Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, November 27, 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1Cob/34/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120206288
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Školníková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:6120206288.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Školníkovej a členiek

senátu JUDr. Viery Markovej a JUDr. Antónie Bednarčík v právnej veci žalobcu: Beatrix trade s. r. o.,
Hlavná 81, 040 01 Košice - mestská časť Staré Mesto, IČO: 45 589 411, zastúpeného advokátom JUDr.
Petrom Majerníkom, Werferova 1, 040 11 Košice - mestská časť Juh proti žalovanému: Antolska s.r.o.,
Antolská 6, 851 07 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 50 550 632, zastúpenému Advokátska
kancelária Hanáček & Hanáčková, s.r.o., Záhradnícka 41, 821 08 Bratislava - mestská časť Ružinov,
IČO: 51 290 596 o zaplatenie istiny 11.850,60 eura s príslušenstvom a zmluvnej pokuty a o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V č. k. 23Cb/34/2020-92 zo dňa 27.2.2023 takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V č. k. 23Cb/34/2020-92 zo dňa
27.2.2023 p o t v r d z u j e .

II. Súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške
100% s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením
po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava V ako súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom výrokom I. zaviazal
žalovaného na povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 11.850,60 eura s úrokom z omeškania 9% ročne zo

sumy 1.100,- eur od 15.2.2019 do zaplatenia, zo sumy 1.000,- eur od 15.5.2019 do zaplatenia, zo sumy
1.240,- eur od 15.6.2019 do zaplatenia, zo sumy 1.240,- eur od 15.7.2019 do zaplatenia, zo sumy 1.440,-
eur od 15.8.2019 do zaplatenia, zo sumy 1.440,- eur od 15.9.2019 do zaplatenia, zo sumy 4.390,60
eura od 21.11.2019 do zaplatenia, zmluvnú pokutu 0,05% denne zo sumy 1.100,- eur od 15.2.2019 do
7.1.2020, zo sumy 1.000,- eur od 15.5.2019 do 7.1.2020, zo sumy 1.240,- eur od 15.6.2019 do 7.1.2020,
zo sumy 1.240,- eur od 15.7.2019 do 7.1.2020, zo sumy 1.440,- eur od 15.8.2019 do 7.1.2020, zo
sumy 1.440,- eur od 15.9.2019 do 7.1.2020, zo sumy 4.390,60 eura od 21.11.2019 do 7.1.2020, náklady

spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur a výrokom II. priznal žalobcovi voči žalovanému
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal
voči žalovanému zaplatenia 11.850,60 eura s príslušenstvom a zmluvnej pokuty, čo odôvodnil
zmluvou o nájme nebytových priestorov uzavretou medzi žalobcom a žalovaným dňa 28.1.2018, ktorej
predmetom bol nájom nebytového priestoru č. 1 – NP 2 na prízemnom podlaží bytového domu na ulici

A. X, B. a 2 parkovacie boxy slúžiace ako skladové priestory. Žalobca poukázal na protokol o odovzdaní
a prevzatí nebytových priestorov zo dňa 28.1.2018 a na zmluvné dohody o výške a spôsobe platenia
nájomného a zálohových platieb za plnenia spojené s užívaním predmetu nájmu s tým, že z dôvodu
neplnenia povinností žalovaným žalobca ukončil nájom výpoveďou zo dňa 25.7.2019 podľa bodu 7.5nájomnej zmluvy so začiatkom plynutia jednomesačnej výpovednej lehoty od 1.8.2019, v dôsledku čoho
bola zmluva ukončená k 31.8.2019 a dňa 1.9.2019 bola spísaná zápisnica o odovzdaní a prevzatí
nebytového priestoru. Žalobca neeviduje úhradu nájomného a zálohových platieb na plnenia spojené

s užívaním predmetu nájmu za mesiace január 2019 a máj-august 2019. Žalovaný v roku 2018 napriek
dohode v nájomnej zmluve ani čiastočne neuhrádzal náklady za služby spojené s užívaním nebytových
priestorov. Z vyúčtovania správcu bytového domu zo dňa 2.4.2019 vyplývajú celkové náklady na služby
za rok 2018 vo výške 5.802,91 eura a nakoľko žalobca uhrádzal pravidelné mesačné zálohové platby
správcovi domu, nedoplatok predstavoval sumu 2.278,11 eura, ktorú žalobca vyúčtoval žalovanému

faktúrou č. 1019103 (s DPH vo výške 2.733,73 eura). Túto faktúru žalovaný dňa 7.6.2019 čiastočne
uhradil, pričom neuhradený zostatok bol ku dňu žaloby 1.000,- eur. Pri koncipovaní žaloby žalobca zistil
nesprávnosť vyúčtovania nákladov na plnenia spojené s užívaním predmetu nájmu, a to z dôvodu, že vo
vyúčtovacej faktúre č. 1019103 nezohľadnil skutočnosť, že počas roka 2018 uhrádzal zálohové platby
správcovi domu, avšak zo strany žalovaného mu zálohové platby uhrádzané neboli. Z toho dôvodu
faktúrou č. 1019260 zo dňa 6.11.2019 s dátumom splatnosti 20.11.2019 vykonal doúčtovanie nákladov

za plnenia spojené s užívaním predmetu nájmu za rok 2018 v súlade s vyúčtovaniami správcu domu
zo dňa 2.4.2019 a zo dňa 3.4.2019.

3.Žalovanývodporeprotiplatobnémurozkazuuviedol,žesijevedomýskutočnosti,žemávočižalobcovi
neuhradené pohľadávky na nájomnom a na nákladoch spojených s prevádzkou priestoru v zmysle

predložených a evidovaných faktúr v účtovníctve žalobcu. Rozporoval však platnosť faktúry č. 1019260
vo výške 4.390,60 eura (vyúčtovanie nákladov), nakoľko mu nebola žiadnym spôsobom doručená
a neeviduje ju vo svojom účtovníctve ani v knihe prijatých faktúr. Neplatnosť faktúry č. 1019260 namietal
tiež z dôvodu rozporu s čl. III bod 3.7 nájomnej zmluvy a zároveň mal za to, že nie je možné kumulovať
úrok z omeškania a zmluvnú pokutu, pokiaľ tak výslovne nebolo zmluvnými stranami dohodnuté. Vo

vzťahu k spornému doručovaniu faktúry žalobca vo vyjadrení k odporu uviedol že zásielka na adresu
sídla žalovaného Antolská 6, Bratislava bola odoslaná dňa 19.11.2019 a dňa 20.11.2019 bola uložená
na pošte. Žalovaný si zásielku v odbernej lehote neprevzal a dňa 23.12.2019 bola vrátená žalobcovi.
Ďalej žalobca uviedol, že bod 3.7 nájomnej zmluvy žiadnym spôsobom nesankcionuje nedodržanie
dohodnutého termínu vyúčtovania nákladov a nedodržanie lehoty má vplyv jedine na začiatok plynutia

úroku z omeškania, ktorý žalobca uplatnil dňom nasledujúcim po splatnosti faktúry. Na pojednávaní
žalobca poukázal na predloženie listinného dôkazu o doručení faktúry č. 1019260. Žalovaný túto
skutočnosť nerozporoval.

4. Spor bol súdom prvej inštancie právne posudzovaný podľa § 3, § 7 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme

a podnájme nebytových priestorov, § 544 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 365 veta prvá, §
369 ods. 1, ods. 2, § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka, § 1 ods. 1, § 2 nariadenia vlády Slovenskej
republiky č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka (účinného
od 1.2.2013).

5. Súd prvej inštancie po vykonaní dokazovania ustálil, že faktúra č. 1019260 na sumu 4.390,60 eura
bola žalovanému doručená fikciou v mieste sídla zapísaného v obchodnom registri. V súvislosti s
námietkou žalovaného o neplatnosti uvedenej faktúry z dôvodu jej rozporu s čl. III bod 3.7 nájomnej
zmluvy, keď žalovaný vychádzajúc zo znenia citovaného zmluvného ustanovenia mal za to, že mu všetky
nákladynaužívanienebytovéhopriestorumalibyťzúčtovanénajneskôrdo2.5.2019,resp.do14.9.2019,

ak kritériom pre posudzovanie lehoty je ukončenie zmluvy k 31.8.2019, sa súd prvej inštancie stotožnil
s názorom žalobcu, že oneskorené vyúčtovanie nákladov má za následok výlučne posun určenia prvého
dňa omeškania so splnením peňažného záväzku žalovaného, ktorý žalobca uplatnil správne. K tvrdeniu
žalovaného o nemožnosti kumulácie nároku na úrok z omeškania a nároku na zmluvnú pokutu súd
prvej inštancie konštatoval, že zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva nemožnosť kumulácie oboch

nárokov. Zmluvná pokuta slúži ako paušalizovaná náhrada škody spôsobenej porušením zmluvnej
povinnosti a strany si jej výšku dohodli v čl. IV bod 4.2 nájomnej zmluvy. O nároku na náhradu trov
konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 262 ods. 1 s použitím § 255 zákona č. 160/2015 Z.z.
Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). (body 20.-24. odôvodnenia napadnutého rozsudku)

6. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zákonnej lehote
odvolanie z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP. Svoje odvolanie odôvodnil tým, že dňa 28.1.2018
došlo k prevzatiu predmetu nájmu, v nadväznosti na čo poukázal na znenie bodu 3.2 nájomnej zmluvy,
z ktorého vyplýva, že za mesiace február až apríl 2018 mal žalovaný hradiť iba náklady spojenés užívaním nájmu, čo je podľa bodu 3.5 suma 200,- eur mesačne, teda spolu 600,- eur a za mesiace
máj až december 2018 sumu 600,- eur mesačne + DPH titulom nájomného a 200,- eur mesačne titulom
nákladovspojenýchsužívaním,tedaspolu5.400,-eur+DPHzarok2018.Skutočnénákladyzaužívanie

predmetu nájmu za rok 2018 následne vyplynuli z vyúčtovaní správcu bytového domu zo dňa 2.4.2019
za nebytový priestor a zo dňa 3.4.2019 za parkovacie boxy, a to v celkovej sume 5.802,91 eura. Žalovaný
však faktúru č. 1019103, ktorou mu bol doúčtovaný nedoplatok za rok 2018 sčasti uhradil, a to vo výške
1.773,73 eura, a teda by výška nedoplatku za rok 2018 mala byť vo výške 4.029,18 eura, a nie 4.390,60
eura. Žalovaný nemal možnosť posúdiť jemu fakturovanú sumu zo strany žalobcu titulom vyúčtovaní zo

strany správcu domu, nakoľko v ročnom vyúčtovaní za predmet nájmu zo strany správcu domu sa môžu
uvádzať aj položky, ktoré nemôžu byť na ťarchu nájomcu, teda žalovaného. V tejto súvislosti poukázal
na bod 3.7 zmluvy s tým, že žalovaný môže hradiť nedoplatky iba za energie uvedené v bode 3.7 zmluvy.
Žalovaný teda namieta výšku istiny a z toho vyplývajúcich úrokov a zmluvnej pokuty, na úhradu ktorých
bol zaviazaný napadnutým rozsudkom.

7. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že správca bytového domu vyúčtoval žalobcovi ako
vlastníkovi nebytových priestorov náklady spojené s užívaním nebytového priestoru za rok 2018
vo výške 5.802,91 eura (obchodný priestor) a 134,03 eura (parkovacie boxy). Zopakoval tvrdenia
obsiahnuté v žalobe týkajúce sa faktúry č. 1019103 a jej čiastočnej úhrady a dôvodov doúčtovania
nákladov faktúrou č. 1019260 s tým, že faktúry č. 1019103 a č. 1019260 predstavujú celkové náklady

za služby spojené s užívaním predmetu nájmu a boli vystavené v súlade s vyúčtovaniami správcu
s pripočítaním DPH. Ďalej poukázal na to, že žalovaný mylne uvádza bod 3.7 nájomnej zmluvy, nakoľko
skutočnosti, ku ktorým sa v odvolaní vyjadruje, sú súčasťou bodu 3.8 nájomnej zmluvy. Prílohou
vyúčtovania správcu bytového domu zo dňa 2.4.2019 je aj podrobný rozpis spotrebovanej energie
s uvedením konkrétneho merača a spotreby a v tejto súvislosti žalobca poukázal na bod 3.6 nájomnej

zmluvy. S odkazom na obsah prednesu žalovaného na pojednávaní dňa 27.2.2023 je podľa žalobcu
neprípustné, aby žalovaný v odvolaní rozporoval skutočnosti, s ktorými v rámci konania pred súdom
prvej inštancie v plnej miere súhlasil a vôbec ich nespochybnil. Ide o novotu v odvolacom konaní podľa
§ 366 CSP, ktorá podľa svojho obsahu nespadá pod taxatívne vymedzené dôvody, na základe ktorých
sú tieto novoty v odvolacom konaní prípustné. Žalobca považuje odvolanie za nedôvodné a v rozsahu

uvedených tvrdení aj nesprávne.

8. Zo strany žalovaného nebola predložená odvolacia replika, pričom vyjadrenie žalobcu k odvolaniu
spolu s poučením o možnosti predloženia vyjadrenia v lehote 10 dní bolo právnemu zástupcovi
žalovaného doručené dňa 23.10.2023.

9. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd v zmysle § 34 CSP po oboznámení sa s obsahom spisu a
po preskúmaní napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom odvolania
a odvolacími dôvodmi v zmysle § 379 a § 380 CSP dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je
nedôvodné a nespôsobilé privodiť pre odvolateľa priaznivejšie rozhodnutie vo veci.

10. Podľa čl. 10 ods. 1 Základných princípov CSP strany sporu postupujú v konaní v súlade so zákonom
a podľa pokynov súdu.

11. Podľa § 149 CSP prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä

skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k
návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

12. Podľa § 154 CSP prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť
najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

13. Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.14. Podľa § 380 ods. 1 CSP odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.

15. Podľa § 380 ods. 2 CSP na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, prihliadne odvolací súd,

aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené.

16. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP

17. Po dôslednom oboznámení sa s obsahom spisu, s obsahom napadnutého rozsudku a s konaním
predsúdomprvejinštancie,ktorépredchádzalojehovyhláseniu,akoajsobsahomodvolaniažalovaného
a vyjadrenia žalobcu k odvolaniu odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku
s tým, že konanie pred súdom prvej inštancie bolo vedené v súlade so zásadou kontradiktórnosti

civilného procesu a odvolací súd nezistil žiadne vady procesného charakteru, ktoré by mali za následok
nesprávnosť napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd považuje v danom prípade za nevyhnutné
zdôrazniť svoju viazanosť odvolacími dôvodmi vyplývajúcu z ustanovenia § 380 ods. 1 CSP. Odvolacím
prieskumom neboli zistené žiadne vady procesných podmienok spadajúce pod dikciu § 380 ods. 2 CSP.

18. Žalovaný podal proti rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie z dôvodu podľa § 365 ods. 1
písm. f) CSP (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam). Jeho odvolacia argumentácia je založená na tvrdeniach smerujúcich k spochybneniu
správnosti výšky faktúry č. 1019260, v dôsledku čoho odvolaním namieta výšku istiny a z toho
vyplývajúcich úrokov z omeškania a zmluvnej pokuty, na úhradu ktorých bol zaviazaný napadnutým

rozsudkom. K tomu odvolací súd na základe oboznámenia sa s obsahom spisového materiálu, ako
aj so zvukovým záznamom z pojednávania konaného dňa 27.2.2023 uvádza, že žiadne z tvrdení
obsiahnutých v odvolaní, ktoré majú nesporne charakter skutkových tvrdení spadajúcich pod prostriedky
procesnej obrany, nebolo obsahom procesnej obrany žalovaného v konaní pred súdom prvej inštancie.
Žalovanývrámcisvojejprocesnejobranynespochybňovalvýškusumyfakturovanejfaktúrouč.1019260.

Z odporu proti platobnému rozkazu (č. l. 34-36 súdneho spisu) je zrejmé, že jeho obsahom boli len
námietky identifikované súdom prvej inštancie v napadnutom rozsudku, t.j. tvrdenia o nedoručení faktúry
č. 1019260 žalovanému a jej neplatnosti z dôvodu rozporu s čl. III bod 3.7 nájomnej zmluvy a tvrdenia
o nemožnosti kumulácie zmluvnej pokuty a úroku z omeškania. Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že
uznesením č. k. 23Cb/34/2020-61 zo dňa 16.4.2020 súd prvej inštancie postupom podľa § 167 ods.

4 CSP vyzval žalovaného, aby sa v lehote 15 dní od doručenia tohto uznesenia písomne vyjadril
k vyjadreniu žalobcu, uviedol ďalšie skutočnosti a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, pričom
toto uznesenie obsahovalo aj odkaz na ustanovenia § 153 ods. 1, ods. 2, § 154 CSP. Predmetné
uznesenie bolo právnemu zástupcovi žalovaného doručené dňa 21.4.2020 (č. l. 64 súdneho spisu). Dňa
6.5.2020 bolo súdu prvej inštancie doručené vyjadrenie žalovaného zo dňa 6.5.2020 (č. l. 66 súdneho

spisu), v ktorom žalovaný odkázal na odpor proti platobnému rozkazu s tým, že faktúru č. 1019260
neeviduje v účtovníctve, opätovne namietal jej doručenie s tým, že s faktúrou sa prvýkrát oboznámil
doručením žaloby a nezaradil ju ani do účtovníctva spoločnosti. Obsahom spisu nie sú žiadne ďalšie
podania žalovaného, ktoré by obsahovali skutkové tvrdenia produkované v rámci procesnej obrany.
Vo veci sa uskutočnilo len jedno pojednávanie konané dňa 27.2.2023. Z obsahu ústneho prednesu

právneho zástupcu žalovaného zachyteného v zápisnici o pojednávaní (č. l. 87-88 súdneho spisu)
je zrejmé, že žalovaný ani na pojednávaní neuvádzal žiadne z tvrdení obsiahnutých v odvolaní a
smerujúcich k spochybňovaniu výšky faktúry č. 1019260, ale uviedol, že nespochybňuje, že žalobca
v deň pojednávania elektronicky doručil žalovanému listinný dôkaz o doručení faktúry č. 1019260
a tiež uviedol, že ohľadne tejto faktúry a jej doručenia žalovaný nespochybňuje skutočnosti uvádzané

žalobcom. Odvolací súd si vypočul aj zvukový záznam z tohto pojednávania, z ktorého je rovnako
zrejmé, že na pojednávaní nebola zo strany žalovaného rozporovaná výška sumy fakturovanej faktúrou
č. 1019260 a nebolo uvádzané žiadne zo skutkových tvrdení, na ktorých žalovaný následne založil svoju
odvolaciu argumentáciu.

19. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že
súd prvej inštancie pri posudzovaní predmetu sporu vyhodnocoval všetky námietky žalovaného, na
ktorých bola postavená jeho procesná obrana v prvoinštančnom konaní. Obsahom odvolania však
nie sú žiadne tvrdenia, ktorými by odvolateľ namietal správnosť konkrétnych záverov súdu prvejinštancie prezentovaných v bodoch 20.-23. odôvodnenia napadnutého rozsudku. V nadväznosti na
vyššie uvedené je odvolací súd nútený konštatovať, že odvolacia argumentácia žalovaného, ktorou
odôvodňuje opodstatnenosť uplatneného odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, je

založená výlučne na nových skutkových tvrdeniach, ktoré ako prostriedky procesnej obrany neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie a ktoré je v danom prípade s poukazom na dikciu §
366 CSP nutné kvalifikovať ako neprípustné novoty, nakoľko sa netýkajú procesných podmienok (písm.
a)) ani vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu (písm. b)) ani nimi nemá byť preukázané,
že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (písm. c)). V

prípade predmetných tvrdení ani neplatí, že ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred
súdom prvej inštancie (písm. d)), keďže s výnimkou listinného dôkazu týkajúceho sa doručovania faktúry
č. 1019260 mu všetky listinné dôkazy vrátane faktúry č. 1019260 boli doručené spolu so žalobou, čo
vyplýva aj z jeho písomného vyjadrenia zo dňa 6.5.2020. Zo strany žalovaného nebol v odvolaní tvrdený
a preukázaný žiaden relevantný dôvod zodpovedajúci zákonom predpokladaným dôvodom prípustnosti
novôt v zmysle § 366 CSP. Len pre úplnosť odvolací súd uvádza, že neúspešnosť zvoleného spôsobu

vedenia procesnej obrany neznamená, že žalovaný tieto skutkové tvrdenia nemohol bez svojej viny
uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

20. S poukazom na uvedené (body 17.-19. vyššie) odvolací súd konštatuje nedôvodnosť žalovaným
uplatneného odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, v nadväznosti na čo za rešpektovania

zásady viazanosti odvolacími dôvodmi rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 1 CSP ako
vo výroku vecne správny potvrdil.

21. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s
§ 255 ods. 1 a s § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov

odvolacieho konania vo výške 100%, keďže žalobca bol v odvolacom konaní plne úspešný.

22. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musiabyťspísanéadvokátom(§429ods.1CSP). Povinnosťprávnehozastúpeniaadvokátomdovolateľ
nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447

písm. d/, e/ CSP).