Uznesenie – Spotrebiteľské zmluvy ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, December 4, 2025

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7CoCsp/8/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124266462
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Polyáková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2025:6124266462.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Polyákovej a členiek senátu
JUDr. Eriky Madarászovej a JUDr. Lenky Halmešovej, v právnej veci žalobcu: Home Credit Slovakia a.s.,
so sídlom Teplická 7434/147, Piešťany, IČO: 36 234 176, v zast.: Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ
GABRIELA s.r.o., so sídlom 1. mája 173/11, Trenčín, IČO: 47 234 679, proti žalovanej: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/X, D., o zaplatenie sumy 2 568,02 eura s príslušenstvom, o odvolaní

žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Levice č. k. 14Csp/75/2024-211 zo dňa 27. januára 2025, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu
vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie v I. výroku rozhodol, že žalovaná je povinná zaplatiť
žalobcovi istinu vo výške 1 044,16 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 1

044,16 eura od 15.02.2024 do zaplatenia, a to všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku,
v II. výroku rozhodol, že vo zvyšnej časti žalobu zamieta a v III. výroku žalovanej priznal nárok na
náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 18,68 %, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie
samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. Svoje rozhodnutie
odôvodnil s poukazom na ust. § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „ObZ“), § 52
ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4, § 53 ods. 5, ods. 6 Občiansky zákonník v znení účinnom v čase uzatvorenia

zmluvy (ďalej len „OZ“), § 53 ods. 9 Občiansky zákonník v znení účinnom v čase omeškania žalovanej
s úhradou splátok, § 54a prvá veta Občiansky zákonník v znení účinnom v čase rozhodovania súdu, §
565 Občiansky zákonník v znení účinnom v čase zosplatnenia úveru, § 1 ods. 2, ods. 4, § 2 písm. a), b),
g), h), i) a l), § 7 ods. 1, ods. 2, ods. 16, ods. 17, ods. 23, ods. 27, § 9 ods. 1, ods. 2 písm. d), e), g) až i),
l) a p), § 10 ods. 1 písm. b) a c), § 11 ods. 1, ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch
v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy (ďalej len „ZoSÚ“), § 1, § 2 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4,

ods. 5, § 5 ods. 2, § 6a ods. 1 prvá veta, ods. 2, Opatrenia Národnej banky Slovenka zo dňa 14.11.2017
č. 10/2017, § 1 ods. 1, ods. 2, ods. 3 písm. a), b) bodu 3, ods. 4, § 1a ods. 1, ods. 4, ods. 5 Nariadenia
vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, čl. 3 ods. 1,
§ 151 ods. 1, § 179 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ako aj
zisteným skutkovým stavom na základe čoho dospel k záveru, že žaloba je čiastočne dôvodná.
1.1.Vodôvodnenírozhodnutiauviedol,žežalobcasapodanoužaloboudomáhalodžalovanejzaplatenia

sumy 2 568,02 eura s príslušenstvom na tom skutkovom základe, že žalobca ako veriteľ so žalovanou
akodlžníkomuzatvorilidňa17.08.2021zmluvuorevolvingovomúvereč.7108069773vzneníjejdodatku
zo dňa 22.06.2022, na základe ktorej poskytol žalovanej úver, ktorá sa tento zaviazala riadne a včas
splácať. Žalovaná neplnila v stanovených termínoch splátky, čím porušila svoje zmluvné povinnosti,
a tak žalobca dňa 31.01.2024 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Žalovaná na základe zmluvy o
revolvingovom úvere čerpala peňažné prostriedky v celkovej výške 6 293,71 eura a žalobcovi uhradila

sumu vo výške 4 970,18 eura. Žalovaná suma 2 867,42 eura pozostáva zo súčtu istiny vo výške 2 504,26
eura, poplatku za vedenie účtu vo výške 5,96 eura, CoC istiny vo výške 51,04 eura, CoC úroku vo výške4,96 eura, úroku za poistné vo výške 0,45 eura, úroku za nevyužitú GP - poistne vo výške 0,11 eura,
úroku zrušeného splátkového programu vo výške 0,20 eura a poistenia PIP vo výške 6,76 eura.
1.2. Súd prvej inštancie preskúmal zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa § 52 a nasl. OZ

skúmajúc, či táto neobsahuje ustanovenia, ktoré by spôsobili značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Súd podrobil zmluvu o úvere ex offo
prieskumu neprijateľných zmluvných podmienok a preskúmal zmluvu ako celok, pričom nezistil žiadne
zmluvné podmienky, ktoré by spôsobovali značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa, či neplatnosť zmluvy od jej počiatku. Súd poukázal na ustanovenie §

41 OZ, v zmysle ktorého, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou
len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k
nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu. Ak by sa teda v zmluve
aj nachádzali nejaké neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré by boli neplatné (existenciu ktorých súd v
konaní nezistil), nespôsobovalo by to neplatnosť celej zmluvy a preto súd dospel k záveru, že zmluva
o revolvingovom úvere neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky a námietka žalovanej ohľadne ich

existencie v zmluve je nedôvodná.
1.3. Následne sa súd zaoberal vznesenou námietkou premlčania a v tejto súvislosti poukázal na §
11 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z. z. v zmysle ktorého, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou
podľa § 7 ods. 1 a pred uzavretím zmluvy neposúdil s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa
splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský

úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru, nie
je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. Z uvedeného
dôvodu súd skúmal, či si žalobca splnil povinnosť uloženú v § 7 ods. 1 a v § 7 ods. 19 – 42 zákona
č. 129/2010 Z.z. a mohol pristúpiť k jednorazovému zosplatneniu úveru. Uviedol, že podrobnosti na
posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver ako aj výšku jednotlivých limitov, upravuje

Opatrenie Národnej banky Slovenska č. 10/2017 zo dňa 14.11.2017 v platnom znení. S poukazom
na uvedené zákonné ustanovenia súd skúmal, či žalobca splnil svoju povinnosť konať s odbornou
starostlivosťou pri poskytovaní úveru žalovanej a to jednak pred uzavretím zmluvy, teda k 17.08.2021
ako aj pred navýšením úverového rámca k 22.06.2022. V tejto súvislosti bolo potrebné aplikovať aj
opatrenie NBS č. 10/2017 v znení opatrenia č. 6/2018.

1.4. Súd ďalej uviedol, že pri ustálení hodnoty priemerného čistého príjmu žalovanej za posledné tri
mesiace predchádzajúce uzavretiu zmluvy (k 17.08.2021) vychádzal z nižšej hodnoty príjmu a to z
hodnoty dopytu žalobcu do Sociálnej poisťovne, teda zo sumy 369 eur hoci priemerný mesačný príjem
žalovanej za posledné 3 mesiace pred poskytnutím úveru bol podľa predložených výplatných pások
v sume 443,29 eura. Životné minimum žalovanej predstavovalo 218,06 eura. Od čistého mesačného

príjmu sa odpočítava celková výška nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb podľa §
2 ods. 5 citovaného opatrenia. Tie predstavujú spomínané životné minimum žalovanej, keďže nemala
nezaopatrené deti. Či do týchto životných nákladov je potrebné pripočítať aj 40% rozdielu medzi čistým
príjmom žalovanej a jej životným minimom je potrebné zistiť v súlade s § 2 ods. 6 opatrenia. Jedná sa
o pomer celkovej zadlženosti žalovanej – v tomto prípade zostatok predchádzajúceho úveru 2 146 eur

a predmetný úver 1 000 eur, čo v súčte činí 3 146 eur a dvanásť násobku jej ročného príjmu, teda 4
428 eur (12 x 369). Uvedený podiel 3146:4428 predstavuje len 0,71. Keďže je nižší ako hodnota 1 s
poukazom na § 2 opatrenia sa zvýšenie nákladov o 40% rozdielu nevykonalo. Ukazovateľ schopnosti
spotrebiteľa – žalovanej splácať úver podľa § 2, ods. 1 opatrenia súd vypočítal ako podiel na peňažných
záväzkochspotrebiteľapodľaods.3,ktorévtomtoprípadepredstavovali97eur(mesačnásplátkaztohto

úveru 40 eur a 57 eur z predchádzajúceho úveru) a celkovej výšky čistého príjmu žalovanej zníženého
o celkovú výšku nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb, v tomto prípade 150,94 eura
(369 – 218,06). Podiel týchto hodnôt 97: 150,94 bol len 0,64, čo je menej ako stanovený limit pre tento
ukazovateľ – hodnota 1 podľa § 2 ods. 2 opatrenia. Druhým skúmaným limitom je podiel výšky celkovej
zadlženosti spotrebiteľa k príjmu, ktorý sa počíta ako podiel celkovej zadlženosti podľa § 2 ods. 6 k

12 násobku čistého príjmu spotrebiteľa. Ten predstavoval len 0,71 (podľa výpočtu v predchádzajúcom
odseku), opäť je teda tento ukazovateľ hlboko pod limit 8, ktorý je stanovený v § 6a ods. 2 opatrenia.
1.5. Následne súd prvej inštancie skúmal ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa – žalovanej splácať úver v
čase navýšenia úverového rámca (k 22.06.2022) podľa § 2 ods. 1 opatrenia sa vypočíta ako podiel na
peňažných záväzkoch spotrebiteľa podľa ods. 3, ktoré v tomto prípade predstavovali 250 eur (mesačná

splátka z tohto úveru 112 eur a 138 eur z predchádzajúcich úverov /57+81/) a celkovej výšky čistého
príjmu žalovanej zníženého o celkovú výšku nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb, v
tomtoprípade555,94eura(774–218,06).Podieltýchtohodnôt250:555,94bollen0,45,čojemenejako
stanovený limit pre tento ukazovateľ – hodnota 1 podľa § 2 ods. 2 opatrenia. Druhým skúmaným limitomv čase navýšenia úverového rámca (k 22.06.2022) je podiel výšky celkovej zadlženosti spotrebiteľa k
príjmu, ktorý sa počíta ako podiel celkovej zadlženosti podľa § 2 ods. 6 k 12 násobku čistého príjmu
spotrebiteľa. Ten predstavoval len 0,74 (podľa výpočtu v predchádzajúcom odseku), opäť bol teda tento

ukazovateľ hlboko pod limit 8, ktorý je stanovený v § 6a ods. 2 opatrenia.
1.6. Vykonaným dokazovaním mal súd ďalej za preukázané, že žalobca zistil rodinný stav a príjmy
žalovanej a tiež jej výdavky v súvislosti s úverovou zaťaženosťou a zároveň ich preveril aj dopytom do
Sociálnej poisťovne, ako aj do úverového registra. Súd ďalej zistil, že žalobca postupoval pri vyhlásení
predčasnej splatnosti úveru v súlade so zákonom a bol dodržaný postup podľa § 53 ods. 9 v spojení

s § 565 OZ. Z listinných dôkazov zistil, že žalobca realizoval výzvu na úhradu dlhu podľa § 53 ods. 9
OZ výzvou na zaplatenie dlžnej sumy zo dňa 22.12.2023, ktorá bola žalovanej doručená do vlastných
rúk dňa 10.01.2024, ako aj oprávnenie žalobcu na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti, ktoré žalobca
realizoval v súlade s § 2 písm. a) Hlavy 7. úverových podmienok, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou
zmluvy o revolvingovom úvere. V spore bolo ďalej preukázané, že žalovaná nesplácala splátky úveru
včasasichúhradoubolavomeškaníviacako 3mesiace.Zuvedenéhodôvodužalobcavyzvalžalovanú

k úhrade omeškaných splátok (výzvou doručenou žalovanej dňa 10.01.2024). Nakoľko žalovaná ani
napriek tejto výzve dlh neuhradila, žalobca vyhlásil ku dňu 31.01.2024 mimoriadnu splatnosť úveru.
Žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru pre omeškanie splátky splatnej dňa 20.10.2023, s úhradou
ktorej bola žalovaná v čase vyhlásenia mimoriadnej splatnosti v omeškaní viac ako 3 mesiace, a to odo
dňa 21.01.2024, pričom žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru dňa 31.01.2024 v súlade s § 565

OZ, teda do splatnosti najbližšej splátky splatnej dňa 20.02.2024. Vyhlásenie mimoriadnej splatnosti
úveru bol tak platným právnym úkonom.
1.7.Vovzťahukust.§54aOZdospelsúdkzáveru,žeuplatnenápohľadávkažalobcuniejeaničiastočne
premlčaná. Súd poukázal na aktuálnu judikatúru v tejto oblasti a uviedol, že vyhlásenie predčasnej
splatnosti úveru bolo vykonané ku dňu 31.01.2024, pre omeškanie s úhradou splátky splatnej dňa

20.10.2023 o tri mesiace. Deň 21.01.2024 bol teda najskorším dňom, kedy sa právo žalobcu mohlo
vykonať po prvýkrát, v dôsledku čoho tak všeobecná trojročná premlčacia doba začala plynúť dňa
21.01.2024 a uplynula by dňa 21.01.2027. Žaloba bola na súd podaná dňa 28.03.2024, teda pred
uplynutím premlčacej doby, preto súd konštatoval, že žalobca svoj nárok uplatnil včas.
1.8. Súd ďalej preskúmal výšku odplaty v zmysle § 53 ods. 6 OZ a skonštatoval, že odplata za variant

„šikovný účet“ vo výške 28,31 % {(26,28 % úrok) + (2,03 % - poplatok za poistenie /1,69 x 12,- eur :
1000,- eur x 100/)} ani odplata za variant „šikovný účet plus“ vo výške 30,1 % {(26,28 % úrok) + (2,028
% - poplatok za poistenie /1,69 x 12,- eur : 1000,- eur x 100/) + (1,79 % - poplatok za vedenie účtu /1,49
x 12,- eur : 1000,- eur x 100/)}, neprevyšuje najvyššiu prípustnú odplatu s poukazom na § 53 ods. 6 OZ
a § 1 a § 1a ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., keď RPMN kreditných kariet poskytnutých bankami

a pobočkami zahraničných bánk za 1. štvrťrok roku 2021, predstavovala hodnotu 22,84 % , v dôsledku
čoho tak najvyššia prípustná odplata predstavuje hodnotu 45,68 % (22,84 x 2 = 18,72) . Odplata za oba
varianty úveru (28,31% a 30,10%) tak neprevyšuje najvyššiu prípustnú odplatu 45,68 %.
1.9. Súd následne skúmal, či nenastala zákonná fikcia o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru podľa
§ 11 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., ktorou je súd povinný sa zaoberať ex offo aj bez

námietky spotrebiteľa, pričom v predmetnom prípade žalovaná namietala skutočnosť, že poskytnutý
úver je bezúročný a bez poplatkov. Súd skonštatoval, že nezistil porušenia podľa § 11 ods. 1 písm.
a), d), e), f) a g) ani porušenie podľa § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. účinnom v čase uzavretia
zmluvy, ktoré by mali za následok sankciu v podobe bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, nakoľko
v zmluve nie je uvedená nesprávna výška RPMN pre oba varianty úveru v neprospech spotrebiteľa, úver

bol poskytnutý bezhotovostne, zmluva obsahovala všetky plnenia spotrebiteľa a RPMN pre oba varianty
úveru neprekročili najvyššiu prípustnú výšku odplaty.
1.10. Súd však skonštatoval, že po preskúmaní podstatných náležitosti zmluvy zistil, že táto obsahuje
náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. d), e), g), i), l) a p) zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase
uzavretia zmluvy, neobsahuje však podstatnú náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. h) citovaného zákona, a

to ročnú percentuálnu mieru nákladov vypočítanú na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy
o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej
miery nákladov, dôsledkom čoho je žalobcom poskytnutý úver žalovanej bezúročný a bez poplatkov.
V tejto súvislosti súd poukázal na rozsudok Súdneho Dvora z 23.01.2025 vo veci C-677/23, predmetom
ktorého bol návrh Krajského súdu v Prešove na začatie prejudiciálneho konania vo veci skutkovo a

právne obdobnej ako prejednávaná vec v tomto konaní. Súdny dvor odpovedal na tretiu otázku tak,
že článok 10 ods. 2 písm. g) smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že predpoklady použité
na výpočet RPMN musia byť výslovne uvedené v zmluve o úvere a v tejto súvislosti nestačí, aby ich
spotrebiteľ mohol sám identifikovať preskúmaním podmienok tejto zmluvy (body 61-64). Toto uvedenietak musí spotrebiteľovi umožniť overiť, či obchodník správne vypočítal RPMN, a ak nie, uplatniť svoje
práva, najmä právo na odstúpenie od zmluvy stanovené v článku 14 smernice 2008/48 (bod 59). Súdny
dvor tiež dodal, že povinnosť uviesť predpoklady použité na výpočet RPMN pomocou reprezentatívneho

príkladu je stanovená aj v článku 5 ods. 1 písm. g) a v článku 6 ods. 1 písm. f) smernice 2008/48
ako požiadavka na poskytnutie informácií pred uzavretím zmluvy (bod 56). Zmluva dotknutá vo veci
samej stanovovala RPMN pre „šikovný účet“ vo výške 29,7% a celkovú čiastku na vrátenie vo výške 1
142,34 eura a RPMN pre „šikovný účet plus“ vo výške 33,8 % a celkovú čiastku na vrátenie vo výške 1
160,22 eura. Zmluva neuvádzala predpoklady použité na výpočet RPMN ani reprezentatívny výpočet.

Z uvedeného dôvodu v súlade s Rozsudkom Súdneho dvora vo veci C-677/23 súd dospel k záveru, že
poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z v
znení účinnom v čase uzavretia zmluvy.
1.11. V závere súd uviedol, že zo zmluvy je zrejmé, že medzi zmluvnými stranami bol dohodnutý
variant úveru „šikovný účet“ ako vyplýva z údaju uvedeného pod nadpisom prehľad služieb, poplatkov
a odmien platný k 01.04.2021 (Sadzobník): „Tarifa: Šikovný účet“ a nie variant „šikovný účet plus“

ako uvádza žalobca. Žalobca tak v rozpore so zmluvou zaúčtovával platby vykonané žalovanou aj na
poplatky, ktoré neboli zmluvnými stranami dohodnuté, a to na poplatok za vedenie účtu v sume 1,49
eur mesačne. Nakoľko však súd dospel k záveru, že poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov a
žalovaná je povinná vrátiť žalobcovi len istinu poskytnutého úveru, súd sa touto skutočnosťou z dôvodu
hospodárnosti konania už bližšie nezaoberal. Keďže súd posúdil poskytnutý úver ako bezúročný a

bez poplatkov, žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi titulom poskytnutého úveru len čerpané finančné
prostriedky (istinu úveru), resp. rozdiel čerpaných finančných prostriedkov a vykonaných úhrad, ktorý v
predmetnom prípade predstavuje sumu 1 044,16 eura ( 6014,34 – 4970,18) spolu s úrokom z omeškania
podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. Základná úroková sadzba ECB platná ku dňu
omeškania žalovanej (15.02.2024) s plnením peňažného dlhu bola 4,50 % p.a. Z uvedeného dôvodu

súd priznal žalobcovi aj úroky z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 1 044,16 eura od 15.02.2024
do zaplatenia. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalobca bol v
konaní úspešný v sume 1 044,16 eura, ktorá predstavuje 40,66 % zo žalobou uplatnenej sumy 2 568,02
eura, pričom žalovaná dosiahla úspech v sume 1 523,86 eura, ktorá predstavuje 59,34 % zo žalobou
uplatnenej sumy 2 568,02 eura. Z uvedeného dôvodu vznikol žalovanej proti žalobcovi nárok na náhradu

trov konania v rozsahu 18,68 % (59,34 – 40,66).

2. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná, nakoľko podľa jej názoru
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( podľa ust.§ 365
ods.1 h) CSP ), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam ( podľa ust.§ 365 ods. l písm. f) CSP ), súd nadržiava stranu úžerníckemu veriteľovi a jeho
vymáhačovi, ktorý nezákonnými postupmi už pripravil o majetok okrem nej aj iných občanov v SR
a ktorá v ňom zároveň vzniesla námietku zaujatosti voči konajúcej sudkyni C. E. F. v súlade s §
49 až 57 CSP za šikanovanie spotrebiteľa. V odvolaní uviedla, že sudkyňa v tejto právnej veci na
jednej strane pozitívne identifikovala spotrebiteľský charakter sporu, ale súčasne z nepochopiteľných

dôvodov citovaných v predmetnom rozsudku v tejto veci, preukázateľne podporila nezákonné konanie
úžerníckeho veriteľa, cez zmätočné číselné údaje podložené nezmyselnými vyjadreniami voči žalovanej
strane. Tvrdila, že je preukázateľné, že sudkyňa benevolentne konala a rozhodla a to všetko podporila
svojim laxným prístupom k rozhodovaniu o danom spore. K číslu a k hodnote 1 044,16 eura sa
dopracovala tak, že z údajov žalobcu z rekapitulácie odpočítala od čiastky predpisu istiny 6 014,34 eura,

čiastku úhrady celkom z tej istej rekapitulácie 4 970,18 eura bez toho, aby si overila obsah čiastky 6
014,34 eura aj čiastky 4 970,18 eura. Preto mala za to, že sudkyňa mala žiadať dôkazy od žalobcu o
preukázaníoprávnenostiapravdivostitýchtofinančnýchčiastok.Podľažalovanej,sudkyňaodignorovala
fakty z overovania bonity spotrebiteľa pred podpisom spornej úverovej zmluvy a nevšimla si to, na čo
bola upozornená, že pred poskytnutím úveru mala žalovaná odmietnutých 10 zmlúv, 2 nesplátkové

požiadavky a 7 odmietnutých kreditných požiadaviek a navyše aj 2 odmietnuté požiadavky na úver. To
všetko aj ďalšie údaje mala sudkyňa hľadať a nájsť v dokladoch o overovaní bonity spotrebiteľa. A práve
pri overovaní bonity žalovanej je z dokladov predložených žalobcom súdu preukázateľné, že v čase pred
poskytnutím tohto sporného úveru mala 10+2+7 žiadostí o úver a platobn. karty zamietnutých. Ďalej
dôvodila, že veriteľ podcenil informácie o schopnosti splácať úver a poskytol ho aj napriek tomu, že

žalovaná nepreukázala takú schopnosť, a teda úver dostať nemala. V tejto súvislosti poukázala na iné
rozhodnutia a navrhla, aby konajúci súd postupoval analogicky s rozsudkom Okresného súdu Považská
Bystria sp. zn. 13Csp/9/2021, Krajského súdu v Prešove sp. zn. 18Co/109/2011 alebo Krajského súdu
v Trnave sp. zn. 10Co/313/2010. Zdôraznila, že následkom nesplnenia povinnosti veriteľa konať sodbornou starostlivosťou posúdiť schopnosť dlžníka splácať úver, je strata práva požadovať splatenie
úveru jednorazovo v zmysle § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Uviedla, že súd nesprávne
vyhodnotil to, že nezistil prítomnosť neprijateľných zmluvných podmienok v úverovej zmluve a opätovne

zdôraznila,žejenesporné,žezmluvaveriteľa,tedaspotrebiteľskázmluvasveriteľom,mápreukázateľne
ajneprijateľnézmluvnépodmienkyajvady,ktorýchobsahspotrebiteľnemoholovplyvniťapreukázateľne
neboli dojednané individuálne.
2.1. Žalovanážiadalasúd,abyvykonaldôkazvýsluchomprotistrany/veriteľanaosvedčeniepreukázania
vzájomne vykonaných plnení, pretože iba výsluchom protistrany/veriteľa a (nie jeho právneho zástupcu)

môže súd dospieť k spravodlivému rozhodnutiu (rozsudku), pretože keď sa domáhali mimosúdnej
dohody so žalobcom/veriteľom, tak ten ich hrubým spôsobom ignoroval, nemal záujem sa dohodnúť.
Súd podľa jej názoru nepreveril existenciu zmluvného vzťahu a opomenul aplikovať ust. § 11 zákona
č. 129/2010 Z. z. Veriteľ jej dal podpísať úverovú zmluvu s tým vedomím, že zmluva je v súlade so
zákonmi, ale až teraz vie, že veriteľ klamal. Uviedla, že výška úveru podľa zmluvy bola 2 800 eur, ale
žalobca požičanie tejto čiastky ani len nepreukázal výpisom z bankového účtu, teda nepredložil priamy

dôkaz súdu o výške reálne požičanej čiastky úveru/istiny. Žalobca súdu predložil len svoj interný výpis
čerpania splátok, podľa ktorého sa pracným spôsobom dá vylúštiť, že uhradila veriteľovi spolu 4 970,18
eura, čo je ale len podľa interného dokladu veriteľa a nie je možné predložené doklady považovať za
relevantný dôkaz. Ďalej uviedla, že predložený text zmluvy nie je kompletný, preto ho nepovažuje za
relevantný dôkaz, čiastku rozporuje a uviedla, že ak predpokladaná výška žalobcom poskytnutej istiny

v jej prospech 2 800 eur (pripadne menej), súčasne ak je pravda že uhradila žalobcovi len 4 970,18
eura, potom pri rešpektovaní existencii neprijateľných zmluvných podmienok v zmluve veriteľa a pri
rešpektovaní neobjednaného finančného plnenia zo strany veriteľa (aj nekompletná zmluva) by mal
žalobca vrátiť žalovanému podľa výpočtu 2 800 mínus ( 4 970,18 ) = 2 170,18 eur. Ďalej nesúhlasila
s matematickým výpočtom konajúcej sudkyne a uviedla, že pri čiastočnom plnení peňažného dlhu sa

plnenie dlžníka započítava najprv na istinu a potom na úroky, ak dlžník neurčí inak. Súčasne platí aj
§ 580 zákona č. 40/1964 Zb. OZ započítanie „Ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých
plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov
urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky
spôsobilé na započítanie".

2.2. Žalovaná po odcitovaní zákonných ustanovení týkajúcich sa práva na spravodlivý proces, Ústavy
SR a čo tvorí obsah spravodlivého a zákonného rozhodnutia uviedla, že veriteľ vie o tom, že
sa môže bezdôvodne obohatiť na úkor svojho klienta, spotrebiteľa a súd zo svojej úradnej moci
a povinnosti nepreveril zmluvnú dokumentáciu s veriteľom. Na základe toho, súd neidentifikoval
nekalé obchodné praktiky žalobcu a neprijateľné zmluvné podmienky. Uviedla, že súd mal vychádzať

z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého
sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkané služby koná profesionálne a v súlade
s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a
oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou
zmluvou. Uviedla, že východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ

ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za
ktorých dochádza ku kontraktácii, vzhľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu
znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne vzhľadom na možnosť stanoviť zmluvné
podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Ak podmienky spôsobujú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, hovoríme o nich alebo ich nazývame

neprijateľné podmienky. Žalovaná opätovne rozsiahlo citovala zákonné ustanovenia Občianskeho
zákonníka a Zákona o ochrane spotrebiteľa a v závere uviedla, že súd sa preukázateľne pri rozhodovaní
o tejto spornej veci vydal cestou neodborného benevolentného a bezprácneho konania a nebral do
úvahy svoje povinnosti ochrany slabšej strany- spotrebiteľa.
2.3. Ďalej namietala, že konajúci súd z úradnej moci a z úradnej povinnosti nepodrobil predmetnú

zmluvnú dokumentáciu medzi žalobcom a žalovanou súdnej kontrole ani predbežnému právnemu
posúdeniu a tak dospel k záverom, aké uviedol vo výrokovej časti svojho rozhodnutia. Z výslovne
číselného a matematického pohľadu je pritom úplne jedno, či je zmluva bezúročná a bez poplatková,
alebo súd uzná neprijateľné zmluvné podmienky, výsledok je matematicky totožný, t. j. dlžný spotrebiteľ
má vrátiť veriteľovi to, čo od neho reálne dostal. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu navrhla

súdu, aby podľa ust. § 365 a § 389 CSP zrušil rozhodnutie prvostupňového súdu v napadnutej časti a
vrátilvecnanovéprejednaniesúduprvejinštancieasúčasneodvolaciemusúdunavrhla,abyopakovane
z úradnej moci a z úradnej povinnosti podrobil predmetnú zmluvnú dokumentáciu medzi žalobcom
a žalovanou súdnej kontrole a predbežnému právnemu posúdeniu a v tejto súvislosti navrhla, aby sisúd vyžiadal od žalobcu všetky dôkazy o tom, aké komplexné informácie mal o žalovanej k dispozícii pri
zisťovaní a overovaní schopnosti splácať služby poskytované prvotným dodávateľom/veriteľom. Ďalej,
aby súd vykonal dôkazy a žalobcovi uložil povinnosť v listinnej podobe predložiť písomné potvrdenie -

kvitanciu o tom, že za predmetnú zmluvu bol dlh zo strany žalobcu úplne alebo čiastočne splnený a aby
žalobca predložil okrem podpísanej zmluvnej dokumentácie aj stručné vyčíslenie vzájomných plnení
v preukázanej dôkaznej forme výpismi z bankového účtu veriteľa a zároveň navrhla vykonať výsluch
veriteľa. Navrhla, aby súd vyhlásil zmluvné podmienky dodávateľa za neprijateľné a nekalé obchodné
podmienky a zopakovala, že vznáša námietku zaujatosti voči konajúcej sudkyni JUDr. Ľubici Gkortsilas

so zreteľom na jej vzťah k sporu. Má za to, že súčasťou práva na spravodlivý proces je garancia toho,
aby vo veci rozhodoval nezávislý a nestranný sudca, ale žalovaná má pocit, že konajúci sudca je voči
nej - spotrebiteľovi, zaujatý. Tento pocit vychádza z toho, že sudkyňa nebrala do úvahy jej doterajšie
argumenty a výhrady voči obsahu žaloby. V tejto súvislosti poukázala na rozhodnutia Najvyššieho súdu
SR týkajúce sa nestrannosti sudcu napr. sp.zn.2 Nc 4/2015, 8 Nc 12/2014, 4 Cdo 343/2013, 2 Cdo
231/2011, 6 Ndz 7/2011. Súčasne uviedla, že s poukazom na § 262 ods. 1 s použitím § 257 CSP

odmieta platiť akékoľvek náhrady trov konania nemorálnej protistrane a obracia sa na prvostupňový
súd so žiadosťou o zabezpečenie nepripustenia jej povinnosti platiť akékoľvek súdne trovy úžerníckej
protistrane.

3. Žalobca k podanému odvolaniu žalobkyne písomne uviedol, že sa plne stotožňuje s rozhodnutím

súdu prvej inštancie, ktoré považuje za vecne správne a dostatočne odôvodnené. Za správne hodnotí
aj právne posúdenie veci, ktoré bolo aplikované súdom prvej inštancie, ako aj riadne vyhodnotenie
dôkaznej situácie. Žalobca nepovažoval za potrebné vyvracať tvrdenia žalovanej, týkajúce sa údajného
nedostatočného skúmania schopnosti splácať spotrebiteľský úver, nakoľko súd prvej inštancie podrobne
a v súlade so zákonom vyhodnotil postup žalobcu podľa § 7 zákona o spotrebiteľských úveroch, pričom

konštatoval, že tento postup bol zákonný. Rovnako tak považuje za správne a zákonné konanie súdu
prvej inštancie aj v súvislosti s vyhodnotením postupu žalobcu pri zosplatnení úveru podľa § 53 ods.
9 OZ v spojení s § 565 OZ a preto navrhol odvolaciemu súdu, aby rozsudok súdu prvej inštancie ako
vecne správny potvrdil a zaviazal žalovaného na úhradu trov odvolacieho konania.

4.Žalobkyňavodvolacejreplikeuviedla,žesúdneoverilexistenciuneprijateľnýchzmluvnýchpodmienok
(viď. § 3 ods. 6 písm. b) zákona č. 307/2016 Z. z.) a rovnako neoveril ani existenciu výzvy na
zaplatenie dlhu zo strany veriteľa adresovanú žalovanej strane v posledných troch mesiacoch pred
podaním návrhu (viď. § 3 ods. 6 písm. d) zákona č. 307/2016). Uviedla, že má za to, že sa jedná
o spotrebiteľský spor, pričom predmetom sporu je spotrebiteľská úverová zmluva medzi stranami sporu,

ktorá je plná neprijateľných zmluvných podmienok a podľa verejne dostupných zdrojov má za to,
že je povinnosťou súdu v spotrebiteľských sporoch „ex offo“ ako predbežnou otázkou sa zaoberať
neprijateľnosťou jednotlivých zmluvných podmienok v spotrebiteľskej zmluve, čo od súdu si aj dovoľuje
očakávať. Ďalej uviedla, že výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného
styku nepožíva právnu ochranu a preto žalobcom uplatnený nárok v celom rozsahu neuznáva čo do

dôvodu a výšky, a žiadala žalobu v celom rozsahu zamietnuť ako nedôvodnú a priznať bezdôvodné
obohatenie a úžeru. Opätovne zdôraznila, že jednou z povinností veriteľa je poskytnúť spotrebiteľský
úver s odbornou starostlivosťou a posúdiť schopnosť dlžníka splácať úver. Povinnosť veriteľom vyplýva
z § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. Následkom nesplnenia povinnosti s odbornou starostlivosťou
posúdiť schopnosť dlžníka splácať úver, je strata práva požadovať splatenie úveru jednorazovo v zmysle

§ 11 ods. 2 ZoSÚ. Žalobca nepreukázal vierohodnosť posúdenia schopnosti splácať úver, nakoľko
z dodatočne predložených dôkazov je jasne preukázateľný stav, že žalovaná mala odmietnuté na inom
mieste 10 splátkových úverov, 2 iné úvery a 7x kreditnú kartu. Navyše právnici žalobcu ale aj obchodníci
žalobcu neoverili ani to, že v čase žiadania tohto sporného úveru, už mala u žalobcu jeden nesplácaný
úver č. 6906081510 z 01.07.2019, takže overovanie bonity bolo zo strany žalobcu iba formálne. Uviedla,

že za neprijateľnú zmluvnú podmienku považuje to, že zmluva obsahuje ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa podľa §
53 ods. 1 ods. 2. Za neprijateľné zároveň považuje aj ročnú úrokovú sadzbu 26,28 %, aj úrokovú
sadzbu z omeškania vo výške 14,5 % aj RPMN vo výške 29,7 %, ale aj body v úverových podmienkach
veriteľa, taktiež poistné úveru, ktoré si nežiadala a ktoré musela prijať ako podmienku k úveru a taktiež

naformulovanévyhláseniaotom,žesaoboznámilasovšetkýmiustanoveniamizmluvy.Vzávereuviedla,
že nakoľko je spor o peniazoch, tak vyjadrenia o vzájomných plneniach musia byť presné. Má za to, že
z neplatných právnych úkonov nemôžu vzniknúť platné právne účinky a konanie žalobcu považuje za
neoprávnené. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu navrhla súdu, aby podľa § 365 a § 389zrušil rozhodnutie prvostupňového súdu v napadnutej časti a vrátil mu vec na nové prejednanie s tým,
aby súd z úradnej povinnosti podrobil predmetnú zmluvnú dokumentáciu medzi žalobcom a žalovanou
súdnej kontrole a predbežnému právnemu posúdeniu, aby súd v tejto súvislosti vyžiadal od žalobcu

všetky dôkazy o tom, že aké komplexné informácie mal žalobca o žalovanej k dispozícii pri zisťovaní
a overovaní schopnosti žalovanej splácať služby poskytované prvotným dodávateľom, navrhla, aby súd
uznesením uložil žalobcovi povinnosť v listinnej podobe predložiť písomné potvrdenie – kvitanciu o tom,
že za predmetnú zmluvu bol dlh zo strany žalobcu úplne alebo čiastočne splnený a aby vykonal dôkaz
výsluchom dodávateľa. Záverom uviedla, že odmieta platiť akékoľvek náhrady trov konania nemorálnej

protistrane a žiada o zabezpečenie nepripustenia jej povinnosti platiť akékoľvek súdne trovy úžerníckej
protistrane.

5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 CSP
a § 380 ods. 1 CSP) a viazaný skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 383 CSP) prejednal
vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je

potrebné v celom rozsahu podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
6. Podľa § 389 ods. 1, písm. c) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie
je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

7. Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie, môže podľa povahy
veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť
zmier, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

8. Podľa § 53 ods. 9 OZ Ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach,
môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so
zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie
tohto práva.

9. Podľa § 565 OZ Ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre
nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže
veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

10. Predmetom konania v tejto veci je žaloba, ktorá bola doručená Okresnému súdu Banská Bystrica

dňa 28.03.2024 a ktorou sa žalobca domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 2 568,02 eura s úrokom
299,40 eura a úrokom z omeškania vo výške 9,50% ročne zo sumy 2 561,26 eura od 15.02.2024 do
zaplatenia, ako aj náhrady trov konania. Okresný súd Banská Bystrica vydal vo veci platobný rozkaz
zo dňa 22.04.2024 č. k. 18Up/661/2024-43, ktorým žalobe v celom rozsahu vyhovel. Proti platobnému
rozkazu podala žalovaná odpor, v dôsledku čoho bol platobný rozkaz zrušený a vec bola postúpená

Okresnému súdu Levice. Následne súd prvej inštancie vo veci rozhodol napadnutým rozsudkom zo
dňa 27.01.2025 č. k. 14Csp/75/2024-211 tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi istinu vo výške
1 044,16 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 1 044,16 eura od 15.02.2024
do zaplatenia, a to všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Vo zvyšnej časti žalobu
zamietol a žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 18,68 %.

11. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích námietok žalovanej,
v kontexte vznesenej námietky zaujatosti voči konajúcej sudkyni, s námietkou nedostatočného
zisťovania bonity na strane žalovanej a námietkami, že úverová zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné
podmienky a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť a vec mu vráti na

ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

12. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že v danom prípade je primárne nevyhnutné zaoberať sa
otázkou, či veriteľ vyhlásil zosplatnenie revolvingového úveru v súlade so zákonom a teda je potrebné
zaoberať sa tým, kedy a či došlo k zosplatneniu celého úveru podľa § 53 ods. 9 a § 565 OZ a či boli

splnené zákonné podmienky na vyhlásenie predčasnej splatnosti celého úveru, ktoré veriteľ oznámil
žalovanej výzvou na splatenie úveru zo dňa 30.01.2024 (č. l. 26 spisu). Z obsahu ustanovenia § 53
ods. 9 a § 565 OZ vyplýva, že povinnosťou veriteľa je upozorniť dlžníka na možnosť splatenia záväzku
predtým, ako dôjde k zosplatneniu úveru. V prípade spotrebiteľských záväzkov ide o dva rôzne právneúkony veriteľa a to upozornenie na uplatnenie práva veriteľa podľa § 53 ods. 9 OZ a samotná žiadosť o
zaplatenie celého dlhu pre omeškanie so splátkami zmysle § 565 OZ. Upozornením má zákonodarca na
mysli adresovanú písomnosť, ktorá sa nevyhnutne musí dostať do sféry dispozície spotrebiteľa a z jej

obsahu musí byť zrejmé splnenie zákonných podmienok uplatnenia režimu v zmysle § 53 ods. 9 OZ a to
jednak výslovne upozorniť spotrebiteľa na vykonanie práva veriteľa podľa § 565 OZ v súlade s § 53 ods.
9 OZ s tým, že právo na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti môže veriteľ vykonať len za predpokladu,
že omeškanie so splátkou trvá.

13. Odvolací súd primárne v tejto súvislosti uvádza, že otázka určitosti výzvy podľa § 53 ods. 9 OZ
je už dlhodobo riešená súdmi, a to i z toho hľadiska, či táto výzva, je určitá ak neobsahuje uvedenie
konkrétnej dlžnej splátky, pre ktorú veriteľ je oprávnený pristúpiť k mimoriadnej splatnosti úveru a s
ktorou je spotrebiteľ v zmysle dikcie ustanovenia § 53 ods. 9 OZ viac ako 3 mesiace v omeškaní.
Pri chápaní účelu samotného ustanovenia § 53 ods. 9 OZ a výzvy zakotvenej v danom ustanovení v
zmysle vyššie uvedeného, resp. s ohľadom na ich účel a to i s dôrazom na samotný následok, ktorý

môže nastať (strata výhody splátok), odvolací súd uvádza, že práve uvedenie konkrétnej splátky, s
ktorou je dlžník viac ako 3 mesiace v omeškaní, je rozhodujúcou skutočnosťou, ktorá musí byť vo výzve
(výzva podľa § 53 ods. 9 OZ) určito vyjadrená. Výlučné uvedenie výšky dlhu, s ktorým je spotrebiteľ
v omeškaní nepostačuje k tomu, aby spotrebiteľ mohol posúdiť, ktorá (splatná) splátka je spôsobilá
vyvolať následok v podobe vyhlásenia predčasnej splatnosti dlhu, resp. ktorú považuje obchodník za

relevantnú pre jeho následný postup a v konečnom dôsledku, ktorú ak dlžník (následne/dodatočne po
splatnosti) uhradí, zmarí zákonnú možnosť veriteľa uskutočniť zmenu v obsahu záväzku v podobe straty
výhody splátok úveru spotrebiteľom, a to pre porušenie povinnosti spotrebiteľa plniť dlh rozvrhnutý do
vopred dojednaných mesačných splátok riadne a včas. Podľa odvolacieho súdu je dôvodný výklad, v
zmysle ktorého za určitú výzvu možno považovať len výzvu, v ktorej veriteľ vyjadril konkrétnu splátku, s

ktorou je dlžník v omeškaní viac ako 3 mesiace a pre ktorú upozorňuje dlžníka, že pristúpi k vyhláseniu
predčasnej splatnosti dlhu za predpokladu, že nebude dodatočne uhradená.

14. Vzhľadom na uvedené odvolací súd upriamuje pozornosť na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR,
ktorý v uznesení sp. zn. 5Cdo/197/2022 zo dňa 26.06.2024 v bode 12.2 až 12.3 uviedol, že „V súvislosti

s úpravou režimu straty výhody splátok zákonodarca v § 53 ods. 9 OZ zavádza nové pravidlo, z ktorého
vyplýva, že veriteľ (v postavení dodávateľa) môže požadovať splnenie celého dlhu pre nesplnenie
niektorej zo splátok za podmienok, že uplynuli 3 mesiace od omeškania so zaplatením príslušnej splátky,
a že upozornil dlžníka (v postavení spotrebiteľa) v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto
práva. Účinnosť uplatnenia práva veriteľa podľa § 565 OZ je teda podmienená tým, že veriteľ v uvedenej

lehote pred uplatnením tohto práva upozornil dlžníka na to, že toto právo využije. Bez takéhoto včasného
upozornenia je uplatnenie neúčinné. Z ustanovenia § 565 veta druhá OZ vyplýva iba to, že veriteľ
môže žiadosť o jednorazové vrátenie nesplatenej dlžnej sumy využiť najneskôr do splatnosti najbližšej
nasledujúcej splátky a môže tak urobiť až po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením
zmeškanej splátky (§ 53 ods. 9 OZ). V prípade, ak zo strany veriteľa dôjde k vyhláseniu úveru za

predčasne splatný, a to v súlade s ustanovením § 565 OZ a § 53 ods. 9 OZ, pre platný úkon
zosplatnenia je zo strany veriteľa nevyhnutné, aby už v tejto výzve (upozornení spotrebiteľa
v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva) presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre
ktorú jednorazovo a predčasne môže zosplatniť celý dlh. Identifikácia splátky je potrebná z dôvodu
identifikácie prvého dňa plynutia premlčacej doby, ale i pre potrebu vedomosti dlžníka o tom, zaplatením

akej sumy zabráni zosplatneniu úveru (porovnaj rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 2Cdo/149/2021).
Je to podstatná informácia najmä v situáciách, pokiaľ predtým došlo k čiastočnému plneniu a dlžná
suma sa mohla kumulatívne tvoriť aj dlhšie, pričom ale neboli naplnené podmienky, kedy by mohol
byť úver zosplatnený celý. Ak veriteľ oznámi iba dlžnú sumu s upozornením na možnosť zosplatnenia
celého úveru, môže byť spotrebiteľ pomýlený a v dôsledku informačnej asymetrie môže byť poškodený.

Tieto skutočnosti neboli rozhodnutiami súdov nižších inštancií vzaté do úvahy.“ Obdobný právny názor
bol najvyšší súdom vyjadrený aj v rozsudku sp. zn. 5Cdo/188/2023 zo dňa 31.07.2024, najmä bod 23.
odôvodnenia, ako i v uznesení sp. zn. 5Cdo/2/2023 zo dňa 25.01.2024, najmä bod 14.2.

15. S ohľadom na uvedené skutočnosti je preto potrebné, aby sa súd prvej inštancie opätovne zaoberal

tým, či revolvingový úver bol v danom prípadne predčasne zosplatnený v súlade s ustanoveniami §
53 ods. 9 OZ v spojení s § 565 OZ a či výzva označená ako „Výzva na zaplatenie dlžnej sumy“
zo dňa 22.12.2023 (č. l. 25 spisu) má zákonom požadované náležitosti v nadväznosti na ustálenújudikatúru. Následne je potrebné, aby po vyhodnotení uvedenej skutočnosti, súd prvej inštancie
opätovne prehodnotil nárok žalobcu obsiahnutý v žalobnom petite.

16. V závere odvolací súd uvádza, že na námietku zaujatosti voči konajúcej sudkyni, ktorú v
písomnom odvolaní vzniesla žalovaná a namietala jej benevolentné konanie, odvolací súd v zmysle § 53
ods.1aods.3CSPneprihliadol,nakoľkožalovanápredmetnúnámietkuzaujatostinevznieslavzákonom
stanovej lehote a námietka sa týkala veci samej, resp. okolností, ktoré sa týkali procesného postupu
zákonnej sudkyne alebo jej rozhodovacej činnosti, a v takomto prípade sa na námietku neprihliada.

17. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie zároveň rozhodne aj o trovách celého konania, vrátane tohto
odvolacieho (§ 396 ods. 3 CSP).

18. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).