Rozsudok – Poistenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, October 27, 2025

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: 58C/86/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124335418
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mgr. Alžbeta Strajňáková PhD.

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2025:6124335418.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV sudkyňou JUDr. Mgr. Alžbetou Strajňákovou, PhD. v sporovej veci žalobcu:

PSP SK s. r. o., so sídlom Mostná 13, Nitra, IČO: 53 178 165, zast.: Mgr. Peter Mesároš, advokát, so
sídlom Bottova 34, Nitra, IČO: 40 495 931, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna
Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, Bratislava - Staré Mesto, IČO: 00 585 441, o zaplatenie
198,80 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I.Žalovanýjepovinnýzaplatiťžalobcovisumu198,80Eurspolusúrokomzomeškaniavovýške12,50
% ročne zo sumy 198,80 Eur od 15.05.2024 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.

II. Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 24.6.2024, postúpenou tunajšiemu súdu
dňa 09.08.2024, sa žalobca voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 198,80 Eur s príslušenstvom.
Žalobu žalobca odôvodnil tým, že Q. Š., nar. XX.XX.XXXX, C. G. E. XX, XXX XX C.Q. G. E. je vlastníkom
motorového vozidla Dacia JOGGER, EČV: Q. (ďalej len „Motorové vozidlo“). Dňa 21.12.2023 došlo k
škodovej udalosti, pri ktorej bolo poškodené Motorové vozidlo. Škoda spôsobená poistnou udalosťou je
krytá uzatvoreným havarijným poistením so žalovaným. Poškodené Motorové vozidlo si nechal vlastník

Motorového vozidla opraviť u žalobcu, za čo

bolavlastníkoviMotorovéhovozidlavyúčtovanásumavovýške1.493,40EURvrátaneDPH.Žalovanýpri
likvidovaní poistnej udalosti uzavrel poistnú udalosť poskytnutím čiastočného plnenia vo výške 1.493,40
EUR vrátane DPH po odpočítaní spoluúčasti vo výške 150,- EUR. Vo zvyšnej časti vo výške 198,80
EUR poistné plnenie neposkytol. Z uvedeného postupu žalovaného je zrejmé, že nerozporuje skutkový

priebeh škodovej udalosti, vzniknuté poškodenia a ani existenciu uzatvoreného havarijného poistenia.
Žalobca uzavrel na strane postupníka Zmluvu o postúpení pohľadávky s vlastníkom Motorového vozidla
na strane postupcu, na základe ktorej žalobca nadobudol pohľadávku vo výške 198,80 EUR. Postupca
oznámil žalovanému postúpenie pohľadávky prípisom doručenom žalovanému. Žalobca uviedol, že
za škodu sa v právnej teórii a praxi považuje ujma, ktorá nastala (prejavuje sa) v majetkovej sfére
poškodeného, spočíva v zmenšení jeho majetkového stavu a je objektívne vyjadriteľná všeobecným
ekvivalentom - peniazmi. Skutočnou škodou je ujma, ktorá znamená zmenšenie majetku poškodeného

oproti stavu pred škodnou udalosťou a ktorá predstavuje majetkové hodnoty potrebné na uvedenie
veci do predošlého stavu. Žalobca poukázal na nález Ústavného súdu ČR zo dňa 19.03.2008,
sp. zn. II. ÚS 2221/07, v ktorom sa uvádza nasledovné: „V dôsledku opravy, ktorou bude vozidlo
uvedené do pôvodného stavu, nedôjde k jeho zhodnoteniu, naopak hodnota havarovaného, aj keďopravovaného vozidla bude na trhu nižšia. Ak sa za škodu považuje ujma, ktorá nastala v majetkovej
sfére poškodeného, jej výška je daná rozdielom medzi majetkovým stavom poškodeného pred a
po poškodení, musí aj rozsah náhrady škody zohľadniť výškou všetkých potrebných prostriedkov,

ktoré bol poškodený nútený vynaložiť na obnovenie pôvodného majetku, v danom prípade na opravu
vozidla tak, aby bolo z technického hľadiska rovnako prevádzkyschopné ako pred škodnou udalosťou.
Pokiaľ obnovenie do pôvodného stavu nie je možné vykonať inak ako použitím náhradných dielov,
oprava bola vykonaná účelne a smerovala iba k odstráneniu škodovej udalosti, nie je možné prenášať
povinnosť k úhrade nákladov na uvedenie veci do pôvodného stavu na poškodeného a neodôvodnene

ho znevýhodňovať voči škodcovi. V tomto prípade je potrebné prihliadať aj na to, že v prípade
havarovaného vozidla, aj keď je opravené novými dielmi, je jeho skutočná hodnota vždy nižšia ako
pôvodná hodnota použitého nehavarovaného vozidla. V neposlednom rade je potrebné vziať do úvahy
i to, že poškodenému bolo toto tzv. zhodnotenie vozidla protiprávnym konaním niekoho iného vnútené.“
Tým, že dôjde k uvedeniu veci do predošlého stavu nedôjde k zhodnoteniu technického stavu, ale iba
uvedením do predošlého stavu, presne tak, ako to upravuje ustanovenie § 442 ods. 3 Občianskeho

zákonníka. Uvedené tvrdenie potvrdzuje aj rozhodnutie Najvyššie súdu Českej republiky, sp. zn. 1 Cz
82/88, v zmysle ktorého: „Při stanovení výše náhrady škody způsobené na věci je třeba vycházet z
nákladů (jejich ceny), které je třeba vynaložit na uvedení věci do původního stavu (§ 442 odst. 1 o.
z.)“. V odôvodnení rozhodnutia sa ďalej uvádza: „Stejně tak (ze stejných důvodů) nelze činit výši škody
závislou na tom, zda poškozený, jenž si poškozenou věc opravuje, provede sám či nikoli, jak a za jaké

ceny obstará náhradní díly apod.“ Rovnako uvedené tvrdenie potvrdzuje aj rozhodnutie Okresného súdu
Bratislava V, sp. zn. 11C 177/09, v zmysle ktorého: „Ak sa škoda vyjadruje porovnaním majetkového
stavu poškodeného pred a po poškodení, potom aj rozsah náhrady v peniazoch musí zohľadňovať
výšku prostriedkov vyjadrenú v peniazoch, potrebnú na obnovenie pôvodného majetkového stavu.“ V
odôvodnení rozhodnutia sa ďalej uvádza: „Pokiaľ obnovenie pôvodného stavu nie je možné inak než

použitím nových
58C/86/2024 3

náhradných dielov a oprava bola vykonaná účelne a smerovala len k odstráneniu následkov škodovej

udalosti, nie je možné a ani spravodlivé prenášať povinnosť na náhradu nákladov škodovej udalosti na
poškodeného a neodôvodnene ho znevýhodňovať oproti škodcovi“. Žalobca poukázal aj na rozhodnutie
NS ČR z 23.09.2008, sp. zn. 25 Cdo 3010/2006, v zmysle ktorého: „Majetková ujma vzniká vlastníkovi
už samotným poškodením, stratou alebo zničením veci. Výška škody potom predstavuje majetkové
hodnoty, ktoré je potrené vynaložiť na uvedenie veci do pôvodného stavu, a to bez ohľadu na

to, či finančné prostriedky na opravu veci boli skutočne vynaložené alebo nie a či poškodená vec
bola opravená alebo nie. Ide len o jeden zo spôsobov stanovenia výšky náhrady škody; ďalším
možným a frekventovaným spôsobom stanovenia výšky náhrady za poškodenie veci je zistenie hodnoty
poškodenej veci v porovnaní s jej hodnotou pre poškodením. Iný spôsob určenia výšky náhrady nie je
uplatnením iného, skutkovo odlišného nároku, ale ide stále o - po skutkovej stránke identický - nárok na

náhradu za poškodenie veci.“. V zmysle citovaného rozhodnutia nie je pre určenie výšky a vzniku škody
ani rozhodujúce, či poškodená vec bola opravená alebo nie. Škoda vzniká okamihom, kedy došlo k
poškodeniu veci žalobcu a zásahom do jeho majetkovej sféry práve poškodením vozidla, ktoré nemohol
vdôsledkutohtopoškodeniaužívať.UvedenépotvrdzujeajrozhodnutieR55/1971,s.151ods.2as.152
ods. 1, kde sa uvádza „Škoda (ako kategória občianskeho práva) sa chápe ako ujma, ktorá nastala (ktorá

sa prejavuje) v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t. j.
peniazmi, je teda (ak nedochádza k naturálnej reštitúcii) napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia,
predovšetkým poskytnutím peňazí. Takto vymedzená škoda je právne relevantnou škodou, t. j. jedným z
predpokladov, na základe ktorých vzniká zodpovednostný právny vzťah. Skutočnou škodou sa rozumie
ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty,

ktoré by sa museli vynaložiť, aby sa vec uviedla do pôvodného stavu.“. Taktiež žalobca poukázal na R
III/1967, s. 51 ods. 4 a R 55/1971, s. 152 ods. 3, v zmysle ktorého „Skutočnou škodou sa rozumie ujma
spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré
by bolo treba vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predchádzajúceho stavu, prípadne vo vyvážení
dôsledkov plynúcich z toho, že nedošlo k uvedeniu do predošlého stavu.“ Žalobca nežiada žiadnu inú

úhradu nad výšku skutočnej škody, ktorej má podľa uzatvorenej zmluvy zodpovedať poskytnuté poistné
plnenie. Argumentácia žalovaného ohľadom neposkytnutia poistného plnenia je motivovaná výlučne
zo subjektívnych, účelových a tendenčných dôvodov, ktorých cieľom bolo a je vyhnúť sa povinnosti
poskytnúť poistné plnenie.2. Žalovaný v odpore podanom proti platobnému rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn.
22Up/1260/2024 zo dňa 03.07.2024 uviedol, že má za to, že výška plnenia, ktorú poskytol žalobcovi

je plne v súlade Kalkuláciou nákladov žalovaného na opravu v nezmluvnom neautorizovanom servise,
kde žalovaný uviedol: „1.) Kalkulácia nákladov na opravu vozidla je vypočítaná s použitím sadzby
za normohodinu práce 20 EUR s DPH. Sadzba normohodiny práce bola stanovená ako priemer
sadzieb práce uvedeného typu opravcov v rámci trhu Slovenskej republiky. 2.) V prípade opravy
vozidla v nezmluvnom autorizovanom servise, ktorý disponuje autorizáciou na inú značku vozidla ako je

poškodenévozidlo,poisťovňauhradínákladyzaprácusosadzbounormohodinymaximálne25EURbez
58C/86/2024 4

DPH. 3.) Pri výpočte nákladov na opravu vozidla boli použité aj náhradné diely od iných distribútorov
ako sú oficiálni distribútori originálnych nových náhradných dielov. Jedná sa najmä o: AUTO KELLY,

ELIT, INTER CARS, TROST, ACI... 4.) V prípade, ak v kalkulácii nákladov na opravu vozidla sa
predpokladá použitie nového a originálneho náhradného dielu, je jeho cena v kalkulácii nákladov
na opravu znížená o 20% z ceny nového originálneho dielu a to z dôvodu, že nie je preukázané
jeho použitie k oprave vozidla. 5.) Po doložení dokladov preukazujúcich nákup náhradných dielov
(faktúra, dodací list, pokladničný doklad) a po ich preverení v prieniku s výsledkami vykonanej obhliadky

vozidla po oprave, poisťovňa posúdi možnosť doplatku za položku náhradné diely. 6.) V prípade
vykonania opravy vozidla zmluvným partnerom poisťovne (zoznam zmluvných partnerov nájdete na
webovej stránke poisťovne, alebo na webovej stránke spoločnosti Slovexperta s. r. o v sekcií zmluvné
servisy) sa náklady na opravu prepočítajú podľa platnej zmluvy o spolupráci medzi poisťovňou a
opravovňou.“ Žalovaný uviedol, že uvedená kalkulácia vrátane informácii v nej je a bola poskytnutá

žalobcovi pri obhliadke poškodeného vozidla, obhliadajúcim technikom (viď podpis vlastníka vozidla).
Vlastník vozidla bol prítomný na obhliadke a uvedené prevzal, čím má žalovaný oboznámenie za
preukázané. Na základe uvedeného, žalovaný mal za to, že žalobca žalovaný nárok nepreukázal v
plnom rozsahu. Nedodal ani ďalšie doklady, ktoré by dôvodnili žalobcov nárok na plnenie. Jednostranné
konštatovanie žalobcu, ešte nezakladá povinnosť žalovaného plniť. Žalovaný mal za to, že postupoval v

procese likvidácie správne. Žalovaný ďalej uviedol, že vyššie uvedené obsahujú i Zmluvné dojednania
uzatvorenej poistnej zmluvy (viď čl. 9 PLNENIE POISŤOVNE). Žalovaný ďalej uviedol, že havarijné
poistenie poistený uzatvára dobrovoľne, poukázal pritom na § 788 ods. 1 a ods. 3 Občianskeho
zákonníka, § 797 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 806 Občianskeho zákonníka. Žalovaný v súvislosti
s dojednanou poistnou zmluvou poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27.

októbra 2021, sp. zn. 9Cdo/73/2021, v ktorom dovolací súd okrem odkazu na jeho skoršiu judikatúru
uviedol, že v danom prípade ide o plnenie na základe poistnej zmluvy, nie o náhradu škody a preto pre
plnenie poisťovateľa platia jedine ustanovenia zmluvných podmienok (bod 22. odôvodnenia). Z vyššie
citovaného rozhodnutia najvyššieho súdu tak vyplýva, že pri určení výšky poistného plnenia je určujúce,
ako bolo právo na poistné plnenie dohodnuté v poistných podmienkach, a pri posúdení nároku na

poistné plnenie je potrebné vychádzať v zmysle ustanovenia § 806 Občianskeho zákonníka z poistných
podmienok. Ako bude žalovaný ako poisťovňa postupovať v prípade poistnej udalosti, je uvedené v ZD
č. 913 v čl. IX Plnenie poisťovne, v ods. 2). Vzhľadom na skutočnosť, že poistený si vybral opravu v
nezmluvnom, neautorizovanom servise, postupoval žalovaný v súlade s čl. IX ods. 2) písm. c), podľa
ktorého: „Pri opravách v nezmluvných, neautorizovaných opravovniach sa za primerané náklady na

opravu poškodeného vozidla budú považovať náklady stanovené poisťovňou po zdokladovaní rozsahu
poškodenia vozidla. O týchto nákladoch bude poistený informovaný písomnou formou. V kalkulácii
nákladov na opravu v nezmluvných, neautorizovaných opravovniach bude maximálne akceptovaná
výška normohodiny na 25 EUR bez DPH.“ Vo vzťahu k nároku na vyplatenie poistného plnenia v časti
ceny práce žalovaný uviedol, že v prípade vzniku poistnou zmluvou predpokladanej poistnej udalosti, je

povinnosťou poisťovne vyplatiť poistenému poistné plnenie v zmluvne dojednanom rozsahu. Predmetnú
povinnosť poisťovne nie je však možné vykladať ako absolútnu, kedy je povinný vyplatiť poistenému
automaticky poistné plnenie v plnej výške, v
58C/86/2024 5

akej si poistený nárok na vyplatenie poistného plnenia uplatní u poisťovne. V zmysle ustanovenia §
806 Občianskeho zákonníka má poistený v prípade poistnej udalosti predpokladanej poistnou zmluvou
právo, aby mu bolo od poisťovne poskytnuté plnenie vo výške určenej podľa poistnej zmluvy. Základompre výpočet poistného plnenia tak je zmluva uzatvorená medzi poisteným a poisťovňou. Na uvedenej
skutočnosti nič nemení ani fakt, že poistený ako poškodený postúpil svoju pohľadávku na žalobcu. V
tejto súvislosti žalovaný poukázal na § 529 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V prípade poistnej udalosti

je na poistenom ako poškodenom, v akom servise a za akých podmienok sa bude realizovať oprava
vozidla, avšak pri uplatnení poistného plnenia u žalovaného ako poisťovni musí počítať s tým, že výpočet
poistného plnenia pri uplatnení poistných podmienok nemusí sa vždy kryť so vzniknutými nákladmi
za opravu. Uvedené korešponduje aj s čl. IX Plnenie poisťovne bod 3. ZD 913, kde je uvedené:
„Primeranýminákladminaopravuniesúzmluvnécenydohodnutémedziopravovňouapoistenýmokrem

prípadov, ak zmluvná cena za opravu MV v autoopravovni, neprekročí podmienky dohodnuté v tejto
poistnej zmluve.“ Žalovaný nijakým spôsobom neobmedzuje poškodeného pri výbere servisu, v ktorom
sa bude oprava vozidla realizovať (ako sa to snaží žalobca v žalobe uvádzať), v poistných podmienkach
len žalovaný stanovuje spôsob, akým dôjde k poskytnutiu poistného plnenia. Podpisom poistnej zmluvy
poistený so stanovenými podmienkami plnenia súhlasil, čomu zodpovedala aj zmluvne dojednaná výška
poistného, ktorá bola zo strany poisteného uhrádzaná. Žalovaný mal za to, že úhrada za servisom

účtovanú cenu práce nemá oporu v zmluvných dojednaniach. Žalovaný je pripravený doplatiť cenu
práce do zmluvne dojedanej výšky 25,- Eur bez DPH. Ďalej žalovaný uviedol, že nie je v omeškaní
s poskytnutím poistného plnenia. Žalovaný sa nestotožnil s nárokom žalobcu na priznanie úrokov z
omeškania, čo odôvodnil nasledovne: „Ústavný súd v uznesení z 20.9.2022, sp. zn. IV. ÚS 447/2022
jednoznačne potvrdil správnosť právneho záveru vyjadreného v skoršom uznesení z 28.9.2017, sp. zn.

III. ÚS 596/2017, ako aj v rozhodnutiach najvyššieho súdu sp. zn. 2Cdo/122/2002 a 5Cdo/140/2021,
ktorá sa týka výkladu a aplikácie ustanovenia § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Vyššie citované
závery sú plne aplikovateľné aj na rozhodovaný spor, pričom súd zvýrazňuje, že aj v konaní vedenom
na najvyššom súde pod sp. zn. 5Cdo/140/2021 a následne na ústavnom súde pod sp. zn. IV. ÚS
447/2022 bola predmetom posudzovania skutkovo a právne totožná situácia, kedy poisťovateľ (žalovaný

v rozhodovanom spore) nevyplatil poistenému, poistné plnenie v celom pôvodne požadovanom rozsahu,
a súdnym rozhodnutím bol poistenému priznaný žalobou uplatnený doplatok na vyplatenie poistného
plnenia s tým, že v časti uplatneného úroku z omeškania bola žaloba poisteného zamietnutá. Pri
aplikácii vyššie citovaných judikatórnych záverov nebolo možné priznať žalobcovi v rozhodovanom
spore úroky z omeškania z poistného plnenia z havarijného poistenia, keďže na ich priznanie neboli

splnené podmienky“. Vzhľadom na uvedené mal žalovaný za to, že žaloba je nedôvodná a navrhol, aby
súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol a uložil žalobcovi povinnosť nahradiť žalovanému trovy
konania v rozsahu 100 %.

3. Žalobca vo vyjadrení k odporu (replika) uviedol, že úvodom predkladá kalkuláciu nákladov na opravu,

ktorá bola doručená aj v priebehu likvidácie žalovanému, ako aj zápis o poškodení motorového vozidla.
Čo sa týka čl. 9 ods. 2 písm. c) Zmluvných dojednaní pre havarijné poistenie vozidiel AUTO KOMPLET
č. XXX (ďalej len „ZD“), je potrebné poukázať
58C/86/2024 6

na skutočnosť, že žalovaný v rámci svojich ZD upravuje rozdielnu výšku primeraných nákladov na
opravu poškodeného motorového vozidla, pokiaľ je takéto vozidlo opravované v autorizovanom servise
(viď čl. 9 ods. 2 písm. a) ZD) alebo v zmluvnom servise (viď čl. 9 ods. 2 písm. b) ZD) alebo v
nezmluvnom/neautorizovanom servise (viď čl. 9 ods. 2 písm. c) ZD). Zároveň žalobca poukázal aj

na čl. 9 ods. 4 ZD, v zmysle ktorého si žalovaný vyhradzuje právo určiť žalobcovi opravovňu, v
ktorej má opraviť poškodené motorové vozidlo. V prípade, ak tak žalobca neučiní, uplatní sa postup,
podľa ktorého poisťovňa uplatní ceny platné v určenej opravovni, čo nemožno hodnotiť inak, ako istú
formu sankcie za to, že žalobca ako poškodený klient žalovaného neuprednostní opravu poškodeného
motorového vozidla v poisťovňou určenej opravovni. Nakoľko predmetná poistná zmluva je zmluvou

spotrebiteľskou v zmysle ustanovenia § 52 ods. 1 OZ, pretože bola uzatvorená so spotrebiteľom, je
potrebné na tento zmluvný vzťah aplikovať ustanovenia § 52 a nasl. OZ. Žalobca poukázal v tomto
smere na ustanovenie § 53 ods. 1 OZ. Od žalobcu nemožno spravodlivo požadovať, aby si dal
poškodené motorové vozidlo opraviť v opravovni určenej žalovaným, nakoľko sa tým znižuje slobodná
možnosť výberu a dispozície s vlastným majetkom na strane spotrebiteľa. Zmluvné dojednanie, ktoré

určuje najvyššiu prípustnú sadzbu normohodiny na 25,- EUR v prípade neautorizovanej, nezmluvnej
opravovne je neprijateľnou zmluvnou podmienkou dojednanou v neprospech spotrebiteľa, pričom
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa,
nakoľko žalovaný ako dodávateľ týmto nepriamo vyžaduje od spotrebiteľa, aby si nechal poškodenémotorové vozidlo opraviť v opravovni určenej žalovaným, čo zužuje jeho spektrum výberu služby.
Takýmto právom žalovaný neprimeraným a hlavne nedôvodným spôsobom obmedzuje poistníka ako
má nakladať so svojou vecou a zároveň poistníka sankcionuje poskytnutím nižšej výšky poistného

plnenia, pokiaľ poistník využije služby inej opravovne ako tej, ktorú určí žalovaný. Žalobca mal
za to, že takéto obmedzovanie spotrebiteľa pri zabezpečovaní plnenia predmetu spotrebiteľskej
zmluvy a určovanie servisu na opravu, resp. sankcionovanie za výber iného servisu, je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou, nakoľko spôsobuje značnú nerovnováhu medzi žalovaným ako dodávateľom
a spotrebiteľom - poistníkom. Spotrebiteľ sa v takomto prípade stane akýmsi nevoľníkom dodávateľa

(žalovaného), nakoľko je obmedzená spotrebiteľova slobodná voľba pri výbere osoby, ktorá vykoná
opravu jeho poškodeného motorového vozidla, teda veci, ktorej je výlučným vlastníkom a s ktorou má
ústavné a zákonné právo nakladať podľa svojej vlastnej úvahy a rozhodnutia. Žalobca jednoznačne
zastáva právny názor, podľa ktorého rozdeľovanie jednotlivých limitov ceny práce podľa charakteru
servisu (zmluvný, nezmluvný, autorizovaný) je neprijateľnou podmienkou a nielen obmedzovaním
poistníka, ale aj jeho trestaním v prípade, ak si vyberie opravovňu, ktorá nie je v zmluvnom vzťahu

so žalovaným. Žalobca je toho právneho názoru, že takýto postup by mohol napĺňať aj znaky nekalej
hospodárskej súťaže a negatívne ovplyvňovať správanie na trhu v neprospech nezmluvných servisov,
resp. neautorizovaných servisov. Takéto obmedzenie má aj dopad na majetkovú sféru spotrebiteľa, ktorý
uzatvára havarijné poistenie s cieľom, aby bola škoda vzniknutá poistným rizikom, uhradená z jeho
havarijného poistenia tak, aby sa mu odstránili negatívne následky škodovej udalosti. Týmto dopadom je

skutočnosť, že rozdiel medzi poistným plnením a nákladmi na opravu poškodeného motorového vozidla
musí hradiť z vlastných prostriedkov poistník - spotrebiteľ, hoc účelom a zmyslom uzavretia havarijného
poistenia je
58C/86/2024 7

práve poskytnutie poistného plnenia ako náhrady za vzniknutú škodu, čím sa táto škoda má sanovať.
Uvedená sanácia vzniknutej škody, ktorá nie je krytá z povinného zmluvného poistenia škodcu je
dôvodom, prečo poistník - spotrebiteľ a vlastník poškodeného motorového vozidla pristúpil k uzatvoreniu
havarijného poistenia so žalovaným, čo je v konečnom dôsledku dôvodom uzatvárania havarijného

poistenia aj vo všeobecnosti. Žalobca poukázal napríklad aj na povinnosť havarijného poistenia
vyžadované leasingovými spoločnosťami, ktoré takýmto spôsobom rovnako očakávajú, že poskytnuté
poistné plnenie pokryje náklady na uvedenie poškodeného motorového vozidla do pôvodného stavu.
Je preto oprávneným očakávaním a účelom poistníka pri uzatváraní poistnej zmluvy, že uzatvorené
poistenie pokryje takéto náklady a tak eliminuje náklady na opravu motorového vozidla, nakoľko

tieto môže byť v takej výške, že si úhradu nedokáže poistený/poistník uhradiť zo svojich vlastných
prostriedkov. Uvedený záver jednoznačne potvrdzuje aj odôvodnenie rozsudku Krajského súdu v
Košiciach, sp. zn. 3Cob/31/2018 ods. 47, v zmysle ktorého: „Je len samozrejmé, že vlastník vozidla
nemusel uhradiť faktúru za opravu, pretože jej úhrada mala byť zabezpečená práve poistným plnením
žalovaného.” Žalobca ďalej poukázal na § 53 ods. 2 OZ, uvádzajúc, že z predloženej poistnej zmluvy

a ZD je nespochybniteľné, že vyššie uvedené zmluvné dojednanie neboli individuálne dojednané so
spotrebiteľom, preto je žalobca toho právneho názoru, že táto časť zmluvných podmienok je neplatná
v zmysle § 53 ods. 5 OZ. Nad rámec vyššie uvedeného zároveň žalobca poukázal na skutočnosť, že
cenový limit upravený v ustanovení Čl. 9 ods. 2 písm. c) ZD pre normohodinu práce vo výške 25,- EUR
bez DPH, je neudržateľný aj s ohľadom na ekonomický a hospodársky vývoj, neustále rastúcu mieru

inflácie, ceny energií, pohonných hmôt, zvyšovanie nákladov na život a tým aj tlak na zvyšovanie miezd
v pracovných vzťahoch. Je prakticky nemožné zabezpečiť opravu motorového vozidla za žalovaným
uvedenú cenu práce. Uvedený cenový limit nastavený žalovaným v ním vypracovaných ZD, ktorý limit
poistník a spotrebiteľ pri uzatváraní poistnej zmluvy nevie ovplyvniť, neodzrkadľuje reálny a skutočný
stav na trhu v danom segmente a neumožňuje tak naplniť základný princíp a účel havarijného poistenia.

Samotný žalovaný takto nerealisticky nastaveným cenovým stropom stavia poistníka do pozície s
negatívnym materiálnym dopadom. Naviac pri uzatváraní poistnej zmluvy spotrebiteľ - poistník ani
nemá vedomosť o vývoji cien na trhu v segmente opravy a servisu motorových vozidiel. Spotrebiteľ
sa oprávnene pri uzatváraní poistnej zmluvy domnieva, že havarijné poistenie pokryje škody, ktoré
vzniknúnajehomotorovomvozidlepoistnýmrizikom.Zároveňžalobcapredložilsúduprehľadaktuálnych

cenníkov servisov, v zmysle ktorých sa cena za normohodinu práce pohybuje na úrovni vysoko
prevyšujúcu sumu, ktorú si účtoval žalobca v rámci opravy vykonanej v súvislosti s predmetnou poistnou
udalosťou. Vyššie uvedený právny názor preukazuje aj postoj žalovaného v iných poistných udalostiach,
v ktorých žalovaný síce v rámci likvidácie poistnej udalosti krátil sumu normohodiny na výšku 21,- EURbez DPH a následne v nižšie uvedených konaniach vedených na Okresnom súde Banská Bystrica
nepodal odpor voči vydanému platobnému rozkazu a uhradil doplatok normohodiny žalobcovi nad
uvedený cenový limit, ktorý rovnako ako v tomto konaní, sa obrátil s nárokmi na konajúci súd v

upomínacom konaní: 10Up/326/2022, 40Up/530/2022, 22Up/404/2022, 8Up/541/2022, 33Up/530/2022
a 16Up/530/2022. Rovnako žalobca poukázal aj na poistné udalosti poisťovne Allianz - Slovenská
poisťovňa, a.s., v ktorých bola žalobcom účtovaná normohodina v rozsahu 32,- EUR až 39,- EUR bez
DPH a táto bola aj dotknutou poisťovňou považovaná za
58C/86/2024 8

primeranú a poskytla poistné plnenie plne v účtovanej normohodiny práce žalobcom v uvedených
poistných udalostiach: XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX
a XXXXXXXXXX. V prípade vyššie uvedených poistných udalostí bola za cenu práce vždy účtovaná
vyššia suma, ako je 32,- EUR vrátane DPH a žalovaný v rámci týchto poistných udalostí pristúpil k

poistnému plneniu bez krátenia ceny práce nad rámec 32,- EUR vrátane DPH. Bez ohľadu na to, či
sa jedná o poistné plnenie z povinného zmluvného poistenia, alebo havarijného poistenia, poukaz na
vyššie uvedené súdne konania, alebo likvidáciu poistných udalostí aj poisťovňou Allianz - Slovenská
poisťovňa, a.s., je dôkazom preukazujúcim reálnu a skutočnú cenu práce v danom segmente v čase a
v mieste. Rovnako uvedené potvrdzuje aj fakt, že samotný žalovaný, ale aj iné poisťovne sú si vedomé

vývoja cien za prácu v danom segmente. Uvedené teda potvrdzuje skutočnosť, že aj samotný žalovaný
má vedomosť o tom, že cenový limit v ZD účinných od 15. júna 2022 nezodpovedá realite a je nastavený
tak, že nie je možné splniť účel a zmysel havarijného poistenia a dôvody, pre ktoré poistník pristúpil k
uzatvoreniu havarijného poistenia.

4. Ďalej žalobca nad rámec vyššie uvedeného považoval za nevyhnutné poukázať na nezmyselnosť
uvedenej úpravy rozdielnosti cenového limitu za prácu pre autorizované servisy, zmluvné servisy a
neautorizované/nezazmluvnené servisy. Akýkoľvek servis je viazaný pri oprave nielen odporúčaniami
výrobcu, ale aj záväznými technickými normami, ktoré musia byť splnené tak, aby motorové vozidla
zodpovedali technickým požiadavkám na ich prevádzkyschopnosť a splnili tak predpísané technické

a emisné kontroly v zmysle zákonných intervalov. Nie je preto z pohľadu pracovných a technických
postupov pri oprave vozidiel rozdiel v tom, či opravu vykonáva autorizovaný servis, zazmluvnený servis
alebo neautorizovaný/nezazmluvnený servis. Preto nie je absolútne žiadne racionálne zdôvodnenie
rozdielneho prístupu žalovaného v cene práce pri jednotlivých typoch servisov. Je potrebné uviesť,
že všetky autoservisy (bez ohľadu na to, či sa jedná o zmluvný, nezmluvný, prípadne autorizovaný)

vykonávajú svoju činnosť riadne a legálne, keďže podnikajú v súlade s nariadením komisie EÚ č.
330/2010 zo dňa 20.4.2010 o uplatňovaní čl. 101 ods. 3 Zmluvy o fungovaní európskej únie a
nariadení komisie EÚ č. 461/2010 zo dňa 27.5.2010, v súlade s príslušnými technickými normami
a postupmi určenými výrobcami vozidiel. Preto majú rovnaké postavenie z pohľady výkonu svojej
činnosti, kvality práce, ako aj zodpovednosti za vykonanú činnosť. Žalobca poukázal na rozsudok

Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 4Cob/78/2018 a rozsudok Krajského súdu v Košiciach, sp. zn.
3Cob/31/2018. Naviac je potrebné poukázať na skutočnosť, že v prípade autorizovaného servisu uhradí
žalovaný prakticky akúkoľvek cenu práce, akú si autorizovaný servis vyúčtuje a spravidla takéto ceny
autorizovaných servisov niekoľkonásobne prevyšujú ceny práce neautorizovaných/nezazmluvnených
servisov, aj napriek tomu, že práca je v prípade oboch typov servisov vykonaná v súlade s príslušnými

technickými normami a odporúčaniami výrobcu. Ďalej žalobca poukázal na ustanovenie čl. 9 ods. 2
písm. c) ZD, ktoré je podľa právneho názoru žalobcu neprijateľnou podmienkou v zmysle ustanovenia
§ 53 ods. 4 písm. o) OZ. V zmysle citovaného ustanovenia Čl. 9 ods. 2 písm. c) ZD má žalovaný
výlučneprávostanoviťprimeranénákladynaopravu.VzmyslecitovanéhoustanoveniaZDtakdisponuje
žalovaný ako poisťovateľ nielen právom na určenie opravovni v ktorej sa má oprava vykonať a právom

na vyhodnotenie a posúdenie nákladov na opravu poškodeného vozidla, čo v
58C/86/2024 9

konečnomdôsledkupoisťovňauplatňujeajvovzťahukpracovnýmpostupomopravymotorovéhovozidla

(viď Oznámenie o poistnom plnení). V tomto oznámení o poistnom plnení uznal žalovaný výlučne
cenu alternatívnych náhradných dielov a priznanie ceny originálnych náhradných dielov podmienil
preukázaním nadobúdacieho dokladu zo strany servisu vykonávajúceho opravu. Zároveň priznal cenu
normohodiny práce iba 21,- EUR bez DPH, ktoré majú podľa žalovaného zodpovedať priemernejsadzbe normohodiny pre neautorizované servisy v danom regióne a čase. Uvedenú požiadavku
považoval žalobca za nezákonnú a nesplniteľnú zo strany spotrebiteľa - poistníka, ktorý je zmluvným
partnerom žalovaného. Servis vykonávajúci opravu nie je v zmluvnom vzťahu so žalovaným a nie je

preto možné od neho žiadnym spôsobom vynucovať účtovné doklady vzťahujúce sa k výkonu jeho
podnikateľskej činnosti a prípadne aj obchodnému tajomstvu. Rovnako nie je ani v moci spotrebiteľa -
poistníka, aby predloženie takýchto účtovných dokladov zabezpečil a preto sa jedná o nevykonateľnú
a nesplniteľnú požiadavku, resp. podmienku zo strany žalovaného, ktorá má negatívny vplyv na výšku
poskytnutého poistného plnenia. Takéto výlučné právo žalovaného, v zmysle ktorého výlučne je v jeho

moci vyhodnocovať, či je jeho plnenie v súlade s poistnou zmluvou, pričom takéto vyhodnotenie je
postavené na nesplniteľných a nezákonných podmienkach a požiadavkách zo strany žalovaného, je
podľa právneho názoru žalobcu jednoznačne neprijateľnou podmienkou v zmysle ustanovenia § 53
ods. 4 písm. o) OZ. Nad rámec vyššie uvedeného žalobca poukázal na znenie vyjadrenia likvidátora
v oznámení o poistnom plnení, v ktorých je zhodne uvedené: „Pri výpočte poistného plnenia boli
do nákladov na opravu vozidla priznané náhradné diely podľa dokladov, primerané náklady na cenu

práce pre neautorizovaný servis vo výške 21,00 EUR bez DPH/hod, ktoré zodpovedajú priemernej
sadzbe normohodiny práce neautorizovaných servisov v danom regióne a čase.“ Z uvedených vyjadrení
žalovaného je zrejmé, že výšku ceny práce neodôvodňoval znením uzatvorenej poistnej zmluvy a
príslušných ZD. Výšku priznanej ceny práce zdôvodnil žalovaný tým, že zodpovedajú priemernej sadzbe
normohodiny práce neautorizovaných servisov v danom regióne a čase. Uvedené však predloženými

cenníkmi,akoajpríkladmiinýchpoistnýchudalostibolovyvrátené.Žalovanýmurčenácenanormohodiny
práce v danom regióne a čase nezodpovedá sume 21,- EUR bez DPH/hod. žalobca poukázal na
ustanovenie§797ods.4OZ,vzmyslektorého„akpoistiteľodmietolplniťčoilenzčasti,jepovinnýuviesť
dôvod neplnenia alebo zníženia plnenia; tento dôvod nie je možné dodatočne meniť“. Z uvedeného je
zrejmé, že nie je prípustná zmena dôvodu odmietnutia poistnej udalosti. Neprípustnosť zmeny dôvodov

odmietnutia poistného plnenia vychádza zo zásady právnej istoty poškodeného (žalobcu), nakoľko
tento sa môže v rámci súdneho konania brániť a svoj žalobný návrh môže smerovať výlučne voči
existujúcemu a platnému rozhodnutiu žalovaného vrátane tam uvedeného dôvodu, ktorým odmietol
žalovanýposkytnúťpoistnéplnenie.Rozhodnutiežalovanéhooodmietnutípoistnéhoplneniajeprávnym
úkonom žalovaného a preto tam uvedené dôvody sú dôvodmi odmietnutia poistného plnenia, ktoré sú

neoddeliteľnou súčasťou tohto právneho úkonu. Žalobca poukázal na skutočnosť, že žaloba na plnenie
má prednosť pred žalobou o určenie. V zmysle zásady žalovania na plnenie je zrejmé, že žalobca
sa v tomto súdnom konaní nemohol domáhať určenia, že rozhodnutie, resp. stanovisko žalovaného o
odmietnutí poistného plnenie je nezákonné. Žalobca bol povinný žalovať na plnenie, tzn. na náhradu
škody. Žaloba na plnenie konzumuje určovaciu žalobu. Z uvedeného vyplýva, že „záväzné rozhodnutie

súdu o
58C/86/2024 10

povinnosti plniť konzumuje i prejudiciálnu otázku určenia platnosti či neplatnosti, existencie alebo

neexistencie práva či právneho vzťahu, ktorý je predpokladom takéhoto plnenia“ (Števček, M., Ficová,
S. a kol. Občiansky súdny poriadok. Komentár. 1. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2009, str. 192). Je
zrejmé, že meritórnym rozhodnutím o povinnosti plniť v tomto konaní súd zároveň určí, že rozhodnutie
žalovanéhooodmietnutípoistnéhoplneniabolovrozporesozákonom.Nakoľkorozhodnutiežalovaného
o likvidácii poistnej udalosti nie je zákonné, jeho rozhodnutie sa rozhodnutím súdu mení. Akákoľvek

následná a dodatočná zmena dôvodov rozhodnutia žalovaného o odmietnutí poistného plnenia by
neprípustne menila rozhodnutie spätne, čo je výrazným narušením ústavných práv žalobcu, ktorý utrpel
škodu na svojom motorovom vozidle. Rozhodnutie žalovaného, ktorým odmietol poskytnúť poistné
plnenie je podľa právneho názoru žalobcu nemenným rozhodnutím, ktoré nemožno práve s ohľadom
na právnu istotu účastníkov poistného vzťahu meniť a poisťovateľ ako žalovaný môže v tomto súdnom

konaní uplatňovať výlučne prostriedky svojej procesnej obrany práve v súlade s dôvodmi odmietnutia
poistného plnenia. Vo vzťahu k úroku z omeškania žalobca uviedol, že je jednoznačne toho právneho
názoru, že žalovaným uvedené súdne rozhodnutia nie sú aplikovateľné na tento súdny spor, nakoľko
sa jedná o absolútne odlišné skutkové okolnosti. V žalovaným poukazovaných súdnych rozhodnutiach
neboli zo strany poisťovateľa ukončené likvidácie poistných udalostí a bola sporným otázka, či vôbec

došlo k poistnej udalosti krytej uzatvorenou poistnou zmluvou. V tomto súdnom spore však žalovaný
nespochybňuje, že k poistnej udalosti došlo tak, ako poistnú udalosť definuje uzatvorená poistná zmluva,
ba čo viac, žalovaný poskytol čiastočné poistné plnenie a v ním podanom odpore naviac prejavil záujem
o doplatok do hodnoty normohodiny upravenej v uzatvorenej zmluve a ZD. Preto je nespochybniteľné,že v tomto súdnom konaní niet žiadnych pochýb o samotnom právnom základe nároku žalobcu, teda
že k poistnej udalosti došlo, je krytá uzatvorenou poistnou zmluvou a žalovaný je povinný poskytnúť
poistné plnenie a toto aj v časti poskytol. S ohľadom na uvedené mal žalobca za to, že žalovaný sa dostal

do omeškania a žalobcom uplatnený úrok z omeškania je zákonný. S ohľadom na uvedené považoval
žalobca argumentáciu žalovaného za nedôvodnú a neopodstatnenú, na podanej žalobe trval v plnom
rozsahu a žiadal, aby konajúci súd podanej žalobe vyhovel v celom rozsahu a zároveň, aby zaviazal
žalovaného na náhradu trov súdneho konania a trov právneho zastúpenia v rozsahu 100 %.

5. Žalovaný sa napriek výzve súdu k vyššie uvedenému vyjadreniu žalobcu (replika) nevyjadril.

6. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s nasledovnými listinnými dôkazmi: technický
preukaz motorového vozidla zn. Dacia JOGGER, EČV: Q., faktúra č. XXXXXXXX zo dňa 31.01.2024,
oznámenie o poistnom plnení zo dňa 29.04.2024, zápis o poškodení motorového vozidla zo dňa
12.01.2024, oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 28.05.2024 zaslané žalovanému emailom

dňa 17.06.2024, zmluvné dojednania pre havarijné poistenie vozidiel Auto komplet č. XXX, kalkulácia
nákladov na opravu zo dňa 21.12.2023, kalkulácia opravy č. XXX zo dňa 31.01.2024, e-mail zo dňa
02.02.2024, cenník ALBEX PLUS Nitra zn. Seat, Nissan, Mitshubishy, cenník ARAVER zn. Audi, cenník
ARAVER zn. VW van, cenník ARAVER zn. VW, cenník Autocentrum Nitra
58C/86/2024 11

zn. Toyota, cenník MaH Trenčín s.r.o. zn. Opel, cenník Motojas zn. Škoda, cenník Motor-Car zn.
KIA, cenník Motor-Car zn. Mercedes Benz, cenník PORSCHE INTER AUTO SLOVAKIA spol. s
r.o. zn. Audi, VW, Škoda, Seat, cenník TT CAR zn. Dacia Renault, cenník AGROTEC Slovensko,

s.r.o., likvidácia škodovej udalosti č. XXXXXXXXXX a tomu zodpovedajúca faktúra č. XXXXXXXX,
likvidácia škodovej udalosti č. XXXXXXXXXX a tomu zodpovedajúca faktúra č. XXXXXXXX, likvidácia
škodovej udalosti č. XXXXXXXXXX a tomu zodpovedajúca faktúra č. XXXXXXXX, likvidácia škodovej
udalosti č. XXXXXXXXXX a tomu zodpovedajúca faktúra č. XXXXXXXX, likvidácia škodovej udalosti
č. XXXXXXXXXX a tomu zodpovedajúca faktúra č. XXXXXXXX, likvidácia škodovej udalosti č.

XXXXXXXXXX a tomu zodpovedajúca faktúra č. XXXXXXXX. Ďalšie návrhy na vykonanie dokazovania
strany sporu nemali, resp. na nich netrvali.

7. Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledujúci skutkový stav: v konaní bolo nesporné, že právny
predchodca žalobcu - Q. Š., nar. XX.XX.XXXX, C. G. E. XX, XXX XX C. G. E. je vlastníkom motorového

vozidla Dacia JOGGER, EČV: Q.. Medzi stranami bolo tiež nesporné, že právny predchodca žalobcu
ako poistník uzavrel so žalovaným ako poisťovateľom zmluvu o havarijnom poistení predmetného
motorového vozidla. Súčasťou zmluvy o havarijnom poistení boli zmluvné dojednania pre havarijné
poistenie vozidiel Auto komplet č. XXX (ďalej aj „ZD“). Podľa čl. 9 ods. 2 písm. c) ZD, pri opravách
v nezmluvných, neautorizovaných opravovniach sa za primerané náklady na opravu poškodeného

vozidla budú považovať náklady stanovené poisťovňou po zdokladovaní rozsahu poškodenia vozidla.
O týchto nákladoch bude poistený informovaný písomnou formou. V kalkulácii nákladov na opravu v
nezmluvných, neautorizovaných opravovniach bude maximálne akceptovaná výška normohodiny na 25
EUR bez DPH. Podľa čl. 9 ods. 4 veta prvá ZD, poisťovňa si vyhradzuje právo určiť opravovňu, v ktorej sa
má oprava vykonať. Ak oprava nebude vykonaná v opravovni určenej poisťovňou, poisťovňa pri výpočte

náhrady škody uplatní ceny platné v určenej opravovni. Podľa čl. 17 ods. 27 ZD, autorizovaná opravovňa
je obchodná spoločnosť alebo fyzická osoba - podnikateľ, ktorá má v obchodnom registri alebo v
inom obdobnom registri zapísanú ako podnikateľskú činnosť predaj nových vozidiel príslušnej značky,
ku ktorým zároveň poskytuje servisné a opravárenské služby. Podľa čl. 17 ods. 27 ZD, nezmluvná
opravovňa poisťovne je obchodná spoločnosť alebo fyzická osoba - podnikateľ, ktorý má v predmete

činnosti podľa obchodného registra alebo obdobného registra zapísanú opravárenskú činnosť vozidiel
a nemá uzavretú zmluvu s poisťovňou a ani nie je autorizovanou opravovňou.

8. Dňa 21.12.2023 došlo k poistnej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na predmetnom motorovom
vozidle. Zo zápisu o poškodení motorového vozidla súd zistil, že dňa 12.01.2024 sa konala obhliadka

za prítomnosti vlastníka vozidla; podľa bodu 3. zápisu, majiteľ vozidla (poverená osoba) prevzala od
technika tlačivo na hlásenie škodovej udalosti a zoznam zmluvných servisov.9.Zkalkulácienákladovnaopravu(kalkuláciažalovaného)zodňa21.12.2023vyplýva,že:1.)Kalkulácia
nákladov na opravu vozidla je vypočítaná s použitím sadzby za normohodinu práce 20 EUR s DPH.
Sadzba normohodiny práce bola stanovená ako priemer

58C/86/2024 12

sadzieb práce uvedeného typu opravcov v rámci trhu Slovenskej republiky. 2.) V prípade opravy
vozidla v nezmluvnom autorizovanom servise, ktorý disponuje autorizáciou na inú značku vozidla ako

je poškodené vozidlo, poisťovňa uhradí náklady za prácu so sadzbou normohodiny maximálne 25
EUR bez DPH. 3.) Pri výpočte nákladov na opravu vozidla boli použité aj náhradné diely od iných
distribútorov ako sú oficiálni distribútori originálnych nových náhradných dielov. Jedná sa najmä o: AUTO
KELLY, ELIT, INTER CARS, TROST, ACI... 4.) V prípade, ak v kalkulácii nákladov na opravu vozidla
sa predpokladá použitie nového a originálneho náhradného dielu, je jeho cena v kalkulácii nákladov na
opravu znížená o 20% z ceny nového originálneho dielu a to z dôvodu, že nie je preukázané jeho použitie

k oprave vozidla. 5.) Po doložení dokladov preukazujúcich nákup náhradných dielov (faktúra, dodací list,
pokladničný doklad) a po ich preverení v prieniku s výsledkami vykonanej obhliadky vozidla po oprave,
poisťovňa posúdi možnosť doplatku za položku náhradné diely. 6.) V prípade vykonania opravy vozidla
zmluvným partnerom poisťovne (zoznam zmluvných partnerov nájdete na webovej stránke poisťovne,
alebo na webovej stránke spoločnosti Slovexperta s. r. o v sekcií zmluvné servisy) sa náklady na opravu

prepočítajú podľa platnej zmluvy o spolupráci medzi poisťovňou a opravovňou.

10. Z kalkulácie opravy č. XXX (kalkulácia žalobcu) zo dňa 31.01.2024, ktorá bola žalovanému zaslaná
emailom dňa 02.02.2024, vyplýva, že náklady na opravu boli stanovené na sumu 1.244,50 Eur bez DPH,
t.j. 1.493,40 Eur s DPH, z toho náhradné diely vo výške 726,70 Eur, mzda za prácu vo výške 124,80 Eur

(pri cene 39,00 EUR/HOD), lakovanie spolu vo výške 393,00 Eur (z toho 220,50 Eur mzdové náklady
pri cene 45,00 EUR/HOD a 172,50 Eur lak materiál).

11. Z faktúry č. XXXXXXXX zo dňa 31.01.2024 súd zistil, že žalobca vystavil vlastníkovi poškodeného
vozidla za opravu vozidla uvedenú faktúru na sumu 1.493,40 Eur s DPH, splatnú dňa 10.02.2024.

12. Z Oznámenia o poistnom plnení zo dňa 29.04.2024súd zistil, že žalovaný žalobcovi oznámil,
že dňa 29.04.2024 ukončil šetrenie poistnej udalosti, pričom poistné plnenie vo výške 1.144,60
Eur poukázal v zmysle § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka priamo na účet opravcu. Súčasťou
oznámenia o poistnom plnení bolo aj vyjadrenie likvidátora poistnej udalosti v nasledovnom znení: „Pri

výpočte poistného plnenia boli do nákladov na opravu vozidla priznané náhradné diely podľa dokladov,
primerané náklady na cenu práce pre neautorizovaný servis vo výške 21,00 EUR/NH bez DPH, ktoré
zodpovedajúpriemernejsadzbenormohodinypráceneautorizovanýchservisovvdanomregióneačase.
Do poistného plnenia boli priznané primerané náklady na lakovací materiál vypočítané v kalkulačnom
programe (výška lakovacej konštanty 100 %).“ Prílohou k oznámeniu o poistnom plnení bol výpočet

výšky plnenia v nasledujúcom znení: „Faktúra za opravu vozidla: 1.493,40 EUR; Rozdiel medzi faktúrou
a kalkuláciou, s DPH: -198,80 EUR; Spolu priznané: 1.294,60 EUR; Spoluúčasť: -240,31 EUR; Poistné
plnenie: 1.444,60 EUR; Platba k úhrade celkom 1.444,60 EUR“.
58C/86/2024 13

13. Z oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 28.05.2024, ktoré bolo žalovanému zaslané emailom
dňa 17.06.2024, súd zistil, že právny predchodca žalobcu - Q. Š. oznámil postúpenie pohľadávky vo
výške 198,80 EUR voči žalovanému, ktorá predstavuje poistné plnenie zo škodovej udalosti zo dňa
21.12.2023, na žalobcu.

14. Podľa § 788 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“)
poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná
udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu
uzavrela, je povinná platiť poistné.

15. Podľa § 788 ods. 3 Občianskeho zákonníka súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné
podmienkypoistiteľa(poistnépodmienky),naktorésapoistnázmluvaodvolávaaktorésúknejpripojené
alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené.16. Podľa § 797 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v
poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého

zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený).

17. Podľa § 797 ods. 2 Občianskeho zákonníka právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s
ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).

18. Podľa § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka, plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ
skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať
bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej
udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok.

19. Podľa § 797 ods. 4 Občianskeho zákonníka, ak poistiteľ odmietol plniť čo i len z časti, je povinný

uviesť dôvod neplnenia alebo zníženia plnenia; tento dôvod nie je možné dodatočne meniť.

20. Podľa § 806 Občianskeho zákonníka z poistenia majetku má poistený právo, aby mu bolo poskytnuté
plnenie vo výške určenej podľa poistných podmienok, ak sa poistná udalosť týka veci, na ktorú sa
poistenie vzťahuje.

21. Podľa § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky
práva s ňou spojené.

22. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „CSP“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
58C/86/2024 14

23. Aplikáciou citovaných ustanovení právnych predpisov na zistený skutkový stav a po vykonanom
dokazovaní súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. V prvom rade považuje súd za potrebné
uviesť, že aj keď poistné plnenie (na rozdiel od nároku na náhradu škody) je nárokom vyplývajúcim zo
zmluvného vzťahu, v dôsledku čoho jeho vznik a výška sú podmienené a determinované dojednaniami
v poistenej zmluve, resp. všeobecných poistných podmienkach, zmluvná úprava regulujúca poistné

nárokymusíobstáťvkoreláciijednaksovšeobecnouúpravoupoistnýchzmlúvvObčianskomzákonníku,
jej zmyslom a účelom a v prípade spotrebiteľských právnych vzťahov aj so spotrebiteľskou právnou
ochranou. Zmluvné podmienky musia byť vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne. Na uvedené nemá
žiaden vplyv ani to, že právny predchodca žalobcu, ktorý je v danom prípade spotrebiteľ, podpísal
poistnú zmluvu, ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli všeobecné poistné podmienky, slobodne, nie v

tiesni a pod nátlakom. Táto skutočnosť bez ďalšieho nezbavuje žalovaného (v postavení dodávateľa)
zo zodpovednosti za obsah zmluvných dojednaní a vopred pripravených formulárových zmlúv, ktoré
spotrebiteľ nemá možnosť individuálne ovplyvniť.

24. V predmetnej veci nebola medzi stranami sporu sporná existencia poistnej zmluvy, skutočnosti, že na

vozidle došlo k poistnej udalosti, a že žalovaný časť poistného plnenia žalobcovi uhradil. Spornou bola
výška poistného plnenia, keďže nárok na poistné plnenie tak, ako bol zo strany žalobcu uplatnený, mu
žalovaný uhradil iba z časti. Žalovaný pritom v konaní poukazoval na sporný článok 9 ods. 2 písm. c) ZD,
podľa ktorého pri opravách v nezmluvných, neautorizovaných opravovniach sa za primerané náklady na
opravu poškodeného vozidla budú považovať náklady stanovené poisťovňou po zdokladovaní rozsahu

poškodenia vozidla. O týchto nákladoch bude poistený informovaný písomnou formou. V kalkulácii
nákladov na opravu v nezmluvných, neautorizovaných opravovniach bude maximálne akceptovaná
výška normohodiny na 25 EUR bez DPH.

25. V odpore žalovaný tvrdil, že výška plnenia, ktorú poskytol žalobcovi, je plne v súlade kalkuláciou

nákladov žalovaného na opravu v nezmluvnom neautorizovanom servise zo dňa 21.12.2023, pričom
uvedená kalkulácia vrátane informácii v nej je a bola poskytnutá žalobcovi pri obhliadke poškodeného
vozidla, obhliadajúcim technikom (viď podpis vlastníka vozidla); vlastník vozidla bol prítomný na
obhliadke a uvedené prevzal, čím mal žalovaný oboznámenie za preukázané. V tejto súvislosti však súdpoukazuje na to, že z obhliadky konanej dňa 12.01.2024 bol vyhotovený zápis o poškodení motorového
vozidla. Obhliadka sa konala za prítomnosti vlastníka vozidla, ktorý uvedený zápis aj podpísal. Avšak v
bode 3. zápisu je uvedené, že majiteľ vozidla (poverená osoba) prevzala od technika tlačivo na hlásenie

škodovej udalosti a zoznam zmluvných servisov. Zo zápisu o poškodení motorového vozidla zo dňa
12.01.2024 tak nevyplýva, že by majiteľ vozidla pri obhliadke prevzal aj kalkuláciu nákladov na opravu
zo dňa 21.12.2023, na ktorú poukazoval žalovaný a súd tak mal tvrdenie žalovaného o tom, že žalobcu,
resp. jeho právneho predchodcu (majiteľa vozidla) riadne informoval o nákladoch na opravu v súlade
s jeho zmluvnými dojednaniami za nepreukázané. Podľa názoru súdu si tak žalovaný nesplnil svoju

povinnosť vyplývajúcu mu zo zmluvných dojednaní informovať poisteného, resp. poistníka, písomnou
formou o primeraných nákladov na opravu poškodeného vozidla. Povinnosť vyplývajúcu žalovanému v
zmysle čl. 9 ods. 2 písm. c) ZD o nákladoch informovať poisteného (poistníka) písomnou
58C/86/2024 15

formou, tak podľa názoru súdu nemožno v tomto prípade považovať za splnenú. Nakoľko je splnenie
tejto povinnosti podmienkou pre priznanie poistného plnenia v zmysle daného ustanovenia, postup
žalovaného tak bol neoprávnený.

26. Bez ohľadu na vyššie uvedené však súd poukazuje aj na to, že v kalkulácii nákladov na opravu

zo dňa 21.12.2023 žalovaný uviedol, že: „1.) Kalkulácia nákladov na opravu vozidla je vypočítaná s
použitím sadzby za normohodinu práce 20 EUR s DPH. Sadzba normohodiny práce bola stanovená ako
priemer sadzieb práce uvedeného typu opravcov v rámci trhu Slovenskej republiky. 2.) V prípade opravy
vozidla v nezmluvnom autorizovanom servise, ktorý disponuje autorizáciou na inú značku vozidla ako
je poškodené vozidlo, poisťovňa uhradí náklady za prácu so sadzbou normohodiny maximálne 25 EUR

bez DPH.“ Žalovaný tak v tejto kalkulácii určil sadzbu za normohodinu práce vo výške 20 EUR s DPH.
Napokon však žalovaný v oznámení o poistnom plnení priznal žalobcovi plnenie vo výške 1.144,60 Eur
s tým, že určil ako primeranú jednotkovú cenu práce 21 Eur bez DPH/hod, pričom iba vo všeobecnosti
uviedol, že táto cena podľa neho zodpovedá priemernej sadzbe normohodiny práce neautorizovaných
servisov v danom regióne a čase. Žalovaný primeranosť ním tvrdenej jednotkovej ceny práce 21 Eur

bez DPH/hod žalobcovi žiadnym spôsobom nezdôvodnil a ani v konaní pred súdom žalovaný žiadnym
spôsobom nezdôvodnil, prečo v danom prípade za primeranú považoval práve cenu práce 21 Eur
(napr. predložením cenníkov za opravu porovnateľných vozidiel relevantných v danom mieste a čase).
Žalovaný tak nepreukázal, že by ním stanovená cena vychádzala z relevantného prieskumu trhu.
Žalovaný v danom prípade neakceptoval ani maximálny cenový limit (25 Eur) podľa čl. 9 ods. 2 písm.

c) ZD, pričom však vôbec neodôvodnil, prečo by mala primeraná jednotková cena práce predstavovať
práve ním stanovenú sumu 21 Eur bez DPH/hod. Z uvedeného tak nie je zrejmé, či žalovaný berie do
úvahy značku a model opravovaného motorového vozidla a obdobie a región vykonania danej opravy.
Navyše, z predloženej kalkulácie vyplýva, že ako priemerná sadzba práce bola pri výpočte aplikovaná
normohodina práce 20 Eur s DPH. Nie je teda zrejmé, ktorá z týchto sadzieb je skutočne priemerná,

primeraná a ako teda žalovaný dospel práve k priznanej normohodine práce. Poistné plnenie bolo zo
strany žalovaného podľa názoru súdu určené s uvedením všeobecného odôvodnenia, z ktorého nie je
zrejmé, akým spôsobom bolo poskytnuté poistné plnenie určené. Súd tak konštatuje, že oznámenie
o poistnom plnení je formulované značne všeobecne, zníženie poistného plnenia v ňom nie je riadne
zdôvodnené. Takéto oznámenie o poistnom plnení podľa názoru súdu nespĺňa obsahové náležitosti v

zmysle § 797 ods. 4 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého bol žalovaný povinný riadnym spôsobom
a konkrétne vysvetliť dôvody zníženia poistného plnenia. Postup žalovaného pri prešetrovaní poistnej
udalosti a závery tohto prešetrovania sú tak značne nepreskúmateľné.

27. Podľa názoru súdu bolo povinnosťou žalovaného, disponujúceho kvalifikovaným personálom, v

zmysle ust. § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka s odbornou starostlivosťou vykonať šetrenie za účelom
zistenia výšky poistného plnenia. Ak pri šetrení poistnej udalosti žalovaný dospel k nezrovnalostiam,
nemôže ťarchu preukázania sporných položiek preniesť na poisteného a vec uzavrieť poskytnutím
poistného plnenia v nižšej, ako poisteným požadovanej výške, bez riadneho (nielen formálneho)
odôvodnenia vlastného šetrenia poistnej

58C/86/2024 16udalosti. V prípade pochybností o neprimerane účtovaných položkách bol žalovaný túto nezrovnalosť
povinný prostredníctvom autoopravovne preveriť a nie bez ďalšieho a bližšieho zdôvodnenia pristúpiť
k poskytnutiu poistného plnenia v nižšej, ako požadovanej výške. Žalovaný nepreukázal, že by za

účelom riadneho zistenia skutočných nákladov opravcu kontaktoval. Suplovať šetrenie poistnej udalosti
žalovaného nie je úlohou súdu, jeho úlohou je len posúdiť oprávnenosť uplatneného nároku, ktorý
však súd aj s ohľadom na princíp právnej istoty a predvídateľnosti práva a aj odklon od ustálenej
rozhodovacej praxe v časti týkajúcej sa dôvodnosti nepriznaných nákladov nijako nevyhodnotil a veľmi
stroho odôvodnil (obdobne pozri rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 5Cob/208/2024 zo dňa

29.10.2024, bod 66. odôvodnenia).

28.Súdzdôrazňuje,žeakžalovanýnezahrnuldopoistnéhoplneniavšetkyfakturovanépoložky,resp.ich
znížil, tak práve on by mal v zmysle § 797 ods. 4 Občianskeho zákonníka vysvetliť, z akého konkrétneho
dôvodu by malo ísť o neúčelné alebo neprimerané náklady opravy vozidla a nie len paušálne uvádzať,
že to, čo nie je uvedené v jeho vlastnej kalkulácii zostavenej na základe jeho vlastných vstupných

údajov, je automaticky neprimerané a neúčelné. Úlohou žalobcu a ani súdu nie je iniciatívne zisťovať a
vyhľadávať, ktoré fakturované položky z kalkulácie nákladov na opravu žalovaný vôbec nepriznal, príp.
priznal v nižšej sume a čo by malo byť dôvodom takéhoto postupu, pretože to je úloha žalovaného. V
danom prípade žalovaný pri šetrení poistnej udalosti postupoval tak, že výška poistného plnenia závisela
od kalkulácie žalovaného, ktorú žalovaný riadne nezdôvodnil ani nepreukázal, a do ktorej žalovaný

svojvoľne zadával vlastné vstupné údaje, čo má v konečnom dôsledku za následok to, že žalovaný
jednostranne a až po poistnej udalosti stanovuje rozsah poistného plnenia, čo je podľa názoru súdu v
rozpore s § 788 ods. 1 a § 806 Občianskeho zákonníka.

29. Uvedený postup žalovaného mu tak umožňuje určiť de facto akúkoľvek výšku poistného plnenia,

a to bez jasne stanovených kritérií, bez náležitého objasnenia, ako žalovaný určil napr. sumu za
normohodinu, bez akýkoľvek ďalších kritérií výpočtu. Žalovaný si týmto ustanovením ZD, ktoré mu takýto
postup umožňujú, a jeho následnou aplikáciou v podstate vyhradzuje právo jednostranne rozhodnúť o
výške poistného plnenia bez náležitého odôvodnenia, bez ohľadu na reálne trhové podmienky a ďalších
objektívnych skutočností ako je napr. značka vozidla. Poistený tak nie je vopred informovaný o tom,

na základe akých konkrétnych kritérií žalovaný určí výšku poistného plnenia. Z uvedeného vyplýva, že
postup žalovaného pri likvidácii poistnej udalosti je nepreskúmateľný, nekonzistentný, a bez náležitého
odôvodnenia, čo žalovanému umožňuje priznávať rôznu výšku poistného plnenia. Samotné znenie čl. 9
ods. 2 písm. c) ZD je tak v kontexte vyššie uvedeného podľa názoru súdu neurčité, nakoľko na základe
neho nie sú jednoznačne určené kritériá pre stanovenie výšky poistného plnenia. V tomto prípade tak

rozsah poistného plnenia nemožno považovať za dohodnutý, ale jednostranne určovaný poisťovňou, čo
vytvára priestor na svojvôľu a zásah do právnej istoty poisteného. Takéto konanie však podľa názoru
súdu nemôže požívať právnu ochranu. Súd preto neprihliadol na čl. 9 ods. 2 písm. c) ZD a žalobou
uplatnený doplatok poistného plnenia považoval za dôvodný a zodpovedajúci primeraným nákladom na
opravu motorového vozidla (v zmysle čl. 9 ods. 2 ZD veta prvá VPP). Súd zdôrazňuje, že prípadná

58C/86/2024 17

neplatnosť čl. 9 ods. 2 písm. c) ZD nespôsobuje neplatnosť celej poistnej zmluvy (§ 41 Občianskeho
zákonníka) ani ostatných ustanovení ZD. Ak v danom prípade nemožno aplikovať čl. 9 ods. 2 písm. c)

ZD, je podľa názoru súdu namieste aplikácia práve čl. 9 ods. 2 veta prvá ZD, podľa ktorého po vzniku
poistnej udalosti je poisťovňa povinná hradiť primerané náklady na opravu alebo znovuzriadenie vozidla.

30. Žalobca výšku ním uplatneného nároku odôvodňoval s poukazom na faktúru vystavenú opravcom.
Faktúra podľa názoru súdu predstavuje hodnoverný doklad preukazujúci výšku vynaložených nákladov

na uvedenie poškodeného vozidla do stavu pred škodovou udalosťou. Ku preukázaniu výšky škody
predložením faktúry za opravu poškodeného vozidla súd poukazuje na rozsudok Mestského súdu
Bratislava III sp. zn. B1-33Cb/71/2022 zo dňa 05.12.2024, v zmysle ktorého: „Naproti tomu, žalobca svoj
nárok na poistné plnenie relevantným spôsobom preukázal faktúrou č. V. XX zo dňa 07.06.2022. Podľa
ustálenej judikatúry súdov, keďže opravu realizoval autoservis (ktorý v čase vykonania opravy mal v OR

SR zapísaný predmet podnikania „oprava cestných motorových vozidiel“), na preukázanie oprávnenosti
poistného plnenia postačuje ako hodnoverný dôkaz faktúra o oprave vozidla. Faktúra predstavuje
hodnoverný dôkaz o oprave vozidla, keďže predstavuje konkrétne vyčíslené majetkové hodnoty /
vyjadrené v peniazoch/, ktoré bolo potrebné vynaložiť, aby poškodené vozidlo malo rovnaké kvalitatívne,funkčné a estetické parametre ako pred škodovou, poistnou udalosťou. Na základe uvedeného má
súd za to, že žalobca svoj nárok na poistné plnenie preukázal hodnoverným spôsobom (Pozri napr.
uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 M Cdo 23/2008 zo dňa 21.12.2009; R

55/1971; R 25/1990).“ Zároveň žalobca predložil súdu prehľad aktuálnych cenníkov servisov, v zmysle
ktorých sa cena za normohodinu práce pohybuje na úrovni vysoko prevyšujúcu sumu, ktorú si účtoval
žalobca v rámci opravy vykonanej v súvislosti s predmetnou poistnou udalosťou.

31.Súdmalvkonanízapreukázané,žežalovanýsícenamietaldôvodnosťžalobcompožadovanejsumy,

avšak na preukázanie svojich tvrdení nepredložil žiadne relevantné dôkazy, ktoré by nasvedčovali, že
žalobca si neuplatnil správnu výšku zodpovedajúcu rozsahu účtovaných prác potrebných pre konkrétnu
opravu poškodeného motorového vozidla s ohľadom na mieru a charakter jeho poškodenia, čím
neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení. Žalovaný nepreukázal, že účtované práce,
ktoré si žalobca uplatnil, nezodpovedajú potrebe konkrétnej opravy. V nadväznosti na vyššie uvedené
súdzdôrazňuje,žežalovanýmalvprípadesvojhonesúhlasusozaslanýmvyúčtovanímžalobcoviuviesť,

prečo mal byť použitý iný lakovací koeficient, ako ten, ktorý použil opravca a nie prenášať na neho
povinnosť na zaplatenie nákladov na opravu poškodeného motorového vozidla.

32. Nad rámec zároveň súd poukazuje na to, že žalovaný nepostupoval ani podľa článku 9 ods. 4
ZD, z ktorého vyplýva, že poisťovňa si vyhradila právo určiť opravovňu, v ktorej sa má vykonať oprava

poškodeného motorového vozidla s tým, že ak nebude vykonaná v opravovni určenej poisťovňou, táto
si pri výpočte náhrady škody uplatní ceny platné v určenej
58C/86/2024 18

opravovni. V konaní nebolo preukázané, že by žalovaný určil žalobcovi konkrétnu opravovňu (servis), v
ktorej sa má vykonať oprava poškodeného motorového vozidla.

33. Zároveň má súd za to, že zmluvná podmienka obsiahnutá v spornom článku 9 ods. 2 písm.
c) ZP je podľa názoru súdu nepoužiteľná aj z dôvodu, že zmluvné dojednania v čl. 17 ods. 27 ZP

definujú autorizovanú opravovňu ako obchodnú spoločnosť alebo fyzickú osobu - podnikateľa, ktorý
má v obchodnom alebo inom obdobnom registri zapísanú ako podnikateľskú činnosť predaj nových
vozidiel príslušnej značky, ku ktorým poskytuje servisné a opravárenské služby. Súd poukazuje na to, že
takejto definícii autorizovanej opravovne nezodpovedá žiadna opravovňa, pretože zápis podnikateľskej
činnosti v obchodnom registri a v živnostenskom registri neobsahuje konkrétnu značku vozidiel, ku ktorej

sa vzťahuje predaj alebo servis vozidiel. V podmienkach SR je preto táto definícia neaplikovateľná.
Neautorizovanú opravovňu zmluvné dojedania priamo nedefinujú, v čl. 17 ods. 29 ZD definujú iba
nezmluvnúopravovňuatotýmspôsobom,žeideoopravovňu,ktoránemáspoisťovňouuzavretúzmluvu
o spolupráci a nie je autorizovanou. Z dôvodu nejednoznačnej a nepoužiteľnej definícií autorizovanej a
neautorizovanej opravovne nemožno podľa názoru súdu použiť ani poslednú vetu čl. 9 ods. 2 písm. c)

ZD, ktorá stanovuje pre opravy vykonané neautorizovanými opravovňami nižší rozsah poistného plnenia
ako v prípade opráv vykonaných autorizovanými opravovňami (obdobne pozri bod 22. odôvodnenia
rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2Cob/91/2023 zo dňa 16.01.2024). Ako je uvedené už
vyššie, žalovaný taktiež v konaní nepreukázal ani to, že by v súlade s čl. 9 ods. 2 písm. c) ZP žalobcu
písomne informoval po zdokladovaní rozsahu poškodenia vozidla o primeraných nákladoch na opravu,

čo tiež vylučuje použitie tohto zmluvného ustanovenia.

34. Vzhľadom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že postup žalovaného, ktorý žalobcovi poskytol
poistné plnenie v nižšej sume z dôvodu neprimeraných nákladov, bol nesprávny. Súd zdôrazňuje, že pre
účinné popretie skutkových tvrdení platia rovnaké požiadavky ako pre predkladanie skutkových tvrdení,

to znamená, že protistrana, v tomto prípade žalovaný, mal nielen popierať tvrdenia žalobcu, ale mal
uviesť vlastné tvrdenia a tieto mal preukázať, resp. predložiť alebo navrhnúť dôkazy na preukázanie
týchto svojich tvrdení. Súd konštatuje, že dôkazné bremeno je inštitútom procesného práva, pretože je
nerozlučne spojené s civilným sporovým konaním, a to bremenom tvrdenia, a prejavuje sa vo výsledku
sporu. V sporovom konaní sú strany sporu povinné označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

Súd dospel k záveru, že žalobca v konaní uniesol dôkazné bremeno, nakoľko skutkovými tvrdeniami
preukázal opodstatnenosť uplatneného nároku vo vzťahu k právnemu základu ním uplatneného nároku
na úhradu poistného plnenia (najmä predložením faktúry za skutočne vynaložené, primerané náklady
na opravu vozidla, predložením aktuálnych cenníkov servisov za opravu) a to na rozdiel od žalovaného,ktorý neuniesol dôkazné bremeno z dôvodov ako je vyššie uvedené (obdobne pozri rozsudok Krajského
súdu v Bratislave sp. zn. 6Cob/131/2023 zo dňa 18.07.2024). Súd poukazuje na to, že žalovaný určil
poistné plnenie bez relevantného odborného odôvodnenia a bez predloženia akýchkoľvek cenníkov, z

ktorých by vyplývalo, že žalobcom požadované plnenie predstavuje neprimerané náklady na opravu
vozidla. Žalovaný však bol povinný riadne odôvodniť odmietnutie poistného plnenia v celom
58C/86/2024 19

uplatnenom rozsahu, a keďže tak neurobil, neuniesol dôkazné bremeno ním tvrdených skutočností.

35. Navyše, bez ohľadu na vyššie uvedené, súd za problematickú považoval aj samotnú limitáciu
normohodiny opravárenských prác v dôsledku rozdielneho postavenia zmluvných/nezmluvných,
autorizovaných/neautorizovaných servisov v čl. 9 ods. 2 písm. c) ZD. Súd v tejto súvislosti poukazuje
na nejednotnosť rozhodovacej činnosti, keď súdy na jednej strane nepovažujú za správne rozdielne

pristupovať k výške poistného plnenia v závislosti od typu autoservisu, v ktorom bola oprava havarijne
poisteného motorového vozidla vykonaná (napr. rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave sp. zn.
3Co/51/2024, 1Cob/76/2019, 5Cob/148/2024, 6Cob/131/2023, 5Cob/208/2024), na strane druhej súdy
dospeli aj k opačnému záveru (napr. rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3Cob/250/2022,
1Cob/111/2022). Súd sa skôr prikláňa k názoru, že neexistuje žiaden zákonný podklad pre rozdielne

posudzovanie výšky poistného plnenia v závislosti od druhu autoservisu, v ktorom bola vykonaná oprava
havarijne poisteného motorového vozidla. Ak má opravovňa zapísaný ako predmet podnikania opravy
cestných motorových vozidiel, v zásade neprináleží žalovanému rozlišovať subjekty vykonávajúce
opravy motorových vozidiel na autorizované/neautorizované či zmluvné/nezmluvné servisy. Ak sa
žalobca rozhodol realizovať opravu v tzv. neautorizovanom/nezmluvnom servise, automaticky to

neznamená, že náklady, ktoré boli vynaložené, neboli dôvodné a účelné na uvedenie veci (vozidla) do
pôvodného stavu. Podľa súdu neexistuje reálny rozdiel medzi kvalitou a kvantitou práce autorizovaných,
resp. zmluvných a neautorizovaných, resp. nezmluvných servisov. Samotná skutočnosť, že ide o
neautorizovaný, resp. nezmluvný servis, neovplyvňuje kvalitu vykonanej práce. Objemový a časový
úsek danej práce je odvodený od zložitosti úkonu a dôsledkov škodovej udalosti. V predmetnom

prípadeopravupoškodenéhomotorovéhovozidlavykonalneautorizovanýservis,ktorýmávobchodnom
registri ako predmet podnikania zapísanú opravu cestných motorových vozidiel. Všetky servisy majú
rovnaké postavenie a aj s poukazom na ochranu hospodárskej súťaže a európsku legislatívu podporenú
nadnárodnou súdnou praxou nie je možné preferovať či zvýhodňovať len niektoré z nich. Uvedené
vyplýva aj z nariadenia (Komisie EÚ) č. 330/2010 zo dňa 20.04.2010 o uplatňovaní článku 101 ods.

3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie na kategórie vertikálnych dohôd a zosúladených postupov a
nariadenia komisie (EÚ) č. 461/2010 z 27.05.2010 o uplatňovaní čl. 101 ods. 3 Zmluvy o fungovaní
európskej únie na kategórie vertikálnych dohôd a zosúladených postupov v sektore motorových vozidiel,
ktoré sa vzťahuje najmä k predajnému trhu (tzv. bloková výnimka), a v zmysle ktorého majú všetky
servisy rovnaké postavenie a nie je prípustné zvýhodňovať či znevýhodňovať niektoré z nich. Ak daný

servis má oprávnenie na vykonávanie opravárenskej činnosti môže poskytovať rovnako kvalitné služby
ako akýkoľvek iný servis. Aj podľa praxe a usmernení Európskej únie, ak servis dodrží technologický
postup daný výrobcom či presnú špecifikáciu povolených náhradných dielov a náplní, nemôže byť
návšteva servisu mimo servisnej siete výrobcu dôvodom k strate garancií, resp. spochybňovania kvality
opráv a následne dôvodom neposkytnutia časti poistného plnenia. Rovnako je potrebné uviesť, že ceny

na trhu sú tvorené všetkými servismi, bez ohľadu na to, či sa jedná o servisy zmluvné, nezmluvné,
autorizované, neautorizované. Nemožno súhlasiť ani s názorom žalovaného, že týmto spôsobom nenúti
poisteného k výberu
58C/86/2024 20

určitého servisu, čo sa rozchádza s tým, že v závislosti od výberu servisu priamo podmieňuje výšku
poistného plnenia (obdobne pozri rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3Co/51/2024 zo
dňa 30.07.2024, rozsudok Krajského súdu Košice zo dňa 19.11.2020, sp. zn. 5Co/383/2019, zo
dňa 11.01.2022, sp. zn. 3Cob/143/2020, rozsudok Okresného súdu Košice I zo dňa 09.12.2020,

sp. zn. 30Cb/11/2020). Bez ohľadu na to, či k vykonaniu opravy dôjde v zmluvnom/nezmluvnom
či autorizovanom/neautorizovanom servise, žalovanému zostáva zachovaná možnosť verifikovať
primeranosť a účelnosť vyúčtovaných nákladov na opravu motorového vozidla. Aj z uvedeného dôvodu
tak súd neprihliadol na čl. 9 ods. 2 písm. c) ZD, ktoré neprípustne výšku poistného plnenia robí závislouod toho, či opravu motorového vozidla vykonal autorizovaný/neautorizovaný servis, zmluvný/nezmluvný
servis.

36. V tejto súvislosti súd poukazuje predovšetkým na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn.
5Cob/208/2024 zo dňa 29.10.2024, v ktorom odvolací súd upozornil na „bohatú judikatúru všetkých
stupňov súdov, napr. rozsudky Krajského súdu Košice zo dňa 29.09.2020, sp. zn. 4Cob/67/2020, zo dňa
29.09.2020, sp. zn. 4Cob/77/2020, zo dňa 17.12.2020, sp. zn. 4Cob/153/2020, zo dňa 11.01.2022, sp.
zn.3Cob/143/2020,zodňa15.07.2020,sp.zn.4Cob/20/2020,zodňa19.11.2020,sp.zn.5Co/383/2019,

zo dňa 27.07.2023, sp. zn. 3Cob/165/2022, zo dňa 28.02.2023, sp. zn. 4Cob/158/2022, rozsudky
Krajského súdu Prešov zo dňa 25.06.2020, sp. zn. 20Co/121/2019, zo dňa 05.05.2021, sp. zn.
23Co/23/2020, rozsudky Krajského súdu Bratislava zo dňa 09.06.2021, sp. zn. 4Cob/16/2021, zo dňa
18.06.2020, sp. zn. 1Cob/76/2019, zo dňa 29.03.2022, sp. zn. 2Cob/39/2020, rozsudok Krajského súdu
Banská Bystrica zo dňa 21.09.2017, sp. zn. 4Cob/16/2021, rozsudok NS SR sp. zn. 1Cdo/152/2009 zo
dňa 27.01.2009 a množstvo ďalších. Táto judikatúra by mala žalovanú viesť k prehodnoteniu svojich

zmluvných dojednaní a odstráneniu neplatnosti v danom prípade čl. IX ods. 2 písm. c/ zmluvných
dojednaní pre havarijné poistenie vozidiel Auto komplet č. 911.“ S ohľadom na uvedené mal súd za to, že
vykonanie opravy nezmluvným či neautorizovaným servisom samo o sebe bez ďalšieho nediskvalifikuje
poisteného z možnosti preplatenia normohodiny práce účtovanej týmto autoservisom.

37. Záverom súd považuje za potrebné vyjadriť sa aj k tvrdeniu žalobcu, že zmluvná podmienka
uvedená v čl. 9 ods. 2 písm. c) ZP je neprijateľná, a preto neplatná. V tejto súvislosti súd uvádza,
že predmetné zmluvné dojednanie upravuje poistné plnenie, a teda ide o ustanovenie týkajúce sa
hlavného predmetu plnenia z poistnej zmluvy. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské
zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach

zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“); to však neplatí, ak
ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia. Z uvedeného dôvodu, nakoľko
zmluvná podmienka obsiahnutá v čl. 9 ods. 2 písm. c) ZP sa týka hlavného predmetu plnenia, nemôže
podľa názoru súdu ísť o neprijateľnú podmienku podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka a teda
nemožno podľa § 298 ods. 1 CSP samostatným výrokom rozsudku vysloviť, že táto zmluvná podmienka

je neprijateľná, a preto z uvedeného dôvodu neplatná.

38. O úrokoch z omeškania s plnením peňažného dlhu a o ich výške rozhodol súd podľa § 517 ods. 2
Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. Žalovaný sa
58C/86/2024 21

dostal s plnením peňažného dlhu do omeškania, preto ho súd zaviazal aj k zaplateniu úroku z omeškania
vo výške 12,50 % ročne (t. j. vo výške o päť percentuálnych bodov vyššej ako je základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania) od 15.05.2024 do zaplatenia tak,

ako si to žalobca uplatnil v žalobe. Poisťovňa skončila šetrenie dňa 29.04.2024, lehotu na poskytnutie
poistného plnenia tak mala v súlade s § 797 ods. 3 prvá veta Občianskeho zákonníka 15 dní, t.j.
do 14.05.2024. Uplynutím 15 dní sa pohľadávka stala splatnou a teda dňa 15.05.2024 sa žalovaný
dostal do omeškania. Pokiaľ poisťovňa nesplní svoj záväzok riadne a včas, t. j. neposkytne plnenie
v celom jeho rozsahu v lehote splatnosti určenej zákonom, dostáva sa do omeškania, čo znamená

právo žalobcu popri plnení požadovať aj úroky z omeškania. Výklad, v rámci ktorého by nebolo možné
priznať v prebiehajúcom sporovom konaní úroky z omeškania, by nezodpovedal zmyslu a účelu zákona.
Nezodpovedá spravodlivému usporiadaniu vzťahov, aby poisťovňa zodpovednosť za svoje nesprávne
posúdenie povinnosti poskytnúť plnenie prenášala na poškodeného. Obdobný záver vyplýva aj z
rozhodnutí Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1Cob/100/2019 z 21.05.2020, sp. zn. 2Cob/200/2019

z 29.09.2020, sp. zn. 4Cob/88/2021 z 29.09.2022. Poisťovne ako právnické osoby súkromnoprávnej
povahy majú totiž všetky kapacity na to, aby dokázali preukázaný nárok riadne a včas prešetriť a
poskytnúť odborné stanovisko. Pokiaľ by pre úplné vylúčenie hradenia úrokov z omeškania stačilo uviesť
dôvody odmietnutia plnenia, a to bez ohľadu na ich kvalitu či opodstatnenosť nároku poškodeného,
nedalo by sa hovoriť o preventívnej, represívnej, ani satisfakčnej funkcii úrokov z omeškania.

39. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že žaloba je v celom rozsahu
dôvodná, a preto jej v celom rozsahu vyhovel.40. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP, keď úspešnému
žalobcovi priznal voči neúspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O
výške náhrady trov konania rozhodne súd v súlade s ust. § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto

rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní, odo dňa jeho doručenia, na tunajšom
súde, písomne, v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, 58C/86/2024 22

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej

činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.