Rozsudok · Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov · Judgement

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 5Sf/27/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0823106372
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Petráň Vinczeová

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:0823106372.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Petráň

Vinczeovej (sudkyňa spravodajkyňa) a členov senátu Mgr. Denisy Rybárovej Slivovej a JUDr. Petra
Molčana v právnej veci žalobcu: GFservices s. r. o., so sídlom Mlynské Nivy 1, 811 01 Bratislava –
mestská časť Staré Mesto, IČO: 51 176 386, právne zastúpený: SHM PARTNERS s.r.o., so sídlom
Záhradnícka 51, 821 08 Bratislava – mestská časť Ružinov, IČO: 47 235 616, proti žalovanému:
Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102430991/2023 zo dňa 26.09.2023, takto

r o z h o d o l :

Správny súd v Banskej Bystrici žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi a žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

Prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu

1) Rozhodnutím č. 101539426/2023 zo dňa 16.06.2023(ďalej aj len „prvostupňové rozhodnutie“)Daňový
úrad Banská Bystrica, pobočka Lučenec (ďalej aj len „správca dane“ alebo „prvostupňový správny

orgán“) podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „Daňový poriadok“) žalobcovi
vyrubil rozdiel dane v sume 7.029,- Eur, na dani z pridanej hodnoty (ďalej aj len „DPH“) za zdaňovacie
obdobie november 2021.

2) Správca dane vykonal v období od 03.03.2022 do 06.02.2023 u žalobcu daňovú kontrolu DPH za
zdaňovacie obdobie november 2021 v zmysle § 46 ods. 1 Daňového poriadku. O výsledku daňovej

kontroly vyhotovil správca dane Protokol č. 100508940/2023 zo dňa 06.02.2023 (ďalej aj len „Protokol“),
žalobcovi doručený toho istého dňa, ktorého súčasťou bola aj výzva na vyjadrenie sa k zisteniam
uvedeným v Protokole. Správca dane dňa 08.06.2023 prerokoval pripomienky ku Protokolu o daňovej
kontrole o čom spísal Zápisnicu o ústnom pojednávaní č. 101468592/2023. Konateľ žalobcu p. A. pri
ústnom pojednávaní prisľúbil predložiť doklady a dôkazy preukazujúce jeho vyjadrenia vo vyrubovacom
konaní do 13.06.2023. Do dohodnutého termínu konateľ žalobcu však správcovi dane nepredložil
žiadne doplňujúce dôkazy. Vo veci predloženia dokladov a dôkazov dňa 13.06.2023, konateľ žalobcu

telefonicky kontaktoval správcu dane a uviedol, že doklady a dôkazy doloží s oneskorením (Úradný
záznam č. 101516510/2023 zo dňa 14.06.2023), ale ani do dňa vystavenia rozhodnutia nič nepredložil
a nepreukázal.3) V kontrolovanom zdaňovacom období november 2021 sa zamestnanci správcu dane zamerali na
preverenie uplatneného odpočítania DPH z faktúr od dodávateľskej spoločnosti Borin s.r.o., so sídlom
Kukučínova 22, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 53 548 370 (ďalej aj len „Borin s.r.o.“). Predmetom

preverovania boli nasledovné faktúry:
- Faktúra č. 2121/0183 zo dňa 30.11.2021 (int.č. 321 1330), dátum dodania 30.11.2021, s popisom
„fakturujeme Vám na základe Vašej objednávky zo dňa 1.11.2021“ za Sprostredkovanie služieb –
poradenstvo, admin. managment (Upratovacie práce Strabag Malé Belice Partizánske 6.500,- Eur,
Upratovacie práce Strabag Kaufland Devínska Nová Ves 5.000,- Eur, Pohotovosť cesta na Klanec +

Staré Grunty zim. údržba 24 h. denne 200,- Eur, Pohotovosť Nákovná 6 Zimná údržba 24 hod. denne
300,- Eur, Pohotovosť B. C. 13 zimná údržba 24 h. denne 100,- Eur, Pohotovosť Slnečnice zimná
údržba 24 hod. denne 1.350,- Eur, Upratovacie práce karanténne mestečko 1.600,- Eur, Upratovacie
práce Stromová 500,- Eur, Upratovacie práce po staveb. činnosti (Belstav) D. E., F., C. X.XXX,- Eur,
Upratovacieprácesportfit500,-Eur)základdane17.550,-Eur,20%DPH– 3.510,-Eur,celkom21.060,-
Eur;

- Faktúra č. 2121/0181 zo dňa 30.11.2021 (int.č. 321 1328), dátum dodania 30.11.2021, s popisom
„fakturujeme Vám na základe Vašej objednávky zo dňa 1.11.2021“ za Prenájom techniky (Priemyselný
vysávač CLEANFIX RAE 1.000,- Eur, Čistiaci automat CLEANFIX RA501E, 600,- Eur, Starjet
malotraktor 1.000,- Eur), základ dane 2.600,- Eur, 20 % DPH – 520,- Eur, celkom 3.120,- Eur;
- Faktúra č. 2121/0182 zo dňa 30.11.2021 (int.č. 321 1325), dátum dodania 30.11.2021, s popisom

„fakturujeme Vám na základe Vašej objednávky zo dňa 1.11.2021“ za Sprostredkovanie služieb –
poradenstvo, admin. managment (Čistenie parkovacích státí Eurovea 295,- EUR, Eurovea 1.300,- Eur,
Banco Casino 3.000,- Eur, údržba Slnečnice zeleň B1,2,3, do 15.11.2021 2000,- Eur, Slnečnice –
viladomy C31, C32 spol. priestory 1.500,- Eur, malé objekty /Bajzova, B. C., G., B., H., I., J., J./ X.XXX,-
Eur, Údržba zelene Slnečnice C3-1, C3-2 do 15.11. a čist. kanál výp. 3.000,- Eur,Údržba zelene M.

Granca 15,17,19 do 15.11.2021 900,- Eur Upratovacie práce Slnečnice byty – predkolaudačné 400,-
Eur, Upratovacie práce Slnečnice mesto B1,B2,B3 1.100,- Eur),základ dane 14.995,- Eur, 20 % DPH
– 2.999,- Eur, celkom 17.994,- Eur.

4) Počas ústneho pojednávania dňa 03.03.2022 splnomocnený zástupca žalobcu, K. L. M. poskytol

správcovi dane informácie o ekonomickej činnosti spoločnosti, o jej personálnom fungovaní a o
dodávateľsko-odberateľských vzťahoch. V kontrolovanom zdaňovacom období november 2021 boli
hlavným predmetom podnikania upratovacie práce, údržba interiéru a exteriéru v zazmluvnených
objektoch. Spoločnosť mala na trvalý pracovný pomer jedného zamestnanca a 5 – 6 pracovníkov na
dohodu. Administratívne priestory spoločnosti boli na adrese N. O. X/X, B., samostatná ekonomická

činnosť spoločnosti bola vykonávaná vždy u klienta. V súvislosti s predmetom činnosti spoločnosti,
adresou administratívnych priestorov a počtom zamestnancov sa splnomocnený zástupca vyjadril, že
nedošlo k zmenám v porovnaní s ostatnými preverovanými obdobiami. K prijatým zdaniteľným plneniam
od spoločnosti Borin s.r.o. sa splnomocnený zástupca nevedel vyjadriť.

5) Z dôvodu preverenia poskytnutých fakturovaných prác bola zo strany správcu dane dodávateľskej
spoločnosti Borin s.r.o. zaslaná výzva č. 101477596/2022 zo dňa 19.05.2022, kde správca dane žiadal
podrobne zdokladovať a preukázať poskytnuté služby v zmysle vyššie uvedených faktúr. Spoločnosti
Borin s.r.o., bola výzva doručená dňa 01.06.2022.Za preverovanú dodávateľskú spoločnosť Borin
s.r.o., sa vyjadril jej bývalý konateľ p. P. E., ktorý požiadal správcu dane o strpenie pri predložení

dokladov z dôvodu predaja spoločnosti. Uviedol, že čistiace stroje boli majetkom spoločnosti Borin a boli
prenajímané žalobcovi. Všetky práce vykonávali dohodári a niektoré veci vykonával p. E. i osobne.

6) Správca dane dňa 23.06.2022 poslal preverovanej dodávateľskej spoločnosti Borin s.r.o., výzvu č.
101832702/2022, v ktorej ju opätovne vyzval k podrobnému zdokladovaniu a preukázaniu poskytnutých

služieb v zmysle vyššie uvedených faktúr. Spoločnosť Borin s.r.o., dňa 11.07.2022 doručila správcovi
dane podanie, v ktorom sa bývalý konateľ p. E. vyjadril že predmetné faktúry vystavil a prenajímaná
technika bola majetkom spoločnosti Borin s.r.o.

7) V nadväznosti na skutočnosť, že daňový subjekt Borin s.r.o., všetky požadované doklady správcovi

dane nepredložil, správca dane využil informácie o daňovom subjekte Borin s.r.o., v informačnom
systéme finančnej správy, kde zistil, že na adrese sídla daňového subjektu bolo vykonané miestne
zisťovanie dňa 23.09.2021, pri ktorom bolo zistené, že subjekt je na adrese nekontaktný. Keďže lehota
na predloženie požadovaných dokladov uplynula dňa 20.07.2022 a doklady neboli predložené ani polehote, správca dane sa pokúsil zistiť dôvody nedoručenia dokladov telefonicky, kontaktovaním bývalého
konateľa p. E.. Pán E. uviedol, že požadované doklady poslal poštou, o čom tvrdil, že má aj podací
lístok, ktorý však správcovi dane napokon nepredložil, tvrdiac, že ho stratil. Doklady za kontrolované

zdaňovacie obdobie november 2021 boli následne poslané správcovi dane prostredníctvom e-mailu,
dňa 27.09.2022.

8) Následne dňa 04.01.2023 poslal správca dane žalobcovi podľa § 45 ods. 2 písm. d) a e) a § 46
ods. 5 Daňového poriadku výzvu na odstránenie pochybností č. 100035089/2023, v ktorej kontrolovaný

daňový subjekt vyzval na odstránenie pochybností vzniknutých pri preverovaní obchodnej spolupráce
so spoločnosťou Borin s.r.o.

9) Dňa 26.01.2023 boli žalobcom doručené správcovi dane doklady, ktoré obsahovali vystavené faktúry
kontrolovanou spoločnosťou pre odberateľov za kontrolované zdaňovacie obdobie a písomné vyjadrenie
k predmetom jednotlivých preverovaných faktúr.

10) Správca dane z informačného systému o spoločnosti Borin s.r.o. zistil, že bola platiteľom DPH od
15.02.2021 do 31.05.2022 (registrácia bola zrušená z úradnej moci) a v roku 2021 nepodávala Prehľad
o zrazených a odvedených preddavkoch na daň z príjmov závislej činnosti a za rok 2021 Hlásenie o
vyúčtovaní dane a o úhrne príjmov zo závislej činnosti. Za zdaňovacie obdobie november 2021 podala

daňové priznanie DPH, v ktorom uviedla vstupy a výstupy. Za december 2021 podala negatívne DP k
DPH. Za zdaňovacie obdobie január 2021 nepodala daňové priznanie. Za zdaňovacie obdobie február
2022, marec 2022, apríl 2022, máj 2022 podala negatívne DP.

11) Správca dane konštatoval, že existencia faktúr nie je dostatočným dôvodom pre uznanie odpočítania

DPH. Mal za to, že nebolo v celom rozsahu preukázané kto bol dodávateľom všetkých fakturovaných
prác, resp. kto ich realizoval, pretože podľa predložených dokladov p. E. fakturoval len služby za
3.400,- Eur a p. M. za 2.800,- Eur, pričom dodávateľská spoločnosť Borin s.r.o., zamestnancov nemala.
Dodávateľ tiež nepreukázal kedy boli služby dodané a nepreukázal vznik daňovej povinnosti.

12) V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia správca dane ďalej poukázal na to, že preukázané
zistenie nekontaktnosti v prípade daňových subjektov vyvracia vierohodnosť a preukaznosť dokladov
znejúcich na ich meno a odôvodňuje pochybnosť o ich pravosti a o pravdivosti údajov v nich uvedených.
V prípade, ak sa daňový subjekt správcovi dane vyhýba alebo svojim konaním znemožňuje správcovi
dane vykonať úkon, je sám nedôveryhodný a nemožno tak prijať za vierohodný dôkazný prostriedok

znejúci na takýto subjekt. Súčasne je taký dôkazný prostriedok nepreukazný, pretože nemožno jeho
pravosť a pravdivosť údajov v ňom uvedených overiť v účtovníctve nekontaktného subjektu. Pokiaľ v
niektorom prípade nie je možné u deklarovaných obchodných partnerov alebo subjektov zúčastnených
na deklarovaných dodávkach (dodávateľov, odberateľov ale aj prepravcov) overiť doklady predložené
kontrolovaným daňovým subjektom a skutočnosti v nich uvedené, sú tieto doklady nepreukazné. Sám

osebe takýto doklad nepreukazuje, že sa deklarovaný obchod uskutočnil, resp. že sa uskutočnil tak, ako
je v doklade uvedené. Žalobca si síce splnil predložením dokladov formálnu náležitosť preukazujúcu
nákup predmetných služieb, nepreukázal však, že sa nákup služieb reálne uskutočnil od dodávateľa
Borin s.r.o., uvedeného na faktúrach a v rozsahu uvedenom na faktúrach. Pri posudzovaní nároku na
odpočítanieDPHjenutnépreveriťskutočnýstav,ktorýmáprednosťpredformálnymstavom,toznamená

že daňový subjekt je povinný preukázať reálnosť zdaniteľných obchodov. Pri posudzovaní nároku na
odpočítanie DPH je nutné preukázanie, že formálna deklarácia predložených dokladov má aj povahu
faktu a ako právna skutočnosť musí byť aj preukázaná. Faktúra a iné doklady samé o sebe nie sú
dôkazom reálneho plnenia, nakoľko akýkoľvek listinný dôkaz nie je bez ďalšieho dôkazom o tom, že sa
zdaniteľnýobchoduskutočnil.Jetolentvrdenieotakejtoskutočnosti.Nasplneniezákonnýchpodmienok

na uplatnenie práva na odpočítanie dane nestačí len ich formálna deklarácia, tzn. predloženie dokladov
s predpísaným obsahom.

13) Správca dane mal za to, že žalobca porušil ustanovenie § 49 ods. 1 Zákona o DPH, podľa ktorého
právo odpočítať daň z tovaru alebo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe

vznikla daňová povinnosť. Zároveň mal žalobca za to, že žalobca porušil aj ustanovenie § 49 ods. 2
písm. a) Zákona o DPH, kedy platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a
služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľmôže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb,
ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.
14) Žalobca síce predložil listinné dôkazy – samotné faktúry, ktorými deklaroval, že k dodaniu tovaru

došlo tak, ako je v nich uvedené, čím si splnil svoju formálnu povinnosť, to ale neznamená, že došlo
k preukázaniu splnenia zákonných podmienok na uplatnenie odpočítania DPH v zmysle ustanovenia
§ 49 a 51 Zákona o DPH. Nestačí byť len držiteľom takýchto listinných dôkazov a tieto predložiť
správcovi dane, ale je potrebné preukázať obsah skutočností uvedených v týchto listinách, pričom
daňové orgány sú oprávnené a zároveň povinné vierohodnosť a pravdivosť údajov uvedených v týchto

dôkazoch preverovať. Platiteľ dane a ani jeho dodávatelia okrem formálnych dokladov nepredložili
žiadne záznamy o priebehu poskytovaných služieb z ktorých by bolo možné existenciu zdaniteľných
plnení vyvodzovať. Kontrolovanému platiteľovi sa v priebehu daňovej kontroly nepodarilo pochybnosti
správcu dane odstrániť a vierohodne preukázať prijatie zdaniteľných obchodov.

15) V prípade, že si žalobca uplatňuje právo na odpočet DPH musí podľa vyjadrenia správcu dane

už od začiatku premýšľať nad tým ako toto právo obháji v prípadnom spore a v nadväznosti nato by
mal z dôvodu objektívnej i požadovanej obozretnosti daný obchod patrične zdokumentovať. Žalobca
nepredložil také relevantné dôkazy, ktoré by preukazovali materiálnu podstatu veci, t.j. reálne dodanie
tovaru a služieb tak, ako to bolo deklarované v predložených listinných dôkazoch, čím nezvládol
dôkazné bremeno. Akýkoľvek právny nárok možno priznať len za predpokladu splnenia zákonom

stanovených podmienok, ktorých splnenie možno preukázať len na základe nespochybniteľných
dôkazov. Preverovaním bola vierohodnosť pôvodu týchto faktúr spochybnená, čím zo strany žalobcu
nebola splnená jedna zo zákonných podmienok uplatnenia odpočítania dane. Keďže žalovaný
vierohodným spôsobom nepreukázal, že vyššie uvedené zákonné podmienky boli zo strany platiteľa
splnené, postup správcu dane pri nepriznaní nároku na odpočítanie dane v zmysle § 49 ods. 1 a 2

Zákona o DPH bol v súlade s platnými právnymi normami.

16) Vzhľadom na skutočnosť, že z písomného vyjadrenia žalobcu a z pripojených dokladov nebolo
možné identifikovať osoby, ktoré fakturované práce mali vykonať a vyjadrenie žalobcu obsahovalo
iba meno a priezvisko, bez uvedenia adresy a bez iných kontaktných údajov a bez uvedenia vzťahu

ku žalobcovi, resp. ku jeho dodávateľovi, správca dane pri telefonickom rozhovore (Úradný záznam
č. 101468593/2023 zo dňa 06.06.2023) požiadal zástupcu žalobcu o doplnenie údajov uvedených v
podanom vyjadrení, a to v rozsahu:
-Doplneniekontaktnýchúdajov(adresa,telefonickýkontaktprípadnemailovýkontrakt)nap.Q.M.,L.H.,
R. J. a E. B. a doplnenie na základe akých zmluvných vzťahov a s kým uzavretých mali práce vykonať.

- Doplnenie údajov uvedených v predložených Preberacích a odovzdávacích protokoloch kedy a kde
boli vystavené, nesúlad uvedených dátumov – predpokladaná doba prenájmu do 31.03.2021, a dátum
ukončenia prenájmu mechanizácie 31.11.2021, doplnenie údajov za spoločnosť Borin s.r.o. a pečiatky
za Borin s.r.o.
- Doplnenie údajov – za akým účelom boli vystavené – či pri odovzdávaní predmetu prenájmu pre

GFservices s.r.o., alebo pri jeho vrátení pre Borin s.r.o.

17) Žalobca požadované skutočnosti v priebehu vyrubovacieho konania nedoplnil. Bez doplnenia vyššie
uvedených skutočností správca dane vyhodnotil vyjadrenie žalobcu k Protokolu č. 100508940/2023 zo
dňa 06.02.2023 za nepreukazné a nemajúce vplyv na výsledok daňovej kontroly.

18) Žalobca v závere prvostupňového rozhodnutia zhrnul, že dodávateľ Borin s.r.o., nepreukázal, kto v
plnom rozsahu fakturované práce vykonal. Spoločnosť Borin s.r.o. totiž nemala zamestnancov, a podľa
poskytnutých dokladov mali práce vykonať p. M. a p. E., ktorý však vo svojich faktúrach fakturovali
len časť prác v rozsahu 2.800,- Eur a 3.400,- Eur. Zároveň spoločnosť Borin s.r.o. nepreukázala, že
z deklarovaných dodaní pre žalobcu jej vznikla daňová povinnosť a že túto zahrnula do daňového

priznaniazapreverovanéobdobie.ZároveňspoločnosťBorins.r.o.nepreukázalavlastníctvo,obstaranie,
resp. právo v zmysle ktorého mohla prenajímať čistiacu techniku pre žalobcu.

19) V priebehu daňovej kontroly a neskôr aj počas vyrubovacieho konania mal správca dane za to,
že žalobca neodstránil pochybnosti o pravdivosti faktúr a reálnosti splnenia z dôvodu, že jednoznačne

nepreukázal, kto reálne a v akom rozsahu predmetné práce vykonal – práce mali vykonať p. M. a p.
E., čo vzhľadom na rozsah fakturovaných prác miest ich výkonu nemohli z časového hľadiska stihnúť a
rozsah prác p. E. (konateľa spoločnosti Borin s.r.o.) nebol preukázaný.20) Správca dane konštatoval, že v priebehu daňovej kontroly a neskôr aj počas vyrubovacieho konania
žalobca neodstránil pochybnosti o pravdivosti faktúr a reálnosti splnenia z dôvodu, že jednoznačne
nepreukázal, kto reálne a v akom rozsahu predmetné práce vykonal – práce mali vykonať p. M. a

p. E., čo vzhľadom na rozsah fakturovaných prác a ich miest výkonu nemohli z časového hľadiska
stihnúť a rozsah prác p. E. (konateľa spoločnosti Borin s.r.o.) nebol preukázaný. Žalobca vo vyjadrení k
Protokolu č. 100508940/2023 zo dňa 06.02.2023 uviedol, že práce mali vykonať okrem p. P. E. (konateľa
Borin s.r.o.,) p. Q. M., L. H., R. J. a E. B.. Spoločnosť Borin s.r.o., ako vykonávateľov prác v priebehu
daňovej kontroly na strane druhej značila p. M., p. E. a p. E., avšak rozsah nimi vykonaných práce nebol

preukázaný.

21) Vo vyrubovacom konaní neboli podľa správcu dane zistené skutočnosti, ktoré majú vplyv na daňovou
kontrolou vyčíslený rozdiel dane za zdaňovacie obdobie november 2021 z dôvodu, že aj keď sa
žalobca snažil preukázať, že služby fakturované platiteľom Borin s.r.o., boli v plnom rozsahu dodané
touto spoločnosťou, spoločnosť Borin s.r.o., nemala zamestnancov a nemohla fakturovaný rozsah prác

vykonať len s p. M., E. E. a p. E.. Zároveň počas daňovej kontroly a vyrubovacieho konania nebolo
preukázané,žespoločnostiBorins.r.o.,zpreverovanýchfaktúrvznikladaňovápovinnosťstituludodania
tovarov a služieb. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote
odvolanie.

Druhostupňové rozhodnutie správneho orgánu

22) Na odvolanie žalobcu žalovaný rozhodnutím č. 102430991/2023 zo dňa 26.09.2023 (ďalej aj len
„napadnuté rozhodnutie“) prvostupňové rozhodnutie č.101539426/2023 zo dňa 16.06.2023potvrdil.

23) Žalovaný v napadnutom rozhodnutí v prvom rade opísal žalobcom v odvolaní obsiahnuté námietky,
ako i správcom dane zistený skutkový stav a vyhodnotenie dôkazov, ktoré správcu dane viedlo k vydaniu
odvolaním napadnutého rozhodnutia.

24) Po oboznámení sa s rozsahom a dôvodmi odvolania proti prvostupňovému rozhodnutiu, po

preskúmaní odvolaním napadnutého rozhodnutia správcu dane a po oboznámení sa s obsahom
pripojeného spisového materiálu žalovaný konštatoval, že nezistil žiaden dôvod na to, aby sa odchýlil
od relevantných právnych záverov obsiahnutých v odôvodnení rozhodnutia správcu dane. Preto sa
žalovaný s nimi v celom rozsahu stotožnil, považujúc posúdenie veci správcom dane za správne.

25) Žalovaný uviedol, že z prvostupňového rozhodnutia a priloženého administratívneho spisu vyplýva,
že správca dane nepriznal žalobcovi v zdaňovacom období november 2021 právo na odpočítanie dane v
celkovejsume7.029,-Eur,atozfaktúrč.2121/0183,2121/0181a2121/0182,všetkyzodňa30.11.2021,
za dodanie služieb (poradenstvo, administratívny manažment, prenájom techniky), ktoré boli vystavené
dodávateľom Borin s.r.o. Správca dane prijal záver, že v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho

konania kontrolovaný daňový subjekt neodstránil pochybnosti o pravdivosti faktúr a reálnosti splnenia z
dôvodu, že jednoznačne nepreukázal, kto reálne a v akom rozsahu predmetné práce vykonal – práce
mali vykonať p. M. a p. E., čo vzhľadom na rozsah fakturovaných prác a miest ich výkonu nemohli z
časového hľadiska stihnúť a rozsah prác p. E. (konateľa spoločnosti Borin s.r.o.) nebol preukázaný.
K vyššie uvedenému žalovaný dodal, že z uvedeného dôvodu žalobca uplatnením práva na odpočítanie

dane od dodávateľa Borin s.r.o. z predmetných faktúr porušil § 49 ods. 1 Zákona o DPH, pretože u jeho
priameho dodávateľa nebol preukázaný vznik daňovej povinnosti v zmysle § 19 ods. 2 Zákona o DPH
z titulu dodania služieb.

26) Žalovaný ďalej poukázal na to, že v daňovej kontrole sa správca dane zameral okrem iných

skutočností aj na podmienku možnosti odpočítania dane podľa ustanovenia § 49 ods. 1 a 2 písm. a)
ZákonaoDPH,podľaktoréhoplatiteľmôžeodpočítaťdaň,akjedaňvočinemuuplatnenáinýmplatiteľom
v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. Reálne dodanie tovarov alebo
služieb, na základe ktorého vznikla daňová povinnosť, je základnou podmienkou uplatnenia odpočtu,
pri ktorom je platiteľ zaťažený dôkazným bremenom preukázateľnosti, že pri tomto tovare, resp. službe,

vznikla daňová povinnosť, a to nielen po formálnej stránke (vystavenie faktúry), ale je nevyhnutné
preukázať aj vecné naplnenie.27) Pri daňovej kontrole správca dane preveroval faktúry vystavené dodávateľom. Daňová kontrola bola
zameraná nielen na obsahovú stránku faktúry podľa § 71 a § 72 Zákona o DPH, ale predovšetkým bola
zameraná na skutkový stav veci, na realitu vecného plnenia a to vo všetkých vzájomných súvislostiach

s ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti a predovšetkým na to, či došlo ku skutočnému zdaniteľnému
obchodu v zmysle § 8 a § 9 Zákona o DPH na základe oprávnenosti, hodnovernosti a preukázateľnosti
dodania tovaru a následného práva na odpočet DPH. Žalovaný doplnil, že účelom daňovej kontroly nie
je len formálne skontrolovanie daňových dokladov, ale aj preverenie reálnosti uskutočnenia jednotlivých
úkonov, ktoré majú vplyv na daňové výdavky kontrolovaného daňového subjektu. Existencia samotnej

faktúry nie je dostatočným dôkazom, že k naplneniu predmetu fakturácie aj reálne došlo. Povinnosť
daňového subjektu je spojením jeho tvrdenia a povinnosti doložiť svoje tvrdenia dôkazmi. V kontexte
uvedeného žalovaný zdôraznil, že samotné vystavenie faktúry a jej uvedenie do záznamov v zmysle § 70
ZákonaoDPHešteniejepreukázanímuskutočneniazdaniteľnéhoobchodu.Samotnáexistenciafaktúry
ešte neznamená, že platiteľ má právo na odpočítanie dane. Pojem faktúra znamená, že týmto dokladom
sa žiada odplata. Pre prijímateľa plnenia je faktúra dokladom, ktorý je nevyhnutný na preukázanie vzniku

nároku na odpočítanie dane z prijatého plnenia podľa § 51 ods. 1 písm. a) Zákona o DPH. Preto je
nevyhnutné, aby platiteľ dane preukázal, aké plnenia prijal na základe vyhotovenej faktúry, aby bolo
možné posúdiť oprávnenosť odpočítania.

28) Žalovaný uviedol, že správca dane počas daňovej kontroly nadobudol pochybnosti o zdaniteľných

plneniach deklarovaných faktúrami od vyššie uvedeného dodávateľa a preto realizoval úkony
smerujúce k prevereniu uskutočnenia zdaniteľných plnení (ústne pojednávania, výsluchy svedkov,
výzvy, nahliadnutia do spisov a iné), ktoré sú podrobne charakterizované v Protokole a prvostupňovom
rozhodnutí.

29) V ďalšom texte napadnutého rozhodnutia sa žalovaný zaoberal jednotlivými námietkami žalobcu,
pričom k námietke, že u žalobcu boli vykonané i daňové kontroly za zdaňovacie obdobia júl 2021 a
august 2021, ako aj za zdaňovacie obdobia apríl 2022, máj 2022 a september 2022, ktoré boli ukončené
bez zistenia akýchkoľvek porušení a nedostatkov na rozdiel od zdaňovacieho obdobia november 2021,
čím zo strany správcu dane malo dôjsť k porušeniu zásady právnej istoty, predvídateľnosti rozhodnutia

a legitímneho očakávania uviedol, že skutkový stav napadnutého rozhodnutia za zdaňovacie obdobie
november2021jeodlišný,t.j.postavenýnaodlišnýchzisteniachanásledneznichvyplývajúcichzáverov,
ako sú tie, ktoré sú predmetmi daňových kontrol za iné zdaňovacie obdobia, na ktoré poukázal žalobca.
Žalobca poznamenal, že v zdaňovacích obdobiach júl, augusta november 2021 bola spoločnosť Borin
s.r.o. dodávateľom žalobcu, pričom v prípade daňových kontrol za zdaňovacie obdobia júl a august 2021

bola dodávateľská spoločnosť Borin s.r.o. smerom k správcovi dane plne súčinná, konateľ spoločnosti
p. E. podal správcovi dane vyjadrenia, predložil požadované doklady a pri jednotlivých dodaniach bolo
preukázané, kto ich vykonal, t.j. bol preukázaný vznik daňovej povinnosti u deklarovaného dodávateľa.
K zdaňovacím obdobiam apríl, máj a september 2022 žalovanýzdôraznil, že v týchto zdaňovacích
obdobiach nebola spoločnosť Borin s.r.o. dodávateľom žalobcu. Na základe uvedených skutočností je

zrejmé, že sa nejedná o skutkovo zhodné prípady.

30) Pokiaľ išlo o námietku žalobcu, že správca dane postupoval v rozpore s § 3 ods. 1 Daňového
poriadku, že zistil skutkový stav veci neúplne, vec nesprávne právne posúdil a napadnuté rozhodnutie
je arbitrárne, žalovaný opakovane poukázal na to, že daňový subjekt je povinný viesť svoju evidenciu,

uskutočňovať svoju činnosť a preverovať si svojich obchodných partnerov tak, aby v akomkoľvek
prípade, v každej situácii mal dostatočné podklady preto, aby riadne preukázal existenciu, resp. vznik
nárokov a povinností v zmysle daňových zákonov. Správca dane skúma uskutočnenie obchodov nielen
z formálnej stránky, ale preveruje aj súlad skutočného stavu so stavom formálnym. Daňové doklady
sú z hľadiska preukazovania oslobodenia od DPH použiteľné len vtedy, ak je nepochybné, že v nich

uvedené údaje odrážajú skutočnosť. Žalovaný uviedol, že v tomto prípade je to daňový subjekt, ktorý si
uplatnil nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty z dodávateľských faktúr, a preto musí byť schopný
sám preukázať, že zdaniteľné obchody boli uskutočnené tak ako to deklarujú ním predložené faktúry.
V zmysle ustanovenia § 24 ods. 1 Daňového poriadku, je preto dôkazné bremeno na strane daňového
subjektu, ktorý má povinnosť preukázať všetky tvrdené skutočnosti, pričom správca dane tieto dôkazy

len vykonáva (viď. napr. Rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžfk/7/2016 zo
dňa 27.09.2018, sp. zn. 5Sžfk/15/2018 zo dňa 30.04.2019 ). Z uvedeného vyplýva, že ak daňový subjekt
na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet
uznaný (viď Rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Sžfk/1/2019 zo dňa21.04.2020, bod. 40; sp. zn. 6Sžfk/20/2018 zo dňa 11.06.2019, body 49 a 50). V predmetnej veci
dodávateľ Borin s.r.o. ani po opakovaných výzvach správcu dane nepredložil všetky správcom dane
požadované doklady. Nepreukázal, kedy boli fakturované služby dodané, nepreukázal vznik daňovej

povinnosti z titulu dodania služieb. Daňový subjekt Borin s.r.o. za zdaňovacie obdobie november 2021
síce podal daňové priznanie, ale vzhľadom na to, že zo strany dodávateľa nebola predložená evidencia
DPH nebolo možné správcom dane skontrolovať správnosť údajov z daňového priznania. Správca dane
zistil, že Borin s.r.o. v roku 2021 nemal zamestnancov, pretože nepodával Prehľady a hlásenie. Od
decembra 2021 Borin s.r.o., daňové priznania k DPH podáva negatívne, respektíve už ich nepodáva

vôbec. Zároveň správca dane v informačnom systéme zistil, že na adrese sídla daňového subjektu
bolo vykonané miestne zisťovanie dňa 23.09.2021, pri ktorom bolo zistené, že subjekt Borin s.r.o. je na
adrese nekontaktný. Žalovaný uviedol, že ani z vyjadrenia žalobcu k Protokolu a pripojených dokladov
nebolomožnéidentifikovaťosoby,ktorépredmetnéprácemalivykonať.Kuneseniudôkaznéhobremena
daňového subjektu, uplatňujúceho si nárok na odpočítanie DPH, je však potrebné, aby daňový subjekt
disponoval a predložil také dôkazy, ktoré je možné verifikovať. Ak žalobca také dôkazy nemal, resp. ich

nepredložil, nemožno tvrdiť, že uniesol svoje dôkazné bremeno vyplývajúce mu z ustanovenia § 24 ods.
1 Daňového poriadku.

31) Žalovaný k námietke ohľadom nevykonania miestnych zisťovaní u odberateľov žalobcu uviedol, že
žalobca žiadnym spôsobom neuviedol, akým spôsobom by mali miestne zisťovania, resp. výpovede

odberateľov preukázať vznik daňovej povinnosti z titulu dodania služieb fakturovaných daňovým
subjektomBorins.r.o.prežalobcu.Správcadanebyprípadnýmimiestnymizisteniaminezískalanižiadny
dôkaz o tom, či dane služby dodal, prípadne mohol dodať kontrolovanému daňovému subjektu jeho
dodávateľ Borin s.r.o.

32) V závere napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že správca dane dostatočne zistil skutkový
stav k posúdeniu preverovaných obchodov a všetky získané dôkazy dostatočne vyhodnotil podľa svojej
úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Správca dane v rámci
výkonu predmetnej daňovej kontroly postupoval v zmysle zásad ustanovených v § 3 v nadväznosti na
§ 24 Daňového poriadku, pričom jednou z najvýznamnejších zásad je tzv. zásada voľného hodnotenia

dôkazov (§ 3 ods. 3 Daňového poriadku), podľa ktorej správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy,
a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo
v daňovom konaní vyšlo najavo.

33) Žalovaný konštatoval, že správca dane poskytol žalobcovi dostatočný priestor, aby preukázal

skutočnosti, ktoré mali vplyv na správne určenie dane uvedenej ním v daňovom priznaní k DPH
za kontrolované zdaňovacie obdobie, umožnil kontrolovanému daňovému subjektu vyjadrovať sa ku
skutočnostiam týkajúcim sa kontroly DPH a predkladať doklady a dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, o
čom svedčia zápisnice o ústnom pojednávaní, výzvy a iné dokumenty, rovnako umožnil kontrolovanému
daňovému subjektu počas výkonu daňovej kontroly aj dokazovanie ním uvádzaných skutočností.

Správca dane odvolaním napadnuté rozhodnutie vydal a odôvodnil v súlade s ustanoveniami § 63
Daňového poriadku.Námietky a dôvody uvádzané žalobcom v odvolaní nie sú podľa presvedčenia
žalovaného spôsobilé spochybniť správnosť prvostupňového rozhodnutia. Zdôvodnenia správcu dane
v napadnutom rozhodnutí sú dostatočné, logické a v súlade s Daňovým poriadkom a zákonom o DPH.
Správna žaloba – žalobné body

34) Správnou žalobou podanou v zákonnej lehote sa žalobca domáhal zrušenia prvostupňového aj
napadnutého rozhodnutia. Dôvody podania žaloby, pre ktoré žalobca považuje rozhodnutie žalovaného
za nezákonné špecifikoval žalobca nasledovne:
- nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia pre nedostatok dôvodov a nezrozumiteľnosť (§ 191 ods.

1 písm. d) Správneho súdneho poriadku),
- žalovaný sa nijakým spôsobom nevysporiadal s podrobným vysvetlením a odôvodnením jednotlivých
obchodov žalobcu (faktúr, resp. služieb poskytnutých žalobcovi spoločnosťou Borins.r.o.) ani sa k nemu
nijakým spôsobom v žalobou napadnutom rozhodnutí nevyjadril,
- rozhodnutie žalovaného je z dôvodov uvedených v prechádzajúcom bode arbitrárne,

- rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 191 ods. 1 písm. c)
Správneho súdneho poriadku),
- rozhodnutie žalovaného je v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej
republiky, najmä s Daňovým poriadkom a Zákonom o DPH,- zistenie skutkového stavu žalovaným a správcom dane je nedostačujúce na riadne posúdenie veci (§
191 ods. 1 písm. e) Správneho súdneho poriadku); rozhodnutie žalovaného nevychádza zo stavu veci
zisteného v daňovom konaní (§ 63 ods. 2 Daňového poriadku) a je založené na neúplne a nesprávne

zistenom skutkovom stave,
- skutkový stav, na ktorom je rozhodnutie žalovaného a správcu dane založené je v rozpore s
administratívnym spisom a nemá v ňom oporu (§ 191 ods. 1 písm. f) Správneho súdneho poriadku),
- došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní, ktoré vydaniu rozhodnutia žalovaného
predchádzalo a ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej (§ 191

ods. 1 písm. g) Správneho súdneho poriadku), a to najmä nerešpektovaním základných zásad daňového
konania, nevykonaním potrebného dokazovania, miestneho zisťovania a ďalších navrhnutých dôkazov,
neurčením lehoty žalobcovi na doplnenie údajov.

35) Žalobca napadnutému rozhodnutiu vytýka, že sa v podstate v celom rozsahu stotožnil s
prvostupňovým rozhodnutím a s dôvodmi v ňom uvedenými, pričom nielen správca dane, ale ani

žalovaný sa nijakým spôsobom nezaoberal podrobným, detailným vysvetlením jednotlivých obchodov,
faktúr a jednotlivých služieb poskytnutých žalobcovi dodávateľom Borins.r.o., ktorých cena bola
nimi uplatnená, ktoré žalobca priložil k odvolaniu proti prvostupňovému rozhodnutiu. Uvedeným
postupom žalovaného, najmä nevykonaním navrhnutých dôkazov došlo podľa názoru žalobcu k vydaniu
nezákonného, nepreskúmateľného a arbitrárneho rozhodnutia, založeného na neúplne a nesprávne

zistenom skutkovom stave.Žalovaný v správnou žalobou napadnutom rozhodnutí výlučne konštatoval,
že žalobca nepreukázal reálne uskutočnenie obchodov, resp. služieb poskytnutých zo strany dodávateľa
Borins.r.o., avšak už nijakým spôsobom nezdôvodnil, prečo všetky žalobcom predložené dôkazy a
označené dôkazné prostriedky a podrobné vysvetlenie jednotlivých poskytnutých služieb nezohľadnil a
neakceptoval.

36) Ďalej žalobca poukázal na to, že v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu uviedol okrem
iného argumentáciu, že u žalobcu ako daňového subjektu boli vykonané daňové kontroly aj za
predchádzajúce dve zdaňovacie obdobia, a to za obdobie júl 2021 a august 2021, ako aj daňové
kontroly za nadchádzajúce zdaňovacie obdobia, a to za obdobie apríl 2022, máj 2022 a september

2022, a že všetky tieto kontroly boli ukončené bez zistenia akýchkoľvek porušení a nedostatkov. Aj
v uvedených kontrolovaných zdaňovacích obdobiach (júl 2021 a august 2021) sa nachádzali rovnako
faktúry od dodávateľa Borin s.r.o., nakoľko aj v týchto zdaňovacích obdobiach žalobca vykonával
rovnakú podnikateľskú činnosť, pre prevažne rovnakých odberateľov, pričom túto uskutočňoval rovnako
aj prostredníctvom svojho dodávateľa Borins.r.o., pričom spolupráca týchto subjektov bola úplne

rovnaká. V nadchádzajúcich obdobiach žalobca pri výkone svojej podnikateľskej činnosti pre rovnakých
odberateľov spolupracoval namiesto spoločnosti Borin s.r.o. so spoločnosťou W5 Company, s.r.o., ktorej
konateľom a spoločníkom bol p. E. ktorý bol aj konateľom a spoločníkom spoločnosti Borins.r.o.

37) V kontexte vyššie uvedeného žalobca zdôraznil, že správca dane pri daňovej kontrole za november

2021, pri daňových kontrolách za predchádzajúce zdaňovacie obdobia júl 2021 a august 2021 a
daňových kontrolách za obdobie apríl 2022, máj 2022 a september 2022 odlišným spôsobom hodnotil
preukázanie skutočnosti, že k jednotlivým dodaniam skutočne došlo, resp. že jednotlivé služby boli
skutočne dodané, a odlišným spôsobom hodnotil rovnaký skutkový a právny stav. Žalobca má za to,
že vyššie uvedenými postupmi a rozhodnutiami správcu dane a žalovaného správca dane a žalovaný

nielen hrubo porušili zákon, konkrétne § 3 ods. 9 Daňového poriadku, ale aj ústavné zásady právnej
istoty, predvídateľnosti rozhodnutia a legitímneho očakávania. V dôsledku takéhoto porušenia je daňové
konanie zaťažené vadou nezákonnosti, a následne rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správcu
dane sú rovnako nezákonné.

38) Žalobca zdôraznil, že sažalovaný v žalobou napadnutom rozhodnutí nevysporiadal s argumentáciou
žalobcu a predloženými a označenými dôkazmi a dôkaznými prostriedkami, pričom bez vyjadrenia k
podrobnej špecifikácii a vysvetlenia služieb, ktoré boli fakturované jednotlivými faktúrami spoločnosti
Borins.r.o. konštatoval v zhode s prvostupňovým orgánom, že žalobca ako daňový subjekt nepreukázal,
že fakturované služby boli reálne dodané. Žalobca opätovne poukázal na to, že vo svojich vyjadreniach

podrobne opísal výkon svojej podnikateľskej činnosti pre svojich odberateľov, vrátane poskytovania
služieb prostredníctvom svojho dodávateľa (subdodávateľa) Borins.r.o. Ako daňový subjekt splnil všetky
podmienky pre uplatnenie nároku na odpočítanie DPH z dodávateľských faktúr, tak formálne, ako
aj materiálne a riadne preukázal, že prijaté zdaniteľné obchody – fakturované služby boli skutočnedodané, resp. poskytnuté a že tieto prijaté služby bezprostredne priamo súvisia s jeho podnikateľskou
činnosťou. Je pravdou, že daňový subjekt je povinný viesť takú evidenciu, aby bol schopný preukázať,
že k uskutočneniu zdaniteľných obchodov reálne došlo. Žalobca má však za to, že takúto evidenciu

viedol a že dokladmi a údajmi, ktoré mal k dispozícii a ktoré predložil správcovi dane a žalovanému,
je možné reálnosť uskutočnených zdaniteľných obchodov preukázať. Žalobcovi však nie je zrejmé,
prečo všetky tieto informácie, údaje a dôkazy správcovi dane a žalovanému nepostačujú. Taktiež je
pravdou, že daňový subjekt je povinný si svojich obchodných partnerov preverovať. Avšak aj túto
svoju povinnosť si žalobca splnil. Navyše uviedol, že spolupráca medzi ním a spoločnosťou Borins.r.o.

nebola jednorazová, ale tieto subjekty pri poskytovaní služieb pre tých istých odberateľov žalobcu
spolupracovali už dlhšiu dobu, služby fakturované spoločnosťou Borins.r.o. boli vždy riadne dodané.
Navyše, v prípade, ak by služby dodávané spoločnosťou Borins.r.o. neboli riadne dodané, žalobca by
obdržal od jednotlivých odberateľov reklamáciu a odberatelia by za tieto služby nezaplatili. Žalobca, ako
aj jeho dodávateľ Borins.r.o. nielenže predložili svoje vyjadrenia, ako aj ďalšie dôkazy a označili ďalšie
dôkazné prostriedky, z ktorých je možné tiež jednoznačne potvrdiť, že prijaté zdaniteľné plnenia od

dodávateľa Borins.r.o. boli riadne uskutočnené, a že bezprostredne súvisia s podnikateľskou činnosťou
žalobcu, ale oproti už spomenutým ostatným daňovým kontrolám za iné zdaňovacie obdobia doložili v
rámci odvolania aj podrobnú špecifikáciu prijatých faktúr a služieb, avšak žalovaný tieto vysvetlenia a
dôkazy neuznal, de facto ich celkom odignoroval a navyše sa k nim v žalobou napadnutom rozhodnutí
nijako nevyjadril, z čoho jezrejmé, že žalovaný nielenže skutkový stav zistil nesprávne, ale žalobou

napadnuté rozhodnutie je aj nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a je arbitrárne.

39) Žalobca poukázal na to, že už vo svojom odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu uviedol, že
pokiaľ mal správca dane napriek predloženým dokladom a vyjadreniam žalobcu ako daňového subjektu
a spoločnosti Borins.r.o. stále pochybnosti o reálnosti dodaných služieb, mohol, dokonca bol povinný,

uskutočniť u dotknutých odberateľov žalobcu ako daňového subjektu, resp. v dotknutých objektoch v
zmysle § 37 Daňového poriadku miestne zisťovanie za účelom vyhľadania ďalších dôkazov, preverenia
a zistenia skutočností, ktoré sú potrebné na účely správy daní, ktoré však správca dane neuskutočnil a aj
napriek výslovnému návrhu žalobcu odmietol uskutočniť.Správca dane by miestnym zisťovaním mohol
vykonať osobnú kontrolu dotknutých objektov, v ktorých boli služby poskytované (len prostredníctvom

iného subdodávateľa), ako aj osobné stretnutia s pracovníkmi, osobne si pozrieť zverejnené evidencie,
získal by vedomosť o tom, kde a akým spôsobom boli poskytované služby žalobcovi zo strany jeho
dodávateľa Borins.r.o. Zástupcovia odberateľov by rovnako vedeli zrejme uviesť, kto je ich dodávateľom
a či dodávateľ použil pri poskytovaní svojich služieb subdodávateľa a vedeli by tohto subdodávateľa aj
identifikovať, rovnako by možno vedeli identifikovať aj osoby, ktoré na výkon činnosti tento subdodávateľ

použil. Odberatelia by mohli rovnako potvrdiť, že služby boli riadne dodané.

40) V ďalšom texte správnej žaloby žalobca uviedol, že je pravdou, že žalobca k menu a priezvisku
osôb, ktoré mali práce fakturované spoločnosťou Borins.r.o. vykonať, na žiadosť správcu dane do
vydania prvostupňového rozhodnutia nedoplnil ďalšie kontaktné údaje na tieto osoby (telefónne čísla,

adresy), nakoľko sa mu ich do vydania prvostupňového rozhodnutia nepodarilo získať. V tejto súvislosti
však považoval žalobca za potrebné uviesť, že správca dane mu neurčil lehotu, do uplynutia ktorej
má údaje požadované správcom dane pri telefonickom rozhovore dňa 06.06.2023 zaslať. Rovnako
žalobca ozrejmil, že väčšinou požadovaných údajov žalobcav danom čase ani nedisponoval, ani nemal
povinnosť a dôvod disponovať, keďže spomenuté osoby sú v pozícii dodávateľov dodávateľa žalobcu

a aj vzhľadom na tieto skutočnosti bolo na mieste, aby správca dane žalobcovi poskytol na doplnenie
týchto údajov určitú objektívne primeranú lehotu. Žalobca mal za to, že vyššie uvedeným konaním
správca dane postupoval nezákonne a keďže žalovaný sa vo svojom žalobou napadnutom rozhodnutí
nijako touto skutočnosťou nezaoberal, rovnako aj on postupoval nezákonne, čo malo za následok
vydanie nezákonného rozhodnutia.Napriek uvedenému považoval žalobca za potrebné zdôrazniť, že

nakoľko sa mu dodatočne podarilo získať kontaktné údaje na všetky osoby, ktoré práce fakturované
spoločnosťou Borins.r.o. vykonali, vo svojom odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu, resp. v jeho
prílohách, ktoré tvorili podrobné vysvetlenie a špecifikovanie jednotlivých fakturovaných služieb, žalobca
uviedol aj telefonické kontakty na všetky tieto osoby. Žalovaný však nijakým spôsobom pri vydaní
žalobou napadnutého rozhodnutia ani túto skutočnosť nezohľadnil, nezohľadnil, že tieto osoby by mohli

potvrdiť riadne uskutočnenie predmetných zdaniteľných obchodov a mohli by potvrdiť všetky skutočnosti
tvrdené žalobcom.
41) Žalobca taktiež namietal i tvrdenie žalovaného obsiahnuté v napadnutom rozhodnutí, že vyjadrenia
p. E. (bývalého konateľa Borins.r.o.) a p. A. za GFservicess.r.o. sú odlišné v tom, aké osoby maliupratovacie práce vykonať. V nadväznosti na vyššie uvedené tvrdenie žalovaného žalobca považoval
za nutné uviesť, že vyjadrenia p. E. (bývalého konateľa Borins.r.o.) a p. A. za žalobcu ohľadom osôb,
ktoré mali práce vykonať, nie sú navzájom v rozpore. Obaja, p. E. aj p. A. zhodne potvrdili, že práce

vykonala p. M. ako aj p. E.. Žalobca nielen, avšak aj na základe zistení od p. E., rozviedol v podrobnom
vysvetlení jednotlivých poskytnutých služieb spoločnosťou Borins.r.o. a ňou vystavených faktúr, ktoré
tvorilo prílohu jeho odvolania proti prvostupňovému rozhodnutiu, že p. E. pomáhal p. B. a p. H. a spolu
s p. E. práce vykonal p. R. J.. Ak p. E. na dopyt správcu dane neuviedol osoby, ktoré práce vykonali
pre neho alebo pre p. E., zrejme nepredpokladal, čo správca dane sleduje a že ho zaujímajú aj osoby v

ďalšom stupni. Pokiaľ správca dane a žalovaný mali za to, že tieto vyjadrenia sú odlišné alebo nejasné,
bolo podľa presvedčenia žalobcu na mieste tieto osoby vypočuť. Žalovaný však toto zrejme nepovažoval
za potrebné a na základe takéhoto nesprávne zisteného a neúplného skutkového stavu vydal žalobou
napadnuté rozhodnutie.

42) Pokiaľ žalovaný v žalobou napadnutom rozhodnutí konštatoval, že daňový subjekt Borins.r.o.

za zdaňovacie obdobie november 2021 podal daňové priznanie, ale vzhľadom na to, že zo strany
dodávateľa nebola predložená evidencia DPH, nebolo možné správcom dane skontrolovať správnosť
údajov z daňového priznania, k uvedenému tvrdeniu žalovaného žalobca považoval za nevyhnutné
uviesť, že dodávateľ Borins.r.o. preverované faktúry zaúčtoval, čo vyplýva z kontrolného výkazu DPH,
ktorý mal správca dane k dispozícii. Žalovaný však nijakým spôsobom pri vydaní žalobou napadnutého

rozhodnutia ani túto skutočnosť nezohľadnil, nijako sa k nej v žalobou napadnutom rozhodnutí nevyjadril
a napriek existencii tejto skutočnosti, ktorá má vplyv na správne a úplné zistenie skutkového stavu a
na správne zistenie daňovej povinnosti, túto skutočnosť odignoroval a nezrušil odvolaním napadnuté
prvostupňové rozhodnutie.

43) K fakturovanému prenájmu čistiacej techniky spoločnosťou Borins.r.o., a k údajnému nepreukázaniu
uskutočnenému zdaniteľnému obchodu zo strany dodávateľa Borins.r.o. a nepreukázaniu, na aký účel
bola prenajatá čistiaca technika a že dodávateľ Borins.r.o. nepreukázal vlastníctvo, resp. právo, v
zmysle ktorého mohol prenajímať čistiacu techniku spoločnosti žalobcu, žalobcauviedol, že skutočnosť,
či spoločnosť Borins.r.o. bola vlastníkom prenajatej techniky je irelevantná, nakoľko nie je štandardné

a navyše ani nie je povinnosťou žalobcu takúto skutočnosť preverovať a vyžadovať si k nej doklady,
úplne postačuje vyhlásenie prenajímateľa, že má právo vec prenajať, pričom nie je podstatné, či je
jej vlastníkom, nájomcom, ktorý má právo vec dať do podnájmu alebo užívania tretej osobe alebo
vecou disponuje na základe iného právneho titulu. Rovnako vo svojom odvolaní proti prvostupňovému
rozhodnutiu žalobca uviedol, že nevedie osobitnú evidenciu, kto z jeho zamestnancov, kedy, s akým

strojom pracoval, avšak tieto skutočnosti vie spätne preveriť a zistiť, čo aj urobil a na základe čoho v
prílohe odvolania priložil údaje o tom, ktoré osoby a kde predmetné stroje používali.Zároveň žalobca
zdôraznil, že ho ako odberateľa tovarov alebo služieb nezaväzuje žiadny právny predpis k tomu, aby
vyžadoval od svojho dodávateľa rozsiahlu dokumentáciu ako napr. doklad onadobudnutí/vlastníctve
strojov, ktoré si prenajíma.

44) V ďalšom texte správnej žaloby žalobca poukázal na to, že z odôvodnenia žalobou napadnutého
rozhodnutia, ako aj z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že z hľadiska posúdenia
skutkového stavu žalovaný, ani správca dane nepovažovali za dôležité, že všetky plnenia reálne
prebehli a potvrdil ich aj dodávateľ, nepovažovali za dôležité predloženie účtovnej dokumentácie a

úhrad, komplexne zaznamenávajúcich obchodný prípad, nepovažovali za dôležitú skutočnosť, že na
základe týchto skutočne vykonaných služieb žalobcovi jeho odberatelia uhradili dohodnutú odmenu
a na žiadnu z týchto skutočností vo svojich rozhodnutiach neprihliadli. Rovnako žalovaný nijakým
spôsobom neprihliadol na podrobné žalobcove zhrnutie a vysvetlenie jednotlivých obchodov a faktúr
vyhotovených dodávateľom Borins.r.o, nijakým spôsobom neprihliadol na možnosť ďalšieho overenia

skutočností tvrdených zhodne žalobcom a spoločnosťou Borins.r.o., na doplnené kontaktné údaje na
jednotlivé osoby, ktoré práce pre spoločnosť Borins.r.o. vykonali, na doplnené informácie, kto za žalobcu
pracoval s čistiacou technikou prenajatou od spoločnosti Borins.r.o., ani na žiadne ďalšie dôkazy a
skutočnosti a k týmto sa nijakým spôsobom ani v žalobou napadnutom rozhodnutí nevyjadril a s nimi
nevysporiadal. Zároveň je na mieste uviesť, že nepredloženie niektorých správcom dane požadovaných

dokladov spoločnosťou Borins.r.o. a údajnú nekontaktnosť subjektu Borins.r.o. správca dane pripisuje
na ťarchu žalobcu, čo nasvedčuje arbitrárnej rozhodovacej činnosti správcu dane. Žalobca tiež podotkol,
že má za to, že bol nútený preukazovať reálnosť prijatých dodávok od spoločnosti Borins.r.o. nad bežný,
obvyklý rámec, ktorý správcom dane nie je požadovaný v iných zhodných konaniach a prípadoch.Žalobca v tejto súvislosti podotkol, že daňový subjekt ako odberateľa tovarov alebo služieb nezaväzuje
žiadny právny predpis k tomu, aby vyžadoval od svojho dodávateľa rozsiahlu dokumentáciu ako napr.
doklad o nadobudnutí/vlastníctve strojov, ktoré si prenajíma, listinné doloženie zmluvného vzťahu medzi

dodávateľom daňového subjektu (Borins.r.o.) a jeho dodávateľom, dokonca vrátane kontaktných údajov
(meno, priezvisko, telefónne číslo, adresa) na osoby, ktoré poskytnuté služby pre dodávateľa Borins.r.o.
vykonávali. Žalobca má za to, že žalovaný ako aj správca dane v dôsledku požadovania od žalobcu
rozsiahlej dokumentácie a údajov, s ktorými žalobca ako daňový subjekt nemá dôvod disponovať,
postupovali v priamom rozpore s článkom 2 Ústavy Slovenskej republiky.

45) Žalobca má za to, že z odôvodnenia žalobou napadnutého rozhodnutia, ako aj prvostupňového
rozhodnutia je zrejmé, že žalovaný ani správca dane skutkový stav riadne nezistil a ničím dôvodne
a relevantne nespochybnil dodávky uskutočnené spoločnosťou Borins.r.o. pre žalobcu. Spolupráca
medzi žalobcom a spol. Borins.r.o. bola vykonávaná na základe legálnych inštitútov, ktoré správca
dane vo svojej rozhodovacej činnosti nemôže popierať bez toho, aby sa dopustil porušenia ustanovenia

§ 3 ods. 1 Daňového poriadku. Žalobca dodal, že vykonanie, či zabezpečenie výkonu dodávok v
predmetnom prípade neodporovalo ani zákonu, ani zmluve a bolo uskutočnené plne v súlade s
obchodnými zvyklosťami v príslušnom odvetví, resp. oblasti poskytovania služieb. Žalobca zdôraznil,
že nárok na odpočítanie DPH si uplatnil nielen na základe formálneho preukázania dodávok služieb,
ale uskutočnenie týchto dodávok aj materiálne preukázal a na ich preukázanie predložil správcovi dane

všetky doklady, ktoré zabezpečil, a ktoré potvrdzujú dodanie služieb konkrétnym dodávateľom. Predložil
nielen faktúry od dodávateľa (Borins.r.o.) s položkovitými rozpismi, uviedol podrobnú špecifikáciu
predmetov dodaných plnení, evidencie vykonaných prác a doklady o úhradách, doložil a vysvetlil,
pre ktorého odberateľa žalobcu a pre ktorý objekt boli predmetné práce dodávateľom Borins.r.o.
vykonané. Žalobca tiež uviedol, ktoré osoby pre spoločnosť Borins.r.o. dotknuté práce vykonali a

rovnako navrhol uskutočniť ohliadku/miestne zisťovanie dotknutých objektov a vypočuť svedkov (napr.
zástupcov odberateľa alebo osoby, ktoré spoločnosť Borin, s.r.o. použila na plnenie svojich zmluvných
záväzkov voči žalobcovi). Preto konštatovanie, že žalobca nepreukázal relevantné skutočnosti odporuje
skutkovému stavu. Žalobca ako kontrolovaný daňový subjekt svoje dôkazné bremeno o predmetných
dodávkach a dodávateľovi uniesol. Vo vzťahu k rozloženiu dôkazného bremena žalobca citoval

z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/1/2011.

46) Vo vzťahu k žalobou napadnutému rozhodnutiu žalovaného žalobca ďalej uviedol, že má za to,
že žalovaný, ani správca dane nezohľadnili samostatnú právnu subjektivitu jednotlivých daňových
subjektov a nedostatok dôvodov na neuznanie nárokov na odpočítanie dane kompenzujú úvahami, ktoré

nekorešpondujú so skutočným a preukázateľne zisteným skutkovým stavom a dôkazmi. V prípade, ak
by bolo žalobcovi v čase uzatvárania obchodov známe, že bude potrebné dodávky prijímať so zreteľom
na budúce forenzné dokazovanie, bol by zabezpečoval dôkazy aj nad rozsah obvyklých a zákonných
povinností. Žalovaný a správca dane majú nesporne právo na vlastné úvahy a hodnotenie skutkového
stavu, avšak tieto by mali korešpondovať s logicky prijateľnými závermi.

47) Popri vyššie uvedenom žalobca zdôraznil, že už vo svojom odvolaní proti prvostupňovému
rozhodnutiu poukázal aj na judikatúru Európskeho súdneho dvora C-354/03 (Optigen), C- 355/03
(FulcrumElektronics) a C-484/03 (Bond House), v zmysle ktorej skutočnosť, že daň z pridanej hodnoty
bola alebo nebola vo vzťahu k predchádzajúcim alebo nasledujúcim predajom dotknutého tovaru

zaplatená do štátnej pokladnice, nemá vplyv na právo platiteľa dane na odpočet dane z pridanej
hodnoty zaplatenej na vstupe. Správca dane však v odvolaním napadnutom rozhodnutí uvádza, že
neuznal právo na odpočítanie dane, nakoľko kontrolovaný daňový subjekt nepreukázal, že zdaniteľné
plnenia boli reálne uskutočnené, a to práve osobou uvedenou na faktúrach. Žalobca však všetkými
jeho dostupnými prostriedkami preukázal, že plnenia od deklarovaného dodávateľa prijal a neskúmal

prípadné subdodávky. Podstata uvedeného judikátu spočíva práve v tom, že odberateľ nie je povinný
skúmaťprípadnýchsubdodávateľovdodávokazatýchtoneručí.Rovnakožalobcaužvosvojomodvolaní
proti prvostupňovému rozhodnutiu poukázal aj na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky,
konkrétne na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.11.2018, sp. zn.: I. ÚS
377/2018-53, v zmysle ktorého, ak správca dane pri preverovaní skutočností v daňovej kontrole tvrdenia

kontrolovaného daňového subjektu spochybní, tak ich musí spochybniť preukázateľne, t.j. musí uniesť
svoju dôkaznú povinnosť a toto nemôže prenášať na kontrolovaný daňový subjekt. Správca dane však
v predmetnom prípade tvrdenia žalobcu preukázateľne nespochybnil.48) S poukazom na uvedené skutočnosti žaloba zhrnul, že vo všeobecnosti žalovaný a správca dane
predložené a aj v rámci odvolania doložené dôkazy neakceptoval, ignoroval, navrhované dôkazy
nevykonal a absenciu dôkazov podporujúcich jeho tvrdenia nahradil výlučne úvahami. Taktiež sa

snažil preniesť na žalobcu svoje dôkazné bremeno, ktoré však nemôže uniesť nikto, okrem neho
samého. Žalobca rovnako uviedol, že zistený skutkový stav ničím nepreukazuje, že služby nemohol
dodať deklarovaný dodávateľ Borin s.r.o., a to v deklarovanom rozsahu. Rozhodnutie je vydané na
základe nedostatočne zisteného skutkového stavu, nesprávneho právneho posúdenia veci, v rozpore s
príslušnými právnymi predpismi Slovenskej republiky a v rozpore s platnou judikatúrou, pričom vykazuje

mnohé znaky arbitrárnosti.

49)Vzhľadomnavšetkyvyššieuvedenéskutočnostimalžalobcazato,žejehoprávaaprávomchránené
záujmy boli postupom a napadnutým rozhodnutím žalovaného porušené a cíti sa byť poškodený a
ukrátený na svojich právach. Žalovaný podľa presvedčenia žalobcu nepostupoval tak, ako mu to
zákon ukladá a napadnuté rozhodnutie vydal v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi,

konkrétne Daňovým poriadkom a Zákonom o DPH.

Vyjadrenie žalovaného (duplika)

50) Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 23.02.2024 navrhol správnu žalobu zamietnuť

a žalobcu zaviazať znášaním trov konania zo svojho. Vo vyjadrení k žalobe argumentoval podobne
ako v napadnutom rozhodnutí, ktoré sa stotožnilo s argumentáciou obsiahnutou v rozhodnutí správcu
dane. Žalovaný zopakoval, že správca dane dostatočne zistil skutkový stav k posúdeniu preverovaných
obchodovavšetkyzískanédôkazydostatočnevyhodnotilpodľasvojejúvahy,atokaždýdôkazjednotlivo
a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Uviedol, že správca dane v rámci výkonu daňovej kontroly

postupoval v zmysle zásad ustanovených v § 3 v nadväznosti na § 24 Daňového poriadku, Žalovaný
mal za to, že žalobca nepredložil také dôkazy, ktoré by preukázali zistený skutkový stav inak, ako bol
správcom dane v daňovej kontrole zistený a vo vyrubovacom konaní vyhodnotený.

Vyjadrenie žalobcu (replika)

51) Žalobca vo vyjadrení zo dňa 30.04.2024 poukázal na to, že žalovaný vo svojom vyjadrení
k správnej žalobe neuviedol žiadne nové skutočnosti, tvrdenia a ani dôkazy, ku ktorým by sa už
žalobca nevyjadril. Vo svojom vyjadrení žalobca rovnako ako žalovaný zotrval na svojich doterajších
tvrdeniach. Poukázal na to, že Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze z 18. septembra 2008, sp.

zn. I. ÚS 241/2007 judikoval: „pri súdnom preskúmavaní zákonnosti rozhodnutí daňových orgánov musí
všeobecný súd zohľadňovať, že týmito rozhodnutiami sa ukladá daňovému subjektu daňová povinnosť,
ktorá priamo zasahuje do jeho majetkovej sféry a redukuje rozsah jeho majetku.“. S mocenským
zásahom do majetkovej sféry jednotlivca tak musí byť imanentne spätá zásada zákonnosti, ktorú ÚS
SR charakterizoval ako „conditiosinequanon“, „čiže bezpodmienečnú podmienku, ktorá je v daňovom

konaní nevyhnutná a od ktorej sa nemožno odchýliť.“ „ani záujem štátu na realizácii príjmovej stránky
štátneho rozpočtu nemôže byť a nie je nadradený dodržiavaniu a rešpektovaniu práv, ktoré zákony
priznávajú daňovým subjektom. Za situácie, kde právo umožňuje rozdielny výklad, nemožno pri riešení
prípadu obísť fakt, že na poli verejného práva (daňového práva) štátne orgány môžu konať len to, čo
im zákon výslovne umožňuje [..] Z tejto maximy potom vyplýva, že pri ukladaní a vymáhaní daní podľa

zákona, teda pri de facto odnímaní časti nadobudnutého vlastníctva, sú orgány verejnej moci povinné
šetriť podstatu a zmysel základných práv a slobôd. Inak povedané, v prípade pochybnosti sú povinné
(orgány verejnej moci) postupovať miernejšie.“

52) Poukazujúc na Rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-80/11 z 21.06.2012 Mahagében a Dávid

žalobca konštatoval, že daňový orgán nie je oprávnený zamietnuť právo na odpočet dane z dôvodu,
že sa zdaniteľná osoba neubezpečila, že osoba, ktorá vystavila faktúru vzťahujúcu sa na tovar, na
základe ktorej sa požaduje vykonanie nároku na odpočet dane, spĺňala podmienky zdaniteľnej osoby,
že disponovala predmetným tovarom a bola schopná ho dodať a že si splnila svoju povinnosť podať
daňové priznanie a uhradiť DPH, alebo z dôvodu že uvedená zdaniteľná osoba nemá okrem faktúry iné

dokumenty, ktorých povaha by preukazovala, že uvedené podmienky boli splnené.

53) Ďalej žalobca uviedol, že i z Rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. M-Sž do V
1/00 vyplýva, že skutočnosť, že daňové orgány majú povinnosť dbať na zachovávanie práv a právomchránených záujmov daňových subjektov a ďalších osôb, nie je v žiadnom rozpore s ich povinnosťou
chrániťzáujmyštátu.Vovzťahukzachovávaniuprávaprávomchránenýchzáujmovdaňovýchsubjektov
je síce záujem štátu nadradený, avšak výnos daní ako príjmov rozpočtu sa nemôže dosiahnuť na úkor

nedodržania práva. Daňové orgány môžu aplikovať pri vyrubení dane iba právne prostriedky, ktoré
priamo ustanovuje zákon alebo ktoré uplatnia daňové orgány v rámci svojho oprávnenia vyplývajúceho
zo zákona.

54) Žalobca tiež poukázal, na to, že správca dane pri hodnotení dôkazov postupoval aj v rozpore s

judikatúrou NS SR, a to rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Sž 149/2000, v zmysle ktorého
správne uváženie pri ustálení skutkového stavu spočíva v hodnotení dôkazov, pri ktorom správny orgán
má právo, ale i povinnosť prikloniť sa k jednému z viacerých tvrdení a iné odmietnuť, to všetko za
použitia zásad logického myslenia. Z rozsudku Súdneho dvora EÚ, spojené veci C 439/04 a C 440/04;
Axel Kittel proti Belgickému kráľovstvu (C-439/04) a Belgické kráľovstvo proti RecoltaRecycling SPRL
(C-440/04) tiež vyplýva, že v prípade, že dodávka bola uskutočnená platiteľom dane, ktorý nevedel alebo

nemoholvedieť,žedotknutéplneniebolosúčasťoupodvoduspáchanéhopredávajúcim,samáčlánok17
Šiestej smernice Rady 77/388/EHS zo 17. mája 1977 o zosúladení právnych predpisov členských štátov
týkajúcich sa daní z obratu – spoločný systém dane z pridanej hodnoty: jednotný základ jej stanovenia
(Ú.v.ESL145,s.1;Mim.vyd.09/001,s.23),zmenenejadoplnenejsmernicouRady95/7/ESz10.apríla
1995, vykladať v tom zmysle, že bráni pravidlu vnútroštátneho práva, podľa ktorého zrušenie kúpnej

zmluvy podľa vnútroštátneho občianskeho práva, ktoré postihuje túto zmluvu absolútnou neplatnosťou
ako zmluvu, ktorá je v rozpore s verejným poriadkom pre nezákonný dôvod na strane predajcu, má za
následok stratu práva na odpočet DPH zaplatenú týmto platiteľom dane. V tejto súvislosti je nepodstatná
otázka, či táto neplatnosť vyplýva z podvodu vo vzťahu k DPH, alebo z iných podvodov. Súdny dvor
Európskej únie v rozsudkoch C-439/04 a C-440/04 Axel Kittel a RecoltaRecycling SPRL stanovil, že

právo platiteľa dane, ktorý uskutočňuje tieto plnenia, na odpočet DPH zaplatenej na vstupe, nemôže
byť ovplyvnené ani tým, že v dodávateľskom reťazci, ktorého sú tieto plnenia súčasťou sa nachádza
iné plnenie, ktoré predchádza alebo nasleduje po plnení platiteľa dane a ktoré je bez toho, aby to
platiteľ dane vedel alebo mohol vedieť, poznačené podvodom vo vzťahu k DPH. Žalobca konštatoval,
že takéto správanie nepredpokladá u spoločnosti Borin s.r.o., ani u žiadneho zo svojich dodávateľov,

ale len poukazuje na platnú judikatúru Súdneho dvora Európskej únie, v zmysle ktorej, ak by konanie
dodávateľa vykazovalo znaky podvodného konania, takéto konanie nemôže byť na ťarchu odberateľa v
tom zmysle, že by mu nebolo priznané právo na odpočet DPH.

55) Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, ako aj skutočnosti a tvrdenia uvedené v žalobe,

žalobca má za to, že jeho práva a právom chránené záujmy boli postupom a napadnutým rozhodnutím
žalovaného porušené a cíti sa byť poškodený a ukrátený na svojich právach. Žalovaný nepostupoval tak,
ako mu to zákon ukladá a napadnuté rozhodnutie vydal v rozpore so všeobecne záväznými právnymi
predpismi, konkrétne Daňovým poriadkom a zákonom o DPH. Žalobca naďalej trval na tom, že sú dané
dôvody na to, aby správny súd zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm. c),

písm. d), písm. e), písm. f) Správneho súdneho poriadku a tak zabezpečil ochranu jeho práv, ktoré boli
napadnutým rozhodnutím porušené.

56) Žalovaný sa k replike žalobcu už nevyjadril.

Relevantné zákonné ustanovenia

57) Podľa § 2 ods. 1 a 2 zákona č. 162/2016 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „SSP“) (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších

veciachustanovenýchtýmtozákonom.(2)Každý,ktotvrdí,žejehoprávaaleboprávomchránenézáujmy
boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej
správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za
podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

58) Podľa § 134 ods. 1 SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej
ustanovené inak.59) Podľa § 182 ods. 1 písm. e) SSP v správnej žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť dôvody žaloby, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych
dôvodov žalobca považuje napadnuté výroky rozhodnutia alebo opatrenia za nezákonné (ďalej len

„žalobné body“).

60) Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

61) Podľa § 191 SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo
opatrenie orgánu verejnej správy, ak
a) bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu,
b) ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený,
c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci,
d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov,

e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci,
f) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia,
je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu,
g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať
za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.

62) Podľa § 19 ods. 1, 2 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2023 (ďalej len „Zákon o
DPH“) (1) Daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci
nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom
dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho

práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej
obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je
dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi. (2) Daňová povinnosť vzniká dňom dodania
služby.

63) Podľa § 49 ods. 1, 2 písm. a) Zákona o DPH (1) Právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká
platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. (2) Platiteľ môže odpočítať
od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako
platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň a) voči nemu uplatnená
iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

64) Podľa § 51 ods. 1 písm. a) Zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ
uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

65) Podľa § 3 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a

doplneníniektorýchzákonovvzneníúčinnomdo30.12.2023(ďalejlen„Daňovýporiadok“)(1)Prispráve
daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a
dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.
(2) Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a
poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca

danejepovinnýzaoberaťsakaždouvecou,ktorájepredmetomsprávydaní,vybaviťjuneodkladneabez
zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu
dane.(3) Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

66) Podľa § 24 ods. 1, 2, 3, 4 Daňového poriadku (1) Daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti,
ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní
alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých
preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií
a záznamov, ktoré je povinný viesť. (2) Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti

nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi
daňových subjektov. (3) Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému
subjektu,ktorésúrozhodnépresprávneurčeniedane.Niejepotrebnédokazovaťskutočnostivšeobecne
známealeboznámesprávcovidanezjehočinnosti.(4)Akodôkazmožnopoužiťvšetko,čomôžeprispieťk zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore
so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké
výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, protokoly o určení dane

podľa pomôcok, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené
daňovými subjektmi a doklady k nim.

67) Podľa § 44 ods. 1 Daňového poriadku daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje
skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov.

Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.

Posúdenie podstatných skutkových zistení a právnych argumentov

68) Správny súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa § 10 zákona č. 162/2016 Z. z.

Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) a miestne príslušný podľa § 13
ods. 1 SSP vec prejednal na nariadenom pojednávaní dňa 23.10.2025 v prítomnosti právneho zástupcu
žalobcu,žalobcuazástupcužalovaného,ktoríargumentačnezotrvalinasvojichdoterajšíchvyjadreniach
a právnom posúdení veci, pričom právny zástupca žalobcu navrhol správnej žalobe vyhovieť a zástupca
žalovaného ju žiadal ako nedôvodnú zamietnuť. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného v

spojení s rozhodnutím správcu dane a konania, ktoré ich vydaniu predchádzalo, z dôvodov uplatnených
v správnej žalobe dospel správny súd k záveru, že žaloba nie je dôvodná a preto jej nemožno priznať
úspech.

69) Predmetom súdneho prieskumu správnym súdom v tejto veci bolo rozhodnutie žalovaného,

ktorým potvrdil rozhodnutie správcu dane o vyrubení rozdielu dane žalobcovi v celkovej výške 7.029,-
Eur na DPH za zdaňovacie obdobie november 2021, keď žalobcovi nepriznal odpočítanie dane
z dodávateľských faktúr od dodávateľa Borin s.r.o., z dôvodu, že žalobca nepreukázal splnenie
hmotnoprávnych podmienok podľa § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a) v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a)
zákona o DPH, keďže dostatočne a hodnoverne nepreukázal, že plnenie deklarované na faktúrach od

dodávateľa Borin s.r.o. bolo dodané dodávateľom a v množstve uvedeným na faktúrach a na základe
vykonaného dokazovania spochybnil skutočný obsah právneho úkonu vyplývajúceho z predložených
faktúr.

70) Správny súd v prvom rade zdôrazňuje, že v správnom súdnictve poskytuje ochranu právam alebo

právom chráneným záujmom fyzickej osoby alebo právnickej osoby v oblasti verejnej správy (§ 2 ods.
1 SSP). Právo domáhať sa ochrany svojich práv má každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom
chránené záujmy boli rozhodnutím alebo nečinnosťou orgánu verejnej správy porušené alebo priamo
dotknuté, a to za podmienok stanovených Správnym súdnym poriadkom. Správny súdny poriadok v §
182 ods. 1 písm. e) ustanovil, že žalobca musí v žalobe uviesť dôvody, z ktorých musí byť zrejmé, z

akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté výroky rozhodnutia,
alebo opatrenia za nezákonné (žalobné body). Je teda na každom žalobcovi, ako svoje právo na
súdnu ochranu pred nezákonnosťou postupu alebo rozhodnutia orgánov verejnej správy využije. Pokiaľ
žalobca v preskúmavanej veci v časti správnej žaloby opisoval skutkový stav, poukazoval na dôvody
rozhodnutia žalovaného i správcu dane, prezentoval svoje názory na postup a závery správcu dane

ižalovanéhoibavovšeobecnosti,taktoformulovanákonštatačnáčasťobsahujepodľanázorusprávneho
súdu iba nekonkrétne námietky, na základe ktorých nemožno preskúmať rozhodnutia žalovaného i
správcu dane a vyvodiť záver o ich nezákonnosti. Rovnako pokiaľ žalobca v správnej žalobe vo
vzťahu k odôvodneniu rozhodnutia žalovaného poukazoval na nesprávnosť tvrdení žalovaného bez
bližšej špecifikácii, z takto formulovaného textu správnej žaloby vyplýva len vyjadrenie nesúhlasu

žalobcu s postupom žalovaného a jeho závermi vo vzťahu k rozhodnutiu správcu dane, resp. polemika
s tvrdeniami žalovaného uvedenými v rozhodnutí a takto formulované žalobné body neumožňujú
taktiež identifikovať konkrétne námietky, z ktorých by bolo zrejmé, akým spôsobom uvedené závery
prezentované žalobcom môžu mať vplyv na zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia. Inak povedané,
vyjadrenienesúhlasu,resp.polemikažalobcusozávermižalovanéhoajehovlastnéhodnoteniedôkazov

v zásade neumožňuje správnemu súdu vykonať prieskum rozhodnutia žalovaného na podklade takto
všeobecne formulovaných žalobných bodov. Úlohou žalobcu je konkrétne skutkovo a právne vymedziť
správnu žalobu v súlade s požiadavkami podľa § 134 ods. 1 SSP v nadväznosti na § 182 ods. 1 písm. e)
SSP. V niektorých častiach správnej žaloby konkrétne skutkové a právne tvrdenia žalobcu vzťahujúcesa k prejednávanej veci a konkrétnym dôvodom, na ktorých sú napadnuté rozhodnutia žalovaného
i správcu dane založené, chýbajú. Správny súd nepredstavuje ďalšiu inštanciu v administratívnom
konaní, t.j. konanie pred správnym súdom nie je pokračovaním administratívneho konania. Správny

súd je v zmysle ustanovení SSP viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby (§ 134 ods. 1 SSP), pričom
na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej
správy (§ 135 ods. 1 SSP). Súdny prieskum zákonnosti administratívneho rozhodnutia orgánu verejnej
správy je ovládaný dispozičnou zásadou. Rozsah súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia orgánu
verejnej správy je teda podľa § 134 ods. 1 SSP striktne daný žalobnými dôvodmi nezákonnosti

(s výnimkou prípadov uvedených v § 134 ods. 2 SSP, o ktorý prípad sa však v preskúmavanej
veci nejedná). Úlohou správneho súdu nie je nezákonnosť preskúmavaných aktov alebo rozhodnutí
orgánov verejnej správy a postupov orgánov verejnej správy vyhľadávať, všeobecné alebo odkazovacie
námietky žalobcu špecifikovať na konkrétny prípad, ani ich nedostatočne vyjadrený obsah nahrádzať
porovnávaním obsahu rozhodnutí s administratívnym spisom. Správny súd teda nemá oprávnenie za
žalobcu dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia vyhľadávať, ani v správnej žalobe uplatnené

dôvody nezákonnosti podľa obsahu administratívneho spisu alebo odôvodnenia preskúmavaných
rozhodnutí za žalobcu konkretizovať. Žalobcom v právnej žalobe uvedené všeobecne formulované a
nekonkrétne žalobné námietky, ktoré z tohto dôvodu možno považovať len za vyjadrenie všeobecného
nesúhlasu žalobcu s postupom správcu dane i žalovaného, ako aj s hodnotením veci správcom dane a
žalovaným, bránili tomu, aby správny súd viazaný žalobnými bodmi v zmysle § 134 ods. 1 SSP, mohol

na ich základe dospieť k záveru o nezákonnosti napadnutého rozhodnutia.

71) Vychádzajúc z predmetu prieskumu v prejednávanej veci správny súd ďalej konštatuje, že v
rámci daňového konania je potrebné rozlišovať medzi požiadavkou na preukázanie (i) hmotnoprávnych
podmienok priznania práva na odpočítanie DPH (alternatívne oslobodenia od dane), (ii) formálnych

podmienokpriznaniaprávanaodpočítanie,(iii)odopretímnárokunaodpočítanieDPHalebooslobodenia
od dane z dôvodu daňového podvodu a (iv) odopretím nároku na odpočítanie DPH alebo oslobodenia
od dane z dôvodu zneužitia práva.

72) Hmotnoprávnymi podmienkami pre priznanie práva na odpočet dane sú požiadavky, aby (i) daňový

subjekt nárokujúci si odpočet bol zdaniteľnou osobou, (ii) tovar alebo služby, na ktorých zakladá právo
na odpočítanie dane boli dodané, alebo poskytnuté inou zdaniteľnou osobou a (iii) aby zdaniteľná
osoba dotknuté tovary alebo služby následne použila na účely svojich vlastných zdaniteľných plnení, čo
vyplýva, z čl. 168 písm. a) Smernice Rady č. 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme
dane z pridanej hodnoty (Ú.v.EÚ L 347, 2006). Nárok na odpočítanie DPH vzniká príjemcovi plnenia

za predpokladu kumulatívneho splnenia týchto hmotnoprávnych podmienok. Pokiaľ tieto podmienky nie
sú splnené, právo na odpočítanie DPH môže byť odopreté (rozsudok sp. zn. 8 Sžfk 16/2020 zo dňa
25.08.2022,bod25.;rozhodnutiaSúdnehodvoraEÚ,napr.voveciSenatexzodňa15.09.2016C-518/14,
bod. 28.; vo veci Vikingo Fővállalkozó zo dňa 03.09.2020, C-610/19, bod 43.; vo veci Kemwater
Prochemie zo dňa 09.12.2021, C-154/20, bod 24.). Zatiaľ čo medzi materiálne podmienky patrí

postavenie (status) dodávateľa tovaru alebo služby, ako zdaniteľnej osoby, tak identita dodávateľa,
resp. jeho správne uvedenie na faktúre patrí medzi podmienky formálne (rozhodnutia Súdneho dvora
EÚ vo veci Kemwater Prochemie, bod 25; vo veci Ferimet zo dňa 11.11.2021, C-281/20, body 26.,
27.). Platí pritom, že nedostatky v naplnení formálnych podmienok nemôžu viesť k odopretiu práva
na odpočítanie dane v prípade, ak je preukázané naplnenie hmotnoprávnych podmienok práva na

odpočet dane (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo vec SC Paper Consult SRL, C-101/16
zo dňa 19. októbra 2017, bod 41; vo veci Ferimet SL, C-281/20 zo dňa 11. novembra 2021, bod 33;
vo veci Senatex GmbH, C-518/14 zo dňa 15. septembra 2016, bod 38; vo veci Kemwater ProCHemie
s.r.o., C-154/20 zo dňa 09. decembra 2021, bod 29). Právo na odpočet DPH však možno odoprieť
vtedy, ak porušenie formálnych požiadaviek malo za následok nemožnosť predloženia jasného dôkazu

o tom, že hmotnoprávne podmienky boli splnené (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci
SC Paper Consult SRL, C-101/16 zo dňa 19. októbra 2017, bod 42; vo veci Ferimet SL, C-281/20 zo
dňa 11. novembra 2021, bod 36; vo veci Kemwater ProCHemie s.r.o., C-154/20 zo dňa 09. decembra
2021, bod 31) a splnenie materiálnych podmienok nevyplýva ani z dokazovania vykonaného správcom
dane (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci Ferimet SL, C-281/20 zo dňa 11. novembra

2021, body 34, 43; vo veci Kemwater ProCHemie s.r.o., C-154/20 zo dňa 09. decembra 2021, bod
38). Vyššie uvedené princípy sa vzťahujú aj na tento prípad, keď správca dane a žalovaný spochybnili
preukázanie hmotnoprávnej podmienky pre priznanie odpočtu dane – dodanie deklarovaných služieb,
a tým aj deklarovaného dodávateľa.73) Ľahká zneužiteľnosť práva na odpočet DPH viedla aj vnútroštátneho zákonodarcu k tomu, že
prioritne zaťažil dôkazným bremenom na preukázanie splnenia hmotnoprávnych podmienok práva

na odpočet práve daňový subjekt, ktorý si toto právo uplatňuje (§ 24 ods. 1 Daňového poriadku;
rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžf10/2015 zo dňa 03. februára 2016,
sp. zn. 6Sžfk7/2016 zo dňa 27. septembra 2018, sp. zn. 5Sžfk15/2018 zo dňa 30. apríla 2019 a iné).
Obchodné transakcie pritom nepostačuje deklarovať len po formálnej stránke (vystavenou faktúrou,
zmluvou), predložené doklady musia byť odrazom reálneho plnenia, ktoré v prípade vzniku pochybností

preukazuje daňový subjekt. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia
spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane uznaný (viď rozhodnutia Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Sžfk1/2019 zo dňa 21. apríla 2020, bod 40, publikované v
Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov pod R 26/2021; sp. zn.
6Sžfk20/2019 zo dňa 11. júna 2019, body 49 a 50, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov pod R 6/2020).

74) V daňovom konaní má dôkaznú povinnosť prioritne daňový subjekt. Správca dane dokazovanie
vykonáva, vedie dokazovanie. Jeho úlohou je zistiť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane.
Dokazovanie je procesný postup, na základe ktorého správca dane získava poznatky a informácie
o všetkých skutočnostiach dôležitých pre správne a objektívne rozhodnutie. Správca dane nie je pri

dokazovaní viazaný iba návrhmi daňových subjektov, je však povinný zistiť skutkový stav veci čo
najúplnejšie. Daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Z uvedeného vyplýva, že je to práve daňový
subjekt, ktorý nesie dôkazné bremeno a dôkazy navrhuje, na druhej strane správca dane autonómne
rozhodne, ktoré dôkazy vykoná, akým spôsobom a či vôbec dokazovanie doplní, aj to, aké závery vyvodí
z jednotlivých dôkazov. V daňovom konaní sa uplatňuje zásada voľného hodnotenia dôkazov a zásada

objektívnej pravdy. V zmysle týchto zásad sú príslušné orgány verejnej správy povinné postupovať.
75) Správny súd v uvedených súvislostiach poukazuje na skutočnosť, že prenos dôkazného bremena
medzi daňovým subjektom a správcom dane má svoje pravidlá. „Daňový subjekt má v daňovom
konaní dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Formálne
sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie

(povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych
predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť). Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom
konaní, teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných
podkladov preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených
daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a v

takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov
vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Týmto spôsobom dochádza v procese
dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým
subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady
prejednacej.“ (rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 377/2018 zo dňa 14.

novembra 2018, bod 21; obdobne sp. zn. III. ÚS 401/09 zo dňa 16. decembra 2009).

76) Správny súd v kontexte uvedeného tiež poukazuje na rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR
zo dňa 5Sfk/37/2021 zo dňa 30.05.2023, v zmysle ktorého: „K otázke dôkazného bremena existuje
početná a v zásade stabilná rozhodovacia prax kasačného súdu, vyjadrená napríklad v rozsudkoch sp.

zn. 1Sžf/10/2015 zo dňa 3. februára 2016, sp. zn. 6Sžfk/7/2016 zo dňa 27. septembra 2018, sp. zn.
5Sžfk/15/2018 zo dňa 30. apríla 2019 a iné. Z ustanovenia § 24 ods. 1 Daňového poriadku vyplýva,
že z dôvodu ľahkej zneužiteľnosti práva na odpočet dane je dôkazným bremenom na preukázanie
splnenia hmotnoprávnych podmienok prioritne zaťažený práve daňový subjekt, ktorý si toto právo
uplatňuje. Obchodné transakcie pritom nepostačuje deklarovať len po formálnej stránke (vystavenou

faktúrou a zmluvou), predložené doklady musia byť odrazom reálneho plnenia, ktoré v prípade vzniku
pochybností preukazuje daňový subjekt. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje
tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane uznaný (rozhodnutia Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9 Sžfk 1/2019 zo dňa 21. apríla 2020, bod 40, publikované v Zbierke
stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov pod R 26/2021; sp. zn. 6 Sžfk

20/2018 zo dňa 11. júna 2019, body 49 a 50, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov pod R 6/2020).“ Uvedené závery vyplývajú aj z aktuálnej
rozhodovacej praxe Najvyššieho správneho súdu SR, rozhodnutia sp. zn. 3Sfk/33/2021 zo dňa
25.07.2023, bod 46.; sp. zn. 5Sfk/12/2022 zo dňa 21.11.2023, bod 25.77) Čo sa týka konkrétnych žalobných námietok, žalobca v prvom rade namietal, že žalovaný sa nijakým
spôsobom nezaoberal vysvetlením jednotlivých obchodov, faktúr a služieb poskytnutých žalobcovi

dodávateľom Borin s.r.o. Správny súd konštatuje, že túto žalobnú námietku vyhodnotil ako nedôvodnú.
V prejednávanej veci správca dane na základe vlastných zistení spochybnil skutočnosť, že zdaniteľné
plnenia (sprostredkovanie služieb a prenájom techniky) uvedené na predložených dodávateľských
faktúrach boli uskutočnené dodávateľom a v rozsahu uvedeným na faktúrach, čím sa dôkazné bremeno
presunulo na kontrolovaný daňový subjekt, t.j. žalobcu, ktorý pochybnosti správcu dane nevyvrátil.

Je pravdou, že žalobca v prílohách odvolania jednotlivé faktúry následne objasňuje, avšak uvedené
vyjadrenia aj podľa názoru správneho súdu presvedčivo nepreukazujú vznik daňovej povinnosti u
dodávateľa, ktorá by následne zakladala právo na odpočítanie DPH uvedenej na faktúrach. Tak žalovaný
ako i správca dane vo svojich rozhodnutiach konštatovali, že žalobca v priebehu daňovej kontroly
a vyrubovacieho konania neodstránil pochybnosti o pravdivosti faktúr a reálnosti plnenia z dôvodu, že
jednoznačne nepreukázal, kto reálne a v akom rozsahu predmetné práce vykonal. Práce mali vykonať

p. M. a p. E., čo vzhľadom na rozsah fakturovaných prác miest ich výkonu nemohli z časového hľadiska
stihnúť a rozsah prác p. E. (konateľa spoločnosti Borin s.r.o.) nebol preukázaný. S týmto tvrdením
orgánov verejnej správny sa možno len stotožniť.

78) Správny súd zdôrazňuje, že skutočnosti, na ktoré v žalobe poukazuje žalobca (t.j. špecifikácia faktúr,

odberateľov plnení a pod.) poskytujú síce doplňujúce informácie týkajúce sa fakturovaných plnení, ale
nepreukazujú uskutočnenie obchodov tak, ako je to deklarované na správcom dane spochybnených
faktúrach. V tomto prípade je to žalobca, ktorý si uplatnil nárok na odpočítanie DPH z faktúr od
dodávateľa Borin s.r.o., preto musí byť schopný sám preukázať, že zdaniteľné obchody boli uskutočnené
tak ako to deklarujú ním predložené faktúry. V zmysle zistení správcu dane spoločnosť Borin s.r.o. v

novembri 2021 nemala zamestnancov, nebolo preukázané, na základe akých zmluvných vzťahov a pre
koho mali p. Q. M., L. H., R. J. a E. B. fakturované práce vykonať. Pani M. a pán E. vo svojich faktúrach
fakturovali len časť prác v rozsahu 2.800,- a 3.400,- Eur. Zároveň spoločnosť Borin s.r.o., neposkytla
dôkazy – nepreukázala, že z deklarovaných dodaní pre žalobcu jej vznikla daňová povinnosť a že
túto zahrnula do daňového priznania za preverované obdobie. Žalobca síce predložil faktúry, ktorými

deklaroval, že k dodaniu tovarov a služieb došlo tak, ako je v nich uvedené, čím si splnil formálnu
povinnosť, ale nepreukázal obsah skutočností uvedených na faktúrach. To, že určitý doklad má všetky
náležitosti účtovného dokladu a je riadne zaúčtovaný v zmysle zákona o účtovníctve, ešte nemusí byť
dôkazom o tom, že daňový subjekt je oprávnený uplatniť si odpočítanie dane z tohto dokladu.

79) Správny súd sa stotožnil so závermi orgánov verejnej správy, že u spoločnosti Borin s.r.o. nebol
preukázaný vznik daňovej povinnosti z titulu dodania fakturovaných plnení. Uvedená spoločnosť
podľa zistení správcu dane nemohla dané služby dodať v rozsahu uvedenom na faktúrach, keďže
nedisponovala žiadnymi zamestnancami, nebol preukázaný ani rozsah prác konateľa spoločnosti Borin
s.r.o., pána P. E.. Dodávateľ Borin s.r.o. ani po opakovaných výzvach správcu dane (Výzva v zmysle

§ 26 ods. 7 Daňového poriadku č. 101477596/2022 zo dňa 19.05.2022, Výzva č. 101832702/2022 zo
dňa 23.06.2022) nepredložil všetky požadované doklady.

80) V podanej žalobe žalobca ďalej namietal, že u neho boli vykonané daňové kontroly aj za iné
zdaňovacieobdobia,pričomvšetkytietokontrolyboliukončenébezzisteniaakýchkoľveknedostatkovzo

strany žalobcu. Apeloval na zákonné ustanovenie § 3 ods. 9 Daňového poriadku podľa ktorého správca
dane dbá na to, aby pri rozhodovaní v skutkovo zhodných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely
ako v prejednávanej veci. V kontexte tejto žalobnej námietky správny súd konštatuje, že žalovaný sa
v žalobou napadnutom rozhodnutí s touto žalobnou námietkou žalobcu vysporiadal, keď zdôraznil,
že v prípade zdaňovacieho obdobia júl a august 2021 bolo pri jednotlivých dodaniach preukázané

kto ich vykonal, t.j. bol preukázaný vznik daňovej povinnosti u deklarovaného dodávateľa. V prípade
zdaňovacieho obdobia máj a september 2022 nebola spoločnosť Borin s.r.o. dodávateľom žalobcu.
V uvedených daňových konaniach sa jedná sa o iný skutkový stav.
81) Žalobca v podanej žalobe taktiež namietal, že žalovaný nevykonal mieste zisťovanie u jeho
odberateľov. Je pravdou, že žalovaný miestne zisťovanie nevykonal, avšak zo žalobcom uvedených

tvrdení nie je zrejmé, aký vplyv na závery orgánov verejnej správy by prípadne výpovede odberateľov
mali na to, či boli služby dodané spoločnosťou Borin s.r.o. v rozsahu uvedenom na faktúrach a či boli
dodané týmto dodávateľom.82) Ohľadom námietky žalobcu vo vzťahu k evidencii DPH, ktorá bola predložená žalobcom k odvolaniu
proti prvostupňovému rozhodnutiu správny súd konštatuje, že okolnosť, že evidencia DPH daňového
subjektu Borin s.r.o. nebola predložená daňovým subjektom Borin s.r.o. (ani po opakovaných výzvach

správcu dane), ale až žalobcom v odvolaní, aj podľa názoru správneho súdu, obdobne ako podľa názoru
žalovaného vyvoláva odôvodnené pochybnosti o tom, či sa skutočne jedná o evidenciu DPH, ktorá by
mala byť predmetom (nepredloženého) účtovníctva daňového subjektu Borin s.r.o.

83)Pokiaľžalobcanamietalvyhodnoteniezistenéhoskutkovéhostavuaneprimeranýprenosdôkazného

bremena, správny súd uvádza, že podmienky uvedené v § 49 ods. 1, 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm.
a) zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na
odpočet. Vychádzajúc z obsahu administratívneho spisu, v prípade dodávateľských faktúr dodávateľa
Borin s.r.o. v zdaňovacom období november 2021 nebolo preukázané, že plnenie uvedené na faktúre
bolo dodávateľom Borin s.r.o. aj reálne dodané. Podľa zistení správcu dane a žalovaného predmetná
dodávateľská faktúra nepreukazovala splnenie vecných a formálnych podmienok vzniku nároku na

odpočet DPH. Pre záver o nepriznaní práva na odpočítanie dane z dôvodu neunesenia dôkazného
bremena postačuje dôvodné spochybnenie dôkazov o dodaní tovaru (služby).

84) V predmetnej veci síce faktúry od dodávateľa Borin s.r.o. boli vyhotovené a predložené, avšak v
administratívnom konaní nebolo preukázané, že plnenie uvedené na faktúrach aj skutočne v uvedenom

rozsahu vykonal vystaviteľ faktúry – dodávateľ Borin s.r.o. Podľa zákona správcu dane môže a
má viesť táto skutočnosť k záveru o neunesení dôkazného bremena žalobcom. Tvrdenou, avšak
nepreukázanou skutočnosťou v administratívnom konaní bolo vykonanie, resp. zabezpečenie vykonania
fakturovaného plnenia dodávateľom Borin s.r.o. Je nevyhnutné uviesť, že zaúčtovanie dane na výstupe,
automaticky neznamená právo na priznanie odpočítania dane na vstupe. K priznaniu tohto práva

žalobcovi bránila skutočnosť, že neuniesol svoje dôkazné bremeno na preukázanie skutočného prijatia
služieb deklarovaných na sporných faktúrach od dodávateľa Borin s.r.o., k čomu dospeli daňového
orgány a na základe žalobných dôvodov a po ich preskúmaní, následne aj správny súd. Správny súd
konštatuje, že daňové orgány v priebehu daňového konania žalobcovi umožnili realizovať jemu patriace
procesné práva.

85) Zákon o DPH vyžaduje na vznik nároku na odpočet dane súčasne splnenie tak materiálnej, ako aj
formálnej podmienky, teda daňový subjekt musí preukázať, že faktúry, prípadne iné listiny, na základe
ktorých si uplatnil odpočet dane, sa presne zhodujú so skutočne realizovanými plneniami. Dôkazné
bremeno o reálnom dodaní tovarov a služieb zaťažuje daňový subjekt – žalobcu. Samotné preukázanie

dodávok tovaru a služieb len faktúrami a iným listinným dôkazom nemožno vyhodnotiť ako postačujúce.
Faktúra je relevantným dokladom, len ak je nepochybné, že sú v nej uvedené údaje odrážajúce skutočne
reálne plnenie. Plnenie podmienok na uplatnenie práva na odpočítanie dane preukazuje platiteľ, pričom
splnenie uvedených podmienok nespočíva len v ich formálnej deklarácii predložených dokladov s
predpísaným obsahom, pretože doklady musia mať povahu faktu, musia byť vystavené na materiálnom

podklade a ako právna skutočnosť musia byť aj preukázané. Správny súd v tomto kontexte poukazuje
na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžf/4/2009 zo dňa 23.06.2010 v spojení s rozhodnutím
Ústavného súdu SR č. k. III. ÚS 78/2011-17 zo dňa 23.02.2011, z odôvodnenia ktorých vyplýva, že
dôkazné bremeno je na daňovom subjekte. Primárne je nevyhnutne uniesť dôkazné bremeno na strane
daňového subjektu, ktorý disponuje svojim právom, pri zákonom stanovených a splnených podmienok,

na nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania DPH), a v ktorých si aj
tento nárok uplatnil; preto bolo jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatnil odôvodnene a za
zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu
skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. V daňovom konaní neplatí vyhľadávacia
zásada, teda správca dane nevyhľadáva dôkazy, ktoré má predložiť daňový subjekt, ale platí zásada

prejednacia, čo znamená, že správca dane overí a prejedná dôkazy predložené daňovým subjektom.
Prenos dôkaznej povinnosti daňového subjektu na správcu dane je výnimkou, ktorá je ustaľovaná
judikatúrou celoštátnych súdov a nie na základe judikatúry Súdneho dvora Európskej únie. Správny
súd vzhľadom na uvedené dospel k záveru o nedôvodnosti žalobnej námietky žalobcu týkajúcej sa
vyhodnotenia zisteného skutkového stavu a k neprimeraného prenosu dôkazného bremena.

86) Správny súd konštatuje, že správca dane pri daňovej kontrole postupoval podľa všeobecne
záväzných právnych predpisov, dôkazy hodnotil podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliadal na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Vykonanéúkony (dožiadania, miestne zisťovania, výsluchy svedkov) vykonával z vlastného podnetu. Pri kontrole
dokladovbraldoúvahyskutočnýobsahprávnehoúkonualeboinejskutočnostirozhodujúcejprezistenie,
vyrubeniealebovybratiedane.Správcomdanevydanérozhodnutieobsahujeposúdenievecisodkazom

na príslušné právne predpisy a výrok korešponduje s odôvodnením rozhodnutia. Podľa správneho súdu
vychádzajúc z vyššie opísaného skutkového stavu, v zhode so závermi žalovaného (i správcu dane),
žalobca nepreukázal oprávnenosť odpočítania DPH z predmetných faktúr. Porušil ustanovenia § 49 ods.
1 a 2 písm. a) v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, pretože v prípade predmetných
dodávateľských faktúr vystavených dodávateľom Borin s.r.o. sa nepreukázalo, že plnenie uvedené na

týchto faktúrach bolo spoločnosťou Borin s.r.o. aj reálne dodané. Správny súd má za to, že pokiaľ
žalobca pri uplatnení práva na odpočítanie dane, ktorej základom sú poskytnuté plnenia, nevie predložiť
pri svojich tvrdeniach dokumentáciu o faktickom uskutočnení týchto plnení, potom neuniesol dôkazné
bremeno. Dôkazné bremeno v danom prípade vyplýva z § 24 ods. 1 Daňového poriadku a zaťažuje
žalobcu. Vyššie opísané dôkazy, ktoré v daňovom konaní správca dane vykonal, dostatočne spochybnili
poskytnutie plnení ním uvedeným dodávateľom a žalobca tieto pochybnosti v daňovom konaní napriek

výzvam nijakým právne relevantným spôsobom nevyvrátil.

87) Z administratívneho spisu žalovaného vyplynulo, že správca dane aplikujúc zásadu voľného
hodnotenia dôkazov podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku s prihliadnutím na jeho povinnosť, aby
skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, vykonal

rozsiahle dokazovanie. Záver, ktorý správca dane zo zistených skutkových okolností urobil a žalovaný
ustálil, zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváženia a je v súlade s hmotnoprávnymi
ustanoveniami Zákona o DPH, ako aj ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít. Z
vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalobcom predloženými daňovými dokladmi predovšetkým vo
svetle kontrolných zistení absentuje reálny základ, čo oprávnene vzbudzuje doposiaľ neodstránené

pochybnosti o uskutočnení deklarovaných zdaniteľných plnení, na základe ktorých si žalobca uplatnil
právo na vrátenie dane. Bolo potrebné, aby sám žalobca preukázal, že prijal všetky rozumné opatrenia
s odbornou starostlivosťou, vyplývajúcou z jeho podnikateľskej činnosti, za účelom zabránenia tomu, že
reálne uskutočnenie zdaniteľných obchodov bude spochybnené.

88) Záverom správny súd konštatuje, že rozhodnutia správcu dane a žalovaného obsahujú všetky
zákonom požadované náležitosti a sú riadne odôvodnené. Správny súd uvádza, že prvostupňové
rozhodnutie a rozhodnutie žalovaného obsahujú uvedenie podstatných námietok žalobcu a aj to, ako
sa s nimi správca dane, resp. žalovaný vysporiadali. Z odôvodnenia vydaných rozhodnutí vyplýva,
ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie a žalovaný dostatočne jasne a zrozumiteľne uviedol

úvahy, ktorými vykonané dôkazy vyhodnotil, a na základe ktorých dospel k prijatému záveru. Vydané
rozhodnutia daňových orgánov zodpovedali kritériám, ktoré sa vyžadujú v rámci zásadnej požiadavky
na spravodlivé konanie, poskytujúce dostatočnú mieru ochrany práv jeho účastníkov, vrátane práva
na primerané odôvodnenie rozhodnutia, teda zrozumiteľnosť rozhodnutia a dostatok ním vyjadrených
dôvodov podporujúcich výrok.

89) Správny súd uzatvára, že záver, ktorý správca dane zo zistených skutkových okolností urobil a
žalovaný ustálil, zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváženia a je v súlade aj s
hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona o DPH a judikatúrou Súdneho dvora EÚ. Správny súd po
preskúmaní veci konštatuje, že ani v procesnom postupe správcu dane a žalovaného neboli zistené

porušenia Daňového poriadku. Daňové orgány vykonali riadne dokazovanie a žalovaný (i správca
dane) prihliadol na všetky relevantné skutočnosti, ktoré vyšli v daňovom konaní najavo. Z uvedených
dôvodov správny súd dospel k záveru, že námietky uvedené v správnej žalobe neodôvodňujú zrušenie
napadnutého rozhodnutia žalovaného a ani prvostupňového rozhodnutia správcu dane, a preto žalobu
ako nedôvodnú podľa § 190 SSP v celom rozsahu zamietol.

90) Keďže žalobca nebol v konaní úspešný, nakoľko jeho správna žaloba bola v celom rozsahu
zamietnutá, správny súd mu podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario nepriznal náhradu trov konania. Správny
súd nepriznal náhradu trov ani vo veci úspešnému žalovanému, pretože v súlade s § 168 SSP nezistil
v predmetnej veci také dôvody, pre ktoré by to bolo možné spravodlivo požadovať.

91) Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3:0 (§ 139
ods. 4 SSP).Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods.
4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu j e p r í p u s t n á kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak
bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia.
Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že
správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,

c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývyššiepodpísm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred správnym súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa §

57 uviesť:
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),

d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí
byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa
musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov

s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh,
správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on Jun 2, 2026. Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.

Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… , Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, October 23, 2025

Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, October 23, 2025