Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, January 9, 2026

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: SK-3C/7/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8620200175
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Tomáš Saraka

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2026:8620200175.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov sudcom Mgr. Tomášom Sarakom v spore žalobcu A. B. C., s.r.o., so sídlom B.

D. XX, XXX XX E., IČO:XX XXX XXX proti žalovanému F. G., nar.XX.XX.XXXX, s miestom podnikania
XXX XX H. XX, IČO:XX XXX XXX zastúpenému I. J. K., advokátom, so sídlom Sov. D. XXX/XX, XXX
XX H. o zaplatenie zmluvných pokút vo výške XX.XXX,-XXX s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovaný m á n á r o k na náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %, o výške ktorých
rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca, ktorým pôvodne bola obchodná spoločnosť H. L., H., so sídlom B. D. XX, XXX XX E., IČO:XX

XXX XXX sa žalobou podanou na Okresnom súde Svidník dňa 29.01.2020 ( z ktorého výkon súdnictva
prešiel dňom 01.06.2023 na Okresný súd Bardejov, viď zákon č.150/2022 Z.z. o zmene a doplnení
niektorých zákonov v súvislosti s novými sídlami a obvodmi súdov v znení neskorších predpisov)
domáhal, aby súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť mu sumu vo výške XX.XXX,-XXX spolu s 8
% ročným úrokom z omeškania od 01.12.2019 do zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov spojených
s uplatnením pohľadávky vo výške 40,-eur a nahradiť mu trovy konania.

2. Žalobou uplatnené nároky odôvodnil tak, že jedná sa o nároky na zaplatenie zmluvnej pokuty 3x
4.000,-eur lebo na základe mandátnej zmluvy M. H. E.X zo dňa XX.XX.XXXX sa žalovaný zaviazal pre
žalobcu vykonávať v čase od spustenia stávkového terminálu ( ďalej len „TNT“) komplexne spracovanie
ekonomických informácií súvisiacich s predmetom činnosti žalobcu, t.j. s prevádzkovaním stávkových
hier a umiestnením TNT do 31.12.2023. V žalobe uviedol, že podľa článku II bod 2 mandátnej zmluvy
sa žalovaný zaviazal, že po dobu platnosti tejto zmluvy neumiestni vo svojej prevádzke TNT ani inú
stávkovú lotériu iného prevádzkovateľa s výnimkou prípadu predchádzajúcej konzultácie na základe

písomnej dohody zmluvných strán, pričom túto svoju povinnosť porušil a v roku 2018 a následne aj v roku
2019 umiestnil vo svojej prevádzke v rozpore s platne uzatvorenou zmluvou a bez súhlasu žalobcu
stávkový terminál iného prevádzkovateľa. Žalovaný taktiež podľa tvrdení žalobcu podľa článku VI. bod
3 mandátnej zmluvy listom zo dňa 16.08.2019 písomne vypovedal mandátnu zmluvu s dvojmesačnou
výpovednou lehotou. Žalobca poukázal na to, že podľa čl. V bod 9 zmluvy v prípade porušenia
zmluvnej povinnosti v bode II ods.2 zmluvy je žalovaný ako mandatár povinný zaplatiť žalobcovi ako
mandantovi zmluvnú pokutu vo výške 4.000,-eur za každý TNT alebo inú stávkovú lotériu umiestnenú

iným prevádzkovateľom, a to za každý aj začatý kalendárny rok zvlášť a taktiež za predčasné ukončenie
zmluvy zo strany mandatára, ak nebolo písomne dohodnuté s mandantom inak ( dohodou). Tvrdiac, že
v prevádzke žalovaného bol v roku 2018 a 2019 umiestnený stávkový terminál iným prevádzkovateľom
a zo strany žalovaného došlo aj k predčasnému ukončeniu zmluvy výpoveďou žalobca uplatnil nárok nazaplatenie zmluvnej pokuty spolu vo výške XX.XXX,-XXX ( 4.000,-eur titulom umiestnenia stávkového
terminálu iným prevádzkovateľom v roku 2018, 4.000,-eur titulom umiestnenia stávkového terminálu
iným prevádzkovateľom v roku 2019 a 4.000,-eur titulom predčasného ukončenia zmluvy). Podľa tvrdení

žalobcu v žalobe žalovaný sumu 12.000,-eur napriek písomnej výzve zo dňa 04.11.2019 a pokusu
o zmier zo dňa 13.01.2020 neuhradil, preto je nútený domáhať sa svojho práva v súdnom konaní.

3. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe tvrdil nedostatok aktívnej vecnej legitimáciu označeného
žalobcu na podanie žaloby. Tvrdil, že mandátnu zmluvu č. M. H. E.X zo dňa XX.XX.XXXX od ktorej

žalobca odvodzuje svoj nárok uzavrel so spoločnosťou H. L., s.r.o., B. D. XX, E., IČO:XX XXX XXX,
ktorá od 18.10.2019 podniká pod obchodným menom A. H., H. a nie so spoločnosťou H. L., H. s IČO-
m XX XXX XXX. Keďže jedným zo základných predpokladov úspešnej žaloby je aj to, aby stranami
sporu boli vecne legitimované osoby, teda aktívnu vecnú legitimáciu má len ten, kto je nositeľom
hmotnoprávneho oprávnenia o ktoré v konaní ide a procesnú zodpovednosť za označenie strán v žalobe
nesie vždy žalobca v tom zmysle, že nedostatočné označenie vecne legitimovaných strán znamená

zamietnutie žaloby, nie je podľa neho žalobca aktívne legitimovaný, lebo s ním nebol nikdy v žiadnom
obchodnom záväzkovom vzťahu a preto mu voči nemu ani nemohla vzniknúť žiadna pohľadávka.

4. Žalobca v písomnej replike obranu žalovaného označil za účelovú a zavádzajúcu. Poukazoval na to,
že zmluvnými stranami uzavretej mandátnej zmluvy, samotné uzavretie ktorej žalovaný vo vyjadrení k

žalobe potvrdil boli žalobca, v mene ktorého konal konateľ L. N., ktorý zmluvu vlastnoručne podpísal
a k podpisu bola pripojená aj pečiatka s údajmi žalobcu a podpísal ju aj žalovaný taktiež s pripojením
pečiatky. Názov aj sídlo žalobcu v zmluve boli uvedené správne, k chybe došlo iba pri uvedení
nesprávneho IČO a DIČ, ktorá bola spôsobená zamestnankyňou žalobcu, nakoľko v čase spísania
existovali dve spoločnosti s takmer identickým názvom- žalobca, spoločnosť H. L., H.. E. a ďalšia

spoločnosť H. L., H.. E. a jednalo sa tak podľa tvrdenia žalobcu len o bezvýznamnú technickú chybu
v písaní ďalších údajov pri správnom označení názvu a sídla spoločnosti v záhlaví zmluvy. Uviedol,
že nesprávne napísane IČO a DIČ nezakladá neplatnosť celej zmluvy podľa Obchodného zákonníka,
resp. Občianskeho zákonníka a nemá ani vplyv na jej obsah, z tejto platne uzatvorenej zmluvy sa
riadne plnilo a k jej ukončeniu došlo správaním sa žalovaného, ktorý ju vypovedal. Námietka nedostatku

aktívnej vecnej legitimácie je tak podľa žalobcu irelevantná, tvrdenie žalovaného, že so žalobcom nebol
v žiadnom obchodnom záväzkovom vzťahu je klamlivé a žalovaný ho uvádza až teraz, keď si voči nemu
začal uplatňovať sankciu za porušenie zmluvy. Poukazujúc na svojvoľné a vedomé porušenie zásady
záväznosti zmlúv označil tvrdenia žalovaného za účelové, s cieľom oddialiť vymožiteľnosť práva žalobcu
a na žalobe trval.

5. Žalovaný aj v písomnej duplike trval na nedôvodnosti žaloby. Poukázal na to, že ako každá zmluva, aj
mandátna zmluva má svoje podstatné náležitosti, ktoré v nej musia byť upravené a bez splnenia ktorých
nie je platná a takým je okrem iného aj určenie zmluvných strán. Zmluvnými stranami mandátnej zmluvy
sú mandant, ako osoba, ktorá má záujem obstarať obchodnú záležitosť a mandatár ako osoba, ktorá

v mene a na účet mandanta vykoná obchodnú záležitosť, pričom tieto osoby podľa žalovaného musia
byť v zmluve presne definované, a to v záhlaví zmluvy. Poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR
sp.zn.1Obdo V 4/2005 a Obdo V5/2005 podľa ktorých identifikačné číslo je presným jednoznačným
identifikátorom osoby, ktorej bolo pridelené a súd musí prihliadnuť aj na v žalobe uvedené identifikačné
číslo. Žiadnu pečiatku si právny úkon konateľa nevyžaduje a súd vzhľadom na zákonné náležitosti

označenia právnickej osoby mal podľa neho konanie zastaviť. Trval na tom, že žalobu podala spoločnosť
H. L. H., so sídlom B. D. XX, XXX XX E., IČO:XX XXX XXX, ale mandátnu zmluvu zo dňa XX.XX.XXXX
uzatvorila spoločnosť H. L., H., so sídlom B. D. XX, XXX XX E., IČO:XX XXX XXX, jedná sa teda o dve
rozdielne obchodné spoločnosti zapísané v obchodnom registri, ktoré vystupujú samostatne a vo svojom
mene. Podľa žalovaného je okrem nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu žaloba nedôvodná

aj z iného dôvodu. Poukázal na to, že v článku VI bod 2 mandátnej zmluvy sa strany dohodli, že ak
herná istina na jednom TNT nedosiahne v priebehu dvoch po sebe nasledujúcich mesiacov 1.200,-
eur, má mandant ( žalobca) právo ukončiť zmluvný vzťah ihneď, bez zbytočného odkladu, písomná
forma ukončenia zmluvného vzťahu tam dohodnutá nebola. Nakoľko od mája 2017 do januára 2018 ani
v jednom mesiaci sumu 1.200,-eur TNT nedosiahol, keď sumy sa pohybovali len od 15,12 eur v auguste

2017do90,31eurvdecembri2017akoncomjanuára2018sižalobcasvojstávkovýterminálodmontoval
a odviezol preč, žalovaný mal za to, že TNT neprináša pre žalobcu očakávaný zisk, naviac stále boli
problémy s pripojením TNT na internet, a že preto žalobca ukončil s ním zmluvný vzťah. Preto žalovaný,
keďže bol vďačný za každé euro, po tom čo prišla s ponukou umiestnenia stroja spoločnosť O. M., v júni2018, teda po piatich mesiacoch od odvezenia terminálu žalobcom jej to umožnil. Žalovaný ďalej tvrdil,
že následne, v júli 2018 aj žalobcovi opätovne umožnil, aby si u neho terminál znovu umiestnil, pričom
tržby boli rovnaké ako pred odmontovaním terminálu a pohybovali sa od 20,20 eur za mesiac júl 2018

po 48,02 eur za mesiac december s tým, že žalobca si v januári 2019 znovu svoj terminál zobral a od
vtedy už u žalovaného nepodniká. Žalovaný je presvedčený, že žalobca v mesiaci január 2018 platne
ukončil mandátnu zmluvu a to, že sa v júli 2018 znovu vrátil bola z jeho strany vypočítavosť a zo strany
žalovaného ústretové gesto. Poukázal na § 265 Obchodného zákonníka podľa ktorého výkon práva
v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku nepožíva právnu ochranu, pričom konanie žalobcu

bolo s týmito zásadami v rozpore preto, lebo žalobca ako profesionál na poli stávkových hier vedel, že
tržby vo výške 1.200,-eur v dedine s 576 obyvateľmi nikdy nedosiahne a preto si dal do zmluvy tak
vysokú zmluvnú pokutu. Podľa žalovaného TNT si žalobca zobral preto, aby vyprovokoval žalovaného
k tomu, aby priestor ponúkol aj inému dodávateľovi stávkových hier a tak dostal od neho zmluvnú pokutu.
Poukázal na to, že za celý čas, t.j. 18 mesiacov mal žalobca príjem vo výške 565,49 eur a za to, že
dobrovoľneukončilsvojučinnosťvzmyslemandátnejzmluvyaodišielzjehoprevádzkysiúčtujezmluvnú

pokutu 12.000,-eur. Žiadna zmluvná pokuta žalobcovi podľa žalovaného nepatrí, lebo zmluvný vzťah
na základe mandátnej zmluvy sa skončil koncom januára 2018, nová mandátna zmluva medzi stranami
dohodnutá nebola a preto je žaloba nedôvodná.

6. Na prejednanie sporu súd nariadil pojednávanie. Na pojednávaní dňa 14.04.2023 žalobca

prostredníctvom svojho právneho zástupcu trvajúc na žalobe k námietkam žalovaného uviedol, že
v mandátnej zmluve len omylom bolo uvedené IČO spoločnosti H. L., ktorá bola založená skôr ako
spoločnosť H. L., preto do prostriedkov techniky omylom bolo udané dané číslo. Spoločnosť je však
v zmluve riadne označená obchodným menom, aj sídlom, preto omyl v časti IČO nemôže spôsobiť
neplatnosť zmluvy, keďže je zrejmé, že zmluvu podpisoval konateľ žalobcu a je opatrená aj razítkom

žalobcu kde je uvedené správne IČO a správne IČO bolo uvedené aj na jednotlivých realizovaných
účtovných dokladoch. K námietke o možnosti ukončiť zmluvu ak nebola dosahovaná tržba 1.200,-eur
uviedol,ženešloopovinnosťzmluvuukončiťamuselobydôjsťkpísomnémuukončeniuzmluvy.Uviedol,
že nesúhlasí a nestotožňuje sa s tvrdením žalovaného, že koncom januára 2018 si žalobca odmontoval
svoj stávkový terminál, odviezol ho preč a že v júli 2018 už po umiestnení terminálu treťou osobou tento

vrátil a umiestnil naspäť, takéto konanie zo strany žalobcu nebolo možné, pretože to neumožňovala
zmluva a takýto stav by musel byť písomne podchytený v písomne vyhotovenom protokole, následne
by to muselo byť oznámené ministerstvu aj daňovému úradu, ktoré tieto prístroje evidujú a registrujú.
Žalobca nevidí dôvod, prečo by mal odviezť terminál a po nejakom čase ho zase vrátiť na to isté
miesto, keďže by sa tým pripravil o určitý príjem pri porušení mandátnej zmluvy. Odmietol tvrdenie

žalovaného, že najprv súhlasil s tým, že sa terminál odmontoval, odviezol, a potom súhlasil opätovne
s jeho umiestnením, pričom v hypotetickej rovine mal za to, že predpokladal, že došlo k ukončeniu
zmluvného vzťahu ihneď a že pri tom ďalšom umiestnení malo ísť o plnenie bez zmluvy. Poukázal na to,
že mandátna zmluva bola uzavretá na dobu určitú, do XX.XX.XXXX a túto jednostranne porušil žalovaný
svojim správaním tým, že podal výpoveď tejto zmluvy a umiestnil výherné prístroje do svojej prevádzky

v rozpore s touto zmluvou v prospech tretej osoby. Ako dôkaz na svoje tvrdenia žalobca označil
odovzdávací a preberací protokol zo dňa XX.XX.XXXX, kedy došlo k skutočnému odvezeniu tohto
zariadenia už po danej výpovedi tejto mandátnej zmluvy. Z tohto dokladu podľa žalobcu jednoznačne
vyplýva, že k odovzdaniu a prebratiu ako aj odvezeniu uvedeného prístroja došlo tohto dňa, žiaden
iný doklad o odovzdaní a odvezení neexistuje a existovať nemôže, lebo k tomu nikdy nedošlo. Keďže

žalovaný veľmi často vypínal prístroj z elektrickej siete, žalobca má dôvod sa domnievať, že týmto
konaním smeroval k predčasnému ukončeniu zmluvy, čo vyústilo do jej výpovede.

7. Uznesením zo dňa 13.02.2024 E./X/XXXX-XXX súd vyhovel návrhu žalobcu na zmenu strany sporu
na strane žalobcu z dôvodu postúpenia pohľadávky, ktorá je predmetom sporu z pôvodného žalobcu

na obchodnú spoločnosť A. B. C. H., so sídlom B. D. XX, XXX XX E., IČO:XX XXX XXX a pripustil
aby vstúpila do konania na miesto žalobcu. Uznesenie bolo riadne doručené právnemu zástupcovi
pôvodného žalobcu ( dňa 04.03.2024 ) a tiež novému žalobcovi, spoločnosti A. B. C., H. ( táto ho podľa
doručenky riadne prevzala dňa 01.03.2024) a nadobudlo právoplatnosť dňa 22.03.2024 a súd tak ako
so žalobcom ďalej konal s obchodnou spoločnosťou A. B. C., H., ( ďalej len „žalobca“). Nakoľko tento

nový žalobca neoznámil súdu, že by mal byť v spore zastúpený a žiadne zastúpenie žiadnym zástupcom
predložením plnomocenstva pre zástupcu ani nepreukázal ( § 92 ods.1 CSP), súd ďalej konal priamo
so žalobcom ( ako nezastúpeným). S hmotnoprávnym úkonom postúpenia pohľadávky tu totiž neprešli
práva z procesného zastúpenia ( z udeleného plnomocenstva ). Na prípadné zastúpenie nového žalobcusa preto po pripustení zmeny strany sporu na strane žalobcu vyžaduje vždy nové splnomocnenie riadne
udelené zástupcovi novým žalobcom, čo sa tu nestalo ( k tomu podporne napr. uznesenie Ústavného
súdu SR sp. zn. II. ÚS 115/2019 zo dňa 06.06.2019).

8. Ani na jedno z pojednávaní nariadených po pripustení zmeny strany sporu na strane žalobcu
sa žalobca napriek riadnemu a včasnému predvolaniu ( v prípade predvolania na pojednávanie
nariadené na deň 05.09.2025 doručenému mu dňa 04.06.2025 a v prípade predvolania na pojednávanie
nariadené na deň 10.12.2025 doručenému mu dňa 16.10.2025) nedostavil. Neúčasť na pojednávaniach

neospravedlnil, o odročenie pojednávaní nežiadal. V súlade s ust.§ 180 CSP preto súd rozhodol, že
pojednávaniadňa05.09.2025a10.12.2025vykonáavykonalichvneprítomnostižalobcu,nakoľkonebol
daný návrh ani dôvody odročenia pojednávania v zmysle § 183 a § 184 CSP.

9. Žalovaný na pojednávaniach naďalej nárok ako celok popieral. Tvrdil, že spoločnosť H. L., H., so
sídlomB.D.XX,XXXXXE.,IČO:XXXXXXXXnemalavčaseuzatvoreniamandátnejzmluvyspôsobilosť

na právne úkony z dôvodov uvedených v § 19 OZ a preto je zmluva od počiatku neplatná a nemôžu
z nej plynúť žiadne sankcie či nároky. Žalobca podľa neho nemôže mať aktívnu vecnú legitimáciu. Trval
na tom, že v januári 2018 došlo k odvezeniu stroja žalobcom a k ukončeniu zmluvy, k čomu navrhol
vypočuť svedkov, zákazníkov ktorí stroj reálne používali, preto nemôže si žalobca uplatňovať zmluvné
pokuty, a to dokonca aj za rok 2019. Uplatnená zmluvná pokuta je navyše neprimeraná, neadekvátna.

Uviedol, že podľa jeho názoru podnikanie žalobcu v oblasti hazardných hier ani nebolo legálne, lebo
podľa výpisu z obchodného registra takú činnosť nemá zaregistrovanú a podľa dostupných informácií na
internete ani Ministerstvo financií SR mu neudelilo licenciu na prevádzkovanie hazardných hier. Žalobca
podľa neho vykonáva právo v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, čo nepožíva právnu
ochranu, aj preto má súd žalobu zamietnuť. Odmontovaním terminálu v januári 2018 podľa neho žalobca

sám potvrdil ukončenie zmluvy, preto keď namontoval terminál v júli 2018 opäť, zmluva už neexistovala
a išlo o konkludentne uzatvorený vzťah z ktorého žalobcovi nemohli vzniknúť nároky na zmluvné pokuty
a žalovaný umožnením nainštalovania iného terminálu nemohol porušiť zmluvnú povinnosť, lebo zmluva
v tom čase neexistovala. Neskôr uskutočnená výpoveď žalovaného už bola právne irelevantná a mala
iba formálny charakter, keďže zmluva bola ukončená už skôr, nemohla spôsobiť právne účinky na ktoré

sa viaže zmluvná pokuta. Zmluvná pokuta vo výške 4.000,-eur ročne je podľa neho navyše v hrubom
nepomere k samotnému predmetu plnenia, je v rozpore s dobrými mravmi. Ak by súd žalobu nezamietol
v celom rozsahu, žiadal aby súd v zmysle § 301 Obchodného zákonníka zmluvnú pokutu znížil aby
bola primeraná sume, ktorú mohol terminál žalobcovi vzhľadom na tržby vyniesť. Z výpovedí svedkov
vypočutých na pojednávaní podľa žalovaného vyplynulo, že TNT v pohostinstve P. v januári 2018 už

nebol, hoci záujem o tipovanie zo strany zákazníkov pohostinstva bol, lebo vo februári 2018 prebiehala
zimná olympiáda a v máji 2018 majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji. Boli to top akcie na tipovanie
a vtedy tam TNT nebol. Svedkovia potvrdili, že ak aj TNT u žalovaného bol, tak väčšinou bol nefunkčný
a nedalo sa na ňom tipovať. Preto podľa žalovaného žalobca v januári 2018 ukončil zmluvný vzťah so
žalovaným,apretonavrhujeztohodôvodužalobuzamietnuť.Vprípade,žeaniztohodôvodusúdžalobu

nezamietne, navrhuje, aby súd žalobcovi nepriznal požadovanú zmluvnú pokutu vo výške 12 000,- eur.
Tak vysoká pokuta je neprimeraná k tržbám, ktoré mal žalobca u žalovaného a žalovaný výnos z TNT
prístroja ako províziu. Tá provízia bola mesačne v priemernej výške 42,- eur. Požadovaná zmluvná
pokuta podľa neho odporuje dobrým mravom. V prípade, ak súd sa rozhodne priznať zmluvnú pokutu
žalobcovi, navrhuje, aby ju priznal v minimálnej sume. Žalobca ako profesionál podľa neho dobre vedel,

že pri počte obyvateľov cca 460, čo má obec H., nie je možné dosiahnuť tržby na TNT prístrojoch 1200,-
eur mesačne, a predsa dal do zmluvy túto sumu a následne aj zmluvnú pokutu. A keď bola olympiáda
a majstrovstvá sveta v hokeji, tak tie prístroje zobral preč. V mandátnej zmluve sa mandant zaviazal, že
tieto prístroje tam budú a bude mať takú províziu, keď nebude, môže si tieto stroje zobrať, ukončiť. Takú
možnosť žalovanému neumožnil v zmluve, ale tu to žalobca urobil a poškodil žalovaného. Z výpovedí

svedkov vyplynulo, že tie prístroje boli viac poruchové ako funkčné. Zaujímavé tiež je, že od januára, keď
zobral TNT prístroj, tak sa do júla nezjavil u žalovaného, ale akonáhle žalovaný si dohodol TNT prístroj
s inou spoločnosťou v júli, hneď tam došiel a doviezol svoj TNT prístroj. Žaloba je preto nedôvodná.

10. Súd sa oboznámil s obsahom žaloby a všetkých vyjadrení strán sporu. Vo veci vykonal dokazovanie

výsluchom strán a výsluchom všetkých označených svedkov na vypočutí ktorých strany trvali, tiež
oboznámením sa s obsahom všetkých stranami predložených, ako aj označených, vyžiadaných
a zabezpečených listinných dôkazov. V súvislosti s vykonaným dokazovaním súd uvádza, že vyhovel
všetkým dôkazným návrhom, vykonanie žiadneho z navrhnutých dôkazov nezamietol. Výsluch pôvodnežalobcom navrhnutého svedka A. N. a žalovaným navrhnutých svedkov C. a B. Q. vykonaný byť
nemohol, lebo od týchto dôkazných návrhov žalobca a žalovaný odstúpili. Na základe vykonaného
dokazovania súd zistil tento skutkový stav:

11. Medzi stranami nebolo sporné to, že žalovaný uzavrel písomnú mandátnu zmluvu, podpísanú dňa
01.05.2017 ( č.l. 4 až 6 spisu). Rozporoval to, s kým ju uzavrel, keď tvrdil, že bola uzavretá s inou
spoločnosťou ako je spoločnosť, ktorá podala žalobu a že spoločnosť uvedená v zmluve ani nemala
spôsobilosť na právne úkony, preto je zmluva neplatná. Nebolo v konaní sporné, že TNT prístroj žalobcu

u žalovaného bol umiestnený a používaný, boli predložené aj faktúry ktorými sa účtovali odmeny za
jednotlivé mesiace. Sporné bolo ukončenie zmluvy, keď žalobca tvrdil, že k ukončeniu platnosti zmluvy
došlo správaním sa žalovaného, ktorý ju vypovedal a žalovaný tvrdil, že ukončený bol zmluvný vzťah
ihneď v januári 2018 v súlade s článkom VI bod 2 zmluvy odvezením terminálu žalobcom.

12. Pokiaľ ide o právne posúdenie veci, žalobou uplatňoval sa nárok titulom zmluvných pokút, bolo

preto potrebné aplikovať jednak všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka o zmluvnej pokute,
o platnosti, o náležitostiach dojednania, ako aj niektoré osobitné ustanovenia o zmluvnej pokute
v Obchodnom zákonníku ( § 300 a nasl.) a ustanovenia o mandátnej zmluve. Súd sa musel zaoberať
tým, či dojednanie o zmluvnej pokute je v súlade so zákonom, či ide o platné dojednanie. Pre úplnosť súd
uvádza, že nakoľko jednalo sa tu o záväzkový vzťah medzi podnikateľmi týkajúci a ich podnikateľskej

činnosti,čomedzistranamirovnakonebolosporné,ideoobchodnýspor,hocivecjenesprávnezapísaná
v registri C. Aplikovali sa preto ustanovenia Obchodného zákonníka platné pre obchodné záväzkové
vzťahy. Aj strany poukazovali na ustanovenia Obchodného zákonníka.

13. Pokiaľ ide o námietky žalovaného vo vzťahu k identite a k aktívnej vecnej legitimácii žalobcu, súd

poukazuje na to, že otázka, či je alebo nie je daná vecná legitimácia, to znamená, či žalobu podáva
ten subjekt, ktorý je hmotnoprávne oprávnený, ktorý uzavrel zmluvný vzťah je vecou na hmotnoprávne
posúdenie. Pokiaľ sa teda navrhovalo v jednom vyjadrení žalovaného zastaviť konanie, nebol by to
dôvod na zastavenie konania. Pokiaľ sa poukazovalo na rozpory pokiaľ ide o označenie žalobcu
v žalobe, k tomu súd uvádza, že je pravdou, že v elektronickom formulári žaloby v časti „Návrh podáva“

bolo uvedené IČO XX XXX XXX, avšak v časti údaje o žalobcovi bolo jasne uvedené obchodné meno H.
L., H., IČO:XX XXX XXX, takisto údaje o zápise v obchodnom registri Okresného súdu Žilina, Sro/67532/
L, štatutárny orgán L. N., sídlo B. D. XX, E.. Tak je to uvedené aj v predloženom prvopise vyhotovenia
žaloby ( č.l.104 spisu). Súd preto nevidel dôvod na to, aby zastavoval konanie alebo aby odmietal
podanie. Tak ako uviedol žalobca, považoval to len za chybu v písaní, a nemal pochybnosti o tom,

že žalobu podala pôvodne obchodná spoločnosť H. L., H., so sídlom B. D. XX, E.. IČO:XX XXX XXX,
zapísaná v obchodnom registri Okresného súdu Žilina, H.. To znamená, pokiaľ ide o procesnú rovinu,
súdnemalpochybnostiotom,žemoholamuselotejtožalobekonať,otázkaskúmaniavecnejlegitimácie
je otázkou samotného meritórneho posúdenia nároku.

14. Vo vzťahu k opakovaným poukazom žalovaného na nedostatky pokiaľ ide o označenie zmluvnej
strany – mandanta v zmluve, čoho sa týkala podstatná časť jeho procesnej obrany v spore, súd
poukazuje na to, že pri posúdení daných námietok vychádzal v súlade s ustálenou judikatúrou z toho,
že pokiaľ ide len o nepresnosti v označení strany, tie nespôsobujú neplatnosť celej zmluvy pokiaľ je
nepochybné, kto zmluvu uzatvoril. Toto bolo dôležité skúmať, týmto bolo dôležité sa zaoberať. Právny

úkon nie je neplatný pre chyby v písaní a počítaní, ak je jeho význam nepochybný ( § 37 ods.3
Občianskeho zákonníka). „Prípadné chyby v písaní alebo počítaní alebo iné zrejmé nesprávnosti vo
vyhotovení listín ( a pri iných právnych rokovaniach) nemajú žiadne právne následky, ak je ich obsah
( význam) napriek chybám alebo iným zrejmým nezrovnalostiam nepochybný.“ ( k tomu pozri napr.
JUDr. Jaroslav Krajčo, Občiansky zákonník pre prax ( komentár) Judikatúra NS SR, NS ČR, ESD,

ESĽP, vydavateľstvo EUROUNION, máj 2015, strana 486 a tam citované rozhodnutie NS ČR 21Cdo
2914/2010). K poukazovaniu žalovaného na to, že rozhodujúce je IČO uvedené v hlavičke zmluvy,
nie na inom jej mieste súd uvádza, že s týmto nemožno sa stotožniť. Podľa judikatúry ( opäť vyššie
uvedená publikácia a tam citované rozhodnutie NS ČR 32Odo 419/2004 na strane 489) „Samotné
neuvedenie sídla účastníka dohody, ani jeho identifikačného čísla, nerobí samo osebe právny úkon

neplatným.“ Vada v označení osoby, ktorá je účastníkom zmluvy nespôsobuje sama osebe neplatnosť
tejto zmluvy, pokiaľ možno z celého obsahu právneho úkonu jeho výkladom ( § 35 ods.2 OZ), poprípade
objasnením skutkových okolností, za ktorých bol právny úkon urobený, zistiť, kto bol účastníkom zmluvy
( 2Cdon 824/1997, R X/XXXX -NS ČR a zhodne rozsudok 2Cdon 386/96, uverejnený v časopise Soudníjudikatura, 6 ročník pod č. 46). Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn.5Obo 358/98 ( ZSP 56/1999)
neuvedenie sídla obchodnej spoločnosti pri jej označení ako účastníka zmluvy nemá za následok
neplatnosť právneho úkonu, pokiaľ je z jeho obsahu nesporné, kto je účastníkom zmluvy.

15. Najvyšší súd SR v publikovanom rozhodnutí R 9/2002 ( rozsudok zo dňa 27.09.2001, 7MObdo
2/2001) jasne vyslovil, že nepresnosti v označení účastníka zmluvy nespôsobujú neplatnosť zmluvy, ak
je nepochybné, kto zmluvu uzavrel.

16. Žalovaný má preto síce pravdu v tom, že v záhlaví mandátnej zmluvy boli nepresnosti v označení
účastníka zmluvy ( mandanta), keď uvedené tam bolo obchodné meno H. L., H., B. D. XX, XXX XX
E., ale J.:XX XXX XXX v tom čase patriace obchodnej spoločnosti H. L., H. zapísanej v obchodnom
registri Okresného súdu Žilina Oddiel Sro, Vložka číslo XXXXX/X, no tieto nepresnosti v označení
účastníka zmluvy ( keď je nesprávne v záhlaví uvedené IČO a údaj o čísle zápisu v obchodnom registri)
nespôsobujú neplatnosť zmluvy, lebo je nepochybné, kto zmluvu uzavrel, keďže je jasne uvedené už

v záhlaví zmluvy, že ide o spoločnosť H. L. a nie H. L. a že za spoločnosť koná konateľ L. N. ( podľa
údajov obchodného registra spoločnosť H. L. H. nikdy nemala konateľa s menom L. N.), pričom v
mieste určenom na podpis zmluvy ( hneď vedľa pečiatky a podpisu samotného žalovaného) je pečiatka
spoločnosti H. L., H.. B. D. XX, XXX XX E., so správne uvedeným J. XX XXX XXX, preto zmluva nie
je neplatná z tohto dôvodu. L. N. funkcia konateľa tejto spoločnosti podľa zápisu v OR vznikla dňa

28.04.2017. Súd poukazuje aj na faktúry, ktoré boli vystavované a ktoré aj sám žalovaný predložil, kde
je takisto uvedené IČO obchodnej spoločnosti H. L. H. XX XXX XXX. Aj pokiaľ ide o odovzdávajúci
protokol, ktorý bol predložený a výpoveď, takisto sú adresované spoločnosti nie H. L. B. H. L. H.. Teda
podľa názoru súdu nemohla byť pochybnosť o identite toho, kto so žalovaným zmluvu uzavrel a tak táto
námietka žalovaného dôvodná nebola.

17. Preto súd preskúmal dôvodnosť uplatnených nárokov žalobcu na zmluvnú pokutu a na základe
výsledkov vykonaného dokazovania má za to, že tie dôvodné nie sú.

18. Podľa § 37 ods.1 a 3 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite

a zrozumiteľne, inak je neplatný. Právny úkon nie je neplatný pre chyby v písaní a počítaní, ak je jeho
význam nepochybný.

19. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

20. Podľa § 544 ods.1 a 2 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len
písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

21. Podľa § 265 Obchodného zákonníka výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého
obchodného styku, nepožíva právnu ochranu.

22. Podľa § 300 Obchodného zákonníka okolnosti vylučujúce zodpovednosť (§ 374) nemajú vplyv na

povinnosť platiť zmluvnú pokutu.

23. Podľa § 301 Obchodného zákonníka neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s
prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti, a to až do výšky škody, ktorá vznikla
do doby súdneho rozhodnutia porušením zmluvnej povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta.

Na náhradu škody, ktorá vznikla neskôr, je poškodený oprávnený do výšky zmluvnej pokuty podľa §
373 a nasl.

24. Podľa § 302 Obchodného zákonníka odstúpenie od zmluvy sa nedotýka nároku na zaplatenie
zmluvnej pokuty.

25. Podľa § 566 ods.1 Obchodného zákonníka mandátnou zmluvou sa mandatár zaväzuje, že pre
mandanta na jeho účet zariadi za odplatu určitú obchodnú záležitosť uskutočnením právnych úkonov v
mene mandanta alebo uskutočnením inej činnosti a mandant sa zaväzuje zaplatiť mu za to odplatu.26.Podľa§575ods.1Obchodnéhozákonníkamandatármôžezmluvuvypovedaťsúčinnosťoukukoncu
kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola výpoveď doručená mandantovi, ak z

výpovede nevyplýva neskorší čas.

27. Ako vyplýva z vyššie uvedenej zákonnej dikcie, dohoda o zmluvnej pokute musí byť písomná a musí
obsahovať označenie zmluvnej povinnosti, ktorej splnenie zmluvná pokuta zabezpečuje. V dohode
o zmluvnej pokute musí byť jednoznačne špecifikovaná zmluvná povinnosť, na porušenie ktorej sa

zmluvná pokuta vzťahuje. Nevyhnutnou súčasťou dojednania o zmluvnej pokute je teda úplné, presné
a určité označenie zmluvnej povinnosti, pri ktorej nesplnení vznikne právo na zmluvnú pokutu. Také
dohody o zmluvnej pokute, ktoré uvádzajú len neurčitý okruh rôznych porušení alebo vzťahov a
zmluvné pokuty za porušenie povinností, ktoré sú označené len indikatívne alebo ak sú povinnosti
opísané príliš všeobecne, spôsobom pripúšťajúcim rôzny výklad a v konečnom dôsledku neurčito
a nezrozumiteľne sú neakceptovateľné a neplatné, čo opakovane potvrdzuje tak súdna prax ( viď napr.

rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn.4Cob/67/2013) ako aj právna teória ( viď napr. JUDr. Jaroslav
Krajčo, Občiansky zákonník pre prax ( komentár) Judikatúra NS SR, NS ČR, ESD, ESĽP, vydavateľstvo
EUROUNION, máj 2015, strana 2359, komentár § 544 OZ a tam citované rozhodnutie NS ČR 33Cdo
694/2011 podľa ktorého „ak má byť záväzok na zaplatenie zmluvnej pokuty dohodnutý platne, musí
z dojednania o zmluvnej pokute jednoznačne vyplývať, splnenie akej konkrétnej povinnosti je týmto

inštitútom zaistené, to znamená, pri porušení ktorej konkrétnej povinnosti vzniká nárok na zaplatenie
zmluvnej pokuty a táto zabezpečená povinnosť musí platne vzniknúť, aby mohla byť zmluvnou pokutou
zabezpečená. Ak nevznikla totiž povinnosť plniť, nemôže byť ani porušená a preto nemôže vzniknúť ani
nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty.“

28.Zároveňnemožnoopomenúť,žeprávnaúpravaumožňujedojednaniezmluvnejpokutyibapreprípad
porušenia zmluvnej povinnosti, zmluvnou pokutou nemožno „sankcionovať“ výkon práva. „Povinnosť,
ktorú má dlžník splniť a ktorej nesplnenie je sankcionované zmluvnou pokutou musí mať legálny základ,
t.j.musíbyťvsúladesozákonom(pozri§39)...Akniejezmluvnápokutadohodnutápreprípadporušenia
povinnosti, ale pre prípad výkonu práva, ktoré patrilo dlžníkovi podľa zmluvy ( prípadne podľa zákona),

ideoneplatnédojednanieprerozporsúčelomzákonapodľa§39OZ“(citovanézpublikácieJUDr.Imrich
Fekete, CSc. JUDr. Martina Feketeová, Občiansky zákonník, prehľadný komentár, EPOS, Bratislava
2012 strana 722, komentár k § 544 OZ).

29. Dohoda o zmluvnej pokute je hmotnoprávnym úkonom, a preto musí spĺňať zákonné požiadavky

platného právneho úkonu podľa § 34 a nasl. Občianskeho zákonníka. Predpokladom platnosti
právneho úkonu je aj to, že právny úkon sa musí urobiť určite a zrozumiteľne tak, ako to upravuje
ustanovenie § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Zmluvnú pokutu strany dojednávajú pre prípad
porušenia zmluvnej povinnosti, a teda dojednanie o zmluvnej pokute spĺňa požiadavku platného
právneho úkonu podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka vtedy, ak určite a zrozumiteľne je dojednaná

nielen výška pokuty alebo spôsob jej určenia, ale určite a zrozumiteľne je dojednaná aj zmluvná
povinnosť, za porušenie ktorej sa zmluvná pokuta dojednáva. Účelom zmluvnej pokuty je totiž donútiť
dlžníka pod hrozbou majetkovej sankcie k riadnemu splneniu záväzku, a preto z dojednania o zmluvnej
pokute musí byť zrejmé, k akému konkrétnemu záväzku, t.j. pre prípad porušenia akej konkrétnej
zmluvnej povinnosti inštitút zmluvnej pokuty nastupuje a musí byť zrejmé v akej konkrétnej výške alebo

akým konkrétnym spôsobom je zmluvná pokuta určená.

30.Podľanázorusúdudojednaniaozmluvnejpokutezktorýchžalobcavyvodzujenároknajejzaplatenie
vyššie uvedené požiadavky určitosti, zrozumiteľnosti ( a nerozpornosti) nespĺňajú. Zmluva v častiach
týkajúcich sa zmluvnej pokuty nie je určitá a zrozumiteľná. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že

zmluvu a jej text pripravoval pôvodný žalobca (jeho konateľ), ktorý to pri svojom výsluchu na pojednávaní
dňa 14.04.2023 sám potvrdil. Zároveň nijako nerozporoval a nepoprel skutkové tvrdenia žalovaného,
ktorý pri výsluchu na pojednávaní dňa 14.04.2023, na otázku k okolnostiam uzavretia zmluvy uviedol,
že „To bolo tak, že ten stroj pôvodne bol v inej prevádzke vo H., ale bol tam nerentabilný, nezarábal,
pričom majiteľ tej prevádzky, pán N. mu volal, a že môžem stroj odtiaľ k sebe zobrať, Osobne pán

N. mne nevolal, potom prišiel za mnou s pripravenou zmluvou...“. Zároveň uviedol, že v prečítaní
zmluvy mu nebolo bránené, ale bolo to všetko narýchlo, lebo žalobca hovoril, že sa ponáhľa na ďalšiu
prevádzku, zapol stroj, išiel preč. Najskôr mal byť teda dovezený stroj, až potom podpisovaná zmluva
pripravená žalobcom. Podľa § 266 ods.4 Obchodného zákonníka prejav vôle, ktorý obsahuje výrazpripúšťajúci rôzny výklad, treba pri pochybnostiach vykladať na ťarchu strany, ktorá ako prvá v konaní
tento výraz použila. Zmluva pripravená žalobcom v časti pre spor relevantných dojednaní podľa názoru
súdu nespĺňa zákonné požiadavky pre platný právny úkon, lebo napr. podľa článku VI bod 1 zmluvy „Táto

zmluva sa uzatvára na dobu určitú, a to od spustenia TNT umiestneného v prvej z prevádzok uvedených
v Prílohe č.1 k tejto zmluve, do 31.12.2021, pričom zmluvné strany sa dohodli po skončení platnosti
sa zmluva automaticky predlžuje na ďalších 5 rokov. Toto právo zaväzuje mandatára nepodpísať inú
zmluvu s treťou osobou poskytujúcou služby podľa zákona o hazardných hrách ako mandantom, pokiaľ
mandant výslovne bude trvať na pokračovaní tejto zmluvy“. Následne v rozpore s tým článok VI bod 3

zmluvy uvádza, že k zániku tejto zmluvy a záväzkov z nej vyplývajúcich môže dôjsť v týchto prípadoch:
uplynutím doby platnosti tejto zmluvy. Vzhľadom na automatické predlžovanie platnosti dojednané v čl.VI
bod 1 veta prvá zmluvy ide o s ním rozporné ustanovenie. Zároveň článok VI bod 2 zmluvy pojednáva
o práve mandanta ukončiť zmluvný vzťah ihneď bez zbytočného odkladu, nie je tam však uvedené ako
( spôsob) a v akej forme, nakoľko medzi dôvodmi výpovede zo strany mandanta v čl.VI bod 3 zmluvy
sa takýto dôvod neuvádza. Najmä však, pokiaľ ide o mandatára ( tu žalovaný) z jeho strany podľa čl.VI

bod 3 zmluvy môže k zániku zmluvy dôjsť len výpoveďou s dvojmesačnou výpovednou lehotou, a to len
v prípade, ak mandant hrubo viackrát porušuje ustanovenia tejto mandátnej zmluvy alebo výpoveďou
s 2 mesačnou výpovednou lehotou s tým, že platí článok V bod 9 v plnom rozsahu a článok V bod
9 zmluvy stanovuje, že „V prípade porušenia zmluvnej povinnosti uvedenej v bode II ods.2 a bod VI
ods.1 tejto zmluvy je mandatár povinný zaplatiť mandantovi zmluvnú pokutu vo výške 4.000,-eur za

každý TNT alebo inú stávkovú lotériu umiestnenú iným prevádzkovateľom a to za každý aj začatý
kalendárnyrokzvlášť.Ataktiežzapredčasnéukončeniezmluvyzostranymandatáraaknebolopísomne
dohodnuté s mandantom inak ( dohodou).“ Z takto dojednaného znenia podľa názoru súdu vyplýva,
že mandatár ( žalovaný ) zmluvu ukončiť ( vypovedať) z vlastnej vôle bez zmluvnej pokuty nemohol
by nikdy ( zmluva pritom ale má skončiť aj uplynutím doby platnosti, nevedno však potom ktorej), lebo

vzhľadom na „automatické predlžovanie zmluvy každých 5 rokov“ by vždy išlo o predčasné ukončenie
zmluvy, okrem prípadu písomnej dohody s mandantom -žalobcom. Žalobca ani v priebehu konania
neuviedol, ako inak, okrem jeho vôle ( teda ak by pristúpil na dohodu o ukončení) mohol by žalovaný
zmluvu ukončiť bez zmluvnej pokuty, keď aj na výslovnú otázku súdu na pojednávaní dňa 14.04.2023, či
vzhľadom na formuláciu článku VI bod 1 zmluvy bolo možné zmluvu zo strany žalovaného ukončiť aj bez

zmluvnej pokuty jeho právny zástupca uviedol len to, že ide o hypotetickú otázku, keďže k takej situácii
ohľadom predlženia platnosti zmluvy nedošlo a že bolo možné ukončiť zmluvu aj bez zmluvnej pokuty
písomnou dohodu strán. Zmluva mala podľa článku VI bod 1 byť uzavretá na dobu určitú do 31.12.2021,
no naproti tomu podľa jej článku I bod 1 povinnosti mandatára mali trvať do 31.12.2023, čo je ďalší dôvod
zmätočnosti,čodovymedzeniadobyviazanostistránzmluvnýmipovinnosťami.Ustanoveniaupravujúce

zmluvnú pokutu sú tak podľa názoru súdu neurčité, nejasné, nezrozumiteľné, preto neplatné už z dôvodu
podľa § 37 ods.1 Občianskeho zákonníka. Článok V bod 9 zmluvy stanovuje ako podmienku vzniku
nároku na zmluvnú pokutu kumulatívne porušenie zmluvnej povinnosti uvedenej v bode II ods.2 a bod
VI ods. 1 zmluvy, pritom bod II ods.2 stanovuje, že „mandatár sa zaväzuje, že po dobu platnosti tejto
zmluvy neumiestni vo svojej prevádzke TNT a inú stávkovú lotériu iného prevádzkovateľa s výnimkou

prípadu predchádzajúcej konzultácie na základe písomnej dohody zmluvných strán“ ( keď vzhľadom na
už uvedené nie je vôbec zrejmé, čo sa vlastne myslí dobou platnosti zmluvy, keď tá sa má na jednej
strane automaticky predlžovať a na druhej strane má končiť aj uplynutím doby platnosti, čo je potom
nemožné a uzavretá má byť na dobu do 31.12.2021 ale mandatára zaväzovať do 31.12.2023) a zároveň
bod VI ods. 1 zmluvy v už citovanej prvej vete pojednáva len o dobe trvania zmluvy a jej automatickom

predlžovaní a na druhej strane v druhej vete uvádza, že toto právo ( ale vo vzťahu k zneniu prvej
vety vôbec nie je zrejmé, aké právo by to mohlo byť) zaväzuje mandatára ( tu žalovaný) nepodpísať
inú zmluvu s treťou osobou poskytujúcou služby podľa zákona o hazardných hrách ako mandantom,
pokiaľ mandant výslovne bude trvať na pokračovaní zmluvy. Ak si pôvodný žalobca mienil zabezpečiť
zmluvnou pokutou monopol na poskytovanie TNT terminálu u žalovaného, potom bolo na ňom ( sám

zmluvu pripravil ) aby dojednanie o zmluvnej pokute vyjadril určito a zrozumiteľne a nie spôsobom, keď
jeden bod zmluvy odporuje druhému a keď zmluva vzhľadom na jej „večnú platnosť“ by žalovaným bez
zmluvnej pokuty ukončená byť ani nemohla a ani iný stroj iného prevádzkovateľa by takto nemohol tam
umiestniť už nikdy ( okrem ak by s tým žalobca súhlasil).
31. Názov inštitútu zmluvná pokuta vyjadruje, že túto sankciu možno dojednať len za porušenie

zmluvnej povinnosti, čo však nie je možné vykladať tak, že zmluvná pokuta môže byť dojednaná
paušálne pre nesplnenie ktorejkoľvek zmluvnej povinnosti bez toho, aby v dojednaní o zmluvnej pokute
bola určená tá konkrétna povinnosť, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje, a to aspoň odkazom na
ustanovenie zmluvy, v ktorom je upravená zmluvná povinnosť, ktorej nesplnenie má byť zmluvnoupokutou sankcionované. Pretože zmluvnú pokutu nemožno dojednať ako tzv. generálnu zmluvnú pokutu
pre prípad porušenia akýchkoľvek alebo všetkých ustanovení zmluvy, je dôležité presné a zrozumiteľné
vymedzenie povinnosti zabezpečenej zmluvnou pokutou.

32.Neurčitosťdojednaniaozmluvnejpokutespôsobujepodľanázorusúduajdojednaniesamotnejvýšky
zmluvnej pokuty, keďže článok V bod 9 zmluvy hovorí nie o sume 4.000,-eur ( bez ďalšieho), ale o sume
4.000,-eur za každý TNT alebo inú stávkovú lotériu umiestnenú iným prevádzkovateľom a to za každý
začatý kalendárny rok zvlášť, pričom nie je zrejmé, čo by malo znamenať to „za každý začatý kalendárny
rok zvlášť“ pri výkone práva žalovaným zmluvu vypovedať. Žalobca tvrdí, že dôvodom na zmluvnú

pokutu je tu predčasné ukončenie zmluvy, nevysvetlil však už kedy by vzhľadom na predlžovanú platnosť
predčasné nebolo a kde je uvedené, že to bude suma 4.000,-eur. Skutočne nie je zrejmé, ako v prípade
ukončenia zmluvy má byť suma 4.000,-eur hradená za každý TNT alebo inú stávkovú lotériu umiestnenú
iným prevádzkovateľom za každý začatý kalendárny rok zvlášť. Inými slovami, zmluva nestanovuje
zmluvnú pokutu 4.000,-eur, ale zmluvnú pokutu 4.000,-eur za každý stroj a každý aj začatý kalendárny
rok zvlášť, pričom nie je zrejmé, ako by sa to malo a mohlo naplniť pri žalobcom tvrdenom „predčasnom

ukončení zmluvy“. Podľa súdu z formulácie článkov II bod 2, V bod 9 a VI. bod 1 a 3 Zmluvy možno
len hádať, či mandantovi nárok na zmluvnú pokutu mal vzniknúť skutočne pri kumulatívnom porušení
všetkých povinností v článku II bod 2 a bod VI bod 1 tak ako to indikuje článok V bod 9 zmluvy alebo aj pri
samostatnom nedodržaní nejakej ( tam uvedenej a vzájomne nesúvisiacej) podmienky a ak áno ktorej.
33. Postup súdu pri posúdení platnosti právneho úkonu musí byť v súlade so všeobecnou zákonnou

požiadavkou určitosti a zrozumiteľnosti právnych úkonov. Súčasne takýto postup a výklad súdu
zodpovedá aj zákonnej definícii inštitútu zmluvnej pokuty, pretože ak strany majú dojednať zmluvnú
pokutu pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti, je potrebné dospieť k výkladu, že musí ísť
o jednoznačne a konkrétne určenú zmluvnú povinnosť, ako aj o jednoznačne určenú výšku alebo spôsob
určenia zmluvnej pokuty. Ani zákonom dovolená zmluvná voľnosť v obchodno-záväzkových vzťahoch

totiž neznamená, že zmluva ako právny úkon nemusí spĺňať zákonné požiadavky pre platnosť právneho
úkonu. Taktiež ústavne akceptovateľnú preferenciu výkladu právneho úkonu v prospech jeho platnosti
(napr.nálezÚstavnéhosúduSRsp.zn.I.ÚS640/2014z01.04.2015)nemožnochápaťtak,žesúdymajú
prehliadať absolútnu neplatnosť právnych úkonov a priznávať práva a nároky z absolútne neplatných
právnych úkonov. Navyše, dojednanie o zmluvnej pokute zo zákona vyžaduje písomnú formu, čím je

ešte viac zvýraznená požiadavka určitosti právneho úkonu.
34. Na absolútnu neplatnosť právneho úkonu súd musí prihliadať, resp. vyvodzovať z nej dôsledky ex
offo aj bez návrhu a keďže právne úkony postihnuté absolútnou neplatnosťou nemajú za následok vznik
zamýšľanýchprávalebopovinností,súddospelkprávnemuzáveru,ženebolopreukázanéplatné(určité
a zrozumiteľné) písomné dojedanie tvrdenej zmluvnej pokuty.

35. K potrebe rešpektovať záväznosť zmluvy, vôľu subjektov, preferenciu výkladu v prospech platnosti
právneho úkonu a pamätať na neprípustnosť prepiateho formalizmu tak ako to vyplýva napr. z
rozhodnutiaÚstavnéhosúduSRI.ÚS184/2015súduvádza,ževtomtoprípade,pritakýchnedostatkoch
dojednaní ako sú uvedené vyššie ide podľa jeho názoru o vady, ktoré nemožno odstrániť výkladom.
Výkladom písomného právneho úkonu v zmysle § 35 Občianskeho zákonníka nemožno dopĺňať to, čo

v príslušnej listine nie je obsiahnuté. „Vôľa vtelená do zmluvy je prejavená určite a zrozumiteľne ( §
37 ods.1), ak je výkladom objektívne pochopiteľná.“ ( citované z I. Fekete, M. Feketeová.: Občiansky
zákonník, Prehľadný komentár, Bratislava, EPOS 2012, komentár k § 35 strana 107).

36. Za zrozumiteľný a určitý je možné považovať len taký úkon, ktorého obsah nie je vnútorne rozporný

alebo ktorý síce vykazuje znaky vnútornej rozpornosti, ale túto rozpornosť je možné odstrániť pomocou
výkladových pravidiel. „Treba zdôrazniť, že pomocou výkladu nie je však možné nahrádzať ( dopĺňať)
prejav, ktorý nebol vyjadrený v samotnom úkone, a to bez zreteľa na to, či ide o právny úkon v písomnej
alebo verbálnej podobe. Ak však bol právny úkon uskutočnený v písomnej podobe, rozhodujúce je to,
čo vyplýva z písomnej formy právneho úkonu“. ( JUDr. Jaroslav Krajčo, Občiansky zákonník pre prax,

komentár s judikatúrou, vydavateľstvo EUROUNION, Bratislava 2015, komentár k § 37, strana 475.)

37. Navyše, i keby išlo o dojednania z formálneho hľadiska určité a zrozumiteľné, i tak by súd nemohol
žalobe vyhovieť.

38. Čo do prvej zmluvnej pokuty ( uplatňovanej z dôvodu tvrdenia o predčasnom ukončení zmluvy
žalovaným) by bola žaloba bez ďalšieho nedôvodná už len preto, že ako už súd uviedol, zmluvnú pokutu
dojednať možno len pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti, teda nemožno ňou sankcionovať výkon
práva, pričom povinnosť, spočívajúca v zákaze vykonať právo nemôže obstáť, lebo ako už súd uviedol,zabezpečiť zmluvnou pokutou možno len povinnosť ktorá musí mať legálny základ, t.j. musí byť v súlade
so zákonom ( pozri § 39 OZ).

39. Judikatúra uvedený kogentný charakter ustanovenia § 544 ods.1 OZ a to, že zmluvná pokuta môže
byť dojednaná len pre prípad porušenia povinnosti rešpektuje a všetky dojednania, ktoré viazali zmluvnú
pokutu na úkony predstavujúce výkon práva a nie jednoznačne na porušenie povinnosti posudzuje ako
absolútne neplatné. Vo väčšine prípadov sa to týka dohôd o zmluvnej pokute pre prípad odstúpenia od
zmluvy ( podania výpovede) a pod. Nútiť subjekt aby nevykonal svoje právo pod hrozbou sankcie je

samo osebe v rozpore s právom a využitie oprávnenia vyplývajúceho zo zmluvy alebo zákona nemôže
byť sankcionované ( k tomu bližšie Ovečková, O. a kol. Obchodný zákonník, Veľký komentár. Zväzok
II / § 261 až 775/ 2.vydanie. Bratislava: Wolters Kluwer SR s.r.o.2022, 233 s.) a tiež napríklad rozsudok
Najvyššieho súdu SR 2Cdo 141/2000, či 5Cdo 5/2000 ( R 27/2002).

40. Ak by teda aj ustanovenia o zmluvnej pokute boli určité a zrozumiteľné, tak či tak by boli neplatné

z hľadiska obsahu ( § 39 OZ) a to nielen čo sa týka zmluvnej pokuty pre prípad predčasného
ukončenia zmluvy, ale aj zvyšných dvoch uplatňovaných zmluvných pokút, lebo ak zmluvu pre
automatické predlžovanie skončiť nemožno ( kým by sa ju nerozhodol skončiť žalobca), potom by tam
už nikdy žiaden iný stroj nemohol byť umiestnený. Posúdeniu, či je právny úkon v súlade s dobrými
mravmi, nebráni skutočnosť, že právny úkon bol výsledkom zmluvnej voľnosti strán v rámci ich

profesionálneho podnikania, prípadne rizika spojeného s týmto podnikaním. Súlad právnych úkonov
s dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka je potrebné skúmať pred aplikáciou § 265
Obchodného zákonníka podľa individuálnych okolností jednotlivého prípadu. Dobré mravy pôsobia
ako korektív aj v situáciách, ak zmluvu uzatvára osoba v strete záujmov, kedy sú práva a povinnosti
účastníkov právneho vzťahu v zjavnej nerovnováhe (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

z 29. marca 2017, sp. zn. 2 Obo 7-18/2015). „Aj v prípade skúmania, či ide o výkon práva v rozpore so
zásadami poctivého obchodného styku, musí súd z úradnej povinnosti ( ex offo) preskúmať, či napríklad
dohoda o zmluvnej pokute sa prieči dobrým mravom. Ak výsledok bude pozitívny, ide o neplatnosť
právneho úkonu pre rozpor s dobrými mravmi v zmysle § 39 OZ. Výkon práva v rozpore so zásadami
poctivého obchodného styku v takomto prípade už nemá význam, lebo žiadne právo, ktoré by bolo

možné vykonať, pre neplatnosť právneho úkonu neexistuje...Pre oblasť obchodných záväzkových
vzťahov platí, že právny úkon môže byť v rozpore s dobrými mravmi, a teda absolútne neplatný na
základe § 39 OZ...V tom zmysle aj Najvyšší súd SR zaujal stanovisko, že súlad právnych úkonov
s dobrými mravmi podľa § 39 je potrebné skúmať pred aplikáciou § 265 ( citované z Ovečková, O. a kol.
Obchodný zákonník, Veľký komentár. Zväzok II / § 261 až 775/ 2.vydanie. Bratislava: Wolters Kluwer

SR s.r.o.2022, 94 s).

41. Pre úplnosť treba uviesť, že ak by boli dojednania o zmluvnej pokute platné, potom v špecifických
okolnostiach tejto veci by podľa názoru súdu nepochybne išlo o výkon práva v rozpore so zásadami
poctivého obchodného styku ako to tvrdil žalovaný. Súd na základe vykonaného dokazovania, najmä

výpovedí svedkov na pojednávaní dňa 05.09.2025 mal za preukázané tvrdenie žalovaného, že žalobca
TNT prístroj v januári 2018 odviezol preč. Žalovaný teda objektívne, nie zo svojej viny, ale vinou
samotného žalobcu plniť zmluvu ďalej nemohol a napriek tomu žalobca, sám porušujúci najzákladnejšiu
povinnosť ( umožniť plniť zmluvné povinnosti žalovanému) uplatňuje od neho zmluvnú pokutu. Je preto
už irelevantné umiestnenie stroja iného prevádzkovateľa v prevádzke v lete 2018.

42. Žalovaný tvrdil, že stroj od januára 2018 tam nebol, lebo si ho žalobca odviezol, pričom sa tak stalo
práve počas top podujatí ( Zimné olympijské hry – február 2018 a majstrovstvá sveta v hokeji- máj 2018).
Žalobcatvrdenieoodvezenístrojavjanuári2018poprel.Tvrdil,žebololenjednoodvezenie,povýpovedi
zmluvy v auguste 2019 ako je to zaznamenané v odovzdávacom a preberacom protokole zo dňa

16.08.2019. Samotná absencia vyhotovenia preberacieho protokolu nemá tu žiadnu výpovednú hodnotu
k otázke, či žalobca stroj odviezol či nie. Článok VI bod 4 zmluvy upravuje, že v súvislosti s ukončením
zmluvného vzťahu je mandatár povinný umožniť mandantovi prevzatie si TNT a príslušenstva, odovzdať
kľúče, mandátnu kartu, avšak nehovorí nič o spisovaní protokolu. Naproti tomu podľa mandátnej zmluvy
( článku II bodu 5) prvotné odovzdanie TNT mandatárovi malo byť zachytené v preberacom protokole,

ktorý mal tvoriť neoddeliteľnú súčasť zmluvy ako jej príloha č.2, čo tu nebolo dodržané, keď zmluva
žiadnu takú prílohu nemá, čo potvrdil aj konateľ žalobcu na pojednávaní, preto neobstojí odvolávanie
sa na preberací protokol ako jediný možný dôkaz odovzdania stroja v januári 2018, keď pri prvotnom
odovzdaní spísaný nebol, hoci podľa zmluvy spísaný byť mal ( do skončenia dokazovania nebol žiadentaký protokol predložený) a v súvislosti s ukončením ho priamo zmluva ani neupravuje. Nie jeden, ale
hneď viacerí vypočutí svedkovia, ktorí navštevovali podnik žalovaného v tom čase potvrdili, že i keď si
presne nespomínajú na konkrétne mesiace, vedia, že počas zimných olympijských hier a majstrovstiev

sveta v hokeji tam stroj nebol, čo potvrdzuje tvrdenia žalovaného. Konkrétne svedok I. R. na pojednávaní
uviedol, že stroj tam nebol, že zákazníci sa rozčuľovali že chceli tipovať a nedalo sa, že „boli vtedy
majstrovstvá sveta v hokeji a zlostili sa, že nedá sa tipovať“. Svedok M. L. vypovedal, že stroj aj v čase
keď tam bol, často nešiel, kazil sa, čo aj žalovanému hovoril, aby volal opravára a dal to opraviť, on
mu povedal že opravára volal a vie, že keď boli v roku 2018 v máji majstrovstvá sveta v hokeji, že

nedalo sa tipovať, nebol tam stroj a nedalo sa tipovať ani cez zimnú olympiádu. Uviedol, že stroj raz
tam bol, raz nebol, kedy presne nevie, ale v roku 2018 olympiáda, majstrovstvá sveta nebol tam. Aj
svedok F. G. potvrdil vysokú poruchovosť stroja a že 80-90 % času bol s ním problém a ľudia sa sťažovali
a potvrdil, že stroj od začiatku roka 2018 tam už nebol, cez zimnú olympiádu a majstrovstvá sveta ľudia
sa rozčuľovali že sa nedalo tipovať a ešte si aj presne vybavuje ako vtedy odnášali ten stroj na rolbe na
sudy. Problémy a poruchovosť stroja potvrdil aj svedok I. G. s tým, že tie pretrvávali aj po nahlásenom

a vykonanom servise stroja a rovnako potvrdil, že v roku 2018 stroj tam nebol a ľudia boli naštvaní, že
sa nedá stávkovať, keď boli majstrovstvá sveta v máji. Uviedol, že automat začiatkom roka 2018 bol
odmontovaný. Teda hneď niekoľko svedkov nezávisle potvrdilo tvrdenie žalovaného a toto potvrdzujú
aj listinné dôkazy, nakoľko aj žalobca, aj žalovaný predložili súdu faktúry za jednotlivé mesiace, avšak
faktúry za mesiace február až jún 2018 medzi nimi neboli a nenachádzajú sa tieto mesiace ani v

žalobcom predloženej evidencii- stav a pohyby peňazí v zberni ( č.l.111 až 116 spisu), čo podľa názoru
súdupotvrdzujetvrdeniažalovanéhoasvedkovataknemôžeobstáťpoukazžalobcunato,ženeexistuje
o tom písomný záznam. Zároveň výpovede svedkov vyvrátili tvrdene žalobcu, že stroj nefungoval preto,
lebo ho žalovaný vypínal. Preto za daných okolností, keď žalobca v januári 2018 odviezol stroj bez
ďalšiehoprečanijakotopísomnenepodchytilaneošetril,pričompodľačlánkuVIbod2zmluvymalprávo

zmluvný vzťah ukončiť ihneď bez zbytočného odkladu ak herná istina nedosiahne v priebehu dvoch
po sebe nasledujúcich mesiacov 1.200 eur za mesiac, nemožno považovať aktuálny výkon práva za
súladný so zásadami poctivého obchodného styku. Tvrdeniam žalovaného, že výpoveď zmluvy zo dňa
16.08.2019 bola už následne dávaná len formálne a že zmluva v tom čase už bola ukončená nasvedčuje
nielen to, že podľa preberacieho protokolu bol stroj odvezený napriek inak dvojmesačnej výpovednej

lehote podľa zmluvy hneď v deň výpovede ( hneď 16.08.2019), ale aj to, že v žalobcom predložených
výpisoch je za všetky tam uvedené mesiace roka 2019 všade uvedená nula ( okrem januára 2019, kde je
uvedený vklad 1,17 eur). Za takých okolností samotné písomné vyhotovenie výpovede na ktoré žalobca
poukazoval nevyvracia tvrdenia svedkov. Pri takom základnom porušení zmluvy žalobcom ( odvezenie
stroja ktorý bol jej predmetom), by priznanie akejkoľvek zmluvnej pokuty bolo krajne nespravodlivé

a odporujúce poctivému obchodnému styku.

43. Vzhľadom na všetko uvedené súd žalobu zamietol v celom rozsahu, čo do všetkých zmluvných pokút
a preto nebolo možné priznať ani z nich uplatňované príslušenstvo ( úroky z omeškania) a paušálnu
náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky. Z dôvodu už uvedeného nebolo potrebné

a hospodárne zaoberať sa ďalšími vyjadreniami strán, nakoľko nič nemenili na daných záveroch.

44. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.1 CSP v spojení s § 262 ods.1 a 2 CSP. V danom
prípade plný úspech v spore mal žalovaný, keďže žaloba bola v celom rozsahu zamietnutá, preto podľa
§ 255 ods.1 CSP mu vznikol nárok na priznanie plnej náhrady trov konania. Vzhľadom na uvedené

súd v súlade s § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodol v druhom výroku tohto
rozsudku tak, že žalovaný má nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %. O výške
náhrady trov konania rozhodne súd v súlade s ust.§ 262 ods.2 CSP po právoplatnosti tohto rozsudku
samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník. Súd nezistil žiaden dôvod na výnimočnú
aplikáciu § 257 CSP, čoho sa tu žalobca ani nedomáhal. Nepreukázal, ale ani netvrdil žiadne skutočnosti

odôvodňujúce také rozhodnutie, či nepriznanie náhrady trov konania žalovanému. Za daných okolností
veci preto bolo dôvodné priznať žalovanému náhradu trov, ktoré mu vznikli v súvislosti s nutnosťou brániť
sa nedôvodnej žalobe.

Poučenie:

Protitomutorozsudkumožnopodaťodvolaniedo15dníoddňajehodoručenianaOkresnýsúdBardejov.V odvolaní sa má uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
spisová značka konania, ďalej sa má uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda,zakýchdôvodovsarozhodnutiepovažujezanesprávne(odvolaciedôvody)ačohosaodvolateľ

domáha ( odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č.233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.