietnutiu
odpočtu dane. Daňový subjekt totiž musí ešte dostať šancu preukázať, že prijal všetky rozumné
opatrenia, aby predišiel zapojeniu sa do pochybných obchodných aktivít, ktoré sú zaťažené podvodným

konaním. V treťom kroku správca dane zisťuje, či daňový subjekt prijal dostatočné opatrenia k tomu, aby
zabránil svojej účasti na daňovom podvode. Zmyslom tohto kroku je zistiť, či daňový subjekt aj napriek
existencii podozrivých objektívnych okolností prijal také opatrenia, ktoré vo svojom súhrne osvedčia, žeo zapojení do daňového podvodu nemohol vedieť (Rozsudok Nejvyššího správního soudu ČR, sp. zn.
6 Afs 82/2021).
50) Medzi opatrenia (interné kontrolné mechanizmy), ktorými by mal daňový subjekt preukazovať svoju

neúčasť na daňovom podvode a nevedomosť o ňom, možno zaradiť napr. overenie si obchodného
partneraaosôbvystupujúcichvjehomene,prevereniesijehosídla,skutočnéhopredmetučinnosti,resp.
skúseností v danej oblasti, dôveryhodnosť a solventnosť dodávateľa, ďalej by mal daňový subjekt dbať
na kvalitnú úpravu obchodných, zmluvných a platobných podmienok, či zaobstaranie si dostatočných
informáciíofungovanítohoktoréhokonkrétnehotrhu,malbysiporovnaťcenovúponukusinými,posúdiť

rentabilnosť obchodu a pod. Jedná sa o jednoduché úkony, ktoré nie sú časovo zvlášť náročné, ani
nejde o žiadne neprimerané požiadavky, o to viac ak platiteľ uzatvára obchod za niekoľko stotisíc eur.
Od daňového subjektu nie je požadovaná vyššia miera obozretnosti, ale len štandardná, pretože daňové
subjekty majú vyvinúť určité úsilie k tomu, aby sa vyhli podvodnému konaniu.

51) Podľa názoru žalovaného správca dane opodstatnene poukázal na skutočnosť, že dodávateľská

spoločnosť Bon Group s.r.o. vznikla len v januári 2019 a platiteľom DPH sa stala v marci roku 2019,
pričom zakladateľkou spoločnosti bola pani P. Q., ktorá bola aj zakladateľkou spoločnosti KALENA s.r.o.
(aj konateľkou spoločnosti UREN s.r.o. do 05.02.2020). Keďže so spoločnosťou KALENA s.r.o. (s pani B.
C.) komunikoval kontrolovaný daňový subjekt e-mailom za účelom nadviazania obchodnej spolupráce
(v nezanedbateľnom rozsahu), dalo sa od neho rozumne očakávať, že prijme preventívne kontrolné

opatrenia a preverí si osoby vystupujúce aj v mene tejto spoločnosti, ako aj ďalšie súvisiace okolnosti.
Správca dane zistil, že konateľom spoločnosti KALENA s.r.o. bol v období od 22.02.2018 do 18.08.2020
F. D. E., ktorý bol, resp. je konateľom niekoľkých spoločností, pričom jedenásť z nich je vymazaných z
ObchodnéhoregistraSRaleboprepísanýchnainýchslovenskýchalebozahraničnýchobčanov.Zároveň
správca dane zistil, že okrem spoločnosti KALENA s.r.o. je s výrazným daňovým nedoplatkom vo výške

1.719.290,71EurevidovanýmdaňovýmdlžníkomajspoločnosťBRPTopsr.o.,IČO:44545690,vktorej
je F. D. E. tiež konateľom, pričom už v roku 2019 bol u tejto spoločnosti evidovaný daňový nedoplatok vo
výške 124.816,30 Eur. V rokoch 2022 a 2023 mala spoločnosť BRP Top s r. o. nedoplatky už vo výške
3.618.675,91 Eur, o čom síce žalobca nemohol mať v čase uskutočnenia predmetných zdaniteľných
plnení vedomosť, avšak žalovaný považoval za dôležité na tieto skutočnosti poukázať.

52)Zaďalšieobjektívneokolnosti,ktorémaližalobcunaviesťkvyššejmiereobozretnostipridojednávaní
obchodu možno považovať skutočnosti, že žalobca napriek tomu, že oslovil e-mailom za účelom
obchodnej spolupráce pretekársky tím LAMA RACING, za ktorý vystupovala spoločnosť KALENA s.r.o.,
ktorej konateľom bol v tom čase F. D. E., zakladateľ a pretekár tímu LAMA RACING, uzatvoril obchodný

vzťah so spoločnosťou Bon Group s.r.o. Spoločnosť Bon Group s.r.o. napriek tomu, že je držiteľkou
medzinárodnej licencie súťažiaceho No.S0147/A za športový tím LAMA RACING nie je zapísaná v
súlade so zákonom č. 440/2015 Z. z. o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v registri
právnických osôb v športe. Z verejne dostupných zdrojov mohol žalobca vedieť, že obdobné, ak nie
rovnaké služby propagácie spoločností, predtým ponúkala, resp. realizovala pre tím LAMA RACING

práve spoločnosť KALENA s.r.o., ako držiteľka licencie pre športový tím LAMA RACING pre rok 2019,
ktorá je v registri právnických osôb v športe zapísaná, a to od 30.04.2018.

53) Správca dane podľa žalovaného dôvodne poukázal tiež na skutočnosť, že žalobca napriek tomu, že
spoločnosť Bon Group s.r.o. vôbec nepoznal, bez akýchkoľvek referencií o predaji reklamy v športe touto

spoločnosťou (keďže prvé zdaniteľné plnenia boli spoločnosťou Bon Group s.r.o. predané v júni 2020),
bol ochotný zaplatiť spoločnosti Bon Group s.r.o. za propagáciu spoločnosti formou polepu/nálepky
s logom umiestnenej na pretekárskych vozidlách tímu LAMA RACING v mesiaci december 2020 (na
jednom podujatí – celkovo 3 dni) sumu 120.000,- Eur s DPH. Žalobca súhlasil s cenou stanovenou na
základe dohody bez reálnej kalkulácie jasných relevantných položiek, resp. faktorov na ňu vplývajúcich,

pričom v preverovanom obchodnom reťazci bola cena plnenia mnohonásobne navýšená bez toho,
aby došlo v reťazci k akejkoľvek činnosti takéto navýšenie ceny zdôvodňujúcej. Správca dane zistil,
že vlastník súťažného motorového vozila, spoločnosť Lechner Racing GmbH (G.), deklaroval za 4.
štvrťrok 2020 intrakomunitárne dodania služieb pre spoločnosť Pemata s.r.o. v celkovej sume 20.362,-
Eur, pričom táto zahŕňala prenájom vozidla a služby s tým súvisiace, vrátane reklamného priestoru

pre vodiča, avšak spoločnosť Pemata s.r.o. mala fakturovať spoločnosti UREN s.r.o. len v mesiaci
december 2020 (daňové priznanie nepodala) plnenia v sume základu dane vo výške 494.999,60 eur
a DPH vo výške 98.999,92 Eur (podľa kontrolného výkazu DPH spoločnosti UREN s.r.o.). Za zmienku
podľa žalovaného tiež stojí, že spoločnosť Bon Group s.r.o. vykázala za rok 2019 na dani z príjmovprávnických osôb celkové výnosy len vo výške 1.400,- Eur, nulové náklady na zamestnancov a nulové
hodnoty akéhokoľvek majetku, pričom sídlo má na bratislavskej adrese bez priestorov na podnikanie, čo
mohlotakistonaviesťžalobcukzvýšenejobozretnostipriuzatváraníobchoduvtakomcenovomrozsahu.

54) V súvislosti s námietkami, v zmysle ktorých správca dane svoje právne posúdenie založil aj na
tej skutočnosti, že posudzoval primeranosť, resp. neprimeranosť ceny za dodané služby, čo považoval
žalobca sa za nesprávne, pričom správca dane mal v kontexte judikatúry Súdneho dvora EÚ nesprávne
posúdiť skutkový stav, žalovaný uviedol, že umelo nadhodnotená cena, na ktorú správca dane správne

poukázal, nie je sama o sebe dôvodom pre zamietnutie práva na odpočet dane, avšak v prípade
podvodného konania, môže vo vzájomnej súhre s ďalšími zistenými objektívnymi okolnosťami svedčiť
predovšetkým o nedodržaní potrebnej podnikateľskej obozretnosti. Významnou skutočnosťou pritom je,
žedaňztaktoumelonadhodnotenejcenynebolavtomtoprípadereálnedoštátnehorozpočtuodvedená.

55) Žalovaný je toho názoru, že postup žalobcu, ktorý pristúpil na obchodnú spoluprácu s pre neho

neznámym dodávateľom v takých hodnotách ako v posudzovanom prípade sa javí ako značne rizikový,
nezodpovedný a v rozpore s racionálnym podnikateľským správaním, keďže v uvedenej cene si mohol
žalobca zabezpečiť rozsiahlu reklamnú kampaň, príp. si mohol kúpiť niekoľko vlastných motorových
vozidiel, prostredníctvom ktorých mohol propagovať logo svojej spoločnosti bez akéhokoľvek časového
a lokálneho obmedzenia, na rozdiel od propagácie loga spoločnosti na pretekárskom vozidle na

konkrétnych len niekoľko-dňových športových motoristických podujatiach, kedy sú na vozidlách okrem
loga platiteľa umiestnené aj logá ďalších spoločností, čo uberá na sile reklamy/propagácie konkrétnej
spoločnosti, pričom je potrebné zohľadniť tiež obmedzený okruh pozorovateľov/návštevníkov toho
ktorého podujatia, ktorým sa môže týmto spôsobom prezentovaná spoločnosť dostať do povedomia.

56) V ďalšom texte odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaný zdôraznil, že nie je v rozpore s
právom EÚ žiadať od daňového subjektu, aby konal v dobrej viere a prijal všetky opatrenia, ktoré od
neho možno rozumne požadovať na uistenie sa, že plnenie, ktoré uskutočňuje nepovedie k jeho účasti
na daňovom podvode. Je vecou podnikateľského subjektu, aby v záujme minimalizácie podnikateľského
rizika prispôsobil svoju obchodnú činnosť konkrétnym podmienkam a pri dohadovaní obchodných

kontraktov (zvlášť s výrazným finančným dopadom) venoval zvýšenú pozornosť interným kontrolným
mechanizmom, aby v prípade odhalenia podvodného jednania nevznikli pochybnosti, že o podvode
vedel, či so zreteľom ku všetkým okolnostiam vedieť mohol. Daňový subjekt v čase kontroly musí byť
spôsobilý preukázať, že urobil všetky reálne možné opatrenia, ktoré mohol v danom čase a v danej
skutkovej situácii urobiť, za účelom preverenia obchodného kontraktu tak, aby sa na možnom podvode

nepodieľal.

57) Zmyslom požadovaných opatrení primárne nemá byť to, aby platiteľ minimalizoval svoje obchodné
riziko, ale preventívne slúžiť k tomu, aby si platiteľ, ktorý požaduje výhody plynúce zo systému DPH, pri
svojom podnikaní nepočínal tak, že tento systém naruší či zneužije, prípadne to umožní iným. Zmyslom

bližšieho preverovania obchodných partnerov je zistiť viac informácií o neštandardných obchodoch. S
každou ďalšou podozrivou indíciou sa pravdepodobnosť zapojenia do podvodného reťazca zvyšuje.
V konečnom dôsledku tak platiteľ má vždy možnosť sa transakcií, ktoré sú poznačené podvodom na
DPH nezúčastniť, teda konkrétny obchod s konkrétnym dodávateľom neuzavrieť. Sú to práve existujúce
objektívne okolnosti, ktoré sú dostatočné pre záver, že platiteľ mal pojať podozrenie a v reakcii naň mal

prijať dostatočné preventívne opatrenia. Pokiaľ bol platiteľ k týmto objektívnym okolnostiam ľahostajný
a dostatočné preventívne opatrenia neprijal, nesvedčí to v jeho prospech, ale naopak to znamená
značnú nedbalosť platiteľa pri výbere svojich obchodných partnerov. Dôsledkom tejto nedbalosti je
potom odopretie nároku na odpočítanie dane (viď Rozsudok Nejvyššího správního soudu ČR, sp. zn.
6 Afs 82/2021).

58) Žalovaný bol toho názoru, že žalobca nebol v posudzovanom prípade dostatočne obozretný pri
vstupe do predmetných obchodných transakcií a počas ich trvania, svojho dodávateľa si dostačujúcim
spôsobom nepreveril a tak sa vlastným nedbanlivým počínaním vystavil riziku zapojenia sa do reťazca
podvodných plnení, čo nesie pre neho negatívne dôsledky v podobe odopretia odpočtu DPH.

59) Podľa názoru žalovaného, správca dane v danom prípade dostatočne zistil skutkový stav, hodnotil
získané a zabezpečené dôkazy jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach, pričom prihliadol na všetkočo v konaní vyšlo najavo, preto námietky žalovaného smerujúce voči prvostupňovému rozhodnutiu 2,
ktorými tvrdí opak vyhodnotil ako nedôvodné.

60) Žalovaný uzavrel, že preskúmaním spisového materiálu, rozhodnutia správcu dane a odvolacích
námietok dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie správcu dane a konanie, ktoré predchádzalo jeho
vydaniu sú v súlade s požiadavkami príslušných zákonných ustanovení. Rozhodnutie správcu dane
v súlade s § 63 ods. 5 Daňového poriadku obsahuje odôvodnenie, skutočnosti, ktoré boli podkladom
rozhodnutia,vysporiadaniesasnávrhmianámietkamižalobcu,úvahyovplyvňujúcehodnoteniedôkazov

a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo. Správca dane zákonným spôsobom zistil
všetky skutočnosti, ktoré vyhodnotil jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach a na základe ktorých prijal
právny záver, pričom postupoval v súlade s judikatúrou Najvyššieho správneho súdu SR a Súdneho
dvora EÚ. Námietky žalobcu uvedené v odvolaní nezakladali dôvod na zrušenie rozhodnutia správcu
dane a vrátenie veci na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Správna žaloba – žalobné body

61) Správnou žalobou podanou v zákonnej lehote žalobca navrhol, aby správny súd v zmysle § 6 zákona
č.162/2015Z.z.Správnysúdnyporiadok(ďalejajlen„SSP“)vspojenís §191anasl.SSPpreskúmal

zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia správcu dane, ktoré napadnutému
rozhodnutiu predchádzalo, nakoľko má za to, že napadnuté rozhodnutie, ako aj rozhodnutie správcu
dane sú nesprávne, a to z nasledovných dôvodov:
- napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§
191 ods. 1 písm. c) SSP),

- napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov (§ 191
ods. 1 písm. d) SSP),
- zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci (§
191 ods. 1 písm. e) SSP) a
- došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať

za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej (§ 191 ods. 1 písm. g) SSP).

62) Žalobca úvodom správnej žaloby považoval za potrebné zdôrazniť, že žalovaný svojim nezákonným
konaním a nesprávnym právnym posúdením nepochopiteľne, ba až svojvoľne v podstate rezignoval
na svoju úlohu a postavenie, ktoré mu príslušné právne predpisy priznávajú ako odvolaciemu orgánu,

ktorý by mal byť garantom zákonnosti a objektivity a mal by napĺňať nielen formálny princíp, ale
najmä materiálny princíp právneho štátu, v tomto smere však žalovaný v postavení odvolacieho
orgánu neakceptovateľne zlyhal a vážnym spôsobom negatívne zasiahol do zákonných ako aj ústavou
garantovaných práv žalobcu. Žalobca konštatoval, že jeho odvolacie námietky zostali žalovaným
nepovšimnuté, resp. sa k nim žalovaný vyjadril len povrchne a okrajovo. Podstatné odvolacie námietky

žalobcu (príkladmo definícia daňového podvodu, neexistencia právneho základu na účely procesu
preukazovaniadaňovéhopodvodu,ainé)zostaližalovanýmabsolútnenepovšimnuté,tedažalovanýzas
uvedenýmiodvolacíminámietkamivôbecnevysporiadal.Pretožalobcapovažujenapadnutérozhodnutie
za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a za arbitrárne.

63) V ďalšom texte správnej žaloby žalobca dal do pozornosti, že prvostupňovému rozhodnutiu 2
predchádzalo rozhodnutie odvolacieho orgánu, teda rozhodnutie žalovaného č. 100622489/2022 zo
dňa 29.03.2022, ktorým žalovaný prvé rozhodnutie správcu dane zrušil a vec mu vrátil na nové
konanie a rozhodnutie na tom podklade, že správca dane neúplne a nedostatočne zistil skutkové
okolnosti, nevykonal dôkazy v potrebnom rozsahu, preto takto nazhromaždené dôkazy neposkytujú

dostatočný podklad pre prijaté závery správcu dane, pričom odvolací orgán zaviazal správcu dane na
doplnenie dôkazov v potrebnom rozsahu, teda odvolací orgán určil a v ďalšom vyrubovacom konaní
preniesol primárne dôkazné bremeno na správcu dane a zároveň nariadil správcovi dane, aby žalobcu
vo vyrubovacom konaní oboznámil s prípadnými novými zisteniami, tvrdeniami a závermi a umožnil
mu vyjadriť sa k nim. Žalobca v tejto súvislosti zdôraznil, že správca dane stručne písomne žalobcu

síce oboznámil so svojimi zisteniami, tvrdeniami a právnymi závermi uvedenými v Oboznámení č.
100065196/2023 zo dňa 09.01.2023 (ďalej aj len „Oboznámenie“), avšak závery a právne posúdenie
správcu dane uvedené v Oboznámení a závery a právne posúdenie správcu dane uvedené v
napadnutom rozhodnutí sú podľa presvedčenia žalobcu zásadne odlišné, preto má žalobca za to, žesprávca dane mu zámerne zamlčal svoje podstatné závery a právne posúdenia v rámci Oboznámenia,
ktoré prvýkrát správca dane formuloval až v napadnutom rozhodnutí. Žalobca pripúšťa, že v rozhodnutí
správcu dane bol aplikovaný Axel Kittel test, avšak v Oboznámení aplikácia tohto testu absentuje, preto

žalobca, ktorý sa následne aj písomne dňa 20.01.2023 vyjadril k zisteniam správcu dane uvedeným v
Oboznámení, sa logicky nevyjadril a ani nemohol vyjadriť ku skutočnostiam, ktoré neboli správcom dane
pri oboznámení uvedené (príkladmo Axel Kittel test, explicitne uvedené právne posúdenie a dôvody na
odopretie nároku na odpočet dane), resp. zamlčané, čoho následkom je skutočnosť, že správca dane
sa neumožnil vyjadriť žalobcovi pred vydaním svojho rozhodnutia k právnym záverom, ktoré správca

dane prvýkrát formuloval až v napadnutom rozhodnutí. Pritom sa jedná o závažné tvrdenia a závery
správcu dane, nakoľko na tomto v Oboznámení neuvedenom a „zamlčanom“ právnom posúdení založil
správca dane v napadnutom rozhodnutí dôvod na zamietnutie práva žalobcu na uplatnenie odpočítania
dane z prijatých zdaniteľných plnení. S ohľadom na stručný a nepreskúmateľný obsah Oboznámenia
správcu dane, žalobca považoval za potrebné poukázať aj na tú skutočnosť, že pokiaľ mal, resp.
vyslovil správca dane svoje pochybnosti, bolo jeho povinnosťou ich jednoznačne preukázať, nielen ich

tvrdiť. V tomto smere žalobca poukázal na rozsudok NSS SR sp. zn. 6Sžfk/40/2018, podľa ktorého „ak
správca dane mal pochybnosti o tvrdeniach žalobcu a predložené dôkazy nemienil akceptovať, potom
bol povinný túto skutočnosť taktiež doložiť dôkazmi, ktoré tvrdenia daňového subjektu jednoznačne
vyvracajú,pričomdôkazysprávcudanemusiamaťminimálnerovnakúvýpovednúschopnosť,závažnosť
a vierohodnosť ako dôkazy predložené daňovým subjektom“. Ak teda správca dane mal pochybnosti o

tvrdeniach žalobcu a predložené dôkazy žalobcu nemienil akceptovať, potom bol správca dane povinný
túto skutočnosť taktiež doložiť dôkazmi, ktoré by boli spôsobilé tvrdenia daňového subjektu jednoznačne
vyvrátiť, pričom dôkazy správcu dane musia mať minimálne rovnakú výpovednú schopnosť, závažnosť
a vierohodnosť ako dôkazy predložené daňovým subjektom. Uvedené však v posudzovanom prípade
správca dane nepreukázal a v naznačenom smere podľa žalobcu neuniesol svoje dôkazné bremeno.

64) Žalobca má za to, že až v napadnutom rozhodnutí správca dane prvýkrát uviedol právny dôvod a
právnu kvalifikáciu v súvislosti s odmietnutím práva na odpočítanie dane, ako aj množstvo protichodných
právnych záverov, ktoré žalobca citoval na strane 6 a 7 správnej žaloby. Vzhľadom na podľa názoru
žalobcu kumulatívne dôvody, na základe ktorých správca dane nepriznal žalobcovi právo na odpočítanie

dane, považoval žalobca za potrebné predovšetkým poukázať na skutočnosť, že podľa kasačného súdu
(viď rozsudok NSS SR sp. zn. 6Sžfk/69/2020 zo dňa 27. júna 2023, bod 51.) vo všeobecnosti je potrebné
rozlišovať medzi preukazovaním splnenia hmotnoprávnych podmienok priznania práva na odpočet
dane a dokazovaním daňového podvodu alebo účasti daňového subjektu na ňom, resp. zneužívajúcim
konaním (rozhodnutia SD EÚ vo veci Ferimet SL, C-281/20 zo dňa 11. novembra 2021, bod 41; vo veci

Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021, bod 36). Platí pritom, že
právonaodpočítaniedanemožnoodmietnuťpriznaťvtedy,aksanepreukážesplneniejehomateriálnych
podmienok, ale aj vtedy ak sa preukáže (je nesporné) splnenie hmotnoprávnych podmienok práva
na odpočet dane a súčasne sa na základe objektívnych skutočností preukáže, že zdaniteľná osoba
sa priamo podieľa, resp. vedela alebo mala a mohla vedieť, že sa dotknutým plnením podieľa na

daňovom podvode deklarovaného dodávateľa alebo iného subjektu v reťazci dodaní (rozhodnutie SD
EÚ vo veci Ferimet SL, C-281/20 zo dňa 11. novembra 2021, body 45-49). Rozlíšenie jednotlivých
inštitútov, brániacich priznaniu nároku na odpočítanie dane nie je samoúčelné, nakoľko ide o zásadne
odlišné prípady, pri ktorých je daný rozličný obsah a rozsah dôkazného bremena daňového subjektu a
správcu dane. Od ich jasnej a zrozumiteľnej kvalifikácie sa tak odvíja obsah skutočností, ktoré je nutné

v daňovom konaní preukazovať. Zatiaľ čo dôkazné bremeno na preukázaní splnenia hmotnoprávnych
podmienok práva na odpočet ťaží primárne daňový subjekt, resp. zdaniteľnú osobu uplatňujúcu si toto
právo (rozhodnutie SD EÚ vo veci Kemwater ProChemies. r.o., C-154/20 zo dňa 9.decembra 2021, bod
34), v prípade preukazovania daňového podvodu, resp. zneužívajúceho konania, je dôkazné bremeno
prenesené najmä na daňový orgán, ktorý existenciu takéhoto konania musí dostatočne preukázať inak

než len na základe domnienok (rozhodnutia SD EÚ vo veci Ferimet SL, C-281/20 zo dňa 11. novembra
2021, bod 54; vo veci Crewprint Kft, C-611/19 zo dňa 3. septembra 2020, body 37, 43). Samozrejme,
že daňový subjekt je aj v prípade preukazovania daňového podvodu oprávnený navrhovať správcovi
dane ďalšie dôkazné prostriedky na preukázanie, že sa nezúčastnil podvodného konania spojeného s
daňovým únikom, prípadne že o tom nevedel (ide o tzv. vyvinenie). Predkladanie takýchto dôkazných

prostriedkov je však jeho právom, nie povinnosťou. Tu považoval žalobca za zásadné vyzdvihnúť, že
dôkazné bremeno pri preukazovaní účasti na daňovom podvode zaťažuje správcu dane. Pokiaľ ide
o štvrtú podmienku Axel Kittel testu, a teda úmysel alebo nedbanlivosť daňového subjektu, v zmysle
ustálenejjudikatúrySDEÚsamôžedaňovýsubjektzdaňovéhopodvodu„vyviniť“anestratiťtaknároknaodpočítanie dane, ak preukáže dostatočnú obozretnosť a dobromyseľnosť, uvedené právo však podľa
presvedčeniažalobcumuboloodopreté,nakoľkoaplikáciauvedenéhotestuvOboznámeníabsentovala.

65) Ďalej podľa názoru žalobcu z napadnutého rozhodnutia vyplývajú viaceré rozporné a protichodné
tvrdenia správcu dane, kedy správca dane jednak tvrdí, že nemá absolútne žiadnu pochybnosť o
prijatých zdaniteľných plneniach, avšak na strane druhej explicitne spochybňuje samotnú existenciu a
reálnosť prijatých zdaniteľných plnení (viď stranu 8 správnej žaloby).

66) Žalobca ďalej poukázal i na účelové spochybnenie svedka pána B., s ktorým nesúhlasí. Je pravdou,
že jeho odpovede boli stručné, ale za to jasne a zrozumiteľne formulované, a ďalej je podstatné to,
že správca dane podľa žalobcu zrejme účelovo neuviedol v rozhodnutí podstatné tvrdenie vo výpovedi
svedka p. B. vo vzťahu k tvrdeniu o účasti žalobcu na daňovom podvode. Svedok totiž na otázku
splnomocneného právneho zástupcu pri ostatnom výsluchu zo dňa 22.11.2022, či v čase, kedy sa
realizovali zdaniteľné plnenia vedel, alebo mohol vedieť, že by mohli byť ním prijaté a následne dodané

zdaniteľnéplneniavovzťahukspoločnostižalobcupoznačenédaňovýmpodvodomalebozneužívajúcim
konaním odpovedal, že nie. Z uvedeného podľa vyjadrenia žalobcu jednoznačne vyplýva jediný logický
záver, že pokiaľ ani svedok (konateľ dodávateľa žalobcu) nemohol a nevedel o údajnom daňovom
podvode, tak ani samotný žalobca o týchto skutočnostiach nemohol vedieť a ani v skutočnosti nevedel.
Toto však správca dane akosi opomenul v napadnutom rozhodnutí vyhodnotiť.

67) Žalobca ďalej zdôraznil, že pokiaľ na strane jeho dodávateľov alebo subdodávateľov došlo
k nedovolenému daňovému úniku (daňovému podvodu), nemá to bez ďalšieho za následok, že
žalobcovi nepatrí právo na odpočítanie dane z predmetných dodávok, ktorých prijatie od deklarovaných
dodávateľov doložil hodnovernými dokladmi a použil dodávky na ďalšie zdaniteľné plnenia. Oprávnenie

odpočítaťdaňztovarovurčenýchalebopoužitýchnadodávkytovarovaslužieb,predpísanýmspôsobom
uplatnenú dodávateľom, by bolo s ohľadom na zásadu neutrality DPH možné žalobcovi odoprieť v
zmysle ustálenej judikatúry SD EÚ len v prípade, ak by sa žalobca vedome zúčastnil na takomto
nedovolenom konaní alebo by ho svojou nedbalosťou pri uskutočnení obchodov umožnil. Dôkazné
bremeno, že žalobca vedel alebo mal vedieť, že prijaté zdaniteľné plnenia zakladajúce nárok na odpočet

dane sú súčasťou daňového podvodu zo strany subjektov zúčastnených v dodávateľskom reťazci, je
na strane orgánov daňovej správy (rozsudok NSS SR sp. zn. 6Sžfk/69/2020 zo dňa 27. júna 2023,
bod 47.). Vychádzajúc z obsahu administratívneho spisu, tento podľa vyjadrenia žalobcu neobsahuje
žiadny relevantný dôkaz, ktorý by bol spôsobilý preukázať, že žalobca sa vedome zúčastnil na takomto
nedovolenom konaní, alebo by ho svojou nedbalosťou pri uskutočnení obchodov umožnil.

68) Žalobca taktiež zdôraznil, že aj keď požiadavka primeranej obozretnosti podnikateľského subjektu
je v súlade s právom Európskej únie a daňový subjekt je povinný prijať všetky opatrenia, ktoré od neho
možno rozumne (spravodlivo) požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční nebude viesť k jeho
účasti na daňovom podvode (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci SC Paper Consult

SRL, C-101/16 zo dňa 19. októbra 2017, bod 52; vo veci N. M. T., C610/19 zo dňa 03.
septembra 2020, body 54, 55; vo veci Mahagében Kft, C-80/11 a C-142/11 zo dňa 21. júna 2012,
bod 54). Vymedzenie takýchto opatrení, ktoré je možné spravodlivo od daňového subjektu požadovať,
je individuálne a závislé od okolností konkrétneho prípadu (rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie
vo veci Mahagében Kft, C-80/11 a C-142/11 zo dňa 21. júna 2012, bod 59). Ani pri tejto požiadavke

však nemožno zájsť až tak ďaleko, ako je to aj v posudzovanom prípade, že daňovému subjektu bude
de facto uložená povinnosť uskutočniť komplexné a hĺbkové preskúmanie týkajúce sa jeho dodávateľa
a tým na neho fakticky preniesť kontrolné činnosti, ktoré patria správcovi dane (rozhodnutia Súdneho
dvora Európskej únie vo veci SC Paper Consult SRL, C-101/16 zo dňa 19. októbra 2017, bod
51; vo veci N. M. T., C-610/19 zo dňa 03. septembra 2020, bod 56; vo veci Mahagében Kft,

C-80/11 a C-142/11 zo dňa 21. júna 2012, bod 57).

69) V ďalšej časti správnej žaloby považoval žalobca za potrebné zdôrazniť, že zo záverov správcu
dane uvedených v rozhodnutí vyplýva, že správca dane neakceptovateľne svoje právne posúdenie
založil aj na tej skutočnosti, že posudzoval primeranosť, resp. neprimeranosť ceny za dodané služby,

pričom žalobca závery správcu dane považuje za zjavne nesprávne, keďže podľa presvedčenia žalobcu
správca dane nesprávne posúdil skutkový stav. Z viacerých konštatácií žalobcu a správcu dane je podľa
vyjadrenia žalobcu možné vyvodiť neprípustnú neobjektivitu, čo malo logicky negatívny a nezákonnývplyv na proces, druh, relevantnosť a rozsah zhromaždených dôkazov, na samotné vyhodnotenie
dôkazov a prijaté nelogické závery.

70) Žalobca poukázal na to, že je podľa jeho názoru neakceptovateľné a ústavne nekonformné, aby
sa správca dane opakovane v napadnutom rozhodnutí odvolával na to, že prameňom práva pri jeho
rozhodovaní je právo Spoločenstva a vo výroku, ktorý je jadrom a podstatou rozhodnutia, absentuje
čo i len zmienka o konkrétnom právnom predpise Spoločenstva. Aj uvedené skutočnosti len umocňujú
nezákonnosť napadnutého rozhodnutia a jeho nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov.

71) Žalobca ďalej zdôraznil, že v rozhodnutí správcu dane a žalovaného absentuje dôkaz, ktorým
by správca dane, resp. žalovaný preukázali príčinnú súvislosť medzi tzv. „podvodným konaním“
dodávateľa žalobcu, resp. subdodávateľa žalobcu a reálne uskutočneným prijatým zdaniteľným plnením
medzi žalobcom a jeho dodávateľom, pričom žalobca objektívne v čase uskutočnenia zdaniteľného
plnenia nemal a ani nemohol mať žiadne znalosti o prípadnom protiprávnom správaní dodávateľa,

resp. subdodávateľov (neodvedenie dane a pod.), tak ako to uvádza správca dane a žalovaný, ktorí
tieto závery opreli len o svoje nepreukázané domnienky, úvahy a tézy, ktoré však nemajú oporu vo
vykonanýchdôkazoch.Žalobcataktiežuviedol,žeokolnostiexpostmudaňovéorgánynebolioprávnené
pričítať v rámci skúmania subjektívnej stránky, tzv. vedomostného testu; v rámci skúmania objektívneho
testu na podvod tak však urobiť mohli. Taktiež jednoznačné vymedzenie mechanizmu podvodného

konania musí byť súčasťou rozhodnutia daňových orgánov, čo v danom prípade podľa vyjadrenia
žalobcu absentuje.

72) Žalobca považoval za potrebné dať do pozornosti aktuálnu judikatúru SD EÚ, a to konkrétne
citáciou rozsudku SD EÚ vo veci C-512/21 Aquila Part Prod Com SA proti Nemzeti Adó-és Vámhivatal

Fellebbviteli Igazgatósága zo dňa 01.12.2022, ktorý poskytol výklad v rámci vykonávania dokazovania
daňového podvodu (viď stranu 13 a 14 správnej žaloby). Žalobca má za to, že správca dane a žalovaný
sa neriadili definovanými pravidlami uvedenými v rozsudku SD EÚ. Správca dane, na ktorého bolo
prenesené dôkazné bremeno, postupoval v rozpore so zásadou zákonnosti zakotvenou v Daňovom
poriadku, a to preto, lebo SD EÚ jasne definuje, že „právo Únie nestanovuje pravidlá týkajúce

sa spôsobov vykonávania dôkazov v oblasti podvodu s DPH, daňový orgán musí tieto objektívne
skutočnosti preukázať v súlade s pravidlami dokazovania stanovenými vnútroštátnym právom“. Žalobca
pritom zdôraznil, že tak ako aj v práve EÚ /vrátane judikatúry SD EÚ/, tak aj v právnom poriadku SR
nie sú upravené pravidlá dokazovania daňových podvodov (pozn. žalobcu: Daňový poriadok definuje
len tzv. zneužite práva v § 3 ods. 6), táto právna úprava v právnom poriadku SR absentuje, preto

správca dane, na ktorého je prenesené dôkazné bremeno v rámci ktorého má preukazovať „subjektívne“
zavinenie (podľa zásady bez zavinenia niet sankcie) daňových subjektov, sa logicky ocitá v situácii,
kedy správca dane nemá zákonnú kompetenciu a právomoc zákonom predvídateľným spôsobom
preukazovať skutočnosti podstatné vo vzťahu k preukázaniu daňového podvodu. Inak vyjadrené,
správca dane v tomto smere nemôže svoj postup oprieť o prameň práva v zmysle vymedzených

ústavnoprávnych princípov a pravidiel vyjadrených v čl. 2 ods. 2 Ústavy SR a ani o prameň unijného
práva, tak ako to v konečnom dôsledku konštatuje aj SD EÚ vo veci C-512/21 zo dňa 01.12.2022.
Žalobca konštatoval, že aj tieto uvedené odvolacie námietky zostali žalovaným nepovšimnuté, resp. sa
k nim vyjadril len povrchne a okrajovo.

73) V súvislosti s vyššie uvedeným žalobca poukázal na rozsudok NSS SR sp. zn. 1 Sžfk 10/2020
z 24. februára 2022, v zmysle ktorého kasačný súd zdôrazňuje, že: „V prvom rade Najvyšší správny
súd upriamuje pozornosť sťažovateľa, ako jedného zo subjektov vykonávajúceho verejnú moc v oblasti
správy daní a poplatkov na to, že zásada zákonnosti je nesporne najvýznamnejšou zásadou daňového
konania, pričom jej základ pochopiteľne nevychádza len z ustanovenia § 3 ods. 1 Daňového poriadku,

ale primárne z článku 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Daňové orgány sú tak pri určovaní daňovej
povinnosti povinné nielen postupovať podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, dbať na fiskálne
záujmy štátu, ale rovnako sú povinné dbať na zachovávanie práv a právom chránených záujmov
daňových subjektov a pri správne daní postupovať v úzkej súčinnosti s daňovými subjektmi.“ Obdobne
z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 2. júna 2011, sp. zn. 8 Sžo 163/2010 vyplýva, že:

„Z hľadiska princípu právnej istoty, podlieha ochrane aj legitímne očakávanie, ktoré je užšou kategóriou
ako právna istota (Nález Ústavného súdu SR, sp. zn. PL. ÚS 16/06 zo dňa 30.4.2008, Nález Ústavného
súdu sp. zn. PL. ÚS 12/05 zo dňa 28.11.2007). Účelom legitímneho očakávania je garancia čitateľnosti
správania sa orgánov verejnej moci a ochrana súkromných osôb pred nepredvídateľným mocenskýmzásahom do ich právnej situácie, na vyústenie ktorej do určitého výsledku sa spoliehali (m. m. Nález
Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 16/06 zo dňa 24.6.2009, Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL.
ÚS 10/04 zo dňa 6.2.2008). S legitímnym očakávaním úzko súvisí zákaz prekvapivých rozhodnutí, keď

správne orgány sa nemôžu, bez náležitého odôvodnenia a poskytnutia možnosti účastníkovi konania
oboznámiť sa s podkladmi rozhodnutia, odchýliť od doterajšej rozhodovacej praxe.“.

74) V ďalšej časti správnej žaloby žalobca tak správcovi dane, ako i žalovanému vytýka, že svoje
rozhodnutie vo vzťahu k definícii „daňového podvodu“ opierajú o rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.

zn. lSžf/3l/2016, ktoré je však už neaktuálne, právne nezáväzné a aj prekonané aktuálne ustálenou
rozhodovacou praxou kasačného súdu.

75) Na poklade podanej argumentácie žalobcom v tejto žalobe, ale aj s ohľadom na aktuálnu judikatúru
SD EÚ, ale aj judikatúru NSS SR, podľa názoru žalobcu jednoznačne vyplýva záver, že v posudzovanom
prípade nemôžu byť naplnené podmienky pre konštatáciu daňového podvodu, keďže v posudzovaných

zdaniteľných plneniach bola uskutočnená reálna hospodárska činnosť, teda bolo preukázané, že došlo
k reálnemu dodaniu tovaru, teda k uskutočneniu zdaniteľného plnenia medzi žalobcom a dodávateľom
a správca dane nepreukázal žalobcovi, že bol čo i len pasívne účastníkom daňového podvodu, pričom
v konečnom dôsledku právny poriadok SR a ani právo EÚ neupravuje, akým spôsobom sa preukazuje
daňový podvod a čo sa v zmysle zákonnej definície za daňový podvod považuje v rámci právnych

predpisov platných v SR. Reálne uskutočnenie zdaniteľného plnenia v zásade aj správca dane potvrdil
a má za preukázané, nakoľko samotný správca dane konštatuje splnenie formálnych a materiálnych
podmienok pre účely splnenia podmienok na uplatnenie práva na odpočítanie dane.

76) Žalobca je presvedčený, že splnil všetky podmienky oprávňujúce ho uplatniť si nárok na odpočet

dane z prijatého zdaniteľného plnenia. Žalobca nebol účastný, či už aktívne alebo pasívne žiadneho
daňového podvodu a splnil najmä materiálne podmienky na uplatnenie práva na odpočet dane, a to
najmä (existenciu prijatého zdaniteľného plnenia; status dodávateľa ako zdaniteľnej osoby; tovary, alebo
služby, na ktorých je založené právo na odpočítanie dane daňový subjekt následne použil na účely
svojich vlastných zdaniteľných plnení).

77) Žalobca v závere podanej správnej žaloby zdôraznil, že najmä listinnými dôkazmi podporenými
svedeckými výpoveďami vyčerpal a uniesol svoje dôkazné bremeno, pričom nesprávne úvahy správcu
dane a jeho spochybnenia smerujú najmä k dodávateľovi, čo je však irelevantná okolnosť mimo sféry
vplyvu žalobcu, pričom práve žalovaný, resp. správca dane neuniesol svoje dôkazné bremeno, resp.

dokazovanie daňového podvodu, ktoré vykonal správca dane a ktoré nemá žiadny právny základ v práve
SR. V súvislosti k jednotlivým žalobným námietkam a pre umocnenie žalobcovej skutkovej a právnej
argumentácie žalobca poukázal aj na právne závery Ústavného súdu SR vyjadrené v Náleze Ústavného
súdu Slovenskej republiky zo dňa 12. októbra 2022, sp. zn. I. ÚS 259/2022-37.

Vyjadrenie žalovaného (duplika)

78) Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 25.10.2023 túto navrhol ako nedôvodnú zamietnuť.
V plnom rozsahu zotrval na skutočnostiach a prijatých záveroch uvedených v odôvodnení žalobou
napadnutého rozhodnutia č. 101632376/2023 zo dňa 29.06.2023. Mal za to, že správca dane overil

dostatočneaúplne,resp.objektívnevšetkyskutočnostitýkajúcesapredmetnýchobchodnýchtransakcií,
hodnotil dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliadol na všetko, čo v konaní vyšlo najavo, preto
žalobné námietky, v zmysle ktorých je napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné a arbitrárne vyhodnotil
ako nedôvodné.

79) Ako nedôvodné vyhodnotil žalovaný aj námietky žalobcu k postupu žalovaného, keďže ma mal za to,
že v posudzovanom prípade postupoval v súlade so zákonom, keď potvrdil prvostupňové rozhodnutie
správcu dane, ktoré považoval za vydané na základe dostatočne zisteného a správne posúdeného
skutkového stavu. Preskúmaním spisového materiálu, rozhodnutia správcu dane a odvolacích námietok
dospel žalovaný k záveru, že napadnuté rozhodnutie správcu dane a konanie, ktoré predchádzalo jeho

vydaniu, boli v súlade s požiadavkami príslušných zákonných ustanovení. Správca dane postupoval v
súlade s judikatúrou Najvyššieho správneho súdu SR a Súdneho dvora EÚ. Námietky žalobcu uvedené
v odvolaní podľa žalovaného nezakladali dôvod na zrušenie rozhodnutia správcu dane a vrátenie veci
na ďalšie konanie a rozhodnutie.80) Žalovaný zotrval na svojom závere obsiahnutom v žalobou napadnutom rozhodnutí, že žalobca
prijal plnenia od dodávateľa Bon Group s.r.o., ktoré bolo súčasťou podvodného dodávateľského reťazca:

Pemata s.r.o. › UREN s.r.o. › Bon Group s.r.o. ›PECO s. r. o (žalobca), v ktorom došlo k daňovému
úniku na DPH, pričom žalobca ktorý bol konečným odberateľom reklamných služieb, nekonal v dobrej
viere, pretože podľa názoru žalovaného disponoval viacerými informáciami, ktoré ho oprávňovali
predpokladať, že v rámci aktivít dodávateľa bola spáchaná nezákonnosť alebo daňový podvod.

Vyjadrenie žalobcu (replika)

81) Žalobca v podaní zo dňa 24.11.2023 poukázal na to, že žalovaný vo svojom vyjadrení k správnej
žalobe v zásade len zreplikoval svoje závery uvedené v napadnutom rozhodnutí, pričom sa vyjadril len
k niektorým žalobným námietkam žalobcu, aj to zjavne nesprávne. Z uvedeného dôvodu sa žalobca
vyjadril len k niektorým tvrdeniam žalovaného, pričom z dôvodu úspornosti odkázal na obsah podanej

správnej žaloby.

82) Žalobca opätovne poukázal na to, že z administratívneho spisu a z vykonaných dôkazov nevyplynul
ani jeden relevantný dôkaz, že v čase uskutočnenia posudzovaných zdaniteľných plnení mal žalobca
„disponovať viacerými informáciami, ktoré ho oprávňovali predpokladať, že v rámci aktivít dodávateľa

bola spáchaná nezákonnosť alebo daňový podvod.“ Ide o zjavnú nepravdu tvrdenú žalovaným, ktorá
nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom na tejto fabulácii správca dane a žalovaný založili
svoje nesprávne právne posúdenie. Žalobca s obchodným partnerom Bon Group s.r.o. obchodoval
dlhodobopodlhémesiaceavčaseprijatýchzdaniteľnýchplnenínikdynemalanilennáznak,pochybnosť
alebo dojem, že by zdaniteľné plnenia prijaté od uvedeného dodávateľa mali byť poznačené daňovým

podvodom. Uvedené je umocnené aj zisteniami samotného správcu dane, ktorý v protokoloch z
daňových kontrol vo vzťahu k väčšine kontrolovaných zdaňovacích období taktiež nekonštatoval a
nezistil skutočnosti, ktoré by čo i len naznačovali, resp. preukazovali, že by sa daňový subjekt vedome,
alebonevedomezúčastnilnazdaniteľnýchplneniachpoznačenýchdaňovýmpodvodom.Sdodávateľom
Bon Group s.r.o. mal žalobca dlhodobo veľmi dobré a korektné obchodné vzťahy, uvedený dodávateľ

pristupoval v rámci obchodnej spolupráce veľmi zodpovedne a spoľahlivo, dodávateľské úlohy splnil
vždy včas a v požadovanej kvalite, pričom spolupráca s uvedeným dodávateľom bola začatá aj z dôvodu
veľmi dobrých referencií a na odporúčanie špičkového automobilového pretekára p. D. E., ktorý pred
vstupomdoobchodnéhovzťahusuvedenýmdodávateľompotvrdilžalobcovidodávateľovuspoľahlivosť,
bezproblémovosť a jeho goodwill. Žalobca si pred vstupom do obchodného vzťahu mimo iné preveril

dodávateľa aj z verejne dostupných zdrojov a databáz (príkladmo M., F., M., a iné), pričom z uvedených
databáz sa v tom čase dodávateľ Bon Group s.r.o. javil ako spoločnosť, u ktorej sa neprejavujú žiadne
pochybnosti, bol dôveryhodný, mal na základe referencií primeraný a zodpovedajúci goodwill, nemal
podlžnosti voči štátu alebo dodávateľom. S dodávateľom Bon Group s.r.o. žalobca spolupracoval v
zásade dlhodobo, pričom uvedená spolupráca žalobcovi z pohľadu obchodných aktivít veľmi prospela,

či už s ohľadom na nárast zamestnancov, vizibility, alebo nových pracovných a obchodných príležitostí.
Týmto žalobca poukázal na fakt, že preukázateľne konal v dobrej viere a učinil všetky preventívne kroky,
ktoré je od neho rozumné a spravodlivé očakávať v rámci preverenia si obchodného partnera Bon Group
s.r.o.

83) Žalobca má za preukázané, že vo vzťahu k svojmu dodávateľovi konal v dobrej viere, s potrebnou
a primeranou obozretnosťou a prijal všetky opatrenia, ktoré od neho je možné spravodlivo očakávať.
Pokiaľ na strane dodávateľových obchodných partneroch došlo k nedovolenému daňovému úniku
(daňovému podvodu), nemá to bez ďalšieho za následok, že žalobcovi nepatrí právo na odpočítanie
dane z predmetných dodávok, ktorých prijatie od deklarovaného dodávateľa doložil hodnovernými

dokladmi a použil dodávky na ďalšie zdaniteľné plnenia. Oprávnenie odpočítať daň z tovarov určených
alebo použitých na dodávky tovarov a služieb, predpísaným spôsobom uplatnenú dodávateľom, by bolo
s ohľadom na zásadu neutrality DPH možné daňovému subjektu odoprieť v zmysle ustálenej judikatúry
SD EÚ len v prípade, ak by sa daňový subjekt vedome zúčastnil na takomto nedovolenom konaní.
Dôkazné bremeno, že daňový subjekt vedel, že prijaté zdaniteľné plnenia zakladajúce nárok na odpočet

dane sú súčasťou daňového podvodu zo strany subjektov zúčastnených v dodávateľskom reťazci, je na
strane orgánov daňovej správy (rozsudok NSS SR sp. zn. 6Sžfk/69/2020 zo dňa 27. júna 2023, bod 47.).84) Žalobca zdôraznil, že Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku č. k. 10Šzfk/44/2019 zo
dňa 24. novembra 2020, okrem iného načrtol možné situácie týkajúce sa dokazovania vo vzťahu k
uplatnenému nároku na odpočítanie DPH pri dodávke tovarov a služieb. Inšpirovaný rozsudkami NS SR

č. k. 1Sžfk/16/2018 z 13. septembra 2019, č. k. 6Sžfk/40/2018 z 3. septembra 2019 a 1Sžfk /22/2019 z
26. mája 2020 kasačný súd prezentoval už ustálený právny záver, podľa ktorého ak dodávateľ daňového
subjektu neuniesol dôkazné bremeno k preukázaniu odpočtu dane z faktúr od svojho subdodávateľa,
nie je možné toto zistenie mechanicky aplikovať do obchodného vzťahu medzi samotným daňovým
subjektom a jeho dodávateľom.

85) V súvislosti s potrebou preukázania „vedomej“ účasti, čo je potrebné chápať tak, že daňový subjekt
vedelalebomuselvedieťosvojejúčastinapodvodnomkonaní,žalobcapovažovalzapotrebnépoukázať
aj na rozsudok NSS SR sp. zn. 3Sfk/139/2022 zo dňa 28. augusta 2023, konkrétne na bod 78.

86) Z vykonaných dôkazov a záverov správcu dane a žalovaného, ktoré sú uvedené v napadnutom

rozhodnutí, nemožno dôjsť objektívne k záveru, že žalobca vedel alebo musel vedieť o svojej účasti na
podvodnom konaní. Uvedené je podľa žalobcu príkladmo umocnené aj výpoveďou konateľa dodávateľa
p. B..
87) Vzhľadom na skutočnosti uvedené vo všeobecnej správnej žalobe a v tomto vyjadrení, žalobca
naďalej trval na žalobnom návrhu, teda, aby správny súd v zmysle ustanovenia § 191 ods. 3 SSP

spolu so zrušením napadnutého rozhodnutia žalovaného súčasne zrušil aj rozhodnutie daňového úradu,
ktoré vydaniu napadnutého rozhodnutia predchádzalo.

Vyjadrenie žalovaného

88) Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 18.12.2023 uviedol, že nesúhlasí s argumentáciou žalobcu
obsiahnutou vo vyššie uvedenom vyjadrení a v plnom rozsahu trval na skutočnostiach a záveroch
prijatých v odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia, ako aj vo svojom vyjadrení k správnej žalobe
zo dňa 25.10.2023, v ktorom sa podrobne k žalobcom uvádzaným a namietaným skutočnostiam vyjadril.

89) K tvrdeniam žalobcu ohľadne obchodnej spolupráci so spoločnosťou Bon Group s.r.o., konkrétne,
že tomu mali predchádzať veľmi dobré referencie a odporúčania od samotného zakladateľa a jazdca
teamu LAMA RACING F. D. E., ktorý ako uvádza žalobca, mal potvrdiť dodávateľovu spoľahlivosť,
bezproblémovosť a goodwill, žalovaný zdôraznil, že žalobca doposiaľ túto skutočnosť v konaní
neuviedol, F. D. E. so začiatkom obchodnej spolupráce nespájal, ale sa vyjadroval v tom zmysle, že

v rámci spolupráce sa nakontaktoval na spoločnosť Bon Group, s.r.o., komunikoval vždy len s pánom
B. (konateľom).

90) K tvrdeniam žalobcu, že z vykonaných dôkazov a záverov správcu dane a žalovaného, nemožno
objektívne dospieť k záveru, že žalobca vedel alebo musel vedieť o svojej účasti na podvodnom konaní,

žalovaný uviedol, že takýto záver tak správca dane ako ani žalovaný vo svojich rozhodnutiach neprijali,
avšak mali na základe zistených objektívnych okolností za to, že žalobca mal alebo mohol vedieť,
že sa prijatím plnení od dodávateľa Bon Group s.r.o. môže zúčastniť na plneniach, ktoré môžu byť
súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH, resp. prijatím dostatočných opatrení mohol zabrániť svojej hoc
aj nevedomej účasti na podvode na DPH. Neprijatie dostatočných opatrení na zabránenie účasti na

podvode na DPH je považované za dôvodné na neuznanie odpočítania dane platiteľovi, nakoľko je
plne v súlade s aktuálnou judikatúrou Súdneho dvora EÚ. V prípade obchodovania platiteľa s rizikovými
subjektmi, nesie platiteľ riziko s tým spojené, čo môže mať právne následky, napr. v súhrne ide o
natoľko neštandardné okolnosti, ktoré majú za následok neuznanie odpočtu DPH z prijatých plnení od
tohto rizikového dodávateľa. Žalovaný poukázal na to, že žalobca neuviedol konkrétne opatrenia, ktoré

vykonal, aby sa vyhol svojej účasti na daňovom podvode. Skutočnosť, že si žalobca preveril spoločnosť
vo verejne dostupných zdrojoch, pričom zistil, že nemá žiadne podlžnosti voči štátu alebo dodávateľom,
nie je vzhľadom na krátke obdobie fungovania spoločnosti dostačujúce. Aj s poukazom na judikatúru
Súdneho dvora EÚ žalovaný nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že preukázanie nevedomej účasti žalobcu
na podvodnom konaní, nemôže mať za následok odopretie práva na odpočet dane, že na tento účel je

správca dane povinný objektívne preukázať vedomú účasť daňového subjektu na podvodnom konaní.

91) Na základe všetkých doposiaľ uvádzaných skutočností považoval žalovaný napadnuté rozhodnutie
za správne, pričom má za to, že tak žalovaný ako aj správca dane postupovali v spornej veci v súladesplatnými právnymi predpismi. Pridržiavajúc sa dôvodov uvedených v žalobou napadnutom rozhodnutí,
ako aj vo svojich vyjadreniach k žalobe, žalovaný i naďalej trval na tom, aby správny súd žalobu ako
nedôvodnú zamietol.

Vyjadrenie žalobcu

92) Žalobca vo vyjadrení zo dňa 09.01.2024 opakované zdôraznil, že vychádzajúc z obsahu
administratívneho spisu, tento neobsahuje žiadny relevantný dôkaz, ktorý by bol spôsobilý preukázať,
že žalobca sa vedome zúčastnil na nedovolenom podvodnom konaní.

93) Taktiež žalobca zdôraznil, že by mu bolo možné odoprieť právo na odpočítanie dane z
posudzovaných prijatých zdaniteľných plnení od dodávateľa BON GROUP s.r.o. len za predpokladu
preukázania, že došlo v dodávateľskom reťazci u niektorých z jeho účastníkov k nedovolenému
daňovému úniku, ktorý bol dôsledkom podvodného alebo iného zneužívajúceho konania, pričom
posudzované zdaniteľné obchody boli s týmto konaním spojené a žalobca o tom vedel alebo mohol a mal

vedieť, bez ohľadu na to, či mal z takéhoto konania prospech (rozsudok NSS SR sp. zn. 6Sžfk/69/2020
zo dňa 27. júna 2023, bod 48.).

94) V kontexte vyššie uvedeného mal žalobca za to, že žalovaný nijako nepreukázal, že posudzované
prijaté zdaniteľné plnenia od dodávateľa BON GROUP s.r.o. boli spojené s podvodným konaním

niektorých zo spoločností v rámci posudzovaného obchodného reťazca, teda v tomto smere absentuje
príčinná súvislosť.

95) Vzhľadom na skutočnosti uvedené vo všeobecnej správnej žalobe a v tomto vyjadrení, žalobca
naďalej trval na tom, aby správny súd v zmysle ustanovenia § 191 ods. 3 SSP spolu so zrušením

napadnutého rozhodnutia žalovaného súčasne zrušil aj rozhodnutie daňového úradu, ktoré vydaniu
napadnutého rozhodnutia predchádzalo.

Posúdenie podstatných skutkových zistení a právnych argumentov

96) Správny súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa § 10 SSP a miestne príslušný
podľa§13ods.1SSPvecprejednalnanariadenompojednávaní dňa27.11.2025vprítomnostiprávneho
zástupcu žalobcu a zástupcu žalovaného. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného v
spojení s rozhodnutím správcu dane a konania, ktoré ich vydaniu predchádzalo, z dôvodov uplatnených
v správnej žalobe dospel správny súd k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

97) Podľa § 2 ods. 1 a 2 SSP (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo
právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje
v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom
chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením

orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej
správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

98) Podľa § 134 ods. 1 SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej
ustanovené inak.

99) Podľa § 182 ods. 1 písm. e) SSP v správnej žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť dôvody žaloby, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych
dôvodov žalobca považuje napadnuté výroky rozhodnutia alebo opatrenia za nezákonné (ďalej len
„žalobné body“).

100) Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

101) Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2023 (ďalej len „zákon o DPH“)

dodaním služby je každé plnenie, ktoré nie je dodaním tovaru podľa § 8, vrátane a) prevodu práva k
nehmotnému majetku vrátane poskytnutia práva k priemyselnému vlastníctvu alebo inému duševnému
vlastníctvu, b) poskytnutia práva užívať hmotný majetok, c) prijatia záväzku zdržať sa konania alebostrpieť konanie alebo stav, d) služby dodanej na základe poverenia alebo rozhodnutia vydaného štátnym
orgánom alebo na základe zákona.

102) Podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

103) Podľa § 49 ods. 1, 2 písm. a) zákona o DPH (1) Právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby
vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. (2) Platiteľ môže
odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a

služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň a) voči nemu
uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

104) Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ
uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

105) Podľa § 71 ods. 1 písm. c) zákona o DPH sa vierohodnosťou pôvodu faktúry rozumie potvrdenie
totožnosti dodávateľa tovaru alebo služby alebo osoby, ktorá v mene dodávateľa vyhotovila faktúru.

106) Podľa § 3 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a
doplneníniektorýchzákonovvzneníúčinnomdo30.12.2023(ďalejlen„Daňovýporiadok“)(1)Prispráve

daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a
dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.
(2) správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a
poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca
dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne

a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a
vyrubeniu dane. (3) Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a
všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

107) Podľa § 24 ods. 1, 2, 3, 4 Daňového poriadku (1) Daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti,

ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní
alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých
preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií
a záznamov, ktoré je povinný viesť. (2) Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti
nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi

daňových subjektov. (3) Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému
subjektu,ktorésúrozhodnépresprávneurčeniedane.Niejepotrebnédokazovaťskutočnostivšeobecne
známealeboznámesprávcovidanezjehočinnosti.(4)Akodôkazmožnopoužiťvšetko,čomôžeprispieť
k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore
so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké

výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, protokoly o určení dane
podľa pomôcok, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené
daňovými subjektmi a doklady k nim.

108) Podľa § 44 ods. 1 Daňového poriadku daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje

skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov.
Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.

109) Podľa § 63 ods. 1, 2, 3, 5 Daňového poriadku (1) Ukladať povinnosti alebo priznávať práva podľa
tohto zákona alebo osobitného predpisu možno len rozhodnutím, ktoré musí byť doručené podľa tohto

zákona, ak tento zákon neustanovuje inak. (2) Rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v
daňovom konaní, musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným
orgánom, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. (3) Ak tento zákon alebo osobitné
predpisy neustanovujú inak, rozhodnutie musí obsahovať a) označenie orgánu, ktorý rozhodnutie vydal,
b)čísloadátumrozhodnutia,c)meno,priezvisko,adresutrvaléhopobytufyzickejosoby,oktorejprávach

a povinnostiach sa rozhodovalo, alebo obchodné meno a sídlo právnickej osoby, o ktorej právach a
povinnostiachsarozhodovalo,identifikačnéčísloorganizácieaidentifikačnéčíslodaňovéhosubjektu,ak
mu bolo pridelené pri registrácii, alebo iný identifikátor pridelený správcom dane, ak fyzická osoba nemá
povinnosť registrácie alebo nemá povinnosť evidencie podľa osobitného predpisu; ak ide o zahraničnúfyzickú osobu dátum narodenia alebo iný údaj identifikujúci túto osobu a ak ide o zahraničnú právnickú
osobu, ktorá nemá identifikačné číslo organizácie, použije sa iný údaj identifikujúci túto právnickú osobu,
d) výrok, ktorý obsahuje údaje podľa písmena c), rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho

predpisu, podľa ktorého sa rozhodovalo, lehotu plnenia, ak sa ukladá povinnosť plniť, rozhodnutie
o náhrade nákladov správy daní podľa § 12, a ak ide o peňažné plnenie, aj sumu a číslo účtu, na
ktorý má byť suma zaplatená, e) poučenie o mieste, lehote a forme podania odvolania s upozornením
na prípadné vylúčenie odkladného účinku, f) vlastnoručný podpis oprávnenej osoby s uvedením jej
mena, priezviska a funkcie a odtlačok úradnej pečiatky; ak sa rozhodnutie vyhotovuje v elektronickej

podobe, neobsahuje vlastnoručný podpis a odtlačok úradnej pečiatky, ale sa autorizuje podľa osobitného
predpisu. (5) Rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení
sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami
daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa
ktorých sa rozhodovalo.

110) Predmetom konania pred správnym súdom je rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo potvrdené
rozhodnutie správcu dane, ktorým správca dane určil žalobcovi na DPH za zdaňovacie obdobie
december 2020 rozdiel v sume nadmerného odpočtu vo výške 20.000,01 Eur a nadmerný odpočet mu
znížil zo sumy 54.518,15 Eur na sumu 34.518,14 Eur. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie
žalovaného, ako aj rozhodnutie správcu dane a postup, ktorý ich vydaniu predchádzal, pričom rozsah

prieskumu bol stanovený dôvodmi nezákonnosti uplatnenými žalobcom v správnej žalobe.

111) Správny súd v prvom rade zdôrazňuje, že v správnom súdnictve poskytuje ochranu právam alebo
právom chráneným záujmom fyzickej osoby alebo právnickej osoby v oblasti verejnej správy (§ 2 ods.
1 SSP). Právo domáhať sa ochrany svojich práv má každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom

chránené záujmy boli rozhodnutím alebo nečinnosťou orgánu verejnej správy porušené alebo priamo
dotknuté, a to za podmienok stanovených Správnym súdnym poriadkom. Správny súdny poriadok
v § 182 ods. 1 písm. e) ustanovil, že žalobca musí v žalobe uviesť dôvody, z ktorých musí byť
zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté výroky
rozhodnutia, alebo opatrenia za nezákonné (žalobné body). Je teda na každom žalobcovi, ako svoje

právo na súdnu ochranu pred nezákonnosťou postupu alebo rozhodnutia orgánov verejnej správy
využije. Pokiaľ žalobca v preskúmavanej veci v časti správnej žaloby iba vo všeobecnosti opisoval
skutkový stav, poukazoval na dôvody rozhodnutia žalovaného i správcu dane, prezentoval svoje názory
na postup a závery správcu dane i žalovaného, takto formulovaná konštatačná časť obsahuje iba
nekonkrétne námietky, na základe ktorých nemožno preskúmať rozhodnutia žalovaného i správcu dane

a vyvodiť záver o ich nezákonnosti. Rovnako pokiaľ žalobca v správnej žalobe vo vzťahu k odôvodneniu
rozhodnutia žalovaného poukazoval na nesprávnosť tvrdení žalovaného, z takto formulovaného textu
správnej žaloby vyplýva len vyjadrenie nesúhlasu žalobcu s postupom žalovaného a jeho závermi vo
vzťahu k rozhodnutiu správcu dane, resp. polemika s tvrdeniami žalovaného uvedenými v rozhodnutí
a takto formulované žalobné body neumožňujú taktiež identifikovať konkrétne námietky, z ktorých by

bolo zrejmé, akým spôsobom uvedené závery prezentované žalobcom môžu mať vplyv na zákonnosť
preskúmavaného rozhodnutia. Inak povedané, vyjadrenie nesúhlasu, resp. polemika žalobcu so závermi
žalovaného a jeho vlastné hodnotenie dôkazov v zásade neumožňuje správnemu súdu vykonať
prieskum rozhodnutia žalovaného na podklade takto formulovaných žalobných bodov. Úlohou žalobcu
bolo konkrétne skutkovo a právne vymedziť správnu žalobu v súlade s požiadavkami podľa § 134

ods. 1 SSP v nadväznosti na § 182 ods. 1 písm. e) SSP. V niektorých častiach správnej žaloby
konkrétne skutkové a právne tvrdenia žalobcu vzťahujúce sa k prejednávanej veci a konkrétnym
dôvodom, na ktorých sú napadnuté rozhodnutia žalovaného i správcu dane založené, chýbajú. Správny
súd nepredstavuje ďalšiu inštanciu v administratívnom konaní, t.j. konanie pred správnym súdom
nie je pokračovaním administratívneho konania. Správny súd je v zmysle ustanovení SSP viazaný

rozsahom a dôvodmi žaloby (§ 134 ods. 1 SSP), pričom na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci
stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy (§ 135 ods. 1 SSP). Súdny prieskum
zákonnosti administratívneho rozhodnutia orgánu verejnej správy je ovládaný dispozičnou zásadou.
Rozsah súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy je teda podľa § 134 ods. 1
SSP striktne daný žalobnými dôvodmi nezákonnosti (s výnimkou prípadov uvedených v § 134 ods. 2

SSP, o ktorý prípad sa však v preskúmavanej veci nejedná). Úlohou správneho súdu nie je nezákonnosť
preskúmavaných aktov alebo rozhodnutí orgánov verejnej správy a postupov orgánov verejnej správy
vyhľadávať, všeobecné alebo odkazovacie námietky žalobcu špecifikovať na konkrétny prípad, ani
ich nedostatočne vyjadrený obsah nahrádzať porovnávaním obsahu rozhodnutí s administratívnymspisom. Správny súd teda nemá oprávnenie za žalobcu dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia
vyhľadávať, ani v správnej žalobe uplatnené dôvody nezákonnosti podľa obsahu administratívneho
spisu alebo odôvodnenia preskúmavaných rozhodnutí za žalobcu konkretizovať. Žalobcom v právnej

žalobe uvedené všeobecne formulované a nekonkrétne žalobné námietky, ktoré z tohto dôvodu možno
považovať len za vyjadrenie všeobecného nesúhlasu žalobcu s postupom správcu dane i žalovaného,
ako aj s hodnotením veci správcom dane a žalovaným, bránili tomu, aby správny súd viazaný žalobnými
bodmi v zmysle § 134 ods. 1 SSP, mohol na ich základe dospieť k záveru o nezákonnosti napadnutého
rozhodnutia.

112) Kľúčovou a jasne formulovanou žalobnou námietkou v predmetnom konaní bolo, či daňové
orgány v rámci administratívneho konania dospeli k správnemu záveru, že žalobca sa podieľal (hoci
aj nedbanlivostne) na daňovom podvode tak, ako ho definuje judikatúra Súdneho dvora EÚ, a teda či
následne táto skutočnosť v súdenom prípade mohla byť dôvodom na odopretie práva na odpočítanie
dane (DPH) žalobcovi

113) V tejto súvislosti správny súd považuje za potrebné poukázať na to, že právo na odpočítanie dane
v zmysle článku 167 a nasl. Smernice Rady 2006/112/ES zo dňa 28.11.2006 o spoločnom systéme
dane z pridanej hodnoty (ďalej len „Smernica“) je vo všeobecnosti neoddeliteľnou súčasťou mechanizmu
DPH a v zásade nemôže byť obmedzené. Hoci právo zdaniteľných osôb odpočítať z dane, ktorú majú

zaplatiť, daň splatnú alebo zaplatenú na vstupe z tovarov alebo služieb, ktoré prijali na vstupe a využívali
pre potreby svojich zdaniteľných transakcií, základnú zásadu spoločného systému DPH zavedeného
právnou úpravou, právo na odpočítanie dane možno zdaniteľnej osobe odoprieť, ak sa na základe
objektívnych skutočností preukáže, že zdaniteľná osoba, ktorej bol dodaný tovar alebo bola poskytnutá
služba zakladajúca právo na odpočítanie dane, vedela alebo mala vedieť, že sa týmto nadobudnutím

tovarualeboprijatímtýchtoslužiebzúčastnínatransakciipredstavujúcejdaňovýpodvodtýkajúcisaDPH
zo strany dodávateľa alebo iného hospodárskeho subjektu, ktorý na vstupe alebo na výstupe zasahuje
do reťazca týchto dodaní alebo týchto služieb (rozsudok SD EÚ vo veci Glancore Agriculture Hungary,
C-189/18). Je teda v rozpore so všeobecnými zásadami fungovania systému DPH uplatniť si odpočítanie
dane v situácii, keď boli v obchodnom reťazci umelo vytvorené podmienky pre jej odpočítanie, t.j. v

prípadoch obchodovania s cieľom čerpať odpočítanie dane vo forme nadmerného odpočtu (pri daňovom
podvode). Ide o situáciu, v ktorej jeden z účastníkov neodvedie vybranú daň a ďalší účastník si túto daň
odpočíta za účelom získania daňového zvýhodnenia v rozpore s účelom Smernice.

114) Na to, aby mohol byť odopretý nárok na odpočítanie dane z titulu účasti daňového subjektu na

daňovom podvode, musia byť kumulatívne kladne zodpovedané štyri otázky tzv. Axel Kittel testu, ktoré
sformuloval SD EÚ ako predpoklad posúdenia veci ako daňového podvodu v rozhodnutiach vo veci
C-439/04 a C-440/04 Axel Kittel a Recolta Recycling. Pri daňovom podvode musí správca dane v rámci
svojho dôkazného bremena: 1/ preukázať existenciu podvodu na dani z pridanej hodnoty (chýbajúcu
daň), a to na ktoromkoľvek predchádzajúcom článku reťazca (objektívny test v rámci celého reťazca),

následne 2/ preukázať objektívne skutkové okolnosti svedčiace tomu, že kontrolovaný daňový subjekt
o podvode na predchádzajúcom článku reťazca vedel alebo mohol vedieť, pričom stačí nevedomá
nedbanlivosť a nemusí ísť o úmysel (vedomostný test konkrétneho subjektu) a zároveň 3/ musí posúdiť,
či kontrolovaný daňový subjekt prijal opatrenia, ktoré je od neho možné rozumne vyžadovať, aby zistil,
či prijaté plnenie nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (due diligence vedomostný test

konkrétneho subjektu). Dôkazné bremeno pri preukazovaní účasti na daňovom podvode (vykonanie
Axel Kittel testu) zaťažuje správcu dane.

115) Správny súd konštatuje, že v preskúmavanom prípade vo vzťahu k posúdeniu skutočnosti, či
žalobca bol účastný na podvode na DPH na účely rozhodnutia o odmietnutí práva na odpočítanie dane,

správca dane aplikoval tzv. Axel Kittel test, ktorý je vyabstrahovaním kritérií na posúdenie účasti na
daňovom podvode z vyššie citovaného rozsudku SD EÚ vo veci Axel Kittel, C- 439/04, pričom tieto
kritériá je možné konštruovať do štyroch nasledovných otázok, ktoré musia byť zodpovedané kladne:
1/ Vznikol z posudzovaných zdaniteľných obchodov daňový únik ? 2/ Ak áno, je tento daňový únik
dôsledkom podvodného konania ? 3/ Pokiaľ je únik na dani dôsledkom podvodného konania, boli

posudzovanézdaniteľnéobchodydaňovéhosubjektustýmtokonanímspojené?4/Akboliposudzované
zdaniteľné obchody spojené s podvodným konaním, vedel o tom, alebo mohol a mal vedieť daňový
subjekt ? Správca dane v preskúmanom prípade všetky vyššie uvedené otázky zodpovedal kladne, teda
preukázal, že žalobca sa zúčastnil na daňovom podvode, o ktorom mohol alebo mal vedieť. Postupsprávcu dane a žalovaného, ktorý stotožniac sa so závermi správcu dane potvrdil rozhodnutie správcu
dane, ako aj následné právne posúdenie orgánmi verejnej správy boli v súlade s relevantnou judikatúrou
SD EÚ, ako aj judikatúrou NS SR i NSS SR.

116) Pokiaľ ide o prvú podmienku tzv. Axel Kittel testu, t.j. o existenciu daňového úniku, resp. „chýbajúcej
dane“, správny súd je toho názoru, že v prejednávanej veci bolo splnenie tejto podmienky preukázané.
Správny súd súhlasí s poukazom správcu dane na to, že daňovým únikom je neoprávnené zníženie
štátnehorozpočtu.Rovnakomožnodaňovýmúnikomnazvaťkonanie,priktorompovinnýdaňovýsubjekt

úplne alebo čiastočne znižuje svoju daňovú povinnosť, ktorá mu bola uložená daňovo – právnou
normou. Daňový únik je teda výsledok celkového ekonomického správania sa daňového subjektu
voči štátu na nelegálnom princípe. Správca dane identifikoval daňový únik. Na začiatku reťazca bola
spoločnosť Pemata s.r.o., ktorá za zdaňovacie obdobie december 2020 nepodala daňové priznanie,
a teda daň nebola do štátneho rozpočtu odvedená. Spoločnosť UREN s.r.o. si neoprávnene uplatnila
odpočítanie dane z faktúr bez reálneho základu. Spoločnosť Bon Group s.r.o. si výslednú daňovú

povinnosť neoprávnene ponížila odpočítaním dane z faktúr od spoločnosti UREN s.r.o. Daň, ktorú si
odpočítal žalobca v zdaňovacom období december 2020 v celkovej sume 20.000,01 Eur nebola jeho
hlavným dodávateľom Bon Group s.r.o. a ani ostatnými účastníkmi posudzovaného rizikového reťazca
do štátneho rozpočtu odvedená na žiadnom stupni účelovo vytvoreného dodávateľského reťazca.

117) Podľa druhej podmienky tzv. Axel Kittel testu musí byť daňový únik dôsledkom podvodného
konania,tedaneodvedeniedanenemôžebyťlennáhodné,alemusíbyťuskutočnenézaúčelomzískania
daňového zvýhodnenia v rozpore s účelom smernice, pričom uskutočnené transakcie nezodpovedajú
bežným obchodným podmienkam. Správca dane zistil, že dodávateľsko-odberateľské vzťahy medzi
vyššie uvedenými spoločnosťami v zdaňovacom období december 2020 prebehli vo vykonštruovanom

reťazci za účelom poníženia výslednej vlastnej daňovej povinnosti u dodávateľa Bon Group s.r.o., ako aj
u žalobcu. Platiteľ Pemata s.r.o. mal nakúpiť od rakúskeho dodávateľa služby za mnohonásobne nižšie
ceny ako následne úplne to isté zdaniteľné plnenie v neopodstatnene navýšenej cene neodrážajúcej
ekonomickú realitu mal predať svojmu odberateľovi UREN s.r.o. Z takto účelovo navýšenej ceny
toho istého zdaniteľného plnenia fakturovaného rakúskym dodávateľom vzniknutý rozdiel sumy DPH

neodviedol najjednoduchším spôsobom daňového podvodu, a to nepodaním daňového priznania.
Spoločnosť UREN s.r.o. mala toto plnenie predať spoločnosti Bon Group s.r.o. Služby fakturované od
spoločnosti UREN s.r.o., z ktorých si dodávateľská spoločnosť Bon Group s.r.o. uplatnila odpočítanie
dane však reálne dodala rakúska spoločnosť a nie spoločnosti UREN s.r.o. Spoločnosť Pemata s.r.o.
a UREN s.r.o. boli iba umelé články reťazca. Všetky správcom dane zistené skutočnosti relevantne

preukazujú, že platitelia DPH (priamy dodávateľ kontrolovaného daňového subjektu spoločnosť Bon
Group s.r.o., jeho výhradný dodávateľ spoločnosť UREN s.r.o. a najväčší subdodávateľ Pemata s.r.o.
zapojení do predmetného posudzovaného podvodného reťazca deklarovali svoje podnikateľské aktivity
iba za účelom vystavovania nepravdivých faktúr (predovšetkým účelové nepravdivé nadhodnotené
hodnoty zdaniteľných plnení), resp. len podávania nepravdivých daňových priznaní DPH s cieľom

neodvádzania DPH uplatňovanej koncovými účastníkmi týchto reťazcov, teda uplatnenej v zdaňovacom
období december 2020 aj žalobcom, pričom na začiatku tohto reťazca spoločnosť Pemata s.r.o.
ani len nepodávala daňové priznania DPH a kontrolné výkazy DPH. Daň vykázaná a odvádzaná
daňovými subjektmi v predmetnom reťazci neodzrkadľovala transakcie v reálne pravdivých hodnotách,
a teda účelovo optimalizovaná DPH, ktorú deklarovali podanými nepravdivými daňovými priznaniami,

bola do Štátneho rozpočtu odvedená týmito platiteľmi dane v mnohonásobne nižšej výške, ako by
bola odvedená, keby takýto účelový reťazec nebol vytvorený. Účelovosť umelo vytvoreného reťazca
potvrdzujú aj nasledovné skutočnosti:
- z odpovede na medzinárodnú výmenu informácií vyplynulo, že majiteľ vozidla (rakúska spoločnosť)
prenajala vozidlo (aj služby súvisiace s vozidlom ako preprava, servis, spotrebný materiál, aj dostupnosť

reklamného priestoru) pre jazdca D. E., ktorý jazdil za tím LAMA RACING;
- prihláška na uvedené podujatie za jazdca D. E. bola zaslaná majiteľovi pretekárskeho vozidla
spoločnosti Lechner Racing GmbH z e-mailovej adresy F., v texte e-mailu podpísaný A. B.;
- konateľ spoločnosti Bon Group s.r.o., A. B. nevedel uviesť žiadne konkrétne informácie k obchodnej
spoluprácisdodávateľskouspoločnosťouURENs.r.o.,anikslužbámposkytovanýmodtejtospoločnosti,

resp. sa vyjadroval iba všeobecne a nevedome;
- konateľka spoločnosti UREN s.r.o. A. C. odmietla vypovedať, čo možno vnímať ako účelové konanie,
resp. k činnosti spoločnosti UREN s.r.o. ako aj k obchodnej spolupráci s jej dodávateľmi (Pemata s.r.o.,Metrola s.r.o.) a odberateľom Bon Group s.r.o. sa vyjadrila iba všeobecne, žiadne konkrétne informácie
uviesť nevedela;
- spoločnosť UREN s.r.o., Pemata s.r.o. aj Metrola s.r.o. sú nekontaktné a so správcom dane

nespolupracovali, majú všetky znaky rizikovej spoločnosti, bez jediného dôkazu nasvedčujúceho, že by
vykonávali reálnu ekonomickú činnosť (svedčia o tom ich hospodárske výsledky ako aj skutočnosť, že
nikdy nepredložili riadne a kompletné účtovné doklady, ktoré by preukázali správnosť a úplnosť prijatých
a uskutočňovaných zdaniteľných plnení).

118) S vyššie uvedenými závermi správcu dane sa správny súd stotožnil. V prejednávanej veci podľa
názoru správneho súdu konanie uvedených spoločností nemohlo byť iba náhodné, ale bolo uskutočnené
za účelom získania daňového zvýhodnenia.

119) Pokiaľ ide o tretiu podmienku tzv. Axel Kittel testu, t.j. či boli posudzované zdaniteľné obchody
daňového subjektu s podvodným konaním spojené, správny súd sa rovnako stotožnil so závermi tak

žalovaného ako i správcu dane ohľadom toho, že posudzované zdaniteľné obchody žalobcu s týmto
konaním spojené boli. Žalobca nakúpil v decembri 2020 reklamné služby formou propagácie spoločnosti
na pretekárskom vozidle tímu LAMA RACING na konkrétnom podujatí za celkovú sumu 120.000,- Eur,
z toho DPH vo výške 20.000,01 Eur od dodávateľa Bon Group s.r.o. Platiteľ DPH – dodávateľ Bon Group
s.r.o. deklaroval, že za december 2020 predal reklamné služby formou propagácie svojich odberateľov

na pretekárskych vozidlách tímu LAMA RACING na konkrétnych podujatiach počas decembra 2020
za celkovú sumu 296.599,98 Eur, z toho DPH 49.433,33 Eur (DPH uplatnenú konečnými účastníkmi
predmetného reťazca, teda aj žalobcom). Zároveň však platiteľ DPH Bon Group s.r.o. deklaroval nákup
služiebatovarovzacelkovúsumu290.594,28Eur,ztohoDPH48.432,37EuroddodávateľaURENs.r.o.
v celkovej sume 241.292,80 Eur, z toho DPH 48.258,56 Eur. Platiteľ DPH Bon Group s.r.o. v daňovom

priznaní za zdaňovacie obdobie december 2020 priznal a odviedol celkovú DPH vo výške 977,74 Eur.
Platiteľ DPH UREN s.r.o. deklaroval, že za december 2020 predal služby a tovary spojené s prenájmom
pretekárskych vozidiel tímu LAMA RACING a pretekárskych vozidiel iného ďalšieho tímu, na ktorých
boli propagovaní koneční odberatelia, teda aj žalobca na konkrétnych podujatiach počas decembra
2020 za celkovú sumu 618.351,36 Eur, z toho DPH 103.058,56 Eur. Zároveň však platiteľ DPH UREN

s.r.o. deklaroval nákup služieb a tovarov spojených s prenájmom pretekárskych vozidiel tímu LAMA
RACING a iného ďalšieho tímu za celkovú sumu 618.309,12 Eur od svojich výlučných dodávateľov
Metrola s.r.o. a Pemata s.r.o. na základe čoho platiteľ DPH UREN s.r.o. priznal a odviedol DPH za
december 2020 vo výške 7,04 Eur. Platiteľ DPH Metrola s.r.o. za december 2020 vôbec nepodal daňové
priznanie DPH ani kontrolný výkaz DPH, a teda DPH, ktorú si uplatnili v decembri 2020 všetci platitelia

v uvedenom reťazci, nebola v mesiaci december 2020 do Štátneho rozpočtu SR vôbec odvedená, resp.
bola vykázaná vo výške 0,00 Eur. Platiteľ DPH Pemata s.r.o. za december 2020 vôbec nepodal daňové
priznanie DPH ani kontrolný výkaz DPH, a teda DPH, ktorú si uplatnili v decembri 2020 všetci platitelia
v predmetnom reťazci, nebola v mesiaci december taktiež do Štátneho rozpočtu SR vôbec odvedená,
resp. bola vykázaná vo výške 0,00 Eur. V nadväznosti na vyššie uvedené toky platieb deklarovaných

obchodných vzťahov fakturačného reťazca správca dane zistil, že z účtu spoločnosti Metrola bola bez
akéhokoľvek objektívneho ekonomického opodstatnenia v hotovosti vybratá suma 122.200,- Eur a suma
130.019,- Eur bola bez akéhokoľvek preukázateľného ekonomického opodstatnenia, bez obchodných,
resp. fakturačných vzťahov deklarovaných v podaných kontrolných výkazoch v roku 2020 prevedená
na zahraničný účet nejednoznačne identifikovanej spoločnosti. Zároveň správca dane zistil, že z účtu

spoločnosti Pemata s.r.o. bola bez akéhokoľvek preukázateľného ekonomického opodstatnenia, bez
obchodných, resp. fakturačných vzťahov deklarovaných v podaných kontrolných výkazoch v roku 2020
suma 1.520.360,32 Eur prevedená na 13 účtov 9 slovenských spoločností. Správca dane pri analýze
týchto účtov dospel k zisteniu, že z týchto 13 účtov bola bez akéhokoľvek objektívneho ekonomického
opodstatnenia v hotovosti vybratá suma 2.339.250,69 Eur. Vytvorením tohto reťazca do štátneho

rozpočtu nikdy nebola v správnej a riadnej výške odvedená DPH, ktorá bola uplatňovaná všetkými
účastníkminanasledujúcichstupňochuvedenéhoúčelovéhoreťazca.TedaajDPHuplatnenákonečným
účastníkom (žalobcom). Možno súhlasiť s daňovými orgánmi, že predpokladaným účelom vytvoreného
fakturačného reťazca 4 platiteľov DPH (Bon Group s.r.o., UREN s.r.o., Metrola s.r.o. a Pemata s.r.o.) bolo
zneprehľadnenie, na konkrétne ktorom stupni reťazca nebola DPH uplatnená konečnými účastníkmi

odvedená, a to podávaním nepravdivých daňových priznaní DPH a nepravdivých kontrolných výkazov,
ktorými títo platitelia deklarovali pri stotisícových hodnotách predajov nereálne veľmi nízke vlastné
daňové povinnosti uhrádzané do štátneho rozpočtu a platitelia DPH na začiatku tohto reťazca od októbra
2020 nepodali žiadne daňové priznanie DPH.120) Jedna časť námietok žalobcu smerovala aj proti záveru správcu dane a žalovaného, či žalobca
vedel alebo mal/mohol vedieť o tom, že sa svojím plnením zúčastní na obchodnom reťazci poznačenom

daňovým podvodom (t.j. ku štvrtej podmienke tzv. Axel Kittel testu – zavineniu daňového subjektu).
Správny súd v prvom rade poznamenáva, že medzi tým, či žalobca vedel alebo či mohol (mal) vedieť,
že sa svojím plnením zúčastňuje obchodného reťazca poznačeného daňovým podvodom, je rozdiel.
Na druhej strane je však potrebné zdôrazniť, že tieto rozdiely nemajú pre daňové konanie podstatný
význam. Totiž dôkazné bremeno na preukázaní skutočností, z ktorých sa vedomosť žalobcu alebo

jeho potenciál (mohol/mal vedieť) vyvodzuje, stále zaťažuje daňové orgány a rovnako platí, že tak
preukázanie úmyselnej ako aj nedbanlivostnej účasti na obchodnom reťazci poznačenom daňovým
podvodom (pokiaľ nebolo preukázané konanie žalobcu v dobrej viere) je rovnakým dôvodom pre
neuznanie odpočítania dane. Diferencovanie medzi tým, či žalobca vedel alebo mal a mohol vedieť
o svojej účasti na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom nemá žiadny praktický vplyv
na výsledok daňového konania ako takého, t.j. na uznanie alebo neuznanie uplatneného daňového

oprávnenia. V predmetnej veci nebola žalobcovi preukazovaná úmyselná účasť na obchodnom reťazci
poznačenom daňovým podvodom, ale to, že mal a mohol o svojej účasti na takomto obchodnom reťazci
vedieť, ak by vykonal všetky opatrenia, ktoré sa od obozretného podnikateľa vyžadujú.

121) Správca dane a žalovaný založili svoj úsudok, že žalobca mohol a mal vedieť o svojej účasti

na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom na tom, že keby bol riadne preveril svojho
obchodného partnera, a informácie o ňom a keby bol prijal také preventívne a kontrolné opatrenia,
ktoré v rámci zachovania obozretnosti žalobca mal prijať, aby zabránil svojej hoc aj nevedomej účasti
na daňovom podvode. Žalobca nedodržal zásadu opatrnosti v obchodnom styku, neprijal dostatočné
opatrenia, ktoré bolo možné dôvodne očakávať od neho ako od zdaniteľnej osoby, ktorá by sa

presvedčilaotom,žepredmetnétransakcienakúpenéodplatiteľaDPHBonGroups.r.o.nebudúspojené
s podvodom na DPH. Akýkoľvek, čo i len nedbanlivostný podiel pre platiteľa zakladá negatívne účinky.
Je povinnosťou daňového subjektu venovať zvýšenú pozornosť interným kontrolným mechanizmom,
aby v prípade odhalenia podvodného konania nevznikli pochybnosti, či o podvode vedel, resp. či so
zreteľom ku všetkým okolnostiam vedieť mohol. Je v záujme podnikateľského subjektu, aby v záujme

minimalizácie podnikateľského rizika prispôsobil svoju obchodnú činnosť konkrétnym podmienkam
a pri dohodovaní obchodných kontraktov sa v rámci svojich možností snažil dbať na bezproblémovosť
svojichobchodnýchpartnerov.Zapreukázateľnévšeobecnéinformácie,ktorýmimoholžalobcaosvojom
priamom dodávateľovi disponovať ešte pred uzatvorením obchodného prípadu možno okrem iného
považovať i to, že spoločnosť Bon Group s.r.o. vznikla v januári 2019. Zakladateľkou tejto spoločnosti

bola pani P. Q., ktorá bola zakladateľkou aj spoločnosti KALENA s.r.o., ktorej konateľom bol v čase
od 22.02.2018 do 18.08.2020 F. D. E., ktorý bol športovým jazdcom tímu LAMA RACING. Z verejne
dostupných portálov, prípadne z Finstatu mohol žalobca získať informácie, že spoločnosť Bon Group
s.r.o. je novovzniknutou spoločnosťou, ktorej jediným konateľom je od 18.04.2019 pán A. B.. Spoločnosť
Bon Group s.r.o. bola platiteľom DPH len od marca 2019. Za rok 2019 vykázala spoločnosť Bon

Group s.r.o na dani z príjmov právnických osôb celkové výnosy vo výške 1.400,- Eur, nulové náklady
na zamestnancov a nulové hodnoty akéhokoľvek majetku. Spoločnosť Bon Group s.r.o., má sídlo na
bratislavskej adrese bez priestorov na podnikanie a nie je zapísaná v registri právnických osôb v športe,
a to aj napriek tomu, že je príslušná k športovej organizácii pretekárskemu tímu LAMA RACING, ktorého
zakladateľom v roku 2017 a jazdcom tímu je F. D. E.. Keďže žalobca mohol disponovať uvedenými

verejne dostupnými informáciami, mohol vedieť, že spoločnosť Bon Group s.r.o. je novou obchodnou
spoločnosťou, že obdobné, ak nie rovnaké služby propagácie spoločností, predtým ponúkala, resp.
realizovala iná spoločnosť pre tím LAMA RACING, a to spoločnosť KALENA s.r.o., ako držiteľka
licencie pre športový tím LAMA RACING pre rok 2019. V priebehu administratívneho konania bolo
preukázané i to, že žalobca vedel o skutočnostiach, že držiteľka licencie pre športový tím LAMA

RACING pre rok 2019 je spoločnosť KALENA s.r.o., nakoľko žalobca za účelom obchodnej spolupráce
oslovil prostredníctvom e-mailovej komunikácie pretekársky tím LAMA RACING, za ktorú vystupovala
práve spoločnosť KALENA s.r.o., ktorej konateľom bol v tom čase F. D. E., zakladateľ a pretekár tímu
LAMA RACING. Napriek tomu žalobca uzatvoril obchodný vzťah s inou spoločnosťou, ktorú vôbec
nepoznal,rozhodolsanakúpiťodtejtonovovzniknutejspoločnostislužby,atobezakýchkoľvekreferencií

o predaji reklamy v športe (keďže prvé zdaniteľné plnenia propagácie spoločnosti boli spoločnosťou
Bon Group s.r.o. predané až v júni 2020) a bol ochotný za tieto služby zaplatiť sumu vo výške až vo
výške 120.000,- Eur (v roku 2020 celkovo za 624.000,- Eur). Ak žalobca súhlasil s cenou
stanovenou na základe dohody za propagáciu spoločnosti formou polepu/nálepky s logom umiestnenejna pretekárskych vozidlách tímu LAMA RACING v mesiaci december 2020 na jednom podujatí (celkovo
za 3 dni) počas za sumu s DPH 120.000,- Eur, pričom táto cena bola stanovená len na základe
dohody, avšak bez reálnej kalkulácie jasných relevantných položiek, resp. faktorov na ňu vplývajúcich

a na základe objektívnych skutočností, skutočne možno polemizovať o tom, či takto dohodnutá cena
zodpovedá reálnemu ohodnoteniu predmetného zdaniteľného plnenia, ktoré by sa dalo za poskytnutie
predmetnej služby reálne očakávať. V kontexte uvedeného sa správny súd stotožňuje i s ďalšou
správcom dane konštatovanou skutočnosťou, z pohľadu ktorej možno sumu 120.000,- Eur vynaloženú
naslužbypropagáciežalobcunapretekárskychvozidláchtímuLAMARACIGvroku2020zaekonomickú

neopodstatnenú a to, že od marca 2020 vypukla pandémia COVID-19, pričom všetky podujatia aj keď sa
uskutočnili, boli bez prítomnosti diváckej verejnosti, prípadne účasť bola kapacitne veľmi obmedzená.
Možno teda súhlasiť s názorom správcu dane, že zaplatenie sumy 624.000,- Eur za rok 2020 (v
decembri 120.000,- Eur) za služby propagácie žalobcu na pretekárskych vozidlách tímu LAMA RACING
v porovnaní s možnosťou ďalších foriem reklamy nemožno považovať za ekonomicky opodstatnenú.
Táto cena skutočne neodôvodňuje primeranosť týchto súm vynaložených na nákup propagácie

spoločnosti len na deviatich podujatiach prostredníctvom jediného motoristického tímu bez odôvodnenej
relevantnej kalkulácie skutočne zodpovedajúcej hodnoty nakúpených služieb. Na základe vyššie
uvedených skutočností je potrebné považovať zo strany žalobcu takto akceptovanú cenu za poskytnutie
propagačných služieb za skutočne neprimerane nadhodnotenú a ekonomicky neopodstatnenú, pretože
dohodnutá akceptovaná cena nezodpovedá reálnemu ohodnoteniu predmetného zdaniteľného plnenia,

ktoré by sa dalo za poskytnutie služby – propagácia spoločnosti na športových pretekárskych vozidlách
na deviatich podujatiach reálne očakávať. A práve za daných okolností stanovená cena má charakter
ďalšieho indikátora podvodu na DPH v obchodnom reťazci.

122) V predmetnej veci správca dane teda identifikoval viacero prepojených a podmienených okolností,

ktoré vo vzájomnom kontexte odôvodňujú prijatie záveru, že žalobca mohol a mal vedieť o svojej účasti
na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom. Podľa názoru správneho súdu žalobca počas
priebehu administratívneho konania nepreukázal, že by prijal účinné opatrenia na zamedzenie svojej
účasti v podvodnej schéme.

123) Zhrňujúc uvedené vyššie je nutné konštatovať, že správca dane vykonal rozsiahle dokazovanie, z
ktorého vyplynulo množstvo zistení, ktorými správca dane odôvodnil svoje právne závery o odmietnutí
odpočtu DPH. Žalobca zároveň nepredložil také dôkazy, ktoré by správnosť právnych záverov správcu
dane vyvrátili alebo spochybnili. Vykonané dôkazy a z nich vyplývajúce zistenia sú podľa názoru
správneho súdu dostatočné na prijatie záveru o odmietnutí odpočtu DPH a správca dane tak uniesol

svoje dôkazné bremeno a preukázal splnenie tzv. Axel Kittel testu. Naopak, žalobca v priebehu konania
pred orgánmi verejnej správy nepreukázal, že by prijal také opatrenia na predchádzanie účasti na
daňovom podvode, aby svoj nárok na odpočítanie dane nestratil.

124) Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že rozhodnutie žalovaného vykazuje známky nepreskúmateľnosti

pre nedostatok dôvodov, a to preto, že sa žalovaný podľa názoru žalobcu z jeho argumentáciou
v napadnutom rozhodnutí dostatočne nevysporiadal, správny súd v zmysle ustálenej judikatúry NS SR,
NSS SR, Ústavného súdu SR i ESĽP konštatuje, že orgány verejnej správy i súdy nie sú povinné
zaoberaťsakaždoujednounámietkounastolenouúčastníkomkonaniaanemusiadaťodpoveďnakaždý
jeden argument žalobcu, sú však povinné zaoberať sa podstatnými námietkami, ktoré boli relevantné pre

rozhodnutie súdu, resp. orgánu verejnej správy a majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne
objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu
uvádzaných účastníkmi konania. Prípadné čiastkové nedostatky odôvodnenia rozhodnutia žalovaného
teda nemajú za následok nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Nebolo zistené porušenie práva žalobcu
na spravodlivé konanie a nebola mu odňatá možnosť náležite skutkovo a právne argumentovať proti

preskúmavaným rozhodnutiam, o čom svedčí aj obsah samotnej správnej žaloby, v ktorej žalobca
podrobne analyzuje dôvody rozhodnutia žalovaného i správcu dane a predkladá k nim svoje argumenty,
a teda je zrejmé, že rozhodnutia obsahovali dostatok dôvodov, na ktorých boli založené. Z rozhodnutia
žalovaného je podľa názoru správneho súdu teda zrejmé k akým skutkovým zisteniam žalovaný dospel,
ako ich vyhodnotil a ako ich právne posúdil. Nie je možné mu vytýkať, že sa explicitne nezaoberal

úplným obsahom všetkých námietok, vrátane tých, ktorých zodpovedanie implicitne vyplýva z celkového
právneho zhodnotenia. Taktiež žalobcovi nemožno vytýkať ani to, že v žalobou napadnutom rozhodnutí
do značnej miery rekapituluje rozhodnutie správcu dane s ktorým sa v celom rozsahu stotožnil a preto
žalobcovi neposkytol diapazón ďalších rôznych úvah.125) Pokiaľ žalobca namietal rozporné a protichodné tvrdenia správcu dane, keď na jednej strane
uviedol, že nemá pochybnosť o prijatých zdaniteľných plneniach, čo sa týka deklarovaného obchodného

vzťahu žalobcu s dodávateľom Bon Group s.r.o. a na strane druhej spochybňuje samotnú existenciu
a reálnosť prijatých zdaniteľných plnení vo vzťahu medzi dodávateľom Bon Group s.r.o. a spoločnosťou
UREN s.r.o., správny súd vyhodnotil i túto námietku ako nedôvodnú, keďže z obsahu tak rozhodnutia
správcu dane ako i žalovaného pomerne jednoznačne vyplýva, že po posúdení skutkového stavu
a jednotlivých dôkazov orgány verejnej správy nespochybnili reálnu existenciu zdaniteľných plnení od

dodávateľa Bon Group s.r.o. a konštatovali, že sa jedná o daňový podvod. Zo strany orgánov verejnej
správy nedošlo k uvedeniu kumulatívnych dôvodov nepriznania odpočtu danie z posudzovaných faktúr
tak, ako to tvrdí žalobca.

126) Vo vzťahu k námietke žalobcu, že daňovému subjektu nemožno uložiť povinnosť uskutočniť
komplexné a hĺbkové preskúmanie týkajúce sa jeho dodávateľa, správny súd súhlasí s názorom

žalovaného, že nie je v rozpore s právom EÚ od daňového subjektu žiadať, aby konal v dobrej
viere a prijal všetky opatrenia, ktoré od neho možno rozumne požadovať na uistenie sa, že plnenie,
ktoré uskutočňuje nepovedie k jeho účasti na daňovom podvode. Je vecou podnikateľského subjektu,
aby v záujme minimalizácie podnikateľského rizika prispôsobil svoju obchodnú činnosť konkrétnym
podmienkam a pri dohadovaní obchodných kontraktov (zvlášť s výrazným finančným dopadom) venoval

zvýšenú pozornosť interným kontrolným mechanizmom, aby v prípade odhalenia podvodného konania
nevznikli pochybnosti, že o podvode vedel, či so zreteľom ku všetkým okolnostiam vedieť mohol.
Zmyslom bližšieho preverovania obchodných partnerov je zistiť viac informácií o neštandardných
obchodoch. S každou ďalšou podozrivou indíciou sa pravdepodobnosť zapojenia do podvodného
reťazca zvyšuje. Následne v čase kontroly musí byť daňový subjekt zároveň spôsobilý preukázať, že

urobil všetky reálne možné opatrenia, ktoré mohol v danom čase a v danej skutkovej situácii urobiť, za
účelom preverenia obchodného kontraktu tak, aby sa na možnom podvode nepodieľal. V danom prípade
tak žalobca podľa názoru správneho súdu neučinil.

127) Čo sa týka námietky žalobcu, že ho správca dane síce stručne písomne oboznámil so svojimi

zisteniami, tvrdeniami a právnymi závermi v Oboznámení č. 100065196/2023 zo dňa 09.01.2023,
avšak právne posúdenie správcu dane uvedené v oboznámení a závery a právne posúdenie uvedené
v napadnutom rozhodnutí sú zásadne odlišné, správny súd uvádza, že z predmetného oboznámenia sú
zrejmé závery a právne posúdenie správcu dane, ktoré sú vo svojej podstate totožné s argumentačnou
líniou uvedenou správcom dane v prvostupňovom rozhodnutí a sú následne premietnuté aj do

napadnutého rozhodnutia. V oboznámení správca dane informoval žalobcu o priebehu a výsledkoch
dokazovania v ďalšom konaní, ako aj o tej skutočnosti, že z posudzovaných zdaniteľných obchodov
prijatých žalobcom v zdaňovacom období december 2020 od dodávateľa Bon Group s.r.o. vznikol
daňový únik, že tento daňový únik bol dôsledkom podvodu na DPH, že posudzované zdaniteľné
obchody prijaté daňovým subjektom PECO s. r. o. boli s týmto podvodom na DPH spojené a tiež, že

správca dane zistil skutočnosti preukazujúce, že žalobca mal alebo mohol vedieť, že prijatím plnení
od dodávateľa Bon Group s.r.o sa zúčastnil na plneniach, ktoré boli súčasťou podvodu vo vzťahu k
DPH, resp. prijatím dostatočných opatrení mohol zabrániť svojej hoc aj nevedomej účasti na podvode
na DPH. Správny súd zároveň zdôrazňuje, že žalobca sa k oboznámeniu správcu dane vyjadril dňa
23.01.2023, preto nemožno ako dôvodné posúdiť námietky žalobcu, že mu správca dane neumožnil

účinne argumentovať. Žalobca mal možnosť vyjadriť sa k správcom dane zisteným skutočnostiam a tiež
mal možnosť preukázať, že prijal v rámci zachovania obozretnosti preventívne a kontrolné opatrenia, za
účelom zabránenia svojej hoc nevedomej účasti na daňovom podvode.

128) Pokiaľ žalobca namietal, že ak konateľ dodávateľa nevedel o údajnom daňovom podvode, tak

ani samotný žalobca o týchto skutočnostiach nemohol vedieť, správny súd v danom prípade súhlasí
s názorom žalovaného, že pokiaľ sa aj svedok vyjadril, že o podvodnom konaní v obchodnom reťazci
nevedel,totojehotvrdenieeštenevylučujesprávcomdaneprijatýzáver,vzmyslektoréhozistilexistujúce
objektívne okolnosti, ktoré sú dostatočné pre prijatie záveru, že platiteľ mal nadobudnúť podozrenie a
v reakcii naň mal prijať dostatočné preventívne opatrenia, aby sa účasti na podvodnom konaní vyhol.

Pokiaľ bol však platiteľ k týmto objektívnym okolnostiam ľahostajný a dostatočné preventívne opatrenia
neprijal, znamená to jeho nedbalosť pri výbere svojich obchodných partnerov, dôsledkom ktorej je v
súlade s judikatúrou Súdneho dvora EÚ potom odopretie nároku na odpočítanie dane.129) Za nedôvodnú považuje správny súd aj námietku žalobcu, v zmysle ktorej správca dane vo výroku
napadnutého rozhodnutia neuviedol prameň práva, v prejednávanej veci ustanovenie konkrétneho
právneho predpisu Spoločenstva, v zmysle ktorého rozhodoval. Správny súd poukazuje na to, že

správca dane vo výroku rozhodnutia uviedol právne predpisy platné v Slovenskej republike, podľa
ktorých rozhodoval, a to zákon č. 35/2019 Z. z. o finančnej správe a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z
pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, čím postupoval v súlade s § 63 ods. 3 písm. d) Daňového

poriadku. Okrem toho správca dane uviedol, že rozhodoval na základe judikatúry Súdneho dvora EÚ,
pričom konkrétne rozsudky Súdneho dvora EÚ, v zmysle ktorých správca dane postupoval, sú uvedené
v samotnom odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Správny súd má za to, že výrok rozhodnutia správcu
dane obsahuje všetky zákonom (Daňovým poriadkom) vyžadované náležitosti.

130) Pokiaľ žalobca namietal, že správca dane neakceptovateľne svoje právne posúdenie založil aj

na tej skutočnosti, že posudzoval primeranosť, resp. neprimeranosť ceny za dodané služby, správny
súd konštatuje, že je pravdou, že veľmi vysoké navýšenie ceny, na ktoré správca dane i žalovaný
poukázali, nie je samo o sebe dôvodom pre zamietnutie práva na odpočet dane, avšak dôležité je, či
ide o zmysluplné vysvetlenie takého navýšenia, čo zo strany žalobcu realizované nebolo. V prípade
podvodného konania, môže takého navýšenie ceny vo vzájomnej súhre s ďalšími zistenými objektívnymi

okolnosťami svedčiť predovšetkým o nedodržaní potrebnej podnikateľskej obozretnosti.

131) Záverečné žalobné námietky, v zmysle ktorých žalobca zdôraznil, že vyčerpal a uniesol svoje
dôkazné bremeno, pričom nesprávne úvahy správcu dane a jeho spochybnenia smerujú najmä
k dodávateľovi, čo je však irelevantná okolnosť mimo sféry vplyvu žalobcu, nie sú dôvodné. V

posudzovanom prípade úvahy správcu dane a jeho spochybnenia nesmerujú k dodávateľovi, ani
správca dane neprijal v rozhodnutí záver o neunesení dôkazného bremena žalobcom, ale žalobcovi
neuznal právo na odpočet dane z dôvodu zisteného podvodného konania, v súlade s judikatúrou SD
EÚ. Správca dane pritom uniesol dôkazné bremeno a dôvodne poukázal na objektívne skutočnosti
preukazujúce, že žalobca mal a mohol vedieť, že prijatím plnení od dodávateľa Bon Group s.r.o. sa

zúčastnil na plneniach, ktoré boli súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH, resp. že prijatím dostatočných
opatrení mohol zabrániť svojej hoc aj nevedomej účasti na podvode na DPH.

132)Správnysúdpopreskúmanínapadnutéhorozhodnutiažalovanéhovspojenísrozhodnutímsprávcu
daneipostupu,ktorýichvydaniupredchádzal,zdôvodovnezákonnostiuplatnenýchžalobcomvpodanej

správnej žalobe, vzhľadom na vyššie uvedené časti tohto rozsudku dospel k záveru, že žaloba nebola
dôvodná, a preto ju podľa § 190 SSP zamietol.

133) Keďže žalobca nebol v konaní úspešný, nakoľko jeho správna žaloba bola v celom rozsahu
zamietnutá, správny súd mu podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario nepriznal náhradu trov konania. Správny

súd nepriznal náhradu trov ani vo veci úspešnému žalovanému, pretože v súlade s § 168 SSP nezistil
v predmetnej veci také dôvody, pre ktoré by to bolo možné spravodlivo požadovať.

134) Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods.
4 SSP).

Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu j e p r í p u s t n á kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak
bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia.
Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,

e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,

i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývyššiepodpísm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania

pred správnym súdom.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť:
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,

c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa §
440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí

byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa
musia byť spísané advokátom.

Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden
rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden

rovnopis s prílohami.
Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho,
kto podanie urobil.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on Apr 17, 2026. Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.

Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… , Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, November 27, 2025

Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, November 27, 2025