Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, December 19, 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8Co/158/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7125216126
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agnesa Hricová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7125216126.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov
senátu Mgr. Miloša Greguša a JUDr. Denisy Novotnej Mlinárcsikovej v spore navrhovateľa: A. B.
C., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XX, C., zastúpeným JUDr. Richardom Kovalčíkom, advokátom so
sídlom Rázusova 1, Košice, proti odporcovi: D. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XX, C., o nariadenie
neodkladného opatrenia, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Mestského súdu Košice č.k.

34C/38/2025-52 zo dňa 23.10.2025

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

P r i z n á v a odporcovi voči navrhovateľovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Košice (ďalej len „súd“ alebo „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením zamietol

návrh na nariadenie neodkladného opatrenia (výrok I.) a žalovanému voči žalobcovi náhradu na náhradu
trov konania nepriznal (výrok II).

2. Rozhodol tak o návrhu navrhovateľa, ktorým sa domáhal aby súd by uložil odporcovi povinnosť
zdržať sa akéhokoľvek nakladania s hnuteľnými vecami, ktoré tvoria záloh v zmysle Zmluvy o zriadení
záložného práva k hnuteľným veciam, ktorá bola medzi navrhovateľom a odporcom uzatvorená dňa

11.10.2024, t.j. s motorovým vozidlom štvorkolkou ENGLER DESAT 5.2 L V10, farba 001 - Ferari Tour
de France Blue, VIN: E. a s dreveným modelom vozidla V12 Prepreduction model 1:1, farba G. H. a I. I.,
najmä zdržať sa akéhokoľvek ich scudzenia, dania do užívania, zaťaženia, a to až do ukončenia výkonu
záložného práva. Zároveň navrhovateľ žiadal súd, aby uložil odporcovi povinnosť vydať mu hnuteľné
veci, ktoré tvoria záloh v zmysle Zmluvy o zriadení záložného práva k hnuteľným veciam.

3. Navrhovateľ návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil najmä tým, že zmluvou o zriadení
záložného práva k hnuteľným veciam zo dňa 11.10.2024 bolo i k predmetným hnuteľnostiam v prospech
navrhovateľa zriadené záložné právo za účelom zabezpečenia splatenia pôžičky vo výške 110.000,00
Eur s príslušenstvom podľa zmluvy o pôžičke zo dňa 11.10.2024 uzatvorenej medzi navrhovateľom
a odporcom. Uviedol, že nakoľko odporca ako dlžník si nesplnil riadne a včas svoj peňažný záväzok
s príslušenstvom stala sa zabezpečovaná pohľadávka splatnou, a preto oznámil odporcovi, že začína

výkon záložného práva, avšak odporca marí možnosť vykonať jeho záložné právo (ku dňu podania
návrhu mu nesprístupnil predmet záložného práva k realizácii výkonu záložného práva) a tiež mu
oznámil, že motorové vozidlo ENGLER DESAT 5.2 L V10 hodlá presunúť do Nemecka a tam ho scudziť.
V ďalšom namietal nedodržanie zmluvných dojednaní spočívajúcich v zákaze nakladania s predmetom
zálohu a v povinnosti chrániť hnuteľné veci pred poškodením, resp. znižovaním ich hodnoty zo strany
odporcu.4. Súd prvej inštancie po oboznámení sa s obsahom spisu a po právnom posúdení veci v zmysle
§ 324 ods. 1, 3, § 325 ods. 1, 2 písm. c) a d), § 326 ods. 1, § 329 ods. 1, § 330 ods. 1, § 332
ods. 1, § 333, § 334, § 336 ods. 1 a 3 zákona 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len

„CSP“) CSP a § 151a, § 151h ods. 1,2, 5, § 151i ods. 1, § 151l ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb.
Občianky zákonník (ďalej len „OZ“) dospel k záveru, že v danom prípade neboli naplnené zákonné
predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia. Na základe zmluvy o pôžičke zo dňa zo dňa
11.10.2024 súd zistil, že navrhovateľ ako veriteľ poskytol odporcovi ako dlžníkovi pôžičku vo výške
110.000,- Eur, ktorú sa odporca zaviazal uhradiť do 31.12.2024. Podľa článku V. zmluvy plnenie

záväzku - vrátenie pôžičky dlžník zabezpečil záložným právom k hnuteľným veciam dlžníka zriadeným
Zmluvou o zriadení záložného práva k hnuteľným veciam uzatvorenej v ten istý deň, ktorou došlo k
zriadeniu záložného práva záložného veriteľa k zálohu bližšie špecifikovaného v bode 2. Z potvrdenia
Notárskeho centrálneho registra záložných práv (NCRzp) o registrácii údajov NCRzp súdu vyplynulo,
že záložné právo zo zmluvy o zriadení záložného práva k hnuteľným veciam zo dňa 11.10.2024 bolo
registrované v registri záložných práv dňa 14.10.2024 a následne dňa 24.09.2025 bolo v NCRzp

zaregistrované začatie výkonu záložného práva. Po ozrejmení všeobecnej charakteristiky inštitútu
neodkladného opatrenia a inštitútu záložného práva súd uviedol, že nepovažuje zo strany navrhovateľa
za hodnoverne osvedčené skutočnosti odôvodňujúce potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi ním
a odporcom. Zdôraznil, že § 151h OZ nevylučuje možnosť záložcu nakladať s majetkom, ku ktorému
je zriadené záložné právo, pripúšťa možnosť prevodu takéhoto majetku tým, že výslovne upravuje, že

pri prevode alebo prechode zálohu pôsobí záložné právo voči nadobúdateľovi zálohu, tento je povinný
strpieť výkon záložného práva a vzťahujú sa na neho práva a povinnosti záložcu. Konštatoval, že
záložné právo nebráni záložcovi aj naďalej nakladať s predmetom zálohu. V tomto kontexte poukázal
na judikatúru, v zmysle ktorej sú dojednania, ktorými by bol záložný dlžník v rozpore so zákonom
vylúčenýaleboobmedzenývtakomnakladanísozálohom,neplatné(rozsudokNajvyššiehosúduČeskej

republikysp.zn.21Cdo296/2003zodňa16.07.2003).Odporcoviakozáložcovisapooznámeníozačatí
výkonu záložného práva podľa § 151l ods. 2 OZ zakazuje prevádzať vlastnícke právo k zálohu na inú
osobu bez súhlasu záložného veriteľa a teda, so zálohom môže takýmto spôsobom disponovať iba na
základe výslovného súhlasu záložného veriteľa. V prípade porušenia zákazu prevodu zálohu záložcom
je následkom skutočnosť, že tretia osoba nadobudne záloh zaťažený záložným právom a záložný veriteľ

si môže voči záložcovi uplatniť nárok na náhradu škody, ak nedosiahne uspokojenie svojej pohľadávky
zo zálohu alebo iným spôsobom od dlžníka. Prevodom alebo prechodom záložného práva sa záložný
dlžník nezbavuje povinnosti splniť splatný dlh záložnému veriteľovi. Uviedol, že vyhovieť návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia nemožno len na základe domnienok či úvah o možnom prevode
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam (pravdepodobne mal na mysli hnuteľnostiam, pozn. odvolacieho

súdu). Konštatoval, že v konaní nebolo preukázané, žeby odporca podnikal kroky smerujúce k zmene
vlastníckeho práva k zálohu na inú osobu bez súhlasu záložného veriteľa. Mal za to, že z predloženej
sms komunikácie nie je možné jednoznačne ustáliť záver, v ktorom období bola písaná, no podľa obsahu
správ sa dá posúdiť, že boli písané ešte pred začatím výkonu záložného práva, keďže v správe s časom
12:16 na čl. 25 spisu je uvedené, že sa „rozhodol uplatniť výkon záložného práva.“ Uzavrel, že aj

keby došlo k prechodu záložného práva odporca ako dlžník sa nezbavuje povinnosti splniť svoj dlh
a navrhovateľ môže aj naďalej vymáhať pohľadávku od odporcu alebo sa v rámci výkonu záložného
práva uspokojiť z predmetu záložného práva, ktorá sa nachádza u nadobúdateľa zálohu.

5. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a 2 CSP, tak, že odporcovi

náhradu trov nepriznal nakoľko mu žiadne trovy nevznikli.

6. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ z dôvodov
podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) CSP. Nestotožnil sa s názorom súdu o nesplnení zákonných
predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia. Namietal, že súd pri posudzovaní návrhu nebral

do úvahy tvrdenia navrhovateľa (skutočnosť, že odporca preukázateľne porušuje zmluvné vzťahy medzi
stranami sporu, a to nielen vzťah založený zmluvou o pôžičke, ale aj vzťah založený zmluvou o zriadení
záložného práva k hnuteľným veciam, keďže preukázateľne najmä marí výkon záložného práva, resp.
vystavuje záloh poškodeniu a snaží sa záloh previesť na tretiu osobu v zahraničí tak, aby nebolo
možné zistiť identitu tejto osoby) a tiež nebral do úvahy predložené listinné dôkazy a to bez toho,

aby sa k týmto akokoľvek náležite vyjadril. Mal za to, že predložené listinné dôkazy nevyhodnotil
vo vzájomnej súvislosti. Vytkol bagatelizovanie aktuálneho stavu a potreby nariadenia neodkladného
opatrenia súdu s odôvodnením že navrhovateľ disponuje záložným právom, a teda sa môže domáhať
jeho výkonu aj voči tretej osobe, na ktorú by odporca previedol vlastnícke právo k zálohu. Namietol,že skutočnosť, že navrhovateľ disponuje vo vzťahu k evidentne jedinému majetku odporcu záložným
právom, ešte nevylučuje úpravu pomerov medzi stranami nariadením neodkladného opatrenia, nakoľko
záložné právo nenahrádza a ani nemá rovnaké účinky ako neodkladné opatrenie, a taktiež automaticky

neznamená, že nie je ohrozené uspokojenie pohľadávky navrhovateľa. Poukázal na skutočnosť, že dňa
19.09.2025 opätovne odporcovi (ako reakciu na elektronickú správu zo dňa 19.09.2025, ktorou odporca
oznámil navrhovateľovi jeho zámer presunúť záloh do zahraničia, kde ho mieni predať tretej osobe)
oznámil začatie výkonu záložného práva a zároveň ho vyzval, na doručenie zálohu za účelom výkonu
záložného práva. Odporca napriek písomnému oznámeniu o výkone záložného práv a jeho povinnosti

poskytnúť navrhovateľovi súčinnosť na výkon záložného práva, spočívajúcu najmä vo vydaní zálohu
tak neučinil, presunul ho do zahraničia (na navrhovateľovi neznáme miesto) a začal vyvíjať kroky k
jeho predaju, čo potvrdzuje aj elektronická komunikácia strán sporu, ku ktorej došlo po podaní návrhu.
Poukázalnakomunikáciuzodňa13.10.2025,predloženúspolusodvolaním,zktorejvyplýva,žeodporca
má kupujúceho na záloh. Uvedené nasvedčuje tomu, že odporca nemá záujem záloh navrhovateľovi
riadne vydať, teda umožniť realizáciu záložného práva a začal realizovať (v rozpore s ust. § 151l

ods. 2 Občianskeho zákonníka) kroky smerujúce k zmene jeho vlastníka, pričom následkom takéhoto
konania bude, že navrhovateľ nebude mať vedomosť o kde sa záloh nachádza, resp. ani to, kto je jeho
vlastníkom. K odvolaniu doložil i výpis z centrálneho registra exekúcií, ktorý podľa neho preukazuje, že
voči žalovanému sa aktuálne už vedie jedna neefektívna exekúcia, čo potvrdzuje skutočnosť, že ak by
sa domáhal voči odporcovi nároku na zaplatenie svojej pohľadávky na súde, resp. následne sa pokúšal

o vymoženie takto priznanej pohľadávky, k uspokojeniu navrhovateľa formou exekúcie by s vysokou
pravdepodobnosťou nedošlo Nestotožnil sa s názorom súdu prvej inštancie, podľa ktorého zriadenie
záložného práva nemôže záložcu obmedziť v užívaní zálohu, resp. s jeho disponovaním. S poukazom
na § 151i OZ konštatoval, že záložca má právo používať záloh výlučne len obvyklým spôsobom,
teda nie realizovať akékoľvek právo dispozície tak, ako to prezentuje súd prvej inštancie, pričom sa

zohľadňuje povaha veci tvoriaca záloh. Zdôraznil, že záložca je povinný zdržať sa všetkého, čím by
došlo k zníženiu hodnoty zálohu, avšak drevený model ako aj motorové vozidlo boli poškodené, za
predpokladu, že zmluva o zriadení záložného práva neurčuje inak. Ak odporca prevedie vlastnícke právo
k zálohu na tretiu osobu, potom síce formálne navrhovateľovi vznikne nárok na uplatnenie záložného
práva voči tejto osobe, avšak nebude mať vedomosť nielen o tom, kto je vlastníkom zálohu, pričom

údaje o tejto osobe objektívne ani nebude môcť zistiť, keďže záloh, resp. jeho vlastník nie je evidovaný
v žiadnom verejne dostupnom registri, ale taktiež nebude mať vedomosť ani o tom, kde sa záloh
nachádza.Záložnéprávonavrhovateľasatakstaneobjektívnenevykonateľné.Nestotožnilsasnázorom
súdu, že v konaní nepreukázal kroky odporcu smerujúce k zmene vlastníckeho práva k zálohu bez
jeho súhlasu, nakoľko z predloženej komunikácie vyplýva, že odporca už v správe zo dňa 19.09.2025

prezentuje navrhovateľovi svoj zámer previesť záloh do zahraničia (Nemecko), kde je už dohodnutý so
sprostredkovateľom na čo najrýchlejšom predaji zálohu, a tiež zo správy zo dňa 13.10.2025 vyplýva, že
žalovaný už údajne zabezpečil kupujúceho na záloh. Rovnako namietal domnienku súdu, že predložená
komunikácia bola medzi stranami písaná pred začatím výkonu záložného práva. Záverom namietal
absenciu náležitého odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a nevyporiadanie sa s jeho podstatnými

tvrdeniami. Navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie a rozhodol tak, ako navrhovateľ
navrhuje vo svojom návrhu a priznal mu nárok na náhradu trov konania, alternatívne zrušil a vec vrátil
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

7. Odporca vo svojom vyjadrení k podanému odvolaniu poukázal na skutočnosť, že navrhovateľ si

u odporcu objednal úpravy na svojom motorovom vozidle Rolls-Royce Wraith, ktoré po ich realizácii
prevzal a dodnes ho používa, pričom odporcovi neposkytol finančnú protihodnotu, čím sa na jeho
úkor bezdôvodne obohatil minimálne o sumu 400.000 Eur. Zmluva o pôžičke medzi stranami nebola
uzatvorenáakoúhradazapráce,nebolamyslenáakoklasickýveriteľsko-dlžníckyvzťahaslúžilavýlučne
ako zabezpečovací mechanizmus pre prípad, že by odporca neplnil svoje povinnosti na projekte,

čo sa však nestalo. Navrhovateľ poskytol vozidlo a poskytol financovanie vo výške 110.000 Eur
a odporca poskytol know-how, dizajn, vývoj, riadenie projektu a zabezpečenie dodávateľov. Na návrh
navrhovateľa sa dňa 26.06.2025 strany dohodli na pozastavení projektu, z dôvodu odmietnutia ďalšieho
financovania zo strany navrhovateľa, ktorý zmenil svoj postoj a žiadal odporcu o okamžitý prevod 50%
ochrannej známky COUPÉTAIL, v tej dobe vlastnenej odporcom, s tým že posunie splatnosť pôžičky

do konca roka 2025. Odporca bezodplatne previedol na navrhovateľa svoj podiel k ochrannej známka
COUPÉTAIL, avšak navrhovateľ zmenil termín vrátenia pôžičky na koniec augusta 2025. K predaju
zálohu bol donútený naliehaním navrhovateľa na urýchlené vrátenie pôžičky. Uviedol, že informoval
navrhovateľaoskutočnosti,žezvažujepredajzálohuataktiežmuvysvetlil,žeideojedinýreálnyspôsob,ako pôžičku uhradiť. Predaj zálohu bol zabezpečený prostredníctvom nemeckého dílera Hollmann
International, ktorý našiel kupca za cenu 750.000 Eur, avšak tento po jeho kontaktovaní navrhovateľom ,
ktorý mu zakázal vozidlo predať s tvrdením, že má k nemu vlastnícke právo, a že odporca nesmie

bez jeho súhlasu vozidlo predať, zrušil spoluprácu s odporcom. K predaju zálohu nedošlo z dôvodu
konania navrhovateľa, v dôsledku ktorého vznikla odporcovi majetková škoda. Navrhol, aby odvolací
súd odvolanie navrhovateľa zamietol, potvrdil napadnuté uznesenie a priznal mu náhradu trov konania.

8. Ďalšie vyjadrenia v konaní podané neboli.

9. Krajský súd v Košiciach ak odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie navrhovateľa ako podané
včas, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia
pojednávania v zmysle ustanovenia § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia
§ 379 a § 380 CSP z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie
navrhovateľa nie je dôvodné.

10. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie

11. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné oparenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť

pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

12. Podľa § 325 ods. 2 písm. c) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
nenakladala s určitými vecami alebo právami.

13. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

14. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne. Podľa odseku 2 tohto ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje

s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnosti dôvody napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.

15. V posudzovanom prípade navrhovateľ podal odvolanie z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP,

podľa ktorého odvolanie možno odôvodniť len tým, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil
strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických
osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty
a záruky poskytované právnym poriadkom. Obsah tohto práva je pomerne široký. Medzi jeho zložky

možno zaradiť predovšetkým právo na prístup k súdu, právo na nestranný a nezávislý súd, právo na
zákonného sudcu, právo na riadne poučenie o procesných právach a povinnostiach, právo navrhovať
dôkazy a vyjadrovať sa k nim, ale aj právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v
konaní zo strany súdu, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, či právo na preskúmanie rozhodnutia.
Porušenie ktoréhokoľvek čiastkového práva strany sporu postupom súdu predstavuje pochybenie súdu.

O naplnenie odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP však pôjde vtedy, ak nesprávny
procesný postup súdu, znemožňujúci realizáciu práv strany sporu, dosiahne takú intenzitu, ktorá
odôvodnízáverotom,žecelékonaniesanejavíakospravodlivé.Konkrétnepochybeniesúdupretomusí
byť hodnotené v kontexte celého konania. Pre procesnú stranu z práva na spravodlivý súdny proces
nevyplýva právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal

a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou
a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom
a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov. Dôvodom zakladajúcim
prípustnosť odvolania podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP nie je nedostatočné zistenie skutkového stavu,
nevykonanie všetkých navrhovaných dôkazov alebo nesprávne vyhodnotenie niektorého dôkazu.

16. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP dopadá na akékoľvek pochybenia v procesnom
postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody, avšak len za predpokladu,
že mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Príkladom takejto vady môže byť nesprávnerealizovaná manudukčná povinnosť súdu (a to tak v prípade, keď bola poskytnutá v užšom rozsahu, ako
aj v prípade jej realizácie v širšom než zákonom predpokladanom rozsahu), pochybenia vo vykonanom
dokazovaní (napr. vykonanie nezákonne získaného dôkazu bez splnenia predpokladu uvedeného v

článku 16 ods. 2 CSP, alebo vypočutie relevantného svedka bez poučenia o práve odoprieť výpoveď),
porušenie viazanosti súdu inými rozhodnutiami (§ 193 CSP) alebo posúdenie predbežnej otázky v
rozpore s existujúcim rozhodnutím príslušného orgánu (§ 194 ods. 2).

17. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť

o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a
ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú
vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP a to vzhľadom na
to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov sporových strán
nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo ak súd opomenul rozhodujúce skutočnosti,
ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také

skutkovézistenia,ktorésúdprvejinštanciezaložilnachybnomhodnotenídôkazov.Typovoideosituáciu,
kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynulo z prednesom strán
sporu alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti, dôležitosti, zákonnosti, pravdivosti, eventuálne
vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom
vyplývajúcim z ust. § 192 a nasl. CSP.

18.Kodvolaciemudôvodupodľa§365ods.1písm.h)CSPodvolacísúduvádza,žeprávnymposúdením
je činnosť súdu, pri ktorej aplikáciou konkrétnej právnej normy na zistený skutkový stav vyvodzuje zo
skutkových zistení, aké práva a povinnosti majú subjekty konania podľa hmotného práva. Nesprávnym
právnym posúdením je potom potrebné rozumieť omyl v tomto postupe, a teda nesprávnosť pri aplikácii

práva na skutkové zistenia. O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak súd neaplikoval právnu
normu vôbec, alebo ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo ak aj aplikoval
správny predpis, ktorý si nesprávne interpretoval alebo napokon ak aplikoval správny predpis, ktorý tiež
správne interpretoval, avšak právnu normu nesprávne na zistený skutkový stav aplikoval, v skutkových
okolnostiach teda z právnej normy vyvodil nesprávne závery o právach a povinnostiach strán.

19. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia z hľadiska týchto uplatnených odvolacích
dôvodov a v rozsahu námietok a argumentov navrhovateľom uvedených v odvolaní dospel k záveru, že
odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) CSP v prejednávanej veci nie sú preukázané.
Súd prvej inštancie uplatnený nárok po skutkovej a aj po právnej stránke posúdil v súlade so zákonom

a závermi ustálenými právnou praxou, a to v otázke rozhodovania o neodkladnom opatrení, správnym
spôsobom interpretoval a aj aplikoval právny predpis a odvolací súd sa stotožňuje s jeho záverom,
že navrhovateľ neosvedčil také skutočnosti, ktoré v danej veci odôvodňovali nariadenie neodkladného
opatrenia.

20. Neodkladným opatrením sa upravujú (predbežne alebo aj trvale) pomery sporových strán, ak ide
o stav, ktorý neznesie odklad. Vychádzajúc zo zákonných predpokladov, nariadenie neodkladného
opatrenia je prípustné a opodstatnené vtedy, ak: a) sa tvrdí a osvedčí existencia právneho vzťahu
medzi sporovými stranami, b) tento právny vzťah si vyžaduje bezodkladnú úpravu alebo ak je daná
obava z ohrozenia exekúcie (kumulácia nie je vylúčená), c) uložením požadovanej povinnosti alebo

obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti),
d) navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter,
nebude vytvorený nenávratný stav, e) jeho právne účinky neobmedzia povinnú osobu neprimeraným
spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), e) sledovaný účel nemožno dosiahnuť
zabezpečovacím opatrením (§ 324 ods. 3 CSP). Uvedené podmienky musia byť splnené v čase vydania

uznesenia súdu prvej inštancie.

21. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že neodkladným opatrením, bez ohľadu na to, či
je nariadené pred začatím konania, v jeho priebehu alebo po jeho skončení, sa upravujú pomery
strán, pokiaľ je to bezodkladne potrebné alebo existuje obava, že exekúcia bude ohrozená. Týmto

predpokladom zodpovedá požiadavka osobitných náležitostí návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia, v ktorom podľa zákonného vymedzenia musí navrhovateľ opísať rozhodujúce skutočnosti,
odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Z povahy
veci vyplýva, že zjavne neodôvodnenému alebo neexistujúcemu nároku nemožno poskytnúť ochranuprostredníctvom neodkladného opatrenia, a preto v návrhu musí navrhovateľ opísať tiež skutočnosti
hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Hodnoverné
osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku predpokladá jasné, určité a zrozumiteľné skutkové tvrdenia

navrhovateľa,predloženiedostupnýchlistinnýchdôkazovaelementárnuprávnuargumentáciu,zktorých
možno vyvodiť záver o vysokej pravdepodobnosti, že chránený nárok je dôvodný a trvá. Pretože pri
nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti, z tohto dôvodu súd nemusí dodržať
formálny postup určený na dokazovanie a zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie
konečného rozhodnutia (vo veci samej), ale rozhoduje spravidla len na základe listín predložených

navrhovateľom, bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Inak postupuje iba vo
výnimočných a odôvodnených prípadoch (§ 329 CSP). Riadne dokazovanie v zmysle § 185 a nasl. CSP
súd nevykonáva a pri rozhodovaní vychádza z obsahu návrhu a zo skutočností, ktoré boli v súvislosti
s podaným návrhom osvedčené. Navrhovateľ opísaním rozhodujúcich skutočností a predložením
dostupných dôkazných prostriedkov musí osvedčiť najvýznamnejšie relevantné skutočnosti, z ktorých
vyvodzuje opodstatnenosť a neodkladnosť návrhu, a vecnou argumentáciou musí presvedčiť súd o

potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút
charakteristický.

22. V súvislosti s rozhodovaním o neodkladných opatreniach má osobitný význam § 329 ods. 2 CSP pre
odvolacie konanie. Pri preskúmavaní vecnej správnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia o návrhu

na nariadenie neodkladného opatrenia, je aj pre odvolací súd relevantný stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie. Bez ďalšieho je vylúčené, aby svoje rozhodnutie založil na skutočnostiach, ktoré
nastali až po vydaní napadnutého uznesenia. Z uvedených dôvodov odvolací súd mohol posudzovať
splnenie zákonných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia len podľa skutkového a
právneho stavu existujúceho v čase vydania rozhodnutia súdu prvej inštancie.

23. Navrhovateľ v odvolaní namietal, že nesúhlasí s konštatovaním súdu prvej inštancie, že nebola
splnená podmienka potreby bezodkladnej úpravy pomerov. Mal za to, že následkom aktuálneho konania
odporcu má nastať stav, kedy navrhovateľ nebude mať vedomosť o tom kde sa záloh nachádza a kto je

jeho vlastníkom, čím dôjde k zmareniu uplatňovania akýchkoľvek jeho práv vyplývajúcich mu zo zmluvy
o zriadení záložného práva k hnuteľným veciam, resp. z OZ.

24. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
podaného navrhovateľom konštatuje, že navrhovateľ v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia

neosvedčilsplneniepodmienkybezodkladnejúpravypomerov,tedaneuviedolskutočnosti,ktorésvedčia
o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento
inštitút charakteristický. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
uznesenia a v súlade s § 387 ods. 2 CSP na tieto dôvody v celom rozsahu odkazuje.

25. Z doteraz predložených listín je osvedčené, že záložné právo k hnuteľným veciam tvoriacich predmet
zálohu vzniklo a bolo riadne zaregistrované v NCRzp dňa 14.10.2024. a následne Ďalej je osvedčené,
že dňa 24.09.2025 bol v NCRzp registrovaný začiatok výkonu záložného práva.

26. Účel záložného práva, ktoré slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného

veriteľa oprávňuje uspokojiť sa, alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného
práva, ak pohľadávka veriteľa nie je riadne a včas splnená. Záložné právo predstavuje podporný
zdroj uspokojenia pohľadávky zabezpečeného veriteľa, ktorá sa uplatní vtedy, ak pohľadávka nebola
dlžníkom dobrovoľne splnená a ani nezanikla iným spôsobom. Zákonná úprava v tejto súvislosti rozlišuje
medzi zriadením záložného práva a jej vznikom, keď v § 151b OZ sú uvedené jednotlivé právne

skutočnosti, ktorých dôsledkom je zriadenie záložného práva, pričom na platný vznik záložného práva
sa spravidla vyžaduje ešte registrácia záložného práva v príslušnom registri postupom podľa § 151f
Občianskeho zákonníka. V takom prípade ide o tzv. registrované záložné právo. Registráciou záložného
práva nastávajú konštitutívne právne účinky s výnimkou prípadov, keď záložné právo vznikne iba
na základe rozhodnutia súdu alebo správneho orgánu alebo odovzdaním predmetu záložného práva

záložnému veriteľovi alebo tretej osobe do úschovy. Zákonná úprava pozná verejné registre záložných
práv ako Notársky centrálny register záložných práv, kataster nehnuteľností a ďalej sú to osobitné
registre. Register záložných práv je verejne prístupný na vyhľadávanie aj prostredníctvom internetu, s
čím je spojená nielen informatívna povaha príslušného registra, ale rovnako je možné zistiť z registraexistenciu záložného práva na majetok konkrétnej osoby, prípadne existenciu záložného práva ku
konkrétnemu majetku. Z vecno-právneho charakteru záložného práva vyplýva, že záložné právo je
spojené s predmetom záložného práva, čo znamená, že záložné právo prechádza z pôvodného záložcu

(úpadca) na nového nadobúdateľa, novým záložcom stáva nový vlastník - nadobúdateľ a zo zákona
je povinný strpieť nielen výkon záložného práva ale aj iné práva a povinnosti záložcu. Vzhľadom na
uvedené záložné právo k predmetným hnuteľným veciam nezanikne ani v prípade, kedy by došlo
k prevodu vlastníckeho práva k hnuteľnej veci.

27. Zo záložného práva nevyplývajú pre záložcu dispozičné obmedzenia k zálohu. Záložca je oprávnený
záloh previesť, súhlas záložného veriteľa s prevodom nie je potrebný. To platí až do oznámenia
záložného veriteľa o začatí výkonu záložného práva podľa § 151l ods. 2 OZ. Po doručení tohto
oznámenia potrebuje záložca na prevod zálohu súhlas záložného veriteľa.

28. Výnimku zo zásady vecno-právnych účinkov záložného práva v záujme zabezpečenia obchodného

styku OZ pripúšťa v prípade, ak sa záložca a záložný veriteľ v zmluve o zriadení záložného práva dohodli
na tom, že záložca môže záloh, resp. jeho časť previesť bez zaťaženia záložným právom na tretiu osobu,
na čom sa však v prejednávanom prípade navrhovateľ a odporca v záložnej zmluvy nedohodli, nakoľko v
zmysle čl. III. bod 3 písm. c), záložca sa zaväzuje nepreviesť bez predchádzajúceho písomného súhlasu
záložného veriteľa predmet záložného práva.

29. Záložné právo nepôsobí voči nadobúdateľovi zálohu ani vtedy, ak bol v čase prevodu alebo prechodu
zálohu pri vynaložení náležitej starostlivosti dobromyseľný, že nadobúda záloh nezaťažený záložným
právom. Ak je záložné právo registrované v registri záložných práv, tak ako je tomu v tomto prípade,
predpokladá sa, že nadobúdateľ zálohu nie je dobromyseľný, ak nepreukáže opak.

30. Odvolací súd má za to, že za daných okolností, keď pohľadávka navhrovateľa je zabezpečená
záložným právom, pričom samotný zákon zakazuje odporcovi ako záložcovi bez súhlasu navrhovateľa
ako záložného veriteľa záloh previesť na tretie osoby, by bolo nariadenie navrhovaného neodkladného
opatrenia spočívajúceho v povinnosti zdržať sa scudzenia predmetu zálohu neopodstatnené resp.

nadbytočné. Tiež zákonná úprava inštitútu záložného práva upravená v § 151m ods. 4 OZ bez ďalšieho
neosvedčuje naliehavosť potreby na nariadenie neodkladného opatrenia. Odvolací súd zhodujúc sa
s názorom prvej inštancie poukazuje na skutočnosť, že aj v prípade prevodu predmetu zálohu odporcom
na nadobúdateľa zálohu sa odporca ako dlžník nezbavuje povinnosti splniť svoj dlh zo zmluvy o pôžičke.
Navrhovateľ tak môže uspokojiť svoju pohľadávku z predmetu záložného práva nachádzajúceho sa

u nadobúdateľa zálohu alebo ju môže vymáhať priamo u odporcu.

31. Námietku navrhovateľa, že súd prvej inštancie pri posudzovaní návrhu nevzal do úvahy predložené
listinné dôkazy odvolací súd nepovažuje za dôvodnú. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil
navrhovateľom predloženú SMS komunikáciu strán konania ak konštatoval, že z v konaní nebolo

preukázané ( správne malo by ť osvedčené), žeby odporca podnikal kroky smerujúce k zmene
vlastníckeho práva k zálohu na inú osobu bez súhlasu záložného veriteľa po začatí výkonu záložného
práva poukazujúc na skutočnosť, že z SMS komunikácie nie je jednoznačne možné ustáliť záver, v
ktorom období bola písaná, pričom podľa obsahu správ sa dá posúdiť, že boli písané ešte pred začatím
výkonu záložného práva.

32. Pokiaľ navrhovateľ v podanom odvolaní na preukázanie úmyslu odporcu predať predmet zálohu
do zahraničia poukázal na ďalšiu SMS komunikáciu medzi stranami sporu zo dňa 13.10.2025 ( t.j.
po registrácii začatia výkonu záložného práva v NCRzp), ktorú mal k dispozícií navrhovateľ v tento
deň, pričom ju nepredložil súdu prvej inštancie do rozhodnutia o návrhu na nariadenie neodkladného

opatrenia (24.10.2025), hoci ho mal v tej dobe k dispozícií, ide o novotu v odvolacom konaní ku ktorej
odvolací súd v súlade s § 366 CSP nemôže prihliadnuť, aj keď by práve táto skutočnosť a dôkaz mohli
preukazovať splnenie podmienky potreby bezodkladnej úpravy pomerov, avšak pre odvolací súd je
rozhodujúci stav ku dňu rozhodnutia súdu prvej inštancie.

33. Pokiaľ ide o návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v časti uloženia povinnosti odporcovi
vydať navrhovateľovi hnuteľné veci tvoriace predmet zálohu, odvolací súd konštatuje, že navrhovateľ
vo vzťahu k tomu nároku v odvolaní neuviedol žiadne konkrétne námietky.34. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387
ods. 1, 2 CSP potvrdil, ako vecne správne.

35. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, § 396 ods. 1 CSP.
Navrhovateľ nebol v odvolacom konaní úspešný, nemá preto nárok na náhradu trov odvolacieho konania
a vznikla mu povinnosť nahradiť trovy odvolacieho konania úspešnému odporcovi, preto odvolací súd
odporcovi priznal náhradu trov odvolacieho konania proti navrhovateľovi v plnom rozsahu. O výške
týchto trov rozhodne samostatným uznesením súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia

samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

36. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta
druhá CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní

vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý
výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania

len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje
sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je
rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1, 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b)

dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej
hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa,
osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred
diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má

vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).